PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE PhDr. Andrea Krkošková
Psychologické aspekty chorého Predstavujú dva okruhy otázok, ktoré navzájom súvisia: Aký dosah majú psychopatogénne činitele na vznik somatických chorôb a ako ovplyvňujú ich priebeh, Ako vplýva telesné ochorenie na psychiku, duševné procesy a stavy, správanie a osobnosť chorého.
PSYCHOLOGICKÉ ČINITELE
Môžu sa podieľať na vzniku a priebehu somatických chorôb tromi spôsobmi:
Psychogénne choroby
Organické choroby
Môžu ovplyvňovať priebeh všetkých telesných chorôb
PSYCHOSOCIÁLNE PATOGÉNNE ČINITELE
Frustrácia – je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná prekážka. Deprivácia – chronické neuspokojovanie potrieb. Konflikt – je udalosť, v ktorom sa jednotlivec snaží o dosiahnutie vlastných cieľov. Intenzívne emócie – (hnev, sklamanie). Stres – je nešpecifická obranná reakcia organizmu.
VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU Choroba predstavuje: Telesne a duševne náročnú životnú situáciu, Mení sa psychický stav postihnutého, Vytrháva človeka zo životného stereotypu, ktorý mu vyhovoval, Vrhá ho do neznámeho prostredia nemocnice, medzi neznámych ľudí, pripúta ho na lôžko,
VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU Spôsobuje mu telesné ťažkosti – bolesť, únavu, malátnosť, nechutenstvo, teploty atď., Znižuje mu výkonnosť, sebestačnosť, Dochádza k psychickej kríze.
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO
Adaptácia je dynamická schopnosť vyrovnávať sa so zmenenými životnými podmienkami.
Pasívna adaptácia
Aktívna adaptácia
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO
Adaptácií napomáha psychosociálne zrelá osobnosť charakteristická – emočnou istotou, celkovou integráciou osobnosti, realistickým pohľadom na seba, kladným vzťahom k iným, pozitívna hierarchia hodnôt.
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO
Maladaptácia – neprimerané, nesprávne spôsoby myslenia a správania sa ľudí v ťažkých situáciách, prevaha pasívnych foriem adaptácie, nečinnosť, podľahnutie vyčerpanosti, nezáujem, nechuť k činnosti, zníženie stupňa osobnej zrelosti, lipnutie na minulosti, nevidenie nových možností.
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO
Prejavuje sa v emociálnej oblasti, kde prevláda úzkosť, strach, pocity menejcennosti, egocentrizmus, depresia, sebaobviňovanie, obviňovanie okolia. Čím je ochorenie závažnejšie, tým vážnejšie sú maladaptívne prejavy.
PACIENTI Obtiažní a nepríjemní Hostilní Precitlivelí Úzkostní Hypochondrickí
MECHANIZMY PSYCHICKEJ ADAPTÁCIE
Záťaž je nerovnovážny stav medzi vonkajšími nárokmi a kapacitou osobnosti primerane na ne reagovať. Záťaž je niekedy príčinou alebo následkom telesnej poruchy.
ADAPTÁČNÉ MECHANIZMY
Únik
Kompenzácia
ZDOLÁVACIE MECHANIZMY
Zvládanie záťažových situácií primeraným spôsobom
OBRANNÉ MECHANIZMY
Izolácia Intelektualizácia – ide o zracionalizovanie konfliktu Racionalizácia Pochybnosť, nerozhodnosť Popretie Projekcia – obranný mechanizmus spočívajúci v neuvedomovanom prenose vlastných pocitov na druhú osobu. Regres – postup späť, úpadok, návrat k starým, prežitým formám. Premiestnenie
DYNAMIZMY PATOLOGICKEJ ADAPTÁCIE
Procesy, ktoré poskytujú obraz roztrieštenia procesov ego – uzavretý systém správania, ktorý sa riadi vlastnou logikou, prejavuje sa neúčelným opakovaním, pohybovými automatizmami.
