Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je financovaný zo zdrojov EÚ
Mgr. Drahoslava Orelová
Projekt ,,Odstraňovanie agresivity” vo výchovno – vzdelávacej činnosti v materskej škole Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe Osvedčená skúsenosť odbornej praxe
Bratislava, 2012
Vydavateľ:
Metodicko- pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/ OSO:
Mgr. Drahoslava Orelová
Kontakt na autora: Materská škola Za humnami Nitra, d.
[email protected] Názov OPS/OSO:
Projekt ,,Odstraňovanie agresivity” vo výchovno – vzdelávacej činnosti v materskej škole
Rok vystavenia OPS/OSO:
2012
Odborné stanovisko vypracoval:
PaedDr. Eva Pupíková
Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
Kľúčové slová Agresia, agresivita, materská škola, edukačné aktivity, agresívny človek, agresívne správanie, hra, empatia.
Anotácia Prácou by som chcela osloviť učiteľky materských škôl, ktoré sa s pojmom agresivita u detí predškolského veku stretávajú alebo sa ňou zaoberajú. Text slúži ako orientácia a objasnenie príčin agresivity, správania detí predškolského veku, aby učiteľky pochopili a dokázali im vhodným spôsobom pomôcť. Praktická časť doporučuje možnosti za pomoci ktorých možno agresivite predchádzať a snažiť sa ju zmierniť formou vhodných edukačných hier.
OBSAH
Obsah .................................................................................................................................. ÚVOD................................................................................................................................. 1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ..................................................................................... 1.1 Vymedzenie pojmov ..................................................................................................... 1.2 Prirodzený priebeh ľudskej agresivity .......................................................................... 1.3 Hra a význam hry .......................................................................................................... 2 PROJEKT ,,ODSTRAŇOVANIE AGRESIVITY” VO VÝCHOVNO VZDELÁVACEJ ČINNOSTI V MATERSKEJ ŠKOLE .................................................. 2.1 Edukačné aktivity.......................................................................................................... ZÁVER Použitá literatúra
ÚVOD Žijeme v neustále meniacej sa spoločnosti, kde pribúdajú stresy a uponáhľaný život nás často vedie správať sa agresívne. Agresivita sa stáva čoraz častejším problémom nielen v rodinách a na verejnosti, ale najmä v školách. V minulosti sa agresivita vyskytovala väčšinou až u detí v školskom veku, dnes sa s ňou stretávame už v materských školách. Dieťa si ju osvojí na základe skúseností. Je to skúsenosť vlastná alebo sprostredkovaná, teda získaná pozorovaním toho, čo sa okolo neho deje. Je dôležité poznávať prejavy agresie, eliminovať ich a prekonávať. Jedná sa o problematiku veľmi aktuálnu, a preto sme si ju vybrali pre spracovanie tejto práce ako pomôcku pre učiteľky predprimárneho vzdelávania. Práca je rozdelená na dve časti. V prvej časti teoreticky analyzujeme agresivitu, v druhej sa snažíme poukázať na nevyhnutnosť riešenia daného problem prostredníctvom aplikácie vhodných hier. Cieľom práce je ukázať, že hra má v sebe ukrytý potenciál, ktorý je možno využiť pre rozvoj osobnosti hrajúcich sa detí v materskej škole. Účinok hry stojí na silnom osobnom prežívaní, s ktorým sú spojené emócie a skúsenosti, ktoré deti získavajú v priebehu
hry.
Preto
kladieme dôraz na množstvo podnetov v priebehu edukačných aktivít. V teoretickej časti sa venujeme definíciám pojmov agresivita, agresívne správanie, hra, empatia. Človek v žiadnom svojom období nie je tak citlivý na svoju osobnú dôstojnosť, ako v detskom veku.
Budeme radi, ak naša práca osloví nielen pedagógov predškolských zariadení ale i ľudí, ktorí prichádzajú do styku s edukáciou detí, chcú získať nové informácie, hry, námety, nápady a podnety na potlačenie negatívneho správania detí.
1
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
1.1
Vymedzenie pojmov
V práci sa zaoberáme pojmami agresia, agresivita, empatia, prosociálnosť, hra, materská škola. Tieto pojmy analyzujeme. Myslíme si, že je dôležité poznať šírku slov, pretože nám to zjednoduší komunikáciu. Človek je spojený s agresivitou odkedy si uvedomuje sám seba a svoje konanie. Agresivita je pojem „z latinského aggressivus - útočný – vlastnosť, postoj alebo vnútorná pohotovosť k agresii. V širšom zmysle sa takto označuje schopnosť organizmu zmobilizovať sily k zápasu o dosiahnutie nejakého cieľa a schopnosť vzdorovať ťažkostiam“ (Edelsberger 2000, s. 29). Agresivita podľa znenia definície je teda stály predpoklad konať, alebo agresívne jednať v rôznych situáciach. V tejto práci definujeme agresivitu tiež ako násilné správanie, ktorého zámerom je poškodiť alebo zničiť (Koukolík, 2001). Ak hovoríme teda o agresivite, máme na mysli skôr agresívne správanie k druhým osobám a riešenie prípadných sociálnych konfliktov (Vágnerová, 2003). Pojem agresivita predstavuje vnucovanie vlastných názorov, útočenie na druhú osobu, využívajúc pritom napr. iróniu alebo sarkazmus. Agresívny jedinec sa presadzuje na úkor iných, nerešpektuje ich práva a oprávnené požiadavky. Všetky svoje prehry sa snaží premeniť vo svoj prospech. Ak sa mu to nedarí, obviňuje svoje okolie z neférového konania. Agresívny človek sa snaží svojím vystupovaním zvýšiť si sebaúctu, získať pocit moci nad ostatnými. Okolie sa ho bojí
