24. DECEMBER 2006
„A hneď s anjelom zjavilo sa množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Lukáš 2,13.14
t s i l ý v Zboro
AV C E u bor z o h né ok r a m ž Cirkev Ke u k s n ve na Slo
OD A...
Vianočná
Pokoj vám zanechávam ............. 5
Alžbeta Ondusková
Domáce služby Božie................ 5
Hviezda jasná nad Betlemom zažiarila do noci, Boh sa sklonil nad človekom v betlehemskom dieťati V noci zažiarila hviezda, niesla svetlo národom, čo Boh sľúbil po stáročia, splnilo sa týmto dňom.
Betlehemská hviezda... .......... 7 Čas radosti veselosti... ......... 9 Mocné posolstvo tichého Kráľa ........................ 10 Diagnóza Slovensko II ..... 13 Dar ........................................ 14 Reformácia dnes 2 ......... 17 Ó, Hospodine ................... 21 Homeopatia – veda alebo mýtus? ................... 23 Poďakovanie ...................... 26
Jasná hviezda na obzore zlatým lúčom žiari v tme, anjelský chválospev zneje, zvestuje nám spasenie Kristus opustil trón Boží, kráľ slávy sa znížil k nám. či niet miesta preň na zemi? Biedna maštaľ je mu chrám. Sláva Bohu na výsosti, pokoj ľuďom na zemi, nebies dar v jasličkách leží, Spasiteľ je nám daný. 2
O B S A H
Veľký katechizmus 2 ...... 27 Príhovor k 370. výročiu vydania Cithary Sanctorum.......................... 33 Správa určená CZ KK ...... 34 Len aby sme... ... ................... 38 ZUŠ v novom šate ................ 41 Sedmy pokus ........................... 48 www.ecavkk.szm.sk ............... 50 Štatistika roku 2006 ................. 50
ÚVODNÍK Vianočné zamyslenie
V
ýznam, obsah a posolstvo vianočných sviatkov je ťažko vyjadriť vlastnými slovami. Každý rok počúvame, že je to čas radosti a veselosti, ako o tom spievame aj v známej prastarej vianočnej piesni. Z Božej milosti smieme opäť po roku preniknúť k hlbokému tajomstvu týchto sviatkov a objaviť ich význam, trvalý odkaz pre nás. Nuž, čo veľkého a významného sa stalo, že tak mnohí sa dokážeme po tieto sviatočné dni aspoň na chvíľu pozastaviť, zabudnúť na každodenné problémy rôzneho druhu a nechávame sa zaplaviť mohutnou radosťou a tajomným neopísateľným šťastím? V Jánovom evanjeliu (3,16) čítame tieto slová: „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ To je odpoveď na našu otázku: Boží Syn, Ježiš Kristus vstúpil do našich dejín a priniesol nám celkom nový pohľad na ľudský život. Boh navštívil svoj ľud a stal sa človekom. Zaiste, je to div Vianoc, ktoré sa nedá ľahko rozumom pochopiť, ani vysvetliť. A predsa to, čo sa vtedy stalo medzi Bohom a človekom, zasahuje naše vnútro a dostáva sa do centra ľudskej pozornosti. Už vyše dvetisíc rokov sú ľudia zasahovaní týmto posolstvom a ich život tak naberá nový zmysel a orientáciu. Lebo príchodom Ježiša Krista vstúpila medzi hriešne ľudstvo skutočná, veľká a tvorivá Božia láska. Táto nás nenecháva chladných a nevšímavých. Veď kde je Boh, tam víťazí láska nad nenávisťou, tam je spravodlivosť mocnejšia než nespravodlivosť, odpustenie je mocnejšie než pomsta, sily života sú mocnejšie než sily smrti, dobro je mocnejšie než zlo a to nakoniec víťazí nad každým zlom. Toto všetko nie je fantázia či sladký sen, ale je to overená pravda, skutočnosť, ktorú zažili tí, ktorí sa stretli s Ježišom Kristom. On pomáhal trpiacim, liečil chorých, prinášal odpustenie hriechov tým, ktorých ťažilo bremeno vín, zastával sa chudobných a k sebe volal všetkých, ktorí niesli príliš ťažké bremeno života a pomáhal im. Až podnes ďalší ľudia zakusovali a stále zakusujú tieto prejavy Božej lásky prostredníctvom Pána Ježiša Krista, ktorého nám Boh poslal na našu záchranu. Vianoce sú potvrdením dávnych prorockých videní, že Boh pošle Mesiáša, aby nás prinavrátil Bohu a pozval nás do Božieho kráľovstva. Boh sa 3
ÚVODNÍK stal človekom, jedným z nás. To je tá nepochopiteľná, tajomná, no zároveň krásna, čistá a potešujúca správa, ktorú smieme nanovo počúvať vo vianočných kázňach. Boží Syn prišiel k nám, aby sme boli schopnými nahlas zvolať do svojho okolia: Ľudia pozrite – Boh skutočne je, On existuje, je nám tak blízkym! Napriek našej pýche, egoizmu a hriechu sme milovanými Bohom, v Ňom nachádzame skutočný zmysel života. Veď On – Ježiš, Boží Syn, narodený v Betleheme, ponížený, umučený a vzkriesený, nás vracia do Božieho náručia, odkiaľ sme pre hriech vypadli. To je záchrana v najhlbšom slova zmysle – večný život v Božom kráľovstve! Táto udalosť, táto krása, čistota, krehkosť a svätosť Božieho dieťaťa nás cez Vianoce priťahuje až natoľko, že nemôžeme ani odísť a nemôžeme ani neprísť. Pozvaní sme všetci: začať žiť s Pánom Bohom nanovo v blízkosti narodeného Mesiáša, nášho Priateľa a Brata. Po celý rok! Všetci môžeme – individuálne, ale aj spoločne zažívať vzácne chvíle s Pánom Bohom, aby sme každý osobne prežili vedomie i presvedčenie, že niet iného Boha ani na nebi, ani na zemi, že niet inej pravdy vo svete, iba tá, že Boh sa stal človekom a naším Bratom. Táto pravda nás naučí žiť, ona má moc dvíhať nás vždy znova a znova, aby sme pekným, novým spôsobom formovali svoj život, svoju bytosť. Boh nás neodpisuje a aj keď sme možno už len nalomenou trstinou, či tlejúcim knôtom vo vzťahu k Nemu, k sebe a k ľuďom – v Ježišovi nás nedolamuje ani neuháša, ale naopak: tak sa môže náš život stať požehnaným, zmysluplným a bohatým. Vianoce sú tu pre nás. Ježiš Kristus prišiel a prichádza iba kvôli nám, lebo Ho veľmi potrebujeme. Pre svoj osobný, rodinný, cirkevný aj spoločenský život. Lebo je okolo nás dosť tieňov a bied. Sme svedkami osobných, rodinných tragédií, sme svedkami mnohej ľahostajnosti človeka k človeku, neúcty detí k rodičom, ale aj nezáujmu rodičov o svoje deti, nevšímavosti voči starcom, chudobným i nemocným, je veľa rozvrátenosti a pokrivených vzťahov v práci i službe. To všetko odstraňuje svojou mocou a láskou Ten, ktorý bol v Betleheme tak veľmi podcenený zrodením medzi zvieratami v maštali, Ten, pre ktorého nemali a stále nemajú ľudia medzi sebou miesta. No On prichádza opäť, ako voľakedy – v tichosti a pokore, aby nám ukázal, že máme prečo žiť, lebo máme milujúceho Boha, ktorý nás volá ku sebe a pozýva nás ku vzájomnému porozumeniu, láske a ku pokoju, ku opravdivému a najvyššiemu šťastiu. Prosme Pána Boha, aby tohtoročné Vianoce boli pre všetkých nás v spoločnosti, v našich rodinách, aj v našej cirkvi, v našich cirkevných zboroch novým a pekným začiatkom na ceste k tým večným Vianociam v nebeskom príbytku! Prajem vám požehnané vianočné sviatky a hojnosť Božej milosti a lásky vo vašich životoch! Mgr. Martin Vargovčák, ev. farár v Liptovskej Kokave 4
NEZABUNITE NA...
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ Milan Rúfus Čistučké zrno sial. A toľký kúkoľ vzišiel. Toľký, až od neho už nahlas bolí Zem. Na nepokojný svet som svojho času prišiel, z nepokojného sveta odídem.
A mnohí po mne zadymené nebo spytovať budú takto ako ja: „Nemáme na pokoj? Vyhýba sa nám, lebo nie sme Ťa hodní, knieža pokoja?
Domáce služby Božie pri štedrovečernom stole - vedené sú hlavou rodiny, pred štedrovečernou večerou V mene Boha Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen. Milá rodina! Ježiš Kristus sa narodil preto, aby sme nemuseli pre hriech večne zahynúť. V láske a z lásky k nám ľuďom prežil na tejto zemi 33 rokov a potom umrel potupnou smrťou na dreve golgotského kríža. Keby sa takto smutne skončil tento príbeh, tak pravdepodobne by sme dnes nestáli okolo tohto štedrovečerného stola a neoslavovali Božie narodenie do tohto sveta. Ježiš Kristus však bol vzkriese-
ný a žije, a aj my, ktorí v Neho veríme, vieme, že budeme spolu s Ním vzkriesení k životu večnému. Preto podnes svätíme Jeho narodeniny – Vianoce. A preto si vypočujme, čo o jeho narodení zaznamenal evanjelista Matúš: 18 Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. 19 Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. 20 Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a pove-
5
NEZABUDNITE NA... dal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. 22Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: 23 Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. 24 Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu, 25 neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš. Túto radostnú zvesť Jozefovi priniesli anjeli, a tak si preto zaspievaj-
6
me pieseň z Evanjelického spevníka č. 38 Anjeli z nebies výsosti. Hoci Ježiš Kristus nebol synom tohto sveta, predsa sa do neho narodil. Vstúpil do jeho dejín a svojím spôsobom života priniesol človeku to, čo človek pádom prvých ľudí stratil – pokoj s Bohom, trvalé spoločenstvo s Ním. Svojimi postojmi neprekonateľne ovplyvnil tento svet a dodnes skrze Ducha Svätého formuje životy mnohých ľudí, ktorí veria v Neho ako svojho Pána a Spasiteľa. Žil dokonalým a svätým životom, do ktorého vstúpil tou najpokornejšou cestou, keď sa narodil v betlehemskej maštali. Je nám to možno až zvláštne, ale práve tu sa zjavuje Boh človeku v ľudskej podobe. Ako kedysi dávno Boh vstúpil do ľudských dejín, tak isto prichádza aj dnes k nám so svojou ponukou Božieho pokoja. Prijať túto ponuku znamená prijať účasť na kráľovstve Božom, do ktorého však nemôžeme vstúpiť bez nového narodenia. Preto nech
SVETLO PRE TEBA to betlehemské dieťa sa v dnešný večer narodí aj v našom srdci, aby náš život mohol byť formovaný jeho láskou, spravodlivosťou a pravdou a aby cez nás mohol konať On sám. Iba vtedy kráľovstvo Božie bude prítomné medzi nami a Kristus zažiari v našom živote ako betlehemská hviezda. Prosme o to aj modlitbe: Ďakujeme Ti, drahý Pane a Bože náš, že opäť po roku sme sa mohli dožiť tejto radostnej udalosti, narodenia Tvojho Syna a nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Ďakujeme Ti, že On sa narodil aj pre nás a chce sa narodiť aj v našom srdci, aby sme boli oslobodení od hriechu a nanovo sa mohli stať Tvojimi synmi a dcérami. V tomto čine záchrany cítime, Hospodine, veľkosť Tvojej lásky a ďakujeme Ti, že si neváhal poslať na svet svojho Syna pre naše spasenie. Pane Ježiši Kriste, príjmi vďačnosť našich sŕdc za to, že si sa pre nás ponížil. Narodil si sa v biednej maštali a neváhal si sa obetovať na dreve golgotského kríža. Naplň preto naše srdce vierou, láskou a nádejou, aby
boj svojho života sme dobre bojovali a raz dosiahli veniec slávy, ktorý máš pre nás pripravený v nebesiach. Pomôž nám prežiť Vianoce v istote, že „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho!“ Aj v tejto chvíli veríme, že si nás počul a vypočul, keď ešte spoločne voláme: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. A tak už „milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami! Amen.“ (Členovia rodiny si navzájom zaželajú požehnané vianočné sviatky) Pripravil: R. Porubän
Betlehemská hviezda žiari pre všetkých Žiaria hviezdy pre každého? Máločo pôsobí na ľudské city tak, ako čas Vianoc. Všetky obavy a úzkosti, ktoré človek počas roka zatláčal až celkom na dno svojej mysle, odrazu vystúpia do popredia. Osamelí si tvrdo uvedomujú svoju samotu, alkoholici svoju závislosť, chudobní svoju chudobu. Dokonca aj vo veľkých mestách, kde naplno pulzuje život, sa človek často cíti osamelý a zbytočný. A často si povzdychne ako jeden odsúdenec pred svojou popravou: Ako rád by som 7
SVETLO PRE TEBA
bol pre niekoho niečo znamenal. Vždy som sa však cítil zbytočný. Táto veta najlepšie vystihuje stratenosť moderného človeka. V predvianočnom čase sa v nejednom srdci vynárajú starosti a obavy. Pocit zbytočnosti môže znenazdania zachvátiť hocikoho z nás, a to aj uprostred ľudí na preplnenej ulici, v obchode, vo vlastnej rodine, ale aj medzi štyrmi stenami prázdneho bytu. Budem vôbec niekomu chýbať, keď umriem? Zbadajú to? Budem chýbať príbuzným či len niekoľkým priateľom? Spomenú si vôbec na mňa? Či iba vyčiarknu moje meno v matrike a život pôjde ďalej?
Pravá vianočná radosť V jednom časopise spochybňovala nadchádzajúci radostný vianočný čas vtieravá otázka: Žiaria hviezdy naozaj pre každého? Čo si myslíš Ty, milý čitateľ? Možno práve teraz prežívaš nejakú krízu a v tomto vianočnom čase ťažko na teba dolieha osamelosť. A tak sa na chvíľu zastav a prijmi aj pre seba radostné vianočné posolstvo, ktoré na betlehemských pastvinách zvestovali anjeli pastierom: „Narodil sa vám dnes Spasiteľ!“ Áno, táto zvesť je určená aj pre Teba. Raduj sa! Pán Boh Ťa miluje a v tejto láske poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista, aby sa stal aj Tvojím Spasiteľom. Na zemi nežije ani jeden človek, ktorého by Boh nemiloval. Boh chce, aby každý prijal radostnú novinu zvestovanú anjelmi. Významný vedec Albert Einstein kedysi povedal: „Na celom svete je temnota, iba v osobe Pána Ježiša Krista po nej niet ani stopy. V Ňom sa nám všetkým ukázal Boh najzreteľnejšie.“
Ježiš – tvoj Spasiteľ Pán Ježiš prišiel na tento svet pre všetkých ľudí. Pre všetkých, ktorí sa cítia pokorení, odmietnutí, zabudnutí. Pre tých, ktorých mučia obavy a starosti, pre 8
DO STRESU A ZHONU alkoholikov i ostatných závislých, jednoducho pre všetkých, ktorí si nevedia rady. Prišiel pre tých, ktorí poslúchajú len sami seba a rútia sa do záhuby. Pán Ježiš ponúka svoju lásku všetkým, ktorých odmietajú a zavrhujú, ľuďom živoriacim na uliciach, bez rodiny, bez domova, ľuďom zničeným zúfalstvom, biedou a osamelosťou. Udalosť v Betleheme hovorí všetkým: Ježiš Kristus prišiel práve pre Teba! Ponúka Ti večný život a radosť, ktorú môže dať len Boh. Rozumie Ti lepšie než ktokoľvek z ľudí. A keby Ťa nikto nechcel, Boh Ťa neodmietne ani nezavrhne, lebo pre Neho nie si zbytočný. Dokonca má pre Teba domov.
