Prírodné
poklady
B rat islav ského
región u
príručka pre učiteľov základných škôl
8
Stojaté a tečúce vody a NAT URA 2000
8 Stojaté a tečúce vody a NATURA 2000
Téma
Keby sme mali menovať prírodné krásy Bratislavy a jej okolia, rozhodne by medzi ne patrili biotopy tečúcich i stojatých vôd. Neopomenuteľnú dominantu medzi prúdiacimi tokmi predstavuje Dunaj. V minulosti tu vytvoril spleť riečnych ramien, močiare i ostrovy porastené lužnými lesmi. Riečne ostrovy boli pred reguláciou typickým a neodmysliteľným prvkom riečnej krajiny. Z tých, ktoré sa zachovali, je známym ostrov Starý háj, na ktorom sa nachádzajú posledné zvyšky ustupujúcich lužných lesov, a je jeden z mála, ktorý nebol poznačený veľkoplošným Hrebenačka vysoká holorubom. Priamo v hlavnom meste môžeme po oboch stranách Dunaja obdivovať roztrúsené zákutia Bratislavských luhov, ktoré boli vyhlásené za územie európskeho významu v rámci sústavy Natura 2000. Z druhov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany na tomto území, môžeme spomenúť viacero zástupcov rýb, ako je boleň dravý, hrebenačka vysoká, hrúz bieloplutvý či lopatka dúhová. Veľmi zaujímavé je rozmnožovanie lopatky dúhovej. Je viazané na lastúrniky škľabky veľké, ktoré sú na pokraji vyhynutia. V čase neresenia nakladie samička lopatky pomocou kladielka do žiabrového priestoru škľabiek ikry. Potom samček vypustí nad prijímacím Škľabka veľká otvorom škľabky mliečie, a tak oplodnenie vajíčok nastáva až v tele mäkkýša. Asi po štyroch týždňoch opúšťajú skľabku aktívne plávajúce mladé lopatky, ktoré sú potom nútené hľadať si potravu samy. Za túto službu sa lopatka opláca škľabke rovnakým dielom. Škľabka pri rozmnožovaní prechádza larválnym vývojom (glochidie), pri ktorom sa larvy zachytávajú na telách dospelých lopatiek a určitý čas tam paraziticky žijú. Významným tokom v blízkosti Bratislavy je rieka Morava, vlievajúca sa do Dunaja priamo pod historickým hradom Devín. V jej bezprostrednej blízkosti sa nachádza viacero území európskeho významu – Rieka Morava, Devínske alúvium Moravy, Devínske jazero, či Horný les. Rieka Morava v minulosti patrila medzi naše najbohatšie rieky z hľadiska výskytu rôznych druhov rýb. Tie tu stáročia nachádzali vhodné životné podmienky v početných meandroch, bočných ramenách, plytkých tôňach či v hlbokom, rýchlo prúdiacom toku. Za krátky čas však v dôsledku aktivít človeka o tieto vhodné podmienky prišli. Po reguláciách a úpravách toku stratili ryby plytké brehy, významné z hľadiska prirodzenej reprodukcie. V ich neprospech pribudlo aj znečistenie rieky. Následkom toho z toku vymizlo viacero druhov. Podmienky sa opätovne zlepšili po obnovných opatreniach, ktoré sa na toku realizovali. Zo vzácnych a zaujímavých druhov, ktoré žijú v rieke Morave, môžeme spomenúť hrebenačku fŕkanú, šabľu krivočiaru, pĺžov alebo kriticky ohrozeného kolka veľkého. Pozdĺž pobrežnej čiary Moravy sa vytvárajú zóny s rôznym typom vegetácie. Na bahnitých nánosoch dna a brehov sú to hlavne porasty horčiaka pieprového, ktorý dostal toto pomenovanie pre svoju horkú chuť. Spolu s ním tu rastie aj sitina ropušia a žabník skorocelový, ktorého listy pripomínajú skorocel. Na brehu sú rozšírené aj husté a vysoké porasty trávy chrastnice trsťovníkovitej. Pri rieke Morave nájdeme aj zvyšky pôvodných lužných lesov, ktoré kedysi siahali hlboko do Záhorskej nížiny. Z tečúcich tokov Bratislavy nemôžeme opomenúť Vydricu, ktorá je jediným tokom Malých Karpát ústiacim priamo do Dunaja. Zachovala si prirodzené koryto s početnými meandrami a zachovanými jaseňovo-jelšovými podhorskými lesmi. Tok Vydrice s priľahlými bukovými a jedľovo-bukovými
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
1
kvetnatými lesmi bol zaradený medzi územia európskeho významu. Z druhov viazaných na vodu je Vydrica jedinečná výskytom vzácneho raka riavového, ktorý je veľmi citlivý na znečistenie prostredia. Zriedkavo sa tu vyskytuje aj vydra riečna, pre ktorú územie predstavuje dôležitý migračný koridor.
