Uvítanie prvákov (str. 2) Ako pomáhajú naši študenti (str. 6) Bezpečné závislosti (str. 12) ...navždy sa zachová... (str. 3)

Uvítanie prvákov (str. 2)

...navždy sa zachová... (str. 3)

Gratulujeme pani riaditeľke (str. 4)

Patróni tried 2011/2012 (str. 5)

Ako pomáhajú naši študenti (str. 6)

Leonardo da Vinci (str. 7)

DEXTER 20.výročie Strednej zdravotníckej školy Márie Terézie Schererovej (str. 9)

Ocenení študenti (str. 10)

Prváci sa udomácnili (str.10)

„Bezpečné“ závislosti (str. 12)

Advent – čas upratovania v SRDCI (str. 14)

Dexter ročník 2011/2012, číslo 1-2

Úvod Dostáva sa Vám do „rúk“ nové číslo školského časopisu Dexter – pravý, originálny. Tentokrát sa Vám prihovárame tesne pred Vianocami, a tým sú ovplyvnené aj jednotlivé príspevky, ktoré sme pripravili. Väčšina z nich sa týka najkrajších sviatkov v roku, no nezabudli sme ani na udalosti a akcie, ktoré sú dôležité pre našu školu. Pripomenieme si aj to, že tento rok sa Stredná zdravotnícka škola Márie Terézie Schererovej „dožíva“ svojej dvadsiatky. Neobídeme ani novodobú závislosť Facebooku, pár slovami sa vrátime ku minuloročnému projektu Leonardo da Vinci, a môžete si prečítať aj to, ako sa na našej škole cítia prváci.

Uvítanie prvákov Dňa 26.10.2011 sa v priestoroch internátnej jedálne uskutočnila slávnosť prijímania prvákov tzv. bažantský večierok. Hlavnými organizátormi boli študenti druhých

ročníkov, ktorým pomohli triedne profesorky Mgr. Daniela Brčeková a Mgr. Ľubica Prančíková. Pre žiakov prvých ročníkov boli pripravené úlohy, ktoré sa väčšine podarilo splniť. Nechýbala ani obľúbená módna prehliadka, na ktorej chlapci ukázali svoje pekné nohy . Každý z prvákov bol ostužkovaný, dostal darček a samozrejme certifikát. Veľmi ich potešilo chutné predjedielko a zábava pokračovala diskotékou. Na záver musím skonštatovať, že ten, kto nebol, môže ľutovať.

2


...navždy sa zachová... 15. október 2011 bol dňom, ktorý „navždy sa zachová“ v mysli a pamäti našich štvrtákov – maturantov. Práve vtedy sa totiž konala ich stužková slávnosť, ktorou symbolicky vykročili do sveta dospelých. Ako sa spieva v jednej známej pesničke, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou každej stužkovej, aj my sme mohli pozorovať „...obleky, kravaty...“,„...dievčatá zmenené šatami na dámy...“. Hemžilo sa to rozšafnými úsmevmi našich mladých, čerstvých dospelákov, ktorí sa snažili čo najlepšie zvládať prvé galantné a elegantné kroky na parkete i mimo neho, a to všetko občas pokropené slzou dojatia ich rodičov. Učitelia sa snažili, dúfame úspešne, pripomenúť si to pekné, čo spolu s nimi za takmer už štyri roky zažili a zabudnúť na menej príjemné výstrelky študentov, ktoré sú asi ale nevyhnutnou súčasťou dospievania.

Slávnostný deň sa pre všetkých zúčastnených začal slávnostnou svätou omšou v Kostole Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch a pokračoval oficiálnym odovzdávaním maturitných stužiek a slávnostnými príhovormi v Kultúrnom dome v Liptovských Sliačoch. Po ňom nasledovala zábava až do skorého rána a veríme, že všetci boli s priebehom stužkovej spokojní.

3


Tak ako zelená stužka vyčarila hrdosť, radosť a nádej na tvárach maturantov v tento deň, veríme, že ich bude sprevádzať aj zvyškom tohto školského roka. My im prajeme najmä veľa sily a energie, a tiež múdrosti a rozvahy v týždňoch, ktoré im do skúšky dospelosti ostávajú. A tiež prajeme sebe aj im, aby s drahocenným časom, ktorý teraz bude plynúť akosi neúprosne rýchlejšie, nakladali zodpovedne a venovali ho najmä štúdiu.:)

Gratulujeme pani riaditeľke Ako ste si už možno na stránke školy prečítali, MUDr. Ľubomíra Albertyová, riaditeľka Strednej zdravotníckej školy Márie Terézie Schererovej, bola 19. októbra 2011 ocenená Komisiou Konferencie biskupov Slovenska pre katechizáciu a školstvo, Subkomisiou KBS pre cirkevné a ostatné školy, za významný prínos v oblasti školstva a výchovy. Pani riaditeľka Albertyová je osobnosťou, ktorá na čele našej školy stojí takmer od začiatku písania jej histórie, a práve vďaka nej, jej práci, veľakrát obetavej a plnej sebazaprenia, sa škola dostala tam, kde sa nachádza dnes. Okrem „menežérskeho“ vedenia, vzdeláva, ale najmä vychováva svojich žiakov. Učí ich láske k životu a blízkym, čo budú oceňovať nielen v budúcom

4


povolaní, ale v celom živote. Takáto vzácna osobnosť, v ktorej je skĺbená vedomosť a ľudskosť je na pravom mieste a my jej k tomuto oceneniu z úprimného srdca blahoželáme a prajeme veľa síl, aby nielen svoje „deti“, ale aj svoj zamestnanecký kolektív viedla ešte dlho s takou trpezlivosťou a láskou ako doteraz.

