Technická príručka HÚL I. Návrh Úvod

Technická príručka HÚL I.

Návrh 25.11.2009

Úvod

1


Návrh 25.11.2009

Technická príručka hospodárskej úpravy lesov ( TP HÚL ) je metodický pokyn na usmernenie prác hospodárskej úpravy lesov, najmä vyhotovovania LHP. Lesné hospodárske plány určujú ciele a úlohy diferencovaného hospodárenia v lesoch najmä z hľadiska pestovania, ochrany lesov, ochrany a tvorby prírodného prostredia, ťažby dreva a plnenia funkcií lesov. Technická príručka (TP HÚL) tiež obsahuje pokyny na vykonanie prác hospodárskej úpravy lesov (najmä vyhotovenie LHP) v rámci platných zákonných nariadení, širšie rozvádza technológiu vyhotovenia LHP a prehlbuje úroveň spracovania jednotlivých častí LHP podľa požiadaviek zákona, štátnej správy LH a obhospodarovateľov lesa. Technická príručka HÚL nahrádza doterajšiu Technickú príručku HÚL , ktorú vydal Lesoprojekt, ústav pre hospodársku úpravu lesov v roku 1984 pod číslom 28-8/85pre vnútornú potrebu Lesoprojektu, ÚHÚL na podklade vtedy platných Pracovných postupov hospodárskej úpravy lesov, schválených MLVH SSR 21.7. 1981 . Dlhé obdobie ,počas ktorého sa Technická príručka HÚL 1984 používala v praxi HÚL preukázalo opodstatnenosť existencie podrobnejších technologických postupov, ako sú uvedené v pracovných postupoch HÚL. Zároveň sa však preukázala potreba jej zosúladenia so zmenenou legislatívou a s aplikáciou najnovších poznatkov vedy, výskumu a praxe pri zavedení nových technológií a postupov do prác HÚL . Pre široký rozsah problematiky HÚL rozpracovaný v Technickej príručke HÚL 1984 je účelné rozdeliť jednotlivé okruhy HÚL do viacerých publikácií, ktoré sú určené pre jednotlivé profesijné činnosti : vyhotovenie LHP, rámcové zisťovanie stavu lesov a rámcové plánovanie, lesnícka geodézia a fotogrametria a správa tematického štátneho mapového diela s obsahom lesného hospodárstva, informačný štandard HÚL a LH. Technická príručka HÚL I. bližšie konkretizuje časti Pracovných postupov HÚL 2008 , odsúhlasených MP SR pod č. 455/ 2009- 710 zo dňa 9.1.2009 , ktoré sa dotýkajú vyhotovenia LHP. TP HÚL I. vychádza z doterajších PP HÚL, Inštrukcií, Technologických postupov a je aktualizovaná na súčasne platné a aplikované právne predpisy, postupy, technológie. Ako základ zostavenia TP HÚL I. boli využité texty príslušných častí PP HÚL 2008, ktoré priamo súvisia s vyhotovovaním lesného hospodárskeho plánu (ďalej len „LHP“ resp. „plán“). Tieto boli aktualizované a doplnené tak, aby boli v súlade s platnými právnymi predpismi , najmä so zákonom NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov ( zákon NR SR č.360/ 2007 Z.z. ) (ďalej len „ zákon“), vyhláškou MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa (ďalej len „ vyhláška “), lesníckym informačným štandardom a štandardom digitálneho mapového diela lesného hospodárstva pre lesné hospodárske plány (ďalej len „LHP“), ako aj usmerneniami MP SR a NLC, resp. Lesoprojektu. Táto technická príručka HÚL I. je odporučeným postupom pre všetky fyzické a právnické osoby vyhotovujúce LHP, orgány štátnej správy LH, organizáciu poverenú úlohami HÚL, ako aj ďalšie subjekty podieľajúce sa realizácii úloh HÚL.

2


Návrh 25.11.2009

1 DEFINOVANIE POSTAVENIA A POSLANIA HÚL V DLHODOBOM ROZVOJI LH Hospodárska úprava lesov (HÚL) ako vedná disciplína a zároveň aj praktická činnosť je zameraná najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Toto poslanie, ciele a úlohy musí plniť pri veľmi zložitom zosúlaďovaní záujmov vlastníkov, resp. obhospodarovateľov lesov s verejným záujmom. Aj lesný zákon takto definuje HÚL, čím kontinuálne nadväzuje na jej dlhodobú tradíciu a nezastupiteľné miesto pri plnení strategických a koncepčných cieľov na Slovensku. Hospodárska úprava lesov je komplexná biologicko-technicko-ekonomická vedná disciplína, ktorá sa zaoberá dlhodobým a strednodobým plánovaním rozšírenej reprodukcie a účelného využívania lesného fondu, ktoré je charakterizované dlhou reprodukčnou dobou. Skúma všestranné informácie o lesnom fonde a metódy na ich zistenie a spracovanie, metódy na stanovenie dlhodobých cieľov a strednodobých úloh odpovedajúcich účelu lesného hospodárstva, priestorovú a časovú úpravu lesa, vzťahy medzi základnými ukazovateľmi lesného fondu, regulačné modely systému naturálnej produkcie lesného fondu na princípe trvalosti a nepretržitosti využívania lesov a metódy kontroly rozvoja lesného fondu a hospodárenia na lesných pozemkoch. Hospodárska úprava lesov je ale aj zároveň praktická činnosť zameraná hlavne na zisťovanie stavu a vývoja lesa, jeho produkčných schopností a ťažbových možností, prírodných, spoločenských,

3


Návrh 25.11.2009

ekologických podmienok hospodárenia, určovaní cieľov hospodárenia, sledovanie a hodnotenie vývoja lesov a plánovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch prostredníctvom lesných hospodárskych plánov pri zachovaní súladu verejnoprospešných záujmov spoločnosti a záujmov vlastníkov lesov. Praktická aplikovaná HÚL rieši a plní aj v súčasnosti široké spektrum aktivít , ktoré rozširujú pôvodné ponímanie taxácie, resp. zariaďovania lesov. Prostredníctvom HÚL, ako jedného z rozhodujúcich nástrojov odborného a trvalého hospodárenia v lesoch, sa zabezpečuje zároveň dlhodobý rozvoj lesníctva. Z legislatívneho hľadiska systém obhospodarovania lesov prostredníctvom LHP rešpektuje viaceré všeobecne záväzné predpisy, a to najmä Zákon o lesoch a k nemu prislúchajúce ostatné právne predpisy, ktorý ukladá ako povinnosť obhospodarovateľovi lesa zabezpečiť odborné hospodárenie podľa lesného hospodárskeho plánu alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára. Hospodárska úprava lesov v praxi je teda komplexná a integrovaná biologickotechnicko-ekonomická sústava rozhodnutí a činností zameraných najmä na: zisťovanie stavu lesa, určovanie cieľov hospodárenia určovanie produkčných schopností , určovanie ťažbových možností, zisťovanie a určovanie prírodných, ekonomických podmienok hospodárenia,

spoločenských,

technických,

ekologických

a

hodnotenie vývoja lesa. Výsledkom HÚL sú predovšetkým zásady vypracovania lesných hospodárskych plánov a iných diel HÚL, ktorých cieľom je zabezpečenie plnenia všetkých funkcií lesov pri zachovaní súladu verejnoprospešných záujmov spoločnosti a záujmov vlastníkov lesov Historicky, storočiami overený a potvrdený je pozitívny vplyv uplatňovania komplexnej HÚL, postavenej na základoch vedy, výskumu, stredného a vysokého školstva, na vývoj LH uplatňujúci princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov ( rast výmery lesov SR, postupná úprava drevinového zloženia k cieľovému, plnenie všetkých funkcií lesov, kategorizácia lesov,...) Cieľom trvalo udržateľného a funkčne integrovaného hospodárenia v lesoch je zabezpečenie oprávnených záujmov, požiadaviek a potrieb spoločnosti a vlastníkov lesov, t. j. optimalizácia plnenia funkcií lesov pre verejnosť a prijateľná miera podnikateľského zisku vlastníkov lesov. Toto je v celospoločenskom záujme, pretože vlastník starostlivosťou o trvalú existenciu lesa prináša spoločnosti významné služby. Pre splnenie týchto zámerov je potrebné aj v budúcnosti naďalej zabezpečovať odborné hospodárenie v lesoch podľa lesných hospodárskych plánov a prostredníctvom odborného lesného hospodára. HÚL zároveň plní strategické ciele, ako sú riadenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, riadenie udržania lesného bohatstva krajiny a jeho udržateľného využitia.

4


Návrh 25.11.2009

Z toho vyplýva nadrezortné postavenie HÚL vo väzbe na životné prostredie, hospodárstvo, územný a regionálny rozvoj.

2 LESNÉ POZEMKY Hospodárska úprava lesov sa ako praktická činnosť vzťahuje k lesným pozemkom vedeným v súbore popisných informácií katastrálneho operátu (ďalej len PIKN) v registri C katastra nehnuteľností (ďalej len „KN“), ako druh pozemku “lesný pozemok – kód 10”. Na všetkých takto vedených lesných pozemkoch sa vyhotovujú lesné hospodárske plány. Lesné pozemky sú pozemky s lesnými porastmi, pozemky dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby, pozemky na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, pozemky o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, pozemky bez lesných porastov, pozemky vyhlásené za lesné pri odstraňovaní nesúladu skutočného druhu pozemku so stavom katastra nehnuteľností. Na základe rozhodnutia príslušného obvodného lesného úrad sem patria tiež nepoľnohospodárske pozemky porastené lesnými drevinami ak plnia funkcie lesov (bývalé tzv. „biele plochy“ nachádzajúce sa mimo poľnohospodárskych pozemkov) a napokon pozemky, ktoré treba zalesniť najmä na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov, a ktoré boli vyňaté z plnenia funkcií lesov, ale dôvod na ich vyňatie zanikol. Lesné pozemky, definované ako pozemky bez lesných porastov, slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné. Ide najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky, ďalej sú to pozemky ktorých užívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská a nakoniec aj pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií.

Členenie lesných pozemkov Pre potreby hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia z hľadiska priestorového rozdelenia lesa na plošné jednotky - jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“), tiež sa členia podľa spôsobu ich obhospodarovania, podľa obhospodarovateľov, druhu obhospodarovania a druhu vlastníctva. Plochová tabuľka ako povinná súčasť LHP poskytuje prehľad o všetkých lesných pozemkoch, ich výmerách, o identifikácii na parcely KN. Základom pre vyhotovenie LHP a zostavenie plochovej tabuľky je register C KN v príslušnom katastrálnom území. V LHP zariadené lesné pozemky s lesnými porastmi sa v plochovej tabuľke zoradia v poradí podľa čísel jednotlivých dielcov a čísel a písmen čiastkových plôch v lesnom celku. Ostatné lesné pozemky sa uvedú postupne za dielcami a čiastkovými plochami. Nakoniec sa uvedú tzv. „čierne plochy“ a nezrovnalosti skutočného stavu so stavom evidovaným v registri C KN. Všetky číselné údaje plochovej tabuľky sa uvádzajú s presnosťou na m². Vždy je uvedený prienik pozemku s parcelným stavom C KN a názov katastrálneho územia, v ktorom sa príslušný pozemok nachádza. Jeden pozemok sa môže nachádzať na viacerých parcelách i vo viacerých katastrálnych územiach. Pri každej ploche je uvedený jej obhospodarovateľ, druh obhospodarovania a druh vlastníctva, pri nadštandardných objednaných výstupoch môže byť uvedený aj vlastník, resp. číslo listu vlastníctva (LV). V poznámke môžu byť uvedené podrobnejšie informácie, spresňujúce, prípadne doplňujúce údaje o pozemku, spôsobe využívania pozemku, o obhospodarovateľovi, vlastníkovi a pod.

5


Návrh 25.11.2009

Kataster nehnuteľností – základné pojmy -

Katastrálne územie – zoskupenie pozemkov, ktorých údaje sú evidované spolu a (čiastočne) nezávisle na ostatných častiach na území spravovanom jednou obecnou samosprávou List vlastníctva – záznam obsahujúci všetky verejné informácie o jednej parcele (vlastníci, plochy, spôsob, účel využívania). Zároveň obsahuje informácie o obmedzeniach v nakladaní s nehnuteľnosťou, tzv. ťarchách a vecných bremenách, (úver, povinnosť strpieť na pozemku napr. spoločný priechod, verejný chodník, cestu, inžinierske siete – kanalizáciu, vodovod a pod.). Na jednom liste vlastníctva môžu byť zapísané viaceré nehnuteľnosti. Ide o rovnaký vlastnícky vzťah k nim. Register C – eviduje parcely KN, ktorých hranice sú v teréne reálne, zanateľné a zobrazené na katastrálnej mape. Register E – eviduje pôvodné parcely zapísané v KN, ktorých hranice nie sú v teréne znateľné. Ako vysvetľujúci príklad sa uvádza prípad bývalých súkromných políčok s rozoranými medzami do veľkých družstevných lánov. Nevieme, kde presne parcela v družstevných lánoch nachádza a vlastnícke vzťahy sú evidované v pôvodnom stave na podľa písomného určeného operátu (pozemková kniha, pozemkový kataster, osadnícky elaborát, komasačné hárky) a graficky podľa mapy určeného operátu (pozemkovoknižná mapa, mapa pozemkového katastra, komasačná mapa a pod.). Zápisom registra a prevzatím jeho grafickej časti vzniká integrovaná katastrálna mapa ako prienik parciel registra C KN a E KN.

-

-

2.1

Členenie pozemkov podľa priestorového rozdelenia

Pozemky (časti pozemkov, plochy) sú na lesníckych mapách označené a uvedené v plochovej tabuľke nasledovne: - Lesné porasty sú označené príslušným číslom dielca, prípadne príslušným číslom dielca s písmenom čiastkovej plochy, alebo aj číslom porastovej skupiny ak je vytvorená. V plochovej tabuľke sú JPRL zoradené v poradí podľa čísel v LC (porastové skupiny sa v prehľadoch neuvádzajú). - Lesné škôlky, prípadne fóliovníky majú samostatné číslovanie v indexe písmen (napr.: Š1). - Plochy produktovodov sú označené tiež samostatným očíslovaním v indexe písmena (napr.: E1, R1). - Ďalšie ostatné lesné pozemky majú svoje poradové čísla. - Očíslované sú aj tzv. čierne plochy s uvedením skratky č. p (napr.: č. p. 1). - V nadštandardných objednaných prehľadoch sa môžu uviesť aj poľnohospodárske a iné pozemky v užívaní obhospodarovateľov pre ktorých sa vyhotovuje LHP, podľa druhov pozemkov vedených v C KN. Týmto spôsobom sa vyhotovovali prehľady plôch v minulosti.

2.2

Členenie pozemkov podľa spôsobu využívania

Zjednodušene sa lesné pozemky členia na: 1. porastovú plochu: - pozemky s lesnými porastmi pozemky, - pozemky dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby, 2. neporastovú plochu – pozemky mimo lesných porastov:

6


-

-

Návrh 25.11.2009

ostatné lesné pozemky: •

pozemky na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,

•

pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,

pozemky s nesúladom druhu pozemku – tzv. čierne plochy.

0 - Lesné porasty Patria sem tieto pozemky: -

-

-

lesné porasty - pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia na plnenie funkcie lesov, holiny - pozemky na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené úmyselnou alebo náhodnou ťažbou - s cieľom ich obnovy a ostatné holiny, pozemky, na ktorých sa dočasne alebo trvale nachádza nespracované stojace alebo ležiace kalamitné drevo (holina), pozemky, na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním, pozemky určené na zalesnenie, ktoré orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhlásil za lesné pozemky alebo boli vyhlásené podľa osobitných predpisov a zalesnenie určené rozhodnutím nadobudlo platnosť, plochy približovacích ciest (zvážnice) a rozdeľovacích priesekov do šírky 4 m (vrátane), dočasné lesné skládky, ktoré sa počas platnosti LHP zalesnia, plantáže vianočných stromčekov, ktoré budú počas platnosti LHP zrušené a zalesnené, plochy priemyselných plantáži, pozemky určené na zalesnenie, ktoré orgán štátnej správy vyhlásil za lesné pozemky a určil zalesnenie rozhodnutím, ktoré nadobudlo platnosť, pozemky, ktoré sú uvedené v súbore PIKN ako druh pozemku "lesný pozemok - kód 10", s charakteristikou spôsobu využívania nehnuteľnosti - pozemky dočasne vyňaté z lesného pôdneho fondu, s kódom spôsobu využívania pozemku ..3, ktorých doba vyňatia uplynie pred ukončením platnosti LHP, plochy riedkolesí pre poľovné hospodárenie, navrhnuté v súlade s príslušným prieskumom, pozemky, ktoré vznikli (pribudli) ako lesné pozemky v KN, resp. lesné pozemky doteraz riešené ako „zalesniteľné“ čierne plochy, iné pozemky zaradené do plochy lesných porastov. 1 - Lesné škôlky

Patria sem škôlky a fóliovníky, vrátane manipulačných priestorov mimo plota. V poznámke plochovej tabuľky sa v prípade zradeného fóliovníka uvedie označenie F. Do lesných škôlok sa zaradia: -

lesné škôlky, fóliovníky, manipulačné priestory mimo plota (komposty a pod.), ktorých plocha sa osobitne uvedie len v poznámke, v položke škôlky sa uvedie celá plocha škôlky aj s manipulačnou plochou, s označením MP a výmerou (napr.: MP 0,65). 2 – Lesné semenné sady, semenné plantáže Patria sem lesné semenné sady alebo semenné plantáže.

7


Návrh 25.11.2009

3 – Rozdeľovac ie prieseky Patria sem rozdeľovacie prieseky so šírkou nad 4 m. 4 - Lesné cesty Patria sem lesné cesty so šírkou nad 4 m. Iné cesty sa v plochobej tabuľke neuvádzajú. -

1 L Odvozné, 2 L Odvozné, 3 L Trvalé približovacie. Zatriedenie cesty si vyžaduje inventarizáciu lesnej cestnej siete (ďalej len „LCS“), potrebné je rozhodnúť, či sa zatriedenie vykoná pre plochovú tabuľku a kto a ako zatriedenie vykoná. - Lesné cesty 1. triedy sú odvozné cesty umožňujúce svojim priestorovým usporiadaním a technickou vybavenosťou celoročnú prevádzku. Cesty sú vybavené vozovkou z rôznych stavebných materiálov a odvodňovacími zariadeniami. Minimálna šírka jazdného pruhu je 3,0 m, voľná šírka koruny cesty minimálne 4,0 m. Maximálny pozdĺžny sklon nivelety cesty je 10 %, v extrémnych horských polohách na niektorých úsekoch najviac 12 %. - Lesné cesty 2. triedy sú odvozné cesty umožňujúce svojim priestorovým usporiadaním a nevyhnutnou technickou vybavenosťou aspoň sezónnu prevádzku. Povrch cesty je podľa únosnosti podložných zemín vybavený prevádzkovým spevnením alebo jednoduchou vozovkou s prašným povrchom a odvodňovacími zariadeniami. Na únosných podložiach môžu byť cesty aj bez prevádzkového spevnenia. Minimálna šírka jazdného pruhu je 3,0 m, voľná šírka cesty minimálne 4,0 m. Maximálny pozdĺžny sklon nivelety cesty závisí od morfológie terénu, od druhu podložných zemín, ich únosnosti a druhu spevnenia povrchu, nemá však presiahnuť hodnotu 12 %. - Lesných cesty 3. triedy sú lesné cesty 3L, trvalé približovacie cesty a zvážnice. Slúžia na vývoz a približovanie dreva z porastov. Sú zjazdné pre traktory, špeciálne vývozné a približovacie prostriedky a pod. V priaznivých podmienkach je možný aj odvoz dreva. Pozdĺžny sklon sa pri tejto kategórii pohybuje aj nad 12%. Obmedzujúcim faktorom je únosnosť podložných zemín a ich náchylnosť na eróziu. Povrch môže byť vybavený prevádzkovým spevnením, čiastočným prevádzkovým spevnením alebo je bez spevnenia. Technická vybavenosť neexistuje, alebo je obmedzená len na čiastočné spevnenie povrchu, zlepšenie nosnosti podložia a na nevyhnutné odvodnenie. LCS sa podrobne člení v zmysle STN 73 6108. Členenie je uvedené v Prílohe č. 1 Pracovných postupov HÚL. 5 - Lesné sklady Ide o sklady a skládky, ktoré sú zriadené na lesných pozemkoch minimálne na dobu platnosti LHP. Patria sem aj odvozné miesta. 61, 62 - Pozemky so špecifickým zameraním Patria sem pozemky so špecifickým zameraním zriadené na pozemkoch, ktoré sú vedené v súbore PIKN, ako druh pozemku "lesný pozemok - kód 10". Všetky pozemky so špecifickým zameraním musia byť v súlade s príslušným prieskumom, resp. musia byť odsúhlasené príslušným orgánom štátnej správy. Ako pozemky so špecifickým zameraním sa zriaďujú tieto pozemky:

a) Pozemky slúžiace poľovnému hospodáreniu 8


-

Návrh 25.11.2009

políčka pre zver, lúčky pre zver, strelecké linky s čelom pohonu a pod. v uznaných zverníkoch a bažantniciach, ohryzové plochy pre zver.

b) Pozemky tvorby a ochrany prírodného prostredia -

-

-

rekreačné miesta: o vyhliadkové miesta, o plochy na stanovanie, o oddychové plochy s prístreškami a ohniskami, pozemky, ktorých zriadenie si vyžaduje ochrana prírody, napr. holiny s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov, prírodných útvarov, ktorých existenciu by ohrozovalo zalesnenie takýchto pozemkov a hospodárenie na týchto pozemkoch, rašeliniská (neťažené), sutiny, skaly, prameniská, trvale zamokrené lesné pozemky a pod. iné. 7 - Produktovody

Uvedie sa výmera líniových stavieb podzemných aj nadzemných, ktoré majú odlesnené ochranné pásmo alebo jeho časť, najmenej v šírke 4 m. Produktovody sa členia na: a) b) c) d) e) f)

elektrovody, plynovody, teplovody, ropovody, vodovody, iné produktovody.

a) Elektrovody Ako elektrovody sa zariaďujú časti lesných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú elektrické zariadenia. Problematiku elektrických zariadení upravuje „zákon o energetike“. Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch - od 1 kV do 35 kV vrátane, -

rovín

od

krajných

vodičov

pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m, pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých priesekoch 2 m, pre zavesené káblové vedenie 1 m, od 35 kV do 110 kV vrátane 15 m, od 110 kV do 220 kV vrátane 20 m, od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m, nad 400 kV 35 m.

9

je

pri

napätí:


Návrh 25.11.2009

Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 35 kV do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je okrem iného zakázané: -

vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m, vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou. Pre obhospodarovanie lesných pozemkov platia tieto obmedzenia:

-

-

vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpečené, že tieto porasty pri páde nemôžu poškodiť vodiče vzdušného vedenia. vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia (vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej od krajného vodiča nadzemného elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu).

Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je: -

pri napätí do 110 kV vrátane vedenia regulačnej techniky - 1 m. pri napätí nad 110 kV - 3 m. V ochrannom pásme podzemného elektrického vedenia je zakázané:

a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké mechanizmy, b) vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k elektrickému vedeniu. vysádzať trvalé porasty. Ochranné

pásma

majú

aj

elektrické

stanice

vonkajšieho

vyhotovenia

a) s napätím 110 kV a viac je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice, b) s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice, c) s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickej stanice na výmenu technologických zariadení. V ochrannom pásme elektrickej stanice vymedzenej je zakázané vykonávať činnosti, pri ktorých je ohrozená bezpečnosť osôb, majetku a spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky elektrickej stanice.

10


Návrh 25.11.2009

V blízkosti všetkých ochranných pásiem elektrických zariadení je osoba, ktorá zriaďuje stavby alebo vykonáva činnosť, ktorou sa môže priblížiť k elektrickým zariadeniam, povinná vopred oznámiť takúto činnosť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a vlastníkovi priameho vedenia a dodržiavať nimi určené podmienky.

Všetky uvedené ochranné pásma sa mapujú v lesníckych mapách a uvádzajú v plochovej tabuľke ako elektrovody. Sú to pozemky zriadené rozhodnutím orgánu ŠS ako: -

ochranné pásmo elektrovodu bez bezlesia ochanné pásmo elektrovodu - bezlesie, holina.

Elektrovody sa vo všetkých lesníckych mapách a plochovej tabuľke označia písmenom E a indexom pri písmene vyjadrujúcom poradové číslo elektrovodu v príslušnej časti lesov (LHC, LC), takto: E1, E2 ............ En. Pri obnovách LHP vyhotovovateľ postupuje podľa týchto zásad: a) Obhospodarovateľ príslušných lesných pozemkov poskytne podkaldy o elektrických zariadeniach, najmä údaje o napätí a grafické údaje. Tieto podklady obhospodarovateľ lesa poskytne už pre vyhotovenie predbežnej správy. Ak neposkytne obhospodarovateľ a prevádzkovateľ elektrických zariadení údaje ako podklad k predbežnej správe, uvedie sa požiadavka v protokole, s termínom dodania týchto údajov. b) V prípade, že obhospodarovateľovi lesných pozemkov sú takéto podklady nedostupné, orgán štátnej správy požiada, resp. určí povinnosť, aby organizácie vykonávajúce prevádzkovanie elektrických zariadení poskytli vyhotovovateľovi podklady o vytýčení elektrovodov a v prípade potreby vyznačili v teréne ochranné pásma v takom termíne, aby ich bolo možné do ukončenia terénnych prác zariaďovateľom overiť. Termín navrhne vyhotovovateľ LHP. c) Ochranné pásma elektrovodov musia zodpovedať zákonným kritériám. V prípade nesúladu skutočného stavu ochranných pásiem s kritériami podľa „zákona o energetike“, ktoré vyhotovovateľ zistí na základe vizuálneho posúdenia, upozorniť príslušný orgán štátnej správy a obhospodarovateľa na túto skutočnosť. e) Vyhotovovateľ LHP overuje v teréne vyznačenie ochranných pásiem elektrovodov prevádzkovateľom a na základe zistených skutočností tieto vymapuje. f) Ak sa zväčší plocha elektrovodu oproti doteraz platnému LHP, kde bola doteraz zariadená ako plocha lesných porastov, uvedie sa v LHP v príslušnom elektrovode s predpisom odpovedajúcim stavu porastu na príslušnej ploche a zákonným kritériám ochranného pásma. Uvedie sa tu tiež zásoba, ktorú treba vyťažiť v dôsledku zmeny veľkosti ochranného pásma. g) V prípadoch, keď vyhotovovateľ v priebehu vypracovania LHP zistí, že ochranné pásmo elektrovodu je väčšie ako je stanovené v „zákone o energetike„, vyhotovovateľ LHP v pláne hospodárskych opatrení zariadi túto plochu ako holinu a predpíše na zalesnenie. h) V prípade, že nebudú poskytnuté údaje o zriadení elektrovodov do 30. júna posledného roku platnosti LHP a nebudú vyznačené ochranné pásma, vyhotovovateľ LHP zariadi elektrovody podľa skutočného stavu v teréne. i) Všetky elektrovody sa očíslujú za príslušný LC a to tak, aby každá časť elektrovodu pri priebehu pozemkami rôznych obhospodarovateľov mala samostatné číslo aj pri zmene obhospodarovateľa v rámci príslušného LC. V prípadoch, kde nebudú hranice obhospodarovateľov identifikovateľné, v teréne nevyznačené, zmeny obhospodarovateľov sú veľké, resp. sa striedajú užívatelia na relatívne malej ploche, mapovanie a následné číslovanie by bolo neprehľadné, od mapovania podľa obhospodarovateľov sa môže upustiť. Spôsob mapovania a číslovanie elektrovodov sa navrhne v predbežnej správe vyhotovovateľom LHP. O definitívnom postupe pri mapovaní a číslovaní sa rozhodne pri protokole.

