Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina 4C/73/2011 5111202613 17. 02. 2012 JUDr. Iveta Sýkorová ECLI:SK:OSZA:2012:5111202613.4
Rozhodnutie Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky: U. F., D.. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., C. XXXX/XX, právne zast. spoločnosťou GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti odporcom: 1/ T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., Q. XXXX/X, 2/ L. B., D.. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Ž., Q. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov spoločnosti AXA pojišťovna, a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 28195604, konajúca prostredníctvom svojej pobočky v Slovenskej republike: AXA pojišťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36857521, o zaplatenie 193,25 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 131,79 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 23,42 € sa návrh zamieta. Konanie sa v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 38,04 € zastavuje. Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 560,97 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.2.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 193,25 € a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.10.2010 došlo konaním odporkyne 2/ na Hviezdoslavovej ulici v Žiline k dopravnej nehode. Vodičom motorového vozidla bola odporkyňa 2/, ktorej odporca 1/ ako svojej manželke vypožičal motorové vozidlo. Pri parkovaní motorového vozidla navrhovateľky G. J. EČV: S. otvorila odporkyňa 2/ parkujúca na uvedenej ulici zadné dvere motorového vozidla K. J. EČV: S. a tým poškodila spätné zrkadlo, predné a zadné ľavé dvere motorového vozidla parkujúcej navrhovateľky. Odporca 1/ ako vlastník motorového vozidla bol povinne zmluvne poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spoločnosti AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Kolárska 6, Bratislava, číslo poistky 8329064191. Rozsah a výška škody na motorovom vozidle navrhovateľky bola stanovená spoločnosťou KPMS, s.r.o., autoservis pneuservis KPMS, Žilina, ktorá škodu po oprave motorového vozidla navrhovateľky vyčíslila na sumu 1.244,05 €. Nakoľko navrhovateľa nemohla motorové vozidlo z dôvodu jeho opravy užívať v čase od 2.11.2010 do 12.11.2010, prenajala si v tomto období náhradné motorové vozidlo KIA Ceed od spoločnosti MK Car, s.r.o., ktorá navrhovateľke vyfakturovala za nájom tohto motorového vozidla sumu 380,- €. Celková škoda navrhovateľky tak predstavuje sumu 1.624,05 €. Na základe predložených
faktúr poisťovateľ vydal navrhovateľovi dňa 29.11.2010 oznámenie o poistnom plnení, kde mu priznal sumu 1.430,81 €, ktorá bola poukázaná v zmysle krycieho listu vydaného navrhovateľkou na účet autoservisu KPMS, s.r.o. Rozdiel medzi skutočnou vyčíslenou škodou na motorovom vozidle a výškou poistného plnenia uhradeného navrhovateľke poisťovateľom predstavuje sumu 193,25 €. Poisťovateľ neuhradenie celej sumy odôvodnil vplyvom opravy na technickú hodnotu vozidla (amortizáciou vozidla), nepriznaním niektorých položiek opravy a nákladmi spojenými s užívaním vlastného vozidla. Odporkyňa 2/ s poukazom na ust. § 24 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke svojím zavineným konaním, a to otvorením dverí zaparkovaného vozidla bez toho, aby si overila, či neohrozí iného účastníka cestnej premávky, porušila svoju povinnosť stanovenú v § 24 od. 1 Zákona o cestnej premávke a spôsobila tým navrhovateľke škodu na motorovom vozidle vo výške 193,25 €. Navrhovateľka k návrhu na začatie konania pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil: Zo správy o nehode, č. udalosti: 10.20007.0019345 súd zistil, že k nehode došlo dňa 19.10.2010 o 11:45 hod. na Hviezdoslavovej ul. Žilina, nehoda bola vyšetrovaná políciou. Podľa popisu nehody v správe boli pri parkovaní vozidla B otvorené zadné dvere na vozidle A, a tým bolo poškodené spätné zrkadlo a predné a zadné ľavé dvere na vozidle B. Držiteľom vozidla B G. J., EČV: S. XXX K. je podľa správy o nehode U. ktorá bola i vodičom motorového vozidla v čase nehody. Držiteľom vozidla A K. J., EČV: S.XXXEG je podľa správy o nehode T. B., vodičom v čase nehody bola L. B.Á.. Ako viditeľné poškodenie bolo v správe o nehode konštatované ohnuté pravé zadné dvere na vozidle A a poškodené ľavé predné a zadné dvere, ľavé spätné zrkadlo, kľučka na predných ľavých dverách na vozidle B. Z faktúry vyhotovenej KPMS, s.r.o. dňa 15.11.2010, splatnej dňa 29.11.2010 súd zistil, že odberateľovi U. F. bola fakturovaná oprava poškodeného motorového vozidla G. J., ev. č. S. XXX K. podľa zápisu o poškodení mot. k poistnej udalosti č. 10.2007.0019345.1 v celkovej sume 1.244,05 €. Z faktúry súd zistil, že pod položkou 18, 19 a 20 sú na faktúre uvedené: lakovanie - materiál: materiál konštanta 150, cena za j. bez DPH 0,36, spolu bez DPH 53,55 a materiál: množstvo 140, cena za j. bez DPH 1,33, spolu bez DPH 186,20. Z faktúry vyhotovenej dodávateľom MK CAR, s.r.o. dňa 12.11.2010, splatnej dňa 19.11.2010 súd zistil, že odberateľovi U. F. bola za prenájom vozidla B. K. S. v dňoch od 2.11.2010 do 12.11.2010 vyúčtovaná suma 380,- €. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi MK CAR, s.r.o., autopožičovňou na jednej strane a U. F. na strane druhej súd zistil, že predmetom zmluvy bol nájom vozidla B. K., EČV: S. XXX R. v čase od 2.11.2010 do 12.11.2010. V nájomnej zmluve je uvedený počiatočný stav km 126551 pri zapožičaní a 126679 km pri odovzdaní vozidla.
