Časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014 ISSN 1339-8164 (online) | ISSN 1339-794X (tlačené vydanie)
V Košiciach na Luníku IX pribudnú byty pre mladé rodiny stranA
3
projekt
zameraný na rómske ženy strany
úvodník
|
aktuality
|
rozhovorY
|
reportáže
|
relax
|
krížovka
5-7
2 Foto: Michaela Carangi
Úvodník
M
ilé čitateľky, milí čitatelia, Slovensko stálo pred siedmimi rokmi pred historickou príležitosťou prvýkrát reálne zmeniť podmienky života ľudí v rómskych komunitách. Európska komisia rokovala so zástupcami slovenskej vlády o finančnej pomoci, z ktorej mali byť podporené konkrétne ciele a opatrenia zamerané na zvýšenie zamestnanosti, vzdelanostnej úrovne a zlepšenia životných podmienok obyvateľov rómskych komunít. Išlo o výnimočnú situáciu, pretože Európska únia okrem Slovenska nedala žiadnej inej krajine balík peňazí na riešenie problémov Rómov. Jedným z nástrojov na napĺňanie záväzkov vlády prijatých na národnej úrovni v tejto oblasti je horizontálna priorita Marginalizované rómske komunity, v rámci ktorej sme získali 200 miliónov eur z finančných prostriedkov Európskej únie. Po započítaní spolufinancovania zo štátneho rozpočtu táto suma mala predstavovať až 224 miliónov eur. Na podporu marginalizovaných rómskych komunít bol prvýkrát vyčlenený taký vysoký objem finančných prostriedkov. Rómovia a verejnosť prirodzene očakávali, že za tieto peniaze uvidia konkrétne výsledky v tých najchudobnejších lokalitách. Myslím, že Vaše a moje očakávania od Programového obdobia 2007 – 2013 sa naplnili len čiastočne. Prvý problém nastal v tom, že sa nepodarilo zazmluvniť celú sumu, ale len 178 miliónov eur. Tým druhým je fakt, že ani tieto zdroje sme nevyužili na maximum. Do roku 2012 európska pomoc z fondov nesmerovala na riešenie problémov Rómov, ale z týchto prostriedkov sme platili kompostoviská, námestia a cesty v centrách miest. Čas a peniaze z eurofondov na pomoc vylúčeným rómskym komunitám už nevrátime späť, ale s pracovným tímom na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zástupcami príslušných rezortov som sa snažil využiť aspoň posledné dva roky tohto programového obdobia a zvyšné alokované zdroje na podporu zmysluplných projektov. Realizuje sa projekt, ktorý má zabrániť neoprávnenému zaraďovaniu detí do drahých špeciálnych škôl, do konca roka budeme mať vybudovaných a zrekonštruovaných 60 komunitných centier, do projektov zameraných na predškolské vzdelávanie sa podarilo zapojiť 3000 detí, podporili sme vytvorenie občianskych hliadok v rómskych komunitách. V rámci týchto projektov sa podarilo zamestnať 1400 ľudí, prevažne Rómov. Dnes tak ako pred siedmimi rokmi stojíme pred šancou, ktorá môže priniesť zlom v postavení chudobných Rómov. Napriek výhradám Bruselu k využitiu eurozdrojov sa nám podarilo opätovne presvedčiť Európsku
Časopis pre všetkých pomáhajúcích v rómskych komunitách
november 2014 | mimoriadne ČísLo 4 | roČník 1/2014 issn 1339-8164 (onLine) | issn 1339-794X (tLaČené vydanie)
v košiciach na Luníku iX pribudnú byty pre mLadé rodiny strana
3
projekt
zameraný na rómske ženy strany
úvodník
|
aktuaLity
|
rozhovory
|
reportáže
|
reLaX
|
6-7
úniu, aby podporila zo štrukturálnych fondov rómske komunity. Argumenty úradu splnomocnenca v Bruseli prispeli k tomu, že sa nám podarilo zo zdrojov Európskej únie získať až 383 miliónov eur, čo je takmer o polovicu viac ako v predchádzajúcom programovom období. Pri príprave nového programového obdobia na roky 2014 – 2020 sme využili zlé skúsenosti z toho predchádzajúceho. V spolupráci s odbornou pracovnou skupinou sme vyšpecifikovali typy aktivít, ktoré sa budú podporovať v 150 obciach, kde sa nachádzajú najchudobnejšie rómske komunity. Obce, ktoré budú zaradené do tohto zoznamu obcí, s tzv. najvyššou mierou segregačného indexu, budú môcť realizovať projekty bez súťaže a automaticky. Získajú eurozdroje na podporu terénnej sociálnej práce, predškolské vzdelávanie, komunitné centrá, asistentov učiteľa, zdravotných asistentov, vysporiadanie pozemkov pod nelegálnymi rómskymi obydliami a na zabezpečenie prístupu k pitnej vode. Verím, že keď po siedmich rokoch pôjdete do niektorej z týchto obcí, uvidíte európsku finančnú pomoc pretavenú do konkrétnych projektov. Máme šancu pomôcť chudobným obciam, pozdvihnúť chudobné regióny a Slovensko. Nepremárnime túto príležitosť, pretože sa nemusí opakovať.
