10. Listy zo sveta. Dobrý príklad nie je jednou z možností, ako ovplyvni iných udí. Je to jediná možnos. Albert Schweitzer ( )

Poradenstvo hrou

10. Listy zo sveta Dobrý príklad nie je jednou z možností, ako ovplyvniĢ iných Đudí. Je to jediná možnosĢ. Albert Schweitzer (1875 – 1965)

PreËítajte si ýlovek sa zaujíma o životy iných Đudí. Príklady motivujú, môžu viesĢ k zmenám v postojoch a niekedy sa Đudia pod vplyvom príkladu dokážu pustiĢ do uþenia alebo práce s novým odhodlaním. Ak hovoríme o žiakoch v rôznych krajinách sveta, ich podmienkach pre život, zápasoch, konÀiktoch a obyþajných víĢazstvách, zapája sa do vytvárania obrazu o svete práce okrem racionálnych úvah aj predstavivosĢ a city, þo sú potrebné hnacie sily sebarozvíjania. Nekonkurenþné porovnávanie vzbudzuje vnútornú túžbu vyrovnaĢ sa vzoru – keć to dokázal on/ona, dokážem to aj ja, ktorá nemusí byĢ navonok verbalizovaná. Proces inšpirácie príkladom vedie k istému vnútornému naladeniu stavu mysle, premietajúcemu sa do korekcie predstáv o sebe a do nových cieĐov. ďudí motivuje, ak sa presvedþia, že im podobní muži a ženy, ktorí majú rovnaké problémy ako oni, ich dokázali vyriešiĢ. Podstatné je nauþiĢ sa vnímaĢ, že neúspech nemá fatálnu moc a nie je dôvodom na rezignáciu. Viete, þím sa úspešní jedinci líšia od ostatných? Dokážu vstávaĢ z popola donekoneþna. Silné osobnosti nerobia menej chýb než slabé, len si chyby priznajú, zasmejú sa na nich a pouþia sa. A tým silnejú. Niekedy môže maĢ pozitívny vplyv na motiváciu k štúdiu aj uvedomenie si rôznorodosti podmienok pre život a ujasnenie si reálnych možností. Vlastné presvedþenia a ciele znamenajú, že sa už žiak uberá istým smerom vo svete práce. Motiváciu þerpá zo svojho vnútra, ale aj z vonkajších podnetov. Celkom jednoduchou technikou, ako motivovaĢ sám seba, je – stanoviĢ si nároþné, ale realistické ciele. Ak si ich napíše a vyjadrí veĐmi, ale naozaj veĐmi konkrétne, vskutku to na žiaka môže pôsobiĢ podnetne. Vnútornú energiu v þloveku najlepšie rozvinieme, keć ho budeme nabádaĢ, aby skúmal vlastné vnútro dovtedy, kým v Ėom nenarazí na konkrétne želania a sny. Príklady, ktoré nie sú až také nevšedné, neraz veĐmi pôsobivo dokazujú, že predstava úspechu je na dosah Đudských schopností (McGinnis, 1996). ďudia radi žijú budúcnosĢou, snívajú o nej a þasto si nechávajú svoje plány pre seba – ako tichú poštu. Nie je nutné za každú cenu zverejĖovaĢ svoje ciele, ale viesĢ žiakov k tomu, aby o sebe premýšĐali, uvedomili si, þo od života oþakávajú, napísali si svoje ciele a aj plán, ako ich dosiahnuĢ. Sami pre seba. Nie pre poradcu alebo rodiþov. ZrúcaĢ niekomu sny a povedaĢ, že sú nereálne, to dokáže kde kto. No poradca by mal byĢ citlivý þlovek, ktorý si uvedomuje, aká hodnota sa skrýva v plánovaní, vytyþovaní reálnych cieĐov a v pozitívnom prístupe k budúcnosti. Nezriedka je však jeho primárnou úlohou prinášaĢ podnety, ktoré vedú rôznymi cestiþkami k tomu, že žiaci vôbec o nieþom snívajú.

54

Kariérové poradenstvo a kariérová výchova na základnej škole | Odborné poradenstvo pri voĐbe povolania

Poradenstvo hrou Listy zo sveta

Poradca by mohol požiadaĢ žiakov, aby napísali príbeh, ako si niekto (napr. rodiþ, súrodenec, priateĐ, známy) vyberal strednú školu, o þom sníval a ako sa to všetko skonþilo. Z týchto príbehov by mohli na hodine slovenského jazyka vzniknúĢ ¿ktívne listy a výber z nich by sa vložil do schránky ako listy zo Slovenska.

