Rybařina - to je veliká láska! A platí to, co platí v lásce jako takové: Čím více Vás vykořisťuje – tím více se jí koříte. Jan Werich
Vážený športový rybári, vážený priaznivci športového rybolovu! Rok 2008 je pre MSO SRZ v Dubnici n. V. významným a jubilejným rokom 60. výročia založenia ľudového rybárskeho spolku v Ilave. V živote človeka je 60 rokov dlhé obdobie, od zrodu až po jeseň života. Je to obdobie plné premien a osudových skokov, striedanie šťastných a menej šťastných období. I v živote našej organizácie tomu nebolo inak. Dňa 28.07 1948 bolo na podnet akčného výboru zvolané valné zhromaždenie členov rybárskeho spolku na 18:00 hod v reštaurácii u p. Ferenčíka. Činnosť stávajúceho výboru spolku je podľa zápisnice zhodnotená ako nedostačujúca a výboru je vyslovená nedôvera. Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že bol založený ľudový rybársky spolok v Ilave, do ktorého sa v tej dobe včlenil i rybársky spolok v Ladcoch. Došlo tým k posilneniu spolku a podľa výsledkov valného zhromaždenia Jednotného spolku rybárov, konaného v novembri 1948 v Žiline, bol veľkosťou podľa počtu členov na trinástom mieste na Slovensku. Lov rýb človekom ma svoju veľmi starú históriu. Kedysi slúžil na získanie potravy a obchodného tovaru. V novodobej histórii vznikom rybárskych spolkov prešiel rybolov do formy športového charakteru. Prioritou bolo ryby chrániť, chovať a až nakoniec ich loviť a privlastňovať si. V počiatočnej budovaťeľskej eufórii, v zmysle princípu chovať a chrániť dokázali naši predchodcovia v roku 1951 začať budovať rybníčky v Ilave, prvé 3 boli dokončené v roku 1953. Podľa vtedy platných stanov jednotného zväzu rybárov prešli v roku 1959 do majetku Jednotného slovenského zväzu rybárov, avšak zostali v užívaní ĽRS v Ilave. Po počiatočných úspechoch však došlo k útlmu a v roku 1976 rozhodnutím okresného stavebného úradu i k vyvlastneniu časti pozemkov pre š.p. Kovošrot. Avšak dva rybníčky, i keď v obmedzenej miere slúžia ešte i dnes svojmu pôvodnému účelu, t.j. odchovu ½ ročka šťuky severnej. 29. októbra 1952 bol schválený zákon o rybárstve č.62/52 Z.z ktorý zohral veľmi dôležitú úlohu v jeho ďalšom rozvoji. Všetky vody sa stali majetkom štátu a teda celej
spoločnosti. Zakrátko nato boli do užívania ĽRS pridelené ďalšie revíry, medzi iným aj rybník Slávnica. Prijatím zákona č. 102 a vyhlášky 103/1963 došlo k nasmerovaniu rybárstva na športovú a rekreačnú formu. Stanovením lovných mier, obmedzením počtu a zákazom predaja ulovených rýb, sa zastavilo nekontrolovateľné drancovanie. I v súčasnosti platný zákon č. 139/2002 Z. z. v ustanovení § č. 4 rieši výkon rybárskeho práva. Doba v ktorej žijeme dáva šance najmä tým, ktorí sú dostatočne zabezpečení materiálne i hmotne. V paragrafe č. 3 citovaného zákona ministerstvo prideľuje výkon rybárskeho práva na vodných tokoch SRZ. Naša organizácia vďaka obetavosti svojich členov a prezieravosti funkcionárov má dostatok materiálnych a finančných prostriedkov aby mohla pokračovať v tom, čo pred šesťdesiatimi rokmi začali naši predchodcovia. Rybárstvo vo svojej podstate je činnosť dlhodobá. Ak chceme naplniť ustanovenia zákona o tom, že rybárske právo je chrániť, chovať, loviť a privlastňovať si ulovené ryby, prejdú od činnosti chovať po privlastňovať si ulovené ryby tri i viac rokov, kým z plôdika vyrastie ryba ktorá dosiahla lovnú mieru. Snaha našich predchodcov bola a i súčastnej generácie je, odchovávať časť násady vo vlastných zariadeniach alebo na to vyčlenených revíroch. V súčastnej dobe SRZ MSO Dubnica obhospodaruje 12 kaprových uzavretých revírov o celkovej výmere 85 ha. Dva revíry kaprové tečúce vody Váh č. 9 a Nosický kanál č. 9 o celkovej výmere cca 50 ha. V roku 1984 pribudli do majetku MSO SRZ Dubnica rybníky vo Vystrkove, ktoré svojou zmiešanou obsádkou fungujú ako pstruhové lovné a zároveň odchovné na kapra „K2“. Okrem toho registrujeme ako odchovné „K“ revíry rybník Ilava – pivovar, rybník Tunežice č. 2 a VN Bolešov – gilianka. Do revíru MSO Dubnica patrí i 14 potokov pstruhových lovných a sedem potokov chovných. V uplynulých 60 rokoch sa vystriedalo v našej organizácii niekoľko generácií obetavých a svedomitých členov a funkcionárov. Oni boli tými, ktorí budovali rybníky a zveľaďovali rybárske revíry pre budúce generácie. Práve títo obetavý funkcionári a členovia z dávnejších čias sa nám vynárajú v mysli, keď hodnotíme históriu v našom regióne. Boli to oni, ktorí udržiavali dávne tradície rybárstva na strednom Považí, ktorí zo skromných podmienok vytvorili predpoklad pre rozvoj rybárstva na Dubnicku a Ilavsku do dnešnej podoby. Boli to oni ktorí začali so zarybňovaním novovzniknutých vodných plôch štrkovísk a zveľaďovaním potokov budovaním kaskád, aby umožnili čoraz väčšej skupine ľudí uskutočňovať odvekú vášeň človeka pre lov a uspokojiť svoju záľubu. Bez práce a prispenia rybárov by mnohé vodné toky a i uzavreté revíry zostali bez života a na mnohé druhy rýb a ostatných vodných živočíchov by sa iba spomínalo. Uplynulých 60 rokov prinieslo v živote našej organizácie dobré i zlé. Medzi tie dobré počiny patrí už spomínané vybudovanie rybníčkov v Ilave v roku 1951. Ďalej to bol vznik štrkoviska Dubnička. V roku 1971 nám bolo na túto vodnú plochu pridelené revírne číslo a bola vysadená prvá násada kapra. V 70. rokoch bola vybudovaná VN Bolešov. V roku 1990 bola vrátená do užívania MSO SRZ Dubnica VN Prejta horná. V roku 1992 bola hrádzou oddelená od Nosického kanála vodná nádrž Prejta – dolná. V roku 2000 došlo k zlepšeniu vodných pomerov na revíroch Štrková, Nová a Kalná, následkom nami usmernenej ťažby štrku. Tak ako rástli vodné plochy a rozširovali sa revíry, rástla i členská základňa. Keď v roku 1970 bolo cca 280 dospelých členov, v súčastnej dobe sa už niekoľko rokov drží stav tesne pod 1000 dospelých. Neteší nás pokles počtu detí keď z 250 z pred 4 rokov v súčasnosti registrujeme cca 160 detí. Nevyhli sa nám v minulosti veci zlé, či priam katastrofy. Boli to hlavne mimoriadne zhoršenia kvality vôd z následkom úhynu rýb. V roku 1957 došlo k otrave od HC Ladce vrátane vodných nádrží Prejta. Bol konštatovaný 100% úhyn všetkých rýb. Tento nastal následkom zvírenia kalov pri vypúšťaní VN Nosice. Taká bola i otrava spôsobená
chemickými závodmi Žilina v roku 1979. Bolo to i úradmi povolené vypúšťanie odpadových vôd z galvanizovne v Dolnej Breznici, do spádu Podhradského potoka. To malo za následok vyhynutie vodného rastlinstva v oboch VN Prejta. Únik čpavku z pivovaru Ilava v roku 1998 mal za následok úhyn celej ichtyofauny až po zaústenie do kanála, kde spôsobil tiež čiastočný úhyn rýb. Katastrofálna otrava celej obsádky Nosického kanála od HC v Ilave po HC Dubnica, spôsobená neznámym páchateľom v auguste 2006 nám zabila i ryby takej veľkosti, ktorú sme iba tušili. Napr. 80 cm mreny žili v kanáli viac ako 40 rokov. V tomto dlhodobom procese sú škody priam nezvratné. Časté boli i lokálne otravy na pstruhových potokoch a v poslednom období i na Štrkovej. Viedli sme i 10 ročný boj s obcou a agrofarmou Červený kameň, ktorý sa zavŕšil výstavbou ČOV pod obcou. Nádejame sa že týmto činom sa vráti život do celého recipientu Tovarského potoka. To všetko boli chyby ktorých sa dopustil človek. Ale ani príroda sa ku nám nechová šetrne. Invázne kopýtko ázijské v prvej fázi obsadilo kanál č. 9. Zásluhou vodného vtáctva už ho máme i vo VN Prejta, štrkovisku Dubnička, štrkovisku rybník Ilava. Svojim spôsobom prijímania potravy silne konkuruje planktonofágnym rybám a dokáže skonzumovať ikry či vačkový plôdik rýb. Rybožravé vtáky k nám ako medzihostitelia preniesli Ligulózu. Bola zistená na VN Prejta a štrkovisku Dubnička. Priam katastrofálny dopad má na naše revíry i zimná prítomnosť kormorána veľkého. Keď sme v nedávnej minulosti lovili 4000 podustiev za rok, v minulom roku bol úlovok našich členov 18 kusov. Pstruhové revíry nám drancujú vydry a volavky. Musíme preto hľadať spôsob ako v rámci zákona ochrániť prirodzené bohatstvo našich vôd pred nepôvodnými predátormi. Rybárstvo prešlo za tých 60 rokov búrlivým vývojom, či už v oblasti poznania, spoločenských zmien a vzťahov, ale i rybárskej výstroje. Čo sa však nezmenilo, je skutočnosť, že pravého rybára nerobí kvalita výstroje, ale jeho kvalita vzťahu k rybám, vode a prírode. Človek má právo využívať prírodu, má sa však o ňu starať a nie ju devastovať. Pravý rybár sa preto stotožňuje s prírodou a cíti že jej súčasťou je i on sám. Rybárstvo je i to vzrušenie pri zábere s otázkou: Aký bude? Je to i samotné zdolávanie ryby, uspokojenie po zdolaní ryby a i dobrý pocit zo samotného pobytu v prírode a pri vode. Dnes je chvíľa na to, aby sme zaspomínali a vzdali úctu tým, ktorí svojou nezištnou činnosťou kládli začiatky našej organizácie, ale i tým ktorí sa nebáli prevziať zodpovednosť za zveľadenie rybárstva na Dubnicku – Ilavsku dodnes.
