september - október - november 2010

Vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Ročník IV / september - október - november 2010

vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 3/2010 Ročník IV september - október - november Vydavateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: [email protected] web: www.vlm.sk Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122 Redakčná rada: Šéfredaktor: Ing. Zuzana Balandová Členovia:

Ing. Terézia Filipová

Ing. Teodor Derco

Ing. Marián Hojdan

Eduard Kriššák

Ing. Štefan Čuvala

Odborný garant pre strelectvo:

Ing. Ivan Schlosser

Odborný garant pre kynológiu:

Jaroslav Jurský

Registrácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra NEPREDAJNÉ!

SLOVO NA ÚVOD Vážené kolegyne a kolegovia, milí čitatelia, aj keď som nebol na „šóre“ vzal som si slovo na úvod. Dôvod – poďakovanie. V piatok, 4. 6. 2010 v skorých ranných hodinách po dlhotrvajúcich dažďoch a následnom prívalovom daždi v noci z 3. na 4. júna, už lesy Levočských vrchov po dvadsaťročnom intenzívnom poškodzovaní biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi, neboli schopné plniť funkciu prírodnej špongie a obrovské množstvá vody sa vracali do svojich predhistorických korýt. Valili sa do obývaných dolín okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, aby sa napokon spojili do obrovskej masy rieky Poprad. Ťažko je uvedenú situáciu opísať slovami, ani to nebudem skúšať. Bola a je to ešte stále tragédia pre mnohých ľudí. V tento deň väčšina zamestnancov OZ Kežmarok zachraňovala život a zdravie svojich blízkych, majetok svoj, majetok ľudí, ktorý sa ešte ochrániť dal. Niekoľkým kolegom sa podarilo dostať na pracoviská. Zachraňovali s použitím techniky alebo bez nej majetok vojenských lesov. V sobotu 5. 6. 2010 po operačnej porade na odštepnom závode sme zistili, že 90% lesných ciest je nezjazdných. Voda doslova brala mosty s váhou niekoľko ton, priepusty a telesá ciest v stometrových úsekoch. Prívalovou vodou bola poškodená budova lesnej správy Ľubica a zničená lesná škôlka v Zaľubici. V poobedňajších hodinách sobotňajšieho dňa, keď už ľudia usilovne pracovali na odstraňovaní škôd, došlo vo Vojenskom priestore v Kolačkovskej doline k mohutnému zosunu pôdy v rozsahu asi 4 hektárov. Bola zavalená lesná cesta a zosuv vytvoril prírodnú hrádzu. Voda nad hrádzou sa začala hromadiť do hrozivých rozmerov. Predpoklad pohybu masy vody, stromov, pôdy a skál smerom do obce Kolačkov, Nová Ľubovňa a mesta Stará Ľubovňa nebolo možné vylúčiť. Časť obyvateľov obce Kolačkov musela byť evakuovaná. Znova strach, úzkosť a panika. Po pondelňajšom stretnutí vedenia OZ Kežmarok sme začali s odstraňovaním následkov povodne. Tento stav trvá aj v súčasnosti, hoci od povodne ubehli skoro dva mesiace. Chcem sa poďakovať všetkým zamestnancom OZ Kežmarok za prácu, ktorá nie je ničím merateľná, ale bez ktorej sa takéto situácie zvládajú veľmi ťažko - za prácu „navyše“. Poďakovanie za rýchlu a účinnú pomoc v podobe poskytnutia stavebnej techniky s obsluhou patrí zamestnancom OZ Kamenica nad Cirochou na čele s riaditeľom, Správe lesov Pliešovce na čele s vedúcim správy, zamestnancom generálneho riaditeľstva štátneho podniku, generálnemu riaditeľovi Vojenských lesov a statkov Českej republiky a zamestnancom divízie Plumlov Vojenských lesov a statkov Českej republiky, ktorí taktiež pomohli rýchlo a účinne. Ďalej by som sa chcel poďakovať Služobnému úradu MO SR ako nášmu zakladateľovi za pomoc pri výstavbe vojenskej mostovky Ozbrojenými silami SR v obci Ľubica, časť Záľubica a taktiež pracovníkom Obvodného úradu v Kežmarku na čele s jeho prednostkou.

Neprešlo jazykovou úpravou.

Rád by som sa poďakoval aj všetkým dodávateľom prác a služieb, ktorí s nami, zamestnancami vojenských lesov, vytvorili a naďalej tvoria pri prácach na odstraňovaní škôd jeden kompaktný celok. Záverom chcem povedať, že v našom ponímaní prírodné katastrofy a pohromy, nie sú v dlhodobej existencii našej matky Zeme ničím nezvyčajným a budeme sa musieť s týmito pre nás anomáliami prírody, naučiť žiť. Ešte raz Ďakujem.

Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ

OBSAH SLOVO NA ÚVOD. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

história

Lesníctvo

Príroda okolo nás, ako ničiaci živel Záplavy na OZ Kežmarok . . . . . . . . . . . . . . . 4 Povodeň na LS Ľubica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Vodu, vodu... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Poďakovanie všetkým... . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Vo VVP Javorina dostal lykožrút červenú. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Vojenské lesy a eurofondy. . . . . . . . . . . . . . . 8

Srdečne vás pozývame! na Jubilejný 20. ročník Dní Sv. Huberta. . . . . . . . . . . . . . 16 Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik Pliešovce, 2. časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

kynológia

Poľovníctvo a rybárstvo

spoločenská rubrika

Naj horár - celoslovenská súťaž lesníkov v odbornosti a zručnosti. . . . . . . . . . . . . . . 23 Opýtali sme sa zúčastnených. . . . . . . . . . . 24 Rozlúčka s Ing. Petrom Vasiľom. . . . . . . . .24 Životné a pracovné jubileá. . . . . . . . . . . . . 25 Jeden z nás, Zdeněk Blaho. . . . . . . . . . . . . . 25 Spomienka na Ivana Kašiara. . . . . . . . . . . . 25 Odborová organizácia VLM SR, š. p. Pliešovce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Lesná pedagogika Jazvečík. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

strelectvo Zaradenie poľovných revírov do kvalitatívnych tried. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Chov diviakov v obore . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Moje stretnutia s vlkmi. . . . . . . . . . . . . . . . .12 Jarná virémia, časté ochorenie kaprov . . 12

aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 od spoločných koreňov

Prečo vonia ihličnatý les?. . . . . . . . . . . . . . . 27 Čo viac viete o lese?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27 Guľovnica SIG SAUER 202 HIGHLAND. . . . . . . . . . . . 20 Poľovné zbrane od našich susedov z Čiech ZKK. . . . . . . . . . . . 21 Nebezpečná Piraňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 Strelecké preteky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 na odštepnom závode Malacky . . . . . . . . 22

Poďakovanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Predstavujeme divíziu Horní Planá . . . . . 15

vojenské le sy 3/2010

3

LesnÍctvo

Príroda okolo nás, ako ničiaci živel .....

záplavy na OZ Kežmarok

Autor: Ing. Jozef Joppa, vedúci odbytu OZ Kežmarok, [email protected]

Jurské 7.6. 2010

Je začiatok júna 2010, dobre rozbehnuté dodávky dreva a aj samotný proces výroby už dlhší čas v oblasti VLM SR, OZ Kežmarok komplikuje nadmieru nepriaznivé, daždivé počasie. Avšak to, čo nasledovalo počas 2. až 4. júna, je doslova katastrofou a nepredvídal by ju asi nikto z nás. Cestou do práce ráno 4.6.2010 s akousi zlou predtuchou sledujem kulminujúcu hladinu rieky Poprad v Kežmarku. Nečudo, veď už 36 hodín nepretržite husto prší, voda v okolitom teréne sa hromadí na povrchu bez toho, aby ju premočená pôda dokázala absorbovať. To ešte netuším, že za Kežmarkom rieka Poprad tvorí už jedno nekonečné jazero a že skutočnú pohromu pre samotný Kežmarok a blízke okolie prinesie útly potok Ľubica, prameniaci tesne pod hlavným hrebeňom Levočského pohoria, pod vrchom Javor. Je pravdou, že tento potok odvodňuje skutočne rozsiahle územie a to zrejme bolo aj príčinou, že sa dokázal za niekoľkých hodín zmeniť na ničivý živel, ktorý počas niekoľkých desiatok minút devastujúcou silou spustošil okolie toku v Ľubici a Kežmarku a zaplavil rozsiahle územia v katastri oboch miest. Podobnú spúšť po sebe zanechali v obciach Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa potoky Jakubianka a Kolačkovský potok, odvodňujúce severovýchodnú časť Levočského pohoria. Nad Kolačkovom v Ľavej doline došlo k masívnemu deštruktívnemu zosuvu svahu nad Kolačkovským potokom,

ktorý úplne prehradil koryto a vytvoril umelé jazero, ohrozujúce neďalekú obec Kolačkov. Okamžitým zásahom a následnými vyčerpávajúcimi prácami pod vedením Ing. Juricu, Ing. Petrasa a Ing. Juraška sa v priebehu dvoch dní podarilo hrozbu eliminovať a postupne odvrátiť. Nešťastím pre náš odštepný závod Kežmarok bola skutočnosť, že zároveň všetky menšie prítoky potoka Ľubica a rieky Poprad sa zmenili na skazonosný živel, ktorý poškodil alebo úplne zničil väčšinu ciest, takmer všetky objekty a mosty na týchto

tokoch a tým úplne paralyzoval na niekoľko dní chod celého závodu. Snahou všetkých zainteresovaných sa situácia postupne normalizoval. Obnovila sa hlavne výroba a dodávky dreva. Ale to ničivé dielo prírody budeme odstraňovať ešte poriadne dlho. Uvedomujem si, že tá hrôza okolo sa jednoducho nedá popísať, snáď ju trochu priblížia nasledujúce zábery. Zostáva nám iba želať si, aby sa to už nikdy neopakovalo. •

Kežmarok

Ľavá dolina - zával vytvoril jazero

Ľavá dolina - postupné uvoľnovanie hrádze

4


Lesníctvo

Povodeň na LS Ľubica

Autor: Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)

Tohtoročná jar bola veľmi daždivá. Takmer celý máj sa pracovné skupiny pre vytrvalý dážď nedostali na svoje pracoviská. Začiatkom júna prišlo upozornenie SHMÚ o možných povodniach. A predpoveď sa stala skutočnosťou. Po vytrvalom daždi sa v noci z 3. na 4. júna 2010 zdvihli hladiny potokov do nevídaných rozmerov. V skorých ranných hodinách sa Ľubický potok a jeho bočné

Ľavá dolina - zával vytvoril jazero


prítoky vyliali z korýt a začali dielo skazy. V horných častiach tokov to boli upchaté priepusty, vymyté cesty a postrhávané mosty. Vodný živel ukázal svoju silu v lesnej škôlke v Zaľubici a na budove lesnej správy. Jarné výsevy buka a borovice boli zničené, tienidlá s nánosmi bahna nakopené na budove lesnej správy, suterén budovy so skladmi, archívom a kotolňou úplne zaplavené. Zmes dokumentov, materiálu a nábytku sa plávala na hladine vo výške stropu. Cesty a mosty boli postrhávané, akoby boli z papiera. Stĺpy elektrického vedenia podmyté a zvalené, plynové

potrubia odkryté. Časť štátnej cesty do Kežmarku bola strhnutá a tak sme ostali „odrezaní“ v lesnej správe v Ľubici. V popoludňajších hodinách voda opadla a okamžite sme začali so zisťovaním škôd a stavom dostupnosti lesných ciest.