a tak mu zvyčajne v jeho požiadavkách vyhovie. Avšak
v konečnom dôsledku sa mu vyhýba. Agresívny človek ostáva osamelý. Má medziľudské konflikty, slabý sebaobraz, stráca príležitosti v medziľudských vzťahoch, stráca nad sebou kontrolu. Má tendenciu druhých ponižovať a zosmiešňovať. Jeho neverbálny prejav sa v skutočnosti často prejavuje silným hlasom, rýchlou rečou, ráznou gestikuláciou často vyjadrujúcu agresiu – ukazovanie prstom, zaťatou päsťou, búchaním do stola. Je schopný relatívne dlhého očného kontaktu, ktorý je chladný, uprený a pôsobí provokujúco, výsmešne alebo drzo. Agresívne správanie je spoločensky nežiadúce správanie, rizikové pre iných aj pre dotyčného mladého človeka či dieťa. Agresia nie je len bitka, fyzické napádanie, ale spadá pod ňu široký repertoár nepriamej agresie, na ktorú je táto spoločnosť veľmi bohatá. Teda
zákernosť, žalovanie, klamstvo a všetko to, čo dieťa robí vedome s úmyslom poškodiť a má z toho radosť. Radosť, že niekomu vedome spôsobí ujmu. Agresiou je aj drzosť, a takéhoto správania je na školách viac než dosť. Agresivne konajúci človek vnucuje skupine svoje názory, rozhoduje o činnosti skupiny a o ich členoch. Naproti tomu je v záujme skupiny či jednotlivca a v sulade s ňou jeho chovanie a jednanie zamerané na dobro skupiny, je empatické, kooperatívne a pomáhajúce (Průcha, 2003). Agresia je z latinského ,,agressio” – výpad, útok proti veciam či osobe. Jednanie ktorým sa prejavuje úsilie proti niektorému objektu alebo nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť” (Edelsberger 2000, s.29). Pod pojmo
rozumieme úmyselné škodenie,
ublížiť, zničiť, poškodiť a toto správanie prináša dieťaťu radosť. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že existujú tri hlavné typy agresivity: fyzické, slovné a nepriame. Fyzická agresivita u malých detí zahŕňa správanie ako sa biť, búchať, kopať, hrýzť, tlačiť, uchopiť, ťahať, strkať, hádzať predmety, biť sa. Proaktívna verzus reaktívna agresia fyzickej agresivity, ktorá sa vyskytuje bez akejkoľvek zjavnej provokácie je známa ako proaktívna agresia. Deti sa zapoja do proaktívnej agresie za účelom získania výhody, získať objekt alebo zastrašiť ďalšie dieťa. Chôdza dieťaťa a uchytenie hračky z ruky je príkladom proaktívnej agresie. Tak ako deti rastú a sú staršie, ich mozog sa vyvíja, sú náchylné k proaktívnej agresii. Napríklad naučia sa zámerne udrieť vtedy, keď sa učiteľ nepozerá a vyberú si obeť, ktorá je menšia ako oni sami. Fyzická agresia, ktorá sa vyskytuje v odozve na vnímanú hrozbu alebo provokáciu (či už táto provokácia je cieľavedomá alebo náhodná) je známa ako reaktívna agresia. Reaktívna agresia má tendenciu vyskytovať sa najčastejšie, kedy sa deti stretávajú s viacerými zdrojmi frustrácie a hnevu. Napríklad to môže byť bežným javom v miestach, kde je príliš veľa detí. Verbálna agresivita poukazuje na použitie nepriateľskych slov, urážanie, vyhrážanie, hnevanie, alebo zastrašovanie ďalšieho dieťaťa. Klasické slovné bitky medzi deťmi, ktoré často končia vetami: ,,Nie som!” ,,Ty si taký!” ,,Nie som! ”, môžu pokračovať aj medzi jedným alebo viacerými deťmi. Aj keď slová sú len letiace, nie je pochýb o tom, že agresia sa odohráva. Ak by sme chceli spomenúť zvládnutie jazyka, dáva deťom nový nástroj vyjadriť sklamanie.
Vo všeobecnosti platí, že čím má dieťa viac vyvinuté detské jazykové schopnosti tým menej bude používať fyzickú agresivitu a naopak u detí s menej rozvinutými jazykovými schopnosťami bude častejšie používanie fyzickej agresivity. Verbálna agresia je často sprevádzaná ohrozujúcimi gestami, po ktorých nasleduje fyzická agresivita. Nepriama agresivita je zložitejšia forma agresivity, ktorá zahŕňa snahu poškodiť inú osobu, šíriť klebety, snažiť sa ponížiť inú osobu alebo vylúčiť obeť zo skupiny.
Nepriama
agresivita, ktorá sa snaží izolovať obete od priateľov a ďalších sociálnych kontaktov má obzvlášť škodlivé následky pre deti, ktoré sa cítia plaché a neisté. Nepriama agresivita je najčastejšia forma agresivity medzi dospelými. Agresia v predškolskom veku nastáva, keď deti majú motorické zručnosti, ktoré potrebujú k spáchaniu agresívnych činov, ktoré videli u dospelých. Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že vek do šiestich rokov je obzvlášť dôležitý pre rozvoj osobnosti. Podľa niektorých je charakter osobnosti v tomto období v podstate už vytvorený. Nedávne výskumy naznačujú, že evolučné zmeny pokračujú ďalej a formovanie osobnosti nekončí ani v dospelosti, ani v starobe. Napriek tomu je rozumné venovať sa vývoju a starostlivosti o dieťa najmä v predškolskom veku, venovať mu značnú starostlivosť s prihliadnutím, že deti vstupujú do školy a ich vývoj komplikovalo niečo pozitívne alebo negatívne (J. Čáp, J. Mareš, 2001). Hranie bojových hier umožňuje deťom vyskúšať bojovať sám proti ostatným a zistiť kto je fyzicky silnejší a taktiež pochopiť, ktoré agresívne správanie je prijateľné a ktoré nie. Bojové hry tiež učia deti pochopiť kompromis a rešpektovať pravidlá. Tieto zručnosti správania, ktoré sú signálom pre dieťa, súčasne vytvárajú schopnosť pristupovať a porozumieť druhým, svojim
rovesníkom
i dospelým.
