RNDr. Vladimír Nemčko
2006
Obsah 1. Čo je internet? ----------------------------------------------------------------------------------------- 3 2. Internetová adresa ------------------------------------------------------------------------------------- 3 3. Služby internetu a adresy ----------------------------------------------------------------------------- 4 4. Adresy webových stránok ---------------------------------------------------------------------------- 4 5. Internet Explorer -------------------------------------------------------------------------------------- 5 6. Internetové údaje -------------------------------------------------------------------------------------- 7 Ukladanie textových dokumentov ----------------------------------------------------------------------------- 7 Ukladanie obrázkov ---------------------------------------------------------------------------------------------- 8 Ukladanie súborov ----------------------------------------------------------------------------------------------- 8
7. Vyhľadávanie v Internete ---------------------------------------------------------------------------- 9 Použitá literatúra ---------------------------------------------------------------------------------------- 10
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
1. Čo je internet? Internet je možno najčastejšie frekventované slovo medzi ľuďmi v súčasnosti keď sa hovorí o informáciách. Stručne by sme mohli povedať, že je to Sieť sietí počítačov - navzájom prepojené obrovské množstvo počítačov na celom svete, ktoré umožňujú sprostredkovať výmenu informácií a údajov. Skoro pre každého človeka sa v bežnom živote stalo už takmer samozrejmé pravidlo, že ak hľadá nejaké informácie, napríklad zaujímavosti o meste, regióne, kde chce vycestovať, alebo sa chce oboznámiť s významom určitého slova atď., využije Internet. Ba dokonca v komunikácii medzi ľuďmi niekedy počuť radu na otázku „Kde nájsť danú informáciu?“ odpoveď: „Niekde na Internete“. Pritom tento dialóg sa zakladá na pravde, pretože človek tú informáciu na Internete skutočne s pomerne malou námahou nájde. Internet je proste fenomén, ktorý ľudstvu priniesol nevídané možnosti v rozširovaní informácií. Možno je zaujímavé pripomenúť, že na správu svojej dokonalej funkcie nepotrebuje nikoho. Teda neexistujú nijaké organizácie, alebo spoločnosti, ktoré by sprostredkovanie výmeny informácií riadili. (Sú len inštitúcie, ktoré sprostredkujú pripojenie klienta do Internetu.) Na mieste sú tu otázky: Ako to všetko funguje? Ako je to zariadené, že ľahko nájdem informáciu, ktorú potrebujem. Ako sa môžem tak ľahko pripojiť na zdroj informácií bez toho, aby som poznal presné adresy? Podobné otázky sa dajú sformulovať veľmi veľa. (Odpoveď na nich môžeme možno nájsť aj na Internete, ale budú obsiahnuté aj v nasledujúcom texte.)
2. Internetová adresa Pri zadávaní internetových miest, ktoré obsahujú požadované údaje, vôbec nemusíme vedieť kde sa geograficky nachádzajú. Internetová adresa je celkom jednoduchá, dá sa ľahko zapamätať a v mnohých prípadoch sa dá aj uhádnuť. Internetová adresa sa skladá zo slov oddelených bodkou, napríklad kosice.regionet.sk. Čo táto adresa znamená, z čoho pozostáva? Podobne ako adresa domu na nejakej ulici v nejakom meste a štáte má svoju hierarchiu je to aj pri internetovej adrese. Jednotlivé stupne hierarchie sú oddelené bodkami, pričom hierarchia stúpa zľava doprava. Takže uvedenú adresu môžeme rozšifrovať nasledovne: • Najvyšší stupeň hierarchie (ktorému hovoríme doména) je sk. Označuje doménu Slovenskej republiky. Všetky počítače, ktoré poskytujú údaje do internetu zo Slovenska majú vo svojej adrese sk. Každá krajina má svoju doménu:, napríklad cz - Česko, hu Maďarsko, pl - Poľsko, de - Nemecko, jp - Japonsko, ca - Canada, uk - Veľká Británia atď. Trochu iná situácia je v kolíske internetu - USA. Tu je doména trojpísmenová a označuje typ organizácie, napríklad com - komerčné organizácie, edu - vzdelávacie organizácie, gov - vláda (štátne úrady), org - obecne iná organizácia. • Prostredné slovo označuje doménu firmy alebo inštitúcie. Všetky internetové údaje v tejto oblasti patria do tejto domény. Nemusí to znamenať, že táto doména je výhradne na jednom počítači (počítač, ktorý poskytuje údaje do internetu nazývame server). Na jednom serveri môže byť viac domén, alebo jedna doména môže byť na viacerých počítačoch. • Časť adresy celkom vľavo označuje meno počítača, alebo alias, pomocou ktorého môže vlastník domény rozčleňovať obsah svojho serveru. Server (doména) regionet môže obsahovať viac týchto poddomén, takže môže existovať adresa napríklad presov.regionet.sk, zilina regionet.sk a podobne.
