Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 20S/132/2012 5012200960 25. 06. 2013 JUDr. Erika Čanádyová ECLI:SK:KSZA:2013:5012200960.1
Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: Y. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Slamka, advokát, so sídlom L. XXXX/XX, X. N. proti žalovanému: Obvodný úrad životného prostredia Žilina, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, so sídlom Námestie Milana Rastislava Štefánika 1, 010 01 Žilina vo veci žaloby na preskúmanie rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Námestie Milana Rastislava Štefánika, 010 01 Žilina č. 2012/1328/Kr zo dňa 17.10.2012, takto jednomyseľne rozhodol: Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie Žilina č. 2012/1328/Kr zo dňa 17.10.2012 z r u š u j e, podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet JUDr. Antona Slamku advokáta, so sídlom v X. N. trovy konania vo výške 35,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 159,16 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. odôvodnenie: Podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 19.12.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline, Odbor starostlivosti o životné prostredie Žilina, č.: 2012/1328/Kr zo dňa 17.10.2012, ktorým druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne č.j. A/2012/00505/3-STJ zo dňa 16.08.2012, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 92 ods. 1 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a podľa § 77 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uznal žalobcu vinným, že v mesiaci marec 2012 v k. ú. R. na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve poškodil dva kusy drevín vŕby rakyty (Salix capre) rastúcich mimo lesa, kde platí 1. stupeň územnej ochrany, pričom výrubom skrátil uvedené dva stromy vo výške cca 5 m nad zemou, uvedeným zásahom ich poškodil a túto činnosť neohlásil nikomu (orgán štátnej správy, Obec Istebné), čím porušil ustanovenie § 47 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. a dopustil sa priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z., za ktorý mu v zmysle § 92 ods. 2 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. bola uložená sankcia vo výške 70 €. Druhostupňový správny orgán sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, ktorý konštatoval, že k naplneniu skutkovej podstaty priestupku u žalobcu došlo tým, že v dňoch 23.03.2012 na svojom pozemku k. ú. R. skrátil dva kusy drevín vŕby rakyty (Salix capre) rastúcich mimo lesa, kde platí prvý stupeň ochrany, pričom výrub bol uskutočnený bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody a tento výrub písomne neoznámil príslušnému orgánu štátnej správy. Prvostupňový správny orgán takéto konanie kvalifikoval ako porušenie § 47 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., na základe
ktorého žalobcom mala byť naplnená skutková podstata priestupku uvedeného v § 92 ods. 1 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z.. Druhostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí poukázal na chronológiu prejednania priestupku vo vzťahu k žalobcovi, ďalej uviedol, že si vyžiadal stanovisko od štátnej ochrany prírody, príslušnej správy Horná Orava k vyčísleniu spoločenskej hodnoty poškodených drevín výrubom, na základe priestupkového spisu policajného zboru a konštatoval, že výpočet spoločenskej hodnoty predmetných drevín je vyčíslený sumou 1643,10 €. Konštatoval, že spoločenskú hodnotu drevín ustanovuje § 36 vyhlášky č. 24/2003 Z.z., kde drevina vŕba rakyta patrí do tretej skupiny listnatých opadavých drevín. Odvolací orgán konštatoval, že skrátením stromov, ktoré realizoval žalobca, ktorý odstránil koruny drevín na 100 %, podstatne znížil ekologickú a estetickú funkciu týchto drevín, preto druhostupňový správny orgán kvalifikoval toto konanie žalobcu ako porušenie § 47 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z.. Súčasne konštatoval, že spoločenská hodnota drevín bola stanovená na výrub drevín, nakoľko došlo k úplnému odstráneniu koruny obidvoch drevín, ostali len pne, z tohto dôvodu bola stanovená spoločenská hodnota drevín ako keby došlo k ich výrubu. Konštatoval, že prvostupňový orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku a jeho následky, okolnosti, za akých k jeho spáchaniu došlo, na pohnútky a osobu páchateľa. Ďalej konštatoval, že žalobca ako obvinený z priestupku sa dopustil priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny po prvýkrát, preto mu bola uložená sankcia v uvedenej výške. Žalovaný nezistil nové podstatné skutočnosti, na základe ktorých by rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil, a preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. V