Žaburinka menšia
V regióne Bratislavy stojí za pozornosť biotop prirodzených eutrofných a mezotrofných stojatých vôd s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých rastlín. Okrem ponorených rastlín pripevnených ku dnu alebo voľne sa vznášajúcich vo vode sa tu vyskytujú aj druhy zakoreňujúce v dne a s listami na vodnej hladine. Svoje zastúpenie tu nachádzajú aj drobné rastlinky s redukovaným koreňovým systémom, napr. žaburinky, ktoré sa vznášajú na vodnej hladine. Medzi tieto biotopy patria rôzne prírodné i poloprírodné stojaté, periodicky prietočné, prípadne pomaly tečúce vody, ako sú mŕtve riečne ramená, aluviálne mokrade, ale aj umelé nádrže (rybníky, vodárenské nádrže, materiálové jamy) a kanály. Svoj domov tu nachádzajú mnohé druhy obojživelníkov, ako napr. hrabavka škvrnitá, ropucha zelená, skokany, a z plazov zase užovka fŕkaná i užovka obojková. Z vtákov tu môžeme pozorovať rybára riečneho, sliepočku zelenonohú, chochlačku bielookú a mnohé ďalšie druhy. Biotop je ohrozený najmä nedostatkom vody, znečisťovaním, ale aj premnožením rias a siníc. Aj malý pokles hladiny vody predstavuje pre mnohé živočíchy limitujúci faktor. Tento biotop môžeme nájsť tak v Bratislavských, ako aj Dunajských luhoch, na Ostrovných lúčkach, rieke Morave, na Devínskom jazere, v Devínskom alúviu Moravy či v Hornom lese atď. Hrozbou pre biotopy tečúcich a stojatých vôd sú aj vodohospodárske úpravy a zmeny v ich hydrologickom režime. Prehradenie riek, regulácia tokov či iné drastické zásahy do riečneho koryta a jeho okolia majú katastrofálne následky pre život obrovského množstvo rastlín a živočíchov. V snahe obnoviť prirodzené funkcie toku a zachovať vzácne biotopy ochranári i odborná verejnosť na niektorých tokoch iniciovali projekty, ktorých cieľom je tzv. revitalizácia tokov, čiže zjednodušene povedané „oživenie“ v zmysle návratu do ich prírodného stavu. V okolí Bratislavy sa revitalizácia realizovala napríklad na rieke Morave. Obnovné opatrenia si vyžadujú nemalé finančné prostriedky, pričom obnova biologickej diverzity nenastane zo dňa na deň, ale vyžaduje si svoj čas. Takéto pozitívne zásahy sú však nevyhnutné na obnovu prirodzených funkcií vodných tokov a dávajú mnohým ohrozeným druhom nádej na prežitie.