11


Návrh 25.11.2009

k) Predmetom mapovania a evidovania v plochovej tabuľke sú všetky elektrovody bez ohľadu na šírku ich ochranného pásma. l) Zástupcov fyzických, resp. právnických osôb prevádzkujúcich elektrické zariadenia pozve orgán ŠS LH na konanie protokolu o vyhotovení LHP. Pri mapovaní sa v LDM zistí výmera 4 m pásu po jednej strane podpôr, ktorý je vždy holinou. Plocha tohto pásu bezlesia - holiny sa zapíše plochovej tabuľke v poznámke napríklad takto: bezlesie 0,75 ha a plocha ostatného ochranného pásma sa rozpíše len v poznámke. V položke elektrovod bude uvedená plocha celého elektrovodu.

b) Plynovody Ako plynovody sa zariaďujú časti pozemkov, na ktorých sa nachádzajú plynárenské zariadenia. Prolematiku plynárenských zariadení upravuje „zákon o energetike“. Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú v lesných priesekoch, cez ktoré sú vedené plynárenské zariadenia prevádzkované s tlakom nad 0,4 MPa, sú povinní umožniť prevádzkovateľovi siete a prevádzkovateľovi ťažobnej siete zachovať voľné pásy v šírke 2 m na obe strany od osi plynovodu distribučnej siete a ťažobnej siete a v šírke 5 m na obe strany od osi plynovodu prepravnej siete a plynovodu, ktorý je súčasťou zásobníka. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm, c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm, d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0, 4 MPa, f) 8 m pre technologické objekty, g) 150 m pre sondy, h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmene a) až g). Na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb je určené bezpečnostné pásmo. Bezpečnostným pásmom je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je: a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0, 4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0, 4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm, d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, e) 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm, f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm,

12


Návrh 25.11.2009

g) 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch, i) 250 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmene a) až h). Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribučnej siete. Pri vyhotovovaní LHP platia nasledovné zásady: a) Obhospodarovateľ príslušných lesných pozemkov poskytne podklady o zriadení plynovodov najmä o svetlosti potrubia, tlaku plynu v potrubí a grafických podkladov. Tieto podklady obhospodarovateľ lesa poskytne už pre vyhotovenie predbežnej správy. Ak neposkytne obhospodarovateľ a zriaďovateľ plynovodov údaje ako podklad k predbežnej správe uvedie sa požiadavka v základnom protokole s termínom dodania týchto údajov. b) V prípade, že obhospodarovateľovi lesných pozemkov sú tieto podklady nedostupné, orgán štátnej správy požiada, resp. určí povinnosť aby organizácie vykonávajúce prevádzkovanie plynovodov poskytli vyhotovovateľovi podklady o vytýčení plynovodov a v prípade potreby vyznačili v teréne ochranné pásma podľa grafických podkladov v takom termíne, aby ich bolo možné do ukončenia terénnych prác zariaďovateľom overiť. Termín navrhne vyhotovovateľ. c) V prípade nesúladu skutočného stavu ochranných pásiem so zákonnými kritériami, ktoré vyhotovovateľ zistí na základe vizuálneho posúdenia, upozorniť orgán štátnej správy a obhospodarovateľa na túto skutočnosť. d) Vyhotovovateľ LHP overuje v teréne vyznačenie ochranných pásiem plynovodov prevádzkovateľom a na základe zistených skutočností tieto vymapuje. e) Ak sa zväčší plocha plynovodu oproti doteraz platnému LHP, kde bola zariadená ako plocha lesných porastov, uvedie sa v LHP v príslušnom plynovode s predpisom odpovedajúcom stavu porastu na príslušnej ploche a kritériám ochranného pásma. Uvedie sa tiež zásoba, ktorú treba vyťažiť v dôsledku zmeny veľkosti ochranného pásma. f) V prípadoch, keď vyhotovovateľ LHP zistí, že ochranné pásmo plynovodu je väčšie ako je stanovené, zariadi túto plochu ako holinu a predpíše v LHP v pláne hospodárskych opatrení na zalesnenie. g) V prípade, že nebudú poskytnuté údaje o zriadení plynovodov do 30. júna posledného roku platnosti LHP a nebude vyznačené ochranné pásmo, vyhotovovateľ zariadi plynovody podľa skutočného stavu v teréne. h) Zástupcov fyzických resp. právnických osôb prevádzkujúcich rozvody plynu orgán ŠS LH a prizve na konanie základného protokolu. Všetky plynovody sa v lesníckych mapách a plochovej tabuľke označia písmenom P a indexom pri písmene vyjadrujúcom poradové číslo plynovodu v príslušnej časti lesov (LHC, LC) takto: P1, P 2 ............ Pn. V poznámke plochoverj tabuľky sa uvedie označenie P.

c) Teplovody Ako teplovody sa zariaďujú časti pozemkov, na ktorých sú tepelné zariadenia. Problematiku upravuje „zákon o tepelnej energetike“. Na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti tepelného zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života, zdravia osôb a majetku.

13


Návrh 25.11.2009

Ochranné pásmo zariadení na výrobu alebo rozvod tepla po odovzdávaciu stanicu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto zariadenie. Táto vzdialenosť je: a) v zastavanom území na každú stranu 1 m, b) mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m a na druhú stranu 1 m, podľa určenia držiteľa povolenia na rozvod tepla. Ochranné pásmo odovzdávacej stanice tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 3 m kolmo na oplotenú alebo na obmurovanú hranicu objektu stanice; odovzdávacou stanicou sa rozumie časť sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na zmenu parametrov (najmä tlaku a teploty) odovzdanej teplonosnej látky, na hodnoty a účely potrebné na jeho ďalšie využitie (najmä distribúciu, prípravu teplej úžitkovej vody a na technologické účely). Ochranné pásmo rozvodu tepla za odovzdávacou stanicou je vymedzené zvislými rovinami vedenými po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto zariadenie len v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu plynulosti dodávky tepla a bezpečnosti prevádzky zariadenia, a to najviac: a) v zastavanom území na každú stranu 1m, b) mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m a na druhú stranu 1 m, podľa určenia držiteľa povolenia na rozvod tepla. V ochranných pásmach je bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa povolenia na rozvod tepla zakázané vykonávať: a) činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení, plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky a údržby alebo pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb, život alebo zdravie osôb a majetok (najmä práce s horľavinami a výbušninami alebo ich uskladňovanie, prejazdy ťažkých mechanizmov), b) stavebné práce a výsadbu trvalých porastov. V priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné pásma je zakázané umiestňovať stavby, technické zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení alebo plynulosť, a bezpečnosť jej prevádzky (najmä výstavbu plynojemov stožiarov, vykonávanie trhacích a búracích prác). Pre obhospodarovanie lesných pozemkov platí nasledovné obmedzenie: v ochranných pásmach je, bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa licencie na rozvod tepla, zakázané vykonávať výsadbu trvalých porastov. Pri obnovách LHP vyhotovovateľ má postupovať pri overení ochranných pásiem teplovodov podľa týchto zásad: a) Obhospodarovateľ príslušných lesných pozemkov poskytne podklady o zriadení teplovodov najmä o tom či je teplovod primárneho alebo sekundárneho rozvodu a grafických podkladov. Tieto podklady obhospodarovateľ lesa poskytne už pre vyhotovenie predbežnej správy. Ak neposkytne obhospodarovateľ a zriaďovateľ teplovodov údaje ako podklad k predbežnej správe, uvedie sa požiadavka v základnom protokole, s termínom dodania týchto údajov. b) V prípade, že obhospodarovateľovi lesných pozemkov sú tieto podklady nedostupné prostredníctvom orgánu štátnej správy požiadať resp. určiť povinnosť organizácii vykonávajúcej prevádzkovanie teplovodov, aby poskytli vyhotovovateľovi podklady o vytýčení teplovodov a v prípade potreby vyznačili v teréne ochranné pásma podľa grafických podkladov v takom termíne, aby ich bolo možné do ukončenia terénnych prác vyhotovovateľom overiť. Termín navrhne vyhotovovateľ LHP. c) Ochranné pásma teplovodov musia zodpovedať zákonným kritériám. d) V prípade zistenia nesúladu skutočného stavu ochranných pásiem so zákonnými kritériami je potrebné upozorniť príslušný orgán štátnej správy a obhospodarovateľa na túto skutočnosť. e) Vyhotovovateľ LHP overuje v teréne vyznačenie ochranných pásiem teplovodov a na základe zistených skutočností tieto zmapuje.

14


Návrh 25.11.2009

f) Ak nezodpovedá šírka ochranného pásma rozmerom a je zariadená ako plocha lesných porastov, uvedie sa v LHP s návrhom na vyrúbanie s uvedením zásoby navrhnutej na vyťaženie. g) V prípadoch, ak je ochranné pásmo väčšie, vyhotovovateľ LHP v pláne hospodárskych opatrení zariadi plochu prevyšujúcu plochu vyplývajúcu z rozmerov ochranného pásma ako holinu a predpíše v LHP na zalesnenie. h) V prípade, že nebudú poskytnuté údaje o zriadení teplovodov do 30. júna posledného roku platnosti LHP a nebude vyznačené ochranné pásmo, vyhotovovateľ LHP zariadi teplovody podľa skutočného stavu v teréne. i) Zástupcov fyzických resp. právnických osôb prevádzkujúcich teplovody orgán ŠSLH a P prizve na konanie základného protokolu. Všetky teplovody sa v lesníckych mapách a plochovej tabuľke označia písmenom P a indexom pri písmene vyjadrujúcom poradové číslo teplovodu v príslušnej časti lesov (LHC, LC), takto: P1, P2 ............ Pn. V poznámke plochovej tabuľky sa uvedie označenie T.

d) Ropovody Ako ropovody sa zariaďujú časti pozemkov ak sú na nich prevádzkované potrubia na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy (ďalej len "potrubie"). Problematiku upravuje „zákon o energetike“. Ochranné pásmo potrubia je priestor v blízkosti potrubia, ktorý je určený na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zabezpečenie bezpečnosti osôb a majetku. Vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme sú povinní zdržať sa všetkého, čo by mohlo poškodiť potrubie a ohroziť plynulosť a bezpečnosť prevádzky. Ochranné pásmo potrubia, okrem ochranného pásma potrubia na prepravu ropy z miesta ťažby do miesta spracovania, je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia. Ochranné pásmo potrubia na prepravu ropy z miesta ťažby do miesta spracovania je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 100 m po oboch stranách od osi potrubia. Vykonávať činnosti v ochrannom pásme potrubia na prepravu ropy z miesta ťažby do miesta spracovania môžu fyzické alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa potrubia. V ochrannom pásme potrubia je zakázané zriaďovať objekty osobitnej dôležitosti, ťažné jamy prieskumných a ťažobných podnikov a odvaly. V ochrannom pásme potrubia, okrem ochranného pásma potrubia na prepravu ropy z miesta ťažby do miesta spracovania, je zakázané do vzdialenosti: a) 200 m od osi potrubia stavať na vodnom toku mosty a vodné diela, b) 150 m od osi potrubia pozdĺž potrubia súvisle zastavovať pozemky, stavať ďalšie dôležité objekty a budovať železničné trate, c) 100 m od osi potrubia stavať akékoľvek stavby, d) 50 m od osi potrubia stavať kanalizačnú sieť, e) 20 m od osi potrubia stavať potrubie na prepravu iných látok s výnimkou horľavých látok I. a II. triedy, f) 10 m od osi potrubia vykonávať činnosti, najmä výkopy, sondy, odpratávanie a navršovanie zeminy a vysádzanie stromov, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť potrubia a plynulosť prevádzky. Pri obnovách LHP vyhotovovateľ má postupovať pri overení ochranných pásiem ropovodov podľa týchto zásad: a) Obhospodarovateľ príslušných lesných pozemkov poskytne podklady o zriadení ropovodov najmä o tom či je potrubie vybudované podľa grafických podkladov. Tieto podklady obhospodarovateľ lesa poskytne už pre vyhotovenie predbežnej správy. Ak neposkytne obhospodarovateľ lesa albo prevádzkovateľ potrubia údaje ako podklad k predbežnej správe, uvedie sa požiadavka v základnom protokole, s termínom dodania týchto údajov.

15


Návrh 25.11.2009

b) V prípade, že obhospodarovateľovi lesných pozemkov sú tieto podklady nedostupné prostredníctvom orgánu štátnej správy požiadať resp. určiť povinnosť organizácii vykonávajúcej prevádzkovanie potrubia, aby poskytli vyhotovovateľovi podklady o vytýčení potrubia a v prípade potreby vyznačili v teréne ochranné pásma podľa grafických podkladov v zmysle projektu v takom termíne, aby ich bolo možné do ukončenia terénnych prác vyhotovovateľom overiť. Termín navrhne vyhotovovateľ LHP. c) Ochranné pásma potrubia musia zodpovedať kritériám uvedeným v projektovej dokumentácii. d) V prípade nesúladu skutočného stavu ochranných pásiem s kritériami uvedenými v projekte alebo v zákone o ennergetike, ktoré vyhotovovateľ zistí , upozorniť príslušný orgán štátnej správy a obhospodarovateľa na túto skutočnosť. e) Vyhotovovateľ LHP overuje v teréne vyznačenie ochranných pásiem potrubia a na základe zistených skutočností tieto zmapuje. f) Ak nezodpovedá šírka ochranného pásma rozmerom uvedeným v projekte a je zariadená ako plocha lesných porastov, uvedie sa v LHP s návrhom na vyrúbanie s uvedením zásoby navrhnutej na vyťaženie. g) V prípadoch, ak je ochranné pásmo väčšie ako je uvedené v príslušných ustanoveniach projektu alebo v zákone o energetike, vyhotovovateľ LHP v pláne hospodárskych opatrení zariadi plochu prevyšujúcu plochu vyplývajúcu z rozmerov ochranného pásma uvedených v projekte ako holinu a v LHP predpíše na zalesnenie. h) V prípade, že nebudú poskytnuté údaje o zriadení potrubia do 30. júna posledného roku platnosti LHP a nebude vyznačené ochranné pásmo, vyhotovovateľ LHP postupuje podľa skutočného stavu v teréne a zákona o energetike. i) Zástupcov fyzických resp. právnických osôb prevádzkujúcich potrubie orgán ŠS LH prizve na konanie základného protokolu. Všetky potrubia sa v lesníckych mapách a plochovej tabuľke označia písmenom P a indexom pri písmene vyjadrujúcom poradové číslo ropovodu v príslušnej časti lesov (LHC, LC), takto: P1, P2 ............ Pn. V poznámke plochovej tabuľky sa uvedie označenie R (ropovody).

e) Vodovody Ako vodovody sa zariaďujú časti pozemkov. Problematiku vodovodov upravuje „vodný zákon“ a „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“. Pri povoľovaní výstavby vodovodných potrubí, verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany: a) 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm, b) 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. V pásme ochrany je zakázané: a) vykonávať zemné práce, stavby, umiestňovať konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať, činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav, b) vysádzať trvalé porasty, c) umiestňovať skládky, d) vykonávať terénne úpravy. Pri obnovách LHP vyhotovovateľ má postupovať pri overení ochranných pásiem vodovodov podľa týchto zásad:

16


Návrh 25.11.2009

a) Obhospodarovateľ príslušných lesných pozemkov poskytne podklady o zriadení vodovodov najmä o tom či je vodovod vybudovaný podľa grafických podkladov. Tieto podklady obhospodarovateľ lesa poskytne už pre vyhotovenie predbežnej správy. Ak neposkytne obhospodarovateľ a zriaďovateľ vodovodov údaje ako podklad k predbežnej správe, uvedie sa požiadavka v základnom protokole, s termínom dodania týchto údajov. b) V prípade, že obhospodarovateľovi lesných pozemkov sú tieto podklady nedostupné prostredníctvom orgánu štátnej správy požiadať resp. určiť povinnosť organizácii vykonávajúcej prevádzkovanie vodovodov, aby poskytli vyhotovovateľovi podklady o vytýčení vodovodov a v prípade potreby vyznačili v teréne ochranné pásma podľa grafických podkladov v takom termíne, aby ich bolo možné do ukončenia terénnych prác vyhotovovateľom overiť. Termín navrhne vyhotovovateľ LHP. c) Pásma ochrany vodovodov musia zodpovedať kritériám uvedeným v projektovej dokumentácii alebo krtériám poľa zákona. d) V prípade nesúladu skutočného stavu ochranných pásiem s kritériami uvedenými v projekte alebo podľa zákona, ktoré vyhotovovateľ zistí, upozorniť príslušný orgán štátnej správy a obhospodarovateľa na túto skutočnosť. e) Vyhotovovateľ LHP overuje v teréne vyznačenie ochranných pásiem vodovodov a na základe zistených skutočností tieto zmapuje. f) Ak nezodpovedá šírka ochranného pásma rozmerom uvedeným v projekte a je zariadená ako plocha lesných porastov, uvedie sa v LHP s návrhom na vyrúbanie s uvedením zásoby navrhnutej na vyťaženie. g) V prípadoch, ak je ochranné pásmo väčšie ako je uvedené v príslušných ustanoveniach projektu, vyhotovovateľ LHP v pláne hospodárskych opatrení zariadi plochu prevyšujúcu plochu vyplývajúcu z rozmerov ochranného pásma uvedených v projekte ako holinu a predpíše v LHP na zalesnenie. h) V prípade, že nebudú poskytnuté údaje o zriadení teplovodov do 30. júna posledného roku platnosti LHP a nebude vyznačené ochranné pásmo, vyhotovovateľ LHP zariadi vodovody podľa skutočného stavu v teréne. i) Zástupcov fyzických, resp. právnických osôb prevádzkujúcich ropovody orgán ŠSLH a P prizve na konanie základného protokolu. Všetky vodovody sa v lesníckych mapách a plochovej tabuľke označia písmenom P a indexom pri písmene vyjadrujúcom poradové číslo ropovodu v príslušnej časti lesov (LHC, LC), takto: P1, P2 ............ Pn. V poznámke plochovej tabuľky sa uvedie označenie V.

f) Iné produktovody Ako iné produktovody sa zariaďujú časti pozemkov, užívané ako produktovory so zariadeniami neuvedenými v predchádzajúcom texte. Postupuje sa podľa projektovej dokumentácie. Iné produktovody sa v lesníckych mapách a v plochovej tabuľke označia písmenom P a indexom pri písmene vyjadrujúcom poradové číslo produktovodu v príslušnej časti lesov (LHC, LC), takto: P1, P2 ............Pn. V poznámke plochovej tabuľky sa uvedie označenie O (ostatné produktovody). Na lesných pozemkoch sa môžu nachádzať aj elekronické komunikačné zariadenia. Problematiku upravuje „zákon o elektronických komunikáciách“. Na ochranu týchto vedení sa tiež zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vedenia je široké 1,5 m od osi jeho trasy a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie. V ochrannom pásme je zakázané umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, a vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb. Toto ochranné pásmo sa v lesníckych mapách nemapuje a v plochovej tabuľke neuvádza. Existencia elektrokominikačného zariadenia

17


Návrh 25.11.2009

v lesnom poraste a jeho ochranného pásma sa uvedie v doplnku k opisu dielcov a plánu hospodárskych opatrení v LHP. 8 - Neúrodné lesné pozemky Medzi neúrodné lesné pozemky sa zaraďujú časti pozemkov spravidla o výmere nad 0,30 ha, ale aj menšie, ak je ich veľký počet a ich výmera významne ovplyvní hospodárenie (zníženie zakmenenia a pod.). Sú to plochy tohto charakteru: -

zaujaté bralami, škrapami, vystupujúcou materskou horninou, skalné morény, sutiny, skalné štíty, výmole alebo iné plochy s obnaženou meterskou horninou, strže, závrty v krasových územiach neporastené lesnými drevinami a nezalesniteľné, 9 - Vysokohorské pozemky

Medzi vysokohorské pozemky patria časti pozemkov nad hornou hranicou stromovej vegetácie. Sú to: -

vysokohorské pozemky s trvalým trávnym porastom nad hornou hranicou stromovej vegetácie, hole s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií; 10 - Iné lesné pozemky Medzi iné lesné pozemky sa zaraďujú tieto pozemky:

-

-

trvale oplotené alebo neoplotené priehony pre dobytok, trvale zamokrené a z toho dôvodu nezalesniteľné pozemky, vodné plochy na lesných pozemkoch, ktoré slúžia hospodáreniu v lesoch a sú pre jeho činnosť nevyhnutné (napr. protipožiarne nádrže), pozemky, ktoré slúžia pre prevádzku vodohospodárskych zariadení, lesotechnických meliorácií a zahrádzania bystrín, ochranné hrádze, plochy bez stromovia pozdĺž lesných ciest, aby nedochádzalo k zatieneniu a zamokreniu telesa cesty a k neprehľadnosti na cestách, lesné pozemky, na ktorých sú postavené chaty - "lesný pozemok - kód 10" s charakteristikou spôsobu využívania nehnuteľnosti lesné pozemky, na ktorých sú postavené chaty - kód 26 a lesné pozemky s uvedením iného spôsobu využitia ak sú na nich v skutočnosti chaty postavené, kameňolomy, štrkoviská, pieskoviská, rašeliniská s ťažbou rašeliny, zriadené na lesných pozemkoch, pozemky bez lesných porastov ešte nemenované, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú preň nevyhnutné, napr. expedičné sklady a pod., zjazdovky a pod., plochy pod sedačkovými a lyžiarskymi vlekmi, dočasne vyňaté lesné pozemky, ktoré sú uvedené v súbore PIKN, ako druh pozemku lesný pozemok – kód 10, s charakteristikou spôsobu využívania nehnuteľnosti – pozemky dočasne vyňaté z lesného pôdneho fondu, s kódom spôsobu využívania pozemku ..3, ktorých doba vyňatia uplynie po ukončení platnosti LHP,

18


-

Návrh 25.11.2009

ostatné lesné pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu.

Špecifikácia týchto pozemkov sa uvedie v poznámke plochovej tabuľky. Všetky uvedené pozemky musia byť v súlade s KN a schválené príslušným orgánom štátnej správy. 11 - Čierne plochy Čierna plocha je pozemok vedený v súbore PIKN ako druh pozemku "lesný pozemok kód 10", v skutočnosti využívaný iným spôsobom, neslúžiaci lesnému hospodáreniu (zastavaný, záhradkárska osada a pod., a nie je možné takýto pozemok zalesniť bez odstránenia stavieb, zariadení na tomto pozemku). Ide o nezalesniteľné pozemky, ktoré sú využívané takým spôsobom, že ich prinavrátenie k plneniu funkcií lesného pozemku nie je účelné. Sú to pretrvávajúce nezrovnalosti v KN, nesúlady druhu pozemkov. -

Ide najmä o: zastavané plochy a nádvoria, pozemky pod stavbami, ktoré neslúžia hospodáreniu v lese a nie je ich možné zalesniť bez odstránenia stavieb na tomto pozemku, pozemky v záhradkárskych osadách, ktoré neslúžia hospodáreniu v lese a nie je možné takéto pozemky zalesniť z iných legislatívnych dôvodov, vodné plochy na lesných pozemkoch, ktoré neslúžia hospodáreniu v lesoch napr. rybníky, rieky a pod., pozemky pod zariadeniami, ktoré neslúžia hospodáreniu v lese, a nie je možné takéto pozemky zalesniť bez odstránenia zariadení na tomto pozemku, ostatné pozemky, ktoré neslúžia hospodáreniu v lese a nie je možné takéto pozemky zalesniť z iných legislatívnych dôvodov.

Medzi čierne plochy nepatria lesné pozemky, ktoré v skutočnosti neplnia funkcie lesa, sú využívané ako poľnohospodárske, resp. iné pozemky a z hľadiska ďalšieho možného využitia na plnenie funkcií lesa sú zalesniteľné ako napr.: - orná pôda, - záhrada, - ovocný sad, - trvalý trávnatý porast a pod. Biele plochy Biele plochy sú pozemky porastené lesnými drevinami s charakterom lesného porastu, vedené v katastrálnom operáte ako nelesný pozemok (resp. iný ako lesný pozemok). Predstavujú nezrovnalosti v súboroch GIKN a PIKN v porovnaní so skutočným stavom zisteným v teréne. Z hľadiska hospodárskej úpravy lesa je biela plocha pozemkom, ktorý nie je v KN vedený ako lesný pozemok, ale je porastený lesnými drevinami uvedenými v Zozname lesných drevín, ich číselných kódov a skratiek, s charakterom lesného porastu. Skutočný druh pozemku nesúhlasí s druhom pozemku evidovaným v KN (tzv. nepovolená zmena druhu pozemku). Kritériá pre potreby rozhodovania o usporiadaní bielej plochy sú: -

pozemok je porastený lesnými drevinami, zakmenenie porastu lesných drevín dosahuje najmenej šesť desatín plného alebo prirodzeného zakmenenia, šírka samostatných a od lesných porastov oddelených bielych plôch musí byť spravidla väčšia ako 20 m s minimálnou výmerou spravidla 0,30 ha (s výnimkou vetrolamov).

