Ročník XIV
december 2007
Číslo
4
Milí priatelia, sestry a bratia, prichádza čas, v ktorom ľudské slová tíchnu – sú až dojímavo malinké a nepostačujú na chvíľu, v ktorej „...Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“(Jn 1, 14). Pochopiť a v plnosti prijať dar Vianoc, dar Boha od Boha pre všetkých, presahuje ľudské možnosti, a tak po slovách zastane aj rozum – a to je dobre. Vianoce nám netreba predovšetkým chápať, ale prežiť. Nad príchodom Pána nemusíme (s odstupom) uvažovať, stačí mu otvoriť dvere, na ktoré neprestajne klope – naše srdcia. Ony už vedia ako ďalej, boli tak stvorené, aby milovali, aby sa radovali a milosťou napĺňali svet. Presne také srdce máš aj Ty. To v ňom sa chce Pán Ježiš opakovane narodiť, a presne odtiaľ sa chce dať spoznať svetu – ľuďom okolo Teba. Vďaka Bohu za Vianoce, vďaka Bohu za Teba - kresťan, kresťanka.
Pánov príchod Kristus prišiel na tento svet. Áno, prišiel a túto udalosť oslavujeme každý rok na Vianoce. Avšak Kristus prišiel, prichádza a príde. O týchto troch príchodoch nášho Pána sv. Bernard povedal: „prvý príchod je v tele a slabosti, druhý v duchu a moci, posledný v sláve a majestáte. Sv. Bernard hovorí, že keď Pán prvý raz prišiel, bol viditeľný a bol medzi ľuďmi. Keď príde na konci čias, vtedy ho tiež všetci budú vidieť a uvidia svoju spásu. Avšak druhý príchod je skrytý a len vyvolení vidia Pána. Prvý príchod bol v Betleheme. Ježiš, Boží Syn prišiel na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase v tele a slabosti. Stal sa človekom, aby človeka povýšil k hodnosti Božieho dieťaťa. Posledný príchod, v sláve a majestáte bude vtedy, keď príde v sláve súdiť živých i mŕtvych. Prostredný príchod v duchu a moci je teraz. Kristus prichádza! Prichádza každý deň na oltároch celého sveta, rodí sa v kňazských rukách počas konsekrácie. Prichádza a klope na dvere našich sŕdc, v ktorých chce bývať. Obyvatelia Betlehema nespoznali čas navštívenia, v chudobe rodiny, ktorá hľadala miesto na nocľah, nespoznali splnenie nádeje Izraela. „Keby sme boli vedeli...“ – mohli by povedať po Ježišovom narodení – otvorili by sme pre neho dvere našich domácností, prijali by sme ho s radosťou. Keby sme boli vedeli – mohli by šepkať medzi sebou obyvatelia Betlehema – že táto chudobná žena, ktorá čakala pôrod dieťaťa, je matkou očakávaného
Spasiteľa, nedovolili by sme jej, aby rodila v maštali. Keby mnohí z nás vedeli, aké veľké šťastie nám chce dať prichádzajúci Ježiš, neotáľali by sme s obrátením. Keby sme uverili jeho slovám, ktoré predpovedajú jeho príchod na konci čias, nestrácali by sme čas na to, čo nás od Boha oddeľuje. Kristus k nám prichádza a prechádza okolo nás. Skrýva sa v ľuďoch, nielen v chorých, opustených či chudobných, ale aj v tvojej manželke či manželovi, v tvojom dieťati, susedovi, šéfovi v práci. Často ho však nechceme vidieť a predsa on sám povedal: „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili...“ Na Vianoce si túto pravdu musíme znova uvedomiť. Neoslavujeme Vianoce len preto, aby sme si pripomenuli ten Kristov prvý príchod a pamätali na ten posledný, ale aj preto, aby sme si uvedomili, že on je tu stále. Už je tu! Vykúpil tento svet a svet mu patrí. Preto skúsme sa z času na čas pozrieť do zrkadla, sebe do očí a povedať si: „Som niekto, koho Boh nekonečne miluje. Čo viac si môžem priať?“ Skúsme sa pozrieť do očí našim blízkym, známym, spolupracovníkom, ľuďom, ktorých stretávame na ulici a povedať si: „Toto je niekto, koho Boh nekonečne miluje. Tento človek je pre mňa príležitosťou prejaviť lásku.“ Všetkým veriacim a čitateľom prajem požehnané prežitie vianočných sviatkov, aby to bol pre nás všetkých čas radosti a vďačnosti voči Bohu a tým, ktorých nám Boh postavil do cesty. P. Witold Adamczyk OFMConv. Správca farnosti
