Vlast a Svet
Ročník XXIX.
Budapest, 6. decembra 1914.
P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú élenami «Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského*: N a celý r o k 3 k o r u n y .
Číslo 49.
Miestnosť •Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského*: Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4. B u d a p e s t , VIII., Ů l l ó i - ú t 14. s z . ; sera
sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.
nia možnosti dôroby, stala sa aj značnou oporou praktického gazdovania. práce. Dnes už v každej obci a v každom Zabezpečenie poriadku gazdovskej dô- meste účinkuje úradný sprostredkovateľ roby vo velkej miere závisí od dobrého práce, ktorý prihlásivšiemu sa robotní organisovania sprostredkovania práce. kovi alebo zamestnávateľovi bezplatne Tam, kde pracovať chcejúce robotné dá radu a ústne alebo písomne ho upo ruky bez ztráty času najdu robotu a kde vedomí, že kde môže nájsť najbližšie i potrebná pracovná sila vždy stojí na- jemu zodpovedajúcu prácu, poťažne robot pohotove, tam možnosť gazdovskú krísu níkov. V sídlach stolíc účinkujúci stoliční za sebou ťahajúceho zmätku v zárode sprostredkovatelia práce držia v evidencii značne klesne. Dôležitú a šľachetnú úlohu v patričnej stolici a v okolitých stoliciach má teda ustanovizeň gazdovské sprostred vyskytnuvšie sa príležitosti k práci a kovanie práce, ktorú pred 15 rokami prácu hľadajúcich robotníkov. Všetcia uviedla do života starostlivosť minister sprostredkovatelia práce z celej krajiny stva orby. Zo stredišťa vedená organisácia oznamujú svoje dáta aj oddeleniu mini nielen že sa stala účinlivým napomáha- sterstva orby pre robotnícke záležitosti, telom hmotného dobrobytu robotníkov kde každý zaujímajúci sa tiež zdarma tým, že každý rok veľa tisícim robot dostane vysvetlenie. Vojnou zapríčinené mimoriadne polo níckym rodinám dopomôže ku každo dennej živnosti, lež tým, že v čase ne ženie aj na poli sprostredkovania práce dostatku robotníkov svojím pomáhajúcim vyžadovalo istú zmenu. Vláda, ktorá sa prostredníctvom zúčastnila sa zabezpeče o ochranu oprávnených záujmov doma
Vojna a sprostredkovnie
Strana 770.
Vlasť a Svet.
ostavších v týchto ťažkých časoch stup ňovanou mierou stará, zkusila, že istá čiastka priemyselných závodov neni vstave udržať prácu a tolkých robotníkov za mestnávať, ako predošlé, z druhej strany válečný stav na mnohých miestach aj istú čiastku nevyhnutne potrebných ro botných síl bol prinútený odtiahnuť od práce. Teda bolo treba predísť tomu, aby gazdovanie zaseklo a pomocnými rukami bolo sa treba blížiť ku tým, kto rých vojna uvrhla do biedy a k nečin nosti odsúdila. Pre toto sa pán minister orby postaral, aby sa na čas trvania vojny sprostredkovanie priemyselnej a gaz dovskej práce dostalo do spojenia, že by pre rozdrobenie síl doma ostavšie občianske obyvatelstvo, ktoré tvori ži votnú silu, hmotnú a mravnú reservu vedenia vojny, nebolo vystavené nebez pečiu strádania. Pán minister Orby teda porobil poriadky, aby ku konania poľno hospodárskej práce súcich priemyselných robotníkov, ktorých budapeštiansky prie myselnú ä obchodnú práca sprostredkujúci ústav oddeleniu ministerstva orby pre ro botnícke záležitosti oznámi, toto oddelenie ministerstva osobité držalo v evidencii á v každom takom páde, Iced zamestnávatelia poľnohospodárskych robotníkov, alebo gaz dovskú čeľaď hládäjú, týmto zamestnáva teľom mená a adressy v evidencii držaných robotníkov sdělilo s tým upozornením, aby sa bezprostredne ku patričným, v evidencii držaným robotníkom obrátili. Prešporskému a temešvárskemu úradnému spro stredkovateľovi práce pán minister orby naložil, aby mená a adressy skrze ta mojší priemyselnú a obchodnú prácu sprostredkujúci ústav oznámených a ku daktorému odvetviu gazdovstva rozumejú
Číslo 49.
cich sa robotníkov sdělili tým na území ich účinkovania bývajúcim poľnohospodár skym zamestnávateľom, ktorí poľnohospo dárskych robotníkov, nádenníkov a sluhov hľadajú. Takto sa organisácia sprostredkovania gazdovskej práce na čas trvania vojny zod povedne rozšírila a týmto sa stalo možným, aby sa gazdovslvám, ktoré nemajú po trebný počet robotných rúk, táto chybujúca robotná sila nahradila priemyselnými ro botníkami, ktorí pri priemysle nemajú za mestnania. Toľko je isté, že gazdovstva takto lepšie pochodia, ako kedby sa s ťažko naverbovanými a úplne nezkušenými Iudmi musely trápiť a z druhej strany zas 1ým priemyselným robotníkom, ktorí bez svojej viny sú prinútení opustiť svoje obvyklé zamestnanie, poskytuje sa pri meraná príležitosť ku tomu, aby mohli pracovať v svoj prospech a. v prospech spoločnosti. Nikto nemá príčiny báť sa toho, že daktoré odvetvie zamestnania dákym spôsobom ukráti druhé. Ani len jeden priemyselný robotník nezanechá svoji; obvyklé remeslo preto, aby sa podujal ku gazdovskej práci, z druhej strany však gazdovskí zamestnávatelia i pozatým v prvom rade okolitých riadnych gazdovských robotníkov budú najímať. Reč je len o tom, aby priemyselní a gazdovskí robotníci rovnako, múdre a statočne pomáhali konať tú prácu, ktorá čaká na doma ostavších. Lebo nečinne v tejto krajine teraz nikto nesmie žiť. Kto v týchto ťažkých a slávnych chvíľach ťažkého navštívenia národa nepracuje a obchádza prácu, ten nielen že je nie vlastencom, ale neni ani poriadnym človekom.
