VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA
1
NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko) záujmová (spoločenské aktivity) verejná (médiá, konferencie...) Komunikanti:
odborník odborník učiteľ
odborník verejnosť žiak
Funkcia:
vysvetľovať zverejňovať nové poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku (na pracovisku, na odborných stretnutiach, konferenciách, prostredníctvom odborných časopisov a pod.)
ZNAKY NÁUČ NÉH O ( ODBORNÉHO) ŠTÝ LU Verejnosť - je to štýl verejnej vedeckej komunikácie - využíva výhradne prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka Písomnosť - väčšina náučných prejavov má písomnú podobu - aj hovorenej podobe predchádza písomná príprava Monologickosť - všetky útvary sú monologické - adresát nie je prítomný – ide o komunikáciu bez spätnej väzby – okrem referátu a diskusného príspevku, ktoré majú znaky rečníckeho štýlu Odbornosť, presnosť - texty náučného štýlu obsahujú domácu i medzinárodnú odbornú terminológiu príslušného vedného odboru - prinášajú presné údaje - fakty bývajú podopreté citáciami iných odborníkov - autor textu je ako subjekt v pozadí, využíva autorský plurál – 1. osoba množného čísla Pojmovosť - odborné texty pracujú s nocionálnymi slovami (pomenúvajú realitu vecne, objektívne, bez citového zafarbenia), termínmi a pojmami – slovami odrážajúcimi podstatné a typické vlastnosti predmetov a javov – vymedzenými definíciou ŢÁNRE NÁUČNÉHO (ODBORNÉHO) ŠTÝ LU Vedecko-náučné útvary - výkladové; objektívne
Cieľ: spracovať objavené, rozšíriť, vysvetliť.
dizertácia (rozprava), monografia dizertačná práca (doktorát), habilitačná práca (docentúra) vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok žiacke a študentské odborné práce SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA
2
Populárno-náučné útvary - výkladové a úvahové - subjektívne (autor sa angažuje, prináša svoj názor, svoje hodnotenie)
Cieľ: rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť. popularizačný článok popularizačná prednáška recenzia esej – je osobitným žánrom, ktorý stojí na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou VÝRAZOV É P ROSTRI EDKY NÁUČ NÉH O ŠTÝLU Náučný jazykový štýl patrí k najnáročnejším jazykovým štýlom. Náročnosť obsahu i formy autori prispôsobujú dvom kategóriám prijímateľov: - vedcom, odborníkom sú určené vedecko-náučné jazykové prejavy, ktorých cieľom je rozšíriť vedecký objav alebo vysvetliť odborný problém odbornému publiku - používajú knižné slová, cudzie slová a terminológiu konkrétneho vedného odboru - typická je presnosť vyjadrovania, vedecká citácia a argumentácia - prevládajú oznamovacie vety, časté sú súvetia (aj zložené) - širšej verejnosti, žiakom, čitateľom odborných a populárno-vedeckých časopisov sú adresované populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy - uplatňujú sa v nich publicistické a beletristické prvky - syntax je uvoľnenejšia, uprednostňujú sa domáce termíny, cudzojazyčné termíny bývajú vysvetlené opisom, používajú sa bohatšie názorné prirovnania a príklady, synoynymá - texte sa nachádzajú opytovacie vety (ako motivačné alebo upútavacie prostriedky vo forme titulkov), ale prevládajú oznamovacie vety - nájdeme tu aj hodnotiace emocionálne-expresívne prostriedky a presviedčanie - namiesto citácie sa viac parafrázuje KOMPOZÍCI A A ČLE NE NIE TE XT OV NÁUČNÉHO ŠTÝ LU - typické je trojčlenné rozdelenie textu na úvod, jadro a záver - text má byť jasný, zreteľný a prehľadný, preto sa dôsledne dodržiava bezpríznakové vyčleňovanie odsekov - jeden odsek analyzuje alebo vysvetľuje jeden vzťah alebo súbor vzťahov medzi predmetmi, opisuje jeden znak alebo súbor príbuzných znakov Úvodná časť textu Titul/názov náučného textu – zvyčajne priamo oznamuje obsah textu, má teda najmä informačnú funkciu - v populárno-náučných článkoch má názov upútavaciu pozornosť čitateľov - medzititulky uľahčujú porozumenie textu
Abstrakt je charakteristika obsahu náučného textu. Umiestňujeme ho na začiatku. Zvyčajne býva aj v cudzom jazyku.