Z príjmového pokladničného dokladu vyhotoveného dňa 12.11.2010 súd zistil, že spoločnosť MK CAR, s.r.o. prijala od U. F. sumu 380,- € za prenájom K.. - 12.11.2010. Z listu poisťovne AXA zo dňa 29.11.2010 adresovaného U. F. súd zistil, že šetrenie ohľadom poistnej udalosti č. 10.20007.0019345 bolo ukončené a škoda bola vyčíslená tak, že z predloženej faktúry za opravu na sumu 1.244,06 € boli odpočítané nepriznaná položka vo výške 38,04 € a vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla vo výške 131,79 €, skutočná škoda bola vyčíslená v sume 1.074,23 €. Zo sumy 380,- € vyúčtovanej faktúrou za náhradné vozidlo boli odpočítané náklady spojené s užívaním vlastného vozidla vo výške 23,42 €, poistné plnenie k výplate tak predstavuje 356,58 €. Poisťovňa ďalej v liste uvádza, že nepriznané položky zahŕňajú lakovnícky materiál - fakturovanú výšku 150 %, konštantu lakovníckeho materiálu, keďže poisťovňa akceptuje v odôvodnených prípadoch konštantu v maximálnej výške 130 %. Nepriznaná suma 131,79 € predstavuje finančné vyjadrenie náhrady opotrebených dielov za diely nové, použité pri oprave. Za škodu tiež nie je možné považovať náklady
spojené s užívaním vlastného vozidla, teda náklady na náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla a jeho opotrebovanie, tzv. pevné náklady. Z výzvy právneho zástupcu navrhovateľky adresovanej odporcovi 1/ zo dňa 7.1.2011 súd zistil, že odporca 1/ bol vyzvaný na zaplatenie peňažnej čiastky 193,25 € titulom náhrady škody. Z doručenky (č. l. 12 spisu) súd zistil, že odporcovi 1/ bola do vlastných rúk doručená zásielka právneho zástupcu navrhovateľky. Podľa podacieho lístka súd zistil, že právny zástupca navrhovateľky odoslal adresátovi - odporcovi 1/ doporučenú zásielku dňa 7.1.2011. Odporkyňa 2/ bola taktiež vyzvaná predžalobnou výzvou zo dňa 7.1.2011 na zaplatenie peňažnej čiastky 193,25 €, ktorú zásielku odporkyňa 2/ prevzala dňa 10.1.2011. Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 7Ro 23/2011-16 zo dňa 28.februára 2011. Odporcovia 1/ a 2/ listom doručeným súdu dňa 17.3.2011 žiadali súd o splátkový kalendár na zaplatenie sumy 193,25 €, ktorú majú uhradiť pani U. F., pričom táto škoda bola menovanej spôsobená pri dopravnej nehode dňa 19.10.2010. Žiadosť o splátkový kalendár odôvodnili tým, že ich finančná situácia im momentálne nedovoľuje uhradiť spomínanú sumu v hotovosti. Súdu bol následne dňa 23.3.2011 doručený odpor odporcov 1/ a 2/ proti platobnému rozkazu, čím sa platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil podľa § 174 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Odporcovia odôvodnili odpor proti platobnému rozkazu tým, že v čase vzniku škody mali uzatvorenú poistnú zmluvu v poisťovni AXA, ktorá za odporcov navrhovateľke riadne vyplatila skutočnú škodu, pričom v liste poisťovne „Oznámenie o poistnom plnení“, ktorý je priložený k návrhu, poisťovňa oznamuje navrhovateľke, prečo jej vyplatila sumu 1.430,81 € a nie sumu 1.624,05 €. Nepriznané položky predstavujú neprimerané náklady na lakovací materiál, ktorý si autoservis neoprávnene zaúčtoval do faktúry. Odporcom nie je známe, na základe čoho majú platiť navrhovateľke sumu, ktorú si neoprávnene autoservis zaúčtoval a tiež nevedia, prečo by mali platiť amortizáciu. V prípade, ak má navrhovateľka za to, že jej bola neprávom vyplatená nižšia suma, mala sa obrátiť na poisťovňu, ktorá by jej predložila výpočet amortizácie v zmysle platných právnych predpisov. Po informovaní sa v poisťovni ohľadom amortizácie bolo odporcom oznámené, že poisťovne postupujú pri jej výpočte v zmysle § 442 a 443 OZ, judikátu R 27/1977 a vyhlášky MS SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pokiaľ bola suma vyúčtovaná faktúrou za používanie náhradného vozidla v čase opravy vozidla navrhovateľky krátená o sumu 23,42 €, táto suma predstavuje náklady, ktoré by navrhovateľke vznikli, keby používala svoje vlastné vozidlo, zjednodušene povedané tým, že navrhovateľka používala cudzie vozidlo, jej vozidlo sa používaním nezhodnotilo o túto sumu. Odporcovia žiadali v odpore návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť, zároveň navrhli, aby do konania ako vedľajší účastník vstúpil poisťovateľ, ktorý prípadné odôvodnené nároky bude hradiť z uzavretej poistnej zmluvy. K odporu proti platobnému rozkazu odporcovia pripojili prvú stranu poistnej zmluvy pre vozidlá uzatvorenej medzi poisťovňou AXA a poistníkom