Vlasť a Svet.
Čisto 49.
8 í i f c l M v : -'.
»R Vojenská telegrafická stanica.
Svetová vojna. Uhorský krajinský snem pominulý týždeň svolaný bol jeho veličenstvom králom ku zasadnutiu, aby zákonodar nou cestou vybavil tie návrhy zákonov, ktoré vláda predostrela snemu v súvise s vojnou. Z príležitosti zahájenia snemu predsedajúci podpredseda vzletnými slo vami hlbokého uznania a obdivu vy zdvihol hrdinskosí našich vojov na bojišti, ktorých bojovníci bez rozdielu národ nosti tak skvele a oduševnene plnia svoju povinnosť naproti vlasti a královi a na vrhol, aby snem dal výraz svojej úcte a láske naproti jeho veličenstvu královi a aby telegraficky pozdravil hlavného vodcu armády arciknieža Fridricha. Snem zápisnične dal výraz aj svojim priateľ ským citom naproti nemeckému národu ako spojencovi. Hold snemu tlumočený bol jeho veli čenstvu cestou ministerského predsedu. Na hold zákonodarstva jeho veličenstvo ministerskému predsedovi poslal nasle dovný telegram m: Vami predostrený hold snemovne vyslancov krajinského snemu prijal som so srdečnou vďa kou. So zvláštnym uspokojením naplňuje Ma ubezpečenie o jednomyselnosti a obetavosti snemu v dnešných dňoch, keď celý uhorský národ v hrdinskom zápase proti nepriateľom vlasti podáva skvelé dôkazy svojich od predkov zdedených vlasteneckých a vojenských cností.
Na telegrafický pozdrav snemu arci knieža Fridrich tiež telegraficky ďakoval. Hlavný veliteľ v telegramme vyslovuje svoju najúprimnejšiu vdaku za prejave nie dôvery a prítulnosti uhorského ná • rada, přizvukuje, že celá zbranná moc verne plní svoje povinnosti, je hodna dôvery slávneho uhorského národa a vo monarchia v hrdinských krvavých bo joch, ktoré vedie so svojimi mocnými nepriateľmi, nepoktátiteľnou vernosťou obstojí na svojom mieste, kým spravod livý Pán vojsk našim zástavám dopräjo víťazstva. Medzi návrhami, ktoré snem teraz vy bavil, sú viaceré, ktoré znejú o výnimoč ných poriadkoch. Takýto návrh je o úrad nom ustálení ceny zbožia a potravnýc i článkov. Tento návrh ku uľaveniu dra hoty obecenstvo už dávno čakalo. Potom nasleduje návrh o verejných prácach, ku konaniu ktorých bude možno prinútiť každého; o vypovedaní nepríležitých cu dzincov; o istých poriadkoch v peňaž ných ústavoch a v obchodných spoloč nosťach; o válečnej dani, ktorou bude odanený každý dôchodok prevyšujúci ročne dvadsaťtisíc korún; návrh o poskyt nutí pomoci pre rodiny bojujúcich voja kov, o vyrovnaní spoločných podlžnoMÍ a o predĺžení poverenia volených stolicných úradníkov do konca 1916. roku. Zákonodarstvo tieto návrhy v minul/ týždeň vybavilo. * *- *-
ze na- kovítým n e d u h o m z n á m y domáci ] r • i sleduje bolenio hrdla,zaehrýpnutie,kašeľ, striedok vždy by bolo treba držal äoiu: . striehnu na nás v týchto chladných intluenca a iné neduhy od prechlad unesie to každá domácnosť, lebo 1 -! priechodných dňoch, kedykoľvek stúpime nutia. Ale všetko toto možno odstrániť, fliaš franko je len za ti korún. O >ra\ na ulicu. Raz studený dážď. inokedy jestli za včasu, naskutku keď prechlad-j dový pošle Eugen V. Feller, lekárni,. vetor a víchor, potom ale chytrá zmena nemé, užívame šliam rozpúšťajúci, ka-i Stubica Centrále č. 15. (stol. záhrebská., v počasí, ktorí nás najde nedostatočne šeľ uľavujúci, Fellerov «Elsafluid» proti \ Pozorujme na adressu, lebo eú i uukataru. Tento aj proti reumaticko lám- | podobeniny. (ÔSTI) luose • oblečených, nás napadne, zvä5ša nás
Ne priateľské mocnosti I Ä W Ä Ä f t f t
Zo s e v e r n é h o bojišťa. Rusi, ako pred pár týždňami, i mi nulý týždeň na troch miestach cez prie smyky Karpátov vtrhli do našej krajiny a povodilo sa im u nás práve tak, ako pri prvej príležitosti. Ruské voje utrpěly všade ťažkú porážku a prinútené . boly cúvnuť za hranice. Z Ungskej a Šariš skej stolice Rusov za hranicu vyprášili a v Zemplínskej ich práve vytískajú, tak že možno riecť, že ked tieto riadky do stanú čitatelia do .rúk, v Krajine nebude ani jedného ruského vojaka. Rusi tieto vpády do našej krajiny robia z taktiky na povzbudzovanie Srbov, ale to tým veru už sotva čo osoží. Osud Srbska je zpečatený a aj Rusi snád už nahliadnu, že im znepokojovanie našich severo-východných krajov až velmi draho padá. Hore v Haliči a v Ruskom Polsku naše a nemecké vojská minulý týždeň bojovaly s veľkým zdarom. V bitkách od Krakova na severovýchod pri toku rieky Srenjava, pri Volbrome a Miechove naše čaty za jaly 29.000 Rusov a ukořistily 49 stro jových pušiek a veľa munície. Poneváč je toto ešte nie konečný výkaz a rátajúc ztráty Rusov aj v Karpátocb, kde naši zajali asi 6000 Rusov, možno právom predpokladať, že mimo kanónov, strojo vých pušiek a trénu minulý týždeň do zajatia našich čiat padlo 35.000 Rusov. V tom čase v Ruskom Poľsku ne mecké voje pod velením Hindenburga medzi Lodzom, Lovičom a Plockom s Rusmi sviedly veľké bitky, ktoré trvaly asi tri dni. V týchto bitkách Rusi mimo mrtvých a ranených utratili okrúh lym počtom 40.000 bojaschopných vo jakov, ktorí padli do nemeckého zajatia. Krém tohto obrovského počtu zajatcov 70 kanónov, 160 vozov 1Nemci ukoristili so strelivom, 166 strojových pušiek a 30 kanónov urobili neškodnými. Rusi tedy v bitkách minulého týždňa len v zajatých utratili asi 75 000 mužov. Na s r b s k o m
bojišti.
Naše víťazné čaty v Srbsku ustavične napredujú aj napriek neprajnému po
časiu, aké nastalo v Srbsku. Stred srb ského frontu, silnú posíciu pri Lazarevaci, naše regimenty 11., 73. a 102., ktoré sú chýrne pre svoju bojachtivosť, útokom zaujaly. Z tejto príležitosti zajaly 8 dôstojníkov a 1254 vojakov, ukořistily tri kanóny, štyri vozy s muníciou a tri strojové pušky. Aj od obce Ljig na juh podarilo sa vŕšky ležiace východne od rieky podobného mena zaujať a z tejto príležitosti zajať 300 Srbov. Od Valjeva na juh napredujúce vojenské stĺpy stoja pred Kosjericami. Vojenskí znalci bulharských časopisov jednomyseľne konštatujú, že napriek smelosti Srbov každý odpor voči rakúskouhorskej armáde je marný a že pred povedanie generála Potioreka sa splní a Niš ešte pred novým rokom padne. Ztráty Srbov tak v mrtvých jak v rane ných sú obrovské a zo Srbska utekajúce obyvateľstvo zaplavuje Bulharsko. Bul harsko na prísnejšiu obranu svojej hra nice porobilo všetky poriadky. Z f r a i i e ú z s k e h o a b e l g i c k é h o bojišťa. Na bojišti vo Flandrii, súdiac z prí znakov, Nemci koncentrujú veľké čaty. Nesmierne množstvo nemeckých vojakov tiahne ku Ypernu a Dixmuidenu. Novšie za pechotou ide i jazda a delestrelectvo. Nemecké pionírske čaty pozdĺž kanála Yser až po Bixchoote a na sever od Dixmuidenu na celom povodňou zapla venom území rýchle pracujú. Medzi Brúggem a Gourtraim Nemci zaujali silné delostrelecké posicie. Všetky znaky na to poukazujú, že Nemci pri Soissonsi vyvinú najväčšiu silu, lebo im je odtiaľto najbližšie do Paríža. V Argonnských horách ani vo dne ani v noci neprestá vajú útoky. Turecko-rusko-anglická
vojna.
Zo zpráv, ktoré minulý týždeň vydalo hlavné veliteľstvo tureckej armády, vy svitá, že Turci zdarné bojujú nielen proti Rusom v Malej Asii, ale aj proti anglic kým čatám v Egypte. Turecké čaty po
>c/-.
'o* C3
C/2
.2 C
Masť
Strana 774.
a Svet.
viacerých víťazných srážkách sblížily sa ku _ ruskému mestu Batumu na Kaukaze ;i v Egypte Turci obsadili ústie prieplavu Suezského. Vojenská
pošta a vianočné
čiat rozdelia takým vojakom, ktorí pripadne ne dostanú vianočnej zásielky. Zasielatelia týchto balíkov nedostanú žiadne odškodné.
Gazdovské rady, balíky.
Z príležitosti blížiacich sa vianočných sviatkov príbuzní našich v ďalekej cudzine bojujúcich vo jakov iste budú chceť poslať velké množstvo vianočné dary obsahujúcich balíkov svojim mi lým. Preto vojenské vodcovstvo aj napriek tak mer neprekonateľných ťažkostí umožnilo, aby vojenská pošta počnúc od 5. do 15. decembra mohla prijať a odviezť všetky, naším bojujúcim vojakom adressované balíky. Podmienky tejto ílopravy balíkov sú nasledovné : Balíky môžu vážiť najviac 5 kilogrammov a ich objem nesmie presahovať 60 centimetrov, mimo šiat a vystrojenia môžu byť v nich po traviny, ktoré sa nekazia, cigary, cigaretty a doI h á n , majú byť mimoriadne trváce zaobalené do voskového plátna, alebo do tkanív, cez ktorá voda. nepresiakne, alebo do pevnej kistne. Presnú adressu treba napísať na obal a nie na prile pený papier. Na ľavý bok balíka má sa napísať meno a byt zasielateľa a na pravý tieto slová: «Táborí posta.» Adressa má obsahovať: meno, šaržu, číslo pluku, bataillona, a číslo vojenskej pošty. Do balíka treba vložiť doslovný odpis adressy. Vojenská pošta balíky príjme len na zod povednosť zasielateľa a označenie ceny balíka neni dovolené. Peniaze a zvláštne cennosti balík nemá obsahovať. Sprievodnú adressu (kiséró czím)
I
Číslo 49.
zodpovedne treba vystaviť a rubrika «érték» má byť vyplnená týmito slovami: «A feladó felelóségére.» Na sprievodnú adressu mimo vyplnenia rubrík nič neslobodno napísať, lebo sprievodnú adressu vojak nedostane do ruky, ale do balíka namiesto odpisu adressy možno vložiť list s úplnou adressou patričného vojaka. Na každú sprievodnú adressu treba prilepiť poštovú marku za 60 halierov, lebo neoplatené balíky vojenská pošta neprijme. Balíky, ktoré vojenská pošta pre dáku príčinu nebude môcť doručiť, pošta neprivezie nazpät, lež obsah týchto balíkov velitelia
ktoré pán minister hospodárstva
dáva
gazdom.
