VUJE, a. s Školiace a výcvikové stredisko personálu JE. JZ v SR a JB, HPP. učebný text. pre dodávateľské organizácie. 2014, VUJE, a. s

VUJE, a. s Školiace a výcvikové stredisko personálu JE

JZ v SR a JB, HPP učebný text pre dodávateľské organizácie

 2014, VUJE, a. s.

SE, a. s.

Jadrová bezpečnosť a HPP

Príprava dodávateľov 1. skupiny

Obsah 1. Jadrové zariadenia v SR, jadrová bezpečnosť ............................................................. 9 1.1 Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel ....................................................................... 9 1.1.1

Skupina Enel ...................................................................................................... 9

1.1.2

Slovenské elektrárne ........................................................................................ 10

1.1.3

Vízia a poslanie spoločnosti ............................................................................ 11

1.1.4

JE V2 ............................................................................................................... 11

1.1.5

JE EMO ........................................................................................................... 13

1.1.6

Bezpečnosť ...................................................................................................... 14

1.1.7

Jadrová bezpečnosť ......................................................................................... 16

1.2 JAVYS, a.s. .................................................................................................................. 17 1.2.1

Vízia a poslanie spoločnosti ............................................................................ 18

1.2.2

Stratégia ........................................................................................................... 18

1.2.3

Strategické oblasti spoločnosti ........................................................................ 19

1.2.4

Činnosti spoločnosti ........................................................................................ 19

1.3 Štiepna reťazová reakcia a jadrové palivo ................................................................... 23 1.4 Jadrová elektráreň – špecifiká, výhody / nevýhody ..................................................... 25 1.4.1

Výhody a problémy výroby energie v JE ........................................................ 27

1.5 Jadrové zariadenia a jadrová bezpečnosť..................................................................... 28 1.5.1

Definície vybraných pojmov ........................................................................... 28

1.5.2

Bezpečnostné ciele .......................................................................................... 30

1.5.3

Ochrana do hĺbky ............................................................................................ 31

1.5.4

Opis fyzických bariér ...................................................................................... 33

1.5.5

Základné bezpečnostné systémy na JZ ............................................................ 34

1.6 Výmena paliva a generálna oprava - GO ..................................................................... 37 1.6.1

Podmienky jadrovej bezpečnosti počas GO .................................................... 37

1.6.2

Činnosti významne z hľadiska jadrovej bezpečnosti....................................... 39

1.7 Štátne dozorné orgány.................................................................................................. 40 1.7.1

Úlohy, postavenie a právomoci ÚJD SR ......................................................... 41

1.7.2

Úlohy, postavenie a právomoci MZ a ÚVZ SR .............................................. 44

1.8 Kontrolné otázky .......................................................................................................... 47

revízia 0

5



SE, a. s.

2. Havarijné plánovanie a pripravenosť ......................................................................... 49 2.1 Havarijná klasifikácia udalostí na JZ............................................................................ 51 2.2 Organizácie havarijnej odozvy ..................................................................................... 51 2.3 Neodkladné ochranné opatrenia ................................................................................... 52 2.3.1

Kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ: ................................................. 52

2.3.2

Vyrozumenie a varovanie ................................................................................ 52

2.3.3

Sústredenie a ukrytie ........................................................................................ 54

2.3.4

Individuálna ochrana osôb ............................................................................... 56

2.3.5

Evakuácia ......................................................................................................... 56

2.4 Plán zdravotníckych opatrení ....................................................................................... 57 2.5 Medzinárodná stupnica jadrových a rádiologických udalostí - INES .......................... 58 2.5.1

Havária v jadrovej elektrárni Three Mile Island-2 (TMI-2 - USA) ................. 59

2.5.2

Havária v jadrovej elektrárni ČERNOBYL – ZSSR........................................ 60

2.5.3

Havária v jadrovej elektrárni Fukušima I - Japonsko ...................................... 60

2.5.4

Havária v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice A-1 - ČSSR ....................... 62

2.5.5

Vážna porucha na JZ A-1 Jaslovské Bohunice ................................................ 62

2.6 Kontrolné otázky .......................................................................................................... 64

6

revízia 0


SE, a. s.


Zoznam skratiek AZ

aktívna zóna

BD

bloková dozorňa

BS

bazén skladovania

ES/EÚ

Európske spoločenstvá/Európska únia

GO

generálna oprava

HCČ

hlavné cirkulačné čerpadlo

HPK

hlavný parný kolektor

HRK

havarijná, regulačná a kompenzačná tyč reaktora

HZ

hermetická zóna

INES

International Nuclear and Radiological Event Scale - medzinárodná stupnica pre hodnotenia udalostí v JZ

JB

jadrová bezpečnosť

JE

jadrová elektráreň

JM

jadrový materiál

JZ

jadrové zariadenie

MAAE

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (so sídlom vo Viedni)

MPSVR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

PČ

palivový článok

PG

parogenerátor

PO

primárny okruh

RaO

rádioaktívny odpad

RO

radiačná ochrana

ÚJD SR

Úrad jadrového dozoru SR

ÚVZ SR

Úrad verejného zdravotníctva SR

revízia 0

7


8


SE, a. s.

revízia 0


SE, a. s.


1. Jadrové zariadenia v SR, jadrová bezpečnosť Obsahom tejto kapitoly sú nasledovné oblasti: 1. Skupina ENEL a SE 2. Spoločnosť JAVYS, a.s. 3. Reťazová štiepna reakcia a jadrové palivo 4. Jadrová elektráreň – špecifiká, výhody/nevýhody 5. Jadrové zariadenia a jadrová bezpečnosť 6. Výmena paliva a generálna oprava - GO 7. Štátne dozorné orgány

1.1

Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel

1.1.1

Skupina Enel

Skupina Enel je najväčšou energetickou spoločnosťou v Taliansku a podľa inštalovanej kapacity druhou najväčšou spoločnosťou kótovanou na burze cenných papierov. Je integrovanou spoločnosťou a vedúcim hráčom na trhu s elektrinou a plynom v Európe a Latinskej Amerike.

revízia 0

9



SE, a. s.

Po dokončení medzinárodnej expanzie skupina Enel konsoliduje získané aktíva a integruje svoje obchodné činnosti. Skupina Enel dnes pôsobí v 40 krajinách na 4 kontinentoch, má vyše 98 000 MW inštalovaného výkonu a cez siete v dĺžke 1,9 milióna kilometrov privádza elektrinu a plyn 61 miliónom zákazníkov. Približne 42% energie vyrába bez emisií oxidu uhličitého. K 30. septembru 2013 mala Skupina takmer 73 000 zamestnancov. Na burze cenných papierov v Miláne sú akcie Enel obchodovateľné od roku 1999 a s približne 1,2 miliónom drobných a inštitucionálnych investorov je Enel talianskou spoločnosťou s najvyšším počtom akcionárov.

1.1.2

Slovenské elektrárne

Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne vznikla 21. januára 2002 ako nový subjekt z majetkovej podstaty a právny následník Slovenských elektrární, a.s., od ktorých bola k tomuto dátumu oddelená Prenosová sústava a Tepláreň Košice. Vlastníkom akcií SE, a.s., sú Fond národného majetku SR s podielom 34% a spoločnosť Enel SpA s podielom 66%. Slovenské elektrárne, a.s., sú spoločnosťou, ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je výroba a predaj elektriny. Podľa disponibilného inštalovaného výkonu sú Slovenské elektrárne najväčším výrobcom elektrickej energie na Slovensku a jedným z najväčších v strednej a východnej Európe. Spoločnosť tiež vyrába a predáva teplo a poskytuje podporné služby pre elektrizačnú sústavu. Slovenské elektrárne disponujú 5 739 MWe (k 31. decembru 2013) hrubého výkonu a majú ideálny výrobný mix – jadro, vodu a klasické zdroje. Prevádzkujú 35 vodných, 2 atómové, 2 tepelné a 2 fotovoltické elektrárne. Výroba v SR : 28 475 020 MWh Spotreba v SR: 28 861 753 MWh JE SE

: 15 410 768 MWh

TE SE

:

2 664 052 MWh

VE SE

:

3 857 469 MWh

Ostatné SR

:

6 202 731 MWh

Dovoz do SR :

386 733 MWh

10

revízia 0


SE, a. s.


Cieľom spoločnosti je bezpečne, spoľahlivo, efektívne a konkurencieschopne vyrábať, predávať a obchodovať s elektrinou a teplom, bezpečne zaobchádzať s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom, pri trvalom znižovaní negatívnych vplyvov výrobných procesov na životné prostredie. V roku 2013 až 89% dodanej elektriny vyrobila bez emisií skleníkových plynov – najmä využitím vody a jadra.

1.1.3

Vízia a poslanie spoločnosti

Vízia spoločnosti: Byť najbezpečnejším, najspoľahlivejším, najefektívnejším a konkurencieschopným výrobcom elektrickej energie, tvoriac hodnoty pre našich zákazníkov, akcionárov a zamestnancov. Poslanie spoločnosti: Dosiahnuť najvyššiu úroveň bezpečnosti a výkonnosti prostredníctvom: výnimočných výkonov, trvalého zlepšovania a tímovej práce.

1.1.4

JE V2

Závod Jadrová elektráreň V2 lokalita Bohunice sa nachádza na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reak-

revízia 0

11



SE, a. s.

tormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 až 1985. Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom mesta Trnava z AE Bohunice v roku 1987 prešla elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Odbočkou z líniovej časti tepelného napájača Trnava je riešený aj tepelný napájač do Leopoldova a Hlohovca. Od roku 2002 sa na blokoch V2 realizoval program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. EUR, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW/blok. Parametre – Atómové elektrárne Bohunice Inštalovaný výkon

1010,00 (2x505) MW

Počet blokov

2

Palivo

obohatený urán

Typ reaktora

VVER 440 / V213

Rok uvedenia do prevádzky 1984, 1985

12

revízia 0


SE, a. s.

1.1.5


JE EMO

Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Jadrovej elektrárne Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. Výstavba tretieho a štvrtého bloku sa pozastavila v roku 1992 a znova spustila v novembri 2008. Každý blok JE Mochovce vyrobí ročne vyše 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.

Mochovské bloky patria medzi najnovšie jadrové bloky VVER 440/V-213 a ťažia zo všetkých zdokonalení, ktoré boli v elektrárni realizované. Medzinárodné expertné tímy sa zhodli

revízia 0

13



SE, a. s.

na tom, že elektráreň po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňa všetky medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti zhodnotili ako mimoriadne vysokú. Parametre – Jadrová elektráreň Mochovce Inštalovaný výkon (hrubý) 940,00 (2x470) MW Inštalovaný výkon (čistý)

872,00 (2x436) MW

Počet blokov

2 (+2 vo výstavbe)

Palivo

obohatený urán

Typ reaktora

VVER 440 / V-213

Rok uvedenia do prevádzky 1998, 2000

1.1.6

Bezpečnosť

Pre napĺňanie vízie a poslania Slovenských elektrární vyhlasujeme a zaväzujeme sa dodržiavať nasledovné zásady a princípy v oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany pred požiarmi a prevencie závažných priemyselných havárií: 

Bezpečnosť, v prvom rade jadrová bezpečnosť a radiačná ochrana ako jej neoddeliteľná súčasť, sú súčasťou riadenia spoločnosti a sú prioritné a trvalo nadradené nad výrobné požiadavky a obchodný zisk.



Za bezpečnosť zodpovedá v rozsahu svojich kompetencií, zodpovedností a právomocí každý zamestnanec spoločnosti.



Pri všetkých činnostiach sú uplatňované princípy kultúry bezpečnosti a otvorenej komunikácie, v rámci ktorej sa pracovníci môžu slobodne vyjadrovať k otázkam bezpečnosti bez obáv z postihu.



V príprave technických opatrení a v činnostiach súvisiacich s prevádzkou jadrových zariadení sú uplatňované princípy stratégie ochrany do hĺbky, zamerané najmä na prevenciu, ale aj na zmierňovanie následkov potenciálnych rizík.



Riadenie bezpečnosti je neoddeliteľnou súčasťou Integrovaného systému manažérstva spoločnosti, v ktorom sú zodpovednosti a právomoci líniových manažérov jasne a jednoznačne stanovené.

14

revízia 0


SE, a. s. 


Na riadenie osobných dávok, aktivity výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi je aplikovaný princíp ALARA (As Low As Reasonably Achievable), s cieľom neustále znižovať radiačnú záťaž v jadrových zariadeniach a v ich okolí.



Spoločnosť má zavedený efektívny systém havarijnej pripravenosti vrátane výcviku pracovníkov, ktorý sa trvale udržiava a pravidelne precvičuje.



Výber, dozorovanie a hodnotenie dodávateľov je vykonávané z hľadiska ich prístupu k bezpečnosti a plnenia kvalifi kačných a kvalitatívnych požiadaviek.