Peter Pollák
splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
Mesačník ROMANE NEVIPENA - RÓMSKE NOVINY - časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách Adresa redakcie: M KREO, s. r. o., Murgašova 16, 010 01 Žilina, web: www.mkreo.sk, e-mail:
[email protected] Šéfredaktorka: PhDr. Monika Janigová, 0905 856 865, zástupca šéfredaktorky: Mgr. Jaroslav Kizek, 0917 236 138, editor: Mgr. Vanda Tuchyňová, jazyková korektorka: PaedDr. Janka Gelatíková, grafici: Roman Lončík, Mgr. Barbora Obertová, sekretariát redakcie: Bc. Janka Kucharčíková, 0918 889 198, tel./fax: 041/565 28 62 Vydavateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Pribinova 2, 812 72 Bratislava Evidenčné číslo: 5012/14, ISSN 1339-8164 (online) ISSN 1339-794X (tlačené vydanie)
krížovka
november 2014 Mimoriadne číslo 4 Ročník 1/2014
© Copyright: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Pribinova 2, 812 72 Bratislava. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich objednávateľ. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov, fotografií či grafov akýmkoľvek mechanickým či elektronickým spôsobom aj v inom než v slovenskom alebo rómskom jazyku bez písomného povolenia objednávateľa je zakázané. Použitá rómčina je v súlade s kodifikovaným pravopisom v znení jej štandardizovanej formy z roku 2008 s výnimkou umeleckých textov uvádzaných v príslušných dialektoch v snahe zachovania autochtónnej originality. Vylúštenie tajničky zo strany 10 - srdce (jilo)
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
3 Autor: Jaroslav Kizek| Foto: autor
V Košiciach na Luníku IX pribudnú
byty pre mladé rodiny Nájomný bytový dom určený pre marginalizované komunity, pričom 80 percent nájomcov musia tvoriť zástupcovia marginalizovanej rómskej komunity, majú začať stavať v Košiciach.
P
rojekt sa uskutoční v rámci výzvy Výstavba nájomných bytov bežného štandardu pre marginalizované komunity, byty pre tých, ktorí sa snažia a sú zodpovední. „Výstavba bytov začne po nadobudnutí platnosti a účinnosti zmluvy o dielo a následnom odovzdaní staveniska zhotoviteľovi. Nájomné byty sa budú nachádzať na ulici Hrebendova 2, Košice – Luník IX. Celkovo bude v objekte 12 bytových jednotiek pre 12 rodín,“ informovala Linda Šnajdárová, hovorkyňa mesta Košice. Podmienky na bývanie a bežný život si môžu zlepšiť rodiny, kde je minimálne jeden člen domácnosti zamestnaný aspoň 12 mesiacov, za posledné dva roky nemajú nedoplatky voči obci a školopovinné deti si riadne plnia školskú dochádzku. „Nájomcovia budú vyberaní na základe vopred určených kritérií, napríklad existencia pracovnoprávneho vzťahu, maximálna hranica príjmu posudzovanej rodiny, povinná školská dochádzka detí, bezúhonnosť, absencia nedoplatkov, nie je nájomcom, spoločným nájomcom alebo vlastníkom bytu – rodinného domu a ďalšie, ktoré tvorili prílohu výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok,“ pokračuje hovorkyňa mesta Košice. Nový nájomný dom musí stáť v širšom centre mesta alebo mestskej časti, tak, aby nedochádzalo k segregácii a priestorovému vylúčeniu marginalizovaných komunít na vnútorný okraj intravilánu mesta alebo za jeho hranicu.
Na košickom sídlisku Luník IX pribudne nový bytový dom
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
4
Odpočet plnenia úloh splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
Petra Polláka
Autor: Zdroj ÚSVRK
.el 4 di
lánku ie tohoto č n a v o č a r Pok VYDANIA Z MINULÉEHOnevipena e n roma
Druhý rok môjho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity som sa sústredil na realizovanie riešení, ktoré dokazujú, že sú možnosti, ako dostať chudobných Rómov z biedy a rezignácie.
Nové programové obdobie 2014 - 2020
Eurofondy sa dostanú do tých najchudobnejších rómskych komunít V programovom období 2014 – 2020 chceme využiť skúsenosti z predchádzajúceho programového obdobia a nastaviť čerpanie finančných zdrojov tak, aby nasledujúcich sedem rokov bolo investovanie do projektov efektívne, adresné a transparentné. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity presadzoval, aby sa finančné prostriedky dostali do obcí, kde ich najviac treba, za zachovania komplexného prístupu a adresného nastavenia potrebných intervencií v tých najchudobnejších rómskych komunitách.
28
Zámerom ÚSVRK je vytvoriť prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje také podmienky pre cielenú intervenciu a pomoc do lokalít so separovanými a segregovanými rómskymi komunitami financovanú zo zdrojov štrukturálnych fondov, ktoré budú koncentrované, administrované a koordinované jedným subjektom. Intervencie výlučne zamerané na podporu sociálneho začleňovania marginalizovaných rómskych komunít sú vzhľadom na komplexnosť a vzájomnú súvzťažnosť problémov riešené v prioritnej osi 5 financovanej z Európskeho sociálneho fondu a prioritnej osi 6 financovanej z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Tento multifondový prístup zaručí synergický a komplementárny efekt realizovaných opatrení. Jednotlivé intervencie z fondov EÚ sa budú implementovať prostredníctvom investičných priorít premietnutých do špecifických cieľov s konkrétnymi príkladmi aktivít. V rámci prioritnej osi 5 Integrácia marginalizovaných rómskych komunít sa bude realizovať tzv. „take – away balík“.