Patrí medzi ne
zdieľanie, pomáhanie druhým a vypracovanie kompromisov. Dieťa, ktoré si rozvíja sociálne zručnosti sa snaží spolupracovať s ostatnými, hľadať pochopenie a súcit a komentovať iné detské emócie, ako "Ona je smutná, pretože jej zobrali hračku s ktorou sa hrala". Zvládnutie týchto zručností ponúka deťom iný spôsob ako dostať to, čo chcú a získavajú spôsob vyhýbania sa konfliktu. Empatia je schopnosť vcítiť sa do vnútorného citového a zážitkového sveta iných ľudí. Empatia úzko súvisí so schopnosťou počúvať. Je to veľmi cenná vlastnosť. Podobne ako zlosť, hrôza a smútok aj empatia patrí do nášho základného biologického vybavenia.
Empatia – tento pojem pochádza zo starej g r é č t i n y: e m = v , p a t h o s = c í t e n i e , p o c i t y, u t r p e n i e . E m p a t i a z n a m e n á v c í t e n i e s a , v ž í v a n i e s a . Empatia ako schopnosť vcítenia znamená, že sme schopní vidieť svet očami druhého. Ak sa dokážeme vcítiť do situácie druhého človeka, môžeme lepšie spoznať jeho prežívanie a uľahčiť mu nepríjemný stav. Je motivujúcim
faktorom
prosociálneho
správania,
obsahuje
aspekt
a l t r u i s t i c k ý. E m p a t i c k ý p r o c e s t e d a z a h ŕ ň a v š e t k y t r i z l o ž k y, k t o r é tvoria
základnú
štruktúru
riadenia
ľudského
konania:
poznávaciu,
e m o č n ú , m o t i v a č n ú ( B é l a B u d a , 1 9 9 4 ) . Môžeme usudzovať, že empatia a túžba byť s ostatnými, prijať a mať rád sú aj vrodené u mladších detí.
1.2
Prirodzený priebeh ľudskej agresivity
Deti, ktoré sa neučia od útleho veku nahradiť fyzickú agresivitu viac spoločensky vhodným správaním ako komunikovať slovne, kompromismi a spoluprácou s ostatnými, majú výrazne zvýšené riziko pre problémy školskej dochádzky. Agresivita u mladších detí nie je znamením zloby. Deti jednoducho použitím agresivity dostanú čo chcú. Tak dlho ako funguje fyzická agresivita, existujú aj negatívne dôsledky. Deti nemusia vidieť agresívne správanie s cieľom naučiť sa konať agresivne. Tieto prejavy správania sú prirodzené. V rovnakom čase ako sa rozvíja u detí exponát agresivity, tak prirodzene oni rozvíjajú
tzv. správanie,
ktoré
podporuje pozitívne sociálne interakcie. Medzi toto správanie patrí priateľský úsmev, dotyk alebo hladkanie, kopírovanie inej osoby, napríklad plač, keď dieťa vidí alebo počuje iné dieťa plakať. Úloha rodičov a iných dospelých je preto podporiť prirodzené detské správanie a zároveň odrádzať ich prirodzený styk k agresívnemu správaniu. Napriek prirodzenému sklonu používať agresivitu, jednotlivci sa líšia, pokiaľ ide o to ako ľahko môžu byť vyprovokovaní do agresívneho aktu a ako vytrvalo budú používať agresivne reakcie na provokáciu, aby získali čo chcú. Prevencia je hlavným nástrojom primárnej prevencie je výchova a osveta. Tá sa uskutočňuje na rôznych úrovniach hlavne v školách, rodinách a iných spoločenských inštitúciách Najkonkrétnejšie a najúčinnejšie je ovšem v rodinách (Matejček 1992, s.16).
Pozorovanie je prvým krokom v účinnej intervencii pre agresívne správanie. Učiteľ musí vedieť, čo sa naozaj stalo a odpovedať užitočne. Cieľom je zastaviť alebo zabrániť agresívne herectvo s ostatnými deťmi a potom učiť deti viac spoločensky prijateľné formy interakcie. Ak tak chceme urobiť je dôležité naučiť sa pozorovať, čo sa deje pred, počas a po agresivite. Kvalifikované pozorovanie umožňuje včas zasiahnuť a zabrániť agresivite, alebo vhodne zasiahnuť, keď k agresívnemu činu došlo. To zahŕňa správne identifikácie agresorov a obetí, vedieť presne ako k agresívnemu správaniu došlo, vedomé si toho ako často sa tieto akcie stávajú a v akom kontexte sa výskytujú, vrátane akcie dospelých a ostatných deti v blízkosti, ktoré môžu mať negatívny alebo pozitívny účinok na agresívne spravanie.
