TESTOVANIE PRIEBEH, VÝSLEDKY A ANALÝZY

TESTOVANIE 9-2011 PRIEBEH, VÝSLEDKY A ANALÝZY

Júl 2011

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy.

Spracovali: Mgr. Tatiana Košinárová

Matematika:

PaedDr. Janka Kurajová Stopková Slovenský jazyk a literatúra:

Mgr. Elena Laššová Mgr. Andrej Mentel, PhD.

Maďarský jazyk a literatúra:

PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD. Mgr. Zuzana Juščáková, PhD.

Slovenský jazyk a slovenská literatúra:

Mgr. Elena Laššová RNDr. Viera Ringlerová, PhD.

Ukrajinský jazyk a literatúra:

Mgr. Zuzana Juščáková, PhD.

Výsledky testovania ţiakov so zdravotným znevýhodnením (matematika, slovenský jazyk a literatúra):

Mgr. Eva Polgáryová PaedDr. Janka Kurajová Stopková

Komparácia zistení:

Mgr. Eva Polgáryová Mgr. Katarína Kšinantová

Druhostupňové triedenie:

PaedDr. Janka Kurajová Stopková

Jazyková a grafická úprava:

Mgr. Timotej Kubiš

Zostavili:

Mgr. Eva Polgáryová PaedDr. Janka Kurajová Stopková Mgr. Timotej Kubiš

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 2


Sumár V školskom roku 2010/2011 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) po tretíkrát realizoval v poradí uţ deviate celoslovenské testovanie ţiakov 9. ročníka základných škôl (ZŠ) pod názvom Testovanie 9. Celoslovenské testovanie ţiakov 9. ročníka ZŠ je sumatívne testovanie na výstupe ţiakov zo stupňa ISCED 2, ktoré sa realizuje prostredníctvom centrálne zadaných štandardizovaných testov. Testovanie 9 má ambíciu byť objektívnym nástrojom na meranie a porovnávanie výkonov jednotlivých ţiakov a škôl. Cieľom testovania je porovnať výkony ţiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov ţiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Cieľ testovania určuje aj celkové nastavenie, druh, špecifikáciu testov (rozlišovací, normatívny test, NR test) a metodiku hodnotenia. Výsledky testovania, ktoré rozlišujú ţiakov podľa ich výkonov, majú rozhodujúci význam pri prijímaní ţiakov na stredné školy. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. prijímajú stredné školy na ich štúdium ţiakov na základe výsledkov externého testovania. Dňa 9. marca 2011 sa celoslovenského testovania ţiakov 9. ročníka ZŠ zúčastnilo celkovo 45 400 ţiakov z 1 451 základných škôl. Ţiaci boli testovaní z predmetov matematika, slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra. Testy písalo 42 348 ţiakov z 1 309 škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 3 012 ţiakov zo 125 škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 40 ţiakov z 5 škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským. Testovania sa zúčastnilo aj 2 273 ţiakov so zdravotným znevýhodnením. Test z matematiky riešilo 45 381 ţiakov, priemerná úspešnosť testu bola 52,9 %. Chlapci riešili test s úspešnosťou 53,4 % a dievčatá s úspešnosťou 52,4 %, pričom tento rozdiel nebol štatisticky významný. To znamená, ţe chlapci i dievčatá dosahujú v matematike porovnateľné výkony. Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo 42 386 ţiakov, priemerná úspešnosť ţiakov v teste bola 58,2 %. Výsledky dievčat (61,7 %) boli štatisticky významne lepšie ako výsledky chlapcov (54,8 %). Test z maďarského jazyka a literatúry písalo 3 012 ţiakov, priemerná úspešnosť ţiakov v teste bola 65,2 %. Výsledky dievčat (68, 5 %) boli štatisticky významne lepšie ako výsledky chlapcov (62,3 %). Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry písalo 3 011 ţiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste bola 59,6 %. Test z ukrajinského jazyka a literatúry písalo 40 ţiakov, ich priemerná úspešnosť v teste bola 63,0 %. Ţiaci, ktorí písali test z matematiky aj zo slovenského jazyka a literatúry (resp. z maďarského jazyka a literatúry) a dosiahli v oboch testoch úspešnosť najmenej 90 %, boli prijatí na štúdium na strednej škole bez prijímacej skúšky. Z celej populácie deviatakov bolo takýchto úspešných 2 % ţiakov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 3,5 % ţiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Z dôvodu zniţovania informačnej asymetrie a poskytovania prehľadnejšej spätnej väzby školám a verejnosti boli výsledky škôl zverejnené nielen formou percentilu (percento škôl, ktoré dosiahlo horšie výsledky ako daná škola), ale aj v porovnaní rozdielu úspešnosti školy oproti národnému priemeru (výkon nad úrovňou priemeru, na úrovni priemeru a pod úrovňou priemeru). Tieto ukazovatele boli sprístupnené v porovnávacích prehľadoch výsledkov za roky 2010 a 2011. Spracované boli nielen výsledky jednotlivých škôl ale po prvýkrát aj výsledky okresov v krajoch. Tieto údaje môţu byť jedným zo zdrojov informácií o kvalite školy pre zriaďovateľov škôl. Z hľadiska didaktickej analýzy sa v teste z matematiky preukázalo, ţe niektorí ţiaci nemajú osvojené základné učivo do takej hĺbky, aby ho vedeli efektívne pouţiť pri riešení kontextových úloh. Najslabšie výsledky dosiahli ţiaci v geometrii. Závaţnosť tohto zistenia podčiarkuje i to, ţe sa opakuje uţ niekoľko rokov. Ţiaci pri výstupe zo ZŠ majú nedostatočne rozvinutú priestorovú predstavivosť, nedokáţu rozloţiť Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 3


zloţené geometrické útvary na jednoduchšie, absentuje u nich kompetencia modelovania (znázorňovanie a schopnosť matematizácie) a schopnosť naplánovať si stratégiu riešenia úlohy. V teste zo slovenského jazyka a literatúry ţiaci preukázali, ţe sa vedia orientovať v súvislom texte, dokáţu vyhľadávať, pomenovať a označiť ţiadané informácie. V úlohách vyţadujúcich vyšší stupeň spracovania poznatkov robili istej časti ţiakov ťaţkosti tie kroky, v ktorých sa vyţadovala schopnosť porozumieť významu obsahu celého textu a pochopiť logickú následnosť informácií. Ţiaci mali problémy s uplatnením logických postupov pri práci s neznámym textom a s uplatnením základných jazykových pravidiel v beţných komunikačných situáciách. Jednou z kľúčových podmienok dosiahnutia cieľov testovania je zabezpečenie jeho objektivity. NÚCEM v Testovaní 9-2011 pristúpil k zavedeniu niekoľkých ďalších opatrení na zefektívnenie jeho priebehu a zvýšenie objektivity testovania. Jedným z týchto opatrení bolo zabezpečenie externého dozoru v kaţdej skupine testovaných ţiakov. Učitelia poverení vykonaním externého dozoru boli následne povinní vypracovať správu o priebehu testovania a situácii v príslušnej triede. Ďalej boli zavedené nové identifikátory, na základe ktorých je moţné spätne určiť problematické skupiny z hľadiska dodrţiavania pravidiel testovania a jeho objektivity na danej škole. Na základe podrobnej analýzy takto získaných dát a vyhodnotení vybraných indikátorov objektívnosti testovania (napr. zastúpenie nadmerne úspešných štvorkárov a päťkárov medzi ţiakmi s najlepšími výsledkami v testoch) môţeme konštatovať, ţe oproti minulému roku došlo k pozitívnemu posunu – klesla miera podvádzania, ktorá negatívne ovplyvňuje objektívnosť testovania. NÚCEM plánuje aj v budúcnosti zachovať v procese testovania zavedené postupy a zároveň hľadať ďalšie kroky, ktoré by prispeli k jeho vyššej efektivite a objektívnosti. Súčasne očakávame, ţe aj ďalšie zúčastnené strany, školy a ich zriaďovatelia, zaujmú k Testovaniu 9 profesionálny prístup. NÚCEM kaţdoročne pristúpi k vyhodnoteniu zavedených opatrení a zistenia poskytne Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, Štátnej školskej inšpekcii, krajským školským úradom a zriaďovateľom škôl.



Obsah Sumár ...................................................................................................................................................... 3 Úvod ........................................................................................................................................................ 8 1. Základné informácie o testovaní T9-2011 ......................................................................................... 9 1.1. Cieľ testovania.......................................................................................................................... 9 1.2. Testovacie nástroje .................................................................................................................. 9 1.2.1. Test z matematiky ...................................................................................................... 10 1.2.2. Testy z jazyka a literatúry ........................................................................................... 12 1.2.2.1. Test zo slovenského jazyka a literatúry .......................................................... 13 1.2.2.2. Test z maďarského jazyka a literatúry ............................................................ 15 1.2.2.3. Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry ......................................... 16 1.3. Zavedenie zmien a nových opatrení v testovaní ..................................................................... 17 1.4. Vyhodnotenie zmien a opatrení .............................................................................................. 17 2. Analýza a interpretácia výsledkov T9-2011 .................................................................................... 18 2.1. Matematika ............................................................................................................................. 19 2.2. Slovenský jazyk a literatúra .................................................................................................... 24 2.3. Maďarský jazyk a literatúra ..................................................................................................... 28 2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra.................................................................................... 30 2.5. Ukrajinský jazyk a literatúra .................................................................................................... 32 3. Analýza vybraných testovaných úloh v T9-2011 ............................................................................ 33 3.1. Úlohy z matematiky, ktoré robili ţiakom problémy .................................................................. 33 3.2. Úlohy s nesúvislým textom a úlohy na čítanie s porozumením ............................................... 39 3.2.1. Matematika ................................................................................................................. 39 3.2.2. Slovenský jazyk a literatúra ........................................................................................ 42 3.2.3. Maďarský jazyk a literatúra ......................................................................................... 46 3.2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra........................................................................ 48 4. Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania ................................................................................... 51 4.1. Matematika ............................................................................................................................. 51 4.2. Slovenský jazyk a literatúra .................................................................................................... 53 4.3. Maďarský jazyk a literatúra ..................................................................................................... 54 4.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra.................................................................................... 54 Záver ..................................................................................................................................................... 55 Literatúra............................................................................................................................................... 56 Príloha 1. Porovnanie objektivity testovania v rokoch 2010 a 2011 .................................................. 57 Príloha 2. Štatistický prehľad údajov a výsledkov T9-2011 ............................................................... 60 Príloha 3. Výsledky testovania z hľadiska druhostupňového triedenia ........................................... 64



Zoznam pouţitých skratiek ADD

– porucha pozornosti

ADHD

– porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

AUT

– autizmus

BA

– Bratislavský kraj

BB

– Banskobystrický kraj

F

– fyzika

CH – ZO

– chorí a zdravotne oslabení

IKT

– informačno-komunikačné technológie

KE

– Košický kraj

KPŠ

– kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

KŠÚ

– krajský školský úrad

MAT

– matematika

MJL

– maďarský jazyk a literatúra

MŠ

– materská škola

MŠVVaŠ SR – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky N

– veľkosť štatistického súboru, počet ţiakov

NKS

– narušená komunikačná schopnosť

NP

– národný priemer

NR

– Nitriansky kraj

NÚCEM

– Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

PO

– Prešovský kraj

POP

– Pedagogicko-organizačné pokyny

SJL

– slovenský jazyk a literatúra

SJSL

– slovenský jazyk a slovenská literatúra

SP

– sluchové postihnutie

ŠŠI

– Štátna školská inšpekcia

T9

– celoslovenské testovanie ţiakov 9. ročníka ZŠ

TN

– Trenčiansky kraj

TP

– telesné postihnutie

TT

– Trnavský kraj

ÚIPŠ-ŠVS

– Ústav informácií a prognóz školstva – Školské výpočtové stredisko

UJL

– ukrajinský jazyk a literatúra

VPU

– vývinové poruchy učenia

VÚDPaP

– Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Z. z.

– Zbierka zákonov

ZA

– Ţilinský kraj

ZP

– zrakové postihnutie

ZŠ

– základná škola

ZZ

– zdravotné znevýhodnenie



Slovník pojmov – Základné štatistické parametre úloh Obťaţnosť testovej poloţky Vyjadruje percento testovaných ţiakov, ktorí poloţku vyriešili nesprávne alebo ju vynechali. Vzťah medzi obťaţnosťou a úspešnosťou poloţky je: obťaţnosť = 100 % – úspešnosť. Citlivosť testovej poloţky Vyjadruje, do akej miery poloţka rozlišuje výkonnostne lepších a horších ţiakov na základe dosiahnutého celkového skóre. Ţiaci, ktorí dosiahli celkovo vyššie skóre, vykazujú pri riešení poloţky s vysokou citlivosťou vyššiu úspešnosť ako ţiaci, ktorí dosiahli celkovo niţšie skóre. Hodnota citlivosti, ktorú uvádzame, vyjadruje rozdiel (v %) medzi priemernou úspešnosťou najslabšej a najlepšej pätiny testovaných ţiakov, ktorí boli usporiadaní podľa celkového skóre a rozdelení do piatich skupín. Vynechanosť testovej poloţky Vyjadruje percento ţiakov, ktorí poloţku vynechali, neriešili ju a neuviedli pri nej odpoveď. Korelácia medzi poloţkou a zvyškom testu Vyjadrujeme ju prostredníctvom bodovo biseriálneho koeficientu korelácie (P. Bis.) medzi úspešnosťou vybranej poloţky a sumou úspešností všetkých ostatných poloţiek (korelácia skóre vybranej poloţky a sumy skóre všetkých ostatných poloţiek). Štatistická signifikancia (Štatistická významnosť.) Je štatistické overovanie tzv. nulovej hypotézy. Pri porovnávaní dvoch súborov (napríklad skupiny dievčat a skupiny chlapcov) vychádzame z predpokladu, ţe medzi súbormi nie je rozdiel vo výkone. Toto tvrdenie nazývame nulová hypotéza. Zároveň uvaţujeme o alternatívnej hypotéze, ktorá predpokladá opak. Ak vypočítame, ţe štatistická signifikancia p > 0,05, nulovú hypotézu nezamietame. Ak vypočítame, ţe štatistická signifikancia p ≤ 0,05, môţeme veriť alternatívnej hypotéze na 95 a viac %. Vtedy konštatujeme, ţe medzi súbormi je štatisticky významný rozdiel v charakteristike, ktorú sledujeme. V tomto prípade hovoríme, ţe rozdiel je štatisticky významný – signifikantný a nulovú hypotézu zamietame. Vecná signifikancia Dopĺňa štatistickú signifikanciu vtedy, ak sa potvrdí alternatívna hypotéza. Ukazuje veľkosť, resp. významnosť zisteného rozdielu sledovanej charakteristiky. Nedá sa vypočítať pomocou beţných štatistických programov. Dokáţe ju však určiť odborník skúsený v danej problematike. Pre určenie vecnej signifikancie ako korelačnej miery pouţívame vzorec:

t – hodnota testovacieho kritéria df – počet stupňov voľnosti



Úvod Kvalitné školské vzdelávanie je základnou a nevyhnutnou podmienkou pre budúci úspešný ţivot mladých ľudí a vytvára záruku rastu prosperity spoločnosti. Iba kvalitné vzdelávanie môţe byť garanciou pre formovanie vedomostnej spoločnosti. Národné testovanie ţiakov, ako prostriedok na meranie a monitorovanie vzdelávania, sa stáva na Slovensku dôleţitou súčasťou vzdelávacej politiky a tvorí pomocný, zároveň ale aj veľmi účinný nástroj na skvalitňovanie vzdelávania. Testovania 9 (T9-2011) sa zúčastnili ţiaci 9. ročníka ZŠ, okrem ţiakov s mentálnym postihnutím. Testovanie 9 sa uskutočnilo 9. marca 2011 na ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským a ukrajinským. V náhradnom termíne bolo určené ţiakom, ktorí sa z objektívnych dôvodov nezúčastnili T9-2011 v riadnom termíne (v zmysle školského zákona č. 245/2008 § 155 ods. 7). Náhradné testovanie sa uskutočnilo 29. marca 2011 v jednotlivých krajských mestách SR, a to v školách, ktoré určili jednotlivé KŠÚ po dohode s NÚCEM a s riaditeľmi jednotlivých škôl. Predkladaný materiál je vypracovaný Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý je v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. zodpovedný za prípravu a odborné zabezpečenie externého testovania ţiakov základných škôl. Tento komplexný a analytický materiál poskytuje kľúčové informácie o cieľoch a priebehu testovania, charakterizuje testovacie nástroje a prezentuje výsledky štatistického spracovania získaných dát. Súčasne ponúka analýzu výsledkov testovania z pedagogického hľadiska a analýzu vybraných testových úloh z matematiky, ktoré ţiakom robili problémy ako aj analýzu úloh s nesúvislým textom a úloh na čítanie s porozumením. Učiteľom testovaných predmetov dávame do pozornosti odporúčania na skvalitňovanie vyučovania, ktoré sa opierajú o zistenia národných aj medzinárodných meraní. Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania sú určené aj predmetovým komisiám a širokej pedagogickej a odbornej verejnosti. Súčasťou materiálu sú prílohy. Príloha 1 obsahuje porovnanie objektivity testovania v rokoch 2010 a 2011. Príloha 2 uvádza štatistický prehľad údajov a výsledkov T9-2011. Príloha 3 prezentuje výsledky T9-2011 z hľadiska druhostupňového triedenia.



