PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE. PhDr. Andrea Krkošková

PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE PhDr. Andrea Krkošková

Psychologické aspekty chorého Predstavujú dva okruhy otázok, ktoré navzájom súvisia:  Aký dosah majú psychopatogénne činitele na vznik somatických chorôb a ako ovplyvňujú ich priebeh,  Ako vplýva telesné ochorenie na psychiku, duševné procesy a stavy, správanie a osobnosť chorého. 

PSYCHOLOGICKÉ ČINITELE 

Môžu sa podieľať na vzniku a priebehu somatických chorôb tromi spôsobmi:



Psychogénne choroby



Organické choroby



Môžu ovplyvňovať priebeh všetkých telesných chorôb

PSYCHOSOCIÁLNE PATOGÉNNE ČINITELE 

   

Frustrácia – je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná prekážka. Deprivácia – chronické neuspokojovanie potrieb. Konflikt – je udalosť, v ktorom sa jednotlivec snaží o dosiahnutie vlastných cieľov. Intenzívne emócie – (hnev, sklamanie). Stres – je nešpecifická obranná reakcia organizmu.

VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU Choroba predstavuje:  Telesne a duševne náročnú životnú situáciu,  Mení sa psychický stav postihnutého,  Vytrháva človeka zo životného stereotypu, ktorý mu vyhovoval,  Vrhá ho do neznámeho prostredia nemocnice, medzi neznámych ľudí, pripúta ho na lôžko, 

VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU Spôsobuje mu telesné ťažkosti – bolesť, únavu, malátnosť, nechutenstvo, teploty atď.,  Znižuje mu výkonnosť, sebestačnosť,  Dochádza k psychickej kríze. 

ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO 

Adaptácia je dynamická schopnosť vyrovnávať sa so zmenenými životnými podmienkami.



Pasívna adaptácia



Aktívna adaptácia


Adaptácií napomáha psychosociálne zrelá osobnosť charakteristická – emočnou istotou, celkovou integráciou osobnosti, realistickým pohľadom na seba, kladným vzťahom k iným, pozitívna hierarchia hodnôt.


Maladaptácia – neprimerané, nesprávne spôsoby myslenia a správania sa ľudí v ťažkých situáciách, prevaha pasívnych foriem adaptácie, nečinnosť, podľahnutie vyčerpanosti, nezáujem, nechuť k činnosti, zníženie stupňa osobnej zrelosti, lipnutie na minulosti, nevidenie nových možností.


Prejavuje sa v emociálnej oblasti, kde prevláda úzkosť, strach, pocity menejcennosti, egocentrizmus, depresia, sebaobviňovanie, obviňovanie okolia. Čím je ochorenie závažnejšie, tým vážnejšie sú maladaptívne prejavy.

PACIENTI Obtiažní a nepríjemní  Hostilní  Precitlivelí  Úzkostní  Hypochondrickí 

MECHANIZMY PSYCHICKEJ ADAPTÁCIE 

Záťaž je nerovnovážny stav medzi vonkajšími nárokmi a kapacitou osobnosti primerane na ne reagovať. Záťaž je niekedy príčinou alebo následkom telesnej poruchy.

ADAPTÁČNÉ MECHANIZMY 

Únik



Kompenzácia

ZDOLÁVACIE MECHANIZMY 

Zvládanie záťažových situácií primeraným spôsobom

OBRANNÉ MECHANIZMY      

 

Izolácia Intelektualizácia – ide o zracionalizovanie konfliktu Racionalizácia Pochybnosť, nerozhodnosť Popretie Projekcia – obranný mechanizmus spočívajúci v neuvedomovanom prenose vlastných pocitov na druhú osobu. Regres – postup späť, úpadok, návrat k starým, prežitým formám. Premiestnenie

DYNAMIZMY PATOLOGICKEJ ADAPTÁCIE 

Procesy, ktoré poskytujú obraz roztrieštenia procesov ego – uzavretý systém správania, ktorý sa riadi vlastnou logikou, prejavuje sa neúčelným opakovaním, pohybovými automatizmami.