Ježiš – Tvoj Vykupiteľ Možno si povieš: mňa sa to netýka. Mám bezpečné zázemie domova, lásku svojich najbližších, dobré zamestnanie, ktoré ma teší aj uživí. A predsa, hoci to netušíš, aj Ty žiješ v skrytom „otroctve“ samého seba. Aj Ty raz pocítiš vnútornú prázdnotu, ťažobu svedomia a nenaplnenosť svojho života. Pán Ježiš prišiel všetkých z takého „otroctva“ vykúpiť, hladných aj sýtych, bezdomovcov aj majetných, nezamestnaných aj tých, ktorí sú úspešní vo svojom povolaní. V knihe, ktorú tesne pred svojou smrťou vydal spisovateľ G. B. Shaw, vyznáva: „Priznávam sa, že takmer po šesťdesiatich rokoch starostlivého skúmania ľudí nevidím inú cestu z biedy sveta, len tú jedinú, ktorou je Ježiš Kristus.“
Ježiš – Tvoj Vysloboditeľ V Pánovi Ježišovi prišiel na svet Osloboditeľ, ktorý má moc rozťať všetky putá zotročených alkoholom, drogami, sexom, okultizmom alebo zlou povahou. Žiaria hviezdy naozaj pre každého? Pán Ježiš Kristus – tá jediná veľká Hviezda, ktorá všetky ostatné zatieňuje svojím jasom, svieti aj pre Teba a chce prežiariť Tvoj život. Otvor sa Jeho jasu! Povedz Mu všetko, čo Ťa ťaží, vyznaj Mu svoje hriechy, povedz Mu o svojej prázdnote i túžbe po naplnení. On Tvoje volanie vypočuje a Ty prežiješ pravú vianočnú radosť – radosť z toho, že sa v Betleheme narodil Spasiteľ sveta, Ježiš Kristus, aj pre Teba. Prevzaté z letákov BTM
Čas radosti veselosti...
R
ozprávková atmosféra vianočných dní nás obklopuje rok čo rok. Tešíme sa na ňu ako na niečo neopakovateľné, výnimočné, radostné. Vôňa ihličia sa preteká s vôňami cukroviniek, koláčov i jedál. Oči sa
nám rozjasnia pri pohľade na vysvietený, ozdobený vianočný stromček, či nezvyčajne prestretý stôl. Všetko je akosi iné. Sviatočná nálada akoby zastrela všetky starosti spojené s prípravou všetkého. Možno tak tro-
9
DO STRESU A ZHONU chu závidieť našim predkom, že ten ich svet bol predsa len iný – rozprávkový! Nikde žiadne auto, asfaltové cesty, paneláky, rádio a tobôž televízor. Ale zato veľa lásky, pohody, pokoja, priania, pomoci, ticha. A nielen počas Vianoc, ktoré isto patria k najkrajším sviatkom roka. Rôzne zvyky, spevy, hry, to všetko patrilo k pocitom domova a lásky v ňom. Vzácnu chvíľu narodenia Ježiška – Kráľa si v čase Vianoc pripomínajú ľudia na celom svete. I dnes vieme pripraviť čarokrásne Vianoce. Sú ale iné ako v minulosti. Prečo?! Prečo iné? Na to si každý z nás musí nájsť odpoveď sám. Ak sa hovorí, že Vianoce sú sviatky radosti, pokoja a lásky, asi je to pravda. Určite je to pravda? Tá výzdoba! Námestia, obchodné centrá pomaly už od novembra žiaria ako nikdy. V tej výzdobe i donekonečna sa opakujúcich koledách sa pre každého z nás vynára otázka: Pochopil(a) som zmysel Vianoc? Čo pre mňa Vianoce znamenajú? Ako ich slávim?
Nastal nám čas preradostný, spievajme, kresťania ... Je na škodu, že vonkajšie prejavy zatienia samotnú podstatu Vianoc. Škoda, že z Vianoc sa stali sviatky jedla a pitia. Škoda, že pre mnohých je účasť v CHRÁME BOŽOM na Štedrý večer či sviatočné dni len súčasťou tradície. Škoda, že aj koledy sa stali otravnou kulisou supermarketov, ktorá akosi patrí ku koloritu Vianoc. Škoda, že ... Nie, už dosť! Ukončime to radšej veršom z Lukášovho evanjelia, ktorý nájdeme v 2. kapitole „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ Vďaka Bohu za každého, kto sa nielen v dňoch vianočných pridal a pridá k spevom anjelov, kto otvoril svoje srdce Božej milosti, aby sa v ňom narodil Spasiteľ – Kristus Pán, lebo nám, nám narodil sa. Zamyslime sa v tomto vianočnom čase a pozrime sa na Pána očami viery. Ak to urobíme, dokážeme zdvihnúť svoj hlas k Pánovej oslave. Mária Šimanská
Mocné posolstvo tichého Kráľa Životy kráľov tohto sveta sú veľmi rozmanité. Jedni sa preslávili viacej, druhí zasa menej. Niektorých doba vlády je charakterizovaná ako „zlatý vek“, ktorý prinášal prosperitu nielen pre panovníka, ale aj pre obyčajný pospolitý ľud. Ďalší sa do dejín zapísali svojou krutovládou. Iní preferovali vedu, umenie, kultúru a niekoľko z nich sa dokonca topilo buď v neuveriteľnom prepychu alebo v katastrofálnych dlžobách. Mnohí z panovníkov tohto sveta sa však do dejín zapísali ako nepremožiteľní hrdinovia. Ich sláva sa niesla šírym svetom a svedectvom toho sú dodnes rôzne pamätné oblúky, hrady a zámky či zachované piesne, ktoré oslavujú ich hrdinské činy. Zdá sa nám priam až neuveriteľné, aby sa narodil kráľ v maštali, bez akejkoľvek pompéznosti. Veď predsa každé narodenie následníka trónu 10
DO STRESU A ZHONU očakávala v napätí celá krajina a keď trubači zatrúbili z hradných veží, jasal všetok ľud v nádeji, že sa bude mať lepšie než sa mal doposiaľ. Narodenie kráľa v betlehemskej maštali však neoznamoval zvuk trúby a ani pri tejto príležitosti sa nediala žiadna veselica. Iba pastieri, pasúc svoje stáda na betlehemských stráňach, prichádzajú po ozname anjelov k biednej maštali a traja neznámi mudrci, ktorých priviedla do Betlehemu hviezda, prinášajú tomuto „maštaľnému“ kráľovi paradoxne kráľovské dary – zlato, kadidlo a myrhu. Čo je to za kráľa, ktorý do tohto sveta prichádza bez zvuku fanfár a heroldov, prevolávajúcich mu na slávu? Aký je to panovník, keď z mnohých miest a dedín, ľudských obydlí Ho vyhodili? „Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.“ (J 1,11) Je Jeho narodenie a význam taký nepatrný, že v očiach ľudí zostal ako obyčajný človek? 700 rokov pred Jeho narodením prorok Izaiáš o Ňom predpovedal: „Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude.“ (Iz 42,2.3) A čo On sám o sebe hovorí: „Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza tichý, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice.“ (Mt 21,5) Ak hovoríme o Ježišovi Kristovi ako o Kráľovi, ktorý sa narodil do tohto sveta, tak určite môžeme povedať, že tichosť, nenápadnosť a pokora sprevádzajú tohto kráľa. Hluk a rozruch väčšinou robia okolo seba ľudia, ktorí obyčajne povedia málo alebo nemajú vôbec čo povedať. Ježiš Kristus na jednej strane je tichý a pokorný, ale posolstvo, ktoré prináša, je dostatočne silné samo o sebe, vo svojej podstate, a preto netreba, aby tomuto posolstvu trubači trúbili, hrali fanfáry či vyzváňali zvony. Aj tohtoročný advent, ktorý mal byť tichým a pokojným, opäť nebol tým tichým časom príprav na narodenie sa Kráľa. Ruch - aj v našom meste - prispieval ku každodenným stresom a obchodníci nám každú chvíľu pripomínali, či sme ešte na niečo nezabudli. Z roka na rok sa čoraz viacej počas adventu a vianočných sviatkov stupňuje stres a agresivita obchodných reťazcov. Do takéhoto prostredia prichádza tichý Kráľ. Koľkí však prehliadnu túto skutočnosť? Koľkí si uvedomia, že v betlehemskej maštali pre ich spasenie sa narodil tichý – krotký Kráľ? Dovolíme mu vôbec, aby zasiahol do nášho života? Života, ktorý je v tomto svete roztrúsený, točiaci sa a klátiaci ako trstina vo vetre. 11
DO STRESU A ZHONU Svet, v ktorom žijeme, nás tak pohlcuje, že si to niekedy ani neuvedomujeme. Mnohé veci, ktoré nám spôsobujú stresy, berieme už ako úplnú samozrejmosť. Zaneprázdnenosť sa stala normálnym javom človeka 21. storočia. Veď keď o niekom povieme, že je zaneprázdnený a vyťažený na 200%, tak akoby jeho osoba stúpla v našich očiach na hodnote. Byť zaneprázdneným a nemať na nič čas sa stalo módnym trendom. Ale kde nás tento trend vedie? Neprehliadame pri našej 200% vyťaženosti tichého Kráľa, ktorý chce prísť aj do nášho života s posolstvom pokoja? Neprehlušuje zaneprázdnenosť a hluk okolo nás tú radostnú anjelskú zvesť: „lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“? (L 2,11) Človek k svojmu životu nepotrebuje ani tak nové vynálezy, nové objavy, nové technológie, ako skôr potrebuje pokoj. Mnohí preto aj utekajú z tohto moderného civilizovaného sveta, lebo si uvedomujú, ako sa vlastne stali otrokmi svojej práce, otrokmi svojich vynálezov – za všetky stačí asi spomenúť televíziu a počítač, ktorý niekedy nevieme vypnúť. A preto dovoľme, aby do nášho každodenného stresu, do kolísavého váhania, do napätých situácií, vybičovaných nervov, jednoducho do hluku okolo nás a v nás mohol vstúpiť tichý Kráľ – Ježiš Kristus. Uvedomme si, že On nechce prekrikovať iných, ktorí sa do nášho života snažia vtesnať za každú cenu. On nechce dokazovať svoju pravdu zvýšeným hlasom. On nechce využívať ani politické ťahy, aby nás o svojej pravde presvedčil. On prichádza ako tichý Kráľ a svoju žehnajúcu ruku položí na hlavu toho, kto tú hlavu v pokore pred Ním skloní. Potom zoberie naše trasúce sa ruky od rozčúlenia a každodenného stresu, vloží si ich do svojich prebodnutých dlaní a prehovorí na nás: „Neboj sa, .... môj si ty!“ Nebude nám nič vytýkať, pretože vie o všetkých našich slabostiach a pozná cesty a úmysly nášho srdca. On chce nám však odpustiť, vymazať minulosť, zahodiť všetky hriechy za chrbát. Chce nám dať svojho Ducha. Ducha pokoja, tichosti, ktorí by utíšil a upokojil naše rozbúrené vnútro, aby sme tak získali nový pohľad na život a hodnoty v ňom. Tento tichý Kráľ i dnes k nám prichádza. Prichádza so svojím mocným posolstvom pokoja uprostred nepokoja a stresov, ktoré nám tento svet, poznačený hriechom, spôsobuje. Volá k sebe všetkých unavených, obťažených a nervóznych. Ak neprepočujeme Jeho volanie, tak horizont našich časných i večných výhľadov sa nám rozjasní a náš život odrazu dostane iný smer. Roman Porubän 12
DOBRÉ SLOVO
Diagnóza Slovensko II Milan Rúfus Padneš – a strmhlavo – tam, kde si veky bolo? Ako terč chudoby pred jej luk napätý?
Ak nie, zas podľahneš tej uhrančivej sile, kdejaký smiešny psík , čo pôjde okolo v letku ťa pomočí.
A smola dejín, holý chlieb, sypaný leda soľou, zas príde za tebou lepiť sa na päty?
Never, že na chleba stačí ti spasiteľ – tentoraz bohatý. Uniesť sa, neuniesť – to musíš iba ty.
Unesieš, a či nie, bremeno takej chvíle? Ak áno, budeš snáď, aké si nebolo.
To nikto nemôže urobiť za teba.
Drobky v chlebu ukryté O duši, pokoře a křesťanském živote •Bůh pomáha slabým, ne lenivým. • Zdravotní stav duše se pozná podle toho, po čem touží. • Samota je lékem duše, ale ani s léky se to nemá přehánět. • Čím více oslavujeme Boha, tím méně pociťujeme potřebu být slavnými. • Někteří lidé o Bohu hodně mluví, jiní s Ním žijí. • Bůh drží klíče od všech dveří, ale odemyká nám jen některé. • Víru křesťanů nejlépe otestují nekřesťané.
• Hodnotu křesťanství nesnižuje ani to nejobyčejnější povolání. • Dobré skutky bez lásky nejsou dobré. • Do sebe zahleděný křesťan snadno zabloudí.
13
SKVELÝ A JEDINEČNÝ • Bůh nám nenabízí snadné začátky, ale dobré konce. • Přivádění lidí ke Kristu je stejně důležité jako poskytnutí první pomoci. • Kdo chce otírat slzy jiným, nesmí plakat sám nad sebou. • Dobrých úmyslů nelze dosáhnout špatnými prostředky.
