POªOVNÍK KURUC. V hodné ceny dobr nákup, Va a spokojnosè

POªOVNÍK KURUC

(b˘v. predajÀa Poºovník Tichavsk˘) Bratislava, Vajnorská 46, tel./fax: 02/44 25 80 67 PovaÏská Bystrica, I. Krasku, 253/7, tel. 042/432 77 11, fax 042/432 63 62 www.dynax.sk, [email protected]

Všetkým zákazníkom – terajším aj budúcim, ktorí navštívia naše predajne s poľovníckymi potrebami želáme v novom roku veľa zdravia, šťastia, úspechov a pekných zážitkov v prírode. V na‰ich predajniach nájdete v‰etko, ão potrebujete do revíru. Ponúkame ‰irok˘ v˘ber • poºovníckych zbraní: - guºovníc v cenách od 20 000 Sk do 1 200 000 Sk - brokovníc v cenách od 15 000 Sk do 200 000 Sk

• poºovníckej optiky - ìalekohºady v cenách od 2 000 Sk do 60 000 Sk - pu‰kohºady v cenách od 2 000 Sk do 80 000 Sk

• obleãenie do revíru v chladnom poãasí (kvalitné bundy, pulóvre, spodnú bielizeÀ, rukavice, klobúky, ponoÏky, obuv a rôzne ìal‰ie doplnky)

INZERCIA

V˘hodné ceny – dobr˘ nákup, Va‰a spokojnosÈ. V predaji je katalóg Frankonia – z ktorého 250 strán si môÏete vybraÈ najrôznej‰í tovar, ktor˘ vám dodáme do 10 pracovn˘ch dní. Cena katalógu je 299 Sk.

INZERCIA

POªOVNÍCKE POTREBY

Autokompo s.r.o. Dukelsk˘ch hrdinov 20, 960 01 ZVOLEN tel.: 045/532 52 31, 0905 72 40 50, tel./fax: 045/533 29 28 www.autokompo.sk, e-mail:[email protected] Ponúkame: guºovnice, guºobrokové a guºové kozlice od firmy ANTONIO ZOLI

guºovnice mod. AZ1900

guºobroky CORONA

cena od 28 900,- Sk

guºové kozlice EXPRES

cena od 54 900,- Sk

cena od 102 900,- Sk

v ponuke aj guºovnice a ‰venk montáÏ ERA pre ªAVÁKOV

ëalej ponúkame:

ìalekohºady a pu‰kohºady

montáÏe

ìalekohºady a pu‰kohºady

MOBILNÉ CHLADIACE BOXY NA DIVINU TYP

guºovnice

WILD

Mobilné chladiace boxy na uchovanie čerstvo ulovenej diviny typu Wild sú vyrobené z polyuretanového izolačného panelu hrúbky izolácie 60 mm, s oceľovou konštrukciou umožňujúcou prevážať box pomocou vysokozdvižného vozíku alebo pomocou žeriavu. Podlaha v boxe je zhotovená z nerezového plechu a je prevedená ako vodotesná vaňa. Svetlá výška boxov je 2,3 m a boxy majú krídlové chladiarenske uzamykateľné dvere. Inštalovaná chladiarenská technológia umožňuje dosiahnuť teplotu v boxe 0/+4°C pri okolitej teplote +5/+35°C. Celý chladiaci proces v boxe je plnoautomatický, riadený mikroprocesorovým digitálnym regulátorom teploty. Napájanie boxu je vo všetkých prípadoch 230V/50Hz, nevyhnutné je istenie 1f/10A/C. Chladiace boxy môžu byť dodané so zastrešením, s elektrickým vrátkom, s voliteľným počtom tyčí na zavesenie ulovenej srstnatej i pernatej zveri a s požadovaným počtom závesných háčkov. Typ

Dvere mm 1000/2000 1000/2000 1000/2000 800/2000 800/2000 800/2000

Cena bez zastrešenia Cena so zastrešením Sk bez DPH Sk bez DPH 104.000,118.300,97.500,123.500,91.000,102.700,88.400,101.400,81.900,93.600,75.400,85.800,-

nosnosť 100 kg nosnosť 200 kg Nerezová tyč na zavesenie zveriny 1,6/1,4 Nerezový háčik na zavesenie zveriny 10/4 20/7 Nerezová rozporka

5.550,- Sk bez DPH 6.250,- Sk bez DPH 1.100,- Sk bez DPH / 950,-Sk bez DPH 20,- Sk bez DPH / kus 45,- Sk bez DPH / kus 1.250,- Sk bez DPH

WILD WILD WILD WILD WILD WILD

rozmery šxh vm 1,6 x 1,4 1,6 x 1,2 1,6 x 1,0 1,4 x 1,4 1,4 x 1,2 1,4 x 1,0

Voliteľné príslušenstvo : Elektrický vrátok

NAŠE POĽOVNÍCTVO 1/2005

Okrem mobilných chladiacich boxov je možné na vyžiadanie dodať stabilné chladiace a mraziace boxy podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka.