CHOROBA A NEMOC – ĽUDSKÉ PREŽÍVANIE         

Bezmocnosť Utrpenie Úchylka Signál Hrozba Trest Rola Udalosť Orientačný bod

AUTOPLASTICKÝ OBRAZ CHOROBY 

SUBJEKTÍVNE PREŽÍVANIE CHOROBY SA PREJAVUJE AKO ASPEKT:

Senzitívny  Citový  Vôľový  Racionálny a informačný 

VZŤAH PACIENTA K CHOROBE Normálny  Bagatelizujúci  Repudiačný – chorý si nepripúšťa ochorenie, nejde k lekárovi  Hypochondrický  Účelový 

PSYCHIKA – SOCIÁLNA SITUÁCIA Zbavenie povinností  Obmedzenie životných možností  Obmedzenie súkromia  Sociálna situácia 

PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE 

 

Dialyzovaní pacienti vedú vysoko abnormálny život – sú závislí na dialyzačnej procedúre, ošetrujúcom personáli, sú vystavení mnohým stresom a zákazom. Veľkou nádejou pre pacientov zostáva transplantácia Celá táto škála nepriaznivých faktorov vyvoláva u pacientov zložitú psychosociálnu problematiku

SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Choroba sa dotýka človeka ako celku.  Okrem telesných zmien vznikajú aj psychické zmeny (negatívne) – v oblasti prežívania, správania, konania a záujmov.  Chronické choroby – postihnutá aj osobnosť. Zmena osobnosti závisí od veku, druhu ochorenia, premorbídnej osobnosti, času trvania ochorenia, liečby. 

SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Dialyzačná liečba stavia pacientov do polohy „zdravého i chorého človeka“.  Pacient podľa svojej osobnosti reaguje ako: 

 „poslušný“

– zmierený so svojím osudom  „konfliktný“ – nezmierený so svojím osudom

SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ 

Pacienti sa spočiatku dialyzačnej procedúry bránia, neskôr si k nej vytvoria vzťah – stávajú sa až extrémne egocentrickými, ich záujem sa zužuje len na mechanizmus dialýzy a jej účinky.

SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA 

Zahájená liečba „umelou obličkou“ znamená vždy zlom v spôsobe života pacientov – ich nefunkčný životne dôležitý orgán je nahradený prístrojom, ktorý im život spútava.


Pacienti prechádzajú v dialyzačnom programe niekoľkými fázami:  1.

fáza – prekvapenie – pacient si uvedomí, že životne dôležitý orgán bude nahradený prístrojom,  2. fáza – rozčarovanie – „umelá oblička“ sa stáva nemilovaným predmetom,  3. fáza – dlhodobá – akceprácia „spútaného života“




Jednotlivé fázy sa počas dlhodobého života dialyzovaného pacienta môžu opakovať, napr. pri závažných komplikáciách, pri návrate po neúspešnej transplantácií obličky, ale i v životných krízach. Sestra môže byť nápomocná i v procese hľadania nového zmyslu života, pomôcť pacientovi naučiť sa žiť s chorobou a dať takému životu ľudskú dôstojnosť.

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM 

Komunikácia medzi sestrou a pacientom je medziosobnostnou interakciou, formou správania sa, pri ktorej neprebieha iba výmena a spracovanie informácií, na ktoré býva často redukovaná. Ide aj o výmenu potrieb, hodnôt a hodnotových postojov, ktoré v optimálnom prípade ústia do vzájomného chápania a otvárania sa.


Komunikácia:  Verbálna

– manifestný a latentný obsah,  Neverbálna :        

Mimika – výraz tváre, Haptika – dotyky, Proxemika – vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi, Posturológia – držanie rúk, postoj tela, Gestika – štandardné pohyby, Kinezika – oznamovanie informácií pohybom, Očný kontakt, Paralingvistika – fonetické zvuky.




Cieľ – nielen získať a poskytovať určitú mieru a kvalitu informácií, ale aj zabezpačiť komplexnú pomoc pacientovi Problémy komunikácie: 



Paternalistický model starostlivosti o pacienta – asymetrický vzťah pacient-zdravotník – potrebné vnímať pacienta v kríze ako rovnocenného partnera Konotačná aura – pacient a zdravotník nechápu rovnako význam slova – dôležité vyjadrovať sa tak, aby pacient porozumel


Účinná komunikácia:  Zreteľnosť

– presne vyjadriť význam toho, čo chceme povedať, hovoriť pomaly a zreteľne, zopakovať informácie, zamedziť pôsobenie rušivých elementov,  Načasovanosť a závažnosť – rozhovor správne načasovať, pristupovať citlivo k záujmom a potrebám pacienta, neklásť veľa otázok naraz a po otázke počkať na odpoveď


Účinná komunikácia:  Prispôsobivosť

– správy podávať podľa toho ako príjemca na ne reaguje, vyhýbať sa rutinnému prejavu a rešpektovať individualitu pacienta  Dôveryhodnosť – poznať nastolený problém a mať presné informácie týkajúce sa pacienta


