ÚZEMNÝ PLÁN MESTA ŠURANY

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA ŠURANY Zadanie

obstarávateľ

mesto Šurany

spracovateľ

január 2010

OBSTARÁVATEĽ Mesto Šurany Námestie hrdinov č. 1 942 01 Šurany [email protected] Zodpovedný zástupca obstarávateľa

Imrich Varády, primátor mesta

Obstarávateľská činnosť

Ing. Ignác Trška Spôsobilosť pre obstarávanie ÚPP ÚPD ‐ reg. č. 008

SPRACOVATEĽ AŽ PROJEKT s.r.o Toplianska 28, 821 07 Bratislava +421 2 45523896 [email protected] RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV

Hlavný riešiteľ

Ing. Mária Krumpolcová

Urbanizmus

Ing. Mária Krumpolcová

Ing. Vojtech Krumpolec

Ing. Ing. arch. Peter Derevenec Ing. arch. Juraj Krumpolec

Demografia a bývanie

Ing. Mária Krumpolcová Mgr. Jana Sálková

Sociálna infraštruktúra

Ing. Mária Kačírková

Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a životné Mgr. Jana Sálková prostredie Krajinná štruktúra a ÚSES, zeleň

Mgr. Jana Sálková

Kultúrne dedičstvo

PhDr. Ladislav Skrak

Doprava

Ing. Kristián Szekeres

Vodné hospodárstvo

Ing. Alžbeta Derevencová

Energetika

Ing. Vojtech Krumpolec

Grafika

Ing. Ing. arch. Peter Derevenec

Mgr. Jana Sálková Jakub Ürge

ZADANIE ÚPN MESTA ŠURANY

2

OBSAH 1

Úvod ............................................................................................................................................................... 4 1.1 Dôvody pre obstaranie územného plánu ................................................................................................ 4 1.2 Hlavné ciele riešenia .............................................................................................................................. 4 1.3 Východiskové podklady .......................................................................................................................... 5 1.4 Spôsob a postup spracovania ................................................................................................................ 6 1.5 Vymedzenie riešeného územia .............................................................................................................. 6 1.6 Požiadavky vyplývajúce z návrhu ÚPN – R na územie obce vrátane výstupov zo záväznej časti ......... 9 2 Požiadavky na riešenie............................................................................................................................... 17 2.1 Funkcia a poloha obce v sídelnej štruktúre .......................................................................................... 17 2.2 Požiadavky na riešenie záujmového územia obce ............................................................................... 17 2.3 Základné demografické údaje a prognózy ........................................................................................... 18 2.4 Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu ................................................................................ 21 2.5 Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu ...................................................................... 23 2.6 Požiadavky na rozvoj dopravy ............................................................................................................. 23 2.7 Požiadavky na riešenie verejného technického vybavenia .................................................................. 26 2.8 Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, na ochranu prírodných zdrojov ................................ 31 2.9 Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva ...................................................................................... 32 2.10 Požiadavky na ochranu ložísk nerastov ............................................................................................... 34 2.11 Požiadavky na zabezpečenie ekologickej stability územia ................................................................... 34 2.12 Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia ............................................................................................................................................................. 35 2.13 Požiadavky vyplývajúce najmä zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami, civilnej ochrany obyvateľstva............................................................................................................................. 37 2.14 Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ......................... 37 2.15 Požiadavky na riešenie bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry, výroby a rekreácie 39 2.16 Požiadavky z hľadiska životného prostredia ........................................................................................ 45 2.17 Výstupy z krajinnoekologického plánu ................................................................................................. 49 2.18 Osobitné požiadavky z hľadiska poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy ............................................. 51 2.19 Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné riešiť ÚPN – Z ............... 53 2.20 Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ........ 53 2.21 Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby .......................................................... 53 2.22 Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu ........................................................ 54


3

1 ÚVOD 1.1 Dôvody pre obstaranie územného plánu Dôvody pre obstaranie územného plánu vyplynuli z potreby reagovať na zmenené socioekonomické a územnotechnické a krajinnoekologické podmienky územia mesta. Existujúca územnoplánovacia dokumentácia mesta, schválená v roku 1994, bola viac krát parciálnymi zmenami a doplnkami spresňovaná, pričom vzhľadom na v tom čase definované ciele a požiadavky na riešenie, ako aj spôsob spracovania územného plánu, sa z dnešného pohľadu javia ako prekonané, resp. málo účinné pre potreby definovania systému priestorovej a funkčnej regulácie územia mesta. Medzi ovplyvňujúce faktory obstarania novej územnoplánovacej dokumentácie mesta je tiež potrebné zaradiť nové právne predpisy (hlavne kompetenčný zákon), metodické usmernenia pre spracovanie územného plánu obce, schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu vyššieho stupňa – ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, dokumenty strategického charakteru na celoštátnej a regionálnej a lokálnej úrovni.

1.2 Hlavné ciele riešenia V súlade so špecifikovanými dôvodmi pre obstaranie územného plánu mesta Šurany, medzi hlavné ciele riešenia územného plánu patrí predovšetkým: • priemet záväzných častí ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, vrátane verejnoprospešných stavieb do územnoplánovacej dokumentácie mesta, •

priemet územných dopadov programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta,

•

zohľadnenie zmien vyplývajúcich z transformačných procesov v hospodárskej sfére mesta, vrátane ich previazania na priestorové usporiadanie funkčné využitie mesta,

•

vytvorenie priestorových predpokladov pre zabezpečenie harmonického rozvoja obytného a prírodného prostredia mesta,

•

vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu podnikateľských aktivít, s cieľom zabezpečiť pracovné príležitosti pre bývajúce obyvateľstvo ako aj širšie zázemie mesta,

•

vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu zariadení občianskej vybavenosti s prioritným zameraním na posilnenie mesta Šurany ako centra osídlenia štvrtej skupiny v rámci sídelného systému Nitrianskeho kraja,

•

vytvorenie priestorových predpokladov pre rozvoj športových a rekreačných aktivít obyvateľov mesta, resp. návštevníkov mesta,

•

vzhľadom na význam mesta ako dopravného uzla, riešiť problematiku dopravy mesta v širších súvislostiach ako aj vzájomných súvislostiach jednotlivých druhov dopráv (železničnej, cestnej, hromadnej, cyklistickej, pešej, leteckej a pod.) s prioritným zameraním na dobudovanie uceleného fungujúceho dopravného systému mesta,

•

dobudovanie územia mesta a jeho častí dostatočnými kapacitami technickej infraštruktúry podľa jednotlivých systémov,

•

pre zachovanie a postupné zlepšenie kvality krajinného a sídelného prostredia zachovať a chrániť v administratívnych hraniciach mesta ekologicky hodnotné plochy a začleniť do siete prvkov ekologickej stability za účelom zachovania biologickej diverzity a prírodných hodnôt územia,

•

vzhľadom na výskyt archeologických lokalít mimoriadnych hodnôt ‐ národná kultúrna pamiatka archeologická lokalita Hradisko Zámeček, v katastrálnom území Nitriansky Hrádok (Ústredný zoznam pamiatkového fondu SR č. 347/0), je potrebné jej začlenenie do riešeného územia a nájsť jej primerané funkčné využitie rešpektujúce jej pamiatkarské hodnoty,


4

•

návrh funkčného a priestorového usporiadania obce s určením základných regulatívov pre využitie jednotlivých funkčných plôch,

•

návrh zásad tvorby kvalitného životného prostredia a racionálneho využívania prírodných zdrojov v meste a jeho častiach, s cieľom neprekročiť únosné zaťaženie územia.

1.3 Východiskové podklady Pre riešenie územnoplánovacej dokumentácie mesta Šurany boli použité nasledovné podklady: • ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja (AUREX, 1998), v zmysle Nariadenia vlády SR č. 188/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja, v zmysle VZN č. 3/2004, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja ‐ Zmeny a doplnky 2004 a v zmysle VZN č. 1/2008, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja ‐ Zmeny a doplnky č. 2, •

Program rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2003 – 2013 (UNSP 2003),

•

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Šurany (2007‐2013): Premier Consulting spol. s r.o.,

•

Program odpadového hospodárstva mesta do r. 2005,

•

ÚPN mesta Šurany, STAPRING, a. s., 1992,

•

ÚPN mesta Šurany – Zmeny a doplnky 2001, STAPRING, a. s. Nitra, 2001,

•

Zmeny a doplnky č. 1/2008 ÚPN mesta Šurany, AŽ PROJEKT s.r.o., 2009

•

ELC – Európske logistické centrum – Šurany, Ing. arch. Juraj Molčan, Spišská Nová Ves,

•

Činnosť vykonávaná banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu – štrkov, Červený piesok, k. ú. Šurany ‐ mfm architects, s. r. o. , Bratislava 2001,

•

Koncepcia rozvoja mesta Šurany v oblasti tepelnej politiky – SLOVGEOTERM, a.s. 2007,

•

Územný generel dopravy NSK ako prehlbujúci územnoplánovací podklad pre Územný plán Veľkého územného celku Nitrianskeho kraja, AUREX, s.r.o., 2008,

•

Materiály z webových stránok • • •

Ústav informácií a prognóz školstva (http://www.uips.sk/), Web stránka mesta Šurany (http://www.surany.sk/), Web stránky sledovaných zariadení občianskej vybavenosti.


5

1.4 Spôsob a postup spracovania Územnoplánovaciu dokumentáciu je potrebné vypracovať v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a s vyhláškou MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, v nasledovnom rozsahu: • koncept riešenia •

návrh ÚPN obce

•

čistopis ÚPN ‐ O

Koncept riešenia vypracovať v rozsahu a obsahu Návrhu riešenia, v dvoch variantoch, v súlade s § 12 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Predmetom variantného riešenia bude: • dopravná koncepcia, •

koncepcia rozvoja bývania a občianskej vybavenosti,

•

koncepcia rozvoja výroby resp. podnikateľských aktivít.

Pri spracovaní vychádzať z Nariadenia vlády SR č. 188/1998 Z. z., v znení VZN č. 3/2004, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja ‐ Zmeny a doplnky 2004 a v zmysle VZN č. 1/2008, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja. Rovnako vychádzať zo spracovaných prieskumov a rozborov, ktorých súčasťou bol „Krajinnoekologický plán“, predstavujúci optimálne priestorové a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinnoekologické, kultúrnohistorické a socioekonomické podmienky.

Časový horizont územného plánu Časový horizont územného plánu sa predpokladá na obdobie do roku 2030, pričom v rámci urbanistickej koncepcie špecifikovať aj výhľadové možnosti rozvoja po návrhovom období.

1.5 Vymedzenie riešeného územia Pre spracovanie ÚPN mesta Šurany je riešené územie vymedzené administratívnosprávnym územím mesta, ktoré pozostáva z troch katastrálnych území (Kostolný Sek, Nitriansky Hrádok, Šurany) s celkovou výmerou 5 981,220 ha. Riešené územie je súhrnom urbanistických obvodov podľa vymedzenia v rámci posledného sčítania ľudu v roku 2001, a to: Tab. 1 Urbanistické obvody mesta Šurany (2001) UO

Názov UO

01

Albertov

Počet obyvateľov

02

Argentína

03

Balát

04

Cukrovar

05

Červený piesok

3

06

Kaparáš

0

64 618 4 374

07

Kopec

08

Kostolný Sek

09

Kútiky

10

Morgov

11

Nitriansky Hrádok

896

12

Nový Svet

128


63 1 187 847 0

6

UO

Názov UO

13

Podzámočok

Počet obyvateľov 632

14

Poliklinika

717

15

Pri Argentíne

17

16

Pri Gymnáziu

172

17

Pri jazere

18

Pri novom dvore

46

19

Pri obilnom sile

0

0

20

Pri štadióne

21

Pri vodárni

7

22

Pri zastávke

330

23

Pri železničnej stanici

383

24

Šurany – Námestie hrdinov

410

25

Šurany – sever

854

26

Tolmáč

2 739

0

Spolu mesto Šurany

10 491

Zdroj: Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2002, ŠÚ SR, 2003


7


8

1.6 Požiadavky vyplývajúce z návrhu ÚPN – R na územie obce vrátane výstupov zo záväznej časti V zmysle Nariadenia vlády SR č. 188/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja, v zmysle VZN č. 3/2004, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja ‐ Zmeny a doplnky 2004 a v zmysle VZN č. 1/2008, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja ‐ Zmeny a doplnky č. 2, je potrebné pri územnoplánovacej dokumentácii mesta Šurany rešpektovať:

I. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY FUNKČNÉHO A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA

1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1. vychádzať pri územnom rozvoji Nitrianskeho kraja z rovnocenného zhodnotenia vzťahov vnútroregionálnych a nadregionálnych pri zdôraznení územnej polohy kraja, ktorý hraničí s Maďarskou republikou, a ktorý je potrebné zapojiť do širšej medzinárodnej, 1.1.2 rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla Nitrianskeho kraja pozdĺž spojníc katowickej a budapeštianskej aglomerácie (v smere Považie – Nitra – Nové Zámky – Komárno), 1.1.3 vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Nitrianskom kraji a okolitých štátoch, s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch (Euroregión Váh – Dunaj – Ipeľ, Ipeľský euroregión) a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce, 1.1.4 rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever–juh a západ–východ (Nitra, Nové Zámky, Štúrovo, Komárno). 1.2 formovať ťažiská osídlenia Nitrianskeho kraja na všetkých úrovniach prostredníctvom regulácie formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídiel a priestorov, podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia, uplatňujúc princípy dekoncentrovanej koncentrácie, 1.2.1 formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr kraja v smere vytvárania polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, 1.2.3 zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia kraja, 1.2.4 prispieť formovaním osídlenia Nitrianskeho kraja k formovaniu sídelnej štruktúry na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov kraja. 1.3 podporovať ťažiská osídlenia kraja v súlade s ich hierarchickým postavením v sídelnom systéme Slovenskej republiky 1.3.1 podporovať nitrianske ťažisko osídlenia najvyššej úrovne ako aglomerácie celoštátneho významu, 1.3.5 podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, 1.3.6 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,


9

1.3.7 sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov – sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funkčnej komplexnosti regionálnych celkov, 1.3.8 formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie, 1.3.9 upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia. 1.8 podporovať rozvoj miest Šurany, Vráble, Kolárovo, Šahy, Želiezovce a Hurbanovo ako centier štvrtej skupiny centier osídlenia, čo predpokladá podporovať v týchto centrách predovšetkým rozvoj 1.8.1 zariadení stredných odborných, resp. učňovských škôl, 1.8.2 zdravotníckych zariadení s ambulanciami všeobecných lekárov a zubnými ambulanciami, 1.8.3 zariadení služieb remeselného charakteru, 1.8.4 obchodných zariadení so základným sortimentom tovarov, 1.8.5 zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, 1.12 podporovať územný rozvoj v smere sídelných rozvojových osí výstavbou príslušných infraštrukturálnych a komunikačných zariadení a to 1.12.2 ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno, 1.13 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky pre obyvateľov 1.13.1 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno‐historických a urbanisticko‐ architektonických daností, 1.13.2 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavy a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.13.3 zohľadňovať pri rozvoji vidieckych oblastí ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.13.4 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 2. V oblasti rekreácie a turizmu 2.1 usmerňovať funkčno – priestorový subsystém turizmu a rekreácie v zhode s prírodnými a civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja, najmä mesta Nitry a ostatných väčších miest, na každodennú a koncomtýždennú rekreáciu, ako aj nárokov účastníkov širšieho aj cezhraničného turizmu na poznávací a rekreačný turizmus, Podporiť predovšetkým rozvoj tých foriem turizmu, ktoré majú medzinárodný význam. Sú to: kúpeľný turizmus na úrovni termálnych kúpalísk až relaxačno – rehabilitačných zariadení, rekreačný turizmus pre pobyt pri vodných plochách (bagroviskách), vodná turistika a výletné plavby (na Dunaji), cykloturistika, poľovníctvo, poznávací kultúrny turizmus (návšteva pamätihodností, podujatí), kongresový turizmus a výstavníctvo (Nitra – Agrokomplex), tranzitný turizmus. 2.3 podporovať bodové lokality v poľnohospodársky využívanej krajine, predovšetkým areály termálnych kúpalísk a vodné plochy, podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného územia, 2.6 vytvárať podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky 2.10 na medzinárodných trasách železničnej a vodnej dopravy dobudovať komplexný systém služieb pre cestujúcich, nadväzujúci na systém v krajinách Európskej únie,


10

3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.1 Školstvo 3.1.1 rozvíjať školstvo na všetkých stupňoch, dobudovať absentujúcu materiálno–technickú základňu, zvyšovať kvalitatívny štandard jestvujúcich zariadení a estetickú úroveň priestorov školských zariadení, 3.1.2 podnecovať rozvoj mimoškolskej činnosti, vzdelávať a doškoľovať pedagogických pracovníkov, 3.1.3 optimálne riešiť školstvo v národnostne zmiešanom území a podporovať integráciu mentálne, zmyslove, telesne alebo inak postihnutých žiakov ich začleňovaním do bežných škôl alebo zriaďovaním špeciálnych tried v školách pre zdravú populáciu alebo integráciou špeciálnych škôl so špeciálnymi výchovnými zariadeniami a taktiež podporovať integráciu rómskych komunít v oblasti výchovy a vzdelávania, 3.2 Zdravotníctvo: 3.2.1. rozvíjať zdravotnú starostlivosť vo všetkých formách jej poskytovania – ambulantnej, ústavnej a lekárenskej a zabezpečiť transformáciu zdravotníckej siete ako základného predpokladu optimálneho fungovania zdravotníctva, 3.2.2. zvýšiť úroveň zdravotníckych zariadení ich rekonštrukciou a opravou, personálnym laboratórnym a diagnostickým dovybavením, optimalizáciou ich kapacity ako aj zaistením potrebných kapacít, 3.2.3. vytvárať podmienky pre rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a službám, 3.2.4. rozvíjať zariadenia ústavnej starostlivosti rozvíjať v záujme optimálneho využitia lôžkových kapacít v nemocničných zariadeniach, riešiť dobudovanie materiálno – technickej základne zariadení nemocníc, 3.2.5. podporovať rozvoj liečební pre dlhodobo chorých v priemete celého územia kraja, rozvoj liečebných ústavov s využitím potenciálu geotermálnych vôd, ako aj ďalších odborných liečebných ústavov podľa aktuálnych potrieb (liečenie drogovej závislosti), 3.3 Sociálna starostlivosti: 3.3.1. rekonštruovať a obnovovať budovy a zariadenia sociálnej starostlivosti a komplexne modernizovať infraštruktúru v existujúcich zariadeniach sociálnych služieb, zvyšovať štandardy, optimalizovať kapacity a vytvárať podmienky na zlepšenie kvality poskytovania sociálnej starostlivosti a služieb pre obyvateľov poproduktívneho veku, takisto pre sociálne marginalizované skupiny obyvateľov a deti, 3.3.2. zabezpečiť rozvoj programu sociálnej starostlivosti a jeho realizáciu pre rôzne vekové, zdravotné a sociálne skupiny občanov a dobudovať sieť sociálnej starostlivosti tak, aby územie Nitrianskeho kraja bolo v tejto oblasti sebestačné a aby sa vytvorila sieť kvalitných dostupných, ekonomicky efektívnych a flexibilných sociálnych služieb, 3.3.3. vytvárať podmienky pre nové, nedostatkové či chýbajúce formy sociálnych služieb, 3.3.4. očakávať nárast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku v súvisloti s predpokladaným demografickým vývojom a zabezpečiť primerané nároky na ubytovacie zariadenia pre prestarnutých obyvateľov (domovy dôchodcov a domovy – penzióny pre dôchodcov) a služby, 3.3.5. rozvíjať sieť zariadení sociálnej starostlivosti pre zdravotne a inak ťažko postihnutých občanov, a to najmä zariadení pre dospelých, ženy i mužov, vo väčšine okresov kraja, ako aj pre sociálne ohrozených a sociálne rizikových obyvateľov v sociálnej núdzi a pokračovať v založenom trende využívania voľného disponibilného fondu predškolských zariadení, 3.3.6. podporovať transformáciu niektorých zariadení sociálnej starostlivosti na integrované komunitné a menšie centrá sociálnych služieb pre jednotlivé skupiny obyvateľov ako aj


11

3.4. 3.4.1. 3.4.2.

