ACTA UNIVERSITATIS WRATISLAVIENSIS No 3079 SOCJOLOGIA XLIV WROCŁAW 2008
MÁRIA MARTINSKÁ Akadémia ozbrojených síl gen. M.R. Štefánika, Liptovský Mikuláš
SOCIÁLNA POZÍCIA A ROLY ŽENY – DÔSTOJNÍKA PLNE PROFESIONALIZOVANÝCH OZBROJENÝCH SÍL SR Súčasná sociálna a ekonomická situácia na Slovensku, procesy demokratizácie a humanizácie ale aj zvyšujúce sa percento žien disponujúcich vyšším vzdelaním ako v minulosti, otvára ženám nové príležitosti, možnosť ašpirácie, kariérneho postupu a získanie pozícií a moci, ktoré boli v minulostí výhradnou doménou mužov. Téma rovnosti príležitostí pre mužov a ženy začala rezonovať v našej spoločnosti v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Pre nové členské štáty, Slovensko nevynímajúc, znamená vstup do euroatlantických štruktúr nevyhnutnosť zaoberať sa implementáciou rovnosti príležitostí. Definícia vypracovaná Radou Európy (1998) zohľadňuje komplexnosť a mnohorozmernosť pojmu rovnosti príležitostí. Uplatňovanie rodového hľadiska znamená v praxi reorganizáciu, zlepšenie, rozvoj a vyhodnocovanie spoločenských procesov takým spôsobom, ktorý včleňuje rodovú rovnosť do všetkých opatrení na všetkých úrovniach a pozíciách. Osvojenie si princípu rovnosti príležitostí v organizáciách je demonštrovaním moderného no pritom aj zodpovedného postupu voči spoločnosti a rodine. Viac ako päť tisícročí zaznamenanej histórie bolo vojenstvo mužskou doménou. Posledné štyri desaťročia sa ženy pravidelne stávajú síce menšinovou, ale pevnou súčasťou mnohých vojenských organizácií. Záujem žien o vojenské povolanie je značný a ich počty v armádach NATO rýchlo stúpajú, zároveň to vyvoláva diskusie o tom, či sa ženy majú, alebo nemajú podieľať na niektorých druhoch bojového úsilia a v súčasnosti sa zameriavajú najmä na niektoré okruhy problémov: 1. konkretizovať špecifiká zmien, ktoré vstup žien do vojenskej organizácie prináša; 2. upozorniť na rozdiely medzi možnosťami, ktoré vojenské aktivity ponúkajú ženám v porovnaní s mužmi v profesionalizovanej armáde a napokon 3. popísať morálny rozmer ženy-bojovníka, súvisiaci s legitimitou násilia a nárokov, ktoré na nich kladie vojenské povolanie, ktorý je v rozpore s tradičnou rolou ženy-matky.
druk_soc_XLIV.indd 457
2008-11-03 14:13:58
458
MÁRIA MARTINSKÁ
Predpokladá sa, že do roku 2010 každý desiaty príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky bude žena. Pôsobenie žien v armáde začína základným výcvikom, pred vstupom do armády musia podobne ako muži absolvovať psychodiagnostické testy, previerky fyzickej zdatnosti a vyšetrenie zdravotnej spôsobilosti. V súčasnosti je priemerný vek regrutovaných žien v Ozbrojených silách Slovenskej republiky 24 rokov. Tento trend prináša nové poznatky, ale aj otázky a problémy do procesu profesionalizácie armády. Vo väčšine krajín NATO venujú vojenskí sociológovia týmto otázkam trvalú pozornosť.
PROFESIONALIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY Vstupom do NATO splnila Slovenská republika svoj strategický cieľ v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky. Členstvo v NATO zaväzuje Slovenskú republiku dôsledne pokračovať v reforme ozbrojených síl Slovenskej republiky, ku ktorej sa vláda SR zaviazala schválením dokumentu „Ozbrojené sily Slovenskej republiky – model 2010“ a návrhu „Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl SR“. Podstatou a súčasne prioritou schválenej reformy je vybudovať plne profesionálne ozbrojené sily do konca roka 2006. Proces profesionalizácie ozbrojených síl je procesom postupného prechodu od ozbrojených síl zmiešaného typu (povinná vojenská služba a dobrovoľná profesionálna vojenská služba) na plne profesionálne ozbrojené sily (dobrovoľná vojenská služba). Profesionalizovať ozbrojené sily znamená plniť dve veľké skupiny úloh, ktoré vyplývajú zo systému „človek – vojenská technika“ – profesionalizovať vojenský personál (vzťah k štátu a kvalita výkonu) a modernizovať vojenskú techniku a procesy, ktoré s ňou súvisia. Z určujúceho postavenia človeka v systéme „človek – vojenská technika“ vyplýva aj prioritná úloha profesionalizácie ozbrojených síl, ktorou je postupná profesionalizácia vojenského personálu. Prioritná úloha profesionalizácie vojenského personálu vyplýva aj z prioritného postavenia ľudských zdrojov v oblasti zdrojov obrany. Efektívnosť práce rezortu obrany závisí nielen od veľkosti a kvality uvedených zdrojov, ale aj od toho, ako sa podarí tieto zdroje uviesť do pohybu a využívať. Kultivované, motivované a sociálne zabezpečené ľudské zdroje, správne riadené v transparentnom a spravodlivom personálnom systéme tvoria ľudský potenciál obrany. Ten uvádza do pohybu vecné a finančné zdroje ako svoje prostriedky na splnenie vytýčených cieľov, stanovuje spôsob ich využívania, rozhoduje o pripravenosti a obranyschopnosti ozbrojených síl, o úspešnosti či neúspešnosti v plnení poslania a úloh rezortu ministerstva obrany. Profesionalizácia vojenského personálu zároveň vyžaduje zohľadniť nové požiadavky na profesionálnu službu. Výkon profesionálnej služby sa stáva stále viac časovo (byť permanentne k dispozícii), fyzicky a psychicky náročnejší a rizikovejší (nebezpečenstvo zranenia a straty života).
druk_soc_XLIV.indd 458
2008-11-03 14:13:58
druk_soc_XLIV.indd 459
586 333 131 12 5 1
major
podplukovník
plukovník
brigádny generál
generálmajor
generálporučík 14120
1159
kapitán
SPOLU
711 935
18
nadpráporčík
nadporučík
155
práporčík
poručík
374
podpráporčík
25
1661
rotný 937
847
čatár
št.nadrotmajster
1359
desiatnik
nadrotmajster
2452
slobodník
873
1453
Vojak 2
rotmajster
93
Vojak 1
Hodnosti
Muži
92,46%
100%
100%
100%
100%
98,81%
95,44%
94,00%
90,78%
87,13%
94,74%
93,94%
91,67%
86,21%
90,88%
91,13%
94,16%
83,86%
93,85%
94,53%
94,84%
69,40%
1151
0
0
0
0
4
28
74
95
105
1
10
34
4
94
85
103
163
89
142
79
41
Tabuľka 1. Ženy v Ozbrojených silách Slovenskej republiky 2006 Ženy
7,54%
0,00%
0,00%
0,00%
0,00%
1,19%
4,56%
6,00%
9,22%
12,87%
5,26%
6,06%
8,33%
13,79%
9,12%
8,87%
5,84%
16,14%
6,15%
5,47%
5,16%
30,60%
15271
1
5
12
131
337
614
1233
1030
816
19
165
408
29
1031
958
1764
1010
1448
2594
1532
134
Spolu
15271
dôstojníci
práporčíci
mužstvo a poddôstojníci
4179
592
10500
Hodnostný zbor
Sociálna pozícia a roly ženy – dôstojníka
459
2008-11-03 14:13:58
460
MÁRIA MARTINSKÁ
Proces profesionalizácie vojenského personálu sa uskutočňuje v období, kedy Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Tento vstup vytvára podmienky pre migráciu obyvateľstva, ktorá je zvlášť výrazná vo vekovej kategórii 19–35 rokov a v skupine ľudí s úplným stredoškolským a s vysokoškolským vzdelaním. Tieto kategórie obyvateľstva sú aj záujmovými skupinami silových rezortov (obrana, vnútro) a ďalších. Dôsledkom je zvýšená konkurencia na trhu práce, v ktorej je potrebné, aby ozbrojené sily úspešne obstáli. V záujme úspešnosti profesionalizácie ozbrojených síl a konkurencieschopnosti vojenského povolania je potrebné vytvoriť prostredie, zabezpečujúce kvalitu a spravodlivosť personálneho riadenia vojenského personálu, úspešnosť náboru a výberu záujemcov o výkon profesionálnej služby, udržanie kvalifikovaného vojenského personálu s cieľom zníženia regrutačných nákladov atď. Všeobecná kvantitatívna analýza poukazuje na postupné obsadzovanie väčšinu vojenských hodností už aj ženami. Rodová segregácia povolaní hovorí o potrebe prekonávania tzv. skleného stropu a následného prístupu kvalifikovaných žien k obsadzovaniu vyšších pozícií a funkcií. V súvislosti s profesionalizáciou armády sa dá očakávať aj modifíkacia a posun od tradičných pracovných pozícií žien väčšinou na pracoviskách administratívy, bezpečnosti, medicíny a logistiky. Predpokladá sa nárast záujmu o neobvyklé funkcie ako napr. chemik, prieskumník, práca v misiách (v súčasnosti celkom 608 účastníkov, z toho 15 žien, čo predstavuje 2,46%) a pod. (pozri bližšie: Tabuľka 1)
ŽENY A VOJENSKÁ ORGANIZÁCIA Rozšírenie vojenskej roly žien, ku ktorému došlo v posledných rokoch v mnohých krajinách NATO, vyvolalo rad otázok o spätí armády, jej organizácie, kultúry a spoločnosti so ženským pokolením. Ženy začali byť vo väčších počtoch prijímané do bojových funkcií. To znamená funkcií, širšie spojených s bojom (bojová podpora). Novo bolo definované to, čo tvorí podstatu bojovej činnosti. Účasť žien v boji sa vyznačuje extrémne disharmonickými kultúrnymi znakmi. Ich identifikácia s rodinným krbom a domácnosťou je tesným putom v porovnaní s tým, čím sa ženy majú stať, ako majú sami na seba hľadieť a ako ich vidia ostatné príslušníčky súčasnej spoločnosti. Obraz kojacej matky je citovo veľmi silný a zdanlivo nezlučiteľný s rolou bojovníka – ženy sú spravidla obeťami násilia a nie jeho páchateľmi. Z toho plynie, že včlenenie žien do frontovej línie a bojových jednotiek nevyvoláva len obvyklé problémy charakteristické pre vstup žien do tradične mužských povolaní, ale tiež kultúrne vymedzené otázky vzťahu žien k zabíjaniu. V súvislosti so zmenami bojových rol sa novo črtajú aj hranice medzi bojom a podporou bojovej činnosti. Niektoré bojové roly sú v súčasnosti ženám otvárané a stále viac žien získava prístup do pozícií, o ktorých sa hovorí, že sú určené na
druk_soc_XLIV.indd 460
2008-11-03 14:13:58
Sociálna pozícia a roly ženy – dôstojníka
461
podporu bojovej činnosti alebo k nej majú vzťah. Rozlišovanie medzi bojom a ne bojom je v súčasnosti nejasné. Zdá sa, že ide menej o záležitosť rizika alebo nebezpečenstva, ale skôr o otázku priamej angažovanosti sa v strategickom poňatí zabíjania. Poznámka: Obsah pojmu boj je v jednotlivých druhoch ozbrojených síl chápaný odlišne. Väčšina leteckého personálu môže byť považovaná za personál určený na leteckú podporu. Na lodiach je pojem boj skôr spájaný s posádkou bojového člna, ako aby reprezentoval zamestnaneckú kategóriu ako takú. V pozemnom vojsku znamená pojem “boj” tesný styk s nepriateľom paľbou, manévrom alebo efektom prekvapenia, určeným k jeho zničeniu alebo zajatiu, alebo ak ide o odrazenie protiútoku, stretný boj alebo protiútok. Pojem bojovej role stráca na význame tam, kde neexistuje jasná frontová línia, kde nie je možné personál vystriedať a nemôže byť tiež presunutý z predných pozícií bez ohľadu na to, či je jeho predurčenie bojové, alebo je predurčený len na podporu bojovej činnosti. Bolo by možné argumentovať, že úloha žien, ktoré ani v bojových roliach nie sú chápané ako “bojovníčky”, bola definovaná príliš úzko. Existujú niektoré lingvistické posuny, ak ide o problém, ktorý stále väčšou mierou súvisí s bojovými stretmi v malom priestore, s prvotnou činnosťou pozemného vojska.