Sinop Alfa spol. s r.o. Bratislavská 83 902 01 Pezinok Tel./ fax: 033 / 642 22 55 e-mail : [email protected] 39

POªOVNÍK KURUC (b˘v. predajÀa Poºovník Tichavsk˘), Bratislava, Vajnorská 46, tel./fax: 02/44 25 80 67

V novom roku do novej poľovníckej predajne

• poºovnícke zbrane renomovan˘ch v˘robcov – Blaser, Merkel, Mannlicher, Krieghof, Heym, CZ atì.

• optika známych znaãiek – Zeiss, Swarowski, Meopta

• strelivo v‰etk˘ch kalibrov – RWS, Hirtenberg, Norma, Sellier Bellot

INZERCIA

• ‰irok˘ v˘ber poºovníckych odevov, rôznych doplnkov a kynologick˘ch potrieb

PF 2005

Na prahu roku 2005 Som rád, že práve na prahu roku 2005 môžem niečo povedať o činnosti a živote poľovníkov na východnom Slovensku. Konkrétne o práci OkO SPZ Košice-mesto, ale to sa musím vrátiť do r. 1992, kedy niekto nesprávne pochopil demokraciu a trval na rozdelení jednej pomerne veľkej organizácie na dve. Aj sme sa rozdelili na Košice-mesto a Košice-vidiek (i keď pôvodne boli snahy z južnej časti vytvoriť novú OkO v Moldave/Bodvou). Lenže delením sa vždy niečo stráca alebo aspoň zmenšuje. Podľa niektorých poľovníkov sa veľká organizácia oslabila, iní zase boli radi, že pribudli funkcie. Pri delení ostala okresnej organizácii Košice-mesto budova, v ktorej sídli a okresná organizácia Košice-vidiek zase prišla k Oblastnej strelnici v Nižnej Hutke. Jej užívanie však neskôr vyvolalo spory. Skončili sa prenájmom strelnice súkromnej osobe a tak poľovníkom, ktorí ju budovali neostalo – nič. V súčasnosti má naša mestská organizácia Košice-mesto cca 1 150 členov (približne taký počet má aj okresná organizácia Košice-vidiek. Mestská organizácia je aktívna na každom úseku činnosti pre ktoré má vytvorené odborné komisie. Prvou je poľovnícka, ktorej hlavnou úlohou bývajú chovateľské prehliadky trofejí. V posledných rokoch ju usporadúvame v Strednej veterinárnej škole v Barci, kde sú vhodné priestory a prehliadka slúži i pri výučbe žiakov. Poľovnícka komisia sa, prirodzene, zaoberá aj zaobstarávaním zveri a rozdeľovaním prostriedkov na prípadné zazverovanie. Osvetová komisia vyvíja mnoho aktivít. Stará sa o zabezpečovanie výučby kandidátov poľovníctva (niekedy máme dva ba i tri kurzy), organizuje zájazdy na Dni sv. Huberta vo Svätom Antone a každoročne pripravuje veľkú spoločenskú udalosť, ktorou je poľovnícky ples. Členovia streleckej komisie majú v posledných dvoch rokoch ťažkú hlavu, lebo nemáme priestory na usporiadanie kontrolných strelieb ani na streľby kandidátov, nehovoriac už o usporiadaní poľovníckeho dňa či okresných streleckých pretekov. Keďže sme prišli o strelnicu, strelecké podujatia sa organizujú na rôznych náhradných strelniciach. Preto teraz uvažujeme o získaní alebo vybudovaní vlastnej novej strelnice. Naša kynologická komisia rok čo rok pripravuje niekoľko skúšok poľovnej upotrebiteľnosti psov, no najväčšou akciou je vždy Celoštátna výstava psov (na vlaňajšej sa zúčastnilo až 907 psov). V súčasnosti je pre nás najaktuálnejšie uzatvorenie nájomných zmlúv pre naše PZ, aby vôbec mohli jestvovať. Vinou doteraz platných zákonov o nájme výkonu práva poľovníctva, ktoré berú do úvahy vlastníctvo pôdy (aj malých vlastníkov), býva v niektorých prípadoch veľmi problematické získať ich súhlas na prenájom poľovníctva, lebo práve tí najmenší vlastníci trvajú na členstve v PZ, ktoré chce revír prenajať. Veríme však, že aj keď nie vo všetkých prípadoch, ale vo väčšine sa zmluvy napokon uzatvoria. Predstavenstvo našej Okresnej organizácie SPZ Košice-mesto je dobrým a pracovitým kolektívom. Preto sme presvedčení, že všetky problémy sa nám podarí prekonať, aby sme spoločne mohli prispieť k rozvoju našej, na východe dosť zdecimovanej zveri a lesa. Do roku 2005 želám všetkým slovenským poľovníkom dobré zdravie, odhodlanie a chuť popasovať sa s ťažkosťami a veľa chovateľských i poľovníckych úspechov. Július Družbacký, tajomník OkO SPZ Košice-mesto

Do roku 2005, Veľa zdravia, úspechov, šťastia, spokojnosti v rodine našim čitateľom a všetkým poľovníkom želá redakcia


