TESTOVANIE PRIEBEH, VÝSLEDKY A ANALÝZY

TESTOVANIE 9-2011 PRIEBEH, VÝSLEDKY A ANALÝZY

Júl 2011

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy.

Spracovali: Mgr. Tatiana Košinárová

Matematika:

PaedDr. Janka Kurajová Stopková Slovenský jazyk a literatúra:

Mgr. Elena Laššová Mgr. Andrej Mentel, PhD.

Maďarský jazyk a literatúra:

PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD. Mgr. Zuzana Juščáková, PhD.

Slovenský jazyk a slovenská literatúra:

Mgr. Elena Laššová RNDr. Viera Ringlerová, PhD.

Ukrajinský jazyk a literatúra:

Mgr. Zuzana Juščáková, PhD.

Výsledky testovania žiakov so zdravotným znevýhodnením (matematika, slovenský jazyk a literatúra):

Mgr. Eva Polgáryová PaedDr. Janka Kurajová Stopková

Komparácia zistení:

Mgr. Eva Polgáryová Mgr. Katarína Kšinantová

Druhostupňové triedenie:

PaedDr. Janka Kurajová Stopková

Jazyková a grafická úprava:

Mgr. Timotej Kubiš

Zostavili:

Mgr. Eva Polgáryová PaedDr. Janka Kurajová Stopková Mgr. Timotej Kubiš

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 2


Sumár V školskom roku 2010/2011 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) po tretíkrát realizoval v poradí už deviate celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl (ZŠ) pod názvom Testovanie 9. Celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ je sumatívne testovanie na výstupe žiakov zo stupňa ISCED 2, ktoré sa realizuje prostredníctvom centrálne zadaných štandardizovaných testov. Testovanie 9 má ambíciu byť objektívnym nástrojom na meranie a porovnávanie výkonov jednotlivých žiakov a škôl. Cieľom testovania je porovnať výkony žiakov v testovaných predmetoch a na základe výsledkov žiakov poskytnúť spätnú väzbu školám o ich úrovni v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku. Cieľ testovania určuje aj celkové nastavenie, druh, špecifikáciu testov (rozlišovací, normatívny test, NR test) a metodiku hodnotenia. Výsledky testovania, ktoré rozlišujú žiakov podľa ich výkonov, majú rozhodujúci význam pri prijímaní žiakov na stredné školy. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. prijímajú stredné školy na ich štúdium žiakov na základe výsledkov externého testovania. Dňa 9. marca 2011 sa celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ zúčastnilo celkovo 45 400 žiakov z 1 451 základných škôl. Žiaci boli testovaní z predmetov matematika, slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra. Testy písalo 42 348 žiakov z 1 309 škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 3 012 žiakov zo 125 škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 40 žiakov z 5 škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským. Testovania sa zúčastnilo aj 2 273 žiakov so zdravotným znevýhodnením. Test z matematiky riešilo 45 381 žiakov, priemerná úspešnosť testu bola 52,9 %. Chlapci riešili test s úspešnosťou 53,4 % a dievčatá s úspešnosťou 52,4 %, pričom tento rozdiel nebol štatisticky významný. To znamená, že chlapci i dievčatá dosahujú v matematike porovnateľné výkony. Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo 42 386 žiakov, priemerná úspešnosť žiakov v teste bola 58,2 %. Výsledky dievčat (61,7 %) boli štatisticky významne lepšie ako výsledky chlapcov (54,8 %). Test z maďarského jazyka a literatúry písalo 3 012 žiakov, priemerná úspešnosť žiakov v teste bola 65,2 %. Výsledky dievčat (68, 5 %) boli štatisticky významne lepšie ako výsledky chlapcov (62,3 %). Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry písalo 3 011 žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Priemerná úspešnosť žiakov v teste bola 59,6 %. Test z ukrajinského jazyka a literatúry písalo 40 žiakov, ich priemerná úspešnosť v teste bola 63,0 %. Žiaci, ktorí písali test z matematiky aj zo slovenského jazyka a literatúry (resp. z maďarského jazyka a literatúry) a dosiahli v oboch testoch úspešnosť najmenej 90 %, boli prijatí na štúdium na strednej škole bez prijímacej skúšky. Z celej populácie deviatakov bolo takýchto úspešných 2 % žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 3,5 % žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Z dôvodu znižovania informačnej asymetrie a poskytovania prehľadnejšej spätnej väzby školám a verejnosti boli výsledky škôl zverejnené nielen formou percentilu (percento škôl, ktoré dosiahlo horšie výsledky ako daná škola), ale aj v porovnaní rozdielu úspešnosti školy oproti národnému priemeru (výkon nad úrovňou priemeru, na úrovni priemeru a pod úrovňou priemeru). Tieto ukazovatele boli sprístupnené v porovnávacích prehľadoch výsledkov za roky 2010 a 2011. Spracované boli nielen výsledky jednotlivých škôl ale po prvýkrát aj výsledky okresov v krajoch. Tieto údaje môžu byť jedným zo zdrojov informácií o kvalite školy pre zriaďovateľov škôl. Z hľadiska didaktickej analýzy sa v teste z matematiky preukázalo, že niektorí žiaci nemajú osvojené základné učivo do takej hĺbky, aby ho vedeli efektívne použiť pri riešení kontextových úloh. Najslabšie výsledky dosiahli žiaci v geometrii. Závažnosť tohto zistenia podčiarkuje i to, že sa opakuje už niekoľko rokov. Žiaci pri výstupe zo ZŠ majú nedostatočne rozvinutú priestorovú predstavivosť, nedokážu rozložiť Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 3


zložené geometrické útvary na jednoduchšie, absentuje u nich kompetencia modelovania (znázorňovanie a schopnosť matematizácie) a schopnosť naplánovať si stratégiu riešenia úlohy. V teste zo slovenského jazyka a literatúry žiaci preukázali, že sa vedia orientovať v súvislom texte, dokážu vyhľadávať, pomenovať a označiť žiadané informácie. V úlohách vyžadujúcich vyšší stupeň spracovania poznatkov robili istej časti žiakov ťažkosti tie kroky, v ktorých sa vyžadovala schopnosť porozumieť významu obsahu celého textu a pochopiť logickú následnosť informácií. Žiaci mali problémy s uplatnením logických postupov pri práci s neznámym textom a s uplatnením základných jazykových pravidiel v bežných komunikačných situáciách. Jednou z kľúčových podmienok dosiahnutia cieľov testovania je zabezpečenie jeho objektivity. NÚCEM v Testovaní 9-2011 pristúpil k zavedeniu niekoľkých ďalších opatrení na zefektívnenie jeho priebehu a zvýšenie objektivity testovania. Jedným z týchto opatrení bolo zabezpečenie externého dozoru v každej skupine testovaných žiakov. Učitelia poverení vykonaním externého dozoru boli následne povinní vypracovať správu o priebehu testovania a situácii v príslušnej triede. Ďalej boli zavedené nové identifikátory, na základe ktorých je možné spätne určiť problematické skupiny z hľadiska dodržiavania pravidiel testovania a jeho objektivity na danej škole. Na základe podrobnej analýzy takto získaných dát a vyhodnotení vybraných indikátorov objektívnosti testovania (napr. zastúpenie nadmerne úspešných štvorkárov a päťkárov medzi žiakmi s najlepšími výsledkami v testoch) môžeme konštatovať, že oproti minulému roku došlo k pozitívnemu posunu – klesla miera podvádzania, ktorá negatívne ovplyvňuje objektívnosť testovania. NÚCEM plánuje aj v budúcnosti zachovať v procese testovania zavedené postupy a zároveň hľadať ďalšie kroky, ktoré by prispeli k jeho vyššej efektivite a objektívnosti. Súčasne očakávame, že aj ďalšie zúčastnené strany, školy a ich zriaďovatelia, zaujmú k Testovaniu 9 profesionálny prístup. NÚCEM každoročne pristúpi k vyhodnoteniu zavedených opatrení a zistenia poskytne Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, Štátnej školskej inšpekcii, krajským školským úradom a zriaďovateľom škôl.



Obsah Sumár ...................................................................................................................................................... 3 Úvod ........................................................................................................................................................ 8 1. Základné informácie o testovaní T9-2011 ......................................................................................... 9 1.1. Cieľ testovania.......................................................................................................................... 9 1.2. Testovacie nástroje .................................................................................................................. 9 1.2.1. Test z matematiky ...................................................................................................... 10 1.2.2. Testy z jazyka a literatúry ........................................................................................... 12 1.2.2.1. Test zo slovenského jazyka a literatúry .......................................................... 13 1.2.2.2. Test z maďarského jazyka a literatúry ............................................................ 15 1.2.2.3. Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry ......................................... 16 1.3. Zavedenie zmien a nových opatrení v testovaní ..................................................................... 17 1.4. Vyhodnotenie zmien a opatrení .............................................................................................. 17 2. Analýza a interpretácia výsledkov T9-2011 .................................................................................... 18 2.1. Matematika ............................................................................................................................. 19 2.2. Slovenský jazyk a literatúra .................................................................................................... 24 2.3. Maďarský jazyk a literatúra ..................................................................................................... 28 2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra.................................................................................... 30 2.5. Ukrajinský jazyk a literatúra .................................................................................................... 32 3. Analýza vybraných testovaných úloh v T9-2011 ............................................................................ 33 3.1. Úlohy z matematiky, ktoré robili žiakom problémy .................................................................. 33 3.2. Úlohy s nesúvislým textom a úlohy na čítanie s porozumením ............................................... 39 3.2.1. Matematika ................................................................................................................. 39 3.2.2. Slovenský jazyk a literatúra ........................................................................................ 42 3.2.3. Maďarský jazyk a literatúra ......................................................................................... 46 3.2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra........................................................................ 48 4. Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania ................................................................................... 51 4.1. Matematika ............................................................................................................................. 51 4.2. Slovenský jazyk a literatúra .................................................................................................... 53 4.3. Maďarský jazyk a literatúra ..................................................................................................... 54 4.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra.................................................................................... 54 Záver ..................................................................................................................................................... 55 Literatúra............................................................................................................................................... 56 Príloha 1. Porovnanie objektivity testovania v rokoch 2010 a 2011 .................................................. 57 Príloha 2. Štatistický prehľad údajov a výsledkov T9-2011 ............................................................... 60 Príloha 3. Výsledky testovania z hľadiska druhostupňového triedenia ........................................... 64



Zoznam použitých skratiek ADD

– porucha pozornosti

ADHD

– porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

AUT

– autizmus

BA

– Bratislavský kraj

BB

– Banskobystrický kraj

F

– fyzika

CH – ZO

– chorí a zdravotne oslabení

IKT

– informačno-komunikačné technológie

KE

– Košický kraj

KPŠ

– kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

KŠÚ

– krajský školský úrad

MAT

– matematika

MJL

– maďarský jazyk a literatúra

MŠ

– materská škola

MŠVVaŠ SR – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky N

– veľkosť štatistického súboru, počet žiakov

NKS

– narušená komunikačná schopnosť

NP

– národný priemer

NR

– Nitriansky kraj

NÚCEM

– Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

PO

– Prešovský kraj

POP

– Pedagogicko-organizačné pokyny

SJL

– slovenský jazyk a literatúra

SJSL

– slovenský jazyk a slovenská literatúra

SP

– sluchové postihnutie

ŠŠI

– Štátna školská inšpekcia

T9

– celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ

TN

– Trenčiansky kraj

TP

– telesné postihnutie

TT

– Trnavský kraj

ÚIPŠ-ŠVS

– Ústav informácií a prognóz školstva – Školské výpočtové stredisko

UJL

– ukrajinský jazyk a literatúra

VPU

– vývinové poruchy učenia

VÚDPaP

– Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Z. z.

– Zbierka zákonov

ZA

– Žilinský kraj

ZP

– zrakové postihnutie

ZŠ

– základná škola

ZZ

– zdravotné znevýhodnenie



Slovník pojmov – Základné štatistické parametre úloh Obťažnosť testovej položky Vyjadruje percento testovaných žiakov, ktorí položku vyriešili nesprávne alebo ju vynechali. Vzťah medzi obťažnosťou a úspešnosťou položky je: obťažnosť = 100 % – úspešnosť. Citlivosť testovej položky Vyjadruje, do akej miery položka rozlišuje výkonnostne lepších a horších žiakov na základe dosiahnutého celkového skóre. Žiaci, ktorí dosiahli celkovo vyššie skóre, vykazujú pri riešení položky s vysokou citlivosťou vyššiu úspešnosť ako žiaci, ktorí dosiahli celkovo nižšie skóre. Hodnota citlivosti, ktorú uvádzame, vyjadruje rozdiel (v %) medzi priemernou úspešnosťou najslabšej a najlepšej pätiny testovaných žiakov, ktorí boli usporiadaní podľa celkového skóre a rozdelení do piatich skupín. Vynechanosť testovej položky Vyjadruje percento žiakov, ktorí položku vynechali, neriešili ju a neuviedli pri nej odpoveď. Korelácia medzi položkou a zvyškom testu Vyjadrujeme ju prostredníctvom bodovo biseriálneho koeficientu korelácie (P. Bis.) medzi úspešnosťou vybranej položky a sumou úspešností všetkých ostatných položiek (korelácia skóre vybranej položky a sumy skóre všetkých ostatných položiek). Štatistická signifikancia (Štatistická významnosť.) Je štatistické overovanie tzv. nulovej hypotézy. Pri porovnávaní dvoch súborov (napríklad skupiny dievčat a skupiny chlapcov) vychádzame z predpokladu, že medzi súbormi nie je rozdiel vo výkone. Toto tvrdenie nazývame nulová hypotéza. Zároveň uvažujeme o alternatívnej hypotéze, ktorá predpokladá opak. Ak vypočítame, že štatistická signifikancia p > 0,05, nulovú hypotézu nezamietame. Ak vypočítame, že štatistická signifikancia p ≤ 0,05, môžeme veriť alternatívnej hypotéze na 95 a viac %. Vtedy konštatujeme, že medzi súbormi je štatisticky významný rozdiel v charakteristike, ktorú sledujeme. V tomto prípade hovoríme, že rozdiel je štatisticky významný – signifikantný a nulovú hypotézu zamietame. Vecná signifikancia Dopĺňa štatistickú signifikanciu vtedy, ak sa potvrdí alternatívna hypotéza. Ukazuje veľkosť, resp. významnosť zisteného rozdielu sledovanej charakteristiky. Nedá sa vypočítať pomocou bežných štatistických programov. Dokáže ju však určiť odborník skúsený v danej problematike. Pre určenie vecnej signifikancie ako korelačnej miery používame vzorec:

t – hodnota testovacieho kritéria df – počet stupňov voľnosti



Úvod Kvalitné školské vzdelávanie je základnou a nevyhnutnou podmienkou pre budúci úspešný život mladých ľudí a vytvára záruku rastu prosperity spoločnosti. Iba kvalitné vzdelávanie môže byť garanciou pre formovanie vedomostnej spoločnosti. Národné testovanie žiakov, ako prostriedok na meranie a monitorovanie vzdelávania, sa stáva na Slovensku dôležitou súčasťou vzdelávacej politiky a tvorí pomocný, zároveň ale aj veľmi účinný nástroj na skvalitňovanie vzdelávania. Testovania 9 (T9-2011) sa zúčastnili žiaci 9. ročníka ZŠ, okrem žiakov s mentálnym postihnutím. Testovanie 9 sa uskutočnilo 9. marca 2011 na ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským a ukrajinským. V náhradnom termíne bolo určené žiakom, ktorí sa z objektívnych dôvodov nezúčastnili T9-2011 v riadnom termíne (v zmysle školského zákona č. 245/2008 § 155 ods. 7). Náhradné testovanie sa uskutočnilo 29. marca 2011 v jednotlivých krajských mestách SR, a to v školách, ktoré určili jednotlivé KŠÚ po dohode s NÚCEM a s riaditeľmi jednotlivých škôl. Predkladaný materiál je vypracovaný Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý je v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. zodpovedný za prípravu a odborné zabezpečenie externého testovania žiakov základných škôl. Tento komplexný a analytický materiál poskytuje kľúčové informácie o cieľoch a priebehu testovania, charakterizuje testovacie nástroje a prezentuje výsledky štatistického spracovania získaných dát. Súčasne ponúka analýzu výsledkov testovania z pedagogického hľadiska a analýzu vybraných testových úloh z matematiky, ktoré žiakom robili problémy ako aj analýzu úloh s nesúvislým textom a úloh na čítanie s porozumením. Učiteľom testovaných predmetov dávame do pozornosti odporúčania na skvalitňovanie vyučovania, ktoré sa opierajú o zistenia národných aj medzinárodných meraní. Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania sú určené aj predmetovým komisiám a širokej pedagogickej a odbornej verejnosti. Súčasťou materiálu sú prílohy. Príloha 1 obsahuje porovnanie objektivity testovania v rokoch 2010 a 2011. Príloha 2 uvádza štatistický prehľad údajov a výsledkov T9-2011. Príloha 3 prezentuje výsledky T9-2011 z hľadiska druhostupňového triedenia.



1. Základné informácie o testovaní T9-2011 1.1. Cieľ testovania Hlavným cieľom testovania je:  získať objektívne a spoľahlivé výsledky testovania žiakov pri výstupe zo stupňa vzdelávania ISCED 2 a monitorovať úroveň ich pripravenosti na ďalšie štúdium na strednej škole,  poskytnúť výsledky testovania ako jedno z kritérií pre prijatie žiakov na strednú školu, vzájomne porovnať výkony jednotlivých žiakov a škôl,  poskytnúť na základe výsledkov školám, učiteľom, školskej inšpekcii, decíznej sfére a širokej odbornej verejnosti o testovaných predmetoch komplexnejšie informácie, ktoré im môžu poslúžiť na skvalitňovanie, korigovanie a zefektívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu.

