Zlaté pero Školský rok 2011-2012 1.číslo
Zlaté pero
Milí žiaci! Leto a prázdniny sú už za nami. Veríme, že ste si všetci cez prázdniny pohodovo oddýchli a do nového školského roka ste načerpali dostatok síl. My už tiež neleníme a sme v pracovnej aktivite a hneď od začiatku pre vás pripravujeme nové vydanie vášho obľúbeného časopisu Zlaté pero. Boli by sme radi, keby ste sa aj vy aktívnejšie ako doteraz podieľali na jeho tvorbe. Prijali by sme dobré nápady, ako zlepšiť náš časopis. Svoje nápady nám môžete priniesť každý štvrtok do počítačovej učebne č.2 Redakčná rada
Zlaté pero
Halloween je sviatok oslavovaný večer 31. októbra. Označuje koniec leta a začiatok nového roku. Oslavujú ho predovšetkým deti oblečené v kostýmoch, ktoré navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Oslavuje sa hlavne v západnom svete, najmä v USA, Portoriku, Írsku, Spojenom kráľovstve, Kanade, ako aj v Austrálii a na Novom Zélande. Pôvod má v Írsku, ako pohanský sviatok. Halloween v skutočnosti
hovorí o Dni všetkých
svätých a pamiatke mŕtvych. Slávi sa v krajinách :
Španielsko, Írsko,
Mexiko, Thajsko.. Symboly: kotol, netopiere,
pavúky, čierna mačka,
žaba, mince, ježibaby, duchovia...
Halloween - ako sviatok - je veľmi starý. Jeho história siaha až ku Keltom. Vtedy sa rok delil na dve obdobia - obdobie hojnosti a obdobie zimy a hladu. Začiatkom novembra sa Keltom zásoby zúžili a nastávala zlá doba. Preto ľudia prvý novembrový deň uctievali Boha Mŕtvych - Anwinna. Ľudia verili, že tejto noci sa zjavujú duše mŕtvych, a tak im svietili na cestu svietnikmi vyrobenými z dyní. Duchovia sa vracali domov, aby za pomoci svojich príbuzných prekročili hranicu Zemi Mŕtvých. Živí sa prezliekali do starých šiat a malovali si tváre, aby do nich nevstúpili zlí duchovia. Tejto noci sa hovorilo Samhain.
Lucia Bystrianska VIII.B
Zlaté pero
Noc strašidiel Posledný deň pred jesennými prázdninami sa niesol v duchu netrpezlivého očakávania večerného lampiónového sprievodu a následne veselých a zároveň strašidelných chvíľ „Noci strašidiel“. Táto akcia sa v našej škole organizuje už druhýkrát. Aj tento rok bol o ňu veľký záujem. Žiaci našej školy preukázali smelosť a odhodlanosť pri prekonávaní prekážok, nástrah tmavého školského dvora, aby na záver objavili poklad v podobe „NESKÚŠANKY“, „zlatého dukátu“ alebo CD-hry. Noc strávená v priestoroch našej školy bola plná veselých a tajuplných príhod, zábavy a nezabudnuteľných zážitkov umocnených hororovým polnočným čítaním v školskom rozhlase. Po raňajkách sme sa rozišli na očakávané jesenné prázdniny.
Zlaté pero
Výstavka tekvíc Jeseň, pani Bohatá, farbí stromy do zlata...Aj tento rok sme nezabudli na jesennú prírodu a jej plody, a tak s pomocou rodičov a pod krídlami fantázie sme začali tvoriť. V októbri sa pri našej vrátnici konala výstavka. A čo sa vystavovalo? Rôzne strašidlá, príšerky, rozpávkové postavy a mnohé iné originály vyrobené šikovnými rukami našich detí. Čo k tomu potrebovali? Nič, len svoju fantáziu a tekvice. Na začiatku to vyzeralo všelijako, pretože tekvíc bol nedostatok. Ťažko opísať tvary vyrezaných a ozdobených tekvíc, ktoré naše deti vytvorili. No naše deti nás nesklamali. Tým, že sa zapojili do tejto akcie, nám urobili veľkú radosť ale najväčšiu radosť mali deti. Mnohé z nich svojim rodičom pri výrobe strašidielok aj pomáhali. Tri najkrajšie tekvice boli ohodnotené sladkou odmenou.
