Prírodné
poklady
B rat islav ského
región u
príručka pre učiteľov stredných škôl
9
Xerotermy a NAT URA 2000 *
*Teplomilné a suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty
9 Xerotermy a NATURA 2000
Téma
Na plytších pôdach južných svahov, tam, kde je nedostatok vlahy a vysoká teplota, sa vytvorili teplomilné a suchomilné spoločenstvá známe pod názvom xerotermy. Vyskytujú sa takmer na celom území Slovenska, viažu sa na južne orientované predhoria karpatských pohorí. Vždy predstavujú ostrovčeky druhovej rozmanitosti s množstvom vzácnych a ohrozených druhov, či už sú to travinno-bylinné alebo krovinové porasty.
Sinokvet mäkký
Milovníci a znalci prírody si s týmito pojmami spájajú najmä druhovo rozmanité xerotermy na vápnitom substráte s bohatým výskytom orchideí alebo subpanónske travinno-bylinné porasty, kde prevládajú trsovité trávy z rodu kostrava (Festuca) a popri nich sa uplatňuje pestrá škála bylín, ako sinokvet mäkký (Jurinea mollis) alebo oman mečolistý (Inula ensifolia). Špecifické postavenie majú dealpínske travinno-bylinné porasty typické najmä pre vyššie a chladnejšie polohy. Xerotermy patria k najohrozenejším biotopom v celoeurópskom meradle. Takmer všetky sa zaraďujú medzi biotopy európskeho významu chránené v rámci sústavy Natura 2000. Z hospodárskeho hľadiska majú len malý význam. Výrazne ich ohrozuje najmä zanechanie hospodárenia a rozširovanie náletových drevín. Tomuto problému čelí aj ÚEV Devínska Kobyla, nachádzajúce sa v Bratislave, kde nájdeme všetky spomínané typy biotopov. Na ich zachovanie je nevyhnutné zabezpečiť výrub náletových drevín, ako sú agáty, hlohy či trnky, a ich odstránenie z extrémne svahovitého terénu. Ďalšou fázou v rámci obnovného manažmentu na takýchto miestach je zabezpečenie pasenia (najmä kozami), ktoré sa v roku 2013 podarilo obnoviť na ploche približne 15 ha. Travinno-bylinné porasty na xerotermoch sa rozšírili vyklčovaním lesa a ďalej sa formovali a udržovali pasením a prípadným pokosením. Tým sa zabraňovalo prirodzenej sukcesii – zarastaniu drevinami. Svetlomilné druhy travinno-bylinných porastov mali dostatok priestoru rásť a prosperovať – obstáť v neľahkom konkurenčnom boji o životný priestor. Na Devínskej Kobyle je pozoruhodný výskyt viacerých druhov orchideí, ktoré sa svojou nenápadnou krásou vyrovnajú exotickým druhom. Asi najviac upúta jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum) dorastajúci až do výšky 80 cm. Na slnečných miestach rastie vstavač vojenský (Orchis militaris), v krovinách je zriedkavý výskyt hmyzovníka včelovitého (Ophrys apifera). Na niektorých miestach je pomerne hojný vstavač obyčajný (Orchis morio) spolu so vstavačom počerným pravým (Orchis ustulata subsp. ustulata). Oba upútajú pozornosť v máji, v čase kvitnutia.
Jazýčkovec jadranský
Dlhodobý vplyv človeka na Devínskej Kobyle viedol k zvýšeniu rozmanitosti druhov. V dôsledku činnosti človeka sa tu však rozšírili aj mnohé nepôvodné druhy, ktoré spôsobujú vážne problémy a v konečnom dôsledku znižujú biodiverzitu. V novom prostredí nemajú konkurenciu, agresívne sa šíria a zatláčajú pôvodné druhy. Medzi takýchto „privandrovalcov“ na Devínskej Kobyle patrí napr. agát biely (Robinia pseudoacacia) či borovica čierna (Pinus nigra), ktorá sa tu vysádzala na spevňovanie svahov. Borovica čierna mení kyslým opadom svojho ihličia pôdne pH t. j. okysľuje pôdu, čím sa následne mení aj charakter okolitej vegetácie (chudobný podrast) a výskyt niektorých vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Sucho – a teplomilné biotopy sú obľúbeným prostredím pre množstvo hmyzu. Pokiaľ nemáte vycibrenú pozorovaciu schopnosť, veľmi ľahko prehliadnete na steblách trávy nehybne prichytenú modlivku zelenú (Mantis religiosa), ktorá takto striehne na svoju korisť. Po spárení sa ňou často stáva aj samček. Ozaj, viete rozlíšiť koníky a kobylky? Zjednodušene – koníky sú menšie, s kratšími tykadlami a väčšinou sú čistí vegetariáni, zatiaľ čo
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov stredných škôl
1
Májka kobylky sú vzrastom väčšie, s veľmi dlhými tykadlami a živia sa fialová prevažne dravo. Nesmieme zabudnúť ani na vzácneho chrobáka májku fialovú (Meloe violaceus). Jej komplikovaný vývoj začína, keď sa z vajíčka vyliahne malá larva (triungulinus), ktorá sa prichytí k nejakému hmyzu, obyčajne k včele. Larva sa živí včelími vajíčkami. Potom sa premení na larvu druhého štádia, ktorá sa živí larvami včiel a medom. Dvakrát sa zvlieka a neskôr sa premení na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák. Májka je zaujímavá nielen vývojom, ale aj tým, že v nebezpečenstve vylučuje žltkastú tekutinu hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín, ktorý môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg.