1.2. Testovacie nástroje V celoslovenskom testovaní žiakov 9. ročníka ZŠ sme uplatnili a vyhodnotili testy relatívneho výkonu, tzv. NR testy (norm-referenced), testy rozlišujúce žiakov podľa ich výkonov v teste. Cieľom takéhoto testu je vzájomne porovnať výsledky žiakov. Na základe výkonu sú žiaci usporiadaní do poradia. Výsledné umiestnenie jedného žiaka závisí od výkonov ostatných žiakov. Takto pripravené testy sa používajú k finálnemu sumatívnemu hodnoteniu (hodnotenie v záverečnej fáze výučby). V rozlišovacom teste očakávame priemernú úspešnosť 50 – 60 %. Výsledky žiakov v NR teste by mali zodpovedať štandardnej normálnej distribúcii pravdepodobnosti (pozri obrázok 1), teda úspešnosť populácie deviatakov zobrazená v grafe by mala zodpovedať Gaussovej krivke (ideálny histogram).

Obr. 1. Štandardná normálna distribúcia (Gaussova krivka)

Žiaci 9. ročníka ZŠ boli testovaní z piatich predmetov – z matematiky, zo slovenského jazyka a literatúry, z maďarského jazyka a literatúry, zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a z ukrajinského jazyka a literatúry. Úlohy v testoch neboli typickými školskými úlohami, neoverovali len zapamätané vedomosti a naučené algoritmy. Úlohy overovali vyššie poznávacie schopnosti žiakov, boli viac zamerané na čítanie s porozumením, matematické a logické myslenie (pozri kapitolu 3.2). Úlohy overovali hĺbku vedomostí a zručností, schopnosť žiakov aplikovať poznatky či objavovať stratégie riešenia. Úlohy boli tvorené v súlade s platnou pedagogickou dokumentáciou s prepojením na prebiehajúcu obsahovú reformu, podľa vopred stanovených špecifikačných tabuliek. Kognitívne úrovne, do ktorých sú rozdelené úlohy v testoch, uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Tab. 1. Kognitívne úrovne a ich charakteristiky

Kognitívna úroveň 1. Zapamätanie a porozumenie

Jednoduché myšlienkové operácie

2. Špecifický transfer

Zložitejšie myšlienkové operácie: indukcia, dedukcia

3. Nešpecifický transfer

Zložitejšia aplikácia, spojenie viacerých myšlienkových operácií, tvorivý prístup Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 9


1.2.1. Test z matematiky Obsahové zameranie testu

MAT

Podrobnejšie informácie o teste z matematiky uvádzame v tabuľke 2. Tab. 2. Obsahové zameranie testu z matematiky

Čas riešenia

60 minút

Počet testových úloh

20 úloh

Forma testových úloh Testované oblasti Požiadavky na vedomosti a zručnosti Povolené pomôcky Kritériá hodnotenia

10 otvorených úloh s krátkou číselnou odpoveďou, 10 uzavretých úloh s výberom odpovede zo 4 možností Aritmetika, algebra, geometria, kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika v pomernom zastúpení podľa platných učebných osnov z roku 1997 V súlade s platným vzdelávacím štandardom z matematiky pre 2. stupeň ZŠ z roku 2002 Písacie a rysovacie potreby, kalkulačka, jeden opečiatkovaný pomocný papier A4 1 bod za správnu odpoveď 0 bodov za nesprávnu a žiadnu odpoveď

Test z matematiky zahŕňa všetky oblasti matematiky a tieto sú v teste zastúpené zodpovedajúcim počtom úloh podľa platných učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Zastúpenie jednotlivých oblastí matematiky úlohami v teste z matematiky v školskom roku 2010/2011 dokumentuje nasledujúca (špecifikačná) tabuľka. Tab. 3. Zastúpenie úloh podľa oblastí v teste z matematiky

Oblasť

Čísla položiek (forma A)

Počet položiek/zastúpenie

2, 4, 8, 9, 10, 12

6 položiek/30 %

ALGEBRA

1, 3, 11, 14, 15, 19

6 položiek/30 %

GEOMETRIA

5, 6, 7, 16, 17, 20

6 položiek/30 %

13, 18

2 položky/10 %

ARITMETIKA

KPŠ

Jednotlivé kognitívne úrovne boli úlohami zastúpené v pomere 5 : 10 : 5, podľa toho, ktoré myšlienkové operácie bolo potrebné uplatniť pri riešení úlohy. Tab. 4. Zastúpenie úloh v teste z matematiky podľa kognitívnych úrovní

Kognitívna úroveň

Počet úloh

1. Zapamätanie a porozumenie

5 úloh


10 úloh


5 úloh

Autori testu mali snahu posilniť rozlišovaciu silu testu zaradením úloh, v ktorých nešlo len o porozumenie učivu, ale hlavne o overovanie nasledovných kompetencií:    

používanie matematickej symboliky, vykonávanie základných počtových výkonov, využívanie rôznych spôsobov kvantitatívneho vyjadrenia celok – časť, porozumenie súvislým textom obsahujúcim čísla, závislosti, vzťahy a nesúvislým textom obsahujúcim tabuľky, grafy a diagramy,  aplikovanie pochopených a osvojených postupov a algoritmov pri riešení úloh, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 10


 pochopenie vzťahu medzi matematikou a praktickým životom,  plánovanie stratégie riešenia. Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov v teste Sledované vedomosti a zručnosti boli autormi vybrané z požiadaviek stanovených vo vzdelávacom štandarde z matematiky pre 2. stupeň ZŠ, ktorý bol schválený v roku 2002: Aritmetika: 1.2. K danému číslu priradiť jeho obraz na číselnej osi a opačne. 4.3. Časť celku zapísať zlomkom. 5.4. Vedieť vypočítať úrok, istinu, úrokovú mieru. 6.10. Riešiť úlohy na priamu úmernosť. 6.11. Riešiť úlohy jednoduchou a zloženou trojčlenkou. 6.12. Riešiť úlohy s použitím mierky mapy a plánu. Algebra: 1.2. Na základe písaného textu správne zapísať výrazy s premennou. 1.6. Upraviť výrazy vynímaním pred zátvorku. 2.3. Vedieť urobiť ekvivalentné úpravy rovnice a pomocou nich riešiť lineárne rovnice s jednou neznámou. 2.4 .Vedieť riešiť lineárne rovnice s neznámou v menovateli. 2.7. Riešiť slovné úlohy, ktoré vedú k riešeniu lineárnou rovnicou s jednou neznámou. 3.1. Riešiť lineárnu nerovnicu. Geometria: 2.12. Vypočítať preponu pravouhlého trojuholníka s využitím Pytagorovej vety. 2.10. Vypočítať obvod a obsah trojuholníka. 3.2. Zostrojiť rovnobežník. 4.3. Vypočítať obsah lichobežníka. 5.7. Vypočítať obsah kruhu. 10.4. Výpočet objemu kvádra, kocky, hranola. Riešiť slovné úlohy s využitím premeny jednotiek objemu. Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika: 2. Pravdepodobnosť. 3.3. Čítať tabuľky a vedieť ich interpretovať v praxi. 3.4. Vedieť vypočítať aritmetický priemer.



1.2.2. Testy z jazyka a literatúry Podrobnejšie informácie o testoch z vyučovacieho jazyka a literatúry (SJL, MJL, UJL) a štátneho jazyka (SJSL – iba na školách s VJM) uvádzame v nasledujúcich tabuľkách. Tab. 5. Obsahové zameranie testov z vyučovacieho a štátneho jazyka a literatúry

Čas riešenia

50 minút

Počet testových úloh

20 úloh

Forma testových úloh

Všetky úlohy sú uzavreté, s výberom odpovede zo štyroch možností. 10 úloh sa viaže na ukážky a 10 úloh je voľných.

Testované oblasti

Morfológia, lexikológia, syntax, zvuková stránka jazyka a pravopis, literárne žánre, štruktúra literárneho diela – kompozícia, štylistika literárneho textu, všeobecne o literatúre, čítanie s porozumením

Charakteristika textov

- 2 textové ukážky rôznej dĺžky (na každú sa vzťahuje päť úloh) a ďalšie krátke texty v rámci voľných úloh. - Autentické i upravené texty primerané žiakom 9. ročníka ZŠ. Umelecké, publicistické i odborné texty blízke mladým ľuďom, ktoré spadajú do skúseností žiakov a s ktorými sa môžu stretnúť v každodennom živote. - Texty z rôznych médií (denná tlač, internet).

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

V súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi pre 2. stupeň ZŠ

Kritériá hodnotenia

1 bod za správnu odpoveď 0 bodov za nesprávnu alebo žiadnu odpoveď

Tab. 6. Zastúpenie úloh v testoch z jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní


Počet úloh


4 úlohy


12 úloh


4 úlohy



1.2.2.1. Test zo slovenského jazyka a literatúry

SJL

Obsahové zameranie testu Test overoval základné jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti a zručnosti, ktorými by mali žiaci disponovať pred ukončením 9. ročníka ZŠ. Test bol zostavený tak, aby obsahovou stránkou a úrovňou náročnosti zodpovedal platnej pedagogickej dokumentácii zo slovenského jazyka a literatúry pre žiakov ZŠ. Testovými úlohami sme sledovali, do akej miery žiaci prečítali text s porozumením, pochopili bohatosť jazyka, jeho slovnú zásobu, ako ovládajú slovotvorné postupy a správnu intonáciu vety. Na základe práce s textom sme sledovali ovládanie literárnych žánrov, známych pojmov z oblasti literárnej teórie a pochopenie literárnej výpovede v prozaickej podobe. Úlohy č. 01 – 05 sa vzťahovali na umelecký text, úlohy č. 06 – 10 sa vzťahovali na odborný text. Niektoré ďalšie úlohy sa viazali na kratšie texty. Autori vybrali textové ukážky blízke mladým ľuďom a také úlohy, v ktorých uplatnené vedomosti a zručnosti môžu žiaci využiť v ďalšom štúdiu, budúcom povolaní a v písomnom i ústnom prejave v bežnom každodennom živote. Tabuľka 7 dokumentuje zastúpenie úloh v teste zo slovenského jazyka a literatúry. Tab. 7. Zastúpenie úloh podľa zložiek v teste zo slovenského jazyka a literatúry

Zložky



Jazyková

5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 17, 18

12 položiek/60 %

Literárna

1, 2, 3, 4, 11, 16, 19, 20

8 položiek/40 %

Požiadavky na jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti žiakov v teste Sledované vedomosti a zručnosti boli autormi vybrané z požiadaviek stanovených vo vzdelávacom štandarde zo slovenského jazyka pre 2. stupeň ZŠ, ktorý bol schválený v roku 2002 a zo vzdelávacieho štandardu z literatúry pre 2. stupeň ZŠ, ktorý bol schválený v roku 2004. Zvuková stránka jazyka a pravopis: 1.1. Správne intonovať a písať slová, v ktorých dochádza k spodobovaniu spoluhlások: na začiatku slova, vnútri slova, na konci slova pri splývavej výslovnosti a pred pauzou. 2.2. Správne intonovať vety podľa obsahu. 3.3. Ovládať výslovnosť a pravopis čísloviek: jedni/jedny. 5.3. Ovládať písanie čiarky v priraďovacom a podraďovacom súvetí. Lexikológia: 1.4. Poznať a charakterizovať nepriame pomenovania: metaforu, metonymiu, personifikáciu. Určovať, uviesť príklady, vysvetliť obsah. 2.2. Ovládať tvorenie podstatných mien, prídavných mien, slovies predponou a príponou, tvorenie zdrobnenín a zveličujúcich slov príponou a bezpríponové tvorenie slov (podstatných mien od predponových slovies). 2.3. Ovládať tvorenie slov skladaním. Morfológia: 2.1. Vedieť skloňovať podstatné mená, určovať gramatické kategórie všeobecné – vlastné, konkrétne – abstraktné (rod, pád, číslo vzor). 4.1. Ovládať delenie zámen, vedieť zámená skloňovať, určovať gramatické kategórie (rod, pád, číslo). 5.1. Ovládať delenie čísloviek, na určité a neurčité, na základné, skupinové, násobné, druhové. Ovládať pravopis základných, radových a násobných čísloviek. 6.1. Vedieť určovať gramatické kategórie (osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod a slovesný vid). 8.1. Ovládať podstatu neplnovýznamovosti a neohybnosti predložiek. Určiť väzbu predložiek s daným pádom na konkrétnych príkladoch. Správne používať predložkové spojenia a vokalizáciu predložiek. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 13


Syntax: 1.1. Vymenovať základné a rozvíjacie vetné členy (prísudok, podmet, predmet, príslovkové určenie miesta, času, spôsobu a príčiny, prívlastok zhodný a nezhodný, prístavok). Určovať ich v jednoduchej vete. Ovládať delenie vetných členov (holý, rozvitý, viacnásobný). Sloh: 3.1. Poznať hlavné znaky opisného slohového postupu (obsahové, kompozičné, jazykové), poznať slohové útvary opisného slohového postupu. 4.1. Poznať hlavné znaky rozprávacieho slohového postupu (obsahové, kompozičné, jazykové), poznať slohové útvary rozprávacieho slohového postupu. 4.3. Poznať odlišnosti rozprávacieho a opisného slohového postupu. Literatúra:  Vedieť vysvetliť pojem vecná a umelecká literatúra.  Poznať podstatu literárnych žánrov viažucich sa k próze, vedomosti aplikovať v práci s literárnym textom - vedieť zaradiť ukážku epického textu k príslušnému literárnemu žánru.  Identifikovať v texte základné umelecké štýlové prostriedky.  Vedieť vysvetliť nepriame pomenovania.  Poznať literárne pojmy a základy kompozície epického diela, vedieť ich správne využiť pri interpretácii literárneho diela. Z ukážky zistiť, aký slohový postup autor využíva.  Vedieť prečítať text s porozumením, interpretovať epický text.



1.2.2.2. Test z maďarského jazyka a literatúry

MJL

Obsahové zameranie testu Test z maďarského jazyka a literatúry overoval jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti a vedomosti, ktorými by mali žiaci disponovať na konci 9. ročníka ZŠ. Základným východiskom pri zostavovaní testu bola platná pedagogická dokumentácia. Úlohami sme sledovali, do akej miery žiaci vedia aplikovať získané vedomosti, zručnosti z oblasti gramatiky, slohu a literatúry. Cieľom vzdelávania v oblasti maďarského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň zručností v maďarskom jazyku, aby žiaci zvládli každú komunikatívnu situáciu, či už hovorovú alebo odbornú, v rozsahu odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Taktiež sme sa snažili naformulovať jednotlivé zadania úloh tak, aby boli prepojené s reálnym životom. Test z MJL obsahoval 20 úloh. Úlohy č. 01 – 05 sa vzťahovali na úryvok z novely Sándora Máraiho, úlohy 06 – 10 sa vzťahovali na vecný text. V úlohách, v ktorých žiaci pracovali s textom, sme sa zameriavali na to, či pochopia text, či vedia získať základné informácie z textu, či pochopia kľúčové slová, resp. vety v texte a ich význam, či vedia hodnotiť text ako uzavretý celok. Tabuľka 8 dokumentuje zastúpenie úloh v teste z maďarského jazyka a literatúry. Tab. 8. Zastúpenie úloh podľa zložiek v teste z maďarského jazyka a literatúry

Zložky



Jazyková

2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 14, 18

10 položiek/50 %

Literárna

1, 3, 6, 11, 13, 15, 16, 17, 19, 20

10 položiek/50 %

Požiadavky na jazykové, štylistické a čitateľské zručností žiakov Test z maďarského jazyka a literatúry sa sústreďoval na overovanie základných vedomostí a zručností z jednotlivých tematických celkov vyplývajúcich z nasledovných požiadaviek na jazykové a štylistické schopnosti a zručnosti a požiadaviek na čitateľské a interpretačné schopnosti a zručnosti žiakov. Do testu z MJL sme zaraďovali také úlohy, ktoré sledovali kognitívnu úroveň jednotlivých jazykových zložiek: správne rozlíšiť hlásky, spoznať zákonitosti hlások, ovládať zvukovú stránku jazyka a uplatňovať princípy maďarského pravopisu. Sledovali sme, ako vedia určiť slovotvorný základ a prípony, ako ovládajú špecifiká maďarského jazyka z hľadiska morfológie, slovnú zásobu (spôsoby tvorenia slov – skladanie, ustálené viacslovné priame pomenovania, synonymá), z hľadiska syntaxe ako vedia správne rozlišovať vetné členy, rozbor jednoduchých viet a súvetí. Javy v slohovej výchove – sledovať kompozíciu textu, poznať (určovať) slohové žánre na základe práce s textom (pochopenia textu). Čítať s porozumením rôzne druhy primerane obťažných textov. Pri čítaní využívať rôzne druhy stratégií (informatívne čítanie, študijné čítanie, zážitkové čítanie atď.). Odlišovať v texte podstatné a okrajové informácie, vedieť nájsť v texte hlavnú myšlienku, dokázať kriticky sa prejaviť a hodnotiť text. Mať pozitívny vzťah k literatúre, k čítaniu, vybudovať si vlastný hodnotový systém. Z hľadiska teórie literatúry poznať literárne žánre, základné literárne druhy, metriku a na základe práce s krátkymi textami vedieť rozlíšiť rôzne druhy rýmov. Vedieť sa orientovať v dejinách maďarskej literatúry od prvých písomných pamiatok až po súčasnosť (ovládať základné diela autorov a presné názvy vybraných literárnych textov, správne pomenovať jednotlivé literárne žánre, štylistiku literárneho textu – ovládať umelecké jazykové prostriedky).