2
Živá tradícia Na prvý pohľad by si niekto mohol povedať, že tradícia je čosi staré a nereálne. Pedagógovia v našej škole ale vedia, aké potrebné je uznávať tradičné hodnoty a snažia sa tradície nielen chrániť, ale i žiť v nich. Sme veľmi radi, že v Karlovej Vsi sú ľudia, ktorí sú ochotní odovzdávať svoje tradície ďalším pokoleniam. K takým obyvateľom našej mestskej časti patria určite manželia Baumgartnerovci, ktorí vyslyšali našu prosbu a prišli sa s nami podeliť o skúsenosti pri pečení tradičného pokrmu – Karloveských pajglí. V jedno novembrové popoludnie sa podujali naučiť deti z krúžku Šikovná gazdinka tento vynikajúci múčnik pripraviť. Deti sa tak dozvedeli nový recept a zopár špeciálnych „grífov“, aby sa dielo naozaj vydarilo. K vytvoreniu domáckej atmosféry bezpochyby prispelo aj to, že sa od „tety a uja“ naučili aj niekoľko krásnych piesní, napríklad o mamičke: ...Enem jednu mamičku na svěce máš, mosíš si ju považovat zakál ju máš. Až raz jednou mamku stracíš, ničím si ju nenahradíš, všecko stracené máš... Školskou kuchynkou sa ozýval prekrásny dvojhlas manželov Baumgartnerovcov a po celej škole sa niesla sladká vôňa orechov a maku. A výsledok – ten stál naozaj zato! Za príjemne i užitočne strávené popoludnie vyslovujeme manželom Baumgartnerovcom úprimné Pán Boh zaplať a do ďalších spoločne prežitých rokov im vyprosujeme hojnosť Božích milostí. Na túto peknú školskú akciu sme nadviazali hneď tým, že sa deti podujali „pajgle“ sami napiecť a prezentovať na verejnosti. Ako jedinej škole z lokality Karlova Ves sa nám podarilo zúčastniť na charitatívnej akcii, organizovanej Medzinárodným klubom žien – Vianočné trhy v Starej
tržnici. A tak sme sa 18.11.2007 ocitli medzi zástupcami jednotlivých krajín, ktorí majú na Slovensku veľvyslanectvá. Učitelia, žiaci a rodičia z CZŠ sv. Františka z Assisi a RZ sv. František ponúkali v stánku svoje vlastnoručne vyrobené výrobky – pozdravy, svietniky, hračky, šperky..., vynikajúce múčniky a samozrejme Karloveské pajgle. Sme veľmi radi, že sme i takýmto spôsobom mohli pomôcť peknej myšlienke a zároveň našu školu zviditeľniť. Ingrid Simaničová
„Čo je svetu bláznivé vyvolil si Boh...“ Milí priatelia, dostali sme ponuku, aby sme sa predstavili vo vianočnom čísle Sv. Michala, čo s veľkou radosťou prijímame. Sme hnutie Viera a svetlo, ktorého srdcom sú ľudia s mentálnym postihnutím, obklopení svojimi rodinami a priteľmi, najmä mladými. Je to celosvetové ekumenické hnutie, ktoré vzniklo na púti v Lurdoch v roku 1971. Zakladateľmi sú Jean Vanier a Maria-Helene Mathieu. Na Slovensku máme 11 spoločenstiev a vo svete je ich okolo 1 600. V Bratislave pôsobia dve spoločenstvá: Spoločenstvo Panny Márie Dobrej Rady pri Blumentálskej farnosti a druhé – Spoločenstvo sv. Gorazda sa už druhý rok stretáva pri farnosti sv. Františka v Karlovej Vsi u Minoritov. Nás – ,,maličkých“ – prijala táto požehnaná farnosť s otvoreným náručím. Veríme, že každý človek je Božím darom a naše spoločenstvo chce byť živým svedectvom toho, že aj ťažko postihnutí a trpiaci môžu náš život premieňať a skrášľovať. Našim cieľom je pomôcť nájsť ľuďom s postihnutím miesto v cirkvi a v spoločnosti a to vytváraním malých spoločenstiev založených na jednoduchom priateľstve.