Úlohy komunikácie:  Získať

pacienta pre spoluprácu,  Utvárať vzťahy vzájomnej dôvery, úcty a rešpektovania,  Pomôcť prekonávať existenčnú krízu,  Privykať pacienta na postihnutie,  Zmierňovať strach, úzkosť a depresiu,  Prebúdzať nádej,  Tíšiť bolesť,  Zabrániť sociálnej a informačnej izolácií pacienta

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI 

Rola pacienta zaradeného do chronického dialyzačného programu je spojená so zmenou života, často radikálnou, ktorá obmedzuje alebo úplne vylučuje plnenie ostatných sociálnych rolí. Zmeny v spôsobe a kvalite života, spôsobené so stratou, či ohrozením doterajších vzťahov, životných istôt, osobných hodnôt, perspektív a cieľov ho robia zraniteľnejším a závislejším.

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Pacient sa nesmie nechať v informačnej izolácií – vyvoláva úzkosť a strach, v konečnom dôsledku sa pravdy dopátra z rôznych zdrojov, má byť podľa možností čo najviac informovaný o svojom ochorení.  Dôsledkom informačnej izolácie – strata dôvery! 


 

Pacienta často viac zaujíma prognóza ako diagnóza. Potrebné je ukázať mu reálne možnosti ďalšieho života a nenechať ho s pravdou samého. Vybrať vhodné prostredie na rozhovor s pacientom a zistiť o čom chce hovoriť. Po oboznámení pacienta o jeho zdravotnom stave lekárom, často potrebuje ďalej pokračovať v rozhovore – vhodný rozhovor so sestrou.




Ak bol pacient oboznámený so zdravotným stavom, mali by o tom vedieť všetci, ktorí sa o neho zaujímajú, aby nedošlo k rozporu vo výrokoch zdravotníkov. Ohľaduplnou prípravou a informovanosťou pacienta, vytváraním vhodných podmienok diagnostiky, terapie a ošetrovania možno významne prispieť k vedomiu jeho vlastnej hodnoty a dôstojnosti, ktorá býva často znížená ochorením a sním spojenými ťažkosťami


Názory psychológov na informovanosť pacienta sa odlišujú:  Pacient

by mal byť informovaný hneď ako sa potvrdí diagnóza,  Povedať pravdu o zdravotnom stave by bolo vhodné na konci obdobia tápania, pacient musí byť pripravený prijať pravdu.  Je

veľmi ťažké rozhodnúť sa kedy povedať pravdu a kedy nie.

RIZIKO SUICIDA  



Samovražda sa udáva v pomere 1:500 S rizikom suicida súvisí emočný stres, vystupňovaný prejav depresie, skľúčenosť, nízka tolerancia bolesti a nepohodlia, fyzická a emočná vyčerpanosť. Sú domienky, že ak sa pacient dozvie o nevyliečiteľnosti svojho ochorenia, môže myslieť na samovraždu. Je potrebné dať pacientovi nádej, nie však nereálne očakávania.

RIZIKO SUICIDA Rozhodujúci vplyv na psychiku pacienta môže mať aj ošetrujúci personál – v pozitívnom i negatívnom smere.  Opakovaným príchodom na dialýzu vzniká rôzne silný intenzívny vzťah sestra – pacient.  Ťažko chorý nepotrebuje ľútosť, ale úctu a uznanie. 

RIZIKO SUICIDA 

Na zachovanie sebaúcty je potrebné podporovať sebestačnosť pacienta, rešpektovať jeho intimitu, poukazovať na pozitívne stimuly a jeho kladné stránky.

VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA Duchovné a náboženské presvedčenie môže výrazne ovplyvniť spôsob života, pocity a postoje k chorobe a smrti.  Náboženstvo dokáže dať životu i smrti zmysel, môže byť zdrojom sily, pokoja a viery v čase krízy.  Mylná predstava – náboženský orientovaný človek sa sám automaticky vysporiada so svojím utrpením 

VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA 

Postoje veriaceho kresťana k utrpeniu a ťažkej chorobe sú odlišné:  Ochorenie

chápe ako trest (sebaobviňovanie,

pasivita),  Agresia sa obracia k Bohu (pocit viny, strata viery),  Obracia sa k Bohu v snahe o pomoc a prekonanie choroby.

Vplyv náboženstva na psychiku pacienta závisí tiež od veku, predchádzajúcich skúsenosti a od zmyslu života.

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Smrť – prirodzený dôsledok života, smrť nie je choroba, aj keď býva často jej dovŕšením, resp. aj keď choroba často vedie k smrti.  Umieranie – náročná situácia pre pacienta, jeho rodinu i ošetrujúci personál. 

