VÝSADBA OVOCNÝCH DREVÍN A STAROSTLIVOSŤ PO VÝSADBE
Dočasne uskladníme na tienisté miesto, s koreňmi do vlhkých pilín alebo pôdy. Dbajte na správne označenie odrôd. Pred výsadbou namočíme korene do dažďovej vody na 12 hodín, strom doplní stratenú vodu. Nie viac ako na 24 hod. NÁROKY DREVÍN NA PROSTREDIE
Pestovanie ovocných drevín kmenných tvarov v súlade s prírodou
PRED VÝSADBOU Včasný nákup výsadbového materiálu, ale najskôr po 15. 10. Tvar stromu voliť podľa typu plánovanej výsadby. (polokmeň, vysokokmeň). Polokmene má výšku kmienka 1,3-1,5 m, vysokokmene 1,7-1,9 m. Preferovať stromčeky špičáky (hrotiaky) , štepené dostatočne vysoko, s pevným zdravým kmienkom , nepoškodený , so zahojenými ranami. Koreňový systém nepoškodený , bohato jemných vlásočníc a minimálne 3 hlavné korene. Použitie vhodných podpníkov: Pre extenzívne pestovanie sú najvhodnejšie podpníky semenné (jabloňový, hruškový, čerešňový semenáč, mirobalán, ringlota, jarabina, ... Dreviny prepravujte opatrne, zabalené korene proti vysychaniu.
Vo svojich ekologických požiadavkách sa jednotlivé ovocné druhy, ba aj odrody značné líšia. Všeobecné platí, že nároky ovocných druhov sa stupňujú s ušľachtilosťou odrody. Všeobecné požiadavky ovocných drevín na prostredie: Vhodné polohy: rovné plochy alebo mierne svahy orientované na juh alebo juhozápad vzdušné a svetelné lokality Nevhodné polohy: vlhké alebo podmáčané lokality , zatienené , mrazové polohy (údolie alebo úpätie svahov, stekajúci studený vzduch, inverzia) , veľmi prudké svahy, spustnuté pôdy, navážky stavebného odpadu a podobne, zdroje silného znečistenia. Vhodná pôda by mala mať túto štruktúru : hĺbka najmenej 60 cm, dobrá štruktúra a priepustnosť pôdy , ktoré umožňujú výmenu vzduchu a vsakovanie a vzlínanie vody , primeraná biologická aktivita , vhodný obsah humusu , pôdna reakcia pH 5,5 -7,5 Jablone: svojimi nárokmi na klimatické podmienky jablone patrí medzi veľmi plastické ovocné druhy. Táto plasticita je daná širokým sortimentom pestovaných odrôd a podpníkov Slivka znesie aj utužené a vlhkejšie pôdy , kde sa jabloniam nedarí . Niektoré odrody myrobalánu nie sú vhodné do utužených ílovitých a vlhkých pôd . Čerešne: úspešne rastú aj na plytkých pôdach . Ťažké pôdy nie sú pre nich vhodné - môžu trpieť rakovinou , glejotok a apoplexia. Hrušky: vyžadujú hlbšie pôdy, priepustne, neznášajú stagnujúcu vodu, teplejšie a oslnené lokality Orech: lokality čo najmenej ohrozované neskorými jarnými mrazmi – nevhodné sú z tohto dôvodu terénne jamy, uzavreté údolia a lokality obkolesené terénnymi prekážkami, naopak ideálne sú mierne svahovité pozemky, chránené pred studenými vetrami a plošiny vyvýšené nad okolitým terénom.
Moruše, marhule: vyžadujú oslnené stanovisko, bohatú, priepustnú pôdu s dostatkom humus. Zo všetkých najnáročnejšie na teplo a pôdu, zato znášajú veľmi dobre obdobie bez zrážok. Druhy ktoré sa dokážu poradiť s nedostatkom vody v letných mesiacoch: - čerešňa vtáčia (Prunus avium L. ), čerešňa mahalebková vhodná ako podpník (Prunus mahaleb L.), orech kráľovský (Juglan regia L.), hruška obyčajná (Pyrus communis L.), moruša biela (Morus alba L.), moruša čierna (Morus nigra L.), slivka višňoplodá (Prunus cerasifera Ehrh.) aj ako podpník pre slivky, marhuľa ( Prunus armeniaca, L. ).