29
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
Take away balík je základný balík, z ktorého budú môcť získať finančné zdroje obce, nachádzajúce sa v pásme podrozvinutosti, na terénnu sociálnu prácu, komunitné centrá, asistentov učiteľa, zdravotných asistentov a vysporiadanie pozemkov. Je dôležité vytvoriť najskôr bázu pre základné slušné životné podmienky pre príslušníkov segregovaných komunít, ako je prístup k pitnej vode, základnú infraštruktúru, a až potom týmto obciam poskytnúť financie v rámci nadstavbového balíka. Pôjde o inovatívny prvok prepájania intervencií. Jeho realizácia prinesie viacero administratívnych zjednodušení a uľahčí implementáciu programov na miestnej úrovni. Za inováciu rovnako možno považovať realizáciu vybraných intervencií vo forme jedného alebo viacerých národných projektov trvajúcich 7 rokov, čím bude zabezpečená kontinuita a rast kvality v poskytovaní sociálnych služieb. Cieľom inovácie je obciam poskytnúť „predpripravené produkty”, ktorých realizácia v teréne nevyžaduje žiadne dodatočné investície zo strany obce. Výkon uvedených programov v obciach s najvyššou mierou segregačného indexu (približne 150 obcí) bude realizovaný automaticky na základe nárokovateľnosti, nie súťaže. ÚSVRK okrem samotnej realizácie bude garantovať prepojenosť jednotlivých intervencií a kvalitu ich výkonu v teréne. Financovanie programov bude zabezpečené na celé programové obdobie, čím bude zabezpečená ich kontinuálna realizácia v teréne a následne aj kvalita ich výkonu. Plánované intervencie budú prispôsobené charakteru potrieb a špecifikám jednotlivých lokalít uvedených v Atlase rómskych komunít (2013). Základným predpokladom úspešného vyriešenia problémov, ktoré sa týkajú mnohých oblastí súčasne, je uplatňovanie komplexného princípu t.j. dlhodobé
intervencie vo všetkých oblastiach súbežne na vybranom území stanovenom na základe zjednodušeného indexu segregácie, resp. podrozvinutosti. ÚSVRK sa podarilo prostredníctvom negociácií s MPSVR SR navýšiť pôvodnú sumu na aktivity v rámci prioritnej osi 5, ktorá predstavovala 69 000 000 €, o 70 000 000 €. V súčasnosti je celková alokácia 139 000 000 € pre vybrané programy realizované formou národných projektov (terénna sociálna práca, komunitné centrá, podpora vzdelávania detí z prostredia marginalizovaných rómskych komunít v ranom detstve, program zdravotnej výchovy a prevencie v obciach s prítomnosťou MRK, program asistencie na majetkovoprávne vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v obciach s osídleniami marginalizovaných rómskych komunít, národný projekt zameraný na monitorovanie a evaluáciu), globálnych grantov a štipendií.
30
V rámci prioritnej osi 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou MRK bude zabezpečovaný prístup obyvateľov z prostredia separovaných a segregovaných rómskych komunít k bývaniu, k pitnej a úžitkovej vode, adekvátnym inžinierskym sieťam a pravidelnému odvozu komunálneho odpadu v súlade s hygienickými normami. Bude tiež podporovaná dostupnosť materských škôl v obciach s prítomnosťou MRK. S cieľom zlepšiť prístup k pracovným príležitostiam a vytvoriť optimálne podmienky pre podporu komunitného rozvoja a komunitných služieb budú investície nasmerované aj do oblasti sociálnej infraštruktúry (rekonštrukcia a výstavba komunitných centier) a na podporu subjektov sociálnej ekonomiky. Celková suma na aktivity predstavuje 243 662 462 €.