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Umierajúci človek potrebuje aspoň toľko pozornosti ako ten, ktorý sa uzdravuje. Potrebuje byť v pokoji a zbavený bolesti nakoľko je to len možné.  Umierajúci si tým viac želajú blízkosť človeka a v tej chvíli žiadajú mimo profesionálnej starostlivosti i ľudskosti. 

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Práve blízkosť smrti, ktorá je na tomto oddelení stále prítomná, bola kedysi a niekde i dnes je zdrojom veľkej fluktuácie personálu.  Požiadavky na postoje personálu sú na dialyzačnom stredisku veľmi vysoké – akceptovať umierajúceho znamená tiež tolerovať jeho vlastnosti a prijímať spôsob prežívania. 

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ  



Dôležité je, aby bol sám zdravotník vyrovnaný a umieraním a smrťou. Pacientovi nehovoriť, že umiera, ale že je vážne chorý. Ak je v štádiu poretia svojho skutočného stavu, je lepšie nehovoriť mu o jeho nevyliečiteľnej chorobe. Dôležité je pacienta počúvať a odpovedať mu na otázky, ktoré sú preňho v tej chvíli podstatné a pokúsiť sa zmierniť jeho utrpenie.

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Práca sestry – náročná a zodpovedná, na jednotlivých pracoviskách kladie na zdravotníckych pracovníkov špecifické požiadavky.  Sestra by mala rešpektovať osobnosť pacienta, jeho duševný stav, pochopiť jeho ťažkosti, napätie, úzkosť a ďalšie negatívne emócie. 

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Nie vždy a za každých okolností sa dá vytvoriť optimálna súhra medzi pacientom a sestrou.  Veľa závisí od sestry ako dokáže pacienta uviesť a neskôr udomácniť v prostredí dialyzačného strediska.  Východiskom k dobre volenému prístupu k pacientovi je „správny odhad“ jeho osobnosti. 

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU 

Uvedomiť si, že každý pacient je individum a individuálne prežíva ochorenie – pacient môže prežívať pocit hanby, strachu, menejcennosti, či zbytočnosti, niektorí sú depresívne ladení, mrzutí, nezriedkavo majú agresívne prejavy.

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Neustále striedanie domáceho prostredia s dialyzačným strediskom unavuje a deprimuje.  Na začiatku dialýzy viesť správny úvodný dialóg a vytvoriť atmosféru porozumenia.  Zaujímať sa o osobnosť ako celok, nevidieť iba hornú končatinu pacienta, fistulu a dialyzačný prístroj. 

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Vytvoriť rodinnú atmosféru – prehlbuje sa spolupráca a predpoklady dobrého priebehu dialyzačnej liečby.  Niekedy sa však vyskytnú vážne chyby v správaní sestry voči pacientovi – sestra v úlohe stereotypného poučovateľa. 

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU 

Pacienta sa dotýka aj nezáujem, uzavretosť a málovravnosť sestry, nedostatok pozornosti a záujmu o jeho problémy, ale aj opačný prístup ako nadmerné prázdne utešovanie a ľutovanie.

SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE 



Schopnosť počúvať pacienta – vnímať nielen to, čo pacient hovorí, ale aj ako to hovorí, sledovať jeho mimiku, pohyby, vnímať ho ako ľudskú bytosť, byť k nemu spontánny a ľudsky vrúcny, Schopnosť empatie – vcítenie sa do duševného stavu druhej osoby, porozumenie vcítením, vedieť rozpoznať v akom duševnom stave je druhý človek, akú má náladu, čo prežíva, schopnosť byť s pacientom, ale tiež o ňom premýšľať.


Schopnosť porozumieť pacientovi – vďaka empatii môžeme pacienta lepšie poznať a porozumieť mu, porozumenie dáme najavo, porozumenie prejavujeme s určitou dávkou taktu, porozumenie neznamená súhlas, neznamená, že bezvýhradne schvaľujeme všetko konanie pacienta




Schopnosť mať o pacienta záujem a podporovať ho – ide o záujem a pomoc psychologickej povahy, prejavuejeme ho verbálne a neverbálne. Schopnosť poskytovať pacientovi rady – v psychologickej oblasti spočívajú rady v tom, že pomáhame pacientovi orientovať sa v jeho životnej situácií, aby sám dokázal nájsť riešenia a rozhodol sa pre ne.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE PhDr. Andrea Krkošková

1

Psychologické aspekty chorého  Predstavujú dva okruhy otázok, ktoré

navzájom súvisia:  Aký dosah majú psychopatogénne činitele na vznik somatických chorôb a ako ovplyvňujú ich priebeh,  Ako vplýva telesné ochorenie na psychiku, duševné procesy a stavy, správanie a osobnosť chorého. 2