• Církev je především Kristus a potom lidé, ne obráceně. • Nesprávná horlivost je horší než nečinnost. • Ježíš nežil na zemi proto, abychom Ho obdivovali, ale abychom Ho nasledovali. Z knihy: „Drobky v chlebu ukryté“ pre vás vybrala Janka Guldenová
Dar Počas nášho života sme boli obdarovaní na narodeniny, meniny, Vianoce... veľkým množstvom rôznych malých darčekov i veľkých darov. Vedeli by ste si bez dlhého premýšľania spomenúť aspoň na desať vianočných darčekov, ktoré ste dostali? Každý rok niečo dostanem, nuž neviem, či mám takú slabú pamäť, no v čerstvej pamäti mám iba dva darčeky. Sú to tie, ktoré som si veľmi priala. Bolo to pred mnohými rokmi. Objavila som ju spolu s mamkou v jednom obchode, a tak sa mi na prvý pohľad zapáčila, že som si želala nájsť ju pod vianočným stromčekom. Viete, aká to bola radosť, keď som si rozbalila balíček a bola tam moja vytúžená asi 30 cm plyšová opica?! Spolu s bratom sme dostali boby. Takže som celá šťastná zvyšok Štedrého večera vozila opicu sediacu na boboch po byte. Však časom mi moja obľúbená opica zovšednela a jedného dňa sa stratila. Našli sme ju až pri maľovaní bytu. Bola zapadnutá za skriňami. Aj ty si určite dostal nemálo darov, z ktorých ti oči žiarili radosťou. Myslím si, že väčšina z nich ti časom tiež zovšednela, možno sa niekde stratili, zničili sa... a ty si opäť zatúžil po inom dare. Takto sa kolobeh opakuje. Pozemské dary nemajú trvalú hodnotu. Kráľ Šalamún povedal, že všetko zemské je márne: „Márnosť, nad márnosti, všetko je márnosť.“ (Kazateľ 1,2) „Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo... . Vystaval som si domy, vysadil som si vinice, založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. Urobil som si jazerá... . Kúpil som si otrokov a otrokyne; ... veľké stáda dobytka a mnoho oviec... . Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov..., aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien. Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť... . ...a hľa – to všetko bola márnosť a honba za vetrom... .“ (Kazateľ 2,3-11) 14
SKVELÝ A JEDINEČNÝ Ale predsa existuje Dar, ktorý má trvalú hodnotu! Bola som Ním obdarovaná a zatiaľ sa mi nezunoval, nestratil sa mi, ani hrdza ani moľ mi Ho nezničili a to Ho mám približne 16 rokov. Je to Dar, z ktorého sa teším každý deň, vždy znovu a znovu. Často Naň myslím a som za Zaň Darcovi nesmierne vďačná. Tento Dar je mimoriadne drahocenný a vzácny. Nijaký iný dar na svete Ho nenahradí. Je zvláštny tým, že stačí, pokiaľ máš len Ten jeden a cez Neho dostávaš zadarmo 24 hodín denne dokonca aj cez víkendy veľa ďalších darov. Je to Dar unikátnej hodnoty, pretože Ho môžu mať zároveň aj iní. Nie je to teda Dar určený len pre jednu osobu, ako to býva zvykom pri väčšine darov, ale môže ho súčasne vlastniť každý človek na tejto Zemi. Už zhruba dve miliardy ľudí (možno medzi nich patríš aj ty) tento Dar prijalo a od toho dňa, keď Ho prijali, pevne sa Ho držia a nechcú sa Ho vzdať. Cez ten Dar zakúsili preveľa dobra i zázrakov, ktoré dovtedy nepoznali, a ak sa Ho nevzdajú, dostanú zdarma, z milosti, nezaslúžene jedného dňa i dar večného života. Kráľ Šalamún nespoznal len to, že všetko zemské je márnosť, ale spoznal „niečo“ veľmi dôležité: „Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky...“ (Kazateľ 3,14) Tým trvalým Darom je najväčší vianočný Dar, ktorý sme dostali od Darcu – Boha Otca a to je Jeho Syn JEŽIŠ. Pri väčšine darov to býva tak, že o dar neprosíme, buď ho dostaneme alebo nedostaneme. Nevyhnutnosťou tohto Daru je, aby Oň každý sám požiadal. Ak Oň úprimne poprosíme, tak Dar bez čakania 100% dostaneme. Ak tento Dar ešte nevlastníš, ak Ho nemáš vo svojom srdci, tak Oň, popros ešte dnes. Prosím ta, neodkladaj svoje rozhodnutie na inokedy. Možno zajtra už na to nebudeš mať možnosť. Zvykne sa hovoriť, že darované sa nedaruje. Avšak ten Dar môžeš ďalej rozdávať akémukoľvek počtu ľudí a stále zostáva aj tebe. Nemusíš sa Ježiša vzdávať kvôli tomu, že Ho chceš darovať ďalej. Pri darovaní tohto Daru sa nemusíme trápiť, či bude dobrej veľkosti, farby, či sa bude obdarovanému hodiť, či sa mu bude páčiť... . Ježiš je skvelým a vhodným Darom pre každého. My, ktorí máme Ježiša vo svojich srdciach, hovorme o tomto Dare 15
BDEJTE! Ježišovi ďalej. Takto budeme môcť všetci spolu s radosťou prežívať jedinečnosť i originalitu tohto Daru, ktorý je určený pre teba i pre mňa. Dar: „...Kristus nás miloval a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.“ (Efezským 5,2) Dary: „Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmite dar Ducha Svätého.“ (Skutky apoštolov 2,38) „Ale ovocie Ducha (Svätého) je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.( Galatským 5,22-23) „...každý má svoj zvláštny dar od Boha, jeden tak, druhý inak.“ (1. Korintským 7,7b) „Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný.“ (Rímskym 12,6-8) Slávka Jankurová
Povedali o... čase STRÁŽ OKAMIH, ZÍSKAŠ NIEKEDY ROKY! SENECA ČAS ČLOVEKA, AK SA S NÍM DOBRE HOSPODÁRI, JE AKO OBROBENÉ POLE. D. HUME NEMUDRUJ O MINULOSTI, NESNÍVAJ O BUDÚCNOSTI, ALE CHOP SA DNEŠKA. C. S. MARDEN HOVORÍ SA, ŽE ŽIVOT JE KRÁTKY, ALE ČLOVEK MÔŽE VEĽA VYKONAŤ, AK HO VIE SPRÁVNE VYUŽIŤ J. W. GOETHE NAPLNIL SA ČAS A PRIBLÍŽILO SA KRÁĽOVSTVO BOŽIE; POKÁNIE ČIŇTE A VERTE V EVANJELIUM! MAREK 1,15 16
NA ZAMYSLENIE Reformácia dnes dokončenie
3) Každodenné zrkadlo srdca: zákon a pokánie Už konfirmandi sa učia, že v slove Božom Pán Boh vyjavuje svoju vôľu skrze zákon a evanjelium. Zákon tvorí akýsi mantinel pre ľudské správanie, ktoré skrze hriech stráca súdnosť správnosti svojho konania. Je to teda v prvom rade pomoc, ochrana pre človeka, ako sa má správať, ako má žiť, aby životu neškodil. Ako svojmu, tak aj blížneho. Zákon, ktorý chce byť aspoň nedokonale akousi zábranou ľudskému hriechu, bol v histórii posunutý do polôh, ktoré mu nepatria. Spomenieme aspoň dve. Stal sa akýmsi rebríkom, po ktorom sa ľudia šplhali do neba budujúc si zásluhy za jeho dodržanie. Pritom zaostrovali jeho hrany, upravujúc si ho tak, aby bol naplniteľný. Z toho pohľadu boli neschopní spoznať nielen jeho skutočný význam, ale ani skutočný význam evanjelia, čo zvlášť v ťažkých chvíľach problémov, pochybností a skúšok potom bolestne pociťovali. Zákon ako taký nie je človeku príjemný, lebo pôsobí na neho v hriešnej prirodzenosti obmedzujúco. Človek, ktorý túži po slobode, sa ho chce preto zbaviť. Buď ho obmedziť, ako to formuloval kresťanský mysliteľ Francis Schäffer. Ľudia podliezajú zákon, prispôsobujú si ho, znižujú jeho nároky. Robia si ho tak prijateľnejším alebo dokonca celkom odstraňujú niektoré jeho prikázania a odmietajú
sa ním riadiť. To má tragické následky v živote jednotlivca a celého spoločenstva. Prvý spôsob bol príznačnejší pre stredovek. V cirkvi to vidieť na zdôrazňovaní dobrých skutkov, zásluh a na druhej strane súdu a trestu. Druhý spôsob je príznačnejší pre dnešnú postmodernú dobu, ktorej filozofia sa tlačí aj do cirkvi. Svet sa stavia proti Božiemu zákonu, odmieta Jeho Tvorcu a Darcu a spolu s Ním aj Jeho pravidlá. A cirkev sa tomu trendu niekedy viac, inokedy menej prispôsobuje. To vidieť na odsúdení švédskeho farára, ktorý povedal, že homosexualita je hriechom, ale aj na iných zvlášť etických problémoch dnešnej doby od interupcií až po eutanáziu. Vidieť to však aj vo vnútri cirkvi. Cirkev neberie hriech dostatočne vážne. Hriech sa podceňuje. Vo zvestiach Božieho slova, v kázňach sa málo hovorí o hriechu, o sebectve, pýche, lakomstve, telesnosti, alkohole, falošnosti, odkrádaní, sexe, zvrátenosti a o všetkom, čo z nich vyplýva. No najmarkantnejšie to vidieť na postoji k pokániu a spovedi. Večera Pánova je zdôrazňovaná ako eucharistické – radostné spoločenstvo. Ale pre koho je radostným spoločenstvom? Pre toho, kto si uvedomuje, že mu boli odpustené hriechy! Preto je dôležité, čo odporúčal aj apoštol Pavel, aby sme sa „skúmali, a tak jedli z chleba a kalicha, lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije“. To, čo
17
NA ZAMYSLENIE bolo bežné ešte pred niekoľkými rokmi, sa vytráca: príprava k VP. Zmierenie s domácimi. Môj svokor – farár-senior v.v. spomína, ako sa pýtal svojej cirkevníčky, či príde v nedeľu k VP a ona mu odpovedala: „Neviem ešte, brat farár, ešte som sa dostatočne nepripravila!“ Dnes sa stane aj to, že ľudia ani nevedia, že v rámci služieb Božích sa bude prisluhovať VP! O spovednej prímluve ani nehovoriac. Tá sa celkom vytráca, a pritom je tak dôležitá! Bez toho, aby sme počuli a uvedomili si, že sme hriešnici, robíme z Kristovej milosti zaplatenej krvou na kríži „lacnú milosť“. Pritom podľa Luthera sviatosti slúžia na odpustenie hriechov. Aby sme si hriechy uvedomili, nemôžeme odstrániť zákon. Musíme však spoznať jeho pravý význam. Zákon tu nie je sám pre seba, nie je tu ani na to, aby sme sa po ňom šplhali do neba. Ani na to, aby sme si dvíhali svoje sebavedomie, že ja som predsa len lepší než ten druhý! Zákon nám ukazuje, že sme hriešni. Neplníme Božiu vôľu a nemôžeme v Božích očiach obstáť. Zasluhujeme si trest. Zákon nám teda ukazuje, kto naozaj sme. Ukazuje nám, že sami neobstojíme, potrebujeme pomoc. Apoštol preto nazýva zákon vychovávateľom. Doslovne ten, kto vedie človeka ku Kristu. Ukazuje nám, že sa sami nemôžeme ospravedlniť, ale potrebujeme pomoc, potrebujeme záchranu, potrebujeme milosť. Potrebujeme počuť slovo milosti, ktoré v nás tvorí vieru a dáva jej rásť. Zákon nás drží v pokore, aby sme si nemysleli o sebe viac než o iných. Aby sme aj im dokázali povedať
18
s apoštolom Pavlom: „Medzi hriešnikmi som ja prvý.“ A preto potrebujeme zákon. Pán Ježiš ho neprišiel zrušiť. On jediný zákon naplnil. A v kázni na hore odkryl celú jeho šírku, ktorú nikto z nás nedokáže obsiahnuť, ale ktorá nám stále ostáva zaväzujúcou pre nás výzvou: Viac milovať a viac odpúšťať. Nebojme sa zákona a nebojme sa pokánia. Lebo pokánie je tou pravou cestou viery k najväčšiemu dobrodeniu a daru milosti, ktorý nám Pán Ježiš dáva. Ak hovoríme o reformácii dnes, potom je nám potrebné vážne sa zamyslieť nad pokáním a spoveďou. Zdôrazniť ich dôležitosť. Veľký nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer dokonca napísal: „Podľa môjho názoru je dnes najväčšou úlohou nájsť v spovedi znovu živý prameň sily pre zbor.“ A to bolo pred 60 rokmi, počas ktorých, ako sme spomenuli, sme spovedi ešte na dôležitosti ubrali! Výzva k pokániu stála na začiatku pôsobenia Pána Ježiša Krista a bude vždy aktuálnou pre všetkých, ktorí sa k Nemu hlásia. Pre všetkých, ktorí sú v Neho pokrstení a v krste umreli hriechom, aby vstali k novému životu. Žiť v tomto krste znamená žiť v pokání, a preto tak ako sa dívame do zrkadla, dívajme sa aj do Božieho zákona.
4) Evanjelium v rodinách a zboroch Zrkadlo je príjemná vec, ale čím sme starší, tým viac si uvedomujeme, aká nepríjemná vec môže byť zrkadlo. Čo všetko nám o nás prezradí a čo všetko ukáže. So zrkadlom záko-
NA ZAMYSLENIE na je tiež tak. Je neľútostné. Je nemilosrdné a prísne. Nie div, že Luther v kláštore bol nešťastný. Zrkadlo Božieho slova, ktoré nám ukazuje, aké by mali byť naše cirkevné zbory, nám rovnako odhaľuje všetky biedy a nedostatky stavu súčasnej cirkvi. Zrkadlo toto odhalí, ale vieme, že samo zo seba nič nezmení. Nepomôže nám poznanie našej biedy, hriešnosti. Potrebujeme zmenu, potrebujeme obnovu. Potrebujeme vieru. Živú horlivú vieru a tú nám môže dať jedine Pán Ježiš Kristus. Nezaslúžime si ju. Ničím! Bolo tu dnes povedané veľa o našej biede. No ona je ešte väčšia. Ale úžasné je to, že Pán Ježiš napriek tomu, či práve preto je tu. Možno to pochopíme na príbehu z koncentračného tábora z druhej svetovej vojny, ako ho zachytil vo svojej knihe Ravi Zacharias (Volání lidského srdce, str.64). Elie Wiese, nositeľ Nobelovej ceny, Žid, ktorý prežil holocaust, bol prinútený byť svedkom utýrania dvoch dospelých a jedného židovského chlapca. Dvaja muži zomreli pomerne rýchlo, ale umieranie chlapca sa pretiahlo na pol hodiny zápasu na šibenici. Niekto za Wieselom v tej chvíli mrmlal: „Kde je Boh? Kde je?“ a slová sa opakovali v hrozných mukách: „Kde je Boh? Kde je teraz Boh?“ A ani on sám sa nevedel brániť tlaku tejto otázky, ktorá bila v jeho srdci: Kde je Boh? A potom počul tichý vnútorný hlas ako hovorí: „Visí na šibenici.“ A Ravi Zacharias k tomu dodal: Môže akákoľvek iná viera okrem kresťanstva zodpovedať túto otázku v plnom jej význame? Keď sa dívame na svet a vidíme bezcitné ukrutnosti a po-
tom sa pýtame: Kde je Boh? A odpoveď bola vyslovená: „Boh je presne v prostriedku toho všetkého, je príjemcom všetkých našich krutostí.“ Vyhadzovanie budov do vzduchu, aby tam zomreli dospelí aj deti, vyhodenie novorodenca do odpadkového koša a všetky podobné zverstvá sú skutkom násilia na Bohu. Spôsobujeme druhým bolesť, pretože sme predtým zavrhli Boha. Kde je Boh? On je predsa v tej budove, ktorá práve vybuchla. Je v odpadkovom koši, v igelitovej taške. A dôkazom toho všetkého je kríž. Boh nechce, aby sme v tej biede ostali. Tak ako to nechcel, keď prišiel na zem, ako nový „Adam“ ako nové stvorenie, bez hriechu, aby priniesol ľudstvu spasenie. Tak ako to nechcel, keď za hriešnikov, ktorí kričali „Ukrižuj ho!“, zomrel. Tak ako to nechcel, keď zmŕtvychvstalý povedal učeníkom: „Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy!“ Tak ako to
19
NA ZAMYSLENIE nechcel aj vtedy, keď mladý mních v biede svojich hriechov hľadal milostivého Boha. O nič nie menej to nechce ani dnes. Pri tebe, pri mne, pri našej cirkvi. Nechce, aby naše rodiny ostali v hriechoch a v ich biede, ale chce nás zachrániť. Chce nás spasiť. Očistiť, omilostiť, obnoviť, zreformovať, nie navonok, nie cez nové štruktúry, ale zvnútra! K tomu má všetky prostriedky a všetku moc. A to je zmysel reformácie: Vrátiť cirkev k evanjeliu Ježiša Krista. To je to evanjelium: Pán Ježiš zomrel za teba. Za nás hriešnikov. Očistil nás a postavil na stály základ. Dal nám nádej, že budeme s Ním naveky. A toto je skutočný poklad, ktorý je nám ako jednotlivcom, tak celej cirkvi daný. Švédsky biskup Natan Soderblom každý deň v modlitbe ďakoval Pánu Bohu, že je evanjelikom. Reformácia je stále aktuálna, lebo evanjelium Pána Ježiša Krista je stále aktuálne a stále potrebné, lebo ho stále potrebujeme, sme naň odkázaní. Prijímať a niesť ďalej. Toto by sme si mali uvedomiť a uvedomovať dennodenne. Za to Pánu Ježišovi ďakovať a k Nemu sa znovu a znovu utiekať. Vtedy sa nebudeme báť, nebudeme zmietaní a bojazliví, čo a ako hovoriť. Lebo stáť pod mocou evanjelia znamená stáť v Božej moci a vyznávať: Mne žiť je Kristus a umrieť zisk. Nie pateticky, ale v pokore viery. Takú vieru nemožno skryť, aby ju nikto nevidel, ale taká viera sa sama rozdáva v slovách, v skutkoch v celom živote. Taká viera sa prejavuje vo všetkých oblastiach. Chce byť vo veciach nebeského Otca, chce ho poznať a milovať, chce Ho poslúchať a nasle-
20
dovať, chce plniť Jeho vôľu a rozprávať sa s Ním v modlitbe. Taká viera chce Jeho lásku vyznávať a túži, aby o nej čím viac ľudí vedelo. Vie, že patrí Pánu Ježišovi, a preto všetko, čo má, stavia Mu do služby a nebojí sa, lebo On sa stará o nás. Jemu nesie všetky starosti aj bolesti a pri ňom si odpočinie. Bratia, viete si predstaviť, čo to znamená, keď sa zíde niekoľko ľudí, ktorí takto veria? Čo to znamená pre misiu, diakoniu, pre hospodárenie cirkvi, pre ekuménu? Čím viac ich je v zbore, tým je zbor živší. Čím viac ich je v celej cirkvi, tým je cirkev zdravšia. Pán Ježiš je tu pre nás s dobrou správou. Je tu s mocou Božou. Prijmime ju. Nehľaďme na seba, ktorí sme biedni, hľaďme na Neho – živého a mocného Pána, Pôvodcu a Dokonávateľa viery a verme v Neho! Nasledujme vieru svojich vodcov, ktorí pri Ňom v boji života ostali až do smrti. Katarína Hudáková
Pri Jákobovej studni (J4,10) Zlatica Oravcová Žena nevedela, kto pri studni ju čaká, keď v slnku páľave vnútorný zadúšal ju bôľ a bieda pálila ju mnohoraká, Pán Ježiš pri tej studni bol. A nepýtal sa na nič, veď o nej všetko znal! Keby si vedela, keby si, žena, znala, že z lásky nesmiernej pre teba dokonal. Keby si vedela, že Prameň večne živý pri tebe je aj dnes. Ó, duša, keby si len znala, že hoc si hriešna a prenesmierne malá, Pán si ťa dvíha hore do nebies! SOLI DEO GLORIA!