3.4.2.

3.4.3.

3.4.4.

prechod z veľkokapacitných na malokapacitné, multifunkčné zariadenia, rozvíjať sieť zariadení sociálnej starostlivosti pre zdravotne a inak ťažko postihnutých občanov, a to najmä zariadení pre dospelých, ženy i mužov, vo väčšine okresov kraja, ako aj pre sociálne ohrozených a sociálne rizikových obyvateľov v sociálnej núdzi a pokračovať v založenom trende využívania voľného disponibilného fondu predškolských zariadení, Duševná a telesná kultúra: vytvárať materiálno‐technické a personálne podmienky rozvoja kultúry, rekonštruovať a obnoviť kultúrne objekty, podporovať rozvoj zariadení kultúry v celom priestore Nitrianskeho kraja a nadviazať na prerušenú kontinuitu rozvíjania tradícií v kultúrno‐spoločenskej oblasti jednotlivých regiónov kraja, podporovať stabilizáciu založenej siete zariadení lokálneho významu, predovšetkým siete knižníc, ktoré predstavujú významný článok v kultúrno‐vzdelávacom procese najširších vrstiev obyvateľstva, ako aj ďalších zariadení kultúrno‐rekreačného charakteru, rozvíjať zariadenia pre športovo–telovýchovnú činnosť a vytvárať pre ňu podmienky nielen vo vidieckom zázemí, ale aj v urbanizovanom prostredí, čo je dôležité pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a možnosti uplatnenia stratégie Národného programu podpory zdravia, zapojiť do športového a rekreačného využitia vo väčšej miere potenciál geotermálnych vôd a dobudovať termálne kúpaliská s cieľom vytvárania rekreačno–rekondičných komplexov.

4. V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva: 4.1. rešpektovať pri ďalšom rozvoji poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako jeden z faktorov limitujúcich urbanistický rozvoj, 4.3. zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu prvkami vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín, v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, 4.4. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo na chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a na územiach začlenených do územného systému ekologickej stability (ÚSES), 4.10 pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb netrieštiť ucelené komplexy lesov. 4.12 realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách. 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu: 5.1. v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou zabezpečiť protieróznu ochranu pôdy vedením prvkov ÚSES a to najmä biokoridorov prevažne v oblastiach Podunajskej pahorkatiny, vlastné fyzické vytvorenie prvkov realizovať v zmysle zákona NR SR č. 330/1991 Z. z., 5.2. odstrániť pôsobenie stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach prvkov ÚSES (problematiku riešiť na úrovni konkrétnych projektov ako aj MÚSES), 5.3. revitalizovať skanalizované toky, kompletizovať sprievodnú vegetáciu výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín pozdĺž tokov, zvýšením podielu trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií čím vzniknú podmienky pre realizáciu navrhovaných biokoridorov pozdĺž tokov, opatrenia treba realizovať v súlade s projektmi pozemkových úprav území, 5.4. zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej stability,


12

5.14 5.15

biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej, čo v území Nitrianskeho kraja znamená venovať pozornosť predovšetkým: 5.5.4. Chráneným územiam v biokoridoroch pozdĺž hlavných tokov: biokoridor Dunaj, Malý Dunaj a Váh, Nitra, Hron, Ipeľ rešpektovať všetky kategórie chránených území a ich ochranné pásma v zmysle zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území kraja ich predpokladané vplyvy na životné prostredie (proces posudzovania EIA) a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov.

6. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno–historického dedičstva: 6.1 rešpektovať kultúrno – historické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené a navrhované na vyhlásenie urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma), 6.3. pri novej výstavbe akceptovať a nadväzovať na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť ich vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifičnosti pôvodného osídlenia, 6.4. rešpektovať kultúrno – historické urbanistické celky a architektonické objekty až areály, a to nielen dodržiavaním ich ochranných pásiem, ale aj v širšom zábere, než požaduje ochrana pamiatok, tzn. podchytením aj ďalších hodnôt prostredia, 6.5. rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických, hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie a to v polohe hmotnej aj nehmotnej a vytvárať pre ne vhodné prostredie, 6.6. rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko–sociálne celky a prírodno–klimatické oblasti, dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy (predovšetkým v oblasti Podunajskej roviny (v okrese Komárno), 6.7. uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu jednotlivých sídiel – mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia, vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle, 6.10 a posudzovať pri rozvoji územia kraja význam a hodnoty jeho kultúrno – historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálne ekonomickom rozvoji, 6.12 objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma, 6.13 zohľadňovať archeologické lokality a náleziská, ktoré v Nitrianskom kraji majú mimoriadny význam najmä z hľadiska pravekého a starovekého osídlenia. 7. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry: 7.1 stabilizovať organizovaním nadradených dopravných zariadení dopravno‐gravitačné centrum Nitra/Nové Zámky ako súčasť základného dopravného zónovania 7.2 rezervovať koridor a zohľadňovať kvalitatívne parametre vo všetkých plánovacích a realizačných rozhodnutiach pre dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť „TEN‐T“) 7.2.1 multimodálny koridor č. IV. Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – MR lokalizovaný pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, Vážska vodná cesta v úseku Komárno – Sereď,


13

7.4

rezervovať koridor a zohľadňovať kvalitatívne parametre vo všetkých plánovacích a realizačných rozhodnutiach pre dopravné siete zaradené podľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC) 7.4.2 výhľadová súčasť siete železničných tratí Nové Zámky – Šurany – Kozárovce ‐ Zvolen 7.6 rezervovať koridor a zohľadňovať kvalitatívne parametre vo všetkých plánovacích a realizačných rozhodnutiach pre dopravné siete celoštátnej úrovne 7.6.1 cestné komunikácie Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec (rýchlostná komunikácia R7), 7.7 rezervovať koridor a zohľadňovať kvalitatívne parametre vo všetkých plánovacích a realizačných rozhodnutiach pre dopravné siete nadregionálnej úrovne 7.7.1 železničné trate Šurany – Nitra – Prievidza, 7.7.2 cestné komunikácie Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo, 7.8 podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry vedľajšieho medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá spolu s intermodálnou infraštruktúrou a sieťami „TEN‐T“ vytvára nadradenú dopravnú sústavu, 7.17 rezervovať koridor pre novú trasu cesty I/64 v úseku Nitra – Nové Zámky – Komárno mimo osídlenia v kategórii C11,5/80 s možnosťou dobudovania na štvorpruhovú cestu podľa nárastu dopravnej záťaže resp. s možnosťou dobudovania na rýchlostnú komunikáciu v závislosti na intenzite medzinárodnej dopravy. Trasu viesť v úseku Nitra – Komjatice po západnej strane súčasnej I/64. V úseku Komjatice – Nové Zámky využiť koridor súčasnej cesty I/64. Následne viesť trasu po východnej strane súčasnej I/64 s východným obchvatom Komárna, s vybudovaním nového hraničného priechodu do Maďarska a následným napojením na medzinárodnú trasu E75‐E60, 7.33 cesta II/580: rezervovať koridor pre obchvat mesta Šurany. 8. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: 8.1. Vodné hospodárstvo 8.1.1. Na úseku ochrany pred povodňami a). vykonávať na upravených tokoch údržbu za účelom udržiavania vybudovaných kapacít, b). zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch a v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii pomerov v extrémnych situáciách tak povodňových, ako aj v období sucha, 8.1.2. Na úseku odvedenia vnútorných vôd a). vykonávať pravidelnú údržbu na odvodňovacích kanáloch za účelom zabezpečenia prietočnosti, 8.1.5 na úseku verejných kanalizácií v súlade s Plánom rozvoja Slovenskej republiky a Koncepciou vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 b) zabezpečiť, zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd s odstraňovaním nutrienov z aglomerácií1 s produkciou organizovaného znečistenia väčšou ako 10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2010 v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií, h) zabezpečiť výstavbu kanalizačných systémov a rekonštrukcií ČOV v aglomeráciách nad 10 000 EO:

1

Pod pojmom aglomerácia sa v súlade s „Plánom rozvoja vodovodov a kanalizácií SR“, schválených vládov SR uznesením č. 109/2006 a v znení Zákona o vodách č. 364/2004 rozumie územne ohraničená oblasť, v ktorej je osídleniealebo hospodárske činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nej komunálne vody stokovou sieťou (podľa smernice č. 912/271/EHS) do čistiarne odpadových vôd


14

6. aglomerácia Šurany 8.2. Energetika 8.2.1. chrániť koridor pre realizáciu linky 400 kV Gabčíkovo – Nové Zámky ‐ Mochovce 9. V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva: 9.1 riešiť zneškodňovanie odpadov na území Nitrianskeho kraja v súlade so schválenými aktualizovanými Programami odpadového hospodárstva SR, Nitrianskeho kraja, 9.2 dosiahnuť materiálové zhodnotenie pre 50% odpadov vo vzťahu k množstvu odpadov vzniknutých v Slovenskej republike v roku 2010, 9.3 zvýšiť energetické zhodnocovanie odpadov na úroveň 10% vo vzťahu k celkom vzniknutým odpadom v Slovenskej republike, 9.4 znížiť množstvo skládkovaného odpadu na 24% pre celkom vzniknutý odpad v roku 2010, 9.5 v roku 2010 spaľovať odpad výlučne s energetickým zhodnocovaním, 9.6 riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam s orientáciou na existujúce a plánované veľkokapacitné regionálne skládky odpadov, 9.8 rozšíriť separovaný zber úžitkových zložiek z komunálneho odpadu do ďalších obcí kraja, vrátane separácie problémových látok, 9.10 zabezpečiť lepšie využitie biologických odpadov vybudovaním ďalších kompostovacích zariadení, 9.11 vybudovať zberné strediská pre nebezpečné odpady a problémové látky vrátane ich kontajnerizácie a zabezpečiť ich vyhovujúce zneškodnenie, 9.12. zabezpečiť zneškodňovanie nebezpečných odpadov z priemyslu a zdravotníctva určených na spaľovanie na vyhovujúcich zariadeniach spĺňajúcich stanovené emisné limity, 9.13 zabezpečiť postupnú sanáciu resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadov a starých environmentálnych záťaží, 9.14 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody, 9.15 zabezpečiť lokality pre výstavbu zariadení na zneškodňovanie, zhodnotenie, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov. 10. V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja kraja 10.1 vytvárať územnotechnické podmienky pre rozvoj decentralizovanej štruktúry ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia a tak napomáhať zabezpečiť vyváženú socio–ekonomickú úroveň kraja, 10.2 územnotechnickými a územnoplánovacími plánovacími prístupmi napomáhať diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest a podporovať tak v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, 10.3 územnotechnickými a územnoplánovacími plánovacími prístupmi napomáhať vytvárať podmienky pre rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou, 10.4 sústrediť pozornosť na rozvoj „Globálnej informačnej spoločnosti“ v kraji skvalitňovaním infraštruktúry komunikačných systémov, 10.5 harmonizovať proces programovania a implementácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 a Národného rozvojového plánu Slovenskej republiky v podmienkach Nitrianskeho kraja s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov Slovenskej republiky. 11. V oblasti priemyslu a stavebníctva 11.1 vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov, 11.2 podporovať budovanie rôznych typov priemyselných parkov 1) na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných faktorov, 1)

Zákon NR SR č. 180/1995 Z.z. a zákon NR SR č. 193/2002 Z.z.


15

11.3 podporovať lokalizáciu priemyselných parkov predovšetkým v lokalitách, kde sú preukázané najvhodnejšie územnotechnické podmienky a sociálne predpoklady pre ich racionálne využitie, 11.4 vychádzať a zohľadňovať pri lokalizácii priemyselných parkov územnotechnické a sociálne podmienky susediacich regiónov v nadregionálnom aj medzinárodnom význame, 11.5 podporovať v priemyselných parkoch predovšetkým rozvoj sofistikovaných výrob a výrob s predpokladom vytvárania klastrov na regionálnej, nadregionálnej a medzinárodnej úrovni, 11.6 vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno – historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so zohľadnením miestnych špecifík a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny, 11.7 vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje).

Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú: 1. V oblasti cestnej dopravy: 1.1 trasy a zariadenia multimodálnych koridorov (hlavná sieť TEN‐T) 1.1.1 multimodálny koridor č. IV. Bratislava– Nové Zámky – Štúrovo – MR lokalizovaný pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, Vážska vodná cesta v úseku Komárno – Sereď, 1.2 trasy a zariadenia doplnkových koridorov TEN‐T“ 1.2.3 výhľadovú súčasť doplnkovej siete cestných komunikácií „TEN‐T“ diaľnica D1 (priestor Madunice/Leopoldov) – Hlohovec – Nitra – Nové Zámky – Komárno – MR Komárom. 1.3 trasy a zariadenia komunikácií zaradených do európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC) 1.3.2 výhľadová súčasť siete železničných tratí Nové Zámky – Šurany – Kozárovce ‐ Zvolen 1.5 trasy a zariadenia celoštátnej úrovne, 1.5.1 cestné komunikácie Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš (rýchlostná komunikácia R7), 1.6 dopravné siete nadregionálnej úrovne 1.6.1 železničné trate Šurany – Nitra – Prievidza, 1.6.2 cestné komunikácie Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo, 1.13 preložka cesty I/64 Nitra – Komárno mimo zastavané územie v kategórii C11,5/80 s možnosťou prebudovania na štvorpruhovú cestu podľa nárastu dopravnej záťaže s mimoúrovňovými križovatkami s ostatnými cestami a s pripojením na južný obchvat mesta Nitra, s možnosťou dobudovania vo výhľade na R v závislosti na intenzite medzinárodnej dopravy, 1.29 obchvat mesta Šurany na ceste II/580 5. V oblasti vodného hospodárstva 5.3 verejné kanalizácie v jednotlivých aglomeráciách 5.3.6 aglomerácia Šurany 6. V oblasti energetiky: 6.3. realizácia linky 400 kV Gabčíkovo–Nové Zámky–Veľký Ďur,


16

2 POŽIADAVKY NA RIEŠENIE 2.1 Funkcia a poloha obce v sídelnej štruktúre V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS – 2001) ako aj záväznej časti ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja v znení Nariadenia vlády SR č. 188/1998 Z. z., v znení VZN č. 3/2004 a VZN č. 1/2008, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja, leží mesto Šurany v severnej časti ťažiska osídlenia druhej úrovne ‐ novozámocko – komárňanské ťažisko osídlenia. Mesto Šurany v zmysle vyššie uvedených dokumentácií leží na ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno a je špecifikované ako rozvojové centrum štvrtej skupiny. Mestá tejto skupiny možno vnímať ako centrá regionálneho významu, pričom sa odporúča podporovať rozvoj nasledovných zariadení: • zariadení stredných odborných, resp. učňovských škôl, •

zdravotníckych zariadení s ambulanciami všeobecných lekárov a zubnými ambulanciami,

•

zariadení služieb remeselného charakteru,

•

obchodných zariadení so základným sortimentom tovarov,

•

zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene.

Požiadavky a ciele riešenia

Pri rozvoji mesta zohľadniť: • postavenie mesta Šurany v štruktúre osídlenia definovanej v KURS 2001 a ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja v znení zmien a doplnkov.

2.2 Požiadavky na riešenie záujmového územia obce Z hľadiska zabezpečenia požiadaviek na riešenie záujmového územia ide predovšetkým o nasledovné potreby: • podporovať rozvoj mesta Šurany, ktoré je zaradené v rámci sídelnej štruktúry (KURS 2001 a ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja) ako rozvojové centrum štvrtej skupiny, •

rešpektovať postavenie mesta Šurany ako významného železničného transformačného uzla,

•

rešpektovať v k. ú. mesta a jeho mestských častí trasy a zariadenia multimodálnych koridorov (hlavná sieť TEN‐T) a doplnkových koridorov TEN‐T,

•

rezervovať koridor pre variantné trasovanie cesty Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš (rýchlostná komunikácia R7),

•

rezervovať koridor pre preložku cesty I/64 Nitra – Komárno mimo zastavané územie v kategórii C11,5/80,

•

rezervovať koridor pre obchvat mesta Šurany na ceste II/580,

•

rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z predpisu L14 S pre letisko Šurany,

•

rezervovať koridor pre realizáciu linky 400 kV Gabčíkovo–Nové Zámky–Veľký Ďur,

•

rešpektovať ochranné pásma zariadení civilnej ochrany, požiarnej ochrany a obrany štátu,

•

rešpektovať vodné toky vrátane ochranných pásiem,

•

rešpektovať vodohospodársky významné toky Nitra, Žitava a Malá Nitra,

•

rešpektovať ochranné pásma zariadení a koridorov technickej infraštruktúry – VVN elektrického vedenia, VTL plynovodov,


17

•

rešpektovať poľnohospodársku pôdu najlepších bonít a hydromelioračné opatrenia,

•

zachovať integritu lesných pozemkov, minimalizovať zásah do ochranného pásma lesov,

•

v rámci jednotlivých MČ a ich katastrálnych území rešpektovať a chrániť nehnuteľné kultúrne pamiatky zapísané (archeologická lokalita Nitriansky Hrádok, synagóga) aj nezapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako aj ich historicky založené väzby v urbanistickej štruktúre,

•

v zmysle RÚSES okresu Nové Zámky, resp. ÚSES v zmysle ÚPN VUC Nitrianskeho kraja je potrebné rešpektovať Nadregionálny biokoridor Nitra, Regionálny biokoridor Malá Nitra, Regionálny biokoridor Žitava, Regionálny biokoridor Tvrdošovce – Lipová a Regionálne biocentrum Veľký les,

•

rešpektovať chránené územia prírody: Prírodná rezervácia – Čierna voda, vyhlásená v roku 1986 a Prírodná rezervácia Veľký les, vyhlásená v roku 1993,

•

v zmysle Výnosu MŽP SR č.3/2004‐5.1 zo dňa 14.07.2004 rešpektovať Územie európskeho významu SKUEV0094 Veľký les a SKUEV0096 Šurianske slaniská,

•

v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 593/2006 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dolné Považie respektovat Chránené vtáčie územie Dolné Považie,

2.3 Základné demografické údaje a prognózy Obyvateľstvo Pri sčítaní ľudu, domov a bytov (k 05/2001) bývalo v meste Šurany 10 491 obyvateľov. Hustota zaľudnenia 175 obyv. na km2 je značne nad celoslovenským priemerom, ktorý predstavuje 110 obyv./km2. K 31. 12. 2009 bolo v meste evidovaných 10 299 obyvateľov, z toho 5 050 mužov a 5 249 žien, čo je o 192 obyvateľov menej ako v roku 2001. Tab. 2 Vývoj počtu obyvateľstva Rok

Počet obyvateľov Muži

Index vývoja v % Ženy

Spolu

1971

-

-

6728

100,00

1980

5 493

5 827

11 320

168,25

1991

4 944

5 248

10 192

151,49

2001

5 087

5 404

10 491

155,93

2003

5 076

5 339

10 415

154,80

2006

10 491

5 087

10 491

155,93

2007

5 108

5 337

10 445

155,25

2009

5 050

5 249

10 299

153,08

Zdroj: Štatistické lexikóny, SODB 2001, ŠÚ SR, MÚ Šurany

Index vývoja v retrospektíve poukazuje na priaznivý, kontinuálny vývoj. V intercenzálnom období (1971 – 1980) sa v meste Šurany prejavilo zvýšenie počtu obyvateľov o 4592, ktoré bolo spôsobené pričlenením samostatných obcí v rámci procesu zlučovania miest a obcí (k 1. 1. 1976). Vývoj počtu obyvateľov úzko súvisí so zmenami administratívnych hraníc mesta Šurany, ktoré boli nasledovné: • 1976 – samostatné obce Kostolný Sek, Nitriansky Hrádok a Úľany nad Žitavou zlúčené s obcou Šurany, •

1990 ‐ Úľany nad Žitavou nová obec vznikla odčlenením od obce Šurany.


