To najlepšie z Makyty a Boris Hanečka Makyta pre značky Armani, Versace, Max Mara, Prada

T L AČ O VÁ

S P R ÁV A

To najlepšie z Makyty a Boris Hanečka Makyta pre značky Armani, Versace, Max Mara, Prada

(V Púchove, dňa 24. 11. 2011) Napriek masívnemu zásahu globalizácie a kríze posledný mohykán legendárneho československého textilného priemyslu, akciová spoločnosť Makyta v Púchove, zamestnáva 750 ľudí. Jej tržby v roku 2010, keď svoju výrobu ukončili podniky ako Ozeta a po 100 rokoch Merina v Trenčíne, predstavujú 10,8 milióna eur. Osemdesiatsedem percent produkcie vyrába Makyta na export pre svetové značky Prada, Armani, Versace, Byblos, René Lezard, Max Mara, Georges Rech či Lacoste. Osem percent tvorí výroba vlastnej produkcie, ktorú dnes môžeme kúpiť v 10 predajniach na Slovensku. Makyta počas svojej existencie obliekala manželky prezidentov, ministrov, umelkyne i tváre televíznych obrazoviek, spolupracovala s významnými návrhármi. Prvú módnu prehliadku Makyta zrealizovala v roku 1950. Dnes, po 72 rokoch pôsobenia na slovenskom trhu prezentuje prostredníctvom 60 modelov kolekcie jeseň – zima 2011/2012 to najlepšie z vysokého krajčírstva, kvality materiálov a využitia moderných technológií. V troch líniách sleduje aktuálne módne trendy a deklaruje svoju ukážku výnimočnosti pre svetové značky. Plášte, paletá, chanelovské kostýmy, malé čierne sú dnes, rovnako ako počas 70 rokov histórie Makyty, určené dáme, ktorá vždy bude priekopníčkou elegancie a štýlu, bez ohľadu na profesiu, vek či geografické súradnice. Líniu večerných šiat zverilo vedenie spoločnosti do rúk najväčšieho talentu slovenského fashion designu – Borisa Hanečku, ktorý ňou vzdal hold poslednej cisárovnej textilnej histórie Slovenska – Makyte – a nazval ju príznačne L´IMPERATRICE. Pre mladého návrhára je spolupráca s reálnym priemyslom nezabudnuteľnou skúsenosťou.

Prečo módna prehliadka v Skalici? Skalica je slobodné kráľovské mesto. Vedenie spoločnosti Makyta oceňuje vytváranie podmienok na slobodné podnikanie. K slovenskému výrobcovi patrí Slovenský dom – nádherne zrekonštruovaná secesná stavba architekta Dušana Jurkoviča s mozaikovými dekoráciami od Mikoláša Aleša. Steny a oponu veľkej divadelnej sály zdobia maľby s figurálnou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. Umelecký styling prehliadky, ktorá sa odohráva v národnej kultúrnej pamiatke v Skalici, realizuje spolu s Borisom Hanečkom skúsená Hana Prevrátilová. „Makyta je pre mňa klasická móda pre elegantnú ženu, ktorá má zmysel pre detail. Makyta ako značka je absolútne jedinečná. V historickom odkaze, ktorý si dokázala udržať, v šikovnosti a kvalite práce slovenských ľudí a tiež v tom, ako obstála v neľahkých pomeroch doma i v zahraničí a pritom si zachovala svoju tvár a štýl,“ dodáva Hanečka. „Vždy, keď mi je ťažko, idem sa prejsť do výroby. Pohľad na šikovných ľudí a krásne výrobky ma utvrdí v tom, že má cenu za to ďalej bojovať,“ dodáva na záver Marián Vidoman, generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Makyty, a.s.

