ZASADNUTIE VÝBORU MESTSKEJ ČASTI (VMČ) LÁNY
2. MÁJA 2012
KONTROLA UZNESENIA (z 4.4.2012): ■ Zaradiť pripomienky občanov z Moyzesovej ulice - plne naložené kamióny pri bytovke na Moyzesovej ulici, riaditeľa Ing. Hanulíka parkovisko pred CVČ označiť ako parkovisko pre zamestnancov a návštevníkov a pripomienky členov VMČ Lány - zníženie rýchlosti na Lánskej ulici, Dedovec zóna 40 - do programu Komisie pre dopravu a životné prostredie. „Treba hlavne merať rýchlosť na Lánskej” - dodal pán Bačík. „Možné a zároveň lacné riešenie je nasimulovanie falošného (papierového) policajta.” - dodal pán Smatana P., „Stačilo by napríklad mesiac merať rýchlosť a urobiť štatistiku koľko áut za dané obdobie cez Lánsku prešlo a koľko z nich prekročilo rýchlosť, následne by sa mal na základe výsledkov urobiť projekt na spomalenie rýchlosti.” - dodala p. Veličová a upozornila na nedávnu zrážku niekoľkých áut na Lánskej ulici. Občan F. Hrenák: „Robím na vrátnici v nemocnici a často vidím ako autá „túrujú” cez Lánsku”. Zodpovední: členovia Komisie pre dopravu a životné prostredie (p. Bačík, Kerepecký, Smatana J., Kardoš). Komisia zatiaľ nezasadala. Návrh na komisiu: 1. meranie rýchlosti štátnou políciou, 2. obytná zóna 40, 3. papierové figuríny policajtov umiestnené pri ceste, 4. komisia navrhne iné prospešné riešenie. Úloha naďalej v riešení. ■ Schody na Dedovci – KOMPLEXNÁ oprava schodov na starom i novom Dedovci. Úloha v riešení. Zodpovední všetci členovia VMČ Lány. ■ Rozšírenie chodníka, položenie zámkovej
T-TAXI Tomáš LIŠKA
0902 070 010 0915 305 600 PREZVOŇ, ZAVOLÁM
INFORMUJEME O ČINNOSTI VMČ LÁNY
dlažby pri prechode z Hypernovy k domu 927. Zodpovední členovia Komisie pre dopravu a životné prostredie (p. Smatana J., p. Bačík, p. Kardoš, p. Kerepecký). ■ Sťažnosť občanov z Nemocničnej ulice na p. B., ktorá býva v mestskom byte. Návrh na predvolanie pani B. na sociálny odbor, návrh na zaradenie do programu Sociálnej komisie. Zodpovedná: členka VMČ Lány a sociálnej komisie - p. Veličová. Úloha splnená, predložená požiadavka bola zaradená do bodu programu sociálnej komisie. Úradný záznam z MsÚ z pohovoru dňa 28. 3. 2012 prečítala p. Veličová na zasadnutí VMČ Lány. ■ Stojisko pod kontajner na Lánskej ulici prísľub z MsÚ realizácia jar 2012. Zodpovedná: p. Veličová ■ Separovanie odpadu do vriec na Dedovci, pri rodinných domoch na Nábrežnej a Partizánskej ulici, apelovanie na MsÚ. Zodpovední: všetci členovia VMČ Lány POŽIADAVKY OD OBČANOV požiadavky občana pána Filipa Hrenáka: ■ Prosím o zasypanie diery v zemi oproti MŠ Dukelská. „Diera je tam už dlhé roky, veď tam môže trojročné dieťa prepadnúť skoro celé,” doplnil p. Hrenák. P. Veličová dodala: „Ešte na začiatku volebného obdobia sme spomínanú dieru v zemi pred MŠ Dukelská nafotili a komplexný materiál za VMČ Lány odovzdali na MsÚ, niekoľkokrát bola táto požiadavka uverejená aj Lánovinách a reakcia z MsÚ na opravu neprišla žiadna.” Zodpovedná: p. Veličová ■ Zrezanie suchej lipy pri parku na Dukelskej ulici. „Suché padajúce konáre môžu ohrozovať deti v parku.” Zodpovedná: p. Veličová ■ Odstránenie dopravnej značky pri papiernictve Leonardo, policajti tu vyberajú pokutu. „Prvú značku odstrániť, druhú ponechať,” dodal p. Hrenák. Zaradiť ako návrh do bodu programu Komisie pre dopravu a životné prostredie. Zodpovední: p. Smatana J., p. Bačík, p. Kardoš, p. Kerepecký ■ „Som ochotný natrieť detské ihrisko, lavičky na Dukelskej ulici, len potrebujem zabezpečiť náterové hmoty - farby…” prisľúbil pán Hrenák. Zodpovedná: p. Veličová ■ Retardéry na Pionierskej ulici sú nutné, prečo boli odstránené? Kedže tam bývam, chodím tam 30-tkou, ale čo ostaní.“ p. Kardoš: „Žiadal som, aby retardéry boli bližšie k prechodu pre chodcov pred I. ZŠ, deti by boli viac chránené.” ■ J. Smatana predniesol požiadavku podnikateľa z kaviarne pri Hypernove, ktorý má 3 hodiny určené na zásobovanie kaviarne. Obe požiadavky budú zaradené do Komisie pre
dopravu a životné prostredie. Zodpovední: p. Smatana J., p. Bačík, p. Kardoš, p. Kerepecký.
SEPAROVANÝ ZBER NA DEDOVCI Vzhľadom na informácie, že od 1. júla 2012 sa pripravuje zavedenie separovaného (vrecového) odpadu v časti Lánov, VMČ Lány odporúča: ■ zverejniť množstevnú a finančnú analýzu vychádzajúcu zo skúseností v mestskej časti Jelšové ■ NEZAVÁDZAŤ SEPARÁCIU, pokiaľ nebude obsahovať jasný finančný mechanizmus, odmeňujúci občanov, ktorí odpad separujú dôsledne ! ■ zaviesť systém komplexne, nie metódou izolovaných, čiastkových riešení !
Realitná kancelária
5/6 2012
12 LÁNOVINY
NEPREDAJNÉ
noviny pre všetkých Považskobystričanov
Pozývame Vás na slávnostný krst sochy „LÁNŠTIAR“, ktorý sa uskutoční 28.6.2012 o 17 hod. v parku na Dukelskej ulici.
NOVOZRIADENÁ
Milá Bystrica,
DATIMA
Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, 0907 462 690, www.datima.sk,
[email protected]
po dlhšom čase vychádza dvojčislo Lánovín, ktorého sa v posledných tyždňoch dožadujete. Viacerí očakávate svoje obľúbené periodikum v „celopovažskom“ náklade, Lánoviny však prechádzajú tažkým obdobím. A hoci niektorí čitatelia – nečitatelia predpovedali Lánovinam rýchly koniec, naše noviny „prekvapujúco“ vychádzajú už 14. krát. Ak sa však niečo nezmení v postoji domovských čitateľov, Lánoviny sa možno stanú peknou spomienkou, vyblednutou čiernobielou fotografiou. Dochádzajú nám sily a peniaze. Víziou Lánovin bolo a je zmeniť Lánsku a ostatné časti nášho mesta, postoj obyvateľov k veciam verejným a k svojmu najbližšiemu okoliu. Súčasťou nášho poslania bolo aj rozhýbať verejný život – svojou spoluprácou sa aktívne podieľame na všetkých “lánskych” akciách, niektoré sme sami iniciovali. Len za posledný mesiac sme stihli stavanie mája, výstavu, majovicu, sochu... Pripravujeme Petro-pavlovskú slávnosť, dvojčíslo a jeho roznosenie. Ľudia sú zvyknutí, že všetko, čo sa objaví v ich poštovej schránke, je zadarmo. Lánoviny to nie je pestrofarebný bulletin, do ktorého sa škrábu zemiaky… Lánoviny informujú a utvárajú komunitu, utvrdzujú vzťahy a vytváraju cestu k lepšej, priateľskej Lánskej. Ak sa Lánoviny prestanú objavovať vo vašej schránke, toto všetko sa zastaví a Lánska sa opäť vráti k svojej ospalej existencii na brehoch Domanižanky. Milí čitatelia, zamyslite sa, prosím, nad možnosťou minimálnej pomoci, ktorú môžete Lanovinám poskytnuť. Nejde o podporu redakcie, ktorá okrem Lánovín pracuje na plný úväzok vo svojom zamestnaní. Lánoviny nutne potrebujú prostriedky na tlač! Susedsky pomôcť môžeme cez Klub priateľov Lánovín 4014531759/7500 ČSOB Považská Bystrica alebo eurovým príspevkom, ktorý venujeme v stánku Lánovín na 2. Petro-pavlovskej slávnosti 29.6.2012. Bude to EURO PRE ŽIVÚ LÁNSKU! redakcia
GYNEKOLOGICKO - PÔRODNÍCKA A PRSNÍKOVÁ AMBULANCIA MUDr. Ľudovít Ševčík Kukučínova ulica 191 Považská Bystrica Tel.: 0905 731 057 (non stop) www.gymaderm.sk
PRIJÍMAME NOVÉ PACIENTKY POTREBUJETE VYČISTIŤ INTERIÉR VÁŠHO AUTOMOBILU? Fy FERI-Tep je tu pre Vás. ČISTÍME TIEŽ KOBERCE, ČALÚNENÝ NÁBYTOK...
Na čistenie používame moderný stroj s hĺbkovým čistením a s použitím protialergického prípravku.
0908 732 094 NONSTOP,
Centrum 3/5, OD Prior Považská Bystrica
PONÚKA NA PREDAJ
■ Dom v Milochove s pozemkom 1227 m2, 5 izieb, garáž, krásny výhľad na priehradu, cena 88 500 € ■ 4-izbový byt na Hlinách, komplet prerobený, výmera 90 m2, zateplený vchod, vlastná kotolňa, cena: 49 000 € ■ stavebný pozemok o výmere 727 m2 v Prosnom, možnosť okamžite stavať ■ 2-izbový byt na ul. Školská o výmere 56 m2, komplet prerobený ■ 2-izbový byt na ul. Pionierska, komplet prerobený, zateplený blok, TOP lokalita ■ stavebný pozemok na Lúčkach o výmere 2 196 m2. IS v dosahu. ■ pekný 2-izbový byt na Pribinovej ulici o výmere 63 m2, s balkónom, cena 35 000 €
PONÚKA NA PRENÁJOM
■ 4-izbový komplet prerobený byt v Zakvášove. Výmre 90 m2, voľný ihneď, 330 € + energie.
KLUB PRIATEĽOV LÁNOVÍN. Bližšie informácie na www.lanoviny.sk, číslo účtu: 4014531759/7500 ČSOB Považská Bystrica LÁNOVINY - noviny pre všetkých Považskobystričanov. Redakcia: Iva Posluchová, Jana Veličová 0948 231 072, tlač: TIME PRINT Žilina, náklad: 5 000 ks, EV: 4323/11. Vydavateľ: občianske združenie PANDORA, Dukelská 972/7. Nepredajné. Distribuované v meste Považská Bystrica, okolie. Redakcia má právo na úpravu príspevkov. Príspevky možno preberať len so súhlasom redakcie. S LÁSKOU K NÁŠMU MESTU!
www.lanoviny.sk, e-mail:
[email protected]
KÚPALISKO OTVORENÉ UŽ V SOBOTU 16. JÚNA 2012 Srdečne Vás pozývame v sobotu 16. júna 2012 na otvorenie kúpaliska na Lánskej. Čo všetko tomu predchádzalo: naozaj dôsledné vyčistenie bazénov riedenou kyselinou chlorovodíkovou /Lánoviny boli pri tom/, napustenie vodou a odsúhlasenie vzorky vody Úradom pre verejné zdravotníctvo. „Ceny vstupného ostávajú ako v roku 2011“ - informoval nás riaditeľ MŠK, s.r.o. Ing. Ľubomír Kubovič.