Na vlastné oãi: Kalamita v Tatrách

6

Jarabice v zime

8

MinulosÈ a súãasnosÈ diviaãej zveri

10

Kto nauãil medveìa na jogurt

12

Soº nad zlato

13

Takmer v‰etko o besnote

14

Poºovníctvo v Európe: ·vajãiarsko

16

So ·tefanom Kvietikom

20

Medzi u‰katcami

22

Stanice záchrany

27

Od potreby k záºube

28

a ãokoládu

na spomienkovom poºovníckom chodníãku

Revír v ktorom sa zajace a baÏanty majú ako „v Ïite“

Poºovníctvo v krajinách EÚ Dni a noci v africkom bu‰i

s lekárom a televíznym moderátorom MUDr. M. Bubánom

A ão prepelice? Zabudli sme na ne? 5

AKOBY SOM TÚ SCENÉRIU UŽ KDESI VIDEL...

Moje prvé dojmy z pohľadu na obnažené budovy v Tatranskej Lomnici, ale najmä v Starom a Novom Smokovci, Tatranských zruboch či Tatranskej Polianke sa len ťažko opisujú. Napriek tomu sa mi zdalo akoby som podobnú scenériu už kdesi videl... Áno, je to tak. Videl som ju na starých, osemdesiat až storočných pohľadniciach. Spomínané tatranské osady vtedy začali vyrastať na rozsiahlych odlesnených plochách, ktoré takisto vznikli po vetrových kalamitách alebo boli jednoducho vyrúbané za oveľa dlhšie obdobie v histórii exploatácie tatranských lesov. V umelej obnove lesa potom získal prevahu smrek. Až o sto rokov neskôr sa ukázalo, že čím väčšie plochy pokrývajú smrekové monokultúry, tým väčšie bývajú škody po vetrových alebo hmyzových kalamitách. Potvrdilo sa tiež, že aj umelým zalesňovaním sa treba čo najviac priblížiť prírodným lesom s väčším podielom listnatých drevín.

Kalamita v Tatrách Je piatok, devätnásteho novembra 2004. Od rána je v Tatrách zamračené, niekde slabo sneží, inde padá dážď. Nič mimoriadne pre toto ročné obdobie. Iba výstrahy vysielané v rozhlase upozorňujú, že popoludní sa cez naše územie preženie víchrica sprevádzaná veľmi silným nárazovým vetrom. A to pre Tatry takisto nie je ničím mimoriadnym. Silné vetry vo viac či menej pravidelných intervaloch už veľakrát v lesoch spôsobili kalamitu. Raz menšieho rozsahu, inokedy väčšiu. Tak nejako sme očakávali tú víchricu aj v onen piatok. Vietor začal silnieť až po tretej hodine popoludní. Prvé spadnuté stromy a informácie o dôsledkoch však prezrádzali, že táto kalamita bude mimoriadna. Víchrica začala slabnúť až po viac ako dvoch hodinách vyčíňania. Jej následky už o čosi prv zahalila tma.

a širokom okolo 3,5 km. Na ploche 12 000 ha zostala ležať drevná hmota v množstve približne 2 miliónov kubických metrov. Víchrica a padajúce stromy spôsobili obrovské materiálne škody na budovách, inžinierskych sieťach a v doprave. Žiaľ, pre dvoch ľudí mala tragické následky. Vo Vysokých Tatrách usmrtil spadnutý strom človeka sediaceho v aute. Na hrebeni Nízkych Tatier prišiel o život český turista. Napriek tomu je zázrak, že obetí nebolo viac.

A ČO ZVER?

Očití svedkovia pozorovali zvýšený pohyb jelenej zveri už niekoľko hodín pred víchricou. Zver pravdepodobne už vtedy hľadala bezpečie. Nájsť ho mohla v nižších polohách alebo až pod hornou hranicou lesa, kde bol vietor predsa len slabší. Niektorá zver to však možno nestihla a mohla sa poraniť alebo ju usmrtili padajúce stromy. V jednom prípade padajúci strom zlomil obe zadné nohy srne, ktorá sa onedlho stala ľahkou korisťou

VÍCHRICA A JEJ NÁSLEDKY V ČÍSLACH

To, čo sme uvideli po rozvidnení na druhý deň ráno, si nikto nepredstavoval ani v tom najhoršom sne. Piatková víchrica po sebe zanechala skutočnú kalamitu mimoriadneho rozsahu. Severozápadný vietor dosahoval rýchlosť vyše 100 km/h, v nárazoch až 170 km/h. Na južnom úpätí Vysokých Tatier, od Podbanského po Tatranskú kotlinu boli vyvrátené a polámané stromy v páse dlhom viac ako 40 km

6

Jedna z obetí – srna.


XXXX NA VLASTNÉ OâI

Materiálne škody.

Okolie Starého Smokovca. líšok. Takých nešťastí, pochopiteľne, iste bolo viac. Podľa jednej informácie na inom mieste ostala zavalená jelenica. Až po čase sa ukáže, koľko zveri bolo takto postihnutej. V súčasnosti je ale isté, že na veľkých plochách zanikli biotopy pre zver, ktorá pre život potrebuje vysoký les. