TD 4/2014
Číslo: 4/XXV
Vyšlo: 19. februára 2014
1
0,30 €
Do tatranských škôl nastúpi vyše štyridsať prvákov VYSOKÉ TATRY – Zápisy do prvých ročníkov vždy prinášajú očakávania. Na jednej strane sú to predstavy rodičov a predškolákov o nadchádzajúcom životnom medzníku a potom sú to očakávania pedagógov. V posledných rokoch, keď demografická krivka klesá na celom Slovensku, je to však aj o tom, koľko detí bude zapísaných do prvého ročníka, respektíve, či ich nebude menej ako tých, ktoré školské brány opustia. Aj preto sa snažia školy zaujať rodičov nielen možnosťami výučby, záujmovými aktivitami, ale aj prístupom. Na zápis do Základnej školy (ZŠ) Vyšné Hágy prišlo päť detí a do piateho ročníka im odídu tri. „Neviem zatiaľ, ako to bude s odkladom školskej dochádzky. Každoročne sa snažíme odbúrať deťom stres pri zápise, a tak si pre ne vymýšľame rôzne rozprávkové témy. Tento rok to bolo o rukavičkách a pomocou hier sme si ich aj vyskúšali,“ vysvetľuje riaditeľka najmenšej tatranskej školy Beáta Evansová. Na zápis do Základnej školy s Materskou školou (ZŠsMŠ) v Dolnom Smokovci zavítalo trinásť detí a predpokladajú, že rodičia jedného z nich požiadajú o odklad. „Dnešná generácia detí má v prvom rade problémy s rečou, ktoré, ak sa nepodchytia vo veku piatich rokov, sa čoskoro aj prejavia. Deti zvyknú zaostávať v čítaní, cítia sa menejcenné a od toho sa môžu odvíjať aj ich ďalšie neúspechy. My napríklad spolupracujeme
s logopedičkou, ktorú sme do škôlky pozvali ešte v jesenných mesiacoch minulého roka. S diagnostikou predškolákov boli oboznámení aj rodičia a už od nich záviselo, či si dohodli ďalší postup, ako popracovať na správnej výslovnosti svojich ratolestí,“ poukázala na najčastejšie nedostatky predškolákov Monika Strnková, zástupkyňa riaditeľa ZŠsMŠ v Dolnom Smokovci. Najviac detí bolo aj v tomto roku zapísaných v ZŠ v Tatranskej Lomnici. Počas dvoch dní sem zavítalo dvadsaťsedem predškolákov a z toho u dvoch z nich už požiadali aj o odklad. „Predpokladáme, že sa to bude ešte meniť. Už teraz máme informácie o ďalších troch deťoch, ktoré by mali prísť. Definitívne sa to „utrasie“ v auguste. Ak by sme však mali mať okolo dvadsaťdeväť prvákov, otvoríme dve triedy. Už dnes však vieme, že sa nám podarí v budúcom školskom roku prekonať magickú hranicu dvesto žiakov,“ netajila spokojnosť riaditeľka školy Lucia Baloghová. (ija)
Deti prichádzajú na zápis vždy s očakávaním. „Nebál som sa a poznám panie učiteľky, ktoré ma skúšali. Vedel som aj na všetko odpovedať, vôbec to nebolo ťažké,“ spokojne povedal Dávidko, ktorý v septembri nastúpi do ZŠsMŠ v Dolnom Smokovci. Na fotografii s matematikárkou Jarkou Kostkovou. Foto: ija
Adam Žampa sa stal, po Nasti Kuzminovej, druhým slovenským hrdinom počas prebiehajúcej olympiády v Soči. Vďaka najrýchlejšej jazde v slalome obsadil piate miesto v superkombinácii, čo je historický úspech slovenského zjazdového lyžovania. Adam už dnes ráno zabojuje o ďalšie pekné umiestnenie spoločne s bratom Andreasom v obrovskom slalome a o tri dni neskôr ešte aj v slalome. Držíme palce! (ija)
Vilu Marína sa chystajú rekonštruovať ŠTRBSKÉ PLESO – Vilu Marína na brehu Štrbského plesa, v ktorej 26 rokov bývala poetka Maša Haľamová, sa chystajú rekonštruovať. Bratislavská eseročka v nej chce mať apartmány. „Jej zámerom je rekonštrukcia objektu na apartmánový dom s piatimi apartmánmi, ktoré budú plniť funkciu ubytovacieho zariadenia v cestovnom ruchu. Uvedenie objektu do prevádzky je plánované už na Vianoce 2014,“ prezradila plány firmy, ktorá je vlastníkom vily posledné dva roky, Lenka Boldišová. Keďže Marína je národnou kultúrnou pamiatkou, eseročka zohľadnila aj pripomienky pamiatkarov. „Objekt si zachová pôvodné architektonické stvárnenie exteriéru. Podstatná časť rekonštrukčných prác bude realizovaná v interiéri objektu,“ dodala Boldišová. Náklady na jej rekonštrukciu vyčíslila na 1,5 milióna eur. Na Mašu vraj nezabudnú: Vila aj naďalej ponesie meno
Marína a napriek tomu, že bude slúžiť cestovnému ruchu, noví majitelia si chcú jej najslávnejšiu obyvateľku pripomenúť. „Spomienku na Mašu Haľamovú máme v úmysle zachovať napríklad vo forme jej diela, ktoré bude k dispozícii pre návštevníkov vily Marína,“ prisľúbila Boldišová. Z histórie: Vila na juhozápadnom brehu plesa vyrástla v roku 1892. Postaviť ju dal riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci Viliam Rajner. Pôvodne sa volala Tivoli, v roku 1919 dostala meno vraj po Sládkovičovej múze - Maríne. Slúžila na prenájom. „Po vzniku Československej republiky sa stala majetkom Československého štátu a bola začlenená do majetku kúpeľov na Štrbskom Plese,“ vraví (pokračovanie na str. 2)
2
TD 4/2014
VIDELI SME u V plnom prúde sú už jarné prázdniny pre deti zo stredného Slovenka, od najbližšieho pondelka prevezmú štafetu Západoslováci a napokon sa dočkajú školáci z Prešovského a Košického kraja u Valentínsky piatok sa v Tatrách niesol aj v znamení plesov. Okrem primátorského plesali aj členovia a priaznivci Lyžiarskeho klubu Tatranská Lomnica. Tí sa stretli vo Vile Dr. Szontagha v Novom Smokovci. Predpísaný dress code bol v štýle Hawai, čo bolo zrejme k tohtoročnej nadpriemerne teplej zime príznačné. u Ministerstvo školstva vyčíslilo, koľko by nás mala vyjsť spoluúčasť na organizovaní zimnej olympiády v roku 2022. Slovensko by malo zabezpečiť hladký priebeh všetkých disciplín alpského lyžovania a náklady by sa mali vyšplhať do výšky 177 miliónov eur. V prípade úspechu by k nám zavítali všetky hviezdy svetového lyžovania. u Absolútnym víťazom súťaže v zručnosti kuchárov na veľtrhu Danubius Gastro v Bratislave, ktorý sa konal minulý týždeň, sa stal Patrik Balkóci, demi chef de partie z Grand Hotela Kempinski High Tatras Štrbské Pleso. Zlatú medailu mu porotcovia udelili za chrbát z daniela pečený na borovicovom ihličí a borievkach, karfiolovovanilkové pyré, chipsy z kakaa, penu z borievkového masla, stromové huby, perlové cibuľky a olej z borovicového ihličia. u Bitkou sa vyhrážali dvaja muži z obce Stráne pod Tatrami, okr. Kežmarok deväťročnému chlapcovi z Tatranskej Lomnice, ak im nedá peniaze. Stalo sa to v popoludňajších hodinách a žiak základnej školy sa zachránil útekom. Obaja obvinení boli po zadržaní umiestnení do cely policajného zaistenia a zároveň bol na nich spracovaný podnet na vzatie do väzby. u Popradská spoločnosť Tatrakon sa môže pochváliť získaním certifikátu UTZ pre extrudované výrobky - cereálie s obsahom kakaa. Je to vôbec prvá UTZ certifikácia kakaových výrobkov na Slovensku. Certifikát slávnostne odovzdali predstavitelia nezávislej certifikačnej a inšpekčnej spoločnosti Bureau Veritas Slovakia minulý štvrtok v priestoroch Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici. (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Vilu Marína sa chystajú rekonštruovať (dokončenie zo str. 1) Jozef Huber, bývalý laborant z Vyšných Hágov a niekdajší poslanec za Štrbské Pleso, ktorý býval vo vile Marína 18 rokov. Dokonca priamo v byte na prízemí, v ktorom bývala Maša Haľamová so svojím manželom, šéflekárom kúpeľov, Dr. Jánom Pullmanom. Na brehu Štrbského plesa žila a tvorila takmer tri desaťročia, po jeho smrti sa v roku Vila Marína na dobovej pohľadnici... a dnes... 1956 odsťahovala do Bratislavy. Pripomína ju však pa- teplo, čo bolo v okolí, sťahoval ten mätná doska z bieleho mramoru. topiaci sa ľad. Za domom sme Tú na kameni z tatranskej žuly mali kosodrevinu a ešte aj v júni osadili pod oknami vily v roku bol pod ňou sneh. Posledné účty 2002. z roku 2005 boli za nájom a kúreKrásny, ale drsný život: „Bý- nie v korunách 11-tisíc mesačne, valo sa tam veľmi krásne, ale bolo takže tým je povedané všetko,“ zato tvrdé. A nielen v zime, ale počas spomínal si na roky prežité v Macelého roka. V decembri pleso za- ríne Huber. Malé dvojkrídlové mrzlo a medzi šiestym a deviatym okná na vile obklopenej lesom májom sa roztopilo, takže všetko pustili dnu, zvlášť v ponurých
Vizualizácia RDF International, spol. s r.o. Chátrajúcu Marínu sa bratislavská eseročka chystá zrekonštruovať ešte tento rok. Budú v nej apartmány.
Foto: archív J. Hubera dňoch, len minimum svetla. „Slnko tam v podstate nikdy nesvietilo. Zvonku to bolo krásne, bývanie pri plese malo svoje výhody, ale aj nevýhody. Mali sme aj také príhody, že manželka napríklad vyvesila posteľné prádlo za dom a ráno sme ho našli strhané, pošliapané a na oknách boli blatové odtlačky medvedích tláp,“ oživil jednu z množstva historiek Huber. Vo vile býval až do roku 2005, kedy kúpele na Štrbskom Plese zmenili majiteľa a nájomníci sa zo zamestnaneckých bytov museli vysťahovať. „V podstate odkedy bola postavená takmer nič sa tam neinvestovalo. Zo začiatku nebolo treba a potom neboli peniaze. Predtým, než sme sa tam v roku 1987 nasťahovali, síce prešla rekonštrukciou, ale tá bola dosť mizerná. Bola to však veľmi pekná budova, boli tam krásne pivničné priestory s tehlovými klenbami, no neboli využité. Boli zasypané sutinami z rekonštrukcie. Nebolo to kam dávať, tak to sypali okolo Maríny,“ konštatoval Huber, ktorý na Marínu nezabudol ani vo svojej knihe Štrbské Pleso na dobových pohľadniciach a fotografiách. (pet)
Mestský parlament zasadne zajtra STARÝ SMOKOVEC – Na zajtrajšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Vysokých Tatrách sa dozvieme, kto bude laureátom tohtoročnej Ceny mesta, ktorá sa udeľuje za celoživotné dielo, ale aj kto nahradí v mestskej školskej rade jej predsedníčku Annu Spišiakovú, ktorá nečakane umrela pred koncom roka. Poslanci prerokujú žiadosti o poskytnutie dotácií na kultúrno-spoločenské podujatia konajúce sa na území mesta Vysoké Tatry a zaoberať sa budú aj úpravou rozpočtu či žiadosťou o nenávratný finančný príspevok a spolufinancovanie rekonštrukcie víl Flóra a Ilona. Pripravená je aj správa o po-
skytnutých dotáciách v uplynulom roku či vyhodnotenie použitia finančných prostriedkov z príspevku mesta pre ZCR Vysoké Tatry i oblastnú organizáciu cestovného ruchu Región Vysoké Tatry. Rokovať sa bude aj o žiadostiach o nájmy hnuteľného a nehnuteľného majetku, ale poslanecký zbor sa oboznámi aj so
stavebnou činnosťou počas druhej polovice roka 2013. Štyri body programu patria hlavnému kontrolórovi mesta, ktorý bude informovať o plnení uznesení z predchádzajúcich zasadnutí MsZ, predloží správy o vykonaných kontrolách a vybavovaní sťažností. Na záver sú nachystané divácky atraktívne body programu a to interpelácie a diskusia. Začiatok rokovania mestského parlamentu je stanovený na druhú hodinu popoludní vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Starom Smokovci. (ija)
Spravodajstvo
TD 4/2014
Riaditeľstvo presťahovali do Tatier NOVÁ POLIANKA - Od februára sa riaditeľstvo akciovej spoločnosti Horezza, ktorú vytvorilo ministerstvo obrany v júli minulého roka, presťahovalo do Vysokých Tatier. Názov spoločnosti vznikol zo skratky hotelové, rekreačno-zdravotnícke zariadenia a spadajú pod ňu Horský Hotel Granit Smrekovica, Hotel Granit Zemplínska Šírava, Hotel Granit Piešťany – Kúpeľný ústav F. E. Scherera, Horský Hotel Granit Tatranské Zruby a Nemocnica Granit – Vysokošpecializovaný ústav pre pľúcne choroby Nová Polianka. Pri hľadaní názvu bol záujem, aby sa v ňom udržal status liečebných, rekreačných, ale aj hotelových zariadení. „Okrem Smrekovice, ktorá nedávno prešla rekonštrukciou, všetky ostatné zariadenia si nutne vyžadujú obnovu. Koncom mesiaca skončia práce v Piešťanoch, kde sme urobili vrt v hĺbke 636 metrov s teplotou prameňa 40,5 stupňa a výdatnosťou 3,5 litra, ďalej sme vytvorili novú recepciu a z priestorov administratívy sme urobili ubytovacie kapacity. To isté plánujeme aj v Zruboch,“ konkretizuje generálny riaditeľ spoločnosti Horezza Stanislav Brečka a dodáva: „Tam, kde doposiaľ bola administratíva, budú izby pre hendikepovaných. Štyridsať rokov to nikto neprerábal, potrebné je inovovať recepciu, lobby bar i konferenčnú miestnosť pre 250 ľudí.“ Investície by sa mali vyšplhať do 40-tisíc eur a práce plánujú dokončiť na začiatku nadchádzajúcej letnej sezóny, keďže prvé výročie fungovania spoločnosti by chceli osláviť práve v Tatranských Zruboch, ktoré by sa mali stať akousi vlajkovou loďou akciovky. Prezentujú sa sloganom Váš domov mimo domova a skrýva sa za ním záujem ponúknuť tieto zariadenia nielen pre vojakov, ktorí prichádzajú napríklad z misií, ale aby sa tu cítili doma aj civilisti a využívali ich masérov, rehabilitácie či kúpeľné služby.