PSYCHOLOGICKÉ ČINITELE  Môžu sa podieľať na vzniku a priebehu

somatických chorôb tromi spôsobmi:

 Psychogénne choroby  Organické choroby  Môžu ovplyvňovať priebeh všetkých telesných

chorôb

3

PSYCHOSOCIÁLNE PATOGÉNNE ČINITELE  Frustrácia – je vnútorný stav organizmu, ktorý

vzniká, ak je nejaká potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná prekážka.  Deprivácia – chronické neuspokojovanie potrieb.  Konflikt – je udalosť, v ktorom sa jednotlivec snaží o dosiahnutie vlastných cieľov.  Intenzívne emócie – (hnev, sklamanie).  Stres – je nešpecifická obranná reakcia organizmu. 4

VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU  Choroba predstavuje:  Telesne a duševne náročnú životnú

situáciu,  Mení sa psychický stav postihnutého,  Vytrháva človeka zo životného stereotypu, ktorý mu vyhovoval,  Vrhá ho do neznámeho prostredia nemocnice, medzi neznámych ľudí, pripúta ho na lôžko, 5

VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU  Spôsobuje mu telesné ťažkosti – bolesť,

únavu, malátnosť, nechutenstvo, teploty atď.,  Znižuje mu výkonnosť, sebestačnosť,  Dochádza k psychickej kríze.

6

ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO  Adaptácia je dynamická schopnosť

vyrovnávať sa so zmenenými životnými podmienkami.

 Pasívna adaptácia  Aktívna adaptácia 7

ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO  Adaptácií napomáha psychosociálne zrelá

osobnosť charakteristická – emočnou istotou, celkovou integráciou osobnosti, realistickým pohľadom na seba, kladným vzťahom k iným, pozitívna hierarchia hodnôt.

8

ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO  Maladaptácia – neprimerané, nesprávne

spôsoby myslenia a správania sa ľudí v ťažkých situáciách, prevaha pasívnych foriem adaptácie, nečinnosť, podľahnutie vyčerpanosti, nezáujem, nechuť k činnosti, zníženie stupňa osobnej zrelosti, lipnutie na minulosti, nevidenie nových možností.

9

ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO  Prejavuje sa v emociálnej oblasti, kde

prevláda úzkosť, strach, pocity menejcennosti, egocentrizmus, depresia, sebaobviňovanie, obviňovanie okolia. Čím je ochorenie závažnejšie, tým vážnejšie sú maladaptívne prejavy.

10

PACIENTI  Obtiažní a nepríjemní  Hostilní  Precitlivelí  Úzkostní  Hypochondrickí

11

MECHANIZMY PSYCHICKEJ ADAPTÁCIE  Záťaž je nerovnovážny stav medzi

vonkajšími nárokmi a kapacitou osobnosti primerane na ne reagovať. Záťaž je niekedy príčinou alebo následkom telesnej poruchy.

12

ADAPTÁČNÉ MECHANIZMY  Únik  Kompenzácia

13

ZDOLÁVACIE MECHANIZMY  Zvládanie záťažových situácií primeraným

spôsobom

14

OBRANNÉ MECHANIZMY Izolácia  Intelektualizácia – ide o zracionalizovanie konfliktu  Racionalizácia  Pochybnosť, nerozhodnosť  Popretie  Projekcia – obranný mechanizmus spočívajúci v neuvedomovanom prenose vlastných pocitov na druhú osobu.  Regres – postup späť, úpadok, návrat k starým, prežitým formám.  Premiestnenie 

15

DYNAMIZMY PATOLOGICKEJ ADAPTÁCIE  Procesy, ktoré poskytujú obraz

roztrieštenia procesov ego – uzavretý systém správania, ktorý sa riadi vlastnou logikou, prejavuje sa neúčelným opakovaním, pohybovými automatizmami.

16

CHOROBA A NEMOC – ĽUDSKÉ PREŽÍVANIE  Bezmocnosť  Utrpenie  Úchylka  Signál  Hrozba  Trest  Rola  Udalosť  Orientačný bod 17

AUTOPLASTICKÝ OBRAZ CHOROBY  SUBJEKTÍVNE PREŽÍVANIE CHOROBY SA

PREJAVUJE AKO ASPEKT:

 Senzitívny  Citový  Vôľový  Racionálny a informačný 18

VZŤAH PACIENTA K CHOROBE  Normálny  Bagatelizujúci  Repudiačný – chorý si nepripúšťa

ochorenie, nejde k lekárovi  Hypochondrický  Účelový

19

PSYCHIKA – SOCIÁLNA SITUÁCIA  Zbavenie povinností  Obmedzenie životných možností  Obmedzenie súkromia  Sociálna situácia