Stretká máme raz mesačne. Sú pre nás časom dôverného priateľstva, kedy sa rodí radosť charakteristická pre naše spoločenstvo. To Boh nás pozýva na stretnutie a umožňuje nám objavovať to, čo nás spája: už nie sme osamotení. Pre stretnutia sú charakteristické okamihy modlitby, zdieľania, účasti a radosti, keď spievame, tancujeme alebo sa spolu hostíme. Okrem toho sa tiež stretávame na modlitbe v rodinách, organizujeme tábory, víkendovky, duchovné cvičenia, púte, Katimaviky, plesy, tvorivé dielne... Robíme to vždy pre účasť s trpiacim človekom. Vďaka tomu, že nám bratia minoriti poskytli také vzácne zázemie, môžeme naše stretnutia začínať svätou omšou. Duchovnosť svätého Františka je nášmu spoločenstvu blízka tiež pre to, že už dlhé roky nás duchovne sprevádza náš národný kaplán kapucín brat Marek Török. Spoločne sa učíme objavovať krásu tam, kde by ju tento svet nehľadal, učíme sa byť blízko trpiacim, v ktorých cez nehu, spontánnosť, jednoduchosť a nazeranie na svet, môžeme spoznávať ukrižovaného Krista ako prameň života, ktorý sa necháva oslavovať v každom ľudskom stvorení tými najoriginálnejšími spôsobmi tak, ako chce. „Maličkí” a chudobní duchom nás pozývajú objaviť, že
3 jestvuje aj iný svet než svet súťaže, peňazí a materiálnych potešení. Tí, ktorí sú slabí a odvrhovaní nás volajú do sveta, ktorý počúva, do sveta nehy, vernosti a dôvery, do sveta, v ktorom prítomnosť každého človeka je vzájomným darom. Chceme sa tiež s Vami podeliť o ,,veľké veci, ktoré nám Pán urobil...“ Na budúci rok budeme oslavovať 20. výročie vzniku Viery a Svetla na Slovensku. Preto organizujeme celoslovenskú púť ,,inak obdarovaných“, teda ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodín a priateľov do Šaštína k našej patrónke – Sedembolestnej Panne Márii, aby sme sa takto vzájomne povzbudili k dôvere, radosti a vďačnosti za všetky dobrodenia, aj za tie, ktoré sa skrývajú pod tajomným plášťom utrpenia. Táto púť bude jednodňová a uskutoční sa 3. mája 2008, na ktorú Vás už teraz srdečne pozývame. Do jej prípravy sú pozvaní všetci modlitbou svätého ruženca, či už v rodinách alebo v malých skupinkách s postihnutými ľuďmi. Ak máte vo vašej rodine alebo v okolí človeka s mentálnym postihnutím alebo túžite zažiť spoločenstvo s inak obdarovanými, pozývame Vás na naše stretnutia. V mene nášho spoločenstva Vám prajeme, aby narodený Ježiš Kristus naplnil radosťou a pokojom naše
Vyberte si Nie je to tak dávno, čo sa ma istá osoba opýtala: „Tešíš sa na sviatky biznisu a nervozity?“ ani ma to neprekvapilo, zrejme je to momentálne vnímané v tejto dobe tak. Hm, v tejto dobe, aj to je také relatívne, doba vždy bola, bude, aj je nejaká a momentálne je takáto. Nuž, nič s tým neurobím a nechcem to riešiť. Aspoň teraz nie. Takže sviatky biznisu a nervozity, alebo tradične šťastné a veselé? Každý má svoj pohľad... Neviem ako Vy, ja sa nechystám na sviatky biznisu a nervozity, ja budem mať Vianoce. Určite sa neteším na „2000 rokov mŕtveho žida“ – to na adresu spomínanej osoby. Pre mňa živý Ježiško oslavuje už 2007. „narodky“, tak si myslím, že to treba na jeho počesť poriadne roztočiť. A na to sa naozaj teším. Teším sa na to, na čo každý rok, na zvláštne zázračnú atmosféru, na to, ako pôjdeme po večeri mrznúť na balkón očumovať parkovisko, či už konečne prišiel. Keď zbadáme svetielko, už je tu a hurá pred obývačkové dvere spievať koledu, na ktorej sa po určitom čase zhodneme. Zazvoní zvonček a môže sa ísť pod strom.