(Pokračovanie.)
O umelých hnojivách a ich upotrebení. Z predošlých článkov vieme, že nevy hnutnou podmienkou dobrej úrody je, aby dusík, draslo a fosforečná kyselina rovnomerne bola obsažená v pôde. Lenže toto obyčajne neni takto, lebo maštaľný hnoj z fosforečnej kyseliny najmenej ob sahuje, teda sa riadne ona minie naj skôr v pôde. A obilie k utvorovaniu zrna práve fosforečnú kyselinu najviac potrebuje. Upotrebúvanie umelých hnojív je teda osožné, ale len vtedy, jestli gazda s maštaľným trusom na dvore rozumne zachádza a tomu, čo je v hnoji najcen nejšie, nedá vyjsť na nivoč. Lebo sku točne nemá žiadneho smyslu, aby gazda draho kupoval v sklepe to, čo s malým ustáváním aj doma môže dorobiť a to tým menej, lebo ohľadom dobroty a trvác nosti umelé hnojivá nikdy nemôžu zá vodit s maštaľným hnojom. Zem na každý pád potrebuje maštaľný hnoj. Ale aj upotrebúvanie umelých hnojív je osožné a výnosné, jestli ich spolu s maštaľným hnojom upotrebúvame. Treba totiž vedet, že zvláště klasoviny viac fosforečnej kyseliny vytiahnu zo zeme, jako koľko jej my v maštaľnom hnoji prinavrátime. Túto chybujúcu fosforečnú kyselinu nahradí rozumný, vypočítavý gazda umelým hnojivom, za ktoré naj lepšie sa hodí superfosfát a Thomasova múčka. Všeobecnému rozšíreniu teší sa super fosfát, lebo rýchlejšie účinkuje, než Tho masova múčka, ale aj preto, lebo kilogramm v superfosfáte obsaženej hnojívej sily lacnejšie padne, než kilogramm v Thomasovej múčke obsaženej hnojívej sily. Umelé hnojivá sú totiž také vý-
Strana 776.
Masť a Svet.
robky, do ktorých vmiešajú rastliny zúrodňujúcu silu, totiž fosforečnú kyse linu a día toho, koíko kilogrammov fosfo rečnej kyseliny je v umelom hnojive, je toho drahšie alebo lacnejšie. Každý ku pujúci teda najprv nech sa spýta preda vača, že koľko kilogrammov fosforečnej kyseliny je v jednom metrickom cente patričného umelého hnojiva, za čo pre davač má dobre stáť, lebo ostatné čiastky umelého hnojiva nemajú zhola žiadnej ceny a tieto ani len tú furmanku neza slúžia. Roku 1895. bol vydaný jeden zákon (XLVI. zákonný článok), ktorý práve vzhľadom na falšovanie umelých hnojív, chráni gazdov od oškodenia, jestli sa kupujúci gazda pridŕža toho, čo je v spo menutom zákone obsažené. Pri kupovaní gazda nech si presne dá zaručiť, že koľko procentové je umelé hnojivo, ktoré kupuje alebo že koľko kilogrammov vo vode rozpúšťajúcej sa fosforečnej kyseliny je obsažené v jed nom metrickom cente patričného hnojiva. Ked kupujúci dostane umelé hnojivo ku pr. v piatich vreciach, vtedy v prítom nosti dvoch svedkov z každého vreca (pri väčších zásielkach z každého piateho vreca) nech vezme vzorku a síce zo spodku, prostriedku a z vrchu vreca. Tieto vzorky dobre treba pomiešať, štvrť alebo pol kilogramu) a z nich treba dať do jednej, toľko do druhej flaše, ktoré sa majú zaniesť na obecní dom, kde ich obecnou pečiatkou zapečatia. Jednu ťlašu si podržíme, druhú pošleme najbližšej chemickej stanici. O pokračovaní má sa vziať veľmi krátka zápisnica, na ktorú sa má prilepiť kartička o umelom hnojive, ktorá označuje, že kolko procentové má byť to umelé hnojivo. Umelé hnojivá skúmajúca stanica be hom najkratšieho času upovedomí za sielateľa o výsledku skúmania a v tom páde, jestli umelé hnojivo menej hnojí vej sily obsahuje, než koľko gazdovi bolo zaručené, tak priekupec kupujúcemu po vinný je vynahradiť rozdiel v cene. Toto každý sudca :prisúdi kupujúcemu. U nás sa už chvála Bohu veľa umelých hnojív
Cislo 49.
míňa, preto krajinu zaplavujú agenti a pod rozličnými zvučnými menami po núkajú gazdom svoju portieku. Budzte opatrní v oči nim a najlepšie urobíme, ked si potrebu umelého hno jiva kúpime u známeho obchodníka, alebo ked si viacerí cestou gazdovských spolkov alebo gazdovských kruhov ob jednáme potrebné umelé hnojivo. (Dokcmčenie nasleduje.)