1. Základné informácie o testovaní T9-2011 1.1. Cieľ testovania Hlavným cieľom testovania je:  získať objektívne a spoľahlivé výsledky testovania ţiakov pri výstupe zo stupňa vzdelávania ISCED 2 a monitorovať úroveň ich pripravenosti na ďalšie štúdium na strednej škole,  poskytnúť výsledky testovania ako jedno z kritérií pre prijatie ţiakov na strednú školu, vzájomne porovnať výkony jednotlivých ţiakov a škôl,  poskytnúť na základe výsledkov školám, učiteľom, školskej inšpekcii, decíznej sfére a širokej odbornej verejnosti o testovaných predmetoch komplexnejšie informácie, ktoré im môţu poslúţiť na skvalitňovanie, korigovanie a zefektívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu.

1.2. Testovacie nástroje V celoslovenskom testovaní ţiakov 9. ročníka ZŠ sme uplatnili a vyhodnotili testy relatívneho výkonu, tzv. NR testy (norm-referenced), testy rozlišujúce ţiakov podľa ich výkonov v teste. Cieľom takéhoto testu je vzájomne porovnať výsledky ţiakov. Na základe výkonu sú ţiaci usporiadaní do poradia. Výsledné umiestnenie jedného ţiaka závisí od výkonov ostatných ţiakov. Takto pripravené testy sa pouţívajú k finálnemu sumatívnemu hodnoteniu (hodnotenie v záverečnej fáze výučby). V rozlišovacom teste očakávame priemernú úspešnosť 50 – 60 %. Výsledky ţiakov v NR teste by mali zodpovedať štandardnej normálnej distribúcii pravdepodobnosti (pozri obrázok 1), teda úspešnosť populácie deviatakov zobrazená v grafe by mala zodpovedať Gaussovej krivke (ideálny histogram).

Obr. 1. Štandardná normálna distribúcia (Gaussova krivka)

Ţiaci 9. ročníka ZŠ boli testovaní z piatich predmetov – z matematiky, zo slovenského jazyka a literatúry, z maďarského jazyka a literatúry, zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a z ukrajinského jazyka a literatúry. Úlohy v testoch neboli typickými školskými úlohami, neoverovali len zapamätané vedomosti a naučené algoritmy. Úlohy overovali vyššie poznávacie schopnosti ţiakov, boli viac zamerané na čítanie s porozumením, matematické a logické myslenie (pozri kapitolu 3.2). Úlohy overovali hĺbku vedomostí a zručností, schopnosť ţiakov aplikovať poznatky či objavovať stratégie riešenia. Úlohy boli tvorené v súlade s platnou pedagogickou dokumentáciou s prepojením na prebiehajúcu obsahovú reformu, podľa vopred stanovených špecifikačných tabuliek. Kognitívne úrovne, do ktorých sú rozdelené úlohy v testoch, uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Tab. 1. Kognitívne úrovne a ich charakteristiky

Kognitívna úroveň 1. Zapamätanie a porozumenie

Jednoduché myšlienkové operácie

2. Špecifický transfer

Zloţitejšie myšlienkové operácie: indukcia, dedukcia

3. Nešpecifický transfer

Zloţitejšia aplikácia, spojenie viacerých myšlienkových operácií, tvorivý prístup Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 9


1.2.1. Test z matematiky Obsahové zameranie testu

MAT

Podrobnejšie informácie o teste z matematiky uvádzame v tabuľke 2. Tab. 2. Obsahové zameranie testu z matematiky

Čas riešenia

60 minút

Počet testových úloh

20 úloh

Forma testových úloh Testované oblasti Poţiadavky na vedomosti a zručnosti Povolené pomôcky Kritériá hodnotenia

10 otvorených úloh s krátkou číselnou odpoveďou, 10 uzavretých úloh s výberom odpovede zo 4 moţností Aritmetika, algebra, geometria, kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika v pomernom zastúpení podľa platných učebných osnov z roku 1997 V súlade s platným vzdelávacím štandardom z matematiky pre 2. stupeň ZŠ z roku 2002 Písacie a rysovacie potreby, kalkulačka, jeden opečiatkovaný pomocný papier A4 1 bod za správnu odpoveď 0 bodov za nesprávnu a ţiadnu odpoveď

Test z matematiky zahŕňa všetky oblasti matematiky a tieto sú v teste zastúpené zodpovedajúcim počtom úloh podľa platných učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Zastúpenie jednotlivých oblastí matematiky úlohami v teste z matematiky v školskom roku 2010/2011 dokumentuje nasledujúca (špecifikačná) tabuľka. Tab. 3. Zastúpenie úloh podľa oblastí v teste z matematiky

Oblasť

Čísla poloţiek (forma A)

Počet poloţiek/zastúpenie

2, 4, 8, 9, 10, 12

6 poloţiek/30 %

ALGEBRA

1, 3, 11, 14, 15, 19

6 poloţiek/30 %

GEOMETRIA

5, 6, 7, 16, 17, 20

6 poloţiek/30 %

13, 18

2 poloţky/10 %

ARITMETIKA

KPŠ

Jednotlivé kognitívne úrovne boli úlohami zastúpené v pomere 5 : 10 : 5, podľa toho, ktoré myšlienkové operácie bolo potrebné uplatniť pri riešení úlohy. Tab. 4. Zastúpenie úloh v teste z matematiky podľa kognitívnych úrovní

Kognitívna úroveň

Počet úloh

1. Zapamätanie a porozumenie

5 úloh


10 úloh


5 úloh

Autori testu mali snahu posilniť rozlišovaciu silu testu zaradením úloh, v ktorých nešlo len o porozumenie učivu, ale hlavne o overovanie nasledovných kompetencií: pouţívanie matematickej symboliky, vykonávanie základných počtových výkonov, vyuţívanie rôznych spôsobov kvantitatívneho vyjadrenia celok – časť, porozumenie súvislým textom obsahujúcim čísla, závislosti, vzťahy a nesúvislým textom obsahujúcim tabuľky, grafy a diagramy, aplikovanie pochopených a osvojených postupov a algoritmov pri riešení úloh, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 10


pochopenie vzťahu medzi matematikou a praktickým ţivotom, plánovanie stratégie riešenia. Poţiadavky na vedomosti a zručnosti ţiakov v teste Sledované vedomosti a zručnosti boli autormi vybrané z poţiadaviek stanovených vo vzdelávacom štandarde z matematiky pre 2. stupeň ZŠ, ktorý bol schválený v roku 2002: Aritmetika: 1.2. K danému číslu priradiť jeho obraz na číselnej osi a opačne. 4.3. Časť celku zapísať zlomkom. 5.4. Vedieť vypočítať úrok, istinu, úrokovú mieru. 6.10. Riešiť úlohy na priamu úmernosť. 6.11. Riešiť úlohy jednoduchou a zloţenou trojčlenkou. 6.12. Riešiť úlohy s pouţitím mierky mapy a plánu. Algebra: 1.2. Na základe písaného textu správne zapísať výrazy s premennou. 1.6. Upraviť výrazy vynímaním pred zátvorku. 2.3. Vedieť urobiť ekvivalentné úpravy rovnice a pomocou nich riešiť lineárne rovnice s jednou neznámou. 2.4 .Vedieť riešiť lineárne rovnice s neznámou v menovateli. 2.7. Riešiť slovné úlohy, ktoré vedú k riešeniu lineárnou rovnicou s jednou neznámou. 3.1. Riešiť lineárnu nerovnicu. Geometria: 2.12. Vypočítať preponu pravouhlého trojuholníka s vyuţitím Pytagorovej vety. 2.10. Vypočítať obvod a obsah trojuholníka. 3.2. Zostrojiť rovnobeţník. 4.3. Vypočítať obsah lichobeţníka. 5.7. Vypočítať obsah kruhu. 10.4. Výpočet objemu kvádra, kocky, hranola. Riešiť slovné úlohy s vyuţitím premeny jednotiek objemu. Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika: 2. Pravdepodobnosť. 3.3. Čítať tabuľky a vedieť ich interpretovať v praxi. 3.4. Vedieť vypočítať aritmetický priemer.



1.2.2. Testy z jazyka a literatúry Podrobnejšie informácie o testoch z vyučovacieho jazyka a literatúry (SJL, MJL, UJL) a štátneho jazyka (SJSL – iba na školách s VJM) uvádzame v nasledujúcich tabuľkách. Tab. 5. Obsahové zameranie testov z vyučovacieho a štátneho jazyka a literatúry

Čas riešenia

50 minút

Počet testových úloh

20 úloh

Forma testových úloh

Všetky úlohy sú uzavreté, s výberom odpovede zo štyroch moţností. 10 úloh sa viaţe na ukáţky a 10 úloh je voľných.

Testované oblasti

Morfológia, lexikológia, syntax, zvuková stránka jazyka a pravopis, literárne ţánre, štruktúra literárneho diela – kompozícia, štylistika literárneho textu, všeobecne o literatúre, čítanie s porozumením

Charakteristika textov

- 2 textové ukáţky rôznej dĺţky (na kaţdú sa vzťahuje päť úloh) a ďalšie krátke texty v rámci voľných úloh. - Autentické i upravené texty primerané ţiakom 9. ročníka ZŠ. Umelecké, publicistické i odborné texty blízke mladým ľuďom, ktoré spadajú do skúseností ţiakov a s ktorými sa môţu stretnúť v kaţdodennom ţivote. - Texty z rôznych médií (denná tlač, internet).

Poţiadavky na vedomosti a zručnosti

V súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi pre 2. stupeň ZŠ

Kritériá hodnotenia

1 bod za správnu odpoveď 0 bodov za nesprávnu alebo ţiadnu odpoveď

Tab. 6. Zastúpenie úloh v testoch z jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní


Počet úloh


4 úlohy


12 úloh


4 úlohy



1.2.2.1. Test zo slovenského jazyka a literatúry

SJL

Obsahové zameranie testu Test overoval základné jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti a zručnosti, ktorými by mali ţiaci disponovať pred ukončením 9. ročníka ZŠ. Test bol zostavený tak, aby obsahovou stránkou a úrovňou náročnosti zodpovedal platnej pedagogickej dokumentácii zo slovenského jazyka a literatúry pre ţiakov ZŠ. Testovými úlohami sme sledovali, do akej miery ţiaci prečítali text s porozumením, pochopili bohatosť jazyka, jeho slovnú zásobu, ako ovládajú slovotvorné postupy a správnu intonáciu vety. Na základe práce s textom sme sledovali ovládanie literárnych ţánrov, známych pojmov z oblasti literárnej teórie a pochopenie literárnej výpovede v prozaickej podobe. Úlohy č. 01 – 05 sa vzťahovali na umelecký text, úlohy č. 06 – 10 sa vzťahovali na odborný text. Niektoré ďalšie úlohy sa viazali na kratšie texty. Autori vybrali textové ukáţky blízke mladým ľuďom a také úlohy, v ktorých uplatnené vedomosti a zručnosti môţu ţiaci vyuţiť v ďalšom štúdiu, budúcom povolaní a v písomnom i ústnom prejave v beţnom kaţdodennom ţivote. Tabuľka 7 dokumentuje zastúpenie úloh v teste zo slovenského jazyka a literatúry. Tab. 7. Zastúpenie úloh podľa zloţiek v teste zo slovenského jazyka a literatúry

Zloţky



Jazyková

5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 17, 18

12 poloţiek/60 %

Literárna

1, 2, 3, 4, 11, 16, 19, 20

8 poloţiek/40 %

Poţiadavky na jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti ţiakov v teste Sledované vedomosti a zručnosti boli autormi vybrané z poţiadaviek stanovených vo vzdelávacom štandarde zo slovenského jazyka pre 2. stupeň ZŠ, ktorý bol schválený v roku 2002 a zo vzdelávacieho štandardu z literatúry pre 2. stupeň ZŠ, ktorý bol schválený v roku 2004. Zvuková stránka jazyka a pravopis: 1.1. Správne intonovať a písať slová, v ktorých dochádza k spodobovaniu spoluhlások: na začiatku slova, vnútri slova, na konci slova pri splývavej výslovnosti a pred pauzou. 2.2. Správne intonovať vety podľa obsahu. 3.3. Ovládať výslovnosť a pravopis čísloviek: jedni/jedny. 5.3. Ovládať písanie čiarky v priraďovacom a podraďovacom súvetí. Lexikológia: 1.4. Poznať a charakterizovať nepriame pomenovania: metaforu, metonymiu, personifikáciu. Určovať, uviesť príklady, vysvetliť obsah. 2.2. Ovládať tvorenie podstatných mien, prídavných mien, slovies predponou a príponou, tvorenie zdrobnenín a zveličujúcich slov príponou a bezpríponové tvorenie slov (podstatných mien od predponových slovies). 2.3. Ovládať tvorenie slov skladaním. Morfológia: 2.1. Vedieť skloňovať podstatné mená, určovať gramatické kategórie všeobecné – vlastné, konkrétne – abstraktné (rod, pád, číslo vzor). 4.1. Ovládať delenie zámen, vedieť zámená skloňovať, určovať gramatické kategórie (rod, pád, číslo). 5.1. Ovládať delenie čísloviek, na určité a neurčité, na základné, skupinové, násobné, druhové. Ovládať pravopis základných, radových a násobných čísloviek. 6.1. Vedieť určovať gramatické kategórie (osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod a slovesný vid). 8.1. Ovládať podstatu neplnovýznamovosti a neohybnosti predloţiek. Určiť väzbu predloţiek s daným pádom na konkrétnych príkladoch. Správne pouţívať predloţkové spojenia a vokalizáciu predloţiek. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 13


Syntax: 1.1. Vymenovať základné a rozvíjacie vetné členy (prísudok, podmet, predmet, príslovkové určenie miesta, času, spôsobu a príčiny, prívlastok zhodný a nezhodný, prístavok). Určovať ich v jednoduchej vete. Ovládať delenie vetných členov (holý, rozvitý, viacnásobný). Sloh: 3.1. Poznať hlavné znaky opisného slohového postupu (obsahové, kompozičné, jazykové), poznať slohové útvary opisného slohového postupu. 4.1. Poznať hlavné znaky rozprávacieho slohového postupu (obsahové, kompozičné, jazykové), poznať slohové útvary rozprávacieho slohového postupu. 4.3. Poznať odlišnosti rozprávacieho a opisného slohového postupu. Literatúra:  Vedieť vysvetliť pojem vecná a umelecká literatúra.  Poznať podstatu literárnych ţánrov viaţucich sa k próze, vedomosti aplikovať v práci s literárnym textom - vedieť zaradiť ukáţku epického textu k príslušnému literárnemu ţánru.  Identifikovať v texte základné umelecké štýlové prostriedky.  Vedieť vysvetliť nepriame pomenovania.  Poznať literárne pojmy a základy kompozície epického diela, vedieť ich správne vyuţiť pri interpretácii literárneho diela. Z ukáţky zistiť, aký slohový postup autor vyuţíva.  Vedieť prečítať text s porozumením, interpretovať epický text.



1.2.2.2. Test z maďarského jazyka a literatúry

MJL

Obsahové zameranie testu Test z maďarského jazyka a literatúry overoval jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti a vedomosti, ktorými by mali ţiaci disponovať na konci 9. ročníka ZŠ. Základným východiskom pri zostavovaní testu bola platná pedagogická dokumentácia. Úlohami sme sledovali, do akej miery ţiaci vedia aplikovať získané vedomosti, zručnosti z oblasti gramatiky, slohu a literatúry. Cieľom vzdelávania v oblasti maďarského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň zručností v maďarskom jazyku, aby ţiaci zvládli kaţdú komunikatívnu situáciu, či uţ hovorovú alebo odbornú, v rozsahu odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Taktieţ sme sa snaţili naformulovať jednotlivé zadania úloh tak, aby boli prepojené s reálnym ţivotom. Test z MJL obsahoval 20 úloh. Úlohy č. 01 – 05 sa vzťahovali na úryvok z novely Sándora Máraiho, úlohy 06 – 10 sa vzťahovali na vecný text. V úlohách, v ktorých ţiaci pracovali s textom, sme sa zameriavali na to, či pochopia text, či vedia získať základné informácie z textu, či pochopia kľúčové slová, resp. vety v texte a ich význam, či vedia hodnotiť text ako uzavretý celok. Tabuľka 8 dokumentuje zastúpenie úloh v teste z maďarského jazyka a literatúry. Tab. 8. Zastúpenie úloh podľa zloţiek v teste z maďarského jazyka a literatúry

Zloţky



Jazyková

2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 14, 18

10 poloţiek/50 %

Literárna

1, 3, 6, 11, 13, 15, 16, 17, 19, 20

10 poloţiek/50 %

Poţiadavky na jazykové, štylistické a čitateľské zručností ţiakov Test z maďarského jazyka a literatúry sa sústreďoval na overovanie základných vedomostí a zručností z jednotlivých tematických celkov vyplývajúcich z nasledovných poţiadaviek na jazykové a štylistické schopnosti a zručnosti a poţiadaviek na čitateľské a interpretačné schopnosti a zručnosti ţiakov. Do testu z MJL sme zaraďovali také úlohy, ktoré sledovali kognitívnu úroveň jednotlivých jazykových zloţiek: správne rozlíšiť hlásky, spoznať zákonitosti hlások, ovládať zvukovú stránku jazyka a uplatňovať princípy maďarského pravopisu. Sledovali sme, ako vedia určiť slovotvorný základ a prípony, ako ovládajú špecifiká maďarského jazyka z hľadiska morfológie, slovnú zásobu (spôsoby tvorenia slov – skladanie, ustálené viacslovné priame pomenovania, synonymá), z hľadiska syntaxe ako vedia správne rozlišovať vetné členy, rozbor jednoduchých viet a súvetí. Javy v slohovej výchove – sledovať kompozíciu textu, poznať (určovať) slohové ţánre na základe práce s textom (pochopenia textu). Čítať s porozumením rôzne druhy primerane obťaţných textov. Pri čítaní vyuţívať rôzne druhy stratégií (informatívne čítanie, študijné čítanie, záţitkové čítanie atď.). Odlišovať v texte podstatné a okrajové informácie, vedieť nájsť v texte hlavnú myšlienku, dokázať kriticky sa prejaviť a hodnotiť text. Mať pozitívny vzťah k literatúre, k čítaniu, vybudovať si vlastný hodnotový systém. Z hľadiska teórie literatúry poznať literárne ţánre, základné literárne druhy, metriku a na základe práce s krátkymi textami vedieť rozlíšiť rôzne druhy rýmov. Vedieť sa orientovať v dejinách maďarskej literatúry od prvých písomných pamiatok aţ po súčasnosť (ovládať základné diela autorov a presné názvy vybraných literárnych textov, správne pomenovať jednotlivé literárne ţánre, štylistiku literárneho textu – ovládať umelecké jazykové prostriedky).



1.2.2.3. Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry

SJSL

Obsahové zameranie testu Test bol zostavený tak, aby obsahovou stránkou a úrovňou náročnosti zodpovedal platnej pedagogickej dokumentácii zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry pre ţiakov ZŠ. Overoval základné jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti, ktorými by mali ţiaci disponovať na konci 9. ročníka ZŠ. Sledovali sme, do akej miery ţiaci zvládli prácu s textom, do akej miery pochopili bohatosť slovenského jazyka, jeho slovnú zásobu, do akej miery zvládli morfológiu, syntax a literatúru. Úlohy č. 01 – 05 vychádzali z umeleckého textu, úlohy č. 06 – 10 sa vzťahovali na vecný text. Niektoré úlohy sa viazali na kratšie texty. Autori vybrali také textové ukáţky a úlohy, v ktorých uplatnené vedomosti a zručnosti môţu ţiaci vyuţiť v štúdiu na strednej škole i v písomnom a v ústnom prejave v beţnom kaţdodennom ţivote. Tabuľka 9 dokumentuje zastúpenie úloh v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Tab. 9. Zastúpenie úloh podľa zloţiek v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry

Zloţky



Jazyková

2, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 18

13 poloţiek/65 %

Literárna

1, 3, 4, 11, 17, 19, 20

7 poloţiek/35 %

Poţiadavky na jazykové, štylistické a čitateľské zručností ţiakov Overovanie základných vedomostí a zručností z jednotlivých tematických celkov vyplýva z nasledovných poţiadaviek na jazykové a štylistické schopnosti a zručnosti a z poţiadaviek na čitateľské a interpretačné schopnosti a zručnosti ţiakov. Zvládnuť zvukovú stránku jazyka (spisovnú výslovnosť), lexikológiu (slová s rovnakým alebo podobným významom), ovládať morfológiu (delenie slovných druhov, plnovýznamové a neplnovýznamové slová, ohýbanie slov a ich pravopis, vedieť rozoznať spisovné a nespisovné slová a slovné spojenia), ovládať syntax (vetné členy, druhy viet podľa členitosti), informačný slohový postup. Ovládať štylistiku literárneho textu (umelecké jazykové prostriedky), vedieť prečítať text s porozumením, zachytiť podstatu textu, pochopiť význam krátkych ľudových výrokov, ovládať pojmy z literárnej teórie.



1.3. Zavedenie zmien a nových opatrení v testovaní Všetky činnosti spojené s prípravou a priebehom testovania odborne koordinoval NÚCEM, ktorý komunikoval so základnými školami telefonicky i elektronicky. Obsah jednotlivých zásielok a pokyny na realizáciu testovania priebeţne zverejňoval na internetových stránkach NÚCEM, KŠÚ, ÚIPŠ-ŠVS. Zamestnanci jednotlivých KŠÚ a ŠŠI sa podieľali na zabezpečení objektívneho priebehu Testovania 92011. Aj v tohtoročnom testovaní pristúpil NÚCEM k zavedeniu niekoľkých zmien oproti predchádzajúcim rokom. Zmeny boli navrhnuté na základe niekoľkoročných skúseností, aj na základe analýzy informácií, ktoré uvádzali školskí koordinátori a administrátori v Protokole o priebehu testovania. Zmeny zavedené v Testovaní 9-2011: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

boli vypracované nové, podrobné pokyny pre koordinátorov, administrátorov i externý dozor, zaviedol sa odporúčaný maximálny počet ţiakov v jednej testovanej skupine (15), administrátori testovania (učitelia) podpísali čestné vyhlásenia o objektívnom vykonávaní dozoru, a tým sa zaviazali, ţe nebudú ţiakom pri riešení testov nijako pomáhať, objektivita priebehu testovania bola zvýšená aj posilnením externého dozoru – v kaţdej triede bol počas testovania prítomný učiteľ z inej školy, osoby poverené vykonaním externého dozoru zaslali NÚCEM správu o priebehu testovania, bolo zavedené číslo testovanej skupiny ţiakov na odpoveďových hárkoch, pre ţiakov bola zavedená povinnosť označiť kaţdú opravu odpovede do príslušného stĺpca na odpoveďovom hárku k testu z matematiky, kaţdému ţiakovi bol poskytnutý prehľad vzťahov a jednotiek k testu z matematiky, všetky obálky s odpoveďovými hárkami museli byť podpísané externým dozorom, riaditeľom školy alebo ním poverenou osobou a opatrené pečiatkou školy atď.

1.4. Vyhodnotenie zmien a opatrení Viaceré zmeny zavedené v Testovaní 9-2011 sa v porovnaní s testovaním v minulom školskom roku pozitívne prejavili na zvýšení objektivity testovania. Vyhodnotenie účinnosti zavedených zmien a opatrení potvrdilo, ţe je potrebné pokračovať v ich realizácii aj v budúcich testovaniach. Pozitívne sa na objektivite prejavilo limitované mnoţstvo ţiakov v jednej testovanej skupine. Kým v minulom školskom roku prekročilo priemerný počet ţiakov v jednej skupine nad 15 ţiakov takmer 300 škôl z cca 1500, po zavedení odporúčaného maximálneho počtu v pokynoch pre koordinátorov klesol tento počet v tomto školskom roku na šestinu. Aj zavedenie povinnosti označiť kaţdú opravu odpovede do príslušného stĺpca na odpoveďovom hárku k testu z matematiky malo výrazný vplyv na objektivitu testovania a celkový počet dodatočne opravovaných odpovedí. Zároveň nám to pomohlo zníţiť problémy pri technickom spracovaní odpoveďových hárkov na minimum. Na objektivitu testovania v 1 451 školách priamo v triedach okrem administrátorov v tomto školskom roku dozeralo aj 3 746 osôb poverených vykonávaním externého dozoru. Ďalším ukazovateľom pozitívneho vplyvu zavedených zmien je nepochybne aj celkový pokles nadmerne úspešných štvorkárov a päťkárov medzi ţiakmi s vyššou úspešnosťou (o 25 %). Podobným indikátorom zvýšenia objektivity testovania je aj počet škôl, na ktorých všetci ţiaci vyplnia všetky políčka v odpoveďovom hárku z matematiky pri úlohách s tvorbou krátkej odpovede. Počet takýchto škôl v tomto školskom roku klesol oproti minulému školskému roku na menej ako tretinu. Podrobnejšie informácie o vybraných indikátoroch objektivity sú uvedené v prílohe 1. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 17


2. Analýza a interpretácia výsledkov T9-2011 Počet zúčastnených základných škôl, počet ţiakov podľa vyučovacieho jazyka a počty ţiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) podľa druhu postihnutia sú uvedené v prílohe 2.1 V nasledujúcej tabuľke uvádzame základné údaje, prehľad dosiahnutých výsledkov z testovania a základné charakteristiky a parametre testov všetkých piatich testovaných predmetov. Tab. 10. Prehľad výsledkov testovania a parametrov testov podľa predmetov

MAT

SJL

MJL

SJSL

UJL

Počet testovaných žiakov

45 381

42 386

3 012

3 011

40

Počet testovaných žiakov so ZZ

2 255

2 210

62

62

4

Priemerná známka na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ

2,7

2,6

2,5

2,6

2,5

Priemerná úspešnosť v %

52,9

58,2

65,2

59,6

63,0

A

52,9

58,2

65,2

59,3

62,2

B

52,9

58,1

65, 3

59,9

64,1

Maximálny možný počet bodov

20

20

20

20

20

Priemerný počet bodov

10,6

11,6

13,0

11,9

12,6

Štandardná odchýlka

20,1

18,9

20,3

21,3

23,9

0,80

0,72

0,78

0,80

0,85

-0,597

-0,589

-0,568

-0,504

-0,644

Priemerná úspešnosť v %

Variant

Testované predmety

Reliabilita (Cronbachovo alfa) Korelačný koeficient medzi známkou a úspešnosťou

Tieto informácie sú dostupné aj v dokumente Výsledky celoslovenského testovania ţiakov 9. ročníka ZŠ v školskom roku 2010/2011. http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/vysledky_t9_2011/T9_2011_final_na_web_pdf2.pdf (29. 6. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 1

18


2.1. Matematika

MAT

Test z matematiky riešilo 45 381 ţiakov. Ţiaci dosiahli priemernú úspešnosť 52,9 %. Medzi testovanými ţiakmi bolo 23 524 chlapcov (51,8 %) a 21 857 dievčat (48,2 %). Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 53,4 % a dievčatá 52,4 %. Rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat nebol vecne významný. Priemerná známka z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,72. Súvzťaţnosť polročnej klasifikácie ţiakov s ich výkonom v T9 bola veľká (-0,597), to znamená, ţe klasifikácia ţiakov na polročnom vysvedčení je v primeranom súlade s dosiahnutým výkonom v T9. Formy A a B sú ekvivalentné, nie sú medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,80, čo znamená, ţe test spoľahlivo rozlíšil ţiakov na základe ich výkonu v testovaní. Väčšina poloţiek testu z matematiky vykázala dobré hodnoty sledovaných charakteristík. Obťaţnosť poloţiek sa pohybovala od 26,6 % do 88,7 %, P. Bis. od 0,18 do 0,55. V testoch z matematiky sa preukázalo, ţe lepšiu rozlišovaciu schopnosť majú poloţky 01 – 10, v ktorých bolo treba uviesť krátku odpoveď – číslo. Citlivosť je od 45,4 % do 81,4 %, úspešnosť od 16,0 % do 57,7 %. Vyššiu neriešenosť (od 12,3 % do 33,4 %) sme zaznamenali vo väčšine otvorených poloţiek. Ide najmä o poloţky súvisiace s geometriou. Najvyššiu obťaţnosť mali pre ţiakov úlohy č. 02, 06, 07, 08 a 14. Niţšiu obťaţnosť mali úlohy č. 05, 09, 10, 11 a 18. Na základe analýzy poloţiek testu z matematiky boli tri poloţky testu identifikované ako problematické (úlohy č. 06 a 07 z geometrie a úloha č. 14 z algebry) a na základe ich psychometrických charakteristík boli v záverečnom vyhodnotení prebodované. Podrobnejšiu analýzu uvedených úloh uvádzame v kapitole 3.1.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 2 znázorňuje rozloţenie úspešnosti v teste z matematiky podľa počtu ţiakov. Test lepšie rozlišoval úspešnejších ţiakov, t. j. tých, ktorých výkon predstavoval 50-ty percentil alebo vyšší.

Obr. 2. Histogram úspešnosti ţiakov v teste z MAT



Obrázok 3 znázorňuje počet ţiakov podľa známky, ktorú dostali z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. 14000

Počet ţiakov

12000 10000 8000 6000 4000 2000 0 5

4

3 2 Známka z matematiky

1

Obr. 3. Počet ţiakov podľa známky z MAT

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste z matematiky podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 11. Tab. 11. Úspešnosť v teste z matematiky podľa kognitívnych úrovní


Úspešnosť


54,4 %


52,1 %


52,9 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Obrázok 4 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste z matematiky podľa známky z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. 100 Úspešnosť v %

73,4 80

59,7 48,9

60

39,0

35,1

4

5

40 20 0 1

2

3 Známka

Obr. 4. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa známky

Výsledky jednotkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný. Výsledky dvojkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol stredne vecne významný. Výsledky trojkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol mierne vecne významný. Výsledky štvorkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 20


RODOVÉ ROZDIELY V teste z matematiky nebol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat vecne významný. Obrázok 5 znázorňuje úspešnosť ţiakov v teste z matematiky podľa pohlavia.

Úspešnosť v %

100 80 53,4

52,4

60 40 20 0 Dievčatá

Chlapci Pohlavie

Obr. 5. Úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa pohlavia

ROZDIELY PODĽA KRAJA V roku 2011 sme nezistili ţiadne výraznejšie vecne významné rozdiely medzi výsledkami ţiakov jednotlivých krajov. Rozdiely sme hodnotili oproti národnému priemeru SR. Obrázok 6 znázorňuje úspešnosť ţiakov v teste z matematiky podľa kraja.

Obr. 6. Úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa kraja

Výsledky ţiakov Bratislavského (52,4 %), Trenčianskeho (53,0 %), Nitrianskeho (52,6 %), Ţilinského (52,7 %) a Košického kraja (52,8 %) boli na úrovni národného priemeru. Výsledky ţiakov Trnavského (54,4 %) a Prešovského kraja (54,0 %) boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, no tieto rozdiely neboli vecne významné. Výsledky ţiakov Banskobystrického kraja (50,6 %) boli štatisticky významne horšie ako národný priemer SR, vecná významnosť rozdielu však bola len veľmi mierna.



ROZDIELY PODĽA OKRESU V tomto roku sme po prvý raz vyhodnotili aj výsledky jednotlivých okresov SR. Rozdiely sme hodnotili oproti národnému priemeru SR. V teste z matematiky dosiahli 4 okresy oproti NP štatisticky významne horšie výsledky na úrovni strednej vecnej významnosti: v Košickom kraji to bol okres Gelnica (rozdiel -13,0 % oproti NP), v Prešovskom kraji to bol okres Levoča (rozdiel -8,6 % oproti NP), v Banskobystrickom kraji to bol okres Krupina (rozdiel -10,4 % oproti NP). V teste z matematiky dosiahli 2 okresy z Prešovského kraja oproti NP štatisticky významne lepšie výsledky na úrovni strednej vecnej významnosti: okres Snina (rozdiel +13,7 % oproti NP), okres Stropkov (rozdiel +11,1 % oproti NP).

ROZDIELY PODĽA TYPU SÍDLA Zo škôl, ktoré sa zúčastnili testovania z MAT, tvorili vidiecke školy viac ako polovicu (54,9 %). V testovaní však ţiaci z vidieckych škôl tvorili menej ako dve pätiny (37,8 %) ţiakov testovaných z MAT. Národný priemer v teste z matematiky bol 52,9 %. Priemerná úspešnosť ţiakov vidieckych škôl bola 52,2 %. U ţiakov mestských škôl bola priemerná úspešnosť 53,3 %. Rozdiel medzi výsledkami ţiakov mestských a vidieckych škôl nie je vecne významný.

Medzi ţiakmi testovanými z matematiky bolo aj 2 255 ţiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 5 % z celkového počtu testovaných ţiakov 9. ročníka ZŠ. Ţiaci so ZZ dosiahli v teste z matematiky úspešnosť 43,2 %. Priemerná známka testovaných ţiakov so ZZ v prvom polroku 9. ročníka ZŠ z matematiky bola 3,47. Medzi testovanými ţiakmi so ZZ prevládali najmä štvorkári, tvorili aţ 53,3 %. Na obrázku 7 sme pre porovnanie znázornili priemernú úspešnosť v teste z matematiky všetkých testovaných ţiakov a ţiakov so ZZ podľa známky.

20 0 1

2

3

4

Známka Všetci ţiaci ZZ ţiaci Obr. 7. Úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa známky


5

34,6

40

35,1

37,9

39,0

60

37,9

48,9

58,0

59,8

70,7

80

73,4

100

Úspešnosť v %

ZZ

ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÍ ŢIACI


Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami všetkých ţiakov a ţiakov so ZZ podľa známky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ z matematiky sa preukázali rozdiely priemerných úspešností. Jednotkári a dvojkári zo všetkých ţiakov i zo ţiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne lepšie ako národný priemer. Trojkári, štvorkári a päťkári zo všetkých ţiakov i zo ţiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne horšie ako národný priemer. Test z matematiky bol pre ţiakov so ZZ stredne obťaţný. Väčšina poloţiek testu vykázala dobre hodnoty sledovaných charakteristík. Lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali poloţky 01, 04, 05, 09 a 10. Ich citlivosť je od 53,7 % do 77,4 %. Vyššiu neriešenosť sme zaznamenali v otvorených poloţkách, konkrétne v poloţke č. 08 (neriešenosť 33,4 %) z druhej kognitívnej úrovne. V poloţke sa od ţiakov očakával viackrokový výpočet, pri ktorom bolo potrebné aplikovať stratégiu riešenia a prepojenie vedomostí z geometrie a aritmetiky. Zdá sa, ţe schopnosť pohotovo naplánovať postupnosť jednoduchých výpočtov absentuje napriek tomu, ţe vzťah medzi obsahom a obvodom obdĺţnika ţiaci riešia od 5. ročníka a mierku plánu od 7. ročníka ZŠ.



