MESAČNÍK OBČANOV GELNICE
. . ... História Turzovských kúpeľov 120 rokov Gáborovej chaty 4 Štyri rodové portréty 5 270. výročie zvon ov 6 Lucia Sviečková v USA Deň zeme Gelnické lomidrevo Výtvarná Gelnica Gelnický š"apajcug, Charita Predmetové olympiády v ZŠ Z listov občanov Panoramatické zábery Gelnice
EV 3895/09
číslo
5-6.
ročník XXl
• cena 0,13 €
2
_
Pm·~~
5-6/2012
PRILOHA
pokračovanie
História Turzovských kúpelov
zo str. 1
V súčasnosti Jaroslav Čipčala rétoriku zmiernil. ,Kúpanie v jazere zakázať nechcem, osadíme však informačné tabule, že je to na vlastné riziko,' hovorí lučenecký podnikater. Isté obavy o osud Turzova spôsobilo aj to, že pred pár mesiacmi naň siahol exekútor. .Bolo to kvôli údajnej pobtadávke voči spoločnosti SANPO, kde som spoločnlkom. My sme ju nikdy neuznávali a táto malá nepríjemnosť je už vyriešená," konštatuje Jaroslav Čipčala. Jeho slová potvr-dzuje aj aktuálny pchíad do katastra nehnuteľností, kde už exekučné záložné právo na objekt nefiguruje. Do osudu Turzova zasiahla aj príroda, keď silný víetor na jar strhol strechu z budovy Praha. Majiter ju zatial nechal provizórne zakryť a tvrdi, že Praha sa začne rekonštruovať v dohradnom čase. ,Opravu uskutočníme z vlastných zdrojov, bude tam nový drevený obklad, konzultovať to chcem aj s pamiatkarmi,' hovorí. Ako dodáva, už počas predchádzajúcich mesia-
cov sa pracovalo na rekonštrukcii interiéru, doteraz vraj investoval zhruba 10-tisíc €. ,Počas letnej sezóny by sme chceli obnoviť aj činnosť bufetu pri jazere, aby sa ľudia mohli občerstviť,' vraví. V otázke ďalšieho využitia celého areálu však úplne jasno Jaroslav Čipčala nemá. ,Záležať bude od toho aké výzvy na získanie eurofondov budú vypísané. Osobne by som tam chcel zriadiť senior house západného typu, ale možné je aj to, že výzvy budú smerovať do oblasti turizmu. Ak sa nám peniaze podarí zlskať, samotná rekonštrukcia by mohla byť uskutočnená v priebehu roka a pol, ' naznačuje možný ďalší vývoj. Ako teda Turzov napokon dopadne, si budeme musieť zatial počkať. Gelnická samospráva, ktorá je vlastníkom časti pozemkov okolo jazera, trvá hlavne na tom, aby ho tak ako dosiaľ mohli využívať aj bežní rudia, občania a návštevníci mesta. Milo Janáč
Úryvok z pripravovanej knihy o meste "Gelnica, história a súčasnosť", z kapitoly ,Rozvoj cestovného ruchu a turistiky v Gelnici a okolí'. autor: Ján Gašpar zostavil: IgorCziel ,Mesto Gelnica malo kúpele známe a obrobené v celej monarchii. Bol to klimatický a vodoliečebný ústav, ktorý pomenovali Turzovské kúpele (dnes Gelnica-Turzov), podla rodiny Thurzo, niekdajšej majiterky Gelnického hradu. Situovali ich dva a pol kilometra severozápadne od mesta, v nadmorskej výške približne 515 metrov, v závere doliny pri sútoku