S inováciou sa počíta aj v Novej Polianke. V týchto dňoch sa zariaďuje veliteľská budova, ktorá bude slúžiť pre potreby riaditeľstva, ale novinky čakajú i centrálny objekt zdravotníckeho zariadenia. „Pri prebraní nemocnice tu figurovala strata vo výške 390tisíc eur, podobne ako vo všetkých ostatných objektoch sme museli pristúpiť k optimalizácii, rušeniu sprostredkovateľských zmlúv, ale aj k prepúšťaniu. Na konci roka sa to však už odzrkadlilo na strate, ktoré sa znížila takmer o polovicu a o rok by sme chceli byť už v zelených číslach,“ hovorí šéf spoločnosti a ako uviedol, nechcú sa spoliehať, že dostanú zmluvy od zdravotných poisťovní na takej úrovni, ako to bolo v minulosti. „Už prvé rokovania naznačili, že v Tatrách bojujeme s ďalšími dvoma zariadeniami o pacienta. Aj preto sme požiadali o status klimatických kúpeľov. Ďalej by sme sa chceli venovať aj onkologickým pacientom. Licencia by nám mala prísť do dvoch mesiacov a s rekonštrukciou by sa malo začať v jeseni. Plánujeme pre nich upraviť celé jedno poschodie a práce by mali stáť okolo 30-tisíc eur,“ prezradil ďalšie plány Brečka. Vo veliteľskej budove, kde je sídlo akciovky Horezza roky zabezpečovali poštové služby, nad
ktorými sa už dlhšie zmrákalo a hovorilo sa o zrušení. Majitelia objektu sa však dohodli so Slovenskou poštou a jej pobočka tu pre obyvateľov i návštevníkov tejto časti mesta Vysoké Tatry ostáva. „V pláne máme oveľa viac, chceme, aby tu raz až dvakrát do týždňa bol verejnosti k dispozícii notár či advokát. V nemocnici by sme chceli otvoriť zubnú ambulanciu a rozšíriť plánujeme pre obyvateľov aj služby všeobecného lekára, ktorý tu doposiaľ bol len pre pacientov,“ dopĺňa plánované novinky generálny riaditeľ. Predkladané vízie vykresľujú zaujímavé zmeny a rozprúdenie života v tých dvoch častiach mesta. Predsa len nad spoločnosťou „visí šrám“ prepúšťania. „Žiaľ, zmeny nie sú vždy len pozitívne, ale z pohľadu prepúšťaného zamestnanca pôsobia negatívne. Nerobím to rád, ale v mnohých prípadoch je to nevyhnutné. Som risk manažér a od mojej práce sa očakáva, že prinesie aj takéto chvíle. Keď prišlo k zlúčeniu všetkých zariadení, mali sme celkovú stratu vo výške 720-tisíc eur. Do konca kalendárneho roka sme ju znížili na 391-tisíc eur a to sme dvestotisíc zaplatili na odstupnom. Tento rok ideme do obnovy a aj napriek tomu rátame, že budeme v zelených číslach. Na druhej strane sme zaviedli vyrovnaný mzdový systém pre zamestnancov, podľa ktorého je jedno, v akom z našich zariadení robíte. Na rovnakej pozícii sú nastavené platy o osem percent vyššie ako je cena práce v podobných hotelových zariadeniach v národnom hospodárstve,“ povedal na záver Stanislav Brečka. (ija)
Zamerané na kultúrne pamiatky PREŠOV/VYSOKÉ TATRY – Medzi osem projektov na rekonštrukciu kultúrnych inštitúcií, ktoré sú v správe Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a budú sa uchádzať o peniaze z výzvy Regionálneho operačného programu (ROP) – Opatrenie Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov, boli zaradené aj dve ustanovizne spod Tatier. „Je to šanca ako získať prostriedky, ktoré nevyhnutne potrebujeme na obnovu našich zariadení. Prevzali sme ich v roku 2002 v katastrofálnom stave. Hoci sa nám podarili viaceré významné investície, napríklad do knižníc v Humennom a v Prešove, Ľubovnianskeho hradu, Múzea Andyho Warhola, hvezdárne v Kolonici či skanzenov, stále je to málo. Doteraz nevieme čo skôr - či investovať
do komplexnej modernizácie objektov alebo do zbierkových fondov... Všetko si žiada peniaze. Európske financie by nám pomohli výrazne sa posunúť vpred a vyriešiť viaceré zásadné problémy v oblasti kultúry,“ vysvetlil predseda PSK Peter Chudík. Celkovo ide o osem projektov s predpokladaným rozpočtom 13,26 miliónov eur, u nás by sa rekonštruovalo Podtatranské
múzeum za 2,49 milióna eur a meštiansky dom v Spišskej Sobote za 440-tisíc eur, ktorý slúži Podtatranskej knižnici. Tieto zámery už odklepli aj župní poslanci a PSK sa bude na týchto prácach podieľať spolufinancovaním vo výške päť percent. „V rámci ROP už realizujeme dva projekty v oblasti kultúry, obidva v Poprade. Ide o obnovu a nadstavbu objektu Podtatranskej knižnice a rekonštrukciu budovy elektrárne Tatranskej galérie, ktorá bola slávnostne otvorená 14. februára,“ doplnil Chudík. (ija)
3
14 DNÍ PRIMÁTORA Rekonštrukcia železničných staníc na území mesta Vysoké Tatry bola témou včerajšieho stretnutia tatranského primátora Jána Mokoša s námestníkom generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) pre rozvoj a informatiku Jozefom Veselkom. „Zaujímalo nás hlavne, aké sú plány so železničnou stanicou v Tatranskej Lomnici,“ prezradil primátor Mokoš. Hoci víťaz obchodnej verejnej súťaže na jej revitalizáciu je známy už rok, rekonštrukcia stanice sa zatiaľ nezačala. „Takisto by sme chceli, aby sa aj tento rok, tak ako nám bolo sľúbené, začali opravovať ďalšie aspoň dve – tri menšie zastávky. Sme radi, že niečo sa už urobilo, zvlášť tu, v Smokovci, takisto vlani v Tatranskej Polianke, predtým v Tatranských Zruboch, na Sibíri, ale napreduje to veľmi pomaly,“ konštatoval Mokoš. Ako dodal, mesto by chcelo, aby železnice investovali aj do rekonštrukcie stanice vo Vyšných Hágoch i na sídlisku Pod lesom, z menších investícií železniciam spomenul posunutie prístrešku pri liečebnom ústave v Dolnom Smokovci, dobudovanie zámkovej dlažby na zastávke Tatranské Zruby či prístrešku v Hornom Smokovci a na Peknej vyhliadke. O investíciách sa hovorilo aj na minulotýždňovom stretnutí s riaditeľom Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Vladimírom Kozákom a šéfom jej popradského strediska Mariánom Barillom. „Prešli sme si zoznam potrebných prác, ktoré sa týkajú opráv a údržby ciest v ich správe na území mesta Vysoké Tatry,“ informoval Mokoš. V ňom sa ocitla napríklad i, zvlášť pre chodcov, nebezpečná križovatka pri penzióne Raimund pod Dolným Smokovcom, napojenie cesty v Tatranských Matliaroch smerom na Eurocamp či cesta od bytového domu Zdravie v Hornom Smokovci po základnú školu na sídlisku Pod lesom. Okrem ďalších úsekov ciest žiada radnica cestárov aj o opravu krajníc a vyčistenie rigolov, ako i pravidelné každoročné kosenie v okolí neprehľadných úsekov. „Zoznam sme doplnili ešte o jednu investičnú akciu. Ak budú prostriedky, chceli by sme, aby rozšírili prejazd cez železničné priecestie smerom z Vyšných Hágov na Štrbské Pleso, kde dochádza k zbytočným kolíziám. Vyjadrili sa, že naše požiadavky prednesú predsedovi PSK a uvidíme, čo sa podarí z toho nakoniec aj urobiť. Keďže to neboli nejako zvlášť nákladné akcie, verím, že väčšina z nich by mohla vyjsť. Samozrejme, budeme ďalej rokovať a apelovať na to, aké sme významné stredisko cestovného ruchu a aké je dôležité, aby komunikácie u nás boli v čo najlepšom stave,“ zdôraznil Mokoš. (pet)
4
TD 4/2014
ZCR informuje
Novinky v Tatranských informačných kanceláriách Tatranské informačné kancelárie (TIK-y) poskytujú návštevníkom okrem kvalitných informačných a doplnkových služieb (napr. horské poistenie, od marca i kopírovanie a scannovanie), aj sortiment kníh, upomienkových predmetov, rôzne druhy máp, knižných sprievodcov i sortiment tovarov miestnych výrobcov, ktorý sa neustále rozširuje. Dovolíme si vám priblížiť niekoľko skvelých tipov zo sortimentu kníh, časopisov a DVD , ktoré reprezentujú Vysoké Tatry a sú zaujímavé nielen pre návštevníkov. Časopis TATRY – nový dizajn, pútavý obsah, tradícia (vydávajú Štátne lesy TANAP-u)
Keď som v januári zobrala do rúk časopis TATRY nechcela som uveriť, že tento dvojmesačník vychádza už neuveriteľných 52 rokov (od roku 1962). Časopis je venovaný krásam tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, histórii, športu a cestovnému ruchu v TANAPe. Ostatné číslo čitateľov zaujme nielen novým dizajnom, ale aj pútavým obsahom. A čo všetko vám prináša? Úžasné fotografie zamrznutých tatranských plies, v ktorých pulzuje život i pod hrubou vrstvou ľadu, rady ako si užiť lyžovačku bez úrazov a pádov, lišajníky ako ich nepoznáte – alebo Vodníci a podvodníci, čítanie o Javorinke, jaskyni v krasovom masíve Kolového Úplazu, ktorá podľa speleológov ani po štyroch desaťročiach nevydala všetky svoje tajomstvá, Tatranskú panorámu profesora Ernsta Scholtza a historické súvislosti, ktoré viedli k zrodu tohto jedinečného umeleckého diela, objavíte Prielom Dunajca aj na bežkách, začítate sa do Príbehov tatranských štítov, ktoré skvelý filmár Pavol Barabáš zachytil na šiestich DVD, prečítate si aj rozhovor s textárom, skladateľom, gitaristom a spevákom Františkom Černým
Počasie sa podpísalo aj na návštevnosti TIK-ov v januári Nepredvídateľné zimné počasie sa podpísalo aj na návštevnosti Tatranských informačných kancelárií (TIK-ov). V porovnaní s rokom 2013 navštívilo TIK-y o 750 turistov menej, čo je približne 34 % pokles. Tradične najviac návštevníkov prišlo zo Slovenska, no oproti roku 2013 sme zaznamenali pokles skoro o polovicu. Viac ako polovičný pokles bol i u návštevníkov z Českej republiky.