2.2. Slovenský jazyk a literatúra

SJL

Test zo slovenského jazyka a literatúry riešilo 42 386 ţiakov. Ţiaci dosiahli priemernú úspešnosť 58,2 %. Medzi testovanými ţiakmi bolo 21 951 chlapcov (51,8 %) a 20 435 dievčat (48,2 %). Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 54,8 % a dievčatá 61,7 %, t. j. štatistická významnosť rozdielov priemerných úspešností chlapcov a dievčat sa preukázala na veľmi miernej úrovni vecnej signifikancie. Priemerná známka zo slovenského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,57. Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami podľa známok sa preukázali rozdiely v dosiahnutých priemerných úspešnostiach na úrovni ţiadnej aţ silnej vecnej signifikancie. Pearsonov korelačný koeficient súbeţnej validity bol -0,589, čo znamená, ţe medzi úspešnosťou a známkou na polročnom vysvedčení bola stredná miera korelácie. Formy A a B sú ekvivalentné, nie sú medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,72. Úlohy v teste zo slovenského jazyka a literatúry vykázali priaznivé hodnoty sledovaných charakteristík. Obťaţnosť poloţiek sa pohybovala od 19,5 % do 68,5 %. V teste zo slovenského jazyka a literatúry sa preukázalo, ţe lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali úlohy č. 11, 15, 18 a 19. Citlivosť úloh č. 01 – 20 bola od 37,0 % do 69,0 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali. Poloţková analýza potvrdila časovú primeranosť testu. V otázkach na čítanie s porozumením dosiahli priemernú úspešnosť 61,0 %.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 8 znázorňuje rozloţenie úspešnosti v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa počtu ţiakov. Test rozlišoval pribliţne rovnako slabších aj úspešnejších ţiakov.

Obr. 8. Histogram úspešnosti ţiakov v teste zo SJL

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 12.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 12. Úspešnosť v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní

Kognitívne úrovne

Úspešnosť


76,5 %


57,1 %


43,1 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Obrázok 9 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa známky. 86,2

Úspešnosť v %

100

72,8

80

56,9 60

40,9

40

31,8

20 0 1

2

3

4

5

Známka Obr.9. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa známky

Výsledky jednotkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný. Výsledky dvojkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol stredne vecne významný. Výsledky trojkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol mierne vecne významný. Výsledky štvorkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný.

RODOVÉ ROZDIELY V teste zo slovenského jazyka a literatúry bol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat štatisticky významný na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci. Obrázok 10 znázorňuje úspešnosť ţiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa pohlavia.

Úspešnosť v %

100 80

61,7

54,8

60 40 20 0

Chlapci

Dievčatá

Pohlavie Obr. 10. Úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa pohlavia Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 25


ROZDIELY PODĽA KRAJA V roku 2011 sme nezistili ţiadne výraznejšie vecne významné rozdiely medzi výsledkami ţiakov jednotlivých krajov. Rozdiely sme hodnotili oproti národnému priemeru SR. Obrázok 11 znázorňuje úspešnosť ţiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa kraja.

Obr. 11. Úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa kraja

Výsledky ţiakov Trnavského (58,7 %), Nitrianskeho (58,3 %) a Ţilinského kraja (57,8 %) boli na úrovni národného priemeru. Výsledky ţiakov Bratislavského (59,1 %) a Prešovského kraja (59,8 %) boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, no tieto rozdiely neboli vecne významné. Výsledky ţiakov Košického (57,2 %) a Banskobystrického kraja (56,3 %) boli štatisticky významne horšie ako národný priemer SR, rozdiel však bol na úrovni len veľmi miernej, aţ zanedbateľnej vecnej významnosti.

ROZDIELY PODĽA OKRESOV V teste zo slovenského jazyka a literatúry dosiahli 4 okresy štatisticky významne horšie výsledky oproti národnému priemeru (NP) na úrovni strednej vecnej významnosti: v Košickom kraji to bol okres Gelnica (rozdiel -9,5 % oproti NP), v Prešovskom kraji to bol okres Levoča (rozdiel -8,6 % oproti NP), v Banskobystrickom kraji to boli dva okresy: okres Rimavská Sobota (rozdiel -8,2 % oproti NP) a okres Krupina (rozdiel -7,2 % oproti NP). V teste zo slovenského jazyka a literatúry dosiahli 3 okresy z Prešovského kraja štatisticky významne lepšie výsledky oproti národnému priemeru na úrovni strednej vecnej významnosti: okres Snina (rozdiel +10,0 % oproti NP), okres Stropkov (rozdiel +9,5 % oproti NP), okres Medzilaborce (rozdiel +7,5 % oproti NP).

ROZDIELY PODĽA TYPU SÍDLA Zo škôl, ktoré sa zúčastnili testovania zo SJL, tvorili vidiecke školy viac ako polovicu (53,3 %). V testovaní však ţiaci z vidieckych škôl tvorili menej ako dve pätiny (36,5 %) ţiakov testovaných zo SJL. Národný priemer v teste zo slovenského jazyka a literatúry bol 58,2 %. Priemerná úspešnosť ţiakov vidieckych škôl bola 56,7 %. U ţiakov mestských škôl bola priemerná úspešnosť 59,0 %. Rozdiel medzi výsledkami ţiakov mestských a vidieckych škôl nie je vecne významný. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 26


Medzi testovanými ţiakmi zo slovenského jazyka a literatúry bolo aj 2 210 ţiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 5 % z celkového počtu testovaných ţiakov 9. ročníka ZŠ. Ţiaci so ZZ dosiahli úspešnosť 46,6 %. Priemerná známka testovaných ţiakov so ZZ v prvom polroku zo slovenského jazyka a literatúry bola 3,29. Medzi testovanými ţiakmi so ZZ prevládali štvorkári, tvorili aţ 43,8 %. Na obrázku 12 sme pre porovnanie znázornili priemernú úspešnosť v teste zo SJL všetkých testovaných ţiakov a ţiakov so ZZ podľa známky.

40

40,0

35,0

40,1

42,6

60

49,0

53,0

58,7

64,7

67,8

80

75,6

100

Úspešnosť v %

ZZ

ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÍ ŢIACI

20 0 1

2

3

4

5

Známka Všetci ţiaci

ZZ ţiaci

Obr. 12. Úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa známky

Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami všetkých ţiakov a ţiakov so ZZ podľa známky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ zo slovenského jazyka a literatúry sa preukázali rozdiely priemerných úspešností. Jednotkári zo všetkých ţiakov a zo ţiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne lepšie ako národný priemer. Dvojkári zo všetkých ţiakov dosiahli výsledky štatisticky významne lepšie ako národný priemer. Dvojkári zo ţiakov so ZZ dosiahli výsledky na úrovni národného priemeru. Trojkári, štvorkári a päťkári zo všetkých ţiakov a zo ţiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne horšie ako národný priemer. Test zo slovenského jazyka a literatúry bol pre ţiakov so ZZ stredne obťaţný. Väčšina poloţiek testu vykázala dobré hodnoty sledovaných charakteristík. Obťaţnosť poloţiek sa pohybovala od 25,0 % do 73,3 %. Lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali poloţky 08, 11, 15, 17, 18 a 19. Ich citlivosť je od 53,6 % do 63,2 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali.



2.3. Maďarský jazyk a literatúra Test z maďarského jazyka a literatúry riešilo 3 012 ţiakov. Ţiaci dosiahli priemernú úspešnosť 65,2 %.

MJL

Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 %, dievčatá 68,5 %, t. j. lepší priemerný výkon v teste z maďarského jazyka a literatúry dosiahli dievčatá – na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Priemerná známka z maďarského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,5. Rozdiely medzi ţiakmi hodnotenými jednotlivými kvalifikačnými stupňami od 1 do 5 v priemerných úspešnostiach boli podľa očakávania, priemerná úspešnosť s klesajúcim klasifikačným stupňom lineárne klesá. Súvzťaţnosť medzi polročnou klasifikáciou ţiakov z MJL a ich výkonom v T9-2011 bola veľká (0,568). Formy A a B sú ekvivalentné, nie sú medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,78. Všetky úlohy v teste z maďarského jazyka a literatúry vykázali priaznivé hodnoty sledovaných charakteristík. Obťaţnosť poloţiek sa pohybovala od 21,0 % do 64,6 %. V teste z MJL sa preukázalo, ţe lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali úlohy 02, 03, 11, 13 a 17. Citlivosť sa pohybovala od 22,4 % do 74,4 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali. Poloţková analýza potvrdila časovú primeranosť testu.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 13 znázorňuje rozloţenie úspešnosti v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa počtu ţiakov. Test lepšie rozlišoval slabších ako úspešnejších ţiakov.

Obr. 13. Histogram úspešnosti ţiakov v teste z MJL

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 13.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 13. Úspešnosť v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní

Kognitívne úrovne

Úspešnosť


69,75 %


68,33 %


51,0 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Obrázok 14 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa známky. 100 Úspešnosť v %

80,3 71,0

80

59,9 60

49,7 38,6

40 20 0 1

2

3

4

5

Známka Obr.14. Úspešnosť ţiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa známky

RODOVÉ ROZDIELY V teste z maďarského jazyka a literatúry bol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat štatisticky významný na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci. Obrázok 15 znázorňuje úspešnosť ţiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa pohlavia.

100

Úspešnosť v %

80

68,5

62,3

60 40 20 0

Chlapci

Dievčatá

Pohlavie Obr. 15. Úspešnosť ţiakov v teste z MJL podľa pohlavia

Medzi testovanými ţiakmi z maďarského jazyka a literatúry bolo aj 62 ţiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 1,3 % z celkového počtu testovaných ţiakov s vyučovacím jazykom maďarským. Ţiaci so ZZ dosiahli úspešnosť 47,9 %. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 29


2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

SJSL

Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry riešilo 3 011 ţiakov. Ţiaci dosiahli priemernú úspešnosť 59,6 %. Medzi testovanými ţiakmi bolo 1 580 chlapcov (52,5 %) a 1 431 dievčat (47,5 %). Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 56,5 % a dievčatá 63,0 %, t. j. štatistická významnosť rozdielov priemerných úspešností chlapcov a dievčat sa preukázala na veľmi miernej úrovni vecnej signifikancie. Výsledky dievčat boli lepšie ako národný priemer na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie a výsledky chlapcov horšie ako národný priemer na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Priemerná známka zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,62. Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami podľa známok sa preukázali rozdiely v dosiahnutých priemerných úspešnostiach. Kým priemerná úspešnosť lineárne klesá od jednotkárov s klesajúcim kvalifikačným stupňom po štvorkárov, štvorkári a päťkári dosiahli rovnakú priemernú úspešnosť. Medzi úspešnosťou a známkou bola stredná miera korelácie. Formy A a B boli ekvivalentné, neboli medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,80. Úlohy v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry vykázali priaznivé hodnoty sledovaných charakteristík. Obťaţnosť poloţiek sa pohybovala od 10,6 % do 71,8 %. V testoch zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sa preukázalo, ţe lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali úlohy č. 02, 03, 09, 10 a 11. Citlivosť úloh č. 01 – 20 je od 26,5 % do 72,5 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali. Poloţková analýza potvrdila časovú primeranosť testu. V otázkach na čítanie s porozumením dosiahli priemernú úspešnosť 67,3 %.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 16 znázorňuje rozloţenie úspešnosti v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry podľa počtu ţiakov. Test mierne lepšie rozlišoval slabších ako úspešnejších ţiakov.

Obr. 16. Histogram úspešnosti ţiakov v teste zo SJSL

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 14. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 30

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 14. Úspešnosť v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry podľa kognitívnych úrovní

Kognitívne úrovne

Úspešnosť


61,0 %


60,4 %


55,8 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Výsledky ţiakov rozdelených podľa známky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry znázorňuje obrázok 17.

Úspešnosť v %

100 76,0

80

65,3 55,4

60

45,9

45,8

40 20 0 1

2

3

4

5

Známka Obr.17. Úspešnosť ţiakov v teste zo SJSL podľa známky

RODOVÉ ROZDIELY V teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry bol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat štatisticky významný na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci. Obrázok 18 znázorňuje úspešnosť ţiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa pohlavia.

Úspešnosť v %

100 80

63,0

56,5

60 40 20 0 Dievčatá

Chlapci Pohlavie

Obr. 18. Úspešnosť ţiakov v teste zo SJSL podľa pohlavia

Medzi testovanými ţiakmi zo slovenského jazyka a literatúry bolo aj 62 ţiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 1,3 % z celkového počtu testovaných ţiakov s vyučovacím jazykom maďarským. Ţiaci so ZZ dosiahli úspešnosť 46,5 %. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 31


2.5. Ukrajinský jazyk a literatúra Test z ukrajinského jazyka a literatúry písalo spolu 40 ţiakov, z toho štyria so zdravotným znevýhodnením.

UJL

Všetci ţiaci boli zo štátnych škôl z Prešovského kraja. Priemerná známka ţiakov na polročnom vysvedčení v 9. ročníku z ukrajinského jazyka a literatúry bola 2,45. Ţiaci dosiahli v teste z UJL priemernú úspešnosť 63,0 %. Piati ţiaci dosiahli a prekročili hranicu úspešnosti 90 %. Rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat bol štatisticky významný. Dievčatá dosiahli vyššiu úspešnosť.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI

Obr. 19. Histogram úspešnosti ţiakov v teste z UJL



3. Analýza vybraných testovaných úloh v T9-2011

MAT

3.1. Úlohy z matematiky, ktoré robili ţiakom problémy Geometria ako najproblematickejšia časť testovaného učiva poukazuje na medzery v školskej výučbe. Aj keď mali ţiaci tento rok k dispozícii vzorce na výpočet obvodov, obsahov, povrchov a objemov, zaznamenali sme vysokú neriešenosť v otvorených úlohách 06, 07 a 08. Úspešnosť riešenia poloţiek bola od 16,0 % do 57,7 %. Pri riešení týchto úloh mali ţiaci preukázať ovládanie vlastností geometrických rovinných a priestorových útvarov. Predpokladom pre vyriešenie týchto úloh je schopnosť vytvárať si predstavy priestorových objektov a v predstave s nimi aj manipulovať. Zo skúseností získaných v pilotnom testovaní vieme, ţe ţiaci sa snaţia vyuţiť Pytagorovu vetu tam, kde je to zbytočné, napr. na dopočítanie nepotrebných údajov (úlohy č. 06 a 07). Mýlia si pojmy – obvod s obsahom a objem s povrchom. Najvyššiu neriešenosť zo všetkých poloţiek mali otvorené úlohy z geometrie č. 06 a 07 vo forme A.

Analýza úlohy č. 06 Ukáţka úlohy č. 06

Úlohu č. 06 zaradili autori do tematického celku Lichobeţník. Tab. 15. Základné štatistické parametre úlohy č. 06

Priemerná úspešnosť

26,8 %

Obťaţnosť úlohy

73,2 %

Citlivosť

68,5 %

Vynechanosť

28,1 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,50 Predpokladáme, ţe u ţiakov absentovala analýza zobrazeného šesťuholníka. Úspešnosť bola nízka napriek tomu, ţe ţiaci mali k dispozícii väčšinu potrebných údajov i vzorce. Jednou z moţností ako úlohu vyriešiť, je vypočítať obsah lichobeţníka a pri násobení číslom 2 vyuţiť moţnosť počítania s výhodou. Ďalšia moţnosť je rozdeliť šesťuholník na obdĺţnik a dva trojuholníky. Najčastejšie sa vyskytujúce nesprávne odpovede nám potvrdili, ţe ţiaci nevedia vyuţiť vzorec pre výpočet obsahu lichobeţníka, ktorý mali k dispozícii, a ani obsah trojuholníka nedokáţu vypočítať bez chýb.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 16. Prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich odpovedí ţiakov v úlohe č. 06

Odpoveď

Výskyt



0,6

 Nesprávne odpovede

Popis

0,72

= 0,48 + 0,24 (obsah obdĺţnika a zle vypočítaný obsah trojuholníkov)

4,7 %

2,6

= 1,2 + 0,8 + 0,6 (sčítané údaje v zadaní)

3,0 %

1,2

= (1,2 + 0,8) ∙ 0,6 = 2 ∙ 0,6 (zle vypočítaný obsah lichobeţníkov)

1,5 %

3,4

= 1,2 + 0,8 + 0,8 + 0,6 (sčítané údaje v zadaní)

1,3 %

0,66


1,1 %

0,54


1,0 %



–

Iné

Správna odpoveď

26,8 %

Iné nesprávne odpovede

32,6 %

Ţiadna odpoveď (vynechanosť)

28,1 %

Spolu

100,0 %

Na obrázku 20 sme znázornili rozdelenie ţiakov, ktorí v poloţke č. 06 uviedli najčastejšie sa vyskytujúcu nesprávnu odpoveď 0,72, podľa známky. Na obrázku vidno, ţe medzi ţiakmi, ktorí sa úlohu pokúsili riešiť a uvádzali túto nesprávnu odpoveď, bolo aj takmer 30 % jednotkárov, ale hlavný podiel na tejto nesprávnej odpovedi malo viac ako 70 % ţiakov hodnotených horšou známkou ako jednotkou.

29,2

0%

38,4

20%

23,4

40% 1

60%

2

3

4

80%

5

8,4

100%

N

Obr. 20. Rozdelenie ţiakov, ktorí uviedli nesprávnu odpoveď (0,72), podľa známky

Na obrázku 21 vidno, ţe poloţka veľmi dobre rozlišovala ţiakov. 100%



Úspešnosť

75% 

50% 



25%

 

0 %



1 0



9



8



7

6

5

4

3

2

1

Výkonnostná skupina

Obr. 21. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 06 podľa výkonnostných skupín ţiakov




Úlohu č. 07 zaradili autori do tematického celku Objem a povrch hranola, ktorý je zaradený v učebných osnovách v 7. ročníku ZŠ. Tab. 17. Základné štatistické parametre úlohy č. 07


16,0 %

Obťaţnosť úlohy

84,0 %

Citlivosť

50,8 %

Vynechanosť

33,4 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,46 Očakávalo sa, ţe od štvorbokého hranola ţiaci odčítajú objem trojbokého hranola. V úlohe č. 07 úmyselne neboli explicitne zadané rozmery trojbokého hranola, ţiaci ich mali vypočítať na základe porozumenia kótovanému obrázku. Najčastejšie sa vyskytujúce nesprávne odpovede znova potvrdzujú, ţe ţiaci nevedia bez chýb vypočítať objem trojbokého hranola, lebo zlyhávajú pri výpočte obsahu pravouhlého trojuholníka. Tab. 18. Prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich odpovedí ţiakov v úlohe č. 07

Odpoveď

Výskyt



4,32

 Nesprávne odp.