18

V období rokov 1991 ‐ 2007 pri kolísavom počte obyvateľov s miernym úbytkom sa prejavuje nepriaznivý trend vývoja vekovej štruktúry obyvateľstva. V období rokov 1991 ‐ 2007 je zaznamenaný prudko klesajúci vývoj predproduktívnej časti obyvateľstva. Naopak podiel produktívnej zložky obyvateľstva má od roku 1991 stúpajúci charakter. Poproduktívna zložka má rovnako stúpajúcu krivku. Tab. 3 Veková skladba obyvateľstva v retrospektíve Veková skupina

Počet obyvateľov

% podiel vekových skupín (r. 2001)

k 03/1991 abs.

%

k 012/2001

k 12/2007

abs.

abs.

%

Šurany

okres Nové Zámky

%

Predproduktívna

2 370

23,25

1 905

18,16

1 597

15,29

18,16

16,60

Produktívna

5 955

58,43

6 632

63,22

6 677

63,93

63,22

62,60

Poproduktívna

1 867

18,32

1 954

18,63

2 171

20,79

18,63

20,80

10 192

100,00

10 491

100,00

10 445

100,00

100,00

100,0

Spolu:

Zdroj: ŠÚ SR, 1991, ŠÚ SR, 2001, www.statistics.sk

Hodnotu vekovej štruktúry obyvateľov charakterizuje index vitality populácie, ktorý vyjadruje pomer obyvateľov v predproduktívnom veku k počtu obyvateľov v poproduktívnom veku. Mesto Šurany vykazovalo v roku 1991 hodnotu indexu vitality 126,9, v roku 2001 hodnotu 97,5 a v roku 2007 hodnotu 73,5, čo svedčí o nepriaznivej vývojovej krivke demografickej situácie obyvateľov mesta. V rámci komunálnej politiky mesta je pre zlepšenie nepriaznivého vývoja potrebné vytvárať podmienky pre stabilizáciu mladších vekových skupín obyvateľstva v obci. Ku dňu sčítania 26. 05. 2001 bolo v meste celkom 5 412 ekonomicky aktívnych osôb, z toho 2 877 mužov a 2 535 žien. Celkový rozsah ekonomicky aktívneho obyvateľstva a ekonomickej aktivity (zamestnaní a nezamestnaní obyvatelia) ovplyvňuje predovšetkým veková štruktúra obyvateľstva – predovšetkým zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku, ako aj zamestnanosť žien. Tab. 4 Ekonomická aktivita obyvateľstva Ekonomicky aktívne obyvateľstvo muži 2 877

%

ženy 56,60

2 535

Podiel ekonom. aktív. z trvalo býv. obyvateľov

%

spolu 46,90

%

5 412

okres Nové Zámky 51,60

okres Nové Zámky %

75 652

50,60

Zdroj: SODB, ŠÚ SR 2001

Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov v obci v porovnaní s celookresným priemerom predstavuje minimálne rozdiely v ukazovateľoch. Vývoj ekonomickej aktivity v priebehu rokov 1980 – 2001 je poznamenaný zaradením do pracovného procesu silných populačných ročníkov z 70 – tych rokov minulého storočia. Tab. 5 Vývoj ekonomickej aktivity v priebehu rokov 1980 – 2001 Mesto

Počet

V % z celkového obyvateľstva

1980 Šurany

1991 4 676

2001 5 023

1980 5 412

počtu

1991 41,30

bývajúceho 2001

49,28

51,60

Zdroj: SODB, ŠÚ SR 2001


19

Vývojové trendy po r.2001 Súčasný vývoj v podstatnej miere ovplyvňuje nízka pôrodnosť. Vplyv úmrtnosti na prirodzený prírastok obyvateľstva sa v priebehu uplynulých rokov významnejšie nezmenil, keď počet zomrelých sa pohybuje v rozmedzí od 105 do 140 ročne. Na vývoj obyvateľstva prirodzenou menou v najbližšej retrospektíve poukazujú údaje z nasledujúcej tabuľky. Tab. 6 Vývojové trendy po roku 2001 Rok

Počet

Prirodzený prírastok Migračné saldo

Narodení

Zomrelí

prisť.

odsťah.

saldo

2001

94

110

‐16

141

135

+6

2002

76

106

‐30

156

209

‐53

2003

68

115

‐47

146

129

+17

2004

100

111

‐11

140

137

+3

2005

103

105

‐2

188

133

+55

2006

85

140

‐55

161

150

+11

2007

101

125

‐24

134

141

‐7

2008

76

102

‐26

141

198

‐57

Zdroj: MÚ Šurany

Ako vyplýva z uvedeného prehľadu vývoj naznačuje, že z hľadiska prirodzeného vývoja možno očakávať pokračovanie tendencie úbytku obyvateľstva, pričom aj migrácia obyvateľstva má kolísavé saldo. Podľa údajov z roku 2001 najviac ekonomicky aktívnych ľudí pracuje v priemyselnej výrobe (25,46 %), poľnohospodárstve (2,55 %), veľkoobchod a maloobchod, hotely a reštaurácie, doprava, finančníctvo (20,25 %) a vo verejnej správe (23,59 %). Za prácou odchádza 1 896 ekonomicky aktívnych ľudí, čo predstavuje 35,0 %. Prognóza vývoja Pri stanovení výhľadového počtu obyvateľov mesta Šurany je potrebné vychádzať z dlhodobých trendov demografického vývoja obyvateľov v SR spracovaných v „Prognóze vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku. 2025, ktorú vypracovalo Výskumné demografické centrum INFOSTAT‐u v novembri 2008. Prognóza nadväzuje na aktualizovanú prognózu vývoja obyvateľstva SR na celoštátnej úrovni, ktorá bola vypracovaná v roku 2007. Východiskovým obdobím prognózy bol koniec roku 2007. Podľa „Prognózy „v celoslovenskej relácii z hľadiska prírastku – úbytku obyvateľstva sa úbytky obyvateľstva očakávajú hlavne v Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, pričom pre okres Nové Zámky sa predpokladá nasledujúci počet obyvateľov: • 145 266 obyvateľov rok 2010 •

143 020 obyvateľov

rok 2015

•

140 737 obyvateľov

rok 2020

•

138 136 obyvateľov

rok 2025


20

V zmysle schváleného ÚPN mesta v znení zmien a doplnkov sa predpokladá s nárastom počtu obyvateľov do roku 2010 na 10 600 obyvateľov, čo v porovnaní s rokom 2001 (10 491) predstavuje nepatrné zvýšenie o 1,03%. Počet obyvateľov ku roku 2009 dosiahol 10 299 obyvateľov, ktorý aj v porovnaní s rokom 2001 predstavuje pokles. Pri úvahách o predpokladanom vývoji počtu obyvateľov mesta bude potrebné zohľadniť uvedené demografické vývojové trendy, naznačujúce stagnáciu resp. v okresnom a krajskom priemete znižovanie počtu obyvateľov. Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy stav, vývoj ako aj predpoklady pre rozvoj hospodárskej základne mesta, vrátane predpokladaných územných možností pre rozvoj bytovej výstavby ako aj polohový faktor mesta ležiaceho na ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno. Uvedené faktory môžu viesť k zvýšeniu mobility obyvateľstva, k zlepšeniu vekovej štruktúry obyvateľov mesta a následne k stabilizácii resp. k miernemu rastu vývoja obyvateľov mesta. Pri úvahe zachovania mierneho zvyšovania počtu obyvateľov o 1,03 %, je možné pre mesto Šurany predpokladať s nasledovným vývojom počtu obyvateľov: • 10 600 obyvateľov rok 2010 •

10 706 obyvateľov

rok 2015

•

10 814 obyvateľov

rok 2020

•

10 922 obyvateľov

rok 2025


Úvahy o vývoji počtu obyvateľov mesta v rámci konceptu riešenia ÚPN mesta formulovať: • v dvoch variantoch, pričom I. variant formulovať na základe prognózneho vývoja obyvateľov a II. variant na základe zhodnotenia rozvojového potenciálu mesta, •

pre naplnenie rozvojových scenárov pre obidva varianty zabezpečiť priestorové a územnotechnické podmienky, vrátane dostatočnej územnej rezervy,

•

v návrhovom období predpokladať s trendom zlepšenia vekovej a vzdelanostnej štruktúry obyvateľov mesta,

•

počítať s postupným zvyšovaním počtu pracovných príležitostí v terciárnom sektore,

•

vo vzťahu na zmenu odvetvovej štruktúry výroby, ako aj na charakter sídla ako menšie stredné centrum, počítať so zvyšovaním zastúpenia malých a stredných podnikov, naviazaných na nosné výrobné podniky v regióne.

2.4 Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu Vzhľadom na súčasný demografický vývoj charakterizovaný spomalením tempa rastu, zmenou dosídľovacích procesov, prehodnotiť filozofiu rozvoja územia mesta, ktorá mení svoju extenzívnu formu a smeruje k intenzívnejšiemu využitiu existujúcej štruktúry. Pri koncipovaní urbanistickej kompozície je potrebné sa sústrediť na zvyšovanie kvalitatívnej úrovne existujúcich urbánnych priestorov mesta a jeho častí. V návrhu ÚPN je nutné zohľadňovať nasledovné požiadavky: • rešpektovať kompozičné prvky charakterizujúce mesto a jeho časti: • •

výškové dominanty bodové (kostoly, komíny), významné dominanty plošného charakteru (parkovo upravené plochy),


21

•

•

líniové dominanty – dopravné koridory (cesty, železnice ), vodné toky so sprievodnou zeleňou, pri návrhu rozvoja mesta a jeho častí vychádzať z historicky založenej urbanistickej štruktúry, pričom pri novej výstavbe zohľadniť merítko pôvodnej štruktúry zástavby,

•

rešpektovať a zachovať identitu jednotlivých častí mesta a mestských častí vrátane pôdorysu, priestorových kompozičných prvkov, typickej skladby funkčného využitia územia,

•

rešpektovať a zachovať existujúce výškové zónovanie zástavby v hlavne mestských častiach (Nitriansky Hrádok a Kostolný Sek),

•

z hľadiska vnútorných štruktúr mesta a jeho častí je potrebné sa orientovať na funkčné dobudovanie a kompozičné stvárnenie: •

•

ťažiskových priestorov mesta a jeho častí, ktorých potenciál je potrebné v rámci kompozičnej štruktúry mesta a jeho častí umocniť ako uzlových priestorov – centier spoločensko – komunikatívnych aktivít (verejné priestranstvá, námestia, priestory pri nákupných centrách), • hlavných a vedľajších historicky založených kompozičných osí, ako aj novonavrhovaných s požiadavkou vytvárania nosnej kostry vnútornej štruktúry mesta a jeho častí, riešenie dotykových území, ktorých odlišné funkčné využitie vytvára konfliktné priestorové, funkčné, a kompozičné vzťahy vo vnútornej štruktúre mesta (napr. areál cukrovaru vo vzťahu k CMZ),

•

revitalizovať resp. transformovať nefunkčné, nevyužívané a devastované plochy a začleniť do organizmu mesta,

•

rešpektovať a zachovať prevládajúcu funkciu zelene v špecifických a pre organizáciu urbanistickej štruktúry mesta a jeho častí charakteristických uzlových priestoroch:

•

• priestor a park pri MÚ, • priestor a park pri mestskej poliklinike, • priestor bývalého cintorínu na ul. Ž. Bosniakovej, posilniť význam fenoménov prírodného charakteru na území mesta a jeho častí – vodné plochy: Tona, pri Elitexe, rybník Mederčina, Čierna Voda ako aj posilniť význam toku Stará Nitra v rámci samotného mesta Šurany,

•

v širšom centre mesta nevyčleňovať plochy pre stavby (prevádzky), ktoré by mohli neprimeraným hlukom, zápachom, resp. prachom obťažovať obyvateľov centra mesta ako aj obyvateľov lokalít určených na bývanie,

•

osobitne sa vyhnúť vyčleňovaniu plôch pre umiestňovanie stavieb poľnohospodárskeho drobnochovu v centre mesta, vyššie uvedené stavby umiestňovať iba v okrajových častiach mesta v dostatočnej vzdialenosti od stavieb na bývanie,

•

v centre mesta vyčleňovať plochy len pre novostavby občianskej vybavenosti nevýrobného charakteru, tak aby nenarušovali typický vzhľad centra mesta,

•

trasovanie nových komunikácií v meste a jeho častiach považovať za integrálnu súčasť urbanizovanej krajiny a základnú formotvornú súčasť vytvárania celkového obrazu mesta.


22

2.5 Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu Pri obnove, prestavbe, príp. asanácii jednotlivých mestských častí je potrebné rešpektovať nasledovné požiadavky: • v návrhu ÚPN mesta vychádzať z princípu zachovania Génia‐loci mesta Šurany a jeho MČ Nitriansky Hrádok a Kostolný Sek, pričom podporovať obnovu najmä: • •

•

pamiatok zapísaných v ÚZPF SR, pamätihodností mesta a ich historicky založených väzieb v urbanistickej štruktúre mesta a jeho mestských častí, v súlade s podmienkami zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, začleniť národnú kultúrnu pamiatku ‐ archeologickú lokalitu Hradisko Zámeček, v katastrálnom území Nitriansky Hrádok do riešeného územia a nájsť jej primerané funkčné využitie rešpektujúce jej pamiatkarské hodnoty,

•

zhodnotiť a navrhnúť na prestavbu len tie územia, ktoré svojou súčasnou kvalitou a stavom nevyhovujú požiadavkám na kvalitu života, nie sú predmetom ochrany, nie je ich možné dotvoriť ani vhodne reštrukturalizovať, príp. sú limitom pre realizáciu zámerov verejného záujmu,

•

revitalizácia plôch v rámci zastavaného územia obce v zmysle vyznačenia v problémovom výkrese,

•

prehodnotiť funkčné využitie území vyžadujúcich zmenu funkčného využitia resp. na transformáciu (v zmysle vyznačenia v problémovom výkrese – hlavne areál cukrovaru) a začleniť do celkového kontextu

•

revitalizáciu resp. regeneráciu prostredia riešiť formou dotvárania pri zachovaní všetkých kultúrno‐historických hodnôt prostredia i zachovaní individuálnych hodnôt jednotlivých architektúr,

•

spôsob regenerácie formou demolačnej prestavby považovať za neakceptovateľný.

2.6 Požiadavky na rozvoj dopravy Cez riešené územie prechádzajú z nadregionálneho a z regionálneho hľadiska významné komunikácie, ktorými sú: • cesta prvej triedy I/64 (Komárno‐Nové Zámky‐Šurany‐Nitra‐Topoľčany‐Partizánske‐ Prievidza‐Rajecké Teplice‐Žilina), ktorá tvorí severojužnú komunikačnú kostru Nitrianskeho kraja, •

cesta prvej triedy I/75 (Sládkovičovo – Galanta – Šaľa – Nové Zámky –Lučenec),

•

cesta druhej triedy II/580 (križovatka s cestou I/75‐križovatka s cestou I/64‐Šurany‐ Podhájska‐Kalná nad Hronom ‐križovatka s cestou I/76).

V roku 2008 bol spracovaný územný generel dopravy Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý v súvislosti s riešením územím konštatuje: • „Ďalší úsek s výrazne prekročenou kapacitou bude južný úsek cesty I. triedy I/64 zo Šurian po Komárno. Využitie cesty v tomto úseku sa bude pohybovať v rozmedzí od 100 do 107%, samotný prieťah cesty Novými Zámkami bude vyťažený až na 141%. Možno teda konštatovať, že celá trasa cesty I/64 od hranice Trenčianskeho samosprávneho


23

kraja, cez Topoľčany, Nitru, Šurany, Nové Zámky, Hurbanovo až po Komárno si vyžiada zlepšenie kvality a zvýšenie kapacity.“ •

Odporúčania pre rozvoj cestnej siete – „I/64 – v celej dĺžke Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno ako štvorpruhová vedená v novom telese, resp. ako rýchlostná cesta v úseku Nitra – Nové Zámky – Komárno„.