31
5 Autor: Jaroslav Kizek | Foto: Projekt Progress
Projekt zameraný
na rómske ženy
Investícia v ranom detstve – podpora sociálnej inovácie a integrácie Rómov, to je názov projektu, ktorý Európska komisia podporuje v rámci programu Progress. Zameriava sa na rómske matky, ktoré vedie k vyššej a pozitívnejšej spolupráci medzi rodinou a materskou školou. O svoje skúsenosti pri jeho implementácii sa s nami podelila projektová manažérka Timea Kardos z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Rómske matky v projekte
Projekt bude končiť v decembri tohto roku, ako hodnotíte jeho uplatnenie v praxi? Z nášho pohľadu ho hodnotíme veľmi pozitívne. Prvé mesiace boli naplnené prípravami, výberom obcí a komunikáciou so samosprávami, výberom rómskych facilitátoriek a ich školením. Hlavným cieľom projektu je zistiť, ako naša metodika ovplyvňuje vzdelávanie detí prostredníctvom práce s ich matkami. Oslovili sme viac ako 150 škôlok len v lokalitách, ktoré majú materské školy, a kde žije minimálne 400 Rómov. Projekty implementujeme v 21 lokalitách naprieč celým Slovenskom. Sme radi, že máme aj obce, kde sa v minulosti žiaden
projekt neimplementoval, kde nefungujú ani občianske združenia ani komunitné centrá. Sme teda prví, ktorí po „X“ rokoch pracujeme s miestnou komunitou. V týchto prípadoch máme, samozrejme, sťaženú prácu, ale výsledky hovoria za seba. Samotné aktivity projektu prebiehajú rok a pol, a aj keď zatiaľ nemáme oficiálne výsledky projektu, môžeme zodpovedne povedať, že ciele, ktoré sme si stanovili sa postupne plnia. Matky, ktoré sa do nášho projektu zapojili, sú omnoho sebavedomejšie, ich prístup ku vzdelávaniu detí sa v mnohom zmenil, výsledky našej, resp. ich práce už vidíme aj na výsledkoch ich detí. Podarilo sa nám zlepšiť aj spoluprá-
cu komunít s miestnymi samosprávami, s učiteľkami škôl. V neposlednom rade, matky samy začali hovoriť o dôležitosti pokračovať v štúdiu, momentálne hľadáme možnosti, kde by si mohli dokončiť svoje štúdiá na základných a stredných školách. Aj niektoré facilitátorky sa v dôsledku projektu rozhodli študovať na vysokých školách, respektíve začali pracovať na svojich doktorandských prácach. Ako sa k projektu stavali na začiatku rodičia detí? Keď sme získali lokality (najzápadnejšou je Plavecký Štvrtok, najvýchodnejšou Sobrance), snažili sme sa tento projekt
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
6 implementovať v rôznom socio-kultúrnom prostredí, aby sme zistili, v ktorých podmienkach, čo funguje. Zároveň sa aj my učíme, čo treba zmeniť a ako komunikovať so samosprávou. V každej obci sme uskutočnili informačné stretnutie pre celú komunitu, vysvetlili sme, že to bude projekt pre rómske ženy a môže sa prihlásiť každá matka, ktorá má deti od nula do päť rokov. Vysvetlili sme im, že by sa mali stretávať raz týždenne po dve hodiny s facilitátorkou. Na začiatku sa pýtali, prečo by tam vlastne mali chodiť, začiatky boli trochu ťažšie, muži nerozumeli tomu, prečo by ich manželky mali chodiť do ženských klubov. Facilitátorky matky nemotivovali finančne ani nejakými odmenami, ale chodili od domu k domu a pozývali ich na stretnutia, na ktorých matky dostávali detské knižky. To bola počiatočná motivácia matiek chodiť na stretnutia. Postupne sa však na týchto stretnutiach začali cítiť tak dobre, že si teraz nevedia predstaviť, čo bude po ukončení projektu. Podarilo sa im získať pozornosť rómskych matiek? Áno, pre nás sú tie stretnutia dôležité kvôli tomu, že na každom z nich dostali matky detskú knihu. Každý týždeň inú. Je to aj preto, že mnohí žijú v dosť chudobných podmienkach, aj keď to neplatí pre všetkých. Išlo o to, aby si uvedomili dôležitosť vzdelávania svojich detí, ale aj samých seba. Zároveň kladieme veľmi veľký dôraz na zlepšenie rodičovských kompetencií a na zlepšenie spolupráce rodičov a materských škôlok. Matky sa s facilitátorkou stretávali raz týždenne v komunitnom centre alebo v škôlke. Práve detská knižka bola pre matky spočiatku motiváciou prísť na stretnutie, pretože si ich väčšinou nemôžu dovoliť z vlastných zdrojov. Postupne sa však za ten rok vytvorili ženské siete v rámci lokalít, matky si uvedomili, aké je aj pre ne dôležité vymaniť sa z každodenného kolobehu povinností a mať bezpečný a dôverný priestor, kde sa môžu jednak venovať iba samy sebe, vyrozprávať, zasmiať sa, na druhej strane si môžu navzájom poradiť v témach rodičovstva. Vo svojich osadách často nemajú podmienky na stretávanie sa bez detí. Je málo projektov, ktoré sa zameriavajú na rómske ženy. Matky si na stretávanie sa veľmi rýchlo zvykli a tešia sa na naň. Momentálne sme vo fáze, keď si nevedia predstaviť, čo s nimi bude bez projektu. My samozrejme dúfame, že sa budú stretávať aj naďalej, podporovať sa navzájom, radiť
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