NA NÁBOŽENSTVE Ó, Hospodine, pomáhaj ! Ó, Hospodine, popraj zdaru ! (Ž 118,25)
H
odiny evanjelického náboženstva majú pokračovanie aj v tomto školskom roku 2006/2007. Všetkých detí roč. 1. - 4. je prihlásených 20, vyučuje sa 1 x v týždni v zborovej miestnosti budovy lýcea v dvoch skupinách. Učebná látka je rozdelená do tematických okruhov. Pre žiakov 1. a 2. roč. sú to: Pán Boh, Božia rodina, Modlitba Pánova, Kto je Pán Ježiš, Ježiš je môj priateľ, Biblia, Biblické postavy Starej zmluvy, Naše sviatky – Vianoce – Veľká noc. Pre žiakov 3. a 4. roč. sú to: Biblické príbehy z Mojžišovho života, Biblické príbehy zo života Ježiša Krista, Biblické deje z Novej zmluvy, Ježišove skutky, Naše sviatky, Čiastky Malého katechizmu. K uvedeným témam sú odporúčané aj piesne z ES. Cieľom vyučovania náboženstva je oboznámiť deti s pravdami Písma Svätého, ktoré je prameňom viery a pravidlom života. Vyučovanie náboženstva prebieha i v našom cirkevnom zbore pravidelne, mám možnosť sa stretávať s deťmi 1 x v týždni, sledovať ich rast na ceste za Hospodinom.
21
NA NÁBOŽENSTVE Bolo tomu tak aj 9. novembra, keď sme sa stretli spolu so Zuzkou, Katkou, Dajkom, Marekom, Samkom, Adamkom, Lukášom – žiakmi 3. a 4. roč., aby sme pokračovali v začatom a bohatší o niečo nové pokračovali v poznaní toho, čo je pre náš život dôležité. Z tematického celku Ježišove skutky to bola téma „Nasýtenie zástupu“. Úvodná modlitbička „V Tvojom mene ...“ a nasledovala práca so spevníkom. Deti si mali nájsť pieseň č. 405, potichu si ju celú prečítať. Kratučký rozhovor o tom, čo čítali. Na otázku, ktoré slovo si zapamätali a vlastne sa s ním stretávajú denne, zaznela odpoveď: „chlieb“. Rozhovor pokračoval doplnením čítania z Biblie (J 6,1-14). Po prečítaní a ozrejmení slov, ktorým nerozumeli (denár, odrobina) nasledovalo zovšeobecnenie – spätná väzba, kde deti na moje otázky sa zhodli v tom, že chlieb, ktorý sa nikdy nepreje, je Božím darom, treba si ho vážiť. Poukázali na to, že sa často stretávajú s tým (najmä v škole), že chlieb, ktorý iné deti dostanú ako desiatu, zahadzujú do koša a pod. Pritom nezabudli hovoriť spontánne o tom, koľko je hladujúcich detí vo svete, ako sa chlieb dostane na náš stôl, kto sa podieľa na tom atď. Ak som sa opýtala, čo si myslia o ochotnom chlapcovi, ktorý dáva, čo má – 5 chlebov, 2 rybičky – nie všetci by boli ochotní sa podeliť. Opäť sme sa vrátili k textu 1. slohy uvedenej piesne a zamerali sme sa na chlieb, ako pokrm duše a tým chlebom je Božie slovo. Kratučký text, ktorý sme spoločne zostavili, si deti zaznamenali do zošita. Pán Ježiš sa o nás stará, chce byť našim priateľom, ďakujeme mu za to. Záver hodiny patril správnemu usporiadaniu textu s poučením ďakovať za chlieb každodenný. Ty nás sýtiš, Bože, vieme, srdečne Ti ďakujeme. Len nám chlieb náš denne dávaj, verne prácu požehnávaj. Modlitbou Pánovou sme ukončili naše stretnutie. No a rozísť sa bez trvalej domácej úlohy, to by nebolo možné. Nezabúdaj, že chlieb je Boží dar, v modlení zaň vytrvaj! Nuž a čo na záver? I keď v dnešnej dobe majú deti dostatok chleba – rodičia všetko robia preto, aby ho deti mali – nezabúdajme – neustále im pripomínať, že Pán Ježiš nám dáva všetko, čo potrebujeme, lebo „Tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.“ (Ž 34,11) Končíme rok, Bože milý, prosíme Ťa v tejto chvíli, prikry naše hriechy. Nielen zlo a neprávosti, ktorých sme sa dopustili, ale aj to, čo dobrého sme nevykonali. Do dní roku nového vziať a uviesť si chceme Tvoje odpustenie. Zmiluj sa Bože! Vďaka Ti za všetko dobré a aj ťažké, čo sme s Tvojou pomocou prežili. Amen. Mária Šimanská 22
MODERNÉ POKUŠENIE Homeopatia – veda alebo mýtus? dokončenie Registrácia homeopatík Hoci sa homeopatom nepodarilo dokázať účinok homeopatík, presadili, že homeopatiká sú registrované (teda povolené na používanie ako liečivá) bez akéhokoľvek potvrdenia liečebnej účinnosti. Takto homeopatikám, vydávajúcim sa za liečivo, v skutočnosti chýba jeho základný atribút – a to preukázaná účinnosť. V krajinách, kde by pri registračnej procedúre museli svoju účinnosť preukázať (napr. v Nórsku), nie je zaregistrovaný jediný homeopatický prípravok. Praktické dôsledky používania homeopatie Medzi ľuďmi existujú falošné predstavy, že sa v homeopatii jedná o prírodnú medicínu a ďalej o lieky bez vedľajších účinkov. Mnohí tvrdia, že pokiaľ tieto lieky nepomôžu, tak aspoň neuškodia. Homeopatia v mnohých prípadoch nie je prírodnou medicínou, pretože obsahuje látky zo skupiny anorganických zlúčenín, dokonca ťažkých kovov a iných jedovatých látok. Mnohé preparáty sú pripravované na báze alkoholu a niektorí homeopati nemajú najmenšie zábrany predpisovať tieto lieky kojencom! Sama homeopatická literatúra uvádza, že homeopatia sa môže nevhodne prejaviť na psychickom ako aj na fyzickom zdraví: „Správne vybratý liek, ale niekedy i náhodne trafený, môže mať ďalekosiahle účinky v živote pacienta, preto je nezodpovedné túto skutočnosť neuznať a pacienta na ňu neupozorniť.“
Väčšina homeopatickej literatúry hovorí o zmenách psychiky, ktoré sú sprevádzané rôznymi mystickými zážitkami u homeopaticky liečených osôb. Homeopatickú liečbu už od jej začiatku často sprevádzajú mystické sny. Pri prvom podaní homeopatika vraj niekedy aj osoby, ktorým sa nikdy nič nesnívalo, majú sny výrazne mytologického charakteru: „V prvých fázach bývajú napríklad sny, v ktorých dôležitú úlohu hrá stojatá voda, ktorá postupne začína prúdiť, mení sa na povodeň, odnáša a ničí staré a schátralé budovy, symbolizujúce staré ego, v ktorom sú konzervované chorobné symptómy“. Homeopatický časopis dokonca uvádza i možnosť „zhoršenia až k exitu (smrti)“ po použití „nesprávneho“ homeopatika. Ako ďalšie z možných následkov „nesprávnej voľby“ homeopatickej liečby sú napríklad uvedené: „zmeny menštruačného cyklu (k horšiemu), poruchy spánku trvajúce dlhšie než týždeň, zhoršenie duševných a povahových symptómov…“. Aj vo vedeckej literatúre sa opisujú prípady poškodenia zdravia po aplikácii homeopatík. Taktiež Centrum Svetovej zdravotníckej organizácie na sledovanie nežiaducich účinkov vo švédskej Uppsale má zaznamenané prípady poškodenia zdravia, niekedy i veľmi vážne, po homeopatikách nízkych riedení. Pritom je nevyhnutné povedať, že nežiaduce účinky sa u homeopatík, na rozdiel od klasických liečiv, vo všeobecnosti nesledujú. Pre-
23
MODERNÉ POKUŠENIE
to sa dá predpokladať, že tieto správy sú len zlomkom skutočných škôd. Homeopatia si robí nárok na človeka, a to ako na pacienta tak i na jeho homeopatického lekára. Azda najmarkantnejšie túto až tak trochu „extrémnu závislosť“ vyjadril doc. Mužík: „Homeopatia sa stala doslova „drogou“ pre každého, kto sa s ňou aspoň trochu dôvernejšie zoznámil. Pri hlbšom prenikaní do jej tajov sa nás čoraz väčšmi zmocňuje, až sa od nej stávame doslova závislými.“ Ekonomická výnosnosť Jediným racionálnym vysvetlením, prečo homeopatická liečba stále prežíva, je jej veľká ekonomická výnosnosť. Vo svojej podstate ide o predaj lacných substancií v tom najväčšom riedení v podobe drahých liekov. Farmaceutické firmy, ktoré vyrábajú klasické lieky, venujú miliardy dolárov ročne na ďalší výskum a rozvoj nových preparátov. Cena lieku sa teda často odvíja od nákladovosti vývoja daného prípravku. V homeopatii však žiadny seriózny výskum neexistuje, a pritom ceny jedného balenia homeopatických liekov sú často vyššie než pri liekoch klasických pre rovnakú diagnózu. Je teda jasné, že výroba a distribúcia homeopatických
24
preparátov musí byť celkom výnosný obchod. Homeopatia verzus kresťanstvo Z pohľadu kresťanskej vierouky sú duchovné východiská homeopatie v rozpore s posolstvom Biblie. Kto preštuduje homeopatickú literatúru, rýchlo pochopí, že homeopatia nie je iba metódou liečby, ale duchovnou náukou vyrastajúcou z koreňov okultizmu. Hoci je biblické kresťanstvo v očiach veriacich absolútne vzdialené akémukoľvek okultizmu, zástancovia okultných náuk to tak zďaleka nevidia. Božie meno používajú špiritisti, jasnovidci i liečitelia a Bibliu zvyčajne otvorene nespochybňujú. Výnimkou nie sú ani homeopati. Hahnemann vznik homeopatie pripisuje „božiemu zjaveniu“ a vyhlasuje, že bez nadprirodzeného zjavenia by metóda vôbec nemohla vzniknúť. Opakovane totiž vyhlasoval, že homeopatia je „božskou“ metódou a označoval ju za „spásnu pravdu“. Napísal, že ten, kto ju používa, „priamo nadväzuje na božstvo, na stvoriteľa sveta“. Homeopatiu mu vraj zjavil sám „boh“: „Bolo načase, aby múdry a dobrotivý stvoriteľ a udržiavateľ človeka pretrhol tieto hanebnosti (myslí sa tým prax klasickej medicíny) a vyjavil liečiteľské umenie – homeopatiu, ktorá je opakom už zmieneného.“ Na základe toho by sme si mohli mylne myslieť, že Hahnemann bol veriaci kresťan a že liečebná metóda, ktorú nám zanechal, je „božím darom“ pre nás. O tom ako ďaleko bol Hahnemann vo svojom myslení od kresťanstva, svedčia jeho slová, ktoré povedal pred svojou smrťou: „Konfúcia čoskoro objímem v ríši šťastných duchov, jeho, dobro-
MODERNÉ POKUŠENIE dinca ľudstva, ktorý nám ukázal pravú cestu múdrosti už 650 rokov pred tým blúznivcom (Kristom)“. Taktiež Hahnemannov životopisec sa zmieňuje o jeho otvorenej nenávisti k Ježišovi Kristovi. Hahnemann nemá s kresťanstvom nič spoločného a pokiaľ používa slova „boh“ a „božský“ – nemajú tieto pojmy nič spoločného s Bohom, ktorého nám zjavuje Biblia. Homeopatia tiež sľubuje, podobne ako transcendentálna meditácia či joga, uvedenie do akejsi harmónie a poriadku s prírodou a kozmickými silami. Oxfordský homeopat Cartwright v homeopatii vidí rovnaké princípy, ako má šamanizmus. Píše: „Homeopatia i praktiky šamanstva liečia choroby ducha.“ Konštitučná liečba, o ktorej už bola reč, je odvodená z astrológie. Biblia však pred astrológiou varuje (porov. 5. Mojžišova 18, 9-14 – Výstraha pred čarovaním a veštením). Kresťan a homeopatické lieky Môžeme teda ako kresťania prijímať homeopatickú liečbu? Ako kresťania iste môžeme prijímať rôzne prírodné prostriedky liečenia, avšak u metód, kde sa v príprave lieku stretávame s magickými rituálmi (ako potenciácia) a máme počítať s pôsobením neznámej kozmickej energie, by sme mali byť veľmi opatrní. Isté je, že nie všetci homeopati pracujú s okultnými metódami. Mnohí to robia z čisto komerčných dôvodov. Problém je, že veľmi ťažko zistíme, aké je skutočné vnútorné presvedčenie človeka, ktorý nás lieči. Hlavné nebezpečie homeopatie pre kresťana nespočíva v prehltaní týchto tabletiek bez účinnej látky, ale v prijímaní učenia, ktoré je s touto liečbou spo-
jené a má svoj pôvod v mágii a okultizme (viera v neznámu kozmickú energiu, ovplyvňujúcu naše zdravie). Môžeme si ešte položiť ďalšiu otázku, či je etické predpisovať pacientovi drahý liek, ktorý neobsahuje žiadnu účinnú látku, a spoliehať na účinok sugescie, resp. viery v tento prostriedok? Pre veriaceho človeka sa iste ponúka lepšia alternatíva, a to modliť sa k Bohu a predkladať mu náš zdravotný stav. V súčasnej dobe existuje v lekárňach pestrá ponuka rôznych nehomeopatických prírodných preparátov s minimálnymi nežiaducimi účinkami. Pri ich príprave neboli použité žiadne magické rituály. Pokiaľ sa niekto túži liečiť prírodnými prípravkami, potom iste nemusí voliť práve homeopatické lieky. Čo dodať na záver? V prípade homeopatie máme do činenia s určitým svetonázorom, ktorý sa nezhoduje s duchom evanjelia. Homeopatia sa začína v okultizme a v ňom sa aj končí. Kresťania si musia byť vedomí, že sa zakladá na falošných a nebiblických princípoch a zvádza svojich priaznivcov. Ezoterická literatúra jasne dokazuje, že v homeopatii sa nevyužíva prirodzená sila, ale duchovné bytosti. Tým, že podstupujeme takýto druh terapie, otvárame brány týmto bytostiam. V homeopatii sa za drahé peniaze predáva „NIČ“, pričom sa zdôrazňuje, že toto „NIČ“ je podstatou lieku. Keď vysvetlíme zákazníkom, že dostávajú „NIČ“, prestanú mať záujem využívať „NIČ“, pretože tu začína hranica transcendentna (okultizmu). spracovala Slávka Jankurová
25
VÝSTAVA Zdroje: - www.rozmer.sk - MUDr. Rucki Štěpán, CSc.: Alternativní medicína – pomoc, nebo nebezpečí?, Návrat domů, Praha, 2000
- MUDr. Judith Erdélyiová: Alternatívna medicína vo svetle Biblie, Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista, Bratislava, 2000
Poďakovanie
V
lyceálnej knižnici je momentálne výstava mincí, ktorá je atraktívna nielen pre odbornú, ale aj laickú verejnosť. Veď staré peniaze – zlaté, strieborné, medené odjakživa priťahovali ľudí pre svoju magickú moc a silu, ktorá sa ich prostredníctvom dala získať. Peniaze sú však aj obrazom vývoja našej spoločnosti a určite majú svoju historickú hodnotu. Preto sa mnohí ľudia venujú zbieraniu týchto historických predmetov a pre mnohých sa stali ich zberateľskou vášňou. Je dobré, že aj dnes sa niekto venuje takejto záľube, lebo v dnešnom uponáhľanom svete nemáme čas ani sami na seba. A keď sa nájdu takí zberatelia, ktorí sú ochotní zapožičať tieto predmety na rôzne výstavy, ako je tomu aj v našej knižnici, je to o to lepšie. Pán Ing. Zdeněk Baliga bol veľmi láskavý a zapožičal nám časť svojej vzácnej zbierky, aby ju mohli obdivovať turisti z domova i zo zahraničia. A oni ju naozaj obdivovali! Z jeho zbierky sme vystavovali celú korunovú menu, ktorá je pomerne veľká, že by človek ani nepovedal, koľko rôznych druhov mincí sa vyrazilo počas jedného storočia. Návštevníci mohli vidieť aj ukážky papierových bankoviek korunovej meny, ktoré sú takisto zaujímavé. No a doslova „zlatým klincom“ sú zlaté a strieborné mince rozličných tvarov a veľkostí. Od mája túto výstavu mohlo vidieť 4500 domácich i zahraničných návštevníkov. Dokumentujú to záznamy v kronike návštev lyceálnej knižnice. Ak ste tak neurobili, prišli ste o nezabudnuteľný zážitok. Ešte raz vďaka pánovi Baligovi za zapožičanie zbierky a jeho odbornú pomoc pri tvorení výstavy. Katarína Slavičková, Lyceálna knižnica v Kežmarku 26
VIEROUČNÉ MINIMUM Veľký katechizmus Dr. Martina Luthera pokračovanie
Prvá časť Prvé prikázanie „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem (popri) mňa!“ To znamená, len mňa samého budeš mať za svojho Boha. Čo je tým povedané a ako tomu rozumieť? Čo znamená mať Boha, čiže čo je Boh? Odpoveď: Boh je Ten, od ktorého si sľubuješ všetko dobré a ku ktorému sa utiekaš v každej potrebe. Takže mať Boha nie je nič iné, ako Jemu z celého srdca veriť a dôverovať, ako som to už neraz povedal, že sama dôvera a viera robí aj Boha aj modlu. Keď je viera a dôvera pravá, aj tvoj Boh je pravý. Keď je dôvera falošná a nepravá, aj Boh je lživý a nepravý. Lebo to dvoje, viera a Boh, patrí spolu. Ku čomu teda ľneš srdcom a dôverou, to je bezpochyby tvoj Boh. Preto zmyslom tohto prikázania je, že požaduje pravú vieru a dôveru srdca, ktorá sa neuchyľuje od jediného pravého Boha, ale sa len Jeho pridŕža. Tým chce povedať: „Hľaď, aby si Mňa jediného mal za svojho Boha a nehľadal iného, to je: čokoľvek ti chybuje, očakávaj odo mňa a u mňa hľadaj, a kdekoľvek by ťa stihlo nešťastie a bol by si v núdzi, aby si sa ku mne utiekal a na mňa spoliehal. Ja, ja, chcem ti dať dostatok a ti pomáhať v akomkoľvek nebezpečenstve. Len sa vo svojom srdci na nikoho iného nespoliehaj ani v nikom nespočiň.
