Základná charakteristika územia Hornej Oravy Regionálna a administratívno-správna príslušnosť Územie Hornej Oravy – okresu Tvrdošín je súčasťou historického regiónu Orava, ktorý je najsevernejším územím Slovenska a patrí do Žilinského samosprávneho kraja. Okres Tvrdošín leží vo severovýchodnej časti historického regiónu a po viacerých zmenách územno-správneho členenia v súčasnosti z administratívneho hľadiska spadá pod Obvodný úrad Námestovo, pričom niektoré pracoviská tohto úradu sa nachádzajú v samotnom meste Tvrdošín. Skutočnosť, že územie nemá vlastný, samostatný a plnohodnotný obvodný úrad má viacero negatívnych dôsledkov ako pre občanov, tak aj pre organizácie a rozvoj územia ako celku, nakoľko to komplikuje vybavovanie a riešenie nevyhnutných administratívnych záležitostí.
Prírodné prostredie Klíma Orava patrí k najchladnejším oblastiam na Slovensku a v plnom rozsahu sa to týka konkrétne aj územia Hornej Oravy. Typickým znakom podnebia je jeho kontinentálny charakter s veľkými rozdielmi medzi teplotami v januári a v júli. Najhladnejším mesiacom roka je január s priemernou teplotou – 4 °C až – 7 °C. Najteplejším mesiacom je mesiac júl s priemernou teplotou okolo 15 °C. Pri vodnej nádrži Orava dosahuje priemerná júlová teplota 16.4 °C. Územie však nie je typické len studeným, ale aj vlhkým podnebím. Množstvo zrážok sa však mení z miesta na miesto v závislosti od nadmorskej výšky a expozície svahu. Hovoríme teda o takzvaných reliéfových zrážkach. Veľa zrážok má Skorušina (1200 – 1400 mm) a Roháče (1400 – 1800 mm). V najvyšších častiach Roháčov zrážky predstavujú 1800 – 2000 mm. Naviac zrážok spadne v letných mesiacoch júl – august, najmenej vo februári, a to zväčša vo forme snehu. Prvé sneženie sa začína priemerne koncom októbra, posledné koncom apríla. Hoci snehová pokrývka v zime býva často prerušovaná vpádmi teplejšieho vzduchu a odmäkom, predsa trvá priemerne päť mesiacov. Prírodné prostredie silno ovplyvňuje cestovný ruch, možnosti turistiky a športu. Veľké zrážky v júli a auguste sťažujú letný pobyt návštevníkov pri vode. Milovníci lyžovania a zimných športov si prídu na svoje, lebo okrem vhodných terénov sa tu dostatočne dlho drží snehová pokrývka (november až apríl).
Pôdnogeografické pomery Pôdne pomery sú veľmi pestré. Horské, prevažne lesné pôdy sú všeobecne plytšie a menej úrodné. Na území sa ako základný pôdny typ vyskytuje hnedá pôda. V závislosti od geologického podložia, výšky hladiny podzemnej vody, klimatických podmienok a narastania nadmorskej výšky prechádza tento základný pôdny typ do rôznych podtypov. V Skorušinských vrchoch a v nižších nadmorských výškach sa vyskytujú hnedé pôdy nenasýtené (kyslé), lokálne rankre a hnedé pôdy nenasýtené (okyslené). S narastaním nadmorskej výšky sa
podnebie ešte ochladzuje, pribúda vlhkosti a hnedé pôdy kyslé prechádzajú do hnedých pôd podzolovaných, lokálne až do železitých podzolov (vrcholové časti Skorušiny). Časti hrebeňa Západných Tatier sú zložené z hnedých pôd podzolovaných (tzv. hrdzavé pôdy), ktoré na niektorých miestach prechádzajú do podzolov železitých až humusovo-železitých typu rankra. Skalné, hrebeňové partie Západných Tatier majú primitívne pôdy, tzv. litosoly. V Oravskej kotline sa vyskytujú zväčša ilimerizované pôdy oglejené (v okolí Liesku, Čimhovej, Vitanovej a podobne). Pôdnogeografickou zvláštnosťou Oravskej kotliny je výskyt rašelinových pôd ( na rašeliniskách, napr. na lokalite Páleniská pri toku Jelešna v katastrálnom území Liesek a pri Suchej Hore). Pozdĺž tokov sa vyvinul ďalší pôdny typ, a to nivné pôdy (medzi Podbielom a Dolnou Lehotou). Iný podtyp – nivné pôdy glejoví, resp. sprievodné gleje – sa nachádzajú pozdĺž väčších prítokov rieky Oravy (pozdĺž Studeného potoka, Oravice). Z pôdnych druhov sú na území najrozšírenejšie ílovité až ílovo-hlinité pôdy s menším zastúpením pôd hlinitých. Pôdnogeografické podmienku ukazujú, že oblasť poľnohospodárstva tu nemá také možností využitia ako južnejšie regióny Slovenska. Z hľadiska historického sú však overené a osvedčené viaceré možnosti, príležitosti, využiteľné pre rozvoj územia do budúcnosti aj v tomto sektore.