si a zažívať dve hodiny pohody v kruhu ostatných žien. Projekt má teda viac rozmerov. Nejde len o čítanie matiek pre deti, ale aj o zlepšenie verbálnych zručností a kognitívnych schopností matiek, ktoré svoje poznatky odovzdávajú deťom. V niektorých lokalitách hovoria ženy slovensky veľmi dobre, v niektorých sa na začiatku hanbili hovoriť slovensky, necítili sa byť isté, nemali tak dobre rozvinutú slovnú zásobu. Teraz, keď sme už na konci projektu, samé matky vnímajú, ako veľmi sa za ten rok a pol posunuli jednak vo vyjadrovaní, zlepšila sa im slovná zásoba, argumentačné schopnosti, svoje emócie dokážu vyjadriť v oveľa väčšej škále. Naším konečným cieľom je, aby matky vedeli viac pomôcť deťom v príprave do školy, dokázali lepšie spolupracovať s učiteľkami. Veľmi sa tešíme tomu, že sa matkám zvýšilo sebavedomie, začali byť náročnejšie aj vo vnímaní vzdelávania svojich detí. S matkami robíme veľa rolových hier, skúšame situácie, ako by reagovali v prípade konfliktov medzi deťmi alebo v škôlke, ale hlavne hovoríme matkám, ako je veľmi dôležité, aby každý večer čítali svojím deťom knihy. Na začiatku sme im to hovorili my, teraz nám už matky referujú, ako si aj samy deti žiadajú, aby im čítali. Nielenže vzťah matka - dieťa sa stal pevnejším, ale deti dokážu identifikovať farby, zvieratká, povedať príbeh. Tento fakt nám potvrdili aj učiteľky z materských škôl, vidia veľký rozdiel u tých detí, ktorých matky sa zúčastňujú nášho projektu. V každej lokalite sme organizovali aj niekoľko komunitno-motivačných stretnutí, tému stretnutia si určili matky, zväčša sa týkali návštev mimo svojich obydlí, napríklad niektoré matky nikdy neboli v zoologickej záhrade, tak sme tam s nimi išli a popri tom diskutovali. Iné sa napríklad chceli porozprávať s pediatrom o detských chorobách, k iným prišiel sociálny pracovník, stále to vychádzalo z potrieb matiek v jednotlivých obciach. Okrem malých stretnutí v lokalitách sme urobili aj veľké komunitné stretnutia, na ktorých sa stretli matky zo šiestich obcí (12 až 15 vyžrebovaných matiek z jednej obce). Snažili sme sa tu zdieľať skúsenosti, ktoré im tento projekt dáva a zistiť, či vidia sami na sebe nejakú zmenu. Bola to veľmi pekná skúsenosť, matky dokázali zdieľať svoje nové zážitky, skúsenosti a postoje pred veľkým počtom ľudí. Keďže sa veľkých komunitných stretnutí zúčastnili aj manželia niektorých matiek z projektu, aj
oni sa rozhovorili o tom, aké zmeny vidia na svojich manželkách, v ich postojoch, čo považujeme taktiež za veľmi cennú spätnú väzbu. Matky diskutovali aj s detskou psychologičkou o aktuálnych problémoch ich detí, resp. o dôležitosti zaradenia detí do materských škôl, ale aj o častom probléme matiek odpútať sa od svojich detí. Na začiatku projektu sa vynorili otázniky ohľadom schopnosti rómskych matiek čítať. Áno, tiež som to zaregistrovala a dosť ma to zamrzelo. Rómske matky, samozrejme, čítať vedia. Niektoré sú však už dávno po ukončení školy, nemali ani možnosť veľa odvtedy čítať, neboli k tomu ani nútené. V takýchto prípadoch sa nám stávalo, že samé povedali, že ony čítať nevedia. Je to úplne normálna obranná reakcia ľudí, ktorí sa hanbia. Po neustálej motivácii facilitátoriek, aj iných mamičiek, sa však postupne osmelili a začali čítať nielen na stretnutí matiek, ale aj doma svojím deťom. Na stretnutiach sa nám pochválili, aké sú na seba hrdé, ale že aj ich deti ich začali vnímať inak. Dúfam a pevne verím, že v budúcnosti sa ani médiá, ani jednotlivci, neznížia na tú úroveň, aby kritizovali ľudí, ktorí sa naozaj snažia. Pre nás je veľmi cenná reakcia učiteliek, ktoré sú v bezprostrednom vzťahu aj s deťmi, aj s ich matkami, a ktoré najlepšie vedia zhodnotiť pozitívny posun matiek aj detí. Podarilo sa vám už zvýšiť počet rómskych detí v materských školách? Snažili sme sa, aby tento rok od septembra chodilo do materských škôl čo najviac rómskych detí. V niektorých lokalitách sa nám to nepodarilo z kapacitných dôvodov. Inde sa nám podarilo umiestniť aj štvor- i trojročné deti. Som presvedčená, že keby sme tento projekt nerobili, tak by bola situácia trochu iná. Mnohé matky nevedia, kedy je zápis do škôlky, a čo to reálne znamená. Väčšinou si mysleli, že keď má ísť dieťa v septembri do škôlky, tak tam s ním v septembri pôjdu a zapíšu ho. Nevedia, že zápis bol už niekedy vo februári. Niektoré samosprávy tieto komunity akoby naschvál obchádzajú, nedávajú im informácie v predstihu. Veľkým problémom sú samozrejme tak poplatky v škôlkach, ako aj zabezpečenie posteľnej bielizne, papučiek, hygienických vrecúšok a ostatných vecí, dôležitých pre nástup dieťaťa do škôlky. Pre rodiny z chudobného prostredia je aj pri nástupe iba jedného dieťaťa do MŠ veľmi náročné zabezpečiť všetko, a to aj v tom prípade, keď je rodina