19


Návrh 25.11.2009

Ostatné zalesnené pozemky a riedkolesie Medzi tzv. ostatné zalesnené pozemky by sa mali zahrnúť tie, ktoré nie sú evidované ako lesné pozemky, ale zodpovedajú definícii lesa používanej pre Pan-európske ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Podľa tejto definície sa za les považuje pozemok s krytom stromových korún viac než 10 %, s plochou väčšou než 0,5 ha, pričom stromy by mali byť schopné dosiahnuť minimálnu výšku 5 m pri zrelosti porastu in situ. Vo vzťahu k evidovaniu tzv. „ostatných zalesnených pozemkov“ na vyhodnocovanie národných kritérií a indikátorov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je vhodné osobitne zisťovať niektoré údaje o pozemkoch porastených lesnými drevinami so zakmenením 0,3 – 0,5 (ďalej len „riedkolesie“) a prípadne o „ostatných zalesnených pozemkov“ s krytom stromových korún viac ako 10% s výmerou viac ako 0,5 ha. Biele plochy, riedkolesie a ostatné zalesnené pozemky sa neuvádzajú sa v LHP a sú predmetom osobitného zisťovania a inventarizácie. Biele plochy sa v minulosti lesníckych mapách označovali nasledovne:

2 70-7-4,30 Vyznačené bolo poradové číslo bielej plochy v LC so značkou stromčeka a pod nimi uvedené údaje o veku, zakmenení a výmere plochy oddelené pomlčkami. Nezrovnalosti Pretože sa LHP vyhotovujú na stav C KN a v evidencii môžu byť aj rôzne nesúlady so zisteným skutočným stavom, definujú sa aj nezrovnalosti. Uvádzajú sa tiež v plochovej tabuľke a ich odstráneniu sa venuje pozornosť v protokole o vyhotovovaní LHP. Obhospodarovateľ je upozornený na potrebu vykonania opatrení na ich odstránenie. Najčastejšie nezrovnalosti skutočného stavu pozemkov so stavom vedeným v KN: nezrovnalosť vo výmere parcely - plusový alebo mínusový rozdiel vo výmere parcely, (nad dovolenú odchýlku) medzi údajom uvedeným v PIKN a skutočným stavom, nezrovnalosť z neidentifikovateľného dielu parcely - ak je diel parcely vedený ako les, v súbore PIKN a v GIKN nie je identifikovateľný, nezrovnalosť vo výmere dielu parcely - ak sa zariadi pozemok v teréne zodpovedajúci kritériám lesného pozemku, ale výmera nezodpovedá údaju uvedenému v PIKN (rozdiel je väčší ako dovolená odchýlka), nezrovnalosť v druhu pozemku dielu parcely - ak je v komplexe lesa v súbore PIKN uvedený diel parcely iný ako lesný pozemok neidentifikovateľný v súbore GIKN ani v teréne, nezrovnalosť v druhu pozemku - ak je súbore PIKN uvedený iný druh pozemku ako zistený v skutočnosti (napr. rozdeľovacie prieseky, približovacie cesty v druhu pozemku 14 a pod.), nezrovnalosť z neidentifikovanej parcely - parcela uvedená v súbore PIKN nie je identifikovateľná v súbore GIKN,

20


Návrh 25.11.2009

nezrovnalosť z nesúladu hraníc katastrálnych území, nezrovnalosť v užívaní pri neznateľných a sporných vlastníckych hraniciach.

2.3

Členenie pozemkov podľa vlastníctva

Lesné pozemky môžu byť vo vlastníctve štátnom, verejnom a súkromnom. Vlastníkom je ten, kto vlastnícke právo získal v súlade s právnym poriadkom a má pozemok zdokumentovaný s dôkaznými listinami o vlastníctve a vlastníctvo má zapísané a preukázané v KN. Vlastníctvo sa preukazuje platným listom vlastníctva (LV). Na Slovensku nie je pôda bet zvlastníctva. Existujú však tzv. neknihované parcely, ktorých vlastníctvo prináleží štátu, resp. obciam a mestám a nedoložené vlastníctvo, vlastníci z neznámym pobytom a nezistení vlastníci. Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom. Pre zaradenie pozemku do druhu vlastníctva pri vyhotovovaní tabuľky plochovej je rozhodujúci list vlastníctva (LV) v registri C KN, bez ohľadu na to, kto a na základe čoho lesy obhospodaruje. Ak nie je pozemok vedený v registri C KN na LV, t.j. ide o pôvodný stav vlastníctva pri neznateľných hraniciach, ako podklad na určenie druhu vlastníctva sa využijú iné predložené doklady – LV v registri E KN s grafickou identifikáciou alebo identifikáciou podľa integrovanej katastrálnej mapy, alebo výpis z pozemkovej knihy s grafickou identifikáciou pozemku, dohoda o odovzdaní majetku s grafickou identifikáciou a pod. Vlastníctvo štátu zastupuje správca lesného majetku ako právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu; za správcu sa považuje tiež právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov. Vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným porastom a stavbám vo vlastníctve slúžiacim lesnému hospodárstvu (ďalej len „lesný majetok vo vlastníctve štátu“) nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov. Za stavby sa považujú investičné lesné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace. Lesný majetok vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu spravuje právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Mimo vojenských obvodov a území slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu môže táto právnická osoba spravovať lesný majetok vo vlastníctve štátu len so súhlasom ministerstva. Pri odovzdávaní do užívania boli vlastníkom odovzdané aj časti parciel C KN s časťami JPRL s dvomi alebo viacerými vlastníkmi pri odovzdaní parciel, vlastnícke hranice sú často v teréne neznateľné, sporné je nutné na jednu JPRL uviesť viac užívateľov. Ide nezrovnalosť v užívaní na JPRL (parcele) - neidentifikovateľné užívanie JPRL viacerými užívateľmi. Obdobne je to aj v prípade neznateľnej, nestabilizovanej hranice parcely C KN.

2.4

Členenie lesných pozemkov podľa druhov vlastníctva Lesné pozemky sa podľa druhu vlastníctva členia nasledovne: 0 - nezistené, nevydokladované

-

pozemky s nevydokladovaným vlastníctvom, pozemky vlastníkov s neznámym pobytom, pozemky s nezisteným vlastníkom a pod. Tieto pozemky sú v správe štátnych podnikov - LESY

21


Návrh 25.11.2009

SR, š.p., Banská Bystrica, Štátne lesy Tatranského národného parku, š.p. (ŠL TANAP), Lesné a poľnohospodárske majetky Ulič, š.p. (LPM), Vojenské lesné majetky, š.p. (VLM), školy, podniky a organizácie riadené Ministerstvom hospodárstva, alebo v prípade podielov v pozemkových spoločenstvách, pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF).

1 – štátne: -

-

lesné pozemky vo vlastníctve SR, ktorých správu vykonávajú štátne podniky a iné štátne organizácie – napr.: LESY SR, š.p., LPM Ulič, š.p., ŠL TANAP, š.p, VLM, š.p., školy, podniky a organizácie zriadené MH, lesné pozemky vo vlastníctve SR v užívaní fyzických alebo právnických osôb na základe nájomných zmlúv. 2 – súkromné:

-

-

súkromné – individuálne: lesné pozemky v súkromnom vlastníctve fyzických osôb, súkromné – právnických osôb: lesné pozemky vo vlastníctve obchodných spoločností podnikateľských právnických osôb – akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a ďalšie spoločnosti registrované v obchodnom registri, lesné pozemky vo vlastníctve občianskych združení, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, 3, 4, 5 – spoločenstevné – urbáre, komposesoráty, spoločnosti:

lesné pozemky v ideálnom a reálnom vlastníctve podielových spoluvlastníkov – bývalých urbárov, komposesorátov, želiarov, cenzualistov, deputátnikov, podielnikov pasienkových spoločnosti a iných spoločností (kurialisti, osadníci, kopaničiari, kolonisti, prídelcovia, rôzne kombinácie pôvodných foriem spoločenstevných lesov a pod.), 6 – cirkevné: lesné pozemky vo vlastníctve cirkví, cirkevných inštitúcií, cirkevných základin. 7 – družstevné: lesné pozemky vo vlastníctve poľnohospodárskych, roľníckych a iných družstiev. 8, 9 – verejné – komunálne – mestské a obecné - lesné pozemky vo vlastníctve miest, obcí, samosprávnych krajov.

2.5

Členenie pozemkov podľa obhospodarovania

Obhospodarovateľom lesných pozemkov je právnická alebo fyzická osoba, ktorá oprávnene hospodári na lesných pozemkoch. Ide o subjekt s užívacím právom k majetku zaregistrovaný k podnikateľskej činnosti. Užívacie práva však môže vlastník uskutočňovať aj bez registrácie k podnikaniu. K lesným pozemkom sa uvádzajú oprávnení obhospodarovatelia. Zaradenie lesných pozemkov do jednotlivých druhov obhospodarovania vychádza z predložených údajov a listín, ktorými obhospodarovatelia preukazujú užívacie práva, napr.: z aktuálnych listov vlastníctva z registra C katastra nehnuteľností, z aktuálnych evidenčných listov zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností, zo zbierky listín z operátu vlastnej evidencie lesných pozemkov podľa vyhlášky o evidencii lesných pozemkov a stavieb, z dohôd o odovzdaní majetku do užívania,

22


-

Návrh 25.11.2009

z nájomných zmlúv, zo zmlúv o spoločnom obhospodarovaní pozemkov, z mandátnych zmlúv alebo zmlúv o výkone správy majetku, z údajov o obhospodarovateľovi z evidencie vlastníkov a obhospodarovateľov lesa vedenej orgánom ŠS LH, z iných dokladov upresňujúcich formu organizácie hospodárskeho využívania majetku (registrácia obhospodarovateľov k podnikateľskej činnosti).

-

Členenie lesných pozemkov podľa druhu obhospodarovania (užívania) súvisí s ich členením podľa vlastníctva. Členenie lesných pozemkov podľa druhu vlastníctva a druhu obhospodarovania (užívania) je rovnaké. Pri zaraďovaní do druhu obhospodarovania je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že platia iné hľadiská pre vlastníctvo a iné pre obhospodarovanie.

Lesné pozemky podľa druhu obhospodarovania

2.6

Lesné pozemky sa podľa druhu obhospodarovania členia nasledovne: 0 – spoločné (viacerými obhospodarovateľmi) Obhospodarovanie lesných pozemkov dvomi alebo viacerými obhospodarovateľmi -

pri sporných alebo neznateľných hraniciach pri spoločnom užívaní lesných pozemkov ( napr. lesné cesty) pri pozemkoch s malou výmerou (do 0,30 ha)

1 – štátne - v obhospodarovaní štátnych organizácií -

-

obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve SR, ktorých správu vykonávajú štátne podniky a iné štátne organizácie – napr.: Lesy SR, š.p., VLM, školy, podniky a organizácie zriadené MH, LPM Ulič, ŠL TANAP, obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb na základe nájomných zmlúv, obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré dosiaľ neboli predmetom “Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti” – fyzicky neodovzdané pozemky, nevydokladované, prípadne pozemky vlastníkov s neznámym pobytom, pozemky s nezisteným vlastníkom a pod., 2 – súkromné: súkromné – fyzické osoby

-

-

-

obhospodarovanie lesných pozemkov v súkromnom vlastníctve fyzických osôb s uplatnením užívacích práv (vlastník je zároveň aj obhospodarovateľom) - vlastníci lesov nezaregistrovaní k podnikateľskej činnosti s reálnym vlastníctvom alebo ideálnymi vlastníckymi podielmi, obhospodarovanie lesných pozemkov fyzickými osobami registrovanými na hospodárenie v lesoch bez ohľadu na to, či ide o vlastné lesy alebo o užívanie lesa na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom, prípadne na základe zmluvy o spoločnom obhospodarovaní, obhospodarovanie lesných pozemkov uvedenými obhospodarovateľmi na základe nájomnej zmluvy s iným vlastníkom alebo správcom lesných pozemkov, prípadne na základe zmluvy o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu,

23


Návrh 25.11.2009

súkromné – obchodné spoločnosti -

-

-

obhospodarovanie lesných pozemkov obchodnými spoločnosťami – podnikateľskými právnickými osobami obhospodarujúcimi lesy – akciové, s.r.o. a ďalšie spoločnosti registrované v obchodnom registri, obhospodarovanie lesných pozemkov občianskymi združeniami, neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby, obhospodarovanie lesných pozemkov združeniami s účelom podnikania, organizovanými podľa Občianskeho zákonníka ako záujmové združenie právnických osôb so zápisom do obchodného registra, obhospodarovanie lesných pozemkov združeniami právnických alebo fyzických osôb s účelom podnikania, organizovanými na základe zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka bez povinnosti registrácie,

3, 4, 5 – spoločenstevné - spoločenstvá podielnikov – bývalé urbáre, komposesoráty, spoločnosti -

-

obhospodarovanie lesných pozemkov registrovanými pozemkovými spoločenstvami (pôvodné urbáre, komposesoráty, želiare, cenzualisti, deputátnici, pasienkové spoločenstvá, rôzne kombinácie ich združenia a iné spoločnosti), obhospodarovanie lesných pozemkov pozemkovými spoločenstvami (pôvodné urbáre, komposesoráty, želiare, cenzualisti, deputátnici, pasienkové spoločenstvá a iné spoločnosti) na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom, prípadne na základe zmluvy o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu, 6 – cirkevné

-

obhospodarovanie lesných pozemkov priamo cirkvami bez sprostredkovania iných právnických alebo fyzických osôb, obhospodarovanie lesných pozemkov obchodnými spoločnosťami, resp. podnikmi založenými cirkvami (správa cirkevného majetku), obhospodarovanie lesných pozemkov uvedenými obhospodarovateľmi na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom lesa alebo správcom, prípadne na základe zmluvy o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu, 7 – družstevné

-

obhospodarovanie lesných pozemkov roľníckymi, poľnohospodárskymi družstvami i inými družstvami, obhospodarovanie lesných pozemkov uvedenými obhospodarovateľmi na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom lesa alebo správcom, prípadne na základe zmluvy o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu, 8,9 – verejné - komunálne – obce, mestá, samosprávne kraje

-

-

obhospodarovanie lesných pozemkov obcami alebo mestami (alebo samosprávnymi krajmi), ak hospodária v lesoch samostatne pod svojim menom bez sprostredkovania iných právnických alebo fyzických osôb spravidla ako súčasť úradu, obhospodarovanie lesných pozemkov rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami založenými obcou alebo mestom (alebo samosprávnym krajom), obhospodarovanie lesných pozemkov obchodnými spoločnosťami, resp. podnikmi založenými obcou alebo mestom (alebo samosprávnym krajom), pričom v obchodnom mene je uvedený názov obce alebo mesta (alebo samosprávneho kraja), správa majetku obce alebo mesta (alebo samosprávneho kraja),

24


-

Návrh 25.11.2009

obhospodarovanie lesných pozemkov uvedenými obhospodarovateľmi na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom lesa alebo správcom, prípadne na základe zmluvy o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu.

V LHP sa uvádza druh prevažujúci druh vlastníctva na lesnom pozemku. Jednotliví vlastníci pri zložitých vlastníckych vzťahoch v LC sa uvedú v osobitnej databáze, ktorá je prílohou Všeobecnej časti LHP. V prípade, že sú v KN zapísané „registre“ (register obnovenej evidencie pozemkov ROEP, zjednodušený register pôvodného stavu - ZRPS, register pôvodného stavu - RPS) môže sa nadštandarne využiť integrovaná katastrálna mapa a na základe prieniku katastrálneho operátu, určeného operátu a lesníckej vrstvy vyhotoviť databáza vlastníkov lesných pozemkov. Členenie lesných pozemkov podľa druhu vlastníctva a druhu obhospodarovania (užívania) je pre potreby súhrnných informácií agregované do druhov vlastníctva a obhospodarovania:

Agregované druhy vlastníctva a obhospodarovania

2.7

Agregovaný druh vlastníctva a obhospodarovania

Druhy vlastníctva a druhy obhospodarovania 0 – spoločné (v obhospodarovaní viacerých obhospodarovateľov)

0 - spoločné 1 – štátne

1 - štátne (v užívaní štátnych organizácií)

2 – súkromné

2 - súkromné (súkromní užívatelia) 3 - urbáre, 4 - komposesoráty, 5 spoločnosti

3 – spoločenstevné 4 - cirkevné

6 - cirkevné (cirkev) 7 družstvá)

5 - roľnícke družstvá 6 - obecné

-

družstevné

(poľnohospodárske

8 - mestské (mestá), 9 - obecné (obce)

Subjekt hospodáriaci na lesných pozemkoch často obhospodaruje okrem svojho vlastného majetku aj majetok iných subjektov alebo viacerých naraz, s rôznymi druhmi vlastníctva, pri rôznej forme organizácie hospodárskeho využívania majetku. Pre vlastníka, resp. obhospodarovateľa lesných pozemkov je dôležité sledovať aj právny vzťah k užívaným lesným pozemkom. Obhospodarovateľ vedie vlastnú evidenciu lesných pozemkov podľa právneho vzťahu, na ktorého základe ich užíva, v tomto členení: a) lesné pozemky užívané na základe vlastníctva alebo správy, b) lesné pozemky užívané na základe nájmu, c) lesné pozemky obhospodarované na základe osobitného predpisu.

Právny vzťah (forma obhospodarovania) k lesnému pozemku môže byť nasledovný: -

oprávnená držba k pozemku - užívanie lesných pozemkov vlastníkmi, ak hospodária v lesoch samostatne pod svojim menom bez sprostredkovania iných právnických alebo

25


Návrh 25.11.2009

fyzických osôb, užívanie lesných pozemkov rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami založenými vlastníkom, užívanie lesných pozemkov obchodnými spoločnosťami, resp. podnikmi založenými vlastníkom, pričom v obchodnom mene je uvedený názov vlastníka, správa majetku, - nájom k pozemku - užívanie „cudzích pozemkov“ na základe nájomných zmlúv, - spoluvlastníctvo pozemku pod stavbou, - vlastník pozemku je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku - stavba sa nachádza na vlastnom pozemku, - vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku - stavba sa nachádza na cudzom pozemku (pozemkoch), napr.: neodovzdané lesné cesty, - právny vzťah nie je evidovaný v súbore PIKN - neusporiadaný vlastnícky vzťah k pozemku - napr.: fyzicky neodovzdané pozemky, nevydokladované vlastnícke práva, prípadne pozemky vlastníkov s neznámym pobytom, pozemky s nezisteným vlastníkom a pod. - v správe štátnych organizácií, štátnych podnikov, resp. obchodných spoločností zriadených štátom, pričom stav podľa registra C KN nie je identický s právnym stavom, - duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti. Účastníkmi právneho vzťahu sú: vlastník, správca, nájomca alebo iná oprávnená osoba z práva k nehnuteľnosti.

Zásady ochrany lesných pozemkov

2.8

Lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov len vtedy, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov, alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa: -

chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia, použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov, obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, nesmie obmedziť využívanie funkcií okolitého lesa, zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

Ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Územné rozhodnutie, ktoré sa má dotknúť lesných pozemkov, je možné vydať bez súhlasu vlastníka lesného pozemku alebo správcu lesného pozemku, len ak ide o územné rozhodnutie o umiestnení stavby diaľnice, ciest pre motorové vozidlá vrátane ich súčastí. V ostatných prípadoch je na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby na lesnom pozemku potrebný súhlas vlastníka lesného pozemku alebo správcu lesného pozemku vrátane záväzného stanoviska príslušného orgánu ŠS LH. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu ŠS LH, ak nie je ustanovené inak (najmä v prípadoch urýchlenia prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá).

26


Návrh 25.11.2009

Lesné pozemky možno využívať na účely výstavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vrátane ich súčastí na základe záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najdlhšie do vydania rozhodnutia o vyňatí alebo rozhodnutia o obmedzení využívania. Pri drobení lesného pozemku, pri ktorom by vznikol lesný pozemok s výmerou menšou ako 10 000 m2, sa vyžaduje súhlas orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy z vlastného podnetu, alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa rozhodnúť, ak sú pochybnosti, o tom, či pozemok je, alebo nie je poľnohospodárska pôda. Predmetom rozhodnutia sú poľnohospodárske druhy pozemkov, ktoré sú dlhodobo zalesnené a sú vhodné na preradenie medzi lesné pozemky s cieľom usporiadať ich evidenciu v KN. Takto sa umožňuje usporiadanie pozemkov porastených lesnými drevinami, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako poľnohospodárska pôda. Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy, alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Usporiadanie a zosúladenie skutočného druhu pozemku v teréne s jeho evidenciou (KN) v priamej časovej následnosti po zistení nesúladu druhu pozemku v teréne, sa vykoná prostredníctvom komisie zriadenej príslušným obvodným pozemkovým úradom. Bezprostredne po zistení nesúladu a spracovaní technických podkladov na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri nehnuteľností, príslušný obvodný pozemkový úrad alebo príslušný obvodný lesný úrad vydá rozhodnutie o zmene druhu pozemku. Ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov KN a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok okrem poľnohospodárskej pôdy je lesným pozemkom, so súhlasom vlastníka alebo správcu, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý takéto rozhodnutie predloží príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra. Ide o pozemky mimo poľnohospodárskej pôdy, t.j. napríklad ostatné plochy, ktoré sú porastené lesnými drevinami a plnia funkcie lesov, treba ich zalesniť najmä na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov, alebo boli vyňaté z plnenia funkcií lesov, ale dôvod na ich vyňatie zanikol, alebo boli vyňaté z poľnohospodárskej pôdy s cieľom ich zalesnenia.

2.9

Pozemkové úpravy na lesných pozemkoch

Pozemkové úpravy predstavujú usporiadanie pozemkov na upravovanom území prostredníctvom právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery, zlepšiť životné podmienky obyvateľstva. Ide o usporiadanie právnych vzťahov, arondáciu hraníc, sceľovanie, parceláciu, vhodné rozmiestnenie druhov pozemkov. Pozemkové úpravy prebiehajú na jednotlivých územnosprávnych jednotkách - katastrálnych územiach. Pozemkové úpravy majú nasledovné etapy: -

obstaranie úvodných podkladov – register pôvodného stavu vlastníctva (RPS), miestny systém ekologickej stability (MÚSES), všeobecné zásady funkčného usporiadania územia (VZFÚ), návrh nového usporiadania pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav (PPÚ) - zásady na umiestnenie nových pozemkov, register nového stavu (RNS), porovnávacia zostava, vykonanie PPÚ - vytýčenie a stabilizácia lomových bodov, rozdeľovací plán podľa RNS, realizácia navrhnutých spoločných zariadení a opatrení (komunikácie, melioračné opatrenia atď.).

Obnovená evidencia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam je vykonávaná prostredníctvom vyhotovenia zjednodušených registrov pôvodného stavu (ZRPS), registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), registrov pôvodného stavu (RPS) a ich zápisu do KN. Ide o založenie listov vlastníctva k pôvodným nehnuteľnostiam doplnením právnych listín k vlastníckym právam zapísaných v určenom operáte, napríklad v pozemkovej knihe.

27


Návrh 25.11.2009

Cieľom pozemkových úprav je vhodné priestorové a vlastnícke usporiadanie územia pre jeho udržateľné využívanie. Niektoré funkcie v krajine zanikajú a sú nahrádzané inými prostredníctvom uskutočnenia prijatých opatrení.

3 KATEGORIZÁCIA LESOV Funkcie lesov Funkcie lesa , alebo aj úžitky, účinky, vplyvy, ktoré poskytuje les ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využitia. Vo svete sú chápané rôzne , spravidla sa však členia na tieto hlavné funkcie resp. ich skupiny Ekologické (protierózna, protideflačná, protizosúvna, protilavínová, brehoochranná – ochranné lesy) Spoločenské alebo environmentálne (vodohospodárska, vodoochranná, klimatická, rekreačná, liečebná, krajinoochraná, prírodoochranná, vedecká, genetická, obranná – lesy osobitného určenia) Produkčné alebo komerčné (hospodárske lesy) Ich účinok je výsledkom výrobného a rastového procesu spravidla materiálovej povahy (sortimenty dreva ,nehrubie, pne, lesné plody ,liečivé rastliny, živica, čečina, zverina a pod. ) Aby lesný porast bol schopný plniť požadovanú funkciu, musí byť patrične oobhospodarovaný, pri niektorých funkciach je naopak žiaduce , aby porast ostal neobhospodarovaný , pri trvalej existencii lesného porastu. Prevládajúcou funkciou v Slovenských lesov je funkcia pôdoochranná a vodohospodárska , ktorá tvorí až 60 % funkčných efektov . Lesy sa z hľadiska využívania ich funkcii členia na a) ochranné lesy b) lesy osobitného určenia c) hospodárske lesy Každý lesný porast plní súbežne viacero funkcii produkčných aj mimoprodukčných . O zaradení do príslušnej kategorizácie lesov rozhoduje jeho prevládajúca funkcia.

3.1

Ochranné lesy

Ochranné lesy (OL) sú lesy , ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčne zameranie vyplýva z ich prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak , aby plnili účel na ktorý boli vyhlásené. (táto kategória zahŕňa porasty, ktorých prvoradou funkciou je chrániť pôdu a to priamo pod porastom, resp.vedľa porastu ). Za OL možno vyhlásiť (subkategorie OL)

28


Návrh 25.11.2009

a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou , nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov, b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Subkategórie OL podľa ods. a, b, c sa vyhlasujú na základe posúdenia podmienok a charakteru stanovištia a na základe lesných typov (LT) podľa vegetačných stupňov (VS) uvedených v prílohe Vyhlášky resp. v prílohách PP HÚL č.3,4,5. Za ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy(subkatekórie „d“) možno vyhlásiť najmä lesy: a)

na sekundárne zdegradovaných stanovištiach, napríklad výmole, zosuvy, zamokrené a poddolované územia, b) chrániace susedné pozemky a infraštruktúru, napríklad ochranné lesné pásy a vetrolamy na lesných pozemkoch,

3.2

Lesy osobitného určenia

Lesy osobitného určenia (LOU) sú lesy , ktoré boli za také vyhlásené, ktorých účelom je zabezpečenie špecifických potrieb spoločnosti fyzických a právnických osôb, na ktorých zabezpečenie sa výrazne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu (BH) a uplatní sa tz. osobitný spôsob (režim) hospodárenia (OSH). c)

BH sa rozumie (z titulu ochrany prírody - OP ) hospodárenie na lesnom pozemku, ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre JPRL bez obmedzujúcich požiadaviek OP vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok OP ustanovených zákonom o OPaK č.543/2002 Z.z. v zn. neskorších predpisov , alebo na jeho zamedzujúce vznik brehovej erózie, d) na silne kamenitých svahoch a svahoch ohrozených zosuvmi. Subkategória „d“ je ponímaná v kontexte OL nesystémovo, lebo nie je jednoznačne vymedzená LT ako u OL subkategórie a,b,c . Hlavnou funkciou lesov subkategórie „d“ je ochrana pôdy pred eróziou , v ojedinelých prípadoch aj pred zamokrením) OL sú lesy, ktorých funkčné zameranie vyplýva z osobitných prírodných podmienok a musí sa v nich hospodáriť tak, aby sa zlepšili najmä ich ekologické (ochranné) funkcie. Často je to možné len prostredníctvom trvalej existencie lesného porastu.

základe. BH sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností nepredvídaných škôd v lesoch (kalamity).