Toto musím trochu jasnejšie vysvetliť, aby si na príkladoch z každodenného života pochopil a spoznal, že sa deje pravý opak. Mnohý si myslí, že už má Boha a všetko, keď má peniaze a majetok, na toto sa spolieha a týmto sa chváli s takou istotou a bezpečnosťou, že na nikoho iného nedbá. Ajhľa, aj tento má boha, ktorý sa volá mamona, to je peniaze a majetok. Na ňom ľpie celým svojím srdcom. Toto je najvšeobecnejšia modla na zemi. Kto má peniaze a majetok, cíti sa zabezpečeným, je veselý a bezstarostný, ako keby sedel prostred raja. A zas, kto ich nemá, pochybuje a je malomyseľný, akoby nevedel o nijakom Bohu. Veru, málo sa nájde takých, ktorí by boli dobrej mysle a nesmútili by a sa nežalovali, keď nemajú mamonu. Mamona hrdúsi a sputnáva prirodzenosť až po hrob. Podobne ten, kto dôveruje a nádej skladá vo svoju učenosť, múdrosť, moc, priazeň, priateľstvo a česť, aj on má boha, ale nie pravého, jediného Boha. Môžeš to zbadať podľa toho, ako si veľmi zakladá na týchto veciach, aký je na ne pyšný a ako zmalomyseľnie, keď ich nemá alebo stratí. Preto znovu opakujem, že pravým vysvetlením tohto článku je: mať Boha znamená mať niečo, na čo sa srdce úplne spolieha. Všimni si tiež, čo všetko sme v slepote pod pápežstvom dosiaľ stvárali a robili. Ak niekoho bolel zub, postil sa a vzýval svätú Apolóniu. Ak
27
VIEROUČNÉ MINIMUM
sa niekto obával požiaru, vyvolil si za orodovníka svätého Laurinca. Ak mal niekto strach pred morom, utiekal sa k svätému Šebastiánovi alebo Rochovi. A iné nespočetné ohavnosti, pretože si každý vyvolil svojho svätého, modlil sa k nemu a v núdzi ho volal na pomoc. Sem patria aj tí, čo píšu ešte väčšiu ohavnosť, uzavierajú spojenectvo s diablom, aby ich obohatil, pomohol k milencovi, ochránil im dobytok, navrátil stratený majetok atď., ako čarodejníci a zaklínači. Všetci títo sa spoliehajú na všeličo a všeličomu dôverujú, len nie pravému Bohu, - od Neho nič dobré nečakajú, ani u Neho nič nehľadajú. Teraz už ľahko porozumieš, čo žiada a ako mnoho žiada toto prikázanie, totiž dôverovať jedine Bohu a spoliehať sa len na Neho a na nikoho iného. Ľahko pochopíš aj to, že mať Boha neznamená dotknúť sa Ho alebo chytiť Ho do prstov, ani vopchať do mešca alebo zamknúť do pokladnice. Chytiť Ho, znamená uchopiť Ho srdcom a priľnúť k Nemu srdcom, znamená úplne sa na Neho spoľahnúť. Preto nás chce odviesť od všetkého, čo je mimo Neho a pritiahnuť k sebe, pretože len On je večné dobro. Akoby chcel povedať: „Čo si predtým vy-
28
hľadával u svätých alebo očakával od mamony alebo od čohokoľvek iného, to všetko očakávaj odo mňa a ver mi, že ti chcem pomôcť a ťa bohato zahrnúť všetkým dobrodením“. Hľa, toto je pravá, bohumilá pocta a služba Božia, ktorú ustanovil pod hrozbou večného hnevu, aby srdce mimo Neho nepoznalo nijaké potešenie a nemalo v inom dôveru. Preto nedaj sa ničomu odtrhnúť od Neho, ale spoliehaj sa na Neho a len na Ňom zakladaj všetko, čo máš na zemi. Z druhej strany ľahko spoznáš a uvidíš, že svet vykonáva len falošnú službu Božiu a modloslužbu. Lebo ani jeden národ nebol taký bezbožný, aby si nebol zriadil a nebol odbavoval nejakú službu Božiu. Ale každý sa obracal k nejakému svojmu bohu, od ktorého očakával dobro, pomoc a potešenie. Napríklad pohania, čo si zakladali na moci a majetnosti, povýšili svojho Jupitera za najvyššieho boha. Iní, ktorí túžili za bohatstvom, šťastím alebo rozkošou a pôžitkom, zas Herkula, Merkúra, Venušu alebo iných, tehotné ženy zas Dianu alebo Lucinu. A tak si každý spravil bohom toho, ku ktorému ho srdce tiahlo. Teda aj podľa pohanov mať boha znamená dôverovať a veriť. Ale blúdia v tom, že ich dôvera je falošná a nepravá, lebo sa nezakladá na jedinom Bohu, okrem ktorého niet opravdivého Boha ani na nebi ani na zemi. Pohania si vlastne svoj výmysel a zdanie o bohu urobili modlou, a tak sa spoliehali na márnosť. A tak je to s každým modlárstvom, lebo modlárstvo nie je len to, keď si človek urobí obraz a ten vzýva, ale aj to, keď sa ľudské srdce obracia k stvoreným veciam a v nich hľadá pomoc a poteše-
VIEROUČNÉ MINIMUM nie, alebo to hľadá u svätých alebo u diablov a neutieka sa k Bohu, ani Ho nemá za tak dobrého, že by mu chcel pomôcť a ani neverí, že všetko požehnanie pochádza od Boha. Okrem toho falošnou službou Božou a najväčšou modloslužbou, čomu sme sa dosiaľ oddávali a čoho je stále ešte veľa vo svete a na čom sa zakladajú aj všetky mníšske rády a pri čom ide o svedomie, je aj to, keď sa hľadá pomoc, potešenie a spasenie vo vlastných skutkoch. Tu sa človek opovažuje vynucovať si nebo, od Boha, vypočítava, koľko základín založil, koľko sa postil, koľko omší odslúžil a pod., aj na to sa spolieha a na tom si zakladá, akoby nič nechcel od Boha do daru, ale sám si chcel všetko získať, ba si zaslúžiť aj viac než treba, akoby nás Boh musel obsluhovať a akoby On bol naším dlžníkom a my Jeho pánmi. Či tým nerobíme z Boha bôžika, ba modlu a nepokladáme seba za boha a nezaujímame Božie miesto? Ale toto nie je pre uši malých žiačikov, lebo toto sú chúlostivé veci. Pospolitému ľudu treba povedať, aby dobre pochopil zmysel tohto prikázania a si ho zachoval, že dôverovať treba jedine Bohu, jedine od Neho si sľubovať a očakávať každé požehnanie. On nám dáva telo, život, pokrm, nápoj, potravu, ochranu, pokoj a všetky potreby a poklady časné i večné. Pritom nás chráni pred nešťastím a keď sa nám niečo prihodí, zachraňuje nás a nám pomáha, a tak (ako som už dostatočne prízvukoval) jedine Boh nám dáva všetko dobré a vyslobodzuje nás zo všetkého nešťastia. Preto myslím, že my, Nemci, oddávna označujeme Boha
(výstižnejšie a priliehavejšie ako ktorákoľvek iná reč) slovom Gott, odvodeným od slova gut („dobrý“), lebo je večným prameňom, z ktorého vyteká len dobro a z ktorého vyviera všetko, čo je alebo sa menuje dobrým. Aj keď nám mnoho dobrého aj ľudia spravia, jednako všetko pochádza od Boha, čo prijímame na Jeho rozkaz a ustanovenie. Lebo naši rodičia, všetky vrchnosti a tiež každý voči svojmu blížnemu majú rozkaz všetko dobré nám činiť, takže my to nie od nich, ale skrze nich od Boha prijímame. Lebo Boží tvorovia sú len rukou, nástrojom a prostriedkom, ktorým nám Boh všetko dáva. Matke dáva prsia a mlieko, aby živila dieťa, zo zeme zrno a všetky úrody nám za potravu. Tieto dary si ani jeden tvor sám nemôže stvoriť. Preto nech sa nik neopováži niečo vziať alebo dať bez Božieho prikázania a to preto, aby vo všetkom poznal Jeho dar a Jemu zaň ďakoval, ako požaduje toto prikázanie. Preto ani prostriedky, ktorými tvory prijímajú dobrodenia, neslobodno zavrhovať, ani opovážlivo iné spôsoby a cesty vyhľadávať než ktoré Boh ustanovil, lebo to by znamenalo, že neprijímame od Boha, ale sami si vyhľadávame.
29
VIEROUČNÉ MINIMUM A tak každý dbaj, aby si toto prikázanie vážil a cenil nado všetko ostatné a nezahrával si s ním. Spytuj si a dobre skúmaj srdce a poľahky zbadáš, či sa spolieha len na Boha a či nie. Ak tvoje srdce všetko požehnanie očakáva iba od Neho, a to najmä v núdzi a nedostatku a opúšťa a zanecháva všetko, čo nie je Boh, máš pravého Boha. Ak sa však srdce spolieha na niečo iné a skôr od toho očakáva dobro a pomoc, a nie od Boha a nie k Nemu sa v nešťastí utieka, ale od neho vtedy uteká, máš nejakú modlu. A aby sa vedelo, že Boh to nehovorí len tak do vetra, ale že prísne bdie nad prikázaním, pridal k nemu najprv strašnú hrozbu, potom však aj krásne a potešiteľné zasľúbenie. Aj týmto sa treba dôkladne zaoberať a mládeži vštepovať, aby to pochopila a si zachovala. „Ja som Hospodin, tvoj Boh, silný a horlivý Boh, ktorý až do tretieho aj do štvrtého pokolenia navštevujem neprávosť otcov na dietkach, čo ma nenávidia, ale preukazujem milosť tisícim pokoleniam, ktoré ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“ Hoci sa tieto slová (ako o tom neskôr počujeme) vzťahujú na všetky prikázania, predsa sú pripojené k tomuto hlavnému prikázaniu, pretože všetok dôraz je na tom, aby človek mal správnu hlavu, lebo kde je hlava v poriadku, tam je v poriadku celý život a naopak. A tak z týchto slov sa pouč, ako veľmi sa Boh hnevá na tých, čo sa spoliehajú na niečo iné, a nie na Neho a zas, aký dobrý a milostivý je voči tým, ktorí celým srdcom jedine Jemu dôverujú a veria: že totiž Jeho hnev trvá až do štvrté-
30
ho pokolenia rodu, naproti tomu Jeho milosrdenstvo a dobrota spočinú na mnohých tisícoch, aby sme nežili tak ubezpečene a nevydávali sa v nebezpečenstvo ako ľudia zatvrdilého srdca, ktorí si myslia, že na tom neveľmi záleží. On je Boh, ktorý nenechá bez pomsty nikoho, kto sa odvracia od Neho, a hnevá sa až do štvrtého pokolenia, kým len takýchto úplne nevykorení. Preto chce, aby sme sa Ho báli a Ním nepohŕdali. Toto potvrdil všetkými históriami a udalosťami, ktorých je v Písme svätom veľmi mnoho. Aj každodenná skúsenosť nás o tomto dobre poučuje. On od počiatku vykorenil každú modloslužbu. Pre modloslužbu hynuli aj pohania aj židia a aj dnes ničí všetku falošnú službu, takže nakoniec všetci modloslužobníci musia zahynúť. Preto aj terajšie pyšné, mocné a bohaté bruchá, ktoré sa spoliehajú na svoju mamonu a nedbajú, či sa Boh hnevá a či usmieva, lebo pevne dúfajú, že obstoja aj oproti Jeho hnevu, to nedokážu, ale prv, než sa nazdajú, zahynú so všetkým, na čo sa spoliehali, ako zahynuli všetci, ktorí sa pokladali za veľmi bezpečných a mocných. Práve pre takéto tvrdé hlavy, ktoré si myslia, keď im Boh zhovieva a ponecháva ich bezpečných, že alebo nevie o týchto veciach alebo sa o to nestará, musí Boh tak silne udrieť a trestať a si to zapamätať až po ich detné deti, aby sa to každého dotklo a každý aby videl, že Boh nežartuje. Týchto má na mysli, keď hovorí: „Tí, čo ma nenávidia“, to je tí, ktorí zostávajú zatvrdilí a pyšní. Nechcú počuť, čo sa im káže alebo hovorí, keď
VIEROUČNÉ MINIMUM ich napomína, aby sa spamätali a polepšili prv, než ich stihne trest, rozzúria sa a zhlúpnu, takže si hnev úplne zaslúžia, ako aj teraz denne skusujeme pri biskupoch a kniežatách. No i keď je táto hrozba strašná, omnoho mocnejšie a potešiteľnejšie je zasľúbenie, že tým, ktorí sa len na Boha spoliehajú, bude milosrdný, to je, že im dá len dobré veci a dobrodenia. A nielen im, ale aj ich deťom až do tisíckrát tisíc pokolení. Toto nás má pohnúť a ponúkať, aby sme sa spoliehali na Boha celým srdcom, keď sa chceme mať dobre časne i večne, pretože nám to Božia velebnosť tak veľmi ponúka, tak srdečne odporúča a tak bohato zasľubuje. Preto nech si každý tieto slová vážne pripustí k srdcu a ich neznevažuje, akoby to boli len slová človeka. Veď tí prinášajú alebo požehnanie, šťastie, spasenie alebo večný hnev, nešťastie a utrpenie. Čo ešte chceš, za čím ešte túžiš, keď ti tak srdečne zasľubuje, že bude Tvojím so všetkými dobrodeniami, chce ťa chrániť a byť ti na pomoci v každej núdzi? Žiaľ, nás mýli, že svet ani jednému z týchto slov neverí a ani ich nepokladá za Božie slová, vidiac, že tí, čo dôverujú Bohu a nie mamone, trpia biedu a núdzu a diabol im prekáža a nedovoľuje nadobudnúť si peniaze, priazeň, česť, ba ledva si život zachovať. Tí však, čo mamone slúžia, majú moc, priazeň, česť a dobro a všetok svetský blahobyt. Práve preto treba tieto slová tak chápať, že sú proti takémuto zdaniu a vedieť, že neklamú a neluhajú, ale sú pravdivé. Rozpamätaj sa trochu alebo spýtaj sa iných a povedz im: čo dosiahli
nakoniec tí, čo všetku svoju starostlivosť a usilovnosť vynaložili na zhŕňanie veľkých majetkov a peňazí? Zistíš, že bolo zbytočné ich lopotenie a práca. Lebo aj keď nahonobili veľké poklady, nakoniec sa im rozpadli a rozplynuli. Oni sami nemali veľa radosti zo svojho majetku a tretí dedič nemal z neho už vôbec nič. Dosť príkladov môžeš nájsť vo všetkých históriách a u starých skúsených ľudí, len sa poobzeraj a pozoruj. Saula Boh vyvolil, bol veľký kráľ a zbožný muž, ale keď sa už dobre usadil, odvrátil sa srdcom od Boha a spoliehal sa len na svoju korunu a moc a musel zahynúť so všetkým, čo mal, a ani jedno z jeho detí nezostalo nažive. Naproti tomu Dávid bol chudobný, opovrhnutý muž,
31
DUCHOVNÁ PIESEŇ prenasledovaný, štvaný, takže si nikde nebol istý životom, a pritom všetkom obstál proti Saulovi a stal sa kráľom. Veď tieto Božie slová si museli zachovať platnosť a pravdivosť, pretože Boh nemôže ani klamať ani luhať. Len sa daj klamať diablovi a svetu ich mámením, ktoré síce začas trvá, ale nakoniec nič z neho nezostane. Preto sa treba dobre naučiť prvé prikázanie, aby sme videli, že Boh nestrpí opovážlivosť, ani spoliehanie sa človeka na čokoľvek iné, a že žiada od nás iba úprimnú dôveru vo všetko dobré tak, aby sme správne a statočne žili; ako obuvník používa ihlu,
šidlo a dratvu pri práci a potom ich odloží alebo ako hosť používa prístrešie, pokrm a lôžko len na čas potreby, aby sme aj my takisto užívali všetko Božie požehnanie každý vo svojom postavení podľa Božieho ustanovenia a nedovolili, aby sa nám ktorékoľvek stal pánom alebo modlou. Toto stačí o prvom prikázaní, ktoré sme museli obšírnejšie vyložiť, pretože na ňom všetko záleží. Lebo - (ako som už povedal) - kde srdce dobre vychádza s Bohom a toto prikázanie sa zachováva, tam aj všetko ostatné bude nasledovať.
