Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry

Ing. Miroslav Garaj

Starý Smokovec

Odbor Stratégie a vonkajších vzťahov GR ŽSR

04. 11. 2010

Železnice Slovenskej republiky – Stratégia ŽSR

Zabezpečenie modernej, interoperabilnej, bezpečnej, efektívnej, dostupnej

Vízia

a environmentálne priaznivej železničnej infraštruktúry s cieľom zvýšenia jej využitia osobnou aj nákladnou železničnou dopravou.

Svojou činnosťou a zákazníckym prístupom vytvárať podmienky na napĺňanie zákonných ustanovení zabezpečenia prevádzkovania dráhy. Riadiť a rozvíjať železničnú infraštruktúru v súlade s potrebami zákazníkov a vytvorením konkurencieschopného prostredia v domácom aj medzinárodnom dopravnom systéme.

Misia

Prostredníctvom nastavených strategických cieľov ŽSR zabezpečiť infraštruktúru, na ktorej bude možné organizovať spoľahlivú a bezpečnú osobnú a nákladnú železničnú dopravu. Zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej infraštruktúry ŽSR voči iným železničným manažérom i voči iným druhom dopravy (najmä cestnej). Pozitívne ovplyvňovať štátnu dopravnú politiku v rámci SR i dopravnú politiku v rámci EÚ v prospech zvyšovania významu železničnej dopravy ako významného, bezpečného a ekologického odvetvia národného hospodárstva.

2

Železnice Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Železnice Slovenskej republiky

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Obchod (nákladná preprava, osobná preprava), prevádzka a údržba dráhových vozidiel Riadenie dopravy, správa a údržba železničnej infraštruktúry

od 1. 1. 2005 Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

3

Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.


Železnice

Slovenskej

republiky

(ŽSR)

sú

v

zmysle

Zákona

NR

SR

č. 513/2009 Z. z. o dráhach manažérom infraštruktúry a zodpovedajú za zverenú železničnú infraštruktúru v oblastiach: správy, výstavby, prevádzky, opráv a údržby.

Realizácia výstavby, opráv a údržby má zväčša vplyv i na našich zákazníkov – dopravcov.

Zabezpečujú

nediskriminačný

prístup

dopravcov

a infraštruktúrnym službám v zmysle zákona o dráhach.

4

k

infraštruktúre


Hlavná činnosť ŽSR prevádzka železničnej infraštruktúry (ŽI) poskytovanie služieb súvisiacich s obsluhou ŽI prideľovanie kapacity ŽI vyberanie úhrad za použitie ŽI Hustota železničnej siete vo vybraných krajinách Európy (km/ tis.km2)

riadenie vlakov Fínsko

zriaďovanie a prevádzkovanie železničných,

Grécko Írsko Španielsko

telekomunikačných a rádiových sietí

Bulharsko Portugalsko

ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v OR

Rumunsko Francúzsko Taliansko Slovinsko Poľsko Anglicko Holandsko

Stavebná dĺžka tratí 3 659 km

Rakúsko Slovensko

Elektrifikovaných tratí 1 577 km

Maďarsko Luxembursko Nemecko

Dopravní 1 009 z toho 22 pohraničných

Belgicko Česká republika

prechodových staníc

0,00

5

20,00

40,00

60,00

80,00

100,00

120,00

140,00

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Helsinky

Železničná

infraštruktúra

SR

Talin

v správe ŽSR je súčasťou európskej siete

koridorov.

Územím

Slovenska

Riga

prechádzajú PAN Európske koridory IV,

Kaliningrad Gdansk

Minsk

vetva Va a koridor VI. Ich výstavba je realizovaná

podľa

Zásad

štátnej

Fra nkfurt

Warsawa Kiev

dopravnej politiky a uznesenia vlády

Decin Cheb

Katowice

Praha

Lviv

č. 445 z roku 2005 pre dosiahnutie

Zilina Wien

globálneho cieľa Dopravnej politiky SR

Bratislava

Salzburg

Chop Miskolc Odessa

Budapest Graz

do

roku

2020

–

trvalo

udržateľnej

Lubjana Bucuresti

mobility.