Viac informácií: Ing. Martin Michalica, C&M advertising, s.r.o. kontakt: [email protected], tel: 0915 795 240

H I S TÓ R IA

MAKYTY

Okresný úrad v Žiline 2. apríla 1939 povolil činnosť a zároveň vydal živnostenský list firme „Prvá slovenská továreň odevov, úč. spol. Bratislava“, ktorá začala výrobu so 150 zamestnancami v budove bývalého Melantricha v Žiline začiatkom septembra 1939. V roku 1941 už firma zamestnávala 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť 9 predajní, ktorá sa o 4 roky rozrástla na 120 predajní. Rozvoj výroby si vyžiadal väčšie výrobné priestory. V roku 1944 odštartoval svoju činnosť veľmi moderný a rozsiahly odevný závod v Púchove. Vznikli dve samostatné spoločnosti: výrobná – Prvá slovenská továreň na odevy Rolný, úč. spol. – a obchodná – Rolný, slovenská účastinná spoločnosť, Bratislava. Podľa vzoru Tomáša Baťu bola založená Rolného škola práce, kde vyrastala generácia nových mladých odborníkov krajčírov i budovateľov odevného priemyslu na Slovensku. Koncom júla 1948 bol závod znárodnený a začlenený do odevných podnikov so sídlom v Trenčíne. Už v roku 1949 však došlo k opätovnému odčleneniu, a tak v Púchove mohol vzniknúť samostatný podnik Makyta, odevné závody, s pobočnými závodmi v Žiline a Sučanoch. V roku 1958 sa začleňuje do podniku bývalý závod Zornica Bytča a v roku 1960 novovybudovaný závod v Námestove. V roku 1950, po otvorení novej výrobnej haly, bola po prvýkrát v histórii firmy usporiadaná módna prehliadka detskej, dievčenskej a dámskej konfekcie, spolu 93 modelov.

V neľahkých predvojnových časoch sa firma českého veľkopodnikateľa Arnošta Rolného dostala pod tlak nacistického Nemecka, a tak musela presedlať zo šitia dámskych a pánskych odevov na výrobu uniforiem. Rodina, ktorá sa šitím zaoberala niekoľko generácií, začala hľadať možnosti na Slovensku. Mesto Púchov zadarmo ponúklo Rolnému pozemky, a tak mohol otvoriť nový závod so 150 zamestnancami. Rolný si však svoj podnik dlho neužil, kedže mu farbiku v roku 1948 znárodnili,“ vysvetľuje zrod Makyty Marián Vidoman a dodáva: „Paradoxne Makyta prekonala aj prechod zo socializmu na trhovo riadené hospodárstvo a ako posledná veľká odevná firma z bývalého Československa zatiaľ odoláva globalizácii a kríze aj za cenu ťažkých reštrukturalizačných opatrení.“ Nové dejiny začala Makyta písať v roku 1994 svojou transformáciou na akciovú spoločnosť. Hlavnou náplňou spoločnosti je odevná výroba. Makyta, a.s., sa stala najväčším výrobcom dámskeho vrchného ošatenia na Slovensku. Priemerný vek prevažne žien, ktoré pracujú v Makyte, je 45 rokov a M. Vidoman dúfa, že sa mu vďaka nemeckým, talianskym, francúzskym odberateľom podarí zabezpečiť, aby sa pracovníci dočkali v zamestnaní dôchodkového veku a dožili dôstojnej staroby. Na rozdiel od krajín ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, kde existujú 10-ročné programy na útlm textilného a odevného priemyslu, slovenský výrobca si musí s odchádzajúcim odvetvím poradiť sám. V súčasnosti ho najväčšmi trápi vplyv rastu daní a odvodov, energií a služieb, čo sťažuje konkurencieschopnosť odvetvia odkázaného na ľudskú prácu. Regionálna samospráva tiež nie je veľmi nápomocná. Púchovský magistrát v roku 2009 zvýšil dvom najväčším podnikom v meste – výrobcovi pneumatík a Makyte – regionálne dane o 90 % oproti iným subjektom. M. Vidoman však ani nepripustí myšlienku vyhynutia zručnosti a profesionality ľudí pracujúcich v textilnom priemysle v Európe.