Predhovor je vždy vyčlenený do samostatnej kapitoly. Píše ho autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a doterajšie dielo autora, jeho prínos.
Úvod sa formálne vyčleňuje do samostatného odseku alebo kapitoly (napr. v monografii). Oboznamuje čitateľa: - s obsahovým zameraním, témou práce,
SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA
3
- s dôvodmi, pre ktoré sa autor rozhodol spracovať danú tému, - s metódami a postupmi práce, - niekedy s literatúrou, ktorá sa téme venovala doteraz.
Jadro – kapitoly, podkapitoly Záverečná časť textu Záver tvorí samostatný odsek alebo kapitola podobne ako úvod. Stručne a prehľadne zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel.
Resumé je záverečný súhrn výsledkov, ku ktorým autor dospel, zvyčajne v cudzom jazyku. V súčasnosti sa namiesto resumé píše abstrakt v úvodnej rámcovej časti.
Niektoré útvary náučného štýlu sú určené na ústne prednesenie. K rámcových častiam takýchto žánrom patrí oslovenie prítomných poslucháčov na začiatku prejavu. Na konci môžeme poďakovať za pozornosť. VYUŢITIE SL OHOVÝCH POSTUP OV V NÁUČNOM ŠTÝ LE Výkladový slohový postup - rozoberá a vysvetľuje vzťahy medzi predmetmi či javmi alebo vnútri predmetov a javov - objasňuje dôvody javov a vzťahy medzi javmi z rozličných hľadísk Výkladový text je sieť logicky spätých myšlienok, preto ich poradie nie je možné voľne meniť! - analýza a vysvetlenie javu: výklad, dizertácia, štúdia, projekt, prednáška - analýza a hodnotenie javu (interpretácia): úvaha, recenzia, esej Opisný slohový postup - zachytenie základných znakov predmetu: odborný/náučný opis (súčasť recenzie, referátu, výkladu) Informačný slohový postup - vymenúvanie údajov, čísiel, názvov (súčasť recenzie, odborného referátu, školského referátu)
SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA POSTUPY A FORMY LOGICKÉHO MYSLENIA VO VÝKLADOVOM SLOHOVOM POSTUPE
4
Logické myslenie má svoje zákony (napr. výrok musí byť overiteľný), postupy (induktívne alebo deduktívne) a formy (napr. analýza a syntéza). INDUKCIA - myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym, od konkrétnych javov k abstrakcii - zakončením indukcie môže byť syntéza alebo zovšeobecnenie - závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné
Činnosť: spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery Napr.: Vytvorte synonymický rad k slovu milý. Po preskúmaní viacerých vlastností slovného druhu – prídavných mien, mohol autor zhrnúť: Vzťahové
prídavné mená pomenúvajú príznaky vecí so zreteľom na istú mimojazykovú skutočnosť. Sú vţdy odvodené a nemoţno ich stupňovať. ZOVŠEOBECNENIE (GENERALIZÁCIA) - myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov - prechádzame od tvrdenia o časti prvkov k tvrdeniu o celej triede
Činnosť: zovšeobecňovať, definovať Napr.: Vysvetlite vzťah uvedených
spisovateľov k zemianstvu a na základe toho zovšeobecnite postoj slovenských realistov k téme zemianstva. Pri výklade učebného celku Slovné druhy postupne prechádzame od podstatných mien k citoslovciam a na záver definujeme pojem slovné druhy.