29


Návrh 25.11.2009

Osobitný spôsob (režim) hospodárenia je taký spôsob hospodárenia , ktorého účelom je zabezpečenie špecifických potrieb spoločnosti fyzických a právnický osôb, pričom sa výrazne zmení spôsob hospodárenia oproti BH. Za LOU možno vyhlásiť : a)Lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa, ak pri odberoch vody z povrchového zdroja alebo podzemného zdroja možno zabezpečiť výdatnosť a kvalitu vodného zdroja len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia, Prioritná funkcia je vodoochranná, v mnohých krajinách ju považujú za ochrannú, nie za špeciálnu funkciu. b)Lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného miesta – kúpelné lesy Táto subkategória zlučuje dve navzájom si odporujúce funkcie a to vodoochrannú a rekreačnú funkciu . c)Prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou – rekreačné lesy Funkčné poslanie vyplýva z názvu subkategórie. V súčasnosti sa do subkategórie zahŕňajú len vnútorné zóny prímestských rekreačných lesov V skutočnosti plnia rekreačnú funkciu vo významnej miere aj lesy v užšom alebo širšom okolí všetkých sídiel , v okolí rekreačných stredísk, chatových osád , turistických chodníkov a ciest . d)Lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, Hlavnou funkciou je zabezpečovať záujmy poľovného hospodárstva tz. zabezpečiť chov zveriny, aklimatizáciu introdukovaných druhov zveri ako aj špecifické služby – poľovačky. e)Lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov, ak zachovanie , udržanie alebo dosiahnutie prianivého stavu chránených území , biotopov európskeho významu a chránených druhov možno zabezpečiť len uplatnením OSH Hlavnou funkciou porastov tejto subkategórie je ochrana prírody tz. prevažne funkcia konzervačná s cieľom zachovať lesné ekosystémy pre vedecké účely a ako základ stability ekosystémov širších oblastí. f)Lesy v zriadených génových základniach lesných drevín , ak zachovanie genetických zdrojov možno zabezpečiť len uplatnením OSH Hlavnou funkciou zachovania genetických zdrojov reprodukčného materiálu lesných drevín. g)Lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu, stredných a vysokých škôl s lesníckym zameraním využívané najmä na skúšanie , overovanie a predvádzanie rôznych postupov hospodárenia a uplatnenia nových technológii hospodárenia v lesoch Porasty zaradené do tejto subkategórie plnia prioritnú funkciu výchovno – výskumnú v školských lesoch a lesoch v niektorých výskumných objektoch.

30


Návrh 25.11.2009

h)Lesy , ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu podľa osobitných predpisov (ďalej len „vojenské lesy“). Ich prvoradou funkciou je zabezpečenie úloh obrany štátu LOU sú lesy s osobitným funkčným zameraním, ktoré vyplýva zo špecifických potrieb spoločnosti, alebo iných záujmov rozhodujúcich pri voľbe OSH LOU okrem svojej prioritnej funkcie plnia spravidla aj ďalšie funkcie napr. aj funkciu produkčnú, miera ich významnosti je však nižšia ako spoločenská požiadavka .V niektorých prípadoch sa niektoré funkcie pri vyššej významnosti navzájom aj vylučujú , napr. rekreačná s vodoochrannou resp. ochrana prírody s poľovníctvom. V horských lesoch Slovenska až na 60 % výmery je dominantná funkcia pôdoochranná a vodohospodárska t.j. zabezpečenie regulácie vodného režimu a prevencia vzniku pôdnej erózie. Rozsahom pôsobnosti je nemenej dôležitá aj funkcia ochrany sídelných útvarov , ciest polí , a ďalšej infraštruktúry pred pôsobením ničivých účinkov lavín , zosuvov , povodní a hluku. V súlade s rezolúciami z Ministerských konferencii o ochrane lesov Európy je potrebné vytvoriť dostatočné zdroje na vykonávanie opatrení na zabezpečenie a posilnenie pôsobenia uvedených rozhodujúcich funkcii lesa.

3.3

Hospodárske lesy

Hospodárske lesy (HL) sú lesy, ktoré nie sú OL , alebo LOU, ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečení mimoprodukčných funkcií lesa. V lesoch Slovenska sa lesy plniace výlučne produkčnú funkciu vyskytujú len vzácne, naopak v budúcnosti treba očakávať rozdelenie HL do subkategórie tz. polyfunkčnych lesov, (prírode blízkych lesov) s uplatňovaním princípov integrovaného spôsobu hospodárenia a vyslovene drevoprodukčných lesov s uplatnením princípov diferencovaných spôsobov hospodárenia.

3.4

Vyhlasovanie ochranných lesov

- OL vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhotovovateľa plánu na dobu platnosti lesného hospodárskeho plánu (LHP)

na návrh

- V OL možno schváliť osobitný režim hospodárenia , len ak tým nedôjde k obmedzeniu a ohrozeniu účelu , na ktorý boli tieto lesy vyhlásené

Pred predložením návrhu na vyhlásenie ochranných lesov sa v správe o hospodárení uvedie predpokladaná výmera a rozsah subkategórií ochranných lesov v lesnom celku, v ktorom sa zohľadnia aktuálne výsledky komplexného zisťovania stavu lesa. Návrh na vyhlásenie ochranných lesov v členení podľa dielcov a jednotlivých vlastníkov v lesnom celku je súčasťou návrhu plánu.

31


Návrh 25.11.2009

Návrh na vyhlásenie ochranných lesov obsahuje a) b)

zdôvodnenie návrhu s posúdením zmien oproti platnému plánu, zoznam dielcov, v ktorých sa navrhuje vyhlásenie ochranných lesov podľa prílohy č. 5 PP HÚL c) údaje o celkovej výmere navrhovaných ochranných lesov v členení podľa jednotlivých subkategórií, d) grafické znázornenie návrhu na obrysovej mape s farebným označením zmien ochranných lesov oproti platnému plánu. - Lesy osobitného určenia vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy LH na návrh: a)vlastníka alebo správcu lesného pozemku, b)príslušného orgánu štátnej správy (OPaK,vodný zákon a pod.) c)inej fyzickej alebo právnickej osoby

3.5

Vyhlasovanie lesov osobitného určenia Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia obsahuje najmä :

a) identifikačné údaje právnickej osoby alebo fyzickej osoby, na návrh ktorej sa lesy osobitného určenia vyhlasujú, b) konkrétny dôvod vyhlásenia lesov osobitného určenia, c) zoznam a výmeru dotknutých pozemkov vrátane výpisov alebo listov vlastníctva, d) zoznam dielcov podľa § 39 ods. 1 písm. d), e) rámcový návrh osobitného režimu hospodárenia a návrh plánu hospodárskych opatrení, ak sa žiada o zmenu LHP vypracovaný F alebo P osobou , ktorá má živnostenské oprávnenie na vyhotovenie LHP f) dobu uplatnenia osobitného režimu hospodárenia. Ak návrh na vyhlásenie LOU predkladá príslušný orgán ŠS resp. iná právnická alebo fyzická osoba, návrh musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu s vyhlásením LOU, ako aj dohodu o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku uplatnenia osobitného režimu hospodárenia. Súhlas vlastníka alebo správcu a dohoda o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 ods.3 zákona sa nevyžaduje vo vojenských lesoch, alebo ak sa osobitný režim hospodárenia uplatňuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušného OŠS (vodný zákon, zákon o OPaK),alebo na základe všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných podľa osobitného zákona (napr. zákon o OPaK)

Rozhodnutie o vyhlásení LOU sa predkladá správcovi informačného systému LH Ak LOU neboli vyhlásené do predloženia správy o hospodárení, v konaní o vyhotovení plánu sa navrhovaná kategória nezohľadňuje a konanie o ich vyhlásení sa zastaví. Vyhlásenie za LOU možno opätovne navrhnúť len v žiadosti o zmenu plánu.

32


Návrh 25.11.2009

Za osobitný spôsob (režim) hospodárenia sa považuje také hospodárenie , ktorého účelom je zabezpečenie špecifických potrieb spoločnosti , pričom sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Uplatnením osobitného spôsobu hospodárenia dôjde uvidentne k úplnemu alebo čiastočnému obmedzeniu hospodárenia . Obsahom návrhu na zmenu plánu , ktorej obsahom je zmena kategórie lesa sú náležitosti návrhu na vyhlásenie LOU. O zmene plánu rozhoduje orgán ŠS LH na žiadosť, správcu, obhospodarovateľa , alebo príslušného orgánu ŠS (voda , ŽP ,zdravotníctvo a pod.) Náklady súvisiace so zmenou plánu hradí žiadateľ , každá schválená zmena plánu sa v pláne vyznačí červenou farbou , červene sa uvedie aj číslo rozhodnutia, ktorým sa zmena plánu vykonala. Rámcový návrh osobitného režimu hospodárenia obsahuje náležitosti modelu hospodárenia pre LC , LO, podoblasť a ostatnými identifikátormi modelu v súlade s § 32 vyhlášky. Do návrhu nových LOU sa nezaraďujú dielce spĺňajúce kritéria na vyhlásenie OL podľa § 2-6 vyhlášky. Pri obnovách plánu platia rozhodnutia o vyhlásení LOU v súlade s dobou uplatňovania osobitného režimu hospodárenia.

3.5.1

Návrh osobitného režimu hospodárenia

Pri návrhu nových lesov osobitného určenia sa postupuje podľa ustanovení zákona a vyhlášky. Návrh osobitného režimu hospodárenia podľa § 16 ods.4e a § 43 ods.2 zákona vypracuje právnická alebo fyzická osoba, ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov formou projektu, ktorý obsahuje : Titulnú stranu projektu (uvedie sa vyhotovovateľ projektu ,objednávateľ, názov projektu, dátum vyhotovenia ,počet odovzdaných vyhotovení) Úvod (uvedie sa úloha projektu, účel projektu ,podklady a právne normy na základe ktorých bol projekt vypracovaný). Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia (uvedú sa identifikačné údaje právnickej alebo fyzickej osoby, na ktorej návrh sa lesy osobitného určenia vyhlasujú ,konkrétny dôvod vyhlásenia lesov osobitného určenia, zoznam a výmeru dotknutých lesných pozemkov vrátane výpisu z listou vlastníctva predmetných lesných pozemkov ,zoznam a výmera JPRL ,rámcový návrh bežného a osobitného režimu hospodárenie - návrh plánu hospodárskych opatrení ak sa jedná o zmenu plánu v dotknutých JPRL, doba uplatňovania osobitného režimu hospodárenia). Prílohy (uvedú sa ostatné dôležité podklady- porastová mapa, obrysová mapa s vrstvou KN, ortofotomapa objednávka na vypracovanie projektu, záznam z prejednania návrhov projektu, fotodokumentácia a pod.).

33


Návrh 25.11.2009

Doložka projektu(uvedie sa kto vypracoval projekt ,číslo osvedčenia odbornej spôsobilosti na vyhotovenie LHP, spôsob úhrady, podpis vyhotovovateľa projektu fyzickej resp. právnickej osoby).

3.6

Kritéria na vyhlasovanie OL a LOU

Za OL a sa vylišujú časti porastov spravidla od výmery 0,50 ha a viac , ak ide o plošne ucelené časti , ktoré nemusia spĺňať kritéria dielca. Nové OL vymedzí a v teréne , s ohľadom na rozdelenie lesa , provizórne vyznačí pracovník KZSL . Spôsob vyznačenia sa uvedie v Správe o hospodárení Zmeny hraníc dielca (okrem vlastníckych a užívateľských hraníc a farebného vyznačovania kategórie lesa vyznačuje vyhotovovateľ plánu Údržbu hraníc zabezpečuje obhospodarovateľ lesa Na základe odborného posúdenia návrhu OL vyhotovovateľ LHP v teréne vyznačí príslušnou značkou dielca OL všetky nové OL v súlade s § 39 ods.7 zákona. U LOU vyhotovovateľ plánu vyznačí v teréne len hranice nových LOU v prípade zmeny pôvodného rozdelenia lesa. V prípade plôch menších ako 0,50 ha sa tieto spravidla nezariadia ako samostatný dielec, ale ich funkčné zameranie súvisiace s ochrannou funkciou sa musí zohľadniť v pláne hospodárskych opatrení. Ak sa v dielci mozaikovite vyskytujú plochy spĺňajúce kritéria OL, vykoná sa ich súhrnná bilancia a ak tieto dosahujú 50% a viac z výmery dielca, možno les v tomto dielci vyhlásiť za OL. Inak sa ochranná funkcia týchto lesov zohľadní v podrobnom plánovaní V prípade, že lesný porast na základe posúdenia podmienok a charakteru stanovišťa a na základe lesných typov spĺňa kritéria pre zaradenie do viacerých subkategórii OL , zaradí sa do subkategórie podľa najviac využívanej funkcie lesa.

3.7

Časová postupnosť vyhlasovania ochranných lesov a lesov osobitného určenia Pri návrhu kategórii a subkategórii lesa vyhotovovateľ LHP vychádza z návrhu KZSL

Vyhotovovateľ LHP v spolupráci s obhospodarovateľom v zastúpení OLH vypracuje správu o hospodárení, ktorú predloží OŠS LH najneskôr do 28. februára posledného roku platnosti LHP Súčasťou správy je aj predpokladaná výmera a rozsah subkategórii OL Subjekty , ktoré majú záujem o vyhlásenie LOU, musia predložiť svoje návrhy príslušnému OŠS LH najneskôr do 31.12.predposledného roku platnosti LHP Návrh na vyhlásenie LOU sa predkladá do 31.12 roka , ktorý predchádza roku , v ktorom sa končí platnosť plánu. Ak LOU neboli vyhlásené do termínu predloženia správy o hospodárení, v konaní o vyhotovení plánu sa navrhovaná kategória lesa nezohľadňuje a konanie o ich vyhlásení sa zastaví . Vyhlásenie za LOU možno opätovne navrhnúť len v žiadosti o zmenu plánu.

34


Návrh 25.11.2009

4 HOSPODÁRSKY TVAR LESA Pojem „hospodársky tvar lesa“ charakterizuje spôsob vzniku lesného porastu. Konkrétny hospodársky tvar lesa je charakterizovaný najmä spôsobom vzniku/založenia lesného porastu a je zároveň aj výsledkom jeho obhospodarovania - obnovy a výchovy. Podľa spôsobu vzniku lesných porastov sa rozlišuje: -

hospodársky tvar lesa vysoký

-

hospodársky tvar lesa nízky.

4.1

Hospodársky tvar lesa vysoký Hospodársky tvar lesa vysoký

Porasty hospodárskeho tvaru lesa vysokého vznikajú resp. vznikli zo semena, umelou obnovou sadbou alebo sejbou, prirodzenou obnovou - zmladením alebo z odrezkov.

Les vysoký je aj les výmladkového pôvodu s dostatočným počtom stromov vzniknutých zo semena alebo z kvalitných výmladkov prvej generácie rovnomerne rozmiestnených po ploche lesného porastu – nepravá kmeňovina.

35


4.2

Návrh 25.11.2009

Hospodársky tvar lesa nízky

Porasty hospodárskeho tvar lesa nízkeho vnikajú resp. vznikli uplatňovaním vegetatívnej prirodzenej obnovy z koreňových výmladkov alebo pňových výmladkov.

4.3

Zaraďovanie lesných porastov do hospodárskeho tvaru lesa

Hospodársky tvar lesa príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa určuje, sa na základe zisťovania stavu lesa, vyhotovovateľ LHP v lesnom hospodárskom pláne V etážových porastoch sa uvádza hospodársky tvar lesa osobitne pre každú etáž. Základným, prevažujúcim hospodárskym tvarom lesa v lesoch hospodárskych zabezpečujúci dosiahnutie maximálnej kvalitnej produkcie dreva pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov je tvar lesa vysoký. V závislosti od prírodných podmienok a spôsobu obhospodarovania lesné porasty vznikajú resp. vznikli aj kombináciou oboch spôsobov, teda zo semena a aj uplatnením vegetatívnej prirodzenej obnovy. Cieľavedomým obhospodarovaním lesného porastu je možné a žiadúce, pokaľ sú na to vytvorené podmienky, ovplyvňovať, meniť hospodársky tvar lesa Lesné porasty prevažne výmladkového pôvodu, môžu byť zaradené do hospodárskeho tvaru lesa vysokého, len vtedy ak, sa v nich nachádza dostatočný počet cieľových stromov a ich rezervy semenného pôvodu, alebo kvalitných výmladkov prvej generácie, zodpovedajúcich veku porastu, rovnomerne rozmiestnených po ploche porastu. V takto zaradených porastoch sa cieľavedome hospodári výchovou lesa tak, aby bol vo veku začatia obnovy na ploche lesného porastu zabezpečený dostatočný počet cieľových stromov pri dodržaní optimálneho zakmenenia pre zabezpečenie prirodzenej obnovy zo semena týchto cieľových stromov. Cieľom výchovy takýchto porastov je, v horizonte dosiahnutia rubného veku, východiskový tvar lesa nízkeho na vysoký tvar lesa.

36

zmeniť


Návrh 25.11.2009

Lesy hospodárskeho tvaru nízkeho je účelné prevádzať na hospodársky tvar lesa vysokého najmä tam, kde stanovištné pomery predpokladajú výrazné zlepšenie všetkých funkcií lesa a produkcie v kvalite a objeme. Ojedinele, v odôvodnených prípadoch, hlavne s ohľadom na plnenie funkcií lesov, nepriaznivé stanovište a drevinu je v hospodárskych lesoch možné cieľavedome udržiavať aj hospodársky tvar lesa nízkeho. Meniť hospodársky tvar vysokého lesa na nízky nie je žiadúce, lebo takýto postup v plnej miere nezabezpečuje využitie produkčného potenciálu stanovišťa a optimálne plnenie ostatných mimoprodukčných funkcií lesa. Tvar lesa v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia je určený s ohľadom na funkčné zameranie.

5 HOSPODÁRSKY SPÔSOB Hospodársky spôsob podľa STN 480001 je definovaný ako systém hospodárenia a využívania lesov charakterizovaný osobitnými hospodárskymi opatreniami (obnova a výchova) v ich časovej a priestorovej nadväznosti v rámci produkčného obdobia. Hospodársky spôsob je systém základných hospodárskych opatrení vykonávaných v lesných porastoch, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú ich vekovú a priestorovú štruktúru, ako aj ich drevinové zloženie. V podstate ide najmä o spôsob obnovnej ťažby a následnej obnovy porastov. Hospodársky spôsob teda predstavuje súbor opatrení v lesných porastoch na zabezpečenie produkčných a statných funkcií lesov pri súčasnom vytváraní predpokladov racionálneho hospodárenia v lese. Hospodársky spôsob je súbor hospodárskych opatrení, ktoré sú od vzniku porastu až do jeho opätovnej reprodukcie vedené jednotným princípom, ktorý dáva obhospodarovanému lesu zvláštny ráz (Korpeľ a kolektív ,1991 : Pestovanie lesa). Vytvára sa tak hospodársky spôsob, ktorý je možné tiež definovať ako sústavu hospodárskych opatrení, pri ktorých sa uplatňuje určitý hospodársko úpravnícky princíp. Ide teda o súbor hospodárskych opatrení zo všetkých fytotechnických úsekov lesníckej činnosti, ktoré sa uskutočňujú cieľavedome, systematicky v komplexe porastov počas celej produkčnej či neprodukčnej doby. Hlavné rysy hospodárskemu spôsobu určujú postupy obnovy lesných porastov a podľa nich sa odvodzuje i názov jednotlivých hospodárskych spôsobov. V lesoch sa s ohľadom na prírodné podmienky uplatňujú hospodárske spôsoby: -

podrastový

-

výberkový

-

účelový

-

holorubný

a plnenie funkcií lesov diferencovane

Podrastový hospodársky spôsob, sa uskutočňuje sa postupným rubom zameraným na dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky,

37


Návrh 25.11.2009

Výberkový hospodársky spôsob, sa uskutočňuje ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu, Účelový hospodársky spôsob, ktorý sa uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov spravidla v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia tak, aby sa dosiahla štruktúra lesných porastov vhodná na zabezpečenie cieľa a účelu, pre ktorý boli vyhlásené. Holorubný hospodársky spôsob, sa uskutočňuje ťažbou s jednorazovým vyťažením obnovovaného lesného porastu alebo jeho časti tam, kde sa prirodzená obnova porastu ukázala ako nevhodná alebo ju nemožno dosiahnuť efektívne predchádzajúcimi spôsobmi

5.1

Forma hospodárskeho spôsobu

Forma hospodárskeho spôsobu spresňuje priestorovú stránku vykonávania hospodárskeho spôsobu. Základným kritériom formy hospodárskeho spôsobu je okrem plochy obnovného rubu (PR) aj jeho šírka (ŠR). Hospodársky spôsob podrastový a holorubný sa vykonáva formou -

-

maloplošnou, veľkoplošnou Hospodársky spôsob výberkový a účelový sa vykonáva formou stromovou, skupinovou, Maloplošná forma hospodárskeho spôsobu, je limitovaná: plochou obnovného rubu (PR) najviac tri hektáre PR ≤ 3 ha šírkou obnovného rubu (ŠR), ktorá nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu (VP), ŠR ≤ 2 VP Veľkoplošná forma hospodárskeho spôsobu, je limitovaná: plochou obnovného rubu najviac päť hektárov; PR ≤ 5 ha

-

plochou dielca najviac 7,5 ha ak sa obnovuje naraz celý dielec s výmerou väčšou ako päť hektárov. Plocha obnovného rubu, v tomto prípade plocha celého dielca nesmie presiahnuť sedem a pol hektára. PR celý dielec ≤ 7,5 ha Šírka obnovného rubu pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu nie je limitovaná a môže byť širšia ako dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Stromová forma hospodárskeho spôsobu sa uskutočňuje výrubom jednotlivých stromov na ploche dielca, Skupinová forma hospodárskeho spôsobu sa uskutočňuje výrubom skupín stromov nad 0,03ha do 0,20 hektára v nepravidelne rozmiestnených skupinách na ploche dielca. PR skupiny ≤ 0,20 ha Odstupová vzdialenosť (OVz): Vzdialenosť medzi dvoma susednými obnovnými rubmi plánovaná a realizovaná spravidla na začiatku obnovy lesného porastu. Pri plánovaní obnovnej ťažby v obnovovanom poraste sa jednotlivé východiská obnovy/obnovné ruby navrhujú v odstupovej vzdialenosti, ktorá komplexne zohľadňuje: -

stav porastu (zastúpenie a zmiešanie drevín, zakmenenie, existujúce prirodzené zmladenie resp. následný porast)

-

navrhnutú formu hospodárskeho spôsobu,

-

uplatňovanú obnovnú dobu,

-

reliéf terénu,

38


Návrh 25.11.2009

-

stav a spôsob obnovy susedných lesných porastov,

-

a.p.,

Najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov (odstupová vzdialenosť “OVz“), ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným podľa § 20 ods. 6 a 7, nesmie byť menšia ako ich šírka (ŠR), bez ohľadu na vlastnícku hranicu; pri podrastovom hospodárskom spôsobe táto podmienka neplatí, ak obnovným rubom nedôjde k poklesu zakmenenia obnovovaného lesného porastu pod polovicu plného zakmenenia. OVz ≤ ŠR Len v odôvodnených prípadoch je účelné v obnovovaných porastoch založiť východiská obnovy/obnovné ruby s minimálnou odstupovou vzdialenosťou rovnajúcej sa šírke rubu. Spravidla sa jedná o porasty: -

malej výmery,

-

obnovne rozpracované,

-

s ohľadom na vek a stav porastu,

Neodôvodneným uplatnením najmenšej prípustnej odstupovej vzdialenosti medzi obnovnými rubmi, pri uplatnení podrastového alebo holorubného hospodárskeho spôsobu sa zásadne skracuje obnovná doba v dôsledku čoho sa zakladajú málo vekovo a výškovo štruktúrované porasty. Forma hospodárskeho spôsobu spresňuje priestorovú stránku vykonávania hospodárskeho spôsobu. Základným kritériom formy hospodárskeho spôsobu je okrem výmery obnovného rubu aj jeho šírka. S ohľadom na výskyt obnovných rubov rôznych tvarov sa šírka rubu posudzuje s uplatnením nasledujúcich princípov:

A. šírka pri ruboch tvaru trojuholníka je vzdialenosť medzi najdlhšou stranou trojuholníka a protiľahlým vrcholom na kolmici spustenej na najdlhšiu stranu z protiľahlého vrcholu trojuholníka. U rubov tvaru pretiahleho rovnoramenného trojuholníka (klina) a rubov podobných tvarov, ak ich výška je minimálne dvojnásobok základne, je prípustné za šírku rubu považovať ich základňu;

B. šírka rubu pri ruboch tvaru lichobežníka je vzdialenosť medzi najdlhšou stranou lichobežníka a protiľahlým vrcholom lichobežníka na kolmici z tohto vrcholu na najdlhšiu stranu lichobežníka;

C. pri nepravidelných tvaroch rubu je šírka rubu najväčšia súvislá vzdialenosť dvoch bodov jeho obrazca na kolmici vedenej týmito bodmi na spojnicu najvzdialenejších bodov obrazca; pri vejárovitom spôsobe usporiadania obnovných rubov sa šírka rubu mení s jeho predlžujúcou sa dĺžkou. Pri plánovaní, umiestňovaní a priraďovaní obnovných rubov rovnakého klinovitého tvaru, za dodržanie rovnako zväčšujúcej sa šírky susedných rubov a odstupovej vzdialenosti medzi nimi, bude teda dodržaná aj zákonná podmienka najmenšej prípustnej vzdialenosti susedných obnovných rubov; pri šachovnicovom spôsobe usporiadania obnovných rubov sa obnovné ruby stretávajú v spoločných rohových bodoch, pričom okrem ich rohových bodov už v ďalšom priebehu okraja rubov spolu nesúvisia.

39


Návrh 25.11.2009

40


Návrh 25.11.2009

V súvislosti s týmito zásadami a značkovým kľúčom k ťažbovej mape je potrebné rešpektovať, že ťažbová mapa predstavuje schematické zobrazenie návrhu ťažbovo-obnovných postupov.

Hospodársky spôsob podrastový

5.2

Hospodársky spôsob podrastový sa uskutočňuje sa postupným rubom zameraným na dosiahnutie prirodzeného zmladenia Pri hospodárskom spôsobe podrastovom sa uskutočňuje obnova na ploche clonenej materským porastom alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky, pričom obnova sa dokončí dorubom materského porastu. Ekologický vplyv rúbaného porastu sa na obnovovanej ploche prejavuje v plnom rozsahu. Výsledkom tejto formy hospodárenia sú lesné porasty dočasne (po dobu obnovy) výškové rozrôznené. Podrastový hospodársky spôsob sa používa všade tam kde ešte nezanikla možnosť prirodzenej obnovy, na lokalitách s nebezpečím erózie, nebezpečím zamokrenia. Formy hospodárskeho spôsobu podrastového sa používajú hlavne: -

v lesných porastoch v ktorých nezanikla možnosťou prirodzenej obnovy,

-

na lokalitách, kde je nebezpečenstvo erózie,

-

na stanovištiach s nebezpečím zamokrenia, oglejených a podmáčaných,

-

tam, kde je možno zabezpečiť vysoký podiel cenných sortimentov z obnovovaného porastu s prihliadnutím na zodpovedajúci technologický typ,

-

v lesoch, v ktorých sa vyžaduje významnejšie plnenie ostatných funkcií (v oblastiach rekreačných, kultúrnych, vodohospodársky dôležitých, v blízkosti miest a sídlisk, kde sa uplatňujú krajinotvorné prvky atď.).

Tento spôsob obnovy predpokladá dobrú prípravu lesných porastov k obnove už v štádiu výchovy ale aj počas samotnej obnovy. Klasická obnova hospodárskym spôsobom podrastovým pod materským porastom má 4 fázy a to: a) b) c) d)

prípravná fáza, (definovať) semenná fáza, (definovať) presvetľovacia fáza, dorub.

Jednotlivé fázy okrem dorubu sa vykonávajú princípom výberu. Jednotlivé fázy a ich počet pri plánovaní konkrétneho obnovného rubu hospodárskeho spôsobu podrastového sa uplatňujú v závislosti od stavu lesného porastu, pričom sa zohľadňuje najmä: zakmenenie, zápoj, stav prirodzeného zmladenia lesných drevín zaburinenie, predpokladaný vývoj. Jednotlivé fázy možno spájať. Prípadné, skrátenie jednotlivých fáz je prípustné v súlade so stavom a predpokladom vývoja porastu v desaťročí.