Užovka fŕkaná
2
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
Téma 8: Stojaté a tečúce vody a NATURA 2000
Aktivity Život v okolí rieky Určené pre: Téma: Cieľ:
1. stupeň. Stojaté a tečúce vody a NATURA 2000. Oboznámiť sa s významným vodným tokom na území Bratislavy, spoznať niektoré živočíšne druhy, ktoré sú späté s vodným prostredím. Materiál: Pracovný list Riečna doplňovačka, literatúra (knižná, internet a iné), pero, farbičky. Priestor: Vnútri, časť vonku. Trvanie: Vnútri – približne 20 minút a časť, ktorá sa realizuje vonku – individuálne s rodičmi. Práca s pracovným listom Úloha 1: Žiaci podľa pokynov a pomôcok riešia tajničku doplňovačky. Zároveň (s prípadnou pomocou vhodnej predlohy) dokresľujú a vyfarbujú živočíchy, ktoré žijú alebo získavajú potravu vo vodnom prostredí. Rozprávajte sa so žiakmi, čo vedia o daných druhoch živočíchov. Riešenie (s doplňujúcimi informáciami): 1. Vážky sú viazané na vodu, pretože ich larva (nympha) potrebuje na svoj rast vodné prostredie. Najčastejšie možno pozorovať dospelé vážky, ktoré lietajú nad vodou. Väčšie druhy vážok sú pri lietaní dosť hlučné, sú to v akési „mini vrtuľníky“. 2. Korytnačka močiarna je jediným pôvodným druhom korytnačky na Slovensku a zároveň v celej strednej Európe. Na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Preferuje najmä stojaté, v niektorých oblastiach aj pomaly tečúce vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou. Požiera drobný hmyz, mäkkýše, žubrienky aj dospelé žaby, malé rybky a rôzne vodné rastliny. 3. Dunaj je druhou najdlhšou európskou riekou, preteká 10 európskymi mestami. 4. Netopier vodný patrí medzi naše väčšie netopiere. Zdržiava sa v rôznych dutinách, živí sa hmyzom, ktorý loví rýchlym letom nad vodnou hladinou. Zimuje v bútľavých stromoch, ktoré nepremŕzajú. 5. Korčuliarka obyčajná behá po vodnej hladne s naširoko rozkročenými nohami, takže má dobre rozloženú váhu tela a vďaka tomu ju povrchové napätie hladiny nechytí do „pasce“. 6. Bocian čierny obýva všetky typy lesov, od lužných cez nížinné, podhorské až po horské lesy; živí sa najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Môžeme ho vidieť, ako plachtí vysoko vo vzduchu. 7. Vydra riečna je druh európskeho významu, z cicavcov je najlepšie prispôsobená na život vo vode, živí sa najmä rybami, je to plaché, opatrné a samotársky žijúce zviera. Aktívna je najmä za súmraku a v noci. Tajnička: Vydrica. Riečka Vydrica je jedným z mála slovenských tokov, ktoré priamo ústia do Dunaja. Pramení v Malých Karpatoch pod sedlom Biely kríž v lokalite Dubové v nadmorskej výške 450 m n. m. a má dĺžku 17 km. Úloha 2: Žiaci podľa priloženej mapy zisťujú, kade tečie riečka Vydrica. V druhej časti ich vyzvite, aby sa spolu s rodičmi vydali spoznať riečku Vydricu. Do priloženej mapy si poznačia, aké rastliny a živočíchy na vychádzke videli a čo ich najviac zaujalo. Použité zdroje: http://www.daphne.sk/sites/daphne.sk/files/uploads/kedsapovie_mokrad.pdf http://snaturou2000.sk/spravodajca/vazky-stihacky-vo-vzduchu http://sk.wikipedia.org/wiki
Ako sa mení život v okolí rieky? Určené pre: Téma: Cieľ: Materiál:
2. stupeň Stojaté a tečúce vody a NATURA 2000. Uvedomiť si dôležitosť prirodzených vodných tokov. 2 pláty polystyrénu (orientačné rozmery: š – 20 cm, d – 40 cm, h – min. 3 cm) – čím väčší plát polystyrénu použijete, tým viac krajinných prvkov sa naň zmestí; farebné papiere – modrý, zelený, žltý, hnedý; farbičky, nožnice, špendlíky, kartón, lepidlo na papier, obojstranná lepiaca páska, 2 kópie pracovného listu Život v okolí rieky. Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
3
Priestor: Trvanie: Úvod
Postup:
Riešenie:
4
Interiér. 45 minút. Zhotovíme si dva modely tečúcich tokov. Jeden bude predstavovať prirodzený, meandrujúci tok a druhý napriamený, regulovaný tok. Pomocou modelov si názorne ukážeme, aké živočíchy a rastliny obývajú oba tieto toky. 1. Žiakov rozdelíme na 2 skupiny a každej dáme k dispozícii jeden plát polystyrénu, farebné papiere, jednu kópiu pracovného listu a ďalší materiál potrebný na prácu. Úlohou prvej skupiny bude vytvoriť pomocou polystyrénu a farebných papierov model s meandrujúcim tokom (obvykle ľudskou činnosťou neovplyvnený alebo len minimálne ovplyvnený – s čistou vodou) a úlohou druhej bude vytvoriť model so zregulovaným tokom (často znečistený v dôsledku ľudských činností, odpadovými vodami a pod. – so znečistenou vodou). 2. Každá skupina vystrihne z papiera podľa vlastnej fantázie jednotlivé prvky krajiny s prihliadaním na veľkosť polystyrénu: z modrého papiera tok rieky a jazierko, zo zeleného trávnaté plochy, zo žltého polia, z hnedého záhrady/sady. Jednotlivé prvky potom každá skupina pripevní špendlíkmi na polystyrén. 3. Potom si každá skupina vystrihne z pracovného listu kartičky, ktoré podlepí tenkým kartónom. Zo zadnej strany každej kartičky žiaci prilepia lepiacou páskou špendlík (ostrým koncom smerom dole tak, aby sa neskôr dal zapichnúť do polystyrénu). Takto pripravené kartičky si nechajú rozložené na stole. Sú na nich znázornené rôzne rastliny, živočíchy, ale aj symboly znázorňujúce určitú ľudskú činnosť. 4. Keď sú modely pripravené, zhromaždia sa najprv všetci pri modeli s meandrujúcim tokom a čistou vodou. Úlohou prvej skupiny bude vybrať spomedzi kartičiek tie, ktoré sú relevantné k ich modelu a umiestniť ich na model. O jednotlivých rozhodnutiach so žiakmi diskutujte. Medzi kartičkami by sa nemali objaviť symboly ľudskej činnosti. 5. To isté potom spraví so svojím modelom a kartičkami aj skupina s regulovaným tokom. Opäť o každom rozhodnutí so žiakmi diskutujte. Na modeli by sa mali objaviť kartičky so symbolmi ľudskej činnosti a spomedzi živočíchov a rastlín by sa mali na modeli objaviť len druhy schopné prežiť aj v zregulovanom a pravdepodobne aj znečistenom toku. 6. Oba modely si porovnajte. Ako sa vzájomne líšia? Prečo sa niektoré druhy už nevyskytujú v zregulovanom toku (nedostatok úkrytov, nedostatok potravy...)? 7. Spoločne so žiakmi diskutujte o vplyvoch človeka na ekosystémy tečúcich vôd. Porovnajte podmienky na život v oboch typoch ekosystémov a navrhnite opatrenia na zlepšenie situácie na zregulovanom, prípadne aj znečistenom toku (výsadba drevín na brehu, zmena betónového dna na prirodzený substrát, vytvorenie umelých meandrov, zabránenie znečisťovania toku, výstavba čistiarne odpadových vôd…). Aké organizmy nám vďaka jednotlivým zásahom pribudnú pri oživovaní (revitalizácii) zregulovaného toku (môžete sami doplniť obrázky druhov) a prečo (napr. betónový breh zregulovaného toku nahradí