Občianske združenie VERONICA klub zberateľov a pestovateľov liečivých rastlín
Výchova a vzdelávanie v oblasti využívania liečivých rastlín 3.02 Ing. Anton BLAHUŠ, PhD.
KC Aktivity, 27. septembra 2014
1
Program prednášky :
• pestujeme liečivé bylinky, • 10 voľne rastúcich rastlín.
2
Pestujeme liečivé bylinky jednoročné liečivé rastliny Spôsob rozmnožovania
Názov slovenský, český a vedecký
Podnebie a pôda
Bazalka pravá
Bazalka pravá Ocimum basilicum
len semenom
teplé oblasti južného Slovenska hlboká, veľmi výživná, rýchlo sa prehrievajúca piesočnatá pôda
Pestovanie
najlepšie z priesady (marecapríl) klíčenie 8 až 14 dní presádzanie priesad veľkých 8 až 10 cm, po jednej alebo po dvoch ručne po jarných mrazoch (po 15.máji) v spone 20x40 cm citlivá na mráz
odrezáva sa kvitnúca vňať (koncom júla) asi 10-12 cm nad zemou náročná na sušenie
teplomilná rastlina vápenaté, humusovité, piesočnatohlinité pôdy
Benedikt lekársky Benedikt lékařský Cnicus benedictus
len semenom
Majorán záhradný Majoránka záhradní
len semenom
Majorana hortensis
Nechtík lekársky Měsíček lékařský Calendula officinalis
len semenom
teplomilná rastlina výživná, piesočnatohlinitá pôda s dostatkom vápnika
výsev priamo na záhon (apríl) riadky vzdialené 40-50 cm klíčenie 8 až 10 dní
najlepšie z priesady (marec-apríl) klíčenie 10 až 14 dní presádzanie priesad veľkých 6 až 8 cm, začiatkom mája hniezda 40x20 cm, citlivý na mráz
nenáročný na podnebie neznáša nevzdušné, zamokrené a zatienené plochy
Použitie
Zber
viac krát do roka vňať, tesne pred kvitnutím asi 10 cm nad zemou, pichá ! odrezáva sa vňať viackrát do roka, asi 5 cm nad zemou
výsev priamo na záhon v marci kvet bez kalicha až apríli kvet s kalichom vzdialenosť riadkov 40 až 50 čerstvo cm, jednotenie na 20 cm od rozkvitnutý, seba, alebo spon 30x40 cm po okolo 10-11 4-5 semenách hod. klíčenie asi 7 dní dopoludnia
kozmetika v domácnosti ako korenie nechutenstvo hnačky nadúvanie
podporuje trávenie používa sa pri ochoreniach žlčníka a pečene
choroby dýchacích ciest, hnačky, žalúdočné kŕče, nadúvanie nepostrádateľná korenina súčasť čajovín proti kŕčom, na vylučovanie žlče, na zníženie potenia zvonka na hojenie rán, známa nechtíková masť
3
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Pestrec mariánsky Ostropestřec mariánsky Silybum marianum
len semenom
Pestovanie
teplejšie, slnečné, nie však suché oblasti na pôdu nemá osobitné nároky, skôr neutrálne
výsev priamo na záhon (koniec marca až 15.apríl) spon 0,5x0,2-0,3 m
Požlť farbiarsky Světlice barvířská Carthamus tinctorius
nenáročný na podnebie i pôdu
výsev priamo na záhon v druhej polovici apríla riadky 50 až 60 cm, hĺbka 3 cm po vyklíčení sa vyjednotí na vzdialenosť 15-20 cm
ľahko sa prispôsobuje všetkým klimatickým pomerom
výsev semien na povrch pôdy, pre klíčenie potrebuje svetlo jesenný výsev 15.8.-15.9. zimný výsev 20.10.-celú zimu jarný výsev marec až apríl
len semenom
Použitie
Zber
semená (keď začínajú nažky páperatieť)
kvetné lupene na začiatku kvitnutia po usušení silne
hygroskopická
Rumanček pravý Heřmánek pravý Matricaria chamomilla
len semenom
Saturejka záhradná Saturejka zahradní
len semenom
Satureja hortensis
Slez maurský Sléz maurský Malva silvestris
len semenom
teplé i stredné oblasti, pôda humusová, dobre spracovaná
slnečná poloha pôdy hlinité, bohaté na živiny s dostatkom vlahy
predpestovaním priesad v parenisku výsadba priesad do hniezd po 4-5 ks do sponu 40x40 cm po 15. máji
výsev semien skoro na jar (marecapríl) do hniezd po 4 až 5 semien, v spone 50x50 cm
kvet čerstvo rozkvitnutý, niekoľkokrát do roka (až 10x)
vňať na začiatku kvitnutia obyčajne 2x do roka
kvet pri kvitnutí rastlín za suchého počasia až do konca októbra
poruchy činnosti pečene
ľudovo falošný šafrán v potravinárstve ako korenina a farbivo (náhrada za šafrán)
protizápalový, zvieravý, dezinfekčný, ukľudňujúci účinok
zlepšuje chuť do jedla, podáva sa pri hnačkách, nadúvaní, pri zápaloch žalúdka a proti kŕčom
zvieravý, odhlieňovací účinok, používa sa pri kataroch horných ciest dýchacích
4
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Pestovanie
Použitie
Zber
dvojročné liečivé rastliny Archangelika lekárska Andělika lékařská Angelica archangelica
len semenom rýchlo stráca klíčivosť (1 rok)
dobre znáša aj chladnejšie podnebie, vlhkomilná rastlina, pôdy dobre skyprené, piesočnato-hlinité
semeno na predpestovanie priesad sa vysieva hneď po dozretí (august, september) na jeseň výsadba priesad spon 50x60 cm pre zber koreňov nenechávame rastlinu vykvitnúť
Divozel veľkokvetý Divizna velkokvětá Verbascum densiflorum
len semenom
Fenykel obyčajný Fenykl obecný
len semenom
Foeniculum vulgare
Ibiš ružový Proskurník topolovka Althaea rosae
len semenom
teplomilná rastlina na pôdu nenáročná
slnečné a teplé oblasti pôda výživná, hlboko spracovaná, vápenatá
mierne vlhké a teplejšie podnebie nie je náročný na pôdu
priamy výsev na záhon (koncom mája), aby sa do zimných mesiacov príliš nevyvinul spon 45x60 cm
seje sa priamo na záhon na jar (začiatkom apríla) riadky 50 až 70 cm jednotenie na spon 70x80 cm
seje sa priamo na záhon začiatkom apríla riadky 20 cm, semeno klíči za 8 až 15 dní, jednotí sa na vzdialenosť 40 cm kvitne až v druhom roku
listy (pretrhávaním)
semeno (v druhom roku vegetácie) koreň (2 rok, pred dozretím plodov)
kvet v druhom roku kvet kvitne len jeden deň háklivé na zaparenie a stláčanie
zber okolíkov koncom augusta
nerovnomerné
dozrievanie plodov
kvet plne vyvinutý v júni až auguste druhého roka
močopudný a potopudný účinok liečenie žalúdočných ťažkostí likérnictvo (benediktínka)
odhlieňovací a slizovitý prostriedok pri kašli a zápale priedušiek
odhlieňovací, dezinfekčný a vetropudný prostriedok zvýšenie tvorby mlieka dojčiacich matiek
odhlienenie pri chorobách dýchacích ústrojov
5
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký Ihlica poľná Jehlice rolní Ononis arvensis
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
len semenom
Pestovanie
nie je náročná na podnebie ani na pôdu
seje sa priamo na záhon, na jar riadky 60 až 65 cm na jeseň sa odstráni vňať na jeseň druhého vegetačného roku sa vňať odstráni a korene sa vykopú
Použitie
Zber
koreň, na jeseň druhého roku
semená, zrelé stonky v čase kvetu korene v druhom roku
listy, stonka, koreň na varenie semená pri predmenštruačnom syndróme, napätí a menopauze, odstraňuje príznaky sklerózy
vňať na začiatku kvitnutia, 8 až 10 cm nad zemou 1 až 2 krát do roka nezberáme drevnaté časti
expektoračné účinky (pri odkašliavaní a uvoľňovaní hlienov), pri poruchách trávenia, zápaloch močových ciest
expektoračné účinky (pri odkašliavaní a uvoľňovaní hlienov), pri poruchách trávenia, zápaloch močových ciest
Pupalka dvojročná Pupalka dvouletá Oenothera biennis
len semenom
slnečné, otvorené plochy pôda dobre priepustná
semená vysievame na jar alebo začiatkom leta, na ľahkých pôdach sa množí samovýsevom na jeseň presádzame do sponu 30x30 cm
močopudný účinok
viacročné liečivé rastliny Dúška materina Mateřídouška úzkolistá Thymus serpyllum
Dúška tymiánová Tymián obecný Thymus vulgaris L.