viacerých potokov stekajúcich zo svahov Krompašského (1025 m) a Ostrého vrchu (1082 ml. Od roku 1760 tu bola umelá vodná nádrž, ktorej vody poháňali hámre a mlyn na drvenie medenej rudy v lokalite Slovenské cechy (Zechen)." .Okolité pozemky a jazero vlastnil v tom čase starosta Gelnice Karl Menesdorfer(1847-1907). Odneho ich získala v roku 1889 akciová spoločnosť gelnických mešťanov, aby tu založila kúpele. Na čele akciovej spoločnosti stál Michal Streck (18391923), podpredsedom Ľudovít Dimer (1850-1922), pokladníkom Ľudovít Elíscher (1852-1930).' ,Už v roku 1889 postavili pod ra projektov Gedeona Majunkeho (1854-1921) zo Spišskej Soboty vilu Thurzo (neskôr Tatra, dnes Praha), kúpeľný dom (dnes Pionier) a v roku 1890 reštauráciu. V roku 1891 vznikla vila Turistický dom (neskôr Bányász, Republika a opäť Baník) a v roku 1893 vila Božena (Bôzsilak, neskôr Hygiea, Malá Praha) a nad ňou situovaná vila Budapest, ktorá však v roku 1918 pri požiari zanikla. Drevenú vilu Baník v roku 1956 zničil požiar a na jej mieste
Vila Thurzo (foto: archív Ján Gašpar)
Malá Praha a vila Budapest (foto: archív Ján Gašpar)
Reštaurácia (foto: archív Ján Gašpar)
v rokoch 1958-1960 postavili terajšiu murovanú budovu podobného vzhtadu. Do areálu kúpeľov patrila aj Kaplnka sv. Kríža z roku 1830 a asi 400 metrov nižšie v doline súkromná vila Dorottya z roku 1899, ktorú dal postaviť majiter železiame Ján Streck (1837-1905). Niesla meno jeho manželky Doroty, rodenej Walko (18421919). Jej majiterom bol neskôr ich syn JUDr. Imrich Streck (nar. 1878). Kúpetné vily mali spolu 79 izieb. V najväčšej 34 izbovej vile Budapest, ktorú projektoval Anton Muller (1848-1932) z Levoče, ako v jedinej bolo ústredné kúrenie, splachovacie WC a elektrina. Novú vozovú cestu z mesta do kúpelov, nazvanú podla jej stavitera, zriadili v roku 1911. Pripomina to pamätná tabula s nápisom ,HARTIG SÁNDOR UT I ÉPOLT 1911". (Cesta Alexandra Hartiga, postavené 1911) na skale pod krížom pri vstupe do doliny." ,V kúpeľoch sa liečili choroby homých dýchacfch ciest a nervové ochorenia pomocou vodoliečby spojenej s inhaláciou čerstvého vzduchu. Kúperný lekársky dozor v letnej sezóne od júna do konca augusta mali mestskí lekári z Gelnice. Postupne to boli Dr. Samuel Lôwenbein, Dr. Michal Mariássy a Dr. Eugen Bene (1875-1944). Miesto s oblubounavštevovali hostia z Budapešti, okrem vychádzok i náročnejších túr po značkovaných chodnikoch mohli návštevnlci využiť kolkáreň, tenisové ihrisko, na jazere člny. Povestné tu boli ,Annabály" za vyhrávania cigánskej kapely. Muzika, ktorej primášom bol Gyula Beki - Boho, tu hrávala ešte aj v 30. rokoch. Vystupovali tu aj vojenské orchestre z Košíc a kúpele často navštevovali budapeštianske divadelnésúbory.'