H I S TÓ R IA

MAKYTY

Orientácia na západné trhy dokázala v roku 1989 vďaka lacnejšej pracovnej sile nahradiť stratu trhov bývalého socialistického bloku. Nová orientácia však priniesla požiadavky na vyššiu kvalitu a zmenu výrobnej štruktúry. Vládny útlm výroby protichemického ošatenia v 90. rokoch nahradila výroba textilných komponentov pre automobilový priemysel, išlo o rýchle dodávky pre značky Volkswagen, Audi, Peugeot, ktoré pomohli preklenúť neľahké roky poznačené globalizáciou. V roku 2001 tak mala Makyta 3 200 zamestnancov a ročné tržby 43 mil. eur. Stúpajúca životná úroveň a mzdy znamenali zníženú konkurencieschopnosť oproti pracovnej sile z Ázie. V roku 2004 sa zrušili 40 rokov staré dovozné kvóty na textil do západnej Európy z členských krajín Svetovej obchodnej organizácie vrátane Číny a Indie. K tomu sa pripojila globálna kríza. Makyta však neprerušila svoju výrobu. K dnešnému dňu v nej denne nájde prácu 750 ľudí. Rovnako si zachovala svoju obchodnú sieť s 10 predajňami. Podľa údajov Štatistického úradu SR na začiatku roka 2000 pracovalo v tomto odvetví na Slovensku vyše 73 300 ľudí, v roku 2011 ich počet klesol približne na 36 400. Hlavným výrobným programom spoločnosti Makyta je dnes odevná konfekcia – výroba pre renomované značky Armani, Prada, Versace, Valentino formou práce v mzde. „V súčasnosti má spoločnosť stabilizované portfólio zákazníkov a tieto značky nám garantujú vykrytie kapacít aj v období recesie,“ uvádza M. Vidoman. Makyta šije pre známe značky celú paletu odevov – plášte, kostýmy, šaty, blúzky – z rôznych materiálov. Exkluzívne značky požadujú vysokú kvalitu v malých sériách. Kým Makyta pred 20 rokmi šila v priemere z jedného druhu 1 200 kusov, dnes je to 75. Podľa M. Vidomana tým svetové značky ocenili 72-ročnú históriu fabriky, precíznosť vyhotovenia, flexibilitu dodávok a európsku morálku. „Vedia, že v Makyte sa im nikdy nemôže stať, že im niekto modely skopíruje, čo je na Ďalekom východe, žiaľ, častá prax,“ uvádza M. Vidoman. Okrem konfekcie opäť rozmýšľa nad rozbehom výroby protichemického oblečenia. Nová legislatíva v Európe vyžaduje tento druh ošatenia pre krízové tímy.


K O L E KC I E

2011/2012

The Best of Makyta prezentuje kolekcie jeseň – zima 2011/2012, spojenie vysokého krajčírstva, kvalitných materiálov s využitím moderných technológií. Kolekciu tvoria tri línie. Prvá predstavuje vlajkovú loď Makyty – vlnené plášte a paletá. Šestnásť plášťov je rozdelených do štyroch skupín. Prvú tvoria romantické kabátiky inšpirované 50. rokmi minulého storočia so zmenšenými fazónkami a krinolínou v dolnej časti. Kde-tu sa objavuje koža a módna kožušina, farebnosť čistá ako sneh – biela, smotanová, ťavia a ako akcent čierna. Druhá skupina sú vysoko elegantné atypické plášte, vo farebnosti už nachádzame fuksiou, z materiálov prekvapí krajka. Tretia skupina reaguje na módnosť kovových prvkov – zlaté nity, kombinuje dva až tri odtiene na jednom plášti. Jej nositeľkou je žena akéhokoľvek veku, ktorá miluje módu. Posledná štvorica plášťov je určená milovníčkam pravej kožušiny. Chanelovský kostým, s neodmysliteľnou kombináciou aktuálne trendových kožušín, sa stal základom pre druhú líniu kolekcie. Dokonale strihnuté saká, šaty doplnené krátkymi bundičkami, vyhotovené v úpletoch či chanel materiáli, rafinovane umožnujú, aby žena akejkoľvek konfekčnej veľkosti pôsobila úchvatne. Sivú, čiernu a béžovú prežiaruje fuksiová či fialová, nechýba ani trendový zvierací motív. Saká odkazujúce na pánske smokingy so zamatovou chlopňou, čierne, zlaté a fuksiové satény či splývavé hodváby – to je posledná línia, zvaná „malé spoločenské“. Kombinácia šiat a nohavíc, zdobné detaily na rukávoch a náprsných vreckách – Swarovského krištále, gombíky či trblietavé zlaté a ružové materiály v detaile umožňujú rôzne spôsoby využitia. Makyta zostáva verná už vyše 70 rokov svojej nositeľke – dáme, ktorá vždy bude priekopníčkou elegancie a štýlu bez ohľadu na profesiou, vek či geografické súradnice.