/
,
j Barvy a odznaky národnosti. Ylitiister vnútorných záležitostí Ján Sándor v ohíade upotrebúvania bariev a odznakov národ ností právomocnosťam poslal nasledovné na riadenie : Zjavom historických časov je vlastenecká oduševnosf, ktorá občanov Uhorska spáje vo vzneše nom cite. Každý občan poznal spoločné nebez pečenstvo našej vlasti a to vyrovnalo všetky protivy. Všetcia občania uhorského štátu spojili sa v cite a vola k obrane vlasti a trónu. Každý obetuje svoj život a majetok a trvácimi skutkami podáva dôkaz toho, že svoj dobrobyt len v tejto vlasti chce hľadať a nájsť. Táto vznešená láska ku vlasti a uznanie jednotnej štátnej myšlienky vytvára možnosť predpokladania toho, žeby sy novia jednotlivých národností zvláště upotrebovaním svojich historických bariev a odznakov chceli narušiť jednotu š'átu uhorského, alebo žeby svojím rázom chceli značiť pridŕžame sa daktorého štátu cudzieho. Takéto, štát a jeho territoriálnú integritu urážajúce chovanie sa ne nechal by bez trestu ani jeclon štát. Oproti tomu niet príčiny, aby štát zakázal skupinám užívať také barvy, ktoré sa prejavily byť ich národopis ného rázu, na základe ludových zvykov a už aj v minulosti sa upotrebovaly, vždy predpokladujúc, že tieto národnosti neprídu do protivy s vernosťou, ktorou sa podlžné štátnej myšlienke. Dnešné vlastenecké chovanie sa našich národ ností skutkami dokazuje ich vernosť a prítulnosť kú štátu uhorskému. V takýchto okolnostiach nebolo by namieste nadalej v platnosti udržať tie zákazy, ktoré sa poťahujú na upotrebúvanie takých bariev a odznakov, ktorých cieľom je há-
>
o
-p-
3
-o C3
>
Si
5^
rodopisný ráz národnosti predstaviť takým spôso bom, že pri nich prejavená bude aj úcta uhor skej štátnej myšlienky. Minister vnútorných zá ležitostí z tohto základu vyhlasuje, že v uhor skom štáte žijúce národnosti svoje historické a ľudové barvy — jestli sú nie totožné s odznakmi daktorého cudzieho štátu — môžu na verejnom mieste upotrebúvať, ale na tom istom mieste a v tom istom čase aspoň v rovnakej miere aj uhorské národné barvy majú byť upotrebené.
Poslal som už členovský poplatok?
C H Ý R N I K. K r á ľ b o j u j ú c i m v o j a k o m . Jeho veličenstvo krá f značný obnos udelil na obdarovanie bojujú cich vojakov na Vianoce. — Jeho veličenstvo kráľ raneným vojakom, ktorých opatrujú vo štvrtej reservnej nemocnici, 18. novembra poslal 5000 cigár a 10.00) cigarett a vo štvrtok rane ným, ktorých opatrujú v tretej reservnej nemoc nici, daroval 7000 cigár a 15.000 cigarett. S m r ť . Barón Július Révay, mladší brat baróna Ladislava Révaya dedičný gróf a nadžupan sto lice turčianskej, povereník spolku krajinského Červeného kríža v 26. roku svojho veku 23. no vembra v Necpaloch zomrel. V y z n a č e n i a . Nemecký císár Vilhelm nášmu dedičovi trónu Karolovi Francovi Jozefovi na uznanie jeho vojenskej služby vo válečných operáciách poslal rád železného kríža 1. a 2. triedy. Podobné vyznačenie dostal od nemeckého cisára aj arciknieža Leopold Salvátor vrchný veliteľ nášho delostrelectva a generál-majór Franc Hôffer, .námestník šéfa rakúsko uhorského generálneho štábu dostal železný kríž.
P
Ako žijú siroty nebohého dediča trónu? Siroty zvěčnělého dediča trqnu malá kňažná a dve kniežatá bývajú pod dozorom svojej tetky grófky Marie Ghotek v konopištskom kaštieli, kde zariadili vojenskú nemocnicu. Kňažná a malé kniežatá celý deň trávia medzi chorými vojakmi
a každému ranenému, ked opustí nemocnicu, dajú dačo do daru. Siroty dediča trónu každý deň zavezú sa do Benešova a tam nakúpia všeličo pre ranených. Kniežatá a kňažná každý deň idú na sv. omšu, ktorá sa slúži za dušné spasenie ich rodičov. Raz ich ranení dôstojníci prosili, aby i oni smeli chodiť na tieto omše. Od toho času aj dôstojníci každý deň chodia na omšu. Siroty vymienily si len to jedno, aby ra neného Srba do kaštieľa nikdy nedoviezli. P r e s t a v o v a n i e R e ť a z o v é h o m o s t a . Práce obnovenia Reťazového mosta rýchle napredujú, tak že 15. septembra roku 1915. budú úplne hotoví s nimi. V tomto páde obnovený most í. novembra roku 1915. odovzdajú verejnej pre mávke. Výbor, ktorý vedie práce, pozoruje zvláště na to, aby sa predošlá podoba mosta v ničom nezmenila a most aby predsa zniesol dvakrát ta.kú ťarchu ako predošlé. C h l i e b n a h r á d z a j ú c e l á t k y . Tohto roku nemali sme dáke zvláště výtečné úrody, naproti tomu potreba chleba následkom vojny mimo riadne vzrástla, preto je našou povinnosťou so zrnom a so samým chlebom čím najsporivejšie zachádzať, aby naša bojujúca armáda v tomto ohľade netrpela nedostatok. So zrnom tak mô žeme sporiť, ked pšeničnú múku miešame s 20—50 procentami sušenej kukuričnej múky, alebo štvrtou čiastkou škrobu zo zemiakov a ražnú múku polovicou jačmennej múky, z ktorých miešanín možno piecť ten najvýtečnejší chlieb. A na budúci rok si tak môžme zabezpečiť veľkú úrodu, jestli na katastrálne jutro pšenicou za siatej role, ak sme to v novembri neurobili, teda teraz behom decembra roztrúsime 120—150 kg. superfosfátu, čím o 200—300 kg. zväčšíme bu dúcoročnú úrodu na katastrálnom jutre, čo zna mená taký veľký osoh, že toto popravenie siatin umelým hnojivom žiaden gazda nemá zameškať. B u d a p e š t i a n s k a u l i c a v B e r l i n ě . Z Ber lina oznamujú, že cestu medzi Potsdamským ná mestím a Brandenburgskou bránou, ktorá sa predtým volala Kôniggrätzer Strasse, v nedeľu slávnostne pomenovali Budapeštianskou-ulicou. Ulica bola ozdobená uhorskými nacionálnymi zástavami.