3
&&-iWŠ7W\D ________
5-6/2012
PRILOHA
120 ROKOV GÁBOROVEJ CHATY NA KLIPPBERGU .Gáborku" poznajú, alebo o nej aspoň počuli, snáď všetci Gelničania, lebo za 120 rokov svojej existencie je táto chata všeobecne známa. Menej známa je ale zaujímavá história i pôvod názvu chaty. Keď sa po buržoáznodemokratických revolúciách v polovici 19. storočia vytvorili podmienky pre vznik rôznych meštianskych záujmových spolkov, milovníci prírody, hôr a cestovania začali zakladať prvé turistické spolky. V Anglicku, vtedy najvyspelejšej krajine, vznikol v roku 1857 The Alpine Club, ako prvý horský spolok na svete, ktorý svoju priekopnícku dobyvaterskú činnosť zameriaval predovšetkým na Alpy. Do roku 1870 tak vzniklo v Alpách ďalších päť horských spolkov. Ako siedmy na svete založili v roku 1873 Uhorský karpatský spolok so sldlorn v Kežmarku, ako prvý nadregionálny turistický spolok mimo oblasti Álp. Pri jeho vzniku stáli predovšetkým profesori kežmarského lýcea, ale aj ďalší príslušnici inteligencie, podnikatelia a aristokrati. Členovia spolku sa spočiatku zamerali hlavne na turistické sprístupnenie Vysokých Tatier, stavbu a značenie chodníkov, turistických chát a útulní, ako aj organizovanie horských vodcov. Už v prvom roku činností mal spolok 765 členov hlavne na Spiši, ale aj v Budapešti a iných častiach Uhorska. Rastom členskej základne v jednotlivých regiónoch, kontakty členov s ústredlm v Kežmarku zabezpečovali spočiatku tzv. miestni zástupcovia a spolok od roku 1877 postupne zakladal svoje miestne komisie a sekcie. Prvou bola miestna komisia (neskôr sekcia) vytvorená v Budapešti 20. februára 1877. Po sekciách Beskydskej (Užhorod), Marmarošskej (Sigethu Marmatiei), Východokarpatskej (Sátoraljaújhely), Gemerskej (Rožňava), Novoveskej (Spišská Nová Ves), Sitnianskej (Banská Štiavnica)a Liptovskej (Liptovský Mikuláš), vznikla ako deviata v poradí 15.12.1889 Hnilecká sekcia Uhorského karpatského spolku so sídlom v Gelnici. V tom čase mal spolok v rôznych oblastíach monarchie viac ako 5500 členov. Už pred vznikom Hnileckej sekcie vstúpilo do spolku v roku 1873-1888 z Gelníc a Dolného Spiša 69 turistov. Hlavnú zásluhu na vzniku sekcie mal gelnický okresný sudca Gabriel Mattyasovszky, mladý smolnícky učiteľ Eduard Finger (1871-1941) a gelnický rodák, uznávaný budapeštiansky ženský lekár a univerzitný profesor Dr. Gustáv Dirner (18551912). Za jej predsedu zvolili Dr. Gustáva Dirnera, Gabriel Mattyasovszky sa stal výkonným podpredsedom a bol jej najaktívnejším členom. Turisti si vytýčili cieľ sprístupniť
územie od Krompách a Sloviniek cez Klíppberg na juh po Gelnicu a ponad Perlovú dolinu cez hrebeň Grellenseifenu a Tokáreň až po Kojšovskú horu a hrebeň Trohánky. Už v prvom roku činností mala sekcia 121 členov a v roku 1890 zriadila výstupový chodník z Turzovských kúpeľov na Klippberg (1025 m dnes Krompašský vrch), kam spolu s košickými turistami už v auguste podnikli aj prvý hromadný výstup. Samotný vrch má bohatú banícku minulosť. Na jeho južných a východných svahoch boli od nepamäti banské štôlne na ťažbu železnej rudy a snáď sa tu nachádzali aj