Nárast počtu turistov v TIK-och evidujeme iba u návštevníkov z Ruska a Ukrajiny. V roku 2013 ich bolo 149, na rozdiel od roku 2014, kde ich bolo 300. Vzhľadom na nepriaznivú snehovú situáciu sa návštevníci pýtali najmä na náhradný program – možnosti turistiky, návštevy pamiatok či kultúrno-spoločenských podujatí, a to nielen v našom regióne, ale napr. aj v Košiciach a Bratislave. ZCRVT
zo skupiny Čechomor. A to je len stručný výber článkov, ktoré vám na 40 stranách sprostredkujú prierez zaujímavou históriou i súčasnosťou najstaršieho slovenského národného parku – TANAP-u. Kniha TATRY na TANIERI (Štefan Packa) Graficky aj obsahovo pútavo spracovaná kniha, v ktorej nájdete nielen tatranské špeciality, recepty a typicky tatranské ingrediencie, ale i históriu tatranskej gastronómie, veselé príhody, prominentné návštevy, tatranských chatárov a fotky tatranskej prírody. Tatranské štíty a ľudia 2.vydanie (Ivan Bohuš ml.) Fascinujúce tatranské vrcholy a ľudia, ktorí ich objavovali. Príbehy, ktoré opisujú vzťah ľudí a ich prenikanie na tatranské štíty od najstarších čias až po súčasnosť. S jednotlivými štítmi prichádzali do styku veľakrát osobnosti, ktorých osud a dielo si zasluhuje pozornosť. Kniha obsahuje mnoho historických aj súčasných fotografií a je zaujímavým čítaním pre všetky vekové kategórie. Publikácia je k dispozícii aj v poľskom jazyku. Z ponuky DVD sú novinkou „Príbehy tatranských štítov“ od Pavla Barabáša. Kolekcia šiestich DVD je dokumentárnym seriálom o dávnych i súčasných výstupoch na 16 najpozoruhodnejších tatranských štítov (bližšie informácie a čriepky z natáčania nájdete v januárovom časopise TATRY). Okrem tatranských štítov sú
zaujímavé aj fascinujúce podzemné labyrinty, ktoré Pavol Barabáš približuje na DVD s názvom „Hľadači tieňa“. Ide o dobrodružnú výpravu za objavovaním jaskyne Mesačný tieň, ktorá leží v masíve Javorinskej Širokej. S dĺžkou vyše 30 kilometrov a hĺbkou 451 metrov je najrozsiahlejšou jaskyňou Vysokých Tatier. Od jesene je novinkou v TIK-och i DVD Chata pod Rysmi (Ladislav Janiga). DVD dokumentuje nielen históriu a súčasnosť Chaty pod Rysmi, ale aj jej neľahkú rekonštrukciu, počas ktorej museli stavbári čeliť nielen výkyvom počasia... Posledným zo série DVD, ktoré by sme radi dali do pozornosti, je DVD „Jastrabka“ od Jaroslava Matouška. DVD nie je novinkou, no stále priťahuje pozornosť pútavým príbehom i krásnymi horskými scenériami. Zdroj: ZCR VT
TabukanávštevnostiTIKovvjanuári2014vporovnanísjanuárom2013 TIKStarýSmokovec 2014 2013 TIKTatranskáLomnica 2014 2013 SPOLU2014 SPOLU2013
Slovensko 316 591 Slovensko 328 532 644 1123
esko 79 155 esko 89 336 168 491
Rusko/Ukrajina 63 89 Rusko/Ukrajina 237 60 300 149
Posko 92 126 Posko 90 68 182 194
Maarsko 9 23 Maarsko 5 11 14 34
Nemecko 12 16 Nemecko 13 16 25 32
Litva/Lotyšsko 27 5 Litva/Lotyšsko 8 39 35 44
ostatní 13 39 ostatní 45 70 58 109
spolu 611 1044 spolu 815 1132 1426 2176
Tatranské spektrum
TD 4/2014
Vlado Krausz: Každý obraz má svoj príbeh Kežmarčan Vlado Krausz je známy najmä ako vynikajúci textár. Brilantne sa však dokáže vyjadriť nielen slovom, ale i štetcom a farbami. Jeho obrazy najnovšie nájdete v Galérii Encián na Skalnatom plese, kde výber zo svojej tvorby predstavuje pod názvom Okom o čom. Rovnako ako pre svoje predošlé výstavy, aj pre tú najnovšiu, si ako názov zvolil slovnú hračku. „Na to, čo tu vystavujem, sa pozeráme okom a každý obraz je o niečom. Väčšinou ma zaujímajú ľudské osudy alebo zvláštne situácie v živote,“ prezradil výtvarník. Hoci ho živí písanie textov, nájde si popri ňom vždy čas aj na maľovanie. „Je to taký doplnok, moje hobby – i keď ma občas možno baví viac ako textovanie, lebo toho mám niekedy vyše hlavy,“ priznáva Kežmarčan. S maľovaním koketoval už v detstve, neskôr sa pustil do reprodukcií starých majstrov. „To bola taká moja škola a potom som zistil, že aj ja sám by som mohol niečo vytvoriť, a tak som začal maľovať uličky a zátišia Kežmarku,“ zaspomínal si Krausz. Malé veľké veci: V roku 2004 mal svoju prvú samostatnú výstavu v kežmarskej Galérii u anjela, dnes opäť pod jej patronátom vystavuje na Skalnatom plese. „Ak by som mala jeho tvorbu nejako charakterizovať, tak osciluje v dvoch tematických celkoch. Tým prvým je Kežmarok, mesto a miesto, kde žije, pôsobí a tvorí. Kým na začiatku, kedysi dávno, to boli impresie, uličky, zátišia, teraz sa to zmenilo a kompozícia jeho obrazov je viac rozhodená, vznášajúca sa, levitujúca, ale o to zaujímavejšia. Objavujú sa tu úplne iné veci. Poznáte svoje
„V takej nadmorskej výške som ešte svoje obrazy nemal, ale vidím, že im to celkom prospelo. Zdajú sa mi krajšie,“ zažartoval známy textár Vlado Krausz. Foto: pet uličky, kde chodievate desiatky rokov, ale zrazu zistíte, že renesančná zvonica či gotický kostol sa vznáša medzi barovými stoličkami, kočíkmi, bicyklami, psíkmi a rôznymi fragmentmi, ktoré dávajú ohromnú dynamiku celému obrazu. A tá najnovšia tvorba Vlada Krausza sa posunula tak, že je to takmer jeho osobný denník. Okrem Kežmarku, pribudli Banská Štiavnica, Praha, teda mestá a miesta, ktoré navštívil, a ktoré ho nejakým spôsobom zasiahli. Potom je tu ešte voľná tvorba. Tá zdanlivo banalita, tie obyčajné, všedné, malé veci, ktoré si takmer nevšímame, tak tie sa u neho stávajú tými veľkými, výraznými a krásnymi. Ostal verný malým formátom a zostalo tam to, čoho je medzi nami veľmi málo – úprimnosť, láska, priateľstvo, rodina – a to sú všetky tie jeho malé veľké veci,“ predstavila Krauszovu tvorbu kurátorka výstavy Carmen Kováčová. Maľuje, ako mu štetec narástol: Podobne ako pre jeho texty, aj pre jeho obrazy je príznačný jemný humor, podstatou
Krauszovej tvorby sú hra a radosť z bytia. On sám ju charakterizuje slovami výbuch farieb a bohatá fantázia. „Keď som sa ho prvýkrát opýtala, čo ho inšpiruje, tak mi povedal: Maľujem, ako mi štetec narástol. Mám prázdny byt a holé steny a potrebujem to niečím zaplniť. Neinšpiruje ma nikto, netúžim byť veľkým maliarom, chcem byť dobrým človekom,“ zaspomínala si na prvé stretnutie s ním galeristka. Obrazy s príbehom: Človečinu cítiť aj z jeho obrazov. Ako priznáva, všetky sú pre neho výnimočné. „Každý obraz má svoj príbeh, svoju históriu a pripomína mi určité situácie v živote. Keď sa na nejaký z nich pozriem, presne viem, čo som vtedy textoval alebo prečo som vtedy potreboval vypnúť,“ vraví Krausz. Vzdať sa svojich obrazov mu vraj vôbec nie je ľúto. „V podstate som rád, lebo keď mám plný byt, nemám dôvod maľovať,“ priznáva Kežmarčan. Výber z jeho tvorby si v galérii pod Lomnickým štítom môžete pozrieť až do 20. apríla. Výstava je predajná. (pet)
Tatranská galéria sa opäť otvorila umeniu Po 15 rokoch sa rekonštrukcia Tatranskej galérie dostala do finále a od minulého týždňa vynovené priestory niekdajšej popradskej parnej elektrárne slúžia opäť umeniu. „Dostali sme sa do nášho vytúženého cieľa a začína sa nové obdobie, ktoré bude veľmi náročné, pretože tým, že sa naša galéria stala známou nielen v regióne, na Slovensku, ale aj v zahraničí, a vyhľadávajú ju umelci naozaj toho najvyššieho rangu, sme si nasadili dosť vysokú latku,“ povedala minulý piatok počas slávnostného otvorenia galérie jej riaditeľka Anna Ondrušeková. Továreň na zážitky: Od októbra minulého roku bola galéria pre verejnosť zatvorená, posledná
etapa rekonštrukcie galerijných priestorov však odštartovala ešte v apríli minulého roku. „Zahŕňala najmä suterén, vstupnú halu a ďalšie miestnosti, nádvorie a komín, ale aj technické vybavenie galérie,“ zhrnula Ondrušeková. Novinkou je umelecký klub, recepcia, mini kaviareň a art shop, celý objekt je bezbariérový. Hlavný vstup doň je opäť z Hviezdoslavovej ulice, odkiaľ sa vchádza vstupnou bránou zhotovenou podľa predlohy spred sto rokov. Rovnaké zábradlie je i na hornej terase. „Naším snom bolo, aby priestor elektrárne slúžil nielen ako galéria, ale aby bol takou továrňou na zážitky umeleckého charakteru, zážitky z dobrej vý-
stavy, divadla, koncertu, z dobrej nálady. To všetko sa tu stretlo,“ dodala riaditeľka. Posledná etapa rekonštrukcie vyšla na približne 820-tisíc eur a galéria ňou podľa Ondrušekovej nadobudla parametre európskej, ba až svetovej úrovne. Vyhliadka na komíne: Novou atrakciou by sa mohol stať aj 41 metrov vysoký komín, z ktorého je nádherný výhľad na Tatry, Poprad i celú Podtatranskú kotlinu. „Je hádam jeden z posledných v regióne postavený technológiou pálených tehál na mieru formovaných pre tvar komína,“ uviedla Ondrušeková. Hore sa odvážlivci dostanú po kovovej konštrukcii (pokračovanie na str. 6)
5
AVIZUJEME ä Už tento piatok štartuje na Zamkovského chate v Malej Studenej doline 5. ročník Ľadovo-filmového festivalu, ktorého súčasťou je i 1. kolo Slovenského pohára v drytoolingu. Okrem filmovej klasiky v prvý večer, je najväčším magnetom festivalu sobotňajší boj o prvenstvo v lezení ľadov, ktorý začne o 11.00 hodine predpoludním. Ako prví sa postavia na štart profíci, po nich prídu na rad amatéri a aktéri nočnej exhibície. To najlepšie sľubujú organizátori na koniec, o 18.00 hodine je naplánované vyhodnotenie súťaže a vyhlásenie víťazov, večer „zaklincuje“ vychýrená afterparty. Viac informácií získate na telefónnych číslach 052/442 26 36 a 0905 554 471. ä Pre všetkých prázdninujúcich školákov prichystali v lyžiarskom stredisku na Štrbskom Plese Veľké prázdninové detské preteky. Na štart sa môžu postaviť dievčatá i chlapci od troch do dvanásť rokov. Začiatok prvých z trojice pretekov je už tento piatok o 13.00 hodine. Viac informácií nájdete na www.vt.sk. ä Do Tatranskej Lomnice prídu opäť Snežné psy. V poradí už 5. ročník netradičného zimného multižánrového festivalu pre rodiny s deťmi odštartuje túto sobotu o 9.30 hodine detskou diskotékou pri údolnej stanici lanovky. Počas dvoch dní sa na pódiu prestriedajú aj viaceré zvučné mená ako Miro Jaroš, Martin Madej či Thomas Puskailer, chýbať nebudú ani súťaže, divadelné predstavenia či obľúbené psie záprahy. Na všetky deti, ktoré si nezabudnú do svojich ruksakov pribaliť plyšových psíkov, čaká darček. ä Skvelú zábavu sľubuje 1. Podtatranský fašiangový bál spojený s pochovávaním basy, ktorý v posledný februárový piatok chystajú v Hoteli AUTIS v Dolnom Smokovci. Tešiť sa môžete na Ľudovú hudbu Bystrianku, harmonikára Stanleyho, o hudobnú produkciu sa postará DJ Rudiger & Majo, na programe je i módna prehliadka a chýbať nebude ani tombola. Všetko, čo si potrebujete priniesť so sebou, je dobrá nálada. Nahodiť sa stačí do neformálneho oblečenia, vítaný je však i tradičný ľudový odev alebo fašiangové masky. Vstupné je 25 eur. Viac informácií získate na recepcii hotela alebo na mailovej adrese recepcia@autishotel. sk či telefónnych číslach 052/442 5331 a 0908 290 033. (pet)
6
TD 4/2014
Tatranské spektrum
Tatranská galéria sa opäť otvorila umeniu (dokončenie zo str. 5) vo vnútri komína, ktorú sa tam rozhodli nechať po jeho rekonštrukcii. „Jej cena bola rovnaká ako montáž a demontáž lešenia,
zostala teda natrvalo,“ vysvetlila riaditeľka. Na vrchole komína plánuje galéria namontovať solárne panely alebo veternú turbínu, ktoré by vyrábali energiu
Budova Tatranskej galérie je od roku 2003 kultúrnou pamiatkou. Jej vynovené priestory otvorili minulý piatok po 15 rokoch rekonštrukcie. Foto: pet
na osvetlenie zrekonštruovaného nádvoria galérie. Takýmto spôsobom by sa pôvodná funkcia budovy, ktorá slúžila ako elektráreň, podľa Ondrušekovej aspoň čiastočne prinavrátila. Z ruiny sa stalo unikátne miesto: Od roku 2006 sa do priestorov Tatranskej galérie preinvestovalo 1,7 milióna eur z prostriedkov Európskej únie, ministerstva kultúry a Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je jej zriaďovateľom. V priestoroch bývalej parnej elektrárne sídli od roku 1992, kedy ich získala od mesta Poprad do dlhodobého prenájmu. V roku 1999 sa začalo s jej komplexnou rekonštrukciou. Vďaka úsiliu galeristov sa postupne z budovy, ktorá už bola takmer ruinou, zrodilo miesto pre unikátne umelecké podujatia. Dôkazom je i najnovšia výstava uznávaného slovenského výtvarníka, popradského rodáka Petra
Pollága. Prierez jeho tvorbou si pod názvom Chlapec z našej ulice, môžete pozrieť až do 17. apríla. Zrodila sa v Tatrách: Počiatky Tatranskej galérie siahajú do obdobia 50. rokov minulého storočia. Prvú výstavu pod jej hlavičkou otvorili v starosmokoveckej vile Alica 16. júla 1959. Svoje diela tam vtedy vystavoval maliar Tatier Jaroslav Votruba. Oficiálne zriadenie galérie má však trochu neskorší dátum – 13. máj 1960. O šesť rokov neskôr musela nedobrovoľne opustiť Tatry a presťahovala sa do Popradu. Začiatkom 70. rokov sa jej výstavné priestory vrátili do Horného Smokovca, ale na jej pracoviská a depozitár už veľa miesta nezvýšilo a tak ostali pod Tatrami. Pod jednou strechou sa ocitli, až keď v roku 1992 galéria získala do dlhodobého prenájmu budovu parnej elektrárne. (pet)
Nové informačné tabule osadia po celom Prešovskom kraji Už v nadchádzajúcej letnej sezóne budú návštevníkov Prešovského samosprávneho kraja (PSK) upozorňovať na zaujímavé miesta a lokality hnedé informačné tabule. Celkovo ich pribudne osemdesiat a prezentovať budú dvadsať vybraných cieľov záujmu. Nebudú medzi nimi chýbať ani tie z nášho regiónu. Či už to bude tabuľa upozorňujúca na Múzeum TANAPu, Symbolický cintorín pri Popradskom plese alebo i lanovka na Lomnický štít. Okrem toho sa do výberu zmestili aj Spišská Kapitula, historické centrum Levo-
če, Ľubovniansky hrad, kaštiele v Humennom a v Snine, pútnické miesta Mariánska hora a Gaboltov, kúpele v Bardejove, Vyšných Ružbachoch i v Červenom Kláštore či expozícia v Nestville parku v Hniezdnom. Prezentované lokality boli vybraté v spolupráci s oblastnými organizáciami cestovného ruchu. „Zohľadňovali sme tiež už existujúce hnedé tabule, aby sme doplnili chýbajúce a zároveň, aby nedošlo k duplicite,“ priblížil výkonný riaditeľ Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska Martin Janoško.