Rijeka

Sarajevo Sofia Istanbul

Thessaloniky

6

Alexandropolis

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry - koridory

7


ŽSR v roku 2009 preinvestovali na modernizáciu železničnej infraštruktúry:

53,5 mil. € z Kohézneho fondu EÚ

Výsledkom

sú

dosiahnuté

európske

parametre tratí, ale aj zadaná ďalšia projektová príprava stavieb.

8

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry rozvojové zámery ŽSR sú ovplyvnené:

Stratégiou rozvoja dopravy SR do roku 2020

zámermi MDVaRR SR, resp. SR určenými v Zmluve o prevádzkovaní dráh na príslušné obdobie

ustanoveniami Zákona NR SR č. 513/2009 Z. z. o dráhach vo vzťahu k stanoveniu úhrad za používanie železničnej infraštruktúry

novou koncepciou spoplatnenia ŽI – stanovením „nového poplatku v železničnej doprave“

povinnosťou štátu, ako vlastníka ŽI, hradiť manažérovi infraštruktúry fixnú časť ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb ŽI, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad za používanie ŽI regulačným orgánom

9

Železnice Slovenskej republiky – prehľad projektov modernizácie ŽI Modernizácia úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce realizácia 22 km (2010 – 2014)

Žilina – Krásno nad Kysucou realizácia 20 km (2009 – 2012)

Zriaďovacia stanica Žilina – Teplička realizácia (2009 – 2012)

3.Považská Teplá – Žilina zriaď. st. modernizácia 27 km (2015 – 2017)

1.Beluša – Púchov modernizácia 7 km (2014 – 2015)

Liptovský Mikuláš – Košice modernizácia 159 km (2014 - 2020)

Žilina – Liptovský Mikuláš modernizácia 80 km (2014 – 2020)

TIP Žilina realizácia (2010 – 2012)

Mosty u Jablůnkova (ČD)

Trenčianská Teplá – Beluša realizácia 20 km (2010 – 2014 )

Nitra - Leopoldov elektrifikácia (po roku 2017)

Zwardoň (PKP)

2. Púchov – Pov. Teplá modernizácia 17 km (2014 – 2015)

Skalité Serafínov Krásno nad Kysucou

Makov

Horní Lideč (ČD)

Poprad – Tatry – Tatranská Lomnica elektrifikácia (po roku 2017 )

Čadca

Strelenka

Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom modernizovaný úsek 92 km

3. Lednické Rovne

Horné Sŕnie

Starý Smokovec

Stakčín

Nitrianske Pravno

TRENČÍN

Červená Skala

Nové Mesto nad Váhom

Chynorany

Hronská Dúbrava

Dobšiná

BANSKÁ BYSTRICA

Horná Štubňa

KOŠICE

Poltár Kozárovce

Michaľany

Hidasnémeti (MÁV)

Galanta Kalonda

Bratislava Petržalka Šurany Palárikovo Neded

Fiľakovo

Somoskıújfalu (MÁV)

Čata

TIP Košice (2010 -2013)

Košice – Čierna nad Tisou modernizácia (do roku 2025)

PP TEN – T 17 – uzol Bratislava (2010 – 2017) Štúrovo Szob (MÁV)

Komárom (MÁV)

TIP Bratislava (2010 – 2013)

TIP ZS (2010 – 2013)

Koridor E ERMTS (po roku 2017)

Čop (UŽ)

Bánréve (MÁV)

Úľany nad Žitavou

Komárno

Čierna nad Tisou

Jesenské

Nové Zámky

Kolárovo

Slovenské Nové Mesto

Sátoraljaújhely (MÁV)