V ošarpanom domku ležiacom na dol nom konci mesta, v jednej špinavej izbe býval Rudolf Berger so svojou manžel kou a štyrmi drobnými dietkami. On sám len zriedka prichádzaval domov, ešte ani v sobotu večer nie vždycky. A v sobotu večer prestávala práca v dielni, kde bol, dla vedomia svojej man želky zamestnaný v pracovné dni, ba niekedy i vo sviatok. Tak jej aspoň hovorieval Berger. Ale keby úbohá, bledá žena bola mohla na seba ponechať svoje choré dietky a isť sa podívať za svojím mužom: ešte viac by sa bola zarmútila. Lebo jej manžel dosť vesele žil i v stredtýždni, v nedelu a vo sviatok ale chodil po okolitých de dinách. Tam zasadol si do krčmy, shro máždil okolo seba ľahkoverných Iudí a búril ich proti zámožnejšej triede hlá sajúc im pravdu a právo, to totižto, čo on a jeho kamaráti pravdou a právom menovali. Lebo Berger patril medzi tých šialbiarov ľudu, ktorí sa nehanbia luhať každú hlúposť, len preto, aby mohli v mútnom loviť pre seba; ktorí napadajú poriadok a pravdu a tisícim ľudom prekrútia hlavu, len aby im mohli siahnuť do vrecka. Na všetky strany ponosujú sa na ne spravedlnost zamestnávateľov a oni sami nohami šliapu pravdu a právo. Často napadnú aj zákon, ale ten ich bezohľadne zastihne trestom. Lebo zákon je naj mocnejší, len Boh stojí nad ním, ktorý tresce každý hriech. Toto si hovorí teraz aj Rudolf Berger, ktorý stene od bôlbv'v nemocnici.
Lebo s dolámanými ramenami dostal sa do špitála. Pravú ruku museli mu odrezať, aby mu zachránili život. Potom ked vyjde z nemocnice, môže isť žobrať. Prišiel o tú pravú ruku, ktorou pred dvomi týždni tak nemilosrdne zbil svoju manželku a svojich štvoro detí. A prečo ? Preto, lebo ho upamätúvaly na pravdu a právo; na to, že ony majú právo pýtať od neho chlieb a odev a na tú pravdu, že manželovou povinnosťou je starať sa o ženu a deti. Bolo odporné decembrové počasie. Okná bytu Bergerovho — kde neboly papierom zalepené — pokrýval hrubý srieň. Úbohá jeho žena sama sa triasla od zimy a sotva vedela držať ihlu v ruke, aby plácala otrhané šaty svojich detí. Deti seděly tam na posteli sekajúc zubami od veľkej zimy. (Druhá posteľ bola otcova a tú nesmela ani postlať len vtedy, ked Berger doma spal.) — Zima mi je! Hladná som I. Dajte mi kúsok chleba! Aspoň vezmi ma na lono, pokým sa zohrejem! — ozývaly sa decká plačlivým hlasom jedno za dru hým. — Len budzte ticho, deti moje, — kojila ich matka, — dnes je sobota, už sa zvečerilo, hned príde otec, donesie vám chleba, mäsa, donesie i peniaze, kúpime dreva, dobre zakúrime a potom kúpime teplé pokrovce na postele a ne budete viac zimu mrieť. — Aj inokedy ste to povedali, ma mička, — vetil najstarší chlapec trpkým hlasom, — ale otec ani neprišiel domova jak prišiel, hneval sa. Prečo sa vtedy hneval ? — Ja som bola zlá, — odpovedala žena so zaslzenýma očima, — preto sa
•
hneval a povedal, že neviem zachodiť s peniazmi, že mnoho trovím. — Ved na seba netrovíš nič, — od povedal zadivený chlapec, — i teraz máš len jedny šaty, i tie sú staré, z ostat ných si nám porobila šaty. Bergerovej vyhrkly slzy z očí. Práve vtedy vkročil dnu Berger a su rové okríkol svoju manželku: — A ty čo zase smrkáš ? Yed vieš, že plač nemôžem vystáť! — Nuž, prečo ma nútiš k plaču, keď ťa tak mrzí? — riekla žena smutne. — Ale nie, nie. Hlad, už som spokojná. Bola to len slabosť. Ustala som trochu, som vysilená. Dva dni som nejedla, a deti ani tak nemalý čo jesť, — šiat ne majú, preto musela som sa ponáhlať so šitím, aby som im mohla kúpiť aspoň kúsok chleba. — Otecko, zima mi je, hladný som, — ozval sa najmladší chlapček. — Aj ja! Aj ja! — šopkaly bojazlivé ostatné deti. — Mlčte! — okríkol ich otec, — kto by stačil toľkýmto faganom. — Ved neprosia iné, len každodenný chlebík. Daj nám aspoň štvrtú čiastku z tvojho zárobku a deti nebudú mať prí činy k ponose. Ale hlad, už včera nemali sme s čím zakúriť a tu je taká velká zima. — Dosť! — osopil sa na ňu Berger. — Nie, nie nebudem mlčať, už pre tieto nešťastné deti nie. O mňa sa ne staraj, len ich zachráň od hladu a zimy. Daj im na chlieb a na šaty. Ved ho voria, že máš dobré zárobky. Kde podievaš teda peniaze? — Ty chceš, aby ti skladal účty! — zkríkol nazlostený Berger.