Uplatňuje sa otvorený dialóg s verejnosťou, s dozornými orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi štátnej správy a samosprávy.



Pre všetkých zamestnancov spoločnosti sú vytvárané vhodné podmienky na ochranu ich zdravia pri výkone pracovných činností.



Spoločnosť podporuje otvorenú komunikáciu a spoluprácu so zamestnancami, zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť, pracovnou zdravotnou službou a odborovým orgánom a motivuje zamestnancov zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia.



Riziká práce, ako aj potenciálne príčiny vzniku závažných priemyselných havárií, sú identifi kované a vyhodnocované. K hodnoteným rizikám sú prijaté opatrenia, ktoré zabezpečujú minimálnu mieru rizika z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia, životného prostredia a majetku.



Sú stanovené a komunikované opatrenia a merateľné ciele na neustále zlepšovanie v oblasti bezpečnosti, zamerané na minimalizáciu dopadov pracovného prostredia na zdravie pracovníkov a výskytu pracovných úrazov a priblíženie sa k strategickému cieľu nulovej úrazovosti.



Na dosahovanie bezpečnostných cieľov a plnenie bezpečnostných požiadaviek, zásad a princípov, zvyšovanie vzdelania, kvalifi kácie a informovanosti zamestnancov, sú vynakladané adekvátne materiálne a fi nančné prostriedky.



S cieľom neustáleho zlepšovania sú trvalo využívané najnovšie poznatky a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

revízia 0

15

Príprava dodávateľov 1. skupiny 


SE, a. s.

Rozvoj výrobno-technickej základne je orientovaný na také technológie výroby elektriny a tepla, ktoré znižujú negatívny vplyv na bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

Uskutočňovaním a vyhodnocovaním politiky bezpečnosti zaručíme, že spoločnosť plní všetky legislatívne a iné požiadavky v predmetných oblastiach.

1.1.7

Jadrová bezpečnosť

Jadrové odvetvie vzniklo a rozvíjalo sa s vedomím potreby vytvorenia a dodržiavania prísnych bezpečnostných pravidiel, ako aj technických, environmentálnych noriem a štandardov pre zdravie obyvateľstva. Z tohto dôvodu sa bezpečnosť elektrární overuje a kontroluje na najvyššej možnej úrovni vo všetkých fázach (projekt, schvaľovanie, výstavba, prevádzka a konečná demontáž), s postupmi, ktoré sa vypracovali výlučne podľa potrieb tohto špecifického odvetvia. Výstavba jadrovej elektrárne okrem toho podlieha obzvlášť zložitému schvaľovaciemu procesu, ktorý tvoria dve rôzne zložky: schvaľovanie z hľadiska jadrovej bezpečnosti a posudzovanie v súvislosti s vplyvom na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA). Bezpečnosť v energetickom jadrovom odvetví konkrétne zaisťuje sústava technických, organizačných a personálnych opatrení využívaných vo všetkých štádiách životnosti zariadenia, a to s cieľom chrániť pri akýchkoľvek okolnostiach občanov a životné prostredie pred prípadným uvoľnením rádioaktívneho materiálu. Na tento účel sa projektujú a manažujú systémy bezpečnosti elektrární pre: 

nepretržitú kontrolu výkonu reaktora;



kontrolu chladenia paliva, aj po skončení reťazovej reakcie, pomocou redundantných systémov;



predchádzanie uvoľneniu rádioaktívneho materiálu mimo reaktora, aby vkaždom prípade ostal uväznený za sériou bariér materiálov, zktorých sa skladajú palivové kazety, tlaková nádoba reaktora alebo ochranná obálka reaktora (containment).

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že technický rozvoj viedol nepretržitej modernizácii bezpečnostných systémov, pri ktorých je ľudský zásah obmedzený na minimum a bezpečnosť sa zaisťuje automaticky aj na základe základných zákonov fyziky – gravitácie, termodynamiky chladiaceho média a pod.

16

revízia 0


SE, a. s.

1.2


JAVYS, a.s.

Vznik spoločnosti JAVYS, a.s.úzko súvisí s privatizáciou Slovenských elektrární, a.s. Jednou z hlavných odkladacích podmienok v transakčných dokumentoch bolo vyčlenenie vybraných jadrových aktív (odštepný závod SE-VYZ a SE-EBO V1). Z rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti – Ministerstva hospodárstva SR bol prijatý obchodný názov spoločnosti na Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., so sídlom Tomášikova č. 22, 821 02 Bratislava.

Popri ukončovaní prevádzky a vyraďovaní jadrového zariadenia JE V1 spoločnosť realizuje druhú etapu projektu vyraďovania jadrovej elektrárne A1, prevádzkuje Bohunické spracovateľské centrum rádioaktívnych odpadov, bitúmenačnú a vitrifikačnú linku na spracovanie rádioaktívnych odpadov, fragmentačné pracovisko na kovové rádioaktívne odpady a Republikové úložisko RAO v Mochovciach, ktoré svojimi bezpečnostnými štandardmi patrí k špičke v rámci európskych štátov. V jej pôsobnosti je i prevádzka seizmicky zodolneného a skompaktneného Medziskladu vyhoretého jadrového paliva v Jaslovských Bohuniciach. Do prevádzky bolo uvedené Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v Mochovciach.

revízia 0

17


1.2.1


SE, a. s.

Vízia a poslanie spoločnosti

Vízia spoločnosti: Sme spoločnosť, ktorá sa svojimi aktivitami podieľa na energetickej bezpečnosti Slovenska s významným postavením v stredoeurópskom regióne. Zodpovedne a kompetentne zabezpečuje záverečnú časť jadrovej energetiky s dôrazom na bezpečnosť, kvalitu a ochranu životného prostredia. Svojimi aktivitami a podnikateľskými zámermi zachováva a zvyšuje finančnú prosperitu a ekonomickú stabilitu spoločnosti. Poslanie spoločnosti:  Prevádzkovanie, udržiavanie a vyraďovanie jadrových zariadení.  Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a realizácia prepráv VJP.  Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a realizácia prepráv RAO.

1.2.2

Stratégia

Stratégiou JAVYS, a.s., je napĺňať víziu a poslanie spoločnosti pri rešpektovaní Stratégie energetickej bezpečnosti SR a Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energetiky v SR.  Bezpečne, spoľahlivo, efektívne prevádzkovať a vyraďovať jadrové zariadenia pri dodržaní priority jadrovej a radiačnej bezpečnosti, základných princípov kultúry bezpečnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi, ochrany obyvateľstva a životného prostredia.  Poskytovať jadrové služby v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom a v oblasti prepráv rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva využívaním vlastných technologických a personálnych kapacít.  Bezpečne a spoľahlivo nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi.  Zabezpečovať príjmy spoločnosti predajom jadrových i nejadrových služieb na komerčnej báze a zintenzívnením predaja majetku, ktorý sa v dôsledku vyraďovania JE stal nepotrebným a nevyužiteľným.

18

revízia 0


SE, a. s.


 Zastupovať záujmy SR v nových projektoch súvisiacich so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR, Stratégiou záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR a posilniť postavenie spoločnosti v rozsahu zadnej časti jadrového palivového cyklu.

Strategické oblasti spoločnosti

1.2.3

Pre naplnenie stratégie spoločnosti JAVYS, a.s., boli stanovené nasledujúce strategické oblasti: 

Nakladanie s RAO a VJP a prepravy RAO a VJP



Vyraďovanie jadrových zariadení



Prevádzka jadrových a ostatných zariadení



Bezpečnosť a ochrana životného prostredia



Ekonomika a služby



Rozvoj spoločnosti



Riadenie spoločnosti a ľudských zdrojov

1.2.4

Činnosti spoločnosti

Vyraďovanie JE V1 Vyraďovanie jadrovej elektrárne je zložitý proces a v mnohých aspektoch je odlišný od demontáže nejadrového zariadenia. Aj počas tohto procesu musí byť zachovaná disciplína, systémovosť prác, kontrola celého procesu a vysoká úroveň kultúry bezpečnosti pri riadení procesu. Významnú úlohu tu zohráva aj ekonomické hľadisko, aby vyraďovanie elektrárne bolo pri zachovaní všetkých atribútov bezpečnosti čo najefektívnejšie. Vláda Slovenskej republiky prijala záväzok definitívne odstaviť oba bloky JE V1 svojim Uznesením č. 801/1999 zo dňa 14. 9. 1999, v ktorom bol určený termín pre odstavenie 1. bloku na koniec roku 2006 a 2. bloku na koniec roku 2008. Oba bloky boli v stanovených termínoch odstavené. V súlade so slovenskou legislatívou bol pre jadrovú elektráreň V1 vypracovaný Koncepčný plán vyraďovania (KPV). Tento dokument poskytol všeobecné technické a finančné inforrevízia 0

19



SE, a. s.

mácie o možných a rozumne vykonateľných alternatívach vyraďovania. Zo štyroch alternatív, analyzovaných v koncepčnom pláne bola následne zvolená alternatíva bezprostredného vyraďovania (IDO). Hlavnou črtou tejto alternatívy je bezprostredná a plynulá demontáž zariadení, demolácia budov až na dno stavebnej jamy a príprava lokality na ďalšie využitie. Vyraďovanie JE V1 je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na ukončovanie prevádzky a vyraďovanie JE V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. €. Činnosti ukončovania prevádzky, prípravy vyraďovania a samotného vyraďovania jadrovej elektrárne JE V1 v Jaslovských Bohuniciach sú financované aj z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia JE V1 (BIDSF). Vyraďovanie JE A1 Vyraďovanie je poslednou fázou životného cyklu každej jadrovej elektrárne. Čas potrebný na vyraďovanie a finančné náklady sú závislé od technického stavu elektrárne po ukončení jej prevádzky. Uznesením vlády ČSSR č. 135 z roku 1979 bolo rozhodnuté neobnoviť prevádzku jadrovej elektrárne (JE) A1 a pripraviť jej postupné vyradenie. V čase definitívneho odstavenia JE A1 z prevádzky neboli k dispozícii potrebné postupy a prostriedky na zabezpečenie všetkých nutných činností pri jej vyraďovaní. Do roku 1994 sa realizovali práce na základe ročných plánov a týkali sa odstránenia následkov nehody, minimalizácie dopadu činností vyraďovania JE A1 na okolie, demontáže zariadení strojovne a pomocných zariadení jadrovej časti elektrárne, výstavby zariadení na odvoz a odvozu vyhoretého paliva do Ruskej federácie. Súbežne s týmito prácami sa riešili úlohy v rámci štátneho plánu rozvoja vedy a techniky so zameraním na vývoj postupov, prostriedkov a zariadení na zabezpečenie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov (RAO), ich radiačnej kontroly, dekontamináciu materiálov a zariadení a ďalších činností. Koncepcia vyraďovania JE A1 bola začlenená do celkovej stratégie realizácie záverečnej časti jadrovej energetiky na Slovensku, ktorú 21. mája 2008 schválila vláda SR. Podľa prijatej stratégie je proces vyraďovania JE A1 rozvrhnutý na päť časovo nadväzujúcich etáp. Jednotlivé činnosti vychádzajú z koncepcie kontinuálneho vyraďovania JE A1, ktorého ukončenie sa predpokladá v roku 2033. Dozornú činnosť v procese vyraďovania JE A1 vykonáva Úrad jadrového dozoru SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, Ministerstvo životného pro-

20

revízia 0

SE, a. s.



stredia SR a po vstupe Slovenska do Európskej únie i Európska komisia. Do roku 1996 boli všetky činnosti, súvisiace s prípravou a vyraďovaním JE A1, hradené zo štátneho rozpočtu SR, neskôr zo Štátneho fondu likvidácie jadrových zariadení a od roku 2006 z Národného jadrového fondu. Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi Atómový zákon definuje nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi (RAO) ako proces zberu, triedenia, skladovania, úpravy, manipulácie, ukladania RAO z jadrových zariadení, úpravy a ukladania inštitucionálnych RAO. Pod nakladaním s RAO sa rozumie realizácia všetkých činností smerujúcich k takým úpravám RAO, ktoré zabezpečia ich vyššiu bezpečnosť pri ďalšej manipulácii s nimi. V Slovenskej republike jadrové služby v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vykonáva, JAVYS, a.s., s použitím vlastných technológií – triedenie, spaľovanie, lisovanie, koncentrácia, cementácia, bitúmenácia, dekontaminácia, fragmentácia, vitrifikácia. Spoločnosť taktiež bezpečne a spoľahlivo nakladá s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi. V procese nakladania s RAO sa JAVYS, a.s., riadi prísnymi pravidlami a podlieha kontrole dozorných orgánov. Všetky fázy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v JAVYS, a.s., vrátane ukladania nízko aktívnych a stredne aktívnych odpadov sú bezpečne vykonávané preverenými priemyselnými postupmi. Cieľom spracovania odpadov, pri dodržiavaní troch hlavných zásad je zníženie množstva odpadov redukciou ich objemu, vytvorenie bezpečnej formy vhodnej pre uloženie fixáciou a zabezpečenie dostatočných bariér voči úniku rádioaktivity do životného prostredia počas doby uloženia. Všetky rádioaktívne odpady sú starostlivo zhromažďované, sledované a po celú dobu práce s nimi sú monitorované, evidované a kontrolované. Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom Podľa zásad prijatých v Európskej únii záverečná časť jadrovej energetiky musí byť garantovaná štátom. V stratégii Záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorú schválila Vláda SR v roku 2008, je koncepcia nakladania s vyhoretým jadrovým palivom postavená na jeho dočasnom (aj dlhodobom) skladovaní v medziskladoch a finálnom uložení v hlbinnom úložisku.

revízia 0

21



SE, a. s.

