SUPERMONITOR
Supermonitor A (MEDZITÝM) MINIKOMENTÁRE 1. 7. – 31. 8. 2002 Ako si spomínate na hollywoodsku ãasÈ kariéry? Nepresadila som sa tak, ako som si predstavovala. MoÏno preto, Ïe z Hollywoodu som vÏdy mala strach. Aby herec mohol obstáÈ v tvrdej americkej konkurencii, musí vyrásÈ tam. Ja som vyrástla v Európe, v srdci som európska. Jednoducho neviem byÈ taká bojovná a tvrdá, rozhodujem sa na základe citov. Niekedy mi je to ºúto, prem˘‰ºam nad t˘m, k˘m som mohla byÈ, keby som zostala v Hollywoode. Ale potom si poviem, Ïe som mala naozaj veºmi bohat˘ Ïivot. Mala som veºa lások, narodili sa mi tri deti a moÏno by som o to pri‰la. Talianska hereãka Ornella Mutiová poãas svojej náv‰tevy festivalu Art Film v Trenãianskych Tepliciach. NO 1. 7. (Skupina slovensk˘ch verejne ãinn˘ch osobností, a nie sú to len politici, ale aj r˘chlo zbohatnutí privatizéri, kabaretiéri a iní ºudia, ktorí vyuÏili konjunktúru na prudk˘ osobn˘ majetkov˘ vzostup, prezentujú ako hlavné heslo demokratickej pravicovosti: kaÏd˘ sa má postaraÈ sám o seba, a to ak˘mkoºvek spôsobom! Pritom mnohí z nich radi zabúdajú – lebo zabudnúÈ im vyhovuje –, Ïe moderné dejiny USA alebo aj Veºkej Británie sú diametrálne odli‰né od v˘voja slovenskej spoloãnosti v 20. storoãí: fa‰izmus a komunizmus drasticky zasiahli malé, nie veºmi bohaté a nie veºmi kultúrne sformované spoloãenstvo. A tak podstatná ãasÈ tejto pospolitosti má iné Ïivotné skúsenosti, ako ich majú Ameriãania, Angliãania alebo Nemci. Potrvá – moÏno na‰Èastie – jednu-dve generácie, k˘m sa povedzme slovenskí robotníci a umelci zamerikanizujú, k˘m si vytvoria nov˘ Ïivotn˘ ‰t˘l zodpovedajúci dynamike 21. storoãia, k˘m si zorganizujú vzÈahy v rodine i v pracovnom prostredí bez priveºkej osobnej zaangaÏovanosti. Ukazuje sa, Ïe aj príÈaÏlivej a populárnej hereãke sa ÈaÏko zrieka jej juhoeurópskeho citového zázemia, aj jej sa ÈaÏko privyká na profesionálne vyspel˘, technicky dokonal˘, ale emotívne vyprahnut˘ hollywoodsky systém spolupráce a komunikácie. MoÏno aj v slovenskom a stredoeurópskom spôsobe existencie sú niektoré jedineãné prvky, ktoré netreba v módnom trende odvrhnúÈ, ale naopak, ponúknuÈ ich ako príspevok k záchrane ºudstva pred sebou sam˘m. BezohºadnosÈ, citov˘ chlad a pov˘‰enie seba samého na centrálnu osobnosÈ vo svojom okolí nemusí byÈ nevyhnutne ideálom internetového veku. Technick˘ pokrok nikdy nezomlel ãloveka v ãloveku, pokiaº sa ãlovek nenechal zomlieÈ dobrovoºne.) *** Na‰a generácia pracovala aj v rozhlase. Slovo malo svoju váhu. Dne‰ná generácia nedáva tak˘ dôraz na slovo. Mária Kráºoviãová, hereãka, dlhoroãná ãlenka SND. ND 4. 7. (Jedineãné slovenské herecké generácie. Silne pôsobiace slovo. Rozhlas. Je nepochopiteºné, ak˘m malichern˘m a zanedbateºn˘m javom sa ãasto venujú vedci a hodnotitelia udalostí obdobia 1901 – 2002. A najpodstatnej‰ie veci bez mihnutia oka ignorujú.) *** Mnohí va‰i kolegovia sa dali na reklamy. âo vy? Rad‰ej fotografujem Ïiv˘ch hercov neÏ napríklad zubnú pastu. Dnes môÏe kaÏd˘ uplatÀovaÈ svoj ‰t˘l. Závisí od jeho vnútornej ãi finanãnej slobody. Popredná slovenská fotografka Zuzana Mináãová, ktorá uÏ dlh‰í ãas Ïije v Prahe, v rozhovore s Angelou Skalovou – v NO 12. 7. (Od stvorenia sveta je nádhern˘m snom kaÏdého tvorivého ãloveka: byÈ nezávisl˘, slobodn˘ a geniálny. Ale aby ním naozaj bol, musí maÈ oboje: aj financie, aj ‰t˘l.)
***
Karikatúra: Extra plus 11. 7. Andrej Mi‰anek. *** 1 Tí, ão mi naháÀajú hrôzu – a nielen mne a nielen v âeskej republike – nie sú voliãi komunistov, ºudia asi skôr chudobnej‰í a tak ãi onak ohrdení, ale niektorí kapitáni ná‰ho privatizovaného hospodárstva, ktorí síce komunistami kedysi boli, ale uÏ dávno na to zabudli a dnes ‰ikovne vyuÏívajú svoje známosti na veºmi rozporné kopenie zisku. B˘val˘ komunista môÏe byÈ najhor‰í kapitalista. Najmä ak je tajomne prepojen˘ so sebe podobn˘mi v Rusku. In˘mi slovami: nebojím sa komunistov, ale mafiánov. Jednoduch˘ voliã komunistov kriãí niekde na mítingu, Ïe som zapredal krajinu Ameriãanom ãi Nemcom, zatiaº ão mafián ju zapredáva skutoãne. 2 Politiku nechápem ako b˘ãie zápasy, preto by som nikdy nemohol ísÈ do Kotla (zo strany moderátorky nemilosrdná politická diskusná relácia v TV Nova). Nerád by som devalvoval prezidentské postavenie úãasÈou v nejakej polo‰arlatánskej Èahanici. 3 Právny systém je tak˘ nesmierne komplikovan˘, rozsiahly a obopína toºko oblastí ºudskej ãinnosti, Ïe sa v Àom nedá vyznaÈ. Veì len Ïivnostensk˘ zákon má päÈdesiatpäÈ noviel. A ja povaÏujem za obskúrne, Ïe Ïivnostník, povedzme sedlár na dedine, by mal, aby nespáchal nieão trestné, pre‰tudovaÈ ten zákon so v‰etk˘mi jeho novelami. Musel by maÈ na to právneho poradcu, daÀového poradcu a moÏno aj niekoho z P. R. To je úplne absurdné, sedlár má vyrábaÈ sedlá, a nie ‰tudovaÈ zákony. Ale to je v‰eobecn˘ civilizaãn˘ trend, nie len nejaká ãeská vymoÏenosÈ, ktorá súvisí s úpadkom nepísaného práva. V‰etko sa pokú‰ame dostaÈ do nejak˘ch uznesení, dekrétov a zákonov, ktoré potom uÏ nik neobsiahne. Prezident âR Václav Havel, T˘den 15. 7. (Z ãasu na ãas je in‰piratívne preãítaÈ si politické názory ãeského prezidenta. Sú medzi nimi mnohé, ktoré majú svoju platnosÈ aj na Slovensku. O to viac, Ïe na‰im ãiniteºom ch˘ba Havlov nadhºad, schopnosÈ maÈ idey a pouÏívaÈ esejistick˘ ‰t˘l. Text z úst na‰ich politick˘ch hviezd takmer nikdy nie je príli‰ zaujímav˘ a smerujúci k podstate problému.) *** Ideálny relax? S manÏelom v posteli! Sex ma udrÏiava vo forme!