CHOROBA A NEMOC – ĽUDSKÉ PREŽÍVANIE
Bezmocnosť Utrpenie Úchylka Signál Hrozba Trest Rola Udalosť Orientačný bod
AUTOPLASTICKÝ OBRAZ CHOROBY
SUBJEKTÍVNE PREŽÍVANIE CHOROBY SA PREJAVUJE AKO ASPEKT:
Senzitívny Citový Vôľový Racionálny a informačný
VZŤAH PACIENTA K CHOROBE Normálny Bagatelizujúci Repudiačný – chorý si nepripúšťa ochorenie, nejde k lekárovi Hypochondrický Účelový
PSYCHIKA – SOCIÁLNA SITUÁCIA Zbavenie povinností Obmedzenie životných možností Obmedzenie súkromia Sociálna situácia
PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE
Dialyzovaní pacienti vedú vysoko abnormálny život – sú závislí na dialyzačnej procedúre, ošetrujúcom personáli, sú vystavení mnohým stresom a zákazom. Veľkou nádejou pre pacientov zostáva transplantácia Celá táto škála nepriaznivých faktorov vyvoláva u pacientov zložitú psychosociálnu problematiku
SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Choroba sa dotýka človeka ako celku. Okrem telesných zmien vznikajú aj psychické zmeny (negatívne) – v oblasti prežívania, správania, konania a záujmov. Chronické choroby – postihnutá aj osobnosť. Zmena osobnosti závisí od veku, druhu ochorenia, premorbídnej osobnosti, času trvania ochorenia, liečby.
SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Dialyzačná liečba stavia pacientov do polohy „zdravého i chorého človeka“. Pacient podľa svojej osobnosti reaguje ako:
„poslušný“
– zmierený so svojím osudom „konfliktný“ – nezmierený so svojím osudom
SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ
Pacienti sa spočiatku dialyzačnej procedúry bránia, neskôr si k nej vytvoria vzťah – stávajú sa až extrémne egocentrickými, ich záujem sa zužuje len na mechanizmus dialýzy a jej účinky.
SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA
Zahájená liečba „umelou obličkou“ znamená vždy zlom v spôsobe života pacientov – ich nefunkčný životne dôležitý orgán je nahradený prístrojom, ktorý im život spútava.
SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA
Pacienti prechádzajú v dialyzačnom programe niekoľkými fázami: 1.
fáza – prekvapenie – pacient si uvedomí, že životne dôležitý orgán bude nahradený prístrojom, 2. fáza – rozčarovanie – „umelá oblička“ sa stáva nemilovaným predmetom, 3. fáza – dlhodobá – akceprácia „spútaného života“
SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA
Jednotlivé fázy sa počas dlhodobého života dialyzovaného pacienta môžu opakovať, napr. pri závažných komplikáciách, pri návrate po neúspešnej transplantácií obličky, ale i v životných krízach. Sestra môže byť nápomocná i v procese hľadania nového zmyslu života, pomôcť pacientovi naučiť sa žiť s chorobou a dať takému životu ľudskú dôstojnosť.
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM
Komunikácia medzi sestrou a pacientom je medziosobnostnou interakciou, formou správania sa, pri ktorej neprebieha iba výmena a spracovanie informácií, na ktoré býva často redukovaná. Ide aj o výmenu potrieb, hodnôt a hodnotových postojov, ktoré v optimálnom prípade ústia do vzájomného chápania a otvárania sa.
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM
Komunikácia: Verbálna
– manifestný a latentný obsah, Neverbálna :
Mimika – výraz tváre, Haptika – dotyky, Proxemika – vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi, Posturológia – držanie rúk, postoj tela, Gestika – štandardné pohyby, Kinezika – oznamovanie informácií pohybom, Očný kontakt, Paralingvistika – fonetické zvuky.
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM
Cieľ – nielen získať a poskytovať určitú mieru a kvalitu informácií, ale aj zabezpačiť komplexnú pomoc pacientovi Problémy komunikácie:
Paternalistický model starostlivosti o pacienta – asymetrický vzťah pacient-zdravotník – potrebné vnímať pacienta v kríze ako rovnocenného partnera Konotačná aura – pacient a zdravotník nechápu rovnako význam slova – dôležité vyjadrovať sa tak, aby pacient porozumel
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM
Účinná komunikácia: Zreteľnosť
– presne vyjadriť význam toho, čo chceme povedať, hovoriť pomaly a zreteľne, zopakovať informácie, zamedziť pôsobenie rušivých elementov, Načasovanosť a závažnosť – rozhovor správne načasovať, pristupovať citlivo k záujmom a potrebám pacienta, neklásť veľa otázok naraz a po otázke počkať na odpoveď
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM
Účinná komunikácia: Prispôsobivosť
– správy podávať podľa toho ako príjemca na ne reaguje, vyhýbať sa rutinnému prejavu a rešpektovať individualitu pacienta Dôveryhodnosť – poznať nastolený problém a mať presné informácie týkajúce sa pacienta
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM
Úlohy komunikácie: Získať
pacienta pre spoluprácu, Utvárať vzťahy vzájomnej dôvery, úcty a rešpektovania, Pomôcť prekonávať existenčnú krízu, Privykať pacienta na postihnutie, Zmierňovať strach, úzkosť a depresiu, Prebúdzať nádej, Tíšiť bolesť, Zabrániť sociálnej a informačnej izolácií pacienta
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI
Rola pacienta zaradeného do chronického dialyzačného programu je spojená so zmenou života, často radikálnou, ktorá obmedzuje alebo úplne vylučuje plnenie ostatných sociálnych rolí. Zmeny v spôsobe a kvalite života, spôsobené so stratou, či ohrozením doterajších vzťahov, životných istôt, osobných hodnôt, perspektív a cieľov ho robia zraniteľnejším a závislejším.