DAUBNEROVÁ, D.: Odborné vzdelávanie vo Švajþiarsku: www.soupotr.sk/texty/skola/ svajciarsko_vzdelavanie_13/svajciarsko.html. LIÉGEOIS, J. P.: Rómovia, Cigáni, koþovníci. Bratislava: Academia Istropolitana, 1995, str. 85 – 87. ISBN 80-967380-4-6. MCGINNIS, A. L.: Úspech. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1996. ISBN 80-7140068-8. Školní systém v Indii: www.praha.charita.cz/skolni-system-indie/. Všeobecné informácie – Stredné školy – Rakúsko: www.enlap.sk/vseobecne-informacie-stredne-skoly-rakusko.

Implikácie pre prax CieĐ

OboznámiĢ sa so situáciou žiakov z rôznych krajín sveta, ktorí sa rozhodujú pre štúdium na stredných školách, a s podmienkami pri hĐadaní zamestnania. VyvodiĢ z uvedených príkladov pre seba isté predsavzatia.

Pomôcky

Schránka z papiera so symbolom pošty. Každý list je vložený do obálky. Na obálke je nakreslená vlajka príslušnej krajiny. Ak sú k dispozícii známky, môžu sa nalepiĢ.


55


Využitie Individuálne 1. VybraĢ list, ktorý sa hodí k situácii žiaka, a porozprávaĢ sa s ním o uþení sa, vzdelávaní sa a budúcej práci. 2. So žiakom rómskeho etnika podrobne rozobraĢ, ako sa stavajú rodiþia a samotní žiaci k vzdelávaniu a práci v Belgicku. 3. PorovnaĢ, ako sa k vzdelávaniu a práci stavajú jeho rodiþia a sám žiak. 4. PýtaĢ sa žiaka, þo by mohol sám zmeniĢ, þo by ho bavilo robiĢ a v akej oblasti by videl svoje budúce pracovné uplatnenie. 5. VytýþiĢ si aspoĖ jeden reálny cieĐ a urþiĢ postup, ako ho dosiahnuĢ.

V triedach Žiaci si zopakujú, ako sa þlení školský systém na Slovensku a na akých stredných školách majú možnosĢ po skonþení základnej školy pokraþovaĢ. 2. Poradca im predstaví stredné odborné školstvo s poukázaním na Švajþiarsko. 3. Spolu so žiakmi rozoberú, o ktoré povolania je v súþasnosti na trhu práce v SR záujem a absolventi ktorých škôl si nevedia nájsĢ zamestnanie. 4. UþiteĐ položí žiakom otázku: „ýo si myslíte, kde sa majú mladí Đudia najlepšie a preþo?“ Kto chytí hodenú loptiþku, ten odpovie a hodí ćalej. 5. Pozrieme sa, ako je to so vzdelávaním a zamestnaním mladých Đudí vo svete. UþiteĐ ponechá v schránke listy z Kambodže, Indie, Švajþiarska a Rakúska. Ak sú v triede žiaci rómskeho etnika, namiesto Rakúska zaradí list z Belgicka. PodĐa rozhodnutia sa v schránke môžu ponechaĢ všetky listy a vždy sa žiakov opýtaĢ, þi chcú pokraþovaĢ a preþítaĢ si ćalší list. 6. Kto mal posledný v rukách loptiþku, vytiahne zo schránky list z cudziny. Trieda sa dohodne, kto ho nahlas preþíta. 7. Postupne si žiaci preþítajú tri listy. Po každom preþítaní prebehne krátka diskusia: ýo vám pri þítaní prišlo na um? Ako ste sa cítili? ýo ste si predstavovali? 8. Žiaci si zapíšu mená autorov listov a krátku charakteristiku. 9. Každý žiak má doma napísaĢ krátky list niektorému z autorov listu o tom, ako sám žije, ako sa uþí, þo sa mu páþilo v jeho liste, za þo ho obdivuje a þo sa sám chystá v budúcnosti robiĢ. PodĐa okolností môžu žiaci písaĢ Chanthe, Džajovi, Hugovi, Patrikovi alebo Zuzane. 10. Listy pedagóg vyzbiera. Vhodné by bolo, keby listy odovzdávali žiaci na hodine slovenþiny, kde by ich po jazykovej a štylistickej stránke oznámkoval príslušný pedagóg. K obsahu listov by sa žiaci vrátili na ćalšej hodine alebo v þase mimo vyuþovania s výchovným poradcom, ktorý sa venuje kariérovej výchove a kariérovému poradenstvu na základnej škole. 1.

