T ESTAMENTOV V MEST E BARDEJOV

2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006

K STAVU A CHARAKTERU STREDOVEKÝCH TESTAMENTOV V MESTE BARDEJOV

Marcela DOMENOVÁ

Medzi práva mešťanov patrilo aj právo na slobodnú dispozíciu, t. j. na držbu, užívanie a nakladanie so svojím súkromným majetkom. V mestskom prostredí bolo spočiatku známe len zákonné dedenie (ako prví dedili descendenti a partner, tak vzdialenejší descendenti, ascendenti a boční príbuzní (muži i ženy rovnako), podľa toho či išlo o majetok aviticitný alebo nadobudnutý.1 Neskôr bola uznaná aj testovacia sloboda a dedenie podľa posledného poriadku – testamentu uplatňujúca aj vyššie uvedené zvyklosti. Vo všeobecnosti pravidlá dedičského poriadku v mestách boli ponechané úprave jednotlivých privilégií, štatútov a súdnej praxe.2 V stredovekých mestách bola zaužívaná podoba verejného testamentu,3 ktorý 1

Aviticitný majetok dedila tá vetva, od ktorej prešiel na zostavovateľa testamentu – paterna paternis, materna maternis. Nadobudnutý majetok dedili príbuzní podľa vetvy a stupňa.

2

Naše staré právo poznalo ako formu posledného poriadku závet a kodicil (ktorý dnešnému právu už nie je známy) a dedičskú zmluvu. Luby, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava: Knižnica Právnickej jednoty, 1946 536 s. Viac aj Rebro, Karol: Summa legum Raimundi v mestskom práve na Slovensku. In: Sborník FFUK – Historica 15, 1964, s. 155 – 170. K analýze Tavernikálneho práva pozri Mertanová, Štefánia: Ius tavernicale. Štúdie o procese formovania práva taverníckych miest v etapách vývoja taverníckeho súdu v Uhorsku 15. – 17. stor. Bratislava: Veda 1985, 255 s; Tripartitum v praxi taverníckeho súdu (16. – 17. stor.). In: Slovenská archivistika 33, č.1, 1998, s. Uplatňovanie zbierky tavernického práva dokladá i existencia odpisov jej článkov v prešovskej magdeburskej právnej zbierke. MV ŠA PO, MMP – K, sign. 113/I, alebo samotná zbierka Tavernicalbuch, Tamže, sign. 2661. K testamentom a dedičskému právu pozri aj rôzne vydania Werbőciho Tripartita, II. kniha, čl. 52, par.1 – 28 (Testamentum Civium). Všeobecne k mestám pozri Tripartitum, III. kniha, čl. 8 – 24. Pre porovnanie jednotlivé druhy rímskeho dedičského práva (zo zákona, z testamentu) pozri napríklad Blaho, Peter – Rebro, Karol: Rímske právo. Bratislava – Trnava: Iura Edition 2003, 3. vyd., s. 415 – 445.

3

Verejný testament (písomný alebo ústny), uzavrel mešťan pred mestskou radou, jej dvoma vyslanými členmi 196


mohol byť uzavretý ústne alebo písomne pred zástupcami mesta (mestskou radou). Podobne ako testamenty i fasie, dohody či kúpno-predajné zmluvy mešťania uzatvárali pred zástupcami mesta, kedy podliehali aj mestskému súdnictvu v civilných sporoch či v sporoch v pozostalostnom konaní.4 Aj Bardejove testamenty odrážajú isté testamentárne zvyklosti, slobodnú voľbu disponovania so svojím majetkom, no podľa istých pravidiel. Z heuristického prieskumu fondu Magistrátu mesta Bardejov5 vyplýva, že sa v listinnej podobe v inventároch eviduje 23 testamentov.6 K nim sa zaradil zápis poslednej vôle Doroty z Kobýl prednesený ústne v roku 1440, a tak spísanej verejným notárom v roku 1443, alebo záznam testamentu Jörga Eckela na konci s protirečením (contradicere) jeho manželky Elisabethy (ktorá dostala z majetku len 10 fl.) z roku 1492.7 Klasifikované bývali v inventári ako dobové odpisy / súčasná kópia (najskôr pretože nie sú spečatené, na rozdiel od prešovských – tie však spečatené aj nespečatené sú v inventároch označené ako originály).8 Niektorí testátori žili, pôsobili či mali príbuzenské vzťahy v Prešove, Krakove a Košiciach i v Budíne. K Bardejovu mali vzťah rodinný či majetkový.9 Napriek tomu sa spečatené a notárom, pričom sa testament zaprotokoloval a uložil do archívu. Súkromný testament, ktorý bol napísaný pred zostavovateľom a pred piatimi svedkami bol i podpísaný. Túto klasifikáciu – foriem testamentu prebrala historická spisba (ako D. Lehotská), uvádza ju aj Š. Luby. Definovaná bola však až podľa Zák. čl. 46/1655; Zák. čl. 27/1715. Luby, Štefan.: Dejiny súkromného práva na Slovensku, s. 531. 4

Nové zmeny previedol zák. čl. 117/1659, ktorý meštianske dedičské právo čiastočne priblížil k právu šľachtickému. Formálne náležitosti, ktoré pôvodne vychádzali z rímskeho a kanonického práva sa tradovali až do roku 1715, neboli zákonom upravené a preto vykazujú značnú variabilitu. Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946, s. 425 – 427.

5

Mestské privilégia z roku 1320, riadil sa enfyteutickým zákupným právom, od roku 1370 právom mesta Budín. Patril do skupiny Tavernikálnych miest.