ortuťové žily, na čo poukazuje starý nemecký názov vrchu ,Queckberg". Tunajšie bane, ktoré v 18. storočí patrili zámožné] rodine Breuer, získala v 30. rokoch 19. storočia spolu s Mária-hutou ďalšia zámožná gelnická rodina Menesdorfer. Už v roku 1891 postavili na odlesnenom vrchole Klippbergu jednoduchú rozhľadňu a na jeho juhovýchodnom úbočí vo výške 875 metrov nákladom 490 forintov dokončili peknú turistickú chatu. O jej výstavbu sa zaslúžil vtedajšl lesmajster Pavol Németh-
Karl Menesdorfer (foto: arch iv Banícke múzeum, Gelnica) Daits (1858-1904), finančne prispel aj dr. Gustáv Dirner, ale o jej vznik sa zaslúžil predovšetkým Gabriel (Gábor) Mattyasovszky, a tak chatu po zásluhe nazvali jeho menom. V roku 1895 sa stal predsedom Hnileckej sekcie spolku a miesto prvého podpredsedu zaujal nový správca gelnických mestských lesov Viliam Apáthi (1864-1920). Keď sa v roku 1896 zavalil banskými štôlňami podkopaný vrchol Klippbergu, starý, v hornej časti zrušený chodnik z roku 1890, nahradili vybudovanim novej okružnej trasy vedúcej popod jeho vrchol (tzv. Milenárna cesta). Nákladom 111 forintov dal Apáthi v roku 1897 nanovo upraviť 90 metrov nad chatou vyvierajúci prameň a jeho vody
potrubím zaviedol do chaty. Turisti ho nazvali ,prameň Laura" (Laura forrás, Laura Quelle) pod ra Laury Menesdorferovej rod. Heyszl. Jej manžel, Karl Menesdorfer (18471907) patríl do rodiny, ktorá kedysi vlastnila tunajšie bane. Bol aktívnym turistom, ornitológom, váženým občanom a v tom čase aj starostom Gelnice. Členom Uhorského karpatského spolku bol od roku 1879 a v roku 1889 bol spoluzakladateľom a členom výboru jeho Hnileckej sekcie. Ešte pred rokom 1900 mesto prispelo na rozšírenie Gáborovej chaty. Stala sa z nej pomerne veľká horáreň so štyrmi miestnosťami a kry tou verandou. Tunajší horár poskytoval turistom stravu aj ubytovanie a mal na starosti aj meteorologické pozorovania. Keď sa horár vybral 31. januára 1925 dole do mesta, chata sa stala obeťou podpaľača. Z jej poistného bola v roku 1926 postavená prvá chata Erika. Už v roku 1927 Hnilecká odbočka Karpatského spolku uvažovala o obnove Gáborovej chaty. Na výročnej schôdzi odbočky 14. mája 1929 rozhodli o jej znovupostavení v roku 1930. Vznikla na mieste pôvodnej chaty, bola však menšia. Mala zastrešenú vstupn ú verandu, spoločenskú miestnosť s krbom a spálňou so sporákom a piatimi poschodovými posteľami. Nebol v nej už stály hospodár, bola vybavená kuchynským riadom, vankúšmí a dekami. Najväčšiu zásluhu na obnovení chaty mal nový predseda Hnileckej odbočky Karpatského spolku, riaditeľ baní a huty v Žakarovciach a Mária-hute, Ing. Koloman Heutschy (1888-1957). Ďalšími zaslúžilcami boli pokladník odbočky Michael Lányi (1885-1967) a penzionovaný učiteľ Samuel Fabrici (1874-1945). Drevený zrub stavali Jozef Pusch (murárske práce a základy), tesárske práce vykonal Karol Varga (1890-1965). Na veľkolepom slávnostnom otvorení 18. mája 1930 sa zúčastnilo 200 oficiálnych hostí, ďalší turisti a ľudia z okolia. Prítomný bol okresný náčelník Vratislav Mareš (1874-1930) aj starosta mesta, člen spolku Ing.