Tvrdá realita Takmer žiadna dolina nebola zjazdná. Už v sobotu ráno sme nasadili vlastné stavebné mechanizmy a provizórne sme začali sprejazdňovať jednotlivé lesné cesty. Vyčerpali sme vodu zo suterénu lesnej správy a vybrali veci, o ktorých sa dalo predpokladať, že sa ešte dajú použiť. Po porade vedúcich lesných správ v OZ Kežmarok sme zosumarizovali škody a rozdelili si podľa priorít vlastné stroje, ku ktorým začali pribúdať prostriedky z iných OZ a neskôr aj cudzie. Začalo sa obdobie prác od skorého rána do neskorého večera. Nielen počas pracovných dní, ale aj cez víkend. Boli zničené, alebo poškodené mosty aj na štátnych úsekoch ciest. V Zaľubici bola namiesto poškodeného mosta položená vojenská mostová konštrukcia. Odvoz dreva odberateľom sa výrazne predĺžil a skomplikoval. Situácia sa stabilizovala takmer po mesiaci, aj keď práce na odstraňovaní povodňových škôd sa zďaleka neskončili. Chcel by som sa touto cestou poďakovať všetkým pracovníkom Lesnej správy Ľubica za pracovné nasadenie, ústretovosť, disciplínu a obetavosť, ktoré prejavili pri prácach na odstraňovaní povodňových škôd. •

5

LesnÍctvo

Poďakovanie všetkým...

autor: Ing. Pavol Tomala, vedúci Lesnej správy Tichý Potok, OZ Kežmarok (text, foto)

Levočské pohorie je za posledné roky ťažko skúšané rozmarmi počasia ako veterná kalamita v roku 2004. V tomto roku ju po veľmi silných dažďoch, vymenili povodne. Dňa 4.6.2010 v skorých ranných hodinách po niekoľkodňovom silnom daždi v Odštepnom závode Kežmarok stúp-

Kamenica nad Cirochou, Správu lesov Pliešovce, aj na Vojenské lesy a statky ČR, divíziu Plumlov a iné subjekty, aby nám prišli pomôcť pri odstraňovaní povodňových škôd. Buldozéry, nákladné vozidlá, bagre, traktory a ďalšia technika nastúpili do dvoch dní aj s posádkami a ihneď začali s odstraňovaním škôd. Na Lesnú správu Tichý Potok nastúpila skupina z odštepného závodu Kame-

Vodu, vodu... Autor: František Špirko, technik LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)

„ Vodu, vodu, nechcem ja ju....“, spieva sa v jednej ľudovej pesničke. Prečo niekto nechce vodu som videl až 4.6.2010. Celý máj pršalo. Jún začal tak isto. Tretieho júna večer začal pršať hustý dážď, ktorý vydržal až do rána. Ráno už bol Ľubický potok vyliaty. V areáli správy bola voda vo výške asi sedemdesiat centimetrov. Pivnica LS bola celá zaliata. Semenište, ktoré sa nachádza vedľa lesnej správy bolo celé pod vodou. Čo všetko voda spôsobila sa ukázalo keď opadla. Celý tohtoročný výsev buka a časť borovice boli zanesené nánosom blata. Tienidlá, ktoré zakrývali záhony boli na jednej kope pred garážami. Ani včasné postreky proti plesni nezachránili tohtoročné výsevy buka a časť borovice, ktorá bola pod vodou. Ostali len tohtoročné výsevy smreka a minuloročné výsevy, ktoré voda zaliala len čiastočne. •

6

Správni chlapi.

li hladiny malých potôčikov, rieky Torysa, potoka Jakubianka a Ľubického potoka na takú úroveň, že sa vyliali. Následkom toho sa v určitých úsekoch povymývali (pretrhli) odvozné cesty, boli zaplavené budovy aj lesné škôlky, postrhávané mostové telesá, upchaté priepusty, zosuvy pôdy a pod. Samozrejme že všetka dostupná technika aj ľudia počas dažďov pracovali, ale to na tento vodný živel nestačilo. Po opadnutí hladín tokov sme si na operatívnej porade určili priority, ktoré musíme urobiť, aby nebol narušený chod odštepného závodu. Bolo nám jasné, že s našou technikou to v krátkom čase nezvládneme, tak sme sa museli obrátiť na odštepný závod

nica nad Cirochou, a to František Roško (UDS), Ján Andrejco (buldozér), Vincent Kepič (Man), Jozef Dudič (Tatra), Marian Beľančin (Tatra) . Hneď bolo vidieť, že východniarska nátura sa v nich nezaprie a pracovali od skorých ranných hodín do neskorých večerov. Splnenie úloh, ktoré dostali, im nerobilo žiadne problémy. Touto cestou by som chcel týmto chlapom, ale aj všetkým ostatným pracovníkom, ktorí sa podieľali na odstraňovaní povodňových škôd, aj v iných lesných správach, poďakovať. Zároveň nám všetkým želám, aby nás také živelné pohromy obchádzali. ĎAKUJEME • vojenské le sy 3/2010

Lesníctvo

VO VVP JAVORINA DOSTAL LYKOŽRÚT ČERVENÚ

Autor: Eduard Kriššák, samostatný referent oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok

„Územie mimoriadne ohrozené podkôrnym hmyzom“ rozhodnutie vydané Vojenským lesným úradom Bratislava, na základe neúmerného nárastu kôrovcovej kalamity, ktorá vznikala následne po vetrovej kalamite, a ktorá neustále pribúda. Táto kalamita ale vznikala aj pre nespracovanie veternej kalamity v niektorých územiach, kde nám bránili vykonávať akúkoľvek ťažbovú činnosť rôzne subjekty. Či už to boli obce, alebo rôzne združenia z dôvodov neukončených reštitučných nárokov. Tento stav sa odzrkadľuje v množstve napadnutej hmoty v ucelených častiach. Príkladom je časť v katastrálnom území Jakubany, alebo Šambron, kde už je možné – po vzájomnej dohode - riadne hospodáriť. O posúdenie daného stavu sme požiadali LOS Banská Štiavnica. Bol vypracovaný posudok a stanovené termíny, najvhodnejšie koncentrácie chemickej látky pre jednotlivé postreky na základe vývoja, resp. vývojového štádia podkôrneho hmyzu. Nasledovalo zhodnotenie leteckého postreku a určenie ďalších termínov pre postrek druhej generácie.


Postrek drevnej hmoty sa vykonáva ako preventívny – na drevnú hmotu predovšetkým po veternej kalamite, ale aj vyrúbanej porastovej steny, ktorá je veľmi atraktívna pre lykožrúta smrekového /Ips typhografus/ a asanačný – na už napadnutú drevnú hmotu podkôrnym hmyzom

a zvyškov po spracovaní kalamity. Podľa výskumov LOS preventívny postrek má najväčší účinok zo všetkých druhov postrekov. Letecký postrek sme vykonávali dávkou 100 L/ha, prostriedkom Vaztac 10E – helikoptérou, ktorá na jeden let dokáže ošetriť plochu piatich hektárov. V hodnotení leteckého postreku LOS Banská Štiavnica, je konštatované, že ošetrená hmota v najviac ohrozených lokalitách javí znaky len slabého napadnutia podkôrnym hmyzom, ktorý je v danej oblasti kalamitne premnožený. Taktiež z dlhodobého hľadiska lesní hospodári evidujú v ošetrených porastoch podstatne nižšie odchyty podkôrneho hmyzu vo feromónových lapačoch, ako v porastoch neošetrených. Chcel by som poznamenať, že dostať početnosť lykožrúta pod kritické hodnoty sa nám síce aj vďaka postrekom darí, a s určitosťou možno konštatovať, že sme oddialili a spomalili hynutie smrečín. Je to však boj dlhý a záchrana smrečín v ošetrených lokalitách ostáva naďalej otázna. • 7

LesnÍctvo

Vojenské lesy a eurofondy

Ing. Richard Hájek, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky, [email protected] Ing. Katarína Lacová, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky, [email protected] (autor fotografíí) Navážka ílovitej zeminy so zhutnením – Tančibok

Naše projekty Do PRV SR 2007 – 2013 sme sa v roku 2008 zapojili aj my so 4 samostatnými projektami : 1. Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej cesty Gajarská 2. Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej cesty Telefónna 3. Protipožiarna lesná cesta Orlovská 4. Protipožiarna lesná cesta Luteránsky chodník Pri prvých dvoch projektoch išlo o rekonštrukciu jestvujúcich lesných ciest a pri 3. a 4. o novostavby.

Vypracovanie projektu a žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP)

Vstupom do EÚ sa Slovenská republika stala súčasťou jedného veľkého celku s presne stanoveným systémom finančného kolobehu a prepracovanej dotačnej politiky. Sem patrí aj Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV SR 2007 – 2013) vychádzajúci z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj

vidieka. V rámci PRV SR 2007 – 2013 opatrenia 2.1 – obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení sa o dotácie uchádza aj náš odštepný závod Malacky. Projekty v rámci ktorých sme sa uchádzali a v súčasnosti sa aj uchádzame o podporu sú zamerané na protipožiarne opatrenia – rekonštrukcia a výstavba protipožiarnych lesných ciest a protipožiarnych nádrží. Vojenský obvod Záhorie, v ktorom hospodári náš odštepný závod, patrí do lesnej oblasti 01 A Borská nížina, ktorú zaraďujeme podľa stupňa ohrozenia požiarmi do kategórie A – Lesy s vysokým stupňom ohrozenia požiarom.

Ako prvý krok k vypracovaniu projektu je kvalitná príprava projektovej dokumentácie. Tá sa začína už geodetickými prácami na zameranie polohopisu a výškopisu a vytýčením trasy v teréne. Po vypracovaní projektovej dokumentácie je ďalším krokom u novostavieb získanie právoplatného stavebného povolenia (pri rekonštrukciách ohlásenie stavebných úprav), ako aj získanie stanovísk dotknutých orgánov a organizácií. Dôležite sú aj podporné stanoviská okolitých obcí a organizácií ochrany prírody. Potom sme mohli v spolupráci s NLC vo Zvolene začať vypracovávať ŽoFNP z Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, ktorá sa predkladá Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Po vyhodnotení projektov PPA a ich schválení sa

Výstavba výpustného objektu Tančibok

Priepusť – Lieskovská cesta

Výrub drevín na trase – Lieskovská cesta

Úvod Spôsob a možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

8


Lesníctvo Rozhŕňanie kameňa – Lieskovská cesta

Natiahnutý asfaltový kryt – Lieskovská cesta

úspešne odsúhlasené PPA a bola podpísaná Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V súčasnosti je realizácia všetkých 3 projektov tesne pred dokončením, pričom ukončenie posledného projektu rekonštrukcie hrádze sa predpokladá v polovici septembra. Následne bude požiadané o kolaudáciu stavby a bude podaná žiadosť o platbu.

Záver podpíše s PPA Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Nevýhodou spôsobu financovania v rámci PRV SR 2007 2013 je, že najskôr musíte zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo v plnom rozsahu a až potom môžete požiadať o preplatenie prác. To znamená mať dostatočný obnos finančných prostriedkov, čo pri menších žiadateľoch o podporu predstavuje dosť veľký problém. Samotné vybudované cesty spĺňajú vysoké požiadavky na presun ťažkých požiarnych mechanizmov, čo je v našich borovicových lesoch nevyhnutnosťou. Vďaka vybudovaniu týchto prístupových ciest sa znižuje požiarne riziko a zvyšuje sa možnosť rýchleho nasadenia požiarnych jednotiek do lesných porastov.

Realizácia diela Prvou stavebnou činnosťou v rámci projektov je odlesnenie trasy novobudovanej cesty, vykonávané na základe povolenia Vojenského lesného úradu MOSR a v zmysle stanoviska orgánu životného prostredia v čase mimo hniezdenia vtáctva a migrácie žiab. Následne nastupujú samotné stavbárske práce – vytrhanie koreňov a pňov, zhrnutie a vyrovnanie pláne, navážka kameňa v jednotlivých vrstvách a frakciách, ktorá je priebežne zhutňovaná. Po vyvezení podložných kamenných vrstiev sa tieto prelejú asfaltovým živičným postrekom, na ktorý sa už naťahuje asfaltový koberec. Po natiahnutí asfaltu sa dosypú krajnice kameňom, zhutnia sa a dokončia priekopy. V miestach, kde si to terén vyžaduje a pri napojení na štátne cesty, sú osadené rúrové priepusty s vymurovanými čelami, podľa návrhu projektanta. Zároveň je potrebné lesné cesty označiť dopravnými značkami, obmedzujúcimi rýchlosť, zákazu vjazdu, stop – pri vychádzaní na hlavné cesty. Na záver je potrebné každú cestu označiť informačnými tabuľami o financovaní stavby zo zdrojov EÚ podľa presne špecifikovanej predlohy. vojenské le sy 3/2010

Projekty v štádiu realizácie V roku 2009 sme sa opätovne uchádzali o dotácie v rámci PRV SR 2007 – 2013. Na rozdiel od predchádzajúcej výzvy mohli VLM SR – š. p. Pliešovce podať len jednu žiadosť, v rámci ktorej pripravil o.z. Malacky 3 projekty. Dva projekty sa týkajú rekonštrukcie protipožiarnych lesných ciest a jeden bol rekonštrukcia hrádze protipožiarnej nádržky. Projekty boli

Na záver možno konštatovať, že práca na príprave projektu, aj samotnom projekte je časovo veľmi náročná, aj vzhľadom na byrokraciu a nespočetné množstvo príloh a stanovísk k ŽoNFP. Konečný výsledok je však určite pozitívny, keďže takto boli zrealizované projekty, ktoré by sme bez finančného príspevku určite nemohli v takom rozsahu zvládnuť. •

Technické parametre stavieb 2008 : Názov stavby

katastrálne územie

šírka

dĺžka

krajnice

priekopy

kryt cesty

Protipožiarna lesná cesta Luteránsky chodník

Nivky, Červený kríž

3m

3 481,61 m

0,5 m

po oboch stranách

ASB

Protipožiarna lesná cesta Orlovská

Riadok

3m

4 260,17 m

0,5 m

po oboch stranách

ASB

Protipožiarna lesná cesta Telefónna

Záhorie

3m

7 383,49 m

0,5 m

po oboch stranách

ASB

Protipožiarna lesná cesta Gajarská

Riadok

3m

4 590,60 m

0,5 m

po oboch stranách

ASB

SPOLU:

19 715,87 m

Technické parametre stavieb 2009 - 2010: Názov stavby

katastrálne územie

šírka

dĺžka

krajnice

priekopy

kryt cesty

Protipožiarna lesná cesta Vlčie jamy

Obora

3,5 m

1964 m

0,75 m

po oboch stranách

ASB

Protipožiarna lesná cesta Lieskovská

Záhorie, Šranek

3,5 m

7 096,95 m

0,75 m

po oboch stranách

ASB

SPOLU: Rekonštrukcia hrádze protipožiarnej nádržky Tančibok

9 060,95 m

Hrádza sa skladá zo 4 samostatných objektov: SO 01 – Rekonštrukcia hrádze SO 02 – Výpustný objekt SO 03 – Bezpečnostný prepad SO 04 – Likvidácia pôvodnej hrádze - zátopové územie 3,31 ha ( dĺžka 780 m, 15 – 80 m) objem nádrže – 43 234 m3. - dĺžka hrádze – 80 m - max. výška hrádze – 4,5 m