DEDUKCIA – opak indukcie - myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému, od abstraktného ku konkrétnemu, od neznámeho k známemu - zakončením môže byť analýza/rozbor alebo vyslovenie predpokladov či premís - závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie
Činnosť: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery Napr.: Posúďte miesto opisu
a charakteristiky v troch dielach Jozefa Gregora Tajovského. Pri výklade učebného celku Slovné druhy v úvode definujeme pojem slovné druhy a postupne charakterizujeme jednotlivé slovné druhy.
ROZLIŠUJ! Téza – formulovaná myšlienka v argumentačnom texte – tvrdenie. Premisa – výrok, z ktorého vyplýva v úsudku iný výrok či záver. KOMPARÁCIA (POROVNANIE) - klasifikujeme jednotlivé javy - zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi - využívame analýzu a syntézu
Činnosť: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu Napr.: Na základe analýzy ukážok
porovnajte spracovanie témy lásky v diele Jána Smreka a Rudolfa Dilonga. Od vzťahových a privlastňovacích sa odlišujú tým, že ich možno stupňovať. Akostné adjektíva sa dajú ďalej rozvíjať a z viacerých z nich sa môžu tvoriť antonymné dvojice.
KONKRETIZÁCIA (uvedením príkladu) - prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu, - napr. tvrdenie alebo definíciu aplikujeme na konkrétny príklad
Činnosť: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA
5
príklade Napr.: Nájdite v texte ukážky dôkaz,
že jazyk Františka Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským nárečím. Akostné adjektíva sa dajú ďalej rozvíjať. (úzky – uzučký, uzulinký, priúzky...)
TRIEDENIE (KLASIFIKÁCIA, KATEGORIZÁCIA) Činnosť: - skupinu pojmov alebo javov delíme na podskupiny podľa rozlišovať, triediť na základe rozlišovacích znakov porovnávania, klasifikovať, - pri zaraďovaní do podskupín využívame porovnanie jednotlivých kombinovať javov, ale aj uvedenie príkladov Napr.: Pracujte s ukážkami, porovnajte označené výrazové prostriedky a zaraďte ich k príslušným jazykovým štýlom. Prídavné mená sa delia: A. vlastnostné: 1. akostné, 2. vzťahové, B. privlastňovacie... ANALÓGIA - po preskúmaní podobností dvoch javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti - vyslovíme hypotézu, teda vedecky podložený predpoklad, že je to tak
Činnosť: usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézy Napr.: Preskúmajte slovotvorné
základy označených slov v ukážke z diela Hugolína Gavloviča a napíšte ich súčasnú podobu. Pred Michalom III. bolo zaiste prednesené v gréčtine, no zostavené muselo byť na Rastislavovom kniežacom dvorci v domácom staroslovenskom jazyku a zrejme až po rozprave na sneme jeho poradcov.
Hypotéza – vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad. OBJASŇOVANIE (EXEMPLIFIKÁCIA) - robíme pomocou príkladov
Činnosť: objasniť, uviesť príklad Napr.: Charakterizujte pojem
polovetná konštrukcia a uveďte dva príklady na polovetnú konštrukciu vyjadrenú prechodníkom. Z ich spolupracovníkov osobitnú pozornosť vzbudil vzdelaný kňaz Gorazd a učený mních Chrabr (predpokladá sa, ţe to bol Naum, účastník cyrilo-metodskej misie), známy spisom o hlaholike.