Ovocné druhy na semenných podpníkoch
spon výsadby v m
max počet na 1 hektár
jablone
10x10 - 12x12
90
hrušky
10x10 - 14x14
70
slivky
6x6 - 8x8
160
čerešne
12x12
70
gaštany
14x14 - 16x16
45
oskoruše
16x16 -18-18
40
sladkoplodé jarabiny
8x8 - 10x10
120
marhule
8x8
130
orech vlašský
14 x14 -16 x 16
45
lieska velkoplodá
6x6
220
TERMÍN PRÁCE
POSTUP VÝSADBY
Jesenné termín trvá prakticky od opadu lístia až do príchodu silnejších mrazov. Jarný termín začína čo najskôr po rozmrazení pôdy, ako to vlhkosť pôdy dovolí. Jesenná výsadba s výnimkou chladných a vlhkých oblastí je oveľa vhodnejšie ako jarná. Stromy už na jeseň počas niekoľkých týždňov zakorenia a nasledujúcu jar majú výrazný náskok v raste a vývoji . Tiež majú k dispozícii zásobu zimnej vlahy. Dobrý štart a predĺženie prvého vegetačného obdobia zvyšuje životaschopnosť a odolnosť stromov .
Pri sadení stromov sa osvedčuje pracovať vo dvojiciach . Jedna osoba pridržuje stromček vo výsadbovej jame na správnom mieste a vo správnej hĺbke . Druhý pracovník rozmiestni korene rovnomerne v priestore jamy , tak , aby neboli nakopené pohromade alebo ohnuté nahor.
SPON VÝSADBY Vzdialenosti jednotlivých výsadbových miest volíme veľkoryso a s vedomím , ako veľkých rozmerov stromy dosiahnu v dospelosti v závislosti na druhu, odrode a podpníku . Máme na zreteli aj estetické , krajinotvorné hľadisko a tiež dostatočný prístup svetla a vlahy pre bylinný porast, poprípade sprievodné ovocné kroviny pod stromami a medzi nimi. Nevolíme preto usporiadanie v radoch , ale nepravidelnú výsadbu stromov vo vzájomných vzdialenostiach od 8 do 15 až 20 i viac metrov . Menší priestor budú vyžadovať slivky, marhule , väčšie jablone , ešte väčšie hrušky , čerešne a najviac priestoru je potrebné vyhradiť orechom, jedlým gaštanom a oskoruši domácej. Spon volíme aj podľa bujnosti podpníku a ovocnej odrody. Úlohu zohráva aj prírodné podmienky stanoviska.
Technologický postup výsadby v 12 bodoch: 1 . ) Vytvoríme plánik výsadby a vymeriame pozemok výsadby ( pomocou pásma , šnúry a kolíkov ) . 2. ) Vykopeme jamu - hĺbka 60 cm , šírka 80 -120 cm . 3. ) Dno dôkladne prekypríme . Kde je pôda ťažká, ílovitá je vhodné kopať jamy s predstihom , pre jarné výsadby napr už na jeseň. Pôdu skyprí mráz. 4. ) Do dna jamy zatlčieme kôl . Z južnej strany , aby ochránil stromček pred ostrým jarným slnkom . Kôl z odolného dreva, pevný a dostatočne dlhý. 5. ) S vykopanou zeminou dôkladne premiešame dobre vyzretý kompost alebo úplne skompostovaný hnoj. Nepridávame žiadne priemyselné hnojiva, seno, čerstvý hnoj, trsy trávy, opadané listy, atď. 6. ) Zrežeme korene stromčeka do zdravého dreva , tým podporíme tvorbu aktívnych koreňov . Dôkladne skontrolujeme korienky, poškodené odstrihneme. 7. ) Vložíme stromček do diery , korene ľahko zasypeme zeminou a ľahkým pretrepaním zdvíhame nahor. Okolo koreňov nesmú zostať priestory bez zeminy. Je veľmi dôležité aby ta najjemnejšia zemina priliehala ku všetkým korienkom!!! Dôkladne to preverte.