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Pacient sa nesmie nechať v informačnej izolácií – vyvoláva úzkosť a strach, v konečnom dôsledku sa pravdy dopátra z rôznych zdrojov, má byť podľa možností čo najviac informovaný o svojom ochorení. Dôsledkom informačnej izolácie – strata dôvery!
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI
Pacienta často viac zaujíma prognóza ako diagnóza. Potrebné je ukázať mu reálne možnosti ďalšieho života a nenechať ho s pravdou samého. Vybrať vhodné prostredie na rozhovor s pacientom a zistiť o čom chce hovoriť. Po oboznámení pacienta o jeho zdravotnom stave lekárom, často potrebuje ďalej pokračovať v rozhovore – vhodný rozhovor so sestrou.
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI
Ak bol pacient oboznámený so zdravotným stavom, mali by o tom vedieť všetci, ktorí sa o neho zaujímajú, aby nedošlo k rozporu vo výrokoch zdravotníkov. Ohľaduplnou prípravou a informovanosťou pacienta, vytváraním vhodných podmienok diagnostiky, terapie a ošetrovania možno významne prispieť k vedomiu jeho vlastnej hodnoty a dôstojnosti, ktorá býva často znížená ochorením a sním spojenými ťažkosťami
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI
Názory psychológov na informovanosť pacienta sa odlišujú: Pacient
by mal byť informovaný hneď ako sa potvrdí diagnóza, Povedať pravdu o zdravotnom stave by bolo vhodné na konci obdobia tápania, pacient musí byť pripravený prijať pravdu. Je
veľmi ťažké rozhodnúť sa kedy povedať pravdu a kedy nie.
RIZIKO SUICIDA
Samovražda sa udáva v pomere 1:500 S rizikom suicida súvisí emočný stres, vystupňovaný prejav depresie, skľúčenosť, nízka tolerancia bolesti a nepohodlia, fyzická a emočná vyčerpanosť. Sú domienky, že ak sa pacient dozvie o nevyliečiteľnosti svojho ochorenia, môže myslieť na samovraždu. Je potrebné dať pacientovi nádej, nie však nereálne očakávania.
RIZIKO SUICIDA Rozhodujúci vplyv na psychiku pacienta môže mať aj ošetrujúci personál – v pozitívnom i negatívnom smere. Opakovaným príchodom na dialýzu vzniká rôzne silný intenzívny vzťah sestra – pacient. Ťažko chorý nepotrebuje ľútosť, ale úctu a uznanie.
RIZIKO SUICIDA
Na zachovanie sebaúcty je potrebné podporovať sebestačnosť pacienta, rešpektovať jeho intimitu, poukazovať na pozitívne stimuly a jeho kladné stránky.
VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA Duchovné a náboženské presvedčenie môže výrazne ovplyvniť spôsob života, pocity a postoje k chorobe a smrti. Náboženstvo dokáže dať životu i smrti zmysel, môže byť zdrojom sily, pokoja a viery v čase krízy. Mylná predstava – náboženský orientovaný človek sa sám automaticky vysporiada so svojím utrpením
VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA
Postoje veriaceho kresťana k utrpeniu a ťažkej chorobe sú odlišné: Ochorenie
chápe ako trest (sebaobviňovanie,
pasivita), Agresia sa obracia k Bohu (pocit viny, strata viery), Obracia sa k Bohu v snahe o pomoc a prekonanie choroby.
Vplyv náboženstva na psychiku pacienta závisí tiež od veku, predchádzajúcich skúsenosti a od zmyslu života.
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Smrť – prirodzený dôsledok života, smrť nie je choroba, aj keď býva často jej dovŕšením, resp. aj keď choroba často vedie k smrti. Umieranie – náročná situácia pre pacienta, jeho rodinu i ošetrujúci personál.
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Umierajúci človek potrebuje aspoň toľko pozornosti ako ten, ktorý sa uzdravuje. Potrebuje byť v pokoji a zbavený bolesti nakoľko je to len možné. Umierajúci si tým viac želajú blízkosť človeka a v tej chvíli žiadajú mimo profesionálnej starostlivosti i ľudskosti.