41


-

Návrh 25.11.2009

Pri podrastovom hospodárskom spôsobe ak vychádzame z jeho definície resp. z definície hospodárskeho spôsobu a porasty sú obhospodarované počas celej produkčnej doby podľa zásad odpovedajúcich hospodárskemu spôsobu, mali by byť po skončení výchovy pripravené na obnovu. V prípadoch ak rubné porasty nie sú pripravené na obnovu podrastovým hospodárskym spôsobom je možné plánovať prípravný rub. Porasty v ktorých plánujeme prípravný rub musia zodpovedať kritériám pri ktorých je možné prípravný rub realizovať: prípravný rub sa predpisuje len v rubných porastoch to znamená, že ich vek musí odpovedať veku začatia obnovy. zakmenenie porastov s predpisom prípravného rubu musí byť 0,9 – 1,0 Prípravný rub sa plánuje a vykonáva hlavne za účelom: úpravy zápoja pre zabezpečenie formovania korún semenných stromov a prípravy pôdy pre klíčenie aby sa zabezpečil pozvoľný rozklad humusu, odstránenia alebo redukcie zastúpenia drevín, ktoré nie sú v následnom poraste žiadúce , Prípravný rub sa plánuje a realizuje v rozsahu pri ktorom je zabezpečené že: zakmenenie po vykonanom zásahu prípravným rubom neklesne pod 0,8 , objem vyťaženého dreva nepresiahne 15 % zo zásoby porastu.

Prípravný rub je prvá fáza clonného rubu. Graficky sa označuje zvislými čiarami s farebným rozlíšením podľa toho, ktorým zásahom v poradí počas platnosti LHP sa v dielci/JPRL vykoná (príloha TP č. XX). V porastoch, ktoré nedosiahli vek začatia obnovy sa plánovaný ťažbový zásah charakterizuje ako prebierka s výnimkou prípadov predčasnej obnovy. Za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba, ak na celej obnovovanej ploche zostane po vykonanej ťažbe prirodzené zmladenie stanovištne vhodných drevín so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia; táto podmienka neplatí, ak sa prirodzené zmladenie zabezpečuje vedľa obnovovaného lesného porastu do vzdialenosti jeho priemernej výšky. Naplánovanie dorubu, ako poslednej fázy clonného rubu prichádza do úvahy aj v tých obnovovaných porastoch, kde súčasný stav zmladenia nedosahuje požadovaný rozsah, ale s ohľadom na očakávané prirodzené zmladenie, resp. plánovanú podsadbu stanovištne vhodných drevín, sa v priebehu platnosti LHP požadovaný stav prirodzenej obnovy dosiahne. Do požadovaného najmenej polovice plného zakmenenia prirodzeného zmladenia stanovištne vhodných drevín, ktoré má ostať na ploche po vykonaní dorubu, počítame aj etáž už existujúcu pri plánovaní dorubu (s rozsahom, ktorý je možne predpokladať, že sa nezničí pri ťažbe) plus očakávané prirodzené zmladenie ktoré vznikne do vykonania dorubu. V závislosti na veľkosti obnovovanej plochy sa rozlišuje v rámci podrastového hospodárskeho spôsobu veľkoplošná a maloplošná forma.

5.2.1

Maloplošná forma podrastového hospodárskeho spôsobu

Hraničné hodnoty maloplošnej formy hospodárskeho spôsobu sú dané výmerou rubu do 3,00 ha a šírkou rubu, ktorá nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného porastu. Pri zakladaní rubov po vrstevnici šírka rubu (hodnotená kolmo na vrstevnicu) nemôže prekročiť dvojnásobok priemernej výšky porastu. Takto definovaná šírka rubu nesmie byť prekročená v najširšom mieste obnovného rubu. Dodržanie parametrov ťažbovo-obnovných postupov sleduje čo najmenšie narušenie vnútornej porastovej klímy.

42


Návrh 25.11.2009

Najčastejšie používané maloplošné formy sa realizujú ako: Maloplošný clonný rub Veľkosť obnovovanej plochy/obnovného rubu nesmie prekročiť výmeru 3 ha. Nepracujeme na celej ploche lesného porastu, ale len na obnovných prvkoch, ktorých šírka nesmie prekročiť 2 výšky obnovovaného lesného porastu. Charakteristickým znakom maloplošného clonného rubu, a tým aj rozlišovacím znakom oproti okrajovému a skupinovitému clonenému rubu je, že obnovné ruby sa nerozširujú, ale obnova pokračuje na ploche lesného porastu vkladaním nových obnovných rubov rovnakého charakteru. Týmto sa umožňuje obnoviť celú plochu porastu. Nové obnovné ruby sa môžu priraďovať len k už zabezpečeným obnovným rubom. Maloplošný clonný rub je vhodné uplatniť najmä: -

v dubových porastoch, v bučinách s prímesou iných drevín.

V porastoch s prevahou smreka vo vyšších polohách (na kyslých stanovištiach) možno maloplošný clonný rub použiť len vtedy, ak nehrozí nebezpečie rozvrátenia porastov vetrom. Používa sa najmä v traktorových terénoch. Maloplošný clonný rub môže byť realizovaný v tvare pásov, klinov, resp. skupín rôznych tvarov (kruh. elipsa, štvoruholník a pod.).

Skupinovitý clonný rub Tento rub je základným spôsobom obnovy v odolných zmiešaných lesných porastoch (kombinácie: smrek, jedľa, buk a dubovo-bukové zmesi). Skupinovitý clonný rub môže byť realizovaný v rôznych tvaroch obnovných rubov, napr.: štvoruholník, elipsa, kruh, trojuholník,

Charakteristický je tým, že obnovné ruby sa rozširujú sú rozmiestnené spravidla po celej ploche lesného porastu. Pri založení skupín nesmie najväčšia šírka/rozmer skupiny presiahnuť dvojnásobok strednej výšky porastu, aby zodpovedal maloplošnej forme. Veľkosť skupiny/obnovného rubu sa určuje podľa stanovištných pomerov. Pre živné stanovištia, náchylné k zaburineniu, sú vhodné menšie skupiny.

43


Návrh 25.11.2009

Vzdialenosť skupín - rozostup nesmie byť menší ako ich šírka (šírka obnovného rubu). Vzdialenosť skupín pri zakladaní sa riadi dĺžkou obnovnej doby. Použitie skupinovitého clonného rubu závisí od sklonu terénu, v zásade sa navrhuje do sklonu 30 %. Tento rub vyžaduje rozčlenenie systémom obnovných liniek alebo trvalých približovacích liniek, pričom ich odstupová vzdialenosť závisí od dĺžky obnovnej doby a terénu. Východiská obnovy sa pri prvom zásahu systematicky zakladajú v odstupovej vzdialenosti cca na 4-5 porastových výšok od seba. Pri väčšom zastúpení tieň znášajúcich/tiennych drevín sa zakladajú hustejšie, nemali by byť však bližšie ako na 3 výšky porastu. Pri zakladaní obnovných prvkov sa doporučuje využiť už vzniknuté hlúčky náletu drevín obnovného cieľa, medzery, riediny, s ohľadom na smer približovania a vývozu dreva. Skupinovitá obnova sa v zásade použije v traktorových terénoch spravidla do 30% sklonu.

Okrajový clonný rub

-

Charakteristickým znakom okrajového clonného rubu je pohyblivý porastový jednostranne orientovaný okraj. Okrajový clonný rub sa môže naplánovať a realizovať v tvare: pásov, klinov, kruhov, elipsy, štvoruholníka a pod.

Veľkosť a rozmery obnovného rubu nesmú prekročiť kritériá maloplošného rubu. Obnovné ruby sa umiestňujú v pásoch po svahu, alebo pri vhodných približovacích pomeroch aj po vrstevnici. Ich okraj môže byť priamy alebo zvlnený. Vzdialenosť medzi obnovnými rubmi (a tým aj počet východísk obnovy) sa volí v závislosti od dĺžky obnovnej doby. Podľa dĺžky obnovnej doby a veľkosti porastu sa určuje rýchlosť postupu a počet východísk obnovy. Vzdialenosť obnovných rubov rozostup nesmie byť menší ako ich šírka (šírka obnovného rubu). Obnovné prvky sa priraďujú zásadne v jednom smere, s prihliadnutím na požiadavky bezpečnosti lesných porastov a dopravy dreva. Smer rozširovania sa s ohľadom na bezpečnosť porastu

44


Návrh 25.11.2009

navrhuje prevažne proti smeru prevládajúceho vetra alebo proti svetlu. Pre vytvorenie žiaducich ekologických podmienok obnovy využíva sa aj bočné svetlo. Pokračuje sa spravidla dvojfázovo t.zn. na jednom obnovnom prvku sa dorubom uvoľňuje zmladenie a na susednom sa lesný porast presvetľuje. Okraj sa spravidla rozpracúva clonne, ale možno pokračovať aj dorubom, ak je vnútorný okraj zmladený. Pri obnove jedle sa pracuje spravidla trojfázovo, prípadne štvorfázovo.

Okrajový odrub Pri uplatňovaní hospodárskeho spôsobu podrastového, ktorého cieľom je dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu a súčasne aj vedľa neho do vzdialenosti na jednu priemernú výšku porastu, sa obnovná ťažba pre tento účel vykoná okrajovým odrubom. Viaže sa „okrajovú obnovu“ pri ktorej sa kladie dôraz na využívanie ekologických podmienok vnútorného okraja na zabezpečenie následného porastu prirodzenou obnovou alebo podsadbou vo vnútornom okraji. Môže sa realizovať v tvare pásov, klinov, kruhov, elipsy, štvoruholníka a pod. Veľkosť a rozmery okrajového odrubu nesmú prekročiť kritériá maloplošného rubu.

Okrajový odrub sa uplatňuje najmä tam, kde sa vyžaduje využívanie ekologických podmienok vnútorného okraja na zabezpečenie následného porastu prirodzenou obnovou, alebo podsadbou na vnútornom okraji, ak je žiadúce urýchlenie obnovy skrátenou obnovnou dobou. Ide najmä o prípady,

45


Návrh 25.11.2009

ak sú v cieľovom zložení dreviny vyžadujúce viac svetla a nie sú v súčasnom zastúpení a je ich treba umele zalesniť na odkrytú plochu, alebo dreviny, ktoré sú v zastúpení materského porastu a vyžadujú si väčší prístup svetla a pod. Odrub sa vykoná jednorazovým výrubom stromov (odclonením) na časti obnovného rubu, šírka ktorého nesmie prekročiť priemernú výšku materského porastu. Vytvára sa tak „porastová stena“ založenie ktorej je nevyhnutné na dosiahnutie „ekologických okrajových podmienok“. Súčasne sa na zostávajúcej časti obnovného rubu v priľahlom materskom poraste vykoná príslušná fáza clonného rubu. Šírka takto založeného obnovného rubu nesmie prekročiť dve priemerné výšky obnovovaného porastu. Obnova sa na obnovnom rube začína jednorázovým vyťažením časti porastu spravidla v tvare pásu, klinu resp. skupiny alebo iného tvaru maximálne na jednu priemernú výšku porastu za účelom dosiahnutia prirodzeného zmladenia na vnútornom okraji porastu priliehajúcom k porastovej stene a čiastočne aj na vonkajšom okraji. Zároveň sa na zostávajúcej ploche obnovného rubu postupuje clonným rubom buď s presvetlením, alebo bez presvetlenia (Wagnerov jednoduchý okrajový odrubný rub) Na takto obnovovanej ploche vznikajú v blízkosti porastovej steny smerom dovnútra porastu i smerom von, k voľnej ploche, špecifické ekologické podmienky, ktoré sa kvalitatívne odlišujú od typických podmienok hlbšieho vnútra porastu, ako aj od podmienok typickej holej plochy neovplyvnenej porastom. Okrajový odrub na obnovnom rube pozostáva z dvoch častí - časť úplne odclonená jednorazovým vyťažením obnovovaného lesného porastu a časť s vykonaním niektorej z fáz podrastového hospodárskeho spôsobu. Odclonenie „odrubom“ sa vykonáva pri začiatku obnovy porastu. Následná obnova porastu až do ukončenia obnovy, pokiaľ tomu zodpovedá stav a vývoj porastu, je zabezpečovaná výlučne príslušnými fázami rubov hospodárskeho spôsobu podrastového. Vzdialenosť obnovných rubov musí byť minimálne na jednu šírku obnovného rubu. Vonkajší okraj je vhodný najmä pre obnovu borovice, smrekovca, prípadne smreka a všetkých listnáčov okrem buka a duba. Okrajová obnova nie je vhodná pre dreviny s dlhými intervalmi plodnosti.

5.2.2

Veľkoplošná forma podrastového hospodárskeho spôsobu

Veľkoplošná forma je charakterizovaná kritériom veľkosti plochy obnovného prvku najviac do 5,00 ha, ak jeho šírka presahuje dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného porastu. Ak ide o obnovu celého dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov, plocha obnovného rubu nesmie presiahnuť sedem a pol hektára tzn., že sa realizuje na celej ploche dielca pri výmerách do 7,50 ha. Uplatňuje sa pri obnove rovnorodých nezmiešaných bučín, najmä na južných expozíciách a v dubinách, ak sú v takýchto porastoch vytvorené podmienky pre prirodzenú obnovu jednej dreviny.

46


Návrh 25.11.2009

Pri použití tohoto rubu by nemalo dôjsť k zníženiu zakmenenia lesných porastov pod sedem desatín plného zakmenenia, ak sa presvetlenie nevykoná v prospech mladého lesného porastu zodpovedajúceho plánovanému zastúpeniu lesných drevín. Obnova je väčšinou 2-3 fázová a v zásade sa používa sa len v traktorových terénoch.

-

Základné tvary rubu sú: veľkoplošný clonný rub na celej ploche, veľkoplošný clonný rub v pásoch, veľkoplošný clonný rub iných tvarov (elipsa, štvoruholník, klin a pod.).

5.3

Hospodársky spôsob výberkový

5.3.1

Formy výberkového hospodárskeho spôsobu

Hospodárskym spôsobom výberkovým sa reguluje priestorová, veková a druhová štruktúra lesného porastu tak, aby sa dosiahla a udržiavala stálosť priestorovej štruktúry lesného porastu charakterizovanej klesajúcou krivkou hrúbkových početností stromov. Hospodársky spôsob výberkový sa uskutočňuje výberkovým rubom - ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov tzn. formou stromovou alebo formou skupinovou, s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu. Stromová (jednotlivá) forma hospodárskeho spôsobu výberkového (obr. X.01) sa uskutočňuje po celej ploche porastu, pričom sa rúbu spravidla jednotlivé rubne zrelé stromy, ktorých vlastnosti zodpovedajú požadovaným cieľovým dimenziám (hrúbka) a kvalite, stromy, pri ktorých dochádza k znižovaniu alebo ukončeniu plnenia ich funkcie v lese, a stromy, ktoré prekážajú v raste nádejnejším stromom. Obnovná doba je spravidla nepretržitá. V stromovej forme ide o veľkoplošný až celoplošný variant nepravidelnej a tvalej clonnej obnovy t. j. bez vymedzenej obnovnej doby a fáz clonného rubu. Obnova v stromovej forme má vznikať nepravidelne, rozptýlene, jednotlivo alebo v hlúčkoch, prípadne v skupinách nie väčších ako 2–3 áre. Výberkovým rubom nie je potrebné uvoľňovať každý podrast, ale len tam, kde sa prejavila potreba dorastu. Nárast sa môže aj veľmi dlho ponechať vo vyčkávacej pozícii pod clonou (podľa doby čakania).

47


Návrh 25.11.2009

Obr. X.01 Výberkový hospodársky spôsob - stromová forma

Skupinová forma hospodárskeho spôsobu výberkového (obr. X.02) je charakteristická tým, že rub sa uskutočňuje v skupinách. Predpokladom jeho uplatnenia v poraste je výskyt nepravidelne rozmiestnených, vekovo diferencovaných skupín, ktorých vekový rozdiel je spravidla viac ako 40 rokov, pričom veľkosť jednotlivých skupín nepresahuje výmeru 0,20 ha. Skupinová výberková forma sa považuje za prechodnú formu medzi maloplošnou podrastovou formou a stromovou výberkovou formou. V skupinovej forme je obnova pre celý dielec dlhšia ako 50 rokov alebo nepretržitá, avšak pre skupiny s možnosťou ich plošného vylíšenia je potrebné vymedziť ich čiastkovú obnovnú dobu, ktorá závisí od ekologických požiadaviek obnovovaných drevín, a tiež od štruktúry a výšky zásoby. Čiastková obnovná doba je dlhšia ako 20 rokov.

Obr. X.02 Výberkový hospodársky spôsob - skupinová forma

V plošne rozsiahlejšom výberkovom lese ťažko dosiahnuť a udržať len vyhranene stromovú (jednotlivú) alebo len skupinovú štruktúru. Štruktúra v rámci jedného porastu je veľmi variabilná. Približne rovnoveké výškovo vyrovnané malé skupiny (aj nad 2–3 áre) sa striedajú s časťami, kde každý strom zaujíma iné výškove postavenie.

5.3.2

1.

Štruktúra, vlastnosti a taxačné charakteristiky výberkového lesa

Vnútorná priestorová úprava výberkového lesa 48


Návrh 25.11.2009

Vo výberkovom lese sa nachádzajú na najmenšej možnej ploche stromy všetkých vekov a dimenzií. „Prirodzený priestorový poriadok“ je charakterizovaný nepravidelnosťou usporiadania stromov - náhodným rozdelením hrúbkových stupňov (dopravné rozdelenie má len transportnú úlohu). Stromy rôzneho vývoja sú usporiadané pod sebou tak, že vývojovo mladšie jedince sú pod vývojovo staršími, bez ohľadu na vek. Vo výberkovom lese dochádza k plnohodnotnému využitiu nielen nadzemného priestoru asimilačnými orgánmi (vertikálna výstavba, stupňovitý zápoj), ale aj k lepšiemu využitiu pôdneho priestoru bohatšou spleťou hĺbkovo lepšie rozložených koreňových sústav. Stromy sa pre zjednodušenie zaraďujú do troch vrstiev, ktoré nie sú výškovo a vekovo definované, ale sú charakterizované dimenziou (hrúbkou d1,3):

2.

dolná vrstva stredná vrstva horná vrstva -

od náletu do 8 cm, hrúbka 8 až 36 cm, hrúbka 36 cm a viac.

Veková štruktúra výberkového lesa

Neohraničená životnosť výberkového lesa vedie k vekovej a vývojovej rôznorodosti. V rámci konkrétneho vývojového štádia sa môžu vyskytovať stromy rôzneho fyzického veku. Keďže vek nemá významný vplyv na rast, je ho možné nahradiť hrúbkou ako korelačnou veličinou. Teda vek a vekové stupne nie sú vo výberkovom lese hospodársko-úpravníckym prostriedkom - dôležité sú hrúbky a hrúbkové stupne.

3.

Hrúbková štruktúra výberkového lesa

Stálosť štruktúry výberkového lesa je charakterizovaná pravidelne klesajúcou krivkou hrúbkových početností stromov, ktorej tvar sa dá vyjadriť pomocou exponenciálnej funkcie. Optimálna hrúbková štruktúra výberkového lesa sa dosahuje výberkovým rubom (kapitola X.4), ktorý je usmerňovaný kontrolnými krivkovými metódami. Udržiavanie rovnovážnej štruktúry je predpokladom dosiahnutia rovnováhy medzi prírastkom, ťažbou a trvalým vznikom prirodzeného zmladenia. V porovnaní s lesom rovnovekým je počet stromov na ha vo výberkovom lese nižší, pohybuje sa od 300–450 do 700–750 stromov a závisí od bonity (pozn. ide len o stromy, ktoré sú zaradené do hrúbkových stupňov – bez nárastu a mladín do 8 cm). Čím je stanovište kvalitnejšie, tým je počet stromov najnižšieho hrúbkového stupňa menší, a tým je vyšší maximálny hrúbkový stupeň. Pre udžanie požadovanej štruktúry je potrebné uvažovať s takou intenzitou zmladenia, ktoré zabezpečí približne 80–120 stromov na 1 ha v najnižšom hrúbkovom stupni 10. Priebeh početností v ďalších hrúbkových stupňoch je závislý od priebehu hrúbkového prírastku, ktorý je podmienený najmä stanovišťom, ďalej rozsahom vyťažených stromov v hrúbkových stupňoch a tým aj cieľovou hrúbkou.

49


Návrh 25.11.2009

Obr. X.03 Krivka hrúbkovej početnosti

4.

Výšková štruktúra výberkového lesa

Štádiová výšková krivka výberkových porastov v rovnovážnom stave sa nemení, tzn. že štádiové a vývojové výškové krivky sú identické a priemerné výšky stromov podľa hrúbkových stupňov sú viac-menej konštantné. Tvar a poloha výškových kriviek výrazne závisí od bonity, v lepších porastoch je umiestnená vyššie a je strmšia. Stredná výška vo výberkových lesoch sa nevyužíva na bonitáciu, namiesto nej sa používa horná výška vyšších hrúbkových tried napr. 52–70 cm, aj to len ako pomocný bonitačný ukazovateľ.

5.

Skutočná a optimálna zásoba výberkového lesa

Skutočná zásoba výberkových porastov na Slovensku sa pohybuje od 250–650 m3/ha. Zásoba sa udržiava na určitej hladine, osciluje okolo nej a ani v dlhodobých časových rámcoch sa významne nemení (nikdy neklesá na nulu, alebo na nepatrný podiel). Podobne aj kruhová základňa zostáva viacmenej konštantná (vo všeobecnosti je o 30–40 % menšia ako kruhová základňa rubných porastov holorubného lesa). Zásoba výberkových porastov na 1 ha je teda menšia ako hektárová zásoba rubných porastov rovnovekého lesa, ale je väčšia ako priemerná hektárová zásoba v súbore porastov rôznych vekov s hospodárskym spôsobom holorubným. Vo výberových lesoch je obzvlášť dôležitá optimálna zásoba, ktorá dosahuje najväčšie hodnoty v zmiešaných lesoch (smrek-jedľa-buk, buk-jedľa, smrek-jedľa) s prevahou jedle. Ide najmä o stanovištia 5. a 6. lvs, kde v takýchto porastoch sa optimálna zásoba pohybuje od 380 do 500 m3, priemerne 420–440 m3 na 1 ha. Platí to aj pre typ horského smrekovo–jedľového výberkového lesa ochudobneného o buk. Pre typy s vyšším podielom buka sa odporúča optimálna zásoba od 350 do 400 m3 na 1 ha, pre typy prevažne smrekového výberkového lesa v 7. lvs od 300–350m3 na 1 ha. V typoch s trvalým podielom slných ihličnatých drevín (borovica, smrekovec) v oblasti 3.–5. lvs by optimálna zásoba nemala prevýšiť 350 m3 na 1 ha. Charakteristické je aj rozdelenie zásoby po hrúbkových stupňoch - v rovnovekom lese je podstatná časť zásoby sústredená okolo strednej hrúbky, vo výberkových porastoch je najvyššia zásoba sústredená v hrúbkach od 36 cm (obr. X.4). Tenké stromy sa podieľajú na zásobe asi 20 %, stredne hrubé približne 30 % a hrubé stromy cca 50 %. Pomerne vysoký vplyv na rozloženie zásob má najmä kvalita stanovišťa - čím je produkčnejšie stanovište, tým väčší je podiel tzv. hrubých stromov.

50


Návrh 25.11.2009

Obr. X.04 Percentuálne rozdelenie zásob po hrúbkových stupňoch

6.

Hrúbkový a objemový prírastok výberkového lesa

Vo výberkových lesoch s pribúdajúcou hrúbkou d1,3 sa hrúbkový a objemový prírastok pozvoľna zvyšuje a od určitej hrúbky zostáva rovnaký, alebo pozvoľne klesá (obr X.05). V rovnovekých porastoch po kulminácii bežný prírastok na hrúbke a na objeme trvalo klesá (čím sú stromy staršie a hrubšie, tým je prírastok relatívne menší). Objemový prírastok výberkového lesa závisí od bonity stanovišťa, preto sa odporúča bonitovať výberkové porasty aj pomocou neho. Pokles alebo rast bežného objemového prírastku pri znižovaní resp. zvyšovaní skutočnej zásoby umožňuje objektívny odhad optimálnej zásoby výberkového lesa. Keď so zväčšovaním zásoby objemový prírastok stúpa, znamená to, že sa ešte nedosiahla optimálna zásoba. Keď so zväčšovaním zásoby objemový prírastok klesá, znamená to, že už sa prekročilo jej optimum. Stromy vo výberkovom lese majú vhodný rastový a vývojový rytmus, pozvoľnejší priebeh rastových procesov a výškový, hrúbkový a objemový prírastok vrcholí neskôr to znamená dlhšiu trvalosť rastu, dosiahnutie individuálne väčších celkových objemových hodnôt, ako je to v rovnovekom lese, kde najväčší prírastok nastupuje oveľa skôr a pri menších dimenziách (vitalita v rovnovekom lese pomerne zavčasu a rýchlo upadá).

Obr. X.05 Priebeh hrúbkového prírastku v rovnovekom a výberkovom lese

51


7.

Návrh 25.11.2009

Rastové zákonitosti, kvalita a stabilita výberkového lesa

Pre výberkový les je charakteristický nezávislý rast stromov resp. skupín stromov, avšak konkurenčný proces trvá minimálne do štádia žrďoviny (pri jednotlivo výberkovom lese). Najneskôr po dosiahnutí hornej vrstvy sa koruny stromov rovnakej výšky už neobmedzujú, nanajvýš sa môžu dotýkať. Stromy hornej vrstvy majú koruny dokonale vyvinuté s dĺžkou koruny 50 až 60 % výšky stromu, stromy strednej vrstvy koruny relatívne excentrické s dĺžkou koruny 40 až 50 % výšky stromu. Rast dolnej vrstvy je v dôsledku veľkého clonenia silne redukovaný. Doležitým faktorom vo výberkovom lese je aj rýchlosť odrastania jedincov obnovy do tzv. kategórie dorastu. Výberkový les je vnútorne odolnejší a ekologicky stabilnejší ako les rovnoveký. Štíhlostný koeficient stromov výberkového lesa je významne nižší, mechanická stabilita výrazne lepšia ako pri iných hospodárskych spôsoboch. Kritické je práve rozpätie v hrúbkových dimenziách 12–20 cm, t.j. pri stromoch strednej vrstvy, pri ktorých sa predpokladá zrýchlenie hrúbkového a výškového rastu. V porovnaní s rovnovekým lesom má najobjemnejšia spodná časť kmeňov vo výberkovom lese vyššiu kvalitu. Nevýhodou je veľký podiel hrčatého a menej hodnotného dreva na celkovej produkcii najmä pri nesystémovom obhospodarovaní. Trvalo produkuje hrubé, cenné sortimenty na relatívne malej zásobe a z tohoto hľadiska je (napriek nižšej kvalite kmeňov a korún a vyšším nákladom na ťažbu) najekonomickejším hospodárskym spôsobom. V porovananí s rovnovekým lesom poskytuje za rovnakú produkčnú dobu o 40–50 % vyšší výnos (až 70 % vyťaženého dreva môže tvoriť piliarska guľatina). 8.