V Slovenskej republike sú v súčasnosti v prevádzke 4 jadrové reaktory v tzv. otvorenom palivovom cykle. Vyhoreté jadrové palivo (VJP) sa po ukončení jeho využitia vyvezie z reaktora a umiestni v bazéne skladovania, ktorý sa nachádza v blízkosti reaktora. Pre každý reaktor je vybudovaný samostatný bazén skladovania a palivo sa v ňom dochladzuje po dobu cca 3–7 rokov. Všetky manipulácie s palivom sa vykonávajú pod ochrannou vrstvou vody obsahujúcou kyselinu boritú. Po období krátkodobého skladovania v blízkosti reaktora je palivo prepravené v špeciálnych transportných kontajneroch do medziskladu vyhoretého paliva (MSVP), ktorý je vybudovaný v lokalite Jaslovské Bohunice. MSVP, ktorý je mokrého typu, sa využíva na skladovanie VJP zo všetkých reaktorov VVER 440 v SR. Manipulácie s vyhoretým jadrovým palivom sú vykonávané pod tieniacou vrstvou vody. Bazény sú naplnené demineralizovanou vodou, ktorá slúži ako chladiace médium a zároveň tvorí biologickú ochranu voči rádioaktívnemu žiareniu. Manipuláciu s vyhoretým jadrovým palivom a jeho skladovanie nepretržite monitorujú systémy vnútornej kontroly i vplyvu na okolité životné prostredie. Výsledky monitorovania jednoznačne potvrdzujú, že táto činnosť nemá nežiaduci vplyv na životné prostredie. Celková skladovacia kapacita sa rekonštrukciou zvýšila na 14 112 ks kaziet. Počas 40–50 rokov uvažovaného dlhodobého skladovania sa dosiahne výrazné zníženie množstva generovaného tepla a čiastočné zníženie rádioaktivity. Prevádzkovateľom MSVP je Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. Za predpokladu predĺženia prevádzky jadrových elektrární V2, EMO 1, 2 a EMO 3, 4 až na 60 rokov, vyprodukujú bloky VVER 440 v SR (vrátane už vyraďovanej JE V1) spolu asi 32 658 ks vyhoretých palivových kaziet. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu existujúceho MSVP, plánuje JAVYS rozšírenie skladovacej kapacity MSVP v J. Bohuniciach. Ďalšou možnosťou by bolo vybudovať nový medzisklad VJP v lokalite Mochovce. Rada EÚ prijala v lete 2011 smernicu o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a VJP, v ktorej zdôrazňuje prvotnú zodpovednosť členských štátov za nakladanie s takýmito materiálmi. Krajiny budú podľa nových pravidiel povinné predstaviť svoje detailné Národné programy v tejto oblasti v roku 2015, ktoré následne vyhodnotí Komisia a prípadne požiada o doplnenia a zmeny. V súčasnosti platná Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky nevylučuje ani jednu z uvažovaných alternatív konečného riešenia (prepracovanie, resp. hlbinné ukladanie).

22

revízia 0


SE, a. s.


Vyhoreté jadrové palivo z jadrových reaktorov tvorí len zlomok objemu všetkých rádioaktívnych materiálov vo svete. Z hľadiska aktivity však predstavuje viac ako 90 % celkovej rádioaktivity. I z tohto dôvodu je proces nakladania s VJP jedným z najsledovanejších procesov v sektore jadrovej energetiky.

1.3

Štiepna reťazová reakcia a jadrové palivo

Pri ožarovaní uránu neutrónmi sa zistilo, že je možné rozštiepiť jadro uránu na dve časti, podstatne odlišné od pôvodného prvku. Štiepenie uránu prevádza veľké množstvo uvoľňovanej energie a vznik nových neutrónov, ktoré môžu spôsobiť ďalšie štiepenie. Podmienky pre vznik štiepnej reťazovej reakcie ako zdroja energie sú: 

štiepna reťazová reakcia je využiteľná pre výrobu energie len v tom prípade, pokiaľ nie je nutné neutróny dodávať z vonkajšieho zdroja, tj. musia sa pri štiepení samy uvoľňovať



štiepnym materiálom musí byť prvok z konca periodickej tabuľky, ktorý sa štiepi za vzniku stredne ťažkých štiepnych produktov /odštiepkov, fragmentov/



náklady na získanie štiepneho materiálu nesmú byť veľké, prednosť majú suroviny, ktoré sa vyskytujú v prírode

Všetky tieto podmienky najlepšie spĺňa izotop uránu U 235 , ktorého je v prírodnom uráne len 0,712%. Vedľa tohto izotopu existujú ešte umelé nuklidy, ktoré môžu byť použité ako štiepny materiál. Jedná sa o U 233 a o izotopy plutónia Pu 239 a Pu 241.Výroba U 233 sa deje ožarovaním jadier thória Th232 pomalými neutrónmi. Vo väčšine jadrových reaktorov prebieha štiepna reakcia na U 235 .

revízia 0

23



SE, a. s.

Pri posúdení energetického zisku z rozštiepenia jedného atómového jadra U 235 sa vychádza z hmotnostného schodku pred a po jadrovej reakcii, pričom sa získa asi 200 MeV energie. Aj keď je to z hľadiska mikrosveta veľká hodnota, pre bežnú realitu ide o nepatrnú hodnotu. Je možné vypočítať, že k získaniu výkonu 1 W musí prebiehať 3,1.1010 štiepení za sekundu. Najväčší podiel energie sa uvoľňuje vo forme kinetickej energie štiepnych produktov. Pretože maximálny dobeh týchto odštiepkov v štiepnom materiále je veľmi malý dochádza teda k premene na tepelnú energiu v mieste štiepenia.

24

revízia 0


SE, a. s.

1.4


Jadrová elektráreň – špecifiká, výhody / nevýhody

Jadrová elektráreň je elektráreň, v ktorej sú zdrojom tepla jadrové reakcie prebiehajúce v reaktore. Jadrová elektráreň býva často označovaná podľa typu reaktora (napr. výraz „jadrová elektráreň VVER“ znamená, že v jadrovej elektrárni sú reaktory typu vodou moderovaný vodou chladený enegetický reaktor). V reaktore je sústredená energia, ktorá dokáže vydávať 100 % výkon počas celého roka. Reaktor uvoľňuje energiu aj po svojom odstavení – 60 MWt (4% Nnom). Využité palivo a odpady sú rádioaktívne materiály, vyžarujú ionizujúce žiarenie. Unikátnymi v jadrovej energetike sú:  projekt JE,  prevádzka JE,  personál JE. V lokalitách Bohunice a Mochovce sú v prevádzke po dva jadrové bloky. Každý blok sa skladá z troch oddelených chladiacich okruhov, a to primárneho, sekundárneho, terciálneho. Hlavnou časťou primárneho okruhu je reaktor /Re/, v ktorom je umiestnená aktívna zóna /AZ/ s uránovým palivom. Na nátrubky reaktorovej nádoby sú privarené cirkulačné potrubia, primárne chladivo nimi odvádza vyprodukované teplo z aktívnej zóny do šiestich parogenerátorov /PG/. Cirkuláciu chladiva v okruhu zabezpečuje hlavné cirkulačné čerpadlo /HCČ/,

revízia 0

25



SE, a. s.

na jeho obtoku je inštalované kontinuálne čistenie chladiva iontomeničovými filtrami /ŠOV1/. Každá o šiestich cirkulačných slučiek sa môže oddeliť od reaktora pomocou hlavných uzatváracích armatúr /HUA/. Súčasťou tesno uzavretého primárneho okruhu musí byť kompenzátor objemu /KO/ s barbotážnou nádržou /BN/. Hlavnými časťami sekundárneho okruhu je šesť parogenerátorov /PG/, dve parné turbíny /VT, NT/, separátor prehrievač pary /SPP/, hlavný kondenzátor /HK/, kondenzátne čerpadlá /KČ/, nízkotlaká regenerácia /NT/, napájacia nádrž /NN/, elektronapájacie čerpadlá /ENČ/ a vysokotlaká regenerácia /VT/. Prepojenie medzi jednotlivými komponentmi tvoria parovody a napájacie kolektory. Sekundárny okruh pracuje na princípe Carnotovho cyklu. Energia pary vyrobenej v parogenerátoroch sa v turbíne mení na mechanickú, ktorá sa v elektrických generátoroch /G/ mení na elektrickú energiu – finálny produkt jadrovej elektrárne. Terciálny okruh, skladajúci sa z hlavného kondenzátora /HK/, chladiacich veží /V/, čerpadiel /BQDV/ a cirkulačných rádov, zabezpečuje odvod zbytkového tepla do atmosféry. Oproti primárnemu a sekundárnemu okruhu je tento okruh otvorený. Na základe faktu, že na výtlaku BQDV čerpadiel je pretlak a v hlavnom kondenzátore zo sekundárnej strany je vákum, aktivita z reaktora sa touto cestou nemôže dostať do životného prostredia. Súčasný stav jadrovej energetiky vo svete úzko súvisí a je ovplyvňovaný faktormi:  silný tlak verejnej mienky, ekologických organizácií a tým aj politických záujmov,  neustále sprísňovanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť,  snahy vyspelých štátov o maximálne energetické úspory,  celková ekonomická situácia,  prehodnocovanie energetických rezerv a postoja k jadrovej energetike. Výroba elektrickej energie a tepla na jadrových elektrárňach sa podieľa v súčasnosti značnou mierou na celkovom objeme vyrábanej energie a to nielen v priemyselne najvyspelejších štátoch sveta. I keď už od počiatku výstavby a prevádzkovania JE sa vymedzili prísne požiadavky na bezpečnosť, predsa len došlo k niekoľkým vážnym haváriám, ktoré ovplyvnili budúcnosť jadrovej energetiky a výrazne spomalili jej rozvoj. V zásade však nejde ani tak o striktne vedecké alebo technické bezpečnostné problémy, ale skôr o širšie spoločenskofilozofické rozpory medzi priemyslom a verejnosťou podporované aj zložitými technickými otázkami spojenými s jadrovou energetikou.

26

revízia 0


SE, a. s.


Výhody a problémy výroby energie v JE

1.4.1

Prevádzkovanie JE sa nepodieľa na súčasných najväčších ekologických problémoch sveta, naopak tieto problémy by mohli byť väčším využitím JE minimalizované (skleníkový efekt, ozónová diera, znečistenie vôd, atmosféry). Výroba elektrickej energie v klasických uhoľných elektrárňach je spojená s rozsiahlou devastáciou životného prostredia nielen v súvislosti s dôsledkami spaľovacieho procesu na elektrárni ale aj v súvislosti s celým procesom získavania, dopravy, skladovania a spracovania uhlia. Výhody JE sú: 

nezávislosť od miesta zdroja paliva,



malé množstvo paliva na veľký výkon,



nepretržitá výroba počas celého roka,



výroba bez produkcie skleníkových plynov,



zamestnanie pre vysoko kvalifikovaných ľudí.

Nevýhody JE sú: 

produkcia rádioaktívnych materiálov a odpadov, ktoré treba dlhodobo dochladzovať a skladovať,



možné ohrozenie okolia JE v prípade havárie.