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Práve blízkosť smrti, ktorá je na tomto oddelení stále prítomná, bola kedysi a niekde i dnes je zdrojom veľkej fluktuácie personálu. Požiadavky na postoje personálu sú na dialyzačnom stredisku veľmi vysoké – akceptovať umierajúceho znamená tiež tolerovať jeho vlastnosti a prijímať spôsob prežívania.
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ
Dôležité je, aby bol sám zdravotník vyrovnaný a umieraním a smrťou. Pacientovi nehovoriť, že umiera, ale že je vážne chorý. Ak je v štádiu poretia svojho skutočného stavu, je lepšie nehovoriť mu o jeho nevyliečiteľnej chorobe. Dôležité je pacienta počúvať a odpovedať mu na otázky, ktoré sú preňho v tej chvíli podstatné a pokúsiť sa zmierniť jeho utrpenie.
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Práca sestry – náročná a zodpovedná, na jednotlivých pracoviskách kladie na zdravotníckych pracovníkov špecifické požiadavky. Sestra by mala rešpektovať osobnosť pacienta, jeho duševný stav, pochopiť jeho ťažkosti, napätie, úzkosť a ďalšie negatívne emócie.
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Nie vždy a za každých okolností sa dá vytvoriť optimálna súhra medzi pacientom a sestrou. Veľa závisí od sestry ako dokáže pacienta uviesť a neskôr udomácniť v prostredí dialyzačného strediska. Východiskom k dobre volenému prístupu k pacientovi je „správny odhad“ jeho osobnosti.
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU
Uvedomiť si, že každý pacient je individum a individuálne prežíva ochorenie – pacient môže prežívať pocit hanby, strachu, menejcennosti, či zbytočnosti, niektorí sú depresívne ladení, mrzutí, nezriedkavo majú agresívne prejavy.
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Neustále striedanie domáceho prostredia s dialyzačným strediskom unavuje a deprimuje. Na začiatku dialýzy viesť správny úvodný dialóg a vytvoriť atmosféru porozumenia. Zaujímať sa o osobnosť ako celok, nevidieť iba hornú končatinu pacienta, fistulu a dialyzačný prístroj.
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Vytvoriť rodinnú atmosféru – prehlbuje sa spolupráca a predpoklady dobrého priebehu dialyzačnej liečby. Niekedy sa však vyskytnú vážne chyby v správaní sestry voči pacientovi – sestra v úlohe stereotypného poučovateľa.
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU
Pacienta sa dotýka aj nezáujem, uzavretosť a málovravnosť sestry, nedostatok pozornosti a záujmu o jeho problémy, ale aj opačný prístup ako nadmerné prázdne utešovanie a ľutovanie.
SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE
Schopnosť počúvať pacienta – vnímať nielen to, čo pacient hovorí, ale aj ako to hovorí, sledovať jeho mimiku, pohyby, vnímať ho ako ľudskú bytosť, byť k nemu spontánny a ľudsky vrúcny, Schopnosť empatie – vcítenie sa do duševného stavu druhej osoby, porozumenie vcítením, vedieť rozpoznať v akom duševnom stave je druhý človek, akú má náladu, čo prežíva, schopnosť byť s pacientom, ale tiež o ňom premýšľať.
SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE
Schopnosť porozumieť pacientovi – vďaka empatii môžeme pacienta lepšie poznať a porozumieť mu, porozumenie dáme najavo, porozumenie prejavujeme s určitou dávkou taktu, porozumenie neznamená súhlas, neznamená, že bezvýhradne schvaľujeme všetko konanie pacienta
SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE
Schopnosť mať o pacienta záujem a podporovať ho – ide o záujem a pomoc psychologickej povahy, prejavuejeme ho verbálne a neverbálne. Schopnosť poskytovať pacientovi rady – v psychologickej oblasti spočívajú rady v tom, že pomáhame pacientovi orientovať sa v jeho životnej situácií, aby sám dokázal nájsť riešenia a rozhodol sa pre ne.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ
PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE PhDr. Andrea Krkošková
1
Psychologické aspekty chorého Predstavujú dva okruhy otázok, ktoré
navzájom súvisia: Aký dosah majú psychopatogénne činitele na vznik somatických chorôb a ako ovplyvňujú ich priebeh, Ako vplýva telesné ochorenie na psychiku, duševné procesy a stavy, správanie a osobnosť chorého. 2
PSYCHOLOGICKÉ ČINITELE Môžu sa podieľať na vzniku a priebehu
somatických chorôb tromi spôsobmi:
Psychogénne choroby Organické choroby Môžu ovplyvňovať priebeh všetkých telesných
chorôb
3
PSYCHOSOCIÁLNE PATOGÉNNE ČINITELE Frustrácia – je vnútorný stav organizmu, ktorý
vzniká, ak je nejaká potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná prekážka. Deprivácia – chronické neuspokojovanie potrieb. Konflikt – je udalosť, v ktorom sa jednotlivec snaží o dosiahnutie vlastných cieľov. Intenzívne emócie – (hnev, sklamanie). Stres – je nešpecifická obranná reakcia organizmu. 4
VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU Choroba predstavuje: Telesne a duševne náročnú životnú
situáciu, Mení sa psychický stav postihnutého, Vytrháva človeka zo životného stereotypu, ktorý mu vyhovoval, Vrhá ho do neznámeho prostredia nemocnice, medzi neznámych ľudí, pripúta ho na lôžko, 5
VPLYV TELESNÉHO OCHORENIA NA PSYCHIKU Spôsobuje mu telesné ťažkosti – bolesť,
únavu, malátnosť, nechutenstvo, teploty atď., Znižuje mu výkonnosť, sebestačnosť, Dochádza k psychickej kríze.