L´IMPERATRICE – Cisárovná Makyta by Boris Hanečka predstavuje kolekciu 8 autorských originálov večerných spoločenských šiat talentovaného slovenského tvorcu, ktorá vznikla v spolupráci dizajnéra a vývojovej dielne Makyty. Spojenie vizionára s dokonalým technickým spracovaním textilného koncernu prináša dych vyrážajúcu pastvu pre oči. Predĺžená silueta – zameraná na zúžený pás a boky, s objemom vo vlečke šiat, ktoré sú splývavé a od kolien rožšírené – vzdáva hold byzantskej cisárovnej Teodore, rovnako ako novodobým imperátorkám Sissi či Eugénii. Dizajnér priznáva inšpiráciu rovnomennou tarotovou kartou, ako aj slávnou fotografiou – Večierok v Ruritánii, ktorá sa vyznačuje typickými siluetami z konca 19. storočia v bielom vyhotovení s bohato zdobenými klobúkmi. Hodvábny šifón, zamat či satén, tylové spodničky lemované šifónom s bohatým využitím riasenia, prekladanej čipky či aplikácie korálok. Napriek dávnym inšpiráciám kolekcia sleduje aktuálne trendy aj svojou farebnosťou. Oriešková ružová, pudrová, odtiene hnedej s efektom kovových leskov či lomené perlovou šedou striedajú v jemnej harmónii zimnej noblesy čiernu, tmavobordovú a tmavopurpurovú.


S P O LU P R ÁC A

BORIS A MAKYTA

„Bol som užasnutý ako každý návrhár, ktorý prešiel týmito dverami, ohromený veľkosťou fabriky a profesionalitou. Doslova v nemom úžase nad vysokou úrovňou dokonalého remeselného spracovania a perfektnou výbavou priemyselného parku, ale aj výrobou samotnou,“ popisuje Boris Hanečka svoj prvý dojem po vstupe do Makyty. „Najzaujímavejšie však pre mňa bolo prežívať zrod modelu, na ktorom pracuje mnoho ľudí naraz, čo predstavuje obrovskú rýchlosť tvorivého procesu. Ochota, záujem týchto ľudí, ich úprimné, ľudské, nadštandardné prijatie ma veľmi dojali. Som veľmi vďačný za možnosť preniknúť do dielní, zažiť proces výroby, vidieť stroje a materiály. Táto spolupráca je pre tvorcu na Slovensku ojedinelá, preto je pre každého dizajnéra neoceniteľnou skúsenosťou. Veľmi si to vážim.“

„Rozdiel v procese tvorby šiat v mojom ateliéri a vo veľkej dielni Makyty je markantný. V ateliéri sa každému prototypu venuje od začiatku do konca jeden človek. Všetko teda trvá podstatne dlhšie, práca je pomalšia. V Makyte som videl pásovú výrobu, každý človek pracoval na jednom detaile paralelne (rukáv, podšívka), nakoniec sa všetky spojili do jedného celku. Vo fabrike musíte myslieť dopredu na zásadné rozhodnutia.“

„Po uvedení témy a rozkreslení siluety som oboznámil modelárov so strihmi a realizovalo sa tzv. kaliko – čo je prvý model z pomocnej látky. Po odsúhlasení sa model vyhotovil v krajčírskej dielni už z daného ušľachtilého materiálu. Po troch skúškach na manekýnke sa realizovali detaily, ako výšivka a aplikácie.“