T. B., predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla K. J., EVČ: S. XXX V.. Navrhovateľ sa prostredníctvo svojho právneho zástupcu vyjadril k odporu odporcov podaním doručeným súdu dňa 9.5.2011, v ktorom uvádza, že nepopiera, že na základe poistného vzťahu odporcov s poisťovňou AXA, poisťovňa, a.s. jej bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 1.430,81 €, autoservisu a prenajímateľovi náhradného vozidla však musela na základe vystavených faktúr zaplatiť sumu o 193,25 € vyššiu, teda vo výške 1.624,05 €. Uvedený rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a reálnou platbou dodávateľom predstavuje sumu, o ktorú sa jej zmenšil majetok napriek tomu, že škodu na svojom motorovom vozidle nespôsobila, a najmä nezavinila. Tvrdenie poisťovateľa a odporcu o tzv. amortizácii vozidla, teda jeho zhodnotení po vykonaní opravy neobstojí, nakoľko po poškodení motorového vozidla dopravnou nehodou a po jeho nevyhnutnej oprave na uvedenie do pôvodného stavu nie je možné hovoriť o zhodnotení, ba práve naopak. Havarované a opravované vozidlo už z logiky veci nemôže byť hodnotnejšie v porovnaní s jeho stavom pred dopravnou nehodou, pričom poukázala na nález Ústavného súdu ČR II., ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008. Na návrhu na začatie konania zotrvala v celom rozsahu.
Spoločnosť AXA pojišťovna, a.s. vstúpila ako vedľajší účastník na strane odporcu do konania, ktorú skutočnosť súdu oznámila podaním doručeným dňa 23.5.2011. K meritu sporu uviedla, že v danom prípade postupovala poisťovňa správne a navrhovateľke bola s poukazom na ust. zák. č. 381/2001 Z.z. a § 420 a nasl. OZ vyplatená skutočná škoda v zmysle uvedených právnych predpisov. Pokiaľ poisťovňa nevyplatila navrhovateľke sumu 131,79 €, teda sumu, ktorá predstavuje vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla, uviedla, že sumu uvedenú na faktúre za opravu motorového vozidla nemožno stotožniť s výškou náhrady skutočnej škody v zmysle § 442 v spojitosti s § 443 OZ, čo by bolo možné iba v prípade, ak by išlo o náhradu škody spôsobenej na novej veci. Pri nových veciach sa prizná náhrada v plnej výške. Škodca nepoškodil teda novú vec, ale vec, ktorá je opotrebovaná a podlieha amortizácii. Poukázal na judikát R 27/1977, podľa ktorého pri škode spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia a keď sa neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných predpisov. Zároveň poukázal na judikát R 25/1990. Pokiaľ poisťovňa nepriznala navrhovateľke sumu 38,04 € zahŕňajúcu lakovnícky materiál, podľa údajov na faktúre sa uvádza konštanta lakovníckeho materiálu 150 %, táto nie je nijako zdôvodnená, ani z poškodenia vozidla nie je zrejmé, prečo by práve v tomto prípade mala byť použitá takáto konštanta. Pri výpočte poistného plnenie postupovala poisťovňa v prospech navrhovateľky a použila konštantu 130 %, pričom v zmysle údajov udávaných výrobcom je postačujúca konštanta 100 %. Pokiaľ poisťovňa z predloženej faktúry za náhradné vozidlo odpočítala náklady 23,42 € spojené s užívaním vlastného vozidla podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, navrhovateľka tým, že používala cudzie vozidlo, jej vozidlo sa používaním nezhodnotilo o túto sumu. Súd vykonal v dňoch 21.10.2011, 13.1.2012 a 17.2.2012 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov 1/ a 2/, výsluchom zástupcu vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených v konaní navrhovateľkou a vedľajším účastníkom a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala v celom rozsahu na návrhu na začatie konania a na svojich písomných vyjadreniach. Odporca 1/ uviedol, že si nie je vedomý porušenia svojej zákonnej povinnosti, v stanovenej lehote nahlásil škodovú udalosť. Uviedol, že po škodovej udalosti navštívili predajňu K., v ktorej svoje auto kúpili a technik, ktorý videl auto odporcov, sa vyjadril, že s prihliadnutím na škodu spôsobenú na aute odporcov nemohla byť škoda spôsobená na aute navrhovateľky v takom rozsahu, ako navrhovateľka tvrdí. Odporkyňa 2/ uviedla, že nerozumie tomu, prečo si navrhovateľka voči odporcom uplatňuje svoj nárok, keďže odporcovia škodovú udalosť v zákonnej lehote poisťovni oznámili a tiež nerozumie tomu, prečo je taká vysoká amortizácia, veď poisťovňa je tu na to, aby to kryla. Odporkyni 2/ je známe, že bol v tomto prípade dodaný nový náhradný diel - dvere, pretože bola vypočítaná vysoká suma za opravu dverí, konkrétne za lakovanie. Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcov zotrvala na svojich doterajších písomných vyjadreniach a uviedla, že poisťovňa postupovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril ďalším písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2011, v ktorom špecifikoval výpočet jednotlivých nepriznaných položiek. Uviedol, že náklady za prenájom náhradného vozidla nie sú nikdy hradené v plnej výške, ale po odčítaní tzv. pevných nákladov, ktoré zodpovedajú predpokladaným nákladom na prevádzku vozidla a ktoré by poškodený vynaložil, keby prevádzkoval svoje vozidlo. Jedná sa teda o náklady, ktoré zahŕňajú amortizáciu vozidla prevádzkou, napr. náklady na prevádzkové náplne a ich výmenu (nie PHM), servisné práce a pod. Tieto náklady sú určené na 1 km vo výške 0,183 € v zmysle zákona č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel a v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Keďže z protokolu o prenájme náhradného vozidla a faktúry za prenájom vyplýva, že poškodená U. najazdila celkom so zapožičaným vozidlom 128 km (počiatočný stav 126551 km pri zapožičaní a 126679 km pri odovzdaní vozidla), poisťovňa vypočítala celkové pevné náklady násobkom 128 km krát 0,183 €/
km = 23,42 €. O túto sumu sa neznehodnotilo vozidlo vo vlastníctve navrhovateľky, keďže navrhovateľka používala cudzie vozidlo. Vedľajší účastník k vyjadreniu pripojil poistnú zmluvu pre vozidlá uzatvorenú dňa 28.1.2010 medzi poisťovňou AXA a poistníkom T. B.Á., predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla K. J., EVČ: S. XXX V. a Správu o nehode, v konaní predloženú aj navrhovateľkou. Na pojednávaní konanom dňa 13.1.2012 bola pripustená zmena návrhu na začatie konania, podľa ktorej sa navrhovateľka voči odporcom domáhala zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 11.1.2011 do zaplatenia. Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril ďalším písomným podaním zo dňa 13.2.2012 (č. l. 129), v ktorom uviedol, že pokiaľ navrhovateľka na pojednávaní spochybnila správnosť kráteného výpočtu 20 % lakovníckej konštanty, vedľajší účastník však tvrdí, že je potrebné brať do úvahy ako východziu hodnotu tzv. materiálovú konštantu (vo faktúre položka č. 19 - 150 % bez DPH 53,55 €) aj materiál (vo faktúre položka č. 20 - 186,20 €), t. j. lakovanie - materiál celkom 53,55 € + 186,20 € = 239,75 € bez DPH, s DPH (19 %) = 285,30 €. Túto hodnotu treba posudzovať ako celkové náklady na lakovací materiál, teda materiál vrátane hodnoty materiálovej konštanty. K výsledku výpočtu nepriznanej čiastky 38,04 € dospel vedľajší účastník nasledovane: 150 % materiálová konštanta - 283,30 € (podľa faktúry), 130 % materiálová konštanta - 247,26 € a rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 38,04 €. Poukázal na vyjadrenie k výpočtu plnenia I.. T. B., vedúceho úseku likvidácie a produktového vývoja vedľajšieho účastníka. Servis KPMS, s.r.o., ktorý faktúru za opravu vozidla vystavil, nepredložil ako prílohu vyhotovenú kalkuláciou nákladov na opravu, a to pravdepodobne zámerne, nakoľko asi nie je držiteľom licencie systému pre výpočet nákladov na opravy havarovaných vozidiel a kalkulácie nákladov na opravu mu asi niekto vyhotovil. Preto sa vedľajší účastník domnieva, že sa nejedná o skutočné náklady na opravu, ktoré servis vynaložil, tieto boli určite nižšie. Štandardne servisy prikladajú k faktúre aj uskutočnený výpočet nákladov zo systému AUDATEX. Podľa názoru vedľajšieho účastníka nie poisťovňa je povinná dokazovať, že 100-%-ná hodnota konštanty lakovacieho materiálu je správna, servis by mal preukázať oprávnenosť účtovaných nákladov navýšením hodnoty konštanty lakovacieho materiálu na 150 %. Poukázala na výpočtový program AUDATEX, ktorý je najpoužívanejším systémom pre výpočet nákladov na opravy havarovaných vozidiel na svete, ktorého výhodou je, že dokáže presnejšie kalkulovať náklady na opravu konkrétneho vozidla, a nie iba fiktívneho typu. Nakoľko sa motorové vozidlá značky G. v Slovenskej republiky nevyrábajú, vyrábajú sa v Nemecku, zabezpečiť vyjadrenie výrobcu značky G. ako listinný dôkaz je obtiažne, z tohto dôvodu oslovil vedľajší účastník autorizovaný servis značky G. o zaslanie vyjadrenia k používaniu lakovníckej konštanty pri vykonávaní opráv motorových vozidiel značky G.. Z vyjadrenia vedúceho úseku likvidácie a produktového vývoja poisťovne AXA zo dňa 24.1.2012 súd zistil, že pri výpočte poistného plnenia vzťahujúceho