len semenom
zo semena vegetatívne (delením rastlín a odrezkami)
teplomilná rastlina, znáša i suchšie podnebie ľahká, kyprá, piesočnato-hlinitá pôda s dostatkom vápnika
suché, slnečné stanoviská ľahké, piesočnato-hlinité pôdy s dostatkom vápnika
zo semena ale lepšie z predpestovaných priesad (výsev v novembri) na stanovisko sa dávajú vyspelé priesady (asi 10 cm vysoké) po 4-5 ks v spone 30x40-45 cm
zo semena, predpestovaním priesad na stanovisko sa presádzajú dostatočne veľké priesady v spone 40x40 cm
vňať na začiatku kvitnutia, 1 až 2 krát do roka nezberáme drevnaté časti
6
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Pestovanie
Použitie
Zber
Echinacea purpurová Třapatka nachová Echinacea purpurea
len semenom
nenáročná na podnebie a stanovisko pôdy humusové s dostatkom živín
výsev semien priamo na stanovisko, lepšie predpestovaním priesad vysádzanie priesad na stanovisko v spone 40x40 cm
Ibiš lekársky Proskurník lékařský Althaea officinalis
zo semena vegetatívne (z koreňových pukov)
teplo a suchomilná rastlina ľahšia, hlboko spracovaná pôda s dostatkom vápnika
sejba priamo na záhon (apríl) riadky 45 až 60 cm vzdialenosť v riadku 20 až 30 cm alebo po zbere koreňov sa odrezávajú koreňové hlavice s pukmi, po prezimovaní v pivnici sa vysádzajú na jar priamo na záhon v spone 45x45 cm
Jablčník obyčajný Jablečník obecný Marrubium vulgare
zo semena delením starších trsov
teplomilná, suchovzdorná a na pôdu nenáročná rastlina
seje sa na jar priamo na záhon (apríl), riadky 40 až 50 cm z predpestovaných priesad, vysádzaných na jeseň v spone 45x45 cm
kvety (na začiatku kvitnutia celá rastlina (lisuje sa šťava)
list (pred kvitnutím) kvet po rozkvitnutí koreň v druhom roku na jar (marecapríl) alebo na jeseň (októbernovember) mladá kvitnúca vňať sa odrezáva v letných mesiacoch viackrát do roka, nesmie sa nechať prekvitnúť
zlepšuje prirodzenú obranyschopnos ť organizmu, pomáha pri vírusových ochoreniach (chrípka) a nádche odhlieňovací, upokojujúci a dráždivosť zmierňujúci účinok na horné dýchacie cesty a tráviace ústrojenstvo
odhlieňovacie, žlčopudné a sťahujúce účinky používa sa pri kataroch dýchacích ciest a zažívacích ťažkostiach
7
Pestujeme liečivé bylinky
Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Valeriána lekárska Kozlík lékařský Valeriana officinalis
len semenom
Vŕbovka malokvetá Vrbovka malokvětá Epilobium parviflorum
len semenom
Zemežlč menšia Zeměžluč lékařská Centaurium erytraea
Yzop lekársky Yzop lékařský Hyssopus officinalis
len semenom
zo semena vegetatívne (delením trsov)
vlhkomilná rastlina pôda ľahká, kyprá, humusová, piesočnatohlinitá nie je náročná na podnebie pôdy s dostatočným množstvom živín, vápenaté, humusové
Pestovanie
Zber
podzemok s koreňmi na jeseň v roku výsadby (október), najneskôr na jar budúceho roka
pôsobí ukľudňujúco a sťahujúco pri nespavosti a duševnom prepracovaní, neurózach srdca
vňať pred kvitnutím neskoro zberaná vňať je páperistá a nevhodná pre použitie
ochorenia prostaty
výsev na stanovisko na jeseň (september), alebo na jar (február až marec) po 6 týždňoch presádzanie so sponu 40x40 cm
predpestovaním priesad (marecapríl) výsadba na stanovisko, v spone 40x40 cm
Použitie
nie je náročná na podnebie pôda humusová, vápenatá, hlinitá, dostatočne vlhká
predpestovaním priesad v bedničkách, ponechávajú sa do nasledujúcej jari výsadba v spone 20x20 cm po troch rastlinách
kvitnúca vňať (jún až august), 2 x do roka asi 5 cm nad zemou
urýchľuje trávenie a vyprázdňovanie žalúdka ochorenia čriev, žalúdka, žlčníka, pečene a sleziny
teplejšie, slnečné polohy stredné pôdy, ľahšie a vápenaté
predpestovanie priesad v parenisku (marec-apríl) výsadba do riadkov 50 až 60 cm, alebo do sponu 45x45 cm
kvitnúca vňať na začiatku kvitnutia, 30 cm vysoká, 5-10 cm od zeme
zastavuje potenie, priaznivo pôsobí na odkašlávanie pri zápaloch horných dýchacích ciest
8
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Repík lekársky Řepík lékařský Agrimonia eupatoria
len semenom
Ruta voňavá Routa vonná Ruta graveolens
Skorocel kópijovitý Jitrocel kopinatý Plantago lanceolata
len semenom
len semenom
teplé, slnečné prostredie suchšia, ľahšia až piesočnatohlinitá pôda s dostatkom vápnika
nie je náročný na podnebie a pôdu
len semenom
Šalvia lekárska Šalvěj lékařská Salvia officinalis
teplo a suchomilná rastlina ľahšia až stredná, hlinitopiesočnatá pôda
Srdcovník obyčajný Srdečník obecný Leonurus cardiaca
Pestovanie
zo semena vegetatívne (delením starších trsov)
slnečné polohy, nenáročná rastlina pôda ľahšia s dostatkom živín a humusu teplomilná rastlina obľubuje suchšie, vápenaté, na živiny bohaté pôdy
predpestovaním priesady zo stratifikovaného semena (24 hodín máčať vo vlažnej vode) v druhom vegetačnom roku sa priesady sadia do sponu 40x40 cm
kvitnúca vňať stonka nesmie byť hrubšia ako 0,5cm
vňať pri polovičnom rozkvitnutí rastliny sa zrezáva asi 15 cm nad zemou list pre tvorbou kvetných stoniek (máj až júl) vňať na začiatku kvitnutia, dvakrát do roka bez drevnatých stoniek
výsev semien v marci až apríli do riadkov 20 cm na jeseň presádzanie priesad do sponu 40x40 cm výsev semien na stanovisko do riadkov 35 až 45 cm, do hĺbky 1-2 cm klíči za 7 až 10 dní
priamy výsev na jeseň (september, október) alebo na jar (marec, apríl) do hniezd v spone 45x45 až 60 cm
priamy výsev na stanovisko, apríl až 15.máj riadky vzdialené 40-60 cm jednotenie na vzdialenosť v riadku 40 cm
Použitie
Zber
žalúdočné, pečeňové a žlčníkové ťažkosti, zvonka na rany
proti kŕčom, na ukľudnenie a proti kornateniu ciev, podporuje trávenie a tvorbu mlieka
na uvoľnenie hlienu a odkašlávanie, pri žalúdočných ochoreniach
ochorenia srdca, má ukľudňujúci účinok na vnútorné a srdcovo cievne svalstvo
list, zdrhovaný zo stonky, pred kvitnutím alebo v kvete v druhom roku vegetácie
zápaly žalúdka a črevného traktu, na potlačenie potenia, zvonka na kloktanie
9
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Medovka lekárska Meduňka lékařská Melissa officinalis
zo semena vegetatívne (delením trsov)
teplomilná rastlina pôda piesočnatohlinitá, vyhriata, bohatá na humus a vápnik
Pestovanie
Oman pravý Oman pravý Inula helenium
Palina dračia Kozalec kořenný Artemisia dracunculus
zo semena vegetatívne (z koreňových pukov)
zo semena vegetatívne (delením trsov)
nie je náročný ani na pôdu ani na podnebie
slnečné a chránené polohy pôdy ľahšie, s dostatkom živín a vápna
z predpestovaných priesad vysádzaných v marci do pareniska, klíči 28 dní výsadba v spone 45x45 cm, alebo riadky 60 cm
z priesady, výsev do pareniska (január), riadky 20 cm výsadba v spone 45x45-60 cm výhodnejšia je výsadba koreňových pukov, sadia sa na jeseň alebo na jar do sponu 45x45 cm
najvhodnejšie vegetatívne rozmnožovanie začiatkom jari, keď ešte nevytvorili drevnaté stonky, sadia sa do vlhkej pôdy, riadky 50 až 60 cm
len semenom
Paruman spanilý Římský heřmánek Chamaemelum nobile
len vegetatívne
slnečné a teplé prostredie pôda suchšia, vápenatá
teplomilná rastlina ľahšie, hlinito piesočnaté pôdy s dostatkom živín
koreň v druhom vegetačnom roku (október až november)
vňať, nerozvinuté kvetné vrcholky, tesne pred kvitnutím, viackrát do roka kvitnúca vňať (júl až august) na začiatku kvitnut., asi 5 cm nad zemou
seje sa priamo na záhon do riadkov 30 cm jednotí sa do sponu 20x30 cm
pestuje sa rozsadzovaním starších trsov spon 45x45 cm trsy sa vysádzajú do jamiek skoro na jeseň alebo na jar
vňať až v druhom roku, na začiatku kvitnutia pri dĺžke 30 cm, 5 až 10 cm nad zemou
Pamajorán obyčajný Dobromysl obecná Origanum vulgare L.