Spomínaný generel v súlade s rozvojovou koncepciou Národnej diaľničnej spoločnosti počíta aj s vybudovaním rýchlostnej cesty R7 vo výhľade, ktorý je variantne riešený. Variant vedený na sever od Nových Zámkov prechádza čiastočne aj južným okrajom riešeného územia. Riešené územie má dobré danosti aj z pohľadu obsluhy so železničnou dopravou. Územím prechádzajú železničné trate podobne ako cestné komunikácie v smere sever‐juh a východ‐ západ. Konkrétne sa jedná o jednokoľajové trate číslo 130, 140 a 150 v smere Nitra (Prievidza), Nové Zámky (Komárno), Levice (Zvolen, Zlaté Moravce číslo trate 151) a Palárikovo (Bratislava).Železničná doprava je využívaná na prepravu osôb ako aj nákladov. Železničná trať číslo 130 (ČR‐Kúty‐Bratislava‐Galanta‐Nové Zámky‐Štúrovo‐MR, Palárikovo‐ Šurany) tvorí súčasť medzinárodnej železničnej siete ‐ IV. pan‐europského dopravného koridoru. Trať číslo 150 má nadregionálny až celoštátny význam je súčasťou južného spojenia Bratislavy a Košíc. Železničné trate číslo 130 a 150 sú elektrifikované. Výhľadovo sa uvažuje o elektrifikácii trate Šurany – Veľké Bielice. V súčasnosti podľa vyjadrení Generálneho riaditeľstva ŽSR na riešenom území z hľadiska rozvojových záujmov ŽSR nie je plánovaná žiadna činnosť. Cez riešené územie nepreteká významnejší vodný tok, ktorý by umožňoval vodnú dopravu. Najbližší prístav k mestu Šurany sa nachádza v okresnom meste Šaľa na rieke Váh (lokálny význam) a najbližšie medzinárodné prístavy sa nachádzajú na rieke Dunaj v Komárne a v Bratislave. Na riešenom území funguje športové letisko, ktoré je v správe Leteckého klubu Šurany Kopec. Toto letisko je lokálneho významu. Ďalšie športové letiská blízko riešeného územia sa nachádzajú v Nitre (Janíkovce) a v Nových Zámkoch. V Nitre sa uvažuje aj so zavedením medzinárodnej civilnej leteckej prevádzky čo predpokladá hlavne aerotaxislužbu. Najbližšie medzinárodné letiská sa nachádzajú na území SR v Bratislave (dostupnosť po cestnej sieti 107 km, 1:37) a v Piešťanoch (dostupnosť po cestnej sieti 107 km, 1:21). Na území mesta Šurany sú prevádzkované dve spoje mestskej hromadnej dopravy, ktorých prevádzkovateľom je SAD Nové Zámky. Hustota a trasy liniek je stabilizovaná a podľa vyjadrenia pracovníkov SAD Nové Zámky v budúcnosti nie sú plánované významnejšie zmeny. Prímestská autobusová doprava na riešenom území je zabezpečená SAD Nové Zámky a cez Šurany prechádzajú a majú zastávku spoje, ktoré spájajú Nové Zámky s okolitými obcami a s Nitrou. Významným prostriedkom hromadnej prepravy osôb na riešenom území je železničná doprava. Preprava osôb je zabezpečená na tratiach 130 (Bratislava ‐ Štúrovo ‐Szob; Palárikovo ‐ Šurany), 140 (Nové Zámky – Prievidza), 150 (Nové Zámky ‐ Zvolen os.st.), 151 (Nové Zámky ‐ Zlaté Moravce) a hustota spojov je vyše jeden spoj za hodinu. Kostru miestnej komunikačnej siete tvoria prieťahy ciest druhej a tretej triedy, ktorými sú : • Cesta druhej triedy II/580, •

Cesta tretej triedy III/06420 v trase Nové Zámky ‐ križovatka s cestou II/580,

•

Cesta tretej triedy III/06421 v trase križovatka s cestou 06420 – Šurany,


24

•

Cesta tretej triedy III/58001 v trase križovatka s II/580 ‐ Lipová .

Tieto úseky sú zaradené do kategórie zberných komunikácii. Prieťah cesty druhej triedy ako zberná komunikácia funkčnej triedy B2 a cesty tretej triedy ako zberné komunikácie funkčnej triedy B3. Križovatky na prieťahu cesty II/580 cez mesto sú budované ako úrovňové svetelne neriadené križovatky s vybudovanými samostatnými ľavými odbočovacími pruhmi, čo zlepšuje plynulosť dopravy a zvyšuje výkonnosť zbernej komunikácie. Všetky zberné komunikácie situované v zastavanom území mesta sú budované zo šírkového hľadiska veľkoryso, čo umožňuje v budúcnosti v prípade potreby budovanie cyklistických ciest alebo pozdĺžnych parkovacích státí využitím časti dopravného koridoru a tiež budovanie samostatných ľavých odbočovacích pruhov. Obslužné komunikácie, ktoré sa nachádzajú na území mesta sú zaradené do funkčných tried C1, C2 a C3 podľa zásad STN 736110. Do funkčnej triedy C1 je zaradená ulica M.R. Štefánika vzhľadom na jej charakter. Požiadavky na odstavné a parkovacie plochy na riešenom území narastajú úmerne so stupňom automobilizácie. Podľa odhadu v súčasnosti stupeň automobilizácie na riešenom území je na úrovni 1:3,5 až 1:3 (1000 obyvateľov/300 automobilov). V návrhovom období sa odporúča uvažovať so stupňom automobilizácie 1:2,5 a na takýto stav dimenzovať počet parkovacích miest. V rámci spracovania ďalších stupňov ÚPD je potrebné preskúmať možnosti lokalizácie hromadných garáži na sídliskách v dochádzkovej vzdialenosti 500 až 1000 metrov. Nároky statickej dopravy v centre mesta sú riešené pozdĺžnym a šikmým parkovaním popri miestnych komunikáciách. Parkovanie pred železničnou stanicou, by bolo vhodné riešiť podrobnejšou štúdiou, ktorá by spresnila funkčné usporiadanie predstaničného priestoru. Pešie koridory vedené na riešenom území je možné považovať za stabilizované. Problém predstavuje pešie spojenie mesta Šurany s prírodným kúpaliskom (jazero TONA) pri Kostolnom seku úrovňovým prechodom cez železničnú trať (pokračovanie Lesnej ulice). Tu je potrebné existujúci prechod legalizovať a zabezpečiť signalizačným zariadením. Na riešenom území sa nachádza množstvo vodných plôch, ale aj archeologický významná lokalita a vinohradnícke oblasti v okolitých obciach pozdĺž rieky Nitra, ktorých spojenie vybudovaním cyklistickej cesty by mohol byť atraktívne aj z pohľadu rozvoja cestovného ruchu. Takáto trasa by mohla tvoriť aj kostru miestnej siete cyklistických ciest. Plánovaná cyklistická cesta by mohla spojiť Šurany aj s neďalekým termálnym kúpaliskom Podhájska. Požiadavky a ciele riešenia

Pri návrhu územného plánu mesta Šurany je potrebné v časti doprava sa zamerať na riešenie nasledujúcich problémov: • rezervovať koridor na vedenie severnej trasy rýchlostnej cesty R7 cez riešené územie, •

rezervovať koridor potrebný na rozšírenie cesty prvej triedy I/64,

•

rezervovať koridor pre preložku cesty II/580 a navrhnúť efektívne prepojenie obchvatu s existujúcou sieťou miestnych komunikácii,

•

posilniť existujúci radiálno‐okružný systém organizácie dopravy,

•

navrhnúť možnosti budovania cyklistických ciest na riešenom území, predovšetkým medzi odľahlejšími mestskými časťami a centrom mesta a rekreačným areálom,

•

zapracovať obmedzenia vyplývajúce z predpisu L14 S pre letisko Šurany lokalita Kopec do ďalších stupňov územnoplánovacej dokumentácie,


25

•

rezervovať plochy na sídliskách HBV na perspektívne budovanie hromadných garáží na pokrytie výhľadových potrieb statickej dopravy,

•

v centrálnej časti mesta, pri budovaní nových zariadení občianskej vybavenosti je potrebné zabezpečiť adekvátne rozšírenie počtu parkovacích miest,

•

parkovanie pred železničnou stanicou riešiť podrobnejšou štúdiou, ktorá by spresnila funkčné usporiadanie predstaničného priestoru.

2.7 Požiadavky na riešenie verejného technického vybavenia Zásobovanie pitnou vodou V meste Šurany je vybudovaný verejný vodovod v celom rozsahu mesta a bol uvedený do trvalej prevádzky postupne v rokoch 1973, 1983, 1991, 1993, 1994, 1997, 2002. Hlavným zdrojom vody pre zásobovanie mesta je vodný zdroj Gabčíkovo, diaľkovod Nové Zámky – Černík DN 800. Na diaľkovod je napojené prívodné potrubie DN 300, ktoré dopravuje pitnú vodu do vodojemu v Šuranoch 700 m3, ktorý je súčasťou úpravne vody. Vodojem sa nachádza v suteréne ÚV pod filtračnými jednotkami a slúži na akumuláciu jednak upravenej vody z vodných zdrojov a jednak vody privedenej z diaľkovodu Nové Zámky ‐ Levice. Skladá sa z dvoch častí – 560 m3 a 140 m3. Do tohto vodojemu sa dopravuje aj voda z vodných zdrojov HŠ1, HŠ2 po úprave vody v úpravni, kde sa odstraňuje železo a mangán. Kapacita studne HŠ1 je Q=50,0l/s a HŠ2 je Q=50,01l/s. Kapacita ÚV je 75,0l/s. Vedľa vodojemu je vybudovaná automatická tlaková stanica, cez ktorú je dopravovaná voda z vodojemu pre mesto Šurany vrátane častí Nitriansky Hrádok, Kostolný Sek a Lipová a ATS pre vodojem Podhájska. Na túto ATS sú priamo napojené obce Úľany nad Žitavou, Dolný Oháj a Radava. Kapacita ATS Šurany Qč = 5 x 35,0 l/s, Qmax = 175,0 l/s. Automatická tlaková stanica pracuje v automatickom aj ručnom režime. ATS je vystrojená piatimi čerpadlami, ktorých poradie zapínania sa strieda. Ochranné pásma vodných zdrojov: • PHO I. stupňa je totožné s hranicami parcely č. 3 610 k. ú. Šurany, výmera 85 722 m2, •

PHO II. stupňa ( vnútorné) je ohraničené súčasným oplotením vodárenského areálu na parcelách č. 3 610 a 3 607 k.ú. Šurany – rozloha 87 969 m2.

Zásobenie m. č. Nitriansky Hrádok je z dvoch smerov a to • prepojením vodovodného potrubia AZC DN 250 s prívodným potrubím PVC DN 150 pri štátnej ceste Šurany – Nové Zámky, •

prepojením liatinového potrubia DN 100 pri areáli jazdeckého oddielu na prepojovacie potrubie PVC DN 150 po ľavej strane cesty Šurany – Nitriansky Hrádok.

V roku 02.2007 bola vypracovaná projektová dokumentácia Región Šurany – odvedenie a čistenie odpadovej vody a zásobovanie pitnou vodou –Sústava č. 1. (Hydro – Ing. Hromada). Dokumentácia navrhuje rozšírenie akumulácie vodojemu, ktorá by mala byť situovaná v areáli Úpravne vody a vodných zdrojov vedľa jestvujúceho vodojemu. Kapacita vodojemu bola určená na základe hydrotechnických výpočtov 1000 m3.


26

Odvádzanie a likvidácia odpadových vôd Mesto Šurany má vybudovanú verejnú kanalizáciu, okrem miestnych častí Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok, odpadové vody v týchto častiach sú zvádzané do domových žúmp. Kanalizačný systém mesta Šurany je riešený ako jednotná kanalizácia na odvádzanie dažďových a splaškových vôd z nehnuteľností a z objektov menších prevádzok. Splaškové a dažďové vody sú odvádzané kanalizačnými zberačmi gravitačne do čistiarne odpadových vôd, ktorá je vybudovaná medzi Šuranmi a miestnou časťou Nitriansky Hrádok na ľavej strane rieky Stará Nitra. Do ČOV sú privádzané splaškové a dažďové vody z intravilánu mesta Šurany štyrmi hlavnými zberačmi A, B, C, D. Dažďové vody sú samostatne prečerpávané priamo do recipientu Stará Nitra. Vyústenie vyčistených vôd je v riečnom km 2,3 rieky Stará Nitra. Plocha odvodňovaného povodia je 6,5 km2. Čistiareň je mechanicko‐biologická, s aktiváciou hlboko prevzdušňovanou so strednobublinovým systémom prevzdušňovania. Po biologickom stupni je voda vypúšťaná do recipientu. Počet napojených obyvateľov v meste Šurany je 6 343, počet kanalizačných prípojok je 1 121. Percento napojenia na kanalizáciu je v meste Šurany 76 % a vrátane miestnych častí 60,5 %. Čistiareň odpadových vôd je dimenzovaná na vyčistenie maximálneho prítoku, ktorý je za dažďa 171,0 l/s. Toto množstvo je možné vyčistiť iba na mechanickom stupni čistiarne. Na biologickom stupni čistiarne je možné vyčistiť iba 89,8 l/s, čo prezentuje maximálny bezdažďový prítok. Projektová dokumentácia Región Šurany – odvedenie a čistenie odpadovej vody a zásobovanie pitnou vodou – Aglomerácia č. 1. Šurany (Hydro – Ing. Hromada) zhodnotila úroveň ČOV Šurany, ktorú je nutné komplexne zrekonštruovať. Návrh dokumentácie uvažuje s riešením prečerpávania všetkých splaškových vôd z jednotlivých obcí (Lipová, Bánov, Dolný Oháj, Hul, Úľany nad Žitavou, Maňa, Vlkas, Kmeťovo, Šurany m. č. Kostolný Sek a m. č. Nitriansky Hrádok) a následným čistením v ČOV Šurany. Navrhovaná ČOV bude čistiť hlavne komunálne vody vyprodukované obyvateľstvom. Požiadavky a ciele riešenia

Z hľadiska vodného hospodárstva je potrebné: • rešpektovať vymedzené PHO I. a II. stupňa pre vodný zdroj, •

riešiť rozšírenie akumulácie vodojemu v areáli úpravne vody a vodných zdrojov vedľa jestvujúceho vodojemu s kapacitou 1000 m3 v súlade s PD Región Šurany – odvedenie a čistenie odpadovej vody a zásobovanie pitnou vodou –Sústava č. 1,

•

riešiť rekonštrukciu ČOV Šurany, s prečerpávaním obcí: Lipová, Bánov, Dolný Oháj, Hul, Úľany nad Žitavou, Maňa, Vlkas, Kmeťovo, v súlade s PD Región Šurany – odvedenie a čistenie odpadovej vody a zásobovanie pitnou vodou –Sústava č. 1,

•

riešiť vybudovanie splaškovej kanalizácie v miestnych častiach Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok v plnom rozsahu, v súlade s PD Región Šurany – odvedenie a čistenie odpadovej vody a zásobovanie pitnou vodou –Sústava č. 1.

Zásobovanie elektrickou energiou Dodávka elektrickej energie pre riešené územie je realizovaná zo 110/22 kV rozvodne v Nových Zámkoch cez 22 kV vedenia. Katastrálnym územím je vedená trasa 110 kV č. 8745 Nové Zámky – Levice.


27

V zmysle ÚPN VÚC Nitrianskeho kraj sa po roku 2005 sa uvažuje vybudovať 400 kV vedenie v trase: • Gabčíkovo ‐ Nové Zámky ‐ Veľký Ďur. Nová trasa bude vedená súbežne so súčasnou trasou 110 kV č. 8745 Nové Zámky ‐ Levice tak aby sa vytvoril jeden koridor. Ďalej sa uvažuje s novou trasou 110 kV vedenou súbežne so súčasnou trasou 110 kV vedením Nové Zámky – Šurany: • 2 x 110 Nové Zámky ‐ Šurany. Územie je zásobované z existujúceho 22kV kmeňového vedenia: • č. 173 Nové Zámky – cukrovar Šurany, •

č. 244 Nové Zámky – Komjatice – Nitra,

•

č. 245 Nové Zámky – Rastislavice – Nitra,

•

č. 340 Nové Zámky – cukrovar Šurany – Elitex.


Z hľadiska zásobovania elektrickou energiou je potrebné: • rešpektovať existujúce vedenia a zariadenia elektrickej energie, vrátane ich ochranných pásiem, •

pre zásobovanie elektrickou energiou využiť kapacity existujúcich elektrických zariadení, po ich vyčerpaní navrhnúť nové zariadenia – trafostanice vrátane prípojok,

•

na základe urbanistickej koncepcie rozvoja mesta vybilancovať potrebu elektrickej energie,

•

v nadväznosti na územnoplošný rozvoj mesta, urbanistickú koncepciu rozvoja obytnej, výrobnej a rekreačnej funkcie navrhnúť doplnenie siete trafostaníc v meste a jeho častiach.

Zásobovanie plynom Katastrálnym územím mesta Šurany prechádza VTL plynovod DN 300 PN 63 vedený z Mojmíroviec smer Bánov, ďalej na Komárno. V roku 1981 bol vypracovaný Generel plynofikácie Šurany Západoslovenským plynárenským závodom Bratislava. Následne bol vypracovaný generel plynu, spracovateľ Naftprojekt Poprad, ktorý riešil plynofikáciu miestnych častí: • Šurany •

Kostolný Sek

•

Nitriansky Hrádok

Mesto Šurany je plynofikované (okrem časti Kopec), pričom rozhodujúcim palivom s takmer 100% dostupnosťou je zemný plyn. Podľa Koncepcie rozvoja mesta Šurany v oblasti tepelnej energetiky (2007 Slovgeoterm), z celkového počtu 3 746 bytov v meste (zahŕňa byty napojené na SCTZ aj individuálnu bytovú výstavbu), je na plyn napojených 3 368 bytov, čo predstavuje 89,9 %. Z celkového počtu 2 342 RD je na plyn napojených 2 136, čo predstavuje 91,2 %. Ostatné rodinné domy majú prevažne zdroje tepla na tuhé palivo (drevo).


28

Zdrojovým plynovodom pre zásobovanie obce mesta je existujúci VTL plynovod vedený od Nových Zámkov. Mesto Šurany sa zásobuje z jednej regulačnej stanice RS 3000 VTL/STL/3000 m3 /hod. Regulačná stanica je osadená vedľa poľnonákupu Agropros a.s. Miestny plynovod je stredotlak, tlaková hladina v miestnej sieti je 300 kPa. STL plynovodná sieť je oceľových izolovaných rúr. Hlavný zásobovací rad od RS po stred mesta je DN 300, kde sa redukuje na plyn DN 200 a pokračuje popri hlavnej ceste až do Elitexu. Na hlavný rad plynovody DN 150 až do koncových odberov. V okrajových častiach a v miestach s nižšou spotrebou plynu sú plynovody DN 80. Plynovody sú riešené tak, aby bolo zabezpečené zaokruhovanie sústavy, plošné pokrytie celého zastavaného územia. Plynovody sú uložené v zelených pásoch, chodníkoch resp. verejných priestranstvách. Požiadavky a ciele riešenia

Z hľadiska zásobovania plynom je potrebné: • rešpektovať vedenia koridorov VTL plynovodov, vrátane ochranných a bezpečnostných pásiem, •

na základe urbanistickej koncepcie rozvoja mesta a jeho častí vybilancovať potrebu plynu,

•

v nadväznosti na územnoplošný rozvoj mesta a jeho častí, urbanistickú koncepciu rozvoja obytnej, výrobnej a rekreačnej funkcie navrhnúť doplnenie plynofikačnej siete.

Zásobovanie teplom V meste Šurany sa nachádza jeden subjekt s povolením na výrobu a dodávku tepla v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ktorým je Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o.. Tento subjekt prevádzkuje sústavu centralizovaného zásobovania teplom (SCZT), ktorá zásobuje časť objektov bytového a verejného sektora. Ostatné objekty, ktoré nie sú zásobované teplom zo SCZT, rovnako ako objekty podnikateľského sektoru a individuálnej bytovej výstavby majú zabezpečenú výrobu tepla vlastnými individuálnymi zdrojmi tepla. Tepelné hospodárstvo pozostáva z centrálneho zdroja tepla (centrálnej kotolne), z ktorej je prostredníctvom primárnych rozvodov teplo rozvádzané do piatich tlakovo nezávislých odovzdávacích staníc tepla, z čoho sú tri samostatne stojace (OST1, OST2, OST3) a dve sú súčasťou objektov polikliniky a základnej školy. Centrálny zdroj tepla sa nachádza v západnej časti mesta Šurany na Nitrianskej ulici, z ktorého sú vyvedené primárne rozvody do jednotlivých odovzdávacích staníc tepla. Požiadavky a ciele riešenia

V oblasti tepelnej politiky v súlade s energetickou politikou mesta je potrebné: • uprednostniť využívanie obnoviteľných zdrojov energie pred fosílnymi palivami za predpokladu splnenia kritérií energetickej a ekonomickej efektívnosti, kritérií ochrany životného prostredia a najmä kritéria ceny tepla pre konečného spotrebiteľa, •

pri výstavbe nových objektov spotreby tepla v dosahu STZC uprednostniť napojenie týchto objektov na SCZT za predpokladu technickej a ekonomickej prijateľnosti,

•

podporovať a dbať o realizáciu racionalizačných opatrení znižujúcich energetickú náročnosť objektov spotrebujúcich teplo.