2 LÁNOVINY
PP SLÁVNOSŤ/TIP NA VÍKEND
II. PETROPAVLOVSKÁ SLÁVNOSŤ
TIP NA VÍKEND
PODSKALIE
Podskalie - raj na zemi. Dedinka zasadená v lone krásnej prírody so zaujímavou históriou, ležiaca len 18 km od Považskej Bystrice /smer Pružina/. Jednou z jej záhad je napríklad pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Martinovi zo začiatku 14. storočia.
P O Ž I A D A V K Y, P O D N E T Y O D O B Č A N O V ■ „BORDEL“ PRI KONTAJNERI p. Kršík, vnútroblok na Dukelskej ulici Pán Kršík nás oslovil s požiadavkou o odstránenie „bordelu“ v okolí kontajnera pri bytovke, v ktorej býva. pozn. redakcie: Zavolali sme a o 3 dni bol neporiadok odvezený. Ďakujeme. Po týždni som prechádzala okolo kontajnera a neporiadok tam bol opäť. Občania, pekné okolie vám nič nehovorí? Upozorňujeme vás, že okná, ktoré tam boli vyhodené, musí odstrániť firma, ktorá ich vymieňala. Za takýto postup je možné udeliť vysokú pokutu. ■ ZREZANIE SUCHÝCH KONÁROV Prosíme o zrezanie konárov suchej lipy v detskom parku medzi Dukelskou a Pionierskou ulicou. Kedy sa zrezanie konárov zrealizuje? pozn. redakcie: Žiadosť o zrezanie konárov lipy bola vypočutá. Zrezal sa celý strom lipy, pretože bol suchý.
29. JÚNA 2012 /PIATOK/ OD 10,00 DO 21,00 HOD.
PEŠIA ZÓNA DUKELSKÁ ULICA
A tu sú miestni „fešáci” Mao a Matúš, ktorí Vás za mrkvičku a 7 Eur povozia v prírode či v jazdiarni.
Organizátori: VMČ LÁNY a LÁNOVINY v spolupráci s Mestom Považská Bystrica
■ STÁNKY ■ SÚŤAŽE ■ PESTRÝ KULTÚRNY PROGRAM ■ BURZA KNÍH ■ VYSVEDČENIE... ■ SLÁVNOSTNÉ ODHALENIE A KRST SOCHY “LÁNŠTIAR” 28.6.2012 o 17 hod.
YNE H C U ŠEJ K ej slávnosti A V A PÝCH sti Petro-pavloŽvskLÁNOVÍN
SÚŤA ležito láč: Pri prí LASUJEME vo alebo ko i H č E Y e e N . V pšie p upečt 6:00 UCHY o najle A VAŠEJ K aj „mňam“, 1 o . 6 oz 29. a n n PÝCH í az. o v č o nie Lán sa víť a í u n č k r t n u p á e t a te rec tnanie do s chutnávka Ak má u o iách h r á c ó n o j g vere kate e na t í h s n c e č o n o i v t a Vaše ku vd a pr e sa n e sa s ťažiť d ú m í k s š , e e . hod Budem j a slanej. T vor y. ke é výt – slad chutn
Osviežiť sa môžete v krásnej štýlovej krčmičke pána Štrichela. Čaká na Vás príjemná obsluha, podskalský čaj, historické artefakty a miestni, veľmi zhovorčiví obyvatelia Podskalia... Do Podskalia sa dostanete autom, autobusom, alebo aj na bicykli. Prinášame Vám trasu, podrobnejšie na www.lanoviny.sk. " #$ )* !$" - ./01 (," 2 ++," 2 0 32 +% 2 0 * +&!" 2 0 42 5 #%" 5 2 0 67 8 ## " 67 8 0 #$" )07 8 0 #%!" 9; ;500 #(&" 50 4 #,&" < #&("
%& ') %& "
** #!$% #!$% &'!( +,, $ !$ +!' ## +%!& %+ #$'#!# +, % (,$& $+' ,$ #,!% +(! +'$' +,# +#!( +','% %,+ + +,, +'&'!$ + ! +$! , +'#&'#$ + %, +!&% +' #'#$ #%%$ +,!( +'$'+# +($, # +, +'$!' % +(+( ## ! +'!'$# + ! # ,! +'!$' % ++ # %&% +'!!' +,
#! +! +##, + , - " + " ."/ &$, #!-#(! ! =
> ' 9 >2 35* 3 ? 225 3? 4@ A 0? 3 0 = B@
■ CHODNÍK K HYPERNOVE autor: Anonym Prosím o prepojenie chodníka smerujúceho od Hypernovy na Lánsku s chodníkom popri bytovke 923/23-27. Miestni tento cca 3 metrový úsek používajú ako skratku, následkom čoho sa tu tvorí blato. ■ CHODNÍK PRI DOMANIŽANKE J.H. z Pionierskej ulice Chodník pri Domanižanke slúži pre peších i cyklistov, nie pre autá. ■ OPÄŤ ODPAD pani z Pribinovej ulice V uplynulom týždni bol termín odvozu nábytku, dreva a pod. Využili sme to a v pondelok večer sme ku kontajnerom zopár vecí vyložili. Tešila som sa, že všetko bude na ďalší deň odvezené a nebude sa to pri kontajneroch povaľovať dlho. Ale tešila som sa márne. V stredu som teda telefonovala zodpovedným. Do firmy Megawaste sa mi nepodarilo dovolať, ale zastihla som pána Strašíka z MsÚ. Spočiatku sa ma snažil presvedčiť, že tam v pondelok večer nič nebolo, bol sa tu totiž pozrieť. Až keď som sa rezolútne ohradila, že som to tam vynášala osobne a tak viem, že to tam bolo, zistil, že bol vo dvore oproti. Potom tvrdil, že to iste bolo schované za kontajnermi a tak to pracovníci zabezpečujúci odvoz nevideli. Nakoniec mi prisľúbil, že „sa pokúsi” odvoz zabezpečiť. Vo štvrtok sa znova nič nedialo, tak som telefonovala opäť, tentoraz som sa dovolala do Megawaste - pani mi najskôr povedala, že to asi nezbadali (myslím, že tá kôpka bola dosť veľká na to, aby ju zbadali, keby sa pozerali...), potom tvrdila, že tu nemôžu „krúžiť” a napokon prisľúbila, že sa odvoz pokúsi zabezpečiť. V oboch prípadoch boli pracovníci zjavne znechutení tým, že ich s tým obťažujem, hoci som sa domáhala iba toho, čo bolo ich povinnosťou zabezpečiť.
Odpad napokon vo štvrtok okolo 15.30 hod odviezli. Som však presvedčená, že keby som sa odvozu nebola vytrvalo dožadovala, „trónil“ by odpad pri kontajneroch doteraz. Podobne som sa domáhala odvozu televízorov, ktoré stáli pri kontajneroch asi 2 týždne, hoci medzitým termín odvozu takéhoto odpadu bol. V tom prípade však bola reakcia primeraná a odvoz bol zabezpečený prakticky okamžite. Táto skúsenosť ma dosť znechutila. Neustále sa hovorí o tom, aby sme my, občania, rozmerný odpad vykladali iba tesne pred termínom odvozu. Ale o tom, či zodpovední tento termín dodržiavajú, sa už nehovorí. Dúfam, že som Vám svojím „príbehom o odpade” neskazila sviatočný deň. ■ CESTA NA LÚČKY p. G. z Lúčok Kedy je plánované vybudovanie cesty na Lúčky? Mám tam garáž a chatu, platím poctivo dane a niekto nie je schopný nám opraviť cestu? Ale dane platiť musíme, však? Tak by sme mali platiť nižšie dane za katastrofálnu prístupovú cestu, alebo mám bločky za opravu auta poslať na preplácanie mestu? ■ FOTO - SNÍMKA Dobrý večer, ďakujem za ďalšie číslo Lánovín, ktoré chodia pravidelne do schránky, ale mám jednu maličkú pripomienku. Na prednej strane je foto starej Lánskej, kde je uvedené „Snímka M. Belása”. Nakoľko p. Milana osobne poznám a nechcem ho uraziť, lebo robí krásne veci z histórie Považskej Bystrice, chcem len upozorniť, aby ste nabudúce pod snímku napísali „Snímka z archívu pána Belása”. Viete pár starých Bystričanov ma na to upozornilo a dávať si svoje meno pod to, čo on nemohol odfotiť je fiasko. Trochu citu si treba zachovať aj k starým fotografom, čo nám tieto krásne dokumenty zachovali. S prianím ďalších krásnych Lánovín Váš obdivovateľ Hlobík Ján. pozn. redakcie: Máte pravdu, ďakujeme veľmi pekne za upozornenie, polepšíme sa. ■ VNÚTROBLOKY DUKELSKÁ ULICA obyvatelia spoločenstva 972 Čo majú robiť obyvatelia vnútroblokov Dukelskej ulice, keď o pozemky, ktoré patria mestu, sa mesto ani po opakovaných sťažnostiach a upozorneniach v zápisniciach VMČ Lány, petíciách o komunikáciu vnútroblokov nestará? Ako majú postupovať chodci, ktorí si podvečer na neosvetlenej mestskej ceste vnútroblokov zlomia nohu alebo ruku? A čo vodiči, ktorí si tu ničia nápravy? Ako majú postupovať? Problém opravy ciest vnútroblokov bol prerokovaný aj na schôdzi bytového spoločenstva bytovky 972. pozn. redakcie: Už niekoľkokrát sme na zničené cesty vo vnútroblokoch upozorňovali MsÚ, problém je zaznamenaný v zápisniciach VMČ Lány, predostrený osobne, v Lánovinách, petíciou. Prvým problémom bolo, že pozemky nepatria mestu ale ministerstvu hospodárstva. To sa nám podarilo vďaka spolupráci s prednostom MsÚ Ing. Jozefom Smatanom úspešne vyriešiť. Pozemky už sú na LV mesta. Po odstránení vlastníckeho problému vznikol na MsÚ asi ďalší problém. Nie je mesto povinné sa o svoje pozemky starať? ■ LÁNOVINY OBYVATEĽOM redakcia Lánovín Milí Lánštiari a Považskobystričania, už onedlho sa môžete tešiť na drevennú sochu s názvom „Lánštiar“, ktorá vznikne na základe Vašich podnetov z kôry vyschnutého javora. Slávnostný krst sa uskutoční vo štvrtok 28. júna 2012 o 17,00 hod. v parku na Dukelskej ulici.
LÁNOVINY 11
■ SMÚTOČNÉ OZNÁMENIA p. Slamka, kvetinárstvo Viktória Pán Slamka nám na Májovici prisľúbil priestor pre umiestnenie tabule smútočných oznámení na predajni Viktória na Dukelskej ulici. pozn. redakcie: Ďakujeme pánovi Slamkovi. Musíme nájsť sponzora, ktorý tabuľu so smútočnými oznámeniami zrealizuje. Konečne budú mať smútočné oznámenia na Lánskej dôstojné miesto. ■ ŠTRK OKOLO ŠMÝKALKY p. Tomanová Žiadam a prosím, aby na detskom ihrisku a Dukelskej ulici bol okolo „šmýkačky“ nasypaný drobný štrk ako je na iných ihriskách, namiesto kory zo stromov. Deti sa tam naháňajú, víria prach, ktorý dýchajú a sú tiež z toho špinavé. ■ SEPAROVANIE NA DEDOVCI p. M. z Dedovca Dúfam, že budem mať zníženú daň za odpad, keď budem triediť? pozn. redakcie: VMČ Lány dňa 6.6.2012 zaujal jasné stanovisko, citujeme: „NEZAVÁDZAŤ SEPARÁCIU, pokiaľ nebude obsahovať jasný finančný mechanizmus, odmeňujúci občanov, ktorí odpad separujú dôsledne!” ....bližšie na 12. strane.