56



V malých skupinách 1.

Na základe pohybovej hry „rojenie vþiel“ a urþenia miesta sa žiaci rozdelia do piatich skupín. Usadia sa do rôznych kútov miestnosti – vytvoria „úle“. 2. Každá skupina si zvolí jedného posla, vyšle ho do sveta a ten vyberie zo schránky jeden list. 3. ýlenovia „úĐa“ si list preþítajú, rozoberú ho a dohodnú sa, kto þo z listu povie ostatným þlenom skupiny. Predovšetkým, kto zaþne. 4. Poradca/uþiteĐ hodí loptiþku jednej skupine a tá predstúpi a porozpráva, þo sa z listu dozvedela. Nehovorí jeden žiak, ale zapájajú sa všetci þlenovia „úĐa“. 5. Po predstavení prebehne krátka rekapitulácia, kedy sa poradca pýta na to, þo žiakov najviac prekvapilo, þo si zapamätali a þo obdivujú. Podobne ako v triedach bod 7. Zapájajú sa všetci, teda nielen þlenovia príslušného „úĐa“, ktorý list predstavil. 6. Posol potom hodí loptiþku ćalšej skupine. 7. Proces sa opakuje, kým sa žiaci nezoznámia s obsahom všetkých listov. Ak poradca usúdi, že nie je þas ćalší list rozoberaĢ, aktivita sa presunie na ćalšie stretnutie. 8. Každý þlen skupiny sa postupne vyjadrí: ýo si z listov zapamätal? ýo ho najviac zaujalo a preþo? Kto by mohol byĢ preĖho vzorom a v þom? 9. Úloha pre individuálne plánovanie: NapísaĢ doma na lístok jednu vec, ktorú by chcel žiak zmeniĢ v uþení alebo správaní a ako to dosiahne. ZaložiĢ si lístok na nejaké tajné miesto a obþas sa naĖ pozrieĢ. Tieto úlohy nebude nikto iný kontrolovaĢ, len sám žiak. 10. Závereþné zhrnutie a zhodnotenie.

List z Kambodže Milí žiaci, asi neviete, že Kambodža je najväþšia krajþírska dielĖa sveta. Popri prašných cestách sú tu postavené nepekné baraky – dielne, v ktorých dĖom nocou pracujú tisíce žien. V Kambodži neexistuje verejná doprava a tie tisíce žien sa dovážajú a odvážajú do svojich dedín natlaþené v nákladných autách, þasto aj na korbe alebo na streche starých mikrobusov. Všade sa víri þervený prach a ja snívam o šijacom stroji , ktorý by som mala doma a mohla prijímaĢ objednávky a odovzdávaĢ ušité odevy do dielne. Volám sa Chantha. Žijem nećaleko prímorského mesta Sihanoukville. V našom kráĐovstve sa žije biedne. V rokoch 1975-79 vyvraždili ýervení Kméri milióny Kambodžanov, všetkých vzdelaných Đudí. V krajine ostali len dvaja vysokoškolskí profesori a 36 študentov. A v hlavnom meste Phon Pene žilo na uliciach takmer milión detí bez domova a rodiþov. Pamiatka na smutné þasy je prítomná všade, v každej rodine a volá sa bieda. Žiaci þasto konþia školskú dochádzku v 6. roþníku. Rodiþia nemajú z þoho zaplatiĢ mesaþný poplatok, školskú uniformu ani školské potreby. Deti, ktorým by staþilo kúpiĢ okuliare alebo naþúvací prístroj, nechodia do školy vôbec, lebo rodiþia im ich nemajú za þo kúpiĢ. Mnohým pomáhajú charitatívne organizácie z celého sveta, aj od Vás. Zo školy Sv. Alžbety. Ale aj tak veĐa detí v 10 – 11 rokoch skonþí