63
SUPERMONITOR
Keì mi muÏ veãer telefonuje, Ïe je na ceste domov, r˘chlo napí‰em lístok: Vítam Ëa doma, milujem Ëa! – poloÏím ho pred vchodové dvere a odtiaº aÏ po posteº v spálni vysypem cestiãku z ruÏov˘ch lupeÀov. âasto mu pred jedlom poloÏím na tanier ãokoládové srdieãko alebo napí‰em pekn˘ odkaz. Keì má manÏel záujem vidieÈ ma v peknej bielizni, neost˘cham sa. Sex pre mÀa neznamená len samotn˘ akt, staãí mi pritúliÈ sa, drÏaÈ sa s manÏelom za ruky a cítiÈ, Ïe k nemu patrím. Peter, manÏel, mi zasa kaÏd˘ mesiac daruje 100 Ïlt˘ch ruÏí. A Ïiarli na mÀa. Ale aspoÀ viem, Ïe ma ºúbi! Eva Máziková, speváãka po päÈdesiatke, moderátorka televízneho hudobného programu ·lágerparáda. Nâ 20. 7. (Alebo je dynamická speváãka absolútne dokonalá Ïena, ktorá nemá na svete páru, ãiÏe je to éterická Ïenská bytosÈ, ktorá dokáÏe pripraviÈ partnerovi nebo na zemi – alebo je, ako správna otrokyÀa ‰oubiznisu, neznesiteºne afektovaná, a to e‰te aj vtedy, keì hovorí o sexe s manÏelom.) *** Nie náhodou totalitné reÏimy potláãali evanjelikov, ktorí sa drÏali svojich morálnych zásad, a totalitám tak pripomínali rozpory medzi nimi hlásan˘mi zásadami a realitou. Ján Holãík, generálny dozorca a spolupredseda evanjelickej cirkvi a.v. NO 30. 7. (O to je zvlá‰tnej‰ie, Ïe dnes – v demokratick˘ch podmienkach – sú evanjelici akosi v úzadí, akoby sa im ÈaÏko nadväzovalo na skvelé osobnosti z 19. a ãiastoãne aj 20. storoãia. Spohodlneli? Alebo sa im zdá, Ïe dnes sa uÏ netreba príli‰ angaÏovaÈ, pretoÏe obãania sa pevne drÏia morálnych zásad? Alebo Ïe rozpory medzi hlásan˘mi zásadami a realitou, napríklad v politickej elite, sa uÏ nevyskytujú?)
páãikov, ktor˘ch moÏno zaujaÈ iba primitívnosÈami, slovn˘mi a gestick˘mi deformáciami alebo len hudobnou produkciou na úrovni r˘chlo pominuteºného g˘ãa. Mladá du‰a je oveºa pestrej‰ia a vnímavej‰ia, neÏ si niektorí dramaturgovia, reÏiséri, uvádzaãi programov a ich ‰éfovia vedia predstaviÈ. Takouto ºudskou degradáciou detsk˘ch programov znetvorujú mladú generáciu a vnucujú jej predstavu, Ïe rad radom v‰etci sú menejcenné, bezcenné alebo du‰evne obmedzené bytosti. Namiesto toho, aby moderátori a redaktori svojimi podnetmi zobúdzali pozitívne a hodnotné vlastnosti, ktoré driemu vo vedomí takmer kaÏdého dieÈaÈa, aby provokovali jeho citlivosÈ k blízkemu i ìalekému svetu, ubíjajú ºudsk˘ rozmer ãlovieãika a niekedy robia z neho len necivilizované, nekultúrne, historicky nezaradené zvieracie mláìa. Samozrejme, napríklad v puberte priÈahujú mlad˘ch ºudí diskotéky a koncerty technohudby, esemesková komunikácia, zdanlivo bezcieºne prechádzky s kamarátmi a rozhovory bez nejakej duchovnej hæbky. A to im treba aj v médiách alebo v kluboch naplno ponúknuÈ a prezentovaÈ. TakÏe nejde o odmietnutie tejto zloÏky záujmov mladej generácie. Ide o jej absolutizáciu. Ide o to, Ïe väã‰ina verejn˘ch produkcií ignoruje druhú ãasÈ pestrofarebne modelovanej ºudskej du‰e, a teda aj mladej: tej zvedavej, tej hæbavej, tej kreatívnej, tej, ktorá doteraz vÏdy bola motorom histórie ºudstva. Bez nej by nebolo biblie a kníhtlaãe, bez nej by nebolo letov do vesmíru, bez nej by nebolo egyptsk˘ch pyramíd, indick˘ch pagod a európskych chrámov, bez nej by nebolo liekov na zákerné choroby a internetu, bez nej by nebolo ani len konsk˘ch povozov, nieto e‰te superáut formuly 1. A v‰etko sa väã‰inou – ako potvrdzuje Mozart – zaãína, povedané trocha nadnesene, uÏ v kolíske. TakÏe hlupákmi nie sú detiãky alebo prieãni puberÈáci, ale tí, ktorí z detiãiek a puberÈákov hlupákov robia.) ***
*** 1 Otázka, ktorú sme moslimom v izraelsk˘ch väzniciach ãasto kládli, znela, aké mnoÏstvo m⁄tvych a zranen˘ch by predstavovalo hranicu, za ktorú by uÏ nechceli ísÈ. Unisono tvrdili, Ïe cieºom je zabiÈ toºk˘ch, koºk˘ch len bude moÏné. Svätá vojna (dÏihád) nepozná ãervenú ãiaru. 2 Jedna kapitola manuálu pre teroristov vysvetºuje, ako spáchaÈ vraÏdu aj veºkého poãtu ºudí a ako sa správaÈ na súde, keì Èa chytia. Manuál ospravedlÀujúci mnohé akcie, ktoré stoja mimo ºudského chápania, vôbec pôsobí ‰okujúco: Neakceptujeme dialóg, na‰ou ideológiou nie je ideológia Platóna alebo vyjednávanie, uznávame dialóg striel a náloÏí, guliek a bômb, vyjednávaním sú guºomety a explózie. 3 Terorizmus je násilie ako forma komunikácie. Samotn˘ islam v‰ak ostáva vo svojej podstate mierumilovn˘m a miernym náboÏenstvom, ktoré si radikáli pre seba ukradli. Preto je veºmi dôleÏité podporovaÈ islamsk˘ch vodcov v Egypte ãi v Saudskej Arábii, otváraÈ arabské národy svetu a vzdelávaÈ moslimov. Profesor Jerrold M. Post (68). Predná‰a psychiatriu na Fakulte medzinárodn˘ch vzÈahov Washingtonskej univerzity. Pravda 30. 7. (ªudí by zrejme oveºa menej vzru‰ovalo a priÈahovalo násilie, keby nemali vodcov, ktorí ich naÀ z rôznych, ãasto zi‰tn˘ch dôvodov nahovárajú.) *** Mám odskú‰ané, Ïe s deÈmi sa treba rozprávaÈ ako s dospel˘mi. DokáÏu sa vyjadriÈ aj k veºmi váÏnym témam – napríklad k vojne v Afganistane. Hereãka a moderátorka Bibiana Ondrejková. NO 3. 8. (Neviem, ãi by som to formuloval presne ako rozhovor s dospel˘mi, ale v kaÏdom prípade Bibiana Ondrejková má pravdu, keì Ïiada, aby moderátori verejn˘ch produkcií zameran˘ch na detského diváka alebo poslucháãa vnímali uÏ aj ‰kôlkárov ako rovnocenn˘ch partnerov. A tobôÏ 8- alebo 14-roãn˘ch. Dlhé roky je doslova zrkadlom maximálnej povrchnosti a nízkej duchovnej úrovne mnoh˘ch úãinkujúcich, keì v televíznych programoch, a to aj vo verejnoprávnej STV, vnímajú deti ako absolútnych hlu-
Karikatúra: Sme 6. 8. FedorVico *** Komisia povaÏuje za poru‰enie kódexu, ak Dzurinda oznaãí Ruska za „zákerného, rafinovaného manipulátora“. Ak Robert Fico povie o Miklo‰ovi, Ïe má imidÏ „najskorumpovanej‰ieho politika“, ak Fedor Fla‰ík povie, Ïe Weissova strana oslovuje „sexuálnych úchylákov, narkomanov a b˘val˘ch funkcionárov KSS“. Potom Weiss na adresu Fla‰íka povie, Ïe sa Fla‰ík „ukázal ako veºmi skúsen˘ arogantn˘ a cynick˘ manipulátor“. Marian Timorack˘, ãlen komisie Aliancia na podporu Fair play. ND 8. 8. (1 Je smie‰ne, ba aÏ absurdné, ak sa v ãase surov˘ch súbojov o kaÏd˘ hlas voliãa oznaãia citované v˘roky ako váÏne poru‰enie fair play. V‰etky spomínané príklady sú odzrkadlením bezradnosti samozvanej Aliancie nájsÈ alebo verejne vyhlásiÈ skutoãné zákernosti jednotliv˘ch úãastníkov predvolebnej kampane. Citované v˘ãitky nemajú nijakú oprávnenosÈ. Základná otázka totiÏ znie, ãi tí, ktorí ich vyslovili, majú pravdu, alebo nie. AÏ v tom prípade, keby Dzurinda, Fla‰ík, Fico, Weiss a ìal‰í klamali, by sa mohlo zaãaÈ uvaÏovaÈ, ãi faul – ak zostaneme pri ‰portovej symbolike – bol podl˘ a zrel˘ na ãervenú kartu, alebo ãi telesné stretnutie dvoch futbalistov bolo len prirodzenou a regulárnou súãasÈou zápasu. Ak totiÏ niektor˘ zo spomínan˘ch pánov neklamal, preão by mu niekto mal zazlievaÈ, Ïe svoj postreh povedal nahlas? Osobne som totiÏ niã ‰kodlivé alebo uráÏajúce nevidel ani na billboarde, ktor˘ upozorÀoval, Ïe do EÚ áno, ale nie s hol˘mi zad-
64
SUPERMONITOR
kami. Veì je to veºmi múdry slogan a zaslúÏi si, aby sme ho stále mali na mysli. Skutoãne sa treba usilovaÈ, aby sme po strednej Európe nechodili ako úboÏiaci, ale aby sme robili v‰etko pre na‰e zveºadenie. Smer sa môÏe vo v‰eliãom inom alebo aj vo v‰etkom m˘liÈ, ale v tomto nie. Dobre, nemusím maÈ ani ja pravdu, ale nechápem, preão by mal diskutabiln˘ názor poru‰iÈ fair play? A samotná fotografia nah˘ch zadkov nie je v mojich oãiach o niã drzej‰ia, ako demagogické reãi a klamstvá desiatok politikov a ‰pinavo získané majetky niektor˘ch z nich. 2 Je smutné, ba aÏ absurdné, ak ºudia, ktorí sa e‰te niãím pozoruhodn˘m neprezentovali a niãím nepotvrdili, Ïe môÏu byÈ morálnymi autoritami i pre politikov, i pre celé obãianstvo, vytvoria akúsi organizáciu, ktorá si vezme na plecia dozeraÈ nad etick˘m priebehom nároãnej predvolebnej kampane. Napokon, v˘stupy z ich pozorovania potvrdili, Ïe vznik Aliancie bol veºkou opováÏlivosÈou. ·éfka tohto spolku Zuzana Wienk sa zatiaº ani vo svojej profesii novinárky nepreukázala ako osobnosÈ, ktorá je schopná obsiahnuÈ podstatu dôleÏit˘ch spoloãensk˘ch dejov. Ako chce potom zvládnuÈ posudzovanie aktivít popredn˘ch politick˘ch strán s veºmi skúsen˘mi a ãasto aj pre‰iban˘mi veliãinami a s dobre platen˘m aparátom? Pritom teraz uÏ nejde o samotnú Alianciu, jej vstup do slovenského spoloãenského Ïivota sa konãí, ale o príklad, koºkí nadmerne ambiciózni jednotlivci sa usilujú nad svoje sily, schopnosti a znalosti ovplyvÀovaÈ, a t˘m aj ovládaÈ ‰irokú komunitu pod krásnou hlaviãkou obãianskej demokracie a obãianskej angaÏovanosti. Samozrejme, nechcem tvrdiÈ, Ïe by ani jedna z mimovládnych organizácií nemala zmysel, ale práve tie jalové vrhajú zl˘ tieÀ aj na tie, ktoré reálne preãisÈujú vedomie a etickú bázu spoloãnosti. Ich formálnosÈ, ich potemkinovskú bázu vidno najlep‰ie v in˘ch predvolebn˘ch aktivitách: vynoria sa povedzme tri-‰tyri mesiace pred voºbami a zaãnú agitovaÈ obyvateºstvo, aby i‰lo za kaÏdú cenu voliÈ, a keì ide voliÈ, aby si vybralo men‰ie zlo, teda strany, ktoré síce nespæÀajú kritériá vyspelého politického subjektu, ale predsa len z toho ãi onoho aspektu majú nejaké prednosti. Kde v‰ak boli vehementní aktivisti v priebehu ‰tvorroãného obdobia medzi voºbami? Preão vtedy neapelovali veºmi dôrazne a presvedãivo na lídrov strán „men‰ieho zla“, aby urobili v‰etko pre skvalitnenie svojej ãinnosti a aby sa, ak sú súãasÈou vládnej koalície, prezentovali pred verejnosÈou v najlep‰om svetle? V˘zva na obãanov, aby boli zodpovední a aby i‰li k volebn˘m urnám, je doslova zvrátená: chce stále len od beÏn˘ch ºudkov, aby boli na v˘‰ke doby a aby mali stále pred oãami ‰Èastnú perspektívu seba a svojich detí, ale pritom zhovievavo, a ãi prinajmen‰om bez viditeºného efektu necháva fungovaÈ t˘ch, ktorí majú postavenie, moc a peniaze, a mali by maÈ aj schopnosti kvalitnú budúcnosÈ konkrétnymi ãinmi postupne kon‰tituovaÈ. Obãania preto podporili to alebo ono zoskupenie politikov, preto mu dali aj dôveru, aj rôzne v˘hody, aj solídne platy, aby práve ono prezentovalo najúãinnej‰iu a najmravnej‰iu metódu zlep‰ovania ekonomickej, sociálnej a duchovnej situácie ‰tátu a jeho obyvateºov. Keby sa desiatky miliónov dolárov, eur a korún, ktoré plynú do t˘chto zbytoãn˘ch spolkov, investovali napríklad do umeleckej kreatívnosti, ako je film, literatúra, kultúrne ãasopisy, váÏna hudba, bola by to mimoriadne uÏitoãná podpora na zv˘‰enie humanitnej, duchovnej, ale vari aj morálnej kvality slovenského obyvateºstva.) *** 1 V Prahe je viac moÏností, ãeská hudobná scéna dáva väã‰í priestor a ‰ancu na uplatnenie. Cítim sa tu vynikajúco, poznám veºa zaujímav˘ch ºudí, ktor˘ch som kedysi obdivovala na obrazovke. 2 Urãite nie som feministka, ale v partnerskom vzÈahu potrebujem rovnováhu, silnú osobnosÈ. Mala som partnerov, ktorí boli slab‰ie osobnosti ako ja, mali pre mÀa komplexy menejcennosti a to, samozrejme, Ïiadnemu vzÈahu nepomôÏe. Niã podobné by som uÏ preÏiÈ nechcela. Operná a v poslednom ãase muzikálová speváãka Sisa Sklovská (36). NO 9. 8. (1 Znovu a znovu Praha ako v˘znamné centrum v‰estrannej kreatívnosti a príÈaÏliv˘ch podmienok pre tvoriv˘ch Slovákov zo v‰etk˘ch oblastí kultúry, od ºahkého muzikálu cez nároãnej‰iu ãinohernú drámu aÏ po divácky alebo aj oscarovo úspe‰n˘ film.