Jozef Gregorík Predseda výboru MSO SRZ v Dubnici nad Váhom
Z histórie Ľudového rybárstva na Dubnicku a Ilavsku. Rybárstvo ako okruh ľudskej činnosti potrebnej k životu, sprevádza človeka lovca, od nepamäti. Z nám dostupných písomných prameňov sa dozvedáme že prvým krokom k riadeniu rybárstva zákonom sa počíta už v 19. storočí zavedenie zákona základný čl. XIX / 1988 platného na území Rakúska – Uhorska do roku 1918. Slovensko a Podkarpatská Rus boli až do roku 1928 bez rybárskeho inšpektorátu. Rybárske spoločenstvá, ktoré ostali bez dozoru, nevyvíjali až na pár výnimiek žiadnu činnosť. Rybárstvo silne upadalo. Za tohto neudržateľného stavu, pristúpil krajinský úrad v r. 1935 k obnove rybárskych spoločenstiev. Záujem o rybárstvo na Slovensku sa však stal zjavným po otvorení stanice Štátneho výskumného ústavu rybárskeho v Liptovskom Hrádku už v roku 1932. V období vojnových rokov 1939 – 1945 došlo k útlmu väčšiny záujmových spolkových činností. Po 2. svetovej vojne však opäť dochádza k rozvoju občianskych aktivít v rôznych združeniach a spolkoch. Z dokumentov zachovaných z tej doby sa dozvedáme že dňa 7. apríla 1946 sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Rybárskeho spolku v Ilave. Pán Emil Novodvorský privítal 31 zúčastnených, ktorých už vtedy nazval športovými rybármi. Oznámil že na prianie mnohých rybárov mať vlastný spolok v okrese Ilava, urobil prípravné práce na založenie rybárskeho spolku. Navrhol tiež aby sa spolok riadil stanovami Zväzu rybárskych spolkov. Na tomto zakladajúcom valnom zhromaždení boli zvolené i dočasné orgány: Predseda: p. Ján Petrovič Podpredseda: p. Bohumil Kolík Tajomník: p. Emil Novodvorský Pokladník: p. Jozef Ponca Dozorca vôd: p. Andrisík Štefan Členovia výboru: Jozef Mutala, Adam Kalamen, Eduard Hrehor, Konrád Jesenský, Pavel Kalamen. Revízormi účtov boli zvolení: pp Jozef Košík a Karol Kobza. To že vývoj vzťahov vo vnútri spolku nebol ideálny nám dokumentuje zápisnica zo dňa 23.11 1947 kde sa predseda pán Petrovič a tajomník pán Novodvorský vzdali svojich funkcií. Uznesením bolo schválené že 3. Valné zhromaždenie sa bude konať dňa 30. novembra 1947. Tak sa stalo a za prítomnosti 20 členov boli aklamáciou zvolení noví funkcionári. Predseda: p. Kalla Jozef Ing. Podpredseda: p. Hrehor Eduard Tajomník: p. Fischer Karol Pokladník: p. Ponca Jozef Zapisovateľ: p. Nýbl Anton Dozorca vôd: p. Andrisík Lukáč Revízori účtov: pp Kišík a Lavička Členovia výboru: p Tichý p. Brezina Ďalej bolo odhlasované že členské na r. 1948 bude 300 Kčs, pre nových členov 400 Kčs. K obmenám vo výbore dochádzalo i naďalej. Na výborovej schôdzi konanej dňa 25. marca 1948 sa zo služobných dôvodov vzdal funkcie tajomník p. Fischer. V dôsledku vtedy prebiehajúcich spoločenských zmien sa vývoj spolku začal uberať všeľudovým smerom, čoho dôsledkom bol vznik akčného výboru ktorý sa zišiel dňa 24.júla 1948 na schôdzi v Ilave u Ferenčíka. Na svojom zasadnutí sa tento akčný výbor uzniesol na základe nespokojnosti členov rybárskeho spolku s prácou riadiaceho výboru, že zvolá na deň 28.7. 1948 mimoriadne valné zhromaždenie kde požiada vtedajší výbor o odstúpenie a podá návrh na kandidátku nového výboru.
Za predsedu: Podpredseda: Tajomník: Pokladník: Zapisovateľ I. revízor účtov: II. revízor účtov: Odbor. poradca: Hospodár: Čl. výboru: Čl. výboru: Čl. výboru: Čl. výboru:
p. Andrisík Štefan p. Kmoško Anton p. Dianiška Ľudovít p. Ponca Jozef p. Machytka Jozef p. Čičkán Ján p. Brezina Michal p. Borovička Václav p. Ferenčík Jozef p. Goga Michal p. Kvasnica Jozef p. Gergelič Jozef Repka Ján
bednár dielovedúci tech. úradník úradník tech. úradník kováč dielovedúci prednosta hostinský zámočník hostinský strojník penzista
Ilava Dubnica n/V Ilava Ilava Dubnica n/V Ladce Dubnica n/V Dubnica n/V Ilava Prejta Košeca Ladce Ilava
Od tohto zlomového historického bodu, teda začíname rátať novodobú históriu JĽSR v Ilave. Stávajúci členovia museli riešiť životné problémy podkapitalizovaného spolku, keď za užívanie revíru sa muselo platiť. V r. 1948 mali v priamom užívaní iba Porubský potok. Podhradský potok v Košeckej doline bol vtedajším povereníctvom vyňatý z revírov pre neurovnané spory medzi pánmi Jarcoviakom a Krupičkom na jednej strane a JĽSR v Ilave na strane druhej. Výbor intervenoval na príslušných úradoch vo veciach znárodnenia vôd. Jednoduchý nebol ani výkon rybárskeho práva na hydrocentrálach t.j. na kanáloch. V tej dobe niektoré úseky kanálov, hlavne okolo hydroelektrární spadali pod vojenský dozor. Sporili sa tiež o výkon rybárskeho práva na Gápeľskom potoku. Tento užíval Rybársky spolok Nitriansko Rudnianskej doliny. Podľa vtedy platného územnoprávneho členenia tento patril do územia cirkevnej základiny v Zliechove a ten zase do Ilavy. Zaujímavosťou je i fakt, že rybolovné právo na Ilavskej časti Váhu bolo rozdelené na pravú a lavú časť toku, bez ohľadu ako koryto Váhu menilo svoju polohu. Čiastka 500 Kčs za prenájom Váhu sa rybárom z Ilavy zdala privysoká a preto žiadali p. Hrehuša o intervenciu a zníženie poplatku na rozumnú mieru. Úsmev nad minulosťou a smútok nad súčastnosťou vyvoláva žiadosť p. predsedu Andrisíka, v ktorej vyzýva členov na ničenie ostriežov a podustiev. Na nákup ušlachtilých rýb však nebolo dostatok prostriedkov, aby mohli byť členovia JĽSR spokojný. Žiadali preto od ONV v Ilave subvenciu, napr. na zarybnenie VN Prejta vo výške 10000Kčs. Zaujímavosťou je, že ju dostali a i v nasledujúcich rokoch často dostávali dotáciu od štátnej správy a i z ústredia JZR v Žiline. Podľa počtu členov výška príspevku činila každoročne 4000Kčs a viac. Riešili tiež pretrvávajúce problémy s pytliactvom. Nekontrolovaný lov počas vojnových rokov vošiel mnohým do krvi a bolo ho ťažké vykoreniť. Na všetky revíry v užívaní JĽRS v Ilave boli preto ustanovení hájnici. Pre meškanie razenia odznakov im boli však vydané iba preukazy. Napriek tomu hájnici účinne potierali pytliactvo v obvode JĽRS v Ilave. Svedčí o tom i množstvo zaznamenaných a uložených pokút a i podaných trestných oznámení. Napr.: Na pána Ž., ktorý predal upytlačené ryby reštauratérovi Turzovi, a bol medzi nimi i 3 kg vážiaci pstruh. Tak isto pán V. bol prichytený pri nočnom love sieťou, počas vypustenia kanála, na VN Prejta. Bola mu odobratá sieť a pretože z požadovanej sumy 20000Kčs bol ochotný zaplatiť za spôsobenú škodu iba 5000 Kčs, bol prípad odovzdaný JUDr. Hudcovskému na vypracovanie žaloby. Hájnici zaznamenali tiež zabíjanie rýb dynamitom a lov elektrickým prúdom zamestnancami elektrárne Ladce. V ďalších rokoch sa zo zápisníc dozvedáme, že prioritou stávajúcich výborov bolo zabezpečiť v dostatočnom množstve a sortimente kvalitné násady rýb do svojich revírov. Pre zlepšenie rybnatosti vôd a rozšírenie revírov vyvíjali iniciatívu na štátnych orgánoch o vybudovanie