■ OTÁZKY BEZ ODPOVEDÍ Na základe žiadosti o informácie sme MsÚ požiadali /13. mája 2012/ o nasledovné odpovede na Vaše otázky. Do dnešného dňa nám však odpovede na ne neprišli: ■ SCHODY NA DEDOVCI Kedy bude doriešená komplexná oprava schodov na starom i novom Dedovci? ■ STOJISKO POD KONTAJNER Požiadavka pani Horečnej z jari 2011. Kedy bude zrealizované stojisko pod kontajner pri bytovke pri Supermarkete Jednota na Lánskej? Kontajner je umiestnený na chodníku. (Prejednané aj na stretnutí VMČ Lány s prednostom, zaznamenané aj v zápisniciach z VMČ Lány, prísľub jar 2012!) ■ DIERA V ZEMI OPROTI MŠ Kedy bude zasypaná diera v zemi oproti MŠ na Dukelskej ulici? (Veľké nebezpečenstvo úrazu, fotodokumentácia odovzdaná na jar 2011!) ■ RETARDÉRY NA PIONIERSKEJ ULICI Prečo boli odstránené retardéry z Pionierskej ulice? ■ KONTAJNERY NA ODPAD Uvažuje sa s umiestnením kontajnerov na odpad od Ulice 1. mája po Diamon popri rieke Domanižanke? Ak áno, kedy? Ak nie, dôvod? ■ PLAT PRIMÁTORA, VICEPRIMÁTORA Aký je súčasný plat /v čistom i hrubom/ viceprimátora a primátora mesta? ■ INÉ FINANČNÉ VÝHODY PRIMÁTORA? Aké finančné výhody plynú primátorovi nášho mesta z jeho postu? (Považská vodohospodárska spoločnosť ...) ■ 12-STRANOVÝ BULLETIN Z NAŠICH DANÍ Koľko finančných prostriedkov stálo naše mesto, nás občanov, vydanie 12-stranového bulletinu distribuovaného do každej schránky v meste? Prosíme o uvedenie ceny /odmeny/ za grafiku, tlač a distribúciu samostatne a mená firiem, ktoré zabezpečovali grafiku a distribúciu do schránok. ...a ďalšie otázky. Dúfame, že v budúcom čísle Vám prinesieme odpovede z MsÚ.
PREDÁM
veľký murovaný dvojizbový byt v lokalite Lánska - Nábrežná, kompletne prerobený - okná, jadro,podlahy. S pivnicou, bez balkóna.Súrne z rodinných dôvodov. Vyvolávacia cena 45 000 Euro, dohoda možná. kontakt: 0918 826 665
10 LÁNOVINY
P O Ž I A D A V K Y, P O D N E T Y O D O B Č A N O V
Milí Bystričania, vaše požiadavky i podnety sa nám darí úspešne realizovať. Svoje požiadavky nám posielajte na adresu
[email protected], prípadne nám požiadavku môžete hodiť do 4 maľovaných schránok Lánovín na predajni Koruna, Unimate, v cukrárni Di Napoli a do novej schránky na Moyzesovej ulici. Uvažujeme aj o schránke na Rozkvete. VEREJNÉ OSVETLENIE: Obráťte sa na Ing. Pavla Appela 042/430 5506, alebo na firmu Eltodo osvetlenie s.r.o. na bezplatnú linku 0800 175 660. NEODVEZENÝ ODPAD: Volajte 042/430 53 24 - Ing. Jozef Strašík. redakcia
■ VÝSTAVBA BYTOVKY NA DEDOVCI
Vojtech Miko, Nábrežná ulica V súčasnosti je to problém č. 1 na Lánskej. Riešením je ponechanie celého parkoviska pod škôlkou na Dedovci, kde už v súčasnosti parkujú mnohé autá návštevníkov nemocnice. Zrušením vybudovaného parkoviska a následným použitím pre výstavu bytovky sa situácia ešte zhorší. Naviac, upozornil som MsÚ aj na to, že toto miesto je mokré a zrejme v prípade výstaby bytovky na Dedovci zvýši náklady, s ktorými sa zrejme neuvažuje. pozn. redakcie: Citujeme zo zápisnice Komisie pre výstavbu pri MZ Považská Bystrica zo dňa 22. mája 2012 na MsÚ v Považskej Bystrici: b/ - písomnosť č. 14098/2012 – žiadosť fy LICITOR group, a. s. Žilina o spoluprácu pri výstavbe unifikovaného bytového domu spôsobom krátkodobého prenájmu pozemku parc. č. KN-C 2387/4 vo vlastníctve mesta. Bytový dom má 4 nadzemné podlažia a 11 bytov. Komisia pre výstavbu odporúča schváliť spoluprácu Mesta Považská Bystrica s fy LICITOR group, a. s. Žilina pri výstavbe unifikovaného bytového domu v lokalite Dedovec. V ďalších etapách realizácie projektu výstavby unifikovaného bytového domu žiada o predloženie zámeru a umiestnenia stavby na prerokovanie v Komisii pre výstavbu. Hlasovanie: 9:2:0 (proti hlasoval Ing. Ješík – uvedené na žiadosť menovaného). Komisia ďalej žiada predložiť vizualizáciu a situáciu osadenia bytového domu v danom priestore. ■ PREDANÁ ULIČKA Vojtech Miko, Nábrežná ulica Druhým problémom, na ktorý chcem upozorniť je prechod medzi Nábrežnou a Partizánskou ulicou, medzi domami p. Čičkovej a p. Hlušeka. Táto cestička sa robila hlavne preto, lebo sa začali stavať garáže na Starom háji asi v roku 1971-72. Bol som jedným zo záujemcov. Po predaní uličky pani Čičkovej by som rád požiadal výbor, aby začal riešiť problém prístupu ku garážam, aby sme nemuseli chodiť oblúkom ku Starým hájom až po ceste okolo bývalého mlyna p. Piačka. A naviac, je tu problém prístupu žiakov, ktorí chodia do školy. Keď sa urobila chyba, treba to napraviť. Nech to tí minulí a v súčasnosti niektorí terajší členovia VMČ napravia. Ulička slúžila ako prístupová cesta ku garážam, deťom z Rozkvetu do športovej triedy na I. ZŠ, či ako prístup na lyžiarsky vlek. pozn. redakcie: Na vysvetlenie: V minulom a teraz i v súčasnom VMČ Lány pôsobili a pôsobia títo členovia: poslenec Ing. Stanislav Kardoš, terajší predseda VMČ Lány Ing. Martin Kerepecký, poslanec MUDr. Rudolf Karas. ■ CHODNÍK NA PARTIZÁNSKEJ ULICI obyvatelia Partizánskej ulice Obyvatelia Partizánskej ulice sa sťažujú na ohradenie chodníka a prístupovej cesty k domom na Partizánskej ulici smerom od rieky Domanižanka. Ako budú VMČ Lány a MsÚ vzniknutú situáciu riešiť? Kadiaľ máme chodiť? pozn. redakcie: Po rozhovore s majiteľkou pozemku sme
zistili, že pozemok je súkromným majetkom. O vzniknutej situácii, prečo a kedy bol tento chodník na uvedenom pozemku predaný sa dozviete viac v budúcom čísle Lánovín. ■ OSTRIHANIE KRÍKOV NA LÁNSKEJ p. Cyprichová, ul. Lánska Poprosila o ostrihanie kríkov na Lánskej ulici. pozn. redakcie: Po jej telefonáte sme zavolali kompetentným predstaviteľom z MŠK, ktorí dali kríky pekne ostrihať. Týmto im ĎAKUJEME za spoluprácu. ■ MRAVCE V BYTOVKE pani K. z Lánskej ulice Bývam na prízemí bytovky, a v byte mám množstvo mravcov. Kúpila som si aj sprej proti mravcom, ale onedlho tam boli opäť. Treba hlavne odderatizovať okolie bytovky od mravcov a naša bytovka nemá dostatok financií. pozn. redakcie: V tomto prípade o riešenie musíte požiadať správcu bytovky. ■ BURZA KNÍH pani H. z Dedovca Tešila som sa na Burzu kníh, ale nestihla som ju. Pripravujete ešte podobnú akciu? pozn. redakcie: Áno, pre veľký ohlas plánujeme dňa 29. júna 2012 urobiť Burzu kníh na Dukelskej ulici. Ceny kníh budú od 0,5 Euro do 1 Euro. Okrem kníh sa budú predávať aj staré platne, kazety... Srdečne Vás pozývame. ■ PRECHOD PRE CHODCOV PRI UNIMATE pani K. z Lánskej ulice Nekonečný príbeh, prechod pre chodcov na Lánskej. Po dlhom čakaní sa prechod pre
chodcov pri kruhovom objazde pri Unimate konečne natrel, ale o mesiac zmizol. Náter bol asi nekvalitne urobený a farba po niekoľkých ďažďoch v priebehu jedného mesiaca zmizla. Kto je za takúto prácu zodpovedný? Vyvodilo mesto sankcie? pozn. redakcie: Po našom apelovaní na MsÚ sa prechod opäť natrel, dúfame že tentokrát vydrží dlhšie ako mesiac, či dva. ĎAKUJEME za spoluprácu prednostovi MsÚ Ing. Jozefovi Smatanovi. ■ HÚPAČKY A LAVIČKY NA DETSKOM IHRISKU pán Hrenák z Pionierskej ulice Som ochotný natrieť húpačky na detskom ihrisku medzi Dukelskou a Pionierskou ulicou zadarmo, len potrebujem farbu. pozn. redakcie: Požiadavka bola prednesená aj na VMČ Lány. Po dohode s Ing. L. K., ktorý nám zabezpečil
farbu, budú húpačky a lavičky opäť ako nové. Za redakciu Vám obom ĎAKUJEME. ■ ZREZANIE LIPY NA PRIBINOVEJ ULICI, pani XY Prosím vás, prečo je taký problém zrezať lipu na Pribinovej ulici? Je v blízkosti našej bytovky. ■ PREDAJE POZEMKOV pán D. z Lánskej Čítam vaše zápisnice a častejšie ako kedysi sa v nich nachádzajú predaje mestských pozemkov. Nemyslíte si, že v súčasnosti za lacný peniaz predávať mestský majetok je hriech? ■ ODPAD POD DEDOVCOM pán M. z Dedovca V nejakých novinách som čítal, že odpad z Dedovca bol úplne odstránený a miesto bolo vyčistené. Nie je to pravda, bývam blízko a videl som, že to dočista nevyčistili, preto tam ľudia nosili odpad naďalej a nepomohli ani tabuľky o pokute. Aj tie už niekto ukradol. ■ UPOZORNENIE z MsÚ Upozorňujeme občanov na skutočnosť vytvárania skládky na Starom Dedovci. Priestor bol určený iba na odkladanie biologicky rozložiteľného odpadu pri jarnom a jesennom odvoze. V inom čase je zakázané odkladať odpad v tomto priestore. V prípade, že bude zistený pôvodca tohto odpadu mu podľa VZN mesta o odpadoch hrozí pokuta až 165 €. Občania môžu tento odpad bezplatne odložiť na zberný dvor v lokalite „Zámostie“ denne od 8. 00 do 18.00 hod a v sobotu od 8.00 do 12.00 hod. ■ PP SLÁVNOSŤ NA DUKELSKEJ p. Markovičová Chcela by som sa spýtať či sú v pláne aj tento rok Petropavlovské slávnosti. Chcem sa spýtať, či je možné od Vás dostať stánok a predávať knižky môjho dedka Milana Húževku. Tu v Považskej Bystrici ho podaktorí starší ľudia poznajú, podaktorí nie. Robí po školách besiedky. Píše hlavne povesti. Tiež mám doma zbierku porcelánových bábik. pozn. redakcie: Petropavlovská slávnosť sa uskutoční dňa 29. júna 2012 na Dukelskej ulici. Srdečne Vás všetkých pozývame. ■ ODPAD PRED MŠ DEDOVEC p. riaditeľka MŠ Dedovec Dobrý deň, obraciame sa na Vás s prosbou o pomoc pri vyriešení neporiadku okolo MŠ Dedovec. V minulom roku sa nám podarilo v spolupráci s p. Hoštákom odstrániť skládku biologického odpadu vedľa MŠ, ktorú si tam zriadili obyvatelia Dedovca. Mesto sme žiadali o presunutie kontajnerov na triedený odpad, nakoľko bolo okolo nich veľa neporiadku. Miesto sa vyčistilo, kríky ostrihali no kontajnery zostali. V tomto období sme mali v areáli často veľa neporiadku. Posielam foto. A takto to vyzerá za plotom.
pozn. redakcie: Vďaka promptnej spolupráci p. Strašíka z MsÚ, p. Staníka z firmy Megawaste a Lánovín sme sa dohodli na odvezení kontajnerov mimo plotu MŠ Dedovec. ĎAKUJEME za upozornenie a následnú spoluprácu.