57


školskú dochádzku a zapojí sa do práce. Dievþatá do služieb vlastnej rodine a chlapci buć chodia každé ráno na jazero trhaĢ lotosové kvety a predávajú ich na trhu, alebo zbierajú plastové fĐaše a predávajú ich priekupníkom, ktorí ich vozia do Vietnamu na recykláciu. A potom si zaobstarajú bicykel alebo moped a vozia turistov vo svojom tuk-tuku, þo je taká vylepšená rikša. Okrem toho, že sme najväþšia krajþírska dielĖa sveta, budeme maĢ aj najväþšiu strelnicu sveta, tzv. vojnový Disneyland. Kto má peniaze, môže si prísĢ zastrieĐaĢ zo zbraní rôzneho kalibru od pištole a samopalu až po protitankovú päsĢ. Pre dievþatá tu nie je veĐa možností. Máme vznešené pamiatky, ako je Angkor, tiché, þisté pláže s bielym pieskom, ale aj milióny nevybuchnutých mín, preto je naša krajina nielen krásna, ale aj nebezpeþná. Nedá sa tu voĐne pohybovaĢ a všetko treba najskôr odmínovaĢ. Turistický ruch sa rozvíja pomaly. Dievþatá, þo pracujú v hoteli, sa boja, že ich niekto unesie a predá. Nosia pri sebe stále cesnak, lebo sú presvedþené, že zníži úþinok uspávacieho chloroformu a stihnú utiecĢ. Tie, ktoré sa dostanú na farmu, majú šĢastie. Uþia sa tam zaobchádzaĢ s hodvábom. Starajú sa o priadku morušovú, kukly a nauþia sa spriadaĢ vlákna a ruþne tkaĢ na drevených krosnách. Ak im chýba vzdelanie, slušnú prácu nedostanú. Môj kamarát z Family school sa chystá ísĢ do Bratislavy študovaĢ medicínu, ale ja ostanem doma a musím poþkaĢ, kým mi nadácia kúpi ten stroj. Budem šiĢ obleþenie pre chudobné rodiny. Aj látky mi dodá nadácia... Pozdravuje Vás Chantha

List z Indie Milí žiaci, viem, že sa u Vás vyrábajú automobily a každý deĖ odchádzajú kamióny, dlhé vlaky naložené novými osobnými autami do rôznych krajín Európy, Ameriky aj Ázie. NepremýšĐali ste niekedy o tom, že budete pracovaĢ v automobilke? Ja nie, lebo u nás sa automobily nevyrábali. Chcel som robiĢ nieþo s poþítaþmi. Ale teraz sa uþím v New Delhi za automechanika. Volám sa Džaj. Pred pár rokmi sa zaþal u nás vyrábaĢ najlacnejší automobil sveta Tata-Nano. Je to malé vozidlo a aj moji bratia sa potešili, že nebudú chodiĢ do práce ako chudobní Indovia, jeden na bicykli a druhý na motorke, ale si kúpia auto. V prepoþte z rupií na eurá stojí asi 1700 €. VeĐa Đudí si kúpilo toto Đudové vozidlo a na cestách je urþite sedem z desiatich áut znaþky Tata-Nano. Raz k nám do školy prišli pracovníci automobilky Tata Motors a vybrali ma, lebo som sa dobre uþil, aby som prišiel na pohovor. U nás je to so školou takto. Školský rok zaþína 1. júna a prázdniny máme celý apríl a máj. Stále nás hodnotia a bodujú. Na vysvedþení máme tiež za každý predmet uvedený poþet bodov, ktorý sme dosiahli. Prvú postupovú skúšku musíme robiĢ vo 4. roþníku a mnoho detí z chudobnejších rodín skonþí školu touto skúškou. Od desiatich rokov robíme postupové skúšky v každom roþníku. Takže uþitelia majú o nás dobrý prehĐad. Po skonþení 10. triedy sa môže absolvent základnej školy prihlásiĢ na niektoré uþĖovské odbory, ktoré trvajú 2 až 3 roky. UþeĖ získava po skonþení certi¿kát alebo pokraþuje na PUC (þo je pre-univerzity class) a po skonþení 12. triedy môže pokraþovaĢ – tiež 2 až 3 roky na niektorom z uþĖovských odborov alebo na vyššej strednej škole. Na týchto školách získajú diplom a majú šancu získaĢ aj dobrú prácu.