Hydrografické pomery Územie Oravy a teda aj Hornej Oravy tvorí uzatvorený hydrologický celok – všetky prameniace toky ústia do rieky Oravy, ktorá patrí do povodia Čierneho mora. Okrem povrchových vôd je tu aj umelé jazero – Oravské priehradné jazero a vody podpovrchové a minerálne. Riečnu sústavu tu na Hornej Orave tak ako na celej Orave tvorí rieka Orava spolu s prítokmi. Po opustení priehradného jazera priberá Orava významnejšie prítoky (sprava) Ráztoku pri Zemianskej Dedine, Podbielanský Cickov pri Podbieli, (zľava) Oravicu pri Tvrdošíne a Studený potok pri Podbieli. Do územia zasahuje časť umelo vytvorenej jazernej plochy – Oravské priehradné jazero, ktoré vzniklo spojením vôd Bielej a Čiernej Oravy. Má plochu 35, 1 km štvorcových a maximálnu hĺbku 27 metrov. Prirodzené jazerné plochy sú na území Hornej Oravy zastúpené rohačskými plesami, nachádzajúcimi sa v roháčskej skupine Západných Tatier. Atraktívne sú a využitie umožňujú predovšetkým Oravská priehrada a geotermálne vody v Oraviciach, ktoré sú veľkým turistickým magnetom a popri domácich návštevníkoch prichádzajú aj turisti z Poľska, Nemecka, Maďarska, Českej republiky a ďalších krajín.
Rastlinstvo Podobne ak na iných územiach Slovenska aj vegetácia Oravy je činnosťou človeka značne pozmenená oproti pôvodnému stavu. Priamou činnosťou človeka boli málo ovplyvnené iba lesy najvyšších polôh, neprístupné skalné miesta a lokality, ktoré boli vyhlásené za chránené územia. Charakteristickým znakom Hornej Oravy je usporiadanie rastlinstva do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Oblasť polí a lúk, tzv. podhorský stupeň sa nachádza v nadmorskej výške 400 až 800 m. V pohoriach siaha do nadmorskej výšky cca 1250 m bukový stupeň, ale na svahoch stredohorí bola bučina nahradená rýchlo rastúcimi smrekovými monokultúrami. V nadmorskej výške od 1250 m do 1550m sa rozprestiera málo diferencovaný smrekový stupeň,
pričom smrečiny sa lokálne menia na jedľové smrečiny. Kosodrevinový vegetačný stupeň siaha do nadmorskej výšky 1800 až 1850 m. Najväčšou hornooravskou pozoruhodnosťou sú rašeliniská – Oravské „bory“ Sú pozostatkom ľadovcovej činnosti z konca posledného zaľadnenia. Majú charakter vrchovísk a prechodných rašelinísk. Prevládajúcou zložkou rašelinísk sú rašelinníky, machy a na suchších miestach aj lišajníky. K najvzácnejším a zároveň najohrozenejším močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) z lokality Rudné pri Suchej Hore.
Živočíšstvo Prírodné podmienky a činnosť človeka ovplyvnili aj druhovú skladbu živočíšstva Oravy ako celku a teda aj Hornej Oravy. Pre podhorský stupeň sú charakteristické druhy, ktoré tu hniezdia (napr. jarabica poľná, škovránok poľný, z dravcov napr. jastrab obyčajný, myšiak hôrny). V lesoch žije veľa srnčej a jelenej zveri, diviakov, líšok, jazvecov, divých mačiek a drobných hlodavcov. Pre kosodrevinový stupeň je charakteristický napríklad tetrov obyčajný alebo sluka hôrna. Nie je neobvyklé stretnúť tu medveďa hnedého. Jedinečné prírodné hodnoty Oravy a teda i Hornej Oravy boli dôvodom vyhlásenia jednej chránenej krajinnej oblasti a viacerých maloplošných chránených území (národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie). Chránená krajinná oblasť Horná Orava vznikla v roku 1979 na ploche 700 km štvorcových s cieľom chrániť človekom málo pozmenenú prírodu oravskej krajiny. Existuje Chránené vtáčie územie Horná Orava a pripravuje sa vtáčie územie Tatry. Na juhovýchode zasahuje do územia Hornej Oravy Tatranský národný park.