6

MV ŠA Bardejov, MMB – M, sign. 410, 890, 928, 1299, 2249, 2457 (2649), 2505, 2840, 2863, 2927, 3022, 3029, 3050, 3284, 3634,4146, 4157, 4872, 4563, 4839, 4849, 4944. F yzicky sa zachovalo len 21 listín.

7

MMB – M, sign. 410 (spísal verejný notár Juraj Stockel, podľa svedectva richvaldského farára Juraja a bardejovského farára Kristiána), 3022 (...Cetera omnia bona sua mobilia et immobilia misit Jörg Janüsch tum modo vt ipse illa bona dare debet pro salute anime sue...).

8

Iványi, Béla: Bártfa Szabad Királyi Város Levéltára 1319 – 1526. I. zv. (1319 – 1501). Budapest: A Magyar Tudományos Akadémia. 1910, 528 s.; II. zv. (1501 – 1526), stroj. rozmnoženina, b.d., [347] s. Inventár neobsahuje základné popisy (pozri sign. 3634,4563,4872,4849), ako originály boli popísané iba sign. 410,2649,3022.

9

MMB – M, sign. 410, 3284 (r. 1496, panna Barbara, dcéra nebohého Mathiasa Steyn občana Bardejova, 197


testamenty vyskytli ojedinelo – jednalo sa o súkromné prsteňové pečate svedkov testamentu vo funkciách – notár, prísažní či z radov kléru, podobne ako tomu bolo aj v Prešove.10 Poručiteľmi boli muži 2:1 v pomere k ženám. Medzi testátormi boli i muži z radov kléru, ženy – vydaté (v jednom prípade až 3x),11 vdovy i panna, čo naznačuje veľké právne postavenie meštianok. V jednom prípade sa jednalo o spoločný závet manželov z roku 1492, a to prísažného Juraja Zeydelmana a manželky Agathy.12 Informácie o tomto testamente, o jeho vyplnení vykonávateľmi testamentu – richtárom a prísažnými po smrti poručiteľov, k rokom 1492 –1503 zachytáva aj (nižšie zmienená) účtovná kniha kostola a špitáľa.13 Spoločné, korespektívne testamenty sú však výnimočné aj v iných mestách, v dobových prameňoch ich suplujú dohody o rozdelení majetku v prípade smrti jedného z partnerov v prospech druhého – žijúceho. Vo fonde magistrátu mesta možno nájsť zápisy týkajúce sa usporiadania majetkových záležitostí aj v mestských knihách typu – Iudicium bannitum, respektíve zápisnice o právnych úkonoch, tie však celé texty (s formulačnou skladbou) testamentov neobsahujú.14 Ide o strohé záznamy vo veci usporiadania majetkových záležitostí, ako v prípade Hanusa Cleyna z roku 1428, hoci bol označený poznámkou „Testamentum“. Zápisy obsahujúce časti posledných vôli, respektíve výpisy istých položiek dispozície adresované cirkvi, ich prijatie, vyplatenie či vyplnenie sa nachádzajú v účtovnej knihe „kostola sv. Egídia a špitáľa“ (1448 – 1525), niektoré boli vtedajším pisárom označené aj ako testament. Išlo však len o zápisy časti dispozície, respektíve potvrdenie záväzkov poručiteľa vnučka Cristiny Steynen, testament bol najskôr uzavretý v Prešove – svedkami boli prísažní Stanislav Calmar a notár Johannes Glogovite. Testament poručiteľky panny Barbary sa vo fonde Magistrátu mesta Prešova nezachoval), 4563 (r. 1515, Mikuláš Balinsky z Budína, pôsobiaci aj v Bardejove), 4872 (r. 1519, Testament Leonarda Veythlanda občana Košíc uzavretý v Krakove, v dome Joannesa Helbinka). 10

Spečatené testamenty pozri MMB – LL, sign. 2649 (dve prsteňové pečate), 4944 (r. 1520, testament Johanesa Maurera farára; tri prsteňové pečate a stopy po jednej nezachovanej pečati), 410 (notársky inštrument a dve privesené pečate), 4872 (stopy po červenom vosku – najskôr na ňom bola pečať mesta Krakova).

11

MMB – M, sign. 3029.

12


13

MMB – K, sign. 1649, fol. 186.

14

MMB – K, sign. 2 (Iudicium bannitum 1416 – 1443 (slovesá: dedit, asignavit bona, bona arestavit, vendit, expedivit, obligavit, deponit, legavit, resignavit...), 4, 5. 198


i vyplnenie poslednej vôle. Jeden zápis možno klasifikovať ako testament, a to v prípade Nicolaa Stocka z roku 1488.15 Ten odkázal majetok manželke, časť aj farskému kostolu (ako ½ domu), značnú časť pozemkov špitálskemu kostolu a leprosóriu, kláštoru i bratstvám. Pri texte sa vyskytujú marginálne poznámky o vykonaní odkazov (executum) a neskoršie zápisy k rokom 1488 – 1497 vykazujú vyplnenie ostatných odkazov testamentu.16 V knihe sa záznamy týkajú i slúženia večných omší po smrti poručiteľa, dozvedáme sa o časti testamentu Veroniky Magerovej, jej pozostalosti a dohode s mestom o výstavbe kaplnky, ktorá vďaka dotácií poručiteľky niesla aj jej meno. Zápis týkajúci sa jej testamentu sa nachádza aj v inej záznamovej knihe mesta z rokov 1436 – 1498,17 ktorá obsahuje zápisy súdnych i administratívnych rozhodnutí mestskej rady, finančné vyrovnania či usporiadania majetkových záležitostí. Na fol. 84a je nazvaná ako „Liber Testamentorum et vltimarum voluntatum“. Len pri niektorých záznamoch sa nachádzala aj poznámka „Testamentum“ rovnakého rukopisu a datovania pri mene stránky. Samotné posledné vôle sa spomínajú pomenej, spravidla ako odvolania sa na testament, respektíve odkazy z testamentov, spory či dlhy z testamentov. V porovnaní s inými súdobými testamentmi v listinnej podobe (aj v iných mestách – Prešov, Košice), nemožno všetky záznamy klasifikovať ako testamenty, ale len ako záznamy o vykonaní testamentu, o deľbe majetku, dedičstva, usporiadaní majetkových záležitostí (a podobne aj z diplomatického pohľadu, dispozičného slovesa i formálnej stránky).18 Ako o záznamoch testamentárneho charakteru možno doposiaľ hovoriť v 36 (?) 15