1.3
Hra
Podľa Průchu je hra forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia. Človek sa hrou zaoberá po celý život, avšak v predškolskom veku má špecifické postavenie –je vodcovským typom činnosti. Ako uvádza pedagogický slovník, hra má mnoho aspektov: poznávací, precvičovací, emocionálny, pohybový, motivačný, tvorivý, fantazijný, sociálny, rekreačný, diagnostický, terapeutický. Zahrňuje činnosti jednotlivca, dvojice, malej aj veľkej skupiny. Existujú hry, kde sú nutné špeciálne pomôcky (hračky, hracie pomôcky, športové náradie, nástroje, prístroje). Väčšina hier má podobu sociálnej interakcie s explicitne formulovanými pravidlami, ktoré sú dané (dohodou aktérou alebo spoločenskými pravidlami). V hre sa veľa pozornosti venuje priebehu (hry s prevahou spolupráce, hry s prevahou súťaženia). Východisková situácia, priebeh a výsledky niektorých hier je možné formalizovať a rozhodovanie aktérov exaktne študovať. Týmito otázkami sa zaoberá špeciálna matematická disciplína – teória hier (Průcha, s. 43). Jedna zo základných ľudských aktivít je tiež metoda vyučovania, ktorú považuje autor za činnosť psychologicky identickú s tvorivou prácou. Hra tvorí hlavnú činnosť dieťaťa v predškolskom veku, prebieha tak najúčelnejší rozvoj osobnosti, umožňuje duševné upokojenie, odpočinok a odreagovavanie, ale i posudzovanie vývojovej úrovne. Medzi specifické znaky hry patrí jej spontánnosť (dieťa sa hrá tak, ako chce) a samoúčelnosť (dieťa sa hrá pre hru samu a má potešenie z tejto činnosti), (Koťátková, S., 2005, s. 62 – 63. Hry sú dôležitým prostriedkom aj na splnenie úloh v športovej a záujmovej činnosti. Tu hrou vedieme deti k húževnatosti, vytrvalosti, cieľavedomosti, odvahe, sebaovládaniu, pocitu
zodpovednosti voči kolektívu i k sebe samému. Pri hrách a súťažných činnostiach vedieme dieťa
k zodpovednosti za svoje vystupovanie a správanie pri víťazstve a prehre. Hrou
rozvíjame tiež pohybové zručnosti a návyky pre rýchlosť, obratnosť, orientáciu v priestore a pohotovosť reakcie. Hry majú priaznivý vplyv na zabezpečenie odpočinku a výdatnej reakcie detí na celkový režim dňa a na dodržiavanie hygienických zásad ich ochrany zdravia. Význam hry Hra znamená pre dieťa zábavu. Dieťa sa zabaví vlastnými rukami a nohami, vlastným hlasom, baví sa hrou so zvieratkami, na piesku alebo s inými deťmi. Hra neudáva ani nároky na výkon ani tlak na úspešnosť. Hry poskytujú deťom otvorené interakčné systémy, ktoré im umožňujú získať skúsenosti so sebou samými i s druhými. Môžu vložiť do hry situáciu vlastných pocitov a potrieb, môžu jednať aktívne a otvorene – bez strachu tak skúsiť dôsledky svojho jednania. Platí to predovšetkým pre tzv. sociálne hry, pri nich za pomoci rituálov pravidiel zmeniť vybraným spôsobom agresívne chovanie, strategicky ho využiť a použiť pre neagresívne úmysly. Agresívne sa chovajú deti, ktoré majú často narušené vnímanie telesnosti. Nie sú schopné prijímať „pozitívne“ telesné kontakty. Pri hre napr. práve pri pohybových hrách sa môžu naučiť preskúmať a ovládať svoje telo a priateľsky sa dotýkať druhých. Základom pre interakčné hry a cvičenia môžu byť zvláštne ciele učenia, ktoré majú deťom pomôcť: •
uvedomiť si a vyjadriť agresívne pocity,
•
poznať podnety zlosti a agresívneho jednania,
•
lepšie porozumieť sebe i druhým,
•
ovládať a odbúravať zlosť a agresivitu,
•
posilniť vlastné „ja“ a pocit vlastnej hodnoty,
•
nadviazať neagresívne vzťahy,
•
pokojne riešiť konflikty.
Deti musia získať skúsenosti, že hnev a agresivita sú afekty, ktoré nie sú cudzie žiadnemu človeku. Môžu byť však kontrolované a konštruktívne zvládnuté iba vtedy,
keď nemusia
byť potlačované. Tvorivé cvičenia a hry tu môžu otvoriť nové
možnosti pre vyjadrovanie afektov a ich zvládanie (Portmannová, 1996).
2
PROJEKT
,,ODSTRAŇOVANIE
AGRESIVITY”
VO
VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ ČINNOSTI V MATERSKEJ ŠKOLE
Projekt bol tvorený ako doplnok k ŠkVP Záhumníček pod názvom “Odstránenie agresivity”. Preventívny program je zameraný na prevenciu ako celok. V pláne sú zakomponované aj aktivity na prevenciu sociálne patologických javov ako sú drogy a predchádzanie obezity. Úlohy sú rozdelené k plneniu na mesiace. Uskutočňujeme ich formou hier počas dňa a v priebehu celého roka. Aktivity sú rozpracované pre deti od troch do sedem rokov. Hry na predstavivosť naučia deti kontrolovať svoje emócie a preto ich považujeme za užitočné. Deti si osvojujú ako byť silný, odolať nátlaku, vedieť sa vyrovnať s prehrou a neúspechom pri hrách. Zostáva na učiteľke, ktorú hru vyberie pre danú vekovú skupinu. Hry môžu byť obohatené vlastnou kreativitou a skúsenosťami učiteľky. Niektoré hry je možno aplikovať na interaktívnej tabuly. Vyhodnotenie úspešnosti výsledkov, ktoré sme dosiahli s deťmi sa uskutočňujú na konci školského roka. Nápady, aktivity alebo iné doplnenia do projektu je možné počas celého roka. Preventívnym plánovaním sme nezabudli ani na rodičov. Pravidelnými stretnutiami a schôdzkami si vymieňame a dopĺňame skúsenosti, riešime aktuálne problémy. Na pedagogických poradách si vymieňame skúsenosti čo sa deje v jednotlivých triedach a aké úspechy sme dosiahli. Ciele, ktoré sa majú predpokladanými aktivitami dosiahnúť sú : •
upevňovať vzájomné vzťahy medzi deťmi,
•
slovne vyzdvihnúť príklady dobrého správania,
•
rešpektovať pocity a potreby dieťaťa,
•
podporovať detské priateľstvá,
•
komunikácia citov-empatia,
•
rešpektovať iných-ohľaduplnosť,
•
vyjadrovať city,
•
pomoc,
•
spolupatričnosť, vzájomné prijatie,
•
upozorňovať na príklady pozitívneho-negatívneho správania vo svojom okolí.