INTERPRETÁCIA - úzko súvisí s dedukciou, klasifikáciou a exemplifikáciou – objasnením - zahŕňa aj postoje interpretujúceho - autor si po detailnom rozbore textu vytvára vlastnú mienku o diele - text môžeme interpretovať súhlasne, kontrastne, ale aj polemicky - text môžeme interpretovať celý a všetky jeho stránky (komplexná interpretácia) alebo sa sústredíme na čiastkový problém
VEDECKÁ
- interpretácia prínosov vedeckého objavu, interpretácia zákonov POPULARIZAČNÁ
- interpretácia vyhlášky v príručke pre rodičov ESEJITICKÁ
- interpretácia lyrickej básne – jazykový, obsahový alebo estetický výklad textu
ROZLIŠUJ! Diskusia – názory viacerých ľudí na schôdzi alebo pracovnom stretnutí – prihlásení účastníci diskutujú jeden po druhom Polemika – ostrá výmena názorov nezmieriteľných názorov napr. v médiách alebo na schôdzi – hovoriaceho často preruší reč iného hovoriaceho SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA ARGUMENTÁCIA - je druhom objasňovania/exemplifikácie - je to proces uvažovania, v ktorom sa uplatňuje logika - ide tu však aj o presviedčanie prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie autorovej pravdy POSTUP PRI ARGUMENTÁCII: 1. vyslovíme tézu (formulovanú myšlienku – tvrdenie, ktoré treba argumentmi dokázať, obhájiť alebo presvedčiť prijímateľov o jeho správnosti) 2. argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie s využitím argumentu (argument = dôvod alebo dôkaz nášho tvrdenia) 3. na záver zhrnieme povedané (okrem zhrnutia táto časť argumentácie prináša naznačenie iného riešenia problému alebo výzvu pre prijímateľov, aby vo veci konali)
6
PRIAME ARGUMENTY
- časový, historický, číselný údaj - citácia NEPRIAME ARGUMENTY
- využitie hypotézy - využitie premisy
Chyby v argumentácii
a) zneváţenie oponenta
- zneužitie jeho osobných vlastností
To môže tvrdiť nevzdelaný človek! Sám fajčíš, a preto nikdy nebudeš proti fajčiarom. b) nevedecký argument
- založený na nedokázanej hypotéze; nedokázalo sa, že je pravdivý
UFO existuje, pretože traja ľudia s ním prišli do kontaktu.
c) pôsobenie na city verejnosti Povinná maturita z piatich predmetov je nezmysel, načo sa učiť viac? d) tisíckrát opakovaná loţ sa stáva pravdou Lebo Zem je stredom vesmíru. Lebo ryba bez nápoja je jed.
VYJADRENIE PRÍČINNOSTI (KAUZALITY) Kauzalita – príčinnosť/následnosť – súvislosť medzi javmi – myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti Príslovkové určenie a) vlastnej príčiny (Prečo sa dej realizuje?)
Rozhodli sa necestovať pre riziko nákazy. Cítil sa slabý od ťažoby na žalúdku.
b) účelu (Načo, s akým účelom sa dej realizuje?) použiť kvôli bezpečnosti; dodržať hygienu v záujme zdravia c) podmienky (Bez/Za akých podmienok sa dej ne-/realizuje?) V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu. Nákaza sa nerozšíri za predpokladu zlepšenia ubytovacích podmienok detí. d) prípustky (Napriek čomu sa dej realizuje?) Napriek osvete sa očkovanie nerozšírilo. KAUZÁLNY REŤAZEC p r í č i n a (Prečo sa to stalo?) d ô v o d (Prečo sa to stalo v tomto prípade?)
n á s l e d o k (Čo jav spôsobil?)
JAV
d ô s l e d o k (Čo z javu vyplýva?) SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
VEDEC KÁ, ODBO RN Á A PRA C OVNÁ KO MUNI KÁCIA
7
1. príčinné (dôvodové) súvetie - druhá veta vysvetľuje obsah prvej vety
Treba byť obozretný, krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Turecko či Egypt sú totiţ v rizikovej oblasti. 2. dôsledkové súvetie - druhá veta vyjadruje dôsledok prvej vety; prvá veta vyjadruje príčinu
Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok ţivota. 3. prípustkové súvetie - jedna veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej druhej vety
Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy ţltačky.
SLOH A KOMUNIKÁCIA – 3. ROČNÍK