Zaiste, je to aj veºkosÈou Prahy, jej finanãného zabezpeãenia a aj dôleÏit˘m zaradením do európskej politickej a kultúrnej histórie. Dôvod v‰ak bude aj v inom. Zaruãene ani v ãeskej metropole nech˘bajú závisÈ, zlomyseºnosÈ a iné neduhy malicherného ºudstva. Ale v ist˘ch chvíºach sa dokáÏu vypäÈ k navzájom uÏitoãnej spolupráci a vybiãovaÈ k starostlivo vypracovan˘m projektom a v˘konom. Kvality a dôkladnosÈ viacer˘ch slovensk˘ch hercov, reÏisérov alebo aj ‰ou-spevákov potvrdzujú, Ïe viacerí Slováci tieÏ majú vrodené pozitívne postoje k usilovnej príprave divadelného, filmového, muzikálového alebo hocijakého iného diela. Je v‰ak práve po osamostatnení SR pozoruhodné, Ïe ak sa chcú naplno realizovaÈ, musia ísÈ za Ïiãliv˘m prostredím do Prahy. Tento poznatok je veºmi dôleÏit˘ a práve v tejto súvislosti bude zaujímavé pozorovaÈ, ako praÏskí manaÏéri v oblasti kultúry prekonajú dôsledky drvivej vltavskej povodne, lebo napríklad mnohé divadelné sály boli vodou váÏne po‰kodené. Potvrdia svoju ÏivotaschopnosÈ, alebo aspoÀ na ãas rezignujú? 2 Ukazuje sa, Ïe feminizmus má veºké medzery, a to najmä vtedy, ak názorov˘m fundamentalizmom ignoruje biologické a psychologické zázemie oboch pohlaví. Samozrejme, z na‰ej úvahy treba vynechaÈ také nehoráznosti, ak˘mi sú profesionálna a sociálna diskriminácia Ïien alebo zvykové podriaìovanie Ïien muÏom. Partnerstvo je v‰ak veºmi individuálna vec a, chvalabohu, nadvláda muÏov a Ïien v Àom je uÏ v modernom prostredí minimalizovaná. Sklovskej sebacharakteristika je veºmi zaujímavá a aj pouãná. Zrejme pouãná i pre Àu samu. MuÏ a Ïena vedºa seba sa cítia dobre vtedy, keì sú si navzájom potrební a keì ani jeden z nich nemá pocit, Ïe je druhému otrocky podriaden˘. V ich vzÈahu istota, Ïe sú si rovnocenní, je v˘znamn˘m predpokladom pokojného spoluÏitia. A na druhej strane ochota podriadiÈ sa v niektor˘ch situáciách druhému, keì ten sa vie v nich lep‰ie orientovaÈ, je schopnosÈou nepreceÀovaÈ seba vo v‰etkom a doÏiãiÈ aj partnerovi, aby mu rástlo rozumné a ãasto nevyhnutné sebavedomie. Obaja sa musia cítiÈ ako osobnosti, ktoré majú ão poskytnúÈ partnerstvu alebo manÏelstvu, a nezaÏiÈ pritom urazenú reakciu. Obaja musia vedieÈ maÈ radosÈ z úspechov spoloãníka-spoloãníãky. Je zrejme dôleÏité si uvedomiÈ, Ïe kaÏd˘ z nich je in˘, ale ako najmen‰ia moÏná spoloãenská jednotka musia v nieãom byÈ aj, povedané tradiãne, jedno telo & jeden duch. Musia sa lí‰iÈ od ostatn˘ch nie len ako jednotlivci, ale aj ako dvojica, ako rodina.) *** ·tyri tajomstvá ‰Èastného manÏelstva pre muÏov: 1. Je dôleÏité nájsÈ si Ïenu, ktorá vie variÈ a upratovaÈ. 2. Je dôleÏité nájsÈ si Ïenu, ktorá vie zarobiÈ peniaze. 3. Je dôleÏité nájsÈ si Ïenu, ktorá má rada milovanie. 4. Je dôleÏité, aby sa tieto tri Ïeny nikdy nestretli. Pôvodn˘ prameÀ: Internet. Pravda 10. 8. (Na internete sa niekedy dá nájsÈ naozaj aj vtipn˘ a jemn˘ humor.) *** Riadenie ‰tátu ovládajú starí komunisti alebo iní pragmatici. ëal‰í sa k tomu, aby ho mohli riadiÈ, veºmi nedostali. Do politiky pre‰lo veºmi málo ‰piãkov˘ch intelektuálov. Nevypracovala sa ani prax, aby si vládne ‰truktúry vytvorili vysoko odborné poradenské zbory. Takzvané koncepcie sa dejú zvyãajne len v ak˘chsi straníckych kuchyniach. Pritom mnohé európske v˘skumy jednoznaãne potvrdzujú, Ïe pri riadení ‰tátu musí byÈ na jednej strane mladícky entuziazmus a dynamick˘ náboj, na druhej starecká skúsenosÈ a jej pragmatizmus. Lebo ak pustíme k moci len odrasten˘ch zväzákov, moÏno od nich síce ãakaÈ veºkú dávku revolucionárstva, snahu v‰etko rozmetaÈ, ale malú schopnosÈ postaviÈ nové. Starí osamote zase chcú udrÏiavaÈ konzervativizmus. Efektívni môÏeme byÈ len vtedy, ak by sme tieto dve zloÏky dostali do súladu. Historik prof. Matú‰ Kuãera, b˘val˘ minister ‰kolstva, veºvyslanec v Chorvátsku a riaditeº Slovenského národného múzea. ND 12. 8. (Matú‰ Kuãera zreteºne dokumentuje, v ãom je bieda slovenského spôsobu vládnutia: neochota vytváraÈ rovnováhu v dôleÏit˘ch pracovn˘ch tímoch. PretoÏe v popredí sú stále len osobné záujmy alebo náhºady, a nie optimálne rie‰enie.)
65
SUPERMONITOR
riÈ, a predov‰etk˘m húÏevnato a trvalo realizovaÈ komplexn˘ projekt ekonomickej, sociálnej, ale aj duchovnej revitalizácie. Nestaãia momentálne dobré volebné v˘sledky – treba dosiahnuÈ kvalitatívne vy‰‰í stupeÀ spoloãenskej ukotvenosti. Nie násilím a bezohºadne tvrdou rukou represívnych zloÏiek ‰tátu, ale prirodzenou autoritou siln˘ch osobností.) ***
Karikatúra: Pravda 12. 8. Danglár *** Maìari na juÏnom Slovensku za tejto vládnej koalície tieÏ mali obrovské problémy, aj tam sa zv˘‰ila nezamestnanosÈ. Ale ten Maìar, aj keì je otráven˘ a depresívny a neviem ak˘, voliÈ pôjde. Slovák voliÈ nepôjde. Anna Malíková, predsedníãka SNS. NO 13. 8. (Bez irónie: Preão sa Anna Malíková nezamyslí, preão je to tak? Na vine sú neporiadni alebo leniví Slováci nevyuÏívajúci svoje volebné právo, ãi nieão iné? Nebude to aj v tom, Ïe maìarskí men‰inoví politici robia inteligentnej‰iu politiku ako SNS, P SNS alebo MS? Îe ich metódy sú neporovnateºne kultivovanej‰ie a taktika premyslenej‰ia? Îe robia menej kriku? Kto v obãanoch maìarskej men‰iny vyvolal obavy o ich práva a moÏno aj holú existenciu? Nebola to v období 1994 – 1998 ministerka ‰kolstva Eva Slavkovská a minister kultúry Ivan Hudec? A na prelome storoãí Ján Slota a samotná Anna Malíková? Ak by i‰lo len o harmonick˘ Ïivot na Slovensku, nebola by uÏitoãnej‰ia pokojná a ústretová komunikácia popredn˘ch slovensk˘ch politikov s „Maìarmi na juÏnom Slovensku“ namiesto surov˘ch atakov?) *** 1 Na zaãiatku bol Ïiveln˘ odpor. Jednoduch˘ pocit neznesiteºnosti bytia sprevádzan˘ stupÀujúcou sa nezmieriteºnosÈou s existujúcim stavom spoloãnosti. Zrodil sa revoltujúci ãlovek. âlovek, ktor˘ hovorí NIE. Spartakus ako archetyp buriãa povaÏuje za kºúãovú revoltu ako takú. Vzbura je dôsledkom i v˘sledkom spoloãenskej situácie. Sociálne hnutie je v‰ak kvalitatívne vy‰‰í stupeÀ odporu. 2 Sociálna kritika prerastá do sociálneho hnutia za predpokladu, Ïe in‰titúcie spoloãnosti sú v mravnom rozklade a ich autorita je váÏne naru‰ená. Neopakovateºn˘m spôsobom to dokázal Voltaire, ktor˘ svojou sociálnou kritikou pripravil pôdu pre Veºkú francúzsku revolúciu. 3 Dejiny sociálnych hnutí po roku 1789 sú evidentn˘m dôkazom, Ïe k násiliu sa uchyºovali v drvivej väã‰ine prípadov represívne zloÏky ‰tátu. Navy‰e, indické národné hnutie Maháthmu Gándhího alebo ãerno‰ské hnutie Martina Luthera Kinga sú dostatoãn˘m potvrdením tézy, Ïe nenásilie môÏe priniesÈ sociálnemu hnutiu oveºa efektívnej‰ie v˘sledky. Eduard Chmelár, prezident In‰titútu pre solidárnu spoloãnosÈ. Slovo 14. 8. (Malá autorita odborov na Slovensku a takmer nulová príÈaÏlivosÈ SDSS, SDª a SDA vypl˘vajú zrejme aj – alebo najmä – z toho, Ïe ich sociálna kritika je plná prázdnych viet, teda fráz, Ïe ako in‰titúcie sú v osobnostnom, a teda vlastne aj mravnom rozklade, a Ïe nemajú dosÈ vnútorn˘ch síl, aby sa stali sociálnym hnutím. Jedin˘, kto sa – aspoÀ navonok – usiluje posunúÈ Ïiveln˘ odpor rôznych skupín obyvateºstva na kvalitatívne vy‰‰í stupeÀ, je Robert Fico. Ale práve jemu v tejto súvislosti treba pripomenúÈ, Ïe aj rebélia musí vyústiÈ do pozitívneho a kon‰truktívneho smerovania kaÏdého relevantného spoloãenského hnutia – a politická strana ním tieÏ je. Ak sa teda Smer chce staÈ trvalou súãasÈou slovenského politického systému, nestaãí omráãiÈ niektoré skupiny voliãov momentálne pôsobiv˘mi sloganmi, ale treba vytvo-