Jednotlivé oblasti predprimárneho vzdelávania nám ponúkajú mnoho edukačných aktivít, ktorými môžeme dôjsť k týmto cieľom. V tejto časti uvádzame ukážky hier pre deti predškolského veku. Niektoré hry sú prebraté z literatúry, väčšia časť prevzatých hier však bola upravená a niektoré hry sme aj sami vytvorili. Perceptuálno-motorická oblasť: Rozvíjame pohybové schopnosti a zručnosti detí. Sem zaraďujeme prevažne hrové aktivity, pri ktorých dochádza k vzájomnej spolupráci dvoch a viac detí. Sú to najmä hry vo dvojiciach alebo v skupinách, pri ktorých si deti vzájomne pomáhajú. Príklad: Hra ,,Prechod cez rieku” Deti vo dvojiciach dostanú dva kamene (balíky papiera) a majú sa spolu pokúsiť prejsť cez rieku. Cestou nesmú s kameňom do vody spadnúť. Vždy sa spolu postavia na jeden kameň, druhý zdvihnú a položia ho pred seba a tak ďalej pokračujú. Podľa veku a schopností detí volíme kameň.
Kognitívna oblasť: Rozvíjame a používame zmysly. Zaraďujeme také aktivity, kde si deti musia navzájom pomáhať vo chvíli, keď jedno s detí nemôže použiť zrak, sluch, či je nejako pohybovo obmedzené, alebo činnosti na rozvoj hmatového a sluchového vnímania. Príklad: Hra ,,Cesta lesom” Jedno dieťa má zaviazané oči, druhé mu pomocou slovných pokynov a s pomocou telesného kontaktu pomáha prejsť cestičkou s prekážkami.
Sociálno –emocionálna oblasť: Spoločenské rozhovory o svojich pocitoch, ale i o pocitoch druhých. Tu môžeme využiť napríklad postavy z rozprávok a príbehov. Taktiež sem zaraďujeme spoločenské aktivity- hry, dramatizácie. Príklad: Hra ,,Ako sa cítim” Vhodnými otázkami sa snažíme, aby sa deti zamysleli nad tým ako sa cítia, keď sú smutné, veselé, choré, atď. Vhodné je aj používať neverbálne improvizácie, kedy deti hádajú čo im kamarát hrá bez slov. Ďalej môžeme hľadať v knihách obrázky s rôznymi výrazmi tvári a deti opíšu, akú náladu a pocit vyjadruje tvár na obrázku. Doporučujeme aj výtvarne experimentovanie s farbou, maľujeme smiech, plač, smútok, bolesť,… Je dôležité poukázať na rôzne situácie, keď niekto potrebuje pomoc a vedieť oceniť spontánnu ponuku detí pomôcť druhému. Volíme vhodné otázky. Príklad: Rozprávka ,,O kohútikovi a sliepočke” -
Ako sa k sebe správali kohútik a sliepočka?
-
Bolo pekné ako pomáhala sliepočka kohútikovi?
-
Čo by sa stalo, keby sliepočka kohútikovi nepomohla?
-
atď.
Ďalej je vhodné vytvárať také situácie, kde jedno dieťa urobí niečo pre druhé: -
rozdať pomôcky,
-
podržať dvere,
-
pomôcť upratať hračky kamarátovi.
Túto pomoc treba oceniť. Pri aktivitách je nutné: -
aby sa u nich podporoval pocit súdržnosti,
-
hľadalo sa riešenie pri vzniknutých problémoch a naučiť ich brať na seba zodpovednosť rozhodnutia,
-
rozprávať sa s deťmi aj o aktuálnych problémoch, vymýšľať ako sa dá pomôcť.
Tabuľka 1 Metodický materiál
METODICKÝ MATERIÁL – EDUKAČNÁ AKTIVITA UČEBNÝ MATERIÁL Vek
Predprimárne vzdelávanie detí (3-6 ročné)
Tématický okruh
Ja som, Ľudia, Kultúra, Príroda.
Téma
CESTA SVETOM EMÓCIÍ
Školský rok
2012/2013
Tvorca prípravy
Mgr. Drahoslava Orelová
Podtéma Moji kamaráti Štandard
Obsahový • Vlastná jedinečnosť
•
•
Orientácia v emóciach iných osôb
•
Delenie, pomoc, obdarovávanie
•
Základy empatie
•
Sociabilita v hre
Výtvarná i pracovná tvorivosť
Zaujať pozitívne empatické postoje. • Zapojiť sa do skupinovej hry a vedieť spolupracovať v nej. •
Prejavovať zručnosti a praktickú tvorivosť pri výtvarných technikách Utvárať schopnosť chápať a akceptovať názory iných. Utvárať pozitívne medziľudské vzťahy a priateľstvá. •
Edukačné ciele
Sebaregulácia
Výkonový • Komunikovať prijateľným spôsobom pozitívne a negatívne a vyjadriť pocity. • Prejaviť sebareguláciu v hrách a iných aktivitách – konať s ohľadom na seba a druhých. • Rozlišovať pozitívne i negatívne emócie druhých osôb. • Rozdeliť sa , obdarovať niekoho a pomôcť inému.
•
Metódy a formy Rozvoj kompetencií
Pomôcky
Poznámky
Posilňovať schopnosť odpútania sa od seba. Utvárať primerané emocionálne návyky. Zvyšovať sociálnu a emocionálnu inteligenciu. Rozvíjať fantáziu a citové vnímanie. Metóda zážitkového učenia, hra, dramatizácia, riadený rozhovor, kreslenie, zostrojovanie. Psychomotorické -používa v činnosti všetky zmysly Osobnostné -vyjadruje svoje pocity a hodnotí svoj vlastný aktuálny citový stav Sociálne -správa sa v skupine, v kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem. -správa sa empaticky k svojmu okoliu Komunikatívne -volí primeraný, kreatívny spôsob komunikácie vzhľadom na situáciu Kognitívne -hodnotí spontánne a samostatne vo svojom bezprostrednom okolí, čo sa mu páči/nepáči, čo je správne/nesprávne, čo je dobré/zlé na veciach, osobách, názoroch Učebné -aplikuje v rôznych aktivitách získané poznatky CD prehrávač, relaxačná hudba, súbor obrázkov, kresliaci a výtvarný materiál, baterka, rukavice, mikrofón, farebné korálky, plastové misky, farebné kruhy, magnetická tabuľa, gumové podložky, vankúše, košík, lano, šnúra. . Uvedená edukačná aktivita je zavŕšením tematického celku o emocionálnom prežívaní, nakoľko v nej deti priamo vyjadrujú empatické postoje, ktoré preciťujú v skupinových hrách.