Ako doplnil, bolo veľmi ťažké zistiť aktuálny zoznam existujúcich hnedých tabúľ na území kraja. Náklady na výrobu a osadenie štyridsiatich veľkých tabúľ s rozmerom dvakrát jeden a pol metra a rovnaký počet malých smerových tabúľ so šípkami dosahujú 36-tisíc eur. Väčšina z nich bude umiestnená pri cestách prvej triedy, ale časť uvidia vodiči aj pri regionálnych komunikáciách druhej a tretej triedy. Ak všetko pôjde podľa plánu, osadené by mali byť do konca marca. (PSK, ija)
Olympijský závan vo Vyšných Hágoch Olympiáda – to je sviatok športu, chvíle víťazstiev i prehier, čas na priateľstvá a radosti, čas keď máte zimomriavky po tele počas sledovania posledných metrov do cieľa, posledných sekúnd do skončenia zápasu... Nadšenie z práve sa otvárajúcich Zimných olympijských hier (ZOH) v Soči sme chceli vniesť aj medzi našich žiakov, a preto sme k nám na besedu pozvali Ivana Bátoryho – päťnásobného olympionika, ktorý reprezentoval Slovensko v behu na lyžiach. Symbolicky sme takto otvorili ZOH v deň otváracieho ceremoniálu v Rusku. V skvele pripravenej prezentácii nám ukázal miesta, na ktorých sa konali zimné olympijské hry od roku 1994 po rok 2010. Žiaci videli
znaky olympiád, fotografie z otváracích ceremoniálov, z olympijských dedín aj z pretekov. Okrem toho náš bývalý reprezentant priniesol aj maskotov jednotlivých olympiád, ale aj medaile a poháre z iných pretekov, ktorých sa zúčastnil. Deti si mohli obzrieť jeho pretekárske lyže. Priblížil im rozdiely medzi technikami behu na lyžiach a vysvetlil im, ako treba lyže pripraviť. Počas celej besedy športovec zdôrazňoval žiakom potrebu pohybu a športu v prírode. Verím, že táto beseda vzbudila v našich žiakoch nielen záujem o sledovanie prebiehajúcich olympijských hier v Soči, ale aj chuť športovať a snažiť sa dosiahnuť v tom, čo ich baví, maximálny výkon. Motiváciou môžu byť
aj športovci, ktorí vyrástli v našej škole a tiež úspešne reprezentovali Slovenskú republiku. Jedným z nich je olympionik - sánkar Jaroslav Slávik.
Ďakujeme Ivanovi Bátorymu a jeho manželke Janke za výnimočné predpoludnie a za všetky poznatky, ktoré mohli naši žiaci získať. Beáta Evansová
Tatranské spektrum
TD 4/2014
7
Smutný príbeh zmiznutých tabúľ Tatranské Matliare 1884 – 1934 Nedávno som po dlhšej dobe schádzal z Doliny Zeleného plesa do Tatranskej Lomnice cez Tatranské Matliare. Chodník vedie okolo Loischovho prameňa. Kúsok nad ním, pri moste cez Skalnatý potok, je Loischov pamätník. Pri pohľade naň som si znova uvedomil, že žijeme vo zvláštnej dobe. Náhlime sa, snažíme sa stihnúť čo najviac a asi preto sa mnohí z nás nevedia uspokojiť s bežnými vecami a „neprekvapujúcimi“ informáciami. Čo nie je rekordné, mega, alebo aspoň NAJ..., sa neráta. Trochu smutná irónia – aj z Loischovho pamätníka zmizli „len“ NAJväčšie bronzové tabule. Ktovie, či o maličkú nemal záujem zberateľ, alebo jej namáhavá demontáž by sa vzhľadom na nižšiu váhu kovu neoplatila? A tak sa teraz môžu okoloidúci pristaviť len pri múre s tabuľkou, na ktorej sú vyznačené roky „1884 – 1934“. Čo pripomínajú, bolo vysvetlené na troch veľkých tabuliach. Každá z nich v inom (nemeckom, slovenskom a maďarskom) jazyku hlásala: „NA PAMIATKU ZAKLADATEĽA MATLIAR MATEJA LOISCHA VENOVALI VĎAČNÍ HOSTIA V ROKU 1910. OBNOVENÝ BOL Z PRÍLEŽITOSTI 50. VÝROČIA ZALOŽENIA OSADY.“ Teda rok 1884 pripomína vznik
osady a rok 1934 je letopočet rekonštrukcie staršieho pamätníka. O ďalšiu obnovu, ešte kompletného pamätníka, okrášlenie okolia a o výstavbu altánku, sa usilovalo aj občianske združenie v lete roku 2012. Žiaľ, práve vtedy neznámi páchatelia demontovali tabule a okolie pamätníka zostalo v pôvodnom stave. Určite ste si všimli štvorky na konci každého z vyznačených rokov. Tohto roku teda plynie od prvého z nich okrúhlych 130 rokov. Čo sa vtedy udialo? Pre úplnosť sa musíme obzrieť ešte o ďalších dvadsaťjeden rokov dozadu. V lokalite Maklar, kde bol (vtedy už zaniknutý) stredoveký, celoročne obývaný majer a kde stála horáreň huncovsko-veľkolomnického komposesorátu z polovice 19. storočia, si v roku 1863 postavil chatu Matej Loisch, huncovský hospodár a spolumajiteľ tunajších lesov. Dvadsaťjeden rokov ju využíval pri poľovačkách sám a so svojimi známymi. Keďže zrub využíval len sporadicky, neskôr to umožnil aj turistom. Zrejme ich záujem ho motivoval, aby v roku 1884 dal postaviť ďalší objekt, už výlučne pre potreby turistickej verejnosti. V nasledujúcom roku pribudol kúpeľný dom a osada sa začala sľubne rozvíjať. Pred prvou svetovou vojnou v nej dominovali hotely Skalnatý potok a Tatra.
Pohladnica, odoslaná z Tatranských Matliarov roku 1900. Matliare boli využité aj počas prvej svetovej vojny. V roku 1915 v nich zriadili vojenský lazaret s liečebňou tbc. Krátko po vojne tu mala výcvikové stredisko Československá armáda. V medzivojnovom období uviedli do prevádzky sanatórno-hotelový komplex Esplanade, neskoršie Vojenské klimatické kúpele, ktoré po privatizácii už nie sú využívané a chátrajú. Súčastným Tatranským Matliarom dominuje Hotel SOREA Hutník I. a Hutník II. Postavili ich v rokoch 1982 a 1985 ako Zotavovne ROH Hutník a Metalurg. Za 130 rokov sa toho v osade postavilo omnoho viac a bola svedkom mnohých významných udalostí a návštev. Jednu z nich pripomína aj pamätník venovaný Franzovi Kafkovi, postavený na lúke kde stál hotel Tatra,
v ktorom tento literát absolvoval liečebný pobyt. Nechcem spochybniť názor tých, ktorí tvrdia, že osada je staršia, než pripomína cifra „1884“ na jedinej zachovalej tabuľke Loischovho pamätníka. Ale ak tento názor prijmeme, musíme (?) uznať, že poľovnícka chata, vzdialená od materskej obce 10 kilometrov a obývaná dvadsaťjeden rokov len sporadicky už spĺňala atribúty osady. Mesto Vysoké Tatry v ostatnom období investovalo nemalé finančné prostriedky za „náhradné“ pamätné tabule, ktoré suplujú viaceré - ukradnuté. Dúfajme, že sa nájdu prostriedky aj na obnovu Loischovho pamätníka. A ešte radšej by som vyslovil nádej, že všetci ľudia si začnú ctiť skutočné hodnoty a k podobným krádežiam už nebude dochádzať. Ivan Bohuš ml.
Svadby na tatranský spôsob Spečatenie zväzku dvoch ľudí sobášom je stále významná životná udalosť. Ľudia sa snažia si tento akt ozvláštniť, urobiť ho netradičným či už miestom, dátumom alebo spôsobom. Mnohé možnosti v tomto ponúkajú Vysoké Tatry a budúci novomanželia si ich radi vyberajú za miesto, kde by si chceli povedať svoje áno. Mať svadbu mimo svojho bydliska nie je dnes nič mimoriadne, aj keď bez predchádzajúcej administratívy na miestnej matrike to nejde. V Tatrách sa ročne uskutoční okolo sto svadieb a čo do počtu vyhrávajú nad domácimi tí, takzvaní cezpoľní. „Väčšinou je to tak, že jeden pochádza zo západu Slovenska, druhý z východu a aby to bolo pre všetkých rovnako ďaleko, stretnú sa tu, využívajú aj hotelové kapacity, ktorých tu máme dosť a nie je problém aj so
zaobstaraním svadobnej hostiny,“ vysvetľuje matrikárka Eva Petrenková z Mestského úradu v Starom Smokovci a dodáva: „Či už si snúbenci želajú mať cirkevný alebo civilný obrad, musia navštíviť matriku. U nás však stále je viac civilných sobášov.“ Nesobáši sa však len v obradnej miestnosti mestského úradu, ale zvykne sa vyhovieť požiadavkám budúcich manželov, aj keď nie vždy je to možné. Za zmienku stojí záujem mať svadobný obrad na Gerlachovskom štíte. Svadby sa už uskutočnili na Popradskom plese, Sliezskom dome i na Lomnickom štíte, pomerne často sa obrad koná v tatranských hoteloch a to či už v Grandhoteli Praha, Slovane alebo Átrium. Občas sú v Tatrách aj tri svadby za deň a každá sa koná niekde inde. Okrem Slovákov tu už oddávali
Američanov, Nemcov, Angličanov, Nórov, Rusov, Poliakov i Maďarov. „Väčšinou je to jeden z novomanželov. Aj keď už bolo aj tak, že boli obaja cudzinci, ale to sa stalo zatiaľ len v prípade českých občanov. V prípade medzinárodnej svadby je administratíva zložitejšia, dokumenty musia byť preložené súdnym prekladateľom do slovenčiny minimálne štrnásť dní pred sobášom,“ upozorňuje Petrenková. Ak sa povie slovo nevesta, každý si k nemu automaticky priradí obraz ženy odetej v bielom, v Tatrách to však nemusí byť pravidlo. „Už sa nám stalo, že sme mali športovo odetých novomanželov, ba dokonca raz prišli aj v krátkych nohaviciach. Jeden pár vyliezol na Lomničák, kde si predtým zabezpečili ubytovanie. Z ruksakov vytiahli oblek a svadobné biele šaty,
aby sa zúčastnili obradu. Okrem nich sme v ten deň mali ešte jednu svadbu, hore sme sa dostali všetci, potom však prišlo poriadne krupobitie a my sme tam zostali trčať,“ zaspomínala si matrikárka. Keďže svadba na najvyššie položenom obývanom mieste na Slovensku nie je lacnou záležitosťou, do kabínky sa zmestí maximálne pätnásť ľudí, no najčastejšie je to tak, že hore idú len snúbenci, prípadne svedkovia. Aj keď aj tých už neraz zastúpil personál. Sobášne dni sú piatok a sobota, ale nie je zriedkavosťou, že požiadavka príde aj na bežný pracovný deň v týždni, neraz je to kvôli špeciálnym dátumom, ktoré sú pre dvojicu magické, či už je to dátum narodenia, vzájomného zoznámenia, piatok trinásteho a podobne. (ija)
8
TD 4/2014
Netopiere v tatranskom podzemí
Belianska jaskyňa patrí medzi obľúbené zimoviská netopierov, dokonca v nej majú aj svoju sieň
Netopiere v jaskyni zimujú prevažne osamotené alebo vo dvojici, zriedkavejšie v tesných zoskupeniach po tri až šesť exemplárov. Z minulosti je však známy aj prípad, keď vo vstupnej časti jaskyne zaregistrovali kolóniu tvorenú približne 300 jedincami. Foto: archív Z. Višňovskej Beliansku jaskyňu v severnom svahu Kobylieho vrchu si obľúbili netopiere. Dokonca je po nich pomenovaná i jedna z jej siení. Málokto vie, že pred polstoročím v nej vedci zaregistrovali aj netopiera ostrouchého.