Prijali by ste ponuku fotiÈ sa pre Playboy? ZáleÏí na tom, o aké fotky by ‰lo. Keby neboli neestetické a neodhaºovali by intímne ãasti, tak preão nie. Sú tam aj obrázky, ktoré sú veºmi pekné, ktoré ukáÏu zvodné krivky, ale niã viac. Proti tak˘mto by som nenamietala. Najúspe‰nej‰ia slovenská plavkyÀa Martina Moravcová odpovedá na otázku ãitateºky Katky z Pre‰ova. NO 14. 8. (Pokrytectvo dookola. Dala by sa fotografovaÈ nahá, keby... To keby je tam v podstate len na to, aby privrelo ústa prípadn˘m puritánom. Dnes uÏ speváãky, modelky, moderátorky, ‰portovkyne, teda mladé Ïeny, ktoré sú súãasÈou ‰oubiznisu, sa pokojne vyzliekajú, ak si myslia, Ïe to ich imidÏu a predajnosti prospeje. V tomto zmysle veºkú pozornosÈ na seba strhla nahá slávna krasokorãuliarka Katarína Wittová. Ale keìÏe vo verejnosti je e‰te stále aj skupina ºudí s prísnej‰ími nárokmi na etiku, pridáva sa aj virtuálna podmienka, aby sa vytvorilo zdanie, Ïe umelkyÀa alebo ‰portovkyÀa je síce moderná, ale súãasne má v úcte aj mravy star˘ch mám. A zasa na druhej strane – masy dnes majú na kaÏdom rohu moÏnosÈ zadú‰aÈ sa nah˘mi ºudsk˘mi telami aÏ do hlbín ich Ïalúdka. A tak sa táto otvorenosÈ bez hraníc kompenzuje inou módou, ktorá vyvoláva dojem otvárania trinástej komnaty: odkr˘vania tajuplností nie hocijak˘ch, ale slávnych Ïien, ãi aspoÀ ãasto uverejÀovan˘ch hviezd na obálkach ãasopisov. Hoci by telá mali takmer rovnaké, nahá Marienka z chalúpky na kraji dediny je – aspoÀ vo vedomí prizerajúcich sa muÏov – úplne iná ako nahá Zdenka Studenková ãi Martina Moravcová.) *** STV treba radikálne zreorganizovaÈ, nepotrebuje veºkú budovu ani dva televízne programy. ªudo Kaník, predseda DS, Sme 15. 8. (Je pravdepodobné, Ïe STV nepotrebuje veºkú budovu. Ale je opováÏlivosÈou, ak predseda váÏne sa tváriacej strany len tak z brucha – ako inak? – povie, Ïe STV nepotrebuje dva programy. Ak totiÏ má toto médium plniÈ úlohy, ktoré mu vypl˘vajú zo zákona, ale aj z logiky mediálnej situácie na zaãiatku 21. storoãia a z naliehav˘ch poÏiadaviek slovenskej kultúry, potrebuje maÈ najmenej jeden program na spravodajstvo, ‰port, zábavu, publicistiku a diskusie, a jeden na ‰irok˘ repertoár kultúrnych, umeleck˘ch, duchovn˘ch a náuãn˘ch relácií. Existencia druhého okruhu je vlastne hlavn˘m dôvodom, na ão treba popri komerãn˘ch aj verejnoprávnu TV a na ão majú diváci platiÈ koncesionárske poplatky. Len onen „neÏiaduci“ druh˘ program má ‰ancu tvoriÈ protiváhu desiatkam – ãi uÏ stovkám? – primitívnych a neraz aj ‰kodliv˘ch programov, ktoré devastujú du‰e mladej generácie. Teda programov povy‰ujúcich priemerné osôbky z banálnych programov na televízne osobnosti, programov bezduch˘ch, ale tváriacich sa ako in‰pirácia pre modern˘ Ïivotn˘ ‰t˘l diváka. To, Ïe súãasná a nedávnominulá STV takéto programy nevysiela, je dôvodom na rekon‰trukciu manaÏmentu STV a novelizáciu zákona, ale nie na oÏobraãovanie STV a na obmedzovanie jej poslania. Navy‰e, málokto si uvedomuje alebo pripú‰Èa k srdcu, Ïe solídna TV s ucelenou koncepciou kultúrneho okruhu má ìalekosiahly vplyv na existenciu tvorivosti v modernom spoloãenstve. Bez plnohodnotného programu STV II nemajú kde uplatniÈ svoju tvorbu dramatici, reÏiséri, herci, hudobníci – scénická hudba –, v˘tvarníci – scéna, kost˘my – a mnohí ìal‰í umelci. Jedinou ako tak pravidelnou príleÏitosÈou pre hercov, autorov a obãas aj hudobníkov je SRo s umelecko-kultúrnym okruhom Devín, ktor˘ sa snaÏí vedenie SRo aj napriek veºk˘m finanãn˘m ÈaÏkostiam udrÏaÈ pre dôleÏitú a cennú, aj keì nie masovú skupinu poslucháãov. Na‰Èastie, Ïe v⁄taÈ do SRo nie je pre ºudí ako je ªudo Kaník také imidÏotvorné, ako bohorovne komentovaÈ situáciu v STV bez dôkladnej znalosti problematiky. Pre slovensk˘ch pragmatikov je kultúrna tvorba a ponuka umeleck˘ch
66
SUPERMONITOR
záÏitkov pre obãanov inklinujúcich k váÏnej hudbe, literatúre alebo dráme realitou zanedbateºnou. Tak potom vyzerá aj kultúrnosÈ slovenskej politiky a ãasti slovenského podnikateºstva.) ***
Karikatúra: Sme 15. 8. Fedor Vico. *** Hollywood vám dáva ak˘si kredit, známku dôvery pre trh. Neznamená to automaticky, Ïe film je lep‰í, ale Ïe sa naozaj ºah‰ie distribuuje. Témy filmov sú univerzálne, takÏe im porozumejú diváci na celom svete. Problém Hollywoodu je, Ïe okolo seba musíte robiÈ veºk˘ hluk, aby vás bolo poãuÈ. Je tam mnoÏstvo hlasov, ktoré spievajú iné melódie neÏ vy. A potom je ÈaÏké si tú svoju zachovaÈ. Máte k dispozícii t˘ch najlep‰ích ºudí, ale v‰etko je veºmi ‰pecializované a tak aj veºmi chladné. V Hollywoode sú ‰pecialisti aj na nalievanie vody do pohárov. ·táb má tristo ãi ‰tyristo ºudí. ·tyridsiatnik Alfonso Cuaron, mexick˘ reÏisér, producent a herec, tvorca filmu Mexická jazda, ktor˘ povaÏujú v Amerike za najvzru‰ujúcej‰í film roka. Sme 16. 8. (Mexick˘ reÏisér zrejme veºmi presne a plasticky predostrel ãitateºom atmosféru hollywoodskeho prostredia a k tomu veºmi netreba niã dodávaÈ. V‰imnime si v‰ak drobnú Cuaronovu poznámku, moÏno nechtiac vysvetºujúcu aj postavenie slovenského filmu u divákov. Podºa Mexiãana majú hollywoodske filmy preto takú vysokú náv‰tevnosÈ, Ïe sú univerzálne, Ïe im diváci v‰ade porozumejú. Obávam sa, Ïe práve toto ch˘ba ná‰mu filmu, ak uÏ nejak˘ vznikne. Na vine nízkej náv‰tevnosti dokonca aj v na‰ich kinách nemusí byÈ nezáujem Slovákov o svoj film. Ale ako keby na‰i reÏiséri vytvárali dielka, ktoré nie sú univerzálne, a teda vnútorne blízke ani slovenskému divákovi. Tak ako moÏno ãakaÈ, Ïe zaujmú ºudí v in˘ch krajinách? MoÏno majú veºa umeleck˘ch znakov, ale v konkurencii dynamick˘ch záÏitkov na desiatkach TV kanálov, z poãítaãov˘ch hier a ìal‰ích ponúk pôsobia nezáÏivne, a aj preto nemajú ‰ancu uspieÈ. PripusÈme, Ïe umelecky nároãnej‰í film to má dnes ÈaÏké. Ale nedá sa niã robiÈ. Sotva moÏno zmeniÈ diváka a nanútiÈ mu poetiku, ktorá ho nevzru‰uje. Skôr asi musia filmári nájsÈ spôsob, ako sa vyjadriÈ artistne, a predsa nie odcudzene.) *** 1 Skutoãná, autentická elita tohto národa síce o politike hovorí, ale do nej nevstupuje. 2 Tá invázia, doslova Ïivelná pohroma chrapúnstva a ‰pinavosti poznaãila v‰etk˘ch. Prehnala a Ïenie sa tu horda ºudí, ktorí vás postriekajú blatom, aj keì sa drÏíte opodiaº. Za‰pinia aj ãist˘ch, vnikajú v‰ade do ná‰ho Ïivota, do na‰ich príbytkov, vzÈahov, spôsobujú neistotu, pochybnosti. Sú ºudia, ktorí vedia, Ïe sú ‰pinavci, a tak pre istotu, aby sa v prostredí veºmi nevynímali, rad‰ej za‰pinia aj ostatn˘ch. 3 Mám predsavzatie, ktorého sa nevzdávam – aby politická sféra, najmä v˘konná moc, chápala kultúru inak neÏ doteraz. Aby si uvedomila, Ïe kultúra je podstatne, podstatne viac, ako si to drvivá väã‰ina politikov myslí.