Organizácia edukačnej aktivity
Učiteľka sa snaží o bezpečnosť detí, vopred si pripraví pomôcky, oboznámi deti s pravidlami hry a ich úlohami Vysvetlenie pracovného postupu Rozdelenie detí do skupín Práca v skupinách, priebežné hodnotenie Pochvala, vyhodnotenie, odmena
Úvod Jadro
Záver
Učiteľka počas hier hodnotí činnosť a aktivitu deti priebežné hodnotenie aktivít.
Spätná väzba
Prameň: HAUSER. J. a kol. 2008, PODHÁJECKÁ, M. a kol. 2007
2.1
Edukačné aktivity
Najúčinnejšou formou
realizovať výchovu
v materskej škole je prostredníctvom
zážitkového učenia. Hlavnou výchovno-vzdelávacou metódou je hra. Podstatný význam má model pozitívneho etického správania pedagóga. Proces konkrétneho správania dieťaťa ovplyvňuje identifikácia- stotožnenie sa so správaním blízkych osôb a imitácia napodobňovania vzorov správania dospelých osôb i detí. Z výchovného hľadiska nesmieme zabudnúť na zdôraznenie sebareflexie a sebapoznania a nutnosťou je uplatňovať sebaúctu. Pri plánovaní úloh vychádzame z plánovanej činnosti, vzdelávacej úlohy, vekových a individuálnych zvláštností detí. Veríme, že tieto aktivity Vám pomôžu pri hľadaní cesty ako znižovať agresivitu práve u vašich detí. Ukážky hrových aktivít: 1.Cesta lesom Cieľ: rozvíjanie spolupatričnosti a spolupráce. Pomôcky: šatky na oči. Priebeh aktivity: S deťmi sa dohodneme, že sa dnes zahráme na vlak, ktorý vezie vo vagónoch hračky pre deti do mesta.
Vlak ide nocou, prechádza tunelom, tmavým lesom a na cestu svieti iba
lokomotíva. Deti sa rozdelia po triede ako tunel, stromy, ktoré sa nesmú hýbať, rozprávať. Ozvú sa iba vtedy, keď by mal do nich naraziť nejaký vagón. Za dieťa, ktoré predstavuje
lokomotívu sa postavia tri deti ako vagóny a majú šatkou zaviazané oči. Lokomotíva sa pohybuje pomaly, opatrne, aby nenarazila a má prejsť čo najviac tunelov a stromov. Druhá skupina detí sa rozdelí a predstavuje mesto, v ktorom je konečná stanica vlaku. Počas hry sa vystriedajú všetky deti.
2. Darček pre kamaráta Cieľ: rozvinúť empatiu, vcítenie sa, prejaviť pozitívne a empatické postoje. Pomôcky: výtvarný materiál Priebeh aktivity: Počas dňa upriamime pozornosť na Miška, ktorý ochorel a preto dnes nemohol prísť medzi nás. Učiteľka kladie deťom otázky či boli chorí, ako sa cítili pri návšteve lekára, ako sa k nim správali rodičia, kto sa o nich staral? Rohovorom sú deti vedené k odpútaniu sa od seba. Rozprávanie je ukončené tým, že náš kamarát je smutný a určite by ho potešil darček od nás, aby vedel, že na neho myslíme. Po tejto faze nasleduje zhotovenie darčekov, ktoré zabalíme do obálky a dáme Miškovej mame, aby mu ich odovzdala. Úlohou detí je, aby nakreslili obrázok, ktorým vyjadrujú empatický postoj. Deti motivujeme rozhovorom, ako sa budeme s kamarátom hrať, keď vyzdravie, ako vyzdobíme triedu, akou hračkou sa rád hráva, s akou hračkou sa s ním podelíme, ako sa spolu budeme smiať.
3. Čierna ovca Cieľ: postupne sa dokázať vcítiť do situácie iného (čierna ovečka), ako aj prijímať odlišnosť iných. Pomôcky: mikrofón Priebeh aktivity: Deti sedia v kruhu a učiteľka rozpráva rozprávku ,,O ovečke”. Jeden pastier mal stádo oviec. Všetky boli pekné biele, len jedna ovečka bola čierna. Keď sa išli pásť, čierna bola vždy posledná, pretože ju ostatné nikdy nepustili pred seba. Vždy, keď sa ovečky pásli na čerstvej tráve, čierna bola bokom. A keď sa ovečky rozprávali bé,bé,bé, s čiernou sa nikto nerozprával. Tak bola veľmi smutná, pretože sa s ňou nikto nehral. Každý večer po zotmení, keď vyšla hviezdička, hnal pastier ovečky do košiara. Tam sa ovečky dali dohromady a natlačili sa k sebe, aby im bolo teplo. Len čiernu ovečku nikto nehrial. Celá sa triasla od zimy a nemohla zaspať. Deti porozmýšľajte, ako by sme ovečke pomohli? Zahráme sa
na reportérov a do mikrofónu poviete, ako by sme jej pomohli. Počúvame reakcie detí a s ostatnými deťmi zaujmeme adekvátne stanovisko.
4. Akože mám prísť Cieľ: dodržiavať pravidlá hry, nápaditosť, priateľstvo, originalitu. Pomôcky: stoličky Priebeh aktivity: Deti sa posadia na stoličky, ktoré si dajú do kruhu uprostred triedy. Jednu stoličku do kruhu pridáme naviac, na ktorej nesedí nikto. Dieťa, ktoré má po svojej pravej ruke prázdnu stoličku povie: ,,Po svojej pravici voľné miesto mám, teba si (meno kamaráta) Janka k sebe povolám.” Dieťa, ktoré je vyzvané (Janka) sa spýta: ,,A akože mám prísť? Prvé dieťa odpovedá: ,,Ako lietadlo”. Janka napodobňuje pohyby lietadla. Hra pokračuje tým, že dieťa, ktoré má prázdnu stoličku po pravej ruke, volá svojho kamaráta. Pri hre dbáme nato, aby sa vystriedali všetky deti a vždy napodobňovali niekoho alebo niečo iné, aby sa vytvorila u detí nápaditosť.