Boris Hanečka sa nesmierne teší, že predseda Predstavenstva Makyty Marián Vidoman vybral pre prehliadku The Best of Makyta netradičný priestor Domu kultúry v Skalici. Táto národná kultúrna pamiatka je citlivo zrekonštruovanou úkážkou prekrásnej slovenskej secesie, ktorá však dizajnérovi pripomenula vďaka trámovému stropu a maľovanej opone staré shakespearovské divadlo: „Veľmi sa teším aj ako stylista, aj ako dizajnér na skĺbenie profesionálnej módnej prehliadky európskeho typu s priestorom, ktorý vás okamžite vtiahne do svojej historickej atmsoféry s jemným náznakom folklóru. Makyta je pre mňa klasická móda pre elegantnú ženu, ktorá má zmysel pre detail. Makyta ako značka je absolútne jedinečná. V historickom odkaze, ktorý si dokázala udržať, v šikovnosti a kvalite práce slovenských ľudí a tiež v tom, ako obstála v neľahkých pomeroch doma i v zahraničí a pritom si zachovala svoju tvár a štýl,“ dodáva Hanečka.


S KALICA Dom kultúry v Skalici Secesná budova tzv. Slovenského domu patrí medzi najzaujímavejšie stavby v meste. Dodnes sa zachovala v pôvodnom stave. Pri zrode myšlienky výstavby domu stál skalický rodák, lekár, národovec MUDr. Pavel Blaho. Projekt spracoval národný umelec architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa inšpiroval ľudovým staviteľstvom. „Kruh“ bol slávnostne otvorený v roku 1905. Niekoľko miestností v ňom bolo určených pre národopisné zbierky Dr. Blahu, ktoré sa stali základom na vytvorenie regionálneho múzea. Charakter fasády dopĺňa mozaiková dekorácia s motívmi kresieb od Mikoláša Aleša. Steny a oponu veľkej divadelnej sály zdobia maľby s figurálnou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. V roku 2005 sa v rámci storočnice stavby uskutočnila jej pomerne rozsiahla rekonštrukcia v interiéri aj exteriéri.

História mesta Skalica K starobylým slovenským mestám, ktoré sa v uplynulých storočiach hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto, patrí i Skalica. Jej história je dlhá a bohatá. Priaznivé životné podmienky boli dôvodom intenzívneho osídlenia územia chotára Skalice už od čias mladšej kamennej doby (4 000 rokov pred n. l.). Osídľovanie pokračovalo i v eneolite, dobe bronzovej, železnej, laténskej, rímskej, včasnoslovanskej a veľkomoravskej. Prvé písomné zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256.

Uhorský kráľ Ľudovít I. jej 6. októbra 1372 udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Mesto dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov bol oslobodený od tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mestu bolo udelené právo usporadúvať týždenné a výročné trhy. Vďaka ďalším privilégiám od Žigmunda Luxemburského a jeho nasledovníkov sa stala Skalica už od prvej polovice 15. storočia významným strediskom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia. V 17. storočí počtom obyvateľov, domov, ale predovšetkým z ekonomického hľadiska patrila Skalica medzi 5 – 6 najväčších a najvýznamnejších miest Slovenska spolu s dnešnou Bratislavou, Košicami, Trnavou, Bardejovom či Prešovom. V meste vzniklo množstvo remesiel, zakladali sa cechy, prekvital čulý obchod. Chýrne v celom Uhorsku bolo predovšetkým skalické súkenníctvo, ktoré sa rozvinulo najmä koncom 18. storočia. Skalicu preslávilo predovšetkým vinohradníctvo. Pred vyše 300 rokmi tu vinohradníci založili na spôsob remeselníckych cechov svoje združenie – Bratstvo sv. Urbana. Z tohto obdobia sú i historické pamiatky – kostolík sv. Urbana, patróna vinohradníkov, a cechový oltár sv. Urbana vo farskom kostole s erbom vinohradníkov. Dodnes sa tu vyrába veľmi kvalitné červené víno. Množstvo vinohradníckych búd ponúka možnosť „koštúfky“ tohto lahodného moku. Na duchovný a spoločenský život mesta už od 15. storočia vplývalo niekoľko cirkevných rádov. Pravdepodobne od 30. rokov 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Okrem šírenia kresťanskej viery napomáhali rozvoj kultúry a vzdelanosti.

Zdroje: Makyta a. s., Boris Hanečka, www.skalica.sk


To najlepšie z Makyty a Boris Hanečka Makyta pre značky Armani, Versace, Max Mara, Prada

Recommend Documents