podanej žalobe žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. Poukazoval, že do zápisnice dňa 31.05.2012 uviedol, že pred dvoma, troma rokmi dostal pán T. E. povolenie z obecného úradu na výrub drevín v okolí potoka Istebianka a s výrubom začal na pozemku žalobcu, medzi drevinami, ktoré mali byť vtedy vyrúbané, boli aj predmetné vŕby rakyty. Žalobca vtedy poprosil pána E., aby nevyrúbal aspoň štyri vŕby, že ich časom upraví na podobu okrasných smutných vŕb. Tvrdil, že nebolo jeho zámerom predmetné dreviny poškodiť, ale len ich skrátiť, aby sa bezpečnejšie pod nimi pohybovali najmä deti. Tvrdil, že na skrátenie drevín najal pilčíka a pri úprave drevín sa odlúpila časť kôry. Dreviny však neboli poškodené, o čom svedčí aj fakt, že po dvoch mesiacoch od ich úpravy sa začali na kmeni objavovať nové výhonky, a preto má za to, že jeho konanie nenaplnilo skutkovú podstatu priestupku, za ktorý mu bola v správnom konaní uložená pokuta. Žalobca tvrdil, že tým, že vŕby na svojom pozemku skrátil, vydržali tieto dreviny nepriaznivé poveternostné podmienky a v súčasnosti môžu plniť svoju biologickú, ekologickú a kultúrnu funkciu. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán na jeho námietky a návrhy v správnom konaní neprihliadal, pričom ani druhostupňový správny orgán nedoplnil konanie, ani nezrušil prvostupňové rozhodnutie, aby vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a vydanie nového rozhodnutia. Žaloba bola podaná dňa 19.12.2012 na Krajský súd v Žiline. V žalobe bol označený žalovaný správny orgán Krajský úrad životného prostredia v Žiline, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Námestie Miroslava Rastislava Štefánika, 010 01 Žilina. Zák. č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe s poukazom na § 3 ods. 1 a § 1 (citovaného zákona) pôsobnosť krajských úradov životného prostredia prešla na obvodné úrady životného prostredia v sídle krajov. Preto súd v ďalšom konaní konal s Obvodným úradom životného prostredia Žilina, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, so sídlom Námestie Milana Rastislava Štefánika, 010 01 Žilina (ďalej len „žalovaný“). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.01.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v preskúmavaných rozhodnutiach. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, rozhodol podľa § 250f ods. 1 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p., v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. bez nariadenia pojednávania, keď termín pojednávania bol oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline a na jeho internetovej stránke najmenej päť dní pred vyhlásením rozhodnutia.
Z obsahu preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia č. A/2012/00505/3-STJ zo dňa 16.08.2012 súd mal preukázané, že vo výrokovej časti správny orgán podľa § 92 ods. 1 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z. a podľa § 77 zák. č. 472/1990 Zb. uznal žalobcu vinného za to, že v mesiaci marec 2012 k. ú. R. na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, poškodil dva kusy drevín vŕby rakyty, pričom výrubom skrátil uvedené stromy vo výške cca 5 metrov nad zemou a uvedeným zásahom ich poškodil a túto činnosť neohlásil nikomu, čím porušil § 47 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. a dopustil sa priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z.. V odôvodnení prvostupňového preskúmavaného rozhodnutia správny orgán skutkovú podstatu priestupku vymedzil tak, že žalobca v dňoch 23.03.2002 na svojom pozemku k. ú. R. skrátil dva kusy drevín vŕby rakyty, pričom výrub drevín-rakyty rastúcich mimo lesa, kde platí prvý stupeň územnej ochrany, bol uskutočnený bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody a tento výrub písomne neoznámil príslušnému orgánu štátnej správy. Odôvodnenie druhostupňového správneho rozhodnutia obsahuje chronológiu správneho konania a druhostupňový správny orgán rozoberá otázku spoločenskej hodnoty poškodených drevín. Súčasne odvolací orgán konštatoval, že nesúhlasí s aplikáciou § 47 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. a má za to, že konanie žalobcu nenapĺňa podstatu tohto ustanovenia, nakoľko zásahom do predmetných drevín došlo k odstráneniu celej koruny a nie k čiastočnému odstráneniu koruny ako to prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol a konštatoval, že odstránením korún stromov ostali len pne, pričom žalobca túto činnosť neohlásil orgánu ochrany prírody. Ďalej v dôvodoch konštatoval, že sa stotožnil s posúdením prvostupňového správneho orgánu, ktorý zdôvodnil určenie druhu sankcie a jej výšku. Ďalšie dôvody k špecifikácii určenia výšky a druhu sankcie druhostupňový správny orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol. Podľa § 77 zák. č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1). Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 24/2003 Z.z., ktorý upravuje podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub „poškodzovanie drevín“ je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub. Podľa § 47 ods. 8 zák. č. 543/2002 Z.z. výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať. Podľa § 92 ods. 1 písm. v) zák. č. 543/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny ( § 38 ods. 1) alebo dreviny ( § 47 ods. 1 a § 49 ods. 2). Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. zoznam druhov európskeho významu vrátane prioritných druhov, druhov národného významu a druhov vtákov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Výrok správneho rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Z tohto dôvodu výrok rozhodnutia musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Výrok správneho rozhodnutia musí obsahovať nielen vymedzenie predmetu konania, ale aj presné uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Poukazujúc na ustálenú judikatúru správneho súdnictva je potrebné konštatovať, že výrok rozhodnutia, ktorý neobsahuje uvedené náležitosti a nestanovuje jednoznačne povinnosti účastníka konania, nie je súladný so zákonom a sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Z ustanovenia § 77 zák. č. 372/1990 Zb. jednoznačne vyplýva, čo musí obsahovať výrok rozhodnutia, ktorým rozhoduje správny orgán v rozhodnutí o priestupku. Jednou z obligatórnych náležitostí, vychádzajúc z § 77 zák. č. 372/1990 Zb., je popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania a aj ďalších náležitostí, ktoré sú stanovené explicitne v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru krajského súdu výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu tieto náležitosti nespĺňa. V obsahu výroku - opise skutkových okolností veci, nie je uvedený presný dátum, v ktorom k spáchaniu skutku došlo, i keď z odôvodnenia vyplýva, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku konaním, ktoré spáchal dňa 23.03.2012. V obsahu popisu skutku vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentuje aj presné a nezameniteľné označenie miesta, kde ku skutku došlo. Toto miesto je označené len katastrálnym územím R., bez označenia iných identifikačných údajov pozemku (údajmi ako je pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností), respektíve iným nezameniteľným spôsobom nie je vymedzené miesto, na ktorom k poškodeniu drevín žalobcom malo dôjsť. Krajský súd konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia videl krajský súd aj v tom, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia správny orgán formuluje konanie žalobcu ako poškodzovanie dvoch kusov drevín. Následne konštatuje, že výrubom došlo k skráteniu uvedených drevín, teda nie je zrejmé, či správny orgán mal na mysli výrub, a to odstránenie dreviny ako takej, respektíve jej skrátenie tak ako uviedol v skutkovej vete priestupku. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentuje aj uvedenie právnej kvalifikácie priestupku, keď konštatuje správny orgán, že žalobca konal protiprávne aj tým, že túto činnosť neohlásil nikomu (orgán štátnej správy, Obec Istebné). Krajský súd má za to, že rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu nebolo uvedené ustanovenie, ktoré žalobca porušil tým, že popísanú činnosť neohlásil orgánu štátnej správy a obce, ani nie je uvedená právna kvalifikácia priestupku, ktorého sa týmto nekonaním mal podľa zák. č. 543/2002 Z.z. dopustiť, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, a to pre rozpor výrokovej časti s odôvodnením, keď je inak vymedzená skutková podstata priestupku vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, kde sa kladie žalobcovi za vinu porušenie povinnosti ohlásiť orgánom štátnej správy a Obci Istebné výrub, respektíve skrátenie dvoch kusov drevín, pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je konštatované naplnenie skutkovej podstaty priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť 23.03.2012 tým, že skrátil dva kusy drevín a tento výrub bol uskutočnený bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ani nebol písomne oznámený príslušnému orgánu štátnej správy. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu krajský súd videl aj v tom, že správny orgán používa termín výrub, čo znamená všeobecne vo všeobecnej terminológii termín odstránenia dreviny, alebo rastliny ako takej, súčasne termín skrátenia dreviny, nepredpokladá odstránenie dreviny ako takej, ale len jej úpravu, teda odstránenie časti konárov, koruny a podobne.