Patróni tried 2011/2012 Tohtoročnú sériu odpustových svätých omší slávených na pamiatku vybraných svätých alebo blahorečených, začali naši najstarší – štvrtáci. 22.9.2011 sme si vďaka žiakom IV.B triedy pripomenuli sv. Pátra Pia. Nebol to len obyčajný kňaz, ale jeho osoba a život boli a stále sú opradené záhadami a zázrakmi. Páter Pio sa ako Francesco Forgione narodil 25. mája 1887 v rodine talianskych chudobných a jednoduchých rodičov v Pietrelcine. Už od detstva a aj po celý jeho život ho sprevádzalo chatrné a podlomené zdravie. Už ako malý chlapec zatúžil po poslaní a službe v kňazskom rúchu. Preto vo veku 16 rokov, v roku 1903 vstúpil medzi františkánov a prijal meno Pius, čo znamená zbožný. V roku 1907 zložil večné sľuby a o tri roky neskôr bol vysvätený za kňaza. Asi mesiac po jeho vysvätení sa mu počas modlitby zjavil Ježiš Kristus a Panna Mária a prvýkrát sa u neho objavili stigmy – krvácajúce rany Ježiša. Boli veľmi bolestivé a modlil sa za to, aby boli neviditeľné. Vtedy bolo jeho želanie a modlitby vyslyšané. Už v roku 1918 sa ale aj navonok začala prejavovať jeho výnimočnosť. Počas spovede mal opäť videnie a zároveň pocítil prudkú bolesť. Po precitnutí zistil, že skutočne krváca z boku. Pár týždňov na to sa zopakovalo niečo podobné. Od tohto momentu jeho telo značili viditeľné stigmy na rukách, nohách a boku. Páter sa snažil rany zakrývať, no aj tak sa ľudia o nich dozvedali a možno aj práve pre ne sa stal z neho vyhľadávaný kňaz a spovedník. Jeho rany boli podrobené odborným vyšetreniam, no ich príčinu sa nikdy nepodarilo vypátrať a „odborne“ vysvetliť. Rany definitívne zmizli až po jeho smrti a jeho pokožka bola prirovnávaná k pokožke dieťaťa. Okrem stigiem bol Páter Pio schopný aj iných „zázračných“ vecí. Vedel s presnosťou predpovedať budúcnosť, viedol fyzické zápasy s diablom, po ktorých mu často zostávali modriny, ovládal jazyky, ktoré nikdy predtým neštudoval, bol schopný byť na dvoch miestach súčasne, hovoríme o tzv. bilokácii, a okrem toho sa okolo neho šírila zvláštna kvetinová vôňa, ktorá pravdepodobne pochádzala z krvi vytekajúcej zo stigiem. Páter Pio zomrel ako 81-ročný 23. septembra 1968. Pápež Ján Pavol II ho blahorečil v roku 1999 a v roku 2002 ho vyhlásil za svätého. Osoba a osobnosť sv. Pátra Pia zostáva dodnes v centre záujmu nielen veriacich, ale aj laikov a ateistov, či skeptikov.

5


Druhá zo štvrtáckych tried – IV.A nám predstavila 10.11.2011 sv. Alžbetu Uhorskú - Durínsku. Svätá Alžbeta žila v 13. storočí a je považovaná za patrónku chudobných, ako aj patrónku charity. Narodila sa v roku 1207 v Bratislave a bola dcérou uhorského kráľa Andreja II. Jej poslaním bolo pomáhať chudobným a chorým. Už ako malá pomáhala, rozdávala peniaze a snažila sa vždy niečo uchmatnúť z kuchyne pre chudobných. Keď mala jeden rok, zasľúbili ju durínskemu grófovi Ľudovítovi IV, v tom čase tiež dieťaťu. Pri svojich rodičoch žila len do 4. roku života, pretože potom ju previezli na zámok jej snúbenca do Durínska. Keď mala mladá Alžbeta 14 rokov, uzavreli manželstvo a mali spolu tri deti. Jedna z ich dcér – Gertrúda bola rehoľníčkou a je blahoslavená. Alžbeta bola nesmierne veriaca a majetok, ktorý mala k dispozícii užívala pre potreby ľudí, ktorý ho potrebovali viac – chudobných a chorých. To všetko súviselo aj s jej obdivom voči Františkovi z Assisi, ktorý bol jej celoživotným vzorom. Po smrti jej manžela ju jeho príbuzní pripravili o deti, majetok a vyhnali ju z Wartburgu. To všetko kvôli tomu, že nesúhlasili s jej spôsobom života. A to aj napriek tomu, že jej manžel jej dobročinnosť nikdy nevyčítal a miloval ju úprimne. Potom ako ju vyhnali, stala sa z Alžbety razom z kňažnej žobráčka. Za pomoci jej známeho kazateľa sa jej podarilo dostať časť majetku, ona ho ale venovala na vybudovanie nemocnice. 1229 bol rokom, kedy založila rehoľu Alžbetínok, ktoré podobne ako ich zakladateľka, pomáhali a ošetrovali chorých. Celý svoj krátky život Alžbeta Durínska zasvätila modlitbe, starala sa o chorých, pomáhala na svet prichádzať novorodencom, ale aj pochovávať mŕtvych, ba dokonca sama ošetrovala malomocných. Zomrela vo veku 24 rokov v roku 1231 a už 4 roky po smrti bola vyhlásená za svätú pápežom Gregorom IX.

Ako pomáhajú naši študenti Aj počas tohto školského roka sa naši študenti zapájajú do rôznych verejných zbierok, alebo si pripomínajú dni, počas ktorých vyjadria svoj postoj k závažným súčastiam našej spoločnosti. Už 21. septembra študentky 2., 3. a 4. ročníka „putovali“ po našom meste a pomáhali pri verejnej zbierke „Biela pastelka“. Ide o pomoc zrakovo postihnutým ľuďom a akcia je organizovaná Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. 2. november sa zase nesie v duchu spomienky na duše nenarodených detí. Bolo im odopreté právo na život a sme radi, že aj naši žiaci aspoň symbolicky vyjadrili svoj nesúhlas so zabíjaním. V dňoch od 24. októbra do 2. novembra sa žiaci a zamestnanci mohli cez veľkú prestávku stretnúť a spoločne sa za tieto duše detí modliť a zapáliť za ne sviečku.

6


Podobne ako v minulých rokov, aj v roku 2011 sa december nesie okrem adventnej a vianočnej atmosféry, aj v duchu menej radostného boja proti AIDS. 1. december Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila už v roku 1988 za svetový deň boja proti AIDS a všetkým nám je už dobre známy symbol tohto dňa a boja – je ním červená stužka, ktorú mali možnosť pripnúť si aj pedagógovia, zamestnanci a študenti našej školy. Štatistiky sú alarmujúce, a bohužiaľ, dosahujú vysoké čísla na celom svete, našu krajinu nevynímajúc. V súčasnosti vo svete žije viac ako 33 miliónov ľudí nakazených vírusom HIV, ktorý spôsobuje AIDS, a z toho je až 2,5 milióna detí. Najviac infikovaných žije v Afrike, juhovýchodnej a východnej Ázii a v Latinskej Ameriky. Postupne sa pandémia rozširuje aj v Európe, kde najvyšší nárast, až 15 000 nových nákaz ročne, zaznamenáva susedná Ukrajina. Keďže najviac nakazených je pred 25. rokom a najviac ľudí nakazených HIV alebo chorých na AIDS umiera pred 35. rokom života, prevencia by mala byť najviac rozšírená medzi stredoškolskými a vysokoškolskými študentmi. Osveta je dnes rozšírenejšia ako v minulosti, médiá dávajú návody na to, ako sa chrániť pred nakazením. Zabúdajú ale na tú najúčinnejšiu a najistejšiu prevenciu, a tou je čistý a zodpovedný život mladých. Aj my skúsme žiť tak, aby sme svojim životom neprispievali k už aj tak hrozivým štatistikám.

Leonardo da Vinci Pár slovami sa ešte vrátime k minulému školskému roku. Na prelome mája a júna sa študenti dnes už štvrtého ročníka zúčastnili mesačnej odbornej stáže. V dvoch skupinách po desať žiakov praxovali v rakúskom Welse a v anglickom West Wickhame v rámci projektu Leonardo da Vinci.

7


Povinnú mesačnú prax absolvovali za hranicami našej krajiny vybraní študenti anglického a nemeckého jazyka. Najmä o „anglickú“ stáž bol vysoký záujem a výber študentov nebol ľahký. Nakoniec vycestovali pod vedením štyroch učiteliek – do Rakúska študentov sprevádzala pani zástupkyňa PhDr. Gabriela Lešková - sr. Marieta a Mgr. Kvetoslava Drozdíková a do Anglicka so študentkami cestovali Mgr. Miroslava Marcinová a Mgr. Nora Mlynáriková. Študenti pracovali v zariadeniach sociálnej starostlivosti pre starších ľudí. Prax pozostávala z podobných výkonov ako „bežná“ prax na Slovensku v príbuzných zariadeniach – ranná toaleta, úprava postele, kŕmenie pacientov a iné. Čo ale rezidenti, ako sa nazývajú ľudia žijúci v domove, ocenili viac, bol láskyplný a empatický prístup našich žiakov k nim. Venovali im svoj čas počas prechádzok ale aj voľného času mimo praxe. Žiaci v Anglicku praxovali predpoludním a žiaci v Rakúsku mali prax rozdelenú na predpoludňajšie a popoludňajšie smeny. Samozrejme, že žiaci mali aj možnosť navštíviť zaujímavé miesta, atrakcie a na vlastné oči vidieť aj svetoznáme miesta, ako napr. Londýnske oko, Buckinghamský palác, známu Oxford Street, múzeum voskových figurín Madame Tussauds v Londýne. „Rakúšania“ tiež navštívili nemenej zaujímavé miesta počas svojho pobytu. Mnohí z mladších žiakov sa už od prvého ročníka zaujímajú o túto možnosť vykonávania mesačnej odbornej praxe. Je nepochybné, že ide o obrovskú možnosť, ako rozvíjať svoje zručnosti – či už praktické alebo jazykové, ale takisto aj osobnosť. Mesiac práce a pobytu mimo domova je pre sedemnásť-, osemnásťročných ľudí úplne nová skúsenosť. Nie vždy však naplní očakávanie a prvé dlhodobejšie odlúčenie od rodiny urobí svoje. Nejde totiž o výlet a prázdniny ale o prácu a povinnosti aj mimo hodín praxe a vo voľnom čase. Okrem práce totiž žiaci ponúkajú aj priblíženie kultúry a života na Slovensku. Pripravujú prezentácie o Slovensku, samozrejme v cudzom jazyku, kultúrny program, napr. hudobný, tanečný, folklórny, či divadelný. Vyžaduje si to veľakrát aj silné sebazaprenie a ochotu a vôľu kreatívne tvoriť a zapájať sa do rôznych aktivít. Okrem toho, nedá mi nepripomenúť študentom aj obetavú prácu vyučujúcich, ktorí projekt tvoria. Nie sú to len tí konkrétni, ktorí s nimi strávia mesiac v zahraničí. Poďakovanie

