Prírodné
poklady
B rat islav ského
región u
príručka pre učiteľov základných škôl
9 Xerotermy
*
a NAT URA 2000
*Teplomilné a suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty
9 Xerotermy a NATURA 2000
Téma
Na plytších pôdach južných svahov, tam, kde je nedostatok vlahy a vysoká teplota, sa vytvorili teplomilné a suchomilné spoločenstvá známe pod názvom xerotermy. Vyskytujú sa takmer na celom území Slovenska, viažu sa na južne orientované predhoria karpatských pohorí. Vždy predstavujú ostrovčeky druhovej rozmanitosti s množstvom vzácnych a ohrozených druhov, či už sú to travinno-bylinné alebo krovinové porasty.
Sinokvet mäkký
Milovníci a znalci prírody si s týmito pojmami spájajú najmä druhovo rozmanité xerotermy na vápnitom substráte s bohatým výskytom orchideí alebo subpanónske travinno-bylinné porasty, kde prevládajú trsovité trávy z rodu kostrava (Festuca) a popri nich sa uplatňuje pestrá škála bylín, ako sinokvet mäkký (Jurinea mollis) alebo oman mečolistý (Inula ensifolia). Špecifické postavenie majú dealpínske travinno-bylinné porasty typické najmä pre vyššie a chladnejšie polohy. Xerotermy patria k najohrozenejším biotopom v celoeurópskom meradle. Takmer všetky sa zaraďujú medzi biotopy európskeho významu chránené v rámci sústavy Natura 2000. Z hospodárskeho hľadiska majú len malý význam. Výrazne ich ohrozuje najmä zanechanie hospodárenia a rozširovanie náletových drevín. Tomuto problému čelí aj ÚEV Devínska Kobyla, nachádzajúce sa v Bratislave, kde nájdeme všetky spomínané typy biotopov. Na ich zachovanie je nevyhnutné zabezpečiť výrub náletových drevín, ako sú agáty, hlohy či trnky, a ich odstránenie z extrémne svahovitého terénu. Ďalšou fázou v rámci obnovného manažmentu na takýchto miestach je zabezpečenie pasenia (najmä kozami), ktoré sa v roku 2013 podarilo obnoviť na ploche približne 15 ha. Travinno-bylinné porasty na xerotermoch sa rozšírili vyklčovaním lesa a ďalej sa formovali a udržovali pasením a prípadným pokosením. Tým sa zabraňovalo prirodzenej sukcesii – zarastaniu drevinami. Svetlomilné druhy travinno-bylinných porastov mali dostatok priestoru rásť a prosperovať – obstáť v neľahkom konkurenčnom boji o životný priestor. Na Devínskej Kobyle je pozoruhodný výskyt viacerých druhov orchideí, ktoré sa svojou nenápadnou krásou vyrovnajú exotickým druhom. Asi najviac upúta jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum) dorastajúci až do výšky 80 cm. Na slnečných miestach rastie vstavač vojenský (Orchis militaris), v krovinách je zriedkavý výskyt hmyzovníka včelovitého (Ophrys apifera). Na niektorých miestach je pomerne hojný vstavač obyčajný (Orchis morio) spolu so vstavačom počerným pravým (Orchis ustulata subsp. ustulata). Oba upútajú pozornosť v máji, v čase kvitnutia.
Jazýčkovec jadranský
Dlhodobý vplyv človeka na Devínskej Kobyle viedol k zvýšeniu rozmanitosti druhov. V dôsledku činnosti človeka sa tu však rozšírili aj mnohé nepôvodné druhy, ktoré spôsobujú vážne problémy a v konečnom dôsledku znižujú biodiverzitu. V novom prostredí nemajú konkurenciu, agresívne sa šíria a zatláčajú pôvodné druhy. Medzi takýchto „privandrovalcov“ na Devínskej Kobyle patrí napr. agát biely (Robinia pseudoacacia) či borovica čierna (Pinus nigra), ktorá sa tu vysádzala na spevňovanie svahov. Borovica čierna mení kyslým opadom svojho ihličia pôdne pH t. j. okysľuje pôdu, čím sa následne mení aj charakter okolitej vegetácie (chudobný podrast) a výskyt niektorých vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Sucho – a teplomilné biotopy sú obľúbeným prostredím pre množstvo hmyzu. Pokiaľ nemáte vycibrenú pozorovaciu schopnosť, veľmi ľahko prehliadnete na steblách trávy nehybne prichytenú modlivku zelenú (Mantis religiosa), ktorá takto striehne na svoju korisť. Po spárení sa ňou často stáva aj samček. Ozaj, viete rozlíšiť koníky a kobylky? Zjednodušene – koníky sú menšie, s kratšími tykadlami a väčšinou sú čistí vegetariáni, zatiaľ čo
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
1
Májka kobylky sú vzrastom väčšie, s veľmi dlhými tykadlami a živia sa fialová prevažne dravo. Nesmieme zabudnúť ani na vzácneho chrobáka májku fialovú (Meloe violaceus). Jej komplikovaný vývoj začína, keď sa z vajíčka vyliahne malá larva (triungulinus), ktorá sa prichytí k nejakému hmyzu, obyčajne k včele. Larva sa živí včelími vajíčkami. Potom sa premení na larvu druhého štádia, ktorá sa živí larvami včiel a medom. Dvakrát sa zvlieka a neskôr sa premení na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák. Májka je zaujímavá nielen vývojom, ale aj tým, že v nebezpečenstve vylučuje žltkastú tekutinu hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín, ktorý môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg.