7 v hmotnej núdzi a gro poplatkov uhrádza štát. Ja v neriešení rozširovania kapacít materských škôlok vidím veľmi veľkú nesystematickosť z pohľadu štátu a absenciu snahy o riešenie vzdelávania najmenších. V Maďarsku už tento projekt prebehol a zlepšil aktivity vzdelávania v rodinách a spoluprácu rodičov so školami. Očakávate teda takýto pozitívny efekt aj u nás? Tento typ projektu implementovali nielen v Maďarsku, ale aj v Macedónsku, Rumunsku, Bulharsku, aj v štátoch západného Balkánu a strednej Európy. Všade je zreteľný progres nielen matiek, s ktorými sa robilo, ale aj u ich detí, čo je kľúčová informácia. Rozdiel medzi naším projektom a medzi zahraničnými skúsenosťami je ten, že väčšinou projekt implementovala mimovládna organizácia a na Slovensku to prvýkrát implementuje štátny úrad, oba segmenty majú svoje pozitíva, ale aj úskalia. Celý projekt je financovaný zo zdrojov Európskej komisie, našimi partnermi sú Rómsky vzdelávací fond so sídlom v Budapešti, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a Svetová Banka. Neoficiálnym partnerom projektu je Jameel Poverty Action Lab (J- PAL), čo je zoskupenie sedemdesiatich profesorov z celého sveta, ktorí majú veľmi bohaté skúsenosti práve s výskumami v marginalizovaných prostrediach. Je pre nás
Školenie facilitátoriek projektu Progress
veľkou cťou, že s nami J- PAL ako s prvými na Slovensku spolupracuje a dáva nám veľmi cenné metodologické usmernenia práve v nastavení hodnotenia projektu, kde budú počas troch mesiacov nezávislí experti hodnotiť výsledky matiek a detí, ktoré boli v projekte a porovnajú ich s výsledkami tých matiek a detí, ktoré v projekte neboli. Tento projekt je výnimočný práve tým, že bude vykonané hĺbkové hodnotenie projektu - metodológiu a dopady
našej práce bude hodnotiť nezávislá agentúra. To je na Slovensku zatiaľ unikát, projekty väčšinou fungujú tak, že po ich, ukončení nikto nezisťuje, aký mali dopad, nieto ešte nezávislí experti. Pre nás je evaluácia dôležitá na to, aby sme zistili, že to, čo implementujeme, má aj význam a v budúcnosti to môže závažným spôsobom ovplyvniť nielen tvorbu ďalších národných projektov, ale dúfam, že v dlhodobom horizonte aj legislatívu.
Rómske matky sa dnes cítia na stretnutiach dobre a otvorene komunikujú.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
8 Autor: Vanda Tuchyňová | Foto: autor
Rómovia sa tešia, že sme pri nich Monika Gažíková Je rómskou sociálnou pracovníčkou v Levoči. Takmer sama vychováva tri deti, lebo manžel pracuje už 20 rokov v Čechách a 25 dní v mesiaci je mimo domova. V minulosti pracovala ako rómska asistentka učiteľa, ako sanitárka a po materskej dovolenke sa ujala práce v teréne. Napriek tomu, že rieši neľahké problémy Rómov, necíti sa vysilená, naopak, kontakt s ľuďmi ju dobíja. Ako ste sa dostali k práci sociálnej pracovníčky? Cez výberové konanie. Prihlásila som sa a vybrali ma. Pracujete s Rómami priamo na ulici? Áno. Ľudia, ktorí potrebujú pomoc si nás vyhľadajú, ale aj my aktívne mapujeme terén, chodíme do osád, medzi nich. To je kde v Levoči? Kam presne chodíte? Na Tehelňu do rómskej štvrte. To je kolónia, kde žije okolo 1500 ľudí, ale i v centre je veľa takých, ktorí potrebujú pomoc. V kolónii máme kanceláriu v materskej škole a Rómovia vedia, že sme tam a chodia za nami. S čím vás najčastejšie Rómovia vyhľadávajú, čo ich ťaží? Teraz momentálne sú to exekúcie kvôli pôžičkám. To sú dvadsať až tridsať rokov staré veci, mladomanželské pôžičky, ktoré sa teraz objavujú. Riešime i bezdomovcov. V Levoči už prakticky nie sú, možno ešte jeden. Ale ten nemá záujem spolupracovať. Inak sú umiestnení v sociálnych zariadeniach. Prečo? Stotožnil sa so životom bezdomovca a to mu vyhovuje. Aj také prípady sú. Ako riešite exekúcie? Rôzne. Píšeme návrhy, žiadame splátkové kalendáre. A potom sa snažíme
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
ľuďom vysvetliť, aby si nebrali pôžičky, ak ich nedokážu splácať. Učíme ich základnej finančnej gramotnosti. Ako to vzniká, že ľudia sa zadlžujú? Často nemajú ani na základné inkaso a zadĺžia sa. Ale riešime mnohé vymáhania za pôžičky, ktoré si Rómovia ani nevzali. Podvodným spôsobom finančné domy žiadajú od nich zaplatiť za niečo, čo si nezobrali. Zneužívajú ich nevedomosť. Aj to sme tu mali a nie je toho málo. Vyvolávajú im, vyhrážajú sa. Je tu spoločnosť, ktorá sa systematicky ľuďom vyhráža. Už sme podali aj trestné oznámenie, len musíme zozbierať ešte všetky prípady. Trestné oznámenie rozšírime na hromadné trestné oznámenie. Sociálny pracovník teda rieši všetko. Rieši problémy. Napríklad záškoláctvo. Učitelia nám volajú zo škôl. Je nás deväť terénnych pracovníkov a každý má na starosti tri školy. Pani riaditeľka nám zavolá, že ten a ten neprišiel dlhšie do školy bez oznámenia rodičov a my to riešime. Vyberieme sa za rodičmi domov a informujeme sa a pýtame. Alebo iné. Teraz máme veľa prípadov, že celé rodiny odchádzajú do cudziny. Vypisujeme s rodičmi žiadosti na uvoľnenie detí zo školy. Čo znamená, že veľa rodín odchádza preč? Čo je to veľa? To znamená, že my tu už ani nemáme mladé rodiny. Odchádzajú do Kanady.