Z pohľadu bohatstva biodiverzity majú veľký význam aj husté xerotermné kroviny tvorené najmä malolistými druhmi trniek, hlohov a ruží na strmých slnečných južných svahoch. Rastie tu napríklad čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia) či submediteránne druhy, ako je rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis ssp. saxatilis) a nenápadná ihlica nízka (Ononis pusilla), pre ktoré je Devínska Kobyla jedinou lokalitou výskytu na Slovensku. Svoj domov v krovinách nachádza množstvo vtákov (strakoš obyčajný Lanius collurio, penica jarabá Sylvia nisoria), v okolí poletujú pestrofarebné vidlochvosty a za šera môžete pri troche šťastia vidieť aj najväčšieho európskeho motýľa okáňa hruškového (Saturnia pyri).
Rešetliak skalný pravý
2
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov stredných škôl
Téma 9: Xerotermy a NATURA 2000
Aktivity Spoznáš, kto som? Téma: Cieľ: Materiál: Priestor: Trvanie: Postup:
Xerotermy – teplomilné a suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty. Oboznámiť sa s druhmi rastúcimi/žijúcimi v xerotermných biotopoch. Nalepovacie lístky/štítky, pero. Interiér/Exteriér. Individuálne. 1. Každý žiak dostane nalepovací štítok, na ktorý si napíše meno rastliny alebo živočícha obývajúceho teplomilné a suchomilné travinno-bylinné porasty (xerotermy). Potom si vyberie jedného spolužiaka a nalepí mu štítok na čelo tak, aby nevidel, čo je na ňom napísané. 2. Potom rozdeľte žiakov na skupiny po 10 – 15 žiakov, ktorí si sadnú do kruhu. Väčšie skupiny neodporúčame, lebo hra by mohla stratiť dynamiku. Zároveň je dôležité, aby všetci účastníci sediaci v kruhu videli dobre na štítky svojich spoluhráčov. 3. Každý hráč bude predstavovať druh, ktorý má napísaný na čele. Jeho meno nepozná, avšak všetci ostatní ho vidia. Úlohou každého hráča bude zistiť, aký druh rastliny alebo živočícha predstavuje. Zistí to dedukciou pomocou odpovedí na otázky, ktoré kladie spoluhráčom. Otázky môže klásť len spôsobom, aby bolo na ne možné odpovedať jedným slovom „ÁNO“ alebo „NIE“, pričom na otázku odpovedá spoločne celý kruh. Cieľom hry je dopracovať sa k správnej odpovedi čo najskôr, preto treba klásť také otázky, ktoré hráča privedú čo najrýchlejšie k správnej odpovedi. 4. Hru začne ľubovoľný hráč. Položí skupine otázku. Ak na ňu dostane kladnú odpoveď, môže sa spýtať druhú otázku. Ak dostane zápornú odpoveď, pokračuje jeho spoluhráč sediaci po jeho ľavej strane. Opätovnú možnosť položiť otázku bude mať v ďalšom kole. Hra postupuje v kruhu v smere hodinových ručičiek. Každý môže klásť ľubovoľné otázky, podľa vlastného uváženia. Príklad: Som živočích? → Áno. Som bezstavovec? → Áno. Dokážem lietať? → Nie. → Slovo získava ďalší hráč. 5. Ak si niekto myslí, že už pozná meno druhu, ktorý predstavuje, môže sa na meno spýtať priamo – napr. „Som modlivka zelená?“. Ak správne uhádne, hru opúšťa ako „šikovný riešiteľ“, pričom ostatní v nej ďalej pokračujú. Ak sa v názve zmýli, skupina mu odpovie „NIE“ a v kladení otázok pokračuje spoluhráč po jeho ľavej strane. Najbližšiu otázku (alebo ďalší tip na meno druhu) môže položiť až v ďalšom kole. 6. Hra pokračuje dovtedy, kým posledný hráč nezistí, aký druh predstavuje. Obmena aktivity: Aktivitu možno realizovať aj pri iných typoch biotopov, napr. lesných, mokraďových a pod.
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov stredných škôl
3
Vydal: 2014 © DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, www.daphne.sk V rámci projektu: LIFE10 NAT/SK/090 „Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy“ spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci programu LIFE+.
Text a aktivity: Barbara Immerová, Viera Lasáková, Darina Maťová, Jana Menkynová Jazyková úprava: Andrea Královičová Kresby a grafický dizajn: Richard Watzka, www.rwdesign.sk Použité zdroje: Galvánek, D. Travinné biotopy európskeho významu na Slovensku. ŠOP SR, Banská Bystrica, 2007. 14 s. Viceníková, A., Polák, P. (eds.). Európsky významné biotopy na Slovensku. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v spolupráci s Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie, 2003. 151 s. http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1jka_fialov%C3%A1