9


zaradenie poľovných revírov do kvalitatívnych tried

Autor: Ing. Vladimír Ziman, vedúci oddelenia lesnej výroby GR Pliešovce (text), Jozef Vitkovič (foto)

VLM SR Š.P. PLIEŠOVCE POĽOVNÍCKY OBHOSPODARUJÚ CELKOM ŠESŤ POĽOVNÝCH REVÍROV A ŠESŤ SAMOSTATNÝCH ZVERNÍC, V KTORÝCH SA CHOVÁ A LOVÍ ZVER JELENIA, SRNČIA, DANIELIA, MUFLÓNIA A DIVIAČIA. Poľovné revíry i zvernice sú zaradené v rámci SR podľa vyhlášky MP SR č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve, do troch srnčích a troch jeleních poľovných oblastí. Poľovný revír “Záhorie“ S I. – Záhorie, plus tri samostatné zvernice, poľovný revír “Turecký vrch“ S II. – Malé Karpaty, poľovný revír “Javorie“ S VII –Zvolen, plus jedna samostatná zvernica, poľovný revír “Rovná Dolina“ J XI – Vtáčnik, poľovný revír “Javorina“ J XVIII – Levočské pohorie, poľovný revír “ VLM SR Kamenica nad Cirochou“ J XX – Vihorlat, plus dve samostatné zvernice. Vo všetkých poľovných revíroch je vykonané ich zaradenie do kvalitatívnych tried a určené sú normované kmeňové stavy poľovnej zveri podľa vyhlášky č. 91/1997 Z. z., v samostatných zverniciach sú normované stavy zveri určené podľa projektu zvernice. Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., v § 80, ods. 7) určuje OLÚ prehodnotiť zaradenie poľovných revírov do kvalitatívnych tried do 31. 12. 2010.Táto úloha sa dotýka aj poľovných revírov v správe a užívaní VLM SR š. p. Pliešovce. Jej cieľom je určiť nové normované kmeňové stavy jednotlivých druhov poľovnej zveri podľa poľovných revírov, určiť koeficient očakávaného prírastku zveri a súhrnne zaradiť poľovný revír do kvalitatívnej triedy, eventuálne do kvalitatívnych tried podľa druhov poľovnej zveri. Nové kvalitatívne triedy poľovného revíru budú v roku 2011 a v ďalších rokoch, podkladom pre určenie výšky nájomného za poľovné pozemky iných vlastníkov, ak sa 10

takéto nachádzajú v revíroch VLM SR š. p. Postup zaradenia poľovných revírov do kvalitatívnych tried (bonitácia poľovných revírov) je podrobne rozobratý a vysvetlený v prílohe č. 3 k vyhláške č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve. V princípe ide o zistenie výmery skupín lesných typov a ich zaradenie do kvalitatívnych tried podľa druhov poľovnej zveri. Výpočtom a porovnaním zisteného priemerného počtu zveri s tabuľkovými normovanými kmeňovými stavmi zveri sa zistí, do ktorej kvalitatívnej triedy bude príslušný poľovný revír zaradený. Súčasná vyhláška v porovnaní

s predchádzajúcou vyhláškou č. 91/1997 Z. z., v jeleních poľovných oblastiach, neumožňuje chovať srnčiu zver na úkor jelenej zveri tak, ako to bolo v predošlej vyhláške. Dnes sa tá istá plocha v jelenej

oblasti, posudzuje pre srnčiu zver, bez zníženia normovaných kmeňových stavov jelenej zveri, ak sa v revíri nachádzajú vhodné skupiny lesných typov pre srnčiu zver. Podobná situácia je aj v srnčích poľovných oblastiach. Pokiaľ v minulosti podľa vyhlášky č. 91/2007 Z. z., sa tu jelenia zver chovala na úkor srnčej zveri ( maximálne 40 % z normovaných kmeňových stavov srnčej zveri), dnes sa v srnčej oblasti, tak isto plocha môže bonitovať aj pre jeleniu zver, bez zníženia normovaného stavu srnčej zveri, pokiaľ sú tu skupiny lesných typov vhodné pre jeleniu zver. Pričom sa vypočítané normované kmeňové stavy jelenej zveri znížia o 30 – 60 %. Výsledkom novej bonitácie poľovných revírov bude pravdepodobne čiastočné zvýšenie (cca 20 %) normovaných kmeňových stavov poľovnej zveri, najmä jej hlavného druhu v poľovnom revíri, ale k zvýšeniu normovaných kmeňových stavov zveri dôjde aj pri vedľajšom druhu poľovnej zveri. Určené nové normované kmeňové stavy poľovnej zveri budú mať vplyv na dodržanie zásad poľovníckeho obhospodarovania revírov, v zmysle zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.. Preto je potrebná úzka spolupráca a účasť lesníckej prevádzky pri príprave novej bonitácie poľovných revírov. Predovšetkým sa jedná o čo najpresnejšie určenie výmery jednotlivých skupín lesných typov, ktorých údaje sú obsiahnuté vo všeobecných častiach lesných hospodárskych plánov a podrobne aj pri jednotlivých JPRL . Taktiež pôjde o objektívne posúdenie miestnych podmienok a skutočností potrebných k poľovníckej bonitácii revíru, ktoré najlepšie poznajú miestni správcovia poľovného revíru a s ktorých účasťou na príprave novej bonitácie poľovných revírov počítame. • vojenské le sy 3/2010


Chov diviakov v obore

Autor: Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica n/Cir. [email protected]

V roku 2001 bola rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zriadená rezervácia diviačej zveri v Lesnej správe Jovsa s celkovou výmerou 168,37 ha. Účelom zriadenia rezervácie bolo vytvoriť lepšie podmienky na ochranu a obhospodarovanie diviačej zveri a následne zlepšiť rentabilitu chovu a lovu. Za necelých 10 rokov nám pribudli skúsenosti s osobitným prístupom starostlivosti o diviakov v rezervácii, nakoľko správanie sa zveri v uzavretom priestore je dosť odlišné od správania sa zveri vo voľnej prírode. Pre trvalé zabezpečenie rovnomerných prírastkov početnosti je podľa našich skúseností najdôležitejšie dodržať nasledovné:

1.) Zamedziť kanibalizmu dodávaním dostatočného množstva živočíšnej zložky potravy. 2.) Udržať optimálnu pohlavnú štruktúru, nepripustiť premnoženie starých kancov. 3.) Pravidelne občerstvovať krv vpúšťaním jedincov odchytených vo voľnej prírode – obmedzovať vplyv incestu. 4.) Dôsledne odčervovať celú populáciu pred vrhom mláďat a tesne po vrhu. 5.) Zabezpečiť pravidelné a dostatočné množstvo jadrového krmiva zodpovedajúceho počtu jedincov v rezervácii.

Nedodržanie čo len jedného bodu môže mať pre stavy zveri v rezervácii neblahé následky. Nedodržanie prvého, alebo druhého bodu môže spôsobiť pokles prírastku v dôsledku nárastu kanibalizmu vojenské le sy 3/2010

na nulu. Zamedziť kanibalizmu bolo vždy problematické, pretože presun a kŕmenie živočíšnou potravou podlieha prísnym veterinárnym predpisom. Posledné 2 roky sa nám darí zabezpečovať so súhlasom okresnej veterinárnej správy syr z mliekarne Zempmilk. Tento syr je dodávaný viac menej pravidelne a ročne je ho aj niekoľko desiatok ton. Udržať optimálnu pohlavnú štruktúru v prospech samičej populácie sa dá urobiť len cielenou selekciou pri odstrele, alebo odchytom a odčlenením kancov. Selekcia pri odstrele je problematickejšia, nakoľko staré jedince sú najopatrnejšie a preto ich lov je najmenej úspešný. Tento rok sme začali s odchytom tohtoročného prírastku a následným odčlenením kančekov do samostatnej časti rezervácie. Po farebnom odlíšení značkami umiestnenými v ušiach diviakov, budeme v budúcnosti pri love presne vedieť vek týchto budúcich veľkých kancov. Početnosť diviakov na LS Jovsa sa javí tohto roku ako veľmi uspokojivá aj v rezervácií aj vo voľnej prírode. Naznačuje to aj výsledok odchytu, ktorý každoročne robíme vo voľnom revíri s cieľom občerstvenia krvi v rezervácií diviačej zveri. Za jeden týždeň sa nám podarilo odchytiť 32 diviakov, ktoré boli po pohlavnej selekcii a následnom označení vpustené do

oplotku. Tento odchyt je nevyhnutný pre zamedzenie nežiaducich následkov incestu, ktorý je príčinou stagnácie nárastu početnosti aj zhoršenia zdravotného stavu v uzavretých chovoch zveri. Odčervovanie diviakov je pravidelné a je nutné robiť ho v dvoch fázach, aby boli zasiahnuté všetky vývinové štádia parazitov. Krmivo je najlepšie suché a kvalitné. Pre diviačatá musí byť podávané v krmelcoch určených len pre ne a musí byť šrotované. Vďaka dobrým vzťahom s okolitými poľnohospodárskymi firmami sa nám darí zháňať krmivo lacné a kvalitné. Starať sa o diviačiu zver v oplotených revíroch je mimoriadne náročné. Diviaky po určitom čase strácajú plachosť a sú agresívnejšie, ako vo voľnej prírode. Ich snaha dostať sa von je síce časom menej citeľná, ale zo všetkej zveri stále najväčšia. Každodenná kontrola stavu oplotenia je preto samozrejmosťou. Verím, že nás kroky, ktoré robíme, a ktoré sú podkuté 10 ročnou skúsenosťou s chovom diviakov nesklamú a do budúcna zabezpečíme pre našich hostí atraktívny lov kvalitných diviakov, ktorý nám prinesie nielen finančnú prosperitu, ale aj dobré meno Vojenským lesom. • 11


MOJE STRETNUTIA S VLKMI Autor: Slavomír Kocik, lesník LS Kamienka, [email protected], OZ Kamenica nad Cirochou

Stretnúť sa alebo poľovať na vlkov v našich končinách Vihorlatských vrchov je viac menej vecou šťastia. Asi sa toho poľovníckeho šťastia v ostatnom čase na mňa nalepilo trochu viacej... Úplne všedným pracovným dňom bol aj dvadsiaty december 2009, keď som po pracovnej dobe ostal v lese a šiel si na Malý Peňažník sadnúť na posed a čakať, či sa neukáže k večeru nejaký diviak. Len čo som si na posede stihol vybaliť veci, ktoré som si ešte ráno nachystal, zbadal som v diaľke pohyb. Po cestičke smerom ku mne miernym poklusom išiel do hrdzava vyfarbený

vlk. Na okraji lúky zastal a po výstrele som počul už iba silné zakňučanie. Ostal v ohni. To druhé stretnutie malo dlhšiu predohru. Po tom ako som zistil, že pri uhynutom jeleňovi bolo sedem vlkov a ani sa ho nedotkli, tak mi to nedalo. Večer už som sedel na posede v lokalite Kamenná. Pri mrazivej a jasnej januárovej oblohe som vymrzol dve noci a nič. Tretiu noc bola zmena počasia, mráz ustúpil a začalo husto snežiť. To mi dávalo väčšiu nádej. Tridsiateho januára 2010 o ôsmej hodine večer som sa dočkal. Prikrádal sa okrajom lesa ako tieň a v prostriedku lúky zatočil smerom k jeleňovi a začal ho trhať. • Neskrátený článok a ďaľšie fotografie nájdete na stránke www.vlm.sk

jarná virémia Časté ochorenie kaprov

autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR (text, foto)

Zdravý ako ryba, túto vetu určite pozná každý, ale pravda o zdravotnom stave rýb voľne žijúcich v našich revíroch je prozaickejšia. Vo vode sa úspešne šíria rôzne zárodky infekcií. Aj keď ryby majú imunitný systém, niekedy sa po prezimovaní vyskytne u kaprov jarná virémia. Ryby sú poikilotermné (studenokrvné) živočíchy, ktorých teplota tela je približne rovnaká alebo mierne vyššia ako teplota vody v ktorej žijú. To znamená, že od teploty vody závisia všetky ich životné prejavy. Pre prezimovanie kaprov v rybníkoch je ideálne, keď je

v rybníku miesto, kde teplota vody dosahuje počas celej zimy teplotu 4o C. Pri tejto teplote nie je pohybová aktivita rýb, neprijímajú potravu a spotreba zásobných tukov je optimálna. Vo vodnej nádrži sa počas zimnej stagnácie teplota vody okolo 4o C sústreďuje na dne (má najväčšiu hustotu). V dostatočne hlbokej nádrži sa preto teplota vody, aj po pokrytí hladiny ľadom, udrží v najhlbšom mieste na požadovanej úrovni a ryby prezimujú v poriadku. Príliš plytké nádrže sú pre lovné revíry nevhodné, lebo voda v nich často poklesne o 2o C. Ryby síce prežijú, ale spotrebujú všetky tukové zásoby a z hľadiska energetickej potreby začnú odbúravať svalovinu. To sa prejaví silným oslabením organizmu a následnou vnímavosťou

voči rôznym ochoreniam, hlavne jarnej virémii. Kolísanie teploty vody je tiež veľkým problémom počas zimovania rýb. Ak teplota vody počas zimovania kolíše výdaj energie sa zväčšuje, čím dochádza k znižovaniu tukových zásob až na minimum a stav rýb po zimovaní býva často kritický. Po takomto prezimovaní rýb je nebezpečné to, že okrem extrémnych prípadov nie je na prvý pohľad na rybách vidieť žiadne zmeny. Je o to nepríjemnejšie, keď nastane v jarnom období hromadný úhyn rýb. Najčastejším pôvodcom hromadných úhynov v jarnom období je Rhabdovirus carpio spôsobujúci jarnú virémiu. Tento vírus má optimálne podmienky pre rozmnožovanie pri teplotách od 12o do 17o C, pričom chorobný proces vrcholí až pri 17o C. Na rybách sa prejavuje tak, že napadá vnútorné orgány vrátane krvného systému, na svalovine vidieť malé krvné výrony, ktoré môžu byť aj na koži, žiabrach a plynovom mechúre. Pri jarnej virémii sa zvyčajne pridružujú ďalšie ochorenia, predovšetkým bakteriálneho pôvodu. Ryby strácajú reflexy, často bývajú sústredené pri brehoch a väčšina uhynie. Jedince, ktoré prežijú majú početné medziorgánové zrasty. Problémom pri tomto ochorení je hlavne to, že jarnej virémii nepredchádzajú výrazné príznaky. zdroj: www.sryba.sk Neskrátený článok nájdete na stránke www.vlm.sk