1.2.2.3. Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry

SJSL

Obsahové zameranie testu Test bol zostavený tak, aby obsahovou stránkou a úrovňou náročnosti zodpovedal platnej pedagogickej dokumentácii zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry pre žiakov ZŠ. Overoval základné jazykové, štylistické a čitateľské schopnosti, ktorými by mali žiaci disponovať na konci 9. ročníka ZŠ. Sledovali sme, do akej miery žiaci zvládli prácu s textom, do akej miery pochopili bohatosť slovenského jazyka, jeho slovnú zásobu, do akej miery zvládli morfológiu, syntax a literatúru. Úlohy č. 01 – 05 vychádzali z umeleckého textu, úlohy č. 06 – 10 sa vzťahovali na vecný text. Niektoré úlohy sa viazali na kratšie texty. Autori vybrali také textové ukážky a úlohy, v ktorých uplatnené vedomosti a zručnosti môžu žiaci využiť v štúdiu na strednej škole i v písomnom a v ústnom prejave v bežnom každodennom živote. Tabuľka 9 dokumentuje zastúpenie úloh v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Tab. 9. Zastúpenie úloh podľa zložiek v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry

Zložky



Jazyková

2, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 18

13 položiek/65 %

Literárna

1, 3, 4, 11, 17, 19, 20

7 položiek/35 %

Požiadavky na jazykové, štylistické a čitateľské zručností žiakov Overovanie základných vedomostí a zručností z jednotlivých tematických celkov vyplýva z nasledovných požiadaviek na jazykové a štylistické schopnosti a zručnosti a z požiadaviek na čitateľské a interpretačné schopnosti a zručnosti žiakov. Zvládnuť zvukovú stránku jazyka (spisovnú výslovnosť), lexikológiu (slová s rovnakým alebo podobným významom), ovládať morfológiu (delenie slovných druhov, plnovýznamové a neplnovýznamové slová, ohýbanie slov a ich pravopis, vedieť rozoznať spisovné a nespisovné slová a slovné spojenia), ovládať syntax (vetné členy, druhy viet podľa členitosti), informačný slohový postup. Ovládať štylistiku literárneho textu (umelecké jazykové prostriedky), vedieť prečítať text s porozumením, zachytiť podstatu textu, pochopiť význam krátkych ľudových výrokov, ovládať pojmy z literárnej teórie.



1.3. Zavedenie zmien a nových opatrení v testovaní Všetky činnosti spojené s prípravou a priebehom testovania odborne koordinoval NÚCEM, ktorý komunikoval so základnými školami telefonicky i elektronicky. Obsah jednotlivých zásielok a pokyny na realizáciu testovania priebežne zverejňoval na internetových stránkach NÚCEM, KŠÚ, ÚIPŠ-ŠVS. Zamestnanci jednotlivých KŠÚ a ŠŠI sa podieľali na zabezpečení objektívneho priebehu Testovania 92011. Aj v tohtoročnom testovaní pristúpil NÚCEM k zavedeniu niekoľkých zmien oproti predchádzajúcim rokom. Zmeny boli navrhnuté na základe niekoľkoročných skúseností, aj na základe analýzy informácií, ktoré uvádzali školskí koordinátori a administrátori v Protokole o priebehu testovania. Zmeny zavedené v Testovaní 9-2011: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

boli vypracované nové, podrobné pokyny pre koordinátorov, administrátorov i externý dozor, zaviedol sa odporúčaný maximálny počet žiakov v jednej testovanej skupine (15), administrátori testovania (učitelia) podpísali čestné vyhlásenia o objektívnom vykonávaní dozoru, a tým sa zaviazali, že nebudú žiakom pri riešení testov nijako pomáhať, objektivita priebehu testovania bola zvýšená aj posilnením externého dozoru – v každej triede bol počas testovania prítomný učiteľ z inej školy, osoby poverené vykonaním externého dozoru zaslali NÚCEM správu o priebehu testovania, bolo zavedené číslo testovanej skupiny žiakov na odpoveďových hárkoch, pre žiakov bola zavedená povinnosť označiť každú opravu odpovede do príslušného stĺpca na odpoveďovom hárku k testu z matematiky, každému žiakovi bol poskytnutý prehľad vzťahov a jednotiek k testu z matematiky, všetky obálky s odpoveďovými hárkami museli byť podpísané externým dozorom, riaditeľom školy alebo ním poverenou osobou a opatrené pečiatkou školy atď.

1.4. Vyhodnotenie zmien a opatrení Viaceré zmeny zavedené v Testovaní 9-2011 sa v porovnaní s testovaním v minulom školskom roku pozitívne prejavili na zvýšení objektivity testovania. Vyhodnotenie účinnosti zavedených zmien a opatrení potvrdilo, že je potrebné pokračovať v ich realizácii aj v budúcich testovaniach. Pozitívne sa na objektivite prejavilo limitované množstvo žiakov v jednej testovanej skupine. Kým v minulom školskom roku prekročilo priemerný počet žiakov v jednej skupine nad 15 žiakov takmer 300 škôl z cca 1500, po zavedení odporúčaného maximálneho počtu v pokynoch pre koordinátorov klesol tento počet v tomto školskom roku na šestinu. Aj zavedenie povinnosti označiť každú opravu odpovede do príslušného stĺpca na odpoveďovom hárku k testu z matematiky malo výrazný vplyv na objektivitu testovania a celkový počet dodatočne opravovaných odpovedí. Zároveň nám to pomohlo znížiť problémy pri technickom spracovaní odpoveďových hárkov na minimum. Na objektivitu testovania v 1 451 školách priamo v triedach okrem administrátorov v tomto školskom roku dozeralo aj 3 746 osôb poverených vykonávaním externého dozoru. Ďalším ukazovateľom pozitívneho vplyvu zavedených zmien je nepochybne aj celkový pokles nadmerne úspešných štvorkárov a päťkárov medzi žiakmi s vyššou úspešnosťou (o 25 %). Podobným indikátorom zvýšenia objektivity testovania je aj počet škôl, na ktorých všetci žiaci vyplnia všetky políčka v odpoveďovom hárku z matematiky pri úlohách s tvorbou krátkej odpovede. Počet takýchto škôl v tomto školskom roku klesol oproti minulému školskému roku na menej ako tretinu. Podrobnejšie informácie o vybraných indikátoroch objektivity sú uvedené v prílohe 1. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 17


2. Analýza a interpretácia výsledkov T9-2011 Počet zúčastnených základných škôl, počet žiakov podľa vyučovacieho jazyka a počty žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) podľa druhu postihnutia sú uvedené v prílohe 2.1 V nasledujúcej tabuľke uvádzame základné údaje, prehľad dosiahnutých výsledkov z testovania a základné charakteristiky a parametre testov všetkých piatich testovaných predmetov. Tab. 10. Prehľad výsledkov testovania a parametrov testov podľa predmetov

MAT

SJL

MJL

SJSL

UJL

Počet testovaných žiakov

45 381

42 386

3 012

3 011

40

Počet testovaných žiakov so ZZ

2 255

2 210

62

62

4

Priemerná známka na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ

2,7

2,6

2,5

2,6

2,5

Priemerná úspešnosť v %

52,9

58,2

65,2

59,6

63,0

A

52,9

58,2

65,2

59,3

62,2

B

52,9

58,1

65,3

59,9

64,1

Maximálny možný počet bodov

20

20

20

20

20

Priemerný počet bodov

10,6

11,6

13,0

11,9

12,6

Štandardná odchýlka

20,1

18,9

20,3

21,3

23,9

0,80

0,72

0,78

0,80

0,85

-0,597

-0,589

-0,568

-0,504

-0,644

Priemerná úspešnosť v %

Variant

Testované predmety

Reliabilita (Cronbachovo alfa) Korelačný koeficient medzi známkou a úspešnosťou

Tieto informácie sú dostupné aj v dokumente Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ v školskom roku 2010/2011. http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/vysledky_t9_2011/T9_2011_final_na_web_pdf2.pdf (29. 6. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 1

18


2.1. Matematika

MAT

Test z matematiky riešilo 45 381 žiakov. Žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 52,9 %. Medzi testovanými žiakmi bolo 23 524 chlapcov (51,8 %) a 21 857 dievčat (48,2 %). Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 53,4 % a dievčatá 52,4 %. Rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat nebol vecne významný. Priemerná známka z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,72. Súvzťažnosť polročnej klasifikácie žiakov s ich výkonom v T9 bola veľká (-0,597), to znamená, že klasifikácia žiakov na polročnom vysvedčení je v primeranom súlade s dosiahnutým výkonom v T9. Formy A a B sú ekvivalentné, nie sú medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,80, čo znamená, že test spoľahlivo rozlíšil žiakov na základe ich výkonu v testovaní. Väčšina položiek testu z matematiky vykázala dobré hodnoty sledovaných charakteristík. Obťažnosť položiek sa pohybovala od 26,6 % do 88,7 %, P. Bis. od 0,18 do 0,55. V testoch z matematiky sa preukázalo, že lepšiu rozlišovaciu schopnosť majú položky 01 – 10, v ktorých bolo treba uviesť krátku odpoveď – číslo. Citlivosť je od 45,4 % do 81,4 %, úspešnosť od 16,0 % do 57,7 %. Vyššiu neriešenosť (od 12,3 % do 33,4 %) sme zaznamenali vo väčšine otvorených položiek. Ide najmä o položky súvisiace s geometriou. Najvyššiu obťažnosť mali pre žiakov úlohy č. 02, 06, 07, 08 a 14. Nižšiu obťažnosť mali úlohy č. 05, 09, 10, 11 a 18. Na základe analýzy položiek testu z matematiky boli tri položky testu identifikované ako problematické (úlohy č. 06 a 07 z geometrie a úloha č. 14 z algebry) a na základe ich psychometrických charakteristík boli v záverečnom vyhodnotení prebodované. Podrobnejšiu analýzu uvedených úloh uvádzame v kapitole 3.1.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 2 znázorňuje rozloženie úspešnosti v teste z matematiky podľa počtu žiakov. Test lepšie rozlišoval úspešnejších žiakov, t. j. tých, ktorých výkon predstavoval 50-ty percentil alebo vyšší.

Obr. 2. Histogram úspešnosti žiakov v teste z MAT



Obrázok 3 znázorňuje počet žiakov podľa známky, ktorú dostali z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. 14000

Počet žiakov

12000 10000 8000 6000 4000 2000 0 5

4

3 2 Známka z matematiky

1

Obr. 3. Počet žiakov podľa známky z MAT

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste z matematiky podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 11. Tab. 11. Úspešnosť v teste z matematiky podľa kognitívnych úrovní


Úspešnosť


54,4 %


52,1 %


52,9 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Obrázok 4 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste z matematiky podľa známky z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. 100 Úspešnosť v %

73,4 80

59,7 48,9

60

39,0

35,1

4

5

40 20 0 1

2

3 Známka

Obr. 4. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa známky

Výsledky jednotkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný. Výsledky dvojkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol stredne vecne významný. Výsledky trojkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol mierne vecne významný. Výsledky štvorkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 20


RODOVÉ ROZDIELY V teste z matematiky nebol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat vecne významný. Obrázok 5 znázorňuje úspešnosť žiakov v teste z matematiky podľa pohlavia.

Úspešnosť v %

100 80 53,4

52,4

60 40 20 0 Dievčatá

Chlapci Pohlavie

Obr. 5. Úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa pohlavia

ROZDIELY PODĽA KRAJA V roku 2011 sme nezistili žiadne výraznejšie vecne významné rozdiely medzi výsledkami žiakov jednotlivých krajov. Rozdiely sme hodnotili oproti národnému priemeru SR. Obrázok 6 znázorňuje úspešnosť žiakov v teste z matematiky podľa kraja.

Obr. 6. Úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa kraja

Výsledky žiakov Bratislavského (52,4 %), Trenčianskeho (53,0 %), Nitrianskeho (52,6 %), Žilinského (52,7 %) a Košického kraja (52,8 %) boli na úrovni národného priemeru. Výsledky žiakov Trnavského (54,4 %) a Prešovského kraja (54,0 %) boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, no tieto rozdiely neboli vecne významné. Výsledky žiakov Banskobystrického kraja (50,6 %) boli štatisticky významne horšie ako národný priemer SR, vecná významnosť rozdielu však bola len veľmi mierna.



ROZDIELY PODĽA OKRESU V tomto roku sme po prvý raz vyhodnotili aj výsledky jednotlivých okresov SR. Rozdiely sme hodnotili oproti národnému priemeru SR. V teste z matematiky dosiahli 4 okresy oproti NP štatisticky významne horšie výsledky na úrovni strednej vecnej významnosti:  v Košickom kraji to bol okres Gelnica (rozdiel -13,0 % oproti NP),  v Prešovskom kraji to bol okres Levoča (rozdiel -8,6 % oproti NP),  v Banskobystrickom kraji to bol okres Krupina (rozdiel -10,4 % oproti NP). V teste z matematiky dosiahli 2 okresy z Prešovského kraja oproti NP štatisticky významne lepšie výsledky na úrovni strednej vecnej významnosti:  okres Snina (rozdiel +13,7 % oproti NP),  okres Stropkov (rozdiel +11,1 % oproti NP).

ROZDIELY PODĽA TYPU SÍDLA Zo škôl, ktoré sa zúčastnili testovania z MAT, tvorili vidiecke školy viac ako polovicu (54,9 %). V testovaní však žiaci z vidieckych škôl tvorili menej ako dve pätiny (37,8 %) žiakov testovaných z MAT. Národný priemer v teste z matematiky bol 52,9 %. Priemerná úspešnosť žiakov vidieckych škôl bola 52,2 %. U žiakov mestských škôl bola priemerná úspešnosť 53,3 %. Rozdiel medzi výsledkami žiakov mestských a vidieckych škôl nie je vecne významný.

Medzi žiakmi testovanými z matematiky bolo aj 2 255 žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 5 % z celkového počtu testovaných žiakov 9. ročníka ZŠ. Žiaci so ZZ dosiahli v teste z matematiky úspešnosť 43,2 %. Priemerná známka testovaných žiakov so ZZ v prvom polroku 9. ročníka ZŠ z matematiky bola 3,47. Medzi testovanými žiakmi so ZZ prevládali najmä štvorkári, tvorili až 53,3 %. Na obrázku 7 sme pre porovnanie znázornili priemernú úspešnosť v teste z matematiky všetkých testovaných žiakov a žiakov so ZZ podľa známky.

20 0 1

2

3 Známka

Všetci žiaci

4

ZZ žiaci

Obr. 7. Úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa známky


5

34,6

40

35,1

37,9

39,0

60

37,9

48,9

58,0

59,8

70,7

80

73,4

100

Úspešnosť v %

ZZ

ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÍ ŽIACI


Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami všetkých žiakov a žiakov so ZZ podľa známky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ z matematiky sa preukázali rozdiely priemerných úspešností. Jednotkári a dvojkári zo všetkých žiakov i zo žiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne lepšie ako národný priemer. Trojkári, štvorkári a päťkári zo všetkých žiakov i zo žiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne horšie ako národný priemer. Test z matematiky bol pre žiakov so ZZ stredne obťažný. Väčšina položiek testu vykázala dobre hodnoty sledovaných charakteristík. Lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali položky 01, 04, 05, 09 a 10. Ich citlivosť je od 53,7 % do 77,4 %. Vyššiu neriešenosť sme zaznamenali v otvorených položkách, konkrétne v položke č. 08 (neriešenosť 33,4 %) z druhej kognitívnej úrovne. V položke sa od žiakov očakával viackrokový výpočet, pri ktorom bolo potrebné aplikovať stratégiu riešenia a prepojenie vedomostí z geometrie a aritmetiky. Zdá sa, že schopnosť pohotovo naplánovať postupnosť jednoduchých výpočtov absentuje napriek tomu, že vzťah medzi obsahom a obvodom obdĺžnika žiaci riešia od 5. ročníka a mierku plánu od 7. ročníka ZŠ.



2.2. Slovenský jazyk a literatúra

SJL

Test zo slovenského jazyka a literatúry riešilo 42 386 žiakov. Žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 58,2 %. Medzi testovanými žiakmi bolo 21 951 chlapcov (51,8 %) a 20 435 dievčat (48,2 %). Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 54,8 % a dievčatá 61,7 %, t. j. štatistická významnosť rozdielov priemerných úspešností chlapcov a dievčat sa preukázala na veľmi miernej úrovni vecnej signifikancie. Priemerná známka zo slovenského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,57. Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami podľa známok sa preukázali rozdiely v dosiahnutých priemerných úspešnostiach na úrovni žiadnej až silnej vecnej signifikancie. Pearsonov korelačný koeficient súbežnej validity bol -0,589, čo znamená, že medzi úspešnosťou a známkou na polročnom vysvedčení bola stredná miera korelácie. Formy A a B sú ekvivalentné, nie sú medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,72. Úlohy v teste zo slovenského jazyka a literatúry vykázali priaznivé hodnoty sledovaných charakteristík. Obťažnosť položiek sa pohybovala od 19,5 % do 68,5 %. V teste zo slovenského jazyka a literatúry sa preukázalo, že lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali úlohy č. 11, 15, 18 a 19. Citlivosť úloh č. 01 – 20 bola od 37,0 % do 69,0 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali. Položková analýza potvrdila časovú primeranosť testu. V otázkach na čítanie s porozumením dosiahli priemernú úspešnosť 61,0 %.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 8 znázorňuje rozloženie úspešnosti v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa počtu žiakov. Test rozlišoval približne rovnako slabších aj úspešnejších žiakov.