Lenartovce

Rusovce

Trebišov

Rimavská Sobota

Lučenec

Levice

Veľké Kapušany

Moldava nad Bodvou

Plešivec

Zlaté Moravce

Šaľa

Bánovce nad O. – Humenné elektrifikácia (po roku 2017 )

Bánovce nad Ondavou

Krásna nad Hornádom Rožňava

NITRA

Sereď

Strážske

Medzev

Utekáč

Zvolen

Banská Štiavnica

Zohor

Rajka (MÁV)

Brekov

Vranov nad Topľou

Kysak

Muráň Slavošovce

Katarínska Huta

TRNAVA

Kittsee (OBB)

Humenné

Spišské Vlachy

Prievidza

Radošina

Bratislava Nové Mesto

Margecany Spišská Nová Ves

Diviaky Brezno - Halny

Brezová pod Bradlom

Marchegg (OBB)

PP TEN – T 17 – uzol Bratislava (2014 – 2016)

PREŠOV Poprad Tatry

Jelšovce

BRATISLAVA HL.ST.

Kapušany pri Prešove

Spišské Podhradie

Levoča

Štrba Trenčianska Teplá

Leopoldov

Devínska Nová Ves

Studený Potok

Štrbské Pleso Kraľovany

Rajec

Nemšová

Plavecký Mikuláš

PP TEN – T 17 – uzol Bratislava Záhorská Ves (po roku 2017)

Hrebienok

Liptovský Mikuláš

1.

Trenčianske Teplice

Jablonica

Vrútky

Púchov

Kúty

Brodské

Medzilaborce

ŽILINA

2.

Skalica na Slovensku Holíč nad Moravou

Lanžhot (ČD)

Koridor E –Kúty – Bratislava uzol ETCS (2014 - 2016)

Vlárský průsmyk (ČD)

Veličkou (ČD)

IDS Košice (2012 -2013)

Bardejov Plaveč

Zlatovce – Trenčianská Sudoměřice nadTeplá Moravou príprava realizácie 11 km (ČD) (2010 – 2013) Velká nad

Hodonín (ČD)

Lupków (PKP)

Muszyna (PKP)

Trstená

Kúty – Štúrovo Implementácia GSM- R (2014 – 2017)

Kúty – BA - Štúrovo modernizácia IV. koridoru (po roku 2017)

TIP Zvolen - Budča (2015 – 2017)

Zvolen – Lučenec – Fiľakovo – Haniská p. Košiciach elektrifikácia (po roku 2017)

varianty/scenáre 10

Modernizácia žst. Čierna nad Tisou (2011-2013)

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Mosty u Jablůnkova (ČD)

Čadca Skalité Serafínov Makov

Horní Lideč (ČD)

Krásno nad Kysucou

Strelenka

Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom modernizovaný úsek 92 km


Sudoměřice nad Moravou (ČD)

Horné Sŕnie

Velká nad Veličkou (ČD)

Hodonín (ČD)

Rajec Púchov

Nemšová


Lanžhot (ČD)

ŽILINA Lednické Rovne

Trenčianska Teplá

Kúty

Brodské

Nitrianske Pravno

TRENČÍN Trenčianske Teplice

Jablonica


Diviaky

Prievidza Nové Mesto nad Váhom

Plavecký Mikuláš

Horná Štubňa

Radošina

Chynorany

Hronská Dúbrava

Leopoldov Jelšovce TRNAVA

Záhorská Ves

Banská Štiavnica

Zohor Zlaté Moravce

Marchegg (OBB) Devínska Nová Ves

NITRA

Sereď

Kozárovce BRATISLAVA HL.ST.