8


patrí predovšetkým pani riaditeľke, že doteraz vždy umožnila našim študentom zapojiť sa do výzvy, ktorú vyhlasuje národná agentúra pre projekty tohto typu. Takisto pedagógom, ktorí projekt pripravia, aby mohol byť zaradený do súťaže, prípadne schválený, pretože istotu, že sa naozaj realizovať bude, nemáme nikdy a závisí to od detailne vypracovaných podkladov, ktoré učitelia pripravujú aj mimo svojej pracovnej doby, často po večeroch, počas víkendov a voľných dní. Svoj podiel na projekte majú aj „jazykári“, ktorí pomáhajú pri príprave podkladov v cudzom jazyku a príprave študentov pred vycestovaním. No a samozrejme konkrétnym vyučujúcim, ktoré so študentmi ten mesiac v cudzine zdieľajú. Nefungujú tam len ako učiteľky, ale často aj ako mamy, ktoré svojím povzbudením a láskou sceľujú kolektív a pomáhajú žiakom preklenúť ťažké chvíle, ktoré skôr či neskôr na nich doľahnú. A to všetko 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Zadosťučinením je im potom úprimné poďakovanie od „ich“ detí. Keďže ide o reprezentáciu školy, mesta a celej krajiny v cudzine, pre študentov, ktorí sa projektu zúčastnia v budúcnosti, je dôležitá zodpovedná dlhodobá príprava už „doma“. Treba sa pripraviť zo stránky odbornej, precvičovať komunikáciu v jazyku krajiny. Na mieste „konania“ spolupráca so spolužiakmi a sprevádzajúcimi učiteľmi, ktorí sa stávajú ich dočasnou rodinou. A čo je najdôležitejšie, prekonať jazykovú a sociálnu bariéru a k rezidentom alebo pacientom pristupovať s láskou a citom. Pokiaľ sa podarí projekt realizovať aj v budúcnosti, držíme potenciálnym záujemcom palce počas výberového konania, prípravy i samotného zúčastnenia sa na projekte.

20. výročie Strednej zdravotníckej školy Márie Terézie Schererovej Rok 2012 je významným a výnimočným medzníkom v histórii našej školy, ako aj pre jej súčasnosť a ďalší vývoj. 3. júna 2012 uplynie dvadsať rokov od momentu, kedy naša škola bola zriadená Kongregáciou Milosrdných sestier svätého kríža. Patrónkou školy sa stala Mária Terézia Schererová, ktorej meno nesie škola aj vo svojom názve. Následne 1. septembra 1992 sa začala školská história písať prvým školským rokom. Tento prežili jej 48 študenti a pedagógovia v provizórnych priestoroch a internými zamestnancami boli okrem vtedajšej riaditeľky MUDr. Márie Balážovej - sr. Alžbety len tri sestry Svätého Kríža. V nasledujúcom školskom roku sa na čelo postavila súčasná riaditeľka MUDr. Ľubomíra Albertyová a ďalší rok sa škola presťahovala do dnešnej budovy. Postupne sa škola zveľaďovala až do súčasnej podoby, a to s pomocou

9


zriaďovateľa, vedenia, pedagógov, študentov i rodičov a priateľov školy. Jeden z najvýznamnejších dní nastal 7. apríla 1997, kedy bola otvorená a požehnaná školská kaplnka. Skúsme tento výnimočný rok prežiť výnimočne aj my v kruhu našej školskej rodiny a ďakovať za možnosť, že môžeme byť súčasťou jej života. Súčasne je na mieste poďakovať predovšetkým pani riaditeľke a všetkým, ktorí sa niekedy aj s vypätím síl zasadzujú o zlepšenie podmienok, ktoré škola poskytuje svojim žiakom a prosiť, aby naše školské spoločenstvo v podobnej atmosfére fungovalo aj ďalej, či už so súčasnými zamestnancami a študentmi, alebo aj tými, ktorí ešte len prídu. (A nezabudnime sa dobre pripraviť, aby sme dôstojne oslávili naše výročie v júni)

Ocenení študenti Pri príležitosti Dňa študentstva každoročne primátor mesta Ružomberok oceňuje žiakov ružomberských škôl. Tento rok boli za Strednú zdravotnícku školu Márie Terézie Schererovej ocenené maturantky – Patrícia Sliacka zo IV.A a Barbora Hartlová zo IV.B. Toto vyznamenanie si vyslúžili svojou svedomitou prácou v škole, počas odbornej praxe, pri reprezentácii školy na mimoškolských podujatiach a svojimi povahami, ktorými okolo seba rozsievajú príjemnú priateľskú atmosféru. Takisto blahoželáme aj Barbore Mydliarovej z II.B. Zúčastnila sa na Krajskom kole súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy v umeleckom prednese A slovo bolo u Boha. Barborke blahoželáme ku krásnemu 3. miestu, a zároveň tým povzbudzujeme ju a aj ďalších žiakov k zapájaniu sa do súťaží, v ktorých majú možnosť zmerať si sily so svojimi rovesníkmi z iných škôl.