MMB – K, sign. 1649 (stará LL – 524), fol. 114. Svedkom bol richtár, farár, prísažný a zapisovateľ testamentu notár Andreas Rawber. (Iné záznamy typu Testamentum condam Michaelis Materrin. Percepta testamenti eiusdem (1483); Georgius Zeydelmann et Agatha Consors eiusdem (1492) etc., nemožno klasifikovať ako testamenty, len ako časť dispozície z testamentov spojené s ich naplnením. Tamže, fol. 108, 186 etc.

16

MMB – K, sign.1649, fol. 64, 70. Niektoré zápisy, odkazy sa odvolávajú na záznamy, testamenty zapísané v inej starej mestskej knihe (...quo videat in antiquo libri Civitatis), fyzicky však zachované nie sú. Tamže, fol. 85. Podobne iné záznamy – registre z testamentov farského kostola pozri MMB – M, sign. 2146 (Registrum super testamenta ecclesie sancti Egidi...1480).

17


18

MMB – K, sign. 305. Testamenty, respektíve ich uzavretie, sa spomínajú aj v iných častiach knihy – fol.: 7b (r. 1443, Elisabeth...testamentaliter legavit...), 9a (r.1441, Crizan ...ordinat testamentum finale...), 21b, 32a (Nicolaus Kanczner:...relicta quidam Kanczneryn Teszamentaliter legavit flor. Auri decem,Nicolao Kanczner filoi suo...), 36a, 55a, 60a. Vyskytli sa aj odkazy na iné testamenty, ktoré sa však fyzicky nezachovali. Tamže, fol. 50b, 52b. 199


prípadoch. Najstarší bol v knihe datovaný do roku 1436. Počet mužských poručiteľov bol skoro dvakrát väčší ako ženských testátoriek. Samostatne vedená kniha testamentov sa vo fonde neeviduje, suplujú ju knihy fasií a usporiadania majetku – dedičstva, zachované až zo 17. storočia.19 Z diplomatického hľadiska predstavovala najčastejšiu skladbu testamentov: 1. datovacia formulka (podľa kresťanského kalendára), 2. intitulácia – meno a hodnosť testátora spravidla s frázou o zdravom ume a slobodnej, dobrej vôli pri písaní testamentu, poprípade aj arenga – dôvody a pohnútky (ako choroba), ktoré viedli testátora k uzavretiu poslednej vôle, 3. svedkovia – uvádzaní in prezenciam pri uzatváraní testamentu; bývali uvádzaní celým menom. Predstavovali ich 2 – 4 radní páni (richtár, prísažní, notár), duchovné osoby (častejšie pri testamentoch osôb z kléru), napokon aj príbuzní či spoluobyvatelia, 4. (narácia), dispozícia – niekedy spojená s metáciou (v prípade odkazovania nehnuteľného majetku), alebo s vyčlenením pasív poručiteľa. Spravidla každá dispozícia sa začínala slovom Item, 5. spečatenie (bez spečatenia); podpisy sa v tomto období podobne ako v iných mestách nenachádzajú. Ostatní svedkovia z radu príbuzných, spoluobyvateľov i duchovenstva, hoci boli uvedení, testament nepečatili.20 19

MMB – K, č. 39 (Liber fassiorum, Liber haereditatum 1610 – 1645), alebo č. 38 – Zápisnica o usporiadaní pozostalostných vecí (1595 – 1606(1622)). Pre porovnanie samostatne vedená kniha testamentov (Liber testamentorum) sa v Košiciach zachovala až k rokom 1593 – 1600. V Prešove je najstaršia evidovaná kniha – Kniha zmlúv a testamentov (Liber transactionum) 1561 – 1701. MV ŠA PO, Mag. PO – K, sign. 2680 (inv.č.481). V Levoči sú evidované pozostalostné knihy k rokom 1683 – 1695, 1691 – 1712. MV Štátny archív Levoča – Magistrát Levoča, Oddelenie XXI., sign. 53, 54. V Sabinove najstaršia evidovaná kniha testamentov pochádza z rokov 1759 –1818 ako Kniha testamentov (Liber divisionum testamentorum). MV ŠA PO – Pob. Prešov, Mag. Sabinov – K, č. 94.