12


aktuality Dňa 25. septembra 2010 sa v Pliešovciach uskutoční 7. ročník Dňa svätého Huberta. Srdečne pozývame.

výstava strojov, nástrojov, zariadení a materiálov pre drevársky a nábytkársky priemysel sa bude konať len jedenkrát za dva roky. Konanie akcie DREVO, realizovanej v každom nepárnom roku, bolo zrušené. Viac informácií získate na www.agrokomplex.sk

sKEAGIS

FORESTPORTAL Mnohé informácie o lesoch Slovenska, lesníctve a lesnom hospodárstve nájdete na stránke www.forestportal.sk. Na stránke nájdete odborné rady, ako napríklad prehľad všetkých platných predpisov týkajúcich sa lesného hospodárstva ale aj poľovníctva, správy o dotáciách a podporách a o lesníckej vede a výskume. Informácie o lesníckych inštitúciách, ekonomike a lesníckej politike. Ale nie len to. Stránka sa venuje aj poskytovaniu noviniek o lesníckych akciách a podujatiach, poukazuje na možnosti využívať les na regeneráciu a relax, ale aj ako zdroj poznania mnohých zaujímavostí. Ak budete potrebovať akékoľvek informácie o lese odporúčame túto stránku.


Kalendár podujatí Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene

Dňa 19. augusta 2010 sa uskutočnilo v priestoroch generálneho riaditeľstva VLM SR š. p., školenie k novému Agrárnemu geoinformačnému systému (ďalej SKEAGIS). Pomocou SKEAGIS - u bude v budúcnosti zabezpečené dodržiavanie podmienok krížového plnenia, ktorého podmienky je nutné dodržiavať pri poberaní priamych platieb na pôdu.

Náhrady strát v produkcii lesného porastu spôsobených prírodnou katastrofou September 2010 Bioklimatologické dni (medzinárodná konferencia) – Miesto konania: Praha Lesnícke stavby v krajine 2010 (medzinárodná vedecká konferencia) - Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolen) Provenienčný výskum lesných drevín (medzinárodný seminár) - Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolene) Integrovná logistika pri produkcii a využití biomasy (medzinárodná konferencia) Miesto konania: Gabčíkovo

veľtrh

V dňoch 5. až 8. októbra 2010 sa uskutoční na výstavisku Agrokomplex v Nitre 17. medzinárodný drevársky veľtrh spolu s 13. medzinárodnou lesníckou výstavou a 6. ročníkom odbornej výstavy MNS – materiály, novinky a servis pre drevársky a nábytkársky priemysel. Veľtrh predstaví drevo v najširšom ponímaní – od pestovania lesa, ťažby a približovania dreva až po finalizáciu stavebno – stolárskych a nábytkárskych výrobkov. Novinkou je tá skutočnosť, že

I. skupinu aktivít 13. september 2010 a pre II. skupinu aktivít 30. september 2010. Viac sa dozviete na stránke www.opzp.sk

V januári tohto roku vstúpil do platnosti Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 666/2004 Z. z. Zákon okrem iného upravuje oblasti zaoberajúca sa živelnými udalosťami a pohromami. S týmto zákonom úzko súvisí aj zákon č. 267/2010 Z. z. o dotácii na kompenzáciu strát spôsobených prírodnou katastrofou, ktorý je účinný od 15. júna 2010 a podľa ktorého je možné uplatňovať si tiež náhradu straty v produkcii lesného porastu, lesnej škôlky alebo v chove rýb. Ďalšou možnosťou ako získavať prostriedky vynaložené na ochranu pred povodňami je kohézny fond a štátny rozpočet resp., Operačný program Životné prostredie, Prioritná os 2. Avšak je potrebné poponáhľať sa, pretože dátum uzavretia výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na ochranu pred povodňami je pre

Október 2010 Vplyv vetrovej kalamity na vývoj lesných ekosystémov v Tatrách (seminár) - Miesto konania: Tatranská Lomnica Pokroky techniky 2010 – prezentácia TST Rakúsko í spojená s praktickými ukážkami) Miesto konania: SBM Banská Štiavnica Aktuálne problémy lesníckeho mapovania (medzinárodné sympózium) - Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolene) November 2010 LMP Kolokvium 2010 – supravodiče a ich aplikácia v LMP (odborný seminár) - Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolene) Financovanie 2010 Lesy – Drevo (medzinárodná vedecká konferencia) - Termín konania: 25. november 2010, Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolene) Viac na www.tuzvo.sk 13

od spoločných koreňov

14


od spoloČných koReňov seRiál

PRedstaVUJeme diVíZiU HORní Planá

autor: Ing. Terézia Filipová, technik Správy lesov Pliešovce, zdroj: informačné materiály VLS ČR, š. p

v pRedchádzajúcom Čísle sme vám poskytli infoRmácie o divízii hoŘovice. dnes kRátko, ale dúfame, že zaujímavo, pRiblížime divíziu hoRní planá... Počátky vzniku divize VLS ČR, s. p. Horní Planá můžeme položit současně se vznikem VVP Boletice, tzn. do roku 1946. Tehdy byla zřízena lesní správa Chvalšiny, organizačně začleněná pod VLS Hořovice. V roce 1947 bylo zřízeno ředitelství v Horní Plané. Rozmach nastal po roce 1950, kdy došlo k rozšíření o celé území VVP Boletice. Tehdy byly zřízeny lesní správy Polná, Uhlíkov, Arnoštov a Křišťanov, které vlastně jen převzaly organizační strukturu schwarzenberských lesů. V roce 1951 došlo z podnětu „Státních lesů k převzetí jejich Těžebního podniku Horní Planá a převážné části „Pěstebního podniku Český Krumlov“ v pohraniční části. VLS ČR, s. p. byly ustanoveny na základě rozkazu ministra národní obrany č. 0114, ze dne 20. prosince 1952. Od „Státních lesů“ byly převzaty lesní správy Nová Pec, Plešný, Stožec,

Území, na kterém hospodaří VLS ČR, s. p. se nachází převážně ve vojenském újezdu Boletice, dále jsou zde odloučené části sdružené pod lesní správou Nová Pec – Dražice, Bechyně, Homole a Vimperk. Celkem je obhospodařováno 16 748 ha lesa. Z hlediska geomorfologického se území vojenského újezdu rozkládá v šumavské soustavě, v oblasti Šumavské hornatiny. Území leží na rozhraní Želnavské hornatiny a Českokrumlovské vrchoviny. Nejnižším místem je oblast Boletického potoka v místě, kde opouští vojenský újezd – 565 m n. m. Nejvyšším bodem je vrchol Lysé ve výšce 1 228,3 m n. m. Celé území představuje v rámci České

republiky ojedinělý komplex s výjimečnými přírodními podmínkami. Na části je vyhlášena CHKO Šumava, území náleží do NATURY 2000, je zde národní přírodní památka Blanice s výskytem perlorodky říční. Zcela zásadním zásahem do organizační struktury bylo předání lesů a dalších objektů Správě národního parku Šumava v roce 1993 – jednalo se cca o 10 000 ha lesa (lesní správy Stožec, Plešný a části LS Nová Pec). V současné době jsou pod ředitelstvím Horní Planá se sídlem v Horní Plané začleněny LS Arnoštov, Chvalšiny, Horní Planá, Nová Pec a Správa služeb. •

Vlhká louka. (foto eva Pláničková)

olšina

Račín

Nové údolí a Bližší Lhota. Na území vojenského újezdu Boletice hospodářily včetně zemědělských pozemků. Na sklonku padesátých let došlo k převzetí pozemků v okolí Dražic, dále lesnických úseků Vimperk a Homole. Rozsáhlou akcí bylo odlesňování zátopového území vodní nádrže Lipno o výměře 500 ha v letech 1955 – 1958. Celkem bylo vytěženo 70 000 m³ dřevní hmoty. Území je postihováno dosti často sněhovými a větrnými kalamitami – např. v r. 2007 orkánem Kyrill padlo 700 tis. m³ dřevní hmoty. jaro na Šumavě (foto Ing. jiří Flíček) VOJENSKÉ LE SY 3/2010

15

históRia

sRdečne Vás POZýVame! na JUBileJný 20. ROčník dní sV. HUBeRta Marian Číž

Radi by sme sRdeČne pozvali všetkých pRiateľov poľovníctva a pRíRody do aReálu svÄtoantonského kaštieľa na jubilejný – 20. RoČník celoslovenských poľovníckych slávností dní sv. hubeRta. okRem osvedČených akcií v Rámci osláv pRipRavili oRganizátoRi i nieČo nové a zaujímavé. Predovšetkým pozývame všetkých poľovníkov na výstavu „Unikátne svetové a slovenské trofeje“, ktorá bude nainštalovaná v nových priestoroch barokovej sýpky. V tejto budove, kde bude v budúcnosti nová poľovnícka expozícia, začíname už v piatok 3. septembra s odborným seminárom „20 rokov Dní Sv. Huberta“ a 4. IX. (v sobotu) tu otvoríme priestor, ktorý bude slúžiť ako Sieň slávy slovenského poľovníctva. V roku 90. výročia organizovaného poľovníctva budú ako prvé významné osoby uvedení v sieni Dr. Jan Červíček – zakladateľ a prvý predseda Loveckého ochranného spolku pre Slovensko a Koloman Slimák – nestor slovenskej poľovníckej kynológie. K tomuto významnému výročiu bude pripravený i úvodný bod programu na nádvorí – pásmo „V službách prírode“, v ktorom práve Dr. Červíček (prirodzene v zastúpení) zhodnotí činnosť slovenských poľovníkov za 90 rokov. V pásme uvedieme aj zástavu a hymnu Slovenskej poľovníckej komory a Klub slovenských poľovníčok. Predstavíme sokoliarstvo ako svetové kultúrne dedičstvo aj slovenské poľovnícke plemená psov. Okrem výstavy unikátnych trofejí budú môcť návštevníci uvidieť výstavy „90 rokov organizovaného poľovníctva na Slovensku“, „Poľovníctvo vo výtvarnom prejave“, výstavu víťazných fotografií československej súťaže „Zlatý jelen Slávy Štochla“ a výstavu atraktívnych poľovníckych trofejí (penisové kostičky a iné zaujímavosti). Prirodzene nebudú chýbať osvedčené podujatia akými sú svätohubertovská omša, súťaže 16

vábičov Hubertlov-Halali, ocenenia významných poľovníkov rezortnými vyznamenaniami i medailami Sv. Huberta SPZ, ukážky sokoliarstva, kynológie, atraktívny rybolov, poznávacie súťaže pre deti, módna prehliadka, vystúpenia tanečných i hudobných súborov, ukážky prác remeselníkov, zábavný program,...atď. Každý platiaci návštevník dostane so vstupenkou i pamätnú mincu. Okrem hlavných organizátorov Slovenského poľovníckeho zväzu, Múzea vo Sv. Antone a firmy Šomek z Bratislavy, pomáhajú jubilejný ročník spoluorganizovať i Vojenské lesy a majetky SR a Lesy Slovenskej republiky, š.p. VLM SR sú už viac rokov nenahraditeľným partnerom nášho múzea a i touto formou ďakujeme za podporu a spoluprácu.