srdcia a rodiny. Nech nás obdarováva novou nádejou a spája v láske a nech bude vždy s nami na cestách života. Vyprosuje Vám požehnanie na každý deň roku 2008. Viac o nás sa dozviete na stránke: www.vieraasvetlo.sk Kontakt:
[email protected], 0908/787-256 Ivana Urbanová Ale tu vôbec nejde o stromček, ani o darčeky, ani o nič... Veď predsa hlavná postavička je niekto iný, nie je to ani strom, ani ryba, ani koláče, (na ktorých, kým ste sa s manželom zhodli, vytrhali ste mu zbytok vlasov)... príkladov by bolo veľa. Nelipnime tak na výzdobe bytu, ako na výzdobe nášho vnútra (tým nemyslím, že máte pohltať vianočné gule a iné ozdoby, ale zamyslime sa nad tým, akí sme...) K veci. Vráťme sa k tomu, kto vlastne hrá hlavnú úlohu, či sa nám to páči alebo nie, on ňou bude stále, len si to nie vždy chceme všímať. Je ňou oslávenec. Tradične, každý rok. Len nech to nie je stereotypom. Vianoce síce sú každý rok, ale tieto sú len jedny jediné. Je úplne jedno, či máte rokov 5 alebo 55. Tešiť sa dá stále a kľudne aj rovnako veľmi. Ježiško sa môže narodiť aj tento rok. Takže nakoniec akési zhrnutie. Sviatky biznisu, alebo šťastné a veselé? Vyberte si sami. – čo sa mňa týka, jednoducho príde Ježiško a dúfam, že zostane čo najdlhšie. Barbora Bírová
4
Vianoce Vianoce. Čo toto slovo s čarovnou a zázračnou podstatou evokuje v dnešnom svete? Deti si určite ako na prvé spomenú na darčeky, na listy Ježiškovi a hlavne na to, koľko si toho asi tak nájdu pod stromčekom. Dospelým príde na um dobré jedlo, oddych od práce a stresu, prípadne, že je to čas, keď budú môcť dobehnúť zameškané. Bohužiaľ, práve nemám na mysli zameškaný čas s rodinou, ale skôr projekty do práce, prezentácie, výročné správy, ročné zúčtovania a podobne. Mladým napadne, že konečne budú tie vysnívané prázdniny, na ktoré čakajú už od septembra, a že Silvestra pôjdu niekam poriadne osláviť. Čo pre nich znamená poriadne osláviť, radšej ani nebudem rozoberať. Mnohí z nich nemajú ani len poňatia, čo sú Vianoce, o čom sú, prečo sa slávia, načo je to dobré. Nielenže o tom nemajú ani poňatia, ale vlastne ich to nezaujíma. Sú zahľadení do seba, tešia sa tak snáď na darčeky a to je všetko.