pokračovanie nabudúce
Príhovor k 370. výročiu vydania Cithary Sanctorum 22. septembra 2006, Levoča – stará radnica „Kdo proti nám, když Bůh s námi jest? Živí i mrtví sme Jeho.“ Tieto slová Juraja Tranovského vybrané ako motto k dnešnej milej slávnosti sa opierajú nielen o biblické slová apoštola Pavla (R 8,31), ale predovšetkým je to osobná skúsenosť muža, ktorého život bol dobrým svedectvom o ich pravdivosti. Táto pravda, o ktorej sa presvedčil apoštol Pavol, rovnako posilňovala aj Juraja Tranovského v každodenných zápasoch viery. Veď kto môže ísť proti nám, keď Boh je s nami? Diabol, smrť, peklo, neresť, meč, povodeň, zlosť či oheň? Nič z toho neodlúči nás od Neho. Život Juraja Tranovského bol skutočne ťažko skúšaný. Vedel, čo znamená, keď sa vztýči meč do boja, pred ktorým je potrebné utekať. Prežil smrť svojich štyroch detí, zlosť či oheň nepriateľa, no i napriek všetkým negatívnym zážitkom svojho života zostal verný tomu, kto ho dennodenne niesol na svojich pleciach a dával mu istotu a pocit bezpečia, v ktorom mohol vždy znova a znova načerpať síl, kráčajúc v ústrety novým životným výzvam. Tento muž s osudom českomoravského exulanta obdaroval bohatstvom svojho ducha niekoľko národností a to práve preto, že jeho život viery bol skúšaný smrťou, mečom, povodňami či ohňom. Keď krakovskí kozáci prepadli Valašské Meziříčí a dočista ho vylúpili a vyplienili, ani táto skutočnosť 32
DUCHOVNÁ PIESEŇ ho neodlúčila od viery v Boha. Keď o tri roky na to cisárske vojsko začalo plieniť Valašsko, Tranovský neváhal opustiť s tehotnou ženou a štvorročnou dcérkou Marienkou rodný Těšín. Po tomto pustošení vrátiac sa späť našiel všetko zničené, a akoby toho nebolo dosť, mor mu nakoniec zobral dcéru Marienku a jednoročného synčeka Eliáša. Hoci žiaľ a smútok napĺňali jeho srdce, pravda, o ktorej sa už neraz presvedčil: „Kdo proti nám, když Bůh s námi jest? Živí i mrtví sme Jeho.“, mu dávala dostatok síl do ďalších dní. Vlna protireformácie v Čechách začala naberať na sile, a tak Tranovský uteká na Slovensko, kde na Oravskom zámku na krátky čas nachádza istý pokoj. Tu dokončil svojich 150 latinských duchovných piesní. Odtiaľto odchádza do Liptovského Sv. Mikuláša za farára. Jeho pôsobenie v tomto cirkevnom zbore sa stalo požehnaním nielen pre domácich, ale pre celú cirkev až do dnešných čias. A tak aj v čase radosti si mohol uvedomovať pravdu: „Kdo proti nám, když Bůh s námi jest? Živí i mrtví sme Jeho.“ Vydaním Cithary sanctorum, kvôli ktorej sme sa dnes stretli na tomto mieste, sa zavŕšilo jeho celoživotné dielo. Sotva bola v tunajšej Brewerovej tlačiarni vytlačená, Tranovský zaľahol a viacej nevstal. Keď sa blížil koniec jeho pozemského života, pravda slov: „Kdo proti nám, když Bůh s námi jest? Živí i mrtví sme Jeho.“, mu dávala nádej večnosti. Hoci v ťažkej chorobe, ale vyrovnaný s Bohom mohol odísť tam, kde Boh zotrie každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani bolesť (Zj 21,4). Vytlačením Cithary sanctorum obsahujúcej aj niekoľko desiatok piesní, ktorých autorom bol Juraj Tranovský, dostala evanjelická cirkev prvú bohoslužobnú knihu, ktorej rôzne doplnené vydania sa používali viac než 300 rokov. Cithara sanctorum zachytáva pieseň reformačnú tvorenú od husitskej reformácie, sú tu piesne zlatej doby slovenského evanjelictva 17. storočia, predstavuje sa nám v nej i pietizmus miernený slovenskou hlbokou tradičnou pravovernosťou, ale stretávame sa tu aj s generáciu, ktorá tvorí „novú píseň“. Ak poviem, že Tranoscius položil základ duchovného života evanjelickej cirkvi, tak určite nebudem ďaleko od pravdy. Piesne, ktoré sa v ňom nachá33
ČO O NÁS ZISTILI dzali, neboli iba piesňami, ale zároveň aj osobnými vyznaniami viery, ktoré mnohých ľudí privádzali ku viere. Koľkokrát na poli pri práci, v čase radosti i smútku, v kostole i vo svojej komôrke zaznievali piesne z Tranoscia. Spev pomáhal ľuďom prekonávať tieseň samoty, prenasledovania či väzenia. Veď koľkokrát to, čo vložil do piesne Tranovský či mnohí iní autori, prežíval obyčajný sedliak či vyššie postavený pán. A tak kajúca pieseň neraz očisťovala vnútro človeka a poukazovala, akým smerom má ďalej človek kráčať vo svojom živote. Neraz spev dvíhal ľudí z prízemnosti a otváral im obzory, ktoré by inak zostali zatvorené. Cithara sanctorum – či Tranoscius ako ho v ľudovej reči poznáme – čo to vlastne je? Sú to mnohé slová piesní, osobných vyznaní, ktoré sa v 17. storočí stali aj dôležitým prvkom pestovania kresťanského spoločenstva na viac než 300 rokov. Evanjelický ľud potreboval niečo jednotiace a Tranoscius mu to dával. V slovách poskladaných do piesní nachádzame dôveru v Boha i poznanie, čo Boh vo svojej láske pre nás vykonal. Sú tu slová potešenia, ale i napomenutia. A tak človek, keď nemal po ruke človeka, aby mu pomohol, neraz mal po ruke duchovnú pieseň Tranoscia, vediac ju spamäti, ktorá tak mohla povzbudiť otrasenú vieru či skleslého ducha. Že je tomu skutočne tak, snáď môže potvrdiť každý jeden z nás, pretože aj v dnešnej dobe je pre nás duchovná pieseň prostriedkom, ktorý nás poteší, povzbudí, napomenie či ukáže smer cesty. Preto ďakujme Pánu Bohu za Juraja Tranovského, za Citharu sanctorum, za pieseň, ktorú dal ľudstvu, uvedomujúc si, že toto je jeden z najkrajších spôsobov, ako môžeme ľuďom i dnes prinášať evanjelium. Roman Porubän
Správa určená evanjelickému a.v. CZ v Kežmarku vypracovaná ako súčasť výskumnej štúdie „Príprava na dielo služby“ Ako čítať a rozumieť našej správe Táto správa má sprostredkovať hlavné zistenia o práci a fungovaní evanjelického a.v. cirkevného zboru (CZ) v Kežmarku, ku ktorým sme dospeli na základe osobných rozhovorov s členmi vášho CZ. V Kežmar-
34
ku sme zrealizovali 18 takýchto osobných rozhovorov, počas ktorých sme našim respondentom kládli otázky o: 1. charaktere vašich služieb Božích a vzdelávania sa v rámci vášho CZ 2. zapojení laikov do práce zboru
ČO O NÁS ZISTILI 3. vzťahu CZ ku komunite, v ktorej sa nachádza 4. a vašom pochopení sviatostí krstu a Večere Pánovej. Tieto rozhovory uskutočnila a zaznamenala koordinátorka projektu Mgr. Slávka Gulánová v mesiacoch marec a apríl 2006. Chceme povzbudiť vás, vedúcich predstaviteľov tohto CZ, aby ste pri interpretácii výsledkov tohto výskumu využili vlastné skúsenosti získané vo vašom kresťanskom spoločenstve. Silné stránky vášho cirkevného zboru sú základnými kameňmi, na ktorých môžete stavať pri konfrontácii so slabými stránkami vášho CZ. Veríme, že tento váš kreatívny zápas Pán Boh hojne požehná. Sme presvedčení, že zistenia tohto výskumu sú relevantné a prospešné, a to aj napriek skutočnosti, že počet respondentov bol limitovaný časovým a organizačným harmonogramom projektu. Veríme, že členovia vášho CZ – naši respondenti – nám podali svoje skúsenosti s tými najlepšími úmyslami, a takto sme s ich svedectvami aj my pracovali. Na tomto mieste sa chceme poďakovať za záujem a ochotu venovať svoj čas a energiu tomuto projektu, ktorý vám môže pomôcť pri hľadaní Božej vôle pre váš CZ. Naše otázky a odporúčania boli vypracované ako podnety do diskusie na pôde CZ. Nie je to návod na vyriešenie vašich problémových oblastí. Veríme, že vedenie vášho CZ má múdrosť a schopnosti zvládnuť situáciu, v ktorej sa ako kresťanské spoločenstvo nachádzate. Zistenia a podnety na zamyslenie a diskusiu
Niektorí respondenti odpovedali na jednotlivé otázky viacerými myšlienkami, a preto počet odpovedí často nezodpovedá počtu opýtaných. Prvé dve otázky sú svojím obsahom príbuzné, a preto budeme na ne reagovať spoločne. 1. Ako by ste predstavili Evanjelickú cirkev augsburského vierovyznania niekomu, kto o nej nič nevie? zistenia • 10 ľudia vo svojich odpovediach porovnávali Evanjelickú a Rímskokatolícku cirkev (v tomto porovnaní bola RKC vykreslená vo väčšine prípadov pomerne negatívne) • 3 spomenuli Mariánsky kult a uctievanie svätých v RKC • 3 povedali, že zatiaľ čo v RKC majú ušnú, v Evanjelickej máme všeobecnú spoveď • 2 si myslia, že Evanjelická cirkev nie je natoľko hierarchicky usporiadaná • 2 označili Evanjelickú cirkev ako liberálnejšiu, slobodnejšiu • 1 povedal, že Evanjelická cirkev je v spoločnosti menej zvýhodňovaná • 1 spomenul, že Evanjelická cirkev neuznáva pápeža ako Svätého Otca • 1 hovoril o rozdieloch medzi RK omšou a SB • 1 povedal, že ako evanjelici prijímame VP pod obojím • 1 popísal cirkev ako triezvejšiu a prirodzenejšiu • 1 človek poznamenal, že naša cirkev je demokratickejšia, otvorenejšia
35
ČO O NÁS ZISTILI • 1 označil Evanjelickú cirkev ako modernú • 4 povedali, že Evanjelická cirkev vznikla oddelením od RKC • 4 spomenuli, že evanjelická vierouka je postavená na Biblii • 4 spomenuli, že ECAV je menšinovou cirkvou, prípadne druhou najväčšou cirkvou • 4 povedali, že sú hrdí na to, že sú evanjelici • 3 poznamenali, že Evanjelická cirkev je postavená na evanjeliu a evanjelium hlása • 3 povedali, že evanjelické vierovyznanie je založené na Lutherovom učení • 3 by označili Evanjelickú cirkev ako kresťanskú • 3 spomenuli pribitie 95 téz proti odpustkom na bránu Wittenbergského chrámu • 3 hovorili o ECAV ako o spoločenstve veriacich • 2 hovorili o Lutherovi ako zakladateľovi Evanjelickej cirkvi • 2 povedali, že ECAV je reformovanou cirkvou • 2 povedali, že ECAV je príliš demokratická a mala by byť prísnejšia 2. Je učenie našej cirkvi niečím jedinečné? Ak áno, v čom spočíva táto jeho jedinečnosť? zistenia • 13 respondenti porovnávajú evanjelické učenie s rímskokatolíckym • 5 spomenuli priamy vzťah človeka s Bohom – nie je potrebné mať prostredníkov (ako Mária)
36
• 4 ľudia povedali, že Kristus je na najvyššej priečke hierarchie • 3 poznamenali, že evanjelická cirkev dáva človeku viac slobody v rozhodovaní • 2 opýtaní si myslia, že evanjelická cirkev je menej bigotná • 2 zhodnotili evanjelickú cirkev ako ľudskejšiu • 2 spomenuli, že Biblia je rovnaká ako pre evanjelickú tak aj katolícku cirkev • 1 respondent povedal, že ako evanjelici prijímame VP pod obojím • 1 poznamenal, že v evanjelickej cirkvi nemá farár neobmedzenú moc • 1 človek povedal, že evanjelická cirkev má inú formu spovede • 1 spomenul, že v evanjelickej cirkvi nie sú stredoveké prežitky ako napríklad krížová cesta • 1 poznamenal, že základným pilierom evanjelických SB je kázeň – nie ako u katolíkov • 1 opýtaný si myslí, že evanjelická cirkev je demokratickejšia • 1 sa domnieva, že máme dôstojnejšie, slávnostnejšie pohreby • 1 poznamenal, že v katolíckej cirkvi sú krsty a sobáše problémom • 1 povedal, že v evanjelickej cirkvi je podstatne jednoduchší obrad • 1 poznamenal, že v katolíckej cirkvi je viac prepracovaná hierarchia • 1 povedal, že evanjelické SB sú otvorené aj pre iné denominácie • 6 zdôraznili význam Písma v evanjelickej tradícii
ČO O NÁS ZISTILI • 1 človek hovoril o Božom Synovi, ktorý umrel za naše hriechy a my môžeme vierou prijať toto odpustenie, jedine milosťou, jedine pre zásluhy Ježiša Krista podnety na zamyslenie a diskusiu Viac než polovica vašich respondentov v prvej a dve tretiny opýtaných v druhej otázke by predstavila ECAV na základe porovnania s Rímskokatolíckou cirkvou. Je nutné dodať, že katolíci boli vo vašich odpovediach vykreslení prevažne negatívne. Pomáha vám takýto spôsob definície pri oslovovaní ľudí, ktorí nemajú osobnú skúsenosť s našou cirkvou? Takmer štvrtina opýtaných poznamenala, že Evanjelická cirkev vznikla odlukou od Rímskokatolíckej cirkvi – jej reformáciou. Čo máme teda s katolíkmi spoločné a čo by sme sa mohli od nich naučiť? Asi štvrtina opýtaných zdôraznila význam Biblie v definícii Evanjelickej cirkvi. Takmer tretina respondentov povedala, že jedinečnosť nášho učenia spočíva vo výklade Božieho Slova. Túto jedinečnosť však až na jedného vaši respondenti nekonkretizovali. V čom je teda evanjelický výklad Písma iný, unikátny? Čím je pre vás oslovujúci, napĺňajúci a ako by ste ho mohli komunikovať aj ľuďom, ktorí evanjelickú cirkev nepoznajú? Vo vašich odpovediach sa pomerne často opakujú slová ako „hierarchia“, „sloboda“, „ľudskosť“, či „demokracia“. Ako chápete kresťanskú slobodu? Je to priestor, ktorý vás neobmedzuje? Alebo tu hovoríte o slobode, ktorú prináša Kristus a Jeho evanjelium (Gal 2: 4; Gal 5: 1)? Čo je pozitívnou náplňou tejto slobody?