„Okrem tejto lokality nebol doposiaľ na slovenskom území Tatier potvrdený vizuálne ani vo forme kostrových zvyškov,“ konštatuje Zuzana Višňovská zo Správy slovenských jaskýň, ktorá niekoľko rokov sleduje
Spoločníci Diabla V minulosti sa s netopiermi spájali rôzne povery a legendy. Ľudia im často pripisovali negatívne vlastnosti. Vďaka svojmu vzhľadu boli dokonca považované za diablových spoločníkov či prevtelené bosorky. Podľa povery sedmohradských cigánov sa netopier zrodil z bozku, ktorý dal čert spiacej žene. V antickom Grécku zase verili, že duše mŕtvych sa prevteľujú do netopierov, budhisti ich pokladali za posvätné zvieratá, ktoré zobrazovali aj vo svojich chrámoch a v Číne boli symbolom šťastia. V období kresťanstva netopiere používali ako obranu proti démonom a čarodejniciam. Pribíjali ich na brány hospodárskych usadlostí, aby chránili pred chorobami a neúrodou. Rozomleté lietacie blany primiešavali do nápojov, ktorým pripisovali liečivú moc. Dokonca aj známy stredoveký liečiteľ Avicenna vraj odporúčal na liečenie sleziny piť odvar z tučných netopierov. Živé ich kedysi dokonca hádzali i do roztaveného olova, z ktorého odlievali gule do strelných zbraní. Takto si chceli zaistiť presnú mušku...
zimovanie netopierov nielen v Belianskej jaskyni. Tá popri Alabastrovej jaskyni v masíve Bujačieho vrchu predstavuje najpočetnejšie známe zimovisko netopierov v Tatrách. „Od roku 1955 sa v Belianskej jaskyni vizuálnou metódou potvrdilo celkovo deväť druhov netopierov,“ uvádza vo svojej štúdii Višňovská. Tajomní obyvatelia podzemia: Najstaršie písomné zmienky o netopieroch v tejto lokalite pochádzajú už z druhej polovice 19. storočia. Pozornosť ich cielenému výskumu sa však začala venovať až po roku 1950. „V 90. rokoch minulého storočia boli prvýkrát vykonané vizuálne kontroly vo všetkých dostupných častiach jaskyne počas viacerých zimných sezón odborníkmi zo Spoločnosti pre ochranu netopierov,“ vysvetľuje Višňovská. Od roku 2000 sú títo nenápadní a tajomní obyvatelia Belianskej jaskyne pod drobnohľadom Správy slovenských jaskýň. Doterajšie výsledky monitoringu ukázali, že k najpočetnej-
ším druhom, ktoré pravidelne zimujú v podzemí jaskyne, patrí netopier veľký. „Je relatívne bežný aj v ďalších jaskyniach na slovenskej a poľskej strane Tatier. Z dlhodobého hľadiska možno pozorovať rozdiely v celkovej početnosti zimujúcich jedincov. Podľa údajov z 50. a 60. rokov 20. storočia jeho abundancia (početnosť, pozn. red.) v jaskyni nepresahovala 31 jedincov. Podobný stav výskytu sa zistil ešte začiatkom 90. rokov. Od roku 1995 sú pozorované vyššie stavy populácie so sezónnymi maximami do dvesto jedincov, ktoré dosahuje zvyčajne v marci až apríli,“ vysvetľuje Višňovská. Zimujúce netopiere tohto druhu „trhli“ rekord v apríli 1995, keď ich v belianskom podzemí narátali až neuveriteľných približne tristo kusov! Nachádzali sa vo vstupnej časti jaskyne, neďaleko vchodu. Podobné, aj keď menšie zoskupenia netopiera veľkého boli pozorované aj v apríli 2008 alebo 2011. O týždeň neskôr ich na tomto mieste zaregistrovali
Netopiere v tatranskom podzemí
TD 4/2014
o takmer dve tretiny menej a za- jej príbuznej, večernice pestrej. čiatkom mája už nebolo po nich Strechu nad hlavou netopierej ani stopy. „Tieto prípady nazna- kolónii poskytol Hlboký dóm čujú, že prevažná časť zimujúcej po tom, čo ju pravdepodobne populácie sa pred jarným výletom z povaly zotavovne v Tatranzhromažďuje na začiatku jaskyne ských Zruboch vyhnala víchrica, a potom spoločne opúšťa zimo- ktorá sa Tatrami prehnala 19. visko, čo je fenomén známy aj z iných jaskýň,“ približuje správanie sa obyvateľov podzemia Višňovská. Netopiere sa orientujú Okrem netopiera veľvďaka výnimočnej schopnosti kého zimujú v Belianskej – echolokácii. V pravidelných jaskyni aj iné druhy. Medzi intervaloch vydávajú z hrtana jej najpočetnejších obyvateultrazvukové signály, ktoré ľov patria aj netopier fúzavysielajú cez nos aj ústa a ušami tý a netopier Brandtov. „V potom zachytávajú ozvenu minulosti patrili k vzácnym odrážajúcu sa od prekážok. hibernantom Belianskej jasTakto dokážu určiť ich kyne. Ich pravidelný výskyt polohu, rozmery sa pozoruje od roku 1990. i vzdialenosť. Počnúc týmto obdobím sa prejavuje stúpajúci trend početnosti zimujúcich jedincov,“ novembra 2004. Netopiere obhodnotí Višňovská. Doterajšie javila v kúpeľni v predposledný maximum 81 jedincov pochádza novembrový deň chyžná. Útozo zimnej sezóny 2007/2008. čišťom sa im stala vaňa. „Prav„V súčasnosti spolu s netopie- depodobne zimovali v strešných rom veľkým predstavujú hlavné otvoroch alebo niekde blízko na zložky spoločenstva netopierov okolí, a keďže kúpeľňa nebola Belianskej jaskyne. A nielen to. používaná, našli tam kľud... Keď Táto jaskyňa je dokonca jedným sme podvečer prišli, časť netopiez najvýznamnejších zimovísk rov ležala vo vani a časť, pretože oboch druhov v rámci celého Slo- tam bolo veľmi teplo, už začínala venska,“ dodáva Višňovská. byť aktívna a poskrývala sa za V jej podzemí sa však vysky- kanalizačné rúry a po kútoch. tujú aj menej bežné druhy ako Vyše dvoch hodín nám trvalo, ucháč svetlý alebo netopier rias- kým sme ich povyberali. Dali natý, ktoré na území Belianskych sme ich do krabice a na chladné Tatier zaregistrovali aj v Alabas- miesto k nám do garáže,“ povetrovej jaskyni či Ľadovej pivnici. dala vtedy pre časopis TATRY Z teplomilných druhov sa v po- zoologička Výskumnej stanice sledných rokoch pravidelne ob- Štátnych lesov TANAPu Barbara javuje podkovár malý, ktorý pat- Chovancová. O pár dní putovalo rí k veľmi zriedkavým druhom 37 netopierov z garáže do Belianv Tatrách a v záznamovej knihe skej jaskyne. Geológ a jaskyniar o chiropterofaune Belianskej Stanislav Pavlarčík vytypoval jaskyne možno nájsť i zmien- miesto, kam ich uložia. „S baterku o náleze jedného exemplá- kami v ruke a karbidkou na jeho ru netopiera brvitého z konca čele sme odbočili z chodby, ktorou februára 1995. „Možno ho však vedú každodenné prehliadky. Tie považovať skôr za výnimočný,“ by mohli netopiere rušiť. Vhodkonštatuje Višňovská. Zatiaľ čo né miesto sme zakrátko našli. zo slovenskej časti Tatier nie je Puklina s vodorovnou plochou, doteraz známy žiadny iný údaj aby v prerušenom spánku nepoo výskyte netopiera brvitého, padali, bola aj pre nás prístupv susednom Poľsku odborná li- ná. Baška ich opatrne vykladala teratúra jedno nálezisko uvádza. na policu. Netopiere cítili, že sa Hoci v minimálnych počtoch, s nimi niečo deje a mierne ožili. ale predsa len každý rok, nachá- Pri dotyku so skalou sa začali dza zimný úkryt v Belianskej jas- hýbať, a samé si hľadať vhodné kyni i chladnomilná večernica miesto. Pozerali na nás, vydávaseverská. V Európe je to jediný li zvuky, niektoré olizovali vlhký druh netopiera, ktorý sa vysky- substrát, ale žiaden nevzlietol. Až tuje aj v oblastiach za severným tak prebudené neboli,“ opísala polárnym kruhom. záchrannú akciu vtedajšia vedúZ vane do jaskyne: Jaskyňa ca redaktorka časopisu Tatiana v severnom svahu Kobylieho Hoholíková. Koncom decembra vrchu sa však v minulosti sta- sa výskumníci opäť vybrali do la aj provizórnym domovom Belianskej jaskyne, aby zimujúce
Vidia ušami
9
večernice skontrolovali. Netopiere na pôvodnom mieste však nenašli. Zrejme im tam bolo príliš teplo... Niekoľko z nich totiž objavili inde, v priestoroch, kde ortuť teplomera ukazovala o pár stupňov menej. Majú vlastnú sieň: „V osídlení jaskyne netopiermi počas hibernácie sa prejavuje výrazná stanovištná preferencia. Najvyššiu koncentráciu zimujúcich netopierov každoročne pozorujeme v chladnejšej prednej časti jaskyne smerom k Objavnému vchodu a Šikmému dómu, na prehliadkovej trase je to úsek Vstupná chodba – Rázcestie – Dóm objaviteľov,“ približuje výsledky niekoľkoročných pozorovaní Višňovská. Práve v tejto časti sa počas zimy zdržiava najmä netopier fúzatý, netopier Brandtov a netopier veľký. Odtiaľto pochádza i väčšina nálezov netopiera riasnatého, ucháča svetlého a večernice severskej. „Naopak, minimum netopierov zimuje na výstupnom úseku prehliadkovej trasy od Vysokého dómu cez Dlhú chodbu a Palmovú sieň po Zbojnícku komoru. Na ostatných úsekoch sú netopiere viac či menej rozptýlené,“ dodáva Višňovská. Podľa nej dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú rozmiestnenie netopierov v jaskyni, sú mikroklimatické pomery a morfologický charakter podzemných priestorov a čiastočne aj pozícia vo vzťahu k prehliadkovej trase. V podzemí netopiere dokon-
ca majú aj svoju vlastnú sieň. Nachádza sa v hornej časti jaskyne, medzi Dómom SNP a Vodopádovým dómom. Priestoru, ktorý pomenovali Sieň netopierov, dali názov podľa nálezov veľkého počtu naplavených kostičiek netopierov. Nielen zimovisko, ale i letný úkryt: Práve z nálezov starších kostrových pozostatkov, ktoré odborníci ešte v 70. rokoch minulého storočia analyzovali, sa dozvedáme, že jaskyňu kedysi obývali aj druhy, ktoré sa v nej dnes už nevyskytujú. Teda aspoň doteraz ich nikto nevidel. Podľa starších literárnych prameňov netopiere využívali jaskyňu nielen v zimnom období, ale aj ako letný úkryt. Svedčia o tom napríklad zmienky C. Fruwirtha z konca 19. storočia. Za peniaze netopiera: Na svete dnes žije okolo tisíc druhov netopierov, z toho 28 na Slovensku, čo je najviac v Európe. Viaceré sú zapísané aj v červenej knihe ohrozených živočíchov. Spoločenská hodnota jedinca je od 165 do 663 eur, v závislosti od druhu. Nájdu sa však aj takí, pre ktorých peniaze nie sú problém a takýto kúsok by radi mali doma ako suvenír. Pred pár rokmi sa o tom presvedčil aj správca Belianskej jaskyne. „Ruský turista vtedy stiahol netopiera zo steny, že si ho berie so sebou. Povedali sme mu, že to nemôže a on, že peniaze nie sú problém, že zaplatí. Takže nájdu sa aj takí, ktorí si tú prírodu nevážia,“ zaspomínal si na jedného z návštevníkov Jozef Bachleda. (pet)
Čo ste možno nevedeli S vtákmi, ku ktorým boli kedysi priraďované, majú netopiere, okrem schopnosti lietať, iba veľmi málo spoločné. Patria medzi cicavce. Samice rodia na jar mláďatá, ktoré kŕmia materinským mliekom. Na svete žije asi tisíc druhov netopierov, väčšina z nich v subtropickom a tropickom pásme. Najväčším je indomalajský druh Pteropus vampyrus – kaloň jedlý. Má 1,5 kilogramu, dĺžku tela 40 centimetrov a rozpätie krídel až 150 centimetrov. Najmenší je netopier thajský, ktorý meria iba tri centimetre. Rozpätie krídel má 10 centimetrov a váži dva gramy. Kalone, ktorých volajú aj lietajúce psy či lietajúce líšky, sa neorientujú podľa ultrazvuku ako ostatné netopiere. Majú dobrý zrak a veľké oči. Na rozdiel od malých netopierov, ktoré sa živia prevažne hmyzom, ale niektoré i malými žabami, vtákmi, myšami či rybami, si kalone vystačia iba s rastlinnou potravou. Opeľujú desiatky druhov rastlín, medzi nimi napríklad i obrovské stromy – baobaby. Na americkom kontinente však nájdeme aj tri druhy netopierov, ktoré sa živia krvou. Nie však ľudskou. Málokto vie, že netopierí trus, guáno, sa považuje za vynikajúce hnojivo.