sa k výške nepriznanej položke lakovacieho materiálu je nutné vychádzať z celkovej hodnoty lakovacieho materiálu vyčísleného v danej faktúre alebo kalkulácii AUDATEX. V tomto konkrétnom prípade tvoria náklady na lakovací materiál čiastky uvedené na faktúre č. 18510 KPMS, s.r.o. na pozíciách 19 a 20, t.j. 285,30 € vrátane DPH, ktorá čiastka zodpovedá použitiu materiálovej konštanty lakovacieho materiálu vo výške 150 %. Hodnota priznaná poisťovňou bola s ohľadom na možné náklady stanovená na 130 %, aj keď bolo možné uplatniť štandardnú hodnotu 100 %. Z vyjadrenia spoločnosti Autotrend Fleet Services, s.r.o. súd zistil, že pri lakovaní vozidla v striebornej metalíze 2AUDI by použili koeficient vo výške 130 %. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2012 právna zástupkyňa navrhovateľky vzala návrh v časti istiny 38,04 € späť s poukazom na nepreukázanie v konaní použitia konštanty 150 % vyúčtovanej Autoservisom, resp. konštanty 130 % priznanej vedľajším účastníkom, a to aj z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko sa jedná o drobný spor a aby v konaní nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom
znalca. Odporcovia 1/ a 2/ a vedľajší účastník so späťvzatím návrhu na začatie konania v tejto časti súhlasili.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa ust. § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak jej to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa ust. § 7 ods. 2 prvej vety zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Podľa ust. § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. 32/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 131,79 eur, návrh v časti o zaplatenie sumy 23,42 eur zamietol a v časti 38,04 eur konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou v tejto časti. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá závažné a dôvodné pochybnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Odporcovia sú v konaní vecne pasívne legitimovaní, čo znamená, že sú nositeľmi tých práv a povinností, o ktoré sa v predmetnom konaní jedná. Odporca 1/ zodpovedá za škodu ako prevádzateľ osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda v zmysle § 427 OZ, ktorá zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Riziko súvisiace s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu táto prevádzka slúži, t.j prevádzateľ. Tejto zodpovednosti sa môže prevádzateľ motorového vozidla zbaviť len v prípade, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Odporkyňa v rade 2/ zodpovedá za vzniknutú škodu ako priamy škodca podľa § 420 ods. 1 OZ. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že konaním odporkyne 2/ došlo na Hviezdoslavovej ulici v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo vo vlastníctve navrhovateľky G. J. EČV: S. XXX K.. Súd mal v konaní preukázané všetky predpoklady vzniku škody, a to porušenie právnej povinnosti odporkyňou 2/ a jej zavinenie, existenciu škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Následne sa súd zaoberal výškou uplatneného nároku na náhradu škody. Navrhovateľka si uplatnila nárok v celkovej výške 193,25 €, ktorá suma pozostávala z nepriznaných súm vedľajším účastníkom vo výške 38,04 €, 131,79 € a 23,42 €. Konanie bolo v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 38,04 € na návrh navrhovateľky zastavené, a to po vykonanom dokazovaní, kedy navrhovateľka prostredníctvo svojej právnej zástupkyne dospela k záveru, že je nehospodárne v tejto časti v konaní pokračovať vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti použitia konštanty 150 % pri položkách č. 19. a 20. uvedených na faktúre servisu KPMS, s.r.o. vo vzťahu k použitiu lakovníckeho materiálu. Súd dospel k záveru, že v tejto časti navrhovateľka zavinila, že konanie muselo byť zastavené, keďže dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť použitia konštanty 150 % bolo na navrhovateľke, ktorá dôkazné bremeno neuniesla a rozhodla sa v tejto časti návrhu na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku nenavrhovať vykonanie ďalších dôkazov. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala voči odporcom zaplatenia sumy 131,79 €, ktorú sumu poisťovňa AXA navrhovateľke nepriznala s poukazom na použitie nových dielov pri oprave motorového vozidla namiesto dielov opotrebovaných, súd dal za pravdu navrhovateľke, ktorá namietala tento postup poisťovne s poukazom na nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008. Vedľajší účastník poukázal na judikát R 25/1990. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.11.1988, 1 Cz 82/88) sa judikát na daný prejednávaný prípad nevzťahuje, pretože nerieši problematiku „zhodnotenia“ vozidla opravou vozidla oproti pôvodnému stavu, pričom s poukazom na predposledný odsek rozsudku „Výši peněžité náhrady, vyjadřující náklady na uvedení do původního stavu, je proto třeba zajistit a stanovit objektivně a nezávisle na nahodilých okolnostech nesouvisejících se škodnou událostí. To je možné jen tehdy, vycházíme-li z ceny opravy, kterou by účtovala v daném místě a čase příslušná opravna. Takové náklady by vynaložil škůdce, pokud by je vlastním přičiněním nesnížil (což je nerozhodné), na uvedení do původního stavu. Jen při uvedeném objektivním způsobu stanovení výše nákladů na opravu a peněžité náhrady škody je tedy důsledně zajištěn určující charakter přednostního způsobu náhrady škody uvedením věci do původního stavu škůdcem“, slúži skôr na podporu tvrdení navrhovateľky, ako tvrdení odporcov a vedľajšieho účastníka.
Pokiaľ vedľajší účastník poukazoval na judikát R 27/1977, podľa ktorého pri škode spôsobenej na starších, už použitých a čiastočne opotrebovaných veciach postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia, a keď sa neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných predpisov (pri ktorom postupe by totiž amortizované veci mohli byť napriek svojej úžitkovej hodnote prakticky bezcenné), súd dospel k záveru, že v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR II. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008 by sa v prípade aplikácie tohto judikátu jednalo zo strany tunajšieho súdu o svojvoľnú aplikáciu normy jednoduchého práva, ktorej by chýbalo prepojenie s akýmkoľvek Ústavou chráneným účelom, výsledkom čoho by bol rozpor s princípmi spravodlivosti, príkladom čoho je prepjatý formalizmus. Uplatňovanie práva sa nemá chápať samoúčelne, ale v súlade s výrokom „právo je umenie dobrého a spravodlivého“ a k tomu má smerovať každá realizácia práva. Súd preto aplikoval na daný prejednávaný prípad Nález Ústavného súdu ČR II. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008, podľa ktorého: „Je-li za škodu považována újma, která nastala v majetkové sféře poškozeného, a její výše je dána rozdílem mezi majetkovým stavem poškozeného před a po poškození, musí i rozsah náhrady škody zohlednit výši všech nutných prostředků, které byl poškozený nucen vynaložit k obnovení původního majetkového stavu, v daném případě k opravě vozidla tak, aby bylo z technického hlediska stejně provozuschopné jako před škodnou událostí. Pokud obnovení původního majetkového stavu není možné jinak než za použití nových náhradních dílů, oprava byla provedena účelně a směřovala jen k odstranění následků škodné události, nelze přenášet povinnost k úhradě nákladů na uvedení věci do původního stavu na poškozeného a neodůvodněně jej znevýhodňovat oproti škůdci. Je třeba přihlédnout i k tomu, že v případě havarovaného vozidla, byť opraveného novými díly, je jeho skutečná hodnota vždy nižší než původní hodnota použitého vozidla. V neposlední řadě je třeba vzít v úvahu i to, že poškozenému ono diskutabilní tzv. "zhodnocení" vozidla v podstatě bylo protiprávním jednáním vnuceno. V důsledku škodné události se tak dostává do situace, kdy ačkoliv na rozdíl od viníka škody si počínal v souladu s právem (v konkrétním případě neporušil dopravní předpisy), je nucen vynaložit ze svého značnou částku na to, aby své vozidlo mohl vůbec používat jako před škodnou událostí. Skutečnou škodou se rozumí zmenšení existujícího majetku poškozeného ve srovnání se stavem, jaký zde byl před způsobením škody. Jestliže poškozený má po provedení opravy havarovaného vozidla ve svém majetku vůz ve stavu odpovídajícím stavu před poškozením, dle znaleckého posudku opravou nedošlo ke zhodnocení vozidla, avšak sám poškozený musel na uvedení vozu do předchozího stavu vynaložit předmětnou částku, je zřejmé, že se jeho majetková sféra v důsledku škodné události zmenšila.