HUBeRtOVská kVaPka kRVi Bude to prvýkrát, keď budú mať možnosť návštevníci osláv darovať krv. Veríme, že naši poľovníci využijú túto možnosť a dokážu, že vedia pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Darovanie krvi bude v parku v sobotu dopoludnia a každý kto krv daruje dostane vstupenku na prehliadku múzea, ktorú bude môcť potom využiť v priebehu roka. Veríme, že prijmete naše pozvanie a prídete zažiť do areálu svätoantonského kaštieľa pekný prvý septembrový víkend. Úprimne sa tešíme na Vašu návštevu. •

VOJENSKÉ LE SY 3/2010

história

Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik Pliešovce

(od lesnej správy cez podnik až po generálne riaditeľstvo VLM SR) - 2. časť autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR

Začiatky podniku a jeho rozvoj v rokoch 1952 – 1970 Začiatky novovytvoreného podniku boli veľmi ťažké. Podnik začal pracovať bez akýchkoľvek mechanizačných prostriedkov (vlastnil 1 nákladné auto, 2 kolesové lesné traktory a 1 osobné auto). Ekonomicky podnik pôsobil len z prídelových fondov, ktoré dostal na druhý polrok 1952 z PR Malacky a pre roky 1953 a 1954 z prostriedkov hlavnej správy VLS Praha. Podnik bol bez vlastného bytového fondu a výrobných objektov. Delimitované mechanizačné prostriedky od sesterských podnikov VLM boli veľmi opotrebované a časté poruchy bolo potrebné odstraňovať v súkromných autodielňach. Aj napriek týmto ťažkostiam podnik splnil v roku 1953 všetky plánované úlohy. K prvému rozšíreniu došlo k 1.1.1955, keď boli prevzaté hospodárske celky od štátnych lesov, lesnej správy Antol, a to: Pliešovce, Sása, Zaježová. Z týchto celkov bola vytvorená lesná správa Pliešovce a jej vedúcim sa stal Ján Matlák. V tom istom roku bola tiež vytvorená dopravno–mechanizačná správa. Viedol ju Vladimír Búzik. Od štátnych lesov Mošovce prevzal podnik v oblasti Sklené hospodárske celky: LO Rovná Hora, LO Langrund, LO Kunešov, Sočovské Háje a za vedúceho bol vymenovaný Róbert Thonhauser. Ďalej boli prevzaté poľnohospodárske celky Lažteky, Podjavorie a oblasť Vidov Vrch zo strany obce Senohrad (Šimákov Laz, Klinkov Laz.) Z týchto celkov bola vytvorená Poľnohospodárska správa Lašťoky s vedúcim Júliusom Ďuríčkom neskôr bol vedúci Ján Dobronivský a po ňom v roku 1966 nastúpil za správcu Ján Šlahor. Koncom roku 1955 bola vytvorená stavebná správa Pliešovce a od štátnych lesov Modrý Kameň bol prevzatý celok Horné vojenské le sy 3/2010

Strháre, ktorý bol pričlenený k lesnej správe Lešť. Po prevzatí nových celkov bolo nutné urobiť prerozdelenie pôdy do jednotlivých kategórií. Kategorizácia sa začala koncom roku 1955 s pomocou pracovníkov Ústavu hospodárskej úpravy lesov VLM – Stavotax Praha. K 31.12.1955 mal podnik asi 580 zamestnancov, z toho 64 technicko-hospodárskych pracovníkov. Keďže podnik nemal vlastné byty, tak sa v roku 1954 začalo s výstavbou 8 bytových jednotiek v Pliešovciach. Do užívania boli odovzdané v marci 1955. Na služobnej ceste pri tragickom železničnom nešťastí zahynul 8.8.1956 náčelník podniku kpt. Miloslav Balažic. Do funkcie riaditeľa bol menovaný kpt. Ing. Ernest

Pápay, ktorý dovtedy zastával funkciu hlavného inžiniera podniku. Rok 1956 bol rokom konsolidácie podniku, začalo sa s výstavbou administratívnej budovy podnikového riaditeľstva (PR) VLM a troch štvorbytoviek, ktoré boli odovzdané koncom roku 1957( slúžia svojmu účelu dodnes). V roku 1957, 24. júna, vznikla v lesných porastoch veľká veterná kalamita v rozsahu 110 000 m3 . V lesnej správe Lešť, bolo zničených 82% porastov. Likvidácia kalamity trvala až do konca roku 1959, veľkú pomoc poskytli aj sesterské podniky VLM. Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru z tohto obdobia, tak podnik riadil tieto správy: lesné správy Pliešovce, Lešť a Sklené, poľnohospodárske správy Riečky a Lažteky, stavebná správa Pliešovce, DMS Pliešovce

(terajšia časť prístavba v zadnom dvore GR) s počtom THP 86, z toho na riaditeľstve 39 zamestnancov. Na PR VLM boli vytvorené útvary: lesnej výroby, poľnohospdárskej výroby, plánovania, ekonomiky práce a normovania, odbytu a zásobovania, mzdová učtáreň, sekretariát. Dňom 31.12.1958 nastali v podniku personálne zmeny na poste riaditeľa a vedúcich odborných útvarov. Riaditeľ podniku kpt. Ing. Ernest Pápay bol preložený za riaditeľa sesterského podniku do Malaciek a do funkcie riaditeľa v Pliešovciach bol vymenovaný dňom 1.1. 1959 pplk. Jozef Naništa. V roku 1962 bola daná do prevádzky novovybudovaná STAS Pliešovce a neskôr aj LS Pliešovce. Za jej vedúceho bol vymenovaný Vladimír Búzik. Poľnohospodárska správa Vidov Vrch bola vytvorená v roku 1963 so správcom Jurajom Malatincom. V tomto období pôsobili na území VVP Lešť a jeho bezprostrednom okolí tri poľnohospodárske správy, a to už spomínaná správa Vidov Vrch, potom poľnohospodárska správa Riečky s vedúcim Ing. Milanom Škerlem a od roku 1960 s vedúcim Imrichom Micháčom a poľnohospodárska správa Lašťoky s vedúcim Júliusom Ďuríčkom. Postupne boli dobudovávané hospodárske dvory, a to Kamenný Vrch dobudovaný v hodnote 5,3 mil. Kčs v roku 1966, Vidov Vrch aj s príslušnými bytovými jednotkami v celkovej hodnote 9,4 mil. Kčs v roku 1967, Podjavorie v celkovej hodnote 5,3 mil. Kčs v roku 1965. V roku 1973 boli odovzdané nové priestory DMS Pliešovce v celkovej hodnote 5,17 mil. Kčs, ktorej správcom bol Štefan Vajda. Podnik sa stále intenzívnejšie začal zaoberať rozvojom poľnohospodárskej výroby, najmä v rekultivačných a asanačných prácach. Likvidovala sa aj kliešťová kalamita v oblasti Lešť a Turie Pole. • Neskrátený článok nájdete na stránke www.vlm.sk

17

kynológia

Jazvečík

Autor: Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Mikulášov, OZ Malacky (text), foto: Mgr. Dana Šubertová, Ing. Zuzana Balandová Použitá literatúra: A. Bakoš, Poľovné plemená psov

MALÝ TELOM, VEĽKÝ DUCHOM, TAKÝ JE JAZVEČÍK. PATRÍ MEDZI NAJSTARŠIE A NAJUSTÁLENEJŠIE POĽOVNÉ PLEMENÁ. UŽ 2000 ROKOV PRED NAŠIM LETOPOČTOM V EGYPTE SÚ KRESBY NA NÁHROBNÝCH KAMEŇOCH OZNAČENÉ NÁZVOM „TEKEL“, KTORÉ NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ JAZVEČÍKA A JEHO SÚČASNÉ POMENOVANIE (TECKEL, DACHSEL, DÄXER, DACHSHUND). Cieľavedomý chov jazvečíkov, tak ako aj ostatných poľovných plemien sa datuje od druhej polovice 19. storočia, keď sa zaviedli preukazy pôvodu. V roku 1888 bol v Berlíne založený „ Deutsche

Teckelklub“ (Nemecký klub jazvečíkov), v roku 1891 sa konali veľké výstavy, napr. v Amsterdame so 17 jazvečíkmi a v Berlíne s 300 jazvečíkmi.

Jazvečíky rozdeľujeme podľa osrstenia na hladkosrsté, dlhosrsté a hrubosrsté. Každý variant sa vyskytuje v troch veľkostiach, a to normálny, trpasličí a králičí. Pre zaradenie do jednotlivých veľkostí je rozhodujúci obvod hrudníka – králičí do 30 cm, trpasličí od 30 do 35 cm a normálny nad 35 cm.Najstarší z nich je hladkosrstý jazvečík, ktorý je základom pre dlhosrstého – vznikol krížením so španielmi, ako aj hrubosrstého – vznikol krížením s teriérmi. Jazvečíky tvoria samostatnú skupinu FCI č. IV, ktorá je najmenej početná zo všetkých skupín FCI, ozývajú sa v zahraničí hlasy za jej zrušenie, ale dúfame, že sa to nestane.

Pre všetky jazvečíky platí štandard FCI č. 148: Nízka, podlhovastá, ale pevná a dobre osvalená postava s krátkymi končatinami, smelé a vyzývavé držanie hlavy, inteligentný výzor. Hlava je suchá, podlhovastá. Plocho klenuté temeno, 18

pevne napäté pysky, v papuli siahajúcej až za oči má silný chrup. Stredne veľké oči sú tmavo červenohnedé alebo červenohnedé. Krk je dostatočne dlhý, svalnatý, suchý, voľne vysoko nesený. Chrbát je rovný, hrudník oválny a zo strany priestorný. Prípustná farba je: Jednofarebné – červená, červenožltá, žltá s prímesou čiernej. U hrubosrstých tmavá alebo svetlá diviačia, suché lístie. Dvojfarebné - čierna alebo hnedá s pálením. Škvrnité (tigrované, pásikavé). Inak sfarbené všetky doposiaľ nespomenuté farby. Veľkosť je u králičích do 3,5 kg, u trpasličích 4 kg a u normálnych do 9 kg. Veľkosť a tvar tela predurčuje jazvečíka v prvom rade na prácu pod zemou, tomu je prispôsobená aj jeho povaha – odvaha, ostrosť, nebojácnosť. Tieto vlastnosti pri výcviku prevyšujú niekedy nad poslušnosťou, čo je dané tým, že keď pracuje v brlohu je odkázaný sám na seba a nemôže čakať pomoc od svojho pána. V súčasnosti sa však jazvečík používa hlavne na prácu na povrchu – dohľadávanie, durenie. Prekážka pre neho môže byť len vysoká snehová pokrývka, ale v klimatických podmienkach Záhoria to nebýva problém. Najlepšie sa jazvečíkom pracuje vo dvojici alebo ešte lepšie vojenské le sy 3/2010

kynológia štyroch hodín.

v trojici, kde si vedia pomáhať a dopĺňať sa navzájom. Podmienkou je, aby táto skupina bola dobre zohratá a navzájom na seba zvyknutá. Jazvečíky sú medzi poľovníkmi veľmi obľúbené pre svoje poľovnícke vlastnosti, čo potvrdzuje aj fakt, že klub chovateľov jazvečíkov patrí medzi najpočetnejšie kluby.

•

Môj prvý jazvečík Jeden príbeh ako spomienka na môjho prvého jazvečíka, ktorý sa volal EDY z Gútovej Lúky. Prvého mája v roku 1996 som bol s priateľom Mariánom ráno na posliedke v revíri nad dedinou Pernek. Kamarát postrelil lanštiaka a pustil sa do dohľadávky so svojim slovenským kopovom, asi po 800 metroch sa farba stratila a pes stratil aj stopu. Prišiel za mnou a išli sme znovu na nástrel s mojím Edym. Tak isto sme prišli na miesto, kde končila farba. Keďže tam bol veľmi hustý porast s černičím, tak sme sa dohodli, že psov vypustíme na voľno. Psíky zmizli a my sme čakali čo bude nasledovať. Mariánov kopov sa vrátil asi po pol hodine, ale Edyho nebolo. Čakali sme asi hodinu a kamarát sa pobral domov. Ja som začal s autom Edyho hľadať po okolitých dolinách. Okolo desiatej som

to vzdal a pobral som sa domov. Na kraji dediny býva priateľ Janko, poľovník zo susedného združenia, u ktorého som sa zastavil, aby som ho porosil o pomoc pri hľadaní psa. Janko ma prekvapil slovami „Veď tu kúsok za záhradou šteká nejaký pes už tri hodiny na jednom mieste, už som Ti chcel volať, lebo je to ešte vo vašom

Toto prastaré plemeno je jedno z najustálenejších a podľa staroegyptských kresieb aj jedno z najstarších poľovných plemien. Autor: Miroslav Bariak, Modrý Kameň

Prvé historické pramene, ktoré opisujú už podobu súčasného jazvečíka sú spred 2000 rokov, z čias Xenofonta a Arriana. Pôvod súčasnej formy jazvečíka sa odvodzuje od nízkonohých duričov. Prvé historické pramene o jazvečíkoch v Európe, ktoré pochádzajú zo 16. stor., nachádzame na území Nemecka. Jazvečíky používali už v tom čase pri poľovaní na zajace, líšky, vydry. Jazvečík si aj do dnešných dní uchoval svojich priaznivcov, nadšencov, obdivovateľov a chovateľov. Jazvečíky sú druhou veľkou podskupinou brlohárov, ktoré rozoznávame podľa osrstenia na jazvečíky: krátkosrstné, hrubosrsté a dlhosrsté. Podľa veľkosti typ: normálny, trpasličí, králičí. Všetky tieto varianty v súčasnosti predstavujú 9 samostatných plemien, ktoré sa presne odlišújú od osrstenia a hmotnosti.