Obr. 8. Histogram úspešnosti žiakov v teste zo SJL

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 12.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 12. Úspešnosť v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní

Kognitívne úrovne

Úspešnosť


76,5 %


57,1 %


43,1 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Obrázok 9 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa známky. 86,2

Úspešnosť v %

100

72,8

80

56,9 60

40,9

40

31,8

20 0 1

2

3

4

5

Známka Obr.9. Priemerná úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa známky

Výsledky jednotkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný. Výsledky dvojkárov boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, rozdiel bol stredne vecne významný. Výsledky trojkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol mierne vecne významný. Výsledky štvorkárov boli štatisticky významne horšie ako národný priemer, rozdiel bol veľmi silne vecne významný.

RODOVÉ ROZDIELY V teste zo slovenského jazyka a literatúry bol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat štatisticky významný na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci. Obrázok 10 znázorňuje úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa pohlavia.

Úspešnosť v %

100 80

61,7

54,8

60 40 20 0

Chlapci

Dievčatá

Pohlavie Obr. 10. Úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa pohlavia Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 25


ROZDIELY PODĽA KRAJA V roku 2011 sme nezistili žiadne výraznejšie vecne významné rozdiely medzi výsledkami žiakov jednotlivých krajov. Rozdiely sme hodnotili oproti národnému priemeru SR. Obrázok 11 znázorňuje úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa kraja.

Obr. 11. Úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa kraja

Výsledky žiakov Trnavského (58,7 %), Nitrianskeho (58,3 %) a Žilinského kraja (57,8 %) boli na úrovni národného priemeru. Výsledky žiakov Bratislavského (59,1 %) a Prešovského kraja (59,8 %) boli štatisticky významne lepšie ako národný priemer, no tieto rozdiely neboli vecne významné. Výsledky žiakov Košického (57,2 %) a Banskobystrického kraja (56,3 %) boli štatisticky významne horšie ako národný priemer SR, rozdiel však bol na úrovni len veľmi miernej, až zanedbateľnej vecnej významnosti.

ROZDIELY PODĽA OKRESOV V teste zo slovenského jazyka a literatúry dosiahli 4 okresy štatisticky významne horšie výsledky oproti národnému priemeru (NP) na úrovni strednej vecnej významnosti:  v Košickom kraji to bol okres Gelnica (rozdiel -9,5 % oproti NP),  v Prešovskom kraji to bol okres Levoča (rozdiel -8,6 % oproti NP),  v Banskobystrickom kraji to boli dva okresy: okres Rimavská Sobota (rozdiel -8,2 % oproti NP) a okres Krupina (rozdiel -7,2 % oproti NP). V teste zo slovenského jazyka a literatúry dosiahli 3 okresy z Prešovského kraja štatisticky významne lepšie výsledky oproti národnému priemeru na úrovni strednej vecnej významnosti:  okres Snina (rozdiel +10,0 % oproti NP),  okres Stropkov (rozdiel +9,5 % oproti NP),  okres Medzilaborce (rozdiel +7,5 % oproti NP).

ROZDIELY PODĽA TYPU SÍDLA Zo škôl, ktoré sa zúčastnili testovania zo SJL, tvorili vidiecke školy viac ako polovicu (53,3 %). V testovaní však žiaci z vidieckych škôl tvorili menej ako dve pätiny (36,5 %) žiakov testovaných zo SJL. Národný priemer v teste zo slovenského jazyka a literatúry bol 58,2 %. Priemerná úspešnosť žiakov vidieckych škôl bola 56,7 %. U žiakov mestských škôl bola priemerná úspešnosť 59,0 %. Rozdiel medzi výsledkami žiakov mestských a vidieckych škôl nie je vecne významný. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 26


Medzi testovanými žiakmi zo slovenského jazyka a literatúry bolo aj 2 210 žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 5 % z celkového počtu testovaných žiakov 9. ročníka ZŠ. Žiaci so ZZ dosiahli úspešnosť 46,6 %. Priemerná známka testovaných žiakov so ZZ v prvom polroku zo slovenského jazyka a literatúry bola 3,29. Medzi testovanými žiakmi so ZZ prevládali štvorkári, tvorili až 43,8 %. Na obrázku 12 sme pre porovnanie znázornili priemernú úspešnosť v teste zo SJL všetkých testovaných žiakov a žiakov so ZZ podľa známky.

40

40,0

35,0

40,1

42,6

60

49,0

53,0

58,7

64,7

67,8

80

75,6

100

Úspešnosť v %

ZZ

ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÍ ŽIACI

20 0 1

2

3 Známka

Všetci žiaci

4

5

ZZ žiaci

Obr. 12. Úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa známky

Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami všetkých žiakov a žiakov so ZZ podľa známky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ zo slovenského jazyka a literatúry sa preukázali rozdiely priemerných úspešností. Jednotkári zo všetkých žiakov a zo žiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne lepšie ako národný priemer. Dvojkári zo všetkých žiakov dosiahli výsledky štatisticky významne lepšie ako národný priemer. Dvojkári zo žiakov so ZZ dosiahli výsledky na úrovni národného priemeru. Trojkári, štvorkári a päťkári zo všetkých žiakov a zo žiakov so ZZ dosiahli výsledky štatisticky významne horšie ako národný priemer. Test zo slovenského jazyka a literatúry bol pre žiakov so ZZ stredne obťažný. Väčšina položiek testu vykázala dobré hodnoty sledovaných charakteristík. Obťažnosť položiek sa pohybovala od 25,0 % do 73,3 %. Lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali položky 08, 11, 15, 17, 18 a 19. Ich citlivosť je od 53,6 % do 63,2 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali.



2.3. Maďarský jazyk a literatúra Test z maďarského jazyka a literatúry riešilo 3 012 žiakov. Žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 65,2 %.

MJL

Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 %, dievčatá 68,5 %, t. j. lepší priemerný výkon v teste z maďarského jazyka a literatúry dosiahli dievčatá – na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Priemerná známka z maďarského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,5. Rozdiely medzi žiakmi hodnotenými jednotlivými kvalifikačnými stupňami od 1 do 5 v priemerných úspešnostiach boli podľa očakávania, priemerná úspešnosť s klesajúcim klasifikačným stupňom lineárne klesá. Súvzťažnosť medzi polročnou klasifikáciou žiakov z MJL a ich výkonom v T9-2011 bola veľká (0,568). Formy A a B sú ekvivalentné, nie sú medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,78. Všetky úlohy v teste z maďarského jazyka a literatúry vykázali priaznivé hodnoty sledovaných charakteristík. Obťažnosť položiek sa pohybovala od 21,0 % do 64,6 %. V teste z MJL sa preukázalo, že lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali úlohy 02, 03, 11, 13 a 17. Citlivosť sa pohybovala od 22,4 % do 74,4 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali. Položková analýza potvrdila časovú primeranosť testu.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 13 znázorňuje rozloženie úspešnosti v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa počtu žiakov. Test lepšie rozlišoval slabších ako úspešnejších žiakov.

Obr. 13. Histogram úspešnosti žiakov v teste z MJL

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 13.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 13. Úspešnosť v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa kognitívnych úrovní

Kognitívne úrovne

Úspešnosť


69,75 %


68,33 %


51,0 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Obrázok 14 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa známky. 100 Úspešnosť v %

80,3 71,0

80

59,9 60

49,7 38,6

40 20 0 1

2

3 Známka

4

5

Obr.14. Úspešnosť žiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa známky

RODOVÉ ROZDIELY V teste z maďarského jazyka a literatúry bol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat štatisticky významný na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci. Obrázok 15 znázorňuje úspešnosť žiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry podľa pohlavia.

100

Úspešnosť v %

80

68,5

62,3

60 40 20 0

Chlapci

Dievčatá

Pohlavie Obr. 15. Úspešnosť žiakov v teste z MJL podľa pohlavia

Medzi testovanými žiakmi z maďarského jazyka a literatúry bolo aj 62 žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 1,3 % z celkového počtu testovaných žiakov s vyučovacím jazykom maďarským. Žiaci so ZZ dosiahli úspešnosť 47,9 %. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 29


2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

SJSL

Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry riešilo 3 011 žiakov. Žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 59,6 %. Medzi testovanými žiakmi bolo 1 580 chlapcov (52,5 %) a 1 431 dievčat (47,5 %). Chlapci dosiahli priemernú úspešnosť 56,5 % a dievčatá 63,0 %, t. j. štatistická významnosť rozdielov priemerných úspešností chlapcov a dievčat sa preukázala na veľmi miernej úrovni vecnej signifikancie. Výsledky dievčat boli lepšie ako národný priemer na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie a výsledky chlapcov horšie ako národný priemer na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Priemerná známka zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku bola 2,62. Medzi jednotlivými výkonnostnými skupinami podľa známok sa preukázali rozdiely v dosiahnutých priemerných úspešnostiach. Kým priemerná úspešnosť lineárne klesá od jednotkárov s klesajúcim kvalifikačným stupňom po štvorkárov, štvorkári a päťkári dosiahli rovnakú priemernú úspešnosť. Medzi úspešnosťou a známkou bola stredná miera korelácie. Formy A a B boli ekvivalentné, neboli medzi nimi signifikantné rozdiely priemerných úspešností. Spoľahlivosť a presnosť merania vyjadrená koeficientom reliability bola 0,80. Úlohy v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry vykázali priaznivé hodnoty sledovaných charakteristík. Obťažnosť položiek sa pohybovala od 10,6 % do 71,8 %. V testoch zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sa preukázalo, že lepšiu rozlišovaciu schopnosť mali úlohy č. 02, 03, 09, 10 a 11. Citlivosť úloh č. 01 – 20 je od 26,5 % do 72,5 %. Neriešenosť úloh sme nezaznamenali. Položková analýza potvrdila časovú primeranosť testu. V otázkach na čítanie s porozumením dosiahli priemernú úspešnosť 67,3 %.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI Obrázok 16 znázorňuje rozloženie úspešnosti v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry podľa počtu žiakov. Test mierne lepšie rozlišoval slabších ako úspešnejších žiakov.

Obr. 16. Histogram úspešnosti žiakov v teste zo SJSL

ROZDIELY PODĽA KOGNITÍVNYCH ÚROVNÍ Úspešnosť v úlohách v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry podľa kognitívnych úrovní uvádzame v tabuľke 14. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 30

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 14. Úspešnosť v teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry podľa kognitívnych úrovní

Kognitívne úrovne

Úspešnosť


61,0 %


60,4 %


55,8 %

ROZDIELY PODĽA ZNÁMKY Výsledky žiakov rozdelených podľa známky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry znázorňuje obrázok 17.

Úspešnosť v %

100 76,0

80

65,3 55,4

60

45,9

45,8

40 20 0 1

2

3 Známka

4

5

Obr.17. Úspešnosť žiakov v teste zo SJSL podľa známky

RODOVÉ ROZDIELY V teste zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry bol rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat štatisticky významný na úrovni veľmi miernej vecnej signifikancie. Dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci. Obrázok 18 znázorňuje úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa pohlavia.

Úspešnosť v %

100 80

63,0

56,5

60 40 20 0 Dievčatá

Chlapci Pohlavie

Obr. 18. Úspešnosť žiakov v teste zo SJSL podľa pohlavia

Medzi testovanými žiakmi zo slovenského jazyka a literatúry bolo aj 62 žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), ktorí tvorili 1,3 % z celkového počtu testovaných žiakov s vyučovacím jazykom maďarským. Žiaci so ZZ dosiahli úspešnosť 46,5 %. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 31


2.5. Ukrajinský jazyk a literatúra Test z ukrajinského jazyka a literatúry písalo spolu 40 žiakov, z toho štyria so zdravotným znevýhodnením.

UJL

Všetci žiaci boli zo štátnych škôl z Prešovského kraja. Priemerná známka žiakov na polročnom vysvedčení v 9. ročníku z ukrajinského jazyka a literatúry bola 2,45. Žiaci dosiahli v teste z UJL priemernú úspešnosť 63,0 %. Piati žiaci dosiahli a prekročili hranicu úspešnosti 90 %. Rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat bol štatisticky významný. Dievčatá dosiahli vyššiu úspešnosť.

HISTOGRAM ÚSPEŠNOSTI

Obr. 19. Histogram úspešnosti žiakov v teste z UJL



3. Analýza vybraných testovaných úloh v T9-2011

MAT

3.1. Úlohy z matematiky, ktoré robili žiakom problémy Geometria ako najproblematickejšia časť testovaného učiva poukazuje na medzery v školskej výučbe. Aj keď mali žiaci tento rok k dispozícii vzorce na výpočet obvodov, obsahov, povrchov a objemov, zaznamenali sme vysokú neriešenosť v otvorených úlohách 06, 07 a 08. Úspešnosť riešenia položiek bola od 16,0 % do 57,7 %. Pri riešení týchto úloh mali žiaci preukázať ovládanie vlastností geometrických rovinných a priestorových útvarov. Predpokladom pre vyriešenie týchto úloh je schopnosť vytvárať si predstavy priestorových objektov a v predstave s nimi aj manipulovať. Zo skúseností získaných v pilotnom testovaní vieme, že žiaci sa snažia využiť Pytagorovu vetu tam, kde je to zbytočné, napr. na dopočítanie nepotrebných údajov (úlohy č. 06 a 07). Mýlia si pojmy – obvod s obsahom a objem s povrchom. Najvyššiu neriešenosť zo všetkých položiek mali otvorené úlohy z geometrie č. 06 a 07 vo forme A.

Analýza úlohy č. 06 Ukážka úlohy č. 06

Úlohu č. 06 zaradili autori do tematického celku Lichobežník. Tab. 15. Základné štatistické parametre úlohy č. 06

Priemerná úspešnosť

26,8 %

Obťažnosť úlohy

73,2 %

Citlivosť

68,5 %

Vynechanosť

28,1 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,50 Predpokladáme, že u žiakov absentovala analýza zobrazeného šesťuholníka. Úspešnosť bola nízka napriek tomu, že žiaci mali k dispozícii väčšinu potrebných údajov i vzorce. Jednou z možností ako úlohu vyriešiť, je vypočítať obsah lichobežníka a pri násobení číslom 2 využiť možnosť počítania s výhodou. Ďalšia možnosť je rozdeliť šesťuholník na obdĺžnik a dva trojuholníky. Najčastejšie sa vyskytujúce nesprávne odpovede nám potvrdili, že žiaci nevedia využiť vzorec pre výpočet obsahu lichobežníka, ktorý mali k dispozícii, a ani obsah trojuholníka nedokážu vypočítať bez chýb.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 16. Prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich odpovedí žiakov v úlohe č. 06

Odpoveď

Výskyt



0,6

 Nesprávne odpovede

Popis

0,72

= 0,48 + 0,24 (obsah obdĺžnika a zle vypočítaný obsah trojuholníkov)

4,7 %

2,6

= 1,2 + 0,8 + 0,6 (sčítané údaje v zadaní)

3,0 %

1,2

= (1,2 + 0,8) ∙ 0,6 = 2 ∙ 0,6 (zle vypočítaný obsah lichobežníkov)

1,5 %

3,4

= 1,2 + 0,8 + 0,8 + 0,6 (sčítané údaje v zadaní)

1,3 %

0,66


1,1 %

0,54


1,0 %



–

Iné

Správna odpoveď

26,8 %

Iné nesprávne odpovede

32,6 %

Žiadna odpoveď (vynechanosť)

28,1 %

Spolu

100,0 %

Na obrázku 20 sme znázornili rozdelenie žiakov, ktorí v položke č. 06 uviedli najčastejšie sa vyskytujúcu nesprávnu odpoveď 0,72, podľa známky. Na obrázku vidno, že medzi žiakmi, ktorí sa úlohu pokúsili riešiť a uvádzali túto nesprávnu odpoveď, bolo aj takmer 30 % jednotkárov, ale hlavný podiel na tejto nesprávnej odpovedi malo viac ako 70 % žiakov hodnotených horšou známkou ako jednotkou.

29,2

0%

38,4

20%

23,4

40% 1

60%

2

3

4

80%

5

8,4

100%

N

Obr. 20. Rozdelenie žiakov, ktorí uviedli nesprávnu odpoveď (0,72), podľa známky

Na obrázku 21 vidno, že položka veľmi dobre rozlišovala žiakov. 100%



Úspešnosť

75% 

50% 



25%

 

0 %



1 0



9



8



7

6

5

4

3

2

1

Výkonnostná skupina

Obr. 21. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 06 podľa výkonnostných skupín žiakov




Úlohu č. 07 zaradili autori do tematického celku Objem a povrch hranola, ktorý je zaradený v učebných osnovách v 7. ročníku ZŠ. Tab. 17. Základné štatistické parametre úlohy č. 07


16,0 %

Obťažnosť úlohy

84,0 %

Citlivosť

50,8 %

Vynechanosť

33,4 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,46 Očakávalo sa, že od štvorbokého hranola žiaci odčítajú objem trojbokého hranola. V úlohe č. 07 úmyselne neboli explicitne zadané rozmery trojbokého hranola, žiaci ich mali vypočítať na základe porozumenia kótovanému obrázku. Najčastejšie sa vyskytujúce nesprávne odpovede znova potvrdzujú, že žiaci nevedia bez chýb vypočítať objem trojbokého hranola, lebo zlyhávajú pri výpočte obsahu pravouhlého trojuholníka. Tab. 18. Prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich odpovedí žiakov v úlohe č. 07

Odpoveď

Výskyt



4,32

 Nesprávne odp.