Galanta Bratislava Nové Mesto

Šaľa

Levice

Bratislava Petržalka Šurany

Rusovce Palárikovo Neded

Kittsee (OBB) Rajka (MÁV)

Kolárovo

Komárno


Nové Zámky Čata

Štúrovo

modernizácia Szob (MÁV)

Komárom (MÁV)

11

siete

zaradenej

európskych železničných koridoroch

v

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Mosty u Jablůnkova (ČD)

Zwardoň (PKP) Čadca Skalité Serafínov Makov

Horní Lideč (ČD)

Modernizácia úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce realizácia 22 km (2010 – 2014)

Strelenka



ŽILINA Vrútky Lednické Rovne

Horné Sŕnie


Hodonín (ČD)

Rajec Púchov

Nemšová


Lanžhot (ČD)

Trenčianska Teplá Nitrianske Pravno

TRENČÍN

Kúty

Brodské

Krásno nad Kysucou

Trenčianske Teplice

Jablonica


Diviaky


Plavecký Mikuláš

Horná Štubňa

Radošina

Chynorany

Hronská Dúbrava

Leopoldov

Zvolen

Jelšovce TRNAVA

Záhorská Ves

Banská Štiavnica

Zohor Zlaté Moravce

Marchegg (OBB)

Devínska Nová Ves

NITRA

Sereď



Levice

Šaľa

Bratislava Petržalka Šurany



Kolárovo

Komárno


Nové Zámky Čata

Štúrovo

Szob (MÁV)

realizácia podľa aktuálnej situácie v období 2010 - 2014

Komárom (MÁV)

12

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry 3.Považská Teplá – Žilina zriaď. st. modernizácia 27 km (2015 – 2017) 2. Púchov – Pov. Teplá modernizácia 17 km (2014 – 2015)

súčasnosť - traťové rýchlosti od 80 do 120 km/h (vrátane obmedzení traťovej rýchlosti z dôvodu

Mosty u Jablůnkova (ČD)

nevyhovujúcich parametrov oblúkov a prevýšenia) Čadca Skalité Serafínov

1.Beluša – Púchov modernizácia 7 km (2014 – 2015)

Krásno nad Kysucou

Makov

Horní Lideč (ČD)

z hľadiska smerových pomerov je najobtiažnejší

Strelenka



Horné Sŕnie


Hodonín (ČD)

1.

Trenčianska Teplá Nitrianske Pravno

TRENČÍN Trenčianske Teplice

Jablonica

Nosickú priehradu) a Horný Hričov

Rajec Púchov

Kúty

Brodské

úsek Nosice – Považská Teplá (vzhľadom na

ŽILINA

Nemšová


Lanžhot (ČD)

3. 2. Lednické Rovne


zvýšenie rýchlosti – prísnejšie parametre v zmysle

Diviaky


Plavecký Mikuláš

noriem, posúdenie smerového a výškového vedenia

Horná Štubňa

Radošina

Chynorany

Hronská Dúbrava

Leopoldov

trate

(parametre

oblúkov,

lomy

sklonov,

Jelšovce TRNAVA

Záhorská Ves

Banská Štiavnica

Zohor

medzipriame úseky)

Zlaté Moravce

Marchegg (OBB) Devínska Nová Ves

NITRA

Sereď



Šurany



Kolárovo

Komárno

SR

Levice

Šaľa

Bratislava Petržalka


je

viazaná

dodržiavať

parametre

vyplývajúce z európskych dohôd a nariadení

Nové Zámky Čata

Štúrovo

Szob (MÁV)

Komárom (MÁV)

13

tratí

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry ČD PKP a Prah lav Břec

14

Marchegg

Trnav a

rady

BA R ača

or Zoh

Košice

ho výc A B

Žilina Leopoldov d

ry jno a AV

B BA predmestie Odb. Močiar

BA N. M. LETISKO

BA filiálka

BA ÚNS

D. Streda

BA Pálenisko BA Petržalka Kittsee Rusovce

Dun aj

Rajka .