rybníkov v piatich samostatných budovateľských akciách, na ktoré bol potrebný súhlas a i dotácie štátu. V r. 1951 to boli akcie: 1. vybudovať rybníky odhradením ramena v Tunežiciach 2. vybudovať rybník v Pominovci 3. vybudovať rybník na Borčických barinách 4. vybudovať rybník v Buršliach napájaný Dubnickým potokom 5. vybudovať odchovné rybníčky v Ilave Plnú podporu dostala iba akcia odchovných rybníčkov v Ilave, a tá sa i v plenej miere realizovala. V roku 1956 bolo dobudovaných 9 rybníčkov. Ostatné akcie zostali iba na brigádnických úpravách, avšak ani jedna nebola dotiahnutá do konca tak, aby vznikol ovládateľný rybník. 1952 sa plne vžil a používal názov Ľudový rybársky spolok v Ilave. 5. júla v roku 1953 uzavreli ĽRS Ilava a ĽRS Trenčín dohodu o hraniciach revíru tak, že úsek Kanála a Váhu nad železničnými mostami pri Nemšovej patrí ĽRS Ilava, s možnosťou lovu pre členov ĽRS Trenčín s trvalým bydliskom v Nemšovej a Hornom Sŕní. 1955 V zápisniciach z r. 1955 sa už objavili mená Křížek Jiří a Ján Krchňavý. Keď sa p. Křížek Jiří v roku 1955 stal tajomníkom a v r. 1957 p. Krchňavý predsedom, zloženie výboru na čelných miestach sa na dlhé roky stabilizovalo. Pán Křížek bol rekordérom keď dlhých 49 rokov, z prestávkou keď študoval na VŠ bol tajomníkom až do jeho smrti v r. 2004. V r. 1959 až 1961 sa vystriedali vo funkcii predsedu pp. Čičkan a Smrek. Od r. 1962 keď už organizácia mala sídlo v Dubnici a i meno MO SRZ Dubnica, bol opäť zvolený p. Krchňavý za predsedu. Túto funkciu zastával až do roku 1985 kedy náhle zomrel vo veku 62 rokov. Ďalšia zaujímavosť z dobových dokumentov poukazuje na to, že rybári sú nepoučitelní v povinnosti odovzdávania záznamov o úlovkoch. Doslovný opis hovorí: O nedisciplinovanosti svedčí to, že do zákonom stanoveného termínu 1.12. 1955 nebol odovzdaný ani jeden záznam o úlovkoch pre vody pstruhové a do 15.1 1956 len 10 záznamov o úlovkoch pre vody mimopstruhové. Bolo výborom JĽRS konštatované že: V nastávajúcom roku bude nutné postupovať presne podľa nariadenia t.j. tomu, kto neodovzdá riadne vyplnený záznam o úlovkoch nebude vydaný štátny lístok (povolenie na rybolov), prípadne môže byť trestaný podľa § 58 trestného zákona pokutou do výšky 2000Kčs alebo odňatím slobody na dobu 14 dní! 1956 Podľa výročnej správy ĽRS v Ilave mal 163 členov. Podľa odovzdaných záznamov o úlovkoch títo v r. 1955 ulovili: 281 ks Pp, 45 ks kaprov, 85 ks lieňa, 46 ks šťuky, 275 ks jalca, 2 ks mreny a 849 ks podustvy. 1957 Pre predchádzajúcu snahu o zvýšenie rybnatosti revírov bola otrava zo dňa 15. 7. 1957 pre členov ĽRS v Ilave priam morovou ranou. Bol zaznamenaný 100% - ný úhyn rýb v Nosickom kanály od HC Ladce po HC Dubnica. V akumulačnej nádrži Prejta bolo napočítané uhynutých 510 šťúk, 820 kaprov, 120 lieňov. Tieto údaje sa dali zistiť priamo po havárii. Ako však zo zápisnice vyplýva, ďalšie uhynuté ryby boli následkom kolísania hladiny odplavované do kanála hydrocentrály. Zo šetrenia SNB Dubnica bolo potvrdené, že k úhynu došlo po vypúšťaní vody z Nosickej ÚN. Bolo konštatované, že i finančné náklady vynaložené v priebehu 5-tich rokov na zarybnenie tohto revíru vyšli na vnivoč. Vzniknutú škodu odhadovali vo VN Prejta na 100 000 Kčs. Výnosom číslo VN – 2/4663/57 zo dňa 22. V. 1957 zaviedlo ministerstvo vnútra ČSR novú organizačnú formu rybárstva v ČSR, ktorou sa vtedajšie organizácie ĽRS pretvárajú na dobrovoľnú organizáciu, ktorá bude mať názov Slovenský sväz rybárov.
1958 1960
1961
1963 1969 1970 1981 1982
Nová organizačná norma je len prechodom z dovtedajšej na nový a preto sa nejednalo o likvidáciu. Dopisom na Slovenský sväz rybárov krajská pobočka Žilina na podnet Novodubnických rybárov žiada MO SSR Ilava o pridelenie štrkovísk pri Prílesy do revíru 499 teda SSR v Ilave S rozvojom strojárskej a zbrojnej výroby v Dubnici n V. Došlo k potrebám rozširovania bytovej výstavby a nárastu obyvateľstva. Došlo i k vybudovaniu mesta Nová Dubnica. 8. júna 1960 dostala Dubnica n V. štatút mesta. Novým územnoprávnym rozdelením prestala byť Ilava okresným mestom. Keďže väčšia časť členskej základne bývala v N. Dubnici a v Dubnici n V. Nastala požiadavka priblížiť MO SSR k členom a zmeniť jej sídlo. Preto na VČS dňa 26.3 1961 bolo prijaté uznesenie, ktoré v bode 1. ukladá výboru premenovanie organizácie na Miestnu organizáciu SSR v Dubnici n V. Bod uznesenia bol splnený, avšak razítko ktoré organizácia obdržala z ústredia zo Žiliny malo textúru MO ČSRS Ilava. Toto razítko sa ešte potom používalo do konca roku 1962. Za zmienku stojí i pre propagáciu novopomenovanej organizácie zaujímavý čin, a to zorganizovanie rybárskych hodov v kaviarni Luník v Novej Dubnici. Zaujímavý je i výnos akcie 4380 Kčs, čo v tej dobe bol dvojnásobok príjmu z rybárskych pretekov konaných v tom roku na AN Prejta. Od r. 1963 sa stal hospodárom p.- František Tvrdý. Trojica vynikajúcich ľudí: Ján Krchňavý, Jiří Křížek a František Tvrdý doviedla MO Dubnica až k vyššej organizačnej zložke SRZ. ÚVSSR poveril po 12 ročnom boji MO SRZ Dubnica obhospodarovaním štrkoviska pri Trenčianskej teplej, ktoré bolo v tom čase už pred likvidáciou a v r. 1973 zaniklo. Z výročnej správy sa dozvedáme že v roku 1969 bolo členmi MO SRZ Dubnica ulovené 795 kaprov, 401 lieňov, 116 pleskáčov, 168 šťúk, 62 zubáčov, 294 pstruhov potočných, 2 pstruhy dúhové, 1195 podustiev, 1 hlavátka o 6,85 kg hmotnosti. Keď MO Dubnica v roku 1981 stav členskej základne presiahol počet 500 dospelých, pristúpil výbor k plneniu uznesenia 3. Zjazdu SRZ ktoré umožňovalo vznik Mestských organizácií SRZ. Dňa 14. marca 1982 kedy sa konala konferencia, bol prijatý štatút MSO SRZ. Z príhovoru p. Krchňavého v spravodaji už MSO SRZ Dubnica vyberáme: Vytvorením obvodných organizácií je lepší predpoklad pre plnenie úloh daných ÚV SRZ , ako aj tých úloh, ktoré sme si vytýčili sami. Je predpoklad, že užším stykom a kontaktom s členmi našich organizácií na obvodoch sa zvýši politická ako i odborná vyspelosť a angažovanosť našich členov. Vytvorením Mestskej organizácie sa začína nová etapa v našom živote. Verím, že tento nový systém bude pre nás všetkých úspešnejším. Jedno si však musíme uvedomiť, že o všetko čo si na začiatku novej etapy želáme sa musíme zaslúžiť sami. Nesmieme poznať len svoje práva a povinnosti iných, ale tiež musíme a to predovšetkým, poznať svoje povinnosti. Tak nás spoločná práca bude tešiť, lebo len tak buď úspešná. Tieto jeho slová o účelnosti vzniku štruktúry MSO sa do bodky naplnili. Výzvy o uvedomenie si zásluh, práv a povinností sú veľmi aktuálne i dnes. Mnohí členovia sa v duchu súčastnej konzumnej spoločnosti domnievajú že SRZ je „Zelovoc“. Stačí mať peniaze, ukázať na to čo chcem a všetko s tým skončilo. Nijaké povinnosti alebo úvahy o tom prečo je to tak si vôbec nepripúšťajú. Na to, že rybári sú obhospodarovateľmi veľkého živého, prírodného bohatstva ani nepomyslia. Zvykli si pozerať na rybárstvo len ako na športovú činnosť a záľubu a na prírodu pritom
zabúdajú. Nepeknou vizitkou sú odpadkami zasypané brehy vôd už 3 dni po zahájení sezóny. SRZ MSO Dubnica mala pri svojom vzniku 515 riadnych členov z toho 5 žien. 52 mládež do 18 rokov a 100 mladých rybárov – detí. Život a činnosti MSO SRZ Dubnica po prechode na novú organizačnú formu riadil výbor v zložení: Predseda: Tajomník: Podpredseda: Hospodár: Pomocný hospodár: Pokladník: Propagácia: Športový odbor: Práca s mládežou: Čistota vôd: Disciplinárna komisia: Výstavba: Člen: Člen: Člen: Člen: Člen: Člen: Člen: Člen: Člen:
Ján Krchňavý Jiří Křížek Alexander Duchoň František Tvrdý Koloman Krásny Alojz Kabeláč Rudolf Vanek Jozef Gregorík Jozef Hybela Vladimír Hanák Michal Gerhrad Jozef Kuruc Zlatko Bušány Július Bačík Libor Kvasnica Milan Pagáč Anton Štefanec Alfonz Trenčan Štefan Vašíček Augustín Vráblik Marián Zbudila