D.Fekiačová,K.Dravecká
Zlaté pero
Bosorkine prsty Príprava 20minút. Pečenie 10-15min. v rúre na 180 až 200°C Na prípravu Bosorkiných prstov potrebujete: 500g hladkej múky 105g práškového cukru 300g hera (palmarín) 1ks vanilkového cukru Citrónová kôra Džem (červenej farby) Mandle lúpané Postup: 1.Do zmesi múky, práškového cukru, citrónovej kôry a vanilkového cukru pridáme nasekaný tuk a vypracujeme pevné cesto. Rozdelíme ho na 3-4 časti (aby rýchlejšie stuhlo) a dáme do chladničky. Keď je cesto stuhnuté, postupne si odtrhujeme kúsky cesta, z ktorého formujeme v dlaniach valčeky. 2. Valčeky uložíme na suchý, nevymastený plech (na papier na pečenie), kde už len dokončíme úpravy. Valček trošku stlačíme na 2 miestach, ako to vidno na fotke, jemne stlačíme a sformujeme. Pozrite sa na svoje prsty a urobte ich presne opačne- škaredé, pokrútené . Veď bosorky majú presne také. 3. Mandľu vtlačíme a hneď vytiahneme, to len aby sme vedeli kam dať trošku džemu. Potom mandľu jemne vlepíme pomocou džemu do cesta. Najmenšou lyžičkou akú máte alebo niečim čo je jemne zaoblené načrtneme "články" prstov. 4. Pekne zoradené prstíky dáme piecť. 5. Po miernom vychladnutí namočíme "akože reznú stranu" do džemu. 6. No a potom už len s napätím očakávame reakciu hostí. 7. Ak ste zohnali len slané mandle, tak ich jednoducho utrite papierovou utierkou. Ak mandle do cesta "vlepíte" pomocou džemu, po upečení nevypadajú, verte mi, už som ich piekol 3.krát!Tí ktorý sa nechcú "babrať" s cestom, kúpte si hotové, LINECKÉ CESTO. Je to tá istá chuť, pripomína vianoce, aj keď výzorom skôr
HELLOVEEN! Konečný výsledok
Zlaté pero
Žiaci v Národnej rade Slovenskej republiky V utorok 25. októbra sa žiaci ôsmeho a deviateho ročníka zúčastnili na exkurzii v hlavnom meste. Bratislava nás privítala chladným, daždivým a veterným počasím. Skupina žiakov sa vybrala do parlamentu. Uvideli sme nielen vlajku, text ústavy, pečate, ale zasadli sme aj do kresiel, kde sedávajú novinári, redaktori a sledujú rokovanie poslancov. Pozreli sme si aj priestory známe z obrazoviek, a potom prišlo ozajstné prekvapenie – návšteva zasadacej miestnosti. Pozorne sme sledovali výklad, kde kto sedí podľa zasadacieho poriadku. Napokon najväčším zážitkom bolo fotografovanie sa na miestach, kde rokujú naši poslanci, ministri. Po prehliadke Národnej rady Slovenskej republiky sme si pozreli Staré mesto a odtiaľ už cesta viedla na starodávny Devín. Úžasný výhľad, hrdo sa týčiace vznešené ruiny hradu donútili nás zamyslieť sa nad všetkým, čo Devín symbolizuje – čestnosť, lásku k národu, k vlasti. Filip Hrivnák VIII.B
Zlaté pero
Na exkurzii Začiatkom októbra sme sa
žiaci VI. A a VI. C triedy vybrali po stopách
Pavla
Dobšinského. Zavítali sme do malebnej dedinky Drienčany. Krásne slnečné počasie, hory v nádherných farbách jesene a dedinka s drevenými postavami z rozprávok. Po prehliadky fary sme si uctili pamiatku
tohto velikána i pri jeho hrobe a nemohli
sme vynechať ani slnečné hodiny a opäť rozprávkové postavičky. Z Drienčan viedla naša cesta do Lukovíšť, kde sme
navštívili miestny cintorín
a hrob Ivana Kraska. Mnohí z nás ešte neboli
v Kyjaticiach, kde je archeologické nálezisko
-
pohrebisko. Doteraz pojmy ako urnový hrob alebo hranica znamenali niečo celkom vzdialené. Tu sme mali možnosť vidieť, ako niekedy veľmi dávno ľudia pochovávali svojich mŕtvych žiarovým spôsobom. V poslednej dobe sa veľa hovorí o mlyne vo Veľkých Teriakovciach. Zavítali sme aj tam. Krásne upravený mlyn a prerobený na múzeum o živote jednoduchých ľudí, zaujímavý výklad. Cítili sme sa tu naozaj dobre. Žiaci VI. A a VI. C triedy
Zlate pero
Neďaleko R.S. leží malá dedinka Veľké Teriakovce, tadiaľto preteká rieka Rimava, ktorej tok v minulosti využívali ako pohon na mlynské koleso. Voľakedy tu stál mlyn, ale pomaly sa začal rozpadať. Ľudia sa pokúsili zachrániť ho a podarilo sa im to. Dnes stojí na pôvodnom mieste zrekonštruovaný mlyn. Žiaci 4.A, 4.B a 4.C v rámci spoznávania blízkeho regiónu, sa rozhodli tento mlyn navštíviť. Exkurzia sa konala dňa 28.9.2011. Cestu tam, asi 8 km, sme absolvovali peši. Celou cestou nám svietilo slniečko a bolo nám fajn. V mlyne nás čakala pekná prehliadka so zaujímavým rozprávaním pani mlynárky. O mlynárskej práci sme sa toho dozvedeli naozaj veľa. Počas prehliadky sme si mohli zahádať a zahrať sa. Všetkým sa v mlyne veľmi páčilo a cesta domov vláčikom bola pre nás odmenou.
Zlaté pero
„Kniha sú listy papiera s množstvom textu zviazané do zväzku“, povedal by odborník. Ja však v knihe vidím čosi viac. Vidím v nej priateľa a učiteľa zároveň. V minulosti by sa tu tiež dala použiť časť citátu od Jána Kostru: „Každá je iná, a predsa sú všetky rovnaké“. Len v trochu pozmenenej forme: „Všetky sú rovnaké, a predsa je každá iná“, pretože sa knihy písali a viazali ručne. Každá kniha mala vizitku svojho stvoriteľa. To, s akým umením a citom sa tvorila, malo vplyv na jej kvalitu a výzor. Dnes sa to už povedať nedá, nakoľko sa tlačí radovo a hromadne.
Učebnice: Sú základný didaktický prostriedok, obsahujú didaktické spracovanie učiva vymedzené učebnými osnovami sú spracované podľa didaktických zásad, podľa zásady názornosti (obrázky, schémy, typy písma) a zásady trvácnosti (systém úloh a cvičení pre samostatnú prácu).
Funkcie učebníc:
-vzdelávacia funkcia -komunikačná funkcia (rozvíja slovnú zásobu) -inovačná funkcia (podáva najnovšie poznatky vedy a techniky) -kontrolná a usmerňujúca funkcia (žiak využíva text, kontrolné otázky a úlohy na vlastnú kontrolu) -rozvíjajúca a výchovná funkcia (text pomáha žiakovi rozvíjať schopnosti) Na základnej škole Pavla Dobšinského dňa 26.10.2011 sa konala výstavka najstarších učebníc. Výstavka sa konala v pamätnej izbe Pavla Dobšinského. Najstaršie knihy sú: 1928-Živočíchopis 1954- Literárna výchova 1965- Školský zemepisný atlas 1970- Slovenský jazyk
Miroslava Szunyaiová 8.B
Zlaté pero
Jeseň Žlté, hnedé, do zlata sfarbené, to sú listy jesenné. Stromy prázdne, stromy holé, vietor sfúkol listy dole.
Milé malé zvieratká, robia si domček pre mláďatká. Vetrík kúsok veje, a dáždik sa už leje.