Použitie
Zber
kvety, mladé plne rozkvitnuté 1 až 2 krát do týždňa
pôsobí pri kolikách, nechuti do jedla, nadúvaní, migréne, má ukľudňujúce a protikŕčové účinky
používa sa pri ochoreniach horných dýchacích ciest, pôsobí na tvorbu a uvoľňovanie žlče, zmierňuje kŕče
zvýšenie chuti do jedla, tvorba žalúdočnej šťavy a trávenie v domácnosti ako korenina estragon
odhlieňovací, žlčopudný a nervy posiľňujúci účinok
protizápalový, zvieravý, dezinfekčný, ukľudňujúci účinok
10
Pestujeme liečivé bylinky Názov slovenský, český a vedecký
Spôsob rozmnožovania
Podnebie a pôda
Jastrabina lekárska Jestřabina lékařská Galega officinalis
len semenom
teplomilná, citlivá na vymrznutie úrodné, hlboko obrobené živné pôdy s dostatkom vápnika
Pestovanie
Použitie
Zber
výsev na jar priamo na záhon (apríl až máj), riadky 45-60 cm, klíči 14 dní
kvitnúca vňať na začiatku kvitnutia, viackrát do roka
má upokojujúce, bolesť mierniace a močopudné účinky žalúdočné ťažk., nadúvanie, migréna, nespavosť, podráždenosť
podzemok na jeseň druhého, lepšie až v treťom roku vegetácie
močopudné, odhlieňovacie, karminatívne účinky, pod-poruje trávenie korenie do polievok a omáčok
vňať alebo list zdravých rastlín 25-30 cm, tesne pred rozkvitnutím
žlčopudný účinok, pôsobí proti nadúvaniu, kŕčom a hnačke, na odkašlávanie a ukľudňujúco
Levanduľa úzkolistá Levandule lékařská Lavandula angustifolia
len semenom
teplomilná rastlina, neznáša väčšie mrazy - vymŕza pôda ľahšia humusová, výpenatá
Ligurček lekársky Libeček lékařský Levisticum officinale
zo semena vegetatívne (odrezkami podzemku)
Mäta pieporná Máta peprná Mentha piperita
len vegetatívne (odrezkami, podzemkami)
slnečné a vlhké podnebie nie je náročný na pôdu teplé, vlhkejšie podnebie, mierne zatienené pôda bohatá na živiny, nie zamokrená
predpestovanie priesady v parenisku, dlho klíči (3-5 týždňov) výsadba priesad z pareniska v druhom roku (apríl) v spone 45x45 cm
výsev semena na jeseň (september až október) do riadkov 60 cm, alebo hniezda po 4-5 semien v spone 45x45 cm, klíči pomaly potom jednotenie na vzdialenosť 30cm
vodorovné koreňové výbežky, alebo zakorenené odrezky sa vysádzajú na jeseň (september) je možné aj vysádzanie na jar (marec-apríl)
podporná liečba pri cukrovke podporuje tvorbu mlieka
kvet sa sťahuje prstami na začiatku kvitnutia
11
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
01
Arnika horská, Arnica montana L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae
Trváca rastlina vysoká 30-60 cm, so šikmým dlho plazivým podzemkom, s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetami, zákrov sa skladá z 8 až 24 listeňov, pripomínajúca jastrabník. Od príslušníkov tohto bohatého rodu sa líši najmä protistojným usporiadaním listov. Plody sú nažky s chocholcom, dlhé až 5 mm. Rastlina uprednostňuje vlhké horské močaristé lúky (kyslé pôdy), rúbanská a všeobecné zárasty s rašelinníkami. Rastie v podhorskom a horskom stupni, v Alpách až alpínskom stupni. Kvitne v júni až auguste. Pre jej ozdobný vzhľad a liečivé vlastnosti extraktov z kvetov a podzemku bola predmetom nežiadúceho záujmu zberateľov. U nás sa vyskytuje zriedkavo, častejšie v Českej republike, najmä z výšok 1000-1500 m n.m. Dnes je zaradená do zoznamu chránených druhov. Pretože sa nedá pestovať, dováža sa zo zahraničia.
12
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
01
Arnika horská, Arnica montana L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Arnikový kvet - Flos arnicae Pre potreby oficiálnej medicíny sa pripúšťa aj zber kvetov druhu A.chamissonis. Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé (jún-august), tesne pod kvetným lôžkom (Flos arnicae cum calyce), treba dávať pozor, aby neobsahovali čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. Nazberaný materiál sa nesmie stláčať, suší sa rýchlo v tenkých vrstvách na vzdušných miestach. Arniková vňať - Herba arnicae Vňať sa zbiera v mesiacoch jún - august a treba dávať pozor, podobne ako pri kvete, aby neobsahovala čierne larvy muchy Trypeta arnicivora. Sušíme v tenkých vrstvách na vzdušných miestach.
Arnica chamisons
Arnikový podzemok (koreň) - Radix (Rhizoma) arnicae V ČsL 2 uvádzaný ako oficiálna droga. Podzemky s koreňmi sa vykopávajú v jeseni (september október), rýchlo sa sušia v tieni, resp. umelou teplotou do 40 st C.
13
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
01
Arnika horská, Arnica montana L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Kvet obsahuje najmä flavonoidy (astragalín, izokvercitrín), polyfenolové zložky (asi 0,05% cynarínu, kyselinu kávovú), asi 0,1% silice (najmä tymol a metyléter tymolu), polyacetylénové látky (asi 0,2 mg% tridecén-pentaínu), fytomelany, nenasýtené deriváty ŕ-amyrínového typu (taraxasténové deriváty arnidiol, faradiol, taraxasteroly), karotinoidné farbivá (luteín), polyíny, amínové zlúčeniny, cholín (asi 0,1%), betaín, laktón arnifolín, minerálne látky, triesloviny a ďalšie látky. Koreň obsahuje až 0,15% silice. Vnútorné užívanie drogy sme odporučiť len lekár. Koncentrované výťažky silice silne dráždia sliznice. Pri vnútornom použití vyvolávajú gastroenteritídu, tachykardiu až kolapsové stavy. Podobne pôsobí predávkovanie zriedenej drogy, ktoré sa tiež prejavuje žalúdočnými ťažkosťami a vracaním, tachykardiou a dýchacími poruchami. Pri vnútornom použití je droga toxická najmä pre deti. Letálna dávka pre dospelých je 70 g drogy. Vyššia koncentrácia a nezriedené extrakty pri vonkajšom použití spôsobujú pľuzgiere až nekrózu tkaniva.
14
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
01
Arnika horská, Arnica montana L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Tymol a jeho deriváty majú bakteriostatický účinok. Cynarín má slabé žlčotvorné účinky. Flavonoidy pôsobia spazmolyticky a slabo močopudne. Experimentálne na zvieratách sa dokázalo pôsobenie drogy na srdcovocievny systém: zvýšenie objemu cirkulujúcej krvi, zvýšenie krvného tlaku, zmenšenie periférneho odporu pri zlepšenej cirkulácii v končatinách, mozgu, ale aj v koronárnych tepnách. Okrem toho zlepšuje aj kontrakcie maternice. Pre možné toxické pôsobenie treba liečivá podávať v štandardných prípravkoch a k dávkovaniu pristupovať nanajvýš opatrne. Droga by sa nemala predpisovať na vnútorné užívanie deťom. Keďže reakcia organizmu na arniku je veľmi variabilná, treba pri perorálnej liečbe pacienta pravidelne pozorovať. Koncentrovanejšie výluhy dráždia sliznice aj pokožku. Nezriedená tinktúra pôsobí leptavo, pričom môže zapríčiniť až nekrózu tkaniva. Najčastejšie sa využíva protizápalové pôsobenie arniky pri ekzémoch a zápaloch kože, ako aj derivačné pôsobenie. Pre antikoagulačné vlastnosti je vhodná pri zmliaždeninách a hematómoch, aj tu však treba dbať na vhodné zriedenie liečiva. Účinky rastliny nie sú doteraz celkom preskúmané.
15
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
02
Borievka obyčajná, Juniperus communis L. Botanické zaradenie : Cyprusovité - Cupressaceae Ker, vzácne mnohokmenný strom nižšieho vzrastu dorastajúci do výšky okolo 1m a viac, s úzko ihlanovitou korunou. Borka je hnedosivá, hladká, odlupuje sa v pruhoch. Listy sú ihlicovité, tuhé, pichľavé, 10-20 mm dlhé, po troch v praslenoch, sivozelené. Na vrchnej strane sú žliabkovité s bielym pásom prieduchov, na spodnej strane tupo pílkovité. Kvety sú dvojdomé, samčie sú vajcovité, žlté, šištičky posunuté šikmo dozadu, samčičie sú jednotlivé, zelené, vzpriamené. Plody sú šiškové bobule, v priemere 5 až 7 mm veľké, ktoré vznikli zrastením troch semenných šupín. Sú oinovatené, čiernomodré, dozrievajú v druhom až treťom roku. Kvitne od apríla do mája. Rastie na veľmi rôznych substrátoch, druh so širokou ekologickou amplitúdou, tvorí podrast v suchších listantých, borovicových a ihličnatých lesoch, často na degradovaných stanovištiach a pasienkoch od nížin do horského stupňa.