8. ) Stromček sadíme tak hlboko ako bol dopestovaný v škôlke, teda koreňový kŕčok je ešte v pôde, počítame s tým že zemina trochu sadne, račej sadíme plytšie ako hlboko. 9. ) Dosypávame zeminu . Na vrchnú vrstvu použijeme trsy trávy, ak sadíme na lúke , vždy však obrátenej koreňmi nahor . 10. ) Uchytíte stromček rozložiteľnou páskou ku kolu ( úväzok musí byť voľný ) kôl nesmie odierať stromček, nezasahuje do korunky. 11. ) Zalievame v prípade ak je zemina suchá, alebo ak sadíme na jar. Výdatne , aspoň 30 litrov. Ak je pôda na jeseň vlhká , zálievku neodporúčam. 12. ) Harmonizujúci rez v prvok roku stromčeka vykonáme vždy v predjarí. 13. ) Po niekoľkých týždňoch pôda okolo stromčeka zľahne , zrovnáme ju alebo doplníme , prípadne utiahneme úväzok, udržujeme okopanú, zamulčovanú ! Veľký objem jamy a dostatkom vyzretého kompostu sú dôležité pre výborný štart dreviny. 30 až 50 kg dobre vyzretého kompostu je primerané. Na stanovišti s kyslou pôdou ( hodnota pH nižšie ako 5,5 ) pridáme aj 1 kg dolomitického vápenca. Treba zdôrazniť , že kompost musí byť skutočne vyzretý, bez zápachu. Obrázok : rez koreňov a kostrových konárov
MECHANICKÁ OCHRANA Každý strom musí byť opatrený dôkladnou ochranou proti ohryzovaniu a vylomeniu , predimenzovať oplatí sa. Aj na 15 - 20 rokov Častá chyba býva keď kôl alebo pletivo odiera stromček ! 1. variant 3 koly: Trojica kolov pevne spojená, ktorá zamedzí prístupu zveri alebo hospodárskych zvierat ku kmeňu. Kmene musia byť mimo to ešte chránené zajačím pletivom alebo jutou pred ohrýzaním. Strom sa uväzuje jutovou páskou ku všetkým 3 kolom. 2. variant s jedným kolom: Dostatočne hrubý a dlhý kôl, najlepšie z agátového dreva pevne zatlčený do jamy pred výsadbou stromu. Kôl siaha 15 -20 cm pod korunu. Zabezpečíme aby sa strom neodieral o kôl, napríklad zloženým trsom suchej trávy , upevnenej jutovým širokým pásom ku kolu. Ako mechanická ochrana sa osvedčilo lesnícke uzlové pletivo preložené na dva krát , tak ma dostatočne husté oko a zároveň vysokú pevnosť aj výšku.
PRAKTICKÁ STAROSTLIVOSŤ V PRVÝCH ROKOCH Platí jednoduchá zásada: čím horšie pôdno-klimatické podmienky, tým viac je potrebné o mladé stromčeky starať. Veľmi dôležitá je ochrana proti škodám , ktoré na stromoch môžu spôsobovať zvieratá , ale aj ľudia – vandali. Po výsadbe, keď je stromček dostatočne mechanicky ochránený, pokračujeme nasledovnými krokmi: 1. ) Podľa potreby zalievame, lepšie výdatne a menej často. Aj počas veľmi suchej zimy bez snehu. 2. ) Pôdu v prvých štyroch rokoch udržiavame kyprením bez konkurenčných rastlín, najmä pýru, vytrvalých tráv, pokrytú organickou hmotou - mulč. 3. ) Veľmi dôležitý je harmonizačný rez po výsadbe, vždy režeme hneď v prvom roku v predjarí. 4. ) Koncom jari pohnojíme vrstvou asi 5 cm kompostu a potom okopávame Pôdu môžeme nastiela tiež mladú pokosenou trávou , ktorú však pri okopávaní zapravíme do pôdy , aby sme nelákali ku stromom hraboša a iné hlodavce . 5. ) Pôdu mimo obrábaná kruh udržiavame kosením , najlepšie kosou. 6. ) Pravidelný každoročný harmonizujúci rez k formovaniu koruny, spravidla prvé 3 roky 7. ) Keď sú stromy náležite silné a nastelieme pôdu vrstvou 5 cm kompostu a následne vrstvou 10 cm drvenej kôry , alebo štiepky, alebo sena. 8. ) Keď stromy sú dostatočné silné, asi po 7 roku, nechávame prirodzene zarásť 9. ) Kosíme kosou a ovädnutú trávu nastielame pod korunu, pozvoľné sa rozkladá, slúži ako kompost 10. ) Odstraňujeme podrastajúce výhony z podpníka. Proti škodlivému hmyzu využívame v prvom rade čo najviac preventívnych a mechanických opatrení : vyvesovanie lepových dosiek napr bielych proti piliarke jablčnej a piliarke slivkovej ,žltých na vychytávanie vrtule čerešňovej. Na kmene jabloní umiestňujeme pásy z vlnitej lepenky ako úkryt pre húsenice obaľovača jablčného . Húsenice použijú úkryt k zakuklení alebo na prezimovanie . Lepenkové pásy s húsenicami potom môžeme spáliť . Samičky piadiviek ( P. jesenné , P.