3. Aké Služby Božie z hľadiska formy alebo obsahu považujete za zmysluplné/naplňujúce? Zažívate takéto SB vo vašom spoločenstve? zistenia čo robí vaše SB zmysluplnými a napĺňajúcimi: • 14 spomenuli kázne (6 spomenuli v tejto súvislosti vášho zborového farára ako dobrého kazateľa) • 2 povedali, že ich oslovuje historická atmosféra prostredia, v ktorom SB prebiehajú • 2 poznamenali, že pre niektorých je zima v kostole počas SB prekážkou prežívať zmysluplné SB aká forma SB je pre vás oslovujúca: • 6 spomenuli SB, ktoré sú obohatené vystúpeniami spevokolu a iným programom – nie sú stereotypné • 3 povedali, že zmysluplnými sú tie SB, počas ktorých sa zapájajú laici (napríklad čítaním biblických textov) • 2 hovorili o tradičných SB • 2 spomenuli modernejšie formy SB, ktoré vnímajú ako misijnú príležitosť, ktorou je možné osloviť mladú generáciu – svoju predstavu nekonkretizujú • 10 poznamenali, že pravidelne zažívajú zmysluplné a napĺňajúce SB vo vašom CZ podnety na zamyslenie a diskusiu Väčšina respondentov vo vašom CZ sa zhodla, že kázne Božieho Slova dávajú vašim nedeľným stretnutiam zmysel. Tento dôraz nebol pre váš hodnotiaci tím – skupinu, ktorá sa podieľala na príprave tejto správy – až taký pre-
37
ČO S TÝM kvapivý hlavne preto, že zmienka o význame Biblie v evanjelickej tradícii už vo vašich odpovediach zaznela. Podobne ako v ostatných otázkach tohto výskumu sa aj tu v jednej tretine prípadov objavuje osoba pána farára. Zmysluplné sú tie SB, ktoré pripraví váš zbo-
rový farár. Napĺňa vás teda výnimočný spôsob, akým Roman Porubän vykladá Slovo Božie, alebo to, že je sprostredkovateľom evanjelia Ježiša Krista? Zostavila: Biblická škola v Martine pod vedením Mgr. Slávky Gulánovej pokračovanie nabudúce
Len aby sme v hanbe nezostali... ...napísal Ján Chalupka, rektor kežmarského lýcea pred takmer 200 rokmi. Asi Kežmarok dobre poznal. To isté mi napadlo, keď som v KTV (kežmarskej televízii) pozerala prenos našich reformačných bohoslužieb – celkove prvý historický prenos evanjelických služieb Božích v KTV. Kostol zíval prázdnotou – nuž sa nečudujem bratom a sestrám iného vierovyznania, keď sa divia, že je nás tak málo – ba možno niektorí na nás pozerajú aj „zhora“, čo sme to za menšinovú cirkev. Ale matematika hovorí niečo iné. Za evanjelikov sa v Kežmarku hlási vyše 800 ľudí. Keďže na Vianoce (povinný folklór) príde do kostola asi 500, možno 100 je chorých alebo v práci, i tak sa naskytá otázka, načo sa tých vyše 200 ľudí vôbec za luteránov hlási, keď nechce mať s cirkevným životom nič spoločného? Z tých 500 chodí pravidelne v nedeľu do kostola do 200 ľudí. I tu môže byť stovka v rezerve – chorá alebo pracuje (čo sa často stáva aj nám doma). Ale čo potom tých zvyšných 200? Na reformačných službách Božích nebolo ani 100 ľudí. Aj tak mi chýba ešte 100 a tých 200 vyššie uvedených. Kde boli? (Ja som tam bola, preto si dovolím túto úvahu.) Zrejme málokto si uvedomuje, že Sviatok reformácie je vlastne dňom narodenín našej evanjelickej cirkvi. Keď nás niekto pozve na oslavu narodenín, ideme tam obyčajne s radosťou, s drahými darmi v očakávaní tej najlepšej hostiny... I na týchto bohoslužbách sa konala Večera Pánova, teda hostina, na ktorú nás pozval náš Pán. My sme dostali Jeho dary, nič sme nemuseli priniesť. Obávam sa, že výrok Chalupku tentoraz zmeníme na: Ostali sme v hanbe... Pred svetom i pred nebom. A nie je to po prvýkrát, ale stáva sa to pravidelnosťou. Evanjelikov ubúda. Žiaľ, aj našou „zásluhou“. Škoda. Nora Baráthová 38
Z INTERNETU Keď si úplne na dne, Boh vždy s dačím príde... Mladá žena vyskočila z kresla ihneď, ako uvidela chirurga vychádzať z operačnej sály. Pýtala sa: „Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho budem môcť vidieť?“ Chirurg odvetil: „Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“ Anna sa v náreku pýtala: „Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde si bol, Bože, keď Ťa môj syn potreboval?“ Chirurg odvetil: „Chcete byť na chvíľu osamote s vaším synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu? Jedna zo sestričiek o pár minút vyjde.“ Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou, pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy. „Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?“ pýtala sa sestra. Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Anne. „Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala nie, ale Tomáš povedal, mami, ja už to telo nebudem potrebovať, keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť s mamou viac dní ako ja.“ Pokračovala: „Môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol.“ Anna prešla nemocnicou posledný raz po tom, čo tam strávila skoro šesť mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby. Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho podušku a vyplakala sa, až od únavy zaspala. Bolo okolo polnoci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený list. V liste stálo: 39
Z INTERNETU Drahá mamka, viem, že ti budem chýbať, ale neboj sa, že na teba niekedy zabudnem alebo ťa prestanem mať rád len preto, že nie som vedľa teba, aby som ti povedal: „Mám Ťa rád.“ Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac. Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca, aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš. Nesmúť za mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď, ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, než to všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som Ho uvidel, hneď som vedel, že je to On. Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha Otca! A hádaj čo, mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s Ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som Mu povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal zbohom a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No, ale vieš čo, mami? Boh mi podal Jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. Ten anjel, čo ti má doniesť tento list, sa tuším volá Gabriel. Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa Ho pýtala: „Kde bol, keď som Ho ja potreboval?“ Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou tak, ako bol so svojím Synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými Jeho deťmi (Józua 1,9b). Mami, nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, len ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super? Musím už vrátiť Bohu Jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do knihy života (Zjavenie Jána 20,12.15; 21,27). Dnes si zasadnem na večeru za stôl s Ježišom. Som si istý, že jedlo bude vynikajúce (Zjavenie Jána 19,9). Oh, skoro som ti zabudol povedať. Už ma nič nebolí (Zjavenie Jána 21,4). Všetka tá rakovina zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy, keď ku mne poslal anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je, čo? S láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa. A ak si už na úplnom dne, Boh má vždy dačo pre teba... - z internetu 40
OPRAVENÉ Základná umelecká škola v novom šate
V
roku 1952 na základe rozhodnutia Povereníctva školstva a kultúry v Bratislave prišiel do Kežmarku Anton Cíger za riaditeľa Hudobnej školy, ktorá sa vyčlenila z právomoci mesta a dostala sa na úroveň ostatných škôl. Tým bol zároveň položený základ dnešnej ZUŠ. Škola dostala k dispozícii práve tento objekt – budovu bývalej fary, v ktorej predtým, ak neviete, sídlil Úrad práce bývalého ONV v Kežmarku. Do konca roku 1959 objekt patril cirkvi, avšak na základe vládneho nariadenia od 3. januára 1960 prešiel do správy štátu. Uplatnením reštitučného zákona v roku 1991 bola budova vrátená opäť do nášho vlastníctva. Aj keď v minulosti objekt prešiel mnohými stavebnými úpravami a budova sa udržiavala v rámci možnosti, zub času urobil svoje. Vonkajšia omietka zvetrala, v častiach začala opadávať, niektoré okná dostatočne netesnili a z dôvodu pozičného
umiestnenia objektu sa naplánovala jeho oprava. Po predchádzajúcich a dobrých skúsenostiach s dodávateľskými firmami, ktoré nám už jeden objekt opravili, boli opäť oslovení na realizáciu tejto zákazky. Podpísaním zmlúv o dielo a vybavením patričných dokladov na pamiatkovom a mestskom úrade sa začalo počas prázdnin so samotnou realizáciou prác. Staré okná sa vymenili za nové eurookná s osadením vnútorných parapiet. Taktiež sa vymenili obe vchodové brány. Po týchto prácach sa začalo so samotnou opravou vonkajších omietok. Aj keď práca bola náročnejšia z dôvodu väčšieho množstva architektonických prvkov či svojej profilácie, majstri túto úlohu zvládli. Oplechovali sa aj všetky rímsy, vymenili parapety, dažďové žľaby a zvody. Vďaka dobrému jesennému počasiu práce finišovali až do decembrových dní. Celkové náklady na realizáciu opravy predstavujú čiastku 3,115.934,- Sk. Hoci niektoré práce sa kvôli počasiu uskutočnia až na budúci rok, už dnes sa môžeme tešiť z pekne vynoveného objektu. Aj týmto spôsobom sa chcem poďakovať firmám Stolárstvo – Kalafut Ľubica a STEMP–M & G, s.r.o. Poprad za dobre vykonanú prácu. Ján Scholcz
41
KRONIKA --- Slovom i obrazom --10. septembra 2006 na 13. nedeľu po Sv. Trojici sa v našom cirkevnom zbore uskutočnili služby Božie pri príležitosti začiatku nového školského roka 2006/2007. Na týchto bohoslužbách deti vystúpili so svojím programom, ktorý bol venovaný modlitbe Pánovej: Otče náš. Na záver prijali osobné požehnanie a rodičia mohli pristúpiť k Večeri Pánovej. Vo zvesti slova Božieho (Mk 10,4652) brat farár poukázal, že pri vyučovaní náboženstva nejde iba o vedomosti, ale predovšetkým o osobný vzťah k Ježišovi Kristovi. Pokiaľ náboženstvo je len o vedomostiach, tak sa podobáme kameňu, ktorý obmýva rieka a jej voda sa nijakým spôsobom nemôže dostať do jeho vnútra. Pokiaľ to, čo sa deti učia, preniká do ich živo-
DETI NA SLÁVNOSTNÝCH SLUŽBÁCH BOŽÍCH 42
ta, do ich srdca a začne ich to meniť a formovať, tak vtedy hodiny náboženstva majú svoj zmysel. Kristus už nie je iba objektom učenia sa, ale objektom osobného spoznávania a nasledovania. 15. septembra 2006 náš cirkevný zbor navštívili cirkevníci z Cirkevného zboru Kšinná aj spolu so sestrou farárkou Božidarou Baškovou. Predovšetkým si pozreli drevený artikulárny kostol a nový evanjelický kostol, kde sa zoznámili nielen s históriou a umeleckým vyhotovením týchto sakrálnych pamiatok, svojím spôsobom jedinečných na Slovensku, ale rovnako mali možnosť zoznámiť sa aj s históriou a aktivitami nášho cirkevného zboru v súčasnosti. Celé dopoludnie sa im venoval domáci brat
KRONIKA farár, ktorý ich po jednotlivých objektoch sprevádzal a odpovedal na ich zvedavé otázky. Unesení lyceálnou knižnicou, o ktorej máločo vedeli, navštívili ešte miestny kežmarský hrad. Ten im sponzorsky venoval vstup do jeho starobylých priestorov. Srdečná vďaka za to patrí riaditeľke múzea Mgr. Erike Cintulovej. Po prehliadke hradu sa odobrali na spoločný obed, ktorý bol pre nich zabezpečený na internáte na ulici Garbiarska č. 1. Po obede ich autobus odviezol na Červený Kláštor, kde ich čakalo splavovanie Dunajca. 22.-23. septembra 2006 sa uskutočnilo v Levoči a v Kežmarku IX. celoslovenské stretnutie „Duchovné hodnoty pre dnešok“ usporiadané pri 370. výročí vydania kancionála Cithara sanctorum a pri 200. výročí narodenia Karola Kuzmányho. Pri tej-
to príležitosti na starej radnici v Levoči bola otvorená výstava „Cithara sanctorum v duchovných dejinách Slovenska 1636-2006“, ktorú pripravilo Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Prítomným sa prihovoril administrátor cirkevného zboru Mgr. Roman Porubän. Vo svojom príhovore poukázal na život viery Juraja Tranovského, ktorý sa odzrkadlil aj v jeho duchovných piesňach. V podaní Collegium TLT z Levoče sme si vypočuli v dobovom prevedení niektoré piesne tohto velikána evanjelickej cirkvi. Do programu sa zapojil aj spevokol z Kežmarku zaspievaním piesne z Tranoscia č. 439 „Jestliže mnohé dobré věci“. Prítomných potom pozdravil riaditeľ Bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine Doc. Dr. Miloš Kovačka, Csc.