Kontrolná a revízna komisia: Ladislav Mišovec Predseda Michal Dluhoš Člen Emil Fedora Člen Ján Málik Člen Ján Sloboda Člen V obvodných organizáciách pracovali výbory v tomto zložení: Obv. Org. č. 1 Dubnica nad Váhom: Jozef Gregorík predseda Ing. Křížek Jiří tajomník Tibor Makara podpredseda Jozef Ondríšek hospodár Ing. Miroslav Majtán politicko výchovná činnosť Eduard Machálek brigádnická činnosť Milan Novák rybárska stráž Ján Rendek čistota vôd Emil Urban práca s mládežou Obv. Org. č. 2 nová Dubnica: Zlatko Bušány predseda
Štefan Vašíček Matúš Masiarčin František Tvrdý Ján Fulek Emil Lukáč Marián Zbudila Jan Remenec Jozef Mikloš Obv. Org. č. 3 Ilava: Michal Gerhard Jozef Kvasnička Augustín Vráblik Libor Kvasnica Milan Pagáč Alfonz Trenčan Peter Jurena Anton Štefanec Peter Martišek
-
tajomník podpredseda hospodár politicko výchovná činnosť brigádnická činnosť rybárska stráž čistota vôd práca s mládežou
-
predseda tajomník podpredseda hospodár politicko výchovná činnosť brigádnická činnosť rybárska stráž čistota vôd práca s mládežou
Hoci je to už štvrťstoročná história, mnohí zo spomínaných funkcionárov ešte i dnes alebo donedávna ťahali pomyselnú funkcionársku káru. Sú to napr. Páni Libor Kvasnica, Ing. Rudolf Vanek, Ján Sloboda, Alfonz Trenčan, Jozef Gregorík, Milan Novák, Ján Fulek a Jozef Mikloš. Patrí im uznanie a poďakovanie za ich dlhoročnú prácu. Niektorý z nich boli v tomto roku za obetavú prácu i vyznamenaní. 1984 Kdeže podľa vtedy platného volebného poriadku bolo funkčné obdobie 3 roky do výboru MSO SRZ boli kooptovaní 6. nový členovia: p. Bača, p. Blaško, p. Kvasnička, p. Novák, p. Randík. Potvrdený ďalej vo svojich funkciách zostali páni: Bušány, Dluhoš, Gerhard, Gregorík, Hybela, Krásny, Ing. Křížek, Kvasnica, Štefanec, Trenčan, Tvrdý, Vašíček, Vráblik a Zbudila. Za predsedu KRK bol zvolený pán Sloboda. V tejto dobe mala MSO SRZ 640 členov, ktorí v roku 1984 ulovili: 3858 Kaprov o hmotnosti 6549 Kg 353 Šťúk o hmotnosti 782 Kg 161 Zubáčov o hmotnosti 272 Kg 285 Lieňov o hmotnosti 206 Kg Najväčšie úlovky zaznamenali: Púček Lubomír kapor 11,60 Kg Kotlaba Dušan šťuka 10 Kg Žilka Jozef ml. pstruh p.1,05 Kg Lančin Pavol pstruh d.3 Kg 1985 Vo voľbách na funkčné obdobie 1985 – 1987 boli opätovne zvolený všetci členovia výboru z predchádzajúceho roku. Na VČS dňa 16.03.1985 bolo konštatované, že v novej forme riadenia v uplynulom funkčnom období boli dosiahnuté dobré výsledky vo všetkých oblastiach činnosti MSO. Začiatkom augusta náhle zomrel vo veku 62 rokov člen krajského výboru SRZ a predseda MSO SRZ Dubnica p. Ján Krchňavý, nositeľ vyznamenania: „Medaila za mimoriadnu a obetavú prácu v rybárstve“. Jeho odchodom utrpela MSO veľkú stratu. Zanechal po sebe veľké dielo. Nedožil sa však otvorenia rybníkov Vystrkov, čo bolo
ním započaté dielo. Táto smutná udalosť sa stala v prvom roku volebného obdobia a nebolo možné trvalé zastupovanie podpredsedom. To si vyžiadalo voľbu nového predsedu MSO. Na svojom zasadnutí dňa 30.08. 1985 výbor MSO zvolil za nového predsedu pána Jozefa Gregoríka. Pre zaneprázdnenosť v povolaní odmietol vykonávať sekciu čistoty vôd MVDr. Klema a vzdal sa i funkcie vo výbore. Preto bol touto funkciou poverený nový člen výboru Ing. Baláž Ferninad. V roku 1985 mala MSO SRZ Dubnica 695 členov, z toho 67 mládež do 18 rokov a 8 žien. Títo dosiahli v tomto roku pozoruhodné úlovky: Švec Jozef kapor 13,5 Kg Prejta Lacko Július šťuka 12 Kg Kučmín Anton sumec 6,8 Kg Prejta Hodoš Ján šťuka 8 Kg Prejta Piatrik Michal Amur 6 Kg Slávnica Gajdoš Jozef Zubáč 3 Kg Kalná 1986
Po jarných prívalových vodách bola strhnutá hrádza odtokového kanála štrkoviska Dubnička. Počas niekoľkých týždňov bola táto havária odstránená v rámci akcie budovania prímestskej rekreačnej oblasti. V dobe od 25.5 do 03.06 bol vypustený prívodný kanál k hydroelektrárni Dubnica, v tejto dobe nebol vydaný zákaz lovu rýb vo vodnej nádrži Prejta. Ryby v plytkých partiách boli prenesené do hlbšej vody. Po viacerých sťažnostiach zo strany MSO bola riešená i skládka hnoja v bezprostrednej blízkosti hornej nádrže Prejta. Keď ani po viacerých upozorneniach z našej strany, nedošlo k náprave, ONV odbor PLVH v Považskej Bystrici vyrubil pokutu 5000 Kčs JRD Nové Považie Dubnica. Po tejto sankcii bola skládka odstránená. Na výborovej schôdzi konanej dňa 26.09 1986 z dôvodu dlhodobej zahraničnej služobnej cesty požiadal o uvolnenie z funkcie p. Gregorík. Výbor si zo svojho stredu jednomyseľne zvolil za nového predsedu Ing. Baláža Ferdinanda. V roku 1986 mala MSO 686 členov v rátane od 16 do 18 rokov. 1987 Dňa 18.04 1987 bol takmer po dvoch rokoch hájenia slávnostne zahájený, za účasti významných hostí lov pstruhov na rybníkoch Vystrkov. Napájanie rybníkov v Tunežiciach bolo riešené technickým spôsobom samospádom a bola nasadená prvá násada. V auguste konané preteky nonstop na AN Prejta nepriniesli predpokladaný prínos v porovnaní z vynaloženými nákladmi. Preto rozhodol výbor v tomto type pretekov v budúcnosti nepokračovať. 1988 bol volebný rok. Na krajskej konferencii SRZ v Banskej Bystrici bol za člena KV SRZ zvolený Ing. Ferdinand Baláž. Na konferencii MSO SRZ Dubnica bol pre ďalšie už štvorročné obdobie zvolený výbor: Predseda Ing. Baláž Ferdinand podpredseda Bušány Zlatko tajomník Ing. Křížek Jiří účtovník Ing. Stopjak Zoltán hospodár Tvrdý František pokladník Krásny Koloman mládež Hybela Jozef investície Kučera Jozef čist. vôd Šíma Milan ryb. stráž Randík Jozef členovia: Novák Milan Brokeš Miroslav
Predseda KRK Preds.dis.kom
Blaško František Piatrik Augustín Vavrík Milan Gerhrad Michal Fatura Jozef Kvasnica Libor Riecky Pavol Sloboda Ján Štefanec Anton Čurík Viktor JUDr. Žilinčík Peter
1989 To že v dnešnej dobe považujeme za samozrejmé nasadiť 90 – 100 q kapra, robí zaujímavým údaj z hospodárskej správy toho roku keď celková násada kapra dosiahla 36 q. Toto množstvo sa v tej dobe javilo ako mimoriadne. Už od počiatku 80 – tich rokov však priamo do revírov bolo vysádzané veľké množstvo kapra rýchleného a vačkového plôdika šťuky. To sa prejavovalo v nasledujúcich rokoch výrazným nárastom úlovkov. Za účelom výroby vlastných násad bol budovaný odchovný komplex na rybníkoch Slávnica. Bol po prvý krát otvorený lov na rybníku Tunežice. V tomto roku mala MSO SRZ 690 členov a 60 mládežníkov. Títo ulovili v tomto roku v domácich revíroch 6531 Kg Kapra. Najväčšieho kapra ulovil Púček Ľubomír o hmotnosti 10 Kg na VN Prejta. Pozoruhodný bol i úlovok Ing. Vladimíra Krupičku zubáč 6,1 Kg na VN Prejta. Výbor sa zaoberal zistením, že rybníky Vystrkov sa enormne zanášajú. Pre veľký výskyt driftu nie je možné dostať mechanizmy do rybníka. Bolo konštatované, že riešenie obtokovým kanálom nie je vo finančných možnostiach MSO. Začiatkom roka sa z dlhodobej zahraničnej cesty vrátil p. Gregorík. Bol kooptovaný do výboru, kde bol poverený vedením kultúrno propagačnej komisie. 27. marca došlo k výmenám predsedov a tajomníkov v Obo. č. 2 a v Obo. č. 3. Páni Bušány a Gerhrad abdikovali a boli nahradení v Obo.č. 2 p. Ing. Vanekom a v Obo. č. 3 p. Slobodom. Za zomrelého p. Vašíčka bol za tajomníka Obo.č.2 menovaný p. Gahér Ladislav. Pretože p. Pavol Riecky odchádzal na dlhodobú zahraničnú služobnú cestu bol za tajomníka Obo. č. 3 menovaný p. Kvasnička. Výbor MSO SRZ Dubnica zaslal na ÚV SRZ stanovisko, v ktorom rozhodne odsúdil zásah poriadkových síl voči študentom dňa 17. novembra 1989 v Prahe. Prihlásil sa k obrodnému a demokratizačnému procesu, zaujal kritické stanovisko k práci a kádrovému obsadeniu ÚV SRZ. Pripojil tiež požiadavku na zvolanie mimoriadneho zjazdu SRZ. 1990 Pokračovali práce na rybníkoch Slávnica. V súvislosti zo zabezpečovaním vody pre sústavu rybníkov Slávnica sa prejednával návrh projektu na odber vody na Krivoklátskom potoku. V tej dobe sa zdalo požadované množstvo vody pre udržanie rybníkov Slávnica riešiteľné. Dnes keď je odber vody z prameňov realitou a pokles vody v koryte Váhu markantný, je ďalšia existencia rybníkov Slávnica ohrozená. V spolupráci MsNV Dubnica sa naši členovia podieľali formou brigád na čistení Dubnického potoka. Tento sa po konverzii ZVS stal obľúbeným a dobre zarybneným pstruhovým revírom. 05. apríla na zasadnutí predsedníctva boli na mimoriadny zjazd SRZ zvolený delegáti: Ing. Baláž Ferdinand a Ján Sloboda.