29

Telekomunikácie Pri návrhu ÚPN mesta je potrebné vychádzať z existujúcej telekomunikačnej infraštruktúry, ktorá pozostáva z zadefinovaných uzlov telekomunikačných služieb, hlavných trás telekomunikačných vedení, základňových vysielacích staníc mobilných operátorov a PR trasy zadefinovanej MV SR. • rešpektovať vybudované telekomunikačné zariadenia a vedenia vrátane ochranných pásiem, •

v nových rozvojových lokalitách situovať nové telekomunikačné uzly služieb pripojené prostredníctvom optickej infraštruktúry,

•

v nadväznosti na územnoplošný rozvoj sídla, urbanistickú koncepciu rozvoja obytnej, výrobnej a rekreačnej funkcie navrhnúť doplnenie telekomunikačnej siete mesta a jeho častí.

Odpadové hospodárstvo Mesto Šurany sa v oblasti odpadového hospodárstva sa riadi Programom odpadového hospodárstva (POH) do r. 2005. Odvoz odapdu zabezpečuje firma Branter Nové Zámky s. r. o.na skládku v obci Kolta. Zhodnocovanie odpadov je zabezpečované dodávateľsky firma Branter Nové Zámky s.r.o. a ďalšie menšie subjekty. V obci nie je vybudovaná kompostáreň a ani sa neplánuje výstavba. V meste sa v súčasnosti nenachádza zberný dvor. V súčasnosti je plánovaný novy zberný dvor, ktorý bude slúžiť pre občanov mesta a miestne podnikateľské subjekty ako miesto pre donáškový zber vybraných komodít komunálneho odpadu, jeho dotrieďovanie a následný odvoz na zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadov. Výstavba zberného dvora je plánovaná v areáli MsP služieb na ulici za Múrom 1 v časti Argentína. Z prehľadu ročného vyprodukovaného množstva komunálneho odpadu v rokoch 2005 až 2008 vyplýva, že podiel množstva komunálneho odpadu sa v roku 2008 zvýšil 2,5 x oproti roku 2005, čo predstavuje nepriaznivý stav. Pri ceste I/64 sa nachádza mestská skládka TKO, ktorá ukončila činnosť a v roku 2011 je plánovaná jej rekultivácia. Požiadavky a ciele riešenia

Z hľadiska odpadového hospodárstva je potrebné: • likvidáciu odpadov riešiť v súlade s vypracovaným POH mesta, •

vytvoriť podmienky pre zavedenie celoplošného separovaného zberu,

•

likvidovať a sanovať nelegálne skládky v meste, najmä v zastavanom území,

•

riešiť umiestnenie zberného dvora v areáli MsP služieb na ulici za Múrom 1 v časti Argentína.

•

riešiť rekultiváciu mestskej skládky pri ceste I/64


30

2.8 Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, na ochranu prírodných zdrojov V zmysle zákona č. 454/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí v celom riešenom území prvý stupeň ochrany. Z hľadiska pôsobnosti orgánu štátnej ochrany prírody spadá riešené územie pod Štátnu ochranu prírody SR – Správa CHKO Dunajské Luhy. V zmysle zákona č. 454/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa v katastrálnom území nachádzajú tieto chránené územia: • PR Čierna voda, ktorá bola vyhlásená v roku 1986, o rozlohe 6,3 ha za účelom ochrany mŕtveho ramena s bohatým výskytom leknice žltej (Nuphar luteum), •

PR Veľký les, ktorá bola vyhlásená v roku 1993, o rozlohe 21,9 ha za účelom ochrany fragmentov lesných porastov reprezentujúcich prirodzený typ lesa v Podunajskej nížine.

V zmysle Výnosu MŽP SR č.3/2004‐5.1 zo dňa 14.07.2004 (národný zoznam území európskeho významu) sa tu v k. ú. nachádzajú dve lokality navrhnuté na ochranu biotopov a druhov európskeho významu: • Územie európskeho významu SKUEV0094 Veľký les, o rozlohe 40,83 ha, ktoré bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov 91F0 Lužné dubovo – brestovo – jaseňové lesy okolo nížinných riek a 91G0 Karpatské a panónske dubovo – hrabové lesy, •

Územie európskeho významu SKUEV0096 Šurianske slaniská o rozlohe 188,72 za účelom ochrany biotopov 1340* Vnútrozemské slaniská a slané lúky a 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky

V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 593/2006 Z. z., ktorou sa vyhlasuj Chránené vtáčie územie Dolné Považie je vyhlásené: • Chránené vtáčie územie Dolné Považie za účelom ochrany lesných a mokraďných biotopov, ktoré poskytujú dobrú trofickú základňu pre viaceré druhy napr. kaňa močiarna (Circus aeruginosus), ľabtuška poľná (Anthus campestris), strakoš kolesár (Lanius minor), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) a krakľa belasá (Coracias garrulus). V zmysle Vyhlášky KÚ ŽP v Nitre 2/1996 z 20. 11. 1996 rešpektovať chránené stromy: • S 429 Orechy vo Veľkom lese (Juglans nigra) – 5 ks, •

S 288 Šurianska paulovnia (Paulownia tomentosa) – 1 ks,

•

S 265 Maklúra pomarančová (Maclura pomifera) – 3 ks.


•

pri rozvoji územia mesta Šurany chrániť a rešpektovať krajinnú štruktúru a výskyt biotopov európskeho významu v zmysle zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,


31

•

rešpektovať Prírodnú rezerváciu Čierna voda a Prírodnú rezerváciu Veľký les, v ktorých platí 4. stupeň ochrany prírody v zmysle zákona,

•

rešpektovať ochranné pásma Prírodných rezervácií Čierna voda a Veľký les, ktoré sú vymedzené vo vzdialenosti 100 smerom von od ich hranice a platí v nich 3. stupeň ochrany v zmysle zákona,

•

rešpektovať SKUEV0094 Veľký les SKUEV0096 Šurianske slaniská,

•

rešpektovať Chránené vtáčie územie Dolné Považie,

•

rešpektovať chránené stromy S 429 Orechy vo Veľkom lese, S 288 Šurianska paulovnia, S 265 Maklúra pomarančová.

2.9 Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva Prvá písomná zmienka o Šuranoch je dochovaná v listine uhorského kráľa Bélu II. z roku 1138, v ktorej sa uvádza ako Villa Suran. Tvorila súčasť panstva Šurianskeho hradu, ktorému patrili dobové obce Andód, oppidum Suran s mlynmi, Bánov, Nitriansky Hrádok, Veľký Sek, Kostolný Sek, Svätoplukovo, Tolmác, Sv. Jur pri Palárikove, Kerestúr, Slovenský Meder – Palárikovo a Čiky – pustatina pri Palárikove. Vznik Šurianskeho hradu možno predpokladať v závere 14. storočia. Stiborovci tvorili súčasť poľskej šľachty. V roku 1444 sa stal majiteľom Šurianskeho hradu Michal Országh, neskorší palatín Uhorska. V období po bitke pri Moháči vzrástol fortifikačný protiturecký význam Šurianskeho hradu, ktorý až do vzniku Nových Zámkov v roku 1545 sústreďoval predsunuté moravské a poľské vojsko vyslané do boja proti Turkom a bola mu zverená obrana južných hraníc v období, keď sídlo tureckého sandžaku tvoril Ostrihom. Šuriansky hrad plnil svoje obranné protiturecké poslanie aj po vzniku Nových Zámkov, keď ho vlastnil František Nyári ako kapitán hradu. V roku 1544 významne sa zapísal do dejín víťazstvom nad ostrihomskými Turkami za riekou Ipeľ pri obci Salka. Šuriansky hrad v rokoch 1663‐84 okupovali Turci. Počas povstania Juraja Rákocziho II. v roku 1704 obsadili Šuriansky hrad kuruci grófa Mikuláša Bercsényiho. V roku 1709 sa hradu zmocnili cisárske vojská kapitána Wallisa, no vzápätí boli zo Šurian vytlačení. Šuriansky hrad bol v roku 1725 v značnom rozsahu zbúraný. Zostal v torze až do roku 1867, v ktorom zničili pozostatok veže a bašty. Lomový a tehlový materiál bol rozobraný a použitý na vybudovanie obydlí. Do súčasného obdobia sa nedochovala žiadna časť Šurianskeho hradu, ktorého základy boli dokumentované výskumom v intraviláne obce v roku 1936. Problematika historicity, stavebného vývinu a súčasného stavu je podrobne analyzovaná a dokumentovaná v publikácii autora Mgr. Miroslava Eliáša“ Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu /Šurany, Mestské kultúrne stredisko 2006/. Prvý písomný záznam o obci Kostolný Sek sa dochoval v listine panovníka Ondreja II.z roku 1221, v ktorej sa uvádza obec „Zeg“. V katastri obce, na miestnom cintoríne bol objavený hlinený džbán s obsahom viac ako tri tisíc mincí štvrťdenárov zo začiatku 15. storočia, z obdobia panovania kráľa Žigmunda I. Prvá písomná zmienka o obci Nitriansky Hrádok pochádza z roku 1431 a je súčasťou listiny majiteľa Šurianskeho hradu Stibora mladšieho, v ktorej sa uvádza ako Warad. Na území katastra tejto obce sa v lokalite Zámeček nachádza rozsiahle archeologické nálezisko o rozlohe 10‐15 ha. Ide o nálezisko lengyelovskej kultúry z obdobia mladšej doby kamennej /eneolit/ s keramickou industriou a votívnou soškou keramickej venuše – magna mater.


32

Kultúrne pamiatky

V katastrálnom území mesta Šurany sa nachádzajú nasledovné pamiatky evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR: • Synagóga, popisné číslo 87, evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 10 801, z konca 19. storočia. Pôvodne funkčný objekt ortodoxnej židovskej synagógy z konca 19. a zo začiatku 20. storočia postavenej v romantickom eklektickom štýle. V súčasnosti slúži ako sídlo Mestského kultúrneho strediska v Šuranoch, resp. na muzeálne, výstavné a koncertné účely. •

Archeologická lokalita Hradisko Zámeček evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 347/0 ‐ Nitriansky Hrádok je náleziskom Nitrianskej venuše, prvá neolitická soška na Slovensku.

Na území mesta sa však nachádzajú aj viaceré ďalšie pamiatkové objekty, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, a ktoré sa nesporne vyznačujú významnejšími historickými a kultúrnymi hodnotami. Ide o nasledovné pamiatky: • rímsko‐katolícky farský kostol sv. Štefana prvomučeníka, barokový, ktorý dal postaviť biskup Štefan Bosniak, z 2. polovice 17. storočia, prebudovaný v 20. storočí., •

kúria, klasicistická, z roku 1820, jednopodlažná bloková stavba,

•

mariánsky stĺp, barokový, zo začiatku 18. storočia, obnovený v roku 1924,

•

prícestné sochy – sv. Ján Nepomucký a sv. Florián,

•

kaštieľ, secesný, zo začiatku 20‐teho storočia, situovaný na mieste niekdajšej klasicistickej dvojpodlažnej budovy,

•

rímsko‐katolícky kostol Ružencovej panny Márie, nachádza sa v časti Kostolný Sek,

•

rímsko‐katolícky kostol sv. Martina, v časti Nitriansky Hrádok, pôvodná stavba z 18. storočia,

•

rímsko‐katolícky kostol Božského srdca Ježišovho, v časti Nový Svet, obnovený v rokoch 1987‐89,

•

rímsko‐katolícky kostol Božieho milosrdenstva, v časti Kostolný Sek, postavený v rokoch 1998‐2000,

•

kaplnka Nepoškvrnenej panny Márie, v extraviláne Kostolného Seku,

•

kaplnka Lurdskej panny Márie, v časti Nitriansky Hrádok, vystavaná v roku 1921,

•

kaplnka Sedembolestnej panny Márie, v časti Kopec, zriadená v roku 2004,

•

pomník Milana Rastislava Štefánika, v areáli Obchodnej akadémie na Námestí hrdinov,

•

pamätník padlým v 2. svetovej vojne, odhalený v roku 1976,

•

súbor sochárskych diel a pamätných tabúľ určených do architektonického prostredia, k téme oslobodenia, obdobiu združstevňovania, resp. s motívmi materstva, atď.,

•

socha s názvom Hrádocká Venuša, monumentálne sochárske dielo akad. sochára J. Gubrica, umiestnená v parku v centre mestskej časti Nitriansky Hrádok,

•

pamätná tabuľa Jozefovi Hudecovi, riaditeľovi niekdajšieho slovenského gymnázia, na budove Obchodnej akadémie v Šuranoch – reliéfne portrétne sochárske dielo akad. sochára a keramikára I. Vaneka z roku 1996, atď.


33


Z hľadiska ochrany kultúrneho dedičstva je potrebné: • na území mesta a jeho mestských častí rešpektovať a chrániť kultúrne pamiatky zapísané v ÚZPF SR, •

na území mesta a jeho mestských častí rešpektovať a chrániť kultúrne pamiatky nezapísané v ÚZPF SR ako aj ich historicky založené väzby v urbanistickej štruktúre mesta a jeho mestských častí,

•

rešpektovať a chrániť solitéry s historickou a kultúrnou hodnotou nachádzajúce sa v zastavanom území, ako aj mimo zastavaného územia, ktoré patria medzi pozoruhodnosti mesta a dotvárajú kolorit mesta a jeho častí,

•

rešpektovať plochy pozitívne dotvárajúce obraz mesta a jeho mestských častí vyznačené v problémovom výkrese,

•

rešpektovať územia s pôvodnou urbanistickou štruktúrou vyznačené v problémovom výkrese,

•

v súlade s podmienkami zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, začleniť národnú kultúrnu pamiatku ‐ archeologickú lokalitu Hradisko Zámeček, v katastrálnom území Nitriansky Hrádok do riešeného územia a nájsť jej primerané funkčné využitie rešpektujúce jej pamiatkarské hodnoty,

•

chrániť a rešpektovať archeologické náleziská v predmetnom území a zabezpečiť ich primeranú prezentáciu, pričom je potrebné v každom stupni územného a stavebného konania vyžiadať stanovisko od KPÚ v Nitre ku každej pripravovanej stavebnej činnosti (líniové stavby, budovanie komunikácii, bytovej výstavby apod.). Investor predloží KPÚ na posúdenie PD pre územné a stavebné konanie za účelom definovania podmienok archeologického výskumu potenciálnych archeologických nálezov na miestach dotknutých pripravovanou investičnou výstavbou podľa § 30 ods. 4 a § 41 ods. 4 pamiatkového zákona.

2.10 Požiadavky na ochranu ložísk nerastov Rešpektovať a chrániť v administratívnom území mesta Šurany evidované ložiská vyhradeného nerastu pod číslom: • 4392 – Ondrochov – štrkopiesky a piesky – štrky, evidované spoločnosťou FORSGAS, Riči Jozef, Šurany, •

4098 – Kostolný Sek ‐ štrkopiesky a piesky – štrky (ŠGUDŠ Bratislava),

•

4461 – Šurany I – Kostolný Sek ‐ štrkopiesky a piesky – štrky (AQUA ŠTRK, s.r.o. Šurany,

•

4099 – Nitriansky Hrádok ‐ štrkopiesky a piesky – štrky (ŠGUDŠ Bratislava).

2.11 Požiadavky na zabezpečenie ekologickej stability územia Prvky Regionálneho územného systému ekologickej stability sú spracované v zmysle RÚSES okresu Nové Zámky, resp. ÚSES, ktorý bol vypracovaný v rámci ÚPN VUC Nitrianskeho kraja. V zmysle týchto dokumentov sa v riešenom území nachádzajú nasledujúce prvky územného systému ekologickej stability: • Nadregionálny biokoridor Nitra •

Regionálny biokoridor Malá Nitra


34

•

Regionálny biokoridor Žitava

•

Regionálny biokoridor Tvrdošovce ‐ Lipová

•

Regionálne biocentrum Veľký les

Návrh kostry prvkov MÚSES vychádza zo zásad stanovených v RÚSES okresu Nové Zámky resp. RÚSES ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja a nadväzuje na existujúce prvky RÚSES. Prvky miestnych biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov boli navrhnuté tak, aby vytvorili funkčný systém, ktorý zabezpečí ochranu prirodzeného genofondu v prirodzených stanovištiach, ktoré sa nachádzajú v človekom využívanej krajine. Celkovo bolo navrhnutých 17 miestnych biocentier s rozlohou 546,26 ha a 10 miestnych biokoridorov s celkovou dĺžkou 31 km. Na sieť navrhnutých miestnych biocentier a biokoridorov je naviazaná sieť navrhnutých interakčných prvkov plošných a líniových. V zmysle návrhu Miestneho územného systému ekologickej stability boli navrhnuté tieto prvky: • MBc 1 Štrkovisko TONA, MBc 2 Pri strelnici, MBc 3 Rybník, MBc 4 Jazdecký areál, MBc 5 Pri Hrádockom ihrisku, MBc 6 Hrudné, MBc 7 Hrubé lúky, MBc 8 Rybník Mederčina, MBc 9 Pod sútokom Nitier, MBc 10 Skládka, MBc 11 Kaparáš, MBc 12 Čiky, MBc 13 Kopec, MBc 14 Akomáň, MBc 15 Agátový lesík, MBc 16 Majer Akomáň, MBc 17 Tlmač. •

MBk 1 Cesta I/64, MBk 2 Tlmač, MBk 3 Cesta II/580, MBk 4 Dalinský potok, MBk 5 Prítok Dalinského potoka, MBk 6 Nový Dvor, MBk 7 Rameno Nitry, MBk 8 Lúky, MBk 9 Prítok Nitry, MBk 10 Nový kanál.


V zmysle zabezpečenia ekologickej stability v krajine je potrebné: • v zmysle RÚSES okresu Nové Zámky, resp. ÚSES v zmysle ÚPN VUC Nitrianskeho kraja je potrebné rešpektovať Nadregionálny biokoridor Nitra, Regionálny biokoridor Malá Nitra, Regionálny biokoridor Žitava, Regionálny biokoridor Tvrdošovce – Lipová a Regionálne biocentrum Veľký les, •

v zmysle návrhu Miestneho územného systému ekologickej stability je potrebné rešpektovať všetky navrhnuté biocentrá a biokoridory,

•

stanoviť plochy s obmedzeným funkčným využívaním z dôvodu verejného záujmu ‐ zachovanie ekologickej stability a biologickej diverzity, dodržiavanie zásad trvalo udržateľného rozvoja mimo zastavaného územia obce

•

navrhnúť dobudovanie vegetačného doprovodu pozdĺž vodných kanálov, potokov a poľných ciest tak, aby plnili funkciu migrácie v systéme ekologickej stability a ozelenenia krajiny.