16
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
02
Borievka obyčajná, Juniperus communis L. Botanické zaradenie : Cyprusovité - Cupressaceae Borievkové plody - Fructus juniperi Predmetom zberu a nákupu je u nás stále oficiálny plod. Najlepší zber plodov je ručný, robí sa v rukaviciach (september-november). Z nazberaných plodov sa odstránia nezrelé a nevyvinuté, ihličie a pod. Zber sa robí do vzdušných nádob, vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm, pretože sú citlivé na zaparenie. Materiál sa najlepšie suší umelým teplom (do 35 st. C). Pomer zoschnutia je asi 5:1. Plesnenia drogy sa netreba obávať. Borievkové drevo - Lignum juniperi Zriedkavo sa tiež zbiera aj drevo a to v mesiaci február až marec. Drevo zberáme iba na výslovnú objednávku - suší sa bežným spôsobom, pomer zosušenia je asi 2-3:1, musí sa olúpať.
17
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
02
Borievka obyčajná, Juniperus communis L. Botanické zaradenie : Cyprusovité - Cupressaceae Z obsahových látok je terapeuticky najvýznamnejšia silica (do 2%), ktorá sa skladá z terpénov kamfénu, pinénu, terpineolu, limonénu, sabinénu, mircénu, humulénu, kadidénu, karyofylénu a ďalších. V plodoch sa nachádzajú sacharidy (do 30%, najmä glukóza a fruktóza), živica (do 10%), triesloviny (do 5%), leukokyány, flavonoidy, horčina juniperín a organické kyseliny (predovšetkým kyselina askorbová). Lignum juniperi obsahuje do 0,3% silice s podobným zložením ako majú plody a významnejšie množstvo živice. Na poškodené obličky môže pôsobiť negatívne už podávanie v terapeutických dávkach. Rovnako ani pacienti so zdravými obličkami nesmú drogu užívať dlhodobo a vo vyšších dávkach, aby sa predišlo poškodeniu glomerulov, slizníc močovodov a krvácaniu. Absolútnou kontraindikáciou perorálneho užívania sú nefritídy (najmä akútna glomerulonefritída), vážnejšie poškodenie obličkového parenchýmu (napr. pri nefroskleróze) a relatívnou kontraindikáciou je gravidita a čas kojenia.
18
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
02
Borievka obyčajná, Juniperus communis L. Botanické zaradenie : Cyprusovité - Cupressaceae Silica - predovšetkým jej zložka terpineol - zvyšuje glomerulárnu filtráciu v obličkách a v kanálikoch brzdí spätnú resorpciu chloridov i sodíka. Preto sa droga odporúča pri chorobách, ktoré si vyžadujú odstránenie týchto iónov. Diuretické pôsobenie podmieňuje aj iné, doteraz presne nepreskúmané zlúčeniny. Keďže droga lokálne dráždi obličkové klbká, zakazuje sa jej užívanie pri nefritídach a inom vážnejšom poškodení obličkového parenchýmu (napr. pri nefroskleróze), rovnako ako pri vyššom zaťažení obličiek (napr. v gravidite). Plodová droga je účinné diuretikum, stomachikum a cholagogum. Doménou použitia drogy sa stala reumatológia, kde sa uplatňuje pri bolestiach kĺbov a chrbtice. Zlepšuje trávenie, odstraňuje bolesti žalúdka spojené s nedokonalým trávením a zlepšuje hospodárenie organizmu zo žlčou. Silica napomáha tvorbu žalúdočnej kyseliny a zlepšuje vylučovanie žlče. Pri podávaní čistej borievkovej silice (Oleum juniperi) sú účinky ešte výraznejšie, ale zvyšuje sa aj nebezpečenstvo výskytu vedľajších účinkov. V tejto podobe sa najčastejšie využíva ako derivans. Pri aplikácii na kožu (vo vhodnom vehikule) pôsobí lokálne aj reflexne, a to tým, že zvyšuje prekrvenie postihnutých oblastí a urýchľuje hojivé reparačné 19 procesy.
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
03
Brusnica čučoriedková (čučoriedka), L. Botanické zaradenie : Brusnicovité - Vacciniaceae Kríček vysoký 30-50 cm, husto rozkonárený, listy sú striedavé, opadavé, vajcovité, niekedy trochu končisté, drobno pílkovité, nelesklé. Kvety sú jednotlivé, asi 4 mm veľké s guľovito krčiažkovitou zelenoružovkastou korunou, umiestnené v pazuchách listov. Kvitne v máji až júni. Plody sú guľovité mnohosemenné modročierne oinovatené bobule. Dozrievajú v júli až septembri. Druh rastie na vresoviskách, rašeliniskách, v lesoch na veľmi kyslých až kyslých pôdach (pH 4,5-6,0). Osídľuje ľahké aj ťažké pôdy. Obľubuje nevýživné piesky, ale neznáša hlinité. Pri zbere listove drogy hrozí zámena s listom čučoriedky barinnej Vaccinium uliginosum L., ktorá však rastie na horských lúkach a má celistvookrajové listy a väčšie i svetlejšie plody. Za zámenu treba rátať aj list brusnice pravej. Čučoriedka kvitne asi v apríli - máji, vo vyšších polohách aj v júni. Za priaznivejších povetrnostných podmienok poskytuje skorú výdatnú znášku medu. Poznáme dokonca "čistý" čučoriedkový med. Čučoriedka je ešte dôležitá tým, že chráni lesnú pôdu splavovaním a podporuje tvorbu humusu na nevápenatom podklade.
20
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
03
Brusnica čučoriedková (čučoriedka), Vaccinium myrtillus L. Botanické zaradenie : Brusnicovité - Vacciniaceae Borievkový list - Folium myrtilli Listy sa v máji až októbri zdrhujú z bezkvetých konárikov. Listy by sa mali zbierať pre rozkvitnutím rastliny, pretože neskôr sa stávajú menej účinnými. Musia sa zbierať staršie, tmavo zelené listy a nie čerstvé, svetlo zelené listy, pretože tieto neobsahujú všetky potrebné účinné látky. Pred sušením sa odstránia všetky nečistoty a materiál sa suší rýchlo, v tenkých vrstvách (3-5 cm). Pomer zosušenia je asi 5:1. Vňať sa odstrihuje alebo odrezáva kosákom a suší sa podobne, pomer zosušenia je asi 2-3:1 (zber: júl-august). Borievkové plody - Fructus myrtilli Veľmi hladanou surovinou sú tmavomodreé oinovatené bobule, ktoré dozrievajú podľa nadmorskej výšky (júl-koniec augusta). Zberajú sa ručne alebo hrebeňmi, nikdy nie čučoriedkovým kombajnom, lebo sa ničia porasty. Plody možno sušiť - najlepšie umelým teplom do 45 st. C v rúre (pozor však, aby sa nepripiekli). Pomer zoschnutia je asi 8:1.
21
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
03
Brusnica čučoriedková (čučoriedka), Vaccinium myrtillus L. Botanické zaradenie : Brusnicovité - Vacciniaceae Obsahové látky brusnicových drog sú veľmi rozmanité. List (a vňať) obsahuje až 10% trieslovín, sacharidy, organické kyseliny s veľkým množstvom kyseliny askorbovej, flavonoidy (napr. kvercetín), triterpény (napr. kyselinu ursolovú, oleánovú, á-amirín), menšie množstvo hydrochinónu, antokyány a glukokiníny (napr. hypoglykemicky účinný myrtilín). Plody obsahujú 5-10% trieslovín, zmes antokyánov, tzv. myrtilín (heterozidy delfinidíny, kyanidíny, petunidíny a malvidíny), do 7% organických kyselín (jablčnú, benzoovú, askorbovú, citrónovú, burstinovú, chinovú a i.), asi 8% pektínu, 20-30% sacharidov, karotenoidy (provitamín A) a zo skupiny vitamínu B najmä tiamín a ďalšie účinné látky. Sama droga (listy aj plody) nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky a plody patria medzi najhodnotnejšie ovocie.