20

Archivári pri zostavovaní inventárov v Prešove označujú spečatené (prsteňovými pečaťami svedkov) i nespečatené testamenty v listinnej podobe za originály, na čo som prihliadala v doterajšom výskume. No v Bardejove však takto nespečatené testamenty evidujú ako dobové kópie, v Košiciach boli zachované testamenty v listinnej podobe spečatené. Z toho možno usudzovať, že pečatenie bolo opodstatnenou súčasťou meštianskych testamentov a teda originály by mali byť spečatené. Otázne je teda právne hľadisko. Pri niektorých úkonoch postačovali súkromné pečate, spravidla sa však vyžadovali vierohodné, autentické pečate. Podľa Tripartita platila zásada, že „sigilla privata nihil perpetuitatis sub se continere possunt.“ Tripartitum, 2. kniha, čl. 13. Aj na platnosť plnej moci sa vyžadovalo písomné zriadenie pod vierohodnou 200


Obrázok 1

Ukážka prsteňových pečatí svedkov na testamente Johannesa Maurera – farára, 1520, (sign. 4999). Poradie pečatí vykazuje zhodu s radeniu svedkov: Christophor – kazateľ, Georgius Woe(/ö)lweber – oltarista, Leonard Stökel (v texte Szteckel) – richtár, Andreas Fawber – prísažný. Presné poradie jednotlivých formúl sa nedodržiavalo. Bežná je štruktúra: 1,2,4,3 alebo 2,4,3,1. Testamenty zapísané v mestských knihách vykazujú spravidla rovnakú štruktúru – 2,3,5,1 či 1,2,4,3. Výnimočná je v texte verbálna invokácia.21 Písané boli v 3. os. sg., výnimočne v 1. os. sg.,22 po jazykovej stránke dominuje latinčina nad nemčinou. Poručitelia mali najčastejšie 1 – 2 súrodencov, výnimočne (5?),23 deti sa vyskytovali spravidla v počte 1 – 2, vyskytli sa i adoptívne deti s kladným vzťahom poručiteľa voči nim, ako napríklad u Nicolaa Stocka roku 1488, ktorý adoptívnemu synovi Gregorovi pôsobiacemu v Prešove – vo funkcii kaplána, zanechal súkno na tuniku.24 V prípade ak mal pečaťou. Tripartitum, 1. kniha, čl. 111; 3. kniha, čl. 30. Podľa Summy sú pečate súkromných osôb neautentické. MMB – K, 4435 (SLR), fol. 5b-6. Ale podľa výskumu vyplýva, že písomnosti – ako testamenty pečatili spravidla 2 – 3 osoby, no z radov zástupcov mesta (alebo aj z kléru) svojimi prsteňovými pečaťami. 21

MMB – M, sign. 2249 (In nomine domini amen.), 2457, 2863, 3634 (In nomine sancte et individue Trinitatis Amen).

22

MMP – M, sign. 2249, 2863.

23

MMB – K, sign. 1649, 503; LL – sign. 2249, 4944.

24

MMB – K, sign. 1649 (Item domino Gregorio cappellano de Eperjes, filio adoptivo suo legavit de panno mechlisch ad unam Tunicam). 201


poručiteľ deti z predošlého manželstva a žil v novom zväzku, dieťa z prvého zväzku dostávalo časť hnuteľnosti – odev, inventár domácnosti, financie, t. j. len majetok genetického rodiča, a nie majetok (svojho) rodiča nadobudnutý z druhého manželstva. Súčasný partner a legitímne potomstvo dostávali všetok (ostatný, spolunadobudnutý) majetok, spravidla delený medzi nich rovnako.25 Dedičmi poručiteľov popri ich súrodencoch boli veľmi často netere a synovci v počte 1 – 4. Dostávali časť aviticitného majetku, hnuteľnosti v podobe šiat, opaska, inventára domácnosti,26 podobne aj švagor, švagriná dediac najčastejšie šatstvo poručiteľa. Podobne to bolo s vnukmi – do počtu 4.27 Dedili výnimočne aj rodičia, teda ak žili.28 Majetkovú pozostalosť tvorili nehnuteľný majetok – dom (1, výnimočne 2), oráčiny – polia (agrum, alodium, aratrum, terra), ktoré sa často lokalizujú uvedením susedov, podobne aj záhradky, lúky, sladovňa29 s chmeľom, rybník,30 vinica,31 sýpky. Najčastejšie sa však odkazovali všeobecnou frázou „všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok“, či ako „odkazovanie domu s náležitosťami (vybavením).“ Majetok, cennosti, peniaze ukladali do debien a skriniek (kasten, ladula, lade, cista), ako sa to uvádza aj v testamente Martina Mewtnera, ktorý v roku 1453 odkázal striebro uložené 25

MMB – M, sign. 4839, K – sign. 305. V Bardejovskej zbierke Summa legum Raimundi sa vyskytuje jeden odchylný text – rkp. poznámka (v porovnaní s Prešovom, Trnavou etc. v Uhorských mestách, vo veci dedenia spolu nadobudnutého majetku medzi descendentami a manželmi. Ten sa delí medzi nich na polovicu, ak 1 z nich – partner zomrie, dedí po ňom vlastne len jeho polovica a aj z nej manželka dostáva okrem svojej polovice ešte 1/3 a zostávajúce 2/3 pripadnú deťom. Rovnako to bolo s majetkom, ktorý do manželstva obe strany doniesli, ak partneri nemali deti – dedili iní dedičia. V prípade, že zomrelý manžel nepriniesol do manželstva žiaden majetok, potom dedičia onoho manžela, ktorý sa nepričinil o zveľadenie majetku, nebudú mať žiadne právo na vlastný majetok zostávajúceho manžela. Viac o interpretácii a preklad článku pozri REBRO, Karol: Summa legum Raymundi v mestskom práve na Slovensku. In: Sborník Filozofické fakulty Univerzity Komenského, r. 1946, s. 160 – 161.

26

MMB – M, sign. 4849 (Alžbeta vdova po Jurajovi Magerovi odkázala časť majetku bratovi a jeho deťom – 3 dievčatá a 1 chlapec), 2249 (napríklad jedna neter – dcéra sestry), 4872 (napríklad aj sestre a švagrovi do Kežmarku).