Popis

3,84

= 4,8 – 0,96 (od objemu štvorbokého je odčítaný objem trojbokého hranola s chybou)

5,8 %

6,8

= 0,8 + 0,9 + 2 + 1,5 + 1,6 (sčítané hodnoty v kótovanom obrázku)

3,4 %

0,48

uvedený je len objem trojbokého hranola

1,9 %

1,44

= 0,9 ∙ 0,8 ∙ 2 (nesprávny výpočet objemu päťbokého hranola)

1,4 %



–

Iné

Správna odpoveď

16,0 %

Iné nesprávne odpovede

38,1 %


33,4 %

Spolu

100,0 % Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 35


Na obrázku 22 sme znázornili rozdelenie žiakov, ktorí v položke č. 07 uviedli najčastejšiu nesprávnu odpoveď 3,84, podľa známky. Na obrázku vidno, že medzi žiakmi, ktorí sa úlohu pokúsili riešiť a uvádzali túto nesprávnu odpoveď, bolo aj takmer 35 % jednotkárov, ale hlavný podiel na tejto nesprávnej odpovedi malo viac ako 65 % žiakov hodnotených horšou známkou ako jednotkou.

34,5

0%

36,7

20%

40% 1

20,7

60%

2

3

4

80%

5

7,5

100%

N

Obr. 22. Rozdelenie žiakov, ktorí uviedli nesprávnu odpoveď (3,84), podľa známky

Na obrázku 23 vidno, že položka veľmi dobre rozlišovala žiakov. Najlepšia výkonnostná skupina však v teste dosiahla v tejto úlohe úspešnosť pod 70 %. 100%

Úspešnosť

75% 

50% 

25%

 

0%



10



9



8



7



6



5

4

3

2

1



Prečo autori použili v teste kótovaný hranol? Kótované priestorové objekty sú štandardnou súčasťou učiva matematiky. Nasledujúci obrázok je ukážkou z učebnice matematiky pre 8. ročník ZŠ. Ak by mali žiaci tieto alebo podobné úlohy preriešené, dopočítali by chýbajúce údaje v úlohe 07 a úspešnosť riešenia tejto úlohy by bola vyššia. Vysoká obťažnosť úlohy 07 poukazuje na nedostatočné precvičovanie priestorovej predstavivosti žiakov i úloh z tematického celku Hranoly. Vo Výskumnej správe NÚCEM z roku 20102 sme na str. 28 upozorňovali, že je potrebné „dodržať, prípadne navýšiť časovú dotáciu tematického celku Hranoly, rozvíjať priestorovú predstavivosť žiakov a vo väčšej miere riešiť úlohy z praxe...“

Testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti v školskom roku 2009/2010. Výskumná správa. NÚCEM : Bratislava, 2010, 39 s. ISBN 978-80-970261-3-4 http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/Testovanie_M%C4%8CG_2010.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 2

36


Obr. 24. Ukážka z učebnice matematiky pre 8. ročník ZŠ

Analýza úlohy č. 14 Najvyššiu obťažnosť mala uzavretá úloha z algebry č. 14 vo forme A. Ukážka úlohy č. 14

Najväčším problémom v algebre je tematický celok Výraz a jeho úpravy, v ktorom sa okrem iného očakáva na základe písaného textu napísať výrazy s premennou. Napriek tomu, že učivo bolo preberané od 7. ročníka ZŠ a predpokladá sa, že si ho žiaci na ZŠ dostatočne osvojili, neovládajú ho na požadovanej úrovni. Tab. 19. Základné štatistické parametre úlohy č. 14


11,3 %

Obťažnosť

88,7 %

Citlivosť

20,4 %

Vynechanosť

0,7 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,17 Žiaci mali na základe písaného textu správne zapísať výraz s premennou. Podľa autorov by malo ísť o bežnú školskú úlohu (špecifický transfer – 2. kognitívna úroveň). Nakoľko ide o slovnú úlohu, ktorej riešenie kladie vyššie nároky na abstraktné myslenie žiaka, je toto učivo pre niektorých žiakov ťažko pochopiteľné. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 37


Od žiakov sa očakávala nasledovná úvaha: Prvý diplom píše Martina 3 minúty, ďalších n – 1 diplomov urobí za 2∙(n – 1) minút, spolu jej to bude trvať 3 + 2∙(n – 1) = 3 + 2n – 2 = 2n + 1 minút. Viac než polovica žiakov povrchným čítaním, bez porozumenia textu, vybrala distraktor C. Predpokladáme, že žiaci reformných ročníkov by už mali byť systematickejšie vedení k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a s tvorbou matematických modelov. Tab. 20. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 14

Odpoveď   

Výskyt

Popis

D

Správna odpoveď

11,3 %

A

Nesprávna odpoveď

13,9 %

B

Nesprávna odpoveď

20,3 %

C

Nesprávna odpoveď

53,8 %

–


0,7 %

Spolu

100,0 %

Na obrázku 25 vidno, že žiaci z najlepšej výkonnostnej skupiny dosiahli v tejto položke úspešnosť nad 30 % a od ostatných výkonnostných skupín sú dosť výrazne oddelení.

100%

Úspešnosť

75%

50% 

25% 

















0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1





3.2. Úlohy s nesúvislým textom a úlohy na čítanie s porozumením 3.2.1. Matematika Na ukážku sme vybrali úlohy č. 13 a 18, podľa formy A, ktoré obsahujú nesúvislé texty s tabuľkami.

MAT


Úloha č. 13 patrí do tematického celku Štatistika. Tab. 21. Základné parametre úlohy č. 13


48,2 %

Obťažnosť

51,8 %

Citlivosť

61,6 %

Vynechanosť

1,8 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.)

0,34

Je to uzavretá úloha s výberom odpovede zo štyroch možností. Aj keď je výpočet aritmetického priemeru známok pre žiakov známa situácia, úloha bola autormi zaradená do najvyššej, tretej kognitívnej úrovne (nešpecifický transfer), pretože úspešnosť jej riešenia závisí nielen od znalosti algoritmu na výpočet aritmetického priemeru a interpretácie údajov v tabuľke, ale hlavne od čítania s porozumením. Tab. 22. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 13


Popis

Výskyt

B

Správna odpoveď

48,3 %

A

Nesprávna odpoveď

16,6 %

C

Nesprávna odpoveď

22,5 %

D

Nesprávna odpoveď

10,8 %

–


1,8 %

Spolu

100,0 %

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch možných odpovedí (A, B, C, D) vyberali žiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 39

Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 23. Odpovede žiakov v položke č. 13 podľa známky (v %)

Známka

Počet žiakov

1 2 3 4 5

3 968 6 019 6 522 6 132 568

Možnosť odpovede B C D 67,5 11,8 7,4 54,7 19,0 10,9 43,8 24,4 11,8 35,7 30,2 11,7 31,0 30,5 12,5

A 11,5 13,2 18,2 21,0 23,9

X 1,8 2,2 1,8 1,4 2,1

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 26 vidno, že úloha veľmi dobre rozlišovala žiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100% 



Úspešnosť

75%   

50%    

25% 

0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiely v obťažnosti testovej položky č. 13 pre intaktných žiakov a pre žiakov so zdravotným znevýhodnením rozdelených podľa známky neboli štatisticky ani vecne významné.


Úloha č. 18 patrí do tematického celku Pravdepodobnosť s prepojením na tematický celok Percentá. Tab. 24. Základné parametre úlohy č. 18


58,2 %

Obťažnosť

41,8 %

Citlivosť

61,4 %

Vynechanosť

1,1 %

Korelácia úlohy so zvyškom testu (P. Bis.) 0,34 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 40


Je to uzavretá úloha s výberom odpovede zo štyroch možností. Pre žiakov je to známa situácia z osobného života, vhodná na štatistické zisťovanie už na základnej škole. V úlohe sa od žiakov očakáva porozumenie údajom v tabuľke a aplikácia poznatkov v typickej situácii. Autori zaradili požiadavku vyjadriť 72 z 200 v percentách medzi typicky školské úlohy (špecifický transfer). Tab. 25. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 18


Výskyt

Popis

C

Správna odpoveď

58,2 %

A

Nesprávna odpoveď

9,4 %

B

Nesprávna odpoveď

21,2 %

D

Nesprávna odpoveď

10,1 %

–


1,1 %

Spolu

100,0 %

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch možných odpovedí (A, B, C, D) vyberali žiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. Tab. 26 Odpovede žiakov v položke č. 18 podľa známky (v %)

Známka

Počet žiakov

A

1 2 3 4 5

3 968 6 019 6 522 6 132 568

3,9 6,7 10,3 13,7 14,4


X 0,7 1,4 1,3 1,3 2,1

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 27 vidno, že úloha veľmi dobre rozlišovala žiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100%   

75%

Úspešnosť

   

50%  

25%



0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiel v obťažnosti testovej položky č. 18 pre jednotkárov zo skupiny intaktných žiakov a pre jednotkárov zo skupiny žiakov so zdravotným znevýhodnením bol štatisticky významný.



3.2.2. Slovenský jazyk a literatúra Z testu zo slovenského jazyka a literatúry sme vybrali dve úlohy, ktoré sú zamerané na čítanie s porozumením.

SJL


Úlohou sme sledovali schopnosť žiakov čítať s porozumením a usporiadať fragmenty textu do zmysluplného poradia na základe vedomostí a zručností získaných pri práci s krátkymi epickými útvarmi. Tab. 27. Základné štatistické parametre úlohy č. 11


57,0 %

Obťažnosť

43,0 %

Citlivosť

66,2 %

Vynechanosť

0,1 %


0,37

Úlohe č. 11 bola uzavretá, s výberom odpovede zo štyroch možností (A, B, C, D). Žiaci mali na základe logických postupov vyhľadať začiatok a koniec krátkeho neznámeho príbehu. Úlohu sme zaradili do špecifického transferu (2. kognitívna úroveň). V nesprávnych odpovediach žiakov zreteľne prevláda distraktor B. Žiaci síce dokázali vyhľadať začiatok príbehu, ale nevedeli ho správne ukončiť. Z analýzy odpovedí vyplýva, že žiakom robili pravdepodobne problémy nedostatočne osvojené lexikálne schopnosti a zručnosti, preto nepochopili niektoré súvislosti medzi jednotlivými vetami neznámeho textu. Tab. 28. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 11


Popis

Výskyt

D

Správna odpoveď

57,0 %

A

Nesprávna odpoveď

5,2 %

B

Nesprávna odpoveď

23,8 %

C

Nesprávna odpoveď

13,9 %

–


0,1 %

Spolu

100,0 %



V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch možných odpovedí (A, B, C, D) vyberali žiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky zo slovenského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. Tab. 29. Odpovede žiakov v položke č. 11 podľa známky (v %)

Známka

Počet žiakov

A

1 2 3 4 5

3 666 6 650 7 017 4 163 176

0,9 2,3 5,9 11,9 17,0

Možnosť odpovede B C D 12,7 19,8 28,0 32,3 35,8

X

80,7 67,5 48,8 35,0 18,8

5,7 10,4 17,2 20,6 26,7

0,0 0,0 0,1 0,2 1,7

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 28 vidno, že úloha výborne rozlišovala žiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100%   

75%



Úspešnosť

 

50%



 

25% 

0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiely v obťažnosti položky č. 11 pre intaktných žiakov a pre žiakov so ZZ rozdelených podľa známky neboli vecne významné.




Touto úlohou sme sledovali úroveň lexikálnych zručností žiakov. Tab. 30. Základné štatistické parametre úlohy č. 15


61,4 %

Obťažnosť

38,6 %

Citlivosť

63,1 %

Vynechanosť

0,1 %


0,35

Žiaci mali správne doplniť chýbajúce slovné spojenia v krátkom novinovom článku na základe porovnania tvrdení a informácií z textu. Úlohu sme zaradili do špecifického transferu (2. kognitívna úroveň). Z nesprávnych odpovedí si najčastejšie vyberali distraktor D. Žiaci buď povrchne prečítali text, alebo nedokázali prečítať text s porozumením. Z analýzy odpovedí vyplýva, že nesprávne pochopili niektoré pojmy (riziko, zdržanlivosť), t. j. istá skupina žiakov mala pri riešení úlohy zrejme problémy s uplatnením lexikálnych zručností, niektorí žiaci nedokázali správne porovnať tvrdenia a informácie z textu a následne správne určiť chýbajúce časti textu v krátkom novinovom článku. Tab. 31. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 15


Popis

Výskyt

C

Správna odpoveď

61,5 %

A

Nesprávna odpoveď

11,2 %

B

Nesprávna odpoveď

4,8 %

D

Nesprávna odpoveď

22,4 %

–


0,1 %

Spolu

100,0 %

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, ako si zo štyroch možných odpovedí (A, B, C, D) vyberali žiaci, ktorí písali formu A, rozdelení podľa známky zo slovenského jazyka a literatúry na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 32. Odpovede žiakov v položke č. 15 podľa známky (v %)

Známka

Počet žiakov

1 2 3 4 5

3 666 6 650 7 017 4 163 176


A 7,0 9,9 11,9 15,2 18,8

X 0,0 0,1 0,1 0,4 2,8

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Na obrázku 29 vidno, že úloha výborne rozlišovala žiakov jednotlivých výkonnostných tried. 100%

   

75%

Úspešnosť

  

50%





25%



0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1



Rozdiely v obťažnosti položky č. 15 pre intaktných žiakov a pre žiakov so ZZ rozdelených podľa známky neboli vecne významné.



3.2.3. Maďarský jazyk a literatúra Z testu maďarského jazyka a literatúry sme vybrali dve úlohy na čítanie s porozumením.

Analýza úlohy č. 01

MJL

Ukážka úlohy č. 01 (v preklade do slovenčiny) 01. Rozhodnite o tom, čo znamená v texte veta „Tí Maďari sú všetci blázniví.“ Kazincziho prepustili z väzenia kvôli jeho zdravotnému stavu. Z vety vyplýva, že na jednej strane stoja Maďari, a na druhej cudzinci. Úradníkovi, žalárnikovi a kapitánovi hradu sa nezdá správanie Maďarov. Podľa textu každý Maďar píše, hoci aj v prítmí. Cieľom tejto úlohy, ktorú autori zaradili do druhej kognitívnej úrovne, bolo overiť čitateľské kompetencie žiakov. Tab. 33. Základné štatistické parametre úlohy č. 01


54,5 %

Obťažnosť

45,5 %

Citlivosť

47,1 %

Vynechanosť

0,1 %


0,23

Úloha sa vzťahovala na ukážku. Autori vybrali úryvok z novely Sándora Máraiho. Riešenie úlohy vyžadovalo od žiakov dôkladné prečítanie celého textu, z čoho implicitne mohli vyvodiť, že z ponúknutých možností je správna odpoveď C. Pomerne vysoká voľba distraktoru D nás upozorňuje na to, že žiaci neporozumeli niektorým súvislostiam medzi pojmami a čítajú povrchne. Tab. 34. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 01


Popis

Výskyt

C

Správna odpoveď

54,6 %

A

Nesprávna odpoveď

8,1 %

B

Nesprávna odpoveď

7,5 %

D

Nesprávna odpoveď

29,7 %

–


0,1 %

Spolu

100,0 %


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. 100 % 

75 %





3

2

Úspešnosť

 

50 %





 

25 %

0 %



10

9

8

7

6

5

4

1

Výkonnostná skupina Obr. 30. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 01 podľa výkonnostných skupín žiakov

Analýza úlohy č. 06 Ukážka úlohy č. 06 (v preklade do slovenčiny) 06. Čo netvrdí o jazyku uvedená ukážka? Každý jazyk je vystavený vplyvu iných jazykov. Súčasné svetové jazyky vďačia za svoj výrazný vplyv politickej, ekonomickej prosperite spoločenstva uplatňujúcemu daný jazyk. Predpokladom rozšírenia príslušného jazyka je rozvoj jeho písomníctva, literárneho jazyka, odbornej terminológie i slovnej zásoby. Príčinou rozšírenia anglického jazyka je to, že je súčasťou indoeurópskej jazykovej rodiny. Autori sledovali čitateľské zručnosti žiakov zamerané na vyhľadávanie jednoduchých informácií v texte (1. kognitívna úroveň). Tab. 35. Základné štatistické parametre úlohy č. 06


71,7 %

Obťažnosť

28,3 %

Citlivosť

52,6 %

Vynechanosť

0,7 %


0,33

Úloha sa vzťahovala na text z odbornej literatúry. Obsahovo rozoberá vplyv svetových jazykov v súčasnom globalizovanom svete. Tab. 36. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 06


Popis

Výskyt

D

Správna odpoveď

71,7 %

A

Nesprávna odpoveď

9,1 %

B

Nesprávna odpoveď

7,2 %

C

Nesprávna odpoveď

11,1 %

–


0,7 %

Spolu

100,0 %


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. 100 %

 





 

75 %

Úspešnosť







50 % 

25 %

0 %

1 0

9

8

7

6

5

4

3

2

1



3.2.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

SJSL

Z testu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sme vybrali dve úlohy (č. 06 a 09), ktoré sú zamerané na čítanie s porozumením. Úlohy č. 06 a č. 09 z testu zo SJSL sa vzťahovali k ukážke 2.