22
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
03
Brusnica čučoriedková (čučoriedka), Vaccinium myrtillus L. Botanické zaradenie : Brusnicovité - Vacciniaceae Obsah antokyánov v listovej droge podmieňuje jej spazmolytické pôsobenie, ktoré sa využíva pri kolikových dyspepsiách. Triesloviny potenciujú dezinfekčné pôsobenie v tráviacej rúre. Bakteriostatické a protizápalové účinky voľného hydrochinónu sa uplatňujú pri zápaloch urotraktu. Výhodné terapeutické vlastnosti vhodne dopľňajú diuretickým účinkom flavonoidy. Glukokiníny znižujú koncentráciu glukózy v krvi, preto sa droga z listov už tradične podáva ako pomocný liek pri cukrovke. Plodová droga obsahuje dve termostabilné protibakteriálne látky, rozpustné vo vode (pôsobia napr. proti Escherichia coli a proti niektorým iným druhom stafylokokov), ktoré sa využívajú pri zápalových ochoreniach žalúdka a čriev a pri dysmikróbiách. Účinnosť tejto drogy zvyšuje aj trieslovina. Okrem vnútorného užívania je účinné aj vyplachovanie ústnej dutiny a kloktanie pri zápalových ochoreniach týchto slizníc. Antokyány (tzv. myrtilíny) pôsobia na cievy rovnako ako vitamín P - zmenšujú priepustnosť drobných tepienok, a tým zamedzujú kapilárnemu krvácaniu, preto sú terapeuticky účinné na prekrvenú (a na krvné presakovanie predisponovanú) sliznicu tráviacej rúry. Antokyány (podobne ako vitamín A) zlepšujú aj regeneráciu očnej sietnice resyntézou bielkovinového purpuru rodopsínu v tyčinkách, ktoré podmieňujú videnie v zhoršených svetelných podmienkach. Plody čučoriedky sa používajú teda pri liečbe šerosleposti, ale aj v jej prevencii. Majú aj významný antiparazitický účinok (napr. proti škrkavkám a mrliam).
23
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
04
Čiernohlávok obyčajný, Prunella vulgaris L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Trváca, 5-30 cm vysoká holá alebo roztrúseno chlpatá rastlina. Byľ je vystúpavá, hranatá, hnedastá, riedko rozkonárená. Listy sú protistojné, stopkaté, vajcovito elipsovité, tupé, celistvookrajové alebo plytko vrúbkovano zúbkaté, najvyšší pár listov sa nachádza hneď pod súkvetím. Kvety vyrastajú z pazúch vajcovito končistých listeňov a utvárajú terminálny nepravý klas, sú obojpohlavné, súmerné. Kalich je dvojpyskovitý, 5-zubý. Koruna je modrofialová, ojedinele žltobiela, dvojpyskovitá, 1 až 2-krát dlhšia ako kalich a s brvitým horným pyskom. Plod je tvrdka. Kvitne od mája do októbra. Čiernohlávky ako väčšina hluchavkovitých rastlín sú medonosné. Rastie na vlhších i suchších stanovištiach, lúkach, pasienkoch, na lesných okrajoch a čistinkách i okrajoch ciest od nížin do horského stupňa.
24
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
04
Čiernohlávok obyčajný, Prunella vulgaris L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Čiernohlávková vňať - Herba brunellae (H.consolidae minoris) Vňať sa zbiera v čase kvitnutia, teda v mesiacoch jún až september. Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď, len čo začína kvitnúť, pretože neskôr kvety opadávajú. Materiál sušíme pozorne v tenkých vrstvách, aby sa nezaparil (pri teplote do 35 st. C). Skladujeme dobre uzatvorený a chránime najmä proti vlhku.
25
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
04
Čiernohlávok obyčajný, Prunella vulgaris L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Vňať obsahuje pomerne dosť trieslovín (asi 7%), okrem toho aj horčiny, saponíny, dosť flavonidov, ďalej živicu, stopy silice, glykozid aukubín (s vplyvom na krvný tlak) a nie príliš preskúmaná látka, zatiaľ nazývaná prunellin, ktorá zvyšuje zrážanlivosť krvi. Okrem toho obsahuje tiež olejnaté substancie a kaučuk. Droga nemá žiadne nežiadúce vedľajšie účinky ani kontraindikácie, dlhodobé užívanie nie je možné pre možný vznik silnej zápchy.
26
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
04
Čiernohlávok obyčajný, Prunella vulgaris L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Prunellin a triesloviny vo vhodnompomere spôsobujú zrážanlivosť krvi a podporujú hojenie rán. Vedľa známejšieho skorocela patril čiernohlávok v minulosti za mimoriadnu rany hojacu liečivku, a to hlavne vo vojenskom liečiteľstve. Okrem hojenia rán má droga významné protizápalové účinky, čoha sa využíva pri kloktaní napr. pri angíne. Droga je možné využiť aj pri bolestiach žalúdku, faringitíde, gastritíde, hemoroidoch a pod. Pri použití v kúpeľoch droga účinne tlmí kĺbové a svalové bolesti.
27
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
05
Ďatelina lúčna, Trifolium pratense L. Botanické zaradenie : Bôbovité - Fabaceae
Trváca bylina všeobecne známa, s trojpočetnými (zriedka 4-6 početnými) listami, ktorých lístky majú zreteľné polmesiačikovité škvrny, ktoré však môžu i chýbať. Červené kvety (zriedka biele sú iba farebnou odchýlkou) vo vajcovitých hlávkach, plody sú nepukavé struky. V našich podmienkach rastie asi 20 druhov ďateliny, nie všetky majú terapeutické účinky. Druh je variabilný. Pôvodne rastie na lúkach, na okraji lesov i vo svetlých lesoch - indikuje svieže (mierne vlhké) pôdy, lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. Prešľachtený sa často pestuje na poliach. Divo rastúcich druhov ďatelín je asi 300. Mnoho odrôd sa podarilo vyšlachtiť a ďalšie vznikli ich krížením.
28
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
05
Ďatelina lúčna, Trifolium pratense L. Botanické zaradenie : Bôbovité - Fabaceae
Ďatelinový kvet - Flos trifolii pratensi Kvet sa zbiera v máji až v auguste (príp. jún-september). Otrhávame na začiatku kvitnutia mäsovočervené alebo jasnokarmínové hlávky bez podporných listeňov. Celkom rozkvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri sušení sa rozpadajú a hnednú. Pri nešetrnom zbere sa takto znehodnocujú aj zaparené kvety. Materiál sušíme ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách, riedko rozložený a na vzdušnom mieste. Lepšie je sušiť umelým teplom do 35 st. C, najmä za vlhkého počasia, hnedasté kvety vyradíme. Pomer zoschnutia je asi 6:1. Drogu - Flos trifolii rubri neuskladňujeme, ale ihneď odpredávame nákupni. Ľahko totiž podlieha skaze a napáda ju hmyz.
29
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
05
Ďatelina lúčna, Trifolium pratense L. Botanické zaradenie : Bôbovité - Fabaceae
K terapeuticky účinným obsahovým látkam ďateliny patria antokyány, silica, glykozidy (trifoliín, izotrifoliín), triesloviny, fenolové látky, flavonoidy a organické kyseliny. V listoch sa nachádza asparagín a ďalšie amínokyseliny. Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky a kontraindikácie.
30
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
05
Ďatelina lúčna, Trifolium pratense L. Botanické zaradenie : Bôbovité - Fabaceae
Silica z ďateliny má dezinfekčné účinky, ktoré sa spolu s účinkami trieslovín uplatňujú pri tráviach ťažkostiach zapríčinených premnožením nežiadúcej črevnej flóry, pri hnačkách (antidiaroikum). Adstringentné a dezinfekčné pôsobenie sa terpaeuticky využíva aj pri aplikácii zvonka na mokvajúce infikované kožné afekcie, ako aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana (vo forme kloktadiel). Uplatňuje sa i ako vôňové a chuťové korigens, zvonka ako kožné dezinficiens Keďže silica má príjemnú chuť i vôňu, podávanie drogy zlepšuje chuť do jedenia a pre pôsobenie na sliznice tráviacich orgánov aj výdatnejšie vylučovanie tráviacich šťiav. Ako stomachikum sa môže ďatelina užívať buď sama, alebo s inými synergickými drogami. Éterický olej sa vylučuje prevažne dýchacími cestami, kde podporuje tvorbu ochranných hlienov a zároveň pôsobí dezinfekčne. Využíva sa to pri akútnych aj chronických zápaloch horných dýchacích ciest. Zvýraznenie expektoračných účinkov sa dosiahne kombináciou s inými silicovými drogami, ako sú: Fructus anisi, Fructus foeniculi, Herba menthae piperitae, Herba serpylli, Herba thymi a iné.