-3-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
3. Služby internetu a adresy V teórii internetu je vyššie popísaný spôsob určenia miesta zdroja údajov ešte trochu komplikovanejší. Presná adresa Internetu obsahuje vo svojom úvode ešte internetovú službu. V zásade môžeme hovoriť o štyroch službách Internetu: • web - Sprístupňovanie údajov prostredníctvom webových stránok, (World Wide Web). Adresa sa uvádza na začiatku http://. Príklad: http://microsoft.com. • FTP - (File Tranfer Protocol) služba umožňuje kopírovať údaje medzi počítačmi predpona je ftp:// . • Usenet - prístup k diskusným skupinám -predpona je: news:// . • e-mail - služba umožňuje elektronickú poštu - predpona je: mailto:// . Takéto kompletné adresy (teda aj s predponou) tvoria štandard internetových adries. Nazývame ich adresy URL (Universal Resorce Locator).
4. Adresy webových stránok Na prehliadanie webových stránok máme špeciálne programy - prehliadače, napríklad Internet Explorer, ktorý si v tomto texte popíšeme. Webové stránky slúžia predovšetkým na poskytovanie informácií. Nachádzame na nich teda texty, obrázky, ale aj miesta, ktoré vyvolajú určitú akciu počítača, napríklad načítanie nejakej inej webovej stránky, zobrazenie obrázku (napríklad s väčšími rozmermi), spustenie programu na prehratie zvukových alebo obrazových záznamov. Sú to hypertextové odkazy . Ako hypertextový odkaz môže súžiť na stránke napríklad časť textu (aj jedno slovo). Tento odkaz je obyčajne podškrtnutý súvislou čiarou a keď prídeme na neho kurzorom myši, kurzor sa zmení na malú rúčku, ak práve v tomto momente stlačíme ľavé tlačidlo myši, prevedie sa akcia. Odkazom môže byť aj obrázok. Pomocou týchto odkazov sa môžeme dostať ku zdrojom údajov umiestnených na rôznych serverov na celom svete, pričom si tu neuvedomujeme ich adresy, ale len obsahovú spojitosť s informáciami, ktoré sledujeme. Samotná stránka je na webovom serveri uložená ako údajový súbor. Je to textový súbor, obsahujúci rôzne formátovacie príkazy pre text a obrázky, ktoré prehliadač vyhodnocuje a zobrazuje stránku v žiadanej podobe. Sú to tzv. HTML súbory (Hypertex Markup Language). Názvy a miesta týchto súborov sú tiež obsahom adresy webových stránok, napríklad http://gymdobs.sk/comenius/index.html . Súbor index.html je umiestnený na serveri počítača v adresári comenius. Vo väčšine prípadov samozrejme si tieto adresy nemusíme pamätať, pretože obyčajne prídeme k nim pomocou odkazov. V predchádzajúcom odstavci sme si vysvetlili odpoveď na položenú otázku ako sa dostaneme ku informáciám na stránkach, ktorých adresy nepoznáme. Ale čím je to zabezpečené, že adresy serverov sú také jednoduché a v Internete sa spojíme stále s tým správnym serverom? Odpoveď je prostá: na svete existuje len jediný server s danou adresou, ktorú určujeme prostredníctvom domén. Pre server, alebo obecne počítač v sieti, je to IP adresa pozostávajúca zo štvorice osembitových čísel oddelených bodkami, napríklad 10.12.106.65. (Čísla môžu mať hodnotu od nula do 255.) Tento spôsob „očíslovania“ počítačov nám zaručuje, že prakticky nevyčerpáme všetky kombinácie ani v budúcnosti. Ku jednotlivým IP adresám služby Internetu priraďujú domény, aby sme si ich ľahšie pamätali. V adrese webovej stránky namiesto domény môžeme IP adresu použiť, napríklad: http://10.12.106.64/gyd/default.htm - súbor default.htm sa hľadá v počítači s IP adresou 10.12.106.64 v adresári gyd. (Cesta sa odvíja od zvoleného základného adresára pre služby siete.)