4 Pokiaº som bol hercom, od A‰u po Humenné na 98 percent ma ºudia mali radi a ja som mal rád ºudí. Ja mám síce ºudí rád naìalej, ale tá spontánna priazeÀ obyvateºstva nie je uÏ taká. Vo vzÈahu ku mne ako k politikovi sa stretávam dokonca s nenávisÈou, ão je iracionálne, pretoÏe nikomu som vedome neublíÏil. Vysvetºujem si to tak, Ïe politika je v na‰ej krajine príli‰ emotívne vnímaná. Minister kultúry Milan KÀaÏko, Pravda 17. 8. (Pravda je moÏno e‰te krutej‰ia: politika ãi jej ‰piãky doslova valcujú skutoãnú, autentickú elitu tohto národa, nechcú ju, lebo im svojou rozhºadenosÈou zacláÀa. Boja sa, Ïe ich aÏ po kosÈ odhalí, pretoÏe príli‰ dobre chápe, o ão v mnoh˘ch situáciách ide. Napokon, podstatu javu, preão sa horda ‰pinavcov veºmi usiluje postriekaÈ blatom v‰etk˘ch okolo seba alebo ich nepustiÈ z domáceho väzenia mlãania a nepripustiÈ ich vplyv na verejnosÈ, vysvetºuje sám KÀaÏko. Zrejme aj preto herec Ladislav Chudík po Novembri ’89 r˘chlo odi‰iel z postu, ktor˘ teraz 4 roky zastával herec KÀaÏko. Minister KÀaÏko si len ÈaÏko budoval autoritu v kultúrnom spoloãenstve, lebo nemal vo svojom úradnom prostredí dosÈ ºudí, ktor˘m by napríklad umelci primerane dôverovali. Bol sám v dvojrole najvy‰‰ieho úradníka v rezorte kultúry a súãasne náruÏivého umelca. Ostatní v jeho okolí naÀho nedorástli, a preto sa kultúra nestala siln˘m protipólom pseudopragmatikov vo vláde. Pragmatikov najmä k svojim záujmom. Je to charakteristick˘ paradox: kultúrna komunita vo veºkej miere pomohla Dzurindovej ‰irokej koalícii a jemu samému k moci, a kultúra zostala len smutn˘m príveskom ostatn˘ch rezortov presne tak ako poãas predo‰l˘ch vlád. Pre väã‰inu ministrov bola zbytoãná alebo im dokonca zavadzala. A svojou neschopnosÈou dokázaÈ príÈaÏliv˘mi ãinmi svoju nevyhnutnosÈ pre existenciu modernej komunity dáva novej vládnej kombinácii moÏnosÈ vyhlasovaÈ, Ïe rezort kultúry treba zru‰iÈ. Kandidáti na vytvorenie demokratickej vlády – SDKÚ, KDH, ANO, Smer, SMK – venujú rozvoju umeleck˘ch a duchovn˘ch hodnôt minimálnu pozornosÈ. V âR predvolebn˘ minister kultúry Pavel Dostál zostal ním aj po júnov˘ch voºbách. KÀaÏka grémium SDKÚ presunulo na poslaneckej kandidátke aÏ na veºmi pochybné miesto. A zrejme preto iba pár t˘ÏdÀov pred voºbami – po 13 rokoch v politike! – zbadal, Ïe v‰etk˘ch na Slovensku poznaãila Ïivelná pohroma chrapúnstva a ‰pinavosti. Obávam sa, Ïe osobnostné elity to zistili uÏ dávno pred ním. A tak jeho predsavzatia by boli skvelé, keby si bol aj on postavenie kultúry v‰imol v pravej chvíli, teda vtedy, keì e‰te sám ako ãlen vlády mohol nieão na tristnej situácii zmeniÈ.) *** 1 Ak hovoríme o cieºavedomosti, to je práve túÏba po tak˘ch rolách, ako Raskoºnikov v Dostojevského Zloãine a treste a podobn˘ch. Po desiatich rokoch ‰katuºkovania v rozprávkach ãi kabarete napríklad so ·tevom Skrúcan˘m som sa predsa len chcel z tohto zovretia dostaÈ. Zaãal som odmietaÈ isté ponuky a pracoval som na zmene imidÏu, aby ma divák spoznal aj z tejto stránky. Niektor˘ch som moÏno aj ‰okoval, ale som rád, Ïe som ich napokon aj presvedãil. Veºkú úlohu hrá hercova finanãná nezávislosÈ, ktorá mu umoÏní odmietnuÈ dajme tomu dabing nejakého hrozného mexického seriálu alebo slabuãk˘ film. 2 Národná hrdosÈ nezávisí od národnej izolácie, skôr si myslím, Ïe lep‰ie podmienky na svoj rozkvet bude maÈ v podmienkach Európskej únie. Pravda, dokázaÈ tam, Ïe Slovák, „to znie hrdo“, bude trochu Èaωie, neÏ iba búchaÈ sa do p⁄s na námestiach za pivo a párky. Divadeln˘ a filmov˘ herec, komik, kabaretiér a spevák Miro Noga. NO 17. 8. (Naozaj sa vyvinula zvlá‰tna situácia – ako o nej trocha in˘mi slovami hovorila hneì na zaãiatku aj Zuzana Mináãová: ak chce maÈ umelec – teda nie len herec – slobodu v˘beru z rôznych ponúk a tém, ak chce byÈ ako tvorca nezávisl˘ na reklame a komercii, najprv sa musí podriadiÈ práve podnikaniu, komercii a reklame. Ak sa chce rozhodovaÈ medzi g˘ãom a umeleckou kreatívnosÈou, medzi balamutením verejnosti a absolútnou úprimnosÈou a ãi umeleckou nekompromisnosÈou, najprv musí ºudí klamaÈ, podkladaÈ sa im a ohlupovaÈ ich. V tejto celospoloãenskej deformácii ÈaÏko jednoznaãne rozhodnúÈ, ako má konaÈ talentovan˘ ume-
67
SUPERMONITOR
lec, aby si zachoval mravn˘ kredit a súãasne podal skvel˘ tvoriv˘ v˘kon.) ***
Ïe aj kultúra sa ocitne e‰te viac v agónii ako doteraz, ak ju bude riadiÈ suchopárny pedagóg. 2 Svetu naozaj ch˘ba romantika. A mnohí ironici, ktorí sa posmievajú z argentínskych telenoviel, nechápu, Ïe tieto sladkasté príbehy sú skromnou náhradkou za plnohodnotn˘ modern˘ filmov˘ alebo televízny romantick˘ príbeh, ktor˘ miliónom divákov oprávnene ch˘ba. VÏdy rad‰ej argentínsky g˘ã, ako krvavé odtrhnuté ruky-nohy a aj hlavy na Blízkom v˘chode.) ***