Prvá Gáborova chata, rok 1901 (foto: archív Ján Gašpar)
Druhá ,nová' chata, rok 1930 (foto: archlv Banícke múzeum, Gelnica)
Súčasný stav chaty (foto: Igor Cziel) Franz Schifter. Ústredie Karpatského spolku zastupovali predseda MUDr. Michael Guhr a tajomník Gyula A. Hefty. Prítomných bolo aj 20 členov odbočky KS z Krompách (V. Kárpáti), 10 zo Spišskej Novej Vsi (A. Marcsek), 20 z Košíc (A. Vilkovszky). Tatravereín z Kežmarku zastupoval A. Grosz, prítomní boli aj zástupcovia KAC-u Košice a Turnvereínu z Gelnice. Po slávnostných príhovoroch a hudobných vystúpeniach viacerých zborov z Gelnice a Krompách, chatu slávnostne vysvätili evanjelický kňaz Karl Hoffmann (1884-1949) a katolícky kňaz Rudolf Znak (18951978) z Gelnice. Pokračovaniena str. 4
4
_
($l.r\VGM3C9 ________
5-6/2012
PRILOHA
Pokračovaniezo str. 3 Po rozširení chaty Erika v roku 1931 poklesla návštevnosť Gáborovej chaty a táto neobsadená chatárom bola často vykrádaná a poškodzovaná. Preto k chate mesto Gelnica zo západnej strany pristavalo v rokoch 1939-1940 väčšiu drevenú horáreň, kde pôsobil najprv
Juraj Grega, v rokoch 1941-1950 Bartolomej Beluško, v rokoch 19501952 Štefan Varga a ako posledný do roku 1964 Štefan Luščák. Gáborová horáreň bola prístupná do roku 1948 aj turistom. Od roku 1979 k nej smeruje trasa tzv. .Gelnického šľapajcugu". Chata je v polovici 90. rokov ešte v užívania schopnom stave, po neúspešných podnikateľ-
ských plánoch, však dnes stojí v ruinách. V dobrom stave je iba vedľajšia menšia chata Klippberk z roku 1966. Gabriel Mattyasovsky sa narodil 28. októbra 1844 v Slovenskej Vsi na Spiši. Bol pomaďarčený Slovák pochádzajúci zo starého zemianskeho rodu z Liptovských Matiašoviec a od roku 1878 pôsobil na okresnom úrade v Gelnici, kde aj zomrel 2. júna
ŠTYRIRODOVÉPORTRÉTY Dva zo štyroch vzácnych obrazov, matka a dcéra, z konca 18. storočia zo zbierok Baníckeho múzea sa konečne dočkajú renovácie. Ide o rodové portréty od neznámeho autora. Na ich reštaurovanie prispeje štát čiastkou štyritisíc eur, ďalších jeden a pol doloží mesto. Samospráva s projektom uspela v programe Obnov si svoj dom. Od ministerstva kuftúry mesto
pýtalo príspevok aj na reštaurovanie najznámejšieho obrazu v múzeu Smrť baníka. Tentoprojekt však zatiaľ úspešný nebol. V najbližšom možnom čase mesto plánuje požiadať o príspevok aj na renováciu zvyšných rodových portrétov. Ide o štyri rodové portréty od neznámeho autora. Maľované na plátne napnutom na drevenom ráme. Maľby zachytávajú členov
matka
dcéra
otec
syn
rodiny žijúcej v meste Gelnica z obdobia konca 18. storočia. Na zadnej strane obrazov sú uvedené dva nápisy .Gemalt an 1784" a nižšie sa nachádza nápis ,Renovirt 1857". Tieto nápisy dokumentujú rok 1784 ako rok vzniku diela a rok 1857 kedy boli obrazy renovované. Portréty zachytávajú štyroch členov rodiny, otca, matku, dcéru a syna. Kniha prírastkov miestneho
1928. Zanikla nielen chata, ale aj pamiatka po ňom na gelnickom cintoríne. Hrob už takmer 20 rokov neexistuje a jeho pekný liatinový kríž skončil zrejme v zberných surovinách. Dr. Ján Gašpar, Košice máj 2012