DÔSLEDKY ZVYŠUJÚCEJ SA ÚČASTI ŽIEN V BOJI Napriek tomu, že situácia v rôznych armádach NATO je rozdielna, ženy sa stále viac angažujú v bojových oblastiach. Táto rozširujúca sa vojenská rola žien vyvoláva radu špecifických aj obecných otázok. Morálna deľba práce sa týka organizácie sociálneho priestoru aj aplikácie rôznych systémov sociálnych pravidiel. Veľa vojenských predpisov prešlo zmenami v súvislosti s prispôsobovaním sa rolám žien v boji a v prednej línii. Ustanovenia základných poriadkov boli a sú problémovou oblasťou. Tam, kde sa predpisy zmenili, aby boli lepšie prispôsobené ženám, prišlo v skutočnosti aj k zmenám, týkajúcim sa vojenských skúseností mužov. Tieto zmeny siahajú od topánok až po prax šikanovania. Ale celkovo integrovanejšie vojská posúvajú do popredia napätie medzi občianskymi predstavami o zmluvnom zamestnaní a jednotlivcom úplne obklopeným požiadavkami vojenskej služby. Otázky pohlavia sú problematickejšie nie vo vzťahu k pracovným požiadavkám formálnej organizácie, ale v neformálnom prostredí, hlavne v prípadoch, keď bolo potrebné cestovať ďaleko od domova. V bojových zostavách neexistujú žiadne rozdiely medzi tým, čo sa v občianskom živote považuje za domov a zamestnanie, a medzi malým priestorovým súkromím. Vojenské riešenia sa tu odchyľujú od hľadísk nerešpektujúcich pohlavie, ako je to napríklad v prípade holandského námorného, alebo amerického pozemného personálu, ktorý môže byť ubytovaný spoločne. Na druhej strane môže existovať aj oddeľovanie na základe pohlavia, ako je tomu v britskom námorníctve s oddelenými izbami pre mužov a ženy a so zvláštnymi predpismi, ktoré eliminujú
druk_soc_XLIV.indd 461
2008-11-04 10:30:45
462
MÁRIA MARTINSKÁ
vzájomný styk. Tento model je v súčasnosti preferovaný aj v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Vojenské úlohy (bojaschopnosť armády) a dôsledky zvyšujúcej sa účasti žien na ich plnení patria ku kľúčovým otázkam a k významným témam rozporných diskusií. Na jednej strane, pokiaľ sa ozbrojené sily snažia získavať skôr technokratov ako bojovníkov, kladú viac dôraz na intelektuálne a vzdelanostné kvality kadetov. Na druhej strane, rozširovanie vojenských rol žien je chápané ako niečo, čo potenciálne obmedzuje bojaschopnosť. Sociálne pozície, ktoré boli ženám v armáde sprístupnené si vyžadujú prelamovať aj bariéry v myslení. Integrácia rozdielneho pohlavia je oblasťou, v ktorej je možné síce spochybňovať požadované charakteristiky moderného vojenského personálu, ale kde sa tiež môžu zachovať tradičné kvality, pretože získavajú nový význam. O ženách sa usudzuje, že nemajú požadovanú telesnú silu a agresivitu. Niektoré ozbrojené sily stanovujú odlišné fyzické nároky pre mužov a ženy a práve na tieto rozdiely sa často sústreďuje opozícia proti zaraďovaniu žien do armády. Dôstojníci sa síce môžu usilovať o hlbší technický a manažérsky profil, ale ich tradičnú symbolickú hodnotu doposiaľ viac-menej stelesňujú predovšetkým ich fyzické sily. Nech sú pracovné a kvalifikačné požiadavky akékoľvek, v armáde existujú určité typy správania sa a určité rysy spojené s predstavou vodcu (udatného bojovníka) a tie podmieňujú úspech a takéto rysy sú sociálne zakotvené medzi príslušníkmi mužského pohlavia. Ženy a legitimita násilia. Sociálna identita žien ich zaradzuje skôr medzi obete ako medzi