20

PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE  Dialyzovaní pacienti vedú vysoko abnormálny

život – sú závislí na dialyzačnej procedúre, ošetrujúcom personáli, sú vystavení mnohým stresom a zákazom.  Veľkou nádejou pre pacientov zostáva transplantácia  Celá táto škála nepriaznivých faktorov vyvoláva u pacientov zložitú psychosociálnu problematiku

21

SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ  Choroba sa dotýka človeka ako celku.  Okrem telesných zmien vznikajú aj

psychické zmeny (negatívne) – v oblasti prežívania, správania, konania a záujmov.  Chronické choroby – postihnutá aj osobnosť. Zmena osobnosti závisí od veku, druhu ochorenia, premorbídnej osobnosti, času trvania ochorenia, liečby. 22

SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ  Dialyzačná liečba stavia pacientov do

polohy „zdravého i chorého človeka“.  Pacient podľa svojej osobnosti reaguje ako:  „poslušný“ – zmierený so svojím osudom  „konfliktný“ – nezmierený so svojím osudom

23

SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ  Pacienti sa spočiatku dialyzačnej

procedúry bránia, neskôr si k nej vytvoria vzťah – stávajú sa až extrémne egocentrickými, ich záujem sa zužuje len na mechanizmus dialýzy a jej účinky.

24

SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA  Zahájená liečba „umelou obličkou“

znamená vždy zlom v spôsobe života pacientov – ich nefunkčný životne dôležitý orgán je nahradený prístrojom, ktorý im život spútava.

25

SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA  Pacienti prechádzajú v dialyzačnom

programe niekoľkými fázami:

 1. fáza – prekvapenie – pacient si uvedomí, že

životne dôležitý orgán bude nahradený prístrojom,  2. fáza – rozčarovanie – „umelá oblička“ sa stáva nemilovaným predmetom,  3. fáza – dlhodobá – akceprácia „spútaného života“

26

SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA  Jednotlivé fázy sa počas dlhodobého života

dialyzovaného pacienta môžu opakovať, napr. pri závažných komplikáciách, pri návrate po neúspešnej transplantácií obličky, ale i v životných krízach.  Sestra môže byť nápomocná i v procese hľadania nového zmyslu života, pomôcť pacientovi naučiť sa žiť s chorobou a dať takému životu ľudskú dôstojnosť. 27

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM  Komunikácia medzi sestrou a pacientom je

medziosobnostnou interakciou, formou správania sa, pri ktorej neprebieha iba výmena a spracovanie informácií, na ktoré býva často redukovaná. Ide aj o výmenu potrieb, hodnôt a hodnotových postojov, ktoré v optimálnom prípade ústia do vzájomného chápania a otvárania sa.

28

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM  Komunikácia:  Verbálna – manifestný a latentný obsah,  Neverbálna :  Mimika – výraz tváre,  Haptika – dotyky,  Proxemika – vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi,  Posturológia – držanie rúk, postoj tela,  Gestika – štandardné pohyby,  Kinezika – oznamovanie informácií pohybom,  Očný kontakt,  Paralingvistika – fonetické zvuky. 29

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM  Cieľ – nielen získať a poskytovať určitú mieru a

kvalitu informácií, ale aj zabezpačiť komplexnú pomoc pacientovi  Problémy komunikácie:  Paternalistický model starostlivosti o pacienta –

asymetrický vzťah pacient-zdravotník – potrebné vnímať pacienta v kríze ako rovnocenného partnera  Konotačná aura – pacient a zdravotník nechápu rovnako význam slova – dôležité vyjadrovať sa tak, aby pacient porozumel 30

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM  Účinná komunikácia:  Zreteľnosť – presne vyjadriť význam toho, čo

chceme povedať, hovoriť pomaly a zreteľne, zopakovať informácie, zamedziť pôsobenie rušivých elementov,  Načasovanosť a závažnosť – rozhovor správne načasovať, pristupovať citlivo k záujmom a potrebám pacienta, neklásť veľa otázok naraz a po otázke počkať na odpoveď

31

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM  Účinná komunikácia:  Prispôsobivosť – správy podávať podľa toho ako

príjemca na ne reaguje, vyhýbať sa rutinnému prejavu a rešpektovať individualitu pacienta  Dôveryhodnosť – poznať nastolený problém a mať presné informácie týkajúce sa pacienta