— Ako matka tvojich detí mám právo spýtať sa ťa, lebo si povinný ich živiť, — odpovedala oželená žena, — a budz i doma spravodlivým, ked v krčmách tak veľmi vychvaluješ spravodlivosť! — Co, ty chceš spravodlivosť? Ty chceš pravdu ? ! — reval nazlostený Ber ger. — Tu máš právo! A s tým uderil ženu po tvári tak, že zamdletá klesla k zemi. Zpomedzi detí dvaja najstarší chlapci s krikom soskočili s postele a sklonili sa k matke. (Dve mladšie deti v strachu učupily sa v posteli.) — Jaj, jaj, zlý otec! — volali chlapci. — Prečo ste ubili matku ? Prečo ste ju zabili ? — Čo? Ešte i vy? Tu máte! — a obidvom chlapcom vyťal také zauchá, že jeden padol v íavo, druhý v pravo. A Berger nestarajúc sa dalej o svoju famíliu, vzal klobúk a odišiel do ob vyklej krčmy, kde do rana hýriac pre mrhal svoj zárobok. Na druhý deň zase bolo shromaždenie na dvore krčmy. Tu Berger stojac na stole zase plným hrdlom kričal zavede ným Iudom: — Niet pravdy na svete. Jeden človek len trpí a pracuje a druhý si vesele žije, bez starosti, kdežto každý má rovnaké právo k dobrému životu. Úbohí robot níci celý týždeň pracujú ako hovädá a ich ženy a deti predsa hladajú a bývajú v zaplesnených izbách . . . — Lebo ich mužovia premrhajú v krčmách svoj zárobok, — Iudu hlásajú pravdu a právo a doma zbijú ženu a deti, ked pýtajú kúsok chleba, - — ozval sa jeden ženský hlas blízko stola. . Každý ta pohliadol. Stála tam jedna
Masť
Strana 782.
bledá žena so štyrmi vyhladovělými. otrhanými deťmi. Bergerovi zaseklo slovo v hrdle, lebo videl, že je to jeho manželka s deťmi a v strachu, že by mohla povedať ako na kladá s ňou, ustupoval so stola, až pad nul tak, že si na blízkej stoličke zlomil ruku a vykriknuc od bôľu zlratil pove domie. Bergerová a deti bežali k nemu a vrh núc sa neho tak ho oplakávali, ešte i po ceste keď ho viezli do špitála. Tak sa dostal Berger do nemocnice. Tak potrestal Boh poblúdeného surovca,ktorý inak hovoril a inak robil. Ej, ale je mnoho takýchto íudi na svete. Rozširujte
«Vlasť a S v e t » !
DOMÁCE
RADY.
Ako sa dá liať cink a olovo bez ztráty? Keď lejeme cink alebo olovo, to vždy býva so ztrátou, poneváč na ploche liatej látky utvorí sa koži podobná vrstva ktorá pri vyliati kovu ostane a nemá žiadneho kovového výzoru. Lejári činku túío, koži podobnú vrstvu odložia a tým, ktorí im cín oddajú cieľom liatia, nahovoria, že je cink skrze to jemnejší, lepšej jakosti. Avšak lejári túto trošku pekne-krásne sosbierajú a dla niže udaného spôsobu urobia z nej zase dobrý cink, poťažne olovo. Keď tedy chceme, aby sa neutvonla tá koži podobná vrstva — troska — na ploche činku, alebo olova, ktoré liať chceme, vtedy počas liatia toľko loja dá me naň, koľko zakryje plocha činku alebo olova. Keď máme veľké množstvo zvápnelého činku alebo olova, ktoré sa utvorí na- ploche sliateho kovu, vtedy môžeme z toho dla nasledujúceho spô sobu dobrý cink alebo olovo urobiť.
a Svet.
Číslo 49.
Zvápnelú trosku totižto smiesime s ma sťou, s lojom, alebo so smolou smiesame, do nádoby na liatie určenej dáme a dotedy necháme na ohni, kým je nie žeravá. Týmto činom bude z trosby zase dobrý cink poťažne olovo a jako také môžeme ho z nádoby vyliať. *
M
*
Na killovanie ztlezných čiastok je naj lepšia miešanina 6 čiastok síry, 6 čiastok olovenej heloby (bleiweiss) a 1 čiastky boraxu. Túto miešaninu navlažíme síro vou kyselinou a natřeme ňou tenko že lezné čiastky, ktoré chceme spojiť. Potom treba železné čiastky, už len spressovať a 5 dní nechať stáť, nuž držia neoby čajne tuho. LISTÁREN. (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakoia odpovede nedáva ani vtedy, ked sa poéle poštová marka.)
O. P. v Z.: Rodina každého bojujúceho vo jaka, ktorá nemá žiadneho dôchodku, má právo na štátnu podporu, obnos ktorej závisí od počtu členov rodiny Velmi je pravdepodobným, že rodine, ktorá má 37 jutár zeme — ked je ma jetok i dlžobou obťažený, — nedajú štátnu pod poru Toľkoto póla za každých okolností prinesie toľký úžitok, že rodina pri spořivosti môže vyžiť do konca vojny. Ostatne chodte k obecniemu predstavenstvu, tam dostanete bližšie vysvetlenie. Ct. p. F. O. Szôrénybuzás: Kníhkupectvo Franklin-Társulat pošle vám cenník knih z tcho si vyberte. J00, Antalfalva: Stalo sa dla vašej žiadosti. Ct. p. V. K. Bánkeszi: Opýtajte sa na dopisnici pod adressou: Magyar Vôroskereszt tudakozó irodája Budapest, Váczi utca 38. Napíšte meno, priezvysko, rok narodenia, číslo regimentu a kom panie, v ktorej patričný slúži. Ct. p. J. K. Palócz: Jestli peniaze neboli do ručené, pošlú vám ich zpäť. Recepis si opatrite. Reklamácia je bezplatná a poštár reklamáciu mu-i prijať. Ct. p. A. Sz. Nagyrét: Bez videnia a preskú mania takého kusa statku tunajší zverolekári tiež nemôžu povedať mienku, ani radu dať. Možné je, že ten neduh môže nastať aj od nejakej škodli vej zeliny, ktorá môže b)ť v krme.