To je naša krásna jeseň, na hríboch je veľká pleseň. Lastovičky odlietajú, maminy už upratujú.
Šarkany si púšťame, a drevo si chystáme. V peci si už kúrime, na zimu sa tešíme.
Zlaté pero
O kobyle Bola
raz jedna kobyla, ktorá cestovala po celom svete. Jedného slnečného dňa sa rozhodla, že si nájde v krajine tulipánov nový útulný príbytok. Po ceste vyhladla a dala si dobrej šťavnatej byle. Cesta ubiehala rýchlo aj vďaka štebotavým vtáčikom. A v noci jej zas robil spoločnosť lesný výr. Po namáhavom dni cítila, že sa potrebuje umyť. Pri ceste stál malý hotel a popri ňom tiekol bystrý potok. Tak sa poumývala. Nepotrebovala ani umývadlo, ani mydlo. Ľudia sa len čudovali a zízali na túto čistotnú bytosť. Mohla by byť mnohým ľudom aj príkladom. Obyčajne sa kobyly neumývajú. Keď už cestu začali lemovať farebné tulipány, naša kobyla vedela, že je tam, kde má byť. Hurá, Holandsko! Všade naokolo boli veterné mlyny. Krása! Jej cesta sa blížila ku koncu. Podľa adresy našla svoj nový byt. Našla si aj nových priateľov a zvyšok svojho života strávila práve v tomto príbytku. Námaha stála za to. Toto bol príbeh čistotnej kobyly a dúfam, že ste sa aspoň kúsok pobavili.
Zlaté pero
ZLO S TVÁROU DOBRA
Vonku pršalo. Rýchlo som vošiel do vnútra nejakej budovy. Všimol som si, že na dverách stálo, že tu bude nejaká výstava. Zbadal som stáť muža pri obrazoch. Išiel som za ním a chcel som sa ho pýtať, čo sa tu koná. Mal oblečený dlhý plášť zo sivého zamatu zošúchaný dlhým nosením a dažďom. Vlasy mal žlté a plné vlhkom pozliepaných neučesaných prameňov, v ktorých sa ligotali kvapôčky rosy, tej istej rosy, čo bola na jeho zlatom obočí nad dlhými riasami okolo veľkých modrých očí, ktoré prevracal ako palacinky. Pohyboval sa takou mačacou plavosťou a pozlátkovými pohľadmi až prebúdzal vo mne zmesi vôní: škorica, klinček a ďalšie hnedé červené koreniny. Jeho pleť musí voňať ako orechy kešu a mandľový krém. Pozdravil som ho. Zdvihol zlatisté obočie a pozrel na mňa pohľadom menejcennosti. Ako by som bol iba malá dotieravá mucha. Určite si predstavoval , ako ma mucholapkou pučí o stenu. Pozdravil som ho druhý krát o niečo hlasnejšie. Neochotne ma odzdravil a zatváril sa, ako keď jete kyslé jablko. Spýtal som sa ho, čo sa tu bude konať. Chvíľu trvalo, kým sa zmohol k odpovedi. No nakoniec mi trpko povedal, že som si to mal prečítať na plagáte, kým som sem prišiel. Hrdo sa obrátil a odišiel robiť dusno niekde inde. Neveriacky som naňho pozeral a povedal som : „Toto snáď nemyslíte vážne! " Radšej som si nasadil kapucňu a vyšiel som von do toho lejaka, zarazený ľudskou neochotou. Adriana Peštiová IX.A
RYTIER A KOBYLA Bol raz jeden rytier, ktorý mal ryšavú kobylu. Choval aj býky, myši, vydru, byvoly, vyžlu, korytnačku, výra , rysa a ryby. Býval pri Vysokých Tatrách. Mal prepychový byt. Chcel dobyť Myjavu. Chcel sa niekedy previesť loďou po rieke Myjave. Tak sa vybral na svojej ryšavej kobyle dobyť Myjavu. Na cestu si zobral minerálku Korytnicu. Popri nich tiekla rieka Myjava. Ako išli tak sa ryšavej kobyle vyschla noha. Tak tam chvíľku zostali. Ako sa rytier poobzeral, tak zbadal pri rieke Myjave loď. Tak sa zo svojou ryšavou kobylou vybrali dolu riekou na lodi. Ale keď si to premyslel, tak zistil, že to je zbytočné. Lebo je sám po celej Myjave. Tak sa vrátil domov.
Zlaté pero
Slniečko Slniečko už menej svieti Lastovička do teplých krajín letí. Noc strašidiel na nás čaká I spať v škole nás láka Ešte si šarkana pripravíme
Čoskoro ho vypustíme Kilá gaštanov sme nazbierali O zvieratká sme sa postarali. Túto báseň vytvorili žiaci 4.B triedy.
Jeseň a trochu vtipu Bola raz pani Jeseň, mala doma pleseň. Mala dcéru Martu,
Ktorá nemala čipovú kartu. Chodila na základnú školu, Mala veľmi veľkú smolu.
V žiackej knižke mala samé
trojky. Môže sa vrátiť do malej škôlky?
V matike sa polepšila, násobilku si osvojila. Raz stratila ceruzku, povedala na Zuzku.
V škole je veľmi obľúbená,
do Miška strašne zaľúbená. Zimu nemá veľmi rada,
ale snehuliakov si rada stavia.