baníckeho múzea uvádza tieto obrazy ako portréty rodiny Walkovcov. Z doposiaľ známej histórie mesta a taktiež po konzultácii s historikom Doc. ívanom Chalupeckým sme dospeli k záveru, že uvedený popis môže byť nepravdivý. Podľa všetkého ide o portréty rodiny meštianskeho stavu. Z historických materiálov je známe, že spomínaná rodina Walkovcov je v meste činná až v 19. storočí a ďalej v prvej polovici 20. storočia. Členovia rodiny podnikali v odvetví kováčstva, výrobe reťazí, drôtu a náradia. Na základe týchto zistení je málo pravdepodobné, že predmety zakomponované na portrétoch opisujú spomínanú rodinu. Ide o významné dielo, ktoré zachytáva obraz rodiny meštianskeho stavu v meste z obdobia 18. storočia. Umožňuje vytvoriť kontakt dnešného pozorovateľa s obrazom miestnej histórie z pred viac ako 200 rokov. Zobrazenie štyroch členov rodiny približuje tváre konkrétnych ľudí žijúcich v meste a opisuje výraz a obliekanie určitej vrstvy. Zakomponované predmety poskytujú indície na prípadné bližšie identifikovanie zobrazených osôb, ale tiež približujú dekoračné predmety, alebo predmety dennej potreby daného obdobia. Umeleckohistorický prieskum diel umožní zozbieranie údajov pre bližšie identifikovanie maliarskej techniky, výtvarnej školy, z ktorej mohol autor čerpať, prípadne aj identifikovať autora, alebo portrétovanú rodinu. Reštaurovanie obrazov pomôže opraviť a zachrániť pomaly degradujúce časti malieb. Stabilizáciu napínacích rámov a uchyteniaplátna. Touto záchranou diel je možné opätovné zakomponovanie obrazov do stálej expozície mestského múzea. V dnešnej dobe sú portréty stiahnuté z expozície na základe predaja galerijných priestorov múzea. Múzeum však uvažuje vytvoriť menšiu galerijnú sekciu expozície, ktorá vystaví významné diela zbierky múzea, ktoré bližšie vykreslia históriu zašlej slávy slobodného kráľovského baníckeho mesta Gelnica. Spracoval a foto: Igor Cziel
5
_
5-6/2012
&&·a~C37 PRILOHA
270. VÝROČIE ZVO OV 1742 • 2012 V júli tohto roku uplynie 270 rokov od znovuosadenia najväčšieho zvona do veže farského rímsko-katolíckeho kostola v Gelnici. V polovici 18. storočia boli počas dvoch rokov do veže osadené tri zvony. Mestský notár Anton Stark vydáva v roku 1813 prvé vydanie svojho diela "Príspevky k histórii baníckeho mesta Gelnica". Ide síce iba o štyridsať stranový zošit, ale zahrňuje veľmi významné údaje ako opis mesta a udalostí zo začiatku 19. storočia a tiež kapitoly o histórii baníctva a mesta. Pri prlležitosti blížiaceho sa okrúhleho výročia prinášame preklad kapitoly z diela A. Starka. Týmto chceme ponúknuť náhl'ad do už dávnej histórie mesta a umožniť bližšie spoznať osudy zvon ov, ktoré sa každodenne ozývajú v údolí. STARKAnton: Beyträge zur Geschichte der Bergstadt Gälnitz, Kaschau, 1813 Príspevky k histórii baníckeho mesta Gelnica, Košice, 1813