Sústreďovanie aktívnych odpadov do špeciálne vybudovaných úložísk vo vybraných lokalitách pod prísnou kontrolou zabezpečí požadovanú bezpečnosť hlavne pre nízko a stredne aktívne odpady. Najväčší problém spočíva v uložení vysokoaktívneho vyhoreného paliva, ktoré obsahuje izotopy s veľkým polčasom rozpadu a preto je nutné jeho bezpečné uloženie na veľmi dlhú dobu, pričom je treba počítať aj s možnosťou neskoršieho prepracovania (opätovného využitia) paliva. U žiadneho zariadenia nie je možné zaistiť jeho 100% spoľahlivosť a preto aj prevádzka JE nesie so sebou určité riziko vzniku havárie. Dôležité je však vedieť reálne porovnať riziko na jednej strane a spoločenský prínos na druhej strane z prevádzky JE. Všetky doterajšie štúdie v tejto oblasti dokazujú že aj v porovnaní s ostatnými oblasťami ľudskej činnosti je prínos z existencie jadrových elektrární podstatne väčší ako riziko z nich plynúce. Aj existencia možnosti veľkých havárií u JE mala pozitívny vplyv v tom smere, že od počiatku ich využívania sa kladú mimoriadne nároky na ich bezpečnosť v porovnaní s ostatnými priemyselnými zariadeniami. S tým súvisí aj spôsob projektovania JE vychádzajúci v oblasti bezpečnosti zo stanovenia tzv. "maximálnej projektovej havárie" na ktorú sú potom projektované bezpeč-

revízia 0

27



SE, a. s.

nostné systémy schopné ju zvládnuť bez poškodenia palivových článkov a ohrozenia okolia rádioaktivitou.

Jadrové zariadenia a jadrová bezpečnosť

1.5 1.5.1

Definície vybraných pojmov

Jadrovým zariadením /JZ/ je súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na: 1. výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu, 2. nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg, okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu, 3. nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, 4. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo 5. obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva.

28

revízia 0

SE, a. s.



Jadrová bezpečnosť /JB/ je technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Kultúra bezpečnosti (INSAG-4) je taký súbor postojov a charakteristík organizácií aj jednotlivcov, ktorý zabezpečuje, že problémom bezpečnosti JE je venovaná tá najvyššia priorita odpovedajúca ich závažnosti. Prevádzka je činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, pre ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované. Bezpečnostné systémy sú systémy dôležité pre jadrovú bezpečnosť, ktoré sú určené k zaisteniu bezpečného odstavenia jadrového reaktora za akýchkoľvek podmienok, k odvodu tepla z aktívnej zóny, alebo k obmedzeniu dôsledkov abnormálnej prevádzky a havarijných podmienok. Štátny dozor je štátny orgán poverený vládou vykonávať dozornú činnosť nad stanovenou oblasťou.

revízia 0

29


1.5.2


SE, a. s.

Bezpečnostné ciele

Kľúčovým slovom, ktoré je spojené so všetkými štádiami jadrového zariadenia, od výberu lokality, cez projekt, výstavbu, prevádzku, vrátane vyraďovania je bezpečnosť. Tvorí ju súbor opatrení a prostriedkov, ktoré zaisťujú, aby sa proces získavania energie štiepením jadier uránu nikdy nestal nekontrolovaný a rádioaktívne látky, ktoré pri tomto procese vznikajú, nemohli nedovolene prenikať do životného prostredia. Bezpečnosť jadrového zariadenia sa predovšetkým opiera o jeho premyslenú konštrukciu založenú na poznatkoch získaných z výskumu a prevádzky podobných zariadení a v neposlednom rade z medzinárodnej spolupráce. Základná filozofia využívania jadrovej energie pre mierové účely je založená na troch bezpečnostných cieľoch. Všeobecný cieľ jadrovej bezpečnosti Chrániť jednotlivca, spoločnosť a životné prostredie stanovením a udržiavaním účinnej ochrany proti radiačnému riziku plynúcemu z prevádzky JZ. Cieľ radiačnej ochrany Zabezpečiť, aby pri normálnej prevádzke boli radiačné expozície vo vnútri JZ a následkom úniku rádioaktívnych látok mimo JZ tak nízke, ako je možné dosiahnuť, a nižšie než limitné hodnoty. Zabezpečiť zmiernenie rozsahu radiačnej expozície v dôsledku havárií. Cieľ technickej bezpečnosti Zabrániť s vysokou pravdepodobnosťou haváriám v JZ. Zaistiť, aby pre všetky havárie zahrnuté v projekte JZ vrátane havárií s nízkou pravdepodobnosťou boli radiačné následky minimálne a zaistiť, aby pravdepodobnosť vzniku nadprojektových havárií s vážnymi radiačnými následkami bola extrémne malá.

30

revízia 0


SE, a. s.

1.5.3


Ochrana do hĺbky

Princípom ochrany do hĺbky je hierarchické uplatnenie viacerých úrovní technických opatrení a organizačných opatrení (postupy resp. prevádzkové predpisy) s cieľom udržiavať účinnosť fyzických bariér, zaradených v projekte JE počas normálnej prevádzky, predpokladaných abnormálnych udalostí a v prípade niektorých bariér (kontejnmentu) i po havárii elektrárne. Cieľom hierarchického usporiadania prostriedkov ochrany do hĺbky je: 

kompenzovať potenciálne zlyhania personálu a zariadení,



s vysokou spoľahlivosťou udržiavať účinnosť fyzických bariér a chrániť ich pred poškodením,



chrániť verejnosť a životné prostredie pred následkami spôsobenými nedostatočnou účinnosťou alebo narušením bariér,

V rámci koncepcie ochrany do hĺbky sú definované tri základné bezpečnostné funkcie: 

riadenie výkonu (reaktivity),



chladenie paliva,



zadržanie rádioaktívnych materiálov,

Tieto základné bezpečnostné funkcie sú implementované v sérii štyroch fyzických bariérach a v piatich úrovniach ochrany do hĺbky. Stratégia hĺbkovej ochrany vyjadruje fakt, že všetky dôležité činnosti organizačného a technického charakteru sú súborom vzájomne sa presahujúcich opatrení, takže keď príde k poruche, bude zvládnutá alebo napravená tak, aby neprišlo k poškodeniu človeka alebo okolia. Úrovne /ciele/ ochrany do hĺbky sú definované: 1. prevencia odchyliek od normálnej prevádzky, 2. riadenie abnormálnej prevádzky a detekcia zlyhaní, 3. riadenie projektových havárií, 4. riadenie činnosti pri havárii a ochrana zadržovacej funkcie (HZ), 5. odozva vonkajšieho havarijného plánu. Prvé štyri úrovne sú orientované smerom k ochrane bariér a k zmierneniu následkov úniku. Piata úroveň ochrany je viazaná na vonkajší havarijný plán na ochranu obyvateľstva pri udalosti s významným únikom rádioaktívnych látok do životného prostredia.

revízia 0

31



SE, a. s.

Poslanie jednotlivých úrovní ochrany do hĺbky: 1. prvá úroveň ochrany musí predchádzať odchýlkam od prevádzky podľa limít a podmienok a poruchám systémov, 2. druhá úroveň ochrany musí obmedzovať rozvoj odchýlok podľa bodu 1.), aby sa zabránilo prechodu očakávaných porúch do nehôd alebo havárií, 3. tretia úroveň ochrany musí obmedzovať projektové havárie na dosiahnutie stabilných podmienok po takýchto udalostiach, 4. štvrtá úroveň ochrany musí udržovať rádioaktívne úniky na najnižšej možnej úrovni aj v prípade ťažkých havárií, 5. piata úroveň ochrany musí zmierňovať rádiologické následky potenciálnych únikov rádioaktívnych látok, ktoré vznikli v dôsledku projektových havárií a ťažkých havárií. Hĺbková ochrana je systém viacerých bariér brániacich úniku rádioaktívnych látok. Jednou z nich sú fyzické bariéry: 1. vyhotovenie paliva – matrica, 2. pokrytie palivového článku, 3. zariadenia primárneho okruhu, 4. hermetické priestory – kontejnment.

Počas prevádzky jadrového reaktora dochádza k postupnému vyhorievaniu jadrového paliva, a to sa prejavuje aj tým, že vzniká veľké množstvo rôznych štiepnych produktov so značnou aktivitou. Jednou z bezpečnostne najdôležitejších úloh je udržať tieto rádioaktívnych látky v každom stave bloku (pri nominálnej prevádzke, pri odstávke, aj pri haváriách)

32

revízia 0

SE, a. s.



v palivovom článku a nedopustiť ich únik do iných zariadení a priestorov JZ a do životného prostredia. A to je práve úlohou bariér a bezpečnostných systémov. Základnou vlastnosťou bariér je ich tesnosť (hermetičnosť), čo nie je väčším problémom pri normálnej prevádzke, ale táto ich vlastnosť môže byť ohrozená pri haváriách. A práve preto, aby nedošlo k poškodeniu bariér ani pri haváriách (a tým k únikom rádioaktívnych látok), sú na JZ inštalované bezpečnostné systémy na ochranu bariér.

Opis fyzických bariér

1.5.4

Vyhotovenie paliva – matrica Prvú bariéru tvorí pevná keramická forma jadrového paliva – palivové tablety, ktoré sú hermeticky uzatvorené do kovovej tenkostennej rúrky vyhotovenej zo zliatiny zirkónu a nióbu. Keramická forma kysličníka uraničitého ako paliva pre reaktory bola zvolená na základe splnenia vysokých požiadaviek. Základne prednosti tejto formy paliva sú: 

vysoká teplota tavenia (približne 2800° C),



vysoká radiačná stabilita,



znášanlivosť s materiálom pokrytia,



chemická inertnosť voči vode pri pracovnej teplote chladiva.

Pokrytie palivového článku Druhú bariéru tvorí tenkostenná trubka vyhotovená zo zliatiny zirkón a niób. Palivové tablety sú vložené do rúrky, ktorej koncové časti sú zavarené takže palivové tablety sú hermetický uzatvorené. Medzi tabletami a pokrytím je vytvorená medzera, ktorá slúži na kompenzáciu objemu tabliet počas prevádzky paliva v reaktore. Tesnosť pokrytia musí byť zabezpečená po celú dobu prevádzky palivového článku v reaktore a pri nasledujúcom skladovaní mimo reaktora. Pokrytie palivových článkov je charakterizované vysokou odolnosťou voči korózii a vynikajúcimi mechanickými vlastnosťami. Počas normálnej prevádzky vyhorievaním paliva vznikajú plynné rádioaktívne látky, ktoré sa zhromažďujú v medzere medzi palivom a pokrytím, čím sa zvyšuje tlak pod pokrytím PČ. Aby nedochádzalo k úniku týchto látok do primárneho okruhu je vyžadovaná maximálna tesnosť pokrytia. Veľkosť poškodenia pokrytia sa zisťuje analýzou obsahu rádioaktívnych prvkov v chladive primárneho okruhu.

revízia 0

33



SE, a. s.

Zariadenia primárneho okruhu Tretia bariéra je tvorená reaktorom a ostatnými časťami primárneho okruhu - potrubím, parogenerátormi, kompenzátorom objemu. Kvalita a bezpečnosť tejto bariéry je zabezpečená nasledujúcimi spôsobmi:  zaistenie kvality pri výrobe a montáži zariadení primárneho okruhu,  výberom materiálu - legované ocele, ktoré musia splniť vysoké mechanické, radiačné a korózne požiadavky,  prevádzková kontrola a diagnostika - pravidelné prevádzkové skúšky, kontroly ultrazvukom, vírivými prúdmi, ...  organizované úniky - meranie organizovaných únikov poskytuje informáciu o stave niektorých zariadení primárneho okruhu, tieto úniky sú nahradzované systémom normálneho doplňovania. Hermetické priestory - kontejnment Hermetické priestory sú štvrtou a poslednou fyzickou bariérou, ktorá musí zachytiť prípadné rádioaktívne úniky a nedopustiť ohrozenie okolia JZ. Význam hermetických priestorov je veľký hlavne v husto osídlených územiach. Hermetické priestory sú tvorené súborom stavebných objektov reaktorovej budovy, v ktorej je uzatvorený celý primárny okruh a sú k dispozícii viaceré pomocné systémy na potlačenie narastajúceho tlaku po havárii, na záchyt rádioaktívnych látok, na chladenie, čistenie a výmenu vzduchu v hermetických priestoroch. Funkcie hermetických priestorov:  uzatvárajú komponenty primárneho okruhu a chránia ich pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi,  chránia okolie JZ pred účinkami žiarenia za nominálnej prevádzky i počas havárie,  pri nekontrolovanom úniku rádioaktívnych látok z primárneho okruhu pri havárii tieto látky zachytia na dobu potrebnú ich prirodzenému rozpadu, záchytu na filtroch a postupnému kontrolovanému vypúšťaniu (riedeniu) do atmosféry.

1.5.5

Základné bezpečnostné systémy na JZ

Jednotlivé bezpečnostné bariéry v JZ dopĺňa a podporuje rozsiahly bezpečnostný systém. Hlavnou úlohou bezpečnostných systémov je zaistiť odvod tepla z aktívnej zóny reaktora, zabezpečiť neporušenie primárneho okruhu a znížiť tlak v hermetických priestoroch za úče-

34

revízia 0

SE, a. s.



lom ochrany jednotlivých fyzických bariér a to za každého prevádzkového stavu, ale aj v prípade havárie.