Tieto rozdielne varianty jazvečíkov vznikli na základe požiadaviek praxe a to najmä v súvislosti s veľkosťou prírodných brlohov. Pre mnohostrannú poľovnú upotrebiteľnosť jazvečíka sa s obľubou chovali a chovajú vo väčšine poľovníckych a lesníckych rodín, ale pre jeho milotu sa

revíri.“ Nemeškali sme, zobral som pušku, Janko syna a išli sme za hlasom. V húštine prepletenej plamienkom, na strmom svahu, som sa konečne dostal k Edymu, ktorý hlásil postreleného lanštiaka a podarilo sa mi ho dostreliť. Edy za lanštiakom prešiel tri doliny a vzdialenosť zhruba dva kilometre a od nasadenia na stopu prešlo vyše

okruh jeho majiteľov znásobil a znásobí. Jeho povahové a najmä poľovné vlastnosti mu zabezpečujú stále sympatie. Jazvečík je veľmi vynaliezavý a mnohí hovoria, že je veľký chytrák. Veď akoby inakšie obstál v súbojoch pod zemou s oveľa silnejšími súpermi. K tomuto všetkému treba dodať, že jazvečíky sú veľmi inteligentné, učenlivé a všestranné, rodinné a poľovné psy, vynikajúci sprievodcovia a spoločníci. Niekedy sú im pripisované aj nie pekné vlastnosti ako neposlušnosť, faloš a neznášanlivosť voči deťom. Nič z toho však nie je pravda! Jedinou príčinou údajných typických „jazvečíkovských“ vlastností sú chyby vo výchove. V rodine, kde sa nevytvorí pevný, hodnostný rebríček sa jazvečík môže snažiť o presadenie akoby vodcu svorky. Keďže sa osobne venujem chovu aj týchto poľovných psov môžem s určitosťou zaručiť predchádzajúce slová a bol by som veľmi rád, aby štekot jazvečíka patril ku každej rodine lesníka, ale i poľovníka. Štandard tohto plemena je evidovaný pod čislom 148b zo dňa 27.6.1964, patrí do skupiny 4, krajina pôvodu: Nemecko. •

19

strelectvo

Guľovnica SIG SAUER 202 HIGHLAND

Pripravil: Ing. Ľubomír Mesároš

Nemecká firma Sauer je známa svojim inovačným potenciálom nielen v oblasti krátkych, ale aj dlhých ručných palných zbraní, osobitne pre poľovníkov. Medzi veľmi obľúbene patrí aj séria S 202jok. Základom ich jedinečnosti je absolútna zameniteľnosť súčiastok, takže poľovník si môže svoju zbraň doslova vytvoriť podľa vlastných predstáv, kombináciou z 23 hlavní, 40 pažieb, 3 spúšťových mechanizmov, 3 zásobníkov a 3 druhov mieridiel. My sme si odskúšali odľahčenú guľovnicu Sig Sauer 202 Highland. Ide skutočne o ďalšiu precízne spracovanú a konštrukčne dotiahnutú poľovnú zbraň. Prívlastok Highland v doslovnom preklade znamená Vysočina a táto puška svojou minimálnou hmotnosťou 2700 g potvrdzuje, že patrí v rebríčku poľovníckych zbraní veľmi vysoko. Pre porovnanie Sauer 202 Highland v kalibri 7x64, ktorý sme mali k dispozícii, je ľahší ako ktorákoľvek malokalibrovka z ČZ Uherský Brod. Prispieva k tomu puzdro záveru z ľahkej zliatiny, odľahčená hlaveň a záver, dvojdielna pažba, samostatné predpažbie a hlavisko. Na slovenský trh ju okrem iných dováža aj bratislavská firma Puškárstvo Hermes, ktorej majiteľ nám ju zapožičal na krátky test. Sig Sauer 202 Highland je iba 1025 mm dlhá, veľmi mobilná a maximálne variabilná zbraň, ktorá sa z hľadiska použitia hodí na rôzne druhy zveri, vzhľadom na výmenu hlavne v desiatich rôznych kalibroch, od .223 Remingtonu až po 8x57 IS.

20

Stačí si kúpiť jednu zbraň a k nej dokupovať iba hlavne. Samotný mechanizmus výmeny hlavne je trochu zložitejší, ale dokonalý a pevný. Hlaveň sa vkladá do prednej časti puzdra záveru, v ktorom sa fixuje troma imbusovými skrutkami, ktoré stiahnu hlaveň v puzdre. Zospodu sa zaaretuje páčkou, ktorej vrchná časť zapadne do drážky, na spodnej, kónusovej časti hlavne. Aby bola hlaveň pri výmene správne nasadená, je najjednoduchšie zasunúť záver do puzdra a uzamknúť ho v hlavni. Do spomínanej aretačnej páčky sa zatiahne skrutka, ktorá drží celé predpažbie, prístupná je cez otvor v nose predpažbia. Hlaveň je voľne uložená, má dĺžku 510 mm a je vyrobená zo špeciálnej ocele v Kruppových závodoch. Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky so stúpaním 150 mm. Pozdĺžnym vonkajším drážkovaním získava hlaveň na pevnosti v nosnej časti, čo v podstate znižuje jej kmitanie a umožňuje lepšie chladenie pri opakovanej streľbe. Oba tieto faktory prispievajú k vyššej presnosti guľovnice. Mohutné zakončenie ústia hlavne má oblúkovitý tvar, čím chráni vývrt a hlaveň pred mechanickým poškodením. V prednej časti je hlaveň rozšírená do kužeľa, v ktorom sú kónusové vybrania. Do nich zapadajú dva páry po troch ozuboch tela záveru. Samotný systém zamykania do hlavne je vlastný firme Sauer. Telo záveru je odľahčené viacerými pozdĺžnymi drážkami a ukončené vybratím, ktoré lícuje s tvarom ukončenia puzdra záveru pri poistke. V prednej časti sú spomínané dva páry uzamykacích ozubov a na čele záveru vybratie, do ktorého zapadá dno nábojnice, zachytené vyťahovačom. Keď chceme záver vybrať zo zbrane musíme zatlačiť smerom hore malé tlačidlo v ľavej, prednej časti lučíka. Na tele ako aj v puzdre záveru sú vyvŕtané po dva „odfukové“ otvory, aby sa predišlo poškodeniu zbrane

v prípade úniku tlaku výmetových plynov cez nábojovú komoru. Chod záveru bol presný, bez najmenšieho výkyvu, opracovaný s nemeckou precíznosťou. Určite každá zbraň nie je stopercentná a tak jediné čo sa dá označiť za mínus na tejto perfektnej puške, je pomerne dlhý chod záveru pri prebíjaní, celých 10 cm, je to daň za to, že musíme rátať aj s kalibrom 8x57. Na zmiernenie tejto skutočnosti je páka záveru ergonomicky tvarovaná, oblúkovite prehnutá smerom dolu, zvrchu je plochá, zospodu oblá a pri sklopení vyčnieva len minimálne. Pohodlne sa dá s ňou manipulovať aj pri namontovanom väčšom zameriavacom ďalekohľade, ktorý je pre túto zbraň nevyhnutým vybavením. Mechanické mieridlá sú dobre čitateľné, plátkový cieľnik je stranovo nastaviteľný, hranolovitá muška, zvýraznená svetlým kovom, je nastaviteľná výškovo. Na puzdre záveru sú štyri otvory, zablendované skrutkami, do ktorých sa uchytáva montáž optiky. Spúšťový mechanizmus je Technické parametre: Model: SIG SAUER 202 Highland Výrobca: J. P. Sauer & Sohn, Eckernförd, Nemecko Kaliber: 7x64 Dĺžka: 1025 mm Výška: 162 mm Šírka: 52 mm (so sklopenou pákou záveru) Dĺžka hlavne: 510 mm Dĺžka zámernej: 310 mm Odpor spúšte: 2N (16 N bez napináčika) Hmotnosť: 2700 g Kapacita: 3 náboje Cena: 2 700,-eur


strelectvo

Pred jazýčkom spúšte je mechanická poistka, pred zásobníkom tlačidlo jeho vypúšťania

Záver má dva páry po troch uzamykacích ozuboch

Pažba Monte Carlo

Otvor v nose predpažbia po odňatí pútka remeňa umožňuje prístup ku skrutke, ktorá ho drží

Upevnenie hlavne v puzdre tela záveru


vybavený francúzskym napináčikom, vtedy je spúšť veľmi jemná, jej odpor je 2 N a chod milimetrový. Bez použitia napináčika je odpor spúšte 16 N, takmer 5 mm chod a minimálny prepad. Pred jazýčkom spúšte sa nachádza tlačidlo odblokovania bezhlučnej mechanickej poistky, ktorá bráni pohybu jazýčku a záveru. Zbraň zaistíme stlačením valčeka, za skosenou zadnou časťou záveru, smerom dolu. Univerzálny zásobník s gumenou krytkou má v danom kalibri kapacitu 3 náboje. Do zbrane sa vkladá takmer bezhlučne a vďaka pružinke po zatlačení valčeka pred šachtou pohodlne „vyskočí“. Dvojdielna pažba je z kvalitného orechového dreva, ktorého povrchová úprava zodpovedá najnovším technológiám. Veľmi výrazná rybina na predpažbí umožňuje pevné držanie zbrane aj s vlhkými rukami. Hlavisko si zákazník môže vybrať zo širokej ponuky 32 druhov, pre praváka, či ľaváka. Základná dĺžka je 365 mm v rôznych tvaroch, nemeckej, americkej, francúzskej, my sme mali pažbu typu Monte Carlo. Zdrsnenie pištoľovej rukoväti, ergonomické tvarovanie pre dlaň a palec strieľajúcej ruky sú úplnou samozrejmosťou. Zadná časť pažby je uchytená na puzdro záveru imbusovou skrutkou, ku ktorej je prístup cez otvor vo ventilovanej botke. Sauerácke sú aj úchytky na remeň, ktoré sú ľahko odnímateľné, zatlačením kolíčka v ich strede. Plastová čierna povrchová úprava puzdra záveru a lúčika je na hmat veľmi príjemná, nechladivá, hlaveň je černená. Na strelnici sme Sig Sauer 202 Highland 7x64 aj odskúšali, s mechanickými mieridlami na vzdialenosť 60 metrov. Použili sme náboje francúzskeho výrobcu Sauvestre s ekologickou strelou o hmotnosti 9,55 g a Dynamit Nobel RWS z Closteru v New Jersey so strelou ID Classic 11,5 g. Strieľali sme v stoji, na terč sediacej líšky, za zhoršených svetelných podmienok orientačným bodom bol biely fliačik nad prednou nohou. Zbraň na prvé zalícenie sadne do ramena. Zamierenie s touto ľahkou guľovnicou bolo rýchle, mieridlá dobre čitateľné, avšak citeľný spätný náraz, pri danej hmotnosti niet sa čo čudovať. Najlepší priemer trojranovej položky bol len 56 mm, čo považujeme za veľmi dobrý výsledok. S optikou, v tuneli na 100 m a opretou zbraňou sme s francúzskym strelivom dosiahli rozptyl o 32 mm menší. Pri celkovom hodnotení môžeme konštatovať, že ide o veľmi variabilnú a kvalitnú zbraň, precízne spracovanú, s vysokými úžitkovými vlastnosťami, čomu zodpovedá aj cena. •

Poľovné zbrane od našich susedov z Čiech Ľudovít Šurina, lesník LS Mikulášov, OZ Malacky

2. diel - ZKK Medzi ďalšie najbežnejšie guľovnice sa zaraďujú najviac dostupné opakovacie zbrane, ktoré si svojou jednoduchosťou a kvalitou vybojovali popredné miesto medzi poľovníkmi ,,ZG“, ,,ZKK“. Po vojne sa začína pre civilné potreby vyrábať model ZG-47 - známa ,,Galaška“, ktorá je bez napináčika, ale spúšť je na streľbu veľ mi dobre prispôsobená. Ďalší vývoj pokračoval modelmi ZKK. ,,ZKK“ majú francúzsky napináčik, kvalitné spracovanie a preto sú stále v obľube. ZKK 600 - štandardná ráž napr.: 7 x 64, 7,62 x 63 (30-06) ZKK 601 - krátky záver, ráž napr.: 308W ZKK 602 - dlhý záver, tropické ráže. Všetky modely ZKK majú modernizovaný osvedčený „mauserov“ záver. Kto používa ,,ZKK“ má dobrého spoločníka pri love, ktorý ho nesklame.