2.12 Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia Rešpektovať ochranné pásma zariadení cestnej dopravy vo vzdialenosti: • cesta I. triedy (vzdialenosť od vozovky)

50 m,

•

cesta II. triedy (vzdialenosť od vozovky)

25 m,

•

cesta III triedy (vzdialenosť od vozovky)

20 m,


35

•

zberné komunikácie v intraviláne

15 m.

Rešpektovať ochranné pásma zariadení železničnej dopravy vo vzdialenosti: • pre železničnú trať 60 m od krajnej osy koľaje, •

pre železničné vlečky 30 od osi koľaje

V zmysle predpisu L14 S vyplýva pre katastrálne územie obce Šurany nasledovné obmedzenie: • Q vodorovná prekážková rovina s výškovým obmedzením 165 m n.m.B.p.v., •

Q kužeľová prekážková rovina (sklon 1 : 20) s výškovým obmedzením 165 – 220 m n.m.B.p.v,

•

Q vzletová prekážková rovina (sklon 1:30) s výškovým obmedzením 120 – 203,7 m n.m.B.p.v,

•

Q prechodová prekážková rovina (sklon 1:7) s výškovým obmedzením 119,38 – 165 m n.m.B.p.v.

Rešpektovať ochranné pásma sú vymedzené v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike: • 22 kV 10 m •

110 kV

15 m

V zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach je potrebné rešpektovať: • do DN 500 1,5 m pásmo ochrany •

nad DN 500

2,5 m pásmo ochrany

Rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike : • od DN 201 do DN 500 8 m ochranné pásmo •

do DN 500

150 m bezpečnostné pásmo

•

do DN 200

4 m ochranné pásmo

•

do DN 150 nad 4 MPa

50 m bezpečnostné pásmo

•

v zastav. území do 0,4 MPa

1 m ochranné pásmo

•

regulačná stanica plynu

8 m ochranné pásmo a 50 m bezp. pásmo

Rešpektovať trasy telekomunikačných vedení 2x kábel + 2x HDPE a optický kábel. V zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách § 32 Ochranné pásma vodárenských zdrojov a Vyhlášky č. 398/2002 o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd je potrebné rešpektovať: • vodohospodársky významné toku Nitra, Žitava, Malá Nitra 10 m •

drobné vodné toky

5 m.

Na poľnohospodárskej pôde sú realizované nasledovné hydromelioračné zariadenia o celkovej rozlohe 1254 ha: • ZP Šurany – Janossek (evid. Č. 5207 103) daná do užívania v r. 1967 s celkovou výmerou 220 ha, •

ZP Šurany I. (evid. Č. 5207 191) daná do užívania v r. 1980 s celkovou výmerou 320 ha,


36

•

ZP Šurany II. (evid. Č. 5207 192) daná do užívania v r. 1980 s celkovou výmerou 384 ha – aj v k.ú. Kostolný Sek,

•

ZP Tolmac ‐ Šurany (evid. Č. 5207 205) daná do užívania v r. 1985 s celkovou výmerou 85 ha,

•

ZP ŠkM Šurany (evid. Č. 5207 208) daná do užívania v r. 1986 s celkovou výmerou 105 ha,

•

ZP Číky ‐ Šurany (evid. Č. 5207 103) daná do užívania v r. 1991 s celkovou výmerou 140 ha.

2.13 Požiadavky vyplývajúce najmä zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami, civilnej ochrany obyvateľstva Z hľadiska záujmov obrany štátu je potrebné: • rešpektovať záujmy obrany štátu a zachovať všetky špecifické zariadenia na území mesta, Z hľadiska záujmov požiarnej ochrany je potrebné: • pri zmene funkčného využívania územia riešiť požiadavky vyplývajúce zo záujmov požiarnej ochrany v súlade so zákonom NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a súvisiacimi predpismi, •

zásobovanie mesta požiarnou vodou zabezpečiť v súlade s koncepciou zásobovania obyvateľstva mesta. Pre potrebu zabezpečenia množstva požiarnej vody vychádzať z platnej STN 73 0873.

Ukrytie obyvateľstva, varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb v katastri obce zabezpečiť v súlade: • so zákonom č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, •

s vyhláškou MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno‐ technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.

•

s vyhláškou MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.

Požiadavky vyplývajúce najmä zo záujmov ochrany pred povodňami • rešpektovať realizované opatrenia na vodných tokoch z hľadiska ochrany pred povodňami ‐ úpravy pred vybrežovaním veľkých vôd a zabezpečenie stability koryta na tokoch.

2.14 Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia Priestorovo ‐ organizačné usporiadanie územia mesta vychádza zo založenej štruktúry ako aj skutočnosti vyplývajúcej zo zlúčenia kedysi samostatných obcí s mestom Šurany (Kostolný Sek, Nitriansky Hrádok). Vplyvom zlúčenia najmä Kostolného Seku s mestom hranica zostala čitateľná len vo forme výrazného koridoru vedenia železničnej trate, pretože pôvodná obec bezprostredne nadväzovala na mesto. Inú pozíciu má miestna časť Nitriansky Hrádok, ktorá vzhľadom na okrajovú polohu voči mestu, si zachovala relatívne pôvodný charakter.


37

Výškové zónovanie miestnej časti Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok vzhľadom na pôvodný charakter vidieckej formy zástavby nepresahuje 1 – 2 podlažia. Pôdorys mesta Šurany vo svojej podstate vychádza z principiálnych prvkov, ktoré boli v minulosti historicky založené. V štruktúre mesta sú pomerne dobre čitateľné jednotlivé časové etapy výstavby. Centrálna časť, jadro CMZ patrí k najstaršej zástavbe. Postupná urbanizácia sa prejavuje tak v charaktere industriálnej zástavby ako aj obytnej zástavby. Na priemyselný areál cukrovaru lokalizovaný v južnej časti mesta, nadväzuje obytná „robotnícka štvrť“ nízkopodlažnej rodinnej zástavby. V areáli cukrovaru sú lokalizované výškové dominanty (silá a komín), charakterizujúce siluetu mesta. Urbanizáciou územia západným smerom v UO 19 – Pri obilnom sile došlo k rozšíreniu pôdorysu mesta aj za bariéru tvorenú železničnou traťou v smere sever – juh s lokalizáciou Mlyn Šurany s dominantami technických stavieb ‐ obilných síl. V západnej časti je lokalizovaná obytná zástavba UO 02 Argentína s charakteristickou malopodlažnou zástavbou rodinných domov nepresahujúcou 2NP. Z hľadiska urbanistickej štruktúry (aj po architektonickej stránke) zaujímavé územie tvorí zástavba v UO 14 Poliklinika charakterizujúca spôsob a formu zástavby 50 – tych rokov minulého storočia. Výška zástavby nepresahuje 4 NP. Na UO 14 Poliklinika nadväzuje UO 25 – Šurany Sever, v ktorom prevláda nízkopodlažná zástavba do 4NP a čiastočne aj zástavba do 8NP. V UO 21 sa realizovala výstavba sídliska MDŽ a Sever, postavené v 80 – 90 rokoch vo forme hromadnej bytovej výstavby do 8NP. Hlavný objekt areálu bývalého Elitexu (8NP) tvorí výškovú dominantu juhovýchodnej časti mesta. Požiadavky a ciele riešenia

Do návrhu ÚPN mesta premietnuť rozvojové plochy, špecifikované v ÚPN mesta Šurany v znení zmien a doplnkov, pričom ich zohľadnenie v novom ÚPN preveriť vo vzťahu na zmenené územnotechnické a spoločenské podmienky. V návrhu ÚPN mesta pri riešení priestorového usporiadania a funkčného využívania územia uplatniť diferencovaný prístup na základe špecifikovania charakteristík jednotlivých priestorov a ich potenciálov. Podľa miery intervencie do územia rozlišovať typy území: stabilizované územia, rozvojové územia ‐ územia s nevhodným funkčným charakterom resp. na transformáciu, vrátane nových, pričom v týchto územiach uplatňovať nasledovné princípy: Stabilizované územia

•

stabilizovať územia (vymedzené blokmi), v ktorých vzhľadom na dlhodobo nemenné funkčné využitie a priestorové usporiadanie sa nepredpokladá so zmenou funkčného využitia, ani zmenou spôsobu zástavby, pričom tieto územia považovať za kostru celkovej urbanistickej štruktúry mesta resp. jeho častí,

•

v týchto územiach riešiť nadstavby, dostavby a prístavby objektov, využitie podkroví, úpravy a výstavbu vo voľných prielukách pri zachovaní charakteru zástavby. Intervenčné zásahy v týchto územiach realizovať s dôrazom zvýšenie kvalitatívnej úrovne priestorových, funkčných a kompozičných princípov existujúcich urbánnych priestorov mesta a jeho častí.


38

Rozvojové územia

Územia s nevhodným funkčným využitím resp. vhodné na transformáciu • priestorovú štruktúru a funkčné využitie území riešiť s dôrazom na harmonické usporiadanie a zvýšenie kvalitatívnej úrovne existujúcej štruktúry, vrátane prehodnotenia intenzity využitia dotknutých území, •

riešiť previazanie komunikačnej siete s existujúcou dopravnou kostrou mesta v súlade so zmenenou funkčnou náplňou transformovaných území,

•

riešiť previazanie siete technickej infraštruktúry s existujúcou sieťou TI mesta v súlade so zmenenou funkčnou náplňou transformovaných území,

Nové rozvojové plochy • nové rozvojové plochy formovať vo vzťahu na existujúcu priestorovú štruktúru mesta a založené kompozičné princípy, •

štruktúru, mierku i hustotu zástavby diferencovať podľa polohy, a to: • • •

v dotyku s jestvujúcim zastavaným územím, v pohľadovo významných bodoch a líniách panorámy mesta v ťažiskových rozvojových lokalitách s uplatnením aktuálnych trendov.

2.15 Požiadavky na riešenie bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry, výroby a rekreácie Požiadavky na riešenie bývania Podľa údajov zo sčítania ľudu, domov a bytov k 26. 05. 2001 bolo v meste Šurany 2 468 domov a 3 746 bytov. Z hľadiska charakteru zástavby prevládajú v meste byty postavené v rodinných domoch, ktoré tvoria 61,1% z celkového počtu bytov. Zastúpenie bytov postavených v bytových domoch je 38,6%, čo už naznačuje mestský charakter zástavby. Priemerný vek domu je 41 rokov. Neobývané byty tvoria 10,1 % z celkového počtu bytov. Z celkového počtu 378 neobývaných bytov bolo 55 bytov neobývaných z dôvodu zmeny užívateľa, 22 bytov bolo určených na rekreáciu, 8 bytov uvoľnených na prestavbu, 29 bytov bolo ako nespôsobilých na bývanie, neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní 28, a 233 bytov z iných dôvodov. Možno predpokladať, že časť týchto bytov budú zaradená v najbližšom období do trvalo obývaného bytového fondu. Počet obyvateľov na 1 trvalo obývaný byt v roku 2001 bola 2,11. Najstarší bytový fond postavený pred rokom 1919 je zastúpený podielom 7,0 % (240 b.j.) z celkového počtu bytov. Najväčšie zastúpenie má bytový fond postavený v rokoch 1946 ‐ 1970, ktorý predstavuje podiel 32,0 (1 074 b. j.). Vybavenosť trvalo obývaných bytov technickou vybavenosťou je priaznivá, keď 81,41 % bytov má kvalitu zodpovedajúcu I. a II. vybavenostnej kategórii. Z celkového počtu trvalo obývaných bytov bolo len 18,59 % s kvalitou podštandardných bytov, pričom zastúpenie bytov IV. kategórie je 15,92 %. Trvalo obývaný bytový fond charakterizuje prevládajúce zastúpenie bytov väčších veľkostných kategórií, keď 45,4 % trvalo obývaných bytov bolo zrealizovaných v 3 izbových a 4 a väčších bytoch 33,3%. Od roku 2001 ‐ 2009 bolo skolaudovaných 59 bytov.


39


Z hľadiska požiadaviek na rozvoj bývania je potrebné: • návrh koncepcie rozvoja bývania vyšpecifikovať podľa spracovaných variant demografického vývoja mesta, •

vytvárať dostatočnú ponuku bývania z hľadiska rozsahu, foriem, veľkostnej, polohovej a kvalitatívnej úrovne bytov, s dôrazom na vytváranie podmienok pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva,

•

kvantifikovať požiadavky na potrebu bytov a navrhnúť štruktúru jednotlivých foriem bytovej výstavby,

•

uvažovať s potrebou bytov pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a malometrážne byty a byty penziónového typu pre najstarších obyvateľov,

•

uvažovať s možnosťou rozšírenia bytového fondu formou nadstavieb podkrovných bytov v bytových domoch v rámci obnovy a rekonštrukcie existujúceho bytového fondu: • •

uvažovať s možnosťou využitia neobývaného bytového fondu formou prinavrátenia do trvalo obývaného bytového fondu, resp. s novou výstavbou, uvažovať s možnosťou využitia disponibilného bytového fondu pre prestavbu a rekonštrukciu (byty III. a IV. kategórie).

Požiadavky na riešenie, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry Školstvo a výchova

V meste Šurany sa nachádzajú dve zariadenia materských škôl, ktoré v školskom roku 2008/2009 navštevovalo spolu 260 detí v trinástich triedach. Materské školy sú lokalizované prevažne v MČ Šurany, v MČ Kostolný Sek, v MČ Nitriansky Hrádok. Základná školská dochádzka je zabezpečovaná v troch plnoorganizovaných základných školách. Zriaďovateľom dvoch základných škôl je mesto, jednej základnej školy cirkev. V školskom roku 2008/2009 navštevovalo základné školy spolu 1046 žiakov, v MČ Kostolný Sek sú v budove bývalej základnej školy dislokované dve triedy, a to siedmy a ôsmy ročník. Zriaďovateľom cirkevnej základnej školy Žofie Bosniakovej je rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra a v školskom roku 2008/2009 ju navštevovalo 170 žiakov v deviatich triedach. Špeciálne školy zastrešuje Spojená škola s organizačnými zložkami ZŠ pri ZZ Trávnica a špeciálna ZŠ, ktorá zaškoľuje žiakov s mentálnym postihnutím (ľahkým, stredným i ťažkým) v meste Šurany a v trojtýždenných turnusoch žiakov na liečebnom pobyte v Trávnici. Špeciálna ZŠ zaškoľovala v školskom roku 2008/2009 v Šuranoch v piatich triedach 40 stálych žiakov, v Trávnici cca 28 – 30 žiakov v turnuse. Mesto Šurany je zriaďovateľom základnej umeleckej školy, ktorá je lokalizovaná na Námestí hrdinov. V školskom roku 2008/2009 základnú umeleckú školu navštevovalo spolu 300 žiakov, ktorí sa vzdelávali v hudobnom, tanečnom a výtvarnom odbore. Stredné školstvo je zastúpené štyrmi strednými školami dennej formy v druhovej štruktúre gymnázium, obchodná akadémia a dve stredné odborné školy a tieto stredné školy majú nadmestskú pôsobnosť. Na týchto stredných školách navštevovalo v školskom roku 2008/2009 celkom 1 573 študentov.


40

Zdravotníctvo

Sústavu zdravotníckych zariadení podľa § 24 zákona o zdravotnej starostlivosti tvoria v meste Šurany nasledovné zdravotnícke zariadenia: ambulancie, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, dialyzačné strediská, polikliniky, samostatné zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, nemocnica NsP lII. typu, psychiatrická liečebňa, liečebňa dlhodobo chorých, verejné lekárne ich pobočky, výdajne zdravotníckych pomôcok a zubné techniky. Súčasťou polikliniky Šurany je i odborná detská liečebňa s celoslovenskou pôsobnosťou nachádzajúcou sa v Trávnici (okres Nové Zámky), ktorá má kapacitu 40 lôžok. Zdravotnícka starostlivosť je zabezpečovaná aj v neštátnych a súkromných zariadeniach v rozptyle na území mesta, ktoré vytvárajú diverzifikované spektrum zdravotníckych služieb. Služby veterinárneho lekára zabezpečuje veterinárna ambulancia. Lekárenské služby v meste poskytujú štyri lekárne, ktoré sú lokalizované v objektoch polikliník a v mestskom centre, ako aj dve očné optiky. Sociálna starostlivosť

Zariadenia sociálnej starostlivosti v meste Šurany zastupuje domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Jesienka – Domov Jesienka je celoročným zariadením s kapacitou 20 miest (desať dvojlôžkových izieb), útulok situovaný v lokalite Kopec č. 18 s kapacitou 18 miest. V tejto istej lokalite prevádzkuje útulok aj charita, Spolok sv. Vincenta de Paul s kapacitou cca 30 miest, opatrovateľská služba ‐ v súčasnosti je v opatrovaní 15 obyvateľov, 30‐tim občanom sa zabezpečujú obedy. Kluby dôchodcov ‐ evidujú v súčasnosti cca 300 členov. Kultúra

Kultúrno‐spoločenskú infraštruktúru v meste zabezpečuje Mestské kultúrne stredisko (MSKS) s kapacitou 300 miest, ktorého organizačnými zložkami sú: Mestská knižnica, kino Hviezda (s kapacitou kinosály 200 miest) a prírodné kino s kapacitou 800 miest (v nevyhovujúcom prevádzkovom stave), kultúrne zariadenia v MČ Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok, Spoločenský dom s kapacitou javiskovej sály 400 miest, Spoločenská hala a Mestské múzeum ‐ Synagóga. Mestská knižnica Michala Matunáka, ktorá disponuje knižničným fondom v rozsahu 51 840 knižničných jednotiek a registruje 1 537 čitateľov. Pobočka Mestskej knižnice sa nachádza tiež v mestskej časti Nitriansky Hrádok. Mestské múzeum – Synagóga je národnou kultúrnou pamiatkou, so stálou expozíciou Mestského múzea. Synagóga slúži aj pre usporiadanie komorných koncertov s kapacitou cca 100 miest a tiež ako galéria. Telovýchova a šport

Materiálna základňa športovej činnosti v meste Šurany je reprezentovaná: Futbalovými štadiónmi disponujú MČ Šurany, MČ Kostolný Sek a MČ Nitriansky Hrádok. Jazdecký areál je vybudovaný na Duklianskej ulici, ktorého súčasťou je parkúrová dostihová dráha, stajne a ďalšie prevádzkové priestory. Možnosti športového rybolovu poskytuje rybník Štrkáreň v Šuranoch a rybník Mederčina v MČ Nitriansky Hrádok.