Úlohou sme sledovali, ako dokážu žiaci interpretovať text na základe porovnávania tvrdení a informácií z textu a následne vyvodiť, čo z textu vyplýva (2. úroveň). Tab. 37. Základné štatistické parametre úlohy č. 06


67,5 %

Obťažnosť úlohy

32,5 %

Citlivosť

59,7 %

Vynechanosť

0,6 %


0,36

Tab. 38. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 06


Výskyt

Popis

D

Správna odpoveď

67,5 %

A

Nesprávna odpoveď

5,7 %

B

Nesprávna odpoveď

8,8 %

C

Nesprávna odpoveď

17,4 %

–


0,6 %

Spolu

100,0 %

100%

 







75%

Úspešnosť







50% 

25%



0% 10

9

8

7

6

5

4

3

2

1


Obr. 32. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 06 podľa výkonnostných skupín žiakov Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 49



Úlohou sme sledovali úroveň osvojenia lexikálnych zručností pri práci s neznámym textom (2. úroveň). Tab. 39. Základné štatistické parametre úlohy č. 09


56,3 %

Obťažnosť úlohy

43,7 %

Citlivosť

72,5 %

Vynechanosť

0,8 %


0,44

Žiaci mali určiť výraz s podobným významom na základe logických súvislostí z textu. Tab. 40. Prehľad odpovedí žiakov v úlohe č. 09


Výskyt

Popis

B

Správna odpoveď

56,3 %

A

Nesprávna odpoveď

20,8 %

C

Nesprávna odpoveď

9,0 %

D

Nesprávna odpoveď

13,1 %

–


0,8 %

Spolu

100,0 %

100 %

  

Úspešnosť

75 %

50 %









 

25 % 

0 %

1 0

9

8

7

6

5

4

3

2

1


Obr. 33. Distribúcia úspešnosti a citlivosť úlohy č. 09 podľa výkonnostných skupín žiakov Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 50


4. Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania

MAT

4.1. Matematika Viesť žiakov k samostatnému učeniu sa... V Štátnom vzdelávacom programe sa o cieli učebného predmetu matematika hovorí: „Matematika na 2. stupni ZŠ má viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa.“ ...učiť žiakov, ako sa učiť... Preto by na začiatku školského roka mali vyučujúci spolu so žiakmi naformulovať ciele vyučovania podľa revidovanej Bloomovej taxonómie3, pretože oboznámenie sa s touto taxonómiou a práca na základe tejto taxonómie pomáha žiakom rozvíjať metakognitívne poznatky (poznatky o tom, ako poznávať svoje poznanie). Počas školského roka by potom mali vyučujúci realizovať so žiakmi nácvik konkrétnych stratégií a metód na získavanie metakognitívnych zručností. ... jednotkou odmeniť tvorivosť... Odporúčame vysvetliť rodičom i žiakom, že lepšou známkou z matematiky je potrebné klasifikovať tvorivosť žiakov, schopnosť žiakov aplikovať vedomosti a zručnosti, schopnosť analyzovať a argumentovať, nie memorovanie, svedomitosť a vzorné správanie. Tvorivých žiakov predstaviť širšej verejnosti napr. tak, že sa žiacke projekty vytlačia v školskom kalendári, že sa vytvorí zbierka úloh z matematiky, ktorých autormi sú žiaci a pod. ...viac dbať o medzipredmetové vzťahy... Považujeme za potrebné zdôrazniť, že predmetové komisie matematiky by mali dbať pri zostavovaní školského vzdelávacieho programu o medzipredmetové vzťahy a zabezpečiť, aby žiaci získavali nové vedomosti špirálovite, prostredníctvom úloh s rôznorodým kontextom. Zabezpečiť napríklad aj nákup rôznych materiálov do školských dielní (zdá sa, že žiaci strácajú záujem o manuálnu činnosť, nevidia súvislosť medzi kótovaním a reálnym meraním, rezaním atď.). Vyučujúci matematiky by nemali zostať osamotení – aj na hodinách výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania, počas tvorivých dielní či v školských kluboch možno strihať, lepiť, šiť, tvoriť koláže, či priestorové objekty s cieľom rozvíjať priestorovú predstavivosť žiakov. ...učivo musí nadväzovať... Považujeme za dôležité, aby tematické celky na seba logicky nadväzovali. Vo vyučovaní je potrebné najskôr zaradiť tematický celok Pytagorova veta a až potom tematický celok Niektoré ďalšie telesá, ich objem a povrch (napr. ihlan a kužeľ). Od členov predmetovej komisie matematiky na ZŠ sa očakáva, že vypracujú stratégiu odstraňovania zistených nedostatkov v T9 u svojich žiakov (napr. vytvoriť pre žiakov 8. ročníka v júni niekoľko úloh z geometrie, vstupným testom zistiť počiatočný stav a v septembri, po doplnení chýbajúcich zručností, ich znova otestovať a pod.). ...žiakov treba motivovať... Je potrebné odstrániť nezáujem žiakov o riešenie úloh z geometrie rozvíjaním priestorovej predstavivosti detí v rodinách pomocou stavebníc a hlavolamov, v predškolských zariadeniach a školách už v mladšom školskom veku, podporiť u žiakov hľadanie geometrických útvarov v obrázkoch a v reálnom živote. Vyučujúci by mali dbať na vzhľad tried, v ktorých žiaci trávia veľkú časť vyučovania. Žiaci majú byť obklopení často sa meniacimi priestorovými objektmi. Postery môžu obsahovať pojmové mapy s aktuálne preberaným učivom z matematiky, prípadne možno v predstihu vystaviť na paneloch učivo, ktoré budú preberať, a takto vzbudiť záujem u žiakov. Riaditelia škôl by mali skontrolovať 3

Valent, M.: Taxonómia vzdelávacích cieľov v novom šate. In: Pedagogické rozhľady. Časopis pre školy a školské zariadenia. 2007, r. 16, č. 5, s. 14-17. http://www.rozhlady.pedagog.sk/cisla/pr5-2007.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 51


funkčnosť a atraktívnosť pomôcok slúžiacich na manipulatívne činnosti žiakov na 2. stupni na hodinách geometrie (nestačí jedna demonštračná pomôcka v rukách učiteľa či obrázok v učebnici). ...učiť pre život... Kompetencia (spôsobilosť) uplatňovať základ matematického myslenia v reálnom živote je pre plnohodnotný život človeka nevyhnutná. Malo by byť záujmom celej spoločnosti, aby žiaci neboli nútení učiteľmi a rodičmi venovať sa riešeniu matematických úloh kvôli „Monitoru“, ale preto, aby cítili vnútorné uspokojenie, že sa im podarilo nájsť riešenie a zúčastnili sa tvorivej aktivity. Bolo by dobré, keby sa autorom učebníc a pracovných listov podarilo viac oprieť o záľuby a voľnočasové aktivity žiakov. Pracovné zošity by nemali byť len zbierkou úloh, ale mali by obsahovať materiály umožňujúce vytváranie funkčných modelov pre všetky oblasti matematiky. ...všímať si rizikových žiakov... Učitelia matematiky by mali dbať na hodnotenie žiakov tak, aby slabo prospievajúci žiaci nepostupovali do vyšších ročníkov bez vynaloženia akéhokoľvek úsilia, pretože potom učitelia nemôžu napredovať v rozvoji lepších žiakov. Slabším žiakom by sa mali dostatočne venovať v nižších ročníkoch ZŠ, aby na konci povinnej školskej dochádzky žiak nepatril do rizikovej skupiny žiakov, nedosahujúcich základnú matematickú gramotnosť, a nestratil tak šancu uplatniť sa v spoločnosti. Štúdia PISA 20098 upozorňuje, že na Slovensku patrí na konci povinnej školskej dochádzky do rizikovej skupiny žiakov až 21 % žiakov. ...mať jasné ciele... Ústredná predmetová komisia pre matematiku by mala podrobne naformulovať cieľové požiadavky z matematiky pre ISCED 1 a ISCED 2. Mala by v Štátnom vzdelávacom programe v rámci obsahového a výkonového štandardu stanoviť minimálne a optimálne požiadavky na vedomosti a zručnosti pre absolventov jednotlivých vzdelávacích stupňov. ...rozšíriť si obzory... Učitelia matematiky by sa mali podrobnejšie oboznámiť s testovaním matematiky a matematickej gramotnosti v zahraničí a porovnať si náročnosť úloh a časovú dotáciu s testovaním na národnej úrovni. Vzhľadom na priemerné výsledky našich 15-ročných žiakov v testovaní matematickej gramotnosti v medzinárodnom meraní OECD PISA,4 odporúčame riešiť so žiakmi uvoľnené úlohy PISA z roku 20035 a úlohy vo výskumných správach NÚCEM z testovania matematickej a čitateľskej gramotnosti.6 Uvedené materiály odporúčame použiť ako metodickú pomôcku na rozvíjanie funkčnej gramotnosti i tvorivosti žiakov.

4

Koršňáková, P. – Kováčová, J. – Heldová, D.: PISA SK 2009 – Národná správa. Bratislava: NÚCEM, 2010. 60 s. ISBN 978-80-970261-4-1 5 Koršňáková, P.(eds.): Úlohy 2003 – Matematika. Zbierka úloh. Bratislava: ŠPÚ,.2004. 40 s. ISBN 80-85756-89-7 (http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/3_zbierky_uloh/%C3 %9Alohy_-_matematika_2003.pdf ) 6  Testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti v školskom roku 2009/2010. Výskumná správa. NÚCEM : Bratislava, 2010, 39 s. ISBN 978-80-970261-3-4 http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/Testovanie_M%C4%8CG_2010.pdf (1. 8. 2011)  Matematická a čitateľská gramotnosť žiakov 9. ročníka základných škôl v školskom roku 2008/2009. Výskumná správa. NÚCEM : Bratislava, 2009, 48 s. ISBN 978-80-970261-0-3 http://www.nucem.sk/documents//26/sprava_mcg_2009/final.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 52


4.2. Slovenský jazyk a literatúra

SJL

Viac si všímať rizikových žiakov... Výsledky testovania 9 ako aj výsledky PISA9 opakovane potvrdzujú, že je potrebné venovať sa viac čitateľským zručnostiam. Schopnosť čítať s porozumením je kľúčová kompetencia, ktorá ovplyvňuje až limituje úroveň a možnosti ďalšieho vzdelávania žiakov i dospelých a možnosť ich uplatnenia sa v spoločnosti. V rámci Slovenska sa až 22,3 % žiakov nachádza v tzv. rizikovej skupine. Nasledujúce vzdelávanie týchto žiakov sa spája s rizikom, že ich nepostačujúce čitateľské zručnosti budú negatívne ovplyvňovať získavanie vedomostí v akomkoľvek učebnom predmete. Nezanedbateľné je aj výraznejšie zastúpenie chlapcov v tejto skupine – až o 20 % viac ako dievčat. ...viac čítať a pracovať s textami... Odporúčame v rámci vyučovania SJL podporovať čítanie žiakov vo voľnom čase, ktoré okrem jazykovej zložky SJL pomáha rozvíjať aj všetky ostatné oblasti učenia.7 Odporúčame pravidelne sa venovať aj analýze, interpretácii a hodnoteniu prečítaných textov a uvažovaniu o nich. Učiteľ by mal žiakov naučiť postupy, ktorými sa dopracujú k porozumeniu textu, a pomôcť im osvojiť si metódy na ich získanie.8 Pri hlasnom čítaní literatúry a reprodukcii si všímať aj zvukovú stránku jazyka u žiakov a správny ústny prejav žiakov. ...povzbudiť chlapcov v čítaní... Podľa štúdie PISA z roku 2009 najmä chlapci čítajú veľmi málo.9 Najdôležitejší je pritom štart. Čitateľské zručnosti a návyky sa rozvíjajú v závislosti na výkone a záujme, pričom výkon posilňuje záujem a naopak. Aj na základe opakovane slabších výsledkov chlapcov v testoch z jazyka a literatúry odporúčame učiteľom, tvorcom učebníc, čítaniek i osnov zamerať sa na chlapcov ako na problémovú skupinu žiakov a zaradiť do vyučovania SJL aj autorov, úlohy či texty blízke chlapcom (dejové, historické, fantastické diela a pod.). ...zmodernizovať vyučovanie slovenčiny... Na hodinách slovenského jazyka a literatúry odporúčame uplatňovať moderné vyučovacie metódy (žiakov motivovať, usmerňovať v hľadaní nových spôsobov riešenia úloh, uplatňovať problémové vyučovanie). Rovnako je potrebné zatraktívniť vyučovanie vyučovacích jazykov pre chlapcov používaním veku primeranejších vyučovacích metód a vhodne ich motivovať. Ako uvádza štúdia PISA z roku 2009,9 z metakognitívnych stratégií chlapci najviac využívajú stratégiu hľadania súvislostí. Je preto potrebné sa u nich zamerať aj na stratégiu kontroly a overovania informácií. U oboch pohlaví zaostávame najmä v oblasti uvažovania o textoch a hodnotenia textov. ...zadávať písomné domáce úlohy... Je dôležité v oblasti písania pri tvorbe textov učiť žiakov využívať logické operácie, uplatňovať logickú nadväznosť slov a viet, pozornosť venovať pravopisu, upevňovaniu učiva z morfológie a lexikológie, precvičovaniu spisovných slovných tvarov a slovných spojení a jazykovej kultúre žiakov. Navrhujeme viesť žiakov k tomu, aby využívali jazyk na hľadanie, nachádzanie, overovanie a spracovanie informácií, aby vyučujúci učili žiakov identifikovať kľúčové slová, analyzovať a dávať do súvislostí gramatické javy. Odporúčame posilňovať slohovú zložku predmetu. ...nezabúdať na spätnú väzbu... Rovnako je dôležité, aby riešenia žiakov a ich formulácie učiteľ analyzoval so žiakmi a poskytoval im spätnú väzbu. 7

TUREK, I.: Ako sa naučiť učiť. Bratislava : MPC, 2003,160 s. ISBN 80-8052-156-5 Gavora, P. a kol.: Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Bratislava : Enigma, 2009, 193 s. ISBN 978-80-8913257-7 9 PISA 2009. Slovensko. Národná správa. NÚCEM : Bratislava, 2009, 60 s. ISBN 978-80-970261-4-1 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/Ná rodná_správa_PISA_2009.pdf (1. 8. 2011) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 8

53


...zadávať úlohy i s vyšším stupňom obťažnosti... Odporúčame prácu nielen s umeleckými textami (napr. učiť žiakov aplikovať literárnovedné poznatky získané pri čítaní, analýze a interpretácii literárnych diel a pri konštruovaní nových literárnoteoretických poznatkov), ale aj prácu s textami odbornými, publicistickými, prácu s rôznymi praktickými textami zo života a zadávať žiakom úlohy i s vyšším stupňom obťažnosti.

4.3. Maďarský jazyk a literatúra

MJL

Test z maďarského jazyka a literatúry v školskom roku 2010/11 zvládli žiaci na školách s vyučovacím jazykom maďarským na očakávanej úrovni. Z tematického hľadiska jazykovú zložku zvládli nad očakávania autorov testu, avšak očividné nedostatky sa objavili v otázke, ktorá bola zameraná na morfológiu. Z hľadiska maďarského pravopisu ide o dôležitú zložku učiva, preto odporúčame klásť väčší dôraz na tento tematický celok. Literárnu zložku žiaci zvládli na optimálnej úrovni. Žiaci boli úspešní pri riešení úloh, ktoré boli zamerané na dejiny maďarskej literatúry. Odporúčame venovať väčšiu pozornosť rozvoju čitateľských zručností, hlavne pri interpretáciách rôznych textov nezostať iba na úrovni vyhľadávania jednoduchých informácií, ktoré sú explicitne uvedené v textoch.

4.4. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

SJSL

Na hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry odporúčame venovať náležitú pozornosť práci s textom, čítaniu s porozumením, pričom je dôležité žiakov motivovať a aktívne viesť k vyhľadávaniu kľúčových slov, podstatných myšlienok, informácií v texte i hľadaniu súvislostí medzi nimi. V oblasti komunikácie je dôležité naučiť žiakov adekvátne reagovať, zrozumiteľne a výstižne vyjadrovať svoje myšlienky, názory, reagovať jasnou otázkou a jasnou odpoveďou, naučiť žiakov vhodne začať, viesť a ukončiť komunikáciu na danú tému a posilňovať jazykovú kultúru a jazykovú správnosť. Navrhujeme precvičovať učivo z morfológie a lexikológie, spisovné slovné spojenia a pozornosť venovať zvukovej stránke jazyka, žiakom zadávať aj úlohy s vyšším stupňom obťažnosti. Odporúčame posilňovať prvky bilingvizmu, komparatívnu metódu vyučovania predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra a preferovať komunikatívny prístup vyučovania.



Záver Externé evalvačné nástroje sa stávajú v našej krajine nielen významnou súčasťou hodnotenia úrovne základných škôl, zároveň sú výsledky žiakov 9. ročníka ZŠ dosiahnuté v celoslovenskom testovaní rozhodujúcim kritériom pri prijímacom konaní na stredné školy. Celoslovenským testovaním žiakov 9. ročníka pri výstupe zo základnej školy sme sa tak zaradili medzi tie európske krajiny, ktoré využívajú rôzne formy testovania žiakov na národnej úrovni. V školskom roku 2010/2011 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania zaviedol opatrenia na zvýšenie objektivity testovania, medziiným zabezpečil posilnenie externého dozoru v priebehu administrácie testov. Na základe analýzy výsledkov testovaných žiakov sa potvrdilo, že prijaté opatrenia boli účinné. NÚCEM bude aj naďalej pokračovať v prijímaní opatrení na zefektívnenie zabezpečenia celoslovenského testovania. Zároveň prebieha nastavovanie parametrov testovacích nástrojov – postupnou inováciou testovacích nástrojov a metód vyhodnocovania výsledkov meraní – v nadväznosti na Štátny vzdelávací program. V Štátnom vzdelávacom programe sa v cieľoch učebného predmetu matematika uvádza: „Výsledkom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy. Žiaci by mali vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov.“ Preto testovanie reformného ročníka deviatakov v roku 2013 bude viac zamerané nielen na interpretáciu tabuliek, ale aj grafov a diagramov, bude obsahovať viac nesúvislých textov ako doteraz. Bude zamerané na celkové porozumenie textov a využitie logických postupov pri riešení úloh. Štandard kompetencií a postojov, ktoré má žiak dosiahnuť v geometrii pri výstupe zo ZŠ podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu, nás utvrdzuje v správnom nasmerovaní testovania v matematike. V obsahových štandardoch slovenského jazyka a literatúry podľa Štátneho vzdelávacieho programu sa dôraz kladie nielen na pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti, ale najmä na analytické, syntetické, tvorivé, informačné a komunikačné zručnosti. Na základe uvedených kompetencií budú autori testov vyžadovať od žiakov pri riešení úloh také postupy, na základe ktorých budú žiaci v súvislých i nesúvislých textoch nielen vyhľadávať jednoduché informácie, ale ich budú aj interpretovať, uvažovať o nich. V úlohách zameraných na čítanie s porozumením sa bude od žiakov požadovať celková orientácia v texte a schopnosť porozumieť významu celého textu.