6
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO Adaptácia je dynamická schopnosť
vyrovnávať sa so zmenenými životnými podmienkami.
Pasívna adaptácia Aktívna adaptácia 7
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO Adaptácií napomáha psychosociálne zrelá
osobnosť charakteristická – emočnou istotou, celkovou integráciou osobnosti, realistickým pohľadom na seba, kladným vzťahom k iným, pozitívna hierarchia hodnôt.
8
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO Maladaptácia – neprimerané, nesprávne
spôsoby myslenia a správania sa ľudí v ťažkých situáciách, prevaha pasívnych foriem adaptácie, nečinnosť, podľahnutie vyčerpanosti, nezáujem, nechuť k činnosti, zníženie stupňa osobnej zrelosti, lipnutie na minulosti, nevidenie nových možností.
9
ADAPTAČNÉ SCHOPNOSTI CHORÉHO Prejavuje sa v emociálnej oblasti, kde
prevláda úzkosť, strach, pocity menejcennosti, egocentrizmus, depresia, sebaobviňovanie, obviňovanie okolia. Čím je ochorenie závažnejšie, tým vážnejšie sú maladaptívne prejavy.
10
PACIENTI Obtiažní a nepríjemní Hostilní Precitlivelí Úzkostní Hypochondrickí
11
MECHANIZMY PSYCHICKEJ ADAPTÁCIE Záťaž je nerovnovážny stav medzi
vonkajšími nárokmi a kapacitou osobnosti primerane na ne reagovať. Záťaž je niekedy príčinou alebo následkom telesnej poruchy.
12
ADAPTÁČNÉ MECHANIZMY Únik Kompenzácia
13
ZDOLÁVACIE MECHANIZMY Zvládanie záťažových situácií primeraným
spôsobom
14
OBRANNÉ MECHANIZMY Izolácia Intelektualizácia – ide o zracionalizovanie konfliktu Racionalizácia Pochybnosť, nerozhodnosť Popretie Projekcia – obranný mechanizmus spočívajúci v neuvedomovanom prenose vlastných pocitov na druhú osobu. Regres – postup späť, úpadok, návrat k starým, prežitým formám. Premiestnenie
15
DYNAMIZMY PATOLOGICKEJ ADAPTÁCIE Procesy, ktoré poskytujú obraz
roztrieštenia procesov ego – uzavretý systém správania, ktorý sa riadi vlastnou logikou, prejavuje sa neúčelným opakovaním, pohybovými automatizmami.