M E S T S K Á AU TO BU S OV Á D O P R AVA
LÁNOVINY 3
ROZPRÁVKA O TRANSPARENTNOSTI II. Viac ako 40 miliónov korún Mestskej dopravnej spoločnosti?!
Aj vy pravidelne cestujete mestskou hromadnou dopravou? Isto ste zaznamenali zvýšenie cestovného, či zníženie počtu spojov. K pozitívnym novinkám patrí zlepšenie dochvíľnosti spojov či digitálna tabuľa odchodov autobusov MHD na hlavnej autobusovej stanici. V článku o mestskej doprave prinášame aktuálne informácie a fakt, že za rok 2011 má Mesto Považská Bystrica uhradiť spoločnosti MDS, a.s. sumu 1.339.321 Eur /40.348.384,45 miliónov slovenských korún/ za výkony vo verejnom záujme v mestskej autobusovej doprave na území mesta Považská Bystrica. Veľa? Na hospodárenie upozornilo Združenie podnikateľov Považskej Bystrice. Zaujímavá je odpoveď z MsÚ. Realitou ostáva, že na cestách pribúda áut, niektoré autobusy jazdia naďalej poloprázdne a 3 ľuďom sa už oplatí zobrať si taxík. O ďalšom vývoji medzi Združením podnikateľov Považská Bystrica a Mestom Považská Bystrica, o finančných vzťahoch medzi Považskou Bystricou a MDS - kou Vás budeme informovať. redakcia Citujeme zo zmluvy medzi Mestskou dopravnu spoločnosťou, a.s. Považská Bystrica a Mestom Považská Bystrica uzatvorenou dňa 27.6.2006, ktorá platí do 31. 12. 2014: ZMLUVA o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy a o výkone vo verejnom záujme v mestskej autobusovej doprave na území mesta Považská Bystrica ■ Zmluva je uzatvorená za účelom skvalitnenia dopravy na území mesta Považská Bystrica, zabezpečovania dopravnej obslužnosti a zlepšenia podmienok pre cestujúcich vrátane zvýšenia kultúry cestovania. ■ Dopravca je povinný označiť každý autobus údajom o východiskovej, cieľovej zastávke a číslom linky. Zabezpečiť zverejnenie a prístuponosť preravného poriadku, tarify v priestoroch prístupných verejnosti a podľa technických možností aj na zastávkach a v autousoch. Dopravca je povinný zabezpečiť ich aktualizáciu a pravidelnú obnovu. ■ Dopravca je povinný zabezpečiť vydanie knižného cestovného poriadku všetkých svojich schválených autobusových liniek v mestskej autobusovej doprave a zabezpečiť zverejnie cestového poriadku. ■ Dopravca je povinný umožniť Mestu kontrolovať správnosť údajov poskytnutých Mestu v súvislosti s predmetom tejto zmluvy. Za týmto účelom sa Dopravca zaväzuje umožniť prístup písomne povereným zástupcom Mesta ku všetkým informáciám a dokladom týkajúcim sa predmetu Zmluvy, umožniť nahliadnutie do účtovných záznamov z dôvodu kontroly opodstatnenosti vykazovanej straty. ■ Dopravca za zaväzuje použiť peňažné prostriedky prijaté od Mesta ako náhradu preukázanej straty len na vykrytie strát vzniknutých v súvislosti s plnením predmetu zmluvy. ■ Mesto je oprávnené kontrolovať správnosť údajov poskytnutých Dopravcom na základe ktorých bola vyčíslená preukázateľná celková strata a tiež parciálne straty na jednotlivých linkových spojoch.... ■ Výška priemerného zisku Dopravcu bola zmluvnými stranami pre účely tejto zmluvy dohodnutá vo výške 6%. ■ Mesto je oprávnené od zmluvy odstúpiť v prípade, ak: a/ Nie je schopné splniť zmluvný záväzok nahradiť preukázanú stratu, b/ zo strany Dopravcu dochádza k zavinenému opakovanému neopodstatnenému porušovaniu záväzkov tejto Zmluvy, a to vynechávanie spojov (viac ako 5% z celkového počtu spojov), nedodržiavanie cenového výmeru, pričom Mesto je povinné porušenie zmluvy spoľahlivo preukázať.
ZDRUŽENIE PODNIKATEĽOV POVAŽSKÁ BYSTRICA /ZP PB/ dňa 19. marca 2012 zaslalo na MsÚ žiadosť o informácie, z ktorej sa dozvedáme: ■ V roku 2011 bola spoločnosti MDS, a.s. uhradená suma 604.278 Eur ako doplatok za stratu z výkonov MDS vo verejnom záujme. ■ Suma bola postupne uhrádzaná v priebehu roka 2011, a to v dňoch: 12.1. 2011, 14. 2. 2011, 14. 3. 2011, 20. 4. 2011, 20. 7. 2011, 31. 8. 2011, 5. 9. 2011, 6. 9. 2011, 21. 9. 2011 a 27. 9. 2011. ■ Za rok 2011 má Mesto Považská Bystrica uhradiť spoločnosti MDS, a.s. sumu 1.339.321 Euro, z toho ako záloha bola uhradená suma 800.722 Eur a ako doplatok bude uhradená suma 538.599 Eur. Na základe akých daňových dokladov bola MDS, a.s. v roku 2011 uhradená suma 604 278 Eur? Odpoveď z MsÚ /11. apríla 2012/: Uvedená suma bola uhrádzaná na základe Zmluvy o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy a o výkone vo verejnom záujme v mestskej autobusovej doprave na území mesta Považská Bystrica zo dňa 27. 6. 2006. Vami požadované daňové doklady preukazujúce vydokumentovanie jednotlivých položiek uplatneného nároku MDS NEEXISTUJÚ, teda ich nemáme ako povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií k dispozícií. Z uvedeného dôvodu Vám požadované daňové doklady nesprístupňujeme. Dňa 19. apríla 2012 Združenie podnikateľov Považská Bystrica podalo ODVOLANIE PROTI ROZHODNUTIU, z ktorého citujeme: „S uvedeným stanoviskom povinnej osoby nesúhlasíme, nakoľko v zmysle zmluvy o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy a o výkone vo verejnom záujme v mestskej autobusovej doprave na území Mesta Považská Bystrica zo dňa 27. 6. 2006 čl. IV bod 1 vyplýva, že mesto sa zavazuje uhrádzať dopravcovi 1-krát mesačne najneskôr do 20. dňa mesiaca, v ktorom sa dopravné výkony vykonávajú, preddavok na predpokladanú stratu z poskytovania výkonu vo verejnom zákone podľa zmluvy vo výške 1/12 z celkovej predpokladanej straty určenej podľa Vyhlášky č. 151/2003 z.z. na rok, v ktorom sa dopravné výkony vykonávajú /preddavková platba/. V zmysle bodu 2 článku IV. tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si za účelom určenia výšky straty dopravcu vzájomne odsúhlasili spôsob výpočtu preukázanej straty tak, že opodstatnene preukázateľná strata pravidelnej autobusovej dopravy bude chápaná ako rozdiel medzi súčtom ekonomicky oprávnených nákladov vynaložených dopravcom pri plnení záväzkov výkonov vo verejnom záujme, prime-
raného zisku /dohodnutý vo výške 6%/ a medzi tržbami a výnosmi očakávanými dopravcom pri plnení záväzkov výkonov vo verejnom záujme mestskej autobusovej dopravy. V zmysle uvedeného je zrejmé, že mesto musí poznať ekonomicky oprávnené náklady vynaložené dopravcom k tomu, aby vedeli určiť spôsob výpočtu preukázanej straty. Závažným zistením však je to, že Vyhláška č. 151/2003 Z.z., ktorá určovala sposob určenia výšky prepodkladanej straty, bola zrušená, pričom bola účinná len do 3. 12. 2009, pričom od tohto termínu zákon o cestnej doprave nepozná pojem „predpokladaná strata”. Navrhovateľ je toho názoru, že bez ohľadu na skutočnosť,či mesto uhrádza náklady na predpokladanú stratu, alebo príspevok alebo úhrady za služby vo verejnom záujme, nie je možné postupovať tak, že mesto bude uhrádzať dopravcovi jednotlivé položky bez vydokumentovania ekonomicky oprávnených nákladov tak, ako to ukladá Nariadenie európskeho parlamentu a rady č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme. Vzľadom k neaktuálnemu zneniu zmluvy z 27. 6. 2006 je zrejmé, že mesto musí vychádzať pri úhradách MDS z platných právnych predpisov, čo predpokladá, že musí poznať vecnú náplň jednotlivých položiek, ktoré dopravcovi uhrádza. Mgr. JURAJ SMATANA, poslanec MZ upozornil na zaujímavú skutočnosť: „Poslanec Keruľ, člen mestskej rady, je súčasne riaditeľom MDS. Ako poslanec by sa mal snažiť o čo najnižšie platby mesta MDSke, ale ako riaditeľ MDSky by sa mal snažiť, aby boli platby čo najvyššie. Ktorý záujem asi preváži? V dozornej rade MDS má mesto dvoch zástupcov: viceprimátora Sopčáka a poslanca Kuboviča, ktorý je súčasne riaditeľom ďalšej mestskej firmy - Mestských športových klubov. V čom by nebol žiadny problém, keby členom dozornej rady Mestských športových klubov nebol práve poslanec Keruľ, riaditeľ MDS. Odpovedzte si sami, či takáto „krížová kontrola“ medzi dvomi poslanco-riaditeľmi napomáha vyššej prísnosti, alebo skôr vzájomnému „prižmurovaniu očí“. V takejto situácii má zvýšená pozornosť médií doslova dezinfekčný účinok.” NOVINKY V MDS: ■ Dňa 19. apríla 2012 bola na AS spustená do skúšobnej prevádzky nová digitálna tabuľa odchodov MHD autobusov. ■ S platnosťou od 1. júna 2012 došlo k úprave cestovných poriadkov na linkách MHD. ■ Na sídlisku Rozkvet je od 1. júna 2012 zmena vedenia liniek /10,100,11,110,12,99/. ■ Od 18. apríla 2012 spoločnosť MDS mení grafickú vizualizáciu autobusov. web stránka MDS, a.s..