Obrázok 1
Obrázok 2
Prameň: vlastný návrh
Prameň: vlastný návrh
5. Popoluška Cieľ: správať sa priateľsky, sústredene, súťaživo, vedieť spolupracovať v skupine. Pomôcky: farebné korálky, plastové misky.
Priebeh aktivity: Deti sedia v skupinkách po štyroch. Pred sebou majú sklenené dvojfarebné korálky, ktoré majú triediť podľa farieb. Učiteľka sa opýta detí, či poznajú rozprávku o Popoluške. Ak nie, tak im stručne porozpráva obsah rozprávky, ak áno, spýta sa ich: ,,Čo prikázala macocha Popoluške? Musela roztriediť šošovicu a hrach, ktoré boli pomiešané v jednej miske. A viete aj to, kto jej pri tom pomáhal? Áno boli to holuby, jej pomocníci. Lenže my nemáme šošovicu a hrach, ale máme pred sebou farebné korálky. Akej farby sú tie korálky? “ Deti odpovedajú podľa toho, akú farbu učiteľka zvolila. V každej skupine určí učiteľka Popolušku a troch pomocníkov. Úlohou deti je rozdeliť korálky do dvoch pripravených misiek a skupinka, ktorá rozdelí korálky ako prvá sa stáva víťazom.
6. Farebná dúha Cieľ: v rôznych situáciach vycítiť, kedy je vhodný čas pomôcť iným. Pomôcky: magnetická tabuľa, farebné kruhy. Priebeh aktivity: V úvode sa deťom vysvetlí pravidlo a podstata hry. Deti budú pripínať farebné kruhy na magnetickú tabuľu. Porozprávame im rozprávku o dúhe, ktorá stratila svoje krásne farby, keď sa kúpala a je veľmi smutná. Farby ktoré stratila boli pre ňu veľmi dôležité, lebo každá mala svoju úlohu a niečo symbolizovala. Ak dieťa splní danú úlohu, pripne na magnetickú tabuľu k jeho symbolu- značke: kruh s danou farbou. Červená farba: vedel si sa rozdeliť o hračku, pri hre. Modrá farba: pomáhal si druhým deťom, obliekať, podať nejakú vec. Zelená farba: robil si radosť iným, bol si im kamarát, rozveselil si ich. Žltá farba: spolupracoval si v skupine pri hrách, aktivitách.
7. Hra na detektívov Cieľ: spolupracovať v skupine a rešpektovať riadenie inými. Pomôcky: pestrofarebné tvary, magnetofón, hudba z filmu Ružový panter, lupa, baretka, rukavice.
Priebeh aktivity: Deti sa prechádzajú po triede a počúvajú hudbu Ružový panter. Keď učiteľ vypne hudbu, deti stojace pri sebe vytvoria skupinu, záleží od počtu detí v triede. Potom učiteľ skupiny farebne pomenuje, modrí, červení..,podľa počtu skupín. Deti sa zoradia od najvyššieho po najnižšie.
Každé najvyššie dieťa
v skupine bude detektívom. Dostane baretku, lupu,
rukavice a ide za dvere. Ostatné deti budú detektívovi pomocníci. Učiteľ pred ich zrakmi ukryje štyri pestrofarebné tvary rovnakých farieb ako sú farby vzniknutých skupín. Do triedy sa vrátia detektívi, ktorých úlohou bude nájsť všetky štyri farebné tvary príslušnej farby, za pomoci svojich pomocníkov, ktorí im dávajú pokyny, doľava, doprava, nad, pod,… . Pri hovorení inštrukcií sa deti budú striedať. Víťazom je skupina, ktorá ako prvá nájde ukryté útvary správnej farby.
8. Kto chýba? Cieľ: rozvíjať vnímanie a empatiu, posilniť nesmelé deti. Pomôcky: vankúše, gumové podložky. Priebeh aktivity: Deti sedia na vankúšoch, alebo na gumových podložkách do kruhu. Je to výhodou, pretože vidia na seba a sú otočené tvárou k sebe. Jedno dieťa, ktoré učiteľka určí si poprezerá všetky deti v kruhu. Potom to dieťa, ktoré pozorovalo, pošle za dvere. Jedno s detí, ktoré sedelo v kruhu sa schová v triede. Deti si povymieňajú miesto. Potom príde dieťa, ktoré je za dverami. Má uhádnuť, kto chýba. Deti mu môžu pomôcť opisom. Je vysoký, má biele vlasy, krátke, červené nohavice.. . Dve, alebo tri deti si vymenia miesta a ten, kto je za dverami má uhádnuť, ktoré deti nesedia na svojom mieste.
9. Líška a sliepka Cieľ: rozvoj asertívnosti, sociálnej a interpersonálnej empatie Pomôcky: noviny, košík, Priebeh aktivity: Na úvod hry sa oboznámime s príbehom o mame sliepke, ktorej niekto zobral z hniezda všetky vajíčka. Úbohá sliepka začala behať po dvore a hľadať svoje stratené vajíčka. Našla ich na dvore, kde boli porozhadzované. Do hniezda ich však môžu vrátiť iba jej kuriatka,
ktoré ich vedia pozbierať späť do hniezda. Nebezpečne však na nich číha líška, ktorá ich chce všetky pre seba. Vyberieme jedno dieťa, ktoré bude sliepka a iné, ktoré bude líškou. Ostatné deti zostanú kuriatka. Úlohou kuriatok je priniesť do hniezda vajíčka svojej mame, ale pritom však musia dávať pozor na líšku, ktorá na nich striehne. Ak liška chytí kuriatko, to sa premení na líšku a pomáha jej chytať kuriatka. Kuriatko, ktoré prinesie vajíčko svojej mame a obíjme ju, až vtedy je v bezpečí a líška ju nemôže chytiť. Hniezdo umiestnime uprostred triedy. Hra sa začína na povel: ,,Tak, moje kuriatka, prineste všetky vajíčka do hniezda. Hra končí, keď sú všetky deti premenené na líšky alebo ak sú všetky vajíčka v hniezde.