Bezpečnostné systémy podľa funkčnosti delíme na AKTÍVNE a PASÍVNE. Aktívne bezpečnostné systémy Funkčnosť aktívnych bezpečnostných systémov je podmienená zdrojom elektrickej energie. Patria sem vysokotlakový a nízkotlakový havarijný systém chladenia aktívnej zóny reaktora a sprchový systém hermetických priestorov. VYSOKOTLAKOVÝ SYSTÉM je tvorený tromi nezávislými podsystémami, pričom každý z nich obsahuje VT čerpadlo, nádrž a ostatné pomocné zariadenia. Čerpadlá majú výtlak do studenej neoddeliteľnej časti hlavných cirkulačných slučiek. Tlak na výtlaku čerpadiel je porovnateľný s nominálnym tlakom v primárnom okruhu za prevádzky pretože systém je určený na havarijné doplňovanie vody do primárnom okruhu v prípade vzniku netesnosti, kedy je možné udržať tlak v primárnom okruhu. Signálom k činnosti systému je pokles hladiny v kompenzátore objemu, k čomu môže dôjsť nielen únikom chladiva z primárnom okruhu, ale i haváriou na sekundárnom okruhu spojenou s vychladzovaním primárneho okruhu (napr. roztrhnutie HPK). NÍZKOTLAKOVÝ SYSTÉM: Nízkotlaké čerpadlá sú paralelne pripojené k vysokotlakým v jednom podsystéme, majú podstatne väčší výkon a sanie majú z vlastnej nádrže s 12 gramovým roztokom H3BO3. Po vyčerpaní vody z vlastných nádrží čerpajú vodu z podlahy hermetických priestorov, chladia ju vo výmenníku, ktorý je v každom okruhu, a vháňajú ju späť do reaktora, pričom podľa toho ktorý systém pracuje je voda dodávaná do reaktora buď cez potrubia od hydroakumulátorov alebo cez studenú ( horúcu ) vetvu jednej slučky.

revízia 0

35



SE, a. s.

SPRCHOVÝ SYSTÉM je zložený z troch nezávislých systémov, sprchové čerpadlá v prvej etape sajú vodu z NT nádrží, v druhej etape z podlahy hermetických boxov a rozstrekujú ju v hermetickom priestore, čím je zabezpečená kondenzácia pary a tým obmedzovaný rast tlaku v týchto priestoroch. Pasívne bezpečnostné systémy K svojej činnosti nepotrebujú zdroj elektrickej energie. Sú to hydroakumulátory a barbotážny systém. HYDROAKUMULÁTORY: Systém je zložený zo štyroch hydroakumulátorov pričom jeden nezávislý podsystém je tvorený dvomi hydroakumulátormi, je teda 100% zálohovaný. Jeden hydroakumulátor je pripojený samostatným potrubím 250 mm priamo na reaktor s prívodom vody nad aktívnu zónu reaktora a druhý hydroakumulátor s prívodom vody pod aktívnu zónu reaktora. V každom hydroakumulátore je asi 50 m3 vody s obsahom kyseliny boritej 12 g/kg, je v nich dusíkom udržiavaný tlak asi 6 MPa a sú umiestnené nad reaktorom. Za normálnej prevádzky sú oddelené od reaktora len spätnou klapkou uzavretou pri tlaku v primárnom okruhu väčšom ako je tlak v hydroakumulátore. Pri havárii, po poklese tlaku v primárnom okruhu pod 6 MPa spätná klapka otvorí a obsah hydroakumulátora sa v priebehu niekoľko desiatok sekúnd vyleje pod vplyvom pretlaku v hydroakumulátore do reaktora a zaplaví aktívnu zónu. BARBOTÁŽNY SYSTÉM je súbor dvanástich poschodí prekrytých žľabov naplnených roztokom kyseliny boritej. Roztok kyseliny boritej tvorí vodný uzáver s relatívne veľkým celkovým prietokovým prierezom a s malým hydraulickým odporom. Dolný priestor vodného uzáveru je spojený s boxom parných generátorov, horný priestor vodného uzáveru cez spätné armatúry so štyrmi záchytnými plynojemami. V prípade havárie s únikom chladiva z primárneho okruhu v hermetických priestoroch prechádza paroplynová zmes vodným uzáverom, v ktorom sa ochladí a skondenzuje parná fáza. Nekondenzujúci vzduch a rádioaktívne plyny prechádzajú cez bloky spätných armatúr do záchytných plynojemov, kde zostanú lokalizované. Následne sú prostredníctvom vzduchotechnických systémov prečistené. Všetky zariadenia dôležité z hľadiska bezpečnosti sú viackrát zálohované a za normálnej prevádzky sú pripravené na okamžitú činnosť v prípade potreby. Sú navzájom nezávislé a priestorovo oddelené.

36

revízia 0


SE, a. s.

1.6

Výmena paliva a generálna oprava - GO

1.6.1

Podmienky jadrovej bezpečnosti počas GO


Pod jadrovou bezpečnosťou v období výmeny paliva, pri transporte a skladovaní palivových kaziet sa rozumie splnenie nasledovných podmienok:  zabránenie vzniku nekontrolovanej kritickej hmoty v AZ alebo mimo nej,  zabezpečenie spoľahlivého odvodu zvyškového tepla,  zabezpečenie spoľahlivej kontroly štiepneho procesu.

Plnenie uvedených podmienok spočíva v správnom používaní príslušného zariadenia, kontrolou jeho stavu, správnou organizáciou prác a dodržiavaním pravidiel JB, kontrolou stavu AZ a vykonávaných operácií, profesionálnou kvalifikáciou a disciplínou personálu. Hlavné sledované parametre, pomocou ktorých sú zabezpečované tieto podmienky sú:  odstavná koncentrácia – 13/12,8 gH3BO3/1 kgH2O,  maximálna teplota v AZ – 60C,  maximálny teplotný rozdiel na chladiacej slučke – 30C,  meranie neutrónového toku a periódy systémami AKNT a SKVP. revízia 0

37



SE, a. s.

Pri niektorých operáciách na bloku by mohlo dôjsť k narušeniu plnenia niektorej z definovaných podmienok JB.

Zvyškový výkon reaktora po jeho odstavení z plného výkonu je:  po 100 sekundách približne 4% Nnom – 60 MW,  po 24 hodinách približne 0,6 % Nnom – 9 MW  po jednom mesiaci približne 0,13 % Nnom – 2 MW. Reaktor je v prevádzke aj počas GO:  Reaktor je udržiavaný v podkritickom stave s odvodom zvyškového tepla z paliva je pomocou zariadení primárneho a sekundárneho okruhu a okruhu technickej vody dôležitej.  Reaktor a BSVP sú otvorené pre výmenu jadrového paliva a treba zabrániť pádu cudzieho predmetu.  Zariadenia odvádzajúce teplo z reaktora a BSVP sú v prevádzke a za žiadnych okolností sa nesmú odstaviť /môže nastať iba záskok rezervy/.  Na ostatných zariadeniach je vykonávaná bežná údržba.

38

revízia 0


SE, a. s.

Činnosti významne z hľadiska jadrovej bezpečnosti

1.6.2 1.


rozpojovanie spojky pohonu s tyčami HRK, výmena mechanizmu pohonu, previerka jeho činnosti po oprave,

2.

zdvíhanie horného bloku, zdvíhanie bloku ochranných rúr,

3.

pripojenie odpojenej slučky,

4.

funkčná previerka zariadenia havarijného prívodu kyseliny boritej do reaktora, vyvedenie tohto zariadenia do opravy a jeho uvedenie do činnosti po oprave,

5.

vodovýmena chladiva v PO, BV,

6.

doplňovanie chladiva do PO, BV,

7.

očistka chladiva PO a BV cez systém čistenia primárneho chladiva počas nasycovania kyselinou boritou,

8.

odpojenie kanála merania neutrónového výkonu, ktoré vedie k strate funkcie kanálov kontrolnej aparatúry AKNT a SKVP,

9.

dosahovanie kritického stavu a zvyšovanie výkonu reaktora,

10. spustenie HCČ. Okrem uvedených manipulácií existuje i skupina jadrovo nebezpečných transportnotechnologických operácií. Tie sa týkajú vyvážania, zavážania alebo premiestňovania palivových kaziet alebo absorbátorov v AZ a transportu bremien, ktoré pri náhodnom páde do bazénu výmeny a skladovanie jadrového paliva môžu vyvolať zmenu geometrie kaziet. Počas výmeny paliva sú v platnosti opatrenia proti vzniku čistého kondenzátu do PO, opatrenia proti úniku chladiva z BS a BV. To predstavuje nastavenie príslušných armatúr do predpísaného stavu, ich mechanické zaistenie (pri elektroarmatúrach aj elektrické zaistenie), uzamknutie, zaplombovanie a opatrenie tabuľkou o zákaze neoprávnenej manipulácie s armatúrou.

revízia 0

39


1.7


SE, a. s.

Štátne dozorné orgány

Vláda ako správca štátu v zákonoch stanovil dozorné orgány pre výkon dozoru nad:

1. Jadrová bezpečnosť a oblasť mierového využívania jadrovej energie Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie - Atómový zákon. Výkon dozoru vykonáva Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky - ÚJD SR. 2. Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 3. Inšpekcia práce, bezpečnosť technických zariadení a zariadení v jadrovej energetike Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a vyhláškach č. 508/2009 Z.z. MPSVR SR na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení. Orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce sú: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce 4. Radiačná ochrana Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Výkon dozoru vykonáva Úrad verejného zdravotníctva – ÚVZ. 5. Ochrana pred požiarmi Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi sú: Ministerstvo vnútra SR, krajské riaditeľstvo, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.

40

revízia 0


SE, a. s.

1.7.1


Úlohy, postavenie a právomoci ÚJD SR

Úlohy, postavenie a právomoci ÚJD SR – sú uvedené v zákone č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie- Atómový zákon. Predmet Atómového zákona:  podmienky mierového využívania jadrovej energie,  podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru

SR v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi,  podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoreným jadrovým palivom,

podmienky jadrovej bezpečnosti, 

podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení,

 systém havarijnej pripravenosti,  zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou,  práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej

energie, sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Pôsobnosť ÚJD SR:  vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou,  vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní,  kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,  vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie na činnosti podľa § 5 ods.2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,  schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,  zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu,

revízia 0

41



SE, a. s.

 informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky,  jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,  informuje verejnosť o: 1. nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky, 2. haváriách mimo územia Slovenskej republiky, 3. závažných nedostatkoch zistených úradom v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie, 4. udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov okrem utajovaných skutočností podliehajúcich ochrane podľa osobitného predpisu, 5. ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky: 

vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,



vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení.

ÚJD SR overuje:  Osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti.  Odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti.

42

revízia 0


SE, a. s.


ÚJD SR schvaľuje:  typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,  dokumentáciu systému kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,  požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,  systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,  program prípravy vybraných zamestnancov,  predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,  predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,  predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,  limity a podmienky bezpečného vyraďovania,  program uvádzania JZ do prevádzky, členený na etapy,  hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,  veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, a jej zmeny,  realizáciu zmien. ÚJD SR vydáva súhlas na:  Umiestnenie stavby JZ  Realizáciu zmien  Vyňatie JZ z pôsobnosti Atómového zákona  Roztriedenie a spotrebu jadrových materiálov  Jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky  Skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia  Použitie nového typu jadrového paliva ÚJD SR rozhoduje o tom či ide o:  Jadrové zariadenie

revízia 0

43



SE, a. s.

 Zmeny na jadrových zariadeniach  Jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie Dôležitým princípom je tu jasné oddelenie zodpovednosti štátneho dozoru od kontrolovaných organizácií, nezávislosť a teda zabránenie nežiaducim tlakom na dozorný orgán. Povinnosťou držiteľa povolenia pre prevádzku je vytvoriť inšpektorom ÚJD SR vhodné podmienky pre ich činnosť a umožniť im prístup k zariadeniam, dokumentácii, záznamom a pod.