4 LÁNOVINY
DOM KULTÚRY V POVAŽSKEJ BYSTRICI
VRÁŤME ŽIVOT KULTURÁKU ! Aj vy patríte ku generácii, ktorá s nostalgiou spomína na venček, stužkovú, prvý bozk v kine či honosný ples v Dome kultúry? Po dlho čase som mala možnosť pozrieť si „kulturák”, ako sme ho vždy volali, od CO krytu až po najvyššie poschodie. Kulturák sa takmer nezmenil, až na nové WC, zateplený strop, kúrenie... Priznám sa, že po kritických informáciách, ktoré odzneli na verejnom Mestskom zastupiteľstve v máji 2012 som váhala o tejto téme písať. Ale rozhodla som sa dať šancu vyjadriť sa aj druhej strane, a stretnúť sa aj s predstaviteľmi majiteľov a nájomcov Domu kultúry. Financovanie kultúry je náročné, a preto nájomcovia ponúkli mestu na prenájom časť priestorov. Po neúspešnom nadviazaní konštruktívneho dialógu s vedením mesta o využití Domu kultúry Považská Bystrica na kultúrno-spoločenské akcie mesta a jeho obyvateľov sú nájomcovia z ekonomického hľadiska nútení hľadať alternatívne možnosti využitia uvedeného priestoru a nezvratne zmeniť časť Domu kultúry aj na komerčné účely. Keďže nájomcovia do dnešného dňa z mesta neobdržali žiadne stanovisko k prenájmu, rozhodli sa predchádzať možným problémom, napísali poslancom zastupiteľstva. Aj naša redakcia oslovila primátora mesta Karola Janasa mailom i osobne, pretože ctíme zásadu, aby dostal priestor aj názor druhej strany. Bohužiaľ do dňa uzávierky nám odpovede na otázky týkajúce sa Domu kultúry neprišli. Napíšte nám aj vy, Považskobystričania, aké je vaše stanovisko? redakcia Pavol ŠUJAK predseda ZO OZ KOVO Považské strojárne, a.s. Považská Bystrica Akú funkciu v DK zastávate? Som členom valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Dom kultúry OZK, s.r.o. a štatutárnym zástupcom zakladateľa. Kto je súčasným majiteľom DK, od ktorého roku? Súčasným vlastníkom domu kultúry OZK je Základná organizácia OZ KOVO Považské strojárne, a.s. Považská Bystrica. Vlastnícke práva boli Hospodárskou zmluvou v roku 1990 prevedené z Považských strojární. Nakoľko bol koncom 60-tych rokov postavený hlavne z prostriedkov bývalej Ústrednej rady odborov, teda z členských príspevkov odborárov, bol prevod vlastníckych práv na odborovú organizáciu logický a opodstatnený. Prečo ste sa rozhodli dať DK do prenájmu? Prevodom vlastníckych práv prevzala odborová organizácia aj zodpovednosť za jeho prevádzkovanie a technický stav. Lenže na to, aby dom kultúry slúžil na to, na čo má, bolo treba vynaložiť nemalé finančné prostriedky, a tak sa prevádzka a údržba domu kultúry začala dotovať z prostriedkov členov odborov. A tie postupne už na stále sa zvyšujúce náklady nestačili. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli dať dom kultúry do prenájmu. V prvom rade sme oslovili mesto a požiadali sme o stretnutie. Štyrikrát sme sa stretli s vtedajším vedením a navrhli sme viaceré dostupné formy spolupráce ako prenájom celého domu kultúry, prenájom iba estrádnej sály a kinosály, ale aj kapitálové formy spolupráce v zmysle Obchodného a Občianskeho zákonníka. Zároveň sme predložili výkazy hospodárenia domu kultúry za rok 2006 a plán na rok 2007, aby bola predstava, koľko je treba vynaložiť finančných prostriedkov na jeho prevádzkovanie a údržbu. Po treťom rokovaní nám už bolo jasné, že k žiadnej dohode nedôjde a na
štvrtom rokovaní nám bolo naznačené, že mesto má momentálne iné závažnejšie problémy. Keďže sme s mestom nepochodili a nechceli sme dom kultúry zatvoriť ani predať, oslovili sme súkromný sektor a z prihlásených záujemcov o prenájom komisia, zriadená výborom ZO, vybrala spoločnosť, s ktorou sme koncom roka 2008 podpísali nájomnú zmluvu. Plánujete ako majitelia DK požiadať o zmenu účelu využitia nielen na kultúru? Uvažujete aj o možnom predaji DK? Na otázku zmeny účelu využitia DK sa treba spýtať v prvom rade nájomcu. Až na základe jeho žiadosti zaujme Výbor ZO OZ KOVO, ako zástupca vlastníka, stanovisko. O odpredaji DK zatiaľ neuvažujeme. Ako ste spokojní ako majitelia domu kultúry s firmou, ktorá má momentálne budovu v prenájme? Naše vzťahy sú štandardné a o tom, že to bol dobrý výber hovorí to, že už začiatkom roku 2009 začal nájomca hasiť hlavne havarijný stav domu kultúry, technických zariadení a zabezpečovať opatrenia smerujúce k zefektívneniu jeho prevádzkovania. Ing. Roman OŠLEJŠEK Ľubomír OSRMAN konatelia Amaltheia s.r.o., ktorá má DK PB v prenájme na 30 rokov Čo bolo dôvodom napísania listu, ktorý ste adresovali primátorovi a poslancom? Krátko pred komunálnymi voľbami sme sa za účasti odborárov stretli na neformálnom stretnutí, na ktorom sa otázka využiteľnosti DK aj pre účely mesta javila ako otvorená. Po voľbách prebehlo prvé, veľmi krátke strenutie v kancelárii primátora mesta aj za účasti predsedu ZO OZ KOVO. V podstate sme neriešili bezprostredné podmienky prenájmu, skôr sme predstavili našu ponuku. Tak ako v spoločenskom styku platí istý bontón, tak aj v obchodnom kontakte je žiaduce dodržiavať pravidlá komunikácie. Úvodom komunikácie bola
naša prvá žiadosť s návrhom spolupráce zo dňa 19. 5. 2011. Ostala bez odozvy. Keďže sme ešte správne nechápali postoj pána primátora, naivne sme iniciovali ďalšie rokovanie, kde nám pan primátor oznámil, že náš návrh je nekonkrétny. Stretnutie prebehlo veľmi rýchlo, mohlo to trvať 15 minút. V ďalšom návrhu na spoluprácu zo dňa 17.10. 2011 sme prešli k meritu veci, ale výsledok bol opäť nulový. Vtedy sa už dalo chápať, že celé to divadlo okolo využitia DK mestom je iba stratou času. Ohľadom vyuzitia DK máme svoje zámery, nemôžeme predsa donekonečna čakať, kým sa niekto na meste zobudí k akejkoľvek odpovedi. To už nie je na meste ani pár centov na hárok papiera a poštovné? Vieme, že otázka kultúry je v tomto meste veľmi citlivá. Každý iste uzná, že keď sa zmení účel využitia priestorov DK, staneme sa terčom kritiky, ze sme neumožnili dané priestory využívať na spoločenské aktivity občanov mesta. Ale túto možnosť sme mestu ponúkli bez toho, aby mesto akýmkoľvek oficiálnym spôsobom reagovalo. Pri tretej žiadosti zo dňa 5. 4. 2012 sme už vedeli, ze pán primátor neodpovie. Čo nás však mrzelo omnoho viac, bola skutočnosť, ze sa o tejto možnosti na meste vytrvalo mlčalo. Máme dojem, ze otvorenosť a verejná informovanosť je jedným zo zakladných kameňov demokracie, preto sme sa rozhodli pred zasadnutím mestského zastupiteľstva oboznámiť s týmto, dá sa povedať neštandardným, prístupom pána primátora poslancov mesta a verejnosť. To sa skutočne nedalo slušným spôsobom povedať nemáme záujem? Arogancia, s akou
Z HISTÓRIE 2 návrhy na patenty. Prvý na spôsob ohýbania rúr za studena pre výrobu leteckých motorov v roku 1988, druhý na valivé ložiská pre prenos kombinovaného zaťaženia v roku 1992. VOJNA A OSLOBODENIE MESTA Vojnové roky priniesli pre všetkých veľké trápenia a pre nás žiakov niekedy v novembri 1944 znamenali prerušenie vyučovania. Školu zabrali pre vojnové účely nemeckých vojakov. Tieto roky sme prežívali v strachu najma z viacnásobného bombardovania, hlavne po tragédii bombardovania za kostolom, kde zahynulo 11 ľudí. Vojnová hrmavica k nám prichádzala 30. apríla 1945 smerom od Rajca, tak ako prichá-dza búrka v lete. Doma som práve raňajkoval, keď sa okolo siedmej hodiny ozval druhý a ešte vačší výbuch smerom z mesta. Nemci pri ústupe vyhodili jediný most cez Váh do Orlového. Okolo desiatej hodiny predpoludním sme videli ako stredom Lánov ide predsunutá hliadka troch vojakov-jazdcov na koňoch s puškami prehodenými cez plece. Išli od Prečína smerom do Bystrice. Okolo obeda sme videli ako rota pešiakov išla z Brehu cez Kocifajove a Mirove role smerom k nášmu humnu, do nášho dvora a ďalej cez Masarykov dvor na Šimikove role na Háj. Ako prechádzali cez dvory, tak ich mama a tetka Masaryková ponúkali domácim chlebom, mliekom, maslom, slaninou a inými domáci výrobkami, čo ktorá mala po ruke. Boli to rumunskí vojaci, ako sme zistili pri ich malom zastavení. Okolo druhej hodiny sme už videli prichádzať po hradskej od Prečína aj kolónu ťažkej vojenskej techniky na vozoch, ktorá sa pristavila pod starým hájom. Ako zvedaví chalani sme sa tam vybrali pozrieť. Rumunskí vojaci sa snažili spojazdniť cestu, aby mohli pokračovať. Istý občan Bystrice mal blízko uloženú siahovicu, vojaci brali všetko, čo bolo po ruke pre zaplnenie hlbokej prekážky. Na ceste nad Piačkovým mlynom vojakov čakali komunisti z mesta s červenou zástavou. Po vojne, ktorá sa u nás skončila 30. apríla 1945 sa v Bystrici konali prvomájové oslavy za účasti vojakov rumunských a českoskoslovenských ako aj vojakov Červenej armády. Mier (8. mája 1945) bol ohlásený dlhým vyzváňaním na kostolných zvonoch a trúbením oboch sirén v Považskej Bystrici. Život sa pomaly normalizoval spolu so zavádzaním nového spoločenského poriadku.
ZÁUJMY - Záľuba v maľovaní bola spojená s návštevou krúžku maľovania pri Považských strojárňach. Stretávali sme sa raz do týždňa v bývalom Dome odborov vedľa Spoločenského domu. Krúžok viedol akad. maliar Vincent Hložník. Po presťahovaní do Bratislavy krúžok prebral akad. maliar. F. Kráľ, rodák z Ružomberka. Akad. maliar pán Kráľ nás obznamoval s teroretickými základmi kreslenia a maľovania, ako aj s praktickým maľovaním podľa predlôh. Na jar v roku 1954 sme poriadali aj výstavu našich prác. Zúčastnili sme sa aj medzinárodnej výstavy obrazov v Prahe. Pamätám si, keď sa v našom krúžku stretli dvaja Králi, náš Kráľ s I. Weinerom Kráľom, rodákom zo Šiandorovskej ulice. Zaujímavé bolo zloženie v našom krúžku: Miroslav Smatana, stolár, ktorý maľoval olejom, Zuzna Vaňousová-Kronerová, maľuje hlavne na sklo, Mária Mikušiková, maľovala hlavne krajinky a zátiší a neskôr vydala knižku „Za oponou času”, Ladislav Lefík, dôchodca,
venoval sa maľovaniu krajiniek, Joe Dostál, maľoval prekrásnu prírodu Manínskej úžiny, okrem maľovania sa venoval aj umeleckým fotografiám, Lenka Boťanská, Prof. Milan Sládek, svetoznámy mím, Ján Siažik, venoval sa a doposiaľ sa aj venuje kresleniu najmä portrétov, Emil Žember, maľovanie krajiniek, Mária Arbetová, doposiaľ sa venuje maľovaniu krajiniek, Ján Rojko, maliar kostolov, zátišia, krajiniek a obrazov starej Bystrice... - Medzi moje záľuby patria aj lesy. V rokoch 1975 -1992 som pôsobil aj poľovnom združení pri Rajeckej Lesnej. - Kedysi som jazdil po celom Slovensku na motorke „Zetke”. - História ma zaujímala už ako študenta v Bratislave, kde som sa zúčastňoval prednášok v
LÁNOVINY 9
mestskom múzeu. Prednášala p. Štefanovičová najmä o histórii Bratislavy. Teraz, keď som už penzista, zaujala ma kniha kronikára Aurela Rutšeka o histórii Považskej Bystrice. V roku 2010 som začal písať spomienky z Bytrice pod názvom „Cestou života”. Mojou snahou je zachytiť históriu Bystrice najmä zameranú na rozširovanie výroby v Považských strojárňach. Keby neexistoval tento podnik, naša Bystrica by ostala bezvýznamnou obcou. Vydal som knihu o histórii Bystrice. Začiatkom roku 2000 som do Považskej knižnice odovzdal knihu o sakrálnych objektoch v Okrese Považská Bystrica. Rád chodím aj po historických hradoch a zámkoch. - Okrem toho spievam v súbore Bystričan. STARÉ BYSTRICKÉ VÝRAZY Mačačúch - myší chvostík vhodný na rany, Gajdel - Kľak, Pod Brúsom - miesto kde bude vytvorený Treťohorný park /park pod pumpou Agip/. ODKAZ PRE BYSTRIČANOV Prajem Bystričanom, aby sa tu cítili čím ďalej tým lepšie, aby si vážili a zveľaďovali cesty, chodníky, porast. Nedá sa hovoriť, že je to zlé, ale vždy sa to dá vylepšiť. Aj napriek tomu, že ľudia sa k okoliu chovajú lepšie, bohužial etická stránka, spravodlivosť, čestnosť, to upadá, je mi to ľúto.