Prváci sa udomácnili Našim prvákom sme po troch mesiacoch „rozkukávania“ sa po našej škole, učiteľoch a spolužiakoch položili otázku, ako sa cítia v novom prostredí a medzi novými tvárami. So svojimi vyznaniami, alebo priznaniami, sa podelili aj s Vami.  „Som priam nadšená, že navštevujem Strednú zdravotnícku školu M. T. Schererovej. Bol to môj sen, dostať sa sem. Vážim si všetkých učiteľov. Vykonávajú skvelú prácu, v tomto čase sú pre mňa veľkým vzorom.“ (Petra, I.A) „Myslím si, že je to celkom ťažká škola. Niekedy je tu veľmi veľa učenia, ale zase takéto dni sa striedajú s tými dobrými, kedy je tu smiech a zábava a spoločenské aktivity.“ „Aké mám prvé dojmy z tejto školy? Je tu

10

„ Moje dojmy zo školy sú celkom dobré, len skrinky by mohli byť vyriešené inak, lebo keď skončí vyučovanie, tak sa tam všetci tlačíme. A v telocvični je zima.“ „Ne tejto škole sa mi zatiaľ veľmi páči. Hneď ako som sem prišla, mala som z tejto školy dobrý dojem. Našla som si tu veľa dobrých kamarátov a myslím si, že sme celkom dobrý kolektív. Síce je tu veľa učenia, ale dá sa to zvládnuť. Niektoré predmety sú ľahšie, no niektorým treba venovať viac času. Aspoň ja si to myslím. Do školy chodím celkom rada  . Najmä kvôli ľuďom, ktorých som tu


super. Som veľmi rada, že som sa nakoniec rozhodla pre túto školu. V triede sme celkom v pohode kolektív (dúfam, že aj dlho budeme). Ale najviac sa mi páči, že tu všetci vytvárame takú rodinnú atmosféru. Aj keď máme veľa učenia, ale tak na ktorej strednej sa učia málo?  Zo začiatku je to dosť náročné, ale dá sa to zvládnuť. Dúfam, že keď skončím túto školu, budem vedieť pomáhať ľuďom po psychickej i fyzickej stránke.“

spoznala, ale aj kvôli niektorým predmetom, ktoré ma veľmi bavia (v podstate ma baví každý predmet, no niektorý menej, niektorý viac).“ „ Na škole sa mi páči jej vybavenie, profesori sú prísni ale vedia naučiť. A máme skvelú triednu. Nepáči sa mi to, že šatne sú malé a keď naraz všetci skončíme, tak sa tam tlačíme.“ (S. I.A)

„Celkom fajn učitelia. Učiva je veľa, ale je „Učitelia sú dobrí a niekedy prísni. Niektoré zaujímavé.“ predmety sú zaujímavé, iné nudnejšie. Vadí mi, že vyučovanie sa začína skoro.“ „...Nie je to tu až také zlé, mohlo by byť aj horšie. Učenia je viac, ale treba len chcieť. „Je tu fajn, ale mohli by sme začínať trošku A naša trieda je super kolektív. A hlavne neskôr ako o siedmej.“ kvôli nim sem chodím rada.“ (Miška, I.A) „Môj subjektívny názor na túto školu je „Keď som zistila, že ma prijali na školu, bola pozitívny. Jediným negatívom sú zle riešené som veľmi šťastná. No na druhej strane som skrinky. Je na ne vyhradeného málo miesta.“ mala strach. čo ma čaká, či to zvládnem, nebude to ťažké? Prvý krok do tejto školy „Čakala som niečo horšie, neľutujem, že som bol zaujímavý. Nové tváre, noví priatelia, tu.“ učitelia,... Knihy vyzerali lákavo, no ich obsah aj dosť ťažký. Začiatky sú vždy ťažké, „Táto škola nie je zlá, sú tu skvelí ľudia.“ ale zo skúšky nik nesmie mať strach. Strach môžeme mať z nenaučenia, z klamstva,... „Páči sa mi tu, pretože je tu super kolektív. Zatiaľ to zvládam a keď sa človek učí, tak je Páčia sa mi aj výlety, ktoré absolvujeme mu všetko ľahšie. Každý človek sa dokáže každý rok. Teším sa aj na tento prvý, na naučiť, len musí chcieť. Škola ma veľmi baví. týždeň lyžiarskeho. Aspoň si trochu Viem si sama seba predstaviť aj ako lekárku, oddýchneme od učenia.“ ale ešte stále celkom neviem, čo naozaj chcem. Veľa z nás sa sťažuje na učiteľov, ale „Je tu super kolektív – či profesorov, či na každej škole by sa našiel aj taký, ktorý by žiakov. I keď je tu veľa učenia, ale kto chce nám nevyhovoval.“ (Patrícia, I.A) ukončiť štúdium, musí sa pravidelne učiť. Ale i tak som spokojná s mojou voľbou školy.“ „Zatiaľ sa mi na škole veľmi páči... Napríklad som spokojná s učiteľmi, „Je tu v pohode kolektív a zatiaľ aj dobrí predmetmi, aj spolužiakmi. Najlepším učitelia a učiteľky.“ predmetom je ZOA cv.“ „Na tejto škole sa mi nepáči, že máme veľa „Páči sa mi dobrí kolektív, dobrí učitelia predmetov. Ale inak som s ňou spokojná a milí ľudia.“ a som rada, že sem chodím.“ „Na tejto škole sa mi páčia príjemní učitelia „Na tejto škole sa mi páči, že sú tu všetci ako a predmet ZOA, lebo je to zaujímavé.“ jedna super rodina. Sú tu super profesori, s niektorými je aj sranda. Aj študenti sú fajn ľudia.“

11


Ako vidíme, dojmy našich „prváčeniec“ sú zatiaľ skôr pozitívne. A pokiaľ je jediným problémom málo miesta v šatni, tak sme radi. Veď predsa „dobrých ľudí sa všade veľa zmestí“, aj do menších šatní.  Tak Vás teda ešte raz oficiálne vítame a veríme, že podobné ohlasy budete mať aj po rekapitulácii svojho štvorročného štúdia.