Literatúra 1. 2. 3.

4.

5.

6.

7. 8. 9. 10.

11. 12. 13. 14.

15. 16. 17.

18. 19.

Juščáková, Z.: Správa zo štatistického spracovania testu z maďarského jazyka a literatúry T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2010. (interný materiál) Juščáková, Z.: Správa zo štatistického spracovania testu z ukrajinského jazyka a literatúry T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2010. (interný materiál) Koršňáková, P. – Kováčová, J. – Heldová, D.: PISA 2009. SLOVENSKO. Národná správa. NÚCEM : Bratislava, 2009, 60 s. ISBN 978-80-970261-4-1 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_naro dne_spravy/Národná_správa_PISA_2009.pdf (1. 8. 2011) Koršňáková, P. (ed.): Úlohy 2003 – Matematika. Zbierka úloh. Bratislava : ŠPÚ, 2004. 40 s. ISBN 80-85756-89-7 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/3_zbier ky_uloh/%C3%9Alohy_-_matematika_2003.pdf (29. 6. 2011) Kšinantová, K.: Správa zo štatistického spracovania výsledkov vybranej skupiny žiakov hodnotených známkou 4 a 5 v teste z matematiky T9 2010, 2011. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kubáček, Z. – Černek, P. – Žabka, J. a kol.: 2008. Matematika a svet okolo nás – zbierka úloh. ISBN 978-80-969950-1-1 http://hore.dnom.fmph.uniba.sk/~esfprojekt/priklady/Efinal/the_last01/zb200DEF.pdf (29. 6. 2011) Kurajová Stopková, J.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a literatúry žiakov so zdravotným znevýhodnením T9-2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kurajová Stopková, J.: Správa zo štatistického spracovania testu z matematiky T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kurajová Stopková, J.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a literatúry žiakov so zdravotným znevýhodnením T9-2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Kurajová Stopková, J., Kšinantová, K.: Správa zo štatistického spracovania výsledkov testu zo slovenského jazyka a literatúry na úrovni druhostupňového triedenia. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Mentel, A.: Analýza riešenia položiek testu zo slovenského jazyka a literatúry T9-2011 v skupine rizikových žiakov. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Mentel, A.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a literatúry T9-2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. (interný materiál) Ringlerová, V.: Správa zo štatistického spracovania testu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry T9-2011. Bratislava : NÚCEM, 2011. (interný materiál) Štátny vzdelávací program – nižšie stredné vzdelávanie a Príloha 2 ISCED 2. Bratislava : ŠPÚ, 2008. www.statpedu.sk (29. 6. 2011) Učebné osnovy, MATEMATIKA pre 5. až 9. ročník ZŠ, Schválilo MŠ SR dňa 3. apríla 1997 výmerom číslo 1640/1997-151 s platnosťou od 1. septembra 1997. Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami z matematiky pre 2. stupeň základnej školy, Schválilo MŠ SR dňa 30. januára 2002 pod číslom 117/2002-41. ISBN 80-7098-294-2 Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami zo slovenského jazyka pre 5. – 9. ročník základnej školy. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 30. januára 2002, číslo 119/2002-41. ISBN 80-7098-290-X Vzdelávací štandard z literatúry pre základné školy. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2004, č. CD-2004-17085/35074-1:091. ISBN 80-7098-393-0 Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ v školskom roku 2010/2011. Bratislava: NÚCEM, 2011. http://www.nucem.sk/documents//26/testovanie_9_2011/vysledky_t9_2011/T9_2011_final_na_web_ pdf2.pdf (29. 6. 2011)



Príloha 1 Porovnanie objektivity testovania v rokoch 2010 a 2011 Na základe skúseností so spracovaním výsledkov žiakov 9. ročníka ZŠ v predchádzajúcich rokoch a podozreniach o nekorektnom správaní sa škôl počas Testovania 9 sme pristúpili k nevyhnutným opatreniam, ktoré zabezpečujú a podporujú objektívnosť testovania. Zistenia, ktoré sme uskutočnili v rokoch 2010 a 2011, sme podrobnejšie analyzovali z hľadiska vybraných indikátorov objektívnosti testovania. Základným súborom boli všetci testovaní žiaci, ktorí písali test z matematiky v rokoch 2010 a 2011. Cieľovou skupinou našej analýzy boli žiaci so známkou 4 a 5 z matematiky na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ v danom školskom roku. Na základe priemernej úspešnosti v teste z matematiky a štandardnej odchýlky v roku 2010 a 2011 sme stanovili hraničnú hodnotu úspešnosti 4-károv a 5-károv (pre rok 2010 – 85 % a viac; pre rok 2011 – 65 % a viac). Žiakov so známkou 4 alebo 5 na vysvedčení, ktorí dosiahli takúto a vyššiu úspešnosť, považujeme vzhľadom na ich známku za podozrivo úspešných – nazývame ich tu „nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári.“

Vybrané indikátory objektívnosti testovania Sledovali sme, aké je zastúpenie nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv v súbore všetkých 4-károv a 5-károv, ktorí písali test z matematiky, a porovnali sme ich za obidva roky. Rovnako sme sledovali aj zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi v porovnaní so všetkými školami, ktoré majú 4-károv a 5-károv. Ako ďalší indikátor sme si vybrali vynechanosť položiek s krátkou odpoveďou u 4-károv a 5-károv. Je podozrivé, ak táto skupina žiakov vyriešila všetky úlohy s krátkou odpoveďou v teste z matematiky (v týchto úlohách nie je možné tipovať odpoveď A, B, C alebo D). Výsledky žiakov sme analyzovali aj podľa čísla skupiny a zároveň sme sledovali, ako školy rešpektovali náš pokyn o maximálnom počte žiakov v skupinách (počet testovaných žiakov v učebni nemal byť vyšší ako 15). A.1. Zastúpenie nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv A.2. Zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi B. Analýza vynechanosti položiek s krátkou odpoveďou u 4-károv a 5-károv C. Analýza výsledkov žiakov podľa čísla skupiny

A.1. Zastúpenie nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv V roku 2010 tvorili nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári spomedzi všetkých 4-károv a 5-károv 3,2 %. V roku 2011 ich bolo viac ako o štvrtinu menej (2,4 %). V Testovaní 9-2011 môžeme skonštatovať pokles výskytu nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv. Na základe porovnania percentuálneho zastúpenia nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja sme zistili, že najväčší pokles nastal v Žilinskom kraji (index -50,94 %) a v Košickom kraji (index -51,05 %). Naopak, vyšší podiel nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv sme zaznamenali v Nitrianskom kraji (index +20,06 %). Prehľad poklesu/nárastu nadmerne úspešných 4-károv a 5-károv v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja uvádzame v tabuľke 41 v stĺpci Index.*


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. Tab. 41. Počet žiakov so známkou 4 a 5 s nadpriemernými výsledkami v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja

Rok

2010

Kraj

N 4- a 5-károv

N nadmerne úspešných 4- a 5-károv

BA TT TN NR ZA BB PO KE

981 1541 1605 1653 2075 1606 2303 1788

Spolu

13552

2011

2010/2011

%

N 4- a 5-károv

N nadmerne úspešných 4- a 5-károv

%

Index*

16 34 29 30 106 41 85 86

1,63 2,21 1,81 1,81 5,11 2,55 3,69 4,81

922 1370 1448 1698 2035 1622 2219 1784

13 30 18 37 51 40 78 42

1,41 2,19 1,24 2,18 2,51 2,47 3,52 2,35

-13,55 % -0,75 % -31,20 % +20,06 % -50,94 % -3,40 % -4,76 % -51,05 %

427

3,15

13098

309

2,36

-25,13 %

A.2 Zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi V roku 2010 tvorili školy s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi 16,3 %. V roku 2011 sme zaznamenali pokles škôl, na ktorých sú nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári, o vyše štvrtinu, na 12,0 %. Percentuálne zastúpenie škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi v rokoch 2010 a 2011 sme porovnali podľa kraja. Najväčší pokles výskytu takýchto škôl nastal v Trnavskom kraji (index -52,8 %) a v Žilinskom kraji (index -43,5 %). Nárast počtu škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi stúpol len v Nitrianskom kraji (index +34,4 %). Po porovnaní percentuálneho zastúpenia škôl s nadmerne úspešnými 4-kárkármi a 5-kármi v rokoch 2010 a 2011 podľa okresu sme zistili, že najviac škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi sa v roku 2010 nachádzalo v okrese Trebišov (11 škôl), Žilina (11 škôl) a Dunajská Streda (9 škôl). V roku 2011 bolo najviac takýchto škôl opäť v okrese Trebišov (8 škôl) a Prešov (7 škôl). Prehľad poklesu/nárastu škôl s nadmerne úspešnými 4-kármi a 5-kármi v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja uvádzame v tabuľke 42 v stĺpci Index*. Tab. 42. Počet škôl so žiakmi so známkou 4 a 5 s nadpriemernými výsledkami v rokoch 2010 a 2011 podľa kraja

Rok

2010

2011

Kraj

N škôl so 4- a 5-kármi

N škôl s nadmerne úspešnými 4- a 5-kármi

BA TT TN NR ZA BB PO KE

118 150 143 218 197 172 217 196

Spolu

1411

2010/2011

%

N škôl so 4- a 5-kármi

N škôl s nadmerne úspešnými 4- a 5-kármi

%

Index*

13 24 23 19 44 26 47 34

11,02 16,00 16,08 8,72 22,34 15,12 21,66 17,35

119 149 145 222 198 168 221 195

10 16 11 26 25 22 38 22

8,40 10,74 7,59 11,71 12,63 13,10 17,19 11,28

-23,7 % -32,9 % -52,8 % +34,4 % -43,5 % -13,4 % -20,6 % -35,0 %

230

16,3

1417

170

12,0

-26,4 %

* Index = rozdiel relatívneho počtu "nadmerne úspešných 4- a 5-károv" medzi rokmi 2010 a 2011 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 58


B. Analýza vynechanosti položiek s krátkou odpoveďou u 4-károv a 5-károv Pri spracovaní dát sme sa zamerali aj na analýzu vynechanosti riešenia položiek s krátkou odpoveďou. Predpokladáme, že 4-kári a 5-kári nevyriešia všetky tieto položky. Nulová vynechanosť položiek s krátkou odpoveďou je tak svojím spôsobom podozrivá najmä u 4-károv a 5-károv. Zistili sme, že v roku 2010 až na 52 školách všetci žiaci vyplnili všetky položky s krátkou odpoveďou, teda dosiahli nulovú vynechanosť. V roku 2011 všetci žiaci vyplnili všetky položky s krátkou odpoveďou iba na 16 školách.

C. Analýza výsledkov žiakov podľa skupín V roku 2011 bola na odpoveďovom hárku k testu uvedená nová premenná – číslo skupiny, na základe ktorej dokážeme identifikovať skupinu, v ktorej písali test nadmerne úspešní 4-kári a 5-kári. Na základe novej premennej vieme určiť aj to, do akej miery boli pri rozdeľovaní žiakov do skupín dodržané pokyny o odporúčanom maximálnom počte žiakov v skupinách (max. 15 žiakov). Zistili sme, že na 19 školách v 22 skupinách bol počet žiakov vyšší ako 20. Všetky zistenia vyplývajúce z analýzy indikátorov objektívnosti merania na úrovni škôl a skupín boli poskytnuté krajským školským úradom a Štátnej školskej inšpekcii.



Príloha 2 Štatistický prehľad údajov a výsledkov T9-2011

Počet 3012 žiakov

Počet škôl

42348

40

1309

5

125

0%

20%

40%

60%

VJM

VJS

80%

100%

VJU

Obr. 34. Počet zúčastnených základných škôl a žiakov podľa vyučovacieho jazyka

1 200

1 226

1 347

1 400

800

0

0

5

8 0

8 0

128

12

12

200

84

400

128

600 92

Počet škôl

1 000

0 MAT

SJL SJSL MJL UJL Testované predmety Štátne školy Cirkevné školy Súkromné školy

Obr. 35. Počet základných škôl podľa testovaných predmetov a zriaďovateľa

39 995

30 000

42 895

0 MAT Štátne školy

SJL

SJSL

MJL

UJL

Testované predmety Cirkevné školy Súkromné školy

Obr. 36. Počet žiakov podľa testovaných predmetov a zriaďovateľa Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 60

0

0

40

0

98

2 914 0

98

2 913

181

2 210

10 000

179

20 000 2 307

Počet žiakov

40 000

178

173 158

116

125 121

150

145 145

Počet ZŠ

151

174

200

198

200 200

229

250

230 230


57 57

100

0

0 0 5

0

0 0 0

0

0 0 0

0

4 4 0

20 20

20 20

35 35

50

0 BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

Kraj MAT

SJL

SJSL

MJL

UJL

7 790 7 791

5 640 388 0 388

0 0 40

408 408 0

0 0 0

0

60 60 0

974

973

2 000

0 0 0

1 182 1 182 0

3 540

3 683

4 678

4 859

5 149

5 081

5 147

4 655 3 597

Počet žiakov

6 000

4 000

7 046

6 040

7 045

8 000

6 026

Obr. 37. Počet základných škôl podľa testovaných predmetov a kraja

0 BA

TT

TN

NR

ZA

BB

Kraj MAT

SJL

SJSL

MJL

UJL

Obr. 38. Počet žiakov podľa testovaných predmetov a kraja


PO

KE


20 435

21 951

15 000

18

22

1 432

1 431

5 000

1 580

10 000 1 580

Počet žiakov

20 000

21 857

23 524

25 000

0 MAT

SJL

SJSL

MJL

UJL

Testované predmety Dievčatá

Chlapci

Obr. 39. Počet žiakov podľa testovaných predmetov a pohlavia

42,1

45,3

63,1

51,7

43,5

46,1

46,0

52,2

43,4

55,8

49,1

50,2

50,8

45,8

60

42,5

Úspešnosť v %

80

56,2

100

40 20

MAT

AUT

SJL

ADHD-ADD

Zdravotné znevýhodnenie

CH-ZO

NKS

ZP

VPU

SP

TP

0

Obr. 40. Priemerná úspešnosť žiakov so ZZ podľa testovaných predmetov a druhu ZZ 1% 7% 2% 2%

78%

4%

VPU

4%

SP

2%

TP ZP NKS CH – ZO

Obr. 41. Podiel žiakov so ZZ podľa zdravotného znevýhodnenia Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 62


224

8000 93

7000 176

6000 Počet žiakov

86

80

60

5000 69

44

4000 3000 2000

3493

3611

BA

TT

7526

6952

5462

5061

4778

TN

NR

4612

1000 0 ZA

Menej ako 90 %

BB

PO

KE

90 % a viac

Obr. 42. Počet žiakov s úspešnosťou 90 % a viac súčasne zo SJL a z MAT podľa krajov

573

622

700

474

600

405 236

11

52

100

64

146

202

387 365 273

362 177

200

185

300

252

286

320

400

207 167

Počet žiakov

500

0 BA

TT

TN

NR MAT

ZA SJL

BB

MJL

Obr. 43. Počet žiakov s úspešnosťou 90 % a viac podľa predmetov a krajov


PO

KE


Príloha 3 Výsledky testovania z hľadiska druhostupňového triedenia V tomto roku po prvý raz vyhodnotenie rozdielov dopĺňame o výsledky analýzy z hľadiska druhostupňového triedenia. V nasledujúcej časti predkladáme výsledky druhostupňového triedenia výsledkov žiakov v teste z matematiky a zo slovenského jazyka a literatúry v Testovaní 9-2011 podľa vybraných premenných. Z údajov dostupných v databáze výsledkov sme vybrali premenné identifikujúce školu, ktorú žiaci navštevujú, kraj (8 krajov podľa administratívneho členenia SR), okres (79 okresov), sídlo (mestské školy a vidiecke školy), pohlavie (dievčatá a chlapci) a známku z testovaného predmetu na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ. V rámci analýzy sme výsledky žiakov vyhodnotili podľa nasledujúcich kategórií: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Kraj a typ sídla, Kraj a veľkosť školy, Pohlavie žiaka a kraj, Pohlavie žiaka a typ sídla, Pohlavie žiaka a známka, Známka a kraj, Známka a typ sídla.

1. KRAJ A TYP SÍDLA a) Podiel žiakov podľa kraja a typu sídla Obrázok 44 znázorňuje rozdelenie žiakov testovaných z MAT podľa typu sídla v jednotlivých krajoch. Medzi krajmi má Bratislavský kraj najmenšie zastúpenie žiakov z vidieckych škôl (18,6 %) a najväčšie zastúpenie žiakov z mestských škôl (81,4 %).