Rytieri Stalo sa. Som čerstvou členkou Rytierstva Nepoškvrnenej, po modlitbe zasvätenia som si prevzala aj zázračný medailónik. Veľmi vďačne si ctím Pannu Máriu a verím, že s jej pomocou všetko ľahšie zvládneme. Som členkou Ružencového bratstva, denne sa modlím ruženec, ktorý vnímam aj ako príbeh o Božej láske. Ako kamienky v mozaike sú v ruženci spojené jednotlivé udalosti Ježišovho života – jeho príchod na svet, aby nás spojil a jeho smrť, aby nás zmieril s Otcom. Na doplnenie svojich vedomostí z oblasti náboženstva navštevujem Trnavskú univerzitu –teologickú fakultu – univerzitu tretieho veku a témou mojej semestrálnej práce bola Mária, Matka Kristova aj naša. Rada si prečítam životopisy svätcov, zaujal ma najmä život sv. Maximiliána Kolbeho, jeho vlastne mučenícky život, ale hlavne jeho úcta k Nepoškvrnenej Panne Márii. Naši kňazi minoriti o ňom veľmi pekne hovoria vo svojich kázňach, je pre nich príkladom a vzorom. Založením Rytierstva Nepoškvrnenej – MILITIA Immaculatae – vyjadril svoju úctu, lásku a vďaku k Nepoškvrnenej. Naši kňazi sú zasvätení Nepoškvrnenej a my by sme sa mali za nich modliť a ďakovať, že v Karlovke máme minoritov – kňazov oddaných a ochotných vypočuť a vo veľa prípadoch riešiť naše problémy. Som rada, že môžem spolu s ostatnými členmi Rytierstva Nepoškvrnenej pomáhať iným, rozdávať lásku, obetovať sa pre iných a starať sa o šírenie úcty k Nepoškvrnenej, ktorá svojím fiat zvíťazila nad zlom a ukazuje nám cestu k Pánovi. Tento článok nebol dopredu dohovorený, ale zhodou náhod a ako všetko so všetkým súvisí, sa stalo, že pri preberaní putovnej sošky Sedembolestnej ma oslovil redaktor tohto časopisu, aby som napísala pár riadkov pre Vás. Všetkým, čo si tento článok prečítajú prajem, aby nastávajúce sviatky prežili v pokoji, radosti a láske. Hana Matoušková
My však vieme svoje☺ Vianoce sú pre nás radostnou udalosťou, pretože sú oslavou narodenia Pána. Raz na Štedrý večer mi prišla SMSka, ktorá začínala slovami: „Dnes má narodeniny tvoj najlepší Priateľ, tak...“ Koľkí ľudia by to dnes pochopili? Takmer každý dnes usporadúva narodeninové párty a oslavy, ľudia sú k nemu milí, blahoželajú mu, tešia sa s ním, sú naňho dobrí, možno sa snažia byť lepší než obyčajne. A Vianoce sú naozaj dňom, keď má narodeniny náš najlepší Priateľ. Nechce od nás žiaden materiálny darček, vôbec sa neurazí, ak mu ho nedáme. Namiesto toho nás (pre niektorých ľudí aspoň raz v roku) privádza k spoločnej večeri, všetci členovia rodiny sa pekne oblečú, upravia a s radosťou a očakávaním zasadnú za slávnostne prestretý stôl. Prináša nám radosť, šťastie, či už z toho, že sme všetci spolu, či už z darčekov, ktoré si nájdeme pod stromčekom. A samozrejme v neposlednom rade z toho, že je medzi nami. Prichádza vo forme tých známych iskierok radosti v detských očkách, úsmevov na perách, v objatiach, výkrikoch radosti a prekvapenia, v atmosfére Vianoc, ktorá je taká neopakovateľná. A naozaj za to stojí. Aj keď nebudete mať poutieraný prach či čerstvo povysávané, umyté okná ako z reklamy na okenu, lesknúce sa parkety a obkladačky v kúpeľni, či urobený poriadok v skriniach. To nie je podstatné. Podstatné je to, že budete všetci spolu pod vianočných stromčekom, a že Radosť bude s vami. Zuzana Kolníková
IMMACULATAE – NEPOŠKVRNENEJ Celá krásna si, Mária, v tebe škvrny nijakej niet! Ó, pani moja, ó, Matka moja, pamätaj, že som tvoj, zachovaj ma, ochraňuj ma, ako svojho sluhu a syna. Nepoškvrnená nevesta Ducha Svätého, vypros mne a všetkým mojim bratom a sestrám milosť, aby sme sa snažili ako tvoje verné a milované deti žiť čisto, bezúhonne a nepoškvrnene. Ó, Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame, i za tých, ktorí sa k tebe neutiekajú, najmä za nepriateľov svätej Cirkvi i za všetkých tebe odporúčaných. Jozef Rakús