Popis

3,84

= 4,8 – 0,96 (od objemu štvorbokého je odčítaný objem trojbokého hranola s chybou)

5,8 %

6,8

= 0,8 + 0,9 + 2 + 1,5 + 1,6 (sčítané hodnoty v kótovanom obrázku)

3,4 %

0,48

uvedený je len objem trojbokého hranola

1,9 %

1,44

= 0,9 ∙ 0,8 ∙ 2 (nesprávny výpočet objemu päťbokého hranola)

1,4 %



–

Iné

Správna odpoveď

16,0 %

Iné nesprávne odpovede

38,1 %


33,4 %

Spolu

100,0 % Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 35


Na obrázku 22 sme znázornili rozdelenie ţiakov, ktorí v poloţke č. 07 uviedli najčastejšiu nesprávnu odpoveď 3,84, podľa známky. Na obrázku vidno, ţe medzi ţiakmi, ktorí sa úlohu pokúsili riešiť a uvádzali túto nesprávnu odpoveď, bolo aj takmer 35 % jednotkárov, ale hlavný podiel na tejto nesprávnej odpovedi malo viac ako 65 % ţiakov hodnotených horšou známkou ako jednotkou.

34,5

0%

36,7

20%

40% 1

20,7

60%

2

3

4

80%

5

7,5

100%

N

Obr. 22. Rozdelenie ţiakov, ktorí uviedli nesprávnu odpoveď (3,84), podľa známky

Na obrázku 23 vidno, ţe poloţka veľmi dobre rozlišovala ţiakov. Najlepšia výkonnostná skupina však v teste dosiahla v tejto úlohe úspešnosť pod 70 %. 100%

Úspešnosť

75% 

50% 

25%

 

0%



10



9



8



7



6



5

4

3

2

1



Prečo autori pouţili v teste kótovaný hranol? Kótované priestorové objekty sú štandardnou súčasťou učiva matematiky. Nasledujúci obrázok je ukáţkou z učebnice matematiky pre 8. ročník ZŠ. Ak by mali ţiaci tieto alebo podobné úlohy preriešené, dopočítali by chýbajúce údaje v úlohe 07 a úspešnosť riešenia tejto úlohy by bola vyššia. Vysoká obťaţnosť úlohy 07 poukazuje na nedostatočné precvičovanie priestorovej predstavivosti ţiakov i úloh z tematického celku Hranoly. Vo Výskumnej správe NÚCEM z roku 20102 sme na str. 28 upozorňovali, ţe je potrebné „dodrţať, prípadne navýšiť časovú dotáciu tematického celku Hranoly, rozvíjať priestorovú predstavivosť ţiakov a vo väčšej miere riešiť úlohy z praxe...“

Testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti v školskom roku 2009/2010. Výskumná správa. NÚCEM : Bratislava, 2010, 39 s. ISBN 978-80-970261-3-4 http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/Testovanie_M%C4%8CG_2010.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 2

36


Obr. 24. Ukáţka z učebnice matematiky pre 8. ročník ZŠ

Analýza úlohy č. 14 Najvyššiu obťaţnosť mala uzavretá úloha z algebry č. 14 vo forme A. Ukáţka úlohy č. 14

Najväčším problémom v algebre je tematický celok Výraz a jeho úpravy, v ktorom sa okrem iného očakáva na základe písaného textu napísať výrazy s premennou. Napriek tomu, ţe učivo bolo preberané od 7. ročníka ZŠ a predpokladá sa, ţe si ho ţiaci na ZŠ dostatočne osvojili, neovládajú ho na poţadovanej úrovni. Tab. 19. Základné štatistické parametre úlohy č. 14


11,3 %

Obťaţnosť

88,7 %

Citlivosť

20,4 %

Vynechanosť

0,7 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,17 Ţiaci mali na základe písaného textu správne zapísať výraz s premennou. Podľa autorov by malo ísť o beţnú školskú úlohu (špecifický transfer – 2. kognitívna úroveň). Nakoľko ide o slovnú úlohu, ktorej riešenie kladie vyššie nároky na abstraktné myslenie ţiaka, je toto učivo pre niektorých ţiakov ťaţko pochopiteľné. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 37


Od ţiakov sa očakávala nasledovná úvaha: Prvý diplom píše Martina 3 minúty, ďalších n – 1 diplomov urobí za 2∙(n – 1) minút, spolu jej to bude trvať 3 + 2∙(n – 1) = 3 + 2n – 2 = 2n + 1 minút. Viac neţ polovica ţiakov povrchným čítaním, bez porozumenia textu, vybrala distraktor C. Predpokladáme, ţe ţiaci reformných ročníkov by uţ mali byť systematickejšie vedení k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a s tvorbou matematických modelov. Tab. 20. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 14

Odpoveď   

Výskyt

Popis

D

Správna odpoveď

11,3 %

A

Nesprávna odpoveď

13,9 %

B

Nesprávna odpoveď

20,3 %

C

Nesprávna odpoveď

53,8 %

–


0,7 %

Spolu

100,0 %

Na obrázku 25 vidno, ţe ţiaci z najlepšej výkonnostnej skupiny dosiahli v tejto poloţke úspešnosť nad 30 % a od ostatných výkonnostných skupín sú dosť výrazne oddelení.

100%

Úspešnosť

75%

50% 

25% 

















0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1





3.2. Úlohy s nesúvislým textom a úlohy na čítanie s porozumením 3.2.1. Matematika Na ukáţku sme vybrali úlohy č. 13 a 18, podľa formy A, ktoré obsahujú nesúvislé texty s tabuľkami.

MAT


Úloha č. 13 patrí do tematického celku Štatistika. Tab. 21. Základné parametre úlohy č. 13


48,2 %

Obťaţnosť

51,8 %

Citlivosť

61,6 %

Vynechanosť

1,8 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.)

0,34

Je to uzavretá úloha s výberom odpovede zo štyroch moţností. Aj keď je výpočet aritmetického priemeru známok pre ţiakov známa situácia, úloha bola autormi zaradená do najvyššej, tretej kognitívnej úrovne (nešpecifický transfer), pretoţe úspešnosť jej riešenia závisí nielen od znalosti algoritmu na výpočet aritmetického priemeru a interpretácie údajov v tabuľke, ale hlavne od čítania s porozumením. Tab. 22. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 13


Popis

Výskyt

B

Správna odpoveď

48,3 %

A

Nesprávna odpoveď

16,6 %

C

Nesprávna odpoveď

22,5 %

D

Nesprávna odpoveď

10,8 %

–


1,8 %

Spolu

100,0 %

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch moţných odpovedí (A, B, C, D) vyberali ţiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 39

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 23. Odpovede ţiakov v poloţke č. 13 podľa známky (v %)

Známka

Počet ţiakov

1 2 3 4 5

3 968 6 019 6 522 6 132 568

Moţnosť odpovede B C D 67,5 11,8 7,4 54,7 19,0 10,9 43,8 24,4 11,8 35,7 30,2 11,7 31,0 30,5 12,5

A 11,5 13,2 18,2 21,0 23,9

X 1,8 2,2 1,8 1,4 2,1

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 26 vidno, ţe úloha veľmi dobre rozlišovala ţiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100% 



Úspešnosť

75%   

50%    

25% 

0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiely v obťaţnosti testovej poloţky č. 13 pre intaktných ţiakov a pre ţiakov so zdravotným znevýhodnením rozdelených podľa známky neboli štatisticky ani vecne významné.


Úloha č. 18 patrí do tematického celku Pravdepodobnosť s prepojením na tematický celok Percentá. Tab. 24. Základné parametre úlohy č. 18


58,2 %

Obťaţnosť

41,8 %

Citlivosť

61,4 %

Vynechanosť

1,1 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,34 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 40


Je to uzavretá úloha s výberom odpovede zo štyroch moţností. Pre ţiakov je to známa situácia z osobného ţivota, vhodná na štatistické zisťovanie uţ na základnej škole. V úlohe sa od ţiakov očakáva porozumenie údajom v tabuľke a aplikácia poznatkov v typickej situácii. Autori zaradili poţiadavku vyjadriť 72 z 200 v percentách medzi typicky školské úlohy (špecifický transfer). Tab. 25. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 18


Výskyt

Popis

C

Správna odpoveď

58,2 %

A

Nesprávna odpoveď

9,4 %

B

Nesprávna odpoveď

21,2 %

D

Nesprávna odpoveď

10,1 %

–


1,1 %

Spolu

100,0 %

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch moţných odpovedí (A, B, C, D) vyberali ţiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. Tab. 26 Odpovede ţiakov v poloţke č. 18 podľa známky (v %)

Známka

Počet ţiakov

A

1 2 3 4 5

3 968 6 019 6 522 6 132 568

3,9 6,7 10,3 13,7 14,4


X 0,7 1,4 1,3 1,3 2,1

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 27 vidno, ţe úloha veľmi dobre rozlišovala ţiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100%   

75%

Úspešnosť

   

50%  

25%



0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiel v obťaţnosti testovej poloţky č. 18 pre jednotkárov zo skupiny intaktných ţiakov a pre jednotkárov zo skupiny ţiakov so zdravotným znevýhodnením bol štatisticky významný.



3.2.2. Slovenský jazyk a literatúra Z testu zo slovenského jazyka a literatúry sme vybrali dve úlohy, ktoré sú zamerané na čítanie s porozumením.

SJL


Úlohou sme sledovali schopnosť ţiakov čítať s porozumením a usporiadať fragmenty textu do zmysluplného poradia na základe vedomostí a zručností získaných pri práci s krátkymi epickými útvarmi. Tab. 27. Základné štatistické parametre úlohy č. 11


57,0 %

Obťaţnosť

43,0 %

Citlivosť

66,2 %

Vynechanosť

0,1 %


0,37

Úlohe č. 11 bola uzavretá, s výberom odpovede zo štyroch moţností (A, B, C, D). Ţiaci mali na základe logických postupov vyhľadať začiatok a koniec krátkeho neznámeho príbehu. Úlohu sme zaradili do špecifického transferu (2. kognitívna úroveň). V nesprávnych odpovediach ţiakov zreteľne prevláda distraktor B. Ţiaci síce dokázali vyhľadať začiatok príbehu, ale nevedeli ho správne ukončiť. Z analýzy odpovedí vyplýva, ţe ţiakom robili pravdepodobne problémy nedostatočne osvojené lexikálne schopnosti a zručnosti, preto nepochopili niektoré súvislosti medzi jednotlivými vetami neznámeho textu. Tab. 28. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 11


Popis

Výskyt

D

Správna odpoveď

57,0 %

A

Nesprávna odpoveď

5,2 %

B

Nesprávna odpoveď

23,8 %

C

Nesprávna odpoveď

13,9 %

–


0,1 %

Spolu

100,0 %



V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch moţných odpovedí (A, B, C, D) vyberali ţiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky zo slovenského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. Tab. 29. Odpovede ţiakov v poloţke č. 11 podľa známky (v %)

Známka

Počet ţiakov

A

1 2 3 4 5

3 968 6 019 6 522 6 132 568

0,9 2,3 5,9 11,9 17,0

Moţnosť odpovede B C D 12,7 19,8 28,0 32,3 35,8

X

80,7 67,5 48,8 35,0 18,8

5,7 10,4 17,2 20,6 26,7

0,0 0,0 0,1 0,2 1,7

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 28 vidno, ţe úloha výborne rozlišovala ţiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100%   

75%



Úspešnosť

 

50%



 

25% 

0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiely v obťaţnosti poloţky č. 11 pre intaktných ţiakov a pre ţiakov so ZZ rozdelených podľa známky neboli vecne významné.




Touto úlohou sme sledovali úroveň lexikálnych zručností ţiakov. Tab. 30. Základné štatistické parametre úlohy č. 15


61,4 %

Obťaţnosť

38,6 %

Citlivosť

63,1 %

Vynechanosť

0,1 %


0,35

Ţiaci mali správne doplniť chýbajúce slovné spojenia v krátkom novinovom článku na základe porovnania tvrdení a informácií z textu. Úlohu sme zaradili do špecifického transferu (2. kognitívna úroveň). Z nesprávnych odpovedí si najčastejšie vyberali distraktor D. Ţiaci buď povrchne prečítali text, alebo nedokázali prečítať text s porozumením. Z analýzy odpovedí vyplýva, ţe nesprávne pochopili niektoré pojmy (riziko, zdrţanlivosť), t. j. istá skupina ţiakov mala pri riešení úlohy zrejme problémy s uplatnením lexikálnych zručností, niektorí ţiaci nedokázali správne porovnať tvrdenia a informácie z textu a následne správne určiť chýbajúce časti textu v krátkom novinovom článku. Tab. 31. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 15


Popis

Výskyt

C

Správna odpoveď

61,5 %

A

Nesprávna odpoveď

11,2 %

B

Nesprávna odpoveď

4,8 %

D

Nesprávna odpoveď

22,4 %

–


0,1 %

Spolu

100,0 %

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch moţných odpovedí (A, B, C, D) vyberali ţiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky zo slovenského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 32. Odpovede ţiakov v poloţke č. 15 podľa známky (v %)

Známka

Počet ţiakov

1 2 3 4 5

3 968 6 019 6 522 6 132 568


A 7,0 9,9 11,9 15,2 18,8

X 0,0 0,1 0,1 0,4 2,8

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 29 vidno, ţe úloha výborne rozlišovala ţiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100%

   

75%

Úspešnosť

  

50%





25%



0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiely v obťaţnosti poloţky č. 15 pre intaktných ţiakov a pre ţiakov so ZZ rozdelených podľa známky neboli vecne významné.



3.2.3. Maďarský jazyk a literatúra Z testu maďarského jazyka a literatúry sme vybrali dve úlohy na čítanie s porozumením.

Analýza úlohy č. 01

MJL

Ukáţka úlohy č. 01 (v preklade do slovenčiny) 01. Rozhodnite o tom, čo znamená v texte veta „Tí Maďari sú všetci blázniví.“ Kazincziho prepustili z väzenia kvôli jeho zdravotnému stavu. Z vety vyplýva, ţe na jednej strane stoja Maďari, a na druhej cudzinci. Úradníkovi, ţalárnikovi a kapitánovi hradu sa nezdá správanie Maďarov. Podľa textu kaţdý Maďar píše, hoci aj v prítmí. Cieľom tejto úlohy, ktorú autori zaradili do druhej kognitívnej úrovne, bolo overiť čitateľské kompetencie ţiakov. Tab. 33. Základné štatistické parametre úlohy č. 01


54,5 %

Obťaţnosť

45,5 %

Citlivosť

47,1 %

Vynechanosť

0,1 %


0,23

Úloha sa vzťahovala na ukáţku. Autori vybrali úryvok z novely Sándora Máraiho. Riešenie úlohy vyţadovalo od ţiakov dôkladné prečítanie celého textu, z čoho implicitne mohli vyvodiť, ţe z ponúknutých moţností je správna odpoveď C. Pomerne vysoká voľba distraktoru D nás upozorňuje na to, ţe ţiaci neporozumeli niektorým súvislostiam medzi pojmami a čítajú povrchne. Tab. 34. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 01


Popis

Výskyt

C

Správna odpoveď

54,6 %

A

Nesprávna odpoveď

8,1 %

B

Nesprávna odpoveď

7,5 %

D

Nesprávna odpoveď

29,7 %

–


0,1 %

Spolu

100,0 %


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. 100 % 

75 %





3

2

Úspešnosť

 

50 %





 

25 %

0 %



10

9

8

7

6

5

4

1

Výkonnostná skupina Obr. 30. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 01 podľa výkonnostných skupín ţiakov

Analýza úlohy č. 06 Ukáţka úlohy č. 06 (v preklade do slovenčiny) 06. Čo netvrdí o jazyku uvedená ukáţka? Kaţdý jazyk je vystavený vplyvu iných jazykov. Súčasné svetové jazyky vďačia za svoj výrazný vplyv politickej, ekonomickej prosperite spoločenstva uplatňujúcemu daný jazyk. Predpokladom rozšírenia príslušného jazyka je rozvoj jeho písomníctva, literárneho jazyka, odbornej terminológie i slovnej zásoby. Príčinou rozšírenia anglického jazyka je to, ţe je súčasťou indoeurópskej jazykovej rodiny. Autori sledovali čitateľské zručnosti ţiakov zamerané na vyhľadávanie jednoduchých informácií v texte (1. kognitívna úroveň). Tab. 35. Základné štatistické parametre úlohy č. 06


71,7 %

Obťaţnosť

28,3 %

Citlivosť

52,6 %

Vynechanosť

0,7 %


0,33

Úloha sa vzťahovala na text z odbornej literatúry. Obsahovo rozoberá vplyv svetových jazykov v súčasnom globalizovanom svete. Tab. 36. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 06


Popis

Výskyt

D

Správna odpoveď

71,7 %

A

Nesprávna odpoveď

9,1 %

B

Nesprávna odpoveď

7,2 %

C

Nesprávna odpoveď

11,1 %

–


0,7 %

Spolu

100,0 %


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. 100 %

 





 

75 %

Úspešnosť







50 % 

25 %

0 %

1 0

9

8

7

6

5

4

3

2

1



3.2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

SJSL

Z testu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sme vybrali dve úlohy (č. 06 a 09), ktoré sú zamerané na čítanie s porozumením. Úlohy č. 06 a č. 09 z testu zo SJSL sa vzťahovali k ukáţke 2.