Parndorf

Nov é Zá Štúr mky ovo

Pokračovanie prác na stavbách Modernizácia stavebných a prevádzkových súborov v žst. Čierna nad Tisou Zahájenie prác na súbore stavieb v rámci TEN T 17 (zelená farba, súbor stavieb) ako súčasti osi Paris – Wien - Bratislava Modernizácia trate Kúty št. hr. – BA Lamač na 160 km/h a zab. zar. na úroveň ETCS Implementácia GSM-R BA-ŽA-ČA Zavedenie systému ERTMS na Koridore E (Dresden – Prague – Bratislava/Wien – Budapest – Bucharest – Constanta) Dlhodobý zámer stratégie ŽSR – zmena trakcie na koridore č. V - vozebné rameno BA – ŽA po roku 2015

Deví nska N ov BA L á Ve s ama č B

RAT I SL A VA h

Kút y

Odb . Vin oh

l. st .

Čadca

Gala n ta

Plánované aktivity v roku 2010 – 2015, významné projekty:

Hegyeshalom

Budapest

Komárno


15

Železnice Slovenskej republiky – modernizácia ŽI Modernizácia a rozvoj ŽI realizované za účelom: zabezpečenia konkurencieschopnosti ŽI v SR so susednými štátmi zabezpečenia nárastu prepravných tokov po sieti ŽSR zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy zlepšenie služieb pre zákazníkov ŽSR zlepšenia postavenia železničnej dopravy na dopravnom trhu úspora jazdných časov na modernizovaných tratiach

Úsek Úsek trate trate

Bratislava -- Nové Nové Mesto Mesto n/Váhom n/Váhom Bratislava NovéMesto Mesto n/Váhom n/Váhom -- Púchov Púchov Nové Púchov--Žilina Žilina Púchov Spolu Spolu

Cestovná doba doba Cestovná pôvodná / po po modernizácii modernizácii // úspora úspora pre vlaky vlaky kategórie kategórie v min pre IC

Ex Ex

RR

70/54/16 51/36/15

65/57/8 65/57/8

88/63/25 88/63/25

51/36/15 51/36/15

46/40/6 46/40/6

33/30/3

33/30/3 33/30/3

38/33/5 38/33/5

154/120/34

149/123/26 149/123/26

172/136/36 172/136/36

16


Dopady na prevádzku: Uvádzané práce nebudú mať zásadnejší vplyv na priepustnosť železničných tratí. Predpokladané výluky na Považí sú prevádzkovo riešené prirážkami na cestovných dobách medzi stanicami ( 3 – 5 min). Následky výluk pre nákladnú dopravu – odklonová vozba, meškania nákladných vlakov, reálna vozba vlakov v nočných hodinách. Dobudovanie zriaďovacej stanice Žilina Teplička umožní zlúčiť vlakotvorné práce z Vrútok a troch žilinských obvodov do jedného bodu, čo prispeje k zrýchleniu pohybu záťažových prúdov v tomto regióne.

Aktuálne informácie o výlukách: www.zsr.sk, sekcia železničná dopravná cesta.

17


Ďalšou z aktivít ŽSR na zlepšenie podmienok pre intermodálnu prepravu je podpora siete verejných terminálov poskytujúcich terminálové služby na nediskriminačnom prístupe v prepojení na logistické centrá za účelom efektívneho zabezpečovania logistických služieb. Zámery sú naplnením Operačného programu Doprava (OPD) - Prioritnej osi 3 programového dokumentu Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 - 2013. Tento dokument obsahuje súbor cieľov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie. Realizované budú s využitím finančnej pomoci z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Terminály budú vyhovovať podmienkam dohody AGTC.

18


ŽSR napĺňajú ciele OPD podporou výstavby TIP v Košiciach, Žiline, Leopoldove a trimodálneho terminálu v Bratislave. Celkový investičný náklad stavieb činí 175,4 mil. € a doba výstavby sa predpokladá v rokoch 2011 – 2013 . Terminály sú lokalizované na európskych dopravných trasách a ponúknu dopravcom v intermodálnej preprave úplný servis služieb.