Za čím idú, za prácou? Áno. Za lepším životom. Tam sa majú naozaj dobre. Mali sme rodinu, ktorá má 10 detí. Bývali v kolónii v dome po svokre. Ich otec stratil prácu ako murár. Ostal doma a brali sociálnu dávku, ktorá nestačila na pokrytie nákladov. Ostali bez vody a elektriny s desiatimi deťmi. Deti nevedeli, čo je televízor a čo je počítač v dnešnej dobe. Mali sa veľmi zle, živorili. Nakoniec sa rozhodli a predali dom. Kúpili si letenky a všetci sú v Kanade. Keby ste sa pozreli, ako tam žijú. Deti sa začali vzdelávať, chodia do škôl, učia sa jazyk. O 180 stupňov sa im otočil život. Majú prácu, majú istotu. Deti sú šťastné. Vidíte to už na tých fotkách na Facebooku. Baví vás práca terénnej pracovníčky? Áno. Veľmi. Myslím, že dokážem pochopiť a vnímať biedu človeka. Mám dobrý pocit, keď človeku pomôžem. Rómovia v nás vidia pomoc. Pochvaľujú si, že sme nablízku, že sme poruke. Som presvedčená, že sme pre nich prínosom. Mnohým ľuďom sociálna práca uberá silu. Ako ste na tom vy? Mne nie. Nepociťujem to. Aspoň zatiaľ nie. Som typ človeka, ktorý potrebuje byť s ľuďmi. Keby som bola sama, asi sa zbláznim. Komunikácia, kontakt s ľuďmi. Ja to potrebujem. Robí mi to dobre. Dobíja mi to baterky.
9
Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, si nás vyhľadajú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
10 Autor: Pavol Berko z Kremnice | Foto: internet
Rómska kuchyňa / Tavuťňi
Kočoňa
Hľadaj slová / Rode o lava sviečka (momeľi), dvere (vudar), slanina (balevas), deň (ďives), sviatok (Inepo), hore (opre), dážď (brišind), vtáčik (čirikloro), jablko (phabaj), zuby (danda), ústa (vušta), prasiatko (baľičhoro), červený (lolo), melón (dudum), les (veš), dva (duj), sto (šel) Kana merel o dad, rovel voďi. Kana merel e daj, merel... Ak zomrie otec, plače duša. Ak zomrie matka, plače...
So amenge kampel: angluno balano khoč balano pindroro (vaj balane cipakere kotora) bobkovo prajtos (4 kotora) calo kalo pepros (7 kotorora) lon Sar oda keras: Khoč the aver taveskere kotora thovas andro čaro, čhivas paňi avka aj les te na dičhol the tavas na čineder sar 3 ora, dži kana o mas na odperkerel kokalestar. Paľis o khoč kidas avri, mukas te šudrol the čhingeras avri o kokala. O cipi čhingeras pro cikne kotorora (na musaj savore), o mas ulavas pro cikneder kotora. Thovas andro čarora the čhoras taďi zumin. Mukas te zoraľol pro šilalo than. Chas le šutoha, purumaha the mareha
Huspenina Suroviny: predné bravčové koleno bravčová paprčka (alebo kúsky bravčovej kože) bobkový list (4 ks) celé čierne korenie (7 ks) soľ Postup prípravy: Koleno a ostatné suroviny vložíme do hrnca, zalejeme vodou tak, aby nevytŕčalo a varíme minimálne 3 hodiny, kým mäso neodpadáva od kosti. Potom koleno vyberieme, necháme vychladnúť a vykostíme. Kože pokrájame na malé kúsky (nemusíme použiť všetky), mäso rozdelíme na menšie časti. Vložíme do misiek a zalejeme precedeným vývarom. Necháme zatuhnúť na chladnom mieste. Podávame s octom, cibuľou a chlebom.
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
B
R
I
Š
I
N
D
U
Č
A
A
P
H
A
B
A
J
I
L
D
Ľ
Š
E
L
N
L
R
E
U
E
I
J
U
D
B
V
D
Č
A
I K
A
U
P
U
I
H
N
M
L
S
R
Š
V
D
E
O
O
O
E
P
E
T
P
U
L
R
R
R
S
M
O
A
O
M
L
O
rómske porekadlá / Romane pheňibena Dva melóny v jednej ruke neodnesieš.
Ten, kto nevie tancovať, tvrdí, že zem je hrboľatá.
Labarďa peske e čhib taťa zumiňaha u akana phurdel pro šutlo thud. Duj duduma andro jekh vast na odlidžeha.
Ak som pes, uviaž ma na povraz. Ak som človek, daj mi úctu.
Oda ko na džanel te khelel, phenel ka oda čak e phuv hiňi ajsi bangi.
Kto je čierny, chce byť biely, a kto je biely, platí veľké peniaze za to, aby pri mori sčernel.
Ko hi kalo, kamel te avel parno u oda so hi parno, poťinel bare love kaj te kľol pašo lumakero/ vilagoskero paňi.
Odpoveď v tajničke a pre overenie správnosti v tiráži na strane 2.
So oda? Čo je to?