Karikatúra: Pravda 27. 8. Danglár. *** 1 V prvom rade tu musí byÈ omnoho väã‰ia podpora kultúry ako doteraz. My, ako mal˘ národ, môÏeme preraziÈ a upozorniÈ na seba iba dobrou kultúrou. Niãím in˘m. Iba ak dobr˘m správaním. Jedinou moÏnosÈou je podºa mÀa ísÈ s vlastnou tvorbou von, ako sa hovorí, „do sveta“. Nestaãí byÈ známym iba doma. Máme v celej ‰írke umenia na takú malú krajinu mimoriadne skvel˘ch umelcov. Spevákov, hercov, reÏisérov, v˘tvarníkov. MoÏno nám ch˘ba nieão, ão vidím u in˘ch: viac sa te‰iÈ z úspechu toho druhého, viac sa podporovaÈ, viac drÏaÈ spolu. Mali by sme byÈ py‰ní aj na to, kde máme svoje korene. Veºké umenie vÏdy robili talentovaní jednotlivci s univerzálnymi, nie iba lokálnymi my‰lienkami. 2 Svetu ch˘ba romantika. Pozrite si televíziu: sedíte pri nedeºnom obede a naraz vidíte na obrazovke m⁄tvych, zabit˘ch ºudí. Je to ako v stredoveku. Karol Kállay (1926), medzinárodne uznávan˘ fotograf, ktorému redakcia nemeckého magazínu GEO udelila v roku 1992 ocenenie Fotograf roka. NO 24. 8. (1 Ako som uÏ naznaãil, kaÏdá strana, ktorá uvaÏuje o zníÏení poãtu ãlenov vlády, hádÏe na smetisko ministerstvo kultúry. Alebo ho navrhuje spojiÈ s ministerstvom ‰kolstva. V‰eobecne vzaté môÏe to byÈ rozumná my‰lienka, ale ºahostajnosÈ, ktorú tieto strany prezentujú vo vzÈahu práve ku kultúre, vyvoláva obavy, Ïe zveºadenie kultúrnych hodnôt nepatrí nielen medzi ich priority, ale ani do sféry ich ‰ir‰ieho záujmu. Roky od vzniku samostatnej SR len potvrdzujú, Ïe duchovná kultivovanosÈ obãanov a udrÏanie rôznych kultúrnych ustanovizní slovenskú politickú elitu takmer vôbec nezaujíma. Kultúra nepotrebuje riadenie, najmä nie ideové, a tak by ani nemusel existovaÈ rezort ‰tátnej správy, ktor˘ by nad Àou bdel. Ale je Ïivotne dôleÏité, aby vláda v akejkoºvek vhodnej podobe vytvárala pre Àu priaznivé podmienky. Treba uchovávaÈ cenné stároãné kultúrne pamiatky – Slovensko na svojej malej rozlohe ich má neúrekom. Treba preklenúÈ priepasÈ medzi direktívnym komunistick˘m riadením kultúry, ktoré svojím spôsobom ochotn˘ch tvorcov aÏ korumpovalo, a medzi bezradnosÈou kreatívnych osobností, keìÏe e‰te nevznikol efektívny spôsob dotovania kultúry bohat˘mi jednotlivcami, finanãn˘mi in‰titúciami a úspe‰n˘mi veºkopodnikmi. A tak sa z mnoh˘ch talentovan˘ch osobností stávajú doslova Ïobráci. Treba – popri profesionálnych agentúrach – veºmi kvalifikovane exportovaÈ kvalitné slovenské umenie do zahraniãia, treba uchovávaÈ niektoré festivaly a iné spoloãenské podujatia, a aj cez ne udrÏiavaÈ kontakty slovenskej kultúry so zahraniãn˘mi kultúrnymi ustanovizÀami. A treba vytváraÈ legislatívne podklady, aby toto v‰etko mohlo fungovaÈ aj bez záchrannej vesty ‰tátu. Samozrejme, na v‰etky tieto ãinnosti by mohol staãiÈ jeden ústredn˘ ‰tátny orgán zastre‰ujúci aj ‰kolstvo, aj kultúru, pokiaº by neodpoãíval pasívne v nejakej bratislavskej budove. Skúsenosti s absolútnym utlmením slovenského cestovného ruchu, pochovan˘m pod znaãkou ministerstva hospodárstva, vyvolávajú obavy,
Minimálne KDH a SMK by mali uvaÏovaÈ, ãi namiesto vstupu do ìal‰ej vyprázdnenej koalície (od Fica cez Dzurindu aÏ po Ga‰paroviãa) rad‰ej nevytvoria dôstojnú opozíciu. AÏ vtedy by tu opäÈ zaãala fungovaÈ demokracia, pretoÏe vláda by získala skutoãnú kontrolu. A ak by opoziãné KDH ‰tyri roky budovalo svoj reformn˘ potenciál, a opoziãná SMK hºadala cestu, ako prekroãiÈ svoj etnick˘ tieÀ, koneãne by sa mohli zaãaÈ formovaÈ hodnotovo blízke bloky strán. Publicista ·tefan Hríb. Domino fórum 29. 8. (Hríbove poÏiadavky na KDH a SMK vychádzajú z toho, Ïe politická a ºudská prezentácia predstaviteºov oboch strán preukázala najviac znakov etickosti a solídnosti v porovnaní s väã‰inou ostatn˘ch. A tak predov‰etk˘m, ãi dokonca iba od nich moÏno oãakávaÈ, Ïe presadia vo verejnom Ïivote to, ão v Àom v súãasnosti najviac ch˘ba: mravnosÈ, zodpovednosÈ a ochotu podriadiÈ v ist˘ch situáciách osobné záujmy spoloãensk˘m. Pravda, Hríbov omyl alebo nadreálne vizionárstvo spoãíva v nepochopení psychológie popredn˘ch osobností oboch subjektov. Tí sú totiÏ napriek svojej morálnej prestíÏi malicherne presvedãení, Ïe ak by sa zriekli agendy – aby som pouÏil toto hlúpe módne slovo –, ktorú im Hríb správne odporúãa prehæbiÈ ãi utratiÈ, zriekli by sa podstaty a zmyslu svojej straníckej existencie. Novinár má jednoznaãne pravdu, pretoÏe vie, aké oãistné úãinky by slovenskému spoloãenstvu prinieslo, keby reformované KDH a odetnizovaná SMK nadobudli rozhodujúci vplyv na obãanov, a pritom by si zachovali svoj cit pre etické princípy. MoÏno aj teraz sú KDH a SMK korektorom alebo zjemÀovateºom politickej kultúry. Ale zavretí do svojho katolíckeho a men‰inového kruhu nemôÏu zohraÈ v modernej pospolitosti rozhodujúcu úlohu, nemôÏu priniesÈ dôkladné preãistenie spoloãenskej atmosféry, keì im staãí minimálny program, logicky neuspokojujúci mnoh˘ch ìal‰ích kvalitn˘ch ºudí v slovenskej societe. A tak sa aj umen‰uje hodnota ich doteraj‰ej aktivity, lebo vyluãuje mnohé autority, ktoré by im nielen mohli zv˘‰iÈ ich rejting vo verejnosti, ale svojou odbornou vyspelosÈou aj podstatne skvalitniÈ ich programy a politickú prax, a teda znásobiÈ aj ich spoloãenskú uÏitoãnosÈ. Politické strany a individuality aÏ vtedy majú svoje historické odôvodnenie, keì majú – nech sú akokoºvek tradiãné – dobe zodpovedajúce idey, keì majú silu, aby podstatnú ãasÈ z nich realizovali, a keì majú dôveru i vplyvn˘ch osobností, i ‰irok˘ch skupín slu‰n˘ch a pozitívne zameran˘ch obãanov. Reformované KDH a odetnizovaná SMK by mohli nadobudnúÈ rozhodujúci vplyv v slovenskom spoloãenstve, keby chceli, keby sa odváÏili.) ***
Karikatúra: Extra plus 29. 8. Andrej Mi‰anek.