32

SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM  Úlohy komunikácie:  Získať pacienta pre spoluprácu,  Utvárať vzťahy vzájomnej dôvery, úcty a

rešpektovania,  Pomôcť prekonávať existenčnú krízu,  Privykať pacienta na postihnutie,  Zmierňovať strach, úzkosť a depresiu,  Prebúdzať nádej,  Tíšiť bolesť,  Zabrániť sociálnej a informačnej izolácií pacienta 33

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI  Rola pacienta zaradeného do chronického

dialyzačného programu je spojená so zmenou života, často radikálnou, ktorá obmedzuje alebo úplne vylučuje plnenie ostatných sociálnych rolí. Zmeny v spôsobe a kvalite života, spôsobené so stratou, či ohrozením doterajších vzťahov, životných istôt, osobných hodnôt, perspektív a cieľov ho robia zraniteľnejším a závislejším. 34

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI  Pacient sa nesmie nechať v informačnej

izolácií – vyvoláva úzkosť a strach, v konečnom dôsledku sa pravdy dopátra z rôznych zdrojov, má byť podľa možností čo najviac informovaný o svojom ochorení.  Dôsledkom informačnej izolácie – strata dôvery!

35

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI  Pacienta často viac zaujíma prognóza ako

diagnóza. Potrebné je ukázať mu reálne možnosti ďalšieho života a nenechať ho s pravdou samého.  Vybrať vhodné prostredie na rozhovor s pacientom a zistiť o čom chce hovoriť.  Po oboznámení pacienta o jeho zdravotnom stave lekárom, často potrebuje ďalej pokračovať v rozhovore – vhodný rozhovor so sestrou. 36

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI  Ak bol pacient oboznámený so zdravotným

stavom, mali by o tom vedieť všetci, ktorí sa o neho zaujímajú, aby nedošlo k rozporu vo výrokoch zdravotníkov.  Ohľaduplnou prípravou a informovanosťou pacienta, vytváraním vhodných podmienok diagnostiky, terapie a ošetrovania možno významne prispieť k vedomiu jeho vlastnej hodnoty a dôstojnosti, ktorá býva často znížená ochorením a sním spojenými ťažkosťami 37

SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI  Názory psychológov na informovanosť

pacienta sa odlišujú:

 Pacient by mal byť informovaný hneď ako sa

potvrdí diagnóza,  Povedať pravdu o zdravotnom stave by bolo vhodné na konci obdobia tápania, pacient musí byť pripravený prijať pravdu.  Je veľmi ťažké rozhodnúť sa kedy povedať pravdu

a kedy nie.

38

RIZIKO SUICIDA  Samovražda sa udáva v pomere 1:500  S rizikom suicida súvisí emočný stres,

vystupňovaný prejav depresie, skľúčenosť, nízka tolerancia bolesti a nepohodlia, fyzická a emočná vyčerpanosť.  Sú domienky, že ak sa pacient dozvie o nevyliečiteľnosti svojho ochorenia, môže myslieť na samovraždu. Je potrebné dať pacientovi nádej, nie však nereálne očakávania. 39

RIZIKO SUICIDA  Rozhodujúci vplyv na psychiku pacienta

môže mať aj ošetrujúci personál – v pozitívnom i negatívnom smere.  Opakovaným príchodom na dialýzu vzniká rôzne silný intenzívny vzťah sestra – pacient.  Ťažko chorý nepotrebuje ľútosť, ale úctu a uznanie. 40

RIZIKO SUICIDA  Na zachovanie sebaúcty je potrebné

podporovať sebestačnosť pacienta, rešpektovať jeho intimitu, poukazovať na pozitívne stimuly a jeho kladné stránky.

41

VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA  Duchovné a náboženské presvedčenie

môže výrazne ovplyvniť spôsob života, pocity a postoje k chorobe a smrti.  Náboženstvo dokáže dať životu i smrti zmysel, môže byť zdrojom sily, pokoja a viery v čase krízy.  Mylná predstava – náboženský orientovaný človek sa sám automaticky vysporiada so svojím utrpením 42

VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA  Postoje veriaceho kresťana k utrpeniu a

ťažkej chorobe sú odlišné:

 Ochorenie chápe ako trest (sebaobviňovanie,

pasivita),

 Agresia sa obracia k Bohu (pocit viny, strata viery),  Obracia sa k Bohu v snahe o pomoc a prekonanie

choroby.

Vplyv náboženstva na psychiku pacienta závisí tiež od veku, predchádzajúcich skúsenosti a od zmyslu života.

43

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ  Smrť – prirodzený dôsledok života, smrť

nie je choroba, aj keď býva často jej dovŕšením, resp. aj keď choroba často vedie k smrti.  Umieranie – náročná situácia pre pacienta, jeho rodinu i ošetrujúci personál.