S. T. Klementová, V. Žiaková, D. Ondrušíková IV.C
Zlaté pero
Princ na vandrovke Bol raz jeden princ, ktorý bol veľmi rýchly. Raz princ išiel na vandrovku do lesa popri horskej bystrinke. Ako išiel, tak tu zazrel bežiaceho býka s byvolom. Princ sa zastavil a pozrel sa tam, odkiaľ prišli. A vidí, že ich naháňa vysoké vajce. Zastavilo sa vajce pri princovi a udýchane hovorí: „Ponáhľam sa do Bytče za strynou kobylou.“ „ Narodilo sa jej žriebätko Vladko.“ „ No idem tam prvýkrát, zablúdil som.“ „Poradíš mi cestu prosím?“ opýtalo sa ho vajce a on mu odpovedal: „ÁNO, pomôžem ti nájsť cestu, ale nevadí ti, že pôjdem s tebou?“ „Dobre,“ povedalo vajce. Idú, idú, až prídu ku kraju lesa. Tu hovorí princ vajcu: „Ej, som ale hladný, dal by som si syr.“ A vajce mu odvetí: „Ja by som si dalo bryndzové halušky. Počuj rýchly princ, čo keby sme sa išli najesť k môjmu synovi?“ „Dobrý nápad vajce, ale už poďme, lebo zjem aj teba.“ Povedal princ. „A sme tu.“ Reštaurácia bylinka. „Pracuje tu môj syn Bystrík.“ „Poď, najeme sa, už som strašne hladný.“ Sadli si hneď za prvý stôl. Prišla obsluha a spýtala sa: „Čo si dáte?“ „Dám si hovädziu polievku a niečo s krištáľom soli,“ povedalo vysoké vajce. „A ja si prosím chlieb s maslom, šunkou, syrom a uhorkami.“ Najedli sa a išli sa vyspať na zajtrajšiu dlhú cestu do Bytče. D. Ondrušíková IV.C
Zlaté pero
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorá bola na seba veľmi pyšná a mala aj bývala v prepychovom kryštálovom kaštieli. Kaštieľ bol veľmi neobyčajný, lebo bol pri Muráni. V tom kaštieli mali všetko kryštálové. Potom princezná stretla princa a vraví: „Dobrý deň, vy ste ten kto vie ,kde je ukryté kryštálové a aj rýdze zlato?“ Princ jej odvetí: „ Áno, ja som ten, kto vie, kde to je.„ Princ jej dá otázku: „ Smiem prosiť o ruku?“ Princezná odvetí: „ Áno.“ Potom išli do bydla princa. Princ priniesol princeznej ruže a vraví: „Toto je pre teba.“ Princezná sa volala Sisľa Sisľovská a princ sa volal Sisliak Sisľovský. Potom išli do lesa ako pytliaci a začali pytliačiť na zver svojou láskou, presne ako nesprávny pytliaci. Potom išli do bydla princeznej. A keď tam prišli, princ sa nestíhal čudovať vlastným očiam, lebo on býval hneď pri kryštálovom kaštieli, presnejšie na Muráni a to bolo hneď pri kaštieli. Szabó IV.C
Naša trieda ide do ZOO. Vilo si pripravil pokrm, ktorý si navaril. Zita sa nachystala, akoby tam išla na tri dni. Cestovali sme v starobylom autobuse. Prišli sme tam a Vilo vykríkol: „ Už sme tu!“ Vošli sme do vysokej brány. Pani učiteľka povedala, že o hodinu sa stretneme tu. Všetky deti sa rozpŕchli. Milka a Zita išli k vydre. Milo a Vilo sa vybrali k rybám a korytnačkám. Mirka sa zľakla výra, ktorý vyletel to skrýše. Jazyčnica Gabika sypala sýkorkám obilie, keď uvidela myš. Bystríka otravoval hmyz pri dobytku. Kobyla a býk boli spolu v ohrade. Býk rozryl kopytom zem. Rišo sa stretol s pani učiteľkou pri sysľoch a surikatách. Zaujala nás vysoká pani, ktorá mala vyžlu. Bol to pre nás nezvyčajný výlet.
P.Horváth IV.C
Zlaté pero
Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna pyšná princezná. Mala veľmi krásny, prepychový zámok. Býval tam aj rytier, ktorý bol síce mladý, ale stále si zakrýval tvár. Všetci obyvatelia zámku sa zamýšľali, prečo to robí. V minulosti to bol obyčajný vojak, ale o tom takmer nikto nevedel. Len kráľ ,ktorému pri bitke na Myjave zachránil život. Za tento čin ho kráľ povýšil na rytiera a dal mu dva býky, päť kráv s dvomi teľatami a krásnu kobylu. V jedno ráno cválal rytier na kobyle skontrolovať dobytok, ktorý sa pásol za bystrinou. Netušil, že neďaleko bystriny býval pytliak vo svojom skromnom príbytku. Keď pytliak počul ako rytierovi kravy bučia, tak zobral pušku a išiel si po obed. Keď prišiel na lúku, rýchlo sa skryl, aby ho neuvideli rytierove psy. Keď odchádzali, pytliakovi napadlo, že keby kravu len chytil, mohol by si vyrábať syr a piť mlieko. A tak jednu kravu chytil za pysk, aby nebučala a doviedol si ju domov. Do koryta jej dal vodu a zavrel ju do ohrady s trávou. Keď sa rytier vrátil do kráľovstva zistil, že mu chýba jedna krava. Rýchlym krokom išiel za kráľom a vtom rozrušení si zabudol zakryť tvár. Keď ho kráľ uvidel, tak sa vyľakal, pretože mal tvár celú od jaziev a mal dlhý jazyk. Rytier sa zapýril a bystrý kráľ pochopil, že sa rytier musí takto trýzniť, lebo mu zachránil život. Začalo ho hrýzť svedomie. Preto zavolal svojich plastických chirurgov, ktorí rytierovi jazvy a jazyk upravili. Po plastickej operácií bol rytier taký pekný, že mu kráľ dal za ženu svoju dcéru, ktorá sa práve vrátila z Bystrice. Princezná však bola pyšná a myšlienka, že by sa mala vydať za princa, ju rozzúrilo. Preto ju kráľ úmyselne takto potrestal a zazvonil koniec a rozprávky bol koniec.