10
TD 4/2014
Tatranské XIX. storočie
Rozvojovým impulzom bola železnica (Dokončenie z minulého čísla) Koncesia na výstavbu a prevádzku parnej železnice od stanice Košicko-bohuminskej železnice (KBŽ) v Poprade do Kežmarku bola nakoniec udelená nariadením Uhorského kráľovského ministerstva obchodu č. 24552/87.IX.17 dr. Gregorovi Tátraymu a Karolovi Kostenszkému, ktorí potom výstavbu trate aj viedli. Na trati dlhej 13,2 km boli postavené násypy vysoké až 7 m. 4 drevené mosty s dĺžkou nad 10 m, 1 výpravná budova, 4 sklady tovaru, 1 remíza pre rušne a 17 úrovňových priecestí. Jej stavba trvala iba 7 mesiacov a stála 770 000 K. Prevádzka na nej sa začala 18. decembra 1889. V prvých rokoch viedli prevádzku železnice koncesionári vo vlastnej réžii, 1.júla 1893 bolo však rozhodnuté o prevzatí prevádzky spoločnosťou KBŽ. Frekvencia vlakovej dopravy nebola spočiatku príliš vysoká; jazdili tu dva páry vlakov denne. Na železnici slúžili 2 rušne, vyrobené v roku 1884 lokomotívkou Budapest (výr. č. 94 a 95), pôvodne určené pre Uhorskú severovýchodnú železnicu. KBŽ ich neskôr zaradila do triedy X (ČSD 200.2). (5) Uhorský zákonný článok č. IV/1888 opäť umožnil finančnú podporu štátu staviteľom a
prevádzkovateľom železníc. Len tak bolo možné pokračovať v ďalšej výstavbe železnice údolím Popradu. Nariadením MO č. 28833/91.V.8, bola udelená koncesia na stavbu trate Kežmarok – Spišská Belá koncesionárom Jurajovi Koromzayovi, Tichomírovi Gerevichovi, Augustínovi Greschovi a Augustínovi Kaltsteinovi. Stavbu realizovala firma Schossberger a Lederer. „Dňa 25. júna o pol desiatej predpoludním sa na novovybudovanú železničnú trať zo Spišskej Belej vydala lokomotíva, ktorá ťahala niekoľko vagónov. V nich boli hostia slávnostného otvorenia železničnej trate do Kežmarku. Spišská Belá sa týmto napojila na Košicko – bohumínsku železnicu.“ (6) Takto sa začínala reportáž z otvorenia trate v kežmarskom týždenníku Karpathen – Post. Stavba trate dlhej 8,1 km stála 610 tis. zlatých. Koncesiu na výstavbu železnice zo Spišskej Belej, resp. z niektorého miesta trate miestnej železnice Kežmarok – Spišská Belá do Podolínca získali nariadením MO č. 28481/93.IV.19 splnomocnenci spoločnosti pre výstavbu tejto železnice Vendelín Faykiss a dr. Karol Csáky. Spoločnosť uvažovala o predĺžení železnice až k zemskej hranici, resp. o jej napojení na trať Prešov
Amor boh lásky starých Rimanov sa prevtelil do moderátora Miša Hudáka a prišiel pozdraviť hostí XVII. Plesu primátora mesta Vysoké Tatry. Božská návšteva pre citové záležitosti bola celkom pochopiteľná, keďže ples sa konal minulý piatok v Deň sv. Valentína. Primátor mesta Ján Mokoš nielenže oficiálne otvoril plesový večer, ale pripil si na zdravie s dvojicou novomanželov, ktorá si svoje áno povedala práve v tento deň. O zábavu sa postarala skvelá kapela Abrakadabra a hviezdou večera bola speváčka Sandra, ktorej popularita bola na vrchole v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Text: ija
– Orlov, zámer sa však nepodarilo uskutočniť. Trať viedla údolím rieky Poprad, väčšinou na násypoch vysokých 3 až 5 m. Jedinou významnejšou stavbou na 11,2 km dlhej železnici bol 30 m dlhý oceľový most cez rieku Poprad. Stavebné náklady dosiahli čiastku 900 000 K.
Zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice V prvej polovici 90. rokov založil uhorský štát Tatranskú Lomnicu ako prvé klimatické kúpele Vysokých Tatier. Tá sa však musela presadiť v silnej konkurencii Starého Smokovca, ktorý mal už tradíciu i potrebné vybavenie. Štát preto zveril výstavbu i prevádzku novej osady Prvej spišskej úverovej banke a Ústrednej sporiteľni v Levoči, ktoré mali v prenájme aj prosperujúci Starý Smokovec. Štátny záujem o nové kúpele sa prejavil i na úsilí urýchlene ich spojiť s jestvujúcou železničnou sieťou. Už 24.7.1893 na porade zástupcov Železničná stanica v Tatranskej Lomnici začiatkom 20. storočia uhorskej vlády, štátnych kúpeľov a správy KBŽ bolo rozhodnuté o výstavbe miestnej železnice zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice. Vyhotovením projektu bol poverený staviteľ Adolf Niedenthal, ktorý predložil vyžiadaný projekt i s rozpočtom ešte v tom istom roku. Vtedy sa však plán na výstavbu tejto železnice dostal do konfliktu so záujmom mesta Poprad, obce Veľká i Uhorského karpatského spolku, ktorí presadzovali rozhodnutie prednostne vybudovať železnicu z Popradu do Starého Smokovca. Spor vyriešila až v septembri 1894 komisionálna prehliadka oboch navzájom si konkurujúcich železničných trás. Na nej bolo s konečnou platnosťou prijaté rozhodnutie o uprednostnení výstavby železnice Studený Potok – Tatranská Lomnica,
kompenzované však prísľubom skorej realizácie trasy Poprad – Starý Smokovec. Koncesia na výstavbu železnice do Tatranskej Lomnice bola potom udelená Uhorskému kráľovskému lesnému úradu v Liptovskom Hrádku nariadením MO č. 59737/95. VIII.10. Výstavba, na ktorej pod vedením staviteľov Niedenthala, Hermanna a Gascha pracovalo 300 až 400 robotníkov z okolia, sa skončila za 5 mesiacov a stála 350 000 K. Koľajnice dodali železiarne Diósgyöri, výhybky firma Schlick z Budapešti, podvaly píla v Smolnickej Huti a betónové priepusty firma Wünsch z Budapešti. Na 9,2 km dlhej trati, ktorú križovalo 15 úrovňových priecestí, sa vystačilo so zárezmi a násypmi hĺbky, resp. výšky 1 až 2 m. V Tatranskej Lomnici bola vybudovaná výpravná budova a remíza rušňov. Prevádzka na železnici sa začala 1. septembra 1895 a mala spočiatku sezónny charakter – vlaky jazdili iba od 15.júna do 15. septembra. Až začiatkom nášho storočia, keď si Tatranskú Lomnicu prenajala v Bruseli sídliaca medzinárodná spoločnosť lôžkových a jedálnych vozňov Waggons Lits Cook a zrealizovala tu celý rad investícií, zmenila KBŽ sezónnu prevádzku železnice na celoročnú, nasadila výkonnejšie rušne a predĺžila vlakové súpravy. Okrem rastúcej prepravy návštevníkov zabezpečovala železnica aj zásobovanie Tatranskej Lomnice potravinami, uhlím, koksom i stavebným materiálom a odvážala drevo vyťažené v tatranských lesoch. Zvláštnosťou tejto železnice sa stal parný rušeň triedy XIVa KBŽ s inventárnym číslom 541 (Budapest 1909, v. č. 2293, ČSD 410.006), ktorý nahradil slabšie rušne triedy XII a od ostatných rušňov triedy XIVa sa odlišoval rajdovnými nápravami sústavy Klien-Lindner. Mikuláš Argalács
Zoznam citácií: 5) Pozn.: V odbornej literatúre sa nachádzajú viaceré dátumy, najčastejší však práve 18. marec 1872. 6) Prvé cestovné poriadky pre celú trať z Košíc do Bohumína sa objavili v regionálnej tlači už 20. marca 1872. Úplne scestné je tvrdenie Ladislava Szojku, že sa prvý vlak objavil pod Tatrami v júni 1872... (In: Dejiny Tatranskej elektrickej železnice. HMH, s.r.o., s. 6). In: http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/demiany-julius/ index.htm, autor: Nora Baráthová, 3. 9. 2013, 19.26 h.
Z vrchov a dolín
TD 4/2014
Anton Suchý: Na drytoolingu ma fascinuje kombinácia športu, sily a techniky Stačil jediný pohľad na fotografiu a bolo rozhodnuté. Odvtedy prešlo zhruba pätnásť rokov a Anton Suchý patrí dnes k popredným drytoolingovým lezcom na Slovensku. Začiatkom februára mal premiéru na Svetovom pohári v drytoolingu vo francúzskom Champagny-en-Vanoise, kde v lezení na rýchlosť skončil tesne pred bránami semifinále. Nielen o tom, čo zažil pri zdolávaní alpských drytoolových ciest, porozprával uplynulú sobotu na besede v starosmokoveckom Café Bare U Michalka. „U mňa sa to začalo pohľadom na fotku chlapíka, ktorý liezol previsnutý ľad. Bolo to v nejakom športovom obchode a on na nej visel za čakany v previse. Upútalo ma to a povedal som si, že toto by som rád niekedy robil,“ zaspomínal si na prvý impulz, ktorý ho priviedol k drytoolingu, horský vodca a záchranár. Horolezecká disciplína, pri ktorej sa používajú horolezecké čakany a špeciálne topánky so stúpacími železami – mačkami, bola v tých časoch na Slovensku len v plienkach. „Veľa lezcov začínalo ľadmi, mixovými cestami, aj ja som tým prešiel, potom som sa hocikde „kvačkal“ a prelomové bolo, keď som začal chodiť do Álp a liezť tam drytoolové cesty. Vtedy som prišiel na to, že je to veľmi príjemné lezenie, je to taká gymnastika,“ vraví niekoľkonásobný víťaz Majstrovstiev Slovenska v drytoolingu. Hoci v porovnaní s alpskými krajinami je v Tatrách len zlomok drytoolových ciest, nájdu sa medzi nimi i skutočné výzvy. „Veľmi si hodnotím Nižnú Slavkovskú baš-
Anton Suchý na besede v starosmokoveckom Café Bare U Michalka. Foto: pet tu v masíve Slavkovského štítu, ale statný tréning. Dôležité je zosynaj Centrálny ľad v Galérii Ganku. chronizovať pohyb tak, aby lezec To je jedna z takých vecí, na aké sa nemusel rozmýšľať nad každým určite nikdy nezabudne a ktovie, za krokom. „Je to taký vyšší level všetkoľko rokov tam bude ten ľad opäť kého lezenia, treba čítať tú skalu, natečený. Ani pamätníci si nepa- vedieť, čo si človek môže dovoliť mätajú, že tam tá línia bola. Bola to s tým čakanom... Fascinuje ma na výzva. Čo sa týka psychickej a tech- tom hlavne tá kombinácia špornickej náročnosti, bolo to dosť tvr- tu, sily a techniky, a do toho ešte dé, ale ja si hodnotím každú cestu. kombinácia ľadu a skaly,“ hovorí Takisto tá Nižná Slavkovská bašta o svojom vzťahu k drytoolingu bola jedna z mojich najkrajších jeden z mála slovenských drytoociest v Tatrách a hoci som vyliezol lových lezcov. aj ťažšie, myslím si, že to nie je vždy Len nedávno sa vrátil z frano tom najväčšom výkone, ale je to cúzskeho Champagny-en-Vanoo prežití. V tomto smere bola neza- ise, kde mal začiatkom februára budnuteľná cesta v severnej stene premiéru na Svetovom pohári. Rysov. Bolo to asi top, čo som za „Nedopadol nič moc, lebo som to posledné roky s kamarátmi prelie- trošku „prepískol“ aj s tréningom, zol. Pre mňa však každá posledná aj som ochorel, takže som tam nepekná cesta s pekným zážitkom je zahviezdil, ale neskončil som ani tá najkrajšia,“ netají sa Anton. posledný. Viac-menej som si to Rovnako ako pri iných špor- chcel len odskúšať, nemal som netoch, aj pri drytoolingu je pod- jaké veľké oči, lebo všetko sú to profi lezci, ktorí majú svojich vlastných fyzioterapeutov, doktorov, čo sa o nich starajú a chodia z pretekov na preteky,“ hodnotí svoju účasť na svetovom podujatí Suchý. I keď v celkovom hodnotení skončil v strede štartového poľa, v lezení na rýchlosť mu tesne ušiel postup do semifinále. „Dal som si čiarku, splnil som si ďalší sen a posúvam sa ďalej,“ konštatuje lezec, ktorý má pred sebou ďalšie méty. „Výzvy sú vždy. Stále túžim dostať sa s dobrou partiou do obrovskej steny niekde buď v Himalájach alebo v Patagónii. Také viacdňové lezenie v nejakej Fotografie Miloslava Vanča, ktorý svojim fotoobjektívom zachytil legen- dvojkilometrovej stene by bolo sudárne Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku per. Ale u mňa je to vždy tak, že bez 1970 na Štrbskom Plese, si od uplynulej soboty môžete pozrieť v Galé- plánovania sa dostanem k takým rii Encián na Skalnatom Plese. „Vystavený súbor fotografií je z obdobia, veciam, z ktorých som ešte viac vykeď pracoval ako fotoreportér denníka Smena,“ prezradil Patrik Kolesár tešený ako keď niečo plánujem, lebo z Tatranského okrášľovacieho spolku (TOS), ktorý galériu pod Lom- platí, že väčšinou práve tie plánonickým štítom prevádzkuje. Výstava bola nainštalovaná pri príležitosti vané veci málokedy vyjdú,“ dodáva (pet) Majstrovstiev sveta juniorov v alpských disciplínach v Jasnej. (pet) na záver.