Dejiny u h o r s k é h o boja za s l o b o d u r o k u • 1848 — 49. ® Uctivé vyzývame široké kruhy cteného obecen stva, aby vstupovalo za členov Uhorsko-krajin ského vzdelávacieho spolku slovenského, alebo prí padne aby sa predplácalo na spolkový týždenne vychodiaei obrázkový hospodársky a pouéno -zábavný časopis dVlasf a Svet». — Odberatelia časopisu (iVlasť a Svet» sú dvojakí asíce jedni sú predplati telia, druhí sú členo via ((Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolku slo venského". — Členo via «Uhorsko-krajinského vzdelávacieho spolko slo venského D platia r o cite 2/ŕOruny čo členovský poplatok, za ktorý dostávajú časopis «Vlasf a Svet», *Nový Domový Kalen• • dár». — Predplatitelia ostávajú tento časopis za 3 koruny, dostanú aj Nový Domový Kalendám, ale iných spolkových vydaní nedostanú. Predplatky prosíme adressovaf: Franklin-Társulal, Budapest. IV., Egyetem-u. 4. Členovské pjplatky prosíme ale adressovaf takto :
VLASľ A SVET, Budapest, VIII., Ollôi-út 14. sz.
ktoré dr. Adolí Pechány napísal a «Uhor.-krajinský Vzdelávací Spo lok Slovenský* vydal, — majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť * U h o r s k o - k r a Jinský
Vzdelávací
Spolok
S l o v e n s k ý * , ako vydavatel naložil redakcii časopisu «Vlasť a S v e ť , aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na
319 stranách množstvo pouč
ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou
yazdov
rodinnej knižnice a preto sú prí
utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy
hodné aj za dar na meniny, narode
a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak
niny alebo na zkúšky. Kto si túto
tiež zdarma poslúži radou vo všetkých
knižku chce kúpiť, nech pošle 1 ;
spolkových
záležitosťach. Roíníkom pri
korunu 20 halierov po poštovej
kupovaní pozemkov pomocou a radou
poukážke fpostautalvány) a nech
slúži a preto má v evidencii ako kupujú
©
Družstvo
uhorských
adressuje takto:
@>
cich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel
u spomenutého družstva,
ktorého adressa je táto:
VLAST'
A
SVET
B u d a p e s t , VIII., Úllói-i t 14. sz. I I . ern.
Magyar Gazdaszôvetség Budapest, IX., Ullôi-út 25.
tRedakcia
tieni zodpovedná za obsah ins&ráíúi h
Vlasť a Svet.
Strana 784
....
,
Číslo 49
z=
. ":
* * * * * * * *
ľsízmzm
Najlepší dobytčí p r a c h
slovenských ludových piesní iľiu.i i1 ľiv,:.,! :'sr.::i i.LsiisJj.i i - : ' i ! i j j i a i
Obnovená sbierka slo venských ludových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: K a r o l C s e CSOtka. Cena vkusne vystaveného a v červe nom plátne silne viaza ného a pekným titul ným obrázkom o z d o beného sväzku
je Barthel-ovo krmné vápno ; toto prekazí u hovada c h u t po l í z a n í a r ý p a n i e d r e v a ; prekazí m ä k n n t i e k o s t í a c h u d n u t i e , napomáha t r á v e n i e , budí chuť k žraniu; zväčšuje d o j i v o s ť , p r a c o v n ú s i l u a zapríčiňuje tvrdšie mäso atď. Nevyhnutné pre každú fajtu dobytku. Opis zdarma. Cena 5 kilov na próbu 2 koruny ab Viedeň
* * * * * * * *
Pri objednanie prosím n a n a šich novín od volávať !
M. B A R T H E L a S p o l . Bécs, X. Siecardsburggasse 44. Dopisovanie aj v maďarskej reči. Sklad vo veľkom v Budapešti u družstva Uhor ských poľných gazdov (Magyar Mezôgazdák Szôvetk.) 5414
* * * * * * * * * * * * * * * *
je 3 koruny aj s
p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:
j:i '•.)
Kníh vydavateľstvo
Viliama Méhnera,
(Franklin-Társulat) I V . , E g y e t e m - u .
4.
Kto má'~dájakú vec na predaj, alebo by chcel dačo takého kupit, o čom nevie, kde sa to môže dostať, buó! h la d á pomocníkov, alebo učňov, bud robotníkov, alebo sa za takých núkať môže to daťohlásiť v t o m t o časopise. Takéto ohlasy sa tu lacné uverejňujú, a pláca sa musí vopred poslať. Na listy, ktoré sa ceny za takéto ohlasy týkajú, odpovedá nižudané vyda vatelstvo.
BU najrozšírenejší a najlacnejší časopis po litický. Vychodí každý deň. — Predpláea sa:
na štvrť roka tri k o r u n y .
Vlast; a Svet
Predplatky nech sa po sielajú poštovou po ukázkou (postautalvány) na vydavatelstvo S l o venských Novín: Budapest, Ó-utcza 12.
kiadóhivatala
Budapest, IV., Eflyetem-utcza 4.
iiuiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiiiiipiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiuiiiiinni'iniiiiiiiniiiiiiiitiii iiiiiiiiliiiliiiiiiiiiuiiNilikiiiiiiiiiiliiiuiihiuininiiiiiiiiayiiiiiiiiiiiiiniii
Jednotlivé čísla predávajú sa po 2 halieroch. .STOČÍ..,.::. .,.::,
MU'.I.Ľ Ujh.U . J.tälH;.'.,,!:,,..; .,-^.tú,
'.
í l ' ,.,.
Il ,2...1 11,,11,,: i?
Zodpovedný redaktor: gazda Stefan. Koíhtlftŕ- epol. F r a n k l i n B u d a p e s t , IV., Bgyetem-ntcza 4. — Časopis je vlastnosť Uh.-kraj. vzdel. sp. slov.