58



Zobrali ma do uþenia do ¿remnej školy Tata Motors. UþeĖ – to je niekto! Nosíme moderné uniformy, uþíme sa rôzne predmety, aj meditujeme, ale najviac þasu zaberá praktická príprava. Budeme pracovaĢ v najmodernejších prevádzkach, kde dve tretiny práce vykonávajú roboty, ale tú jednu tretinu, ktorá pripadne na nás, musíme urobiĢ stopercentne. Zaþíname od tých jednoduchších prác v experimentálnej dielni, aby sme sa nauþili správne pohyby. Striekame autá namiesto farby vodou, skrutkujeme matice v akejkoĐvek polohe a uþíme sa, ako pracovaĢ þo najrýchlejšie a bezchybne. Obþas príde medzi nás aj riaditeĐ Tata´s Group, ktorý sa volá Ratan Tata. Je nadšený novými technológiami, podporuje rozvoj a výskum. A niekto, kto má schopnosti a je tvorivý, môže sa rozvíjaĢ ćalej a postupovaĢ stále na vyššie posty. Povedal nám, že naše autá majú šancu vyvážaĢ sa do celého sveta, že budeme vyrábaĢ autá nielen na benzín, zemný plyn, ale aj elektromobily. Firma je veĐmi bohatá a mohla si dovoliĢ kúpiĢ aj výrobu Jaguara a Land Rovera. Takže, až sa vyuþím, budem robiĢ v niektorej z moderných hál, kde sa vyrábajú najlacnejšie alebo najdrahšie autá sveta! Možno sa stanem manažérom alebo vynálezcom nových technológií. Uvidím, aké príležitosti sa mi otvoria. Som šĢastný, lebo pán Ratan Tata vytvára vo svojich automobilkách tie najlepšie podmienky pre svojich zamestnancov. A možno prídem aj na Slovensko. Već v Brne sa pravdepodobne otvorí prvá výrobná prevádzka miniauta Tata-Nano. S pozdravom Džaj

List z Rakúska Milí žiaci, volám sa Zuzana a žijem v Salzburgu. Do Rakúska sme prišli z Indonézie, keć som ešte nemala päĢ rokov. Tam som chodila do medzinárodnej škôlky. Doma sme rozprávali len po slovensky a mama, ktorá je tlmoþníþka, so mnou hovorila aj anglicky. Nemecky som nevedela povedaĢ niþ. Ale do školy som mala ísĢ až o rok, a tak som zasa chodila do anglickej škôlky a od detí kde-tu nieþo pochytila aj v nemþine. Do 1. triedy ma rodiþia zapísali v malej dedinskej škole v Morzigu, kam som to mala chodníkom cez pole najbližšie. Bola to škola ako z nejakej rozprávky. Aj pani uþiteĐky boli neuveriteĐne dobré. Všetko som sa uþila postupne, všetci ma chválili a patrila som v škole k najlepším žiakom. Naša susedka ma nauþila bavorské náreþie a na besiedke v škole, keć som vystupovala ako hádavá Rakúšanka, som zažila veĐký potlesk. Tlieskali mi, aj keć som hrala na husliach. Od štyroch rokov ma to bavilo. Zahrala som všetko, þo som poþula, bez problémov a þisto. Mladý profesor v Mozarteu (konzervatórium) povedal mojim rodiþom, že som zázraþné dieĢa, a zaþal ma pripravovaĢ na umeleckú dráhu. Preto som sa vo 4. triede prihlásila na prijímacie pohovory do Muzisches Gymnazium. Skúšky sme robili z nasledujúcich disciplín: tvorivé písanie, hra na hudobný nástroj, kreslenie a modelovanie, tanec a pantomíma, rozhovor. Odpálila som Vivaldiho bez chyby, tvorivé písanie mi išlo ako po masle, zahrala som scénku bez trémy a s kreslením som si poradila po svojom – urobila som veselé karikatúry. No s tlieskaním bol þoskoro koniec. V orchestri pán dirigent zistil, že nepoznám noty. Hrala som všetko spamäti. Tak som sa bála, že ma zaþne pred všetkými skúšaĢ, že som sa hneć prepísala z orchestra do zboru na spev. Po þase sa mi v zbore prestalo páþiĢ a v ćalšom roku som si vybrala tvorivé dielne. Na husle som ešte chvíĐu doma hrala, chodila som súkromne na hodiny, ale keć ma zaþal