11
V SKRATKE ä Skalnatou dolinou sa v pondelok ozývali povely psovodov a štekot záchranárskych psov. Pod Lomnickým štítom si svoje schopnosti cibrili štvornohí pátrači z oblastných stredísk Horskej záchrannej služby (HZS) Vysoké Tatry a Slovenský raj. Okrem profesionálnych záchranárov sa cvičenia zúčastnili aj dobrovoľní záchranári HZS. ä Uplynulú nedeľu horskí záchranári pátrali po nezvestnom 51-ročnom slovenskom turistovi, ktorý sa odčlenil od skupiny výletníkov na Sliezskom dome s tým, že ďalej bude pokračovať sám. Keďže sa ani do večera nevrátil a jeho mobilný telefón bol nedostupný, zalarmovala jeho sestra 112-ku. Záchranári v spolupráci s políciou prehľadali všetky zostupové trasy zo Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky, avšak muža nenašli. Tesne pred polnocou sa pátracia akcia skončila, keďže sa sám vrátil do ubytovacieho zariadenia. ä Minulú stredu horskí záchranári vyrážali na pomoc 33-ročnému horolezcovi z Litvy, ktorý pri zostupe v oblasti Nemeckého rebríka spadol a poranil si hrudník. Jeho známi mu pomohli dostať sa na Chatu pri Zelenom plese, odkiaľ privolali záchranárov. Tí ho ošetrili a spoločne s chatárom previezli na Bielu vodu, kde ho odovzdali do rúk zdravotníkov. ä V druhú februárovú nedeľu pomoc záchranárov potreboval aj 27-ročný turista, ktorý si na turistickom chodníku nad Rainerovou chatou poranil nohu. ä Proti čiernym skládkam bojujú v Tatrách už aj webom. Nová stránka www.naskladkyniesmekratki.sk ktorú spustilo občianske združenie Tatry, prináša nielen prehľad o nelegálnych kopách odpadu, ale informuje aj o inváznych rastlinách a možnostiach zapojenia sa občanov do monitorovania lokalít, v ktorých sa takéto skládky nachádzajú. Webstránka je súčasťou projektu Na skládky sme krátki, ktorý združenie odštartovalo ešte v apríli minulého roka. ä Po dlhšej odmlke sa opäť ohlásil orol Arnold, ktorého ochranári pred cestou do afrického zimoviska „vyzbrojili“ minivysielačkou. Tá ich priebežne informuje o jeho pobyte. Podľa údajov z konca januára Arnold tančil vzdušné tango v chránenej oblasti delty rieky Okawango. Jeho predchádzajúce „hlásenie“ prišlo z juhu Zimbabwe, z oblasti vzdialenej len asi 12 kilometrov (pokračovanie na str. 12)
12
TD 4/2014
V SKRATKE (dokončenie zo str. 11) od Juhoafrickej republiky. Potom sa otočil a preletel do pohraničia s Botswanou. Posledné januárové dni trávil znovu v Botswane, v Národnom parku Chobe. Pred pár dňami sa „ozval“ z juhovýchodnej Botswany. Nachádzal sa medzi mestečkami Mahalapye a Palapye, v povodí rieky Limpopo, čo je doteraz najjužnejšie miesto jeho výskytu na čiernom kontinente. Ochranári očakávajú, že už onedlho by mal pomaly začať migrovať späť na Slovensko. ä Bobry si pod Tatrami vyhliadli nové lokality. Hlodavce, ktoré boli na Slovensku v polovici 19. storočia považované za vyhynutý druh, sa najnovšie usídlili už aj v oblasti Lopušnej doliny. Ich pobytové stopy tam ochranári zaregistrovali ešte minulý rok. ä Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica hľadá medzi žiakmi, učiteľmi a školami Živel. Nominovať na ocenenie za environmentálnu výchovu školákov s inšpiratívnymi nápadmi alebo pedagógov, ktorí vďaka svojmu nadšeniu nadchli celú školu a spolu s ostatnými zmenili jej atmosféru, či školy podporujúce environmentálne aktivity, možno do konca mája na webstránke www.zivica.sk/zivel, kde nájdete aj viac informácií o projekte. Piatich finalistov v každej kategórii vyberie odborná medzinárodná porota, víťazov vyhlásia v októbri. ä Vytvorte si Zelený svet a ukážte svoj vzťah k svojmu mestu či obci. Témou 19. ročníka medzinárodnej výtvarnej súťaže, ktorú pre žiakov pripravila Slovenská agentúra životného prostredia, je M(i)esto pre ľudí. Súťažiaci si môžu vybrať z viacerých kategórií – prvou je kresba, maľba, grafika a kombinovaná technika, druhou kategóriou je detský animovaný film, ďalšou čiernobiela a farebná fotografia. Uzávierka prác je 28. marca. Podrobnosti o súťaži, ktorej cieľom je vštepovať deťom vzťah k prírode, k životnému prostrediu formou budovania návykov a zručností v umeleckom prejave, nájdete na www.enviroportal.sk. Víťazné práce budú vystavené od 19. do 24. mája v priestoroch Múzea SNP v Banskej Bystrici. ä Vlani urobila Slovenská inšpekcia životného prostredia 3 179 kontrol, pri ktorých uložila 573 pokút za takmer 650-tisíc eur. Porušenie právnych predpisov zistila dokopy v 756 prípadoch. V porovnaní z rokom je to pokles o 1,5 percenta. (pet)
Z vrchov a dolín
Memoriál Vlada Tatarku sa uskutoční v poslednú marcovú sobotu Otázniky okolo spomienkových pretekov horských záchranárov Memoriálu Vlada Tatarku sú zodpovedané. Keď prišla z Pakistanu hrozná správa o tom, že Peter Šperka sa stal jednou z obetí teroristického útoku pod osemtisícovou horou Nanga Parbat, bolo viac ako nepredstaviteľné, že by jeho aktivity ešte niekto
dokázal udržať pri živote. Jednou z nich bol aj memoriál, ktorý sa konal posledných dvanásť rokov pravidelne a horskí záchranári si v náročnej súťaži pripomínali svojho kolegu Vlada Tatarku. Všetko nasvedčovalo tomu, že tento trinásty ročník sa neuskutoční. „Otcom týchto pretekov bol Peťo. Nikdy nebolo jednoduché ich zorganizovať, zohnať dostatok ľudí na prípravu, finančné prostriedky, ale aj samotné vytýčenie trasy a jej technické zabezpečenie. Nakoniec sme sa rozhodli, že to musíme urobiť. Po dohode s riaditeľom Horskej záchrannej služby (HZS) sme vytvorili organizačný tím a dohodli termín,“ priblížil Martin Jakubík, predstaviteľ Himalaya clubu Vysoké Tatry. V organizačnom tíme sú aj Vladka Tatarková a Jana Šperková, dcéry oboch zosnulých záchranárov, ktoré memoriál vnímajú veľmi citlivo a snažia sa život svojich otcov pretaviť do športového diania. Termín pretekov bol stanovený na 29. marca a horskí zá-
chranári absolvujú kros, lezenie na skale i v ľade. So slalomom s transportnými prostriedkami tento rok nerátajú, keďže snehové podmienky sú nepriaznivé. „Aj tie ostatné disciplíny sú otázne. Radi by sme urobili tradičnú trať, ale budeme sa musieť prispôsobiť podmienkam, aké aktuálne budú,“ povedal Jozef Janiga, riaditeľ HZS. Pred vyhlásením výsledkov sa bude spomínať už na dvoch záchranárov. V tejto podobe by sa preteky mali uskutočniť poslednýkrát, ich model by sa mal zmeniť. „Ešte nemáme konečnú predstavu, ako by to malo vyzerať. Ale určite si týmito pretekmi chceme uctiť pamiatku všetkých našich kolegov, ktorí tragicky zahynuli. Pre zvýšenie atraktivity by sme chceli, aby začali kolovať po horských oblastiach obdobne, ako je to s Dňom HZS. Pretekári tak budú mať stále novú trať, čo by mohla byť pre nich nová výzva. Uvidíme, ako sa nám to podarí presadiť,“ prezradil plány Janiga. (ija)
Turisti vlani nechali v Tatrách na pokutách vyše dvetisíc eur Nerešpektovanie sezónnej uzávery turistických chodníkov, odhadzovanie odpadkov a zakladanie ohňa v národnom parku, parkovanie na lesných cestách či bivakovanie vo vysokohorskom prostredí. Aj to je vizitka nedisciplinovaných turistov, ktorým len vlani „naparila“ lesná stráž pokuty za viac ako dvetisíc eur! Najčastejšie siahali do peňaženky nedisciplinovaní návštevníci Západných Tatier v oblasti Oravíc a Zverovky, ale aj na Štrbskom Plese a Podspádoch. „Zväčša išlo o rušenie pokoja porušením sezónnej uzávery turistických chodníkov, pohybom mimo značkovaných chodníkov alebo ich
skracovanie a o nedovolené bivakovanie vo vysokohorskom teréne,“ zosumarizoval najčastejšie prešľapy turistov voči zákonu o lesoch vedúci ochranného obvodu Oravice Štátnych lesov (ŠL) TANAPu Ján Krušpán. Lesná stráž návštevníkov vlani pokutovala aj za vchádzanie a státie áut na lesných cestách a pozemkoch. „Ostatné porušenia zákona sa týkali najmä znečisťovania prostredia národného parku odpadkami, zakladania ohňov mimo vyznačených miest a zberu lesných plodov,“ konkretizoval Krušpán. Počas uplynulých piatich rokov uložili členovia lesnej stráže ŠL TANAPu blokové pokuty vo
výške takmer 8 800 eur. Najhlbšie do vrecka v tomto období načreli najmä turisti v Oraviciach, ale aj na Zverovke, v Tatranských Matliaroch, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Javorine, Podspádoch a Habovke. Návštevníci na Podbanskom, v oblasti Tichej a Kôprovej doliny, zaplatili za porušenie zákona o lesoch viac ako tristo eur. Podľa Lenky Burdovej zo ŠL TANAPu výška vybraných pokút však ani zďaleka neodzrkadľuje množstvo priestupkov, ktoré členovia lesnej stráže riešili zväčša výzvou na upustenie od protiprávneho konania priamo na mieste. (pet)
Na zľadovatené chodníky upozorňujú tabuľky Pozor! Zľadovatelý chodník. Informačné tabule s takýmto varovaním rozmiestnili začiatkom februára Štátne lesy (ŠL) TANAPu, ktoré sú správcom turistických chodníkov v národnom parku, na ich najnavštevovanejších úsekoch. „Všetky značkované turistické chodníky v národnom parku pokrýva v súčasnosti vrstva zľadovateného snehu alebo ľadu. Príčinou sú výkyvy počasia, keď počas dňa teplo aj to málo snehu, ktoré v Tatrách je, roztápa, a nočné teploty pod bodom mrazu, vďaka ktorým roztopený sneh a vo-
da na chodníkoch zamŕza,“ upozorňuje Dominik Michalík, vedúci Strediska terénnych služieb ŠL TANAPu. Návštevníci Tatier by preto mali zvýšiť opatrnosť pri túrach v horskom prostredí. „Turisti by mali s touto skutočnosťou počítať a na túru sa riadne vystrojiť. A to vrátane paličiek a vhodnej obuvi prípadne stúpacích želiez, tzv. mačiek,“ dodáva Michalík. Pamätať by podľa neho mali aj na to, že na túry po takomto chodníku sa vydávajú na vlastné nebezpečenstvo. (pet)
Šport
TD 4/2014
13
Celkovými víťazmi Veľkej ceny Slovenska sa stali Pedan Heiko a Daniela Kamenická Uplynulý víkend patril na Štrbskom Plese už 59. ročníku Veľkej ceny Slovenska v alpskom lyžovaní. Organizátori sa mohli tešiť, že konečne im prialo počasie a preteky sa mohli uskutočniť podľa plánovaného programu. Smutnejší však boli z menšieho počtu štartujúcich, pod čo sa podpísali zrejme prebiehajúce olympijské hry v Soči, ale aj obdobné preteky konajúce sa v Čechách. Na štart obrovského slalomu sa v sobotu i nedeľu postavilo 44 mužov a 22 žien z Česka, Chorvátska, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Talianska a Slovenska. V sobotňajšom obrovskom slalome si najlepšie poradil s traťou na Furkote Poliak Pawel
Starzyk pred domácim Samuelom Šenkárom a tretím Pedanom Heikom. Medzi ženami dominovala slovenská zjazdárka Daniela Kamenická pred Poľkou Annou Kolasou a Evou Trajčíkovou. V nedeľu si vylepšil chuť prvým miestom Heiko, ktorý sa napokon stal aj celkovým víťazom. Na druhom mieste sa umiestnil Matúš Pavelka a tretí najrýchlejší čas patril sobotňajšiemu víťazovi Poliakovi Starzykovi. Nedeľný ženský obrovský slalom vyšiel najlepšie Slovenke Simone Sobekovej, druhé miesto obsadila víťazka zo soboty Kamenická a tretia skončila Katarína Miklošová. (red)
V sobotu tretie miesto a nedeľný triumf stačili slovenskému lyžiarovi Pedanovi Heikovi na celkové víťazstvo. Foto: D. Hlinka
Zimná bežecká séria je ukončená Až štvrté a zároveň posledné preteky Zimnej bežeckej série (ZBS) priniesli pre bežcov podmienky ako v zime. Organizátori opäť pripravili inú trať, ktorá viedla klasickým lomnickým okruhom, z ktorého vybehli k údolnej stanici starej lanovky a odtiaľ po žltej značke turistického chodníka vedúceho do Tatranských Matliarov, odtiaľ sa vrátili popri ceste do cieľa pred Apartmánový hotel Wili v Tatranskej Lomnici. Na šesťkilometrovú trať sa postavilo 72 pretekárov. Medzi mužmi opäť, už po tretíkrát, nenašiel premožiteľa Peter Žiška, ktorý zvíťazil spôsobom štart – cieľ. „Bežalo sa mi oveľa lepšie ako pred mesiacom, vyhovuje mi snehový tvrdší terén. Minule sme sa spolu
Na štarte Zimnej bežeckej série.