TAK PRICHÁDZALA SLOBODA DO POVAŽSKEJ BYSTRICE A OKOLIA... ...pod týmto názvom Združenie LOKÁLPATRIOTOV Považskej Bystrice pripravilo dňa 31. apríla 2012 na Dukelskej ulici výstavu k 67. výročiu oslobodenia Považskej Bystrice. Pre tých, ktorí nemali možnosť výstavu vidieť, prinášame stručný prehľad najdôležitejších údalostí oslobodenia na území nášho regiónu, ktoré spracoval Lánštiar, lokálpatriot - Mgr. Teodor Kohút. ■ Prvá obec na území regiónu bola oslobodená 10. apríla 1945 - bola to obec Zliechov, ďalšie obce až 27. apríla. ■ Dňa 7. júna 1944 okolo poludnia havarovala pri neďalekom Dolnom Lieskove „lietajúca pevnosť“ – spojenecký bombardér B 52 Liberátor. ■ Spojenecké nálety boli čoraz častejšie, od 2. 10. 1944 bolo v Považskej Bystrici povinné zatemňovanie okien od 18.15 hod. do 05.00 hod. ráno a od 23. októbra už od 17.30 do 06.00 hod. ■ Prvé časované bomby dopadli na Bystricu 17. novembra 1944 o 13.05 hod. vedľa cesty vedúcej na Trenčín, vybuchli o 21.15 hod., veľa škody však nenarobili. Druhé bombardovanie
prišlo 22. 12. 1944, bomby padali v Štefánikovej ulici medzi domy, kde spôsobili veľké škody. Zasiahnuté boli: hotel Manín, byt Ďurkovského, Mayerovcov, Kukosovcov a mnohých asi 30 ďalších domov. Počas tohto bombardovania bolo 6 osôb zranených, z toho 3 ťažko. Tretie bombardovanie bolo 8. a 16. 4. 14945. Bomby padali na ulicu Kukučínovu a Zákostolie. V tom čase sa konala omša. Pri bombardovaní boli zasianuté domy: Žilinských, Š. Lečkovej, J. Makaya, Abasovej, A. Krasňanských (Minárik) a mnohých ďalších. V dňoch 8. a 16. apríla 1945 bolo mesto naposledy bombardované a škoda činila 1,5 mi-
lióna korún. Zahynula 1 osoba, 4 sa ťažko zranili, 23 osôb utrpelo škodu na majetku. ■ 18. novembra o 14.00 hod. za účasť na partizánskom hnutí obesili na Šibeničnom vŕšku Benedika Vachalíka. ■ 30. apríla 1945 Nemci z mesta ustupujú bez boja, narobili však veľa materiálnych škôd; o 7.10 hod. ráno vyhodili do povetria aj Štefánikov most cez Váh a prevoz musela zabezpečovať kompa. Škoda bola odhadnutá na 8 162 889,50 Ks. ■ Na oslobodzovaní nášho regiónu sa podieľali (z pohľadu vyššieho velenia) tieto vojenské jednotky: 40. armáda 2. Ukrajinského frontu – veliteľ generálporučík Filip Fedosejevič Žmačenko; 18. armáda 4. Ukrajinského frontu – veliteľ generálmajor Anton Josipovič Gastilovič; 4. Rumunská armáda – veliteľ zborový generál Nicolae Dascalescu a 1. Československý armádny zbor – veliteľ generál Karel Klapálek. (pozn. Mgr. J. Šujaka: Postava K. Klapálka spája náš región s významným bojiskom 2. svetovej vojny v Afrike - v hodnosti podplukovníka velil č. a s. vojakom na strane Britov pri obrane afrického Tobruku. Osudy týchto vojakov zachytáva napr. český film Tobruk z r. 2008. V r. 1944 sa dobrovoľne prihlásil k č.-s. jednotkám v ZSSR.) noviny Lokálpatriot
8 LÁNOVINY
Z HISTÓRIE
TRIEDIM ĽUDÍ NA TVORY, NETVORY A POTVORY...
DOM KULTÚRY V POVAŽSKEJ BYSTRICI
LÁNOVINY 5
Tvory sú tí, čo niečo vytvoria. Netvory nič nevytvoria, ale aspoň nekazia. A ešte sú tu aj potvory, ktorí zničia aj to, čo druhý vytvorí - povedal nám už onedlho 80-ročný Ing. Vojtech Miko. Zaujímavo rozprával aj o histórii redakcia Dedovca, Považských strojární, či o prechode vojsk cez Dedovec. SLOVÁK - LÁNŠTIAR - DEDOVČAN Myslel som si, že som najstarší obyvateľ Dedovca, ale na Hornom Dedovci žije ešte pamätlivejšia pani Margitka HučkováJantošová. Narodil som sa v tichom kútiku časti Dedovec ako najstarší zo štyroch súrodencov
v prvom postavenom dome tejto časti dňa 2. augusta 1932... začal rozprávanie Ing. Vojtech Miko. V roku 1934, keď naši postavili dom sme sa presťahovali z rodičovského, asi 20 m dlhého domu, o kúsok nižšie. Trvalý pobyt mám síce na Nábrežnej ulici, ale z Dedovca som sa vlastne nikdy neodsťahoval, som tam prakticky
deno-denne. Keď sme sa na Dedovec prisťahovali, postavili sme rodný dom. Šlapkov dom, dom tetky Heleny, Kocifajov dom a na hornom Dedovci bol dom Jantošovcov, to boli všetky domy, okolo boli len samé role, hory a pasienky. Z HISTÓRIE DEDOVCA V roku 2010 som poslal list na MsÚ s návrhom na umiestnenie vhodného malého monumentu blízko Dedoveckého potoka a rozdvojenia ciest pri Nemocnici ako pripomienku miesta historického náleziska. Z histórie som sa dozvedel, že v roku 1957 Krajské múzeum v Žiline robilo výskum staroslovanského sídliska na Dedovci. Nájdené pamiatky datujú vznik sídliska do doby sťahovania národov - do čias okolo r. 1000, kedy sa obyvatelia sídliska zrejme presťahovali na plochu historického mesta Považská Bystrica. Ide o najdôležitejšie známe staroslovanské sídlisko na severnom Slovensku. Na prednáške prom. archeológa Mgr. Moravčíka nám bolo potvrdené, že sídlisko Dedovec spolu so sídliskom Frambor sú dosiaľ dve najväčšie osídlenia z doby slovanskej na severozápadnom Slovensku. Pamätám si, keď ma v roku 1957 otec upozornil na archelogický prieskum, bol som sa tam pozrieť. Bol som prekvapený miestom nálezu, plytkosťou nálezu, vzhľadom k tomu, že tam boli role, ktoré sa obrábali. Zrejme to bola aj príčina, prečo boli nádoby väčšinou rozbité. Na Dedovci stavali troj-švordielne drevené domy, kde všetky izby boli pod jednou strechou. Vyplýva to z rozloženia ohnísk a kolových ja-
miek, v ktorých boli zapustené stĺpy v radoch. Za doby veľkomoravskej bola v Považskej Bystrici osídlená ešte aj poloha pri kúpalisku (tesne pri plote). Okolie Považskej Bystrice bolo podľa archeologických vykopávok osídlené už v predhistorickej dobe. KAMEŇOLOM NA DEDOVCI Na Dedovci bol aj kameňolom, ťažil sa tu veľký lomový makadam. Urobil sa vrt, ktorý sa odstrelil. Mesto malo povinnosť udržiavať vážsky rigol /brehy povodia Váhu/. Na vozíkoch tento kameň vozili na cestu na Lánskej. Po švereroch, podvaloch, som potom chodil ako učeň do Považských strojární. Aj na mieste, kde je teraz letná terasa reštaurácie Olympia bol kameňolom. ŽOBRÁCI A NEZAMESTNANOSŤ Ondro alebo Štefo, vtedajší príživníci, jeden z nich spadol do potoka a nevedel sa vyhrabať von. Mama mu pomohla a dala ich do maštale, kde bola slama. Tam sa vyspali. V zime týchto žobrákov vždy niekto prichýlil. Ondrej mi raz na dvore pomáhal rezať drevo, ale dlho ho to nebavilo, chytil pílu a hodil ju na zem. Pamätám si, že Štefo z Klieštiny na hlave nosil 3 klobúky. Pokiaľ by bolo nezamestných v súčasnosti 3 až 5 % je to správne, lebo tým sa nechce robiť. Nad 5% to je už zlé a mali by to riešiť. ŠKOLA Do školy som nastúpil 1. septembra 1938. Bola to vtedy najstaršia prízemná budova v Bystrici, ktorá stála v miestach dnešného parkoviska hotela Manín. Na prvej hodine nás privítala pani učiteľka Bošanyiová. Neskor som išiel do školy vedľa kostola, postavenej v roku 1885. Bola to jednoposchodová budova, myslím, že šesťtriedna, s bytom pre riaditeľa a veľkým dvorom vzadu, kde boli umiestnené aj záchody. Dňa 1. februára 1939 sme sa však už opäť sťahovali do novopostavenej rím.-kat. ľudovej školy k cintrorínu pod Kalváriou. Do školy som chodil z Dedovca pešo poľnou cestou okolo uja Lajoša, Piačkovho humna, pod Chrástím, okolo kríža U Štrbákov, cez Prúdy a popod cintorín. Cesta v zime bola zaviata snehom, ale horšia bola na jar, alebo v jeseni po ďaždoch - bola plná blata. Dokončil som základných päť tried ľudovej školy, na ktoré si veľmi rád spomínam. Dňa 1. septembra 1943 som postúpil do 1. triedy Štátnej meštianskej školy, kde dnes sídli ľudová umelecká hudobná škola. Učil nás pán Runkovič, ktorého sme sa báli ako čerta, bol veľmi prísny. Potom učil na priemyslovke ruštinu a slovenčinu. Riaditeľom meštianky bol v tom období Ján Charvát. Ukončil som povinnú školskú dochádzku. Podal som si viac prihlášok, vzhľadom na dobrý vzťah k lesom som si podal prihlášku aj na Lesnícku školu v Liptovskom Hrádku. Bohužiaľ odpoveď bola, že berú žiakov od 18 rokov a prednosť majú pracujúci v lesoch. Ďaľšia žiadosť bola na Vyššiu priemyslovku strojnícku do Bratislavy. Výsledok - pre nedostatok miesta neprijatý. Nakoniec mi otec dojednal učenie za automechanika, kde nastupujem v septembri 1947. V apríli 1948 som prestúpil za učňa do PS, kde som sa v roku 1950 vyučil za strojného zámočníka. Po vyučení som začal navštevovať Vyššiu priemyselnú školu majstrovskú, potom Večernú priemyslovku. Riaditeľom na priemyslovke bol Ing. Skála, starý sympaťák. Po ňom nastúpil Prof. Ferdinand Guniš, učiteľmi boli pán Jarina,
Mazuch, Čerňanský, Ješko. Spolužiaci Lacko Velič z Beluše, Mikino Matejka... V roku 1959 som obhájil titul strojného inžiniera a hneď pokračoval ako štipendista Považských strojární a prvý absolvent podniku na jednoročnom postgraduálnom štúdiu v Bratislave. Tu som si u akademika J. Čabelku rozširoval svoje odborné vedomosti do júna 1960. Bol som prvým absolventom postgraduálneho štúdia Považských strojární. POVAŽSKÉ STROJÁRNE Po zrušení majstrovských škôl v celej ČSR v roku 1952 som ako štipendista nastúpil do Považských strojární na miesto konštruktéra náradia. Pracoval som v rôznych závodoch Považských strojární. V roku 1954 nastupujem na SVŠT do Bratislavy. Po absolvovaní som sa vrátil spať do Považských strojární na metalurgiu, šéfom bol pán Dr. Ferdinand Králik. Šikovný chlapík a veľký odborník. Bol som aj vedúcim Úseku riadenia kvality. Po organizačných zmenách som zastával funkciu vedúceho oddelenia vývoja ocele. Zaviedol som nitrocementovanie pre hriadele na rovinnom brúsku. V roku 1968 som nastúpil na závod ložísk, ako vedúci technickej prípravy výroby TPV, kde som mal na starosti všetky technické záležitosti. Pôsobil som tu 10 rokov. V tom období sa na závode