Lucia Bystrianska 8.B
Zlaté pero
Jedného dňa sa kobyla Milka vybrala na vandrovačku. Vyskočila do výšky, preskočila plot a vybrala sa tryskom do Banskej Bystrice. Ako tak tryskom beží, začne zrýchľovať a pytliak jej za rohom strelí do kopyta. Zrazu Milku mykne a pomaly padá na zem. Zrazu sa korytnačka vynorila zo svojho úkrytu a pýta sa Milky: „Ako sa voláš?.“ „Volám sa Milka. Niekto ma strelil do kopyta. Ako teba nazývajú?.“ „Mňa volajú korytnačka Vierka. Milka, musíme niečo vymyslieť.“ navrhla Vierka. „Poď, odvediem ťa tam, kde bývajú moji priatelia, tí ti už pomôžu.“ Tak sa vybrali na cestu. Ale pomaly sa stmievalo a museli vymyslieť, kde prenocujú .Ako išli, hľadali obyčajný príbytok. „Aha, pozri,“ povedala Vierka, „tam je starobylý kostol, tam prenocujeme.“ Otvorili dvere a bol tam len starý nábytok. Ľahli si a pomaly zaspali. Keď sa ráno zobudili, počuli, že je sychravé počasie. Niečo malé a ryšavé behalo po zemi. Bola to malá, kostolná myška, ktorá si hrýzla kúsok syra. „Ahoj, myška.“ prihovorila sa jej Vierka. „Ahoj, ja som myšiak Robin, neprosíš si kúsok syra?“ „Nie, neprosím, ďakujem. Nevieš, kade sa ide na farmu?“ „ Viem.“ odpovedal Robin. „Ide sa tam popri rieke Torysa, cez priesmyk a po pýrovej lúke.“ Tak sa vybrali Milka a Vierka touto cestou. Išli tri dni a tri noci, až kým neprišli na farmu. Bolo tam veľa dobytka a veľký býk, ktorého stále otravoval hmyz. Farmár pomohol Milke a všetko sa dobre skončilo.
B. Durdjaková IV.C
Zlaté pero
Malý syseľ - rýchla myseľ Kde bolo tam bolo, bolo to však v lese, kde žil jeden syseľ. Zunovalo sa mu už žiť v lese, a tak sa vybral do sveta. Šiel cestami – necestami, poliami, lúkami, až nakoniec prišiel na veľkú farmu. Tu sa mu už zapáčilo. Na lúke sa páslo päť kobýl, dve žriebätká a dva býky. V ohrade bolo dvadsaťpäť sliepok a jeden pyšne vykračujúci kohút. Na strome štebotali sýkorky a vrabce. V neďalekom rybníku sa hmýrilo veľa rýb. Syseľ mal bystrú myseľ a rýchlo sa udomácnil, lebo kde sa majú dobre myši aj jemu bude dobre. Za slnečných dní si vyšiel syseľ na lúku, kde sa napásol zelených byliniek. Musel si však dávať pozor na kopytá koní ako i pasúci dobytok, lebo keď ho niečo vyrušilo, vzpriamil sa a prenikavo hvízdal, a tak všetci hneď vedeli, kde sa nachádza. A tak sa stalo, že za sysľom prišli onedlho ďalšie sysle. Zaviedli ho do svojej zemnej nory blízko sýpky. Keď bolo škaredé počasie, sysle a myši sa preháňali po sýpke a boli stále veľmi sýte. Syseľ si na farme našiel aj iných kamarátov. Často sa naháňal so zajačikmi, ale na ich rýchlosť nestačil. Najradšej ryl do zeme diery. Dával si však pozor, aby ich nerobil v záhradke, kde sú kvety, zelenina . Vedel, že by ho gazda nepochválil. Sysľovi sa na farme darilo, našiel si novú rodinku a kamarátov, ale keď zbadal gazdu, rýchlo sa vždy skryl do svojej nory. Gazda sa vždy po jeho zmiznutí sladko pousmial, lebo si sysľa veľmi obľúbil. Nerobil mu na farme škody a nazval ho pre jeho vynaliezavosť „malý syseľ – rýchla myseľ“. Linda Szokeová IV.C
Zlaté pero
JESEŇ SA UŽ BLÍŽI Keď už jeseň prichodí, všetci si robia zásoby. Ovocie aj zeleninu do špajze si dávajú, aj zvieratká sa na zimu chystajú. Vtáky sa na odlet chystajú, ale deti im do diaľky mávajú Medveď sa už na zimu chystá, jeho nora je už čistá. Deti sa už so šarkanom hrajú a veselo si ich na kopci púšťajú. Často prší a kvapky padajú deti po mlákach radi behajú. Na jeseň už lístie už padá na známosť zvieratám dáva. Do krídiel potrava sa dáva, pani zima všetkým máva.
Zima Dlhá jeseň prišla k nám, dlhá je už veru nám. Prišla zima prišla k nám, zo snehom je kopa práce. Dlhá zima prišla k nám, dlhá je už veru nám.
Zlatá jeseň, biela zima Tu je jeseň táto zlatá, a to lístie zase padá. Krásne padá, to lístie zlata, už sa hlási biela zima. Stromčeky sú vyzdobené, na Vianoce pripravené. Biela zima už je tu, tešíme sa z darčekov.