16
CHOROBA A NEMOC – ĽUDSKÉ PREŽÍVANIE Bezmocnosť Utrpenie Úchylka Signál Hrozba Trest Rola Udalosť Orientačný bod 17
AUTOPLASTICKÝ OBRAZ CHOROBY SUBJEKTÍVNE PREŽÍVANIE CHOROBY SA
PREJAVUJE AKO ASPEKT:
Senzitívny Citový Vôľový Racionálny a informačný 18
VZŤAH PACIENTA K CHOROBE Normálny Bagatelizujúci Repudiačný – chorý si nepripúšťa
ochorenie, nejde k lekárovi Hypochondrický Účelový
19
PSYCHIKA – SOCIÁLNA SITUÁCIA Zbavenie povinností Obmedzenie životných možností Obmedzenie súkromia Sociálna situácia
20
PSYCHOLÓGIA V PRÁCI SESTRY NA DIALÝZE Dialyzovaní pacienti vedú vysoko abnormálny
život – sú závislí na dialyzačnej procedúre, ošetrujúcom personáli, sú vystavení mnohým stresom a zákazom. Veľkou nádejou pre pacientov zostáva transplantácia Celá táto škála nepriaznivých faktorov vyvoláva u pacientov zložitú psychosociálnu problematiku
21
SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Choroba sa dotýka človeka ako celku. Okrem telesných zmien vznikajú aj
psychické zmeny (negatívne) – v oblasti prežívania, správania, konania a záujmov. Chronické choroby – postihnutá aj osobnosť. Zmena osobnosti závisí od veku, druhu ochorenia, premorbídnej osobnosti, času trvania ochorenia, liečby. 22
SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Dialyzačná liečba stavia pacientov do
polohy „zdravého i chorého človeka“. Pacient podľa svojej osobnosti reaguje ako: „poslušný“ – zmierený so svojím osudom „konfliktný“ – nezmierený so svojím osudom
23
SESTRA A ČLOVEK (PACIENT) AKO OSOBNOSŤ Pacienti sa spočiatku dialyzačnej
procedúry bránia, neskôr si k nej vytvoria vzťah – stávajú sa až extrémne egocentrickými, ich záujem sa zužuje len na mechanizmus dialýzy a jej účinky.
24
SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA Zahájená liečba „umelou obličkou“
znamená vždy zlom v spôsobe života pacientov – ich nefunkčný životne dôležitý orgán je nahradený prístrojom, ktorý im život spútava.
25
SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA Pacienti prechádzajú v dialyzačnom
programe niekoľkými fázami:
1. fáza – prekvapenie – pacient si uvedomí, že
životne dôležitý orgán bude nahradený prístrojom, 2. fáza – rozčarovanie – „umelá oblička“ sa stáva nemilovaným predmetom, 3. fáza – dlhodobá – akceprácia „spútaného života“
26
SESTRA A PROCES ADAPTÁCIE PACIENTA Jednotlivé fázy sa počas dlhodobého života
dialyzovaného pacienta môžu opakovať, napr. pri závažných komplikáciách, pri návrate po neúspešnej transplantácií obličky, ale i v životných krízach. Sestra môže byť nápomocná i v procese hľadania nového zmyslu života, pomôcť pacientovi naučiť sa žiť s chorobou a dať takému životu ľudskú dôstojnosť. 27
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM Komunikácia medzi sestrou a pacientom je
medziosobnostnou interakciou, formou správania sa, pri ktorej neprebieha iba výmena a spracovanie informácií, na ktoré býva často redukovaná. Ide aj o výmenu potrieb, hodnôt a hodnotových postojov, ktoré v optimálnom prípade ústia do vzájomného chápania a otvárania sa.
28
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM Komunikácia: Verbálna – manifestný a latentný obsah, Neverbálna : Mimika – výraz tváre, Haptika – dotyky, Proxemika – vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi, Posturológia – držanie rúk, postoj tela, Gestika – štandardné pohyby, Kinezika – oznamovanie informácií pohybom, Očný kontakt, Paralingvistika – fonetické zvuky. 29
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM Cieľ – nielen získať a poskytovať určitú mieru a
kvalitu informácií, ale aj zabezpačiť komplexnú pomoc pacientovi Problémy komunikácie: Paternalistický model starostlivosti o pacienta –
asymetrický vzťah pacient-zdravotník – potrebné vnímať pacienta v kríze ako rovnocenného partnera Konotačná aura – pacient a zdravotník nechápu rovnako význam slova – dôležité vyjadrovať sa tak, aby pacient porozumel 30
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM Účinná komunikácia: Zreteľnosť – presne vyjadriť význam toho, čo
chceme povedať, hovoriť pomaly a zreteľne, zopakovať informácie, zamedziť pôsobenie rušivých elementov, Načasovanosť a závažnosť – rozhovor správne načasovať, pristupovať citlivo k záujmom a potrebám pacienta, neklásť veľa otázok naraz a po otázke počkať na odpoveď
31
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM Účinná komunikácia: Prispôsobivosť – správy podávať podľa toho ako
príjemca na ne reaguje, vyhýbať sa rutinnému prejavu a rešpektovať individualitu pacienta Dôveryhodnosť – poznať nastolený problém a mať presné informácie týkajúce sa pacienta
32
SESTRA A KOMUNIKÁCIA S NEVYLIEČITEĽNE CHORÝM Úlohy komunikácie: Získať pacienta pre spoluprácu, Utvárať vzťahy vzájomnej dôvery, úcty a
rešpektovania, Pomôcť prekonávať existenčnú krízu, Privykať pacienta na postihnutie, Zmierňovať strach, úzkosť a depresiu, Prebúdzať nádej, Tíšiť bolesť, Zabrániť sociálnej a informačnej izolácií pacienta 33
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Rola pacienta zaradeného do chronického
dialyzačného programu je spojená so zmenou života, často radikálnou, ktorá obmedzuje alebo úplne vylučuje plnenie ostatných sociálnych rolí. Zmeny v spôsobe a kvalite života, spôsobené so stratou, či ohrozením doterajších vzťahov, životných istôt, osobných hodnôt, perspektív a cieľov ho robia zraniteľnejším a závislejším. 34
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Pacient sa nesmie nechať v informačnej
izolácií – vyvoláva úzkosť a strach, v konečnom dôsledku sa pravdy dopátra z rôznych zdrojov, má byť podľa možností čo najviac informovaný o svojom ochorení. Dôsledkom informačnej izolácie – strata dôvery!