27

MMB – K, sign. 305.

28

MMB – K, sign. 505, fol. 90b.

29

MMB – M, sig, 2249, 4849.

30

MMB – K, sign. 1649.

31

MMB – M, sign. 4872 (..weyn garten...czw hencze dorff...). 202


v lade na (zhotovenie) jedného kalicha.32 Šperky boli spravidla strieborné (menej pozlátené striebro, zlaté), riad bol strieborný a cínový. Z klenotov (clenodia, geschmeide) a zároveň odevných doplnkov dominovali gombíky (aj v počte 18),33 spony, pracky (fibula, hefft, spange) odkazované aj v pároch na kabáty,34 pásy, opasky a závesníky (balteus), opasky (cingulus) – strieborné, tak aj prstene (annulus) v striebre či retiazky (monile). Z odevov (vestimentum) sa spomínali šuby vo farbe plavej, čiernej, brunátovej, podšitej a lemovanej aj kožušinou (líščou) či z harrasu. Tak aj iopy – napríklad čierne. Bežné boli tuniky, odkazovali ich aj muži mužom či ženám a opačne – vo farbe zelenej, červenej, plavej, brunátovej i čiernej, mohli byť kombinované s klenotmi. Podobne sa spomínajú kabáty, plášte (palium, mantel, kepeniek) s kovovými doplnkami, z plátna (ako harras), aj vo farbe čiernej, plavej, červenej i zelenej; tógy, nohavice i sukne (rock) – zelená, červená, čierna, šarlátová; košele (camisia), pannum – calczyster; jopy; topánky, čapice a klobúky (pileus, baret). Napokon aj samotné látky – sukno (tuch, pannum) merané v staminoch, rôzneho druhu (Calczyster), plátno (tella) bielené i nebielené,35 merané v lakťoch; jemné plátno – biely leymet,36 plátno strednej kvality (Golcz), damask, alebo aj kožušiny (pellis, pelcz) najmä z kuny, líšky.37 Inventár domácnosti – najmä kuchynského a spálňového inventára, podobne ako u odevov nevybočuje z charakteru miest Pentapolitany. Výnimočne sa pri odkazovaných predmetoch uvádzala ich cena či kvalita. Do vybavenia kuchyne patrili lyžice (coc(h)liarium, leffel) najmä zo striebra aj v počte 2, 4 – 12;38 kanvice (cantarus, kanne – (pinta, medie)) aj v počte 12; misky, šálky (scutella) v cíne rôznej veľkosti (veľké) aj v počte 15; taniere, misy (discus, patella) v cín, aj v počte 7 – 13; panvice (pelvis), poháre, čaše (pecher, becher, picarium) aj zo striebra; misy (Schussel); šatky, ručníky (Tuch) a utierky (manutegrium);39 obrusy (Tischtuch); ale aj stôl či medené hrnce (olla). Do vybavenia spální zasa patrila posteľ, 32

MMB – M, sign. 890 (Item argentum quod est in ladula ad unum calicem). MMB – K, č. 1649 (...et omnia res, quas In meliorim Cista... penes magnam stubam...).

33

MMB – M, sign. 928 (Item nodulos quatuordecim. Item minores nodulos quatuor...).

34


35


36


37

MMB – M, sign. 928 (Item pellas kunstleryn(en)), 2927, 3050.

38

MMB – M, sign. 1299 (...duo coclearia argenta pro 1 fl..).

39

MMB – M, sign. 3050. 203


pohovka, ležadlo (lectus, pulvinar, Beth),40 prestierania ležadiel (lectisternium) – v bielej farbe, plachty (linteamen), vankúše (cussinus) a periny (pluma, plumaria) etc. Práve spovedníkom popri financiách, odevu sa zvykla odkazovať posteľná bielizeň – vankúš, plachty, ležadlo (posteľ).41 K statku patrili kone, ošípané, hovädzí dobytok; k vybaveniu hospodárstva aj (po)voz, pluh. Z potravín sa vyskytlo odkazovanie obilia (v kubuloch) – jačmeň, pšenica, ovos, menej pivo a koreniny – ako šafran a čierne korenie. Zbrane sa uvádzali ojedinelo, v podobe balisty aj so zariadením na presun, meč či dýka.42 Podobne výnimočne sa odkazovali knihy, a to v testamentoch osôb z radov duchovenstva. V textoch sa uvádzali aj podmienky, ustanovenie náhradného dediča a pri pasívach i postup, forma ich vyrovnania. Odkazy sa naozaj realizovali, vyplácali, na čo poukazujú i poznámky v testamentoch (executum, factum est), mohli sa však realizovať aj niekoľko rokov po smrti poručiteľa.43 Na to poukazujú aj iné súdobé pramene typu registrov, výdavkov z majetku testamentu.44 Mestá si vyplatenie majetku z testamentov v prospech svojich mešťanov, mesta či cirkvi vyžiadali, oznamovali či žiadali spravodlivosť v tejto veci.45 Vo veci zbožných odkazov možno len do istej miery hovoriť o mentalite vtedajšieho človeka, viera sa spájala s cirkvou ale aj s jej postavením a zabezpečením. Aj vďaka testamentárnym odkazom sa dozvedáme o dnes už zaniknutých stavbách, oltároch a pod. Ak mali ale i nemali poručitelia dedičov, uprednostňovali odkazovanie svojho majetku príbuzným, tak cirkvi a na charitatívne ciele, výnimočne pamätali na mesto. Zaistenie 40

MMB – K, sign. 1649 (...lectum vulgo Chalawn...).