68
SUPERMONITOR
*** 1 Ekonomiku nemôÏeme umelo oddeºovaÈ ãi vyãleÀovaÈ od vzdelanosti a kultúry. Práve absencia duchovného rozmeru spôsobuje, Ïe v na‰ej spoloãnosti ch˘bajú politici, ktorí sú presvedãení o tom, Ïe to, ão konajú, je nielen správne, ale aj morálne. To sa t˘ka mnoh˘ch príslu‰níkov aj mladej generácie, ktorej, Ïiaº, ch˘ba ºudské ukotvenie a hæbka poznania. 2 Som zástanca vstupu mieru a pokoja do slovenskej politiky, ktorá potrebuje niÈ kontinuity a tolerancie. Vedec Du‰an âaploviã, podpredseda a tieÀov˘ minister ‰kolstva a kultúry strany Smer. Extra plus 29. 8. (Du‰an âaploviã je jeden z nemnoh˘ch humanistov, ktorí majú po voºbách ‰ancu v˘raznej‰ie ovplyvniÈ súãasnú nelichotivú podobu slovenského verejného Ïivota. S oboma jeho postulátmi – s nutnosÈou prepojenia ekonomiky, vzdelanosti a kultúry, a tak isto s potrebou porozumenia v slovenskej politike – musí súhlasiÈ kaÏd˘ kultivovan˘ a civilizovan˘ obãan, bez ohºadu na jeho stranícke zameranie. Slovenská pospolitosÈ musí podstúpiÈ nielen reformu zdravotníctva, ‰kolstva alebo úradníctva, ale aj – a najmä – duchovnej klímy, etick˘ch princípov vo vzÈahu k obãanom a medzi obãanmi, a v‰eobecnej ºudskej slu‰nosti. Pravda, je otázka, ãi aj âaploviãa a jeho pekné ideály neprevalcuje denná realita, a ãi sa nedostane do rozporu s predsedom svojej strany, ak bude maÈ rozhodujúce slovo vo vláde, pretoÏe ten, ako sa zdá, nemá s ním celkom totoÏné názory na politickú prax. Bolo by epochálnou âaploviãovou zásluhou, ak by aspoÀ ãasÈ svojich predstáv premenil na ministersk˘ alebo poslaneck˘ chlieb kaÏdodenn˘, a tak vlastne obnovil ‰túrovské alebo ·tefánikove Ïivotné ciele a predsavzatia.) ***
Karikatúra: Pravda 30. 8. Milan Vavro. *** M˘lia sa tí, ão hovoria, Ïe do politiky majú vstupovaÈ bohatí ºudia, lebo tí uÏ nebudú maÈ záujem kradnúÈ. M˘lia sa tí, ktorí hovoria, Ïe do politiky majú ísÈ chudobní ºudia, lebo sú bliωie záujmom a Ïivotnej úrovni väã‰iny ºudí. Toto nie je základn˘ problém vstupu do politiky. Je to pseudoproblém, ktor˘m sa zámerne odpútava pozornosÈ od väã‰ích ekonomick˘ch, politick˘ch a geopolitick˘ch ambícií. Základná podmienka vstupu do politiky totiÏ znie: profesionalita a charakter. Adolf Müller, rakúsky politológ ãeského pôvodu. Extra plus 29. 8. (Je dobre, Ïe práve âaploviã cituje názor rakúskeho odborníka, pretoÏe Robert Fico sa ist˘ ãas vo svojich programov˘ch vyhláseniach vehementne doÏadoval nov˘ch tvárí v politike. Müller veºmi presne sformuloval základné poÏiadavky na kvality ãloveka, ktor˘ chce ovplyvÀovaÈ Ïivotné podmienky miliónov obyvateºov ktoréhokoºvek ‰tátu. Pritom oba Müllerove postuláty sú takmer rovnako dôleÏité. Bezcharaktern˘ odborník je mimoriadne ne-
bezpeãn˘, ale o niã menej neb˘va ‰kodliv˘ ani mravne vyspel˘ trpák alebo nepraktick˘ salónny mudrlant.) *** Neviem si Ïivot bez Ïien vôbec predstaviÈ, vnímam ich veºmi pozitívne. Vyhºadávam ich spoloãnosÈ omnoho ãastej‰ie, ako spoloãnosÈ muÏov. Te‰í ma, Ïe Ïeny sa so mnou neporovnávajú, nevznikajú z toho zbytoãné kohútie zápasy, ktoré sa mi protivia. Na chlapoch mi predov‰etk˘m prekáÏa ich zakomplexovanosÈ, sústavne v‰etko merajú, porovnávajú. Keì narazím na muÏa, viem, Ïe budú problémy. Andy Hryc, riaditeº Rádia Twist. NO 31. 8. (Máloktor˘ Slovák z divadelného prostredia dokázal toºko, ako Hryc. Pôsobí obrovito, úspe‰ne, bez v˘kyvov. V istom období bolo jeho rádio ostrovom nezávislosti a tvorivosti v ‰edivom slovenskom mediálnom mori. Svojimi aktivitami a v˘sledkami dokazoval, Ïe ani na Slovensku netreba len vzdychaÈ a nariekaÈ, ale Ïe treba tvrdo postupovaÈ za zreteºn˘mi a muÏa hodn˘mi cieºmi. Hryc teda veºa dosiahol. Ale z jeho verejn˘ch prezentácií by popri sebavedomí moÏno viac mohla sálaÈ skromnosÈ dokazujúca, Ïe si uvedomuje aj kvality in˘ch muÏov. âasÈ problémov, ktoré máva, keì sa s nimi stretne, má moÏno svoje korene práve v Àom, v zakomplexovanom Andym Hrycovi.) *** 1 ZisÈujem, Ïe ºudia sú v‰ade na svete dobrí. Iba nechápem, preão sú potom vojny. 2 Nechodím na recepcie ani na akcie, kam chodí bulvár. Mám in˘ Ïivotn˘ ‰t˘l. 3 Dnes sa neplatí za seriózne informácie. Bol som na jednej príjemnej akcii, uprostred ktorej mi zazvonil telefón. Hlas som identifikoval ako moju známu, ktorá mi kládla veºmi intímne otázky. Po chvíli som zistil, Ïe je to novinárka, ktorá sedela v tej istej miestnosti. Viem to pochopiÈ – je uhorková sezóna a do novín nie je ão daÈ. Tak si vymyslí tému, ak˘ je môj sexuálny Ïivot a napí‰e o tom celú stranu. Podºa mÀa je to neetické. Marián Zednikoviã, herec. NO 31. 8. (1 E‰te sa nikomu nepodarilo urobiÈ prieskum alebo prepoãet, koºko ºudí zo ‰iestich miliárd je na svete dobr˘ch, a koºkí ‰íria okolo seba zlobu, nenávisÈ, podliactvo a de‰trukciu kaÏdého druhu. Úplne len tak od oka si dovolím predpokladaÈ, Ïe podstatná väã‰ina sú ºudia s pozitívnymi vlastnosÈami alebo prinajmen‰om ne‰kodní obyvatelia planéty, ktorí sa uspokoja s frflaním alebo formálnymi nadávkami pri pive ãi cez plot záhrady, ale v podstate neublíÏia ani muche. Vojny a lokálne tragédie vypl˘vajú z toho, Ïe ak sa medzi tisíc ºuìmi na dedinskom námestí pred kostolom alebo v obecenstve na futbalovom ‰tadióne objaví ão len jeden provokatér, ão len jeden podnecovateº xenofóbie a in‰pirátor nepokoja, dokáÏe postupne nakaziÈ a strhnúÈ aj ostatn˘ch tisíc, ktor˘m by nezi‰lo ani na um, aby zaãali sami od seba hádzaÈ kamene do inovercov alebo noÏe do súperov˘ch fanú‰ikov. Vojny majú rôzne príãiny, ale ich zápalnou ‰núrou sú veºmi ãasto prepiaty egoizmus, zi‰tné záujmy, bezhraniãná nevraÏivosÈ k ºuìom, ktorí sa ãímkoºvek odli‰ujú od ‰edivej väã‰iny a iste aj zvieracia ºahostajnosÈ k bolesti in˘ch. 2 Vìaka boÏe za kaÏdého, kto má in˘ Ïivotn˘ ‰t˘l, ako vnucuje ‰irok˘m masám bulvár a poklesnut˘ mediálny podpriemer. Veì – preboha –, ão koho do toho, ako kto preÏíva svoje erotické pote‰enie a sexuálnu radosÈ, ak t˘m priamo nepohor‰uje svoje okolie? Jedenástym boÏím prikázaním by nepochybne malo byÈ: Nepchaj nos medzi nohy svojho blíÏneho!) Ernest Weidler
69