„Bezpečné“ závislosti? „Ak nie si na facebooku, neexistuješ“ Tak toto novodobé príslovie sme počuli už veľakrát. Internetová komunikácia sa šíri rýchlosťou svetla a zasahuje do života každodenne, niekedy až za hranice, ktoré ešte znamenajú zdravý rozum. Iste, má to neskutočné výhody. Bezplatne sa zaregistrujete a kontaktujete svojich dávno zabudnutých kamarátov a známych, chatujete so sesternicou, ktorá sa momentálne nachádza za veľkou mlákou a popri svojom študijnom pobyte „operuje“ (opatruje deti ako au-pair), nadväzujete nové kontakty, veď čo ak motyka vystrelí a vy tam nájdete „toho pravého“. Popritom sa stihnete pripojiť k ... už ani neviete koľkej skupine, ktorú nemôžete vynechať, okomentovať sedemnásty status, ktorý za posledné dve hodiny zverejnil spolužiak zo základky, a tiež sa rozplývať nad šteniatkom svojho suseda, ktorý ho odfotil z každého uhla, aby mu bolo dobre vidieť každý jeho roztomilý fúzik. A ešte, má to samozrejme aj svoju využiteľnosť vo vašom vzdelávaní. Môžete predsa spolužiakov poprosiť, nech vám vysvetlia úlohy a zadania, ak ste neboli v škole (ale pritom zelená gulička pri vašom mene na chate podozrivo svietila) alebo konzultujete svoje projekty a prezentácie. Síce niekedy sa tomuto zámeru venujete len piatimi zo stotridsiatich ôsmych viet, ktoré tu spolu prehodíte, ale aspoň máte čisté svedomie, že to nebolo len také táranie do vetra, ale ste so spolužiakom riešili napr. ZOA . Je ale na pováženie, do akej miery si „FB“ pripustíme k telu a kedy nám začína škodiť. Ak prídete domov a ešte ste sa ani nestihli vyzliecť z bundy, ale už bežíte k svojmu počítaču, aby ste skontrolovali ľudí na chate, alebo to, kto vám okomentoval fotku či status, niečo nie je v poriadku. Treba zvážiť aj vážnejšie následky používania sociálnych sietí. Najmä ak si do profilu uverejňujeme osobné informácie alebo fotky, musíme vždy pamätať na to, že tieto informácie sú veľmi ľahko zneužiteľné a veľa, najmä mladých dievčat sa stáva obeťou rôznych foriem zneužívania. Nikto z nás by určite nebol rád, keby sa jeho fotka objavila na stránkach, plagátoch alebo iných „záležitostiach“ s pochybným obsahom. A ak hovoríme o možnosti komunikácie, stále sme ľudia a je pre nás vzácnejší jeden úprimný pozdrav na ulici, ako siahodlhé konverzácie cez „net“, to že niekomu poviete, že sa vám niečo páči, je určite príjemnejšie, ako to, keď mu „lajknete“ fotku, status alebo odkaz, a v neposlednom rade – jeden skutočný priateľ je vždy cennejší ako desať tých zo „siete“. Aby sme ale nezakončili pateticky, tu je zopár zaujímavostí o Facebooku. Viete o tom, že študenti z jednej kalifornských univerzít si môžu zapísať aj kurz Psychológia Facebooku?

12


Vedeli ste, že... - …priemerný používateľ je v približne 80.tich skupinách/fanpages? - …existuje viac ako 70 jazykových mutácií? - …keby bol FB krajinou, bol by piatou najväčšou na svete? - …Sýria, Čína, Vietnam a Irán blokujú Facebook? - …obyvateľstvo aj policajné zbory využívajú Facebook ako pomôcku na vypátranie a zadržanie podozrivých kriminálnikov? - …mladý zamestnanec kanadskej IBM stratil platenú „nemocenskú“, pretože uverejnil na svojom FB profile veselé a „zdravo vyzerajúce“ fotografie (pritom bol doma z dôvodu depresií)? - …krátko po smrti Micheala Jacksona sa jeho stránka stala najpopulárnejšou na Facebooku? - …najpopulárnejšou osobnosťou na FB je americká speváčka Lady Gaga, ktorá má okolo 45 miliónov fanúšikov? - …Farmville hrá viac než 60 miliónov hráčov po celom svete? - ...na filme Sociálna sieť, ktorý sa týka Facebooku, sa nepodielal nikto z Facebooku? - ...Facebook má viac ako 750 miliónov užívateľov? (Informácie „Vedeli ste, že“... zdroj: wikipedia.com) A tu je návod na zopár smajlíkov 