35
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Pacienta často viac zaujíma prognóza ako
diagnóza. Potrebné je ukázať mu reálne možnosti ďalšieho života a nenechať ho s pravdou samého. Vybrať vhodné prostredie na rozhovor s pacientom a zistiť o čom chce hovoriť. Po oboznámení pacienta o jeho zdravotnom stave lekárom, často potrebuje ďalej pokračovať v rozhovore – vhodný rozhovor so sestrou. 36
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Ak bol pacient oboznámený so zdravotným
stavom, mali by o tom vedieť všetci, ktorí sa o neho zaujímajú, aby nedošlo k rozporu vo výrokoch zdravotníkov. Ohľaduplnou prípravou a informovanosťou pacienta, vytváraním vhodných podmienok diagnostiky, terapie a ošetrovania možno významne prispieť k vedomiu jeho vlastnej hodnoty a dôstojnosti, ktorá býva často znížená ochorením a sním spojenými ťažkosťami 37
SESTRA A PROBLÉM INFORMOVANOSTI Názory psychológov na informovanosť
pacienta sa odlišujú:
Pacient by mal byť informovaný hneď ako sa
potvrdí diagnóza, Povedať pravdu o zdravotnom stave by bolo vhodné na konci obdobia tápania, pacient musí byť pripravený prijať pravdu. Je veľmi ťažké rozhodnúť sa kedy povedať pravdu
a kedy nie.
38
RIZIKO SUICIDA Samovražda sa udáva v pomere 1:500 S rizikom suicida súvisí emočný stres,
vystupňovaný prejav depresie, skľúčenosť, nízka tolerancia bolesti a nepohodlia, fyzická a emočná vyčerpanosť. Sú domienky, že ak sa pacient dozvie o nevyliečiteľnosti svojho ochorenia, môže myslieť na samovraždu. Je potrebné dať pacientovi nádej, nie však nereálne očakávania. 39
RIZIKO SUICIDA Rozhodujúci vplyv na psychiku pacienta
môže mať aj ošetrujúci personál – v pozitívnom i negatívnom smere. Opakovaným príchodom na dialýzu vzniká rôzne silný intenzívny vzťah sestra – pacient. Ťažko chorý nepotrebuje ľútosť, ale úctu a uznanie. 40
RIZIKO SUICIDA Na zachovanie sebaúcty je potrebné
podporovať sebestačnosť pacienta, rešpektovať jeho intimitu, poukazovať na pozitívne stimuly a jeho kladné stránky.
41
VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA Duchovné a náboženské presvedčenie
môže výrazne ovplyvniť spôsob života, pocity a postoje k chorobe a smrti. Náboženstvo dokáže dať životu i smrti zmysel, môže byť zdrojom sily, pokoja a viery v čase krízy. Mylná predstava – náboženský orientovaný človek sa sám automaticky vysporiada so svojím utrpením 42
VPLYV NÁBOŽENSTVA NA PSYCHIKU PACIENTA Postoje veriaceho kresťana k utrpeniu a
ťažkej chorobe sú odlišné:
Ochorenie chápe ako trest (sebaobviňovanie,
pasivita),
Agresia sa obracia k Bohu (pocit viny, strata viery), Obracia sa k Bohu v snahe o pomoc a prekonanie
choroby.
Vplyv náboženstva na psychiku pacienta závisí tiež od veku, predchádzajúcich skúsenosti a od zmyslu života.
43
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Smrť – prirodzený dôsledok života, smrť
nie je choroba, aj keď býva často jej dovŕšením, resp. aj keď choroba často vedie k smrti. Umieranie – náročná situácia pre pacienta, jeho rodinu i ošetrujúci personál.