31
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
06
Jarabina vtáčia, Sorbus aucuparia L. Botanické zaradenie : Ružovité - Rosaceae Ker, alebo častejšie stredne veľký, 16-18 m vysoký strom s guľovitou korunou. Kôru má svetlosivú, v staršom veku pozdĺžne ryhovanú. Mladé konáre sú červenohnedé, plstnaté, neskôr lysé. Púčiky sú na hrote chlpaté. Listy sú nepárno perovito zložené, ich lístky majú pílkovitý alebo dvojito pílkovitý okraj. Súkvetie je v priamych chocholíkovitých metlinách. Koruna je zložená z piatich lupienkov asi 4-5 mm dlhých, okrúhlastých. Tyčinky sú také dlhé ako lupienky, v počte 20. Plod je červená malvica. Má tri semená. Kvitne od konca mája do polovice júla, v čase kvetu poskytuje včelám med i peľ. Med je červenožltý a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Drevina je odolná voči plynovým emisiám, a preto sa hodí na vysádzanie okolo ciest (i v divorastúcej forme, ale aj v šľachtených kultivaroch), do mestských parkov a pod. Obsah kyseliny parasorbínovej, ktorá je v plodoch zabraňuje klíčeniu semien, ktoré v prírode vyklíčia až po prejdení zažívacím traktom vtákov (najčastejšie drozdovité). U nás rastie asi 10 druhov jarabín. Nie všetky sú však domáce a nie všetky majú jedlé plody. Väčšinou ich zrelé plody - červené ookrúhle malvice možno rátať za lesné ovocie, hoci často pochádzajú z pestovných druhov.
32
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
06
Jarabina vtáčia, Sorbus aucuparia L. Botanické zaradenie : Ružovité - Rosaceae
Jarabinové plody - Fructus sorbi aucuparii Predmetom zberu sú zrelé červené a nepoškodené plody (októbernovember). Sušia sa rýchlo - najlepšie umelým teplom, aby si zachovali pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 6:1. Skladované plody treba občas presúšať, aby sa nezaparili. Jarabinový kvet - Flos sorbi aucuparii Menej často sa zberá kvet, ktorý sa zbiera najlepšie medzi 10 a 11 hodinou dopoludnia v čase plného rozkvitnutia, čo býva spravidla v máji.
33
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
06
Jarabina vtáčia, Sorbus aucuparia L. Botanické zaradenie : Ružovité - Rosaceae Účinné obsahové látky plodov tvoria najmä organické kyseliny (do 0,2% kyseliny askorbovej, asi 0,04% kyseliny parasorbínovej, ktorá sa nachádza predovšetkým v nezrelých plodoch, ďalej kyseliny sorbínová, jablčná, vínna, citrónová a iné). Sacharidy reprezentuje glukóza, sorbit a sorbóza. Okrem toho sa tu nachádzajú triesloviny (označované aj ako kyselina sorbitanínová), asi 1% pektínu, karotenoidy (á-karotén a sorbuzín), antokyány (glukozid kyanidín), silica, flavonoidy (rutín, kvercetín), horčiny a do 10% alkoholu (D-sorbitol). Obsahové látky kvetnej drogy nie sú ešte dostatočne preskúmané, sú príbuzné účinným látkam plodov, ale majú rozličné percentuálne zastúpenie. V semenách a v listoch sa nachádza glykozid amygdalín, ktorý sa štiepi na jedovatý kyanovodík. Pre možnosť vzniku vedľajších toxických účinkov sa neodporúča užiť väčšie množstvo čerstvých plodov. Nestála kyselina parasorbínová dráždi sliznice žalúdka a čriev, a tým zapríčiňuje zápal, vracanie, hnačky a poškodenie obličiek. Sušením a varom sa táto kyselina obvykle rozkladá. Známe otravy plodmi však mohli byť vyvolané plesňami, ktoré sa niekedy na nich nachádzajú. Kyseline parasorbovej sa pripisujú aj karcinogénne vlastnosti, čo sa dokázalo pokusmi na zvieratách vyššími dávkami, ale iba subkutánnymi injekciamu, nie perorálne. 34
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
06
Jarabina vtáčia, Sorbus aucuparia L. Botanické zaradenie : Ružovité - Rosaceae Pri urolitiáze sa okrem močopudného účinku terapeuticky využíva aj vplyv na vylučovanie piesku a drobných konkrementov. Droga z plodov sa indikuje aj pri zníženej diuréze sprevádzajúcej niektoré chronické obličkové choroby, je aj účinné antireumatikum. Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov, čo sa prejavuje aj výdatnejším vylučovaním žlče do dvanástnika a zrýchlením črevnej peristaltiky. Preto sa osvedčujú pri nedostatočnom trávení so spomalenou kinetikou tráviacej rúry, a to predovšetkým v geriatrickej praxi. Pri užívaní plodov sa obvykle fyziologicky upravuje vyprázdňovanie čriev, a to aj pri dlhotrvajúcich riedkych stoliciach, ktoré nevznikli z vážnejších chorôb (napr. z neoplazmatického procesu v hrubom čreve a pod.), pričom droga pôsobí na zahusťovanie črevného obsahu. V týchto prípadoch terapeuticky efekt zvyšujú triesloviny, ktoré zabraňujú vstrebávanie toxickýxh látok. Droga sa pokladá za regulans funkcie tráviaceho traktu. Pri zápaloch žlčníka a žlčových ciest, ale aj pri tvorbe konkrementov sa na zlepšenie prietoku žlče podáva droga najčastejšie v kombinácii so synergickými drogami. Vysoké množstvo kyseliny askorbovej predurčuje na liečbu hypovitaminózy C.
35
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
07
Karbinec európsky, Lycopus europaeus L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Trváca, 20-110 cm vysoká bylina vyrastajúca z vretenovitého koreňa. Má priamu byľ, väčšinou jednoduchú alebo len riedko rozkonárenú, páperistú. Listy sú elipsovité, zúbkované, hrotité, dolné až perovito strihané, sediace. Kvety vyrastajú z pazúch horných listov, sú sediace a spolu s listami utvárajú nepravidelné praslenovité zhluky. Kvety majú široký zvončekovitý kalich, koruna je dvojpysková, pričom horný pysk je trocípy, biely so slabými červenými bodkami, spodný je čisto biely, vnútri s vlnatým odením. Po odkvitnutí dozrievajú stľapkané hladké tvrdky. Kvitne od začiatku júla do polovice septembra. Vyžaduje vlhké až mokré, silne humózne náplavové pôdy. Znáša dlhšie sucho, ale i záplavy. Okrem uvádzaného k.európskeho rastie u nás k.vysoký (L.exaltatus L. fil.) a krížence oboch druhov. K.vysoký je mohutnejší, listy má chobotnato rozdelené na kopijovité úkrojky, farba kvetov a obdobie kvitnutia sa stotožňujú s k.európskym (niektorí botanici ho rátajú iba za varietu k.európskeho. Morfologickými znakmi je karbinec príbuzný so zástupcami rodu srdcovník - Leonurus L., ktoré však majú inak tvarované listy a inú farbu kvetov. Značná podobnosť je ešte s druhmi rodu jablčník Marrubium L.
36
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
07
Karbinec európsky, Lycopus europaeus L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Karbincová vňať - Herba lycopi europaei
Predmetom zberu je šťavnatá vňať, ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia (t.j. asi júl-september) bajlepšie medzi 14 a 15 hodinou a zvyčajne sa spracúva čerstvá. Ak sa suší, treba na to tienisté, dobre vetrané miesta. Pri umelom teple nemožno prekročiť teplotu 35 stupňov C. Sušenie nesmie byť zdĺhavé. Droga má slabý aromatický pach a chutí veľmi horko (najmä semená).
37
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
07
Karbinec európsky, Lycopus europaeus L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae
Vňať, predovšetkým list, obsahuje hlavne horčinu, nie celkom známej skladby, živicovitej konzistencie, označovanú aj ako glykozid lykopín, ktorý bol skôr liekom proti malárii. Ďalej je v nej do 10% trieslovín, silica, organické kyseliny (kávová, ursolová, litospermová a iné), vysoký obsah fluóru (0,05-0,1%), flavonoidy, saponíny a bližšie nepreskúmané látky fenolového charakteru. Niektorí autori samoliečiteľskú manipuláciu s rastlinou neodporúčajú. V terapii sa obyčajne dáva prednosť štandardizovaným hotovým prípravkom. Štandardizované prípravky možno užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko mesiacov.
38
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
07
Karbinec európsky, Lycopus europaeus L. Botanické zaradenie : Hluchavkovité - Lamiaceae Pôsobenie karbinca je veľmi špecifické a dosť sa odlišuje od ostatných rastlín. Predovšetkým je dobrým prostriedkom pri Basedowovej chorobe a proti zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Súčasne pôsobí ako kardiosedatívum a môže sa preto využívať napríklad pri búšení srdca. Účinný princíp tohoto pôsobenia sa nepodarilo doposiaľ izolovať v čistej forme. Predpokladá sa, že je v rastline obsiahnutý vo fenolových látkach a fluóre, pretože o mnohých fenoloch je známe, že majú tyreostatickú aktivitu. Karbinec sa používa aj pri vegetatívnych dystonických poruchách (porucha napätia svalstva), búchaní srdca, pri basedowovskom srdci s veľkou dráždivosťou a slabosťou, prípadne pri iných srdcových funkčných poruchách, pri ktorých je ovplyvnený pulz, ďalej pri poruchách srdcových chlopní a srdcovej slabosti s pocitom strachu. Napriek novému vývoju terapie vo svete pri Basedowej chorobe, udržali si prípravky s karbincom svoje miesto, je však prirodzené, že ich užívanie a vhodnosti vie posúdiť iba lekár a predpísať. Nesmieme zabunúť na skutočnosť, že liečba karbincom je mierna a dlhodobá, priemerný čas liečenia je asi 4 mesiace, ale aj viac. Nástup účinku a tým aj kontrola vhodnosti drogy nastáva obyčajne za 3 týždne, plný účinok sa dosahuje asi po mesiaci. V terapii sa zvyčajne dáva prednosť americkému karbincu - k.virgínskemu (L.virginicus Mchx.), ktorý sa pokladá za účinnejší. Tinktúra z vňati karbinca má antibiotický účinok, zvlášť na salmonelly, Escherichia coli a Proteus vulgaris. Na ostatné druhy pôsobí menej, ale má aj účinok fungicídny alebo protiplesňový. Zvláštnosťou karbinca je, že tlmí látkovú výmenu.