trávnatý breh – dôležitosť prirodzených kolmých brehov pre rybárika/ brehuľu, pole pri rieke nahradí lúka – potenciálne znečisťovanie pesticídmi, okolo rieky pribudnú stromy a brehové porasty – úkryt pre množstvo živočíchov, na betónové dno sa umiestni štrk – spomalenie toku, úkryt pre bezstavovce, uchytenie rastlín)? Druhy v meandrujúcom toku a jeho okolí (druh – ohrozenie – kde žije): scila viedenská – zmena vodného režimu, veľké úpravy toku – tvrdý luh bleduľa jarná – regulácia toku, ničenie brehových porastov, zmeny vlhkostných podmienok – v blízkosti toku, leknica žltá – pri vyššom stupni zazemnenia t. j. zanášania pôdou, napr. pri erózii, mizne – na vodnej hladine, topoľ biely – regulácia tokov, výstavba vodných diel – v blízkosti toku, nie priamo pri brehu, vŕba krehká – regulácia tokov, výstavba vodných diel – v blízkosti toku pri brehu skokan rapotavý – najmä likvidácia jeho biotopov pri regulácii tokov, znečisťovanie vôd – v blízkosti toku, v jazere blatniak tmavý – zánik jeho prirodzeného biotopu v dôsledku vodohospodárskych úprav, znečistenie vody – v rieke vydra riečna – úprava brehov, znečisťovanie vody, výstavba vodných diel – pri brehu rieky kačica divá – v trstine v blízkosti rieky bahenník Tubifex – priamo v rieke larvy komárov – na pokojnej vodnej hladine pri brehu / stojatá voda larvy simuliek (muškovité) – v bentose (na brehu a dne vôd)
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
Téma 8: Stojaté a tečúce vody a NATURA 2000
Druhy v zregulovanom toku a jeho okolí: kačica divá – môže sa vyskytovať na zregulovanom toku, ale zahniezdi a vyvedie mláďatá, iba ak bude mať k dispozícii úkryt bahenník Tubifex – tolerantné k reguláciám tokov – priamo v rieke larvy pakomárov alebo komárov – tolerantné k regulácii i k znečisťovaniu larvy simuliek (muškovité) – tolerantné k regulácii i k organickému či antropogénnemu znečisteniu Otázky do diskusie: Ktoré organizmy z týchto opatrení najviac získajú, prečo? Majú miesto na úkryt, rozmnožovanie, lepší prístup k potrave? Diskusiu prispôsobíme vekovej skupine. Použitý zdroj: Chrenková, M. Na každej kvapke záleží... DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 2012.
Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl
5
Vydal: 2014 © DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, www.daphne.sk V rámci projektu: LIFE10 NAT/SK/080 „Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy“ spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci programu LIFE+.
Text a aktivity: Barbara Immerová, Viera Lasáková, Darina Maťová, Jana Menkynová Jazyková úprava: Andrea Královičová Kresby a grafický dizajn: Richard Watzka, www.rwdesign.sk Použité zdroje: Farkašovská, M., Bocek, B. Niva Moravy. Manuál pre sprievodcov. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie. Bratislava, 2000. 198 s. Kolektív autorov. Dunajské luhy. Divočina na Dunaji a projekt na záchranu lužných lesov. Informačná brožúra, BROZ, ŠOP SR, Bratislava. Krejča, J. , Korbel, L. (eds.). Veľká kniha živočíchov. Príroda, s. r. o., Bratislava, 2001. 345 s. Viceníková, A., Polák, P. (eds.). Európsky významné biotopy na Slovensku. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v spolupráci s Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie, 2003. 151 s.