1.7.2

Úlohy, postavenie a právomoci MZ a ÚVZ SR

Úlohy, postavenie a právomoci ÚVZ SR – sú opísané v zákone 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len "hlavný hygienik"), ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu. Úrad verejného zdravotníctva v oblasti radiačnej ochrany: a) rozhoduje o návrhoch podľa § 13 ods. 5 písm. a), b) určuje podmienky na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov a materiálov spod administratívnej kontroly, c) určuje medzné dávky na optimalizáciu radiačnej ochrany pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu a jednotlivé zdroje ionizujúceho žiarenia, d) vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 45 ods. 2 a 6, e) vydáva povolenia na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov spod administratívnej kontroly, ak vznikli alebo sa používali pri činnostiach vedúcich k ožiareniu vykonávaných na základe povolenia úradu verejného zdravotníctva, f) vydáva povolenia na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 45 ods. 4, g) vykonáva štátny zdravotný dozor v jadrových zariadeniach a na pracoviskách, na ktorých sa vykonávajú činnosti, na ktoré vydal povolenie,

44

revízia 0

SE, a. s.



h) v Trnavskom kraji a Trenčianskom kraji vykonáva štátny zdravotný dozor a v územných obvodoch týchto krajov vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 45 ods. 3 a rozhoduje o návrhoch podľa § 13 ods. 5 písm. b), i) nariaďuje opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením podľa § 12 ods. 1 písm. d) a ods. 5, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva a v územných obvodoch Trnavského kraja a Trenčianskeho kraja, j) vykonáva monitorovanie radiačnej situácie a zber údajov na území Slovenskej republiky na účely hodnotenia ožiarenia a hodnotenia vplyvu žiarenia na verejné zdravie a v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vytvára radiačnú monitorovaciu sieť a zabezpečuje a riadi činnosti radiačnej monitorovacej siete, k) vydáva smernice a návody na zabezpečenie radiačnej ochrany pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a pri uvoľňovaní rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov spod administratívnej kontroly, l) vedie register činností vedúcich k ožiareniu, na ktoré vydal povolenie úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a činností vedúcich k ožiareniu, ktoré zaevidoval na základe oznámenia, m) vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok, n) vydáva osobné radiačné preukazy externým pracovníkom, o) poskytuje odborné usmernenia a informácie osobám, ktoré prišli do kontaktu s rádioaktívnym žiaričom alebo boli ožiarené, p) poskytuje informácie verejnosti o radiačnej situácii, ohrozeniach verejného zdravia a možnom ožiarení, o rizikách spôsobených ožiarením a o opatreniach a zásahoch na zníženie ožiarenia pri radiačných haváriách, q) vyhľadáva pracoviská a zariadenia, na ktorých sa môžu vyskytnúť opustené rádioaktívne žiariče alebo zvýšené prírodné ionizujúce žiarenie a ich prevádzkovateľom poskytuje infor-

revízia 0

45



SE, a. s.

mácie o rizikách a požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany a kontroluje ich dodržiavanie, r) spolupracuje s Komisiou a príslušnými orgánmi a inštitúciami členských štátov a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách.

46

revízia 0


SE, a. s.

1.8

Kontrolné otázky

1.

Definícia jadrovej bezpečnosti podľa Atómového zákona znie: A

B

C D


jadrovou bezpečnosťou sa rozumie technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, jadrovou bezpečnosťou sa rozumie technický stav a schopnosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov jadrovou bezpečnosťou sa rozumie stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca jadrovou bezpečnosťou sa rozumie stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov Podľa atómového zákona štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vykonáva:

2. A B C D

Úrad jadrového dozoru SR Ministerstvo zdravotníctva SR Národný inšpektorát práce Ministerstvo obrany SR Dozor v oblasti radiačnej ochrany vykonáva:

3. A B C D

Úrad verejného zdravotníctva Úrad jadrového dozoru SR Národný inšpektorát práce Ministerstvo vnútra SR Tri špecifiká JE sú:

4. A B C D

obrovská energia v palive, uvoľňovaná energia po odstavení reaktora, rádioaktivita reaktor, hermetická zóna a bezpečnostné systémy tri bezpečnostné systémy tri chladiace okruhy JE Počet fyzických bariér brániacich úniku rádioaktívnych látok z jadrovej elektrárne je:

5. A B C D

4 5 8 2 Fyzické bariéry proti úniku rádioaktívnych látok z jadrovej elektrárne sú:

6. A B C D

matrica paliva, pokrytie palivového článku, zariadenie primárneho okruhu, hermetické priestory aktívne a pasívne bezpečnostné systémy parogenerátory a dochladzovací systém dieselgenerátory

revízia 0

47


SE, a. s.

Stratégia JB zamedzujúca uvoľnenie Ra-produktov štiepenia do okolia je založená na funkčnosti:

7. A B C D

bariér, technologických a administratívnych opatrení, ochrán do hĺbky bezpečnostných systémov PO chladiacich systémov PO a SO bezpečnostných opatrení FO Zvyškový výkon reaktora 24 hodín po jeho odstavení z plného výkonu je približne:

8. A B C D

0,6 % Nnom 2 MWt 6 % Nnom 10 % Nnom Narušenie prirodzenej cirkulácie v PO:

9. A B C D

môže nastať prerušením vodného stĺpca v PO alebo neodoberaním tepla zo strany SO môže nastať len prerušením vodného stĺpca v PO môže nastať len neodoberaním tepla zo strany SO nemôže nastať Počet prevádzkyschopných slučiek PO počas výmeny paliva a prirodzenej cirkulácie musí byť:

10. A B C D

48


2 3 1 žiadna

revízia 0


SE, a. s.

2.


Havarijné plánovanie a pripravenosť

V jadrových zariadeniach sú viaceré zdroje ohrozenia:  veľké množstvá skladovaných ropných produktov,  preprava a skladovanie plynov (kyslík, vodík...),  manipulácie s chemikáliami a ich skladovanie,  mimoriadne udalosti s nekontrolovaným únikom rádioaktívnych látok.

Koncom 80-tych rokov po havárii v Černobyle bol prijatý celosvetový názor, prehĺbiť a naplno rozvinúť havarijnú pripravenosť v jadrových zariadeniach a tým znížiť následky mimoriadnych udalostí. Havarijné plány jadrových zariadení sú neoddeliteľnou súčasťou predprevádzkových bezpečnostných správ. Sú schvaľované dozorným orgánom ÚJD SR a počas existencie jadrového zariadenia sú neustále revidované. Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na JZ a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov. Cieľom havarijnej pripravenosti JZ je dokumentačne, personálne a technicky zabezpečiť pripravenosť zamestnancov JZ na realizáciu plánovaných opatrení v prípade vzniku udalosti na JZ. Pre splnenie tejto úlohy: -

je definovaná organizačná štruktúra organizácie havarijnej odozvy /OHO/ JZ a sú pridelené právomoci a zodpovednosti určeným funkciám,

-

sú vypracované bezpečnostné správy popisujúce scenáre možných udalostí na JZ a ich klasifikácia,

-

sú vypracované postupy pre činnosť personálu pri vzniku udalosti na JZ,

-

sú definované technické prostriedky a strediská pre riadenie havarijnej odozvy,

-

sú vypracované a realizované postupy pre výcvik personálu.

revízia 0

49



SE, a. s.

Ciele havarijnej odozvy v JZ sú: 1/ Predchádzať ťažkým zdravotným poškodeniam cestou: -

prijatia opatrenia pred alebo krátko po úniku rádioaktívnych látok alebo ožiarenia,

-

udržanie dávok verejnosti a zasahujúcich osôb pod prahovú hodnotu, pri ktorej môžu nastať deterministické účinky na zdravie.

2/ Znížiť riziko pravdepodobnosti výskytu stochastických účinkov na zdravie prostredníctvom: -

realizácie vopred pripravených neodkladných, následných a doplnkových ochranných opatrení,

-

udržiavaním dávok zasahujúcich pracovníkov pod stanoveným limitom.

Tieto požiadavky sú rozpracované v havarijných plánoch jadrových zariadení. Vnútorný havarijný plán JZ je základným riadiacim dokumentom, ktorý obsahuje súbor technických a organizačných opatrení, potrebných na zdolávanie udalostí, nehôd a havárií a zdolávanie úniku nebezpečných látok do životného prostredia, alebo na zmierňovanie ich následkov na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva. Vnútorný havarijný plán (VHP) opisuje:  systém klasifikácie udalostí,  štruktúru organizácie havarijnej odozvy,  systém vyrozumenia a varovania,  ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia,  prostriedky a zariadenia pre organizáciu havarijnej odozvy,  plán obnovy a znovuuvedenia do prevádzky,  súhrn spolupracujúcich externých orgánov a organizácií,  systém prípravy personálu JE a členov organizácie havarijnej odozvy,  spôsob osvety a informovania verejnosti,  súbeh prevádzky a výstavby JE v havarijnom plánovaní,  spôsob aktualizácie VHP,  plán zdravotníckych opatrení.

50

revízia 0


SE, a. s.


Havarijná klasifikácia udalostí na JZ

2.1

Závažné udalosti na JZ /nehody a havárie/ sa podľa závažnosti klasifikujú nasledovne: -

-

Udalosť 1. stupňa – POHOTOVOSŤ je stav, pri ktorom: -

je ohrozené alebo porušené plnenie bezpečnostných funkcií,

-

sú narušené alebo nefunkčné bezpečnostné bariéry,

-

hrozí únik alebo unikli rádioaktívne látky z objektu JZ.

Udalosť 2. stupňa – NÚDZOVÝ STAV NA ÚZEMÍ JZ je stav, ktorý: -

môže viesť alebo vedie k úniku rádioaktívnych látok mimo stavebných objektov JZ a na jeho územie.

-

Udalosť 3. stupňa – NÚDZOVÝ STAV V OKOLÍ JZ - je stav, ktorý: -

2.2

môže viesť alebo vedie k závažnému úniku rádioaktívnych látok do okolia JZ.

Organizácie havarijnej odozvy

je tvorená zamestnancami JZ , určenými: -

na celkovú koordináciu všetkých činností, vyplývajúcich z VHP v areáli JZ,

-

pre pomoc operatívnemu personálu blokovej dozorne, koordináciu a riadenie činností pracovných a zásahových skupín a jednotlivcov pre zvládnutie núdzového stavu,

-

pre koordináciu a riadenie činnosti monitorovacích skupín pri monitorovaní radiačnej situácie v okolí JZ.

Organizácie havarijnej odozvy rieši klasifikované udalosti vzniknuté na JZ v dvoch fázach: 1. fáza – okamžite po vzniku udalosti:  ZI (JE) / TP VZ (JAVYS) 

+ zmenový personál,



+ zmenové družstvá,



+ zásahové jednotky.

Ak hrozí udalosť 2. alebo 3. stupňa: 2. fáza – po spohotovení HK v HRS a prevzatí riadenia od ZI (JE) / TP VZ (JAVYS):  Vedúci HK 

revízia 0

+ podporné strediská /STP, SLOP, MS, IS/.

51


2.3


SE, a. s.

Neodkladné ochranné opatrenia

Ochranné opatrenia sú prostriedky používané počas alebo po krízovej situácii, ktoré sú zamerané na minimalizovanie alebo úplné vylúčenie nebezpečenstva ohrozenia zdravia, bezpečnosti pracovníkov, resp. obyvateľstva a na ochranu majetku. Neodkladné ochranné opatrenia, ktorá majú za cieľ ochrana zamestnancov JZ pri vzniku udalostí na JZ, sú:  kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ,  vyrozumenie a varovanie,  sústredenie a ukrytie,  individuálna ochrana osôb,  evakuácia.

2.3.1

Kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ:

Kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ sa deje systémom AKOBOJE. Platí zásada: každý vedúci musí mať prehľad o mieste práce svojich podriadených.

2.3.2

Vyrozumenie a varovanie

Systémom vyrozumenia a varovania (VYRVAR) je zabezpečené:  vyrozumenie zamestnancov a osôb, prevzatých do starostlivosti na území JZ,  vyrozumenie ( tj. oznámenie udalosti ):  vonkajších orgánov a organizácií,  orgánov štátnej správy obcí nachádzajúcich sa v oblasti ohrozenia JE,  varovanie personálu a ostatných osôb na území JZ,  varovanie obyvateľstva v oblasti ohrozenia v okolí JZ. K varovaniu sa využíva systém elektronických sirén v areáli JZ. Zvuk sirén je súčasne výzvou pre všetky osoby , nachádzajúce sa v areáli JZ, aby sa zaujímali o ďalšie informácie. Pri vzniku udalosti 1. stupňa sa vykoná vyrozumenie na území JZ prostredníctvom závodného rozhlasu. Ak to situácia dovoľuje, zostávajú zamestnanci a ostatné osoby na svojich pracoviskách a pokračujú v práci. Pri vzniku udalosti 2. alebo 3.stupňa sa varovanie vykoná spustením vonkajších sirén kolísavým tónom po dobu 120 sekúnd za ktorým sa trikrát zopakuje „Pozor, Radiačné ohrozenie“. Vo vnútorných priestoroch JZ sú spustené vnútorné sirény so svetelnými majákmi. Vnútorné

52

revízia 0


SE, a. s.


sirény znejú trojimpulzným signálom po dobu 3 minuty. Aby prehlušili technologické zariadenia je ich intenzita 110 becibelov. Následne po doznení sirén sa vyhlási závodným rozhlasom vyrozumenie o vzniknutej udalosti.