13


Advent – čas upratovania v SRDCI Vyskúšajme si spolu malý experiment. Opýtajme sa našich spolužiakov, kamarátov, známych „Čo je to advent?“, „Aký má význam?“ Alebo ešte inak, skúsme tieto otázky položiť samy sebe. Koľko odpovedí budeme považovať za správne a koľko z nich bude skutočne správnych. V súčasnosti veľa mladých ľudí a detí, no aj dospelých, bude odpovedať, že advent je obdobím štyroch týždňov, nedieľ, počas ktorých sa pripravujeme na Vianoce. Áno, v podstate majú (máme) pravdu. Potvrdí nám to predsa aj preklad slova advent, ktoré pochádza z latinského adventus, čiže príchod. No a keď má niekto prísť, treba sa na to pripraviť. Zatiaľ v našom experimente vychádzame víťazne. Poďme ale k druhej otázke, a to k pravému významu adventu. Ako sme povedali, na príchod niečoho alebo niekoho sa treba pripraviť. Preto pred príchodom Vianoc treba poumývať všetky okná, vyriadiť a „vypulírovať“ celý dom alebo byt, nakúpiť veľa zbytočných drobností a exotického ovocia, aby sme tie Vianoce mali opäť raz výnimočné a tromfli „najcoolovejšiu“ vychytávku z minulého roka. Nesmieme zabudnúť na vianočný stromček a niekedy až moc ligotavú výzdobu. To by sme mali za štyri „adventné“ týždne zvládnuť, pomôžu nám predsa aj obchodníci, ktorí brány svojich obchodov otvárajú aj v nedeľu, aby sme toho čo najviac a „bez“ stresu stihli. Samozrejme, že priemerný človek 23. decembra padne od únavy a úľavy, že všetko má a môže začať sviatkovať a s otvorenou náručou privítať Vianoce. To by mu ale nesmel zrazu vystúpiť tlak na „dvesto“, keď si zrazu, pri už zasvietenom stromčeku spomenie, že na toľko vecí ešte zabudol. Je ale toto tou skutočnou podstatou adventu? Ten, kto sa aspoň zamyslel na touto otázkou, ešte nie je beznádejný prípad a preto mu odporúčame zahĺbiť sa do seba a spraviť tak prvý krok k tomu, aby si naozaj duchovne užil sviatky. Samozrejme, že nechceme, aby ste teraz nechali predvianočné upratovanie a prípravy tak. Je prirodzené, že Vianoce chce každý z nás prežiť v príjemnej a vzácnej atmosfére a k tomu patrí vôňa čistého a vyzdobeného domova. Dôležitejšie je ale to, aby sme nezabudli upratať v našom srdci a otvoriť ho nielen pre návštevu našich blízkych, ale najmä na prijatie Boha do nášho života. Stíšením a zahĺbením sa do seba si darujeme možnosť, ako sa s ním každý deň stretnúť. On stojí pred dverami nášho srdca a len my máme kľúč, ktorým tieto dvere môžeme otvoriť. Ak sme na to v uponáhľanom období akosi pozabudli, advent je tým najlepším časom na to, aby sme to urobili. A aby sme nezabudli, viete, aký význam má adventný veniec?. Je neodmysliteľnou a veľmi efektnou súčasťou vianočnej výzdoby. Má ale aj svoj symbolický význam. Je symbolom nádeje, že všetky naše utrpenia a zranenia sa zacelia a nájdeme svoj pokoj

14


a radosť. Svetlo, ktoré nám rozdávajú horiace sviece, je zase symbolom „Svetla sveta“, ktoré predstavuje Krista prichádzajúceho a rozptyľujúceho temnotu. Možno už počas nastávajúcich vianočných sviatkov. Tým najkrajším darčekom môže byť pre väčšinu z nás práve atmosféra domova, blízkosti, pokoja a lásky, ktorú Vianoce znásobujú nielen medzi nami a našimi blízkymi, ale aj medzi nami a Tým, ktorý nám má byť najbližší – Bohom.

Vianoce Je tu ten čas, kedy sa zase všetci spolu stretneme. Kedy si všetci sadneme okolo stola, kedy máme úsmev nielen na perách ale aj v našich srdciach. Naši bratia, sestry, rodičia prichádzajú z diaľky domov, aby sme mohli tieto krásne sviatky prežiť spolu. Spievame spolu koledy, spievame o našom Pánovi. Je tu ten čas, kedy naše stoly kypria dobrotami, kedy sa obdarúvame darmi, kedy chceme vidieť každému iskierky šťastia v očiach. Blížia sa tie najkrajšie sviatky v roku, blížia sa Vianoce. Vianoce, ktoré sú sviatkom pokoja, lásky, šťastia a pohody. Kvôli ktorým ľudia svoje domčeky zdobia krásnymi ozdobami, stavajú stromčeky, vypekajú koláčiky, ktoré rozvoniavajú po celom dome. Kupujú darčeky a schovávajú ich kade-tade, aby nimi mohli potešiť iných. Za tento prekrásny sviatok, za Vianoce môžeme poďakovať iba jednej osobe, človeku, ktorý sa narodil pred vyše dvetisíc rokmi , ktorý sa narodil preto, aby nás zachránil, vykúpil, aby nás naučil láske, aby nás naučil milovať. A preto oslavujme jeho narodenie nielen navonok, ale hlavne vo svojom vnútri.