KE

33,2

66,8

PO

34,6

65,4

BB

32,4

67,6

ZA

48,4

NR

51,6

45,8

TN

54,2

37,3

TT

62,7

43,5

BA

56,5

18,6 0%

10%

81,4 20%

30%

40%

50%

vidiecke

60%

70%

80%

90%

100%

mestské

Obr. 44. Podiel žiakov testovaných z MAT (v %) podľa typu sídla a kraja

Obrázok 45 znázorňuje rozdelenie žiakov testovaných zo SJL podľa typu sídla v jednotlivých krajoch. Medzi krajmi má Bratislavský kraj najmenšie zastúpenie žiakov z vidieckych škôl (18,7 %) a najväčšie zastúpenie žiakov z mestských škôl (81,3 %). Naopak, najväčšie zastúpenie žiakov z vidieckych a najmenšie zastúpenie žiakov mestských škôl je v Žilinskom kraji. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 64


KE

32,0

PO

68,0

34,6

BB

65,4

30,8

ZA

69,2 48,4

NR

51,6

43,3

TN

56,7

37,3

TT

62,7

39,3

BA

60,7

18,7 0%

10%

81,3 20%

30%

40%

50%

vidiecke

60%

70%

80%

90%

100%

mestské

Obr. 45. Podiel žiakov testovaných zo SJL (v %) podľa typu sídla a kraja

b) Výsledky žiakov podľa kraja a typu sídla Rozdiely medzi výsledkami žiakov vidieckych a mestských škôl v teste z matematiky vo všetkých krajoch nie sú vecne významné. Obrázok 46 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa typu sídla v krajoch.

50,5 54,5

51,8 53,3

52,6 52,8

51,6 50,1

52,4 54,9

50,6 53,9

60

55,4 53,6

80 52,4 52,4

Úspešnosť v %

100

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

40 20 0 Kraj Vidiecke školy

Mestské školy

Obr. 46. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa typu sídla a kraja

Najväčšiu úspešnosť v teste z matematiky dosiahli žiaci vidieckych škôl v Trnavskom kraji (55,4 %) a najmenšiu žiaci v Trenčianskom kraji (50,5 %). Rozdiely výsledkov žiakov vidieckych škôl medzi jednotlivými krajmi v teste z matematiky nie sú vecne významné. Zo žiakov mestských škôl dosiahli najväčšiu úspešnosť žiaci v Prešovskom kraji (54,9 %) a najmenšiu žiaci v Banskobystrickom kraji (50,1 %). Rozdiely výsledkov žiakov mestských škôl medzi jednotlivými krajmi v teste z matematiky nie sú vecne významné. Rozdiely medzi výsledkami žiakov vidieckych a mestských škôl v teste zo slovenského jazyka a literatúry vo všetkých krajoch nie sú vecne významné. Obrázok 47 znázorňuje priemernú úspešnosť v teste zo SJL podľa sídla v krajoch.



57,4 59,4

55,6 59,1

57,8 58,6

56,5 59,0

55,5 56,6

57,7 60,9

54,7 58,4

80

59,0 59,1

Úspešnosť v %

100

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

60 40 20 0

Kraj Vidiecke školy

Mestské školy

Obr. 47. Priemerná úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa typu sídla a kraja

Najväčšiu úspešnosť dosiahli žiaci vidieckych škôl v Bratislavskom kraji (59,0 %) a najmenšiu žiaci v Košickom kraji (54,7 %). Rozdiely výsledkov žiakov vidieckych škôl medzi jednotlivými krajmi nie sú vecne významné. Zo žiakov mestských škôl dosiahli najväčšiu úspešnosť žiaci v Prešovskom kraji (60,9 %) a najmenšiu žiaci v Banskobystrickom kraji (56,6 %). Rozdiely výsledkov žiakov mestských škôl medzi jednotlivými krajmi nie sú vecne významné.

2. KRAJ A VEĽKOSŤ ŠKOLY Spomedzi všetkých škôl, ktoré sa zúčastnili testovania mali najväčšie zastúpenie základné školy s počtom žiakov 1. – 9. ročníka od 121 do 240. Spomedzi žiakov, ktorí písali test z MAT i zo SJL, bolo najviac žiakov 9. ročníka zo škôl s celkovým počtom žiakov 1. – 9. ročníka väčším ako 480 (32,6 % žiakov 9. ročníka). Obrázok 48 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov podľa testovaných predmetov (M, SJL) a podľa veľkosti školy (veľkosť školy = počet žiakov 1. – 9. ročníka) v rámci celej SR. Školy sme rozdelili do piatich veľkostných kategórií. 100

58,8

53,2

59,3

53,9

57,5

51,9

57,1

52,3

57,4

60

53,7

Úspešnosť v %

80

40 20 0

do 120

121 - 240

241 - 360

361 - 480

viac ako 480

Veľkosť školy MAT SJL Obr. 48. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z MAT a SJL podľa veľkosti školy Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 66


Na základe porovnania výsledkov žiakov podľa jednotlivých veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov sme nezistili žiadny súvis medzi veľkosťou školy, ktorú žiaci navštevujú, a ich úspešnosťou v teste zo slovenského jazyka a literatúry. Rozdiely medzi výsledkami žiakov podľa veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov v teste zo slovenského jazyka a literatúry nie sú vecne významné, ako vidieť na obrázku 49.

TN

NR

ZA

49,0 52,0 53,5 52,1 53,5

56,5 52,6 52,2 54,5 51,6

TT

57,4 55,1 52,0 53,3 54,3

53,1 51,0 52,6 54,3 53,5

BA

52,6 51,5 47,2 52,7 50,1

49,0 51,6 52,0 53,2 55,4

60

57,1 53,6 54,0 57,6 53,0

80 50,5 50,6 51,1 54,5 54,1

Úspešnosť v teste zo SJL v %

100

40

20

0 BB

PO

KE

Kraj Do 120

121 - 240

241 - 360

361 - 480

Viac ako 480 žiakov v škole

Obr. 49. Úspešnosť v teste zo SJL podľa kraja a veľkosti školy

Na základe porovnania výsledkov žiakov podľa jednotlivých veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov sme nezistili žiadny súvis medzi veľkosťou školy, ktorú žiaci navštevujú, a ich úspešnosťou v teste z matematiky. Rozdiely medzi výsledkami žiakov podľa veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov v teste z matematiky nie sú vecne významné, ako vidieť na obrázku 50.

TN

NR

ZA

49,0 52,0 53,5 52,1 53,5

56,5 52,6 52,2 54,5 51,6

TT

57,4 55,1 52,0 53,3 54,3

53,1 51,0 52,6 54,3 53,5

BA

52,6 51,5 47,2 52,7 50,1

49,0 51,6 52,0 53,2 55,4

60

57,1 53,6 54,0 57,6 53,0

80 50,5 50,6 51,1 54,5 54,1

Úspešnosť v teste z MAT v %

100

40

20

0 BB

PO

Kraj Do 120

121 - 240

241 - 360

361 - 480

Viac ako 480 žiakov v škole

Obr. 50. Úspešnosť v teste z MAT podľa kraja a veľkosti školy


KE


3. POHLAVIE ŽIAKA A KRAJ Obrázok 51 znázorňuje priemernú úspešnosť v teste z MAT podľa pohlavia v krajoch. 100

53,7 51,5

53,3 52,1

51,1 50,0

TT

TN

NR

ZA

BB

52,8 52,8

53,4 52,6

BA

53,7 54,4

54,9 53,8

60

54,4 50,2

Úspešnosť v %

80

PO

KE

40 20 0 Kraj Dievčatá

Chlapci

Obr. 51. Priemerná úspešnosť chlapcov a dievčat v teste z MAT podľa kraja

Najväčšiu úspešnosť v teste z MAT dosiahli chlapci v Trnavskom kraji (54,9 %), najmenšiu Banskobystrickom kraji (51,1 %). Rozdiely vo výsledkoch chlapcov medzi krajmi nie sú vecne významné. Najväčšiu úspešnosť dosiahli dievčatá v Prešovskom kraji (54,4 %), najmenšiu v Banskobystrickom kraji (50,0 %). Rozdiely vo výsledkoch dievčat medzi krajmi nie sú vecne významné. Obrázok 52 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa pohlavia v krajoch.

54,0 61,9

54,9 61,8

54,2 61,7

53,1 59,7

56,1 63,8

54,0 60,6

60

55,5 62,0

80

57,1 61,4

Úspešnosť v %

100

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

40 20 0 Kraj Chlapci

Dievčatá

Obr. 52. Priemerná úspešnosť chlapcov a dievčat v teste zo SJL podľa kraja

Najväčšiu úspešnosť v teste zo SJL dosiahli chlapci v Bratislavskom kraji (57,1 %), najmenšiu v Banskobystrickom kraji (53,1 %). Rozdiely vo výsledkoch chlapcov medzi krajmi nie sú vecne významné. Najväčšiu úspešnosť dosiahli dievčatá v Prešovskom kraji (63,8 %), najmenšiu v Banskobystrickom kraji (59,7 %). Rozdiely vo výsledkoch dievčat medzi krajmi nie sú vecne významné.



4. POHLAVIE ŽIAKA A TYP SÍDLA Medzi výsledkami dievčat (52,2 %) a chlapcov (52,2 %) v teste z matematiky z vidieckych škôl sme nenamerali štatisticky významný rozdiel. Rozdiel medzi výsledkami chlapcov (54,1 %) a dievčat (52,5 %) z mestských škôl nebol vecne významný. Dievčatá (60,6 %) z vidieckych škôl dosiahli štatisticky významne lepšie výsledky v teste zo slovenského jazyka a literatúry ako chlapci (52,9 %), na veľmi miernej úrovni vecnej významnosti. Rovnako aj výsledky dievčat z (62,4 %) z mestských škôl boli lepšie ako výsledky chlapcov z mestských škôl (55,9 %), rozdiel bol veľmi mierne vecne významný.

5. POHLAVIE ŽIAKA A ZNÁMKA Priemerná známka dievčat v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení z matematiky (počet dievčat: 21 820) je 2,47. Priemerná známka chlapcov v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení z matematiky (počet chlapcov: 23 483) je 2,94. 30,4 % dievčat malo na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ z matematiky známku chválitebný (2), zatiaľ čo 33,1 % chlapcov bolo klasifikovaných známkou dostatočný (4). Výsledky jednotkárov chlapcov sú na úrovni výsledkov dievčat jednotkárok. Rovnako pre skupinu dvojkárov, trojkárov, štvorkárov a päťkárov platí, že výsledky chlapcov sú na úrovni výsledkov dievčat. Priemerná známka dievčat v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení zo slovenského jazyka a literatúry (počet dievčat: 20 412) je 2,24. Priemerná známka chlapcov v 9. ročníku ZŠ na polročnom vysvedčení zo slovenského jazyka a literatúry (počet chlapcov: 21 921) je 2,88. 36,5 % dievčat malo na polročnom vysvedčení v 9. ročníku ZŠ zo slovenského jazyka a literatúry známku chválitebný (2), zatiaľ čo 38,5 % chlapcov bolo klasifikovaných známkou dobrý (3). Výsledky jednotkárov chlapcov sú na úrovni výsledkov jednotkárok dievčat. Rovnako pre skupinu dvojkárov, trojkárov, štvorkárov a päťkárov platí, že výsledky chlapcov sú na úrovni výsledkov dievčat.

6. ZNÁMKA A KRAJ Obrázok 53 znázorňuje podiel žiakov podľa známky z matematiky v krajoch. Najväčší podiel jednotkárov je v Prešovskom kraji (19,0 %), najmenší v Trenčianskom kraji (14,6 %). KE

18,3

24,4

PO

19,0

25,2

BB

15,1

24,4

ZA

14,7

26,5

NR

18,6

26,4

27,2

28,2

28,3

26,9

29,8

26,2

26,9

25,8 25,9

TN

14,6

28,6

28,6

TT

16,5

26,6

27,2

BA

16,7

28,2

0%

26,9

27,4

26,4 23,8

29,1

10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% 1

2

3

4

5

N

Obr. 53. Podiel žiakov v % podľa známky z MAT v krajoch

Priemerné úspešnosti jednotkárov sú v rámci krajov porovnateľné.


Testovanie T9-2011 – priebeh, výsledky a analýzy. 100

Úspešnosť v %

80

72,6

74,5

74,8

72,7

72,1

71,4

74,0

74,0

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

60 40 20 0 Kraj

Obr. 54. Priemerná úspešnosť jednotkárov v teste z MAT podľa kraja

Obrázok 55 znázorňuje podiel žiakov podľa známky zo SJL v krajoch. Najväčší podiel jednotkárov je v Nitrianskom kraji (19,1 %), najmenší v Žilinskom kraji. KE

18,8

27,8

30,8

21,7

PO

17,9

29,0

31,7

20,1

BB

16,0

29,4

32,2

ZA

14,3

30,8

34,6

NR

19,1

31,2

21,1 19,6

31,7

17,2

TN

14,9

32,4

33,1

18,9

TT

15,6

30,5

33,7

19,2

BA

16,4 0%

34,4 20%

33,5 40%

1

2

60% 3

4

5

14,9 80%

100%

N

Obr. 55. Podiel žiakov v % podľa známky zo SJL v krajoch

Priemerné úspešnosti jednotkárov sú v rámci krajov porovnateľné.

Úspešnosť v %

100 80

75,1

75,7

75,9

75,0

75,5

74,0

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

77,6

75,0

60 40 20 0 PO

KE

Kraj Obr. 56. Priemerná úspešnosť jednotkárov v teste zo SJL podľa kraja Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 70


7. ZNÁMKA A TYP SÍDLA Obrázok 57 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste z matematiky podľa známky a typu sídla.

40

34,9

35,3

38,6

39,6

60

48,9

48,9

60,1

59,2

80

74,2

72,0

Úspešnosť v %

100

20 0 1

2

3

4

5

Známka Vidiecke Mestské Obr. 57. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z MAT podľa známky z MAT a typu sídla

V žiadnej skupine žiakov podľa známky sme nezistili vecne významné rozdiely vo výkone žiakov vidieckych a mestských škôl. Obrázok 58 znázorňuje priemernú úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry podľa známky a typu sídla.

35,5

40

34,6

42,0 43,0

60

53,5

51,9

65,4

76,2

74,7

80

63,4

Úspešnosť v %

100

20 0 1

2

3 Známka

Vidiecké

4

5

Mestské

Obr. 58. Priemerná úspešnosť žiakov v teste zo SJL podľa známky zo SJL a typu sídla

V žiadnej skupine žiakov podľa známky sme nezistili vecne významné rozdiely vo výkone žiakov vidieckych a mestských škôl.



ZHRNUTIE Na základe porovnania výsledkov žiakov mestských a vidieckych škôl v jednotlivých krajoch sa preukázalo, že rozdiely medzi výsledkami žiakov vidieckych i mestských škôl v jednotlivých krajoch, tak v teste z matematiky ako aj v teste zo slovenského jazyka a literatúry, nie sú vecne významné. Na základe porovnania výsledkov žiakov podľa jednotlivých veľkostných kategórií škôl v rámci jednotlivých krajov sme nezistili žiadny súvis medzi veľkosťou školy, ktorú žiaci navštevujú, a ich úspešnosťou v teste z matematiky či úspešnosťou v teste zo slovenského jazyka a literatúry. Z uvedenej analýzy výsledkov vyplýva pozitívne zistenie, že náš školský systém sa na úrovni základných škôl javí, z hľadiska výkonov žiakov pri výstupe zo ZŠ v kontexte skúmaných premenných (kraj, typ sídla, veľkosť školy), ako homogénne prostredie. Nenamerali sme významné rozdiely medzi základnými školami v mestách a na vidieku. Rovnako sme nenamerali významné rozdiely medzi vidieckymi a mestskými školami v jednotlivých krajoch. Napriek uvedenému zisteniu však odporúčame zamerať pozornosť zriaďovateľov škôl a MŠVVaŠ SR na školy a okresy, ktorých vzdelávacie výsledky sú výrazne pod úrovňou národného priemeru (najmä ak je to opakované zistenie), a sústrediť podporné opatrenia práve na uvedené školy (ide prevažne o školy so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia). Štúdia OECD PISA 2009 preukázala vo výkone mestských a vidieckych škôl na Slovensku rozdiel 54 bodov, kým v krajinách OECD je rozdiel vo výkone mestských a vidieckych škôl priemerne iba 23 bodov.10 V štúdii PISA sú zahrnuté rôzne typy škôl – základné školy, odborné školy, osemročné i štvorročné gymnáziá. Rozdiel medzi mestskými a vidieckymi školami zistený OECD PISA je podmienený práve vzorkou škôl, v ktorej najlepší 15-roční žiaci sú sústredení práve v mestských osemročných a štvorročných gymnáziách, kým najslabší 15-roční žiaci sú ešte na základných školách (resp. v bývalých stredných odborných učilištiach). Testovanie 9 zahŕňa len žiakov zo základných škôl. Skupinu 15-ročných žiakov osemročných gymnázií, ktorí sú sústredení výlučne v mestách, zatiaľ testujeme iba na reprezentatívnej vzorke v rámci realizácie projektu „Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“ spolufinancovaného zo zdrojov Európskej únie.

10

Rehúš, M.: PISA 2009. Hlavné zistenia a zlyhania. 2011. http://www.ineko.sk/file_download/605 (1. 8. 2011) http://www.ineko.sk/clanky/PISA-2009-.-hlavne-zistenia-a-zlyhania Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 72

TESTOVANIE PRIEBEH, VÝSLEDKY A ANALÝZY

Recommend Documents