ložísk urobil najväčšie zmeny - výstavba nosnej haly veľkorozmerových ložísk, zavedenie výroby krížových ložísk do priemeru 2,200 m, delimitovanie ložísk zo ZKL Brno a ďalšie. V roku 1977 bola v Považských strojárňach reorganizácia, vznikla centrálna TPV, kde som pracoval ako technológ. V roku 1980 som nastúpil ako hlavný technológ na výrobu leteckých motorov. Podarilo sa mi spolu so spolupracovníkmi vyrobiť prototyp časti motora. Patrili sme medzi ôsmich výrobcov prúdových lietadiel vo svete. Potom som prestúpil na technický úsek a v roku 1992 som odišiel do dôchodku. Prakticky celý život, 44 rokov, som robil vo fabrike. Za ten čas sa mi podarilo spolu s mojimi kolegami podať
sme sa stretli, patrí skôr do normalizačného obdobia sedemdesiatych rokov. Nemáme potrebu sa niekomu vnucovať, chceme len mať jasne určené pozície, bez ktorých súčasné podnikanie nie je možné. DK je už starší objekt, došlo už v jeho priestoroch k nejakým stavebným zásahom alebo rekonštrukciám? Už pred výberovým konaním sme museli konštatovať, že objekt je energeticky zastaraný, niektoré priestory sú dizajnovo vyžité, iné nefunkčné a časté sú aj stavebné poruchy a poruchy technických zariadení. DK nebol využívaný v celej jeho možnej kapacite. Iste sa opakujeme, ale opäť chceme zdôrazniť to, že naším zámerom je, aby sa do DK zasa vrátil život, to znamená ľudia. A ľudia sa sem vrátia iba vtedy, ak sa v ňom budú cítiť dobre. Postupne sa snažíme celý objekt revitalizovať. Keďže v priestoroch estrádnej sály sú každý rok organizované spoločenské plesy rôznych organizácií, či významných firiem nášho regiónu, ako prvé sme realizovali zateplenie strešnej konštrukcie estrádnej sály bez toho, aby utrpela pohľadová časť stropu a osvetlenia. Záverom minulého roka sme úplne rekonštruovali toalety estrádnej sály, keďže tie doterajšie majú už 44 rokov a ich vek už bolo na nich nepríjemne vidieť. Pôvodné schodisko vstupu do DK tiež neodolalo času, došlo k jeho uvoľneniu, odlomeniu od budovy. Preto sme začali s jeho rekonštrukciou. Vybudovali sme nové, s identickými rozmermi, a pôvodné mramorové obloženie sme nahradili novým mramorovým v pôvodnej farbe, rozmeroch aj kvalite. V priestoroch súkromnej umeleckej školy sa počas zimných mesiacov problematicky udržiavala prijateľná teplota pre žiakov, preto sme nahradili staré železné okná šestnástimi veľkorozmernými novými a termicky úspornými oknami. Zastaralé toalety umeleckej školy, ktoré boli zdevastované a ktoré počas užívania neprešli od ich výstavby ani čiastočnou rekonštrukciou, sme, dá sa povedať, vybudovali na novo. Musíme poznamenať, že tieto úpravy boli realizované bez toho, aby sa následne umeleckej škole zvýšilo nájomné. Naopak, počas rekonštrukcie sme nájomné znížili. Zrušili sme záložňu a krčmu, ktorá priťahovala do blízkosti umeleckej skoly problematickú skupinu občanov, priestory sa zmodernizovali a v súčasnosti sa využívajú pre rýchle občerstvenie. Pri našom príchode do DK mal objekt iba jeden vodomer. Dnes je budova rozčlenená na desiatky vodomerov, aby sa dala kontrolovať spotreba a prípadné úniky sa dali včas podchytiť. Rovnaký postup sme museli zvoliť aj pri rozvodoch elektriny, keďže doterajšie rozvody boli z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia z nevyhovujúcich hliníkových materiálov a bola nutná
ich výmena za nové medené rozvody tak, ako to požadovali závery revíznych správ. Došlo k rozčleneniu jednotlivých úsekov na samostatné jednotky. Každá má vlastný prívod a vlastný elektromer. Zrekonštruovali sme priestory nočnej herne, kde je dnes kaviareň a z úplne zdevastovanej krčmy je bar s príjemným posedením pre každého. Vykurovací systém, ktorý rozvádzal teplo v objekte, bol rozčlenený na jednotlivé úseky, pričom je možné vykurovať každý úsek podľa potreby a nie ako donedávna (pozn. keď sa mali vykurovať kancelárske priestory, musela sa vykurovat celá budova aj s kinom a pod.). K zmene spôsobu vykurovania nás okrem nerentabilného systému donútil aj fakt, že pri preberaní objektu nám bola jednorazovo zvýšená cena za jednotku o 26% v porovnaní s cenou pre predchádzajúceho odberateľa. Plánujete zachovať DK pre kultúru aj naďalej. Aké sú Vaš zámery s DK do budúcna? Tak ako sa mení doba, v ktorej žijeme, menia sa aj potreby a záujmy ľudí. Ak v minulosti boli dva televízne programy a zopár reštaurácií, tak kino bolo ono okno do sveta, do lákavej cudziny do sveta iluzii, kde každý úplne zabudol na svoje starosti a odchádzal úplne nadšený. Občas nejaká dychovka, Pepíček Zíma, koncert, Ivan Mládek alebo Ala Pugačeva. Keď bol motokros vo Sverepci, prišlo 30 tisíc divákov. Dva dni za sebou. Koľko ich chodí dnes? Alebo koľko chodí ľudí do kina Mier? Desať? Dvanásť? Už je to všetko preč. Nik proti tomu nič nezmôže, ľudia žijú inak. Starosti, apatia a tí, ktorí hľadajú niečo viac, hľadajú v iných mestách, lebo toto mesto zaspalo. Súčasná zábava je iná. To sú atribúty, ktoré musíme prijať a prispôsobiť sa im. Keď sme zvažovali v roku 2008, čo ďalej s DK, dnes nám spoločenská situácia dáva v plnej miere za pravdu. Naším zámerom bolo oživiť DK a využiť jeho potenciál. Myslíme, že sme začali správne a budeme pokračovať ďalej. Kultúra ako taká, a zvlášť, keď o ňu nie je zájem, DK neuživí. Preto sme rozhodnutí zmeniť účel využitia budovy a nájsť cestu, ako skĺbiť priestory, ktoré ponúka na komerčné ciele, so zachovaním istej časti na kultúru. Predbežne sme sa informovali na miestnom stavebnom úrade, sme v prípravnej fáze a zvažujeme všetky možnosti. Doteraz sme chceli prednostne umožniť mestu a jeho obyvateľom využívať časť priestorov DK na spoločenské a kultúrne akcie. Vzhľadom na spomínanú reakciu však vieme, že mesto má momentálne iné priority. Nechceli sme nikoho obchádzať. Dnes sa nedá presne povedať, aké zmeny nastanú, ale v podstate sa to dá zjednodušiť tak, že časť DK bude udržaná pre kultúru a zvyšná časť bude využitá komerčne. Chceme DK zmodernizovať, zefektívniť, otvoriť jeho dvere a vpustiť doň ľudí. Za
zábavou, oddychom, športom, nákupmi. Myslime, že s konečným výsledkom budú všetci spokojní. Teda okrem neprajníkov. Aká je vaša reakcia na vystúpenie pána primátora na Mestskom zastupiteľstve? Viete, asi najvýstižnejšie by bolo povedať „Vtáka poznáš po perí a človeka po reči“.To by bolo ale asi príliš jednoduché. Chceli sme, aby predtým, ako pristúpime k akýmkoľvek zmenám, dostal šancu občan a jeho kultúrne vyžitie. Tu, v Považskej Bystrici, je typické riešiť problém, až keď je vážny, a nie mu predchádzať. Príkladov nájdete až-až. Chceli sme tomu predísť. Slušne sme oslovili, čakali - rok čakali. Vedeli sme, že keď začneme pracovať na zmenách, mesto ako prvé obráti kritiku občanov voči nám. Ponúkli sme spoluprácu. To, čo sa však stalo, je ako keď niekomu podávate ruku a on vám napľuje do tváre. Hnus. Ak si niekto myslí, že s vami komunikuje alebo rokuje, keď sa s vami dvakrát na 15 min. stretne a nedokáže vám slušne odpísať ani na jednu z troch oficiálnych žiadostí, tak to je smutné. Na to nech si urobí názor každý sám. Odvolávať sa pritom na komunikáciu s pani Kozárovu, s ktorou sme súbežne konzultovali požiadavky stavebného úradu na stavebné zmeny, je nemiestne. Pani Kozárová nemá s prenájmami ani kultúrou na meste nič spoločné. Ohľadom výšky prenájmu je zarážajúce, ako môže niekto vyrukovať s akoukoľvek cenou bez toho, aby bola špecifikovaná presná plocha užívaných priestorov a konečná cena prenájmu za m2 ročne. To malo byť obsahom rokovania. Inak by musel byť prenajatý celý DK. Išlo nám však pritom iba o časť priestorov určených na kultúru. A spôsob, akým to bolo odprezentované, môžeme nazvať smelým. Nemáme na meste žiadne kšeftíky, nie sme nikomu za nič zaviazaní ani poplatní, sme nezávislá firma a nikto nás nebude urážať takýmto nehoráznym spôsobom. Nedáme si diktovať, čo máme robiť a čo nie. Odporúčame obrátiť sa radšej na osvedčené adresy. Budeme dodržiavať zákon a nedáme sa nikým zastrašovať. Slová „…musia postaviť nový dom kultúry“ dúfame neboli myslené vážne. Alebo ho bude stavať mesto tak ako v Púchove? V tom prípade to bude zaujímavá zakázka.
Čakali sme korektnú odpoveď typu „príďte, ideme sa o tom rozprávať“, alebo jednoduché „nie, mesto nemá zájem“. Tak to funguje medzi slušnými ľuďmi, nie však urážky, klamstvá a zastrašovanie. DK nie je majetok mesta a veríme, že ani nikdy nebude. A ak si niekto ďalší myslí, že dokonca za 1 euro, tak nech sa hlási, ako hovorieva pán poslanec Smatana, u súdruha Žinčicu. V súčasnosti celú vzniknutú situáciu dôkladne hodnotíme.
STAVANIE MÁJA NA LÁNSKEJ
6 LÁNOVINY
MÁJOVÉ TRADÍCIE NA LÁNOCH OBNOVENÉ
POVAŽSKÁ TEPLÁ
FOTO: Z. Melicheriková, L. Bačík, J. Smatana
STAVANIE MÁJA Na máj sme zavesili stužky, slivovicu, srdiečka a ide sa na to. Héééj rup! Máj sa nám však na prvý šup nepodarilo postaviť. Niektorí prizerajúci tvrdia, že boli slabé podpery, ktoré sa utrhli a strom padol, iní že chýbal rebrík. Tak či onak, po vyčerpávajúcom súboji so stromom sme sa rozhodli zavolať na pomoc techniku. Opäť prišli pracovníci firmy Sates s bagrom, ktorý nám máj pridržali a do vopred pripravenej jamy sme máj na druhý pokus posadili. Bol nádherný. V ten istý deň k nemu pribudol aj malý máj /viď. foto/. Ten však dlho nevydržal. O kultúrny program sa postaral spevácky súbor pod vedením pani Kubranskej a do tanca nám prišla zahrať aj ľudová hudba z CVČ pod vedením pána Kulihu. Všetkým srdečne ďakujeme. Redakcia Lánovín vyhlásila súťaž Pýcha Vašej kuchyne. Opäť ste nám do stánku Lánovín priniesli množstvo úžasných a hlavne chutných výtvorov. Nezabudnem na krásnu tortu s logom VMČ Lány od pani Svatíkovej... ĎAKUJEME.