30. apríla odstúpil z funkcie tajomníka ÚV SRZ p. Ondrej Budaj. Funkciou tajomníka bol poverený Ing. Ladislav Skácel. 30. Júna 1990 bol mimoriadny zjazd SRZ na ktorom bol zmenený názov ÚV SRZ na RADA SRZ, do ktorej bol zvolený i náš delegát predseda MSO SRZ Dubnica Ing. Ferdinand Baláž. Členovia MSO pokračovali v brigádnických prácach na rozšírení odchovných rybníčkov v Tunežiciach. Po takmer dvojročnom hájení bol od 01.09 1990 povolený lov na štrkovisku Dubnička č. 2. Tu naakumulované ryby výrazne zvýšili úlovok našich členov. V roku 1990 bolo celkovo ulovených v revíroch MSO SRZ Dubnica: 4051 Kaprov o hmotnosti 7731 Kg 149 Lieňov o hmotnosti 113 Kg 776 šťúk o hmotnosti 1616 Kg 187 zubáčov o hmotnosti 413 Kg 185 úhorov o hmotnosti 151 Kg 2100 podustiev o hmotnosti 1426 Kg 1641 pleskáčov o hmotnosti 790 Kg 1501 jalcov o hmotnosti 797 Kg 3365 pstruhov p. o hmotnosti 898 Kg 1991 Na mestskej konferencii konanej dňa 28.03. 1991 po 29 – tich rokoch záslužnej a obetavej práce vo funkcii hlavného hospodára p. František Tvrdý požiadal o uvolnenie z funkcie. Za svojho nástupcu navrhol p. Miroslava Brokeša, ktorý bol účastníkmi konferencie jednomyseľne zvolený. P. Tvrdý však zostal vo výbore Obo. č. 2 Nová Dubnica ako podpredseda. Odchod z funkcie hospodára p. Tvrdého si vyžiadal rekonštrukciu lovnej skupiny, preto sa dňa 01.04.1991 konalo školenie obsluhy el. Agregátu, ktorého za našu MSO zúčastnili p. Brokeš Miroslav Brokeš Vladimír Krásny Koloman Krásny Ján Kvasnica Libor Novosad Ladislav Sloboda Ján Od 16.04.1991 sa vrátila do užívania MSO SRZ VN Bolešov. Započali sa i prípravné práce a jednania o možnosti odhradenia VN Prejta od Nosického kanála. Z kultúrnych akcií je zaujímavé usporiadanie 08.04. 1991 prvého rybárskeho plesu v DK Ladcoch. 1992 V dobe od 10.07 – 30.11 bol vypustený kočkovský kanál, z tohto dôvodu bol Prejtský potok presmerovaný tak aby napĺňal hornú časť VN Prejta. Ryby ktoré zostali v uzavretých malých jamách a na hornej VN Prejta boli odlovené a prenesené do tejto zavodňovanej časti. Na VN Prejta bol rybolov zakázaný avšak na Nosickom kanáli sa lovilo v rámci zákona. 19.09 1992 sa konal mimoriadny snem SRZ. 17.10 sa na podnet snemu konala porada štatutárnych zástupcov MO a MSO ktorá rokovala o založení obchodnej spoločnosti SRZ. Bol prijatý návrh na založenie a.s. Slovryb. Členovia MSO pracovali na brigádnických prácach pre povodie Váhu závod Púchov kde odpracovali za odplatu pre MSO 3000 hodín. 05.12.1992 bola založená Slovryb a. s. Povodie Váhu závod Púchov vyhovel požiadavkám SRZ a došlo k odhradeniu VN Prejta od Nosického kanála. Tým sa odstránilo prudké kolísanie a prúdenie vody vo vodnej nádrži a zamedzilo sa úniku násad do kanála. Od tej doby sa stala VN Prejta obľúbeným revírom väčšiny členov MSO. 1993 Vo februári náhle zomrel tajomník RADY SRZ Ing. Ladislav Skácel. Na svojom zasadnutí dňa 26.02.1993 RADA v dvojkolových voľbách zvolila za nového
tajomníka RADY SRZ Ing. Ferdinanda Baláža. Táto skutočnosť si vyžiadala potrebu voľby nového predsedu MsO. Preto na konferencii dňa 06.04.1993 bol delegátmi jednomyseľne zvolený a stal sa predsedom p. Ján Sloboda. Na tejto konferencii požiadal o uvolnenie s funkcie vedúceho rybárskej stráže zo zdravotných dôvodov p. Jozef Randík. Vo funkcii ho nahradil p. Emil Rendek. Výbor riešil problematiku existencie rybníka Slávnica č.1. Po predchádzajúcich úspešných troch cykloch, keď slúžil ako odchovný, bol výlov v jeseni 1992 hodnotený ako slabý. Príčinou boli nerušené návštevy hniezdiacich volaviek. Bolo rozhodnuté že sa po ukončení z využívaním rybníka na odchov zaradí a po nasadení jesennou mieru presahujúcou násadou od budúceho cyklu odchovu t.j. 1996 ako chovný. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zvolalo 17 člennú pracovnú skupinu odborníkov na deň 22.04.1993 pri RADE SRZ. Táto sa potom v ďalšom období zaoberala prípravou novelizácie zákona č 102/163 zb. V predstihu prebiehala na ministerstve životného prostredia i príprava novelizácie č 138/1973 zb. o vodách, ktorý bolo potrebné novelizovať ešte pred prijatím novelizácie zákona o rybárstve. 1994 MsO mala 641 členov + 86 mládež. Pasienkové a urbárske spoločenstvo sa pokúsilo odobrať nám rybárske práva na štrkovisku Dubnička. Keďže neboli schopný preukázať väčšinové vlastníctvo, užívanie zostalo v pôsobnosti MsO SRZ Dubnica. Do platnosti vstúpila dohoda z roku 1985 zo Štrkopieskami. Dňa 16.03.1994 bol na konferencii MsO opäť zvolený za predsedu výboru pán Jozef Gregorík. V liste na okr.úr. v Považskej Bystrici zo dňa 14.04. 1994 oznamujeme že nie je nám známi výskyt vydry v našich revíroch. Aký paradox z porovnaním so súčasnosťou. Dnes by sme mohli nahlásiť že je všade a dokonca že máme aj bobra. Výbor riešil problém hraníc revíru s MsO Trenčín, keď lovná skupina MsO Trenčín elektrickým agregátom zlovovala ryby v odtokovom kanáli štrkoviska Dubnička. V tomto roku proti nám pracovali i neprajníci, keď na vagóne malorážkou vystrieľali okná. Nami označený páchateľ polícii nič nepriznal. Táto i cez označenie ŠPZ auta ktorého posádka tento čin spáchala prípad nevyriešila. Tak isto krádež 150 metrov pozinkovaného pletiva na rybníkoch Vystrkov nebola došetrená. Mimoriadne úspešná bola sezóna rybárov z Ladiec, keď na VN Priehrada Mládeže, časť pod Dubovcom ulovili 287 Kaprov o celkovej hmotnosti 1525 kg. Priemerná váha na jedného kapra bola 5,31 kg. Táto úspešnosť vyvolala nevôľu členov MsO Považská Bystrica. Prenasledovanie a šikanovanie našich členov vyústilo časom až do vyňatia uvedeného revíru zo zväzovej povolenky. V priebehu roku sme zaznamenali dve MZV. Prvé nastalo 27.04. keď pri údržbe unikli chladiace kvapaliny s pivovaru Ilava. Obv. ÚŽP. v Ilave vyriešil haváriu bez náhrady pre našu MsO. K Druhému MZV došlo dňa 26.11.1994 na rieke Váh od obce Bolešov po hranice revíru. Došlo k úhynu rybej obsádky s odhadovanou škodou 80 000 Sk. Páchateľ nebol zistený. V roku 1994 bol SRZ ako celok prijatý do asociácie športových zväzov Slovenska. Dňa 15.10. 1994 sa konal v Piešťanoch 6. Snem SRZ na ktorom našu MsO zastupovali pp. Gregorík a Ing. Baláž. Snem prijal uznesenie o potrebe podpory a zachovania zväzu. Za tajomníka RADY SRZ bol opäť zvolený p. Ing. Baláž Ferdinand a za prezidenta SRZ p. Ing. Tomek Dušan. Bolo tiež prijaté uznesenie ktorým sa zakazoval lov čereňom väčším ako 1 m2 na riekach Morava a Dunaj. V decembri bola založená európska rybárska aliancia. Delegáti konferencie zastupovali 500 000 členov. Európa bola rozdelená do troch častí, do čela stredoeurópskej časti bol zvolený Ing. Ferdinand Baláž člen našej MsO SRZ.