Z pohľadu bohatstva biodiverzity majú veľký význam aj husté xerotermné kroviny tvorené najmä malolistými druhmi trniek, hlohov a ruží na strmých slnečných južných svahoch. Rastie tu napríklad čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia) či submediteránne druhy, ako je rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis ssp. saxatilis) a nenápadná ihlica nízka (Ononis pusilla), pre ktoré je Devínska Kobyla jedinou lokalitou výskytu na Slovensku. Svoj domov v krovinách nachádza množstvo vtákov (strakoš obyčajný Lanius collurio, penica jarabá Sylvia nisoria), v okolí poletujú pestrofarebné vidlochvosty a za šera môžete pri troche šťastia vidieť aj najväčšieho európskeho motýľa okáňa hruškového (Saturnia pyri).
Rešetliak skalný pravý
2
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
Téma 9: Xerotermy a NATURA 2000
Aktivity Víťazstvo sucha a tepla Určené pre: Téma: Cieľ: Materiál: Priestor: Trvanie: Príprava:
1. stupeň. Xerotermné lúky. Pochopenie podmienok na život v suchom a teplom prostredí. Rozvoj predstavivosti. Ceruzka, farbičky, skopírovaný pracovný list Víťazstvo sucha a tepla. Vnútri, časť vonku. Približne 20 minút. Pred aktivitou a prácou s pracovným listom odporúčame oboznámiť deti s pojmom „xerotermy“ – zjednodušene miesta, na ktorých víťazí teplo a sucho, a vybrať sa s nimi na vychádzku do takéhoto územia (v okolí Bratislavy napr. Devínska Kobyla či Ostrovné lúčky, na strednom Slovensku napr. Muránska planina a na východnom Spišskopodhradské travertíny). Zároveň sa vopred zoznámia s niektorými typickými rastlinnými a živočíšnymi obyvateľmi. Práca s pracovným listom: Každý žiak dostane pracovný list. Úlohou žiakov je vymyslieť k obrázkom čo najvýstižnejší opis alebo naopak, k opisom nakresliť vhodný obrázok. Všetky opisy a obrázky charakterizujú alebo predstavujú sucho – a teplomilné lúky a druhy rastlín či živočíchov, ktoré tu môžeme nájsť. Iba jeden obrázok sa do tohto prostredia nehodí – ktorý je to? Riešenie: 1. Pospájaním čísiel vznikne obrázok kosatca nízkeho. 2. Typický živočích xerotermov májka fialová – pozor, je jedovatá! 3. Žiaci by mali nakresliť napr. pasúce sa kozy, ovečky v krajine na lúke s niekoľkými kríkmi a jednotlivými stromami. 4. Tento obrázok sem nepatrí – je typický pre mokrade. 5. Slnko a pukliny v pôde vyjadrujú dve hlavné charakteristiky tohto prostredia – teplo a sucho. Použité zdroje: Viceníková, A. (eds.). Svet lúk a pasienkov. Príručka pre učiteľov základných škôl. 1. vydanie, Daphne, Bratislava, 2000. 154 s.