3/2012
T PATRIO LOKÁL Belása archív M. Snímky:
VŠET
KÝCH
R , KTO
RDC ÝM S
E E BIJ
VA ZA PO
ŽSKÚ
BYST
RICU
Zamyslenie prichádza. Už
Rozkvitnutý poþujete? básnikmi... slneþnými Pssst,... ý nielen Ospevovan pobozkaný zlatými v ktorom Mesiac, do krásy, hádza MÁJ. o láske. lúþmi...Pric inokedy hovorí ako sa viac k nášmu me lásku dôverne ho pripomenie Dnes si známemu. Všetci i radosspoloþnémuVieme o jeho bolestiach Vieme, stránkach. poznáme. i svetlých ako mu bije srdce, tie dotiach, tieĖoch ako sa mení, a nielen ako dýcha, upchaté tepny, Ėom, vyrastav má prežili sme sa aj kedy Narodili bozk, þi pravné... dostali prvý mesto. každého li, možno lásku. Naše rodné kúsok študentskú tváre sa vpísal naša minulosĢ. hunDo jeho v Ėom ukrytá do školy, Je chodíme z nás. mu neverní, v Ėom, ho. Sme krajšie Žijeme OpúšĢame þo najćalej, na nám dreme. od neho prácou...A ono spomeutekáme si naĖ za lepšou miesta, Zakaždým, keć doĖ vrátime. K I keć druhá Bystrice. sa ešte z pokeć sa odpúšĢa. Vždy, keć Považskej ia Zakaždým, armáda je i struþný známym. nieme. osloboden nemecká priateĐom, vždy, keć hĐadáme toho výroþie koncu, vtedy rodiþom, me 67. cintorín, nové. A ku svojmu územia. Dôkazom pripomína blížila navštívime a objavujeme ten þas bolo 3 dĖoch si nenávratne z toho celý nášho regiónu. Ėou obsadené už staré zákutia pošepká, že srdciach. V týchto zranených, brániĢ ia na území našich 6 osôb vojna sa 8. a 16.4.14945, osloboden nám tichuþko ukryté v srdci. (Aj nia bolo svetová síl snažila tvrdošijne nie bolo Zákostolie. tvojom Hlboko údalostí i a mš bombardova bombardova ejších s nami. mojom ní boli sledných priznaĢ...). ukryté v najdôležit Ģažko. Tretie na ulicu Kukuþínovu bombardova nechceme Hlboko prehĐad padali omša. Pri Leþková, J. Makaniekedy bomby Š. sa konala keć si to a mno-
ASNÍK
.
VÝRAZY
V tom þasedomy: Žilinských, ch (Minárik) bolo STE NAŠLI zasianuté apríla 1945 A. KrasĖanský H ďUDÍ 8. a 16. škoda þinila 1,5 ? ya, Abasovej, V dĖoch né a zra- AKÝC MESTE 4 sa Ģažko bombardova hých ćalších. 1 osoba, prostredie, V NAŠOM mesto naposledyZahynula na majetku. Pokojné ochotných korún. partizánškodu mesto? milióna úþasĢ na ch Đudí, ideálne osôb utrpelo14.00 hod. za vĚšku Benedika meste? nili, 23 o HĐadáte , sympatický aj v našom na Šibeniþnom Ŷ 18. novembra príjemnýchNájdu sa takí odpoveć. obesili bez boja, dá 10. skom hnutí ustupujú pomôcĢ? i príbeh nám z mesta streo 7.10 hod. bola oslobodenáobce Vachalíka. 1945 Nemci Cestou Nasledujúc h škôd; mestu. most cez území regiónuZliechov, ćalšie Ŷ 30. apríla veĐa materiálnyc obec na k veĐkému Škoda to obec aj Štefánikov však Ŷ prvá pýta: sa blížil pri – bola narobili aĢ kompa. do povetria Pocestný nedoþkavo havarovala apríla 1945 ktorej sa ráno vyhodili musela zabezpeþovKs. poludnia pevnosĢ“ meste? táva ženu, 889,50 až 27. apríla. 1944 okolo sa podieĐali „lietajúca žijú v tomto Váh a prevoz na 8 162 prichádzaš? regiónu jedŶ dĖa 7.júnaDolnom Lieskove - Akí Đudia meste, z ktorého od ní nášho vojenské bola odhadnutá B 52 Liberátor. v – Zlí, nezodpoved þastejšie, oslobodzova velenia) tieto frontu – veliteĐ nećalekom bombardér akí boli pocestný. Ŷ Na o povinné boli þoraz 18. - A vyššieho kí... - odpovedá – spojenecký nálety Bystrici - pohod. (z pohĐaduarmáda 2. Ukrajinskéh Žmaþenko; nesympatic - Strašní, Považskej hod do 05.00 pred tebou, zlodeji, Ŷ spojenecké generálmabolo v hod. notky: 40. þík Filip Fedosejeviþ 18.15. aj v meste – veliteĐ armá- ní, klamári, do 06,00 2.10.1944 ie okien od 17. istých nájdeš generálporuUkrajinského frontu 4. Rumunská a už od 17.30. na Bystricu Takých 4. zatemĖovan tiež sa pýta, 23. októbra armáda Josipoviþ Gastiloviþ;Nicolae Dascalescu dopadli cesty vedúcej ju iný a boli generál bomby ráno a od zastavuje vie žena. spýta, akí jor Anton zborový generál zbor – veliteĐ þasované 13.05 hod. vedĐaveĐa škody však tk muž odišiel, Žena sa znovu Ŷ prvé hod., Len þo 1944 o da – veliteĐ ský armádny v meste. novembra vybuchli o 21.15 nie bolo 22.12.1944, domy, 1. ýeskosloven s dobrým akí sú Đudia prichádza. na Trenþín, Druhé bombardovaj ulici medzi hotel statoþní, z ktorého Karel Klapálek. þestní, v meste, odchádzal, Đudia: nenarobili. v ŠtefánikoveBoli zasiahnuté: som úžasní padali , Kukosov- Boli to Đúto, keć bomby veĐké škody.Mayerovcov Bolo mi Poþas tohto kde spôsobiliĆurkovského, srdcom. domov. istých nájdeš byt druhý cestujúci. - Takých Manín, asi 30 ćalších hovorí odpovie: cov a mnohých žena mu pred tebou. Múdra vy, milí ktoré je Bystrici aj v meste, našli v Považskej Đudí ste A akých þitatelia?
kravata Vyhodený
Štefánikov
most rok
1945.
so sídlom skej Bystrice t ica náklad:
VÝSTAVA OSLOBODENIE MESTA Združenie Lokálpatriotov Považskej Bystrice si pri príležitosti 67. výročia oslobodenia Považskej Bystrice pripravilo fotovýstavu, výstavu historických zbraní z múzea pána Janecha a noviny o histórii Považskej Bystrice pod názvom Lokálpatriot PB.
VÍŤAZNÝ MÁJ z Považskej Teplej.
MILOCHOV
i
hvíle v , ako je ovisko.
HORNÝ MOŠTENEC
SLOB ODA LIA A OKO HÁD ZALA TAK PRIC J BYST RICE ŽSKE DO POVA
ych ých zne a sa voju ychostným
LÁNOVINY 7
MÁJOVÉ STRETNUTIE SO SPEVOM Dňa 31. mája 2012 /vo štvrtok/ o 17,00 hod. sa na Dukelskej ulici pri príležitosti zrezávania mája uskutočnila Májovica. Staršie generácie „pookriali” pri ľudových piesňach speváckeho súboru centra sociálnych služieb Bystričan pod vedením pani Kubranskej, či ľudového súboru Bystričan z CVČ pod vedením pána Kulihu. MÁJOVÉ ŠPECIALITY Príjemné májové stretnutie bolo spestrené spevom, pri ktorom okrem destilátu Májovice nechýbala ochutnávka májových špecialít, akými boli: ■ slovenský hamburger t.j. májová bryndza s chlebom, cíbikmi, cibuľou či minihamburgre priemeru cca 4 cm ■ májový syr s korením, paprikou a soľou ■ májová zmrzlina /zmrzlina s nasekanými jahodami, čerešňami.../ ■ sladké košíčky s májovým ovocím vo vanilkovom kréme, či košíčky s čokoládou a šľahačkou... ZREZANIE MÁJA Prišiel aj Šašo /Maťo Bačík/ s Jašom /Jakubom Bačíkom/, ktorí sa pokúsili pílkou a sekerkou vyrezanou z dreva zhodiť lánštiarsky máj. Pripravili si aj vtipný preslov a začali máj váľať. Máj sa im zhodiť nepodarilo, a tak sme museli zavolať na pomoc „skutočného pilčíka”, ktorý to zvládol, ako sa hovorí „na prvý šup”. Veľké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že slivovica, ktorú sme na máj umiestnili, zrazu zmizla. Po spadnutí sa okolo Mája zhŕkli deti, ktoré si rozobrali stužky. Hrali sa s nimi na víly a iné rozprávkové postavičky až do večera. Niektoré ich využili ako stužky či čelenky do vlasov. Okrem zmrzliny pre deti nechýbali ani sladkosti, balóniky, či pamätné odznaky s logom Májovice, aby divákom zostala aj nejaká trvalá pamiatka na túto akciu. Kto mal záujem mohol si zakúpiť aj tričko s logom VMČ a motívom stavania mája. NAJKRAJŠÍ MÁJ Na Májovici sa uskutočnila aj výstava najkrajších májov, zaslaných do redakcie Lánovín. Bolo ťažké rozsúdiť, ktorý MÁJ je ten NAJ, a tak sme sa rozhodli žrebovať. Do žrebovania sme vhodili lístky s menami. Následne sme poprosili okoloidúceho občana, aby vyžreboval víťaza. Podarilo sa mu vyžrebovať máj VMČ Lány, ten sa však výhry vzdal. Následne bol vyžrebovaný máj z Považskej Teplej. Za foto, ktoré nám do redakcie poslala pani Hajná, si z Májovice odniesla odmenu v podobe darčekového koša. O ROK OPÄŤ NA MÁJOVICI 2013 Ďakujeme všetkým, ktorí akciu pripravili, všetkým zúčastneným i učinkujúcim. Veríme, že o rok sa na MÁJOVICI opäť stretneme v rovnako veľkom počte ako prvýkrát.
ZAČIATOK, PRÍPRAVY Na marcovom stretnutí Výboru mestskej časti Lány sme sa s členmi výboru dohodli, že oživíme tradície na Lánoch - postavíme Máj na Dukelskej ulici. Začali prípravy. V deň D t.j. 30. apríla 2012 sme na I. ZŠ doviezli strom. Naši pomocníci z firmy Sates nám ho očistili a preniesli na určené miesto za kvetinárstvo na Dukelskej ulici. Postavili sme stánky, zabezpečili hudbu, pripravili výstavu k oslobodeniu mesta a stavanie mája sa mohlo začať...
(OB)ý
MÁJOVÉ STRETNUTIE PRI MÁJI
SÚŤAŽ O NAJKRAJŠÍ MÁJ Na podnet člena VMČ Lány p. Smatanu redakcia Lánovín vyhlásila súťaž o najkrajší máj. Zapojiť sa mohli všetci, ktorí nám do redakcie poslali fotografiu mája. Umiestnené boli na výstavnom paneli. O tom, ktorý MÁJ je najkrajší, rozhodlo žrebovanie na MÁJOVICI. Za fotografie ďakujeme p. Petríkovej, p. Kunovskému, p. Hajnej a ďalším. Víťaz, pani Hajná, za máj v Považskej Teplej získala darčekový kôš, ostatní získali cenu útechy. Víťazom aj zúčastneným srdečne BLAHOŽELÁME.
FOTO: J. Smatana