1995 Vo februári 1995 bol Ing. Křížek vyznamenaný najvyšším zväzovým vyznamenaním čestný člen SRZ. Od 01.05 1995 sa uplatňovala výnimka na lov kapra na štrkovisku Dubnička. Od 05.05 bola vypustená vodná nádrž Bolešov, keď sa konalo čistenie a rekonštrukcia. Koruna hrádze bola zdvihnutá a pokrytá asfaltom. Pravý breh bol vyložený kamennými košmi a ľavý vegetáciou prerastajúcimi panelmi. 21. júla bola podpísaná dohoda o zmenách hraníc revíru Váh a Kanál č.9 medzi MsO SRZ Trenčína a MsO Dubnica. Za hranicu bol určený diaľničný privádzač Dubnica – Nemšová. Bol tiež určený spoločný úsek lovu s platnosťou od 01.01. 1996 od ústia Vláry po Bolešovský most na Váhu a na Kanáli od železničného mostu pri Nemšovej po Bolešovský kanálový most. Na štrkovisku Dubnička sa neznámy páchateľ vlámal do unimobunky MsO, preto bola táto pre dalšie obdobie premiestnená na VN Prejta horná. Násady v tomto rok predstavovali okrem iných rýb i 4000 kg Kapra K3 a 500 kg Kapra K2. Naposledy v novodobej histórii bola vysadená do Váhu č. 9 jednoročná hlavátka v počte 1000 ks. 1996 V Žiline sa konali oslavy 70. Výročia organizovaného rybárstva na Slovensku, za našu MsO boli pozvaný Ing. Křížek, Gregorík a Brokeš. Z titulu prestavby slobodárne č. 13 na sociálne byty došlo k zmene sídla kancelárie MsO a k presťahovaniu na Okružnú ulicu č. 353. MsO podala žiadosť o dotáciu na genofond pstruhových vôd. Keď v predchádzajúcich dvoch rokoch pre slabé zrážky nedotiekli potoky Tovarský a Podhradský do Váhu, resp. Kanála. To znemožnilo návrat generačných rýb na neresiská. Žiadosť však bola ONV – OPLVH zamietnutá. Počas letných Medardovských dní došlo k zvýšeniu hladiny Váh, čo malo za následok pretrhnutie lavobrežnej hrádze Dubnického potoka a tento volne vtekal do štrkoviska Dubnička. Havária bola na náš podnet podaný na Obv. ÚŽP. Odstránená Štrkopieskami Žilina do 14 dní. Došlo i k MZV, z následným úhynom pstruhov na Porubskom potoku pri úniku ropných látok do recipientu pri oprave cesty v Hornej Porube. Následky boli kompenzované mimosúdnou cestou firmou ktorá túto opravu vykonávala. Na Dubnickom potoku bol úhyn pstruhov spôsobený požiarnym útvarom ZVS. Po cvičení a kontrole hasiacich prostriedkov bola do kanalizácie v podniku spláchnutá penotvorná látka Pyronil. Aj v tomto prípade došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu. Od 01.09 do 01.11 1996 bola udelená výnimka a vytvorené lipňové pásmo na Podhradskom potoku od spádu do kanála po most pri družstve v Košeci. Po skončení vegetačného obdobia v mesiacoch november a december vykonávali členovia MsO prebierkový výrub stromov na Porubskom potoku od cesty, poza Pivovar po Kovošrot, za odplatu pre Povodie Váhu š.p. Boli zahájené rokovania o prípadnom prenájme rybníka štrkovisko Ilava. 1997 Na deň 17.01 boli z iniciatívy našej MsO zvolaný na spoločné zasadnutie do Dubnice nad Váhom zástupcovia výborov MsO Trenčín, Dubnica, Púchov, Považská Bystrica a Bytča. Predmetom rokovania bola snaha o vytvorenie tvz. Vážskej únie spomenutých organizácií. Navrhovaná bola platnosť miestnych povolení na všetkých revíroch organizácií v tejto únii združených. Pre neporozumenie zástupcov niektorých organizácií však k vytvoreniu únie nedošlo. 27.01 bol do značnej miery poškodený vagón na VN Prejta. Pretože sa táto situácia opakovala už po niekoľký krát boli na vagón namontované miesto mreží kvázi nedobytné okenice. V júli došlo po veľkej vode na rieke Váh k opätovnému poškodeniu ľavobrežnej hrádze potoka Dubnička. Keďže Doprastav šp. Ktorý vtedy vykonával ťažbu na štrkovisku, na našu žiadosť nereagoval bola poslaná sťažnosť
04.09 dopisom na Obv. ÚŽP v Ilave, čo prinieslo v krátkej dobe odstránenie nežiadúceho stavu. 22.10 Bolo dopisom firme KeramoProjekt odmietnuté prevzatie zodpovednosti ako správcu rybníka s chovom rýb bez možnosti lovu na udicu v k.ú. Dúlov. 04.10 došlo k MZV a úhynu rýb na Prejtskom potoku. Bol spôsobený odstránením koksového filtra zo žumpy pri Vystrkovských barákoch ktorá patrila firme Dubytex. 1998 Bol volebný rok. Na konferencii 19. marca bol na funkčné obdobie 1998 – 2001 zvolený výbor v pôvodnom zložení. MsO oslávila 50. výročie JĽRS v Ilave. RADE SRZ bola zaslaná žiadosť o vyňatie revíru štrkovisko Dubnička zo zväzovej povolenky z dôvodu obmedzenej dostupnosti. 12.04. bol neznámym páchateľom založený požiar unimobunky na VN Prejta Horná. Škoda dosiahla sumu 41 800 Sk. Táto bola nahradená slovenskou poisťovňou. 07.06. sa konal výlov šťuky v Ilave keď 352 ks v dĺžke od 5 do 20 cm bolo zlovených a vysadených do rybníku Slávnica č.1. 29.07. bol po prvý krát zaznamenaný a nahlásený výskyt kormorána v počte 100 ks v revíroch MsO Dubnica. 21 – 22. 11 sa konal 7 snem SRZ v Tatranskej Lomnici. Za prezidenta bol zvolený Ing. Cmarko Igor, za tajomníka opäť člen našej MsO Ing. Ferdinand Baláž. 1999 MsO Dubnica mala 808 členov a 76 mládežníkov. Konferencia MsO sa okrem iných záležitostí zaoberala nedostatočnosťou odpracovaných brigád a prijala uznesenie: Za neodpracovanú hodinu príspevok na zarybnenie 50 Sk. Zamietla návrh z pléna, na zákaz tzv. kŕmenia a počtu ulovených kaprov na 50 ks. V apríli MsO zakúpila auto Škoda 1203. Výbor zaslal odmietavé stanovisko firme „A projekt“ k plánovanej výstavbe ČOV Prejta, ktorej vyústenie bolo projektované do vodnej nádrže Prejta. Brigádnickými prácami bola vykonaná betonáž priestoru pred vagónom a vybudovanie prístrešku. Bol vykonaný regulačný odlov Pstruha potočného v priestoroch ZVS a.s. v počte 3700 ks. MsO sa prihlásila do obchodnej súťaže na kúpu tzv. Tomáškovej vily. Túto hodlala využívať ako rybársky dom. I cez ponúknutú sumu 2 500 000 Sk v súťaži neuspela. Urbárske spoločenstvo v Dúlove nám svojvoľne prehrnulo pobrežie revíru Kalná, čím došlo k zníženiu hladiny. Podanie na súd nám bolo vrátené, lebo urbárske spoločenstvo nemá právnu subjektivitu. Pokračovali jednania o prenájme štrkoviska Ilava. Pasienkové a urbárske spoločenstvo obce Borčice žiadalo o ekonomický prenájom štrkoviska Dubnička. Nakoľko však nie je majoritným vlastníkom tieto jednania boli odročené. Pri príležitosti životného jubilea 70. Rokov udelila RADA SRZ p. Tvrdému medailu za vynikajúce zásluhy v rybárstve. 2000 Bez súhlasu MsO povodie Váhu štátny podnik z podnetu mesta bagrovalo vo februári Prejtský potok. V následných jednaniach vyslovila MsO zásadný nesúhlas s vybudovaním ČOV v Prejte. MsO mala 829 členov a 81 mládežníkov. Na konferencii konanej dňa 22.03 boli schválený delegáti na snem Ing. Ferdinand Baláž a p. Jozef Gregorík. Uznesením bolo schválené množstvo brigádnických hodín na K - povolenku 10 a P - povolenku 5 hodín. Výška dobrovoľného príspevku za neodpracovanú brigádu bola pre neúspešnosť v minulom roku zvýšená na 100 Sk za neodpracovanú hodinu. Pri veľkej vode na rieke Váh došlo k pretrhnutiu hrádze štrkoviska rybník Ilava, kde v tej dobe už rok bol vysadený rýchlený plôdik kapra. Lavobrežná hrádza Dubnického potoka bola tiež poškodená a potok volne odtekal do recipientu Dubnického štrkoviska. Po týchto udalostiach bola prijatá s majiteľmi dohoda o odlove kapríka zo štrkoviska Ilava. MsO tiež zaujala kritické stanovisko