39
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
08
Kostihoj lekársky, Symphytum officinale L. Botanické zaradenie : Borákovité - Boraginaceae Trváca, statná, 60-100 cm vysoká, drsno chlpatá rastlina so zhrubnutým mnohohlavým podzemkom. Byľ je vzpriamená, pevná, krídlato hranatá, v hornej časti rozkonárená. Listy sú striedavé, podlhovasto kopijovité, končisté, celistvookrajové, na spodnej strane s výraznou žilnatinou, dolné sú postupne zúžené do krídlatej stopky, ostatné zbiehavé. Kvety sú usporiadané v hustých dvojzávinkoch, sú krátkostopkaté, obojpohlavné, pravidelné, 5-početné. Kalich je hlboko delený na kopijovité zuby. Koruna je rúrkovito bankovitá s piatimi zúbkami, purpurová alebo červenkastá, 2-krát dlhšia ako kalich. Plod je tvrdka. Kvitne od mája do júla. Má pomerne veľké kvety a hodne meduje. Med má jasnú farbu, peľu dáva málo. Hemikryptofyt, rozšírený v submediteránnej, miernej a oceánickej oblasti Európy a Ázie. Rastie na vlhkých, na na minerálne látky bohatých stanovištiach v lužných lesoch, pobrežných húštinách, priekopách, mokrých lúkach od nížin do podhorského stupňa. Vyskytuje sa v spoločenstvách radu Molinietalia a zväzov Phragmition a Convolvulion sepium..
40
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
08
Kostihoj lekársky, Symphytum officinale L. Botanické zaradenie : Borákovité - Boraginaceae
Kostihojový koreň - Radix symphyti Zbiera sa na jar v marci a apríli alebo na jeseň v októbri a novembri. I keď sa droga bežne upravuje sušením, lepších výsledkov je možné dosiahnúť s čerstvým koreňom, ktorý dávame na zimu uskladňujeme podobným spôsobom ako koreňovú zeleninu, teda do debničiek s pieskom. Vykopané korene sa očistia od hliny, zbavia listov a rýchlo sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne prerežú). Dobre sa sušia alebo dosúšajú umelým teplom do 45řC. Vnútorná dužina listov musí byť pritom biela. Pomer zosušenia je asi 5-6:1. Droga ľahko podlieha skaze. Kostihojový list - Folium symphyti Používa sa ako náhrada za koreň. Listy sa zbierajú v čase kvitnutia rastliny (máj - júl). Materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni. Pomer zosušenia je asi 7:1.
41
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
08
Kostihoj lekársky, Symphytum officinale L. Botanické zaradenie : Borákovité - Boraginaceae
Drogy kostihoja obsahujú 0,5-1,5% alantoínu (purínový derivát) najviac v koreni, alkaloidy intermedin a acetylintermedin, consolidin, consolicin, symphytin, echimidin, laziokarpin, symphytocynoglossin, ďalej metylpyronin, lykopsamin, acetyllykopsamin, organické polyfenolové kyseliny (chlorogénovú, kávovú a i.) a aminokyseliny (asparagín). Vo vňati sa nachádza väčšie množstvo slizu, okolo 8-9% trieslovín (v koreni okolo 5%). Okrem toho obsahuje aj cholín, glykozidické látky, živicu, menšie množstvo silice, triesloviny, škrob, steroly a iné substancie. Dlhodobé neprerušované užívanie alebo prekračovanie terpaeutických dávok sa neodporúča pre škodlivé účinky pyrolizidínových alkaloidov (necidov) na pečeňový parenchým.
42
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
08
Kostihoj lekársky, Symphytum officinale L. Botanické zaradenie : Borákovité - Boraginaceae Alantoín povzbudzuje proliferačné procesy v organizme, urýchľuje regeneráciu tkanív a - podľa najnovších výskumov zvyšuje tvorbu neutrofilných leukocytov. Podporuje regeneráciu poškodených alebo atrofických slizníc a podporovaním tvorby kalusu napomáha hojenie zlomenín kostí. Vnútorne sa podáva pri chemickom alebo termickom poškodení slizníc a pri atrofii slizníc žalúdka i faryngu (napr. v geriatrickej praxi). Ako kloktadlo sa ordinuje pri ťažko sa hojacich zápalových ochoreniach v ústnej dutine (pri paradentóze, gingivitíde, recidivujúcich stomatitídach a pod.), čo sa využíva aj v pediatrickej praxi. Pre ochranný účinok slizu a vplyv alantoínu na urýchlenie hojenia defektov slizníc sa rastlina už tradične podáva pri žalúdočných a dvanastníkových vredoch. Protizápalový účinok trieslovín a ostatné výhodné zložky predurčujú drogu aj na vonkajšie použitie pri ťažko sa hojacich ranách, vredoch predkolenia, dekubitoch, následkoch omrznutia alebo popálenia, ako aj pri zápalových ochoreniach vonkajších pohlavných orgánov, inflamovaných hemoroidoch a pod. Experimentálne dokázaný tlmivý vplyv alkaloidov na centrálny nervový systém pri podávaní v terapeutických dávkach sa v humánnej medicíne zatiaľ veľmi nevyužíva. Droga sa používa aj ako expektorans - napomáha vykašlávanie a rýchlejšie hojenie zapálených slizníc dýchacích ciest. Pre výhodnú sanáciu slizníc a výrazné diuretické vlastnosti sa ordinuje aj pri zápaloch močových ciest, pričom sa obvykle kombinuje s doplňujúcimi drogami.
43
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
09
Lopúch väčší, Arctium lappa L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Dvojročná, 1-2 m vysoká bylina s hrubými plazivými a rozkonárenými koreňmi. Byľ je priama, dužinatá, ryhovaná, vlnato chlpatá. Listy sú stopkaté, srdcovito vajcovité, celistvookrajové alebo zúbkaté, tupé, často ostité. Na líci sú zelené, plstnaté, na rube sivoplstnaté, neskôr lysé. Prízemné listy sú dlhostopkaté (až 30 cm), stopka je dužinatá, hranatá. Čepeľ je dlhá až 50 cm, smerom nahor sa listy rýchlo zmenšujú. Úbory utvárajú vrcholíkovité metliny, sú guľaté, v priemere 3-3,5 cm. Zákrovné listene sú úzko čiarkovité, postupne zúžené do žltej háčkovitej špičky. Plod je 6-7 mm dlhá čierna bradavičnatá nažka. Kvitne v júli až v septembri. Rastie na mierne sviežich až čerstvých ruderálnych stanovištiach, na rumoviskách, v krovinách od nížin do horského stupňa. Koreňová droga môže obsahovať aj l.menší a l.plstnatý. Podzemné časti sa však nesmú zamienať s koreňmi ľuľkovca, ktoré sú priečne brázdené a drevo zväčša nemajú lúčovité (jednoduchá chemická skúška: prierez sa roztokom jódu sfarbí modro, pretože korene obsahujú škrob, lopúchy rezervnú látku - fruktózu inulín, ktorý reakciu nedáva). Nezriedka si ľudia mýlia lopúchy s deväťsilom - Petasites Mill., ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach). Pochádza zo severnej Číny, hojne sa rozšíril aj v Európe a Severnej Amerike ako burina. V Japonsku je rozšírená forma lopúcha, ktorá sa pod názvom "gobo" používa ako koreňová zelenina
44
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
09
Lopúch väčší, Arctium lappa L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Lopúchový koreň - Radix bardanae Korene sa vykopávajú z nekvitnúcich rastlín v jeseni (september október) alebo na jar (apríl - máj), no až v druhom roku. Rýchlo sa dôkladne umyjú, hrubšie sa po dĺžke rozrežú, duté alebo drevnaté sa vyradia. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni, najlepšie umelým teplom pri teplote 30 až 35řC. Pomer zosušenia je asi 5:1. Droga má slabý pach, chutí odporne, slano, horko a príkro. Jaroslav Kobelář doporučuje koreň pred sušením vložiť na 3 minúty do vriacej vody. Lopúchové semená - Fructus bardanae Semená zbierame po úplnom dozretí koncom leta.