Obnova výberkového lesa Podmienkou udržania výberkovej štruktúry je pravidelná realizácia zásahov. Pravidelnými zásahmi sa vo výberkovom lese udržuje stálosť výberkovej štruktúry a reguluje tvorba prirodzeného zmladenia. Výchova a obnova sa často koncentrujú na tej istej ploche. Výberkový les poskytuje nepretržitú produkciu a umožňuje trvalú ťažbu na malých plochách (do 0,20 ha). Prirodzená obnova je nepravidelná a nepretržitá (nie je prakticky na dlhší čas prerušená). Najdôležitejšou úlohou obhospodarovateľa výberkového lesa je vyvolať a udržať na primeranej ploche prirodzenú obnovu, pretože pokrýva úbytok (presun) stromov ich odrastením do väčších dimenzií, ako aj všetky postupné ďalšie úbytky ťažbou. Prirodzená obnova by mala byť zabezpečená primeraným zastúpením semeniacich stromov, stanovišťu primeraných tiennych a polotiennych drevín. Dôležitý je aj plošný rozsah obnovy vo výberkovom lese. Pri vývojovom cykle 150 až 200 rokov by nemal dlhšie vyrovnaný plošný podiel obnovy presahovať 40 až 50 %. Čím väčšia je životnosť jednotlivých stromov a čím väčšia je zásoba v štádiu dorastania (objemový prírastok), tým menšia je potreba jedincov obnovy, tzn. čím viac sa výberkový hospodársky spôsob blíži prirodzenosti, tým menej je potrebné náletu a nárastu.

5.3.3

Zásady a princípy výberkového hospodárstva

Výberkové hospodárstvo je účelné (najmenšie biotechnické a prevádzkovo-technické ťažkosti) a produkčne efektívne v spojení s tiennymi a polotiennymi drevinami na produkčnejších alebo aspoň priemerne produkčných stanovištiach. Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberného hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté, alebo listnato-ihličnaté lesy stredných a vysokohorských polôh mierneho pásma (predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka resp. buka).

52


Návrh 25.11.2009

Výberkový les sa pokladá za najvýhodnejší útvar pre horské polohy z hľadiska integrovaných funkcií, lebo umožňuje optimálne využívať produkčné schopnosti pri optimálnom plnení väčšiny funkcií. Úroveň a rozsah uplatňovania výberného hospodárskeho spôsobu v značnej miere ovplyvňujú stanovištné podmienky, porastové pomery, vlastnícke vzťahy, hospodárska situácia a odborná úroveň obhospodarovateľa lesa. Existencia výberkového lesa je podmienená dobrou dynamikou prirodzenej obnovy, preto je viazaný na určité stanovištia a lvs. Potenciál výberkových lesov na Slovensku je cca 15 %. Základným predpokladom udržania dlhodobej výberkovej štruktúry sú veľké rezervy prirodzeného zmladenia a nárastu. Avšak rozhodujúcim nástrojom je kvalitné obhospodarovanie výberkových lesov, pretože tam, kde sa dlhšie neuskutočňoval výberkový rub - je nadmerný počet stromov hornej alebo strednej vrstvy, rýchlo sa skracujú koruny stromov, znižuje sa stabilita a vitalita stromov, zhoršuje sa odrastanie stromov spodnej vrstvy a stagnuje obnova. Súčasný stav výberkových lesov sa pohybuje na úrovni 2-3 %. Vzhľadom na svoje vlastnosti je výberkový les ideálnou porastovou štruktúrou pre drobných vlastníkov lesa. Veľká heterogénnosť (veková, výšková, hrúbková, vývojove štadiálna, vo väčšine prípadov aj druhová) výberkového lesa je zárukou značnej ekologickej stability, zdravotnej a statickej odolnosti, malej citlivosti voči všetkým škodlivým činiteľom a deštrukčným faktorom. Stromy aj napriek ich vysokému fyzickému veku prejavujú vysokú rezistenciu a toleranciu voči škodlivým činiteľom. Priblíženie štruktúry konkrétneho porastu k tzv. optimálnej (vyrovanej) štruktúre dáva pestovateľovi značnú časovú, kvantitatívnu a kvalitatívnu voľnosť pri uplatňovaní pestovnoťažbových zásahov. Výberkový les pružne reaguje na zásahy, na rušivé vonkajšie a vnútorné vplyvy. Pohotovo vyrovnáva všetky výkyvy od žiadúceho (optimálneho) stavu zásoby, jej výškového, hrúbkového a drevinového členenia. Trvalosť výberkového lesa a vyváženosť funkčných účinkov sú spojené s výraznou štrukturálnou rozmanitosťou – vekovou, výškovou a hrúbkovou rozrôznenosťou. Základné výberkové princípy sú: 1. trvalosť lesa ako lesného ekosystému na každej časti porastu, 2. trvalá možnosť ťažby rubne zrelých zložiek v každom poraste, 3. dosiahnutie a udržanie rovnovážneho stavu stromovia v rámci porastu, 4. dôsledné uplatňovanie kritérií zušľachťovacieho výberu, 5. trvalá a plynulá obnova.

5.3.4

Výberkový rub

Nástrojom udržiavania žiadúcej vyváženej štruktúry výberkového lesa je výberkový rub. Rozdielnosti v svetelnej ekológii drevín, ich tolerancia k zatieneniu sa majú zohľadňovať nepravidelnosťou sily zásahu do hornej a strednej vrstvy. Výberkový rub usmerňuje (reguluje) štruktúru, podporuje obnovu lesa a združuje výchovnú, obnovnú a náhodnú ťažbu. Pri výberkovom rube sa ťaží zvýšený podiel hrubých stromov a medzi tým veľká časť prírastku vytvoreného stromami s hrúbkou 25–45 cm. Výberkový rub tvorí systém viacerých rozhodnutí s často rozdielnou prioritou. Prvé rozhodnutie sa musí opierať o údaje inventarizácie a predovšetkým o krivku hrúbkovej početnosti, zásobu a prírastok. Rozhodnutie sa týka určenia optimálnej zásoby. S 53


Návrh 25.11.2009

tým súvisí celkové zníženie alebo zvýšenie skutočnej zásoby, čo závisí od určenia trvalo potrebného dorastu (objemového prírastku). V optimálnom prípade sa pri jednom zásahu celkovo odstráni len objemový prírastok nahromadený od posledného zásahu. Ďalším rozhodnutím je stanovenie cieľovej dimenzie (dimenzie rubného typu) a korekcia zastúpenia drevín. V prípade, keď je potrebné prinavrátiť niektorú pôvodnú zložku drevinového zloženia, ktorá z ekosystému vypadla chybnými ťažbovými opatreniami je možné vo výberkovom lese vykonať aj umelú obnovu. Ide o funkčný efekt - zlepšenie produkcie, stability a prirodzených regeneračných procesov. Pri aplikácii výberkového rubu rozhodnutie nie je podmieňované len hrúbkou tzn. neobmedzuje sa len na ťažbu najlepších a najhrubších stromov, ale v prvom rade závisí od účinku odobratých stromov na štruktúru porastu a dorast. Rozhodnutie sa zameriava na perspektívny produkčný účinok ťažby tzn. k ťažbe nie je určený najsilnejší strom, ale tzv. „intermediárny“ strom. Ide o strom so stredným postavením, zmenšeným rastom, nižšou stabilitou, ktorý najviac obmedzuje iné stromy v ich vývoji. Je prevažne nízkeho veku, ale štadiálne starý (obr. X.06). Výberný rub spočíva v odstraňovaní podstatného podielu stromov hornej vrstvy, aby sa dosiahlo dostatočné množstvo svetla, ktoré zásadne ovplyvňuje obnovu v spodnej vrstve porastu, ako aj kladný presun zložiek strednej vrstvy. Potreba lepšieho využívania rastového priestoru nepripúšťa silnejšie presvetlenie porastu ani v prospech obnovy na svetlo náročnejších drevín (obnova a výškový presun smreka, javora, jaseňa si vyžiada menšie sumárne zaclonenie ako napríklad jedle alebo buka). Ak sa neočakáva vyplnenie strednej vrstvy vhodnými stromami, tak sa ťažba hrúbkovo už zrelých stromov hornej vrstvy odsúva. Rozhodnutie výchovného pôsobenia sa uplatňuje najmä v skupinách v rastovej fáze žrďoviny kombináciou pozitívneho a negatívneho výberu. Pozitívny výber má však prednosť, pretože do popredia sa dostávajú kritériá - tvar kmeňa, vitalita, vzostupný presun. Čím dlhšie zostávajú skupiny stredne hrubých stromov v zápoji, tým viac sa zmenšuje ich kladná rastová reakcia, tým viac sa skracujú koruny a oslabuje individuálna a porastová stabilita. Strednej vrstve je potrebné venovať veľkú pozornosť, pretože tu výškový rast prebieha pomerne rýchlo a stromy v postavení tejto vrstvy zotrvávajú pomerne kratšiu dobu. Preto pri intenzívnej aplikácii výberkového rubu je stredná vrstva na rozdiel od spodnej a hornej vrstvy často početne poddimenzovaná.

Obr. X.06 Aplikácia výberkového rubu

54


Návrh 25.11.2009

Časová a plošná jednotnosť výberkového rubu by sa mala realizovať etapovite zostupne: Ťažba v hornej vrstve sa realizuje v jednom alebo v dvoch zásahoch, pričom sa nevylučuje jej rozdelenie aj na viac zásahov. Zásah sa má vykonať len v takom rozsahu, aby sa na žiadnom mieste v poraste sa nevytvorila súvislá holá plocha, na ktorú sa vzťahuje zalesňovacia povinnosť (t. j. viac ako 3 áre so šírkou väčšou ako10 m). Z dvoch pri sebe stojacich stromov hornej vrstvy sa ťaží len jeden s výnimkou smrečín, kde pri nedostatku svetla a tepla je potrebné niekedy odkryť väčšiu plochu, aby mohlo vzniknúť zmladenie. Dva susedné stromy hornej vrstvy sa navrhnú do ťažby naraz aj vtedy, ak sú veľmi blízko (do cca 3 metrov príp. aj viac), pričom ich koruny sú navzájom deformované a odstránením len jedného stromu by susedný strom stratil odolnosť oproti vetru, alebo snehu. Ťažia sa nielen stromy, ktoré dosiahli cieľovú hrúbku, ale aj tie, ktoré prekážajú v raste stromom nižším, ak sa tým podporí udržanie rovnomernej diferenciácie hrúbkovej a výškovej štruktúry. Ťažbou sa reguluje hustota tak, aby najmä v strednej a hornej vrstve nevznikla súvislá zapojená plocha stromov rovnakej výšky a aby sa vytvoril priestor pre dorastanie potrebného (nie nadbytočného) množstva nižších stromov. Ťažba v strednej vrstve sa realizuje buď súčasne s ťažbou v hornej vrstve, alebo po vykonaní zásahu v hornej vrstve. Rovnako ako v hornej vrstve sa ňou reguluje hustota tak, aby sa udržiavali podmienky pre vznik zmladenia, aby sa upravil rozstup stromov rovnakej výšky a aby sa vytvoril priestor pre dorastanie potrebného počtu nižších stromov Ťažbe v hornej a strednej vrstve musí predchádzať realizácia rozčlenenia, ak vzdialenosť niektorých pribižovacích liniek presahuje 80 m. Optimálny rozstup približovacích liniek je do 60 m. Ťažbou hornej vrstvy a strednej vrstvy aj pri značnej šetrnosti ťažby a približovania sa poškodia viaceré jedince spodnej vrstvy. Preto pestovný zásah v nárastoch, mladinách, žŕdkovinách a príp. žrďovinách sa uskutoční s určitým časovým odstupom. V dolnej vrstve sa vykonáva prečistka a všetky potrebné hospodárske opatrenia pri starostlivosti o nárasty. Svetelné podmienky vo výberkovom lese umožňujú vývoj kvalitných jedincov aj pri voľnom zápoji, dokonca aj jednotlivo. Preto je výhodné, ak zmladenie vytvára čo možno najmenšie skupinky rovnomerne po ploche a už v ďalšom štádiu sa opatrenia robia s ohľadom na diferenciáciu výškovej štruktúry. Interval výberkového rubu (doba návratu pestovno-ťažbových zásahov) sa stanovuje podľa výšky prírastku, stupňa škôd ťažbou a ohrozenia výberkovej štruktúry porastu. V optimálnych prípadoch (pri ťažbe akumulovaného objemového prírastku) by sa výška ťažby mala pohybovať medzi 60–80 m3 na 1 ha. Na úrodných stanovištiach s bežným prírastkom 9–10 m3 na 1 ha by sa mali zásahy opakovať po 7 až 8 rokoch. Na produkčne slabších stanovištiach a vo vysokohorských podmienkach s prírastkom 6–8 m3 na 1 ha sa môže doba návratu predĺžiť na 10 až 12 rokov. Tam kde je dorast značne poddimenzovaný a tam kde je nižšia kvalita ťažby – je potrebné dobu návratu skrátiť. Hodnotenie výberkového rubu Vykonané hospodárske opatrenia vo výberkovom lese sa hodnotia jednak vo vzťahu k údajom LHP (objem úmyselnej ťažby, plocha zalesnenia a obnovné drevinové zloženie) v rámci vylíšených jednotlivých vrstiev a k dodržaniu princípov výberkového hospodárskeho spôsobu. Kvalita výberkového rubu sa hodnotí na základe toho, či zásahy prispeli k udržaniu výberkovej štruktúry alebo priblíženiu sa k cieľovej štruktúre (v prípade menej priaznivej štruktúry).

55


Návrh 25.11.2009

Kritériá pre hodnotenie zásahu vychádzajú zo zásad pre realizáciu plánu hospodárskych opatrení (LHP) podľa jednotlivých vrstiev, pričom sa zohľadňuje väčšia náročnosť realizácie ťažby vo vzťahu k poškodeniu porastu ťažbou a následne aj približovania. Za nedodržanie princípov výberkového hospodárskeho spôsobu sa považuje: ˗ vznik súvislej odkrytej plochy následkom úmyselnej ťažby, o takej výmere, na ktorú sa vzťahuje zalesňovacia povinnosť (hodnotí sa najskôr rok po ťažbe v hornej, alebo strednej vrstve), ˗ ak pri úmyselnej ťažbe vznikne viacej súvislých odkrytých plôch, pričom ich celková výmera je väčšia ako 30 % ťažbovej plochy vykalkulovanej z objemu ťažby, ˗ ak v hornej vrstve, pri jednotlivo výberkovom hospodárskom spôsobe bolo vyťažených viac ako 50 % z dvoch a viac susedných stromov, pričom do tohto počtu sa nezahŕňa ťažba susedných stromov (do vzdialenosti cca 3-4 m). Vo vyššie uvedených kritériách je zohľadnená „rezerva“ na náhodné poškodenie pri úmyselnej ťažbe s ohľadom na zmienenú vyššiu náročnosť realizácie výberkového rubu. Za nedodržanie hospodárskeho spôsobu sa nepovažuje, ak vyššie uvedené porušenie výberkových princípov bolo spôsobené kalamitnou náhodnou ťažbou. Pri výskyte kalamitnej náhodnej ťažby (nie z poškodenia pri úmyselnej ťažbe) sa predpis úmyselnej ťažby upraví s ohľadom na dovtedy ťažbou nedotknutú výmeru. Posudzovanie zásahu v dolnej vrstve sa hodnotí analogicky ako pri prečistke, ale s prihliadnutím na výberkové princípy, pričom napr. ponechanie neprimeraného množstva nežiadúcich drevín napr. hraba, ale aj slnných drevín na úkor potrebného rozsahu požadovaných drevín sa považuje aj za nedodržanie výberkových princípov.

5.3.5

Zaradenie porastu do výberkového hospodárskeho spôsobu

Pre aplikáciu výberkového hospodárskeho spôsobu sa porasty posudzujú na základe nasledujúcich kritérií: Prevádzkovo - technické podmienky Sklon a povrch terénu musí umožniť také sprístupnenie porastu, aby vzdialenosť približovacích liniek nepresiahla 80 m a umožnila realizovať ťažbu a približovanie takými technológiami, ktoré nespôsobia vážnejšie poškodenie porastu. Stanovištné podmienky a drevinové zloženie Pre uplatnenie výberkového hospodárskeho spôsobu sú vhodné najmä stanovištia (HSLT) s prirodzeným výskytom rôznych kombinácií drevín jedle, smreka a buka s možnou prímesou ďalších drevín, pričom výhodnejšia je prevaha uvedených ihličnatých drevín, alebo aspoň jednej z nich. Iné kombinácie drevín aj bez prítomnosti ihličnanov sa nevylučujú napr. BK, DB, cenné listnáče. Veľmi dôležitý je však predpoklad možnosti trvalého vzniku prirodzeného zmladenia uvedených drevín. Štruktúra porastu Vhodná štruktúra porastu je ďalším rozhodujúcim predpokladom pre zaradenie JPRL do výberkového hospodárskeho spôsobu. Pre uľahčenie jej hodnotenia sa porast na základe hrúbok stromov rozdelí do troch vrstiev: dolnej, strednej (8–36cm) a hornej. Rozpätia hrúbok strednej vrstvy predstavujú registračné hranice pri vylišovaní etáži pri podrobnom zisťovaní stavu výberkového lesa. Do výberkového hospodárskeho spôsobu je možné zaradiť veľmi rôznoveké JPRL, ktoré spĺňajú nasledovné kritériá:

56


Návrh 25.11.2009

1. Rovnomerné zastúpenie strednej vrstvy so zakmenením minimálne 0,2 najmenej na 70 % výmery JPRL, pričom jej zdravotný stav, veľkosť korún umožní náhradu za stromy hornej vrstvy. 2. Zakmenenie hornej vrstvy v rozpätí 0,1–0,6 a v prípade, ak zakmenenie strednej vrstvy je 0,6 a viac, postačuje aj ojedinelý výskyt stromov hrubších ako 36 cm a musí vytvárať predpoklad, že pri postupnom ťažení hornej vrstvy, resp. časti strednej vrstvy bude zabezpečená trvalosť vzniku prirodzeného zmladenia aspoň na 70 % výmery. Prípadný menší podiel umelej obnovy najmä z dôvodu úpravy drevinového zloženia sa nevylučuje. 3. Minimálny súčet zakmenení hornej a strednej vrstvy je 0,6. 4. Zakmenenie dolnej vrstvy v rozpätí 0,1–0,5, pričom pri zakmenení pod 0,3 existuje predpoklad, že úpravou hustoty horných vrstiev bude prirodzené zmladenie trvalo vznikať. 5. Súčet zakmenení všetkých vrstiev by nemal poklesnúť pod 0,8, v smrečinách pod 0,7. Zdravotný stav Predpokladom úspešnej realizácie výberkového hospodárskeho spôsobu je dobrý zdravotný stav, ktorý vytvára predpoklady trvalého vzniku prirodzenej obnovy a dobrej odolnosti opreti nepriaznivým biotickým a abiotickým vplyvom. Porasty s výberkovou štruktúrou spravidla tieto predpoklady spĺňajú. Osobitne je potrebné prehodnotiť porasty zaradené do pásiem ohrozenia imisiami a porasty s vyšším zastúpením smreka, ktoré sú poškodzované najmä novodobým odumieraním (fyziologické faktory, hubové patogény, podkôrny hmyz). Pri výberkovom hospodárení resp. pri prebudove na výberkový les sa porasty zaraďujú v zásade do piatich skupín: 1. V poraste sa vyskytujú jedince od náletu až po cieľové hrúbky a hodnoty hrúbkových početností pred i po vykonanej ťažbe oscilujú okolo vyrovnanej - optimálnej krivky. 2. V poraste dominuje zastúpenie stromov s hrúbkou od 20 cm do 36 cm s pomerne veľkým podielom stromov od hrúbky 8 cm do 20 cm. Priebeh krivky hrúbkových početností má klesajúci trend, bez väčších výpadkov v hrúbkových stupňoch. Skutočná zásoba je z dôvodu vývojového štádia nižšia ako optimálna a existujúci porast už začína zabezpečovať potrebný rozsah prirodzenej obnovy. 3. V mladších rôznovekých porastoch (najčastejšie do 50 rokov) prevládajú stromy s hrúbkou do 20 cm s menším podielom stromov s hrúbkou do 36 cm. Po dosiahnutí štádia, keď existujúci porast začne zabezpečovať potrebný rozsah prirodzenej obnovy sa tento preradí do 2. skupiny.

4. Porast vo veku nad 50 rokov do veku začatia obnovy, výškovo nivelizovaný, ktorý sa v prípade záujmu obhospodarovateľa lesa zaradí do prebudovy na výberkový les. 5. Porast je vo veku začatia obnovy a starší, málo diferencovaný s prevahou dimenzií nad 36 cm a nedostatkom stromov hrúbky od 8 cm do 20 cm resp. až do 36 cm, ktorý sa v prípade záujmu obhospodarovateľa lesa zaradí do prebudovy na výberkový les. Porasty 1. a 2. skupiny sú porasty výberkové – označené v spôsobe obhospodarovania „v“. Porasty 3., 4. a 5. skupiny sa nepovažujú za lesy výberkové (sú obhospodarované iným najčastejšie podrastovým hospodárskym spôsobom) a sú zaradené do prebudovy na výberkový les (kapitola 5.3.6).

5.3.6

Prebudova na výberkový les

Prebudova porastu je zmena pôvodného hospodárskeho spôsobu a jeho formy, následkom ktorej nastanú zmeny charakteristických znakov jeho štruktúry. Ide o dlhodobý proces, ktorý sa uskutočňuje s ohľadom na účinnosť postupných zásahov, ktoré sa prejavujú v štruktúre a výstavbe porastu. Pri prebudove sa upúšťa od zásad platných pre predchádzajúci hospodársky spôsob a jeho formu a postupne sa začínajú uplatňovať zásady a princípy výberkového hospodárskeho spôsobu. Medzi výberkovým a rovnovekým lesom s horizontálnym zápojom existuje veľa medzičlánkov

57


Návrh 25.11.2009

s viac alebo menej odlišnou porastovou štruktúrou (prechodové formy, ktoré si vyžadujú odlišné pestovné opatrenia). Čím je štruktúra prebudovávaného porastu menej diferencovaná a čím väčšie sú nedostatky v prirodzenej obnove drevín, tým ťažšie sa prebudova realizuje. Prebudova vyžaduje dôslednosť pri uplatňovaní pestovných opatrení. Ako pestovné opatrenia sa používajú: výberková prebierka, prebierky zamerané na podporu stability, clonné ruby v kombinácii s výberkovým rubom. Pri prebudove je veľmi dôležité stanoviť počet stromov hornej vrstvy tvoriacich základ clonenia, dĺžku požadovaného stupňa clonenia, ktorý je potrebný pre vývoj prirodzeného zmladenia (následnej generácie). Najväčším rizikom pri uplatňovaní prebudovy je odumretie materského porastu a masívny nástup presvetlenia, ktoré vedie k nivelizácii obnovy. Typy prebudovy 1. Výberková prebierka v porastoch zaradených v 3. skupine podľa kapitoly 5.3.5. Výberková prebierka je pestovno - výchovný zásah do relatívne mladého porastu, ktorým sa má porast výškovo pomerne málo diferencovaný, svojou štruktúrou ešte vzdialený od vyrovnanej (výberkovej štruktúry), priviesť do rovnovážneho stavu. Ide o zväčšovanie hrúbkovej a výškovej diferenciácie stromov. V porastoch musí byť dostatočný počet stromov schopných pri dobrej vitalite a dobrom zdravotnom stave pretrvať pomerne dlhý čas prebudovy a schopných pri tom fruktifikovať (pružne reagovať rastom na zvýšenie svetelnej intenzity – schopných zväčšovať a formovať svoje koruny). Okrem zdravotného výberu sa orientuje na medziúrovňové stromy so znakmi rastového zaostávania a slabo vyvinutej koruny. Táto fáza trvá v mladších porastoch 10 až 25 rokov. Následne v ďalšom kroku je nutné zamerať sa na podporu vyvolanie prirodzenej obnovy (zásah do úrovne). Úloha výberkovej prebierky končí v okamihu, keď sa štruktúra blíži rovnovážnemu stavu so znakmi prirodzenej obnovy. 2. Prebudova výškovo nivelizovaného porastu zaradeného do 4. skupiny podľa kapitoly 5.3.5. V poraste musí byť primerané zastúpenie vhodných drevín a ich dobrý zdravotný stav, ktorý umožní potrebný rozsah prirodzenej obnovy až do doby, keď túto funkciu prevezme následný porast. a) mladšie porasty - pre dosiahnutie vekovej, hrúbkovej a výškovej diferenciácie sa uplatní výberková prebierka, ktorá je zameraná na podporu budúcich „cloniacich a fruktifikujúcich“ stromov. Ide o úrovňovú pozitívnu prebierku, ktorá by mala výberom podporiť nadúrovňové stromy a úrovňové stromy s výbornými vývojovými schopnosťami ich korún v rozostupe cca 13 až 15 m. Tieto stromy zostávajú stáť až do ukončenia prebudovy tzn. až do okamihu, keď sa štruktúra blíži rovnovážnemu stavu so znakmi prirodzenej obnovy. b) staršie porasty - kde nie je predpoklad dosiahnutia výškovej diferenciácie cez výberkovú prebierku sa použije hlúčikový (skupinový) clonný rub (Polanského) alebo nepravidelný clonný rub (Bádenský) s obnovnou dobou 40–50 rokov. V takomto „obnovovanom“ poraste možno v okamihu, keď sa štruktúra blíži rovnovážnemu stavu, aj pri existencii časti materského porastu, považovať prebudovu za ukončenú a aplikovať výberkový rub v plnom rozsahu. 3. Prebudova pomocou následnej generácie porastu sa uplatňuje v porastoch zaradených v 5. skupine podľa kapitoly 5.3.5. V týcho porastoch sa musí taktiež rešpektovať podmienka primeraného zastúpenia vhodných drevín a ich dobrého zdravotného stavu, ktorý umožní potrebný rozsah prirodzenej obnovy. Ide najmä o porasty, ktorých stromy hornej vrstvy nedokážu vytvoriť dostatočne dlhý čas požadovanú clonu na vytvorenie diferencovanej štruktúry a ich obnovná doba z dôvodu predpokladanej životnosti sa nedá predĺžiť na viac ako 50 rokov. Prebudova sa uskutoční uplatnením nepravidelného clonného rubu (Bádenského) s predĺženou obnovnou dobou na 50 rokov, pričom následný porast bude potrebné ďalej vychovávať výberkovou

58


Návrh 25.11.2009

prebierkou až tento dospeje do štádia výberkového porastu. Uplatnenie prebudovy spôsobí, že v porastoch bude prekročená rubná aj obnovná doba pri porovnaní s pôvodným hospodárskym spôsobom.