Nebezpečná Piraňa

Text a foto: Ing. Ľuboš Ivanovčan

S rozširujúcimi sa potrebami vybavenia postupne upúšťame od zaužívanej definície a teda aj vizuálu poľovníckeho noža. Prvoradá je skutočnosť, aby spĺňal najdôležitejšie požiadavky na spracovanie, vyvrhovanie, porciovanie a dorazenie strelenej zveri. Moderné poľovnícke nože vyhovujú aj náročnejším kritériám outdoor. Mladí ľudia uprednostňujú nože s pevnou čepeľou typu bowie, drop-point a skinner. Na Pirane nájdeme z každého druhu niečo. Na malé otestovanie nám nôž poskytol zástupca ruského Kizlyaru pre Slovensko Mychajlo Špiľka zo Šale. Už na prvý pohľad vás zaujme tento nôž z dagestanského Kizlyaru svojím esovitým tvarom a ostrým hrotom, ktorý by sme bez problémov mohli zaradiť aj medzi bojové. Aj keď ide o nôž tvarom málo podobný na piraňu, jeho dravosť a ostrosť zodpovedá tejto nenásytnej rybičke. Celokovový, 45 mm hrubý nôž, dlhý 224 mm, je vyrobený z kvalitnej, najbežnejšie používanej nerezovej ocele, pod ruským označením 65X13. Je legovaná 0,6

21

strelectvo

- 0,7 percenta uhlíka, 12 - 14 percenta chrómu a 0,25 - 0,8 percenta mangánu a kalená na tvrdosť 58 HRC. Od veľmi špicatého hrotu, ktorý zviera 28 stupňový uhol, čepeľ oblúkovito prechádza smerom dolu do šírky 25 mm. Ukončená je 2 cm súmerným rikasom. V prípade Pirane vlastne nahrádza spodnú priečku, čím zlepšuje držanie noža a bráni zošmyknutiu sa prstov na ostrie. Z vrchnej strany je chrbát prehnutý do vnútra a pri hrúbke 45 mm vytvára dostatočnú plochu na pritlačenie palcom v prípade potreby vyvinutia väčšieho tlaku na čepeľ. Ostrie je brúsené pod uhlom 13 stupňov na 1,5 mm fazete, pred rikasom ukončené 7 ostrými zúbkami v dĺžke 2 cm. Na prvý pohľad je zrejmé, že nejde o typický skinner, ale prehnutá čepeľ má skvelé vlastnosti a vedenie rezu. Vzhľadom na to, že je krátka, zvládneme i rýchlu zmenu smeru rezania. K výborným rezným vlastnostiam prispieva aj zúbkované, serrated ostrie. Krájanie je uľahčené nielen geometrickým predĺžením ostria (v závislosti od typu niekedy až o 1/4), ale aj sústredením tlaku do jednotlivých bodov, keď jeho nárast je až desaťnásobný, čím markantne klesajú nároky na silu. Charakteristické, esovité prehnutie čepele smerom dole a chrbta rukoväti hore, vytvára optimálny uhol držania. Nôž má vlastnosti vysokého kuchynského noža, pri krájaní si nedoškriabete hánky prstov a zároveň vám neprekáža žiadna priečka. Rovnako tak dobre sa drží pri okrajovaní, lebo čepeľ sa k základni zužuje. Na manipuláciu si treba zvyknúť, špička je veľmi agresívna, ale zapichuje sa iba tam kam má, znížený chrbát nezasahuje napríklad do vnútornosti a nehrozí ich prerezanie. V prípade „načatia“ zámku ostrý hrot a zúbkovanie urobia svoje bez väčšej námahy. Aj keď sa s nožom nedá moc sekať, vyskúšali sme ho na štiepanie polienok a rezanie dreva. Vzhľadom na svoju šírku 45 mm zniesol aj údery kladivom po chrbte bez najmenšej ujmy. Konštrukcia full-tang prechádza do stopky, tá tvorí rukoväť ukončenú oblúkom, ktorý môžeme použiť na rozbíjanie tvrdých predmetov. Rukoväť je nahusto omotaná kaprónovou (polypropylénovou) šnúrkou, ktorá poskytuje príjemné držanie. Ideálny veľkosťou a hmotnosťou 200 g, je nôž predurčený na dlhodobé nosenie, tomu zodpovedá aj veľmi praktické kožené puzdro. Nôž do puzdra zapadne celou dĺžkou čepele a za naznačenou spodnou priečkou je zabezpečený zapínacím prúžkom. Verím, že Piraňa si svojimi vlastnosťami nájde praktické uplatnenie u nejedného poľovníka. •

22

Strelecké preteky

na odštepnom závode Malacky Autor: Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Mikulášov, OZ Malacky (text), foto: Ing. Štefan Čuvala, vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Malacky

DŇA 11. 6. 2010 SA KONAL STRELECKÝ DEŇ ZAMESTNANCOV VLM SR Š. P. OZ MALACKY. ZA KRÁSNEHO A HORÚCEHO POČASIA SA TU STRETLI PRAKTICKY VŠETCI ZAMESTNANCI OZ. Súťažilo sa v šiestich disciplínach, a to v štyroch guľových (líška, srnec, kamzík a diviak) a v dvoch brokových disciplínach (americký trap a poľovnícky oblúk). Celkom súťažilo 30 strelcov a štyri družstvá (ústredie OZ a tri lesné správy). Výsledky v súťaži jednotlivcov: 1. miesto, Ing. Juraj Piecka, OZ Malacky 2. miesto, Radovan Popovič, LS Mikulášov 3. miesto, Ing. Ivan Schlosser, LS Mikulášov Výsledky v súťaži družstiev boli nasledovné: 1. miesto, Ing. Juraj Piecka, Ing. Štefan Čuvala, Ing. Jozef Bittara, OZ Malacky 2. miesto, Ing. Ivan Schlosser, Radovan Popovič, Ján Kráľovič, LS Mikulášov 3. miesto, Ing.Peter Bartošek, Róbert Maráček, Peter Suchovský, LS Riadok Súťažili aj naše kolegyne v malokalibrovkovom štvorboji a vôbec sa nemuseli hanbiť za svoje výsledky. Spolu súťažilo osem žien. Ich umiestnenie bolo nasledovné: 1. miesto, Valika Dvorská, OZ Malacky 2. miesto, Anička Žilavá, OZ Malacky 3. miesto, Janka Piteková, OZ Malacky Víťazi boli odmenení pohármi, diplomami a vecnými cenami a všetci zúčastnení výborným guľášom, pečenými rybami a chladeným pivom.

DŇA 24. 6. 2010 SME SA OPÄŤ STRETLI NA STRELNICI V MALACKÁCH, TENTO KRÁT AJ S HOSŤAMI Z OSTATNÝCH ORGANIZAČNÝCH ZLOŽIEK VLM, OD ŠTÁTNYCH LESOV, VLS Z ČIECH A INÝCH HOSTÍ. DOVEDNA SÚŤAŽILO JEDENÁSŤ DRUŽSTIEV. 1. miesto, Radovan Popovič, OZ Malacky, VLM SR, š. p. 2. miesto, Josef Semerád, divize Karlove Vary, VLS, s. p. 3. miesto, Ing. Zdeněk Macháček, divize Karlove Vary ,VLS, s. p. Výsledky v súťaži družstiev boli nasledovné: 1. miesto, Ing. Petr Skočdopole, Ing. Zdeněk Macháček, Josef Semerád, divize Karlove Vary VLS 2. miesto, Ing. Juraj Piecka, Radovan Popovič a Ing. Ivan Schlosser, OZ Malacky, VLM SR, š. p. 3. miesto, Miroslav Kopiar, Ivan Oslej a Ing. Michal Schlosser, OPK Malacky Aj v tento deň súťažili aj naše „krajšie polovičky“. Ich umiestnenie bolo nasledovné: 1. miesto, Lucka Ďurčová, OPK Malacky 2. miesto, Lenka Králová, EKOE 3. miesto, Janka Piteková, OZ Malacky Po ukončení pretekov nasledovala spoločenská časť dňa priateľským posedením spojeným s pálením „Jánskeho ohňa“. • vojenské le sy 3/2010


NAJ HORÁR celoslovenská súťaž lesníkov v odbornosti a zručnosti Autor: Brezáni Ján, vedúci polesia LS Kamienka, [email protected] (text), foto: J. Vitkovič

Dňa 25.6.2010 sa uskutočnil už 6. ročník celoslovenskej súťaže lesníkov „Naj horár“, ktorý sa konal v peknom prostredí Kremnických vrchov na chate Lesák, v rekreačnej oblasti Tajov, neďaleko Banskej Bystrice.

družstiev zo štátnych lesov, vojenských lesov, mestských lesov a vysokoškolského lesného podniku Zvolen. VLM SR š. p. reprezentovalo trojčlenné družstvo v zložení Slavomír Kocik OZ Kamenica n/Cir., Ján Ščavnický OZ Kežmarok, Dušan Žlkovan SL Pliešovce, ktorých sprevádzali Ján Gutten a Ján Brezáni.

Podujatie otvoril generálny riaditeľ š. p. Lesy SR Alojz Riško a riaditeľ lesníckej sekcie na Ministerstve pôdohospodárstva Július Novotný. Súťažilo 32 trojčlenných

Súťažilo sa v piatich disciplínach:


-

meranie, odhad objemu dreva a odhad bodovej hodnoty trofeje srnca a jeleňa,

- -

- -

zostavenie lapača Theyson a určenie požerkov drevokazného hmyzu, zasadenie sadenice jamkovou sadbou a určenie druhu semenáčika alebo semena lesných drevín, prerezanie guľatiny oblúkovou pílkou a streľba zo vzduchovky na cieľ, vyplnenie testu z oblasti BOZP a hod obojstrannou sekerou na cieľ.

Na pravidlá súťaže a celkové hodnotenie dohliadala 30 členná rozhodcovská komisia. V hodnotení družstiev sa na

23


prvom mieste umiestnilo družstvo Lesov SR OZ Vranov nad Topľou, na druhom mieste OZ Rimavská Sobota a na treťom mieste OZ Slovenská Ľupča. Naše družstvo skončilo na 13. mieste. V hodnotení jednotlivcov sa umiestnil na 1. mieste

Richard Jakubička (OZ Rimavská sobota), na 2. mieste Marián Bezeg (OZ Vranov nad Topľou), na 3. mieste Ján Palic (OZ Rimavská Sobota). Náš Jano Ščavnický obstál na peknom šiestom mieste. Akciu podporil svojou účasťou v popoludňajších hodinách aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý víťazné družstvá a jednotlivcov dekoroval. Spestrením celého podujatia boli aj mimosúťažné disciplíny, v ktorých si mohli zmerať schopnosti aj ostatní účastníci. Tu sa súťažilo v sekaní sekerou na presnosť, streľbe zo vzduchovky na cieľ, pití piva na čas ... Dobrú pohodu umocnilo pekné počasie a tak účastníci podujatia „Naj horár“ – súťaže, v ktorej nikto neprehral, si spomienky určite nadlho uchovajú v pamäti. •

Rozlúčka s Ing. Petrom Vasiľom Autor: Igor Pogran, vedúci oddelenia HÚL, OZ Kežmarok

Kniha Kazateľova 3:1-3 Všetko má svoj čas a svoju hodinu, každá vec pod nebom. Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené, čas zabíjaniu a čas hojeniu, ...

Opýtali sme sa zúčastnených 1. Vy ste sa zúčastnili tejto súťaže 1. krát. Ako hodnotíte celkovú organizáciu? Ján Gutten Súťaž „Naj horár 2010“ prebehla na vysokej odbornej a technickej úrovni. Zúčastnil sa aj tím VLM SR š.p. a podľa môjho názoru, jeho výsledky boli veľmi dobré. Súťažiaci prešli jednotlivými disciplínami, ktoré plne využijú v lesníckej praxi. Myslím si, že s organizáciou súťaže ako aj s podmienkami boli všetci súťažiaci spokojní.

2. Aké boli jednotlivé disciplíny a v čom spočívala ich obtiažnosť? Dušan Žlkovan Jednotlivé disciplíny neboli náročné, išlo hlavne o to, aby ich súťažiaci zvládli v čo najkratšom čase a bez chýb. V streľbe bolo ťažké udržať pevnú ruku po prepílení dreva, v teste BOZP bolo dôležité v limite jednej minúty dobre si prečítať zadanie otázok. Pri stĺkaní lapača, odoberaní dreva a vypisovaní dodacieho listu a sadení stromčekov treba mať zase trochu grifu. Semenáčiky, púčiky a semená si stačí trochu zopakovať. Hod sekerou sa mi zdal ťažší. Treba si ho natrénovať, predsa len to človek nerobí bežne. Dobrý odhad bodovej hodnoty trofejí jeleňa a srnca mi priniesla poľovnícka prax.

3. V čom bol tento ročník iný než predchádzajúci? Ján Ščavnický Prvou zmenou bola zmena miesta konania súťaže a to do obce Tajov, v peknom zalesnenom areáli hotela Lesák. Pribudla aj nová disciplína, hod obojstrannou sekerou, na ktorú sme sa nepripravili, lebo takú sekerku doma nemáme. Podstatne sa zmenilo bodovanie jednotlivých disciplín, kde sa najviac bodov dalo vystrieľať v disciplíne streľba na čas. Dúfam, že na budúci rok sa mi podarí ešte zlepšiť a postaviť sa na stupeň víťazov.

4. Ako hodnotíte význam takýchto podujatí ? Ján Brezáni Súťaž Naj horár je podujatím na celoštátnej úrovni. To umožní stretnúť sa ľuďom s rovnakým vzťahom k lesu z celého Slovenska. Stretnú sa tu starí spolužiaci, kolegovia, kamaráti z celého Slovenska a zmerajú si sily v súťažných disciplínach, alebo sa len tak porozprávajú a vymenia si skúsenosti. Patrí to k životu, lebo človek nežije iba z práce. Myslím si, že účastníci takejto akcie o nej budú šíriť iba dobré správy.