V odôvodnení prvostupňový správny orgán konštatuje, že žalobca vykonal skrátenie dvoch kusov drevín vŕby rakyty a tento výrub bol uskutočnený bez súhlasu príslušného orgánu, pričom výrub písomne neoznámil príslušnému orgánu štátnej správy. V ustanovení § 47 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. zákonodarca upravil spôsob výrubu drevín, na ktoré sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody s poukazom na § 47 ods. 8 citovaného zákona. V ustanovení § 92 ods. 1 písm. zo) zák. č. 543/2002 Z.z. je upravená skutková podstata priestupku, ktorého sa dopustí ten kto vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny (§ 47 ods. 3) alebo chráneného stromu (§ 49 ods. 3), alebo ho ošetrí (§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu prírody. Krajský súd poukazuje, že práva a povinnosti pri ochrane drevín sú upravené v § 46 až § 47 zák. č. 543/2002 Z.z., ktoré upravujú aj podmienky výrubu drevín. Podmienky, keď je potrebný súhlas na výrub drevín a podmienky, na základe ktorých je povinný subjekt oznámiť výruby drevín na príslušný orgán (§ 47 ods. 6, § 47 ods. 3,4,5,6,7,8 zák. č. 543/2002 Z.z.). Pokiaľ žalovaný a prvostupňový správny orgán kladie žalobcovi za vinu, že skrátenie dvoch kusov drevín neohlásil príslušnému orgánu, bolo potrebné, aby vymedzil aj zákonné ustanovenie, ktoré vo vzťahu k tomuto opomenutiu povinnosti žalobca porušil a vymedzil aj skutkovú podstatu priestupku (v § 92 ods. 1, ktorá je pod písm. h), respektíve písm. j) zák. č. 543/2002 Z.z.). Napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné aj z dôvodu, že zákonodarca osobitne upravuje podmienky súhlasu príslušného orgánu s výrubom, podmienky oznámenia výrubu dreviny príslušnému orgánu (čo sú dva odlišné inštitúty), pričom povinnosť súhlasu, resp. oznámenia sa viaže výlučne na „výrub“ drevín, na ich úplné odstránenie. Aj v tomto ohľade je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie nezrozumiteľné, nedostatočne určité, a tým aj nepreskúmateľné. V tejto časti je napadnutý výrok rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového orgánu nepreskúmateľný, pre jeho nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu je povinný potom žalovaný konať a rozhodnúť. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobcovi trovy konania, ktorý mal v konaní úspech, nakoľko jeho žalobe bolo vyhovené a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené, i keď z iných dôvodov než v žalobných bodoch žalobca namietal. Krajský súd však ex offo je povinný preskúmavať napadnuté rozhodnutia, pokiaľ dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, alebo rozpor výroku s jeho odôvodnením, podľa názoru krajského súdu, je na tento nedostatok rozhodnutia prihliadať ex offo, a to aj bez konkrétnej námietky žalobcu, ktorá by bola obsiahnutá v žalobných bodoch. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenie § 250k jednoznačne upravuje priznanie trov konania úspešnému účastníkovi konania, teda účastníkovi, ktorého žalobe bolo v konaní vyhovené. Krajský súd konštatuje, že žalobca v konaní mal úspech. Napadnuté rozhodnutie žalovaného krajský súd zrušil, preto mu vzniká právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil v písomnom podaní zo dňa 15.01.2013 pred vyhlásením rozhodnutia vo výške trov konania 35 € a trov právneho zastúpenia vo výške 159,16 €, za dva úkony právnej pomoci - prevzatia, príprava a vypracovanie žaloby. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 35,- Eur a trov právneho zastúpenia 159,16 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie veci vo výške 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, - písomné podanie žaloby na súd vo výške 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“; podľa výpočtového základu pre rok 2012 má žalobca za úkony - prevzatie veci a podanie žaloby na súd nárok na odmenu vo výške 127,16 € za úkon, avšak v podaní zo dňa 15.01.2013 si uplatnil len 58,69 € za úkon, ktorá suma mu bola krajským súdom priznaná), - 20 % DPH zo sumy 132,64 Eur (2 x 58,69 + 2 x 7,63) vo výške 26,52 Eur. V podaní zo dňa 15.01.2013 si právny zástupca žalobcu uplatnil 20 % DPH, avšak potvrdenie o registrácii DPH súdu predložil. Z verejného portálu www.drsr.sk
mal súd preukázané, že JUDr. Anton Slamka je ako daňový subjekt registrovaný pre DPH pod č. IČ DPH 10213094, preto mu súd priznal aj uplatnenú 20 % DPH. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 194,16 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.