Zlaté pero
Ako išiel syseľ Emil na vandrovku Bol raz jeden dobrý syseľ Emil. Nemal rád pytliakov. Raz sa rozhodol ísť do sveta. Išiel popri rieke a tam stretol vydru Milku. Syseľ sa jej spýtal, či by nešla s ním? Vydra sa rozhodla ísť s ním. Išli po lúkach a pasienkoch. Tam stretli výra Riša. Spýtali sa ho, či by nešiel s nimi. Výr chcel ísť. Už boli traja. Išli cez Bytču, kde stretli kobylu Evku. Spýtali sa jej, či by nešla s nimi. Evka chcela ísť s nimi. Išli cestou-necestou. Tam stretli rysa Erika. Spýtali sa ho, či by nešiel s nimi. Pridal sa k nim. Išli blízko pri stromoch. Tam stretli sýkorku Kláru. Spýtali sa jej, či by nešla s nimi. Ona chcela isť s ostatnými. Išli po pri rieke Torysa. Tam stretli korytnačku Elvíru. Spýtali sa jej, či by nešla s nimi. Rada sa k nim pridala. Našli syr, na ktorom si pochutnali. Prešli cez Považskú a Banskú Bystricu. Putovali aj cez Kysuce. Potom sa rozišli a odišli domov. Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. Šmatlík 4.C
Zlaté pero
Dobrodružný príbeh Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden princ, ktorý sa chcel oženiť s princeznou. Keď ju raz prišiel požiadať o ruku, povedala: „ Zoberiem si ťa len vtedy, keď nájdeš tento poklad.“ Princezná mu dala mapu a vybral sa na cestu. Išiel cez lúky a polia cez skaly a keď prišiel k malej dedinke, napadli ho a doviezli do dedinky. Najväčší povie: „Nevidel si môj dobytok?“ „Nie,“ vraví princ. Ostatní vravia: „Klame, zatvorme ho do väzenia.“ Keď ho zatvorili do kamenného väzenia, princ nemal kam utiecť. Ale našiel štrbinku pri kameni, potlačil obrovský kameň a vyšiel von. Ponáhľal sa. Zastavil sa a pozerá na veľkú jaskyňu. Keď sa pozrel dnu, spal tam obrovský obor. Obor sa zobudil a vraví: „Čo tu hľadáš? Hľadám poklad v tejto jaskyni,“ vraví princ. „Počkaj, tu mám nejakú mapu a tu máš aj tento povraz. “ vraví obor. „Ďakujem,“ vraví princ. Princ sa ponáhľal až našiel starca, ktorý nemal piť ani jedlo. Princ mu ponúkol jedlo a starec mu dal kľúč, ktorý našiel na zemi. Princ si ho zobral a šiel ďalej a prišiel na miesto k jaskyni, v ktorej bola veľká tma. Vošiel do nej a našiel na zemi fakľu. Zapálil ju. Princ sa v jaskyni poobzeral a našiel poklad. Keď išiel von, narazil na dobytok, vysadol na koňa a poklad priviazal o vola. Vedel, že dobytok je z dediny a rozhodol sa priviezť ho naspäť. V dedine ho vrátil a oni mu za to darovali jedného vola a jedného koňa. Princ sa vrátil do zámku a bola svadba.
Dominik Drugda IV.C
Zlaté pero
Čo sú Mandaly? Už v dávnych dobách naši predkovia pripisovali určitým symbolom rôzne schopnosti a významy. Zistili z pozorovania, že určité tvary prinášajú pozitívnu energiu a pri niektorých sa dejú opačné veci, teda odkláňajú negatívnu energiu. Začali si vyrábať postupne cielene rôzne predmety, ktoré im slúžili na ochranu od zlých duchov, bohov a podobne. Medzi také symboly patria aj mandaly. Sú to magické vzory, v ktorých sa ukazuje buddhistický obraz sveta nášho bytia s mnohotvárnymi rovinami. Mandala znamená kruh. Každý kruh má stred - a ten je cieľom. Mandala môže zobrazovať ľubovoľný motív, vždy sa však jedná o kruhový tvar, ktorý vedie náš pohľad smerom na stred. Vždy sa z nej dá vycítiť kruhová forma. S týmto zaujímavým druhom symbolov sme sa oboznámili na hodine výtvarnej výchovy formou prezentácie, ktorú pripravila pani učiteľka Kovácsová. Na ďalších dvoch hodinách VYV sme vytvárali mandaly my žiaci VII.A triedy. Darilo sa nám dobre, pani učiteľka bola s našimi prácami spokojná, pochválila celú triedu. Urobili sme výstavku v triede, radi sme si ju obzerali, vyzerala pôsobivo. Tu môžete vidieť niekoľko ukážok :
Petra Čonková, VII.A
Zlaté pero
V Mestskej galérii vystavujú maľby osemdesiatych rokov 7. novembra 2011 sa zúčastnila naša trieda (VIII.D) s pani učiteľkou Mgr. Irenou Kovácsovou na výstave Bienále maľby III. v Mestskej galérii. Počas našej prehliadky nás sprevádzala p. Gabriela Garlatyová, ktorá nám svojim odborným výkladom pomohla správne vnímať vystavované umelecké diela od umelcov:Juraj Bartusz, Vladimír Popovič, Štefan Balázs, István Dúdor, Ilona Németh, Rudolf Sikora a Viktor Frešo. Výstava bola veľmi zaujímavá, mali sme z videných umeleckých diel všetci pekný zážitok.
Laura Illéšová, VIII.D
Zlaté pero
Trendy oblečenia na zimu Sezóna kabátov začína. Že dlhý kabát nepotrebujete? Omyl. Aj keď ste nepoučiteľná „džínsomilka", aj tak do vášho šatníka dlhý zimník patrí. Môže byť až po zem, pod alebo nad kolená, ale pristane nielen sukňovým, šatovým, či elegantne kostýmovým outfitom, ale hodí sa aj k džínsom. Nosiť kabátik k džínsom je moderné a navyše nie je kabát ako kabát. Ten nemusí byť len z flaušu alebo vlny, ale do módy sa vrátili tiež prešívané kabáty, ktoré sú dokonalým oblečením aj do tých najtuhších zím. A pre nás, ktoré s obľubou alebo z nutnosti nosíme šaty, sukne alebo kostýmy predstavuje dlhý kabát módnu nevyhnutnosť. Tohtoročné strihy aj farby vás milo prekvapia svojou nevtieravosťou a praktickosťou. Švédsky módny reťazec H&M uvádza ďalšiu eko – kolekciu. Tentoraz kolekcia rozkvitla veľkými kvetinami a doplnili ju modely z krémovej čipky, alebo béžové a čierne outfity s prvkami švédskeho folklóru. Romantická kolekcia je ekologickou líniou H&M, ktorej cieľom je nielen potešiť módychtivé zákazníčky, ale aj prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju. Lucia Kozloková VIII.B
Zlaté pero
Ľadový hokej Ľadový hokej je kolektívny šport. Je tiež súčasťou zimnej olympiády. Hrá ho 6 hráčov na každej strane - brankár, pravý obranca, ľavý obranca, pravý krídelník, ľavý krídelník a center. Vyhráva družstvo, ktoré dá v určenom čase viac gólov. V zápase môže nastúpiť 20 hráčov a dvaja brankári. Najvyšší úrad, ktorý združuje národné hokejové federácie a organizuje hokejové turnaje je Medzinárodná hokejová federácia (IIHF). Jej súčasťou je 66 hokejových federácií. Ľadový hokej je najpopulárnejší najmä v štátoch severnej Ameriky, v Kanade a Spojených štátoch, v severnej Európe a v bývalom východnom bloku. V rámci ľadového hokeja sa ustálil pojem "silná sedmička", ktorý predstavuje sedem najväčších hokejových štátov, ktoré získavajú najčastejšie medaile na svetovom šampionáte v ľadovom hokeji. Do silnej sedmičky patria hokejové výbery tímov Kanady, Spojených štátov, Švédska, Fínska, Slovenska, Ruska a Česka.