držali traja a skoro do cieľa sme išli vo dvojici, bolo to bojovnejšie,“ zhodnotil v cieli najrýchlejší muž. Keďže na prvých pretekoch série nebežal, v celkovom poradí mu to stačilo len na šieste miesto. Druhý dobehol Konštantín Kocian a tretí Matúš Vnenčák, ktorý si týmto výsledkom zabezpečil celkové druhé miesto. Medzi ženami sme sa dočkali novej víťazky. Patríciu Gánovskú je možné vidieť predovšetkým na českých tratiach, keďže tam žije a pracuje. Odskočila si však do Tatier za rodinou a nenechala si v rámci tréningového procesu ujsť ZBS, kde naplno ukázala svoje bežecké schopnosti. „Keďže je pomerne teplá zima, zvolila som maratónky, no v kopci som
sa s nimi dosť potrápila, keďže sa v nich šmýkalo,“ posťažovala si Gánovská, ktorá aj napriek tomu dobehla pred svojimi súperkami s vyše trojminútovým náskokom. Rodáčka z Tatier je momentálne v príprave na Bostonský maratón a pobeží ho už 21. apríla. Druhá dobehla Mária Prášilová a doterajšej trojnásobnej víťazke Michaele Kuchárikovej sa ušlo až tretie miesto. Stačilo jej to však na to, aby sa stala absolútnou víťazkou ZBS. Podujatie si hneď v prvom ročníku našlo pomerne početnú skupinu fanúšikov, ktorí sa zúčastnili všetkých štyroch kôl. Usporiadatelia tak už teraz uvažujú, ako bude vyzerať ďalší ročník. „Prekvapilo nás to, ale aj potešilo, že toľko ľudí
v zimnom tréningovom období má chuť si zasúťažiť. Trošku zmeníme trate, ale väčšina z nich by mala opäť štartovať z Tatranskej Lomnice a jedno kolo predpokladáme, že sa uskutoční v areáli golfového ihriska vo Veľkej Lomnici,“ povedal Peter Vegh z usporiadateľského Sport Club 1896 Štrbské Pleso a dodal: „Určite ostaneme pri dĺžke tratí ako to bolo v tomto úvodnom ročníku. Zimné počasie je predsa len zradné a veľký chlad a mráz môžu spôsobiť, že na dlhšej trati by nám pretekári mohli ochorieť.“ Celkoví víťazi ZBS: Muži: 1. Martin Zapalač, 2. Matúš Vnenčák, 3. Wawrzyniec Pawski. Ženy: 1. Michaela Kucháriková, 2. Andrea Repková, 3. Dagmar Stejskálová (ija)
Foto:ija
V poslednom kole Zimnej bežeckej série sa predstavila aj domáca pretekárka Patrícia Gánovská, ktorá s prehľadom zvíťazila. Foto:ija
14
TD 4/2014
Šport
Víťazom Snowboard Festu sa stal Švéd Måns Hedberg Cez víkend sa na Štrbskom Plese opäť po roku zišla európska snowboardová špička. Odvážne kúsky, ktoré neraz divákom vyrážali dych, tentokrát predviedla vyše tridsiatka borcov zo Švédska, Fínska, Česka, Talianska, Bulharska, Nemecka, Rakúska, Nórska, Švajčiarska – a nechýbal ani Slovák Matej Matys. Víťazom 14. ročníka Sony Xperia Snowboard Fest 2014 sa napokon stal Švéd Måns Hedberg. Najväčšie snowboardové podujatie na Slovensku, ktoré je zaradené do medzinárodného seriálu World Snowboard Tour, odštartovalo už v piatok napoludnie. Večerný tréning, počas ktorého si jazdci otestovali aj obrovský, dvadsaťmetrový skok, pretekárov „nažhavil“ na sobot-
ňajšie finále. „Boj o finálovú desiatku a víťaza bude veľmi ťažký, ani jeden rok sme nemali toľko skvelých profesionálov, bude sa na čo pozerať,“ avizoval hlavný organizátor podujatia Jozef Murín. V kvalifikácii sa predstavil aj najlepší slovenský zástupca v súťaži Matej Matys, ktorý vlani skončil na 12. mieste. „Na štarte si ešte v hlave preberiem skok, ktorý budem robiť, ale od chvíle, keď sa pustím, snažím sa nemyslieť už na nič. Svaly sú už v podstate zvyknuté na ten trik, takže oni si to vyriešia, ale keď jazdec o ňom veľa na štarte rozmýšľa, väčšinou spadne,“ prezradil taktiku Matys, ktorý skončil tesne pred bránami finále. To už bolo v réžii borcov zo
Parádne triky predviedla európska snowboardová špička cez víkend na Štrbskom Plese. Foto: pet severských krajín, medzi elitu sa podarilo postúpiť aj jazdcom zo Švajčiarska, Slovinska a Čiech. Spolu s Månsom Hed-
bergom si „bedňové“ umiestnenie napokon vybojovali Fín Tuomas Pohjonen a Nór Markus Olimstad. (pet)
Tatranskú Lomnicu ovládli extrémni zjazdári
Na štart pretekov sa postavilo 170 extrémnych zjazdárov. Foto: Red Bull Zjazdovky pod Lomnickým štítom patrili v druhú februárovú sobotu extrémnym zjazdárom.
Trať z Čučoriedok do Tatranskej Lomnice najrýchlejšie zvládol Michal Bekeš, ktorý s obrovským
náskokom ukázal chrbát celému štartovému poľu. V kategórii snowboard zvíťazil strieborný olympijský medailista Rado Židek. Na štart pretekov, ktoré „odpálili“ šnúru extrémnych masových zjazdov Red Bull Homerun, sa postavilo 170 pretekárov. Neodradili ich ani hmla a nepríjemný vietor, ktorý lomcoval Tatranskou Lomnicou po celý deň. Krátko pred štartom sa však vyčasilo a tak si masovku pretekári mohli naplno vychutnať. Po štartovacom výstrele ich čakal 50-metrový šprint k lyžiam a snowboardom, rýchle „obúvanie” dosiek a lyží a šus dolu kopcom, ktorý trval približne minútu.
Celkovým víťazom pretekov, ktoré boli pokračovaním populárnych masových zjazdov známych ako Red Bull Zjazd na Doraz na Chopku a v Tatranskej Lomnici, sa stal Michal Bekeš. Medzi lyžiarkami bola najrýchlejšia Poľka Jola Wozniak. Na snowboarde exceloval strieborný olympijský medailista Rado Židek a spomedzi pretekárok trať z Čučoriedok do Tatranskej Lomnice za najkratší čas zvládla Jana Beňačková-Štefečková. Red Bull Homerun na slovenských svahoch pokračuje ešte ďalším kolom. Odvážlivcov v poslednú marcovú sobotu privíta lyžiarske stredisko Jasná v Nízkych Tatrách. (pet)
O pohár primátora Vysokých Tatier Minulý týždeň vo štvrtok odjazdili žiaci tatranských základných škôl prvé kolo tohtoročných lyžiarskych pretekov O pohár primátora Vysokých Tatier v obrovskom slalome, ktoré sa síce malo uskutočniť na Bukovej hore v Tatranskej Lomnici, ale keďže tohtoročná zima nepraje lyžiarskym svahom, všetko sa presunulo na svah Interski na Štrbskom Plese. Za ideálneho počasia sa na štart postavilo 55 pretekárov v šiestich kategóriách zo všetkých troch tatranských škôl. Trať so stometrovým prevýšením mala šestnásť brán. „Organizujeme tieto preteky, aby si tatranské deti mohli zalyžovať a okúsiť aj atmosféru pretekov.
Snažíme sa podporovať športové aktivity malých Tatrancov,“ povedal Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry. O technické zabezpečenie sa už tradične postarali členovia Lyžiarskeho klubu Tatranská Lomnica, ktorí vždy profesionálne pripravia trať pre deti. Druhé a zároveň záverečné kolo sa uskutoční 13. marca opäť na svahu Interski na Štrbskom Plese. Výsledky: Najmladšie žiačky: 1. Monika Denická, 2. Timea Polorecká, 3. Hana Chudíková (všetky ZŠ Tatranská Lomnica). Najmladší žiaci: 1. Martin Michalka, 2. Matúš Matúšek, 3. Tomáš Dorko (všetci ZŠ Tatranská
Najúspešnejších pretekárov na stupňoch víťazov ocenil primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Na fotografii sú najrýchlejší z kategórie najmladší žiaci. Foto: ija Lomnica). Mladšie žiačky: 2. Lea Weberová, 2. Simona Janigová (obe ZŠ Tatranská Lomnica), 3. Romana Moravčíková (ZŠsMŠ Dolný Smokovec). Mladší žiaci: 1. Kristián Pavelka, 2. Arno Hubač (obaja ZŠ Tatranská Lomnica), 3. Teo Žampa (ZŠsMŠ Dolný Smo-
kovec). Staršie žiačky: 1. Zuzana Denická, 2. Klaudia Štefaňáková, 3. Štefánia Harenčárová (všetky ZŠ Tatranská Lomnica). Starší žiaci: 1. Aleš Várady (ZŠ Tatranská Lomnica), 2. Leo Petečel, 3. Daniel Lukáč (obaja ZŠsMŠ Dolný Smokovec). (ija)
Infoservis / Šport
TD 4/2014
Tatranci pod olympijskými kruhmi Olympiáda v Soči sa pomaličky blíži k svojmu záveru. Niektorí sa na Slovensko vrátia spokojní, iným sa nepodarilo splniť si predsavzatia. Skúsme si zhrnúť, ako sa darilo tatranským želiezkam pod olympijskými kruhmi. Alpské lyžovanie: Doteraz nám najväčšiu radosť urobil Adam Žampa historickým piatym miestom v superkombinácii. Po zjazde figuroval na 27. mieste, ale najrýchlejšou jazdou v slalome sa katapultoval do päťky najlepších. V Super G sa okrem Adama predstavil aj jeho mladší brat Andreas. Prvý menovaný zajazdil dvadsiaty ôsmy čas, Andreas prišiel do cieľa na 36. mieste. Aj v Superkombinácii žien sme mali zastúpenie. V zjazde skončila Jana Gantnerová mladšia na 27. mieste, slalom však nedokončila. Sánkari: Zrejme najlepšie umiestnenie sme mohli čakať v tímových pretekoch zmiešaných družstiev. Ambícia sa pohybovala na úrovni ôsmeho miesta. Tím v zložení Viera Gbúrová,
Jozef Ninis a dvojica Marián Zemaník a Jozef Petrulák si napokon vyjazdila desiatu priečku. V súťaži jednotlivcov Jozef Ninis po štyroch jazdách obsadil dvadsiatu priečku. V dvojiciach sme mali až dve želiezka v ohni, viac sa darilo Zemaníkovi s Petrulákom, ktorí skončili na dvanástom mieste, o štyri stupienky nižšie sa umiestnili Karol Stuchlák a Marek Solčanský. Beh na lyžiach: Na 15 kilometrov dlhej trati sa náš päťnásobný účastník olympijských hier Martin Bajčičák umiestnil na 23. mieste, jeho mladší tímový kolega Peter Mlynár dobehol 51. V individuálnych pretekoch v šprinte si Mlynár veril, bohužiaľ, nepodarilo sa mu postúpiť z kvalifikácie, Bajčičák v skiatlone dobehol na 31. priečke. Ani ženám nevyšiel šprint a Daniela Kotschová pri svojom olympijskom debute nepostúpila z kvalifikácie. Bežci na lyžiach i alpskí lyžiari ešte nenaplnili celý svoj olympijský program a veríme, že nám ešte urobia radosť. (ija)
SPOMIENKA Dňa 16. februára 2014 uplynulo už 5 rokov od tragickej smrti nášho milovaného Milana Plzáka v Lomnickom sedle. Nezabudneme, Milan, na vtip, múdrosť, úctu. Vieme, že si ich mal rád. Ďakujeme za spomienku všetkým, ktorí ho poznali a nezabudli.S láskou spomínajú všetci, ktorí Ťa úprimne mali radi. Manželka Danka, synovia Milanko a Norko, rodičia, brat, svokrovci a ostatná rodina.
Mestská polícia (MsP) Vysoké Tatry Vás pozýva.
Dňa 17. marca 2014 o 15.00 h sa vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Starom Smokovci uskutoční stretnutie
s JUDr. Monikou Jankovskou, štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti SR, autorkou brožúriek 7 krokov na ochranu spotrebiteľa Je určené všetkým - nielen tým, ktorým spôsobujú problémy nekalými praktikami „šmejdi“, či zlé pôžičky z nebankových subjektov následné súdne exekúcie. Právnička, JUDr. Jankovská, spolu s MsP sa vám budú snažiť bezplatne poradiť, ako sa vyhnúť podobným problémom.
15
INFORMÁCIA o čase a mieste konania voľby prezidenta Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje, že: l. Voľba prezidenta Slovenskej republiky sa vykoná v sobotu 15. marca 2014 od 7.00 hodiny do 22.00 hodiny. Ak ani jeden z kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, bude sa druhé kolo voľby konať v sobotu 29. marca 2014 od 7.00 hodiny do 22.00 hodiny. 2. Miestom konania voľby prezidenta Slovenskej republiky je • okrsok č. 1 - Vyšné Hágy, Základná škola – 1. trieda pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Vysoké tatry, časť Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy • okrsok č. 2 - Nová Polianka, Vysokošpecializovaný ústav pre pľúcne choroby lekárska knižnica pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Vysoké Tatry, Nová Polianka • okrsok č. 3 – Tatranská Polianka, Sanatórium Dr. Guhra – kinosála pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Tatranská Polianka • okrsok č. 4 - Starý Smokovec, Mestský úrad – malá zasadačka - pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Vysoké Tatry, časť Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Horný Smokovec • okrsok č. 5 – Dolný Smokovec, Denné centrum /Klub dôchodcov/ - pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Vysoké Tatry, časť Dolný Smokovec • okrsok č. 6 – Tatranská Lomnica, Denné centrum /Klub dôchodcov/ - pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Vysoké Tatry, časť Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby • okrsok č. 7 - Tatranská Kotlina, Denné centrum /Klub dôchodcov/ - pre voličov oprávnených voliť prezidenta Slovenskej republiky s trvalým pobytom Vysoké Tatry, časť Tatranská Kotlina
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Máte záujem si pravidelne rekreačne zahrať volejbal/basketbal v telocvični v Tatranskej Lomnici? Na výkone nezáleží, stačí chuť! V. Dubiel,
[email protected], 0910 979213 n Chcete si so svojimi deťmi vo veku 6-10 rokov pravidelne zahrať loptové hry v telocvični v Tatranskej Lomnici? Prosím zavolajte alebo napíšte. V. Dubiel,
[email protected], 0910 979213 n AKCIA pri príležitosti MDŽ. Kozmetika – pedikúra, 5. a 12. marca farbenie obočia iba za 1 euro, k manikúre parafínový zábal na ruky grátis. Nájdete nás
v obchodnom dome pod Sintrou v Starom Smokovci. Tel.: pedikúra: 0918 477 458, kozmetika: 0902 875671.
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 4/2014
Kalendár podujatí