Ekonomická úroveň Dominantné hospodárske odvetvia, zamestnanosť V súčasnosti sú v regióne Hornej Oravy dominujúcimi ekonomickými subjektami súkromné podniky, ktorých je podľa dostupných, najaktuálnejších štatistík celkovo 316 pričom prevažujú podniky s malým počtom zamestnancov (do 9 zamestnancov), ktorých je v regióne až 239. Zahraničných a medzinárodných podnikov z toho je 52. Treba však brať na vedomie, že tieto údaje sa pomerne, dynamicky menia. Aj keď aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti je 6,26 % stále jedným z problémov regiónu je nedostatok pracovných miest. Prejavuje sa to v tom, že mnohí občania, zo všetkých vekových kategórii, ale predovšetkým mladí ľudia hľadajú prácu a zamestnávajú sa v zahraničí. Takmer jedna tretina ekonomicky aktívneho obyvateľstva dochádza do zamestnanie mimo miesta trvalého bydliska.
Posúdenie ekonomickej úrovne V súvislosti s priemernou mzdou treba konštatovať, že štatistické ukazovatele nedávajú možnosť reálneho určenia, aká je presná skutočnosť, nakoľko napríklad oblasť stavebníctva nie je uvádzaná a rovnako nie sú zahrnuté viaceré oblasti v ktorých je priemerná mzda podstatne nižšia. Vonkajšie znaky v regióne (bývanie, vlastníctvo automobilov a iný predmetov v domácnostiach...) ukazujú pomerne dobrú životnú úroveň. Jedným z dôvodov prečo je to tak je
skutočnosť, že podstatná časť domácností má vlastné domáce hospodárstvo a rodiny šetria na nákladoch predovšetkým týkajúcich sa potravinových článkov, ktoré si zabezpečujú čiastočne vlastným hospodárstvom, na vlastnej pôde, chovaním domáceho zvieratstva a hydiny. Samotné obyvateľstvo pociťuje, že jeho životná úroveň je nižšia v porovnaní s priemyselnými regiónmi alebo významnými centrami. Prírodné podmienky – dlhá zima – si vyžadujú zvýšené náklady na vykurovanie, čo núti obyvateľova obmedziť svoje potreby v iných oblastiach. Druhou cestou kompenzácie rozdielov je nevyhnutnosť pracovať vo väčšom časovom rozpätí ako vo vyspelejších regiónoch
Infraštruktúra - vybavenosť územia Dopravná infraštruktúra Cez okres Tvrdošín prechádza cesta E 77 (I/59) Transeurópskej magistrály Balt – Balaton – Adria v dĺžke 21 416 km cez hraničný priechod Chyžné do Poľska. Z tejto cesty sa v Podbieli odbočuje na cestu II/584 spojnicu s okresom Liptovský Mikuláš – Liptovská Mara a letiskom v Poprade. V Tvrdošíne je cestná odbočka na cestu II/520 do Námestova, Oravskej Polhory a na hraničné priechody v Novoti a Bobrove. Okresom Tvrdošín prechádza železnica Kraľovany – Trstená. Dôležitým prvkom dopravnej a urbanistickej štruktúry Slovenska sú koridory prekračujúce hranice Slovenskej republiky a pokračujúce ako koridory stredoeurópskeho regionálneho kontextu. V Žilinskom kraji severo - južné prepojenie s Poľskom (Trstená - Nový Targ) zaznamenáva stály nárast intenzity väzieb. Vyjadrenie kvality dopravnej siete kraja pre regionálne a subregionálne dopravné väzby je preukázateľné časovou dostupnosťou sídla kraja. Stavebno-technické parametre komunikácií a hustota premávky na cestách zapríčiňujú, že obce Hornej Oravy majú časovú dosažiteľnosť Žiliny vyššiu ako 120 minút. Cestné hraničné priechody v okrese Tvrdošín: Cesta I/59 Trstená /Poľská republika. Cesta II/520 Suchá Hora/Poľská republika.