História: Za vznik ľadového hokeja sa najčastejšie udáva dátum 3. marec 1875 kedy sa v Montreale na Victoria Skating Ring odohral prvý organizovaný hokejový zápas. V roku 1877 bol založený prvý klub. Tvorili ho študenti McGillovej univerzity a jeho názov bol McGill University Hockey Club. V roku 1881 ich nasledoval klub Montreal Victorias. V roku 1878 v Montreale vypracovali študenti tej istej univerzity aj prvé pravidlá.[ Hra sa stala natoľko populárna, že v roku 1883 sa odohral prvé "majstrovstvá sveta" v Montreale, v rámci Zimného karnevalu, v ktorom sa hralo o Karnevalový pohár. Pohár získal tím McGillovej univerzity.
Medzi moje naj športy patrí motocross. Nie je to vôbec lacný šport. Keď chcete začať pretekať potrebujete najprv štvorkolku alebo motorku. Najbližšia motocrosová trať sa nachádza neďaleko Rimavskej Soboty na Včelinciach Celá trať má 1800 metrov. Prebehlo na nej už množstvo pretekov. Za posledné roky sa na nej neudiala žiadna vážna nehoda. Naj jazdec je Roman Oštrom. Každý rok sa zúčastní na pretekoch. Je to asi jediný jazdec, ktorý vyhráva 1.miesta na trati Včelince. Dušan Havran V. B
Zlaté pero
Filmové novinky tohto roka Rýchlo a zbesilo 5 Akčný/Krimi/Thriller USA, 2011, 130 min Réžia: Justin Lin Hudba:Brian Tyler Hrajú: Vin Diesel, Paul Walker, Jordana Brewster, Dwayne Johnson, Tyrese Gibson, Elsa Pataky, Gal Gadot, Ludacris, TJ Hassan, Joaquim de Almeida, Matt Schulze, Don Omar
Nohou šlapú na pedál plynu až do podlahy, jednou rukou držia volant a v tej druhej držia zbraň alebo aspoň ukazujú vztýčený prostredník. Sú proste rýchli a zbesilí. Už po piatykrát. Pod vedením režiséra Justina Lina. Slovenská polícia môže zostať kľudná, všetko cestné besnenie sa bude odohrávať v rozpálených uliciach brazílskeho Ria. Až sem utiekli pred spravodlivosťou notorický zločinec s dobrým srdcom Dom Toretto (Vin Diesel) a Brian O´Conner (Paul Walker), bývalý policajt, ktorý mu naposledy pomohol utiecť z väzenia. Nie však náhodou. Do mesta pod obrovskou Ježišovou sochou ich priviedol plán, na ktorého konci na nich čaká vstupenka ku slobode. Problém je v tom, že ten plán, v nominálnej hodnote 100 miliónov dolárov, ktoré sú uložené v trezore na policajnej stanici, je viac než šialený. Brian a Dom povolajú do Ria bývalých parťákov, aby zvýšili svoje šance na úspech, lenže proti ním nestojí len skorumpovaný policajt , ale taktiež drsný federálny agent Luke Hobbs (Dwayne Johnson). Hobbs je typ človeka, ktorý berie svoju prácu smrteľne vážne, a keď dostane nejakú úlohu, tak ho vždycky splní. A to je pre oboch hrdinov smrtonosná kombinácia. Ešte že majú autá a schopnosť dostať z nich furt to najlepšie.
Lidice Dráma/Vojenský/Historický Česko / Poľsko, 2011, 126 min Réžia: Petr Nikolaev Hrajú: Karel Roden, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Zuzana Bydžovská, Ondřej Novák, Norbert Lichý, Veronika Kubařová, Václav Jiráček, Jan Budař, Joachim Paul Assböck
Príbeh Lidíc, je príbehom obyčajných ľudí, ktorí sa absolútnou zhodou náhod priplietli do cesty dejinám. Príbeh poskytuje pohľad na tragický osud Lidíc počas 2. svetovej vojny z neobvyklej perspektívy. Približuje osudy obyvateľov Lidíc cez medziľudské vzťahy, a to predovšetkým lásku, ktorá stojí na začiatku celého príbehu. Ide o veľkofilm plný emócií, ktorý poukazuje na to, ako zdanlivé maličkosti môžu zmeniť chod dejín a spôsobiť tragédiu. Rok 1942 – nemecká propaganda úzkostlivo tají genocídu páchanú na civilnom obyvateľstve. Po atentáte na druhého muža tretej ríše Reinharda Heydricha však urobí výnimku. Po vypálení malej českej dedinky Lidice, všetko vyhlásia do sveta. Ako zámienka k vypálení obce stačí jeden milostný list. V dobe svojho tragického konca, v júny 1942, mali Lidice za sebou dejiny trvajúce najmenej šesť storočí. Nacisti chladne popravili všetkých lidických mužov, ženy a deti nechali previezť do koncentračných táborov. Niektoré deti dali na prevýchovu. Celková bilancia – 192 popravených mužov, 58 žien zomrelo v koncentračných táboroch a 88 detí bolo poslaných do plynu. Obec Lidice bola vymazaná z máp a zrovnaná so zemou. Veľkofilm Lidice je natočený podľa skutočnej udalosti.
Zlaté pero
Zrnká múdrosti 1.- Obráť svoju tvár k slnku a všetky tiene zostanú za tebou. 2.- Múdrosť musíš hľadať, hlúposť príde sama. 3.- Láska je kvetina všetkých čias, ktorá v živote kvitne iba raz. 4.- Tisícero ciest vedie k poblúdeniu, ku pravde len jedna. 5.- Človek môže byť zničený, ale nie porazený.