vykonávateľov násilia. Rastúci podiel žien v armáde determinuje vznik závažných kultúrnych nepríjemností. Ich angažovanosť v zabíjaní sa dostáva do konfliktu s kľúčovými elementmi ich sociálnej osobnosti, ich citlivosti ako osôb nežnejšieho pohlavia a s ich pestúnskou schopnosťou. Mnohé z týchto názorov a diskusií sa iba zriedka dotýkajú problému, ako sú samotní muži ochotní bojovať, zabíjať a umierať. Zdá sa, že u mužov ide o otázku, ktorá je omnoho menej záležitosťou ich vlastnej voľby. Militarizmus a postmilitarizmus – znaky postvojenskej spoločnosti. Zvyšujúce sa možnosti účasti žien v ozbrojených silách môžu byť považované za ukazovateľ posunu od vojenskej k postvojenskej spoločnosti. Ženy sú prijímané dokonca aj v armádach plne založených na povinnej vojenskej službe ako dobrovoľníčky. Jedným z ukazovateľov pohybu k postvojenskej spoločnosti je rozširovanie civilných princípov a občianskych práv vojenského personálu. Z tohto pohľadu je možné chápať rozšírenie vojenskej role žien ako prehlbovanie občianskych práv a ukazovateľ širšieho historického pohybu od spoločnosti orientovanej na predpísaný status, ku spoločnosti orientovanej na výkon.
druk_soc_XLIV.indd 462
2008-11-03 14:13:58
Sociálna pozícia a roly ženy – dôstojníka
463
Legislatíva rovných príležitostí bola zameraná na stanovenie rovnakých povinností aj výhod občanov ako pre mužov, tak aj pre ženy. V dobe, keď boli tieto legislatívne normy zavádzané, boli armády iba zriedkakedy považované za zvláštne inštitúcie, v ktorých by bolo tieto nové pravidlá možné zrušiť. Bariéry, brániace zaraďovaniu žien do bojových rol väčšinou skôr vychádzajú zo samotných vojenských predpisov. Sú to práve predpisy, ktoré v rámci zmien vojenskej politiky podliehajú prepracovaniu, mimo iné aj preto, lebo zákonodarná moc nalieha aby boli uvedené do súladu s platnými zákonmi. V celospoločenskom meradle môže vstup žien do bojových rolí viesť k zmenám v psychológii vojny s vládami, ktoré sú menej ochotné nasadzovať do boja silnejšie feminizované ozbrojené sily. V mechanizovanom vojenskom zápase je pohlavie menej relevantné a naopak vojnová mašinéria musí byť oveľa profesionálnejšia a technicky vyspelejšia. Ak sa aj odstránia zákonné bariéry, môžu sa ženy v armáde stretnúť s kultúrne determinovanými zrkadlovými stropmi, s ktorými sú konfrontované aj v civilných zamestnaniach. V postavení žien sa pravdepodobne odrazí vôľa tých, ktorí sú vo veliteľských funkciách a ich schopnosti presadiť rovnosť príležitostí.
LITERATÚRA Hamaj P., Sociológia práce, 4D s. r. o., Liptovský Mikuláš 2005, s. 106–113. Hamaj P., Sociologické aspekty vojenskej práce a profesie, Liptovský Mikuláš 2005, s. 95–96. Matis J., Kvalita života vojenských profesionálov a kultúra vojenskej organizácie, [in:] Zborník z pracovného seminára Organizačná kultúra Ozbrojených síl Slovenskej republiky, 9. september 2005, Bratislava, GŠ OS SR, s. 33–39. Polonský D., Matis J., Profesinalizácia armády a príprava vojenských profesionálov, VA SNP, Liptovský Mikuláš 1994, s. 16–26. Správa z medzinárodnej konferencie Role rovných příležitostí v prosperitě podniku, 23. november 2004, Zentiva, a.s., Praha 2004. Šlesariková T., Výkon služby profesionálnych vojačiek v ozbrojených silách Slovenskej republiky, Bratislava 2005.
druk_soc_XLIV.indd 463
2008-11-03 14:13:58