Sídelná štruktúra, bytová infraštruktúra Rozvoj sídelnej štruktúry spočíva v podpore sídelného rozvoja, dostupnosti vyššej vybavenosti a infraštruktúry pre všetkých obyvateľov v rámci jednotlivých území tak, aby sa zabezpečila rovnocennosť života a rozvoj ekonomických aktivít pre najširšie obyvateľstvo. Koncepcia územného rozvoja pre ŽSK zahŕňa ťažiská osídlenia podľa významu do 4 kategórií, pričom v rámci 4. kategórie sa nachádza tvrdošínsko-námestovské ťažisko osídlenia. Tvrdošínsko-námestovské ťažisko miestneho významu zasahuje do okresov Tvrdošín a Námestovo. Zahŕňa tieto sídelné centrá spolu s ich suburbánnymi pásmami : Tvrdošín, Trstená a Námestovo. Územím prechádza Oravská sídelná rozvojová os: Dolný Kubín - Trstená
Sídelným centrom na Hornej Orave je mesto Tvrdošín, ktoré má subregionálny význam. Medzi rozvojové sídla v okrese Tvrdošín patrí obec Nižná. Ako sídlo so špecifickým rozvojom t. j. rekreačné a kúpeľné sídla medzinárodného významu zaraďujeme v okrese Tvrdošín obec Zuberec. Základné údaje o domovom a bytovom fonde za celú Hornú Oravu - okres Tvrdošín Domový fond spolu Priemerný Trvale Trvale Okres Domov Neobývané Byty Neobývané vek domu obývané obývané spolu domy spolu byty domy byty 5 843 + 36 (ubytovacie 10 239 9 075 1 164 33 Tvrdošín 6 900 zariadenie 1 021 bez bytu) Zdroj: Štatistický úrad SR, SODB 2001 Hlavnou charakteristikou bytového fondu Hornej Oravy je vysoký priemerný vek domov a bytov a skutočnosť, že napriek pomerne živej novej výstavbe a obnove bytového a domového fondu pretrváva problém existencie veľkého podielu neobývaných bytov a domov.
Infraštruktúra vidieka a cestovného ruchu Región Horná Orava – okres Tvrdošín patrí medzi turisticky atraktívne regióny s bohatými možnosťami cestovného ruchu. Medzi dôležité subjekty podieľajúce sa na koordinácii cestovného ruchu na Hornej Orave patrí Združenie miest a obcí Hornej Oravy a Rada Oravy s pôsobnosťou pre celý región Orava. Na území okresu Tvrdošín sú v oblasti podpory, propagácie a rozvoja cestovného ruchu aktívne činné aj Euroregionálne združenie – Euroregión Tatry a väčšina odvetvových a profesných zväzov v oblasti cestovného ruchu a turistiky. Turisticko informačné kancelárie / centrá sa nachádzajú v Trstenej, Tvrdošíne a Zuberci. Členmi Asociácie informačných centier Slovenska (AICES) sú turisticko-informačné kancelárie / centrá v Trstenej a Zuberci.
Environmentálna infraštruktúra Odpadové hospodárstvo v okrese Tvrdošín. V okrese Tvrdošín je prevádzkovaná do roku 2008 jedna skládka zaradená do triedy skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný – Jurčov Laz v katastrálnom území Tvrdošín. Táto skládka však slúži iba pre mesto Tvrdošín. Ostatné obce a mesto Trstená likvidujú odpad odvozom, ktorý zabezpečujú na komerčnej báze Technické služby mesta Ružomberok. Skládka chemických kalov Malá Orava k termínu 31.12.2001 ukončila prevádzku. Taktiež skládka priemyselného odpadu v Zemianskej Dedine od roku 2000. Spaľovne odpadov. V okrese Tvrdošín nie je vybudovaná žiadna spaľovňa nebezpečných odpadov . Jednotlivé odpady špecifické pre zdravotnícke zariadenia ako aj odpady vyprodukované v NsP Trstená, Dom Charitas Sv. Františka z Assisi Trstená, jednotlivé ústavy sociálnej starostlivosti a neštátni
poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti sa spaľujú v spaľovni nebezpečných odpadov v Liptovskom Mikuláši. Separovaný zber odpadov. Základnou podmienkou pre zhodnocovanie odpadov je zavedenie separovaného zberu v požadovanom kvantitatívnom a kvalitatívnom rozsahu na úrovni komunálnej ako aj úrovni výrobnej. V okrese Tvrdošín je zavedený separovaný zber v obciach a mestách, je však potrebné jeho zintenzívnenie a to tým, že budú zavedené dotrieďovacie zariadenia a nové triediace linky.