44
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Umierajúci človek potrebuje aspoň toľko
pozornosti ako ten, ktorý sa uzdravuje. Potrebuje byť v pokoji a zbavený bolesti nakoľko je to len možné. Umierajúci si tým viac želajú blízkosť človeka a v tej chvíli žiadajú mimo profesionálnej starostlivosti i ľudskosti.
45
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Práve blízkosť smrti, ktorá je na tomto
oddelení stále prítomná, bola kedysi a niekde i dnes je zdrojom veľkej fluktuácie personálu. Požiadavky na postoje personálu sú na dialyzačnom stredisku veľmi vysoké – akceptovať umierajúceho znamená tiež tolerovať jeho vlastnosti a prijímať spôsob prežívania. 46
SESTRA, UMIERANIE A SMRŤ Dôležité je, aby bol sám zdravotník vyrovnaný a
umieraním a smrťou. Pacientovi nehovoriť, že umiera, ale že je vážne chorý. Ak je v štádiu poretia svojho skutočného stavu, je lepšie nehovoriť mu o jeho nevyliečiteľnej chorobe. Dôležité je pacienta počúvať a odpovedať mu na otázky, ktoré sú preňho v tej chvíli podstatné a pokúsiť sa zmierniť jeho utrpenie. 47
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Práca sestry – náročná a zodpovedná, na
jednotlivých pracoviskách kladie na zdravotníckych pracovníkov špecifické požiadavky. Sestra by mala rešpektovať osobnosť pacienta, jeho duševný stav, pochopiť jeho ťažkosti, napätie, úzkosť a ďalšie negatívne emócie.
48
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Nie vždy a za každých okolností sa dá
vytvoriť optimálna súhra medzi pacientom a sestrou. Veľa závisí od sestry ako dokáže pacienta uviesť a neskôr udomácniť v prostredí dialyzačného strediska. Východiskom k dobre volenému prístupu k pacientovi je „správny odhad“ jeho osobnosti. 49
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Uvedomiť si, že každý pacient je
individum a individuálne prežíva ochorenie – pacient môže prežívať pocit hanby, strachu, menejcennosti, či zbytočnosti, niektorí sú depresívne ladení, mrzutí, nezriedkavo majú agresívne prejavy.
50
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Neustále striedanie domáceho prostredia
s dialyzačným strediskom unavuje a deprimuje. Na začiatku dialýzy viesť správny úvodný dialóg a vytvoriť atmosféru porozumenia. Zaujímať sa o osobnosť ako celok, nevidieť iba hornú končatinu pacienta, fistulu a dialyzačný prístroj. 51
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Vytvoriť rodinnú atmosféru – prehlbuje sa
spolupráca a predpoklady dobrého priebehu dialyzačnej liečby. Niekedy sa však vyskytnú vážne chyby v správaní sestry voči pacientovi – sestra v úlohe stereotypného poučovateľa.
52
PSYCHOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VZŤAHU MEDZI PACIENTOM A SESTROU Pacienta sa dotýka aj nezáujem,
uzavretosť a málovravnosť sestry, nedostatok pozornosti a záujmu o jeho problémy, ale aj opačný prístup ako nadmerné prázdne utešovanie a ľutovanie.
53
SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE Schopnosť počúvať pacienta – vnímať nielen to,
čo pacient hovorí, ale aj ako to hovorí, sledovať jeho mimiku, pohyby, vnímať ho ako ľudskú bytosť, byť k nemu spontánny a ľudsky vrúcny, Schopnosť empatie – vcítenie sa do duševného stavu druhej osoby, porozumenie vcítením, vedieť rozpoznať v akom duševnom stave je druhý človek, akú má náladu, čo prežíva, schopnosť byť s pacientom, ale tiež o ňom premýšľať.
54
SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE Schopnosť porozumieť pacientovi – vďaka
empatii môžeme pacienta lepšie poznať a porozumieť mu, porozumenie dáme najavo, porozumenie prejavujeme s určitou dávkou taktu, porozumenie neznamená súhlas, neznamená, že bezvýhradne schvaľujeme všetko konanie pacienta
55
SCHOPNOSTI SESTRY NA DIALÝZE Schopnosť mať o pacienta záujem a podporovať
ho – ide o záujem a pomoc psychologickej povahy, prejavuejeme ho verbálne a neverbálne. Schopnosť poskytovať pacientovi rady – v psychologickej oblasti spočívajú rady v tom, že pomáhame pacientovi orientovať sa v jeho životnej situácií, aby sám dokázal nájsť riešenia a rozhodol sa pre ne.
56
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ
57