41

T. č. je vo výstavbe golfové ihrisko a športové letisko pre ultraľahké lietadlá (lokalita Kopec). V riešenom území sa nachádza rekreačný areál Tona s vodnou plochou 0,18 km2, ktorý je t. č. z nevyhovujúcich hygienických dôvodov mimo prevádzky. Sieť zariadení pre telovýchovu, šport a rekreáciu dopĺňajú tenisové kurty (Partizánska ul.), ihriská pre squash (Hledíkova ul.), malé zariadenia ako fitness, posilňovne a detské ihriská a ihriská pre mládež. Komerčná vybavenosť

V komerčnej vybavenosti mesta Šurany prevláda orientácia ich lokalizovania do centrálnej časti mesta. Z obchodných reťazcov majú v Šuranoch zastúpenie COOP Jednota (Krížna ul.), TESCO (Hviezdoslavova ul.) a predajňa Lidl (pri autobusovej stanici). Podľa podkladov z Mestského úradu Šurany (oddelenie podnikateľskej činnosti) sa v súčasnosti nachádza v riešenom území cca 258 prevádzok obchodu, verejného stravovania, verejného ubytovania a služieb. Obchodnú vybavenosť v meste Šurany vytvára sieť s počtom 126 zariadení obchodných prevádzok. Obchodná vybavenosť je sústredená predovšetkým v mestskej časti Šurany, kým mestské časti Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok sú vybavené základnou obsluhou, ktorá sa odvíja od efektívnosti a rentability predaja. V riešenom území sa nachádza široká škála služieb verejného stravovania, v druhovej štruktúre od reštaurácie, hostinca, kaviarne, baru, pizzerie, až po rýchle občerstvenie stravovacích zariadení. Stravovacie zariadenia s počtom 43 sú lokalizované prevažne v mestskej časti Šurany. V ostatných mestských častiach sa nachádzajú stravovacie zariadenia nižších cenových skupín. Verejné ubytovanie priamo v riešenom území poskytujú dve ubytovacie zariadenia – penzión LUNÍK a penzión TYCHÉ s kapacitou spolu 46 lôžok, ktoré dopĺňa ubytovanie v rámci Spoločenského domu. Mestský úrad Šurany (oddelenie podnikateľskej činnosti) eviduje v súčasnosti cca 86 prevádzok a kontaktných miest služieb rôznej druhovej štruktúry. Podobne ako maloobchod, verejné stravovanie a ubytovanie aj služby sú koncentrované prevažne do mestskej časti Šurany. V mestskej časti Kostolný Sek sa nachádza zámočníctvo, oprava chladiarenských zariadení a stolárstvo, v mestskej časti Nitriansky Hrádok maloobchodný sklad. Požiadavky a ciele riešenia

V zmysle ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja vytvoriť podmienky pre rozvoj mesta ako centra osídlenia štvrtej skupiny, čo predpokladá podporovať v týchto centrách predovšetkým rozvoj: • zariadení stredných odborných, resp. učňovských škôl, •

zdravotníckych zariadení s ambulanciami všeobecných lekárov a zubnými ambulanciami,

•

zariadení služieb remeselného charakteru,

•

obchodných zariadení so základným sortimentom tovarov,

•

zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene.


42

Hlavnými cieľmi rozvoja územia mesta Šurany pri spracovaní územného plánu je vytvorenie územných podmienok pre rozvoj sociálnej a komerčnej vybavenosti pre vlastných obyvateľov mesta, ako aj obyvateľov z okolitého územia a zapracovanie známych rozvojových investičných zámerov a akcií v realizačnom procese v tejto oblasti, Pre zvýšenie atraktivity života obyvateľov mesta je potrebné v koncepcii rozvoja mesta sa zamerať na dobudovanie chýbajúcich kapacít v kontexte s nárastom počtu obyvateľov a na zvýšenie štandardu a kvality všetkých zložiek hlavne pre: • sociálnu vybavenosť, •

rozvíjať školstvo na všetkých stupňoch, dobudovať absentujúcu materiálno–technickú základňu,

•

rozvíjať zdravotnú starostlivosť vo všetkých oblastiach – preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej,

•

zabezpečiť rozvoj programu sociálnej starostlivosti a jeho realizáciu pre rôzne vekové, zdravotné a sociálne skupiny občanov a dobudovať sieť sociálnej starostlivosti tak, aby riešené územie bolo v tejto oblasti sebestačné,

•

vo väzbe na predpokladaný demografický vývoj očakávať nárast obyvateľov v poproduktívnom veku a zabezpečiť adekvátne nároky na ubytovacie zariadenia (domovy dôchodcov a domovy – penzióny pre dôchodcov) a služby pre seniorov,

•

nájsť pre špeciálnu základnú školy vyhovujúci spoločný objekt,

•

riešiť rekonštrukciu budovy polikliniky, úpravu exteriéru Mestského múzea – Synagógy, riešiť nevyhovujúci stav letného kina,

•

dobudovať chýbajúce kapacity a prevádzkové priestory Domova Jesienka (plánovaná prístavba objektu so zvýšením kapacity na cca 50 miest),

•

preveriť možnosti v oblasti telovýchovy a športu v kontexte so zdravým životným štýlom vybudovania cyklotrasy Šurany – Nitriansky Hrádok, oddychovej zóny pre deti a mládež v MČ Nitriansky Hrádok a v MČ Kostolný Sek; telovýchovno – športové aktivity rozšíriť o viacúčelové ihriská v časti Argentína a Nový Svet a vytvoriť relaxačnú zónu na Námestí Hrdinov v Šuranoch,

•

v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu dobudovať rekreačný areál Tona o ďalšie športovo‐relaxačné aktivity a do rekreačno‐ športového využitia zahrnúť ďalšie štrkovisko za areálom TONA,

•

dobudovať športové letisko a golfový areál,

•

komerčnú vybavenosť,

•

zlepšovať kvalitatívne parametre existujúcich zariadení komerčnej vybavenosti,

•

vytvárať nové služby súvisiace s rozvojom informačnej spoločnosti.

Požiadavky na riešenie výroby Mesto Šurany možno charakterizovať ako priemyselno‐poľnohospodárske menšie stredné centrum s počtom zamestnancov 1 000 – 2 000 v priemysle. Reformy v spoločnosti po roku 1989 sa v meste najviac dotkli podnikovej sféry. Zanikli veľké podniky Elitex, Calex, ale aj Cukrovar a iné, ktoré zamestnávali obyvateľov samotného mesta ako aj celého regiónu. Uvedenými transformačnými zmenami došlo aj k reštrukturalizácii odvetvovej štruktúry priemyslu v meste. Kým pred rokom 1989 dominoval potravinársky, strojársky a textilný priemysel, v súčasnosti sú v meste Šurany najrozvinutejšie 3 odvetvia, medzi ktorými, z hľadiska


43

zamestnanosti dominuje elektrotechnický priemysel s 52,7% pracovníkov, strojárenský priemysel s 21,3% pracovníkov, kovospracujúci priemysel s 7,1% pracovníkov, doplnený je textilným priemyslom s 5,7% pracovníkov a potravinárskym priemyslom s 3,7% pracovníkov. V západnej časti ‐ UO č. 19 sú lokalizované areály pozdĺž cesty II/580 ‐ Mlyn Šurany s.r.o., Lindenmaier Slovakia s.r.o., Sehwa SK s.r.o., ALBA‐PACT Facilities s.r.o., Roffelsen Plastics Slovakia s.r.o., EST COMPANY s.r.o., CFF s.r.o. V juhovýchodnej časti – UO č. 22 v bývalom areáli ELITEX je lokalizovaná firma Bang Joo Electronics Slovakia s.r.o. (elektrotechnický priemysel) V južnej časti ‐ UO č. 04 sú lokalizované nefunkčný areál Cukrovaru (zastavená výroba 2000), Woodpan s.r.o.. Vzhľadom na dlhotrvajúce nejasné rozvojové zámery majiteľov cukrovaru na funkčné využitie územia, dochádza k postupnej devastácii objektov a priestorov areálu, čo z pohľadu mesta tvorí problém pri utváraní celkovej koncepcie funkčného využitia územia mesta aj vzhľadom na jeho značnú rozlohu, ležiacu prakticky v centrálnej polohe mesta. K postupnej transformácii došlo po roku 1989 aj v oblasti poľnohospodárskej výroby, ktorá čiastočne vyplývala z reštrukturalizácie odvetvovej štruktúry priemyselnej výroby v meste. Kým do roku 1989 v meste prevládal potravinársky priemysel ‐ hlavne dominantný podnik Cukrovar, ktorý bol naviazaný na pestovanie primárnych surovín – cukrová repa, po roku 1989 došlo k postupnému utlmovaniu výroby v Cukrovare až k následnému ukončeniu výroby. Poľnohospodársku pôdu na území mesta Šurany obhospodarujú nasledovné subjekty: POĽNO‐SME, s.r.o. Palárikovo (Výroba kŕmnych zmesí, služby pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, predaj poľnohospodárskych produktov a živých zvierat), AGROVIKONT, s.r.o. Bánov B. Nemcovej (Chov a predaj hovädzieho dobytka, produkcia mlieka), AMETYST‐AGRO, s.r.o. Šurany, Kaparáš, AGRO HRÁDOK, s.r.o. Šurany, a 27 SHR. Jednotlivé poľnohospodárske družstvá – dvory sú v súčasnej dobe stabilizované s výnimkou dvora Kaparáš využívaného pre poľnohospodárske účely len čiastočne. Požiadavky a ciele riešenia

•

V návrhu ÚPN mesta uvažovať s efektívnejším využitím výrobných území, vrátane intenzifikácie využitia jednotlivých existujúcich výrobných areálov,

•

areály poľnohospodárskej výroby považovať za stabilizované, pričom pre dvor Kaparáš preveriť možnosť lokalizácie doplnkových podnikateľských aktivít na báze komunálnej výroby a služieb,

•

vo vzťahu na vlastnícke vzťahy, preveriť najoptimálnejšie využitie nefunkčného areálu cukrovaru, pričom je potrebné zohľadniť jeho polohu ležiacu v bezprostrednej väzbe na vymedzené územie CMZ,

•

v kontexte s rozvojom malého a stredného podnikania a s potrebou vytvárať nové pracovné príležitosti preveriť možnosť vybudovania priemyselnej zóny a logistického centra v lokalite Argentína.

Požiadavky na riešenie rekreácie a cestovného ruchu Charakteristika súčasného stavu

V zmysle Regionalizácie cestovného ruchu v SR (MH SR 2005 – Ústav turizmu, AUREX s.r.o.), patrí územia mesta Šurany do Nitrianskeho regiónu cestovného ruchu, ktorý je v


44

strednobom horizonte začlenený do III. kategórie s nadregionálnym významom a v dlhodobom horizonte do II. kategórie s národným významom. Takmer celé územie zaberá poľnohospodársky intenzívne využívaná krajina, umožňujúca vznik len bodových lokalít (bagroviská, termálne kúpaliská), prerušovaná tokmi siete s vhodnými úsekmi pre rekreáciu. Nosné priestory pre zabezpečovanie požiadaviek každodennej rekreácie bývajúcich obyvateľov mesta, resp. aj návštevníkov sú sústredené vo východnej časti zastavaného územia mesta. Sú to lokality naviazané na vodné plochy – rekreačné stredisko TONA (UO č.5), v súčasnosti nefunkčné, staré štrkovisko (UO č. 17 Pri jazere), ktoré si udržuje prírodný charakter, pričom je určené pre rekreačný a športový rybolov bez potreby budovať ďalšie objekty a zariadenia. Ďalšia lokalita tiež v UO č. 17 je špecificky orientovaná, prezentuje ju Jazdecký klub s parkúrom a chovom koní s dostihovou dráhou a náväzných zariadení. Dostihy na dráhe v Šuranoch sa konajú od roku 1968. Rekreačno – športovú funkciu dopĺňajú areály futbalových štadiónov v MČ Šurany, Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok, novootvorené golfové ihrisko naviazané na športové letisko v lokalite Kopec. V k. ú. Šurany pozdĺž cesty II/580 sa nachádza záhradkárska osada s cca 25 chatkami. Požiadavky a ciele riešenia

V návrhu ÚPN mesta riešiť: • preveriť možnosti vybudovania cyklotrasy Šurany – Nitriansky Hrádok, oddychovej zóny pre deti a mládež v MČ Nitriansky Hrádok a v MČ Kostolný Sek; telovýchovno – športové aktivity rozšíriť o viacúčelové ihriská v časti Argentína a Nový Svet a vytvoriť relaxačnú zónu na Námestí Hrdinov v Šuranoch, •

v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu dobudovať rekreačný areál Tona o ďalšie športovo‐relaxačné aktivity a do rekreačno‐ športového využitia zahrnúť ďalšie štrkovisko za areálom TONA,

•

dobudovať športové letisko a golfový areál,

•

záhradkársku osadu pozdĺž cesty II/580 považovať za stabilizovanú.

2.16 Požiadavky z hľadiska životného prostredia Znečistenie ovzdušia V rámci Environmentálne regionalizácie Slovenskej republiky (SAŽP, 2008) sa riešené územie nachádza v Dolnopovažskej zaťaženej oblasti. Väčšia časť územia katastrálneho územia sa nachádza v prostredí narušenom a východná časť územia sa nachádza v kvalitatívne najhoršom prostredí ‐ silne narušenom. Vo okrese Nové Zámky bolo v roku 2007 evidovaných 183 zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 15 veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia a 168 malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad vývoja množstva základných znečisťujúcich látok v okrese Nové Zámky ako aj v susedných okresoch v rokoch 2005 až 2007. Z uvedeného prehľadu možno skonštatovať, že vývoj množstva znečisťujúcich látok v okresoch Šaľa, Nitra, Komárno má priaznivú tendenciu, avšak nepriaznivý vývoj možno pozorovať v okrese Galanta v množstve NO2 a CO a v okrese nové Zámky v množstve SO2.


45

Kvalita povrchovej vody Najvýznamnejšími vodnými tokmi v území sú rieka Nitra a Malá Nitra, ktoré vykazujú silné znečistenie vody. Najväčším znečisťovateľom rieky Nitry sú Chemické závody v Novákoch a elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch, ČOV v Krškanoch a rôzne podniky v meste Nitra. Pre riešené územie mesta Šurany je najbližší hodnotiaci profil toku Malá Nitra v mieste odberu Malá Nitra – pod Šuranmi (km 0,8). Z prehľadu v nasledujúcej tabuľke možno skonštatovať, že kvalita vody v toku Malá Nitra sa v sledovaných obdobiach v rokoch 2002/2003 a 2005/2006 zhoršila v ukazovateľoch kyslíkový režim, biologické ukazovatele, mikrobiologické ukazovatele a mikropolutanty a v ukazovateľoch základné fyzikálno‐ chemické ukazovateľa, nutrienty a mikropolutanty sa trieda nezmenila. Kvalita podzemnej vody Znečistenie podzemných vôd pochádza z infiltrácie povrchových vôd do riečnych sedimentov, z priemyselných hnojív, znečistených zrážkových vôd, skládok odpadov, priemyselných a odpadových vôd mestských a sídelných aglomerácií a poľnohospodárstva. Pri celkovom zhodnotení hodnôt celkovo k zvýšeniu železa, mangánu, dusičnanov, chloridov a niektorých stopových prvkov. SK1000400P Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov j. časti oblasti povodia Váhu (kvartérny útvar) Oblasť zasahuje do východnej časti riešeného územia. Podzemné vody oblasti SK10000400P sú ovplyvňované antropogénnou činnosťou vo všetkých častiach útvaru. Medzi najviac prekračované ukazovatele patrí mangán, železo, chloridy a amónne ióny, ktoré sú dôsledkom prevažne poľnohospodárskej a priemyselnej činnosti. SK2001000P Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh (predkvartérny útvar) V riešenom území sa nenachádza monitorovací objekt, preto uvádzame najbližšie stanice v Rastislaviciach a Bajči. Pôda Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia. Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú environmentálnu funkciu pôd, patria najmä zhutňovanie, acidifikácia, neuvážené meliorácie a rekultivácie, nadmerná chemizácia, emisno‐ imisná kontaminácia a zvyšujúca sa erózia. Okrem degradačných faktorov znižujúcich kvalitu pôdy dochádza i k jej prevodu na nepoľnohospodárske účely. Výstavbou sú ohrozené najmä kvalitné poľnohospodárske pôdy v okolí sídiel. Na plošnej kontaminácii pôd sa najväčšou mierou podieľajú najmä nasledujúce činitele: • výskyt prirodzenej kontaminácie pôd rizikovými prvkami z geochemických anomálií, •

vplyv globálnych emisií pochádzajúci prevažne zo zahraničných zdrojov, prejavuje sa zvýšeným obsahom Cd, Pb, Cr, As,

•

vplyv vnútroštátnych zdrojov s lokálnym až regionálnym dosahom z rôznych druhov priemyslu, najmä však zdroje v Duslo, a.s. Šaľa

•

vplyv poľnohospodárstva (najmä obsah Cd z fosforečných hnojív, ako aj priemyselné komposty a kaly z ČOV),


46

•

vplyv emisií z dopravných prostriedkov.

Značná časť riešeného územia je poľnohospodársky intenzívne využívaná. Rozvoj veľkoplošného hospodárenia na pôde má za následok zníženie ekologickej kvality priestorovej štruktúry krajiny a ohrozenie jej ekologickej stability. Zmenami v štruktúre využitia pozemkov dochádzalo v minulosti k rozorávaniu medzí a terénnych nerovností, ktoré boli porastené vegetáciou. Poľnohospodárska pôda sa tak stala náchylnejšou na vodnú a veternú eróziu. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov a to na poľnohospodárskom ako aj lesnom pôdnom fonde. V okolí týchto skládok sa môžu koncentrovať neznáme a často veľmi toxické látky. Podľa mapy kontaminácie pôd (Čurlík, J., a kol., In: Atlas krajiny SR, 2002) sa riešené územie nachádza v kategórii nekontaminovaných pôd resp. mierne kontaminovaných pôd. Degradácia pôdy

Z hľadiska rozšírenia a významu sú v záujmovom území relevantné hlavne procesy fyzikálnej degradácie, z ktorých je najdôležitejšia vodná, veterná erózia a náchylnosť na zhutnenie. Vodná erózia pôdy je proces uvoľňovania, transportu a sedimentácie pôdnych častíc vplyvom energie povrchovo tečúcej (prevažne dažďovej) vody. Intenzita tohto procesu je daná pôsobením viacerých faktorov, menovite eróznej účinnosti zrážok (intenzity a trvania dažďa), erodibility pôdy (jej odolnosti voči rozrušovaniu vodou, danej hlavne textúrou, štruktúrou a obsahom a kvalitou pôdnej organickej hmoty ‐ humusu), sklonu a dĺžky svahu, vegetačného faktora a realizovaných protieróznych opatrení. Z uvedených faktorov hrá v našich podmienkach rozhodujúcu úlohu sklon svahu a vegetačný kryt. Z hľadiska ohrozenia pôd vodnou eróziou v riešenom území nehrozí žiadne riziko ohrozenia pôd. Z hľadiska ohrozenia pôd veternou eróziou sú v riešenom území ohrozené najmä černozeme typické až černozeme hnedozemné a regozeme arenické, ktoré sa nachádzajú v juhozápadnej časti katastrálneho územia Šurany. Z hľadiska náchylnosti pôdy na zhutnenie je prevažná časť poľnohospodárskej pôdy 76,76 % náchylná na sekundárne zhutnenie, ktoré je spôsobené antropogénnou činnosťou, 12,16 % pôdy je náchylnej na primárne zhutneni, ktoré je podmienené genetickými vlastnosťami pôdy a 6,18 % pôdy je náchylné na primárne aj sekundárne zhutnenie. Rizikové faktory K rizikovým faktorom, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva, patria: hluk, prašnosť, ionizujúce žiarenie, chemické látky, vibrácie, chemické karcinogény, infekčné prostredie. Zo všetkých rizikových faktorov prostredia má z hľadiska podielu na exponovaní obyvateľstva v obci Selice najväčší podiel hluk. Ide však len o odhad na základe zovšeobecnenia, nakoľko konkrétne merania sa v území nevykonávajú. Seizmické javy

Z hľadiska ohrozenia územia seizmicitou v katastrálnom území obce je možné predpokladať intenzitu 7° ‐ 8° MSK – 64. Seizmické ohrozenie v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží pre 90 % pravdepodobnosť nepresiahnutia počas 50 rokov sa pohybuje v intervale >1,00 m.s‐2.