Sociálna infraštruktúra Sociálne zariadenia Trend nárastu počtu seniorov je určujúcim faktorom aj pre okres Tvrdošín, kde v súvislosti s nárastom počtu seniorov by mal narastať aj počet, kapacita a rôznorodosť zariadení sociálnej starostlivosti. Pre seniorov s lepším zdravotným stavom je vhodná predovšetkým opatrovateľská služba. V Domovoch dôchodcov a Domovoch sociálnych služieb je potrebné zabezpečiť bezbariérový stav prístupnosti a vytvárať podmienky pre zabezpečovanie dostupnej špecifickej starostlivosti aj osobám so zdravotným postihnutím v závislosti od druhu zdravotného postihnutia v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb. Inštitucionálna starostlivosť pre dôchodcov s horším zdravotným stavom a bez rodinného zázemia je v okrese Tvrdošín zabezpečovaná domovmi dôchodcov a Domovmi sociálnych služieb.
Školstvo – vzdelávacie inštitúcie Školské zariadenia sú v okrese Tvrdošín zastúpené všetkými typmi škôl s výnimkou vysokých škôl, ktoré tu nemajú sídlo iba svoje pracoviská. Materské školy sa nachádzajú v každej obci a meste okresu. Z analýzy Žilinského samosprávneho kraja k demografickému vývoju počtu perspektívnych študentov stredných škôl vyplýva postupný pokles vývoja počtu študentov stredných škôl do roku 2016 (cca. 600 žiakov rok 2007 – cca. 450 žiakov rok 2016). Postupne bude v okrese Tvrdošín dochádzať k ďalšej racionalizácii a spájaniu škôl. Zamestnávatelia a zamestnávateľské zväzy konštatujú nedostatočnú pripravenosť absolventov na zaradenie do pracovného procesu ako aj absenciu základných zručností (nedostatočná prax, slabá jazyková vybavenosť, neznalosť nových technológií). Vysoké školy sú v okrese Tvrdošín zastúpené pracoviskami Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – pracovisko Trstená a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – pracovisko Tvrdošín. Technický stav budov väčšiny typov školských zariadení v okrese je v zlom technickom stave a vyžaduje rekonštrukciu.
Zdravotníctvo Zdravotnícka starostlivosť v okrese Tvrdošín je poskytovaná v rámci ambulantných a nemocničných služieb. Komplexné zdravotnícke služby sú poskytované v Nemocnici s poliklinikou v meste Trstená. Ambulantne sú zdravotnícke služby poskytované aj v zdravotných strediskách v Tvrdošíne, Trstenej, Nižnej, Habovke a Zuberci. Veterinárna starostlivosť je zabezpečovaná regionálnou veterinárnou správou Dolný Kubín pracovisko Trstená a súkromnými veterinárnymi lekármi.
Vývoj počtu obyvateľstva Orava vrátane Hornej Oravy patrí medzi oblasti s najnižšou hustotou osídlenia, čo súvisí s prírodnými, územnými a historickými okolnosťami osídľovania a ďalšími vplyvmi ktoré majú dopad na pohyb obyvateľstva. Osídľovanie hornej Oravy sa obmedzovalo predovšetkým na okolie rieky Oravy a jej prítokov. Málo písomných dokladov máme z obdobia vzniku uhorského štátu, kedy bol o Oravu zmenšený záujem. Najstaršie písomné doklady o existencií obcí sú až z 13. storočia. Na Hornej Orave bola do roku 1300 známa obec Tvrdošín. Od polovice 16. storočia si začali Oravu všímať i uhorskí králi a začal sa rozmach osídľovania na valašskom práve. Vznikali obce Vitanová, Biely potok, Suchá Hora, Zábiedovo, Habovka, Zuberec. Sociálne pomery a hlavné zamestnanie obyvateľstva – poľnohospodárstvo, chov dobytka a pastierstvo nedávalo dostatok obživy čo dlhodobo negatívne ovplyvňovalo stav obyvateľstva. Ešte na začiatku 20. storočia bolo silným fenoménom vysťahovalectvo čo sa však zmenilo po druhej svetovej vojne v súvislosti s povojnovým rozvojom celého regiónu. V súčasnosti je početný stav obyvateľstva pomerne stabilizovaný, aj keď v nových podmienkach obyvatelia hľadajú prácu v iných regiónoch a zahraničí, ostávajú žiť v regióne. Za obdobie od roku 2001 do roku 2006 bol mierny prírastok obyvateľstva, v priemere 32 občanov na obec a 487 za celú Hornú Oravu.