Pracovníci sú ihneď po vyhlásení udalosti 2. a/alebo 3.stupňa povinní: 1. zachovať pokoj a rozvahu, 2. zbytočne nepoužívať telefón, 3. dodržovať pokyny vysielané rozhlasom, 4. zatvoriť okná, vypnúť elektrické a plynové spotrebiče, 5. pripraviť si a zoberať si so sebou osobné doklady, peniaze a lieky, ktoré užívajú, 6. ak budú vyzvaní, opustia pracovisko a dostavia sa na určené zhromaždisko, resp. do stáleho úkrytu CO, 7. pri odchode z pracoviska nezamknúť dvere a zásadne nepoužívať výťah, 8. počas presunu, nejesť, nepiť a nefajčiť, 9. použiť improvizovanú ochranu dýchacích ciest, 10. podľa pokynov použíť pridelené PIO. V objektoch JZ sú vyznačené únikové cesty a únikové východy, ktorými zamestnanci opúšťajú objekt a odchádzajú do zhromaždiska resp. stáleho úkrytu CO. Únikové cesty z prevádzkových priestorov sú označené na podlahe a stenách výraznými smerovými šípkami a príslušnými tabuľkami. Z ohrozených priestorov KP treba zásadne vychádzať cez hygienickú slučku a dozimetrickú kontrolu v objekte.

revízia 0

53


2.3.3


SE, a. s.

Sústredenie a ukrytie

Všetci pracovníci sú povinní na miestach ukrytia, resp. na zhromaždiskách dodržiavať režim ukrytia, pokyny úkrytových družstiev a poriadkových jednotiek. Zhromaždisko je priestor, ktorý vytvára podmienky pre krátkodobý pobyt zamestnancov pri použití prostriedkov individuálnej ochrany /PIO/ v ochrannej polohe.

Platí zásada: Pri udalosti sa použije najbližšie zhromaždisko alebo stály úkryt CO.

54

revízia 0

SE, a. s.



Stály úkryt CO je stavebný objekt určený na dlhodobý pobyt ukrývaných, na ochranu proti statickému a dynamickému zaťaženiu, na zabezpečenie plynotesnosti stavby a dodávky filtrovaného vzduchu. Používa sa najmä na ukrývanie osôb, zapojených do organizácie havarijnej odozvy.

revízia 0

55


2.3.4


SE, a. s.

Individuálna ochrana osôb

Individuálna ochrana osôb zahŕňa:  ochranu dýchacích ciest, ktorá sa zabezpečuje:  improvizovanými prostriedkami /navlhčené vreckovky, uteráky, zložený toaletný papier a pod./  prostriedkami individuálnej ochrany CO /PIO/ - respirátor, ochranná maska, filter  ochranu povrchu tela, ktorá sa zabezpečuje:  improvizovanými prostriedkami /pláštenky, rukavice čiapky a pod./  prostriedkami individuálnej ochrany CO /PIO/ - jednorázový ochranný oblek, protichemický odev a pod.  jódová profylaxiu - zabránenie uloženia rádioaktívneho jódu (131I) v štítnej žľaze:  použiť - len na pokyn ZI, resp. Vedúceho HK cez závodný rozhlas,  postup užitia - 1 dávku – 130 mg KI (t.j. 2 tabletky/2x65mg KI) zapiť vodou,  opakované užitie KI - len na pokyn (ZI, resp. Vedúceho HK).

2.3.5

Evakuácia

Evakuácia osôb z areálu JZ sa plánuje pri udalostiach, spojených s únikom RA-látok tak, aby smer odsunu bol kolmý na smer vetra. Pri udalostiach 3.stupňa na trasách budú pripravené kontrolno-roztrieďovacie stanovištia, ktoré zabezpečujú:  reguláciu pohybu autobusov a osobných aut,  evidenciu osôb,  kontrolné zdravotné prehliadky,  meranie zamorenia,  špeciálnu očistu,  výdaj potrebného šatstva a občerstvenia.

56

revízia 0


SE, a. s.

2.4


Plán zdravotníckych opatrení

Plán obsahuje súhrn preventívnych a organizačných opatrení nevyhnutných na zníženie resp. likvidáciu zdravotných dôsledkov radiačnej nehody, havárie, hromadného úrazu, vrátane triedenia osôb podľa charakteru postihnutia. Základným cieľom tohto plánu je zníženie zdravotných následkov radiačnej nehody na najnižšiu možnú mieru, pri súčasnej ochrane zdravia a bezpečnosti zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícka pomoc pri poškodení zdravia predpokladá stupňovitú organizáciu práce, t.j. ošetrenie v rámci predlekárskej prvej pomoci, odbornej lekárskej pomoci lekárom a špecializovanej lekárskej pomoci v zdravotníckych zariadeniach SR. Rieši otázky materiálneho zabezpečenia, organizáciu prepojenia Závodného zdravotníckeho strediska a Laboratória monitorovania a terapie vnútorného ožiarenia a povrchovej kontaminácie osôb ako aj s odbornými a špecializovanými zdravotníckymi pracoviskami, ktoré zabezpečujú činnosti v zmysle tohto plánu. Plán zdravotníckych opatrení JZ podrobne rozpracováva:  činnosť pri úrazoch s neradiačnými následkami,  činnosť pri nehodách, haváriách, spojených s ožiarením osôb,  zdravotnícku starostlivosť podľa závažnosti ožiarenia pri udalostiach s radiačnými následkami,  organizáciu a zásady poskytovania zdravotníckej pomoci,  vybavenie závodného zdravotníckeho strediska,  transport postihnutých do zdravotníckych zariadení,  povinnosť hlásenia,  záložné priestory závodného zdravotníckeho strediska,  plán zvolania a telefónne čísla,  základy metodických postupov pre poskytovanie zdravotníckej pomoci postihnutým osobám pri radiačnej nehode.

revízia 0

57



SE, a. s.

2.5 Medzinárodná stupnica jadrových a rádiologických udalostí - INES Medzinárodná spolupráca prevádzkovateľov JZ a potreba výmeny skúseností a vzájomného porovnania viedli k vytvoreniu medzinárodnej stupnice pre hodnotenie prevádzkových udalostí – INES (International Nuclear and Radiological Event Scale). Koordináciu zabezpečovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni (MAAE). Podľa stupnice INES sú prevádzkové udalosti rozdelené do kategórií:  nehody, 1. až 3 stupeň,  havárie, 4. až 7. stupeň,  pod stupnicou, 0. stupeň,  mimo stupnice.

Kritéria, podľa ktorých sa hodnotia udalosti, sú:  dopad na ľudí a životné prostredie, (2. až 7. stupeň),  vplyv na rádiologické bariéry a ovládanie zariadenia, v ktorom sa nakladá so značnými množstvami rádioaktívnych materiálov, (2. až 5. stupeň),  vplyv na ochranu do hĺbky. (0. až 3. stupeň).

58

revízia 0

SE, a. s.



2.5.1 Havária v jadrovej elektrárni Three Mile Island-2 (TMI-2 - USA) Dňa 28.3.1979 došlo na 2.bloku JE TMI-2 s tlakovodným reaktorom o tepelnom výkone 2772 MW (elektrický výkon 880 MW), ktorý bol v prevádzke iba necelý rok k havárii. Reaktor v tom čase pracoval takmer na plnom výkone pod kontrolou štyroch operátorov. Po štvrtej hodine nad ránom došlo k strate prietoku vody do parogenerátorov. Následne bol odstavený turbogenerátor. V systéme primárneho okruhu narastal tlak až došlo k otvoreniu PVKO a následne k automatickému odstaveniu reaktora. V krátkom čase rádovo minúty došlo k prieniku chladiva primárneho okruhu z barbotážnej nádrže do ochrannej obálky najprv cez ventil a následne asi po 11 minútach cez poistnú membránu. Celkom uniklo z primárneho okruhu cca 570 ton rádioaktívneho chladiva. Z tohto množstva bola asi 370 ton prečerpané do pomocnej budovy reaktora, kde došlo k preplneniu nádrží a k následnému vytečeniu chladiva na podlahu. Súčasne z budovy uniklo nevýznamné množstvo Ra-látok. Únik vody sa podarilo zastaviť po šiestej hodine. V tom čase však v reaktore dochádzalo k tvorbe vodíkovej bubliny a ku kolísaniu tlaku v PO. O siedmej hodine bol vyhlásený výnimočný stav, boli informované miestne úrady a vláda vo Washingtone. V kontrolnej miestnosti reaktora (bloková dozorňa) bol nameraný príkon dávkového ekvivalentu väčší ako 80 mSv/h. O ôsmej hodine bola hermetický uzatvorená ochranná obálka. Maximálny tlak v obálke dosiahol hodnotu 193,2 kPa cca o 14. hodine pravdepodobne z dôvodu horenia vodíka. Vodíková bublina v reaktore vytláčala z aktívnej zóny chladivo a hrozilo, že príde k veľkému taveniu paliva v aktívnej zóne. Bublinu sa však podarilo personálu odstrániť. Kritický tlak Ra-plynov, ktorý sa vytvoril dňa 29.3. 1979 bolo nutné znížiť vypustením do atmosféry. Išlo hlavne o izotopy Xenónu a Kryptónu. Význam obsahu jódu bol malý. Aktívna voda bola vypustená do rieky bez toho, aby boli informovaní obyvatelia žijúci po prúde rieky. Dňa 30.3.1979 boli opakovane vypustené Ra-plyny do atmosféry z dôvodu zníženia tlaku v ochrannej obálke. Vo výške 200 m bol nameraný krátkodobý príkon dávkového ekvivalentu 12 mSv/h. V okruhu 20 míľ od JE bolo evakuovaných 63 000 obyvateľov a neskôr sa ešte dobrovoľne odsťahovalo ďalších 144 400 obyvateľov. Celkove v období od 28.3. do 27.4. 1979 uniklo do životného prostredia asi 600 GBq izotopov jódu a okolo 400 TBq izotopov vzácnych plynov. Ra-látky, ktoré unikli do životného prostredia spôsobili zvýšenie rádioaktivity atmosféry a pôdy. Na letisku v Harrisburgu asi 5 km od elektrárni bola zvýšená kontaminácia zemského povrchu 15 krát oproti obvyklému stavu. Havária JE TMI -2 bola do roku 1986 najzávažnejšou haváriou ku ktorej došlo pri prevádzke JE. Príčiny boli tak v nesprávnom konštrukčnom riešení niektorých častí reaktora ako aj v nesprávnej funkcii kon-

revízia 0

59



SE, a. s.

trolných zariadení, ale tiež v zlyhaní a chybách operatívneho personálu vo väzbe na hodnotenie situácie na bloku. Vzhľadom na stav bloku po havárii bolo rozhodnuté blok natrvalo vyradiť a zahájiť jeho likvidáciu. Na základe ťažkého poškodenie aktívnej zóny (rozsiahle tavenie paliva a silné zamorenie ochrannej obálky) bola táto havária klasifikovaná stupňom 5 podľa stupnice INES.

2.5.2 Havária v jadrovej elektrárni ČERNOBYL – ZSSR Dňa 26. 4. 1986 dva mohutné výbuchy celkom zničili štvrtý blok jadrovej elektrárne v Černobyle. Explóziu vodou chladeného grafitového varného reaktora RBMK o tepelnom výkone 3200 MW (elektrický výkon 950 MW) spôsobil nekontrolovaný rozbeh štiepnej reakcie v uránovom palive. Bol to následok hrubých zásahov do systému ochrán reaktora, ktorých sa dopustila obsluha. Významnú úlohu zohrala taktiež fyzikálna nestabilná konštrukcia aktívnej zóny reaktora RBMK podobne ako v prípade reaktora Windscale. Explózia vyvrhla do okolia bloku 4% zo 114 ton paliva. Silné úniky rádioaktívnych látok z horiaceho reaktora sa podarilo výrazne obmedziť až po desiatich dňoch po explózii. Celkový únik rádioaktivity presiahol hodnotu 2 milióny TBq, z toho bolo asi 15% izotopu

131

J. Katastrofa si bezpros-

tredne vyžiadala 31 mŕtvych. Akútnou nemocou z ožiarenia bolo postihnutých 237 ľudí. Ďalších niekoľko tisíc ľudí dostalo veľké dávky ožiarenia pri likvidačných prácach. Vonkajšie ožiarenie najviac postihnutých obyvateľov dosiahlo hodnoty 300-500 mSv. Z oblasti o polomere 30 km bolo trvale evakuovaných asi 135 000 ľudí. Príčinou havárie boli:  dve porušenia trvale platných predpisov,  jedno nedodržanie postupu experimentu,  nedostatky v projekte reaktora. Vzhľadom na rozsah (zničená aktívna zóna reaktora a únik obrovského množstva Ra-látok do atmosféry) a dlhodobé následky bola havária klasifikovaná stupňom 7 podľa stupnice INES.