HISTÓRIA TROCH ZVONOV Z VEŽE KOSTOLA preklad: M. Dvofáková Od kedy počítame začiatky vel'kého (najväčšieho) zvona nie je nikde zapísané, jeho vznik však pravdepodobne spadá do 15. stor., a to do obdobia, kedy tunajšie baníctvo prinášalo tak pekné ovocie a mesto samotné bolo schopné šťastne zjednocovať prosperitu a lesk. Nič sa ale nezdá byť pravdepodobnejšie ako to, že kov na jeho zhotovenie pochádzal z tunajších banských diel, a tak sa stal rodným synom nášho baníckeho mesta. Niektorí sa snažia tvrdiť, že vraj obsahuje mnoho striebra, čo nemusí byť pochybné, ak uvážime, že naše baníctvo poskytovalo v onom čase dostatok striebra. Zvon prečkal nedotknutý nepokoje Zápoľských a Bebekovcov, pokojne okolo neho prešli storočia Bethléna a ešte skôr Rákoczyho a zvon slúžil svojmu rodnému mestu nepretržite až do r. 1647. Potom sa ukázalo, že nie je dosť v bezpečí, a preto bol pre údajne lepšiu ochranu prevezený na Spišský hrad nedaleko Kapituly. Jeho harmonický zvuk musel zo spomínanej výšiny príjemne znieť rajskou krajinou. Našiel tu však bohužiaľ svoj hrob. Bud v r. 1703 alebo 1710 bol pri dobytí alebo opätovnom dobytí hradu rozbitý na kusy. A tak ležal v troskách až do r. 1742, kedy panovníčka Mária Terézia udelila obci povolenie, previezť ho späť na domovské miesto, čo obyvateľstvo privítalo 17. júla toho istého roku s neskrývaným nadšením. Trosky kedysi pravdepodobne (naj)väčšieho zvona vážili 42 centov 76 funtov. K tejto hmotnosti bolo pridaných 7 centov 25 funtov nového kovu, z čoho sa nechalodliať terajši zvon, ktorý teraz váži 50 centovajeho nádherný zvuk je najmä za búrkovej noci príliš známy, než aby som tu
mohol na jeho chválu povedať viac. Pokiaľ by sa tento zvon dňa 17. júla 1842 dočkal nepoškodený, vyzývam potomkov, aby jeho storočné znovuzrodenie v tento deň slávnostne oslávili. V tom istom roku vznikol aj druhý zvon o váhe 14 centov s nápisom LAUDO DEUM VERUM, PLEDEM VOCO, CONGREGO CLERUM. Tunajší páni a občania Johann Schikerle, Johann Nedetzky a Johann Zelder a Thurzovské bane darovali naň 5 centov, pán Anton Roll sám 2 centy kovu. Výroba oboch zvon ov prišla mesto na 1461 uhorských flore nov. Richtárom bol v tom čase pán Michal Breuer, notárom - pán Andreas Szo kol. O rok skôr bol odliaty majstrom zvonárom z Prešova, Sebastiánom Lechererom, prostredný zvon. Poslúžilo naň 10 centov 89 funtov starého kovu, ku ktorému bolo pridaných 9 centov 91 funtov nového kovu, takže váži 20 centov 80 funtov. Jeho zhotovenie stálo 708,15 uhorských florenov. Jeho nápis znie: PROPRIIS SUMPTIBUS ME FUDI CURAVIT HUJUSCE MONTANI OPPIDI
GÚLNITZBANYACOMMUNITAS. Voľný preklad nápisov na zvonoch: Chválim Boha pravého, zhromažďujem cirkev.
zvolávam
I'ud,
Z vlastného nákladu (patrí môj hlas) tejto baníckej obci Gelnickej komunity. Na začiatku 20. storočia boli dva zvony po stranách .veľkého", stredného zvona vymenené. Na týchto zvonoch sa nachádza erb mesta udelený v roku 1844 Ferdninandom l. V tejto zostave slúžia vo veži dodnes. Zatiaľ nevieme, či si Gelničania pripomenuli sté výročie zvonov v štyridsiatych rokoch 19. storočia, tak ako vyzýval Anton Stark. Chceme si však, práve na základe tejto výzvy pripomenúť túto udalosť dnes. Samospráva mesta pripravuje slávnostný večer pri príležitosti okrúhleho výročia v priestoroch rímsko-katolíckeho kostola. Všetci sú srdečne vítaní a o podrobnostiach Vás samozrejme budeme informovať. Spracoval: Igor Cziel