5
Kresťanskí seniori Slovenska – na kongrese Európskych seniorov Európska Únia Seniorov (ESU) uskutočnila v dňoch 29.9. – 2.10.2007 svoj VI. Kongres v Pulheime, Nemecko. Zúčastnilo sa na ňom asi 200 delegátov z 22 členských krajín západnej, strednej aj východnej Európy. Z toho aj 5 delegáti zo Združenia kresťanských seniorov Slovenska, ktoré má po celom Slovensku 60 klubov, jeden je aj v Karlovej Vsi. Naše združenie je členom ESU od svojho založenia v roku 1995. Nosným programom kongresu bola diskusia o „Pulheimskej deklarácii“ na tému: „Starí a mladí spoločne zabezpečíme budúcnosť Európy“ a o novom štatúte ESU. Nedostatok dorastu a znižujúci sa počet detí v rodinách nie je problémom len na Slovensku, ale aj v celej vyspelej Európe. Na druhej strane, zvyšujúci sa počet dôchodcov a potreba zvýšeného čerpania financií pre dôchodky
spôsobuje rozpory medzi mladou a staršou generáciou. ESU sa snaží tieto rozpory eliminovať. Pre účastníkov kongresu boli pripravené aj duchovné a kultúrne podujatia, napr. svätá omša, slúžená miestnym biskupom v 800 rokov starom benediktínskom kostole, prehliadka mesta Kolín n/Rýnom a jeho krásnej baziliky, účasť na koncerte a podobne. Na kongrese vystúpilo so svojimi príspevkami a referátmi dosť význačných osobností politického a kultúrneho života z viacerých európskych krajín, napríklad aj predseda európskeho parlamentu H. Pöttering, minister nemeckej vlády G. Glück a ďalší. Záverom kongresu delegáti zvolili nové vedenie ESU na ďalšie 3 roky. J. Hudák
Bojisko: Myseľ Je to zarážajúce: typický Európan sám seba najčastejšie charakterizuje ako toho najutrápenejšieho človeka na svete s množstvom negativistických postojov. Ešte zarážajúcejší je však fakt, že sa to týka aj mnohých kresťanov. Pozrime sa teda kritickou prizmou na tento jav. Je prirodzené, že každý vo svojom „každodenne“ zvádza množstvo zápasov – a to či už sám so sebou alebo s „okolím“. To esenciálne však je, ako do týchto zápasov ako kresťan vstupujem. Inak povedané, a tu sa dostávam k jadru problému – je moja myseľ mysľou Kristovou? Presne túto otázku si kedysi položila Joyce Meyerová, ktorá celé roky prežívala tie najrôznejšie trápenia práve kvôli nesprávnemu spôsobu premýšľania. Zlom nastal, keď v Písme začula volanie, aby Kristovi podriadila každú jednu myšlienku. Po dlhých bojoch skutočne našla v Bohu oslobodenie a teraz túto službu „uzdravenia mysle“ ktorú nazvala „Life in the Word – Život v slove“ vykonáva po celom svete. Čo to teda znamená myseľ Kristova? Predovšetkým, a to by som chcel zdôrazniť hneď dvakrát, treba mať jasnú a konkrétnu predstavu – prameniacu z Písma a služieb spoločenstva Cirkvi – kto je Boh a čo pre nás vykonal. Znie to triviálne? Možno, ale realita hovorí o niečom úplne inom. Základňu nášho kresťanského života tvorí správne chápanie zmŕtvychvstania: Som si vedomý/á, že Ježiš na kríži zomrel za VŠETKY moje budúce hriechy? Že skrze a jedine skrze jeho krv a víťazstvo nad smrťou sme ospravedlnení a spasení? Že jedine každodenným odovzdávaním sa do Božej – teda nie(!) do svojej spravodlivosti, sa dá zvíťaziť nad hriechom? Pamätám na to, že sa Bohu po vykonaní hriechu nesprotivím? Považujeme sa za veľkých hriešnikov? Potom nám gratulujem, veď tým pádom vieme, že Ježiš prišiel zvíťaziť na Zem práve a jedine kvôli nám! „Som milované Božie dieťa“ – začnite i ukončite deň práve s touto myšlienkou.