a výhrady proti budovaniu prahov a vypúšťaniu splaškov z agrofamy Červený kameň. Tieto nesúhlasné stanoviská boli po neúspešnom jednaní na Obvodnom úrade ŽP v Trenčíne zaslané formou sťažnosti na ministerstvo životného prostredia. Prostredníctvom inšpekcie životného prostredia bol potom v nasledujúcich rokoch Tovarský potok monitorovaný a agrofarme boli udelené niekoľko stotisícové pokuty. MsO podala návrh na zaradenia štrkoviska Dubnička do celozväzovej povolenky. Zaznamenali sme tiež mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) následkom úniku čpavkových chladiacich kvapalín z pivovaru v Ilave. Za toto bola zodpovedná firma Korola Vlkanová ktorá bola pokutovaná obvodným úradom ŽP v Trenčíne sumou 10 000 Sk. 29.10 bol zaznamenaný úhyn rakov a pstruhov na Iliavčanskom potoku. Vynníka sa i cez okamžitý zásah vedúcej obvodného úradu Trenčín, pracovisko Ilava nepodarilo zistiť. 2001 Vo februári navrhla MsO zaradiť Ing. Křižka medzi osobnosti Radou SRZ pripravovanej publikácie: „ Zaslúžili sa o rozvoj SRZ.“ V tej dobe bol Ing. Křížek už 46 rokov nepretržite tajomníkom ZO SRZ Dubnica. P. Ján Sloboda bol pri príležitosti 75. výročia založenia SRZ navrhnutý na plaketu za mimoriadne zásluhy o rybárstvo. Oba tieto naše návrhy Rada schválila. V marci sa konalo ďalšie vodoprávne konanie ohľadne ČOV Prejta. Kde bol projekt definitívne zamietnutý. Na výročných členských schôdzach obvodných organizácií bolo pozitívne hodnotené dvadsaťročné trvanie mestskej organizácie. 10. Novembra sa uskutočnila v Žiline oslava 75. Výročie založenia Slovenského rybárskeho zväzu na ktorej sa zúčastnilo za našu organizáciu 5 delegátov. 2002 Bol volebný rok. Na konferencii MsO SRZ bol opäť zvolený staronový výbor. 21.01 bol navrhnutý na najvyššie vyznamenanie p. František Tvrdý. 01.04 bol uvedený do platnosti nový zákon o rybárstve č. 139/ 2002. Po skončení zimy a roztopení ladu bol zaznamenaný hromadný úhyn násady kapra. Táto skutočnosť bola reklamovaná u dodávateľa a bola nám dodaná náhradná jarná násada v množstve 30 metrákov. 24.04 bol na Radu SRZ zaslaný návrh na udelenie vyznamenania čestný člen SRZ p. Jánovi Slobodovi pri príležitosti životného jubilea 65 rokov. Od 01.07 sídlo MsO a kancelária ObO č. 1 sa presťahovali do bývalej materskej škôlky Pod Hájom 966/29. Dňa 19.10 2002 bol snem SRZ. Delegátmi za našu organizáciu boli Mgr. Zuzana Waczlavová a Ing. Ferdinand Baláž, ktorý bol opätovne zvolený za tajomníka RADY SRZ, za prezidenta p. Rudolf Harvánek. Rok sme zakončili smutnou udalosťou keď 6. Decembra zomrel p. František Tvrdý. 2003 Konal sa mimoriadny snem SRZ ktorý jednal o úprave a novelizácii stanov SRZ. MsO zorganizovala a uskutočnila školenie a skúšky rybárskej stráže celého krajského aktívu RS. Bolo zamerané na nový zákon č. 139/2002 z z. 14 členov našej MsO SRZ po absolvovaní skúšok obdržalo osvedčenie o odbornej spôsobilosti rybárskej stráže. Pri príležitosti 55. výročia založenia ĽRS v Ilave obdržal p. Libor Kvasnica od Rady SRZ plaketu za vynikajúce zásluhy o rybárstvo. Taktiež bol akceptovaný náš návrh z minulého roku a p. Ján Sloboda bol vyznamenaný titulom čestný člen SRZ. 18.07 bol zaznamenaný hromadný úhyn rýb na revíroch Nová a Kalná v Dúlove. IŽP Žilina šetrila pôvodcu MZV. Pod výpusťami hlavných znečisťovateľov toku však nezistili výskyt nebezpečných a škodlivých látok. V decembri sa v spolupráci z MsO Púchov riešil problém presmerovania potoku Lednica, keď došlo k vyschnutiu
štrkoviska pod parkom v Lednických Rovniach a k výraznému poklesu hladiny na revíre Pod drôtami pri obci Horovce. 2004 Rok sa začal MZV a úhynom rýb v Dubnickom potoku. Po prudkom odmäku sa soľ z chodníkov a ciest dostala do toku a to spôsobilo úhyn pstruhov od ZVS až po ústie do Váhu. Vo februári MsO utrpela ďalšiu veľkú stratu keď náhle zomrel tajomník MsO Ing. Jiří Křížek. V marci bola zaslaná žiadosť o pridelenie revírneho čísla na rybník štrkovisko Ilava. Bolo nám pridelené rozhodnutím MŽP SR 25. októbra 2004. 22.07 bolo zaznamenané MZV v Kolačianskom potoku po vypustení žumpy do recipientu potoka. 16.09 opätovne MZV na Kolačianskom potoku. 22.10 sa zástupca MsO zúčastnil prerokovania zámeru vyhlásenia chráneného vtáčieho územia Dubnické štrkovisko. MsO zaslala na výzvu Rady pripomienky k novelizácii vyhlášky č. 238/2002 zb. Všetky naše pripomienky boli Radou SRZ prijaté a v novele zapracované do vyhlášky. 08.06 bol MsO SRZ Dubnica podaný návrh Rade SRZ na udelenie vyznamenania: „Čestný člen SRZ“ dlhoročnému funkcionárovi p. Ladislavovi Gahérovi, tento mu bol v októbri i udelený. 2005 Pre neustály atak revíru Váh kormoránom MsO, žiadala výnimku na odstrel kormorána. V júni došlo k vyťaženiu štrkovej cesty medzi štrkoviskami č. 1 a č. 2. Z tohto dôvodu MsO požiadala o zejdnotenie revírneho čísla. Od začiatku roku 2006 sa používa revírne číslo 3 - 4100 - 1 – 1. Dňa 04.06 Rada SRZ pri príležitosti životného jubilea a zásluhy a obetavú dlhoročnú prácu v rybárstve udelila najvyššie zväzové vyznamenanie: „ Čestný člen SRZ “ p. Jozefovi Gregoríkovi. 06. júla vláda Slovenskej republiky schválila zákon o akvakultúre, ktorým by bolo v prvej fázy odobraté užívacie právo SRZ na 75 malých vodných nádržiach. Do tejto kategórie spadala i VN Bolešov. V reakcii na túto skutočnosť MsO SRZ Dubnica dopisom zo dňa 13.07 zažiadala min. ŽP SR o zmenu charakteru revíru z ChaP na odchovný. Preto v októbri MsO pristúpila k vypusteniu a zloveniu VN Bolešov. V plnej miere sa prejavila nedisciplinovanosť členov MsO keď z cca 250 ks Kapra bolo zlovených 36 ks o hmotnosti 3 až 8 kg, 14 ks šťúk 2 – 3 kg, 18 ks amura od 6 do 9 kg. Ďalej bolo zlovených 2086 ks karasa striebristého od 0,1 do 0,6 kg, ďalej bolo zlovených 68 ks jalca hlavatého od 0,3 do 2 kg, 380 ks rakov od 5 do 15 cm. Ryby boli vysadené do revírov MsO a raky do Bolešovského potoka nad priehradou. Na decembrovom zasadnutí parlamentu SR však navrhovaný zákon o akvakultúre neprešiel. Od 01.01 2006 je však vodná nádrž Bolešov revír odchovný. 2006 Bol rokom 80. Výročia založenia SRZ. 14 – 15 januára sa konalo európske zimné sčítanie kormoránov. Hospodári našej MsO v priebehu jedného dňa narátali pri preletoch a na vode 250 ks kormoránov. 11.01 2006 vydalo min. ŽP SR rozhodnutie ktorým povoľuje výnimku z par. 35 zákona 525/2003 z z plašiť a usmrcovať kormoránov v dobe do 31. 03 2006 a od 01. 10 2006 do 31.03 2007. Do tejto výnimky bol zahrnutý i Váh č. 9, ktorý je revírom MsO Dubnica. Tejto skutočnosti napomohla i petícia Rady SRZ adresovaná európskemu parlamentu. K tejto petícii sa prihlásila i naša MsO SRZ. 31.03 sa konala mestská konferencia bol opäť zvolený staronový výbor na ďalšie 4 funkčné obdobie. Boli zvolený delegáti na snem p. Gregorík Jozef a Ing. Baláž Ferdinand. 24. 04 začala Slovenská inšpekcia ŽP SR ústne šetrenie údajného masívneho úhynu žiab na vypustenej VN Bolešov, úhyn však nebol preukázaný a spor na najvyššom súde SR vyhrala. 08. Novembra sa konal IX snem SRZ