2.5.3 Havária v jadrovej elektrárni Fukušima I - Japonsko Jadrová elektráreň je v prefektúre Fukušima v Japonsku. Skladá sa zo šiestich varných reaktorov, ktoré poskytovali dohromady výkon 4,7 GW.

60

revízia 0


SE, a. s.


V čase, keď bolo 11. marca 2011 Japonsko zasiahnuté zemetrasením, boli reaktory 1, 2 a 3 v prevádzke, zatiaľ čo na reaktoroch 4, 5 a 6 prebiehala pravidelná údržba. Ihneď po katastrofe sa tri bežiace reaktory automaticky zastavili. Blok

Typ

Komerčná

pre- Výkon

Dodávateľ

vádzka

Plánované odstavenie

Fukušima I–.1

BWR-3

26. máj 1971

460 MW

General Electric

marec 2011

Fukušima I– 2

BWR-4

18. júl 1974

784 MW

General Electric

júl 2014

Fukušima I– 3

BWR-4

27. máj 1976

784 MW

Toshiba

marec 2016

Fukušima I– 4

BWR-4

12. október 1978

784 MW

Hitachi

október 2018

Fukušima I– 5

BWR-4

18. apríl 1978

784 MW

Toshiba

apríl 2018

Fukušima I– 6

BWR-5

24. október 1979

1,100 MW General Electric

október 2019

Po tom, ako vlna cunami asi hodinu po zemetrasení zasiahla pobrežie, zastavili sa generátory použité pre núdzové chladenie. To spôsobilo nárast teploty a tlaku v reaktoroch. Hoci sa záložným zdrojom podarilo schladiť reaktory 2 a 3, v reaktore 1 aj naďalej klesala hladina vody a stúpal tlak. Pre jeho zníženie bola vypustená rádioaktívna para z kontajnmentu; zvýšená radiácia bola nameraná mimo aj vnútri areálu. Neskorší výbuch vodíku v pomocnej budove zničil aj betónový prístrešok, ktorý chránil reaktor pred počasím, ale oceľovú tlakovú nádobu, v ktorej je reaktor uložený, nepoškodil. Následne sa na chladenie reaktora použila aj morská voda. Dňa 13. marca už chladenie na reaktore 3 nestačilo – aj tu sa použilo odpúšťanie mierne rádioaktívnej pary a chladenie morskou vodou. Deň potom však vybuchol vodík aj tu, opäť však nijak nepoškodil nádobu reaktoru. Keď vláda upozornila na možné jadrové nebezpečenstvo, bolo 170 až 200 tisíc ľudí z oblasti evakuovaných. Dňa 15. marca sa situácia zhoršila - ďalší výbuch, tentokrát v reaktore 2, možno poškodil aj nádobu reaktora. Navyše sa vznietila nádrž s vyhoreným palivom pri reaktore 4, ktorý obsahuje zmiešané palivo s obsahom plutónia, ktoré je oveľa nebezpečnejšie v prípade úniku ako urán. Vzhľadom na rozsah (zničené aktívne zóny reaktorov a únik obrovského množstva Ra-látok do atmosféry) a dlhodobé následky bola havária klasifikovaná stupňom 7 podľa stupnice INES.

revízia 0

61



SE, a. s.

2.5.4 Havária v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice A-1 - ČSSR Na JE A-1 v Jaslovských Bohuniciach došlo v minulosti k dvom haváriám. JE A-1 bola demonštračná elektráreň s ťažkovodným reaktorom chladený plynom (CO2) a moderovaný ťažkou vodou. JE bola uvedená do prevádzky koncom roku 1972 (25.12.1972). K prvej vážnej nehode došlo dňa 5. januára 1976 pri manipulácii s kazetou, keď táto bola „vystrelená“ z jedného kanála do reaktorovej sály. Z reaktora začal unikať CO2, ktorý bol chladivom tohto reaktora. CO2, ktorý unikol spôsobil udusenie dvoch pracovníkov, ktorí sa zdržovali v jednej z kobiek a na vyhlásený poplach a varovnú signalizáciu nereagovali. Únik bol zlikvidovaný vo veľmi krátkom čase personálom tak, že utesnili otvorený palivový kanál zavážacím strojom. K druhej nehode došlo dňa 2. 2. 1997 taktiež pri manipulácii s palivovým článkom, ktorý bolo treba urýchlene vymeniť. Pri výmene obsluha vedome porušila niekoľkokrát prevádzkové predpisy. Do reaktora bol zavezený poškodený palivový článok, v ktorom ostal silikagel, ktorý pri skladovaný má zabrániť zvlhnutiu palivového článku a práve ten spôsobil zníženú priechodnosť chladiva, čo viedlo k jeho čiastočnému taveniu. Porušením palivového článku došlo k prepojeniu okruhov chladenia plynu a moderátora. Rozsah poškodenia paliva tvoril asi 25% z celkového počtu 571 palivových článkov. Ďalej došlo k poškodeniu viacerých technologických prvkov, čo spôsobilo, že toto jadrové zariadenie stratilo spôsobilosť k ďalšej prevádzke. Sprievodná rádioaktivita neopustila technologické systémy JE. Nedošlo k úmrtiu, zraneniu a ani k ohrozeniu obsluhy a obyvateľstva. V máji 1979 vláda ČSSR na základe dôkladného technického a ekonomického posúdenia rozhodla o definitívnom vyradení JE z prevádzky a jej následnej likvidácii. Vzhľadom na rozsah (čiastočne poškodená aktívna zóna reaktora a veľké následky na technologické zariadenie) bola havária klasifikovaná stupňom 4 podľa stupnice INES.

2.5.5 Vážna porucha na JZ A-1 Jaslovské Bohunice Dňa 12.5.1991 došlo k vážnej radiačnej havárii na Zariadení úpravy paliva (ZUP). V ten deň prebiehali v reaktorovej sále JZ A-1 na ZUP práce na príprave vyhoretého paliva k odvozu. V čase 10:30 hodine boli zahájené práce na vypúšťaní chrompiku z hniezda drenážovania a delenia samospádom do zásobnej nádrže na podlaží -10m. Určený pracovník po zistení, že chrompik neodteká informoval o tejto skutočnosti majstra. Majster rozhodol bez konzultácií o prefúknutí trasy tlakovým vzduchom. Pri zvýšení tlaku na hodnotu 0,2 MPa o 11:25 hodine došlo k poklesu tlaku v trase. Pri nasledovnej kontrole zariadenia bola v RS nájdená jedna z troch kamier utrhnutá z hniezda drenážovania a delenia

62

revízia 0

SE, a. s.



paliva a vzniknutým otvorom vytiekol chrompik na podlahu RS (podľa odhadu 50-100 litrov o aktivite cca 1012 Bq/l). Pri následnom prešetrovaní poruchy bolo zistené, že prevádzkové predpisy neboli upravené podľa schválených LaP. Vzhľadom na rozsah a významnosť kontaminácie technologických priestorov bola porucha klasifikovaná stupňom 3 podľa stupnice INES.

revízia 0

63



SE, a. s.

2.6

Kontrolné otázky

1.

Medzinárodná stupnica INES pre určovanie závažnosti prevádzkových udalostí na JZ: A B C D

Cvičenie udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti sa vyhlasuje:

2. A

B

C D

120 sekundovým kolísavým zvukom sirén v areáli jadrového zariadenia a krátkou reláciou v závodnom rozhlase, v ktorej je vyhlásené cvičenie udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti a sú podané základné pokyny 130 sekundovým zvukom sirén v areáli jadrového zariadenia a krátkou reláciou v závodnom rozhlase, v ktorej je vyhlásené cvičenie udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti a sú podané základné pokyny vyhlasuje ho priamy nadriadený svojmu podriadenému ústne vyhlasuje sa megafónom z policajných vozidiel prechádzajúcich areálom jadrového zariadenia Pri vyhlásení udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti:

3. A

B C D

zatvorím okná, vypnem vzduchotechniku (ak je v miestnosti), presvedčím sa či ide o cvičenie, alebo mimoriadnu udalosť, vypnem elektrospotrebiče, ktoré nemusia byť zapnuté z hľadiska prevádzky havarijných systémov elektrárne (nemanipulujem neoprávnene), chrániac si dýchacie cesty idem do najbližšieho úkrytu alebo zhromaždiska, tam rešpektujem pokyny vedúceho a členov úkrytového družstva havarijnej komisie jadrového zariadenia sa oblečiem a urýchlene opustím areál elektrárne budem si na svojom pracovisku ďalej vykonávať začatú prácu do konca pracovnej doby a potom odídem domov podľa uváženia budem si na svojom pracovisku ďalej vykonávať začatú prácu alebo opustím areál elektrárne V úkryte alebo v zhromaždisku riadi činnosť:

4. A B C D

úkrytové družstvo, na čele s vedúcim úkrytového družstva, alebo jeho zástupcom dozimetrická služba na čele so zmenovým vedúcim hasiči na čele s veliteľom zásahu zásahová jednotka polície s veliteľom zásahu Neodkladné opatrenia na ochranu zamestnancov v areáli jadrového zariadenia pri udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti sú:

5. A

B C D

evidencia a kontrola pohybu osôb na území jadrového zariadenia (JZ), sústredenie a ukrytie osôb, jódová profylaxia, individuálna ochrana osôb, evakuácia osôb z územia JZ zasiahnutých oblastí, evakuácia ochrana dýchacích ciest, ukrytie, zabránenie vstupu do zasiahnutých oblastí ochrana dýchacích ciest, ukrytie, použitie antidot, evakuácia zabránenie vstupu do zasiahnutých oblastí, jódová profylaxia, individuálna ochrana osôb, evakuácia osôb z územia JZ Pri vyhlásení udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti, alebo pri cvičení tejto udalosti:

6. A B C D

64

má 7 stupňov, pričom najzávažnejší je stupeň číslo 7 má 7 stupňov, pričom najzávažnejší je stupeň číslo 1 má 7 stupňov, pričom najzávažnejší je stupeň číslo 0 má 7 stupňov, pričom najzávažnejšími sú stupne číslo 0 a 7

použijem schodište v budove, prípadne požiarne schodište, v žiadnom prípade nepoužijem výťah výťah použijem smerom dole použijem schodište v budove, prípadne požiarne schodište, alebo výťah použijem zásadne požiarne schodište

revízia 0


SE, a. s.


Pri mimoriadnej udalosti klasifikovanej 3. stupňom závažnosti slúži stály úkryt CO:

7. A B C D

na chránené ukrytie osôb, ktoré môžu byť zapojené do činností v 1.etape likvidácie udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti ako sklad ochranných masiek na zhromaždenie osôb, prevzatie masiek a antidot a ich použitie a prípravu na evakuáciu. ako úkryt v období brannej pohotovosti štátu Pri mimoriadnej udalosti klasifikovanej 3. stupňom závažnosti slúži zhromaždisko:

8. A B C D

na prevzatie masiek a antidot a ich použitie a prípravu na evakuáciu. na chránené ukrytie osôb, ktoré môžu byť zapojené do činností v 1.etape likvidácie udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti ako sklad ochranných masiek ako úkryt v období brannej pohotovosti štátu Ako si budeš chrániť dýchacie cesty pri presune do krytu alebo zhromaždiska pri vyhlásení udalosti klasifikovanej 3.stupňom závažnosti, ak nemáš na pracovisku ochrannú masku s vhodným filtrom:

9.

A

B C D

vreckovkou, či už látkovou alebo papierovou, uterákom, alebo inou látkou si prikryjem nos a ústa a dýchajúc cez túto náhradu filtra sa odoberiem do úkrytu, alebo zhromaždiska, kde dostanem ochrannú masku počkám v uzavretej miestnosti až do evakuácie požiadam, aby mi doniesli ochrannú masku s vhodným filtrom nadýchnem sa, zadržím dych až do príchodu do úkrytu Udalosť klasifikovaná 3. stupňom závažnosti v areáli jadrového zariadenia sa vyhlasuje:

10. A

B C D

120 sekundovým kolísavým zvukom sirén v areáli jadrového zariadenia a krátkou reláciou v závodnom rozhlase, v ktorej sa vyhlási udalosť klasifikovaná 3.stupňom závažnosti a podajú základné pokyny vyhlasuje ju priamy nadriadený svojmu podriadenému ústne vyhlasuje sa megafónmi z policajných vozidiel prechádzajúcich areálom jadrového zariadenie 120 sekundovým stálym zvukom sirén v areáli jadrového zariadenia a krátkou reláciou v závodnom rozhlase, v ktorej sa vyhlási udalosť klasifikovaná 3.stupňom závažnosti a podajú základné pokyny

revízia 0

65

VUJE, a. s Školiace a výcvikové stredisko personálu JE. JZ v SR a JB, HPP. učebný text. pre dodávateľské organizácie. 2014, VUJE, a. s

Recommend Documents