47

Radónové riziko

Ožiarenie z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podložia stavieb. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým účinkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, voľbou stavebných materiálov a spôsobom realizácie stavieb. Ide o nový prístup, s ktorým sa musí v územnom plánovaní i v rezorte stavebníctva počítať. Podľa mapy Prognóza radónového rizika (Čížek, P., a kol., In: Atlas krajiny SR, 2002) sa celé riešené územie v oblasti s nízkym radónovým rizikom. Prírodná rádioaktivita hornín

Prírodné zdroje rádioaktivity sú súčasťou prírodného prostredia. Patrí k nim kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry. Prirodzená rádioaktivita hornín je v podstate podmienená prítomnosťou K, U a Th. Tieto prvky emitujú gama žiarenie a podmieňujú vonkajšie ožiarenie. Horniny používané ako stavebné suroviny sa stávajú zdrojom radiácie v budovách. Z tohto hľadiska je posúdenie rádioaktivity stavebných surovín a stavebných materiálov veľmi významné a je ho potrebné sústavne sledovať. Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany stanovuje vyhláška č. 12 Ministerstva zdravotníctva SR z 13. decembra 2000. Možno skonštatovať, že z hľadiska prírodnej rádioaktivity hornín (Gluch, A., ŠGÚDŠ, 2009) sa katastrálne územia mesta Šurany nachádzajú v oblasti 10‐14 ur. Zaťaženie hlukom

Hluk a vibrácie patria k najvážnejším rizikovým faktorom zdravia človeka, avšak vplývajú aj na živočíšstvo. Negatívne pôsobia na zdravotný stav ľudí, vyvolávajú poruchy sluchu, psychiky, zapríčiňujú neurózy. Vibrácie sú aj poškodzujúcim faktorom stavieb a konštrukcií. Zdrojom negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie v intraviláne riešeného územia je zdrojová a cieľová vnútrosídlová doprava a v niektorých profiloch prevládajúca tranzitná doprava. Intenzívnu dopravu môžeme považovať za prevažne líniový stresový faktor, ktorý negatívne vplýva na okolitú krajinu pozdĺž dopravných koridorov. Lokálnymi zdrojmi hluku sú malé výrobné prevádzky v obci. Najvyššie povolené hladiny vonkajšieho hluku z dopravy sú určené súčtom základnej hladiny hluku a korekcií povolených pre dané využitie územia. Tieto hodnoty platia pre územie v bezprostrednom dotyku s hore uvedenými komunikáciami. Pre ostatné územie platí: • územie s prevahou bývania LAeq = 55 dB(A) •

územie s prevahou športovo‐ rekreačných aktivít

LAeq = 45 dB(A)

V riešenom území nie sú vykonávané merania hluku. Na základe intenzity dopravy v riešenom území však možno predpokladať, že zmieňované hladiny hluku nie sú prekračované.


48

Zápach

Okrem zaťaženia prostredia hlukom a vibráciami kvalitu životného prostredia človeka negatívne ovplyvňuje aj zaťaženie prostredia pachom. Tento faktor je ťažko merateľný, vyskytuje sa zväčša len lokálne v okolí bodových zdrojov, ako sú farmy živočíšnej výroby, skládky odpadu, poľné hnojiská a pod. Tieto lokality tiež často predstavujú aj zdroje bakteriologických nákaz. Zvlášť to platí pre teplé letné obdobie, kedy sa toto riziko výrazne zvyšuje. V riešenom území sa nenachádzajú významné zdroje znečistenia ovzdušia, za menšie možno považovať skládku odpadu a areály živočíšnej výroby. Požiadavky a ciele riešenia

Z hľadiska zlepšenia a skvalitnenia životného prostredia je potrebné: • sledovať zdroje znečistenia ovzdušia v obci, •

stavby poľnohospodárskeho drobnochovu umiestňovať iba v okrajových častiach obce v dostatočnej vzdialenosti od stavieb na bývanie,

•

na hraniciach bývania s plochami výroby a podnikateľských aktivít umiestňovať len výrobné prevádzky, ktoré s vlastnou špecializáciou nebudú po stránke hlučnosti znečisťovania ovzdušia negatívne vplývať na okolité prostredie,

2.17 Výstupy z krajinnoekologického plánu V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov bol v rámci prieskumov a rozborov vypracovaný krajinnoekologický plán, ktorého výstupy sú premietnuté do identifikácie problémov v území ako aj do problémového výkresu. V zmysle vyššie uvedeného a na základe záverov prieskumov a rozborov možno v zastavanom území ako aj k. ú. identifikovať nasledovné problémy: Environmentálne problémy Na základe zistení z analýz a syntéz riešeného územia ako hlavné problémy územia definujeme: • nízka ekologická stabilita územia, •

vysoký podiel veľkoblokovej ornej pôdy a vysoký stupeň zornenia,

•

absencia nelesnej drevinnej vegetácie v celom území,

•

narušený krajinný obraz,

•

regulované vodné toky bez brehových porastov,

•

silné znečistenie vodných tokov (V. trieda znečistenia),

•

znečistenie podzemných vôd (mangán, železo, chloridy, arzén, amónne ióny),

•

bariérový efekt železnice a ciest,

•

environmentálna záťaž – odkaliská cukrovaru,

•

skládka odpadu (na rekultiváciu),

•

záber pôdy na nepoľnohospodárske účely,

•

odvodnenie a závlahy,

•

divoké skládky odpadu,


49

•

trasa elektrického nadzemného vedenia, trasy energovodov a produktovodov,

•

ťažba štrku,

•

znečistené ovzdušie (SZZO a VZZO).

Opatrenia vyplývajúce z KEP Návrhy pre ornú pôdu

V rámci poľnohospodárskej pôdy je prevládajúcim druhom pozemku orná pôda, ktorá zaberá 4 311,60 ha, čo predstavuje až 87,52 %, zvyšok tvoria trvalé trávnaté porasty 4,91 %, ovocné sady 3,65 % a vinice 0,65 %. Podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery plochy katastrálnych území je 82,37 %. Preto je potrebné: • v rámci optimálnejšieho usporiadania ornej pôdy rozčleniť veľkoblokovú ornú pôdu na menšie celky a vzniknuté hranice doplniť pásmi nelesnej drevinnej vegetácie, •

eliminovať pestovanie monokultúr zavedením osevných postupov so striedaním plodín,

•

v miestach kontaktu ornej pôdy s prvkami územného systému ekologickej stability prejsť k menšej parcelácii a zmene využívania ‐ vytvoriť tzv. pufrovaciu zónu z travobylinných porastov a maloblokovej ornej pôdy,

•

obmedziť záber kvalitnej ornej pôdy na nepoľnohospodárske účely,

•

na poľných cestách doplniť stromoradia s krovinným plášťom,

•

zachovať existujúcu maloblokovú ornú pôdu,

•

na pôdach ohrozených eróziou aplikovať protierózne opatrenia,

•

vylúčiť pestovanie plodín podporujúcich eróziu,

•

obmedziť používanie agrochemikálií.

Návrh ekostabilizačných opatrení z hľadiska ochrany a využívania lesných porastov

Plocha lesov v riešenom území je 201,48 ha, čo predstavuje 3,36 % lesnatosť územia, teda veľmi nízku lesnatosť pre intenzívne obrábanú poľnohospodársku krajinu. V rámci katastrálnych území Šurany a Nitriansky Hrádok tvoria hospodárske lesy 150,49 ha (74,63 %), ochranné lesy 27,30 ha (13,58 %) a lesy osobitného určenia 23,69 ha (11,79 %). Návrhy pre lesné porasty: • v porastoch s vhodným drevinovým zložením a štruktúrou používať podrastový a výberkový hospodársky spôsob, •

eliminovať výsadbu monokultúr a prebierkou odstraňovať nepôvodné a invázne druhy a postupne ich nahrádzať druhmi potenciálnej prirodzenej vegetácie,

•

postupné nahradenie agátu bieleho druhmi podľa potenciálnej prirodzenej vegetácie,

•

zabrániť šíreniu inváznych druhov drevín a zabezpečiť odstraňovanie náletu týchto druhov.

Návrh ekostabilizačných opatrení z hľadiska tvorby a doplnenia NDV

Nelesná drevinná a krovinná vegetácia predstavuje významný prvok v poľnohospodársky využívanej krajine, ktorý v riešenom území absentuje. Preto je potrebné: • pozdĺž účelových komunikácií doplniť línie listnatých stromov s krovinnou vegetáciou tvorené druhmi potenciálnej vegetácie,


50

•

realizovať výsadbu línií resp. alejí drevín (tam kde je možné situovať vyššie dreviny) s izolačno‐ochrannou funkciou popri cestách a na hraniciach technických objektov ‐ s rešpektovaním obmedzení pre výsadbu v ochranných pásmach týchto objektov,

•

vytvoriť remízky s približnou rozlohou 0,5 ha na veľkoblokovej ornej pôde.

Návrh ekostabilizačných opatrení z hľadiska ochrany a tvorby prvkov územného systému ekologickej stability

Návrh prvkov kostry MÚSES vychádza zo zásad stanovených v RÚSES okresu Nové Zámky resp. RÚSES ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja a nadväzuje na existujúce prvky RÚSES. Prvky miestnych biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov boli navrhnuté tak, aby vytvorili funkčný systém, ktorý zabezpečí ochranu prirodzeného genofondu v prirodzených stanovištiach, ktoré sa nachádzajú v človekom využívanej krajine. Celkovo bolo navrhnutých 17 miestnych biocentier s rozlohou 546,26 ha a 10 miestnych biokoridorov s celkovou dĺžkou 31 km. Na sieť navrhnutých miestnych biocentier a biokoridorov je naviazaná sieť navrhnutých interakčných prvkov plošných a líniových. • zvýšiť podiel ekostabilizačných prvkov v poľnohospodárskej krajine – doplniť prvky kostry MÚSES – biocentrá, biokoridory a interakčné prvky, •

fragmenty lesa a izolované prvky prepojiť s ostatný prvkami v krajine,

•

vzhľadom na dispozície územia zvýšiť spojitosť biokoridorov,

•

zachovať súčasný stav existujúcich prvkov a doplniť ďalšie prvky najmä, čím dôjde k posilneniu ekologickej stability v území.

Návrh ekostabilizačných opatrení z hľadiska ochrany vodných tokov a brehových porastov

•

údržba a revitalizácia brehových porastov,

•

doplnenie a posilnenie brehových porastov druhmi vhodnými pre dané stanovištia popri tokoch: Nitra, Malá Nitra, Žitava, Nový kanál a ďalšie toky a kanály,

•

monitoring a odstraňovanie inváznych druhov drevín.

2.18 Osobitné požiadavky z hľadiska poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy Poľnohospodárska pôda V rámci poľnohospodárskej pôdy je prevládajúcim druhom pozemku orná pôda, ktorá zaberá 4 311,60 ha, čo predstavuje až 87,52 %, zvyšok tvoria trvalé trávnaté porasty 4,91 %, ovocné sady 3,65 % a vinice 0,65 %. Podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery plochy katastrálnych území je 82,37, pričom najväčší index zornenia je v Nitrianskom Hrádku 83,50. Bonita pôdy

V riešenom území sa vyskytujú pôdy zaradené do kvalitatívnych skupín č. 1. až 8., pričom najväčšie zastúpenie majú pôdy skupín č. 1., 2. a 3. Zo zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy vyplýva požiadavka ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorá ustanovuje, že poľnohospodársku pôdu možno využiť na nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. V riešenom území sa nachádza pôda 1., 2., 3. a 4. kvalitatívnej skupiny, teda pôda ktorú je potrebné chrániť. Táto chránená poľnohospodárska pôda predstavuje 83,55 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy, pričom ZADANIE ÚPN MESTA ŠURANY

51

najväčšie zastúpenie má pôda 2. kvalitatívnej skupiny (60,62 %), 1. skupiny (11,49 %), 3. skupiny (8,51 %) a najmenej má pôda 4. skupiny (2,93 %). V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad bonitovaných pôdno‐ekologických jednotiek aj so zaradením do kvalitatívnej skupiny podľa zákona č. 220/2004 Z. z. Požiadavky a ciele riešenia

Z hľadiska ochrany a racionálneho využívania je potrebné: • chrániť poľnohospodársku pôdu osobitne chránenú v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, •

v rámci optimálnejšieho usporiadania ornej pôdy je potrebné reorganizáciou poľnohospodárskej pôdy rozčleniť veľkobokové polia na menšia lány a vzniknuté hranice doplniť NDV (najmä v južnej časti územia),

•

vylúčiť pestovanie plodín podporujúcich eróziu,

•

na poľných cestách doplniť stromoradia s krovinným plášťom najmä v lokalitách s veľkoblokovou ornou pôdou,

•

umelé lúky postupne premeniť na lúky s pestrejším druhovým zložením,

•

zabezpečiť pravidelné kosenie nevyužívaných lúk a odstraňovanie biomasy,

•

odstraňovanie náletových drevín,

•

rešpektovať hydromelioračné stavby v k. ú. obce,

•

nemeniť hydrologický režim územia a neodvodňovať.

Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany lesného pôdneho fondu Plocha lesov podľa údajov Národného lesníckeho centra k 31.12. 2004 tvoria 201,48 ha, čo predstavuje 3,36 % lesnatosť územia, teda veľmi nízku lesnatosť pre intenzívne obrábanú poľnohospodársku krajinu. V rámci katastrálnych území Šurany a Nitriansky Hrádok tvoria hospodárske lesy 150,49 ha (74,63 %), ochranné lesy 27,30 ha (13,58 %) a lesy osobitného určenia 23,69 ha (11,79 %). Požiadavky a ciele riešenia

•

rešpektovať lesnú pôdu v katastrálnom území obce,

•

rešpektovať ochranné pásmo lesa 50 m v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z.,

•

v porastoch s vhodným drevinovým zložením a štruktúrou používať podrastový a výberkový hospodársky spôsob,

•

pri obnove používať pôvodné domáce dreviny blízke pôvodným prirodzeným spoločenstvám vhodné pre dané stanovištia,

•

vylúčiť vysádzanie nepôvodných drevín a postupne zrealizovať rekonštrukciu týchto porastov k zloženiu blízkemu pôvodnej vegetácie,

•

rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu o pozemky porastené lesnými drevinami, evidované v katastri nehnuteľností v druhu poľnohospodárska pôda (biele plochy),

•

vytvárať územno‐technické predpoklady na zachovanie stability lesných porastov lužných stanovíšť, zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným zásahom posúdiť jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňové opatrenia,


52

•

pri úprave pozemkov riešiť ochranu poľnohospodárskej pôdy pred veternou eróziou sústavou vetrolamov v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability.

2.19 Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné riešiť ÚPN – Z V návrhu ÚPN vymedziť časti územia mesta, ktoré je potrebné riešiť formou územného plánu zóny. Požiadavku stanoviť najmä pre rozvojové územia, územie CMZ, oddychové a rekreačné územia, územia navrhované na zmeny funkčného využitia resp. intenzifikáciu.

2.20 Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia Požiadavky na reguláciu priestorového usporiadania a funkčného využívania stanoviť v súlade s §13 stavebného zákona a §12 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. Reguláciu špecifikovať pre zastavané územie, navrhované rozvojové územia a voľnú krajinu, v členení na priestorovo homogénne jednotky – bloky, v nasledovnej štruktúre: • Základná charakteristika •

Vymedzenie bloku

•

Funkčné využitie so stanovením: • • • •

prípustného funkčného využitia, podmienečne prípustné funkčné využitie. neprípustné funkčné využitie, regulácie spôsobu a intenzity využitia územia,

2.21 Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby V súlade s §108 stavebného zákona v rámci ÚPN obce vymedziť verejnoprospešné stavby. Do záväznej časti premietnuť VPS vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja: 1. V oblasti cestnej dopravy: 1.1 trasy a zariadenia multimodálnych koridorov (hlavná sieť TEN‐T) 1.1.1 multimodálny koridor č. IV. Bratislava– Nové Zámky – Štúrovo – MR lokalizovaný pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, Vážska vodná cesta v úseku Komárno – Sereď, 1.2 trasy a zariadenia doplnkových koridorov TEN‐T“ 1.2.3 výhľadovú súčasť doplnkovej siete cestných komunikácií „TEN‐T“ diaľnica D1 (priestor Madunice/Leopoldov) – Hlohovec – Nitra – Nové Zámky – Komárno – MR Komárom, 1.3 trasy a zariadenia komunikácií zaradených do európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC) 1.3.2 výhľadová súčasť siete železničných tratí Nové Zámky – Šurany – Kozárovce ‐ Zvolen 1.5 trasy a zariadenia celoštátnej úrovne, 1.5.1 cestné komunikácie Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš (rýchlostná komunikácia R7), 1.6 dopravné siete nadregionálnej úrovne 1.6.1 železničné trate Šurany – Nitra – Prievidza, 1.6.2 cestné komunikácie


53

Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo, 1.7 obchvat mesta Šurany na ceste II/580 1.13 preložka cesty I/64 Nitra – Komárno mimo zastavané územie v kategórii C11,5/80 s možnosťou prebudovania na štvorpruhovú cestu podľa nárastu dopravnej záťaže s mimoúrovňovými križovatkami s ostatnými cestami a s pripojením na južný obchvat mesta Nitra, s možnosťou dobudovania vo výhľade na R v závislosti na intenzite medzinárodnej dopravy, 2.29 obchvat mesta Šurany na ceste II/580 5. V oblasti vodného hospodárstva 5.3 verejné kanalizácie v jednotlivých aglomeráciách 5.3.6 aglomerácia Šurany 6. V oblasti energetiky: 6.3. realizácia linky 400 kV Gabčíkovo–Nové Zámky–Veľký Ďur,

Ďalšie VPS obce budú vyšpecifikované v rámci konceptu riešenia resp. Návrhu ÚPN mesta.

2.22 Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu ÚPN mesta Šurany vypracovať v súlade so stavebným zákonom a vyhláškou MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, Metodickým usmernením obstarávania a spracovávania územného plánu obce (vydaného MŽP SR v roku 2001). Rozsah a obsah ÚPN spracovať v zmysle §12 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. v členení na: • Textovú a tabuľkovú časť •

Grafickú časť • • • • • • •

Širšie vzťahy M 1:50 000 Komplexný výkres priestorového uspor. a funkčného využívania územia M 1: 5000 Výkres verejného dopravného vybavenia M 1: 5000 Výkres verejného technického vybavenia M 1: 5000 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov ÚSES M 1: 10 000 Výkres perspektívneho použitia PP a LP na nepoľnohospodárske účely M 1: 5000 Výkres záväzných častí návrhu územného plánu M 1: 5000

V textovej a grafickej časti zdokumentovať smernú a záväznú časť navrhovaného riešenia.


54

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA ŠURANY

Recommend Documents