19

Železnice Slovenskej republiky – návrh systému stanovenia úhrad za použitie ŽI Hlavná činnosť ŽSR prevádzka železničnej infraštruktúry (ŽI), poskytovanie služieb súvisiacich s obsluhou ŽI prideľovanie kapacity ŽI vyberanie úhrad za použitie ŽI riadenie vlakov vrátane signalizácie, regulácie, odbavovania, spojenia a zabezpečenia informácií o pohybe vlaku zriaďovanie a prevádzkovanie železničných, telekomunikačných a rádiových sietí ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v OR

Úhrady od dopravcov za použitie ŽI Dotácia zo ŠR pre ŽSR na prevádzkovanie ŽI

20

Železnice Slovenskej republiky – návrh systému stanovenia úhrad za použitie ŽI Systém spoplatňovania ŽI Zákon o dráhach je v súlade so Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady č. 2001/14/ES z 26. februára 2001.

Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík a na traťový prístup k servisným zariadeniam a k službám. Poskytovanie týchto železničných služieb musí manažér

infraštruktúry

zabezpečovať

všetkým

užívateľom

železničnej

infraštruktúry

rovnocenne a nediskriminačným spôsobom.

Ak manažér infraštruktúry ponúka aj niektoré z doplnkových služieb, musí ich poskytnúť na požiadanie každému železničnému podniku.

Železničné podniky môžu požadovať od manažéra infraštruktúry alebo od iných osôb poskytovanie vedľajších služieb.

21

Východiská pre návrh úhrad za použitie ŽI

Zákon NR SR č. 513/2009 o dráhach a Výnos ÚRŽD č.2/2010 z 18. 08. 2010 o regulačnom rámci pre určovanie úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre Princípy spoplatňovania regulovaných cien • určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov (obdobie r.2011) • ich členenie na fixné a variabilné náklady 75/25 • úhrada fixných nákladov vlastníkom dráhy t.j. štátu (zmluva) • úhrada variabilných nákladov používateľmi ŽI – dopravcovia • úhrady sú bez zisku

Úhrady budú zohľadňovať nasledovné kritériá: • atraktivitu služby (kategorizácia tratí, osobných a nákladných staníc) • druh vlaku (v osobnej doprave) • ďalšie produktové koeficienty a bonifikácie (prekročená ložná miera, rezervácia, ad hoc vlaky, kombinovaná doprava a pod., externality a pod.)

22

Štruktúra a tvorba nového systému stanovenia úhrad za použitie ŽI

Poplatok za použitie ŽI

ŽI = Ump + Utp

Ump = U1 + U2 + U3

Traťový prístup k servisným zariadeniam

Minimálny prístupový balík

U1

U2

Cena za pridelenie kapacity

Organizovanie a riadenie dopravy

rezervácia

vlkm

Utp = U4 + U5 + U6

U3

U4 Používanie el. napájacieho zariadenia trakčného prúdu

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti ŽI

hrtkm

U5 Osobné stanice, ich budovy a zariadenia

k x hrtkm

V úhradách nie je zahrnutý posun a TK 23

zastavenia

U6 Nákladné terminály, Zriaďovacie stanice a zariadenia na zostavovanie vlakov

použitie

Porovnanie systémov spoplatňovania

Do 31. 12. 2010

Od 01. 01. 2011

cena stanovená na základe EON za rok 2005 – cena stanovená na základe aktualizovanej nezohľadňuje makroekonomické vplyvy na prognózy EON na rok 2011 EON nezohľadňuje princíp skutočného využívania v poplatku je zohľadnený princíp skutočného služieb (spoločná pre OD a ND - zahŕňa využívania služieb (každý platí za to, čo skutočne celkové náklady ŽSR vrátane služieb posunu a využíva) TK) podlieha regulácii ÚRŽD

podlieha regulácii ÚRŽD

výnosy z poplatku pokrývajú cca 46% EON

výnosy z poplatku pokrývajú cca 24% EON

24

Ďakujem za pozornosť

25

Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry

Recommend Documents