-4-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
5. Internet Explorer
Okno tohto programu predstavuje štandardné okno aplikácií prevádzkované pod Windows. Ovládanie Internet Exploreru pozostáva zhruba z desiatich často používaných príkazov. Tlačidlá na vyvolanie príkazov sú umiestnené v príkazovom riadku pod riadkom hlavnej ponuky. Ide o tlačidlá: • Dozadu - toto tlačidlo rýchle zobrazí predchádzajúcu stránku (samozrejme ak nejakú sme už pozerali). Z klávesnice príkaz vyvoláme Alt+šípka vľavo. • Dopredu - toto tlačidlo je samozrejme platné len deď sme použili tlačidlo dozadu a pohybuje sa postupne po stránkach v histórii. Z lávesnice príkaz vyvoláme Alt+šípka vpravo. Obidve tlačidlá majú možnosť rozvinúť ponuku so šípkou, kde nájdeme históriu prezeraných stránok, prípadne môžeme aj otvoriť okno histórie. • Zastaviť - zastaví načítavanie stránky, z klávesnice vyvoláme tlačidlo Esc • Obnoviť - vykoná nové načítanie stránky. Použijeme vtedy, ak by stránka nemala úplné údaje, alebo by zobrazovala staré údaje. (Niekedy Internet Explorer zobrazí danú stránku z údajov v pamäti počítača, po vyvolaní tohto príkazu máme istotu, že sú na stránke zobrazené aktuálne údaje.) • Domov - načíta sa domovská stránka aplikácie nastavuje sa na karte Všeobecné vyvolanej postupnosťou Nástroje/Možnosti siete Internet...
-5-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
• Hľadať - spustí vyhľadávaciu službu internetu • Obľúbené položky - umožňuje rýchle vyvolať stránky, ktoré máte v obľúbených položkách. Zobrazenú stránku do obľúbených položiek dáme jednoduchým stlačením tlačidla Pridať..., Tlačidlo Zorganizovať... využijeme pri umiestňovaní obľúbených stránok do priečinkov, čím získame väčší prehľad.
-6-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
• História - umožňuje zobraziť zoznam všetkých navštívených stránok a serverov v časovej postupnosti • Pošta - týmto tlačidlom spustíme program Outlook Expres, ktorý dokáže prijímať a odosielať elektronickú poštu • Tlačiť - umožňuje vytlačiť obsah stránky • Upraviť - umožní editovať stránku • Diskutovať - umožňuje pracovať s diskusnými príspevkami Pomocou ďalších tlačidiel (v nových verziách aplikácie), napríklad Zdroje informácií získame možnosť využívať prekladový slovník zo štandardne inštalovaných jazykov AJ a NJ
6. Internetové údaje Pri prezeraní internetových stránok je často potrebné nájdené údaje uložiť do svojho počítača. Môžu to byť údaje vo forme textu (väčšinou časti nejakých dokumentov), obrázky alebo súbory. Internet Explorer to dokáže urobiť veľmi jednoducho Tu nám veľmi pomôže kontextová ponuka, ktorú zobrazíme stlačením pravého tlačidla myši, samozrejme jej kurzor predtým umiestnime na daný objekt. Z nej si vyberieme potrebné príkazy. Ak chceme prenášať časti dokumentov, môžeme využiť schránku Windows - známe príkazy Kopírovať a Prilepiť.