Úlohou sme sledovali, ako dokáţu ţiaci interpretovať text na základe porovnávania tvrdení a informácií z textu a následne vyvodiť, čo z textu vyplýva (2. úroveň). Tab. 37. Základné štatistické parametre úlohy č. 06


67,5 %

Obťaţnosť úlohy

32,5 %

Citlivosť

59,7 %

Vynechanosť

0,6 %


0,36

Tab. 38. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 06


Výskyt

Popis

D

Správna odpoveď

67,5 %

A

Nesprávna odpoveď

5,7 %

B

Nesprávna odpoveď

8,8 %

C

Nesprávna odpoveď

17,4 %

–


0,6 %

Spolu

100,0 %

100%

 







75%

Úspešnosť







50% 

25%



0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1


Obr. 32. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 06 podľa výkonnostných skupín ţiakov Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 49



Úlohou sme sledovali úroveň osvojenia lexikálnych zručností pri práci s neznámym textom (2. úroveň). Tab. 39. Základné štatistické parametre úlohy č. 09


56,3 %

Obťaţnosť úlohy

43,7 %

Citlivosť

72,5 %

Vynechanosť

0,8 %


0,44

Ţiaci mali určiť výraz s podobným významom na základe logických súvislostí z textu. Tab. 40. Prehľad odpovedí ţiakov v úlohe č. 09


Výskyt

Popis

B

Správna odpoveď

56,3 %

A

Nesprávna odpoveď

20,8 %

C

Nesprávna odpoveď

9,0 %

D

Nesprávna odpoveď

13,1 %

–


0,8 %

Spolu

100,0 %

100 %

  

Úspešnosť

75 %

50 %









 

25 % 

0 %

1 0

9

8

7

6

5

4

3

2

1


Obr. 33. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 09 podľa výkonnostných skupín ţiakov Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 50


4. Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania

MAT

4.1. Matematika Viesť žiakov k samostatnému učeniu sa... V Štátnom vzdelávacom programe sa o cieli učebného predmetu matematika hovorí: „Matematika na 2. stupni ZŠ má viesť ţiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa.“ ...učiť žiakov, ako sa učiť... Preto by na začiatku školského roka mali vyučujúci spolu so ţiakmi naformulovať ciele vyučovania podľa revidovanej Bloomovej taxonómie3, pretoţe oboznámenie sa s touto taxonómiou a práca na základe tejto taxonómie pomáha ţiakom rozvíjať metakognitívne poznatky (poznatky o tom, ako poznávať svoje poznanie). Počas školského roka by potom mali vyučujúci realizovať so ţiakmi nácvik konkrétnych stratégií a metód na získavanie metakognitívnych zručností. ... jednotkou odmeniť tvorivosť... Odporúčame vysvetliť rodičom i ţiakom, ţe lepšou známkou z matematiky je potrebné klasifikovať tvorivosť ţiakov, schopnosť ţiakov aplikovať vedomosti a zručnosti, schopnosť analyzovať a argumentovať, nie memorovanie, svedomitosť a vzorné správanie. Tvorivých ţiakov predstaviť širšej verejnosti napr. tak, ţe sa ţiacke projekty vytlačia v školskom kalendári, ţe sa vytvorí zbierka úloh z matematiky, ktorých autormi sú ţiaci a pod. ...viac dbať o medzipredmetové vzťahy... Povaţujeme za potrebné zdôrazniť, ţe predmetové komisie matematiky by mali dbať pri zostavovaní školského vzdelávacieho programu o medzipredmetové vzťahy a zabezpečiť, aby ţiaci získavali nové vedomosti špirálovite, prostredníctvom úloh s rôznorodým kontextom. Zabezpečiť napríklad aj nákup rôznych materiálov do školských dielní (zdá sa, ţe ţiaci strácajú záujem o manuálnu činnosť, nevidia súvislosť medzi kótovaním a reálnym meraním, rezaním atď.). Vyučujúci matematiky by nemali zostať osamotení – aj na hodinách výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania, počas tvorivých dielní či v školských kluboch moţno strihať, lepiť, šiť, tvoriť koláţe, či priestorové objekty s cieľom rozvíjať priestorovú predstavivosť ţiakov. ...učivo musí nadväzovať... Povaţujeme za dôleţité, aby tematické celky na seba logicky nadväzovali. Vo vyučovaní je potrebné najskôr zaradiť tematický celok Pytagorova veta a aţ potom tematický celok Niektoré ďalšie telesá, ich objem a povrch (napr. ihlan a kuţeľ). Od členov predmetovej komisie matematiky na ZŠ sa očakáva, ţe vypracujú stratégiu odstraňovania zistených nedostatkov v T9 u svojich ţiakov (napr. vytvoriť pre ţiakov 8. ročníka v júni niekoľko úloh z geometrie, vstupným testom zistiť počiatočný stav a v septembri, po doplnení chýbajúcich zručností, ich znova otestovať a pod.). ...žiakov treba motivovať... Je potrebné odstrániť nezáujem ţiakov o riešenie úloh z geometrie rozvíjaním priestorovej predstavivosti detí v rodinách pomocou stavebníc a hlavolamov, v predškolských zariadeniach a školách uţ v mladšom školskom veku, podporiť u ţiakov hľadanie geometrických útvarov v obrázkoch a v reálnom ţivote. Vyučujúci by mali dbať na vzhľad tried, v ktorých ţiaci trávia veľkú časť vyučovania. Ţiaci majú byť obklopení často sa meniacimi priestorovými objektmi. Postery môţu obsahovať pojmové mapy s aktuálne preberaným učivom z matematiky, prípadne moţno v predstihu vystaviť na paneloch učivo, ktoré budú preberať, a takto vzbudiť záujem u ţiakov. Riaditelia škôl by mali skontrolovať 3

Valent, M.: Taxonómia vzdelávacích cieľov v novom šate. In: Pedagogické rozhľady. Časopis pre školy a školské zariadenia. 2007, r. 16, č. 5, s. 14-17. http://www.rozhlady.pedagog.sk/cisla/pr5-2007.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 51


funkčnosť a atraktívnosť pomôcok slúţiacich na manipulatívne činnosti ţiakov na 2. stupni na hodinách geometrie (nestačí jedna demonštračná pomôcka v rukách učiteľa či obrázok v učebnici). ...učiť pre život... Kompetencia (spôsobilosť) uplatňovať základ matematického myslenia v reálnom ţivote je pre plnohodnotný ţivot človeka nevyhnutná. Malo by byť záujmom celej spoločnosti, aby ţiaci neboli nútení učiteľmi a rodičmi venovať sa riešeniu matematických úloh kvôli „Monitoru“, ale preto, aby cítili vnútorné uspokojenie, ţe sa im podarilo nájsť riešenie a zúčastnili sa tvorivej aktivity. Bolo by dobré, keby sa autorom učebníc a pracovných listov podarilo viac oprieť o záľuby a voľnočasové aktivity ţiakov. Pracovné zošity by nemali byť len zbierkou úloh, ale mali by obsahovať materiály umoţňujúce vytváranie funkčných modelov pre všetky oblasti matematiky. ...všímať si rizikových žiakov... Učitelia matematiky by mali dbať na hodnotenie ţiakov tak, aby slabo prospievajúci ţiaci nepostupovali do vyšších ročníkov bez vynaloţenia akéhokoľvek úsilia, pretoţe potom učitelia nemôţu napredovať v rozvoji lepších ţiakov. Slabším ţiakom by sa mali dostatočne venovať v niţších ročníkoch ZŠ, aby na konci povinnej školskej dochádzky ţiak nepatril do rizikovej skupiny ţiakov, nedosahujúcich základnú matematickú gramotnosť, a nestratil tak šancu uplatniť sa v spoločnosti. Štúdia PISA 20098 upozorňuje, ţe na Slovensku patrí na konci povinnej školskej dochádzky do rizikovej skupiny ţiakov aţ 21 % ţiakov. ...mať jasné ciele... Ústredná predmetová komisia pre matematiku by mala podrobne naformulovať cieľové poţiadavky z matematiky pre ISCED 1 a ISCED 2. Mala by v Štátnom vzdelávacom programe v rámci obsahového a výkonového štandardu stanoviť minimálne a optimálne poţiadavky na vedomosti a zručnosti pre absolventov jednotlivých vzdelávacích stupňov. ...rozšíriť si obzory... Učitelia matematiky by sa mali podrobnejšie oboznámiť s testovaním matematiky a matematickej gramotnosti v zahraničí a porovnať si náročnosť úloh a časovú dotáciu s testovaním na národnej úrovni. Vzhľadom na priemerné výsledky našich 15-ročných ţiakov v testovaní matematickej gramotnosti v medzinárodnom meraní OECD PISA,4 odporúčame riešiť so ţiakmi uvoľnené úlohy PISA z roku 20035 a úlohy vo výskumných správach NÚCEM z testovania matematickej a čitateľskej gramotnosti.6 Uvedené materiály odporúčame pouţiť ako metodickú pomôcku na rozvíjanie funkčnej gramotnosti i tvorivosti ţiakov.

4

Koršňáková, P. – Kováčová, J. – Heldová, D.: PISA SK 2009 – Národná správa. Bratislava: NÚCEM, 2010. 60 s. ISBN 978-80-970261-4-1 5 Koršňáková, P.(eds.): Úlohy 2003 – Matematika. Zbierka úloh. Bratislava: ŠPÚ,.2004. 40 s. ISBN 80-85756-89-7 (http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/3_zbierky_uloh/%C3 %9Alohy_-_matematika_2003.pdf ) 6  Testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti v školskom roku 2009/2010. Výskumná správa. NÚCEM : Bratislava, 2010, 39 s. ISBN 978-80-970261-3-4 http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/Testovanie_M%C4%8CG_2010.pdf (1. 8. 2011)  Matematická a čitateľská gramotnosť ţiakov 9. ročníka základných škôl v školskom roku 2008/2009. Výskumná správa. NÚCEM : Bratislava, 2009, 48 s. ISBN 978-80-970261-0-3 http://www.nucem.sk/documents//26/sprava_mcg_2009/final.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 52


4.2. Slovenský jazyk a literatúra

SJL

Viac si všímať rizikových žiakov... Výsledky testovania 9 ako aj výsledky PISA9 opakovane potvrdzujú, ţe je potrebné venovať sa viac čitateľským zručnostiam. Schopnosť čítať s porozumením je kľúčová kompetencia, ktorá ovplyvňuje aţ limituje úroveň a moţnosti ďalšieho vzdelávania ţiakov i dospelých a moţnosť ich uplatnenia sa v spoločnosti. V rámci Slovenska sa aţ 22,3 % ţiakov nachádza v tzv. rizikovej skupine. Nasledujúce vzdelávanie týchto ţiakov sa spája s rizikom, ţe ich nepostačujúce čitateľské zručnosti budú negatívne ovplyvňovať získavanie vedomostí v akomkoľvek učebnom predmete. Nezanedbateľné je aj výraznejšie zastúpenie chlapcov v tejto skupine – aţ o 20 % viac ako dievčat. ...viac čítať a pracovať s textami... Odporúčame v rámci vyučovania SJL podporovať čítanie ţiakov vo voľnom čase, ktoré okrem jazykovej zloţky SJL pomáha rozvíjať aj všetky ostatné oblasti učenia.7 Odporúčame pravidelne sa venovať aj analýze, interpretácii a hodnoteniu prečítaných textov a uvaţovaniu o nich. Učiteľ by mal ţiakov naučiť postupy, ktorými sa dopracujú k porozumeniu textu, a pomôcť im osvojiť si metódy na ich získanie.8 Pri hlasnom čítaní literatúry a reprodukcii si všímať aj zvukovú stránku jazyka u ţiakov a správny ústny prejav ţiakov. ...povzbudiť chlapcov v čítaní... Podľa štúdie PISA z roku 2009 najmä chlapci čítajú veľmi málo.9 Najdôleţitejší je pritom štart. Čitateľské zručnosti a návyky sa rozvíjajú v závislosti na výkone a záujme, pričom výkon posilňuje záujem a naopak. Aj na základe opakovane slabších výsledkov chlapcov v testoch z jazyka a literatúry odporúčame učiteľom, tvorcom učebníc, čítaniek i osnov zamerať sa na chlapcov ako na problémovú skupinu ţiakov a zaradiť do vyučovania SJL aj autorov, úlohy či texty blízke chlapcom (dejové, historické, fantastické diela a pod.). ...zmodernizovať vyučovanie slovenčiny... Na hodinách slovenského jazyka a literatúry odporúčame uplatňovať moderné vyučovacie metódy (ţiakov motivovať, usmerňovať v hľadaní nových spôsobov riešenia úloh, uplatňovať problémové vyučovanie). Rovnako je potrebné zatraktívniť vyučovanie vyučovacích jazykov pre chlapcov pouţívaním veku primeranejších vyučovacích metód a vhodne ich motivovať. Ako uvádza štúdia PISA z roku 2009,9 z metakognitívnych stratégií chlapci najviac vyuţívajú stratégiu hľadania súvislostí. Je preto potrebné sa u nich zamerať aj na stratégiu kontroly a overovania informácií. U oboch pohlaví zaostávame najmä v oblasti uvaţovania o textoch a hodnotenia textov. ...zadávať písomné domáce úlohy... Je dôleţité v oblasti písania pri tvorbe textov učiť ţiakov vyuţívať logické operácie, uplatňovať logickú nadväznosť slov a viet, pozornosť venovať pravopisu, upevňovaniu učiva z morfológie a lexikológie, precvičovaniu spisovných slovných tvarov a slovných spojení a jazykovej kultúre ţiakov. Navrhujeme viesť ţiakov k tomu, aby vyuţívali jazyk na hľadanie, nachádzanie, overovanie a spracovanie informácií, aby vyučujúci učili ţiakov identifikovať kľúčové slová, analyzovať a dávať do súvislostí gramatické javy. Odporúčame posilňovať slohovú zloţku predmetu. ...nezabúdať na spätnú väzbu... Rovnako je dôleţité, aby riešenia ţiakov a ich formulácie učiteľ analyzoval so ţiakmi a poskytoval im spätnú väzbu. 7

TUREK, I.: Ako sa naučiť učiť. Bratislava : MPC, 2003,160 s. ISBN 80-8052-156-5 Gavora, P. a kol.: Ako rozvíjať porozumenie textu u ţiaka. Bratislava : Enigma, 2009, 193 s. ISBN 978-80-8913257-7 9 PISA 2009. Slovensko. Národná správa. NÚCEM : Bratislava, 2009, 60 s. ISBN 978-80-970261-4-1 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/Ná rodná_správa_PISA_2009.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 8

53


...zadávať úlohy i s vyšším stupňom obťažnosti... Odporúčame prácu nielen s umeleckými textami (napr. učiť ţiakov aplikovať literárnovedné poznatky získané pri čítaní, analýze a interpretácii literárnych diel a pri konštruovaní nových literárnoteoretických poznatkov), ale aj prácu s textami odbornými, publicistickými, prácu s rôznymi praktickými textami zo ţivota a zadávať ţiakom úlohy i s vyšším stupňom obťaţnosti.

4.3. Maďarský jazyk a literatúra

MJL

Test z maďarského jazyka a literatúry v školskom roku 2010/11 zvládli ţiaci na školách s vyučovacím jazykom maďarským na očakávanej úrovni. Z tematického hľadiska jazykovú zloţku zvládli nad očakávania autorov testu, avšak očividné nedostatky sa objavili v otázke, ktorá bola zameraná na morfológiu. Z hľadiska maďarského pravopisu ide o dôleţitú zloţku učiva, preto odporúčame klásť väčší dôraz na tento tematický celok. Literárnu zloţku ţiaci zvládli na optimálnej úrovni. Ţiaci boli úspešní pri riešení úloh, ktoré boli zamerané na dejiny maďarskej literatúry. Odporúčame venovať väčšiu pozornosť rozvoju čitateľských zručností, hlavne pri interpretáciách rôznych textov nezostať iba na úrovni vyhľadávania jednoduchých informácií, ktoré sú explicitne uvedené v textoch.

4.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

SJSL

Na hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry odporúčame venovať náleţitú pozornosť práci s textom, čítaniu s porozumením, pričom je dôleţité ţiakov motivovať a aktívne viesť k vyhľadávaniu kľúčových slov, podstatných myšlienok, informácií v texte i hľadaniu súvislostí medzi nimi. V oblasti komunikácie je dôleţité naučiť ţiakov adekvátne reagovať, zrozumiteľne a výstiţne vyjadrovať svoje myšlienky, názory, reagovať jasnou otázkou a jasnou odpoveďou, naučiť ţiakov vhodne začať, viesť a ukončiť komunikáciu na danú tému a posilňovať jazykovú kultúru a jazykovú správnosť. Navrhujeme precvičovať učivo z morfológie a lexikológie, spisovné slovné spojenia a pozornosť venovať zvukovej stránke jazyka, ţiakom zadávať aj úlohy s vyšším stupňom obťaţnosti. Odporúčame posilňovať prvky bilingvizmu, komparatívnu metódu vyučovania predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra a preferovať komunikatívny prístup vyučovania.