Príslovia a porekadlá 1.- Čas je najlepší lekár. 2.- V zdravom tele zdravý duch. 3.- Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. 4.- Pes, ktorý šteká, nehryzie. 5.- Stačí len jedna kvapka, aby pohár pretiekol. 6.- Pod lampou je najväčšia tma. 7.- Láska prechádza cez žalúdok. Katarína Dravecká VIII.B
Zlaté pero
tajniČKA
K
E
R A
M I
L
A
L
A
I
H
L
A
E
A
T
K
A
N
Š
K
P
H
O N Ó R
S
K
O T
T
O R
N Á
D
O
S
B Ú R
T
S
K
R
Č
K
K
K
R
O T
S
M L
E
K
P
Ý
E
P
O R
O H
L
Í
K
Ň
A
L
L
I
E
N K
A
S
K
Á
D
A
R
E
I
L
A
K
A
J
Y
K
O
Z
A
D Ch R O B
Á
K
R
A
V
A
O K
O O T
O
U
O L
elektrón, trúba, kaskáda, keramika, kotúč, ihla, chrobák, Praha, motor, tornádo, kostol, rohlík, posol, lienka, troska, klietka, plech, kyjak, Nórsko, hora, liek, noha, tuleň, krava
Čo musia dodržiavať deti v škole?... ……………………………..
Zlaté pero
Rozhovor s našimi najmladšími Boli sme sa spýtať našich prváčikov, ako sa im páči v škole: Vikinka: „Mne sa na škole páči všetko.“ Andrej: „ Mne sa páči, že sa učíme čítať.“ Vivien: „Je tu dobre a mám samé jednotky.“ Nikolas: „ Páči sa mi, že sa učíme písať.“ Borbarka: „ Mne sa páči matematika.“ Adam: „Ja sa nudím na angličtine.“ Matúš: „Mne sa tiež páči matematika.“ Simonka: „ Ja mám rada slovenčinu.“
Pripravila:Frederika A.Galíková Plavecká štafeta Žiaci našej školy sa zapojili do celoslovenskej súťaže pod názvom Plavecká štafeta miest Slovenskej republiky, ktorú vyhlásilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a v našom meste ju zorganizoval mestský úrad. Z našej školy sa zúčastnilo 45 žiakov.
Zlaté pero
Vedeli ste, že... Zvieratko leňoch, ak sa ponáhľa, dokáže vyvinúť rýchlosť asi 3 cm za minútu.
Pštros dvojprstý znáša najtvrdšie vajcia zo všetkých vtákov .Na toto vajce sa môže postaviť človek s hmotnosťou 155 kg.
Najkratšia rieka na svete je Roe River je dlhá len 60 metrov.
Jaguár americký má taký silný stisk čeľuste, že dokáže prehryznúť lebku svojej obete.
Zlaté pero
Omaľovánky
Zlaté pero
Nájdite rozdiely
Dominika Fekiačová 8.B
Zlaté Pero
Naše úspechy 2011/2012 Projekt Oxford University Press Slovakia 1. miesto: Miloslav Valko VIII.D
Mladý športový talent Slovenska Ocenenie: Sophia Kanátová IX.C
Cezpoľný beh družstiev 1. miesto: staršie žiačky: 1.miesto 2. miesto: starší žiaci:
Zuzana Antalová IX.D Sophia Kanátová IX.C Lucia Staššáková IX.A Alex Szunyiai VIII.D Peter Ríz VIII.C Martin Hanzlovič VIII.A
OK štafetový beh Márii Zavarskej 2.miesto
družstvo dievčat
RK zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2.misto
Barbora Durdiaková IV.C
Celoslovenské kolo: Zlatá podkova 1.miesto
Barbora Durdiaková IV.C
OK Timravina studnička 1.miesto
Sofia Timea Klementová IV.C
2.miesto
Samuel Séleš V.B
Zlaté pero
VIANOČNÉ DARČEKY - TIPY - Vianoce 2011 Výber vhodného darčeka nie je ľahká úloha Základ dobrého daru je ten, že urobí radosť obdarovanému, a nie vám. Keď neviete čo vybrať ako vhodný darček, tak si skúste spomenúť na záľuby obdarovaného, jeho túžby alebo si pospomínajte, kedy ste ho/ju počuli hovoriť: „Takýto darček by som si tak želal..."
Vymýšľate, aký darček darovať na Vianoce? Vybrať pre najbližších ten správny vianočný darček, a hlavne, ak ním chceme prekvapiť, je často dosť ťažké pre každého. Predovšetkým na Vianoce chceme obdarovať svojich najbližších, ale často nevieme, aký vhodný vianočný darček vybrať. Ak aj Vy patríte medzi tých, ktorý si nenechávajú nákup vianočných darčekov na poslednú chvíľu, je tu pre Vás pár tipov. Možno Vám pomôžu alebo inšpirujú, na ten "najvhodnejší" darček pod stromček. . Vianoce patria k najkrajším obdobiam roka. V každom domove voňajú koláčiky, svieti stromček a vládne pokoj. S Vianocami sú spojené samozrejme aj darčeky. Nakupovanie vianočných darčekov vie byť niekedy stresujúce, najmä pre tých, ktorí veľmi neobľubujú obchody plné ľudí. S trochou fantázie a trpezlivosti však vie byť aj vianočné nakupovanie zábavou.
. Vianočné darčeky by sa mali nakupovať s radosťou, pohodou a láskou. Nakupovanie by rozhodne nemalo prinášať človeku stres. Darčeky obyčajne dávame ľuďom, na ktorých nám záleží. Keďže takých ľudí poznáme, vieme, čo by ich potešilo a nakupuje sa nám pomerne ľahko.
Želáme Vám, nech vyberiete najlepšie a najvhodnejšie vianočné darčeky.
Vianočné sviatky lásky a pokoja nech Vašu bolesť zahoja. V rodinnom kruhu tešte sa spolu, keď si sadnete k štedrovečernému stolu. Stromček nech sa Vám ligoce, želáme Vám veselé Vianoce a šťastný Nový rok 2012.