Ukladanie textových dokumentov Textový obsah webovej stránky môžeme uložiť príkazom Súbor/Uložiť ako... .V tomto prípade sa uloží celý obsah stránky aj s pozadím. Ak potrebujeme uložiť len text, vyberieme text, alebo jeho časť myšou (stlačíme ľavé tlačidlo a premiestňujeme kurzor myši - vybraný text sa zobrazí na modrom pozadí). Potom text prekopíruje do schránky Windows (Ctrl-C, alebo príkazom Kopírovať). Text zo schránky umiestnime do nášho dokumentu, napríklad aplikácie Wordu. Týmto spôsobom môžeme kopírovať údaje usporiadané aj v tabuľkách . Ak by sme chceli ale kopírovať tabuľku a následne v nej údaje upravovať môžeme to urobiť aj tak , že necháme Internet Exploreru exportovať údaje do aplikácie MS Office Excel. Príkaz zvolíme v kontextovej
-7-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
ponuke pre stránku kde je umiestnená tabuľka. Následne sa otvorí okno MS Office Excel a budú v ňom naše údaje. Po ich úprave ich uložíme podľa zvyklostí práce v Exceli.
Ukladanie obrázkov Obrázky (alebo obecne grafické prvky) uložíme na dané miesto v našom počítači tak, že ukážeme kurzorom myši na obrázok, stlačíme pravé tlačidlo a z kontextovej ponuky vyberieme príkaz Uložiť obrázok ako... . V dialógovom okne zvolíme cestu kde sa má súbor uložiť, pričom môžeme zmeniť jeho názov. Nesmieme meniť však jeho príponu, ktorá určuje jeho formát.
Ukladanie súborov Na internete sa vyskytujú aj nezobraziteľné údaje - binárne súbory. Na webový stránkach sa preto vyskytuje len odkaz na tento súbor. Uloženie na disk počítača sa docieli kliknutím na tento odkaz. Po krátkom čase sa objaví dialógový panel pre uloženie tohto súboru na disk. Pri tejto činnosti je potrebné mať na mysli, že niektoré súbory môžu byť aj veľmi veľké, a ich
-8-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
sťahovania do počítača môže trvať niekedy aj desiatky minút (záleží od rýchlosti pripojenia na Internet).
Súbor na stránke reprezentovaný odkazom niekedy môžeme aj zobraziť (ak sa dá), pričom sa zobrazí v príslušnom programe - v našom príklade je to Excelovský súbor, preto po stlačení tlačidla Otvorit by sa zobrazil v Exceli. Ak stlačíme tlačidlo Uložiť otvorí sa dialógový panel na uloženie súboru.
7. Vyhľadávanie v Internete Hlavne v začiatkoch práce s internetom, kedy nemáme ešte dostatočné skúsenosti s obsluhou prehliadača a nepoznáme internetové adresy nám môžu výrazne pomôcť vyhľadávacie stroje. Sú to s podstate špeciálne webové servre, ktoré obsahujú veľké množstvo webových zdrojov buď už utriedených v katalógoch, alebo majú internú databázu týchto zdrojov a klientom umožnia v nej hľadať. Môžeme sa spoľahnúť, že ak poznáme adresy týchto špičkových strojov, Internet je pre nás otvorený a nemali by sme mať problém na Internete nájsť čo potrebujeme. Samozrejme, že to si vyžaduje určitý cvik a zručnosť. Na tomto mieste uvediem adresy niekoľkých takýchto serverov: www.google.com www.altavista.com www.yahoo.com www.zoznam.sk www.atlas.cz Pomôcka: Ak pri voľbe hypertextového odkazu stačíme kláves Ľavý Shift, otvorí sa stránka v novom okne Internet Exploreru. Tento postup je výhodný pri hľadaní informácií, pretože na danú (nazvime ju - východziu) stránku sa môžeme pohodlne vrátiť (v prípade, že na zvolenej ceste prehliadania stránok neuspejeme v hľadaní požadovanej informácie).
-9-
RNDr. Vladimír Nemčko
Internet
Použitá literatúra [1] Milan Brož: Microsoft Office Word 2003. Bratislava: Computer Press 2004 [2] Ľudmila Jašková: Práca s Internetom. Bratislava: SPN 2001 [3] Ivan Kalaš a kol.: Informatika pre stredné školy (učebnica). Bratislava: SPN 2001 [4] Marek Kocan akol.: Jak vyzrát na počítač. Praha: Computer Press, 2001 [5] Katherine Murray: Microsoft Office XP. Brno: Computer Press 2003 [6] S. Lukáč - Ľ. Šnajder: Práca s tabuľkami. Bratislava: SPN, 2001
- 10 -