Záver Externé evalvačné nástroje sa stávajú v našej krajine nielen významnou súčasťou hodnotenia úrovne základných škôl, zároveň sú výsledky ţiakov 9. ročníka ZŠ dosiahnuté v celoslovenskom testovaní rozhodujúcim kritériom pri prijímacom konaní na stredné školy. Celoslovenským testovaním ţiakov 9. ročníka pri výstupe zo základnej školy sme sa tak zaradili medzi tie európske krajiny, ktoré vyuţívajú rôzne formy testovania ţiakov na národnej úrovni. V školskom roku 2010/2011 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania zaviedol opatrenia na zvýšenie objektivity testovania, medziiným zabezpečil posilnenie externého dozoru v priebehu administrácie testov. Na základe analýzy výsledkov testovaných ţiakov sa potvrdilo, ţe prijaté opatrenia boli účinné. NÚCEM bude aj naďalej pokračovať v prijímaní opatrení na zefektívnenie zabezpečenia celoslovenského testovania. Zároveň prebieha nastavovanie parametrov testovacích nástrojov – postupnou inováciou testovacích nástrojov a metód vyhodnocovania výsledkov meraní – v nadväznosti na Štátny vzdelávací program. V Štátnom vzdelávacom programe sa v cieľoch učebného predmetu matematika uvádza: „Výsledkom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne pouţívanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy. Ţiaci by mali vedieť vyuţívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov.“ Preto testovanie reformného ročníka deviatakov v roku 2013 bude viac zamerané nielen na interpretáciu tabuliek, ale aj grafov a diagramov, bude obsahovať viac nesúvislých textov ako doteraz. Bude zamerané na celkové porozumenie textov a vyuţitie logických postupov pri riešení úloh. Štandard kompetencií a postojov, ktoré má ţiak dosiahnuť v geometrii pri výstupe zo ZŠ podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu, nás utvrdzuje v správnom nasmerovaní testovania v matematike. V obsahových štandardoch slovenského jazyka a literatúry podľa Štátneho vzdelávacieho programu sa dôraz kladie nielen na pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti, ale najmä na analytické, syntetické, tvorivé, informačné a komunikačné zručnosti. Na základe uvedených kompetencií budú autori testov vyţadovať od ţiakov pri riešení úloh také postupy, na základe ktorých budú ţiaci v súvislých i nesúvislých textoch nielen vyhľadávať jednoduché informácie, ale ich budú aj interpretovať, uvaţovať o nich. V úlohách zameraných na čítanie s porozumením sa bude od ţiakov poţadovať celková orientácia v texte a schopnosť porozumieť významu celého textu.



Literatúra 1. 2. 3.

4.

5.

6.

7. 8. 9. 10.

11. 12. 13. 14.

15. 16. 17.

18. 19.

Juščáková, Z.: Správa zo štatistického spracovania testu z maďarského jazyka a literatúry T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2010. (interný materiál) Juščáková, Z.: Správa zo štatistického spracovania testu z ukrajinského jazyka a literatúry T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2010. (interný materiál) Koršňáková, P. – Kováčová, J. – Heldová, D.: PISA 2009. SLOVENSKO. Národná správa. NÚCEM : Bratislava, 2009, 60 s. ISBN 978-80-970261-4-1 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_naro dne_spravy/Národná_správa_PISA_2009.pdf (1. 8. 2011) Koršňáková, P. (ed.): Úlohy 2003 – Matematika. Zbierka úloh. Bratislava : ŠPÚ, 2004. 40 s. ISBN 80-85756-89-7 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/3_zbier ky_uloh/%C3%9Alohy_-_matematika_2003.pdf (29. 6. 2011) Kšinantová, K.: Správa zo štatistického spracovania výsledkov vybranej skupiny ţiakov hodnotených známkou 4 a 5 v teste z matematiky T9 2010, 2011. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kubáček, Z. – Černek, P. – Ţabka, J. a kol.: 2008. Matematika a svet okolo nás – zbierka úloh. ISBN 978-80-969950-1-1 http://hore.dnom.fmph.uniba.sk/~esfprojekt/priklady/Efinal/the_last01/zb200DEF.pdf (29. 6. 2011) Kurajová Stopková, J.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a literatúry ţiakov so zdravotným znevýhodnením T9-2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kurajová Stopková, J.: Správa zo štatistického spracovania testu z matematiky T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kurajová Stopková, J.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a literatúry ţiakov so zdravotným znevýhodnením T9-2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kurajová Stopková, J., Kšinantová, K.: Správa zo štatistického spracovania výsledkov testu zo slovenského jazyka a literatúry na úrovni druhostupňového triedenia. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Mentel, A.: Analýza riešenia poloţiek testu zo slovenského jazyka a literatúry T9-2011 v skupine rizikových ţiakov. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Mentel, A.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a literatúry T9-2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Ringlerová, V.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Štátny vzdelávací program – niţšie stredné vzdelávanie a Príloha 2 ISCED 2. Bratislava : ŠPÚ, 2008. www.statpedu.sk (29. 6. 2011) Učebné osnovy, MATEMATIKA pre 5. aţ 9. ročník ZŠ, Schválilo MŠ SR dňa 3. apríla 1997 výmerom číslo 1640/1997-151 s platnosťou od 1. septembra 1997. Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami z matematiky pre 2. stupeň základnej školy, Schválilo MŠ SR dňa 30. januára 2002 pod číslom 117/2002-41. ISBN 80-7098-294-2 Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami zo slovenského jazyka pre 5. – 9. ročník základnej školy. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 30. januára 2002, číslo 119/2002-41. ISBN 80-7098-290-X Vzdelávací štandard z literatúry pre základné školy. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2004, č. CD-2004-17085/35074-1:091. ISBN 80-7098-393-0 Výsledky celoslovenského testovania ţiakov 9. ročníka ZŠ v školskom roku 2010/2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/vysledky_t9_2011/T9_2011_final_na_web_ pdf2.pdf (29. 6. 2011)



Príloha 1 Porovnanie objektivity testovania v rokoch 2010 a 2011 Na základe skúseností so spracovaním výsledkov ţiakov 9. ročníka ZŠ v predchádzajúcich rokoch a podozreniach o nekorektnom správaní sa škôl počas Testovania 9 sme pristúpili k nevyhnutným opatreniam, ktoré zabezpečujú a podporujú objektívnosť testovania. Zistenia, ktoré sme uskutočnili v rokoch 2010 a 2011, sme podrobnejšie analyzovali z hľadiska vybraných indikátorov objektívnosti testovania. Základným súborom boli všetci testovaní ţiaci, ktorí písali test z matematiky v rokoch 2010 a 2011. Cieľovou skupinou našej analýzy boli ţiaci so známkou 4 a 5 z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ v danom školskom roku. Na základe priemernej úspešnosti v teste z matematiky a štandardnej odchýlky v roku 2010 a 2011 sme stanovili hraničnú hodnotu úspešnosti 4-károv a 5-károv (pre rok 2010 – 85 % a viac; pre rok 2011 – 65 % a viac). Ţiakov so známkou 4 alebo 5 na vysvedčení, ktorí dosiahli takúto a vyššiu úspešnosť, povaţujeme vzhľadom na ich známku za podozrivo úspešných – nazývame ich tu „nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári.“

Vybrané indikátory objektívnosti testovania Sledovali sme, aké je zastúpenie nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv v súbore všetkých 4-károv a 5-károv, ktorí písali test z matematiky, a porovnali sme ich za obidva roky. Rovnako sme sledovali aj zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi v porovnaní so všetkými školami, ktoré majú 4-károv a 5-károv. Ako ďalší indikátor sme si vybrali vynechanosť poloţiek s krátkou odpoveďou u 4-károv a 5-károv. Je podozrivé, ak táto skupina ţiakov vyriešila všetky úlohy s krátkou odpoveďou v teste z matematiky (v týchto úlohách nie je moţné tipovať odpoveď A, B, C alebo D). Výsledky ţiakov sme analyzovali aj podľa čísla skupiny a zároveň sme sledovali, ako školy rešpektovali náš pokyn o maximálnom počte ţiakov v skupinách (počet testovaných ţiakov v učebni nemal byť vyšší ako 15). A.1. Zastúpenie nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv A.2. Zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi B. Analýza vynechanosti poloţiek s krátkou odpoveďou u 4-károv a 5-károv C. Analýza výsledkov ţiakov podľa čísla skupiny

A.1. Zastúpenie nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv V roku 2010 tvorili nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári spomedzi všetkých 4-károv a 5-károv 3,2 %. V roku 2011 ich bolo viac ako o štvrtinu menej (2,4 %). V Testovaní 9-2011 môţeme skonštatovať pokles výskytu nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv. Na základe porovnania percentuálneho zastúpenia nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja sme zistili, ţe najväčší pokles nastal v Ţilinskom kraji (index -50,94 %) a v Košickom kraji (index -51,05 %). Naopak, vyšší podiel nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv sme zaznamenali v Nitrianskom kraji (index +20,06 %). Prehľad poklesu/nárastu nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja uvádzame v tabuľke 41 v stĺpci Index.*


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 41. Počet ţiakov so známkou 4 a 5 s nadpriemernými výsledkami v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja

Rok

2010

Kraj

N 4- a 5-károv

N nadmerne úspešných 4- a 5-károv

BA TT TN NR ZA BB PO KE

981 1541 1605 1653 2075 1606 2303 1788

Spolu

13552

2011

2010/2011

%

N 4- a 5-károv

N nadmerne úspešných 4- a 5-károv

%

Index*

16 34 29 30 106 41 85 86

1,63 2,21 1,81 1,81 5,11 2,55 3,69 4,81

922 1370 1448 1698 2035 1622 2219 1784

13 30 18 37 51 40 78 42

1,41 2,19 1,24 2,18 2,51 2,47 3,52 2,35

-13,55 % -0,75 % -31,20 % +20,06 % -50,94 % -3,40 % -4,76 % -51,05 %

427

3,15

13098

309

2,36

-25,13 %

A.2 Zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi V roku 2010 tvorili školy s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi 16,3 %. V roku 2011 sme zaznamenali pokles škôl, na ktorých sú nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári, o vyše štvrtinu, na 12,0 %. Percentuálne zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi v rokoch 2010 a 2011 sme porovnali podľa kraja. Najväčší pokles výskytu takýchto škôl nastal v Trnavskom kraji (index -52,8 %) a v Ţilinskom kraji (index -43,5 %). Nárast počtu škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi stúpol len v Nitrianskom kraji (index +34,4 %). Po porovnaní percentuálneho zastúpenia škôl s nadmerne úspešnými 4-kárkármi a 5-kármi v rokoch 2010 a 2011 podľa okresu sme zistili, ţe najviac škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi sa v roku 2010 nachádzalo v okrese Trebišov (11 škôl), Ţilina (11 škôl) a Dunajská Streda (9 škôl). V roku 2011 bolo najviac takýchto škôl opäť v okrese Trebišov (8 škôl) a Prešov (7 škôl). Prehľad poklesu/nárastu škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja uvádzame v tabuľke 42 v stĺpci Index*. Tab. 42. Počet škôl so ţiakmi so známkou 4 a 5 s nadpriemernými výsledkami v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja

Rok

2010

2011

Kraj

N škôl so 4- a 5-kármi

N škôl s nadmerne úspešnými 4- a 5-kármi

BA TT TN NR ZA BB PO KE

118 150 143 218 197 172 217 196

Spolu

1411

2010/2011

%

N škôl so 4- a 5-kármi

N škôl s nadmerne úspešnými 4- a 5-kármi

%

Index*

13 24 23 19 44 26 47 34

11,02 16,00 16,08 8,72 22,34 15,12 21,66 17,35

119 149 145 222 198 168 221 195

10 16 11 26 25 22 38 22

8,40 10,74 7,59 11,71 12,63 13,10 17,19 11,28

-23,7 % -32,9 % -52,8 % +34,4 % -43,5 % -13,4 % -20,6 % -35,0 %

230

16,3

1417

170

12,0

-26,4 %

* Index = rozdiel relatívneho počtu "nadmerne úspešných 4- a 5-károv" medzi rokmi 2010 a 2011 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 58


B. Analýza vynechanosti poloţiek s krátkou odpoveďou u 4-károv a 5-károv Pri spracovaní dát sme sa zamerali aj na analýzu vynechanosti riešenia poloţiek s krátkou odpoveďou. Predpokladáme, ţe 4-kári a 5-kári nevyriešia všetky tieto poloţky. Nulová vynechanosť poloţiek s krátkou odpoveďou je tak svojím spôsobom podozrivá najmä u 4-károv a 5-károv. Zistili sme, ţe v roku 2010 aţ na 52 školách všetci ţiaci vyplnili všetky poloţky s krátkou odpoveďou, teda dosiahli nulovú vynechanosť. V roku 2011 všetci ţiaci vyplnili všetky poloţky s krátkou odpoveďou iba na 16 školách.

C. Analýza výsledkov ţiakov podľa skupín V roku 2011 bola na odpoveďovom hárku k testu uvedená nová premenná – číslo skupiny, na základe ktorej dokáţeme identifikovať skupinu, v ktorej písali test nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári. Na základe novej premennej vieme určiť aj to, do akej miery boli pri rozdeľovaní ţiakov do skupín dodrţané pokyny o odporúčanom maximálnom počte ţiakov v skupinách (max. 15 ţiakov). Zistili sme, ţe na 19 školách v 22 skupinách bol počet ţiakov vyšší ako 20. Všetky zistenia vyplývajúce z analýzy indikátorov objektívnosti merania na úrovni škôl a skupín boli poskytnuté krajským školským úradom a Štátnej školskej inšpekcii.



Príloha 2 Štatistický prehľad údajov a výsledkov T9-2011

Počet 3012 ţiakov

Počet škôl

42348

40

1309

5

125

0%

20%

40% VJM

60% VJU

VJS

80%

100%

Obr. 34. Počet zúčastnených základných škôl a ţiakov podľa vyučovacieho jazyka

1 200

1 226

1 347

1 400

800

0

0

5

8 0

8 0

128

12

12

200

84

400

128

600 92

Počet škôl

1 000

0 MAT

SJL SJSL MJL UJL Testované predmety Štátne školy Cirkevné školy Súkromné školy

Obr. 35. Počet základných škôl podľa testovaných predmetov a zriaďovateľa

39 995

30 000

42 895

0 MAT

SJL SJSL MJL UJL Testované predmety Štátne školy Cirkevné školy Súkromné školy Obr. 36. Počet ţiakov podľa testovaných predmetov a zriaďovateľa Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 60

0

0

40

0

98

2 914 0

98

2 913

181

2 210

10 000

179

20 000 2 307

Počet ţiakov

40 000

178

173 158

174 116

145 145

151

150

125 121

Počet ZŠ

200

198

200 200

229

250

230 230


0

0 0 5

0

0 0 0

0

0 0 0

0

4 4 0

20 20

50

20 20

35 35

57 57

100

0 BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

Kraj MAT

SJL

SJSL

MJL

UJL

7 791

7 790

5 640 388 0 388

0 0 40

0

0 0 0

0 0 0

60 60 0

974 0

973

2 000

408 408

1 182 1 182 0

3 540

3 683

4 678

4 859

5 149

5 081

5 147

4 655 3 597

Počet ţiakov

6 000

4 000

7 046

6 040

7 045

8 000

6 026

Obr. 37. Počet základných škôl podľa testovaných predmetov a kraja

0 BA

TT

TN

NR

ZA

BB

Kraj MAT

SJL

SJSL

MJL

UJL

Obr. 38. Počet ţiakov podľa testovaných predmetov a kraja


PO

KE


20 435

21 951

15 000

18

22

1 432

1 431

5 000

1 580

10 000 1 580

Počet ţiakov

20 000

21 857

23 524

25 000

0 MAT

SJL

SJSL

MJL

UJL

Testované predmety Dievčatá

Chlapci

Obr. 39. Počet ţiakov podľa testovaných predmetov a pohlavia

42,1

45,3

63,1

51,7

43,5

46,1

46,0

52,2

43,4

55,8

49,1

50,2

50,8

45,8

60

42,5

Úspešnosť v %

80

56,2

100

40 20

MAT

AUT

ADHDADD

Zdravotné znevýhodnenie

CH-ZO

NKS

ZP

VPU

SP

TP

0

SJL

Obr. 40. Priemerná úspešnosť ţiakov so ZZ podľa testovaných predmetov a druhu ZZ 1% 7% 2% 2%

78%

4%

VPU

4%

SP

2%

TP ZP NKS CH – ZO

Obr. 41. Podiel ţiakov so ZZ podľa zdravotného znevýhodnenia Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 62


224

8000 93

7000 176

6000 Počet ţiakov

86

80

60

5000 69

44

4000 3000 2000

3493

3611

BA

TT

7526

6952

5462

5061

4778

TN

NR

4612

1000 0 ZA

Menej ako 90 %

BB

PO

KE

90 % a viac

Obr. 42. Počet ţiakov s úspešnosťou 90 % a viac súčasne zo SJL a z MAT podľa krajov

573

622

700

474

600

405 236

11

52

100

64

146

202

387 365 273

362 177

200

185

300

252

286

320

400

207 167

Počet ţiakov

500

0 BA

TT

TN

NR MAT

ZA SJL

BB

MJL

Obr. 43. Počet ţiakov s úspešnosťou 90 % a viac podľa predmetov a krajov


PO

KE


Príloha 3 Výsledky testovania z hľadiska druhostupňového triedenia V tomto roku po prvý raz vyhodnotenie rozdielov dopĺňame o výsledky analýzy z hľadiska druhostupňového triedenia. V nasledujúcej časti predkladáme výsledky druhostupňového triedenia výsledkov ţiakov v teste z matematiky a zo slovenského jazyka a literatúry v Testovaní 9-2011 podľa vybraných premenných. Z údajov dostupných v databáze výsledkov sme vybrali premenné identifikujúce školu, ktorú ţiaci navštevujú, kraj (8 krajov podľa administratívneho členenia SR), okres (79 okresov), sídlo (mestské školy a vidiecke školy), pohlavie (dievčatá a chlapci) a známku z testovaného predmetu na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. V rámci analýzy sme výsledky ţiakov vyhodnotili podľa nasledujúcich kategórií: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Kraj a typ sídla, Kraj a veľkosť školy, Pohlavie ţiaka a kraj, Pohlavie ţiaka a typ sídla, Pohlavie ţiaka a známka, Známka a kraj, Známka a typ sídla.

1. KRAJ A TYP SÍDLA a) Podiel ţiakov podľa kraja a typu sídla Obrázok 44 znázorňuje rozdelenie ţiakov testovaných z MAT podľa typu sídla v jednotlivých krajoch. Medzi krajmi má Bratislavský kraj najmenšie zastúpenie ţiakov z vidieckych škôl (18,6 %) a najväčšie zastúpenie ţiakov z mestských škôl (81,4 %).