11 Autori: Koloman Cicko (člen Rómského literárneho klubu) a Anastázia Šerešová (detská tvorba)
Poézia / POEMOS
Sára a maco
E Sara thaj o macos
Vo výklade stojí maco malá Sára po ňom túži. Však mi ho raz kúpiš, oco? Veď si vravel, že ma ľúbiš.
Andre blaka ričoros ačhel pre leste miri čhajori čak dikhel u o jilo bares kamel. Dade, cineha mange les jekhfar? Vakeres mange „jilestar tut kamav mri čhaj“.
Čo by otec neurobil z lásky k dcérke jedinej? Veľký balík sotva nesie, Väčšie šťastie rastie v nej.
So o dadoro bare kamibnastar prejkal čhajori jekh korkori, joj nakerla? Baro balikos pes phares lidžel, kaj pre phuv naperla, bareder numa si mejk andre lakre jakhora lošaďipen, u oda baripen savo pes pre ulica rakinla...
Rozbalím ťa, milý macko, vitaj v mojej izbičke. So mnou budeš v noci spávať, hneď pri mojej hlavičke. Tiež sa teším z neho, Sára, buď len šťastná naveky. Mnohým deťom úsmev chýba, hoc nevinné sú ako ty. Mnoho detí musí trpieť strach, choroby, hlad i smäd. V noci nespia, cez deň plačú, radosti v ich svete niet. Ak im nikto nepomôže, ocko, ja ich poteším. Je mi ľúto smutných detí, macíka im zabalím. Ďaleká ťa čaká cesta, môj plyšový kamarát. Urob radosť deťom sveta, keď sa budú s tebou hrať.
Naša včielka Utekajme do školy, zvonček nám už zazvonil. V triede kŕdeľ krásnych detí, ktože nám to z diaľky letí? V triede veľká postava, rukou nám vždy zamáva. S úsmevom nás pozdraví, do lavíc nás posadí. Je to naša učiteľka, naša krásna, veľká včielka.
Mro šukaroro ričoro, andre miri soba arakhela tiro deštos thanoro. Manca čak raťenca sovkereha, pašo miro šeroro, sunoro mireha tu deha. Bud šukares khelel miro jilo vaš akada, miri Sara jav lošali dugo ideos, čuče, džide berša. Buteder čahvorenge o asaviben andro pofajora namarel, ňiko lendar nane rosneder sar sal tu, u oda so tut hin, nane len. Bud čhavore mušinen bari bibacht čoripen te astarel daranďipen, nasvaľipen, bokhaľipen, the trušalipen. Raťenca jojn nasoven, ďivesenca rovkeren, u šukariben andro dživipen khanči joj nadžanen. Dade miro dadoro, man pa´ lende dhukal bares jiloro, ňiko nane pre luma so kerela prejkal lende lačhibenoro? Le ričoros, mire vasta lenge bičhaven, kaj the lengere jakhora imar te khelen. Miro šukar ričoro, tu sal miro jiloro užarel tut dugo dromoro, numa vaš´da kaj le čhavorenge čororenge baro lošaďipen te anes, baro kamiben lenca te thoves.
Amari berveľica, daražica Sig, sig andre siklarďi denašas, o zvončekos amenge imar zagiľaďas. Andre klasa but čhavore šukarore, ko ke lende oda sajinel, ko´da džanel? Andre klasa baro deštoha vasteha amenge sikavel. Asavibnaha amenge šukar ďivesero mangel. U kaj peske šukares te bešas, manege phenel. Ko´da hi? Amari šukar raňi sikľarďi, amari daraži.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
12
súťaž/ avri kheliben V predchádzajúcich číslach Romane nevipena sme vyhlásili súťaž o vytvorenie rómskej krížovky. Aj keď išlo o dosť náročnú úlohu, sme radi, že sa do nej zapojilo viacero súťažiacich. Nie všetky príspevky spĺňali kritériá krížovky, ale sme radi, že súťaž vyvolala záujem čitateľov.
Víťazom a držiteľom odmeny 100 eur sa stal Ladislav Ferenc z Humenného.
víťazná krížovka/ Avrikhelibnaskere garude lava 1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
A B C D E F G H I Vodorovne: A – druhá časť tajničky; mňa, moju osobu B – slovenská spojka; neboj sa; struna C – tu, na tomto mieste; hodina; hanba D – smej sa; dobrý; vlasy E – chlieb; nadávajú, kladú F – člen ženského rodu (j. č.); slová; ryba; moju osobu G – zober; nikde, nikam; priateľ, kamarát H – ani; Nie, zápor; husle I – nezoberiem, nevezmem; dievča; On Pomôcky: 7; charo
Zvisle: 1 – všetci, všetko; chcieť, chcel; dones, prines 2 – oni; smiať sa, smeje sa; deväť 3 – otec (mn. č.); pani; značka pre liter 4 – ten, tento; pivo 5 – rukáv; nájdem, nachádzam 6 – múka; tvár (mn.č.); ju 7 – krátky; kam, kde; ostaň, zostaň 8 – značka pre tonu; áno, hej; požičiam, pošlem 9 – mŕtvolný, smrteľný; ústa 10 – uhni; zober; opitý 11 – prvá časť tajničky; poď, príď
Správne odpovede s tajničkou nám posielajte na e-mailovú adresu
[email protected]. Dvom úspešným lúštiteľom pošleme knižné odmeny.
omaľovánka / koloriskeri Čitruňi
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