Lopúchové listy - Folium bardanae Občas sa zbierajú aj lopúchové listy, a to počas celej vegetačnej doby.
45
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
09
Lopúch väčší, Arctium lappa L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Korene obsahuje asi 25-45% inulínu, slizy (asi 69%), silicu (0,060,18%), organické kyseliny (maslovú, izovalérovú, octovú), vyššie mastné kyseliny, alifatické aldehydy a uhlovodíky, polyacetalény (predovšetkým tridekadiéntetraín a tridecénpentaín s výraznými baktériostatickými a mykostatickými účinkami), lignanolid arktiín, horčiny, steroly a kyselinu gama-gvanidíno-n-butánovú. V semenách lopúcha sa nachádza olej, ktorý má pri jednotlivých druhoch odlišné zloženie. Lopúch väčší obsahuje glykozid arctiín, lopúch menší látku s bakteriostatickými účinkami proti stafylokokom. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkoticky pôsobiace látky, ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov.
46
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
09
Lopúch väčší, Arctium lappa L. Botanické zaradenie : Astrovité - Asteraceae Silica z drogy lopúcha napomáha vylučovanie moču, tvorbu žlče, činnosť potných žliaz a látkovú premenu. Zlepšenie regeneračných procesov v koži sa vysvetľuje rýchlejším odstraňovaním odpadových látok z organizmu. Lokálne pôsobenie sa s úspechom využíva v dermatológii. Droga slúži ako pomocný močopudný liek pri poruchách látkovej premeny, reumatických kĺbových a svalových bolestiach a pri ľahších chorobách tráviacích ústrojov. Hlavnou doménou terapeutického využitia sú kožné a vlasové choroby, vyrážky, ekzémy a nadmerné (chorobné) potenie (napr. pod pazuchami). V podobe obkladov sa aplikuje pri vypadávaní vlasov a pri nadmernom vytváraní suchého mazu (seborrhoea sicca) na hlave. Droga podávaná v páškovej forme celkovo posilňuje organizmus, čo sa využíva v pediatrii a pri rekonvalescencii po operáciach a ťažkých chorobách. Pri vypadávaniu vlasov sa vtiera silný odvar alebo tinktúra do suchých umytých vlasov. Čerstvé, naklepané listy sa prikladajú na rôzne pohmoždeniny a zle sa hojace rany. Plody doporučoval už Kneipp ako výborný prostriedok na žalúdočné ťažkosti. Známy je tiež účinok krvčistiaci a pôsobiaci proti toxínom v kostiach. Súčasným výskumom bol zistený výrazný inhibičný vplyv na Streptococcus pneumoniae a mnoho patogénnych húb, rovnako ako aj účinok hypoglykemický.
47
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
10
Ruža šípová, Rosa canina L. Botanické zaradenie : Rosa canina L.
Ker vysoký až do 3,50 m. Má hrubé prevísajúce konáre pokryté hustými, kosákovito zahnutými ostňami. Listy sú sivozelené, i tmavozelené, krátkostopkaté, pričom i stopka listov je ostnatá. Listy sú nepárno perovité, 5-7 početné. Ich lístky majú elipsovitý tvar, po okraji sú ostro pílkovité. Kvety sú buď vo vrcholíkoch, alebo jednotlivo. Kališné lístky sú takmer pravidelne naspäť ohnuté, po odkvitnutí opadávajú. Šípka je mäsitá, guľovitá, červená. Kvitne od začiatku mája do polovice júna. Kvety sú bez medoviny, majú veľa peľu. Preto ich hojne navštevuje hmyz. Plodom je šípka, obsahujúca väčšie množstvo svetlo hnedých nažiek. Veľmi premenlivý druh, zaraďovaný k európskym elementom. Má niekoľko nižších taxónov, ktorých určovanie je pomerne náročné. I ekologické nároky agregátneho druhu sú veľmi široké. Rastie v listnatých lesoch, krovinách, ojedinele i v ihličnatých porastoch od nížin až do horského stupňa. Voči geologickému substrátu i z fytocenologického hľadiska je indiferentnou rastlinou. Pestované odrody šípok s vysokým obsahom vitamínov majú veľké dužinaté plody a sú skoro bez jadierok a pálivých chĺpkov v plodovej čiaške.
48
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
10
Ruža šípová, Rosa canina L. Botanické zaradenie : Rosa canina L. Ružové šípky - Fructus cynosbati Zberajú sa zrelé plody, na prelome septembra a októbra. Sušia sa umelým teplom. Sušia sa najskôr na voľnom vzduchu v jednej vrstve a dosúšajú sa umelým teplom, napr. na plechu v rúre. Teplota by nemala presiahnúť 35řC, inak zhnednú alebo sa pripália. Sušenie musí prebiehať rýchlo, lebo materiál plesnivie. Pomer zosušenia je asi 2,2-3:1. V každom prípade je však strata vitamínu C veľká. Z bylinkárskeho hľadiska nie sú zásadné namietky proti zámene za šípky ruže alpskej (Rosa pendulina L.) alebo ruže vráskavej (Rosa rugosa L.), prípadne ruže tŕnitej (Rosa pimpinellifolia L.). Posledná menovaná je dokonca bohatšia na vitamín C, v priemere obsahuje 1 100 mg%. Všetky drogy skladujeme v dobre uzatvorených obaloch (najlepšie v plechovkách), nie dlhšie ako rok (potom ich liečivé účinky začínajú podstatne klesať). Ružové šípky bez semien - Fructus cynosbati sine semine Šípky sa niekedy rozrezávajú a odstraňujú sa z nich pálivé chĺpky a drobné nažky (semená), vlastné plody. Zvyšok šípky - dužinaté oplodie sa potom usuší.
49
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
10
Ruža šípová, Rosa canina L. Botanické zaradenie : Rosa canina L.
Kvet obsahuje 10-24% trieslovín (s kyselinou galovou), flavonoidy (kvercitrín), antokyány (cyanín) a asi 0,01% silice. Plody (šípky) obsahujú 1,8% kyseliny askorbovej a dehydroaskorbovej. Niektoré druhy majú až 6% vitamínu C. Z ďalších vitamínov sa tu nachádza kyselina nikotínová, vitamín P, riboflavín, tiamín, vitamín K. Ďalej sú tu karotenoidy (napr. ákarotén, likopén, rubixantín), flavonoidy (heterozidy kemferolu a kvercetínu), sacharidy, pektín, slizy, triesloviny, silica a približne 4% minerálnych látok, z ktorých polovicu tvorí draslík a vápnik. Semená majú menej vitamínov ako oplodie (vitamínu C 0,3%), ale obsahujú aj vitamín E (priemerne 66 mg v 100 g semien), okrem toho 0,3% silice, vanilín, olej, organické kyseliny (citrónovú, jablčnú a iné).
50
10 voľne rastúcich rastlín – popis, využitie
10
Ruža šípová, Rosa canina L. Botanické zaradenie : Rosa canina L. Pre vysoký obsah trieslovín má droga z kvetu adstringentné účinky, ktoré sa môžu využiť pri zápaloch tráviacej rúry s hnačkami. Silica potenciuje antibakteriálne pôsobenie drogy, ktoré sa využíva aj pri liečbe zápalov ústnej dutiny a hltana, kde okrem hojivých účinkov pôsobí aj osviežujúco. Terapeuticky významný obsah vitamínu C, provitamínu A a vitamínov skupiny B v plodoch (v semene aj vitamín E), ktoré spolu s podpornými látkami pôsobia ako vhodný donátor vitamínov. Podporujú reparačné procesy a zlepšujú metabolizmus. Kyselina askorbová spolu s kyselinou dehydroaskorbovou majú dôležitú funkciu v oxidačno-redukčných procesoch organizmu. Zasahujú do metabolizmu bielovinových aminokyselín (napr. tyrozínu) i tripeptidu glutationu a zlepšujú resorpciu železa v tráviacom trakte. Kyselina askorbová zasahuje do tvorby medzibunkovej substancie, brzdí depolarizáciu sacharidových látok a činnosť kyseliny hyalurónovej i hyaluronidázy, čím podmieňuje správnu funkciu kapilár. Tento ochranný proces napomáhajú svojím pôsobením aj flavonoidy (látky vitamínu P). Pri chorobách so zrýchleným metabolizmom (napr. pri horúčkach, hypertyreóze a pod.) je spotreba kyseliny askorbovej niekoľkokrát vyššia než za normálnych podmienok, preto je potrebný jej zvýšený prísun. Dostatok vitamínu C zvyšuje odolnosť proti infekciám, prípadne pri ich prepuknutí urýchľuje liečbu a zmierňuje priebeh choroby. Brzdí aj vývoj artériosklerózy. Vitamín C je dôležitý pre gravidné ženy, malé deti v období intenzívneho rastu, starých ľudí, ale aj pri vyššej nervovej záťaži a pri ťažkej fyzickej práci.
51
Ďakujem Vám za pozornosť, som pripravený odpoveď na Vaše otázky k problematike liečivých rastlín.
52