zhubná ) nie sú schopné lietať a vyliezajú na jeseň po kmeňoch stromov , aby nakládli vajíčka. Chytáme ich na lepové pásy na kmeni . Náležitá starostlivosť o mladé stromy sa oplatí . Vytvára výkonný koreňový systém , silný kmeň a pevnú korunu . Budú potom ďalšie desiatky rokov lepšie odolávať stresom . Bez dobrej starostlivosti zostanú stromy slabé a neduživé a nebudú ozdobou krajiny . Nadmerné hnojenie dusíkom, podobne ako prílišné omladzovania stromov zimným rezom zvyšuje náchylnosť ovocných drevín k hubovým chorobám a cicavým škodcom. Tiež hnojenie príliš vysokými dávkami kompostu môže vyvolať poruchy vo výžive. HARMONIZAČNÝ REZ V PRVÝCH ROKOCH V 1. roku po výsadbe : vykonávame skoro na jar ( aj v prípade , že sadíme na jeseň ). Podporujeme zakorenenie stromčeka tým , že zmenšujeme plochu korunky s ohľadom na to , že pri vyorávanie v škôlke stromček prišiel o značnú časť koreňov . Rez vedieme na vonkajší púčik ( pri vodorovných výhonoch výnimočne na vnútorný ). Zakrajujeme výhony cca, na 2-3 púčiky , dbáme , aby všetky zrezané púčiky boli zhruba v rovnakej výške , pričom mieru skrátenia určuje najnižšie postavený výhon. U jarnej výsadby vykonávame hlboký rez ( skracujeme viac ). Pri polo-prirodzenej korune ponechávame terminál – výhon ako predlženie kmeňa a vyberáme 3-4 kostrové konáre. Ak nemáme dostatočný počet kostrových konárikov (1 až 2) , nič sa nedeje, počas roka dorastú a o rok vyberieme vhodný výhon. Keď máme stromček bez korunky, zakrajujeme vrcholový výhon cca 1/3 dĺžky. Kostrové konáre by mali mať od seba výškový rozstup vo vetvení od kmeňa - eliminuje sa tým vylamovanie. Ideálny uhol odklonu kostrových konárikov je 45 °, znižuje šancu vylamovanie konárov v budúcnosti. Nemali by vyrastať z praslenu. V ďalších 2 -3 rokoch zakrajujeme menej, maximálne 1/3 dĺžky, dodržiavame hierarchiu vetvenia. Ďalšie poschodie zakladáme až keď je prvé poschodie silne vyvinuté, až v 5 - 7 roku, často ponechávame na samo vývoj.
Harmonizačný rez prvom roku znázornení na obrázkoch:
„Zasadiť strom znamená vykonať čin vzájomnosti a lásky k blížnym. Pretožeten, kto ho sadí, nie je ten , ktorý usadne v jeho tieni.“ Marcel Prévost Stromy sú básne, ktoré Zem píše na oblohu. A my ich vyrúbeme a premeníme na papier, aby sme na ne mohli zaznamenať svoje pochabosti. Chalíl Džibrán
Autor textu a fotografi, editor : Ing. Ľudovít Vašš,
[email protected] Rok vydania: 2015 Neprešlo jazykovou úpravou. Vzniklo v rámci štúdia na Sokratovom inštitúte.