ÚČASTNÍCI VÝLETU Z CIRKEVNÉHO ZBORU K ŠINNÁ 43
KRONIKA Stretnutie pokračovalo zastavením sa pri Brewerovej tlačiarni – dnešný hotel Arkáda, v ktorej vyšlo 1. vydanie Cithary sanctorum. So vznikom tlačiarne a rodinou Brewerovcov nás oboznámila zborová dozorkyňa PhDr. Astrid Kostelníková. Prítomných na tomto mieste privítal aj primátor mesta Levoča Miroslav Čurilla, ktorý je majiteľom hotela Arkáda, kde v minulosti stála Brewerova tlačiareň. Slávnosť pokračovala spomienkovými službami Božími na Juraja Tranovského a Citharu sanctorum. Zvesťou slova Božieho na text z proroka Izaiáša 5,1-5a.6a poslúžil dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Ján Midriak. Z Levoče sme sa potom presunuli do Kežmarku, kde večer v auditóriu lýcea stretnutie pokračovalo prezentáciou Evanjelického mediálneho programu, ktorý moderoval Fedor Bartko. Z ich dielne sme si mohli pozrieť videofilm o Večeri Pánovej a nebohom profesorovi grafiky Igorovi Rumanskom, ktorý svojimi výtvarnými dielami obohacoval básne Milana Rúfusa. Na druhý deň v drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku sa účastníci stretnutia v krátkom duchovnom zamyslení mohli zaoberať témou slobody – akú ju vníma tento svet a akú nám ju ponúka Ježiš Kristus. Zamyslením poslúžil domáci brat farár Roman Porubän. So vznikom a dejinami kežmarského lýcea sa prítomní oboznámili v literárnom pásme „Slávne kežmarské lýceum“, ktoré zostavila PhDr. Nora Baráthová. Pásmo bolo doplnené aj videoprezentáciou starých a súčasných fotografií z dejín tejto školy. Prítomných na záver
44
pozdravil primátor mesta Kežmarok Ing. Igor. Šajtlava. V auditóriu lýcea sme si potom vypočuli prednášky: Cithara sanctorum – Dr. Timotea Vráblová; Karol Kuzmány v Kežmarku – PhDr. Nora Baráthová; Kresťanský pohľad na evolúciu – Prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. IX. celoslovenské stretnutie „Duchovné hodnoty pre dnešok“ sa zakončilo hudobno-slovným pásmom v drevenom artikulárnom kostole, ktoré pripravil spevokol Viliama Figuša Bystrého z Banskej Bystrice. 26. septembra 2006 cirkevný zbor v spolupráci so Štátnou filharmóniou v Košiciach zorganizoval XXXVI. medzinárodný organový festival venovaný profesorovi Ivanovi Sokolovi, ktorého Pán života a smrti povolal z tejto časnosti 2. augusta 2005. Prítomných na koncerte privítal Roman Porubän,
GERU SOKOL A EKKERHARD R ICHTER
KRONIKA ktorý zaspomínal na osobné stretnutia s Ivanom Sokolom. V organovom recitáli sa nám predstavil Ekkerhard Richter z Nemecka. V jeho interpretácii zazneli skladby od D. Buxtehudeho, J. P. Sweelincka, J. Pachelbela a J. S. Bacha. Na koncerte bola osobne prítomná manželka nebohého Ivana Sokola pani Geru Sokol z Nemecka. 6. októbra 2006 v drevenom artikulárnom kostole sa uskutočnil koncert Spirituál kvintet. V interpretácii tejto skupiny nám zazneli rôzne spirituály a gospely s biblickými motívmi. Mnohé piesne pre návštevníkov koncertu boli známe, a tak sa mnohí neraz pridali k ich spevu. Na záver nás Spirituál kvintet naučil pieseň „Kumbaja“. Potešilo nás, keď koncertu sa zúčastnili ľudia z okolitých cirkevných zborov nielen Tatranského seniorátu, ale aj cirkevných zborov z Liptovského Mikuláša, Prešova, Košíc a mno-
hých iných. Medzi nás prišiel aj dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Ján Midriak s manželkou. Spirituál Kvintet bol založený v roku 1960 členmi Vysokoškolského umeleckého súboru a z iniciatívy Ivana Máchu, nazývaného Dědek. Išlo o mužské kvarteto. Tento Spirituál kvartet bol prvou folkovou formáciou v Československu, ktorá prechádzala rôznymi zmenami. Súčasnú zostavu tvoria: Jiří Tichota, 6-strunová gitara a umelecký vedúci; Jiří Cehra, spev a perkusie; Zdenka Tichotová, spev a perkusie; Irena Budweiserová, spev a perkusie; Jiří Holoubek spev a 12-strunová gitara; Dušan Vančura, spev a kontrabas. 13. októbra 2006 Múzeum v Kežmarku v spolupráci s naším cirkevným zborom zorganizovalo už V. ročník Dní židovskej kultúry. Tieto podujatia sú zaujímavé tým, že odkrývajú časť kežmarskej histórie, ktorá je dnešným
ŽIDOVSKÁ HUDBA ZABODOVALA 45
KRONIKA obyvateľom Kežmarku takmer neznáma. Židovská komunita pred II. svetovou vojnou na území nášho mesta tvorila jednu pätinu obyvateľstva. Po vojne v dôsledku „Židovského kódexu“ – nariadenia vlády č.198/1941 O právnom postavení Židov, sa táto situácia úplne zmenila. Pri tejto príležitosti sa večer v drevenom artikulárnom kostole uskutočnila prednáška s videoprezentáciou „Židovský kalendár“, ktorú pripravil miestny farár Roman Porubän. Táto prednáška poskytla základné informácie o tom, akými sviatkami prechádza Žid v rámci kalendárneho roka. Účastníci na záver prednášky si mohli spoločne zaspievať židovskú pieseň: Hevenu šalom alejchem. Po prednáške nasledovalo vystúpenie hudobnej skupiny z Bratislavy Pressburger Klezmer Band, ktorá prezentovala tradičnú klezmerovú hudbu, doplnenú prvkami jazzu. Veľmi príjemný koncert bol vyvrcholením V. ročníka Dní židovskej kultúry. 14. októbra 2006 v evanjelickom chráme Božom v Žiline sa uskutočnilo XI. dištriktuálne stretnutie žien Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Téma tohto stretnutia bola: „Slovo Božie a modlitba v dnešnom uponáhľanom svete“. Z nášho cirkevného zboru sa tohto stretnutia zúčastnilo 9 žien. 19.-20. októbra 2006 cirkevný zbor v spolupráci s mestom Kežmarok, Slovenskou národnou knižnicou v Martine a Maticou slovenskou zorganizoval XLI. Literárny Kežmarok, ktorý bol venovaný Karolovi Kuzmánymu pri 200. výročí jeho narodenia. Karol Kuzmány pôsobil ako pedagóg na kežmarskom lýceu v rokoch 1829-
46
1830. Popri tom bol vychovávateľom bratov Czékusovcov, ktorí prišli do Kežmarku z rožňavskej školy. Pri tejto príležitosti bola na budove lýcea odhalená pamätná tabuľa tejto významnej osobnosti slovenských národných dejín. Jej vyhotovenie v plnej výške zaplatilo mesto Kežmarok. Po odhalení pamätnej tabule sa v drevenom artikulárnom kostole uskutočnilo vyhodnotenie literárnej súťaže, do ktorej sa zapojilo 360 autorov z celého Slovenska so svojimi 844 prácami. V rámci vyhodnotenia súťaže si účastníci mohli vypočuť literárne pásmo: „Kto za pravdu horí“, zostavené PhDr. Norou Baráthovou. Na druhý deň v auditóriu lýcea sa konal seminár pre stredné školy. Študenti a pedagógovia mali možnosť bližšie sa zoznámiť s osobou Karola Kuzmányho, ktorý sa do našich dejín zapísal ako 1. podpredseda Matice sloven-
NA LÝCEU ĎALŠIA TABUĽA
KRONIKA skej, superintendent (biskup) evanjelickej cirkvi, vysokoškolský profesor a autor známej hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“. Veľmi pútavo osobnosť Karola Kuzmányho v našich dejinách predstavila PhDr. Jelka Borcovanová a roky jeho pôsobenia v Kežmarku PhDr. Nora Baráthová. 18. novembra 2006 13 presbyterov z nášho cirkevného zboru sa zúčastnilo stretnutia presbyterov Východného dištriktu ECAV na Slovensku v Liptovskom Mikuláši. V chráme Božom prítomných privítal zborový dozorca Ing. Milan Húdik, zborový farár Mgr. Marián Bochnička a dištriktuálny dozorca Ing. Ján Brozmann. Po úvodnej piesni sme si vypočuli kázeň od brata zástupcu biskupa VD Mgr. Jozefa Havrilu. Potom nasledovali 3 referáty: 1. Stvorený, aby som slúžil Bohu – Mgr. Martin Šefranko, zb. farár v Ružomberku; 2. Zachráne-
ný, aby som slúžil Bohu – Ing. Mikuláš Lipták, presbyter v Kežmarku; 3. Povolaný, aby som slúžil Bohu – Ing. Milan Bruncko, zb. dozorca v Martine. Ponúkame vám niekoľko myšlienok na zamyslenie, ktoré tam odzneli: - Ako ryba je stvorená, aby žila vo vode, pretože inak zahynie, tak aj človek je stvorený pre Boha, aby mu slúžil. - Slúžiť, konať dobré skutky môžeme iba v Ježišovi Kristovi – v spoločenstve s Kristom. - Cirkev je Božím staveniskom, naša služba má byť preto Božou stavbou. - Služba je Ježišovou normou. Ak nechceme pracovať pre Krista, tak diabol nás okamžite zamestná pre inú službu. V duchovnom ohľade niet nezamestnaných. Buď pracujeme pre Boha alebo pre diabla. Roman Porubän
NAŠI ZBOROVÍ PRESBYTERI NA STRETNUTÍ V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI 47
FARÁR AJ CUKRÁR? Siedmy pokus Milé gazdinky! Už po siedmykrát vám ponúkam dva recepty na chutné koláče. Biblické číslo sedem má v Božom slove veľmi významné postavenie. Označuje úplnosť a dokonalosť. V príbehu o stvorení sveta si Hospodin práve v siedmy deň odpočinul od všetkej práce, a tak oddelil šesť pracovných dní od dňa sviatočného odpočinku. Preto sa siedmy deň stal vzorom pre židovský šabat, v ktorom sa mal človek vzdať všetkej práce. Siedmy rok mal byť aj rokom slávnostného odpočinku (3M 25,1-7), keď Izraelci nemali osievať svoje polia a obrezávať vinice. Sviatok nekvasených chlebov a slávnosť stánkov trvali tiež sedem dní. Deň zmierenia – Jom Kippur sa svätil v siedmy mesiac a v mnohých iných biblických súvislostiach sa nachádza číslo sedem. Keďže číslo sedem je symbolom úplnosti a dokonalosti, táto skutočnosť ma viedla k tomu, že nielen ja by som mal prispievať do tejto rubriky, ale rovnako aj vy, milé gazdinky. Určite poznáte mnohé dobré recepty, ktoré by som aj ja rád vyskúšal a zároveň odporučil druhým. A tak sa teším, že na budúci rok nielen ja budem prispievateľom do tejto rubriky, ale aj niekto z vás. Pri realizovaní múčnikov, ktoré vám teraz ponúkam, vám prajem veľa trpezlivosti, šikovnosti a vašej rodine príjemnú dobrú chuť. Roman Porubän
Medové dobošové rezy KORPUS: 225g kryštálového cukru, 120g palmarinu, 3 vajcia, 3 lyžice medu, 1,5 lyžice sódy bikarbóny, štipka mletej škorice, štipka pomletých voňavých klinčekov, 370g polohrubej múky, 370g hladkej múky. PLNKA: 7 vajec, 1 vanilkový cukor, 350g kryštálového cukru, 2 lyžice kakaa, 350g palmarinu. POLEVA: 100g čokolády na varenie, 100g Cery, kvapka oleja PRÍPRAVA KORPUSOV: Nad parou (v horúcom vodnom kúpeli) vymiešame palmarin, vajcia, cukor, med, škoricu a klinčeky. Do teplej masy vmiešame lyžicu sódy bikarbóny a miešame do zhustnu48
FARÁR AJ CUKRÁR? tia. Po odstavení zo sporáka pridáme polohrubú múku a dobre premiešame. Postupne pridávame hladkú múku, pokiaľ sa nám dá miešať. Potom cesto domiesime na doske a rozdelíme na 5 rovnakých častí (môžete si cesto odvážiť a tak rozdeliť). Cesto ešte kým je teplé, vyvaľkáme na rovnaké pláty. Dobrá rada: cestá treba vyvaľkať čím skôr, pretože keď vychladnú, vaľkajú sa zle. Aby cesto nevychladlo, rozdelené časti môžete odložiť do teplej rúry a prikryť vlhkou utierkou. Pomocou váľka cesto prenesieme na vymastený a polohrubou múkou vysypaný „zošuchovací“ plech. Postupne upečieme v predhriatej rúre (cestá sa pečú veľmi krátko). Upečené a vychladnuté pláty spojíme plnkou, zaťažíme a necháme do druhého dňa odstáť. Nakoniec povrch celého múčnika polejeme čokoládovou polevou. PRÍPRAVA PLNKY: Z bielkov nad parou vyšľaháme sneh, do ktorého postupne pridávame kryštálový cukor, vanilkový cukor, žĺtka a nakoniec kakao. Šľaháme, až pokiaľ nám masa nezhustne. Vychladnutú masu pomaly pridávame do vyšľahaného palmarinu a vymiešame nahladko. PRÍPRAVA POLEVY: Ceru roztopíme, pridáme pokrájanú čokoládu, kvapku oleja a vymiešame nahladko.
Karamelové veterníky ODPAĽOVANÉ CESTO: 0,25 l vody, 100g palmarinu, štipka soli, 4 vajcia, 150g polohrubej múky PLNKA: 125g kryštálového cukru, 0,5 l plnotučného mlieka, 50g pudingového prášku s karamelovou alebo vanilkovou príchuťou, 2 žĺtky, 60g práškového cukru, 250g palmarinu, 1 balíček vanilkového cukru. ŠĽAHAČKA: 0,25 l šľahačky 33%, 1 stužovač šľahačky, 1 vanilkový cukor POLEVA: 50g kryštálového cukru, 220g práškového cukru, 3 lyžice mlieka PRÍPRAVA ODPAĽOVANÉHO CESTA: Do vody dáme soľ a palmarin a uvedieme do varu. Potom naraz vsypeme múku a odtiahneme na kraj sporáka a miešame, až kým z cesta nevznikne 49
NIEČO NOVÉ hladká masa – hrudka. Hrniec s hladkou masou znova pristavíme na sporák a nahrejeme, aby sa múka preparila. Cesto necháme vychladnúť a postupne pridávame vajcia a dve bielka, ktoré nám zostanú zo surovín na prípravu plnky. Z pripraveného odpaľovaného cesta vreckom nastriekame veterníky na vymastený a múkou vysypaný plech a upečieme ich v rozohriatej rúre. Po upečení a vychladnutí veterníky prekrojíme na dve polovice. Spodnú časť naplníme karamelovou plnkou, potom šľahačkou, ktorú vyšľaháme so stužovačom a vanilkovým cukrom. Prikryjeme vrchnou časťou veterníkov, ktorú sme namočili do karamelovej polevy. PRÍPRAVA PLNKY: Kryštálový cukor upálime na karamel, zalejeme polovicou mlieka a za stáleho miešania rozvaríme. Vo zvyšnom mlieku rozmiešame pudingový prášok a žĺtka, ktoré vlejeme do karamelu, uvaríme puding a odstavíme. Za občasného premiešania necháme pudingovú kašu vychladnúť. V mise vymiešame palmarin s práškovým a vanilkovým cukrom, postupne pridávame vychladnutú pudingovú kašu a dobre vymiešame. PRÍPRAVA KARAMELOVEJ POLEVY: Kryštálový cukor upálime do červena, zalejeme mliekom a za stáleho miešania dobre rozvaríme. Do misy pripravíme práškový cukor, kde vlejeme horúci karamel a vymiešame hladkú hustú polevu.
www.ecavkk.szm.sk Milí bratia a sestry! Chceli by sme vás upozorniť, hlavne tých, ktorí majú prístup k internetu, že cirkevný zbor má novú webovú stránku, ktorej správcom sa stal Miroslav Božek. Sme radi, že v tejto veci sme sa mohli o nejaký ten krok posunúť dopredu. Pravidelne je aktualizo-
vaná a každému návštevníkovi podáva základné informácie o histórii cirkevného zboru a jeho súčasných i plánovaných aktivitách. Privítali by sme návrhy aj od vás, s čím by ste sa na tejto stránke radi stretli. Svoje podnety nám môžete poslať prostredníctvom mailu, ktorý tam nájdete. Ďakujeme.
Štatistika roku 2006 Narodených - 10 detí: Pokrstených - 10 detí: Sobášených - 6 párov: Požehnanie manželstva:
50
2 chlapci a 8 dievčat 3 chlapci, 6 dievčatá, 1 žena z toho 4 krížne manželstvá 0
BILANCUJEME Pochovaných - 11 ľudí: z toho 8 mužov a 3 ženy Prestupy - 0 ľudí: Konfirmovaných - 11 detí: Kežmarok 11 - z toho 8 chlapcov a 3 dievčatá Konfirmandi: 1. ročník - 4 konfirmandi 2. ročník - 6 konfirmandov
Vyučovanie náboženstva v školskom roku 2006/2007 navštevuje: Kežmarok 58 žiakov 1. ročník 17 žiakov 2. ročník 13 žiaci 3. ročník 14 žiaci 4. ročník 15 žiaci 5. ročník 15 žiaci 6. ročník 10 žiaci 7. ročník 12 žiaci 8. ročník 14 žiaci 9. ročník 15 žiakov Hotelová akadémia: 10 žiakov Gymnázium P.O. Hviezdoslava: 3 žiaci
Ľubica 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník
17 žiakov 1 žiak 3 žiaci 3 žiaci 2 žiaci 4 žiaci 4 žiaci
Rozpis vyučovania náboženstva: Kežmarok 1. a 2. ročník: štvrtok o 1400 h. 3. a 4. ročník: štvrtok o 1445 h. 5. a 6. ročník: streda o 1430 h. 7. a 8. ročník: streda o 1515 h. 9. ročník: štvrtok o 1500 h. Hotelová akadémia: piatok o 700 h. Gymnázium P.O. Hviezdoslava: streda o 700 h. na Hotelovej akadémii Štatistiku roku 2006 zostavil Roman Porubän Zborový list: občasník Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Kežmarok Zodpovedný redaktor: Roman Porubän, zborový farár v Kežmarku Jazyková úprava: Nora Baráthová, Oľga Kormanová, Katarína Slavíčková Adresa: Ev. a.v. farský úrad, Hviezdoslavova 18, 060 01 Kežmarok; tel. 052 / 452 22 42 Pre vnútornú potrebu Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Kežmarok spracoval
51
Kežmarok V roku 1870 navštívila delegácia z cirk. zboru hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied a umení vo Viedni Teofila Hansena, ktorý im daroval projekt na stavbu nového ev. kostola. Kostol je postavený v eklektickom slohu a obsahuje prvky byzantské, románske a renesančné. V roku 1872 sa konal slávnostný výkop a v nasledujúcom roku posvätili základný kameň. Pre nedostatok finančných prostriedkov boli práce na 11 rokov pozastavené. 2. decembra 1894 bol kostol vysvätený. Dvojmanuálový organ pochádza od firmy Rieger z Krnova. Ku kostolu bolo v roku 1909 pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho.