41


42

MMB – M, sign. 4863, 3050, 4563 (..pugionem 1 vülgo Tylicz...gladio...).

43

MMB – M, sign. 2840 (testament uzavretý roku 1480, poznámky o vykonaní testamentu z rokov 1491 – 98), 3050, 3634.

44

MMB – M, sign. 2865 (Exposita de Bonis seu de Testamento Swartus Antelin alias Reichantelin... Anno domini (14)90: ...Item Capellanis fl. 2 pro Requim Ortones 3, pro Salue Ortis 1 pro Vigilijs fl.1 pro Tricesima; Item Campanatori ort. 1.; Item pro Sepulcro d. 12; 4 kaplánom každému po 2 fl., 7 oltáristom každému po 1 – 2 fl.). MMB – K, sign. 2146, register z testamentov (Kniha kostola sv. Egídia).

45

MMB – M, sign. 844 (r. 1445 Krakov; vo veci pohľadávky z pozostalosti ich 2 spoluobčanov), 780, 869, 1122, 1990/aa, 3359 (r. 1498; Mestská rada Prešova žiada Bardejov o poskytnutie spravodlivosti, vo veci majetku určeného v testamente Andreja z Košíc pre Žofiu, vdovu po Jánovi z Prešova), 3484 (1498; Ján z Košíc (Magister chori) píše Bardejovskej rade o testamentárne odkázaných 4 zlatých istého Krištofa) etc.. 204


posmrtnej spomienky bolo v podobe zbožných odkazov, menej na slúženie omší (messe) – zádušných omší (tricessime) za 1 florén (t. j. fl., zlatý) aj večných, spievaných alebo čítaných.46 Aj za mŕtvych sa modlili intenzívnejšia aj klasické modlitby (Otče nač, Zdravas Mária), no doložený je aj ruženec.47 Púte, respektíve cesty sú doložené do Ríma, na ktorú poručiteľka odkázala pre dvoch mužov až 70 fl.48 Testátor teda púť nemusel absolvovať sám, mohol určiť peniaze na cestu pre iných (mužov). Mohla byť znakom/trestom odčinenia, odpustenia svojich hriechov, skutkov pre dosiahnutie posmrtnej spásy. Pochovávanie je doložené pri kostole sv. Egídia.49 Zo sakrálnych stavieb, na ktoré sa pamätalo, plynuli odkazy v Bardejove na farský Kostol sv. Egídia, Kostol Sv. Ducha zvaný aj špitálsky kostol,50 ktorý bol spojený so špitáľom a chudobincom.51 Chudobným sa odkazovali samostatne aj financie, odev ale aj potraviny – ako slaniny, syr.52 Tak aj Kostol sv. Leonarda alebo špitálsky kostol spojený so špitáľom pre postihnutých leprou (leprosorium) za hradbami mesta,53 ďalej na Kostol Jána Krstiteľa s kláštorom,54 alebo aj na „Nový kostol“ na počesť 46

MMB – M, sign. 2840,2872, 3634.

47

MMB – M, sign. 3029 (...Correllyn pater noster), 3634 (Item legibulum de corellis 1). Viac o modlitbch, obradoch spojených aj so smrťou v kompetencii bratstiev – ako bratstva Matky (Božieho) Milosrdenstva združeného pri farskom kostole sv. Egídia, pozri aj jeho stanovy z roku 1449. MMB – M, sign. 538.

48

MMB – K, sign. 305 (r. 1446; peniaze určené kaplánovi Pavlovi), MMB – M, sign. 2840 (r. 1490; Item Duobus viris quo debeat ire Romam fl 70). Púte sa delili na zbožné, kajúcnické, politické, rytierske a zástupné – v spojitosti aj s poslednou vôľou, kedy poručiteľ na túto cestu odkázal financie či menoval človeka, ktorý mal cestu absolvovať. V Bratislave v rokoch 1410 – 1521 bratislavskí mešťania odkazovali na takúto púť okolo 10 florénov, Prešovčania v 15. st. napríklad 13. fl. (rok 1450).

49

MMB – K, č. 1649, 305. MMB – LL, sign. 3634.

50

MMB – M, sign. 3050. Niekedy sa lokalizuje nielen v meste, ale i mimo neho za hradbami. MMB – K, sig. 305 (fol.106b).

51

MMB – M, sign. 2840 (...ad hospitale in bartpha ad ecclesiam spiritu ssancti et pro Edificatione domui pauperum fl. 1c.).

52


53

MMB – M, sign. 3284, 4935 (r. 1520: hospitale leprosorum...extra muros civitatis nostro fundatum...). Býval aj uvedený (chybne?) ako leprosoriu a kostolu sv. Trojice. Pozri MMB – M, sign. 2840 (Item Misit ad lleprosos et ad ecclesiam sancte Trinitatis fl. 70).