Hmyzí hotel Určené pre: Téma: Cieľ: Materiál:
Priestor: Trvanie: Úvod
2. stupeň. Xerotermy – teplomilné a suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty. Pochopiť význam prítomnosti hmyzu viazaného (nielen) na xerotermné biotopy. Pracovný list Význam hmyzieho hotela a ceruzka. Na kostru hotela je vhodné pripraviť si napr. drevené palety, na výplň napr. narezané steblá trsti (vhodné sú aj suché duté stonky známej inváznej rastliny krídlatky japonskej) a suché mrkvovité rastliny, narezané a predvŕtané bazové vetvičky, snopy slamy, navŕtané tehly, navŕtané drevá, pláty kôry ako úkryt pre bzdochy, šišky a pod. Trieda/Exteriér – umiestnenie hotela na svetlom záveternom mieste, ideálna je jeho orientácia na juhovýchod či juhozápad. Individuálne. Čo je to hmyzí hotel a aký je jeho význam? Hmyzí hotel je jednoduchá konštrukcia väčšinou z dreva, vyplnená rôznymi druhmi najčastejšie prírodných materiálov. Ako vyplýva z názvu, táto stavba slúži hmyzu, a to predovšetkým samotárskym druhom, ktoré ju využívajú ako bezpečný úkryt pre svoje vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy a po zakuklení následne i dospelí jedinci. Tieto druhy vyhľadávajú na kladenie vajíčok najrôznejšie škárky, dutinky v dreve, rastlinných stonkách, v múroch alebo v zemi. V prírodných ekozáhradách sú významnými pomocníkmi brániacimi premnoženiu iných druhov hmyzu, ktoré konvenčný záhradkár vníma ako „škodcov“. V dnešnej dobe, keď sa aj najmenšie „chybičky krásy“ na domoch hneď odstraňujú, vypĺňajú izoláciou a pod., kedysi bežné škáry a iné hmyzie skrýše rýchle miznú. Na záhradách sa už tak často neobjavujú zákutia hustých krovín, zabudnuté zložené drevo alebo kôpky kameňov, ktoré síce nie sú na pohľad atraktívne, ale pre hmyz sú veľmi užitočné. Preto je stavba hmyzieho hotela, obzvlášť v mestách, prospešná. Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
3
Hmyzí hotel je dobrá príležitosť na štúdium života hmyzu, ktorý nás obklopuje. Najmä opeľovače, ako sú čmeliaky, divé včely, motýle, osy, poskytujú cenné služby pri opeľovaní rastlín. Tretina jedla, ktoré konzumujeme, závisí od opeľovačov: cukina, marhuľa, mandle, korenie, jedlé oleje a mnoho ďalších. Len v Európe závisí od práce opeľovačov pestovanie viac ako 4 000 druhov zeleniny. Postup: 1. Urobte z výroby hotela malý týždňový školský projekt. Vyzvite žiakov, aby (napr. na internete) zhromaždili obrázky rôznych hmyzích hotelov (každý žiak si nakreslí alebo nalepí obrázok min. jedného z nich do pracovného listu Význam hmyzieho hotela) a spoločne vyberte jedného „favorita“, ktorého ste schopní sami napodobniť. 2. Potom rozdeľte žiakov do skupín tak, aby každá skupina mala na starosti zháňanie iného druhu materiálu na výplň hmyzieho hotela podľa druhu vopred vybraného „podnájomníka“. Ak budete chcieť na vašu školskú záhradu prilákať určitý druh hmyzu, je potrebné zistiť, v akom prostredí žije a kam kladie vajíčka a pripraviť mu hotel priamo na mieru. Zároveň tak žiaci bližšie spoznajú nielen významné opeľovače, ale aj iný hmyz. Spoločne si môžu vytvoriť farebnú fotogalériu týchto druhov, ktorú na záver pripevnia na hotový hotel. 3. Ak nemáte možnosť zhotoviť si novú drevenú kostru hotela (za pomoci šikovného rodiča či pána školníka), využite napr. staršie drevené palety, ktoré naplníte prírodným materiálom. 4. Hotely sa najčastejšie umiestňujú ku stene budovy, ale i na kmeň stromu alebo drevený kôl (výborne sa na hmyzí hotel hodia staré nevykopané vysoké kmene). Hotel by mal stáť na slnečnom mieste v závetrí, orientovaný najlepšie na juhovýchod či juhozápad, 0 až 2 m nad zemou. Miera obsadenia hotela hmyzom záleží na zachovanosti prostredia v okolí a na prítomnosti potravy pre hostí (niekedy je potrebné premiestniť ho na vhodnejšie miesto), ale výsledok nezriedka prekoná očakávania. 5. Dokončite si pracovný list Význam hmyzieho hotela – druhú časť úlohy 1 a úlohu 2. Prajeme Vám a Vašim študentom príjemné a užitočné vyrábanie . Obmena aktivity: Ktoré organizmy z týchto opatrení najviac získajú, prečo? Majú miesto na úkryt, rozmnožovanie, lepší prístup k potrave? Diskusiu prispôsobíme vekovej skupine. Použitý zdroj: http://snezles.blogspot.sk/2012/03/co-je-to-hmyzi-hotel.html, http://www.greenpeace. org/slovakia/sk/
4
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
Vydal: 2014 © DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, www.daphne.sk V rámci projektu: LIFE10 NAT/SK/090 „Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy“ spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci programu LIFE+.
Text a aktivity: Barbara Immerová, Viera Lasáková, Darina Maťová, Jana Menkynová Jazyková úprava: Andrea Královičová Kresby a grafický dizajn: Richard Watzka, www.rwdesign.sk Použité zdroje: Galvánek, D. Travinné biotopy európskeho významu na Slovensku. ŠOP SR, Banská Bystrica, 2007. 14 s. Viceníková, A., Polák, P. (eds.). Európsky významné biotopy na Slovensku. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v spolupráci s Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie, 2003. 151 s. http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1jka_fialov%C3%A1