44

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ  Umierajúci človek potrebuje aspoň toľko

pozornosti ako ten, ktorý sa uzdravuje. Potrebuje byť v pokoji a zbavený bolesti nakoľko je to len možné.  Umierajúci si tým viac želajú blízkosť človeka a v tej chvíli žiadajú mimo profesionálnej starostlivosti i ľudskosti.

45

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ  Práve blízkosť smrti, ktorá je na tomto

oddelení stále prítomná, bola kedysi a niekde i dnes je zdrojom veľkej fluktuácie personálu.  Požiadavky na postoje personálu sú na dialyzačnom stredisku veľmi vysoké – akceptovať umierajúceho znamená tiež tolerovať jeho vlastnosti a prijímať spôsob prežívania. 46

SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ  Dôležité je, aby bol sám zdravotník vyrovnaný a

umieraním a smrťou.  Pacientovi nehovoriť, že umiera, ale že je vážne chorý. Ak je v štádiu poretia svojho skutočného stavu, je lepšie nehovoriť mu o jeho nevyliečiteľnej chorobe.  Dôležité je pacienta počúvať a odpovedať mu na otázky, ktoré sú preňho v tej chvíli podstatné a pokúsiť sa zmierniť jeho utrpenie. 47

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU  Práca sestry – náročná a zodpovedná, na

jednotlivých pracoviskách kladie na zdravotníckych pracovníkov špecifické požiadavky.  Sestra by mala rešpektovať osobnosť pacienta, jeho duševný stav, pochopiť jeho ťažkosti, napätie, úzkosť a ďalšie negatívne emócie.

48

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU  Nie vždy a za každých okolností sa dá

vytvoriť optimálna súhra medzi pacientom a sestrou.  Veľa závisí od sestry ako dokáže pacienta uviesť a neskôr udomácniť v prostredí dialyzačného strediska.  Východiskom k dobre volenému prístupu k pacientovi je „správny odhad“ jeho osobnosti. 49

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU  Uvedomiť si, že každý pacient je

individum a individuálne prežíva ochorenie – pacient môže prežívať pocit hanby, strachu, menejcennosti, či zbytočnosti, niektorí sú depresívne ladení, mrzutí, nezriedkavo majú agresívne prejavy.

50

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU  Neustále striedanie domáceho prostredia

s dialyzačným strediskom unavuje a deprimuje.  Na začiatku dialýzy viesť správny úvodný dialóg a vytvoriť atmosféru porozumenia.  Zaujímať sa o osobnosť ako celok, nevidieť iba hornú končatinu pacienta, fistulu a dialyzačný prístroj. 51

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU  Vytvoriť rodinnú atmosféru – prehlbuje sa

spolupráca a predpoklady dobrého priebehu dialyzačnej liečby.  Niekedy sa však vyskytnú vážne chyby v správaní sestry voči pacientovi – sestra v úlohe stereotypného poučovateľa.

52

PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU  Pacienta sa dotýka aj nezáujem,

uzavretosť a málovravnosť sestry, nedostatok pozornosti a záujmu o jeho problémy, ale aj opačný prístup ako nadmerné prázdne utešovanie a ľutovanie.

53

SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE  Schopnosť počúvať pacienta – vnímať nielen to,

čo pacient hovorí, ale aj ako to hovorí, sledovať jeho mimiku, pohyby, vnímať ho ako ľudskú bytosť, byť k nemu spontánny a ľudsky vrúcny,  Schopnosť empatie – vcítenie sa do duševného stavu druhej osoby, porozumenie vcítením, vedieť rozpoznať v akom duševnom stave je druhý človek, akú má náladu, čo prežíva, schopnosť byť s pacientom, ale tiež o ňom premýšľať.

54

SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE  Schopnosť porozumieť pacientovi – vďaka

empatii môžeme pacienta lepšie poznať a porozumieť mu, porozumenie dáme najavo, porozumenie prejavujeme s určitou dávkou taktu, porozumenie neznamená súhlas, neznamená, že bezvýhradne schvaľujeme všetko konanie pacienta

55

SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE  Schopnosť mať o pacienta záujem a podporovať

ho – ide o záujem a pomoc psychologickej povahy, prejavuejeme ho verbálne a neverbálne.  Schopnosť poskytovať pacientovi rady – v psychologickej oblasti spočívajú rady v tom, že pomáhame pacientovi orientovať sa v jeho životnej situácií, aby sám dokázal nájsť riešenia a rozhodol sa pre ne.

56

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

57

PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE. PhDr. Andrea Krkošková

Recommend Documents