Obrázok 3
Obrázok 4
Prameň: vlastný návrh
Prameň: vlastný návrh
10. Hra na bocianov a žaby Cieľ: pohyb, bojovnosť, zábava Pomôcky: lano, šnúrka Priebeh aktivity: Ohraničíme lanom, alebo šnúrkou na koberci rybník. Hráči vytvoria dve skupiny. Tie deti, ktoré sú bociani, stoja na jednej nohe a druhú si držia vzadu skrčenú. Žaby skáču dopredu. Chytená žabka ide z vody von. Po niekoľkých minútach hru zastavíme a spočítame, koľko zostalo žiab. Potom si deti v skupine vymenia úlohy.
ZÁVER
Téma agresivity je značne rozsiahla. Našou snahou bolo priblížiť sa k tejto komplikovanej problematike pedagógom, ktorí majú snahu zaoberať sa ňou. Tex má poslúžiť ako začiatočná orientácia prevencie edukačnými hrami.
Cieľom našej práce bolo poukázať na aktivity, ktorými sme sa zaoberali pri odstraňovaní agresivity vo voľno - časových aktivitách v materskej škole. Považujeme za dôležité, aby učiteľky v materských školách boli oboznámené o problematike agresivity, nielen po stránke teoretickej ale i praktickej.
V teoretickej časti tejto práce sme vymedzili pojmy. Poukázali sme na definície agresie, agresivity, hry, empatie. To, že hra má v sebe ukrytý potenciál pre rozvoj dieťaťa dokazuje predovšetkým prežívanie hier v skupine. Vždy záleží na samostatných hráčoch, či sa do hry ponoria slobodne a hravo, zo záujmom, aby hra bola plodná. Význam hier vidíme predovšetkým v tom, čo naznačuje a určuje mieru a dokazuje význam vnímania seba a iných. Dôležitá je i motivácia hier.
V praktickej časti sme navrhli realizáciu edukačných hier, ktoré je možno realizovať počas celého roka. Navrhnuté hry je vhodné zakomponovať ako doplnok k školskému vzdelávaciemu programu tak, ako sme to urobili v našej materskej škole.
Realizovanie projektu sa nám osvedčilo a v podstatnej miere sa znížila agresivita detí. Nemôžeme tvrdiť, že sme ju úplne odstránili a považujeme to z nášho hľadiska za proces zdĺhavý. Aktivity nám však umožňujú podporiť u detí spoluprácu, komunikáciu a vytvárajú radostnú atmosféru v triede, vycítíť, kedy treba pomôcť iným, rozvíjať sociálnu a interpersonálnu empatiu, veľa pozitívnych charakterových vlastností, priateľstvo, tvorivosť a originalitu. Prostredníctvom nich môžu deti zažívať úspech, ale i sklamanie a pocit prehry.
Musíme však spomenúť i fakt, že rodičia prejavili a podporili našu víziu a realizáciu. Pozitívom pre nás je, že sa upevnili vzťahy medzi rodinou a školou. Vymieňame si skúsenosti a navzájom sa dopĺňame pri výchove nám zverených detí. Vznikli priateľstvá,
na základe častých stretnutí v škole, posedeniach pri čaji, vystúpeniach detí, opekačkách, spoločných výletoch a aktivitách usporiadaných s rodičmi.
Odporúčaním pre prax je, že hry regulujúce správanie majú svoje opodstatnenie v správaní detí predškolského veku. Agresivita je problém, ktorý je riešiteľný, chce to len odvahu sa do toho pustiť a v riešení vytrvať už pri prvých náznakoch agresie. K zvládnutiu nech nám pomáha láska a sila, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej práce.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV
1.
BUDA, B. 1994. Empatia: Psychologia vcítenia a vžitia sa do druhého. Psychoprof, Nové Zámky. 1994.
2.
ČÁP, J., MAREŠ, J. 2001. Psychologie pro učitele. Portál, Praha. 2001. ISBN: 807178-463-X
3.
ERKELT, A. 2004. Hry pro usměrňování agresivity. Portál, Praha. 2004. ISBN: 807178- 938-0
4.
EDELSBERGER, L. a kol. 1984. Defektologický slovník. SPN, Praha. 1984.
7.
KOLÁŘ, M. 2000. Skrytý svět šikanování ve školách. Portál, Praha. 2000. ISBN 807178-409-5
8.
KOŤÁTKOVÁ, S. 2005. Hry v mateřské škole v teorii a praxi. Grada Publishing, Praha. 2005. ISBN 80-247-0852-3
9.
KOUKOLÍK, F., DRTINOVÁ, J. 2001. Zlo na každý den. Galén, Praha. 2001. ISBN 80-7262- 088-628
10.
LOVAŠ, L. 2010. Agresia a násilie. Ikar, Bratislava. 2010. ISBN 978-80-551- 1752-2
11.
MATĚJČEK, Z. 2001. Po dobrém, nebo po zlém? Galén, Praha. 2001. ISBN 80-8528278-x
12. MÜLLER, O. 2007. Terapie ve speciální pedagogice. Olomouc. 2007. ISBN 80244-1075-3 13.
PORTMANNOVÁ, R. 1996. Jak zacházet s agresivitou. Portál, Praha. 1996.
14.
PRŮCHA, J. a kol. 2003. Pedagogický slovník. Portál, Praha. 2003.
15.
ŠIMANOVSKÝ, Z. 2002. Hry pro zvládání agresivity a neklidu. Portál, Praha. 2002. ISBN 80-7178-689-6
17.
VÁGNEROVÁ, M. 2000. Vývojová psychologie I. Portál, Praha. 2000. ISBN 80-7178308-0
18.
VÁGNEROVÁ, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Karolinum, Praha. 2005.
19.
ZAPLETAL, M.1985. Velká encyklopedie her – Hry v přírodě. Olympia, Praha. 1985.