59


uþiĢ otec a bol dosĢ prísny, postavila som si hlavu a hraĢ som prestala. Aj z môjho tvorivého písania niþ nebolo. S jednotkou z nemþiny som sa musela na gymnáziu rozlúþiĢ. Pán profesor bol presvedþený, že ten, kto sa uþí nemecky len päĢ rokov, predsa nemôže maĢ jednotku! Bola som urazená, cítila som sa ukrivdená a zaþalo to so mnou ísĢ dolu vodou. Vzdorovala som. Mlþala. Ignorovala uþiteĐov. To sa odrazilo aj na mojich známkach a obávala som sa, þi vôbec zmaturujem. Ako sa blížila maturita, zaþala som si na internete hĐadaĢ školy, na ktorých by som chcela ćalej pokraþovaĢ. Rodiþia mi nechali slobodnú voĐbu. Našla som si dvojroþné štúdium textilného dizajnu vo Viedni. Pripravila som si portfólio svojich prác a išla na pohovory. Prijali ma. Po ukonþení som odišla na odporúþanie školy spolu s dvoma spolužiaþkami ćalej študovaĢ do Anglicka. Moju bakalársku prácu zaradila škola do stálej expozície prác absolventov a dostala som za Ėu aj odmenu, aj pozvanie vystavovaĢ v Londýne. Pozdravuje Vás Zuzana

List zo ŠvajËiarska

Milí žiaci, moji rodiþia sú obaja Slováci, ale ja som sa narodil vo Švajþiarsku, tak som Švajþiar. Volám sa Patrik. Mám staršiu sestru Dominiku. Tá patrí v našej rodine za najmúdrejšiu a ja som ten, þo sa horšie uþí. Dominika sa stále drví, lebo tu je to tak, že ak nemáš dobré známky, na gymnázium sa nedostaneš. Uþí sa, lebo chce byĢ biochemiþka. To by mne ani nenapadlo! Biochémia? Nanotechnológie? Ja chcem robiĢ nieþo jednoduchšie. Na gymnázium by som sa možno dostal, lebo nemám zlé známky, ale mne sa nechce stále sedieĢ nad knihami. Keć som si mal vybraĢ, kde pôjdem po skonþení základnej školy, prvé, þo mi napadlo – do uþenia! HĐadal som si inzeráty, ktoré ¿rmy budú prijímaĢ uþĖov, a porovnával som. Prvé ma zaujímalo, þi by ma uþenie bavilo a þo by som mohol v danej ¿rme robiĢ, až sa vyuþím. Druhé, þi by som musel cestovaĢ cez celé mesto viac ako hodinu, aby som sa dostal na prax a vyuþovanie. Pre obchod a služby nemám žiadne vlohy. Tak som hĐadal v potravinárstve a umeleckých remeslách. Vlastne, hĐadala celá rodina, až sme objavili þokoládovĖu. Prijímanie uþĖa pozostávalo z rozhovoru poþas prechádzky po prevádzke. Asi si všímali, ako sa správam, þo hovorím a o þo sa zaujímam. Vyzerám celkom dobre. Prijali nás do uþenia troch. Vyuþovanie prebiehalo v škole a prax v þokoládovni. Vedúci nás pouþil, že môžeme zjesĢ þokolády, koĐko chceme, len ak nieþo zaþneme, musíme to aj dojesĢ, niþ nikde neodkladaĢ a nevyhadzovaĢ. O pár dní sme nemali chuĢ do niþoho zahryznúĢ. Problém sa však ukázal niekde inde. Na prax do þokoládovne sme museli prichádzaĢ skoro ráno. O pol siedmej sme už museli byĢ prezleþení a nastúpení vo výrobni. Mne sa nedarilo prísĢ naþas. Najskôr mi prepáþili, ale keć sa to opakovalo, zavolal si ma majster a povedal, že takto to ćalej nepôjde a keć nedokážem ráno stávaĢ, na takúto prácu sa nehodím. Mám si vyhĐadaĢ nieþo iné, þo ma nebude stresovaĢ a iných rozþuĐovaĢ. HĐadali sme a našli ponuku mestského divadla, ktoré hĐadalo chlapcov do uþenia. Prišiel som na pohovor a podobne ako v þokoládovni, pracovník osobného oddelenia so mnou prešiel celé divadlo, všetko mi poukazoval a rozprával sa so mnou. Bol som nadšený z tajomstiev v zákulisí, modernej techniky, osvetĐovacích rámp a úplne ma dostala obrovská plachetnica, ktorú držali laná na vlnách vytváraných laserom.