“ Pokiaľ teda vedľajší účastník - poisťovňa AXA pojišťovna, s.r.o. nepriznala navrhovateľke náhradu škody vo výške 131,79 € s poukazom na vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla, ktorá sa mala o túto hodnotu zvýšiť z dôvodu použitia pri oprave nových dielov namiesto dielov opotrebených, v tejto časti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že v majetkovej sfére navrhovateľky ako poškodenej nastala ujma následkom škodovej udalosti. Na obnovenie pôvodného stavu poškodeného motorového vozidla bola navrhovateľka nútená vynaložiť finančné prostriedky vo výške 1.244,05 €, ktorú sumu zaplatila spoločnosti KPMS, s.r.o., ktorá vykonala opravu motorového vozidla vo vlastníctve navrhovateľky. Oprava motorového vozidla teda predstavovala odstránenie následkov škody uvedením veci do pôvodného stavu, na ktoré navrhovateľka vynaložila preukázateľne sumu 1.244,05 €. V konaní nebolo preukázané, že oprava vozidla bola vykonaná neúčelne, ktorú skutočnosť odporcovia, ani vedľajší účastník nenamietali. Oprava bola teda vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti. V prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, jeho skutočná hodnota je vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. Takéto „zhodnotenie“ vozidla bolo poškodenej navrhovateľke protiprávnym konaním odporcov vnútené. Navrhovateľka, aj keď si na rozdiel od vinníka škody počínala v súlade s právom, bola nútená vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohla vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. Súd preto dospel k záveru, že i keď boli na opravu poškodeného vozidla použité nové náhradné diely, ku zhodnoteniu vozidla vlastne nedošlo, a keďže navrhovateľka vynaložila sumu vyfakturovanú spoločnosťou KPMS, s.r.o. na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, o túto sumu sa jej majetková sféra zmenšila. Pretože poisťovateľ odporcu 1/ neuhradil navrhovateľke skutočnú výšku škody, túto krátil o „zhodnotenie“ vozidla 131,79 €, súd zaviazal odporcov uhradiť navrhovateľke krátenú sumu.
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala v konaní i zaplatenia sumy 23,42 €, ktorú náhradu škody poisťovňa navrhovateľke nepriznala s poukazom na neprevádzkovanie poškodeného motorového navrhovateľkou počas opravy vozidla, súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Z navrhovateľkou predloženej faktúry vyhotovenej dodávateľom MK CAR, s.r.o. mal súd preukázané, že navrhovateľka počas opravovania poškodeného vozidla v čase od 2.11.2010 do 12.11.2010 jazdila na zapožičanom vozidle B. K. S. XXX R. a prenajímateľ vozidla vyúčtoval navrhovateľke za nájom tohto vozidla sumu 380,- €, ktorú sumu poisťovňa krátila o 23,42 €. Z nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že navrhovateľka najazdila celkom 128 km. Navrhovateľka počas užívania prenajatého vozidla nemusela teda vynaložiť na prevádzku vlastného motorového vozidla pevné náklady potrebné na prevádzku tohto vozidla, ktoré v čase jeho opravy nepoužívala. V tomto prípade dal súd za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, ktorý dôvodne vynaložené náklady navrhovateľkou za nájom náhradného vozidla vo výške 380,- € krátil o sumu 23,42 €, ktoré náklady vedľajší účastník vyčíslil podľa počtu najazdených kilometrov s poukazom na ust. Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. a zákon 283/2002 Z.z.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol v tomto uznesení súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Z.z., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľka sa v návrhu na začatie konania domáhala sumy 193,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 11.01.2011 do zaplatenia. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti 131,79 eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa, návrh v časti o 23,42 eur zamietol, čo predstavuje úspech odporcov a v časti 38,04 eur konanie zastavil, vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou v tejto časti. Zastavenie konania v časti 38,04 eur zavinila navrhovateľka tým, že svoj návrh bez toho, aby k tomu dali podnet odporcovia, vzala späť. Keďže navrhovateľka nesie procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania, bola by navrhovateľka povinná nahradiť odporcom trovy tejto časti konania. Keďže si odporcovia trovy konania neuplatnil, v tejto časti im súd náhradu trov konania nepriznal. Po čiastočnom zastavení konania predmetom konania ostala suma 155,21 eur. Na účely zistenia miery úspechu navrhovateľky, priznaná suma predstavuje 84,91% zo sumy 155,21 eur (tj. úspech navrhovateľa) a nepriznaná suma predstavuje 15,09% zo sumy 155,21 eur (tj. úspech odporcov). Z vyššie uvedeného vyplýva, že čistý úspech navrhovateľky (úspech- neúspech) predstavuje 69,82 %.