5.4

Hospodársky spôsob účelový

5.4.1

Formy účelového hospodárskeho spôsobu

Hospodárskym spôsobom účelovým sa reguluje priestorová, veková a drevinová štruktúra lesného porastu a vytvárajú sa priaznivé podmienky na vznik, uvoľnenie a odrastanie prirodzeného zmladenia stanovištne vhodných drevín so zameraním na zvyšovanie ekologickej stability lesa a jeho mimoprodukčných funkcií. Hospodársky spôsob účelový sa uskutočňuje účelovým rubom - ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov tzn. formou stromovou alebo formou skupinovou, s cieľom dosiahnuť štruktúru lesných porastov vhodnú na zabezpečenie cieľa a účelu, pre ktorý boli vyhlásené. Hospodársky spôsob účelový sa uplatňuje najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia. Stromová (jednotlivá) forma hospodárskeho spôsobu účelového sa uskutočňuje po celej ploche porastu, pričom sa odstraňujú jednotlivé stromy: pri ktorých dochádza k znižovaniu plnenia alebo ukončeniu ich funkcie v lese, prekážajúce v raste nádejnejším stromom, ktoré obmedzujú dosiahnutie cieľovej štruktúry porastu. Obnovná doba stromovej formy je spravidla nepretržitá. Obnova je nepravidelná, rozptýlená jednotlivo, v hlúčkoch alebo v skupinách nie väčších ako 2-3 áre. Skupinová forma hospodárskeho spôsobu účelového je charakteristická tým, že rub sa uskutočňuje v skupinách. Aplikáciou skupinovej formy v poraste vznikajú nepravidelne rozmiestnené vekovo diferencované skupiny, ktorých vekový rozdiel je spravidla viac ako 40 rokov, pričom veľkosť jednotlivých skupín nepresahuje výmeru 0,20 hektára. V skupinovej forme je obnovná doba celková spravidla dlhšia ako 50 rokov alebo nepretržitá. Pre skupiny je čiastková obnovná doba dlhšia ako 20 rokov. Formy účelového hospodárskeho spôsobu sa uplatňujú v závislosti od zásad a cieľov hospodárenia diferencovaných podľa kategórií a subkategórií lesov.

5.4.2

Zásady a princípy účelového obhospodarovania

Dôvodom uplatňovania účelového hospodárskeho spôsobu sú extrémne stanovištné pomery v ochranných lesoch alebo osobitný spoločenský záujem v lesoch osobitného určenia. Pre dve zásadne odlišné kategórie lesa (ochranné lesy a lesy osobitného určenia) existujú dve alternatívy účelového hospodárskeho spôsobu. Výsledkom účelového obhospodarovania je les s mozaikovou textúrou ako prechod medzi rovnovekým lesom a lesom s výberkovou štruktúrou. V ochranných lesoch je účelový hospodársky spôsob uplatňovaný za účelom dosiahnutia nepretržitého plnenia funkcie ochrany pôdy a lesa, s cieľom ich postupného prebudovania na prirodzené lesy so žiadúcimi vlastnosťami prírodného lesa. V prípade prírodných lesov sa účelový hospodársky spôsob uplatňuje len v prípade udržiavania ich životaschopnosti. Takýto typ lesa najlepšie plní ochranný účel svojími vlastnosťami samoobnovy, samoochrany a samoriadenia. Zároveň vykazuje najvyšší stupeň stability (statickej a ekologickej) a je veľmi výhodný pre minimálnu

59


Návrh 25.11.2009

náročnosť na potrebu živej práce. Funkcie ochranných lesov môže účinne spĺňať tak prírodný, ako aj prirodzený les. V lesoch osobitného určenia je účelový hospodársky spôsob uplatňovaný za účelom dosiahnutia plnenia špecifických funkcií vyplývajúcich z funkčného zamerania určeného jednotlivými subkategóriami. Účelové obhospodarovanie je rozdielne nielen v prípade kategórií, ale aj v rámci subkategórií má ešte isté modifikácie.

5.4.2.1. Zásady a princípy účelového obhospodarovania v ochranných lesoch Účelový hospodársky spôsob je v kategórii ochranných lesov a v subkategórii lesov osobitného určenia - chránené lesy nástrojom prírode blízkeho hospodárenia. Pri rozhodovaní o postupoch pri účelovom hospodárskom spôsobe v ochranných lesoch je nevyhnutné určiť v akom štádiu prirodzenosti sa jednotlivé porasty nachádzajú. V ochrannom lese je potrebné rozhodnúť o jeho ponechaní na ďalší samovývoj, alebo o vykonaní nenáročného zásahu, alebo prácnych a zdĺhavých hospodárskych zásahov a usmerňovaní k cieľovému (prirodzenému) lesu. Cieľom účelového hospodárskeho spôsobu je vytvorenie lesa s čo najvyšším stupňom prirodzenosti a autoregulačnou schopnosťou. V takto vytvorenom lese dochádza k stretu niekoľkých generácií (minimálne 3 generácií obr. X.01), kde medzi stromami rovnakého rastového stupňa (štádia) je často generačný rozdiel. Problematika metodického postupu stanovenia stupňa prirodzenosti je riešená vo výskumnej úlohe: Výskum, klasifikácia a uplatňovanie funkcií lesa v krajine - čiastková úloha Klasifikácia hospodárskych opatrení na ovplyvňovanie funkčného potenciálu (Moravčík 2009). Návrh ukazovateľov na stanovenie stupňa prirodzenosti lesa vychádza z ukazovateľov druhovej diverzity, a ukazovateľov štrukturálnej a funkčnej diverzity.

Obr. X.01 Uplatňovanie účelového hospodárskeho spôsobu v bučinách (1.generácia - les, ktorý vznikol podrastovým hospodárskym spôsobom)

Medzi faktory vplývajúce na zatriedenie porastov do stupňa prirodzenosti patrí: drevinové zloženie (odchýlka od pôvodného alebo ideálneho), rôznovekosť (vekové rozpätie), porastová vertikálna výstavba (vyjadrená etážami príp. vrstvami), porastová horizontálna výstavba (vyjadrená textúrou), vývojové štádium (obr. X.02 - štádium dorastania s fázami obnovy a dožívania, štádium optima, štádium rozpadu s fázami obnovy a dožívania) a podiel antropického ovplyvnenia. Klasifikácia porastov podľa prirodzenosti A až G resp. podľa antropického vplyvu je uvedená v tab. X.01. Charakteristika hospodárenia v ochranných lesoch je orientovaná najmä podľa stupňa prirodzenosti lesov:

60


Návrh 25.11.2009

Prales (A): Porasty sú vždy zaradené v 5. stupni ochrany prírody, kde je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Ide o bezzásahový režim, ktorý je v modeloch hospodárenia označovaný spôsobom obhospodarovania „b“. Modely hospodárenia sú v tomto prípade vyhotovené najmä kvôli ujmám. Tab. X.01 Klasifikácia porastov podľa prirodzenosti (Moravčík 2005) prirod zenosť A B

názov prales prírodný

C

prírodný les prirodzený les

prirodzený D E F

znaky antropického ovplynenia; znaky porastovej štruktúry

zmenený

G

prevažujúcoprirodzený les mierne zmenený les výrazne zmenený les úplne zmenený les

úplne bez vplyvu človeka pralesovitý vzhľad, bez zrejmých stôp po antropickej činnosti, (pripúšťa sa pomiestna ťažba z minulosti), súčasťou sú aj prírodné lesy postihnuté prírodnými katastrofami ponechané na prirodzený vývoj prirodzené drevinové zloženie, zmenená prirodzená výstavba vplyvom extenzívnej činnosti človenka prírodné znaky prevyšujú nad znakmi antropickými les so zastúpením prírodných aj antropických znakov, antropické prevládajú les so zastúpením len antropických znakov, ale prirodzeného vzhľadu lesný porast len s antropickými znakmi jeho pôvodu, resp. jeho vzniku

Prírodný les (B): Porasty sú ponechávané na autoreguláciu a autoregeneráciu (bezzásahový režim). V prípade väčších medzier a stagnácie prirodzenej obnovy sa môže uplatniť aj umelá obnova v súlade s modelom hospodárenia, kde je potrebné zabezpečiť provenienčne vhodný a kvalitný reprodukčný materiál. Výchova sa uplatňuje najmä v mladších skupinách, kde hrozí zánik ich stability. Pri pôsobení škodlivých činiteľov je potrebné vykonať asanáciu vo väčšom rozsahu napadnutých a chorých stromov. Pokiaľ hrozí veľkoplošný zánik lesa, je potrebé to riešiť systematickým zásahom v skupinovej alebo v stromovej forme (účelový rub).

Obr. X.02 Vývoj bukového prírodného lesa (Korpeľ a kol. 199x)

61


Návrh 25.11.2009

Prirodzené lesy (C-D): Charakteristika hospodárenia zodpovedá prírodnému lesu, ale väčší dôraz sa kladie najmä na zvyšovanie stability (nižšie zakmenenie, dlhšie koruny, stupňovitý zápoj).

Zmenené lesy (E-G): Hospodárenie je zamerané na prebudovu na prirodzený les - na porasty rôznoveké s maximálnym stupňom biodiverzity a stability: ˗ zalesnenie riedin a medzier, na ktorých stagnuje resp. chýba prirodzená obnova je zamerané na vylepšenie drevinového zloženia, ˗ výchova je zameraná na zvyšovanie odolnosti (statickej stability), ˗ dodržiavanie ochranných opatrení proti škodlivým činiteľom, ktoré vyplývajú z funkčného zamerania porastov - subkategórií lesa (Konôpka,J. a Konôpka,B., 2000, Diferenciácia zásad ochrany lesov podľa ich funkčného zamerania), Účelový rub je potrebné aplikovať skôr, najmä ak ochranné lesy vytvárajú veľké súvislé „rovnoveké“ plochy tzn. neodkladať obnovu na vysoký vek porastov, zohľadniť fyziologickú rubnú zrelosť a predchádzať nekontrolovanému štádiu rozpadu. Na hospodárenie a teda aj na použitie účelového rubu má pomerne významný vplyv aj vývojové štádium lesa. Jeho určenie má veľký význam najmä v prípade, ak ide o zmenený les. Dôležité je rozpoznanie momentu začiatku štádia rozpadu (obr. X.03). Dalším faktorom vplývajúcim na obhospodarovanie ochranných lesov je stanovište resp. zameranie účelového rubu závisí od subkategórie ochranného lesa. a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach (hlavné funkcie: protierózna, protideflačná) - podporovať nádejnú prirodzenú obnovu, kedykoľvek a v ktorejkoľvek časti porastu, - neodporúča sa odkrytie väčšej plochy ako 0,20 ha, v prípade väčšej plochy šírka rubu najviac na výšku porastu, - vybudovať viacetážové, výškovo diferencované porasty príp. s krovitou vrstvou, - zvyšovať zastúpenie listnatých (hlbokokorenných, melioračných) drevín s ohľadom na stanovištné podmienky,

Obr. X.2 Vývojový cyklus prírodného lesa

Obr. X.03 Štádium rozpadu smrekového lesa (fáza obnovy a fáza dožívania)

- na stanovištiach, kde je prirodzená obnova veľmi slabá (aj silne zaburinené stanovištia) využiť skupinovú formu účelového hospodárskeho spôsobu v kombinácii s umelou obnovou, - na dobre sprístupnených „kvalitnejších“ stanovištiach, kde možno dosiahnuť pomerne vysokú produkciu, môžno využiť aj výberkový hospodársky spôsob. b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie (hlavné funkcie: protierózna, protilavínová, protideflačná, vodohospodárska) - podpora pre vytvorenie porastov s výberkovou štruktúrou, avšak takúto štruktúru možno dosiahnuť len aplikáciou pomerne častých zásahov, čo súvisí s dobrým sprístupnením, - pokiaľ nie je dobrá sprístupnenosť porastov - uplatňuje sa účelový hospodársky spôsob s cieľovým prirodzeným alebo prírodným lesom s viacetážovou a stupňovitou výstavbou,

62


Návrh 25.11.2009

- v tejto subkategórii je však riziko ponechania porastov na samovývoj, pretože v štádiu rozpadu dochádza k výraznému zhoršeniu protilavínovej funkcie, - rozhodujúcim kritériom pre aplikáciu účelového rubu je rozpoznať moment začiatku štádia rozpadu a v dostatočnom predstihu účelovým rubom systematicky obnoviť najdôležitejšiu príp. najkritickejšiu časť porastu z hľadiska jeho funkčného poslania, - pokiaľ sú porasty v pokročilej fáze optima, alebo v začiatočnej fáze rozpadu - znovuvytvorenie funkčne účinnej štruktúry v častiach s jednovrstvovou výstavbou je už náročnejšia realizácia účelového rubu (uvážená a opatrná), - predchádzať vzniku oslabenej jednovrstvovej štruktúry a znížiť nebezpečie rozsiahlych vetrových kalamít, - zabezpečenie trvalej prítomnosti lesa, - zvyšovať odolnosť a stabilitu lesa (dlhé koruny stromov), - zlepšovať vertikálnu výstavbu, horizontálnu výstavbu - textúru, druhové zloženie (podporovať primiešané dreviny). c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny (hlavné funkcie: protilavínová, vodohospodárska) - stanovištia nevhodné pre stromovú vegetáciu, kde je problematické vytvoriť typický prírodný les, - nepodporovať vytváranie súvislých plôch kosodreviny, ale spestriť ich solitérmi, stromovými zhlukmi príp. medzerami, - prevažne jednovrstvová výstavba, ale na spodnej hranici rozšírenia kosodreviny podporovať vznik dvojvrstvovej výstavby, - účelové zásahy na podporu a ochranu jednotlivých stromov, skupín stromov, - znižovať hustotu (zakmenenie) v smrekových skupinách, - zabezpečenie a podpora stability, odolnosti porastov, - obnova zničených porastov - umelá obnova s technickými protilavínovými stavbami (obaľované sadenice s ich prihnojovaním), šachovnicovité zakladanie porastov kosodreviny (prvých 5-10 rokov ošetrovanie), - v mnohých prípadoch platí bezzásahový režim. d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy (hlavné funkcie: brehoochranná, protideflačná, protierózna) - vzhľadom na rôznorodosť tejto subkategórie z hľadiska stanovištných podmienok a stavu súčasných porastov sa tu však uplatňujú aj špecifické spôsoby obhospodarovania, - účelový hospodársky spôsob sa nemusí uplatňovať vo všetkých prípadoch, odporúča sa najmä v brehoochranných porastoch, na zosuvoch, na poddolovaných územiach, často s prechodom do bezzásahového režimu, - prípustný je výberkový jako aj podrastový hospodársky spôsob, - vo výnimočných prípadoch tu možno aplikovať aj holoruný hospodársky spôsob do výmery obnovného prvku 0,5 ha a jeho šírka nesmie prekročiť 1,5 násobok strednej výšky obnovovaného porastu (rovnorodé porasty BO v slt PiQ, prípadne boriny s HB alebo DB). Účelový rub je v mnohých prípadoch ťažko realizovateľný alebo príliš nákladný a aj napriek tomu je potrebné ho realizovať v prospech krajiny a prírodného prostredia. Tento základný rozpor ovplyvňuje obhospodarovanie ochranných lesov.

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Medzi hospodársko-úpravnícke veličiny využívané pri rozhodovaní v ochranných lesoch patria: stupeň prirodzenosti lesa, vekové rozpätie a vekový priemer, hrúbkové rozpätie a hrúbkový priemer (variačný koeficient hrúbky stromov), zakmenenie a zápoj (ako údaj o krytí pôdy), korunovosť (aritmetický priemer korunovosti drevín), zastúpenie drevín (údaj o zmene biodiverzity), etážovitosť (spodná etáž – údaj o stave prirodzenej obnovy),

63


Návrh 25.11.2009

8. vrstvovitosť (údaj o štruktúre), 9. textúra (forma a veľkosť plošného rozmiestnenia a striedanie častí s rozdielnou štruktúrou), 10. vek mimoprodukčnej rubnej zrelosti (kľúčové obdobie nahradenia starých porastov novou generáciou) - podľa prevažujúcej funkcie, 11. vek prirodzeného rozpadu lesného porastu resp. vek začiatku doby rozpadu (podľa Greguša v HSLT 719 vysokohorské smrečiny - rozpad od veku 170 r.), 12. ďalšie významné údaje, ktoré slúžia napr. na odvodenie stupňa prirodzenosti lesa ako zásoba mŕtveho dreva, pokryvnosť tráv, machov a lišajníkov. Cieľový les v konečnom časovom horizonte by mal dosiahnuť ideálny stupeň prirodzenosti (prírodný resp. prirodzený les). V každom decéniu je možné na základe stupňa prirodzenosti a ostatných veličín pozorovať, či v poraste je alebo nie je stupajúci trend prirodzenosti. Vzhľadom na neprístupnosť alebo nákladovosť ťažby, dosiahutie cieľa závisí od počiatočného stupňa prirodzenosti. Proces prebudovy na prirodzený les nemožno merať rádovo na desaťročia, ale skôr na storočia. V pomerne dlhom období prebudovávania konkrétnych zmenených lesných ekosystémov na prirodzené zasahuje lesný hospodár systematicky, ale len miernymi opatreniami, lebo len vtedy ovplyvňuje analyzované základné prírodné pochody. Účelový hospodársky spôsob patrí najmä do kategórie ochranných lesov. V ochranných lesoch, v ktorých stanovištné podmienky, porastové pomery a špecifické funkčné zameranie nevylučujú ich využitie na produkciu dreva, možno použiť aj hospodársky spôsob podrastový (najmä subkategória - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy) alebo výberkový hospodársky spôsob (dobre sprístupnené porasty).

5.4.2.2. Zásady a princípy účelového obhospodarovania v lesoch osobitného určenia Uplatnenie účelového hospodárskeho spôsobu v lesoch osobitného určenia musí rešpektovať osobitný režim hospodárenia, projektovú dokumentáciu a navrhované manažmentové opatrenia. Účelový hospodársky spôsob sa nepoužíva dominantne vo všetkých subkategóriách lesov osobitného určenia. V lesoch osobitného určenia, v ktorých stanovištné podmienky, porastové pomery a špecifické funkčné zameranie nevylučujú ich využitie na produkciu dreva možno použiť aj hospodársky spôsob podrastový alebo výberkový. V poľovníckych lesoch, v lesoch určených na lesnícky výskum a lesnícku výučbu, vo vojenských lesoch možno v odôvodnených prípadoch v súlade s platnou legislatívou použiť aj holorubný hospodársky spôsob. V lesoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (I. príp. II. stupeň ochrany vodného zdroja), v kúpeľných lesoch (I. príp. II. stupeň ochrany vodného zdroja), v rekreačných lesoch (zóna rekreácie I a II), v chránených lesoch (4. stupeň ochrany prírody) sa sa odporúča použiť hospodársky spôsob účelový. Charakteristika obhospodarovania lesov osobitného určenia je orientovaná najmä podľa spoločenskej požiadavky, ktorá v tomto prípade určuje mieru významnosti lesa. Zameranie účelového rubu podobne ako v kategórii ochranných lesov závisí od subkategórie lesov osobitného určenia. a) lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (hlavná funkcia vodoochranná) - zabezpečiť výdatnosť a kvalitu vodného zdroja (najvyššia čistota - ochrana vodnej hladiny pre znečistením vetrom alebo splavovaním pôdy a iných materiálov), - zabezpečiť neustále krytie pôdy (najmä I. stupeň), - v I. stupni sú žiaduce len ihličnaté dreviny okrem smrekovca (ohľad na stanovištnú vhodnosť tu ustupuje) a vyžaduje sa tu trvalá existencia lesa bez odkrývania pôdy a výraznejších ťažbových zásahov, - v I. stupni pozdĺž vodných tokov možno akceptovať na spevňovanie brehov aj listnáče, - dodržiavať porastovú hygienu, ťažba prestavuje znečistenie – predlžuje sa doba návratu, predlžuje sa interval výchovných zásahov, - v II. stupni možno dosiahnuť aj primeranú drevnú produkciu. Výsledný typ lesa by mal byť jednotlivo a skupinovito mierne rôznoveký (s obmedzeným zastúpením listnáčov) s rubným vekom asi 20–30 rokov dlhším ako biologicko-ekonomická rubná zrelosť. Ideálny hospodársky spôsob pre ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupeň je účelový hospodársky spôsob (stromová forma). V II. stupni je možné použiť účelový hospodársky spôsob (stromová alebo skupinová forma), výberkový alebo podrastový hospodársky spôsob. Holorubný

64


Návrh 25.11.2009

hospodársky spôsob nie je vylúčený pokiaľ je súčasťou navrhovaných manažmentových opatrení, ktoré sú odsúhlasené dotknutými subjektami napr. štátna správa lesného hospodárstva, štátna ochrana prírody, štátna vodná správa apod. b) kúpeľné lesy (hlavná funkcia vodoochranná alebo kúpeľno-liečebná) - pre ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd s hlavnou funkciou vodoochrannou - podľa bodu a), - vnútorné kúpeľné územie kúpeľného miesta s hlavnou funkciou kúpeľno-liečebnou: - podpora estetiky prostredia (pestré drevinové zloženie - exoty, stromy rôznych tvarov, kroviny, solitéry) a vytvorenie liečivého ovzdušia (vylúčiť alergény), - v tomto prípade nejde o typický prirodzený les so svojou charakteritickou samoreguláciou a svojím veľmi dlhým životným cyklom, - môže sa uplatniť aj umelá obnova, - u lesov s výraznejšou parkovou úpravou sa môže uplatňovať aj zmenené drevinové zloženie (pokiaľ to umožňuje zákon o ochrane prírody, tak aj vrátane výsadby či podpory exotických drevín), - preferuje sa dlhšia rubná a obnovná doba, Výsledným typom lesa bude les kúpeľný s parkovými prvkami rozmanitej veľkosti, tvarov, etáží, farebnosti atď. v závislosti od miery parkovej úpravy a infraštruktúry. Ideálny je účelový hospodársky spôsob (stromová alebo skupinová forma), kde sa môže uplatňovať tzv. kompozičný rub, ktorý slúži k zabezpečeniu kompozičnej tvorby na základe princípov estetického pôsobenia. Čím je porast starší, tým sú zásahy s ohľadom na kompozíciu komplikovanejšie a ťažšie (obdobie na formovanie sa skracuje). c) rekreačné lesy (hlavná funkcia rekreačná) ˗ podpora estetiky prostredia (pestré drevinové zloženie, striedanie voľných slných plôch s porastovými, striedanie rastových stupňov - mozaikovitá textúra, vrstvovitosť, etážovitosť), ˗ zabezpečiť rekreáciu bez evidentných príznakov hospodárskej činnosti (zóna rekreácie I. a II.), ˗ v lesoch s výraznejšou parkovou úpravou sa môže uplatňovať aj zmenené drevinové zloženie (pokiaľ to umožňuje zákon o ochrane prírody, tak aj vrátane výsadby či podpory exotických drevín), v tomto prípade sa uplatní umelá obnova, ˗ v zóne rekreácie I. a II. sa odporúča použitie jemnejších ťažbových metód, jemnejších hospodárskych spôsobov s dlhšími rubnými a obnovnými dobami (často sa uplatňuje rubná doba do fyzického veku drevín), ˗ obmedzenie hospodárskych zásahov počas turistickej sezóny alebo prázdnin. Výsledným typom lesa v zóne rekreácie I. je esteticky pôsobivý (rekreačný) les s prvkami rozmanitej veľkosti, tvarov, etáží, farebnosti atď. v závislosti od intenzity rekreačného využívania. Ideálny je účelový hospodársky spôsob (stromová alebo skupinová forma) príp. hospodársky spôsob výberkový. Čím vyšší je stupeň uplatnenia rekreačnej funkcie, tým viac sa odporúča účelový hospodársky spôsob. V zóne rekeácie II. sa využíva bežné podrastové hospodárenie s viacúčelovým zameraním a s predĺženými obnovnými dobami (o 20 až 40 rokov). V zóne rekeácie III. je prevažne les výnosový (90%), kde možno dosiahnuť primeranú drevnú produkciu s uplatnením všetkých hospodárskych spôsobov, ak to umožňuje zákon o lesoch. d) poľovnícke lesy (hlavná funkcia poľovná) Účelový hospodársky spôsob (stromová alebo skupinová forma) sa uplatňuje primerane aj v subkategórii poľovnícke lesy. Aplikuje sa najmä v porastoch, kde vytvorenie špecifickej štruktúry nie je možné dosiahnuť iným hospodárskym spôsobom napr. prostredie pre aklimatizáciu introdukovaných druhov zveri, kľudové miesta na ruju, na kladenie mláďat, vytvorenie húštin alebo spodnej etáže ako miest úkrytu, miest pre intímnu hygienu zveri, vytvorenie riedkolesí pre budovanie špeciálnych zariadení apod. V poľovníckych lesoch sa teda môže podľa účelu hospodáriť parkovým, pastvovým, ohryzovým alebo bežným spôsobom. Okrem poľovnej funkcie možno v poľovníckych lesoch dosiahnuť aj primeranú drevnú produkciu použitím ostatných hospodárskych spôsobov.