V týchto Božích pravdách má však Ježiš pre nás dokonca ešte viac! Chce, aby sme mu podriadili každú svoju myšlienku, a to už v jej zárodku, aby nás mohol ešte štedrejšie obdariť. „...som beznádejný hriešnik; Boh na mňa zabudol; Boh je ďaleko; na nikom a na ničom mi nezáleží; dnes to určite pokašlem; závidím mu jeho priateľku; na toto nemám, Bože; moja minulosť predurčuje celý môj život; nad týmto hriechom nezvíťazím...“ alebo bonbónik – „ja nie som dobrý kresťan“. Spoznávame sa v tom? Ja seba určite. Som ale presvedčený, že Boh má pre nás niečo úplne odlišné. A aby na nás mohol zjaviť svoju slávu a naplniť nás radosťou, pozýva nás podriadiť každú myšlienku svojej moci. Ako teda vyzerá prax?: Vždy keď príde nejaká myšlienka, ktorá je v nezhode s mysľou Kristovou (a dúfam, že nikto na tomto mieste nezačal šomrať, že „veď odkiaľ to mám asi tak vedieť?“), preč s ňou! Pustiť ju z hlavy a vystriedať Božou myšlienkou – môže to byť napr. prosba, aby ma Boh zbavil momentálneho pesimizmu, frflania, nervozity alebo čohokoľvek, čo ma ničí. Ďalší spôsob je povedať si vo viere v duchu alebo aj nahlas rôzne citáty z Písma – nerobil predsa Ježiš to isté, keď ho diabol pokúšal? Je to nesmierne náročné, to viem veľmi dobre. Ale pýtam sa seba i vás, či sa máme radšej namiesto toho brodiť nevedno dokedy celým tým odporným bahnom myšlienok a negativizmu, ktoré do nás diabol zasieva, aby nás pripravil o radosť v Pánovi? Pozvaný do tohto boja/oslobodenia je skutočne každý, stačí rozhodnutie. A ešte niečo. Bojujme naše boje a nechajme v pokore Boha, aby vybojoval za nás tie, ktoré naše sily mnohonásobne prevyšujú. Byť kresťanom? Áno, ale poriadne! – ukotvený od hlavy po päty v Kristovi Ježišovi. „A som si istý, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša“ Flp. 1, 6 Ondrej Rosolov
6
Poriadok bohoslužieb počas vianočných sviatkov 2007 24. decembra 2007 – štedrý deň Sv. omše iba polnočné! Kostol sv. Michala o 2200 hod. Kostol sv. Františka o 2400 hod. Božie narodenie – 25. 12. 2007 Kostol sv. Michala – 1000, 1900 hod. Kostol sv. Františka – 700, 830, 1000 (detská), 1130, 1800 Živý Betlehem Na námestí sv. Františka 24. decembra o 2315 hod. a 25. decembra po detskej sv. omši cca o 1100 hod.
Jasličková slávnosť pre deti Karloveské centrum kultúry – 26. 12. o 1600 hod. Silvester – 31. 12. 2007 Ďakovné sv. omše: Kostol sv. Michala – 1530 hod. Kostol sv. Františka – 1700 hod. Slávnosť Bohorodičky – 1. január 2008 Sväté omše ako každú nedeľu. Slávnosť Zjavenia Pána (Troch Kráľov) – nedeľa Sväté omše ako každú nedeľu.
Sviatok sv. Štefana – 26. 12. 2007 Kostol sv. Michala – 1000 hod. Kostol sv. Františka – 700, 830, 1800 hod.
PLÁN SVÄTÝCH OMŠÍ VO FARNOSTI Nedele a prikázané sviatky
Prikázané sviatky v pracovných dňoch
Všedné dni
Kostol sv. Michala Archanjela
10.00, 19.00
6.45
6.45 okrem soboty
Kostol sv. Františka z Assisi
7.00, 8.30, 11.30, 18.00
18.00, 19.30
18.00, v sobotu aj o 7.00
V posledný piatok v mesiaci býva pohrebná svätá omša v kostole sv. Františka o 18.45. V prvé soboty mesiaca je mariánska sv. omša s večeradlom, a to u sv. Františka o 7.00. Sv. omše večer pred každým prikázaným sviatkom o 18.00 sú platné na sviatok. Sv. omše v sobotu o 18.00 sú platné na nedeľu. *Ostatné stretnutia podľa dohody nepravidelne. Časopis vydáva Rím.-kat. farský úrad sv. Michala Archanjela, Námestie sv. Františka 4, Bratislava, tel. a fax: 654 26 860. E-mail: klastor@minoriti–ba.sk. Internetová stránka farnosti (viac informácií a aktuálne oznamy): www.svmichal.sk. Príspevky a podnety do časopisu môžete posielať na
[email protected] alebo odovzdať v sakristii kostola sv. Františka. Sadzba, zalomenie a tlač: VEDA, vydavateľstvo SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava.