Navrhovateľka si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 uplatnila trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 819,95 eur.. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 5 úkonov právnej služby v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia -31.01.2011 2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania - 01.02.2011
3. pojednávanie dňa 21.10.2011 4. pojednávanie dňa 13.01.2012 5. pojednávanie dňa 17.02.2012 Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnený nárok a priznal jej proti odporcom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 69,82% zo: - súdneho poplatku za návrh na začatie konania zaplateného navrhovateľom v sume 16,50 eur (priznaných 11,52 eur); - náhrady trov právneho zastúpenia v sume, a to titulom tarifnej odmeny advokáta a režijného paušálu za: 1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 12,75 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 5,17 eur; 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 14 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 12,75 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 5,17 eur; 3. úkon právnej služby - účasť na pojednávaní: podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 12,75 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 5,17 eur; 4. úkon právnej služby - účasť na pojednávaní: podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 12,75 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 5,33 eur; 5. úkon právnej služby - účasť na pojednávaní: podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 12,75 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 5,33 eur; o 20% DPH zo základnej tarifnej odmeny (12,75 eur x 5) v sume 12,75 eur ( tu bola DPH zo strany právneho zástupcu navrhovateľa riadne uplatnená a k odmene pripočítaná)
Z režijného paušálu súd DPH nepriznal, a to z toho dôvodu, že si ju vo vyčíslení právny zástupca navrhovateľa nezahrnul, hoci uviedol, že si ju do sumy režijných paušálov započítal. Je však zrejmé, že tak neurobil, kaď uvádza, že si uplatňuje režijný paušál 3x 7,41 v sume 22,23 eur s DPH a 2 x 7,63 v sume 15,26 eur s DPH. Avšak, ak by si k režijným paušálom bol uplatnil DPH, tak by si bol sumy 22,23 eur a 15,26 eur navýšil ešte o 20%, čo neurobil. Preto mu súd priznal režijný paušál v rozsahu 69,82 % z uplatnených súm, tj. z 3x 7,41 a 2x 7,63, teda zo súm režijných paušálov bez DPH. DPH teda nad rámec uplatneného nepripočítaval, hoci právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH. - náhrady cestovného za cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 21.10.2011, 13.01.2012, 17.02.2012, tj. 3x trasa Bratislava - Žilina a späť podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 247,33 eur, tj. 69,82 % z 3 x (410 km á 0,183 eur/km + [(4,1 x 7,5 l) x 1,40 eur/l]);
Rovnako ako aj pri režijných paušáloch, ani tu súd nepriznal DPH, keďže si ju právny zástupca nezahrnul do vyčíslenia cestovných náhrad, hoci uviedol, že tak urobil. Za cestovné náhrady právny zástupca navrhovateľa uplatnil celkovú sumu 354,24 eur, tj. 118,08 eur za každú z realizovaných ciest, ako to vychádza aj z vyššie uvedeného vzorca. Uvádza, že si uplatňuje cestovné náhrady v sume 354,24 eur vrátane DPH, ale je zrejmé, že opäť si právny zástupca navrhovateľa k sumám 118,08 x 3 (354,24 eur) DPH nepripočítal, pretože keby tak bol urobil, za cestovné náhrady by si uplatnil 354,24 eur + 20% z
tejto sumy. Ani tu teda súd nemohol priznať viac, než bolo uplatnené, a preto priznal 69,82% zo sumy 354,24 eur, čo zodpovedá 69,82% cestovných náhrad bez DPH. DPH teda súd opäť, hoci by na ňu právny zástupca navrhovateľa mal nárok, nepripočítal. - náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011, 13.01.2012, 17.02.2012 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 210,97 eur, tj. 69,82 % z (8 začatých polhodín za každú účasť, tj. 8x3 - 24 začatých polhodín, a z toho 8x12,35 eur- 1/60 výpočtového základu pre rok 2011 a 16 x 12,71 eur - 1/60 výpočtového základu pre rok 2012) Aj pri uplatňovaní náhrad za stratu času urobil právny zástupca navrhovateľa rovnakú chybu keď uvádza, že si uplatňuje cestovné náhrady v sume 302,16 eur a uvádza, že táto suma je s DPH. Opäť je zrejmé, že 12,35 eur x 6 a 12,71 eur x 16, je spolu 302,16 eur, ale táto suma je bez DPH. Preto súd priznal navrhovateľovi 69,82 % zo sumy 302,16 eur, ako zo sumy náhrad za stratu času bez DPH, keďže si vo vyčíslení trov právny zástupca navrhovateľa DPH k tejto položke riadne neuplatnil.
Celkovo tak priznané trovy konania činia 572,49 eur, a to 11,52 eur - súdny poplatok a 560,97 eur - trovy právneho zastúpenia ( čo zodpovedá 69,82 % z uplatnenej sumy 819,95 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, b) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, e) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