v Podbanskom.Za prezidenta bol zvolený p. Rudolf Harvánek a za tajomníka opäť p. Ing. Ferdinand Baláž. Po desaťročie trvajúcom boji bola 06. 12 do skúšobnej prevádzke spustená ČOV v Červenom kameni. 2007 Výnimka na plašenie a lov kormorána bola našej MsO SRZ bola udelená na revíry Váh č. 9, Nosický kanál č. 9 a štrkovisko Dubnička. Na základe tejto výnimky uzatvorila MsO Dubnica dohody o odlove kormorána z poľovnými združeniami: PZ Dubnica Langáč, PZ JRD Bolešov, PZ Borokové Ilava, PZ Bukovina Ladce. Hoci pri spoločných poľovačkách uvedených PZ, nebol preukázaný odstrel ani jedného kormorána, už samotná možnosť a využitie výstrelu smerom ku kormoránom, mala vyššiu účinnosť ako neletálne plašenie. V priebehu zimy poklesol výskyt a tak i predačný tlak na naše revíry. Dňa 29.07 postihlo Nosický kanál č. 9 rč. 3 – 2530 – 1 – 1 MZV z následným katastrofálnym úhynom rybej obsádky všetkých vekových kategórií a druhov. Došlo k temer 100 % úhynu všetkých rýb od HC Ilava po HC Dubnica. Na základe uložených opatrení členovia hospodárskej skupiny MsO Dubnica vykonali zber uhynutých rýb a ich likvidáciu v kafilérii Žilina. Bolo vyzbieraných 190 q rýb, čo bol odhadom asi 60 % z celkového množstva, pretože ryby menších telesných rozmerov t.j. hrúbky pod 8 cm prešli cez česlá turbín do revíru MsO SRZ Trenčín. Na odstránenie následkov tejto katastrofy sme požiadali o dotáciu ministerstvo ŽP SR. Za výdatnej pomoci Rady SRZ nám minister ŽP poskytol podporu formou dotácie z enviromentálneho fondu vo výške 1.564 900 Sk. Z tejto sumy boli uhradené faktúry za nákup násad od subjektu určeného ministerstvom ŽP. Podmienkou bola i 5 % spoluúčasť našej MsO. Táto bola bezozbytku splnená a prekročená, keď že plus k tomu ešte nasadila MsO SRZ Dubnica do vlastných revírov ryby za 960 000 SK. 2008 V tomto roku mala MsO vo svojich radoch 920 dospelých 75 mládežníkov a 140 detí. Pri príležitosti 60. Výročia založenia Ľudového rybárskeho spolku v Ilave na výročných schôdzach a konferencii udelila MsO zaslúžilým členom nasledujúce vyznamenania. Titul „ Čestný člen MsO SRZ“ pánom: Brichta Alexander Mikoš Jozef Novosad Ladislav Vrábel Jakub 23 svojim členom strieborný odznak II stupňa za zásluhy o SRZ 48 členom bronzový odznak III stupňa za zásluhy o SRZ. Rada SRZ udelila I stupeň, zlatý odznak za mimoriadne zásluhy o rybárstvo pp: Brokeš Vladimír st. Ježovica Anton Kotlaba Peter Mráz Ján Ing. Waldecker Ján Maršovský Pavol Lehocký Jozef Šedík Jozef Ing. Trenčan Alfonz Rada SRZ udelila Medailu za vynikajúce zásluhy o SRZ pp: Baláž Ferdinand Ing. Bača Jozef Brokeš Miroslav
Brokeš Vladimír ml. Bulla Štefan Ing. Drha Jozef Gabčo Vladimír st. Ištvánik Bohumil Novák Milan Šebo Otto Tramita Štefan Vráblik Miroslav
Záver: Záverom treba povedať že tak ako každú históriu, aj históriu a existenciu 60 rokov trvania organizovaného všeľudového rybárstva na Ilavsku - Dubnicku vytvárali ľudia. Táto práca a existencia bola ovplyvňovaná v kladnom i zápornom myslení podmienkami, ktoré sa v tom - ktorom časovom období vytvárali. História našej mestskej organizácie nás nesmierne zaväzuje, ale nezväzuje. Práve naopak. Irituje nás k tomu aby sme i my pokračovali v súčastných podmienkach v oduševnenej práci pre ďalšie generácie rybárov, o zachovanie rybárskych revírov čo najširšej vrstve obyvateľov a zachovanie Slovenského rybárskeho zväzu ako takého. Naša úcta a vďaka patrí našim predchodcom, súčastným funkcionárom a predovšetkým Vám obetavým členom ktorí sa dnes spolupodielate na živote našej MSO SRZ. Ryba má počas celého svojho života tak ako rastie, stále nové a mladé bunky. Veríme že tak i naša organizácia po 60 – tych rokoch života nedošla k jeseni života a v mladých členoch a funkcionároch je stále mladá a silná. Preto poďte s nami naďalej po ceste ktorú nám otvorili naši predchodcovia.
Vážený priatelia Ste na konci publikácie, ktorú autori zostavili z dostupných materiálov a spomienok žijúcich svedkov dôb minulých. Sme si vedomí že nami predkladaný obraz života nie je dokonalý a úplný. Tento malý prehľad a pohľad späť sme spracovali preto, aby sme súčasníkom a mladej generácii ukázali súvislosť našej organizácie s históriou rybárstva.
Dúfame že sa nám podarilo poukázať na niektoré úspechy i ťažkosti ktoré sa vyskytli v práci JĽRS a neskôr MO a MSO SRZ Dubnica. Iste sme sa dopustili niektorých chýb a nepresností, ale napriek tomu sme spracovávali obsah so snahou – nechať spoločnosti pravdivý obraz o vzniku organizovaného rybárstva na Ilavsku – Dubnicku. Preto by sme boli radi, keby ste viac ako prípadné nedostatky hodnotili nezištnú prácu autorov.
Vedúci funkcionári SRZ MsO Dubnica nad Váhom za dobu jej trvania
Od roku
Do roku
Predsedovia
Tajomníci
1946
1947
Petrovič Ján
Novodvorský Emil
1947
1948
Kalla Jozef Ing.
Fischer Karol
1948
1949
Kalla Jozef Ing.
Nýbl Anton
1949
1950
Andrisík Štefan
Dianiška Ľudovít
Repka Ján
1950
1951
Andrisík Štefan
Nýbl Anton
Repka Ján
1951
1953
Bakoš Jozef
Nýbl Anton
1953
1954
Kalamen Pavel
Dianiška Ľudovít
1954
1955
Bakoš Jozef
Dianiška Ľudovít
1955
1957
Smerk Ján
Křížek Jiří
Jakubec Alois
1957
1958
Smerk Ján, Krchňavý Ján
Křížek Jiří
Jakubec Alois
1958
1959
Krchňavý Ján
Křížek Jiří
Jakubec Alois
1959
1960
Čičkan Ján
Křížek Jiří
Nemec, Rajtar Vincent
1960
1961
Čičkan Ján
Křížek Jiří
Rajtar Vincent
1961
1962
Smrek Ján
Křížek Jiří
Rajtar Vincent
1962
1963
Krchňavý Ján
1963
1965
Krchňavý Ján
Křížek Jiří, Gáher Ladislav Křížek Jiří, Gáher Ladislav
hospodári
Rajtar Vincent Tvrdý František
1965
1985
Krchňavý Ján
Křížek Jiří
Tvrdý František
1985
1986
Gregorík Jozef
Křížek Jiří
Tvrdý František
1986
1993
Baláž Ferdinand Ing.
Křížek Jiří
Tvrdý František
1993
1994
Sloboda Ján
Křížek Jiří
Tvrdý František
1994
2004
Gregorík Jozef
Křížek Jiří
Brokeš Miroslav
Gregorík Jozef
Mada Roman JUDr.
Brokeš Miroslav
2004