54

MMB – M, sign. 2840 (Item Ad Claustrum sancti Johannis in Bartpha ad ecclesiam fl. 70...debent monstranciam de Aurifabro...). 205


blahoslavenej Panny Márie – na predmestí.55 Domácemu kléru (na poste farára, kaplána, spovedníka, kazateľa, oltáristu) sa odkazovali najmä financie,56 zvonárom sumy do 1 fl.57 V testamente sa však spomínali i pasíva, podlžnosti, ktoré sa zvykli v texte aj osobitne vyčleniť.58 Špeciálne členenie textu dispozície podľa druhu majetku (striebro, cín, odev etc.) je výnimočné, ako v prípade farára Johannesa Maurera. Z neho vyplýva, že v roku 1520 sa na miestnej fare nachádzali štyri kone, dve kravy, desať ošípaných, jeden voz (roľnícky, prostý), jeden voz – krytý (najskôr na prepravu, cestovanie). Samotný poručiteľ vlastnil päť koní (v hodnote 19 fl.), desať kráv, dvadsaťšesť ošípaných, šestnásť jahniat, vozy, pluhy. V jeho inventári sa v striebre nachádzali tri poháre v hodnote 12 fl., päť lyžíc za 5 a 1/2 fl., deväť cínových kanvíc (4 – pintové, 5 strednej veľkosti), päť cínových stredne veľkých mís, šuby, tuniky, klobúky (ako pilleus mardureus, pileum de Scymverk, subductum biretum cum mardure), peniaze vo viacerých menách (in auro, moneta ungaricalis, polonicalis) či obilie a slaniny.59 Z kaplniek sa spomína kaplnka sv. Alžbety, i jej oltarista,60 výstavba kaplnky (Panny Márie) – zvanej aj kaplnka Veroniky Magerovej – t. j. vdovy po bohatom kupcovi Magerovi a o sumu, ktorú uvádza aj iná historická spisba v hodnote až 3000 fl., za ktoré sa v 80. rokoch konala výstavba na južnej strane farského kostola sv. Egídia. Podobne ako v iných mestách sú doložené i bratstvá (hoci v omnoho menšom počte ako napríklad v Prešove), a to bratstvo Božieho tela vo farskom kostole,61 Bratstvo blahoslavenej Panny Márie (Marie virginis, Jungfrau Maria, virginis gloriose) – lokalizované do kláštora,62 Bratstvo sv. Barbory panny (Barbary virginis)63 s oltárom v kaplnke (nad vchodom do farského kostola?), Bratstvo Matky 55

MMB – M, sign. 3634 (r. 1501), 3029 (r. 1492:... Agrum iacentem penes Nouam ecclesiam misit llaurentio Marito suo...).

56

MMB – M, sign. 2840 (Item domino Johanni antiquo predicatori Et ffratri suo domino Martino fl. 27. Item domino Johanni plebano in bartpha fl. 27. Item Capellanis et Altaristis in bartpha Cuilibet fl. 2.).

57


58

MMB – M, sign. 4849, 4944, K – sign. 503.

59


60


61

MMB – M, sign. 3029, 2084.

62

MMB – K, sign. 305 (fol. 86). MMB – M, sign. 2927 (Item in dy bruderschafft der juffrau Mariam ym Schnee fl 1).

63

MMB – M, sign. 2927, 4839, MMB – K, sign. 1649 (in Cappella sup. vestibulum situ), 3050. 206


(Božieho) Milosrdenstva (inak zvanej piety / bolestnej Panny Márie, Mater Misericordie),64 ktoré sa združovalo sa vo farskom kostole, Bratstvo sv. Kataríny, Bratstvo sv. Mikuláša.65 Odkazy plynuli aj na cech debnárov (aj ako bratstvo), ktoré sa združovalo pri oltári v kaplnke sv. Alžbety,66 tak cech sv. Kríža a cech sládkov (brasiatorum).67 Nezabúdalo sa aj na konkrétne vybavenie – mobiliár, sakrálne predmety ako kalichy, liturgický odev, kostolný inventár – sviečky, kostolné/oltárne plachty (subtilia mensalia, palla mensalia/oltaris), nosidlá, (lectica), vankúš (pilvinar) či koberec (tapes). Podľa rodinných a záujmových/obchodných vzťahov a záväzkov aj na kostoly mimo mesta, ako do Prešova (Kostol Sv. Mikuláša, Kostol sv. Leonarda na predmestí),68 Sabinova,69 Košíc (Kostol sv. Alžbety, bratstvu Božieho tela),70 františkánom do Solivaru.71 Sluhovia (uvádzaní krstným menom) sa vyskytujú ojedinelo v počte 1 – 2, dostávali spravidla financie a odev.72 Mesto ako obdarované73 sa spomína výnimočne, podobne jeho predstavitelia z radov konzulov (napríklad v podobe obilia – 54 kubulov ovsa),74 prísažných 64

MMB – M, sign. 4839, 3029, 3050. Združovalo sa vo farskom Kostole. MMB – LL, sign. 538, 578. Bratstvo Panny Márie sa vyskytlo aj pod označením „snežnej – Marie Nivis (?)“. MMB – LL, sign. 2840.

65


66

MMB – M, sign. 2840 (r. 1490; Item ad fffraternitatem doleatorum fl. 27.... Ceram ad Czecham ipsorum vt diligentius sint in Capella sancte Elizabeth).

67


68


69


70

MMB – M, sign. 3284, 4944.

71


72

MMB – M, sign. 3050, 4944; K – sign. 503.

73

Výnimočným záznamom ohľadom deľby majetku v prípade bezdetnosti mešťana, je listina udeľujúca budínske výsady, ktoré mesto Košice získalo v roku 1347. V spojitosti s výstavbou mestských hradieb sa uvádza, že ak mešťan zomrie bez dediča, z jeho pozostalosti sa 1/3 majetku rozdá chudobe, 2/3 malo mesto využiť na opravu a údržbu mestského opevnenia. Juck, Ľubomír: Výsady miest a mestečiek na Slovensku: 1238 – 1350. /Zv./ 1., Bratislava: Veda, 1984, s. 147 – 148., č. 188. Vo všeobecnosti platné ustanovenie, ktoré určuje že odúmrť po mešťanoch (fiscalis ex defectu) patrí mestu, je až zák. čl. 35/1638. Luby, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku, s. 211, 283. Napokon uvádza podobné ustanovenia k odúmrti patriacej mestu, ak mešťan nezanechá ani zákonných, ani testamentárnych dedičov k rokom 1647, 1649 a od patentu z 29. 11. 1852 dedil štát. Tamže, s. 531.