Symboly Vianoc Máme pár dní pred Vianocami, a preto môžeme pripomenúť pár symbolov, ktoré sa s nimi neodmysliteľne spájajú. Máte čas skontrolovať, či ste na niečo nezabudli, prípadne, či niečo nové neprinesiete do vašej domácnosti. 1. Vianočný stromček Ide o symbol, ktorý nechýba asi v žiadnej rodine alebo na mieste, na ktorom sa ľudia stretávajú. Zdobia si ho deti v škole, dospelí v práci, obchodníci naň lákajú už od októbra. Vieme ale odkiaľ pochádza a čo pôvodne znamenal? Legenda hovorí, že už v roku 573 írsky mních Kolumbán ozdobil jedľu, ktorú mali veriaci v hlbokej úcte, horiacimi fakľami v tvare kríža, aby prilákal na svoju kázeň ľudí. Skutočná tradícia sa ale začala datovať približne pred 400-500 rokmi. Rozšírili sa najmä v Nemecku, kde pre ľudí predstavovali blahobyt. Podoba prvých vianočných stromčekov sa odlišovala od tých dnešných. Zdobilo ich prevažne ovocie alebo orechy. Neskôr pribudli perníky, ozdoby z papiera alebo slamy, figúrky povystrihované zo škatúľ a obalené v pozlátku. V čase nášho detstva alebo detstva našich rodičov sa vyrábali farebné reťaze povystrihované z papiera. Najkrajšou ozdobou každého vianočného stromčeka, či už živého alebo umelého, v minulosti alebo dnes, stále zostáva rodina, ktorá sa pri ňom stretne.

15


2. Adventný veniec Keď sa zapáli prvá adventná svieca, rozžiaria sa aj oči detí radosťou a nadšením z nadchádzajúcich sviatkov. Každú nedeľu pribudne jedna, až kým sa nedostaneme k dlho očakávanému dňu. Niečo málo sme si o význame adventného venca povedali už v jednom z predchádzajúcich článkov. Prvýkrát sa pravdepodobne objavil až v druhej polovici devätnásteho storočia v jednom nemeckom domove pre opustené deti. Pozostával z vetvičiek a veľkého množstva sviečok, nielen štyroch, ako sme zvyknutí dnes, a tie sa zapaľovali každý deň až do Vianoc. Jedno z vysvetlení jeho kruhového tvaru je symbolika súdržnosti a rodinnej lásky. 3. Oplátky Oplátky predstavujú symbolické pristupovanie k svätému prijímaniu. Oplátka je symbolom tela Ježiša Krista a zvykne sa jesť s medom a cesnakom. Cesnak bol už od nepamäti považovaný za všeliek a zbraň proti zlým silám. Med zase symbolizoval hojnosť a lásku. Medom robili rodičia krížiky na čelo dievčatám, aby boli krásne a deťom, aby boli poslušné. Oplátky vždy piekli organisti alebo učitelia, a potom ich deti roznášali po domoch s rôznymi vinšmi. 4. Vianočná guľa Vianočná guľa sa dostala na stromček ako ozdoba pred viac ako 100 rokmi a stala sa tou najobľúbenejšou spomedzi všetkých. Spočiatku to boli sklenené jednofarebné gule, neskôr pribudli farby, vzory a tvary.

5. Betlehem Tradíciu Betlehemov alebo jasličiek priniesol už František z Assisi, keď v roku 1223 pripravil v jednej talianskej jaskyni jasle, v ktorých bolo uložené živé dieťatko. Chcel tým upozorniť ľudí na chudobu, v ktorej prišiel Kristus na svet. V nasledujúcich rokoch ho veriaci začali napodobovať a pridali aj tradíciu obdarúvania blízkych, aby symbolizovali, Boha, ktorý sa nám sám odovzdal ako dar. Ku nám sa zvyk stavania betlehemu začala asi v 13. storočí. Pôvodný betlehem pozostával len zo svätej rodiny, postupne pribúdali anjeli, traja králi, pastieri, zvieratá a iné postavy. 6. Adventný kalendár Možno sa vám zdá, že ide o relatívne moderný zvyk, no opak je pravdou. Prvé adventné kalendáre sa objavili už v 19. storočí. Pôvodný kalendár boli vlastne čiarky písané rodinami, ktorými značili dni ubiehajúce do Vianoc. Prvým tlačeným adventným kalendárom boli farebné obrázky, fixované na kartóne, ktoré sa v rodinách vešali každý deň v decembri. Až v prvej polovici 20. storočia vznikol kalendár s otváracími okienkami a prvý adventný kalendár plnený čokoládou prišiel až v 60tych rokoch minulého storočia.

16


7. Imelo Imelo dozrieva práve v decembri. Je to vždyzelená rastlina a jeho plody pripomínajú perly. Má prinášať šťastie, odvahu a lásku a chrániť pred zlými duchmi. Podľa jednej legendy bolo kedysi stromom a z jeho dreva pochádzal kríž, na ktorom bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Strom vraj hanbou zoschol, aby sa premenil na rastlinu, ktorá zahŕňa dobrom všetkých, ktorý popod imelo prejdú. 8. Vianočná ruža Pochádza z Južnej Ameriky a rozšírili ho brazílski misionári, ktorú ju vysádzali pri kostoloch. 9. Tichá noc, svätá noc Táto najznámejšia vianočná koleda vznikla v Rakúsku v roku 1818. Dnes sa spieva už vo viac ako 200 svetových jazykoch. Právom má prívlastok „najkrajšia vianočná pieseň“ a nedokážeme si bez nej predstaviť tú pravú atmosféru pokoja a lásky Vianoc.

My Vám zo srdca prajeme čo najpokojnejšie Vianoce, plné lásky, porozumenia a Božieho požehnania a šťastný rok 2012.

17

Uvítanie prvákov (str. 2) Ako pomáhajú naši študenti (str. 6) Bezpečné závislosti (str. 12) ...navždy sa zachová... (str. 3)

Recommend Documents