KE

33,2

66,8

PO

34,6

65,4

BB

32,4

ZA

67,6 48,4

NR

51,6

45,8

TN

54,2

37,3

TT

62,7

43,5

BA

56,5

18,6 0%

10%

81,4 20%

30%

40%

50%

vidiecke

60%

70%

80%

90%

100%

mestské

Obr. 44. Podiel ţiakov testovaných z MAT (v %) podľa typu sídla a kraja

Obrázok 45 znázorňuje rozdelenie ţiakov testovaných zo SJL podľa typu sídla v jednotlivých krajoch. Medzi krajmi má Bratislavský kraj najmenšie zastúpenie ţiakov z vidieckych škôl (18,7 %) a najväčšie zastúpenie ţiakov z mestských škôl (81,3 %). Naopak, najväčšie zastúpenie ţiakov z vidieckych a najmenšie zastúpenie ţiakov mestských škôl je v Ţilinskom kraji. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 64

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. KE

32,0

PO

68,0

34,6

BB

65,4

30,8

ZA

69,2 48,4

NR

51,6

43,3

TN

56,7

37,3

TT

62,7

39,3

BA

60,7

18,7 0%

10%

81,3 20%

30%

40%

50%

vidiecke

60%

70%

80%

90% 100%

mestské

Obr. 45. Podiel ţiakov testovaných zo SJL (v %) podľa typu sídla a kraja

b) Výsledky ţiakov podľa kraja a typu sídla Rozdiely medzi výsledkami ţiakov vidieckych a mestských škôl v teste z matematiky vo všetkých krajoch nie sú vecne významné. Obrázok 46 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa typu sídla v krajoch.

50,5 54,5

51,8 53,3

52,6 52,8

51,6 50,1

52,4 54,9

50,6 53,9

60

55,4 53,6

80 52,4 52,4

Úspešnosť v %

100

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

40 20 0

Vidiecke školy

Kraj Mestské školy

Obr. 46. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa typu sídla a kraja

Najväčšiu úspešnosť v teste z matematiky dosiahli ţiaci vidieckych škôl v Trnavskom kraji (55,4 %) a najmenšiu ţiaci v Trenčianskom kraji (50,5 %). Rozdiely výsledkov ţiakov vidieckych škôl medzi jednotlivými krajmi v teste z matematiky nie sú vecne významné. Zo ţiakov mestských škôl dosiahli najväčšiu úspešnosť ţiaci v Prešovskom kraji (54,9 %) a najmenšiu ţiaci v Banskobystrickom kraji (50,1 %). Rozdiely výsledkov ţiakov mestských škôl medzi jednotlivými krajmi v teste z matematiky nie sú vecne významné. Rozdiely medzi výsledkami ţiakov vidieckych a mestských škôl v teste zo slovenského jazyka a literatúry vo všetkých krajoch nie sú vecne významné. Obrázok 47 znázorňuje priemernú úspešnosť v teste zo SJL podľa sídla v krajoch.



57,4 59,4

55,6 59,1

57,8 58,6

56,5 59,0

55,5 56,6

57,7 60,9

54,7 58,4

80

59,0 59,1

Úspešnosť v %

100

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

60 40 20 0

Kraj Mestské školy

Vidiecke školy

Obr. 47. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa typu sídla a kraja

Najväčšiu úspešnosť dosiahli ţiaci vidieckych škôl v Bratislavskom kraji (59,0 %) a najmenšiu ţiaci v Košickom kraji (54,7 %). Rozdiely výsledkov ţiakov vidieckych škôl medzi jednotlivými krajmi nie sú vecne významné. Zo ţiakov mestských škôl dosiahli najväčšiu úspešnosť ţiaci v Prešovskom kraji (60,9 %) a najmenšiu ţiaci v Banskobystrickom kraji (56,6 %). Rozdiely výsledkov ţiakov mestských škôl medzi jednotlivými krajmi nie sú vecne významné.

2. KRAJ A VEĽKOSŤ ŠKOLY Spomedzi všetkých škôl, ktoré sa zúčastnili testovania mali najväčšie zastúpenie základné školy s počtom ţiakov 1. – 9. ročníka od 121 do 240. Spomedzi ţiakov, ktorí písali test z MAT i zo SJL, bolo najviac ţiakov 9. ročníka zo škôl s celkovým počtom ţiakov 1. – 9. ročníka väčším ako 480 (32,6 % ţiakov 9. ročníka). Obrázok 48 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov podľa testovaných predmetov (M, SJL) a podľa veľkosti školy (veľkosť školy = počet ţiakov 1. – 9. ročníka) v rámci celej SR. Školy sme rozdelili do piatich veľkostných kategórií. 100

58,8

53,2

59,3

53,9

57,5

51,9

57,1

52,3

57,4

60

53,7

Úspešnosť v %

80

40 20 0

do 120

121 - 240

241 - 360

Veľkosť školy MAT SJL

361 - 480

viac ako 480

Obr. 48. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste z MAT a SJL podľa veľkosti školy Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 66


Na základe porovnania výsledkov ţiakov podľa jednotlivých veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov sme nezistili ţiadny súvis medzi veľkosťou školy, ktorú ţiaci navštevujú, a ich úspešnosťou v teste zo slovenského jazyka a literatúry. Rozdiely medzi výsledkami ţiakov podľa veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov v teste zo slovenského jazyka a literatúry nie sú vecne významné, ako vidieť na obrázku 49.

TN

NR

ZA

49,0 52,0 53,5 52,1 53,5

56,5 52,6 52,2 54,5 51,6

TT

57,4 55,1 52,0 53,3 54,3

53,1 51,0 52,6 54,3 53,5

BA

52,6 51,5 47,2 52,7 50,1

49,0 51,6 52,0 53,2 55,4

60

57,1 53,6 54,0 57,6 53,0

80 50,5 50,6 51,1 54,5 54,1

Úspešnosť v teste zo SJL v %

100

40

20

0

Do 120

121 - 240

241 - 360

Kraj

361 - 480

BB

PO

KE

Viac ako 480 žiakov v škole

Obr. 49. Úspešnosť v teste zo SJL podľa kraja a veľkosti školy

Na základe porovnania výsledkov ţiakov podľa jednotlivých veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov sme nezistili ţiadny súvis medzi veľkosťou školy, ktorú ţiaci navštevujú, a ich úspešnosťou v teste z matematiky. Rozdiely medzi výsledkami ţiakov podľa veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov v teste z matematiky nie sú vecne významné, ako vidieť na obrázku 50.

TN

NR

ZA

49,0 52,0 53,5 52,1 53,5

56,5 52,6 52,2 54,5 51,6

TT

57,4 55,1 52,0 53,3 54,3

53,1 51,0 52,6 54,3 53,5

BA

52,6 51,5 47,2 52,7 50,1

49,0 51,6 52,0 53,2 55,4

60

57,1 53,6 54,0 57,6 53,0

80 50,5 50,6 51,1 54,5 54,1

Úspešnosť v teste z MAT v %

100

40

20

0

Do 120

121 - 240

241 - 360

Kraj

361 - 480

BB

Viac ako 480 žiakov v škole

Obr. 50. Úspešnosť v teste z MAT podľa kraja a veľkosti školy


PO

KE


3. POHLAVIE ŢIAKA A KRAJ Obrázok 51 znázorňuje priemernú úspešnosť v teste z MAT podľa pohlavia v krajoch. 100

53,7 51,5

53,3 52,1

51,1 50,0

TT

TN

NR

ZA

BB

52,8 52,8

53,4 52,6

BA

53,7 54,4

54,9 53,8

60

54,4 50,2

Úspešnosť v %

80

PO

KE

40 20 0 Kraj Dievčatá

Chlapci

Obr. 51. Priemerná úspešnosť chlapcov a dievčat v teste z MAT podľa kraja

Najväčšiu úspešnosť v teste z MAT dosiahli chlapci v Trnavskom kraji (54,9 %), najmenšiu Banskobystrickom kraji (51,1 %). Rozdiely vo výsledkoch chlapcov medzi krajmi nie sú vecne významné. Najväčšiu úspešnosť dosiahli dievčatá v Prešovskom kraji (54,4 %), najmenšiu v Banskobystrickom kraji (50,0 %). Rozdiely vo výsledkoch dievčat medzi krajmi nie sú vecne významné. Obrázok 52 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa pohlavia v krajoch.

54,0 61,9

54,9 61,8

54,2 61,7

53,1 59,7

56,1 63,8

54,0 60,6

60

55,5 62,0

80

57,1 61,4

Úspešnosť v %

100

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

40 20 0 Kraj Chlapci

Dievčatá

Obr. 52. Priemerná úspešnosť chlapcov a dievčat v teste zo SJL podľa kraja

Najväčšiu úspešnosť v teste zo SJL dosiahli chlapci v Bratislavskom kraji (57,1 %), najmenšiu v Banskobystrickom kraji (53,1 %). Rozdiely vo výsledkoch chlapcov medzi krajmi nie sú vecne významné. Najväčšiu úspešnosť dosiahli dievčatá v Prešovskom kraji (63,8 %), najmenšiu v Banskobystrickom kraji (59,7 %). Rozdiely vo výsledkoch dievčat medzi krajmi nie sú vecne významné.



4. POHLAVIE ŢIAKA A TYP SÍDLA Medzi výsledkami dievčat (52,2 %) a chlapcov (52,2 %) v teste z matematiky z vidieckych škôl sme nenamerali štatisticky významný rozdiel. Rozdiel medzi výsledkami chlapcov (54,1 %) a dievčat (52,5 %) z mestských škôl nebol vecne významný. Dievčatá (60,6 %) z vidieckych škôl dosiahli štatisticky významne lepšie výsledky v teste zo slovenského jazyka a literatúry ako chlapci (52,9 %), na veľmi miernej úrovni vecnej významnosti. Rovnako aj výsledky dievčat z (62,4 %) z mestských škôl boli lepšie ako výsledky chlapcov z mestských škôl (55,9 %), rozdiel bol veľmi mierne vecne významný.

5. POHLAVIE ŢIAKA A ZNÁMKA Priemerná známka dievčat v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení z matematiky (počet dievčat: 21 820) je 2,47. Priemerná známka chlapcov v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení z matematiky (počet chlapcov: 23 483) je 2,94. 30,4 % dievčat malo na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ z matematiky známku chválitebný (2), zatiaľ čo 33,1 % chlapcov bolo klasifikovaných známkou dostatočný (4). Výsledky jednotkárov chlapcov sú na úrovni výsledkov dievčat jednotkárok. Rovnako pre skupinu dvojkárov, trojkárov, štvorkárov a päťkárov platí, ţe výsledky chlapcov sú na úrovni výsledkov dievčat. Priemerná známka dievčat v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení zo slovenského jazyka a literatúry (počet dievčat: 20 412) je 2,24. Priemerná známka chlapcov v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení zo slovenského jazyka a literatúry (počet chlapcov: 21 921) je 2,88. 36,5 % dievčat malo na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ zo slovenského jazyka a literatúry známku chválitebný (2), zatiaľ čo 38,5 % chlapcov bolo klasifikovaných známkou dobrý (3). Výsledky jednotkárov chlapcov sú na úrovni výsledkov jednotkárok dievčat. Rovnako pre skupinu dvojkárov, trojkárov, štvorkárov a päťkárov platí, ţe výsledky chlapcov sú na úrovni výsledkov dievčat.

6. ZNÁMKA A KRAJ Obrázok 53 znázorňuje podiel ţiakov podľa známky z matematiky v krajoch. Najväčší podiel jednotkárov je v Prešovskom kraji (19,0 %), najmenší v Trenčianskom kraji (14,6 %). KE

18,3

24,4

PO

19,0

25,2

BB

15,1

24,4

ZA

14,7

26,5

NR

18,6

26,4

27,2

28,2

28,3

26,9

29,8

26,2

26,9

25,8 25,9

TN

14,6

28,6

28,6

TT

16,5

26,6

27,2

BA

16,7

28,2

0%

26,9

27,4

26,4 23,8

29,1

10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% 1

2

3

4

5

N

Obr. 53. Podiel ţiakov v % podľa známky z MAT v krajoch

Priemerné úspešnosti jednotkárov sú v rámci krajov porovnateľné.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. 100

Úspešnosť v %

80

72,6

74,5

74,8

72,7

BA

TT

TN

NR

71,4

74,0

74,0

BB

PO

KE

72,1

60 40 20 0 ZA Kraj

Obr. 54. Priemerná úspešnosť jednotkárov v teste z MAT podľa kraja

Obrázok 55 znázorňuje podiel ţiakov podľa známky zo SJL v krajoch. Najväčší podiel jednotkárov je v Nitrianskom kraji (19,1 %), najmenší v Ţilinskom kraji. KE

18,8

27,8

30,8

21,7

PO

17,9

29,0

31,7

20,1

BB

16,0

29,4

32,2

ZA

14,3

30,8

34,6

NR

19,1

31,2

21,1 19,6

31,7

17,2

TN

14,9

32,4

33,1

18,9

TT

15,6

30,5

33,7

19,2

BA

16,4 0%

34,4 20%

33,5 40%

1

2

60% 3

4

5

14,9 80%

100%

N

Obr. 55. Podiel ţiakov v % podľa známky zo SJL v krajoch

Priemerné úspešnosti jednotkárov sú v rámci krajov porovnateľné.

Úspešnosť v %

100 80

75,1

75,7

75,9

75,0

BA

TT

TN

NR

75,5

74,0

77,6

75,0

60 40 20 0 ZA Kraj

BB

PO

KE

Obr. 56. Priemerná úspešnosť jednotkárov v teste zo SJL podľa kraja Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 70


7. ZNÁMKA A TYP SÍDLA Obrázok 57 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste z matematiky podľa známky a typu sídla.

40

34,9

35,3

38,6

39,6

60

48,9

48,9

60,1

59,2

80

74,2

72,0

Úspešnosť v %

100

20 0 1

2

3

4

5

Známka Vidiecke Mestské Obr. 57. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste z MAT podľa známky z MAT a typu sídla

V ţiadnej skupine ţiakov podľa známky sme nezistili vecne významné rozdiely vo výkone ţiakov vidieckych a mestských škôl. Obrázok 58 znázorňuje priemernú úspešnosť ţiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa známky a typu sídla.

35,5

40

34,6

42,0 43,0

60

53,5

51,9

65,4

76,2

74,7

80

63,4

Úspešnosť v %

100

20 0 1

2

3

4

5

Známka Vidiecké

Mestské

Obr. 58. Priemerná úspešnosť ţiakov v teste zo SJL podľa známky zo SJL a typu sídla

V ţiadnej skupine ţiakov podľa známky sme nezistili vecne významné rozdiely vo výkone ţiakov vidieckych a mestských škôl.



ZHRNUTIE Na základe porovnania výsledkov ţiakov mestských a vidieckych škôl v jednotlivých krajoch sa preukázalo, ţe rozdiely medzi výsledkami ţiakov vidieckych i mestských škôl v jednotlivých krajoch, tak v teste z matematiky ako aj v teste zo slovenského jazyka a literatúry, nie sú vecne významné. Na základe porovnania výsledkov ţiakov podľa jednotlivých veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov sme nezistili ţiadny súvis medzi veľkosťou školy, ktorú ţiaci navštevujú, a ich úspešnosťou v teste z matematiky či úspešnosťou v teste zo slovenského jazyka a literatúry. Z uvedenej analýzy výsledkov vyplýva pozitívne zistenie, ţe náš školský systém sa na úrovni základných škôl javí, z hľadiska výkonov ţiakov pri výstupe zo ZŠ v kontexte skúmaných premenných (kraj, typ sídla, veľkosť školy), ako homogénne prostredie. Nenamerali sme významné rozdiely medzi základnými školami v mestách a na vidieku. Rovnako sme nenamerali významné rozdiely medzi vidieckymi a mestskými školami v jednotlivých krajoch. Napriek uvedenému zisteniu však odporúčame zamerať pozornosť zriaďovateľov škôl a MŠVVaŠ SR na školy a okresy, ktorých vzdelávacie výsledky sú výrazne pod úrovňou národného priemeru (najmä ak je to opakované zistenie), a sústrediť podporné opatrenia práve na uvedené školy (ide prevaţne o školy so ţiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia). Štúdia OECD PISA 2009 preukázala vo výkone mestských a vidieckych škôl na Slovensku rozdiel 54 bodov, kým v krajinách OECD je rozdiel vo výkone mestských a vidieckych škôl priemerne iba 23 bodov.10 V štúdii PISA sú zahrnuté rôzne typy škôl – základné školy, odborné školy, osemročné i štvorročné gymnáziá. Rozdiel medzi mestskými a vidieckymi školami zistený OECD PISA je podmienený práve vzorkou škôl, v ktorej najlepší 15-roční ţiaci sú sústredení práve v mestských osemročných a štvorročných gymnáziách, kým najslabší 15-roční ţiaci sú ešte na základných školách (resp. v bývalých stredných odborných učilištiach). Testovanie 9 zahŕňa len ţiakov zo základných škôl. Skupinu 15-ročných ţiakov osemročných gymnázií, ktorí sú sústredení výlučne v mestách, zatiaľ testujeme iba na reprezentatívnej vzorke v rámci realizácie projektu „Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“ spolufinancovaného zo zdrojov Európskej únie.

10

Rehúš, M.: PISA 2009. Hlavné zistenia a zlyhania. 2011. http://www.ineko.sk/file_download/605 (1. 8. 2011) http://www.ineko.sk/clanky/PISA-2009-.-hlavne-zistenia-a-zlyhania Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 72

TESTOVANIE PRIEBEH, VÝSLEDKY A ANALÝZY

Recommend Documents