74

MMB – M, sign. 890 (Item I

c

et viij cubulos auene medietatem ad Claustrum ... alteream medietatem

dominis Consulibus). 207


a richtára. V prípade sporov z testamentu rozhodovala mestská rada. Ako apelačný súd rozhodoval tavernikálny súd (t. j. v prípade tavernikálnych miest, medzi ktoré patril i Bardejov), ktorý aj uznal zásadu testovacej slobody mešťanov ako integrálnej súčasti privilégií (podľa Mertnovej v roku 1411). K tomuto súdu sa bolo možné odvolať, vynášal aj rozhodnutia v prípadoch majetkových, dedičských a záväzkových sporov do rozsahu 60 – 300 florénov. Všetky právne zbierky uvádzajú hornú sumu 300 fl., len v bardejovskom rukopise – odpise zbierky z konca 15. storočia sa uvádza horná suma 400 zlatých.75 Ako príklad pre mesto Bardejov v sporoch vo veci testamentu rozhodoval odvolací tavernikálny súd napríklad v roku 1486, v spore o zrušenie testamentu Juraja Kala, uznal právoplatnosť testamentárnej dispozície.76 Ako vyplýva z prieskumu fondu, nezachovali sa všetky posledné vôle, jednak pretože po vykonaní testamentu sa stalo ich archivovanie nepodstatným, okrem prípadných následných sporov. V listinnej podobe došlo aj k skoršiemu fyzickému zničeniu, ako keby boli zapísané v mestskej knihe. Ak sa však testament nespísal, nasledovalo dedenie podľa zákona. Otázny je stav zachovania – respektíve ich možná výnimočnosť (pre ich obsah, poručiteľa, zoznam pasív, sfragistiku – prsteňové pečate svedkov). Hoci sa nezachoval veľký počet stredovekých testamentov a nemožno z nich vyvodzovať štatistické závery – napríklad pre demografiu, ponúkajú pohľad na rodinu a jej vzťahy, na majetkovú pozostalosť. Po právnej stránke odzrkadľujú však dedičské právo a slobodnú vôľu poručiteľa vo veci naloženia so svojim majetkom, podobne i mentalitu vtedajšieho človeka a najmä duchovný život – jeho prejavy. V jednotlivých odkazoch možno mapovať bratstvá, architektúru, lokalizovať sakrálne stavby (kostoly, kaplnky) a oltáre, ktoré sa dodnes nezachovali. Testamenty ponúkajú aj doplnenie personálneho obsadenia mestského zastupiteľstva a kléru pri výskume dejín. Tento príspevok je sondou do problematiky, k stavu a charakteru či možnosti ďalšieho využitia testamentov, ako vhodných a autentických prameňov doplňujúcich obraz života v stredovekom meste.

75

Mertanová, Š.: Ius tavernicale, s. 61 – 62, 124. Zákonné zakotvenie druhostupňového tavernikálneho súdu pre mestá, alebo podľa výsadných listín na príslušné materské mesto, je potvrdený i v I. dekréte Žigmunda z roku 1405. Pri sporoch presahujúcich 300 fl. sa odvolávalo na súd personála.

76

MMB – M, sign. 2474. Pozri aj Mertanová, Š.: Ius tavernicale 1985, s. 63 – 64. 208


Obrázok 2

MMB – K, sign. 305 (Záznamová kniha, r. 1436 – 1498), fol. 84.

RESUME Výskum (nielen stredovekých) testamentov je v súčasnosti veľmi obľúbeným. V mestách Pentapolitany, vrátane Bardejova je však v počiatkoch. Mešťania mali právo slobodne disponovať so svojim majetkom, kedy sa uplatňovala verejná forma testamentu uzatvorená písomne alebo prednesená ústne pred svedkami – z radov mestského magistrátu a kléru. Ak sa však posledná vôľa neuzavrela, nasledovalo dedenie podľa zákona. V Bardejove sa zachovalo málo testamentov v písomnej – listinnej podobe, alebo zapísaných v mestských knihách, kde však prevládajú iné zápisy týkajúce sa usporiadania majetkových záležitostí. Skladba písomnosti vykazuje podobnú štruktúru, a to datovacia formulka, intitulácia aj s frázou o zdravom ume a slobodnej dobrej vôli pri písaní testamentu, svedkovia a dispozícia. 209


Testamenty ako autentické pramene, ponúkajú po obsahovej stránke obraz majetku, rodinných vzťahov. Poslúžia aj na objasnenie zákonitosti a zvyklosti, zachytávajú reálnu situáciu poručiteľa, vzťah k cirkvi i jeho mentalitu, niemenej odzrkadľujú architektonický, hospodársky a kultúrny život. Pre nízke počty zachovaných posledných vôli v Bardejove, bude vhodné venovať sa ešte hlbšie ich obsahovej stránke a pre doplnenie odrazu rodiny, dedičského práva či stavu životnej úrovne, bude potrebné preštudovať súdne knihy, majetkové dohody a iné súdobé záznamy o usporiadaní majetkových záležitostí.

KONTAKT [email protected]

O AUTORKE Marcela Domenová je študentkou 3. ročníka dennej formy doktorandského štúdia v odbore slovenské dejiny.

210

T ESTAMENTOV V MEST E BARDEJOV

Recommend Documents