24

Vždy keď som čítal tieto biblické verše, povedal som si: „Je to pravda“, každý z nás má vymedzený čas, ktorý prežije tu na Zemi. A rozumel som aj tomu, že každý raz zostarne a musí sa „porúčať“. Keď však odíde z našich radov mladý človek, zrazu neviem čo napísať. Je to o to ťažšie, že odišiel kolega, s ktorým som prežil 4 roky terénnych prác, týždňoviek na chatách našich odštepných závodov, veľa slnečných dní aj dní keď nás búrky a nečas vyhnali z lesa. Dní radostných aj plných pracovných problémov. A pritom všetkom som si uvedomil, že som ho vlastne nepoznal. Peter nastúpil do našej firmy 1. 3. 2005 do LS Podolínec a po niekoľkých postoch sa stal 1. 6. 2006 samostatným referentom na Oddelení HÚL, kde pracoval až do 25. 6. 2010. Ako každý, aj on sa spočiatku oboznamoval s problematikou tvorby LHP. Svoju robotu však robil najlepšie ako vedel a pracovné povinnosti si plnil svedomite. Mal nekonfliktnú povahu a viac počúval ako hovoril. Keď sme 23.6. 2010 v LC Jovsa vojenské le sy 3/2010

spoločenská rubrika oslavovali jeho 40. narodeniny, netušili sme, že je to naše posledné posedenie s ním. Dňa 25.6.2010 poobede si Peter siahol na život. Táto tragická udalosť navždy poznačila jeho rodinu, ale aj Nás najbližších spolupracovníkov. Rozlúčka s Ním bola 29.6.2010 v jeho rodnej obci vo Fijaši. A ako povedal miestny kňaz:“ Nebuďme tými, ktorí vedia rýchlo odsúdiť. Nech je aj táto udalosť pre nás mementom a povzbudením, aby sme aj v tejto náročnej a neľahkej dobe mysleli viacej na druhých a budovali v našich rodinách i pracoviskách prostredie, kde sa budeme cítiť slobodne a dobre. Kto ste Petra poznali ako kolegu, či človeka, spomínajte na Neho v dobrom. •

JEDEN Z NÁS

ZDENĚK BLAHO

Autor: Ing. Peter Bartošek, vedúci LS Riadok, OZ Malacky, [email protected]

Týmto rozhovorom vám chcem predstaviť nášho dlhoročného kolegu a v prvom rade dobrého človeka Zdena Blaha, ktorý už dlhé roky pracuje vo VLM SR, v OZ v Malackách. Tento október oslávi životné jubileum 55 rokov. Kedy si začal pociťovať lásku k prírode, lesu a rozhodol si sa, že chceš byť lesník?

ŽIVOTNÉ JUBILEÁ AUGUST 2010 GAJDOŠOVÁ RUŽENA 55 r., referent LS Pliešovce HELDÁK VLADIMÍR 55 r., lesník LS Tichý potok, OZ Kežmarok

OKTÓBER 2010 BLAHO ZDENĚK 55 r., lesník LS Riadok, OZ Malacky

DECEMBER 2010 KACIANOVÁ VIERA 55 rokov, referent EO, GR Pliešovce ING. DUDA ŠTEFAN 50 r., vedúci LS Jovsa, OZ Kam. nad Cirochou

PRACOVNÉ JUBILEÁ OKTÓBER 2010 GANCARČÍK ĽUBOMÍR 30. výr., robotník LS Ľubica, OZ Kežmarok

NOVEMBER 2010 ANDREJCO JÁN 30. výr., robotník LS Kamienka, OZ Kam. nad Cirochou

Stískal. Popri zvyčajných povinnostiach vedúceho LO som sa intenzívne podieľal aj na plnení plánu odstrelu zveri a sprevádzaní poľovných hostí. Po založení lesnej škôlky v LS Mikulášov som mal určitý čas na starosť jej prevádzku. V LS Mikulášov som pracoval do 1. 3. 2007. Po reorganizácii došlo k zlučovaniu LS zo 6 na 3 a bol som preložený do LS Riadok na pozíciu vedúceho LO Kúdelka, kde pracujem doteraz.vojenské le sy 3/2010

Ako sa Ti pracuje na

Môj vzťah k lesu a prírode sa datuje už od narodenia. Asi mi ho dali do vienka ako sa hovorí sudičky. Narodil som sa totiž na severe Čiech v prekrásnom prostredí Jizerských hôr, kam sa rád doteraz každoročne vraciam. Tento vzťah vo mne ďalej rozvíjali aj rodičia návštevami prírodných krás, či už v Čechách, alebo na Slovensku. Preto som sa rozhodol ísť študovať na lesnícku školu. Po absolvovaní LOU v Modre – Harmónii som pokračoval na LOŠ v Kokave nad Rimavicou.

Po ukončení štúdia na lesníckej škole si hneď nastúpil pracovať k Vojenským lesom? Moje prvé pracovisko po skončení školy bolo v opravárenskej dielni v LZ Bratislava. Odtiaľ som prešiel do LS Čuňovo, kde som pracoval vo funkcii ťažbového majstra. Keďže táto práca nenapĺňala moje predstavy, hľadal som si miesto vedúceho LO. Mal som žiadosť u ŠL v LZ Hronec a u VLM v OZ Malacky. Rozhodol som sa pre VLM, kde som nastúpil do zamestnania 1. 10. 1977.

Aké bolo Tvoje prvé pracovné zaradenie vo Vojenských lesoch? Pridelili ma do LS Mikulášov, LO Biely Kríž. Bol som vtedy ešte mladý s minimálnou praxou v riadení práce v LO. Veľmi mi pomohli starší kolegovia, ale najviac praktických vedomostí mi dal môj prvý vedúci LS Ján

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš kolega a priateľ Ivan Kašiar, nás dňa 13. augusta 2010 náhle opustil vo veku 49 rokov. Tí, čo ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

25


Odborová organizácia

VLM SR, š. p. Pliešovce

Autor: Ing. Ján Machajdík, predseda ZV SOZ zamestnancov obrany, VLM SR, š. p. Pliešovce, [email protected]

Po dohovore s generálnym riaditeľom bude v každom čísle podnikového časopisu aj článok o činnosti odborovej organizácie. V prvom chcem informovať o jej význame a štruktúre. Odborová organizácia je občianskym združením podľa osobitného predpisu. Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom jej príslušného orgánu na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie a kontrolnou činnosťou. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a jej formy sú zakotvené v desiatej časti „Kolektívne pracovnoprávne vzťahy“ Zákonníka práce. Významnou úlohou odborových orgánov je uzatváranie kolektívnych zmlúv so zamestnávateľom, ktoré sú výsledkom kolektívneho vyjednávania v zmysle zákona č. 2/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Snahou odborového orgánu je vždy so zamestnávateľom v kolektívnej zmluve dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových, podmienok zamestnávania a vzťahy medzi zamestnávateľmi

Členovia CPV OZ pri VLM SR, š. p. Pliešovce: Ing. Richard Hájek, predseda ZV o. z. Malacky, ng. Ján Machajdík, predseda ZV za základnú organizáciu tvorenú členmi odborov z generálneho riaditeľstva a zo Správy lesov Pliešovce, Marián Pisarčík, predseda ZV o. z. Kežmarok, Ing. František Pošík, predseda ZV o. z. Kamenica nad Cirochou, Milan Šepela, člen predsedníctva výkonného výboru odborového zväzu z o. z. Kamenica nad Cirochou.

a zamestnancami výhodnejšie, ako upravuje zákonník práce alebo, iný pracovnoprávny predpis. Najväčšou úlohou pre náš celopodnikový výbor (CPV) bola v roku 2007 príprava návrhu novej podnikovej kolektívnej zmluvy, keďže platnosť dovtedajšej sa končila. CPV sa prípravou návrhu novej zmluvy zaoberal na dvojdňovom rokovaní v dňoch 22. až 23. 10. 2007, aby mohol byť dodržaný šesťdesiatdňový termín

predloženia písomného návrhu jednou so zmluvných strán pred skončením platnosti aktuálnej kolektívnej zmluvy. Kolektívne vyjednávanie o našom návrhu bolo 5. 12. 2007 na generálnom riaditeľstve VLM SR, š. p. Pliešovce za prítomnosti generálneho riaditeľa, vedúceho oddelenia lesnej výroby a ekonomického oddelenia Ing. Zimana a Ing. Krpeľana, vedúcej sekretariátu generálneho riaditeľa Ing. Bielikovej a členov CPV SOZ. Po uzavretí kolektívneho vyjednávania, dovolím si povedať k spokojnosti oboch strán, generálny riaditeľ pozval členov CPV OZ na riaditeľskú radu dňa 19. 12. 2007 na slávnostné podpísanie podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2008 až 2012. Pri každej organizačnej zložke VLM SR, š. p. Pliešovce pôsobí samostatná základná odborová organizácia. Odborové organizácie pôsobiace v rezorte Ministerstva obrany SR sú združené v Slovenskom odborovom zväze zamestnancov obrany so sídlom v Trenčíne, ktorý okrem iných úloh vyjednáva a uzatvára kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa so Zamestnávateľským zväzom podnikov armády SR. Táto zmluva je potom základom pre kolektívne vyjednávanie na úrovni aj nášho podniku. •

Poznávací zájazd ZV SOZ do Prahy a na južnú Moravu 14. až 16. 5. 2010

26


lesná pedagogika Prečo?

Prečo vonia ihličnatý les?

obrázok Lesná krajina kreslila Anna Palčinská

Preto, lebo ihličnaté dreviny obsahujú rôzne látky, ktoré sa vyznačujú nápadnou vôňou. Napríklad smrek je spomedzi našich ihličnatých drevín strom, ktorý obsahuje azda najviac živice. To je tá lepkavá biela alebo priezračná hmota, ktorá tak nádherne vonia, ale ani za nič sa nedá odstrániť zo šatstva a z pokožky zíde až po dlhšom čase. Smrek dokonca má vo vnútri dreva viditeľné miesta, kde je živica nahromadená. Volajú sa živičné kanáliky a patria

medzi zjavný znak toho, že v rukách držíme práve smrekové drevo. Na povrchu, teda na kôre živého stromu ju len tak nevidíme. Ak sa tam objaví je znakom toho, že strom bojuje s nejakým poranením. Buď je poranená kôra technicky – napríklad nejakým predmetom, zlomom po účinkoch silného vetra a podobne. Ak strom napadnú biotický škodcovia – myslíme tým hmyz, ako napríklad lykožrúty – strom rovnako použije na svoju obranu živicu. Začne ju roniť vo zvýšenej miere a snaží sa zaliať všetky vyhryzené chodbičky aj s hmyzom. Ak hmyzých škodcov nie je príliš veľa, takýmto spôsobom sa strom dokáže ubrániť. Tento spôsob obrany si ľahko všimnete. Z oválneho asi 3 až 5 milimetrov veľkého otvoru spozorujete tuhnúcu vytekajúcu živicu. Okrem toho, že drevo ihličnatých stromov obsahuje živicu, v ihličí sa nachádzajú silice a éterické oleje. Tieto sa dokonca využívajú na výrobu rôznych prípravkov, parfémov a vonných olejov v kozmetickom priemysle. Aj listnaté stromy majú v dreve rovnakú hmotu, avšak nazýva sa miazga. Funkcie plní rovnako, ale nevonia tak nápadne. Preto, keď vojdete do smrekovej mladiny cítite jej krásnu vôňu, ktorú si nepomýlite so žiadnou inou. lesní pedagógovia

Čo viac viete o lese? Skúste porozmýšľať a doplňte chýbajúce výrazy vo vetách. Pomôže vám šepkár.

Podľa toho, aká drevina (ihličnatá alebo listnatá), v lese prevláda, rozlišujeme lesy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . alebo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ak je zastúpenie drevín približne rovnaké, ide o lesy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Naším najrozšírenejším ihličnatým stromom (pred lykožrútovou kalamitou) bol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . A lesy, v ktorých táto drevina prevažuje sú nazývané ...................... .

Ďalší u nás pomerne rozšírený ihličnan, ktorý obľubuje piesčité pôdy je . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Lesy s prevahou tohto stromu sú nazývané . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Listnatý strom, ktorý je u nás najviac rozšírený sa nazýva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . a lesy s jeho prevahou sú nazývané . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Šepkár: buk lesný, smrek obyčajný, borovica lesná, bory, bučiny, smrečiny, ihličnaté, listnaté, zmiešané


27

PUŠKÁRSTVO HERMES Dovozca zbraní značky Browning a nábojov Winchester pre Slovenskú Republiku

Trnavská cesta 46, 821 02 Bratislava Tel./Fax: 02/44644511, www.hermes.sk Otváracie hodiny: Pondelok – Piatok: 10:00 – 18:00 hod, Sobota: 9:00 – 12:00 hod.

Broková kozlica Browning B525 Heritage Hunter kal.: 12/76, 71cm, INV cena: 6 790 €/ 204 555,54 SKK

Samonabíjacia guľovnica Browning BAR LongTrac Luxe kal.: 9,3x62 cena: 2 280 € / 68 687,28 SKK

Broková kozlica Browning Cynergy Pro Sport kal.: 12/76, 76cm cena: 3 190,00 € / 96 101,94 SKK

Broková kozlica Browning B525 Hunter Classic kal.: 12/76, 71cm cena: 1 830 € / 55 130,58 SKK

Guľovnica Browning Euro-Bolt II Standard kal.: .30-06Spr. cena: 1 319,46 € / 39 750,05 SKK

Samonabíjacia brokovnica Browning Phoenix Topcote kal.: 12/76, 71cm cena: 1 280,95 € / 38 589,90 SKK

Guľovnica Browning X-Bolt Hunter kal.: .308Win., .30-06Spr., 56cm hlaveň cena: 1 090 € / 32 837,34 SKK

september - október - november 2010

Recommend Documents