65


Návrh 25.11.2009

e) chránené lesy (hlavná funkcia ochrana prírody) Hospodárenie v chránených lesoch je usmerňovaniu základných prírodných zákonitostí asimilácie, zásobovania živinami, pôsobenia slnečného žiarenia, prísunu vody a viazania uhlíka. Cieľom hospodárenia je zachovanie predmetu ochrany v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny: ˗ pre chránené územia, v ktorých existuje program starostlivosti, je potrebné dodržiavať manažmentové opatrenia stanovené v programoch starostlivosti vrátane bezzásahového režimu, ˗ pre chránené územie, ktoré nemajú spracovaný program starostlivosti, sa postupuje podľa platnej legislatívy, prípade podľa dohody medzi vlastníkom, obhospodarovateľom a príslušnou odbornou organizáciou ochrany prírody. Záverečným typom lesa je les prirodzený alebo prírodný les, v ktorom by všetky prírodné pocesy mali prebiehať autoregulačnými mechanizmami na najpriaznivejšej úrovni v bezzásahovom režime. Nemožno však vylúčiť, že v dôsledku negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov bude potrebný predsa len zásah, ktorý by mal byť čo najšetrnejší a mal by mať charakter autoregulačného procesu. Rozhodujúcim faktorom vplývajúcim na spôsob hospodárenia v týchto porastoch je práve stupeň ochrany prírody (SOP). V chránených lesoch v 1. až 3. SOP prichádza do úvahy ktorýkoľvek hospodársky spôsob okrem holorubného hospodárskeho spôsobu (v súlade so zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody) a obhospodarovanie je limitované inými faktormi. Napr.: ˗ udržanie alebo zlepšovanie podmienok pre zriedkavé, vzácne a ohrozené druhy, ktoré sa vyskytujú na danej lokalite, ˗ udržanie alebo zlepšovanie podmienok pre endemické druhy, ktoré sa vyskytujú na danej lokalite, ˗ udržanie alebo zlepšovanie podmienok druhy, ktoré sa sezónne koncentrujú na danej lokalite, ˗ zachovanie príp. zvýšenie početnosti týcto druhov, ˗ zachovanie všetkých typov zriedkavých, ohrozených a vzácnych biotopov. V chránených lesoch v 4. SOP, kde cieľom je les prirodzený až prírodný, sa v plnom rozsahu môže uplatniť účelový hospodársky spôsob. ˗ jednotlivé až skupinové zásahy sú zamerané na prirodzenú obnovu, ˗ umelá obnova sa nepripúšťa, ˗ veľkoplošnejšie zásahy len pri ochrane lesa alebo výchove lesa, ˗ dôležité je určiť vek, kedy dôjde k prirodzenému rozpadu lesného porastu resp. veku začiatku doby rozpadu, ˗ niekoľko rokov dopredu začať s účelovým rubom. V chránených lesoch v 5. SOP platí bezzásahový režim s vylúčením akékoľvek hospodárenia, vrátane opatrení spojených so spracovaním alebo asanáciou kalamít. V týchto lesoch sa vykonáva len strážna služba, zdravotný dozor a je prípustné aj vykonávanie výskumu a vedeckého alebo zážitkového turizmu. f) lesy na zachovanie genetických zdrojov (hlavná funkcia ochrana genetických zdrojov) Účelový hospodársky spôsob (stromová alebo skupinová forma) sa uplatňuje primerane aj v subkategórii lesy na zachovanie genetických zdrojov. Keďže vedľajšou funkciou týchto lesov je najčastejšie produkcia drevnej hmoty, uplatňuje sa tu dominantne podrastový hospodársky spôsob. Hospodárenie je zamerané na udržanie alebo zlepšovanie kvality genofondu, na dosiahnutie prirodzenej obnovy dreviny, pre ktorú je genetický zdroj zriadený. V prípade ak sa nedosiahne prirodzená obnova dreviny, použije sa umelá obnova reprodukčným materiálom pochádzajúcim z daného genetického zdroja. Účelový hospodársky spôsob je zameraný na: ˗ jednotlivý alebo skupinový výber menej kvalitných (netvárnych) jedincov za účelom skvalitniť porastovú zásobu a do poslednej fázy rubne zrelých stromov priviesť naozaj elitné jedince, ˗ likvidáciu geneticky nevhodných a nežiaducich stromov (jedincov), ˗ zdravotný výber, ˗ vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky pre kvalitné odrastanie prirodzeného zmladenia, ˗ postupnou prebudovou týchto porastov dosiahnuť ich výškovú a hrúbkovú diferenciáciu s predĺženou obnovnou dobou,

66


Návrh 25.11.2009

˗ zvyšovanie ekologickej stability lesa, ˗ znižovanie nákladov na pestovateľskú činnosť, skvalitňovanie a lepšie zhodnotenie drevnej hmoty. g) lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu (hlavná funkcia výchovno-výskumná) Účelový hospodársky spôsob sa uplatňuje v zásade z dôvodu záujmu lesníckych škôl alebo výskumných inštitúcií po dohode s vlastníkom a obhospodarovateľom. Keďže tieto lesy môžu slúžiť aj na skúšanie, overovanie a predvádzanie rôznych spôsobov hospodárenia (vrátane chybných), účelový hospodársky spôsob môže byť použitý aj v produkčných lesoch na základe navrhovaných manažmentových opatrení, ktoré sú odsúhlasené orgánmi štátnej správy. Použitie účelového hospodárskeho spôsobu môže byť prezentované v rámci demonštračného objektu, inštruktážneho objektu, výučbového objektu alebo v rámci výskumnej plochy. h) vojenské lesy (hlavná funkcia obrany štátu) Účelový hospodársky spôsob sa uplatňuje v závislosti od najvýznamnejšej vedľajšej funkcie lesa. Uplatňuje sa najmä ak ide o funkciu protieróznu, vodohospodársku, protilavínovú, brehoochrannú, protideflačnú, vodoochrannú. Význam a cieľ účelového hospodárskeho spôsobu Hlavným cieľom účelového hospodárskeho spôsobu nie je produkcia drevnej hmoty, aj keď niekedy nemusí byť zanedbateľná, ale zabezpečenie trvalého plnenia ekologickej alebo spoločenskej funkcie. Tento cieľ sa môže dosiahnuť len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani krátkym odkrytím väčšej súvislej plochy. Toto je základná odlišnosť od výberkového hospodárskeho spôsobu, ktorý rovnakými formami hospodárenia zkvalitňuje a zvyšuje produkciu drevnej hmoty a súčasne plní niektoré dôležité mimoprodukčné funkcie (tab. X.2). Účelový hospodársky spôsob sa uplatňuje predovšetkým v ochranných lesoch. Dlhé roky prevažovala tendencia ponechávať tieto porasty úplne bez zásahu. Ukázalo sa však, že jednak z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia, jednak z dôvodu často nevhodnej štruktúry a drevinového zloženia (ako dôsledku minulosti), je potrebné aj v týchto porastoch hospodáriť v súlade so stavom priblíženia sa k štruktúre prirodzeného lesa. V procese približovania k takejto štruktúre nemožno však v budúcnosti vylúčiť v dôsledku antropogénnych a globalizačných negatívnych javov ani vznik vážnych prevádzkových ťažkostí dosiahnuť les s vysokou stabilitou a autoregulačnou schopnosťou. Účelový hospodársky spôsob v lesoch osobitného určenia dosahuje rovnaký rozmer len v subkategórii chránených lesov. V ostatných subkategóriách nemusí byť cieľom prírodný alebo prirodzený les s najvyšším stupňom prirodzenosti. Ide skôr o les s najvyšším stupňom plnenia vodoochrannej, liečebno-kúpeľnej alebo rekreačnej funkcie. V kategórii hospodárskych lesov je možné účelový hospodársky spôsob použiť v ojedinelých prípadoch a to len tam: ˗ kde z dôvodu prevažujúcej produkčnej funkcie neboli vyhlásené za ochranné lesy (v tomto prípade je použitie účelového hospodárskeho spôsobu dané stanovišťom – LT), ˗ kde nebol vypracovaný osobitný režim hospodárenia v určenej lehote a z tohto dôvodu neboli vyhlásené za lesy osobitného určenia (v tomto prípade je použitie účelového hospodárskeho spôsobu dané funkciou lesa vo vzťahu k produkcii drevnej hmoty t.j. pomerom produkčnej a mimoprodukčnej funkcie lesa), ˗ kde poškodenie a ohrozenie škodlivými činiteľmi znevýhodňuje ostatné hospodárske spôsoby (pásmo ohrozenia imisiami A, príp. B).

67


Návrh 25.11.2009

Tab. X.2 Odlišnosť výberkového a účelového hospodárskeho spôsobu Odlišnosť Výberkový hospodársky spôsob hospodárskych spôsobov Cieľ s ohľadom na Cieľom je zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva, 1 produkciu drevnej nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu, hmoty skvalitňovanie zásoby a zvyšovanie bežného prírastku.

2

Cieľový les

Les, kde stupeň prirodzenosti nie je prvoradý. Les so stálou priestorovou štruktúrou, ktorá môže byť dosiahnutá len výberkovým rubom.

3

Rubná zrelosť (dĺžka rastového procesu)

Vymedzená cieľovou dimenziou ohraničujúcou optimálnu zásobu (cca 130–150 r.).

4

Zásady výberu

Výber zdravotný, zušľachťovací, zdokonaľovací, obnovný, zrelostný (od dimenzie rubného typu).

5

Počet zásahov (doba návratu)

Zásahy do výberkového lesa – nepretžité (1 až 2 krát za desaťročie).

6

Štruktúra

Usporiadaná viac menej po klesajúcej krivke hrúbkových početností - končiacej cieľovou dimenziou.

7

Vývoj zásob

Stále udržiavaná vyrovnanosť (neveľké kolísanie).

8

Použitie v kategórii lesa

Najmä hospodárske lesy a lesy osobitného určenia, menej ochranné lesy.

9 10

11

Kontrola použitia hospodárskeho spôsobu Požiadavka na sprístupnenosť Súčinnosť prírody a človeka; Poznanie prírodných procesov a stavu lesného porastu pri aplikácii rubov

Klasické a krivkové kontolné metódy. Dobrá až veľmi dobrá sprístupnenosť priamo do porastu sekundárna sieť najnáročnejšia, podobne aj sieť liniek. Prírodné zákonitosti sú využívané v maximálnej možnej miere racionálnym spolupôsobením človeka. Veľmi dobrá a dôkladná znalosť prírodných procesov s vysoko odbornou prípravou a realizáciou zásahu do porastu.

68

Účelový hospodársky spôsob Cieľom nie je produkcia drevnej hmoty, aj keď niekedy nemusí byť zanedbateľná, ale zabezpečenie trvalého plnenia ekologickej alebo spoločenskej funkcie. Les s čo najvyšším stupňom prirodzenosti a autoregulačnou schopnosťou. Les, kde stupeň prirodzenosti nie je prvoradý, s čo najvyšším stupňom plnenia spoločenských funkcií, ktorý môže byť dosiahnutý len účelovým rubom. Odvodená z našich pralesov (priemerne od 170 BK do 330 JD). Daná fázou prírodného rozpadu a príp. je upravená v dôsledku pôsobenia antropických a globálnych faktorov. Výber zdravotný alebo obnovný. Pri budovaní prírodného lesa - podľa úspešnosti (maximálne 1 krát za desaťročie). Po vybudovaní - záverečný les s minimálnymi zásahmi (veľmi zriedkavo). V prírodnom alebo prirodzenom lese takmer bez zásahu. Zväčša klesajúca krivka hrúbkových početností, často predĺžená s početnými veľmi hrubými (nadmernými) stromami. Na plochách dlhodobé silné kolísanie. Vo veľkom prírodnom lese (nad 50 ha) stálosť prakticky bez výkyvov. Najmä ochranné lesy, menej lesy osobitného určenia (hospodárske lesy výnimočne). Miera zlepšovania stupňa prirodzenosti a zisťovaných veličín (vrstvovitosť, etážovitosť, textúra, variačný koeficient hrúbok apod.). Sprístupnenosť slabšia - len primárna sieť (najmä ochranné lesy). Výnimkou možu byť produkčné subkategórie lesov osobitného určenia. Účasť človeka len pri budovaní prírodného lesa. Po jeho vybudovaní, takmer bez účasti človeka - výlučne pôsobenie prírodných zákonitostí. Dobrá znalosť prírodných procesov s úsilím podporovať ochrannú funkciu a postupne vytvoriť prírodný les. V konečnom cieľovom lese pri samovývoji vykonávaná len ochrana lesov.


5.4.3

Návrh 25.11.2009

Význam a cieľ účelového hospodárskeho spôsobu

Hlavným cieľom účelového hospodárskeho spôsobu nie je produkcia drevnej hmoty, aj keď niekedy nemusí byť zanedbateľná, ale zabezpečenie trvalého plnenia ekologickej alebo spoločenskej funkcie. Tento cieľ sa môže dosiahnuť len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani krátkym odkrytím väčšej súvislej plochy. Toto je základná odlišnosť od výberkového hospodárskeho spôsobu, ktorý rovnakými formami hospodárenia zkvalitňuje a zvyšuje produkciu drevnej hmoty a súčasne plní niektoré dôležité mimoprodukčné funkcie (tab. X.2). Účelový hospodársky spôsob sa uplatňuje predovšetkým v ochranných lesoch. Dlhé roky prevažovala tendencia ponechávať tieto porasty úplne bez zásahu. Ukázalo sa však, že jednak z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia, jednak z dôvodu často nevhodnej štruktúry a drevinového zloženia (ako dôsledku minulosti), je potrebné aj v týchto porastoch hospodáriť v súlade so stavom priblíženia sa k štruktúre prirodzeného lesa. V procese približovania k takejto štruktúre nemožno však v budúcnosti vylúčiť v dôsledku antropogénnych a globalizačných negatívnych javov ani vznik vážnych prevádzkových ťažkostí dosiahnuť les s vysokou stabilitou a autoregulačnou schopnosťou. Účelový hospodársky spôsob v lesoch osobitného určenia dosahuje rovnaký rozmer len v subkategórii chránených lesov. V ostatných subkategóriách nemusí byť cieľom prírodný alebo prirodzený les s najvyšším stupňom prirodzenosti. Ide skôr o les s najvyšším stupňom plnenia vodoochrannej, liečebno-kúpeľnej alebo rekreačnej funkcie. V kategórii hospodárskych lesov je možné účelový hospodársky spôsob použiť v ojedinelých prípadoch a to len tam: ˗ kde z dôvodu prevažujúcej produkčnej funkcie neboli vyhlásené za ochranné lesy (v tomto prípade je použitie účelového hospodárskeho spôsobu dané stanovišťom – LT), ˗ kde nebol vypracovaný osobitný režim hospodárenia v určenej lehote a z tohto dôvodu neboli vyhlásené za lesy osobitného určenia (v tomto prípade je použitie účelového hospodárskeho spôsobu dané funkciou lesa vo vzťahu k produkcii drevnej hmoty t.j. pomerom produkčnej a mimoprodukčnej funkcie lesa), ˗ kde poškodenie a ohrozenie škodlivými činiteľmi znevýhodňuje ostatné hospodárske spôsoby (pásmo ohrozenia imisiami A, príp. B).

69


5.5

Návrh 25.11.2009

Hospodársky spôsob holorubný

V lesoch, kde je prirodzená obnova lesa z hľadiska drevinového zloženia nevhodná alebo ju nemožno efektívne dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi (podrastový, výberkový, účelový) a ich formami možno v prostredníctvom LHP naplánovať a následne použiť hospodársky spôsob holorubný, ktorý sa uskutočňuje ťažbou s jednorazovým vyťažením obnovovaného lesného porastu alebo jeho časti. Holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe predpisu lesného hospodárskeho plánu v prípadoch ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi len a) v borovicových lesných porastoch, b) v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch, c) v energetických porastoch a na lesných plantážach, d) pri rekonštrukcii lesa Holorubný hospodársky spôsob je hospodárskym spôsobom, pri ktorom sú základné hospodárske opatrenia oddelené časovo a priestorovo. Uplatnením holorubného hospodárskeho spôsobu sa v lesnom poraste systematicky, od začiatku až do konca obnovy vykonáva ťažba na súvislých plochách tak, že sa jedným zásahom vyťažia všetky stromy, čím vzniká holina. Na tejto holej ploche sa nový porast zakladá umelou obnovou (sadbou semenáčikov a sadeníc alebo sejbou semien) vedľa materského porastu.

Pôsobenie, ekologický vplyv materského porastu na následný porast nie je zhora ale výlučne z boku a je minimálny na prevažnej časti obnovovanej plochy. Výsledkom týchto foriem hospodárskeho spôsobu sú jednovrstvové porasty. Využitie prirodzenej obnovy je veľmi obmedzené alebo žiadne resp. nie je žiadúce. Závisí to v prvom rade od schopnosti jednotlivých drevín nalietnuť mimo materský porast, od rozlohy holorubu, klimatických a stanovištných podmienok a pod.

5.5.1

Maloplošná forma holorubného hospodárskeho spôsobu

Pri maloplošnej forme holorubného spôsobu/ maloplošnom holorube nesmie šírka obnovného rubu presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného porastu a veľkosť holorubu nesmie presiahnuť výmeru 3 ha. Smer postupu obnovy sa určuje podľa zásad ochrany lesa s ohľadom na smer prevládajúceho vetra a slnečné žiarenie. Odstupová vzdialenosť/vzdialenosť medzi obnovnými rubmi nesmie presiahnuť ich šírku. Len v odôvodnených prípadoch, najmä v porastoch malej výmery a v obnovne rozpracovaných porastoch s ohľadom na vek a stav porastu, je účelné uplatniť najmenšiu povolenú odstupovú vzdialenosť medzi obnovnými rubmi rovnajúcu sa ich šírke, ktorá nesmie prekročiť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného porastu. Návratná doba rubu je podmienená zabezpečením následného porastu na celej obnovovanej ploche. Pri tejto forme sa ťažbou odkrytá plocha obnovného rubu spravidla obnovuje umelou obnovou a s možnosťou využitia prirodzenej obnovy. Maloplošný holorub do výmery 3,00 ha o šírke nepresahujúcej dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného porastu sa v prevažnej miere uplatňuje: v lesných porastoch, kde skutočný prírastok silne poklesol pod potencionálny prírastok stanovišťa

70


-

Návrh 25.11.2009

(poškodené, preriedené porasty a pod.), v preriedených zaburinených porastoch, kde zanikla možnosť prirodzenej obnovy, v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach, pri prevodoch lesných porastov, pri premenách lesných porastov.

Maloplošná forma holorubného hospodárskeho spôsobu sa realizuje ako: Maloplošný holorub v pásoch alebo klinoch -

maximálna výmera obnovného rubu 3,00 ha, maximálna šírka obnovného rubu do dvoch výšok obnovovaného porastu, najmenšia prípustná vzdialenosť medzi dvoma obnovnými rubmi nesmie byť menšia ako ich šírka, najmenšia prípustná vzdialenosť obnovného rubu od plochy s nezabezpečeným lesným porastom nesmie byť menšia ako jeho šírka, priraďovanie ďalších obnovných rubov (k zabezpečenému obnovnému rubu) sa v zásade plánuje v jednom smere, výnimočne aj vo viacerých smeroch, veľkosť obnovného rubu a šírka musí byť dodržaná bez ohľadu na hranice JPRL. Maloplošný holorub v skupinách rôzneho tvaru (kruh, elipsa, trojuholník a pod.)

-

maximálna výmera skupín (obnovných rubov) nesmie prekročiť výmeru, vypočítanú pomocou rozmeru dvojnásobnej výšky obnovovaného porastu, najmenšia prípustná vzdialenosť medzi dvoma obnovnými rubmi nesmie byť menšia ako ich šírka, najmenšia prípustná vzdialenosť obnovného rubu od plochy s nezabezpečeným lesným porastom nesmie byť menšia ako jeho šírka, priraďovanie ďalších obnovných rubov (k zabezpečenému obnovnému rubu) sa v zásade plánuje v jednom smere, výnimočne aj vo viacerých smeroch, veľkosť obnovného rubu a šírka musí byť dodržaná bez ohľadu na hranice JPRL.

5.5.2

Veľkoplošná forma holorubného hospodárskeho spôsobu

Použitie veľkoplošnej formy holorubného hospodárskeho spôsobu (veľkoplošný holorub)

1.

Veľkoplošný holorub so šírkou nad 2 priemerné výšky obnovovaného porastu do výmery 3,00 ha sa uplatňuje pri obnove preriedených a zaburinených lesných porastov, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy.

2.

Veľkoplošný holorub do 5,00 ha (pri obnove celého dielca do 7,50 ha) sa spravidla uplatňuje pri obnove: zdravotne poškodených lesných porastov, borovicových lesných porastov na piesočnatých pôdach, topoľových a vŕbových lesných porastov, prevodom lesných porastov ,

71


-

Návrh 25.11.2009

premenou lesných porastov.

Veľkoplošná forma holorubného hospodárskeho spôsobu sa realizuje ako: 1.

2.

Veľkoplošný holorub v pásoch: - výmera obnovného rubu nesmie presiahnuť 5,00 ha, - šírka obnovného rubu nad dve výšky porastu, - najmenšia prípustná vzdialenosť medzi dvoma obnovnými rubmi nesmie byť menšia ako ich šírka, - najmenšia prípustná vzdialenosť obnovného rubu od plochy s nezabezpečeným lesným porastom nesmie byť menšia ako jeho šírka, - priraďovanie ďalších obnovných rubov (k zabezpečenému obnovnému rubu) sa v zásade plánuje v jednom smere, výnimočne aj vo viacerých smeroch. Veľkoplošný holorub na celej ploche: -

jeho výmera nesmie presiahnuť 7,50 ha, uplatňuje sa len v prípade, ak sa pri použití veľkoplošnej formy holorubného hospodárskeho spôsobu plánuje jednorázové zrúbanie celého lesného porastu. Veľkoplošný holorub na plochách iného tvaru (oválneho, štvoruholníkového, nepravidelného, klinového a pod.):

-

výmera obnovného rubu nesmie presiahnuť 5,00 ha, šírka obnovného rubu nad dve výšky porastu, najmenšia prípustná vzdialenosť medzi dvoma obnovnými rubmi nesmie byť menšia ako ich šírka, najmenšia prípustná vzdialenosť obnovného rubu od plochy s nezabezpečeným lesným porastom nesmie byť menšia ako jeho šírka, priraďovanie ďalších obnovných rubov (k zabezpečenému obnovnému rubu) sa v zásade plánuje v jednom smere, výnimočne aj vo viacerých smeroch.

3.

-

6 REKONŠTRUKCIA LESA Rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, v zásade uplatňovaný formami holorubného hospodárskeho spôsobu, ktorý sa prostredníctvom lesných hospodárskych plánov plánuje v lesných porastoch resp. ich častiach: -

zdravotne poškodených, v ktorých skutočný prírastok výrazne poklesol pod možný prírastok stanovišťa, preriedených alebo zaburinených, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy, nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných v génových základniach, s plánovaným prevodom, s plánovanou premenou. Ak ide o rekonštrukciu lesa, hospodárske spôsoby a ich formy sa uplatňujú primerane. Pri rekonštrukcii lesa sa použijú obnovné ruby a formy hospodárskych spôsobov podľa § 18 ods. 1 zákona (podrastový, výberkový, účelový a holorubný) a ich kombinácie so zámerom dosiahnutia štruktúry lesného porastu zodpovedajúcej stanovištným podmienkam a cieľom hospodárenia.

72


Návrh 25.11.2009

Príslušné formy podrastového hospodárskeho spôsobu by sa mali plánovať len na častiach dielcov, ktorých stav nezodpovedá podmienkam uplatnenia rekonštrukcie. V porastoch s návrhom rekonštrukcie by sa v zásade ani na ich častiach nemali plánovať formy výberkového a účelového hospodárskeho spôsobu. Obnovu lesného porastu rekonštrukciou lesa príslušnými formami holorubného hospodárskeho spôsobu je možné uplatniť len na základe LHP resp. jeho zmeny. Postup rekonštrukcie lesa, ak nebol určený lesným hospodárskym plánom, schvaľuje na návrh odborného lesného hospodára orgán štátnej správy lesného hospodárstva / príslušný krajský lesný úrad. Na schválenie takéhoto postupu sa vyžaduje stanovisko orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Rekonštrukcia lesa ako obnovný postup sa neuplatňuje v lesných porastoch, v ktorých skutočný prírastok výrazne poklesol pod možný prírastok stanovišťa vyhlásených za ochranné lesy. Rekonštrukcia lesa sa, plánuje a následne realizuje bez ohľadu na vek porastu, najmä v lesných porastoch rozvrátených synergickým pôsobením škodlivých činiteľov, ako naliehavý obnovný postup. Postup rekonštrukcie lesa podľa ak nebol určený LHP, schvaľuje na návrh odborného lesného hospodára OŠS LH ako zmenu LHP.

7 PREVODY Prevod lesa je úmyselná zmena hospodárskeho tvaru lesa obnovou alebo výchovou z lesa nízkeho na les vysoký. Prevod lesa nízkeho na les vysoký sa v zásade porastoch plánuje a uskutočňuje v lesných porastoch, ak jeho realizáciou s ohľadom na stanovištné podmienky možno dosiahnuť výrazné zlepšenie funkcií lesa. Prevod je súbor obnovných, výchovných a ostatných hospodárskych opatrení v lesnom poraste, uskutočňovaný za účelom zmeny hospodárskeho tvaru lesa z lesa nízkeho na les vysoký, najmä z dôvodu maximálneho využitia produkčného potenciálu stanovišťa pre zabezpečenie maximálnej produkcie kvalitného dreva a výrazné zlepšenie funkcií lesa. V porastoch tvaru lesa nízkeho (nízke - výmladkové lesy), ktorých drevinové zloženie, kvalita, genetická hodnota a stanovištné pomery umožňujú prirodzenú obnovu semenom, sa prevod vykoná s jej využitím. V ostatných prípadoch sa prevod vykoná holorubným hospodárskym spôsobom ako rekonštrukcia lesa. Do prevodov sa zaraďujú lesné porasty pred dosiahnutím veku rubnej zrelosti. Pri navrhovaní lesných porastov do prevodu je potrebné rešpektovať prírodné pomery, súčasný stav lesných porastov a stanovisko vlastníka, správcu resp. obhospodarovateľa lesa.

Z ohľadom na uplatnený postup hospodárskych opatrení v lesných porastoch prevody členíme na: Priamy prevod pri ktorom sa lesný porast tvaru nízkeho jednorazové odstráni príslušnou formou holorubného hospodárskeho spôsobu s cieľom založenia následného porastu tvaru lesa vysokého umelou obnovou na ťažbou odkrytej ploche. Nepriamy prevod obnovou je prevod, pri ktorom sa s využitím ekologického horného resp. bočného vplyvu a ochrany materského výmladkového porastu zakladá nový porast tvaru lesa vysokého spravidla kombináciou umelej obnovy s prirodzenou.

73


Návrh 25.11.2009

Nepriamy prevod výchovou je prevod, pri ktorom je výchova mladých lesných porastov tvaru lesa nízkeho prednostne zameraná na cieľavedomú podporou stromov semenného pôvodu a akostných/kvalitných výmladkov prvej generácie (redukciou nekvalitných výmladkových stromov). Cieľom uplatnenia tohto postupu je najneskoršie v horizonte dosiahnutia rubného veku porastu zabezpečiť v ňom dostatočný počet stromov zo semena alebo kvalitných výmladkov prvej generácie, rozmiestnených rovnomerne po ploche porastu tak, že takýto lesný porast zodpovedá definícii vysokého lesa. Použitím tejto metódy prevodu vznikajú tzv. „nepravé kmeňoviny“. Doba prevodu lesa je doba potrebná na prevod lesa nízkeho na les vysoký. určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu. uvádza sa v rámcovom plánovaní pri spôsobe obhospodarovania – prevody (p). vzťahuje sa najmä na priamy prevod obnovou.

8 PREMENY Premena lesa je úmyselná zmena nevhodného, nežiadúceho drevinového zloženia lesného porastu, ktoré nezodpovedá stanovištným podmienkam vyjadreným cieľovým drevinovým zložením uvedeným v príslušnom modeli hospodárenia, obnovou spravidla formami holorubného hospodárskeho spôsobu. Premena porastov plánovaná so zámerom zásadnej zmeny drevinového zloženia porastov na drevinové zloženie zodpovedajúce cieľovému drevinovému zloženiu sa realizuje v zásade ako predčasná obnova. Za zásadnú zmenu drevinového zloženia sa považuje obnova pôvodného materského porastu drevinami, ktoré nie sú v jeho súčasnom zastúpení resp. dosahujú najviac 10 % súčasného zastúpenia. Na premenu sa navrhujú porasty nevhodného drevinového zloženia: silne zdravotne poškodené, s narušenou stabilitou, ktoré svojou ďalšou existenciou nedávajú záruku plnenia funkcií lesa. Na premenu sa môžu určiť porasty, ktoré spĺňajú minimálne dva z uvedených troch atribútov. Na premenu sa v zásade neplánujú stabilné porasty nevhodného drevinového zloženia, ktoré zabezpečujú mimoprodukčné funkcie lesa. Porast navrhnutý na premenu je potrebné v odôvodnených prípadoch využiť na zabezpečenie clonenia následného mladého lesného porastu, ktorý tu vznikol v prevažnej miere podsadbou.

74

Technická príručka HÚL I. Návrh Úvod

Recommend Documents