60



Bol som rád, že ma majster z þokoládovne neprijal, lebo tu sa mi otváral úplne iný svet a moja budúca práca sa bude odohrávaĢ veþer, takže nikdy nezaspím. Som uþĖom divadelných dielní a som ním veĐmi rád! Zdraví Patrik

List z Belgicka Milí žiaci, žijem v Belgicku, som Róm a trochu sledujem, þím sa Rómovia v európskych krajinách zaoberajú. Viem, že vykonávajú rozmanité práce a þasto ich striedajú. Niektoré práce majú svoju dlhoroþnú tradíciu – spracovanie kovov, cínovanie, pozlacovanie, kotlárstvo, kováþstvo, zber a predaj rôznych materiálov, predaj koní, kobercov, textilu, divadelníctvo a cirkus (hudobníci, akrobati, žongléri, taneþníci, rozprávaþi, kúzelníci). Viacerí sa venujú výrobe rôznych predmetov (husle, bižutéria, opasky, þipky, výrobky z dreva a prútia). Niektorí predávajú na trhoch ovocie a zeleninu alebo zvieratá, ktoré dochovajú. Na sezónne práce sa chodí do Fínska (splavovaĢ drevo), do Rakúska (zbieraĢ šampiĖóny a slimáky), Grécka a Španielska (natieraĢ fasády domov na bielo) a pod. U nás v Belgicku sa musíme snažiĢ, aby sme mali širšiu odbornú kvali¿káciu, ktorá nám umožní vykonávaĢ rôzne povolania podĐa toho, aké sú práve podmienky, þo ostatní od nás potrebujú a sú ochotní zaplatiĢ. Volajú nás Manus´. A napríklad môj otec sa v zime venuje starinárstvu a predaju zlacnených tovarov, v þase karnevalov a zábav hrá v kapele ako hudobník, potom v lete predáva kvety a prútím vypletá stoliþky a popri tom aj niekde príležitostne hrá. Na jeseĖ sa zasa vracia k zberu a predaju starých a výpredajových vecí. Chodím do školy a popri tom ma od maliþka rodiþia zasväcujú do všetkých þinností – hrám na husliach, uþím sa narábaĢ s prútím, uþím sa viesĢ úþtovníctvo, priúþam sa, aby som si vedel prácu dojednaĢ, vedel si viesĢ potrebné papiere a podklady na platenie daní. Chystám sa na to, že budem vykonávaĢ viacero þinností a postupne uvidím, v ktorej sa mi bude lepšie dariĢ, aby som sa dokázal uživiĢ. Stále sa musím doma nieþím zaoberaĢ, uþiĢ sa a získavaĢ skúsenosti, aby som vedel, ako to v robote chodí. Všetci mi hovoria, že v nestálych podmienkach sa môžem zachrániĢ len tým, že budem vedieĢ robiĢ viacero vecí. Ale mĖa najviac Ģahá k umeniu. Uvidím! A budem sa snažiĢ. Pozdravuje Hugo Poznámka: V triedach, kde sú zastúpení rómski žiaci, sa treba venovaĢ aj porovnaniu rómskej a indickej zástavy. Ide o pôsobenie na utváranie rómskej identity a pozdvihnutie sebavedomia. Pôvodní koþovníci boli usporiadané komunity, ktoré vzbudzovali obdiv aj rešpekt u domáceho obyvateĐstva. Poukaz na vyhostenie z krajín západnej Európy a zmeny v životnom štýle (Pozri text v þasti 1. Strom povolaní – Kováþi, hudobníci, rozprávaþi).


61


Rómska zástava Modrá farba znamená oblohu, zelená zem a þervené koleso je symbolom rómskeho putovania a koþovného spôsobu života.

Indická zástava Šafránovo žltý pruh predstavuje hinduistickú vieru a symbolizuje odvahu a obetovanie. Biely pruh je farbou mieru a zelená farba zastupuje moslimov. StotožĖuje sa s vierou a rytierskosĢou. Modrý kruh v strede sa nazýva „koleso zákona“ a je rozdelený na dvadsaĢštyri vnútorných polí, þo je poþet hodín v dni. Koleso je symbolom nekonþiaceho sa chodu života.

62


10. Listy zo sveta. Dobrý príklad nie je jednou z možností, ako ovplyvni iných udí. Je to jediná možnos. Albert Schweitzer ( )

Recommend Documents