Lokálne aktivity Na území Hornej Oravy venujú obecné samosprávy, existujúce spolky a združenia veľkú pozornosť ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva, hmotného aj duchovného. Prejavuje sa to v konkrétnych aktivitách. Na území sa uskutočňujú viaceré kultúrno-spoločenské a športové podujatia celoslovenského charakteru s medzinárodnou účasťou ale i mnohé miestne podujatia v rámci niekoľkých alebo len v jednej obci. Najúspešnejšie sa zachovávajú tradície v ľudovej hudbe a zvykoch. Tradičné piesne sú na Orave stále živé, v mnohých obciach sa možno stretnúť s vynikajúcimi spevákmi alebo hudobníkmi. Neodmysliteľným atribútom hornooravského hudobného folklóru je spev v goralskom dialekte a najmä jeho viachlasné podoby. Sláčikové hudby v Suchej Hore, Hladovke a Liesku, v ktorých majú svoje miesto aj doma zhotovené husle – zlobcoky, svojou hrou i repertoárom nadväzujú na širšiu oblasť presahujúcu až do tzv. Skalného Podhalia v Poľsku. K charakteristickým miestnym tancom patrí tanec zbujecky odzemkového charakteru a suitový tanec guralsky, gurolsky s typickými tanečnými motívmi (figúrami) známymi napr. ako křesany na jeden, křesany na dva, křesany po dyľu a pod., ktoré spravidla tancuje tanečník s dvoma tanečníčkami. Pastiersky inštrumentár Oravy je zastúpený najmä viacerými variantmi píšťal, z ktorých k najznámejším patrí goralská píšťala-dvojačka, resp. dvojka vyrábaná na rozdiel od Podpoľania z jedného kusu dreva. Dôležitým sólovým nástrojom na celej Orave je heligónka. K folklórnym súborom, ktoré úspešne reprezentujú oravský folklór, patrí napr. súbor Oravan z Nižnej. Najväčším folklórnym podujatím Oravy sú Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci-Brestovej. Konajú sa začiatkom augusta v prírodnom amfiteátri pred múzeom v prírode. Medzi mladšie folklórne podujatia patria: Pltnícke dni v Nižnej a Folklórne slávnosti v Podbieli. K špecifickým,
ale významným podujatiam hudobno-folklórneho charakteru patrí festival Staré nôty mladých strún organizovaný v Habovke. Festival je prehliadkou detských a mládežníckych ľudových hudieb na Slovensku s množstvo sprievodných podujatí.
Ďalší rozvoj územia Ďalší rozvoj územia v mnohom závisí od štátnej politiky a zákonov, ktoré môžu pomáhať chudobnejším regiónom. Na území Hornej Orava je rozhodujúcim faktorom rozvoja popri aktivitách a podpore Vyššieho územného celku – Žilinského samosprávneho kraja predovšetkým miestna samospráva – obecné a mestské úrady. Činnosť týchto rozhodujúcich orgánov sa dlhodobo mení a skvalitňuje. Jedným zo zásadných problémov je, že samospráva v uplynulom období dostala viaceré kompetencie, ktoré boli prenesené zo štátu alebo kompetencie originálne, súčasne s nimi však nedostala dostatočné finančné zdroje na krytie nákladov, ktoré pri tom vznikajú. V súvislosti s potrebami ďalšieho rozvoja regiónu vystúpila do popredia potreba plánovania na miestnej i regionálnej úrovni. Oproti minulému obdobiu – pri centrálnom plánovaní štátu bola táto otázka riešená centrálne – je nevyhnutné aby sa kvalitne, dlhodobo a koordinovane plánovalo aj na úrovni obcí. Za posledné obdobie sa v oblasti plánovania veci menia k lepšiemu. Viaceré samosprávy, či už v súvislosti so zákonnými povinnosťami ale aj z pochopenia potreby začali venovať plánovaniu väčšiu pozornosť. Jedným z motívov bola možnosť získavať financie na zhotovenie plánovacích dokumentov (UPN, PHSR) z európskych fondov. Jednou z ciest ďalšieho rozvoja územia môže byť aj účasť v prístupe LEADER, do ktorého sa Horná Orava rozhodla zapojiť. Je to snaha o vzájomnú spoluprácu obcí v regióne a zároveň cesta ako získať finančné prostriedky aj pre obce, ktoré boli zaradené mimo pólov rastu. Od tejto aktivity sa očakáva nielen zlepšenie plánovania ale aj aktívnejšie zapojenie subjektov i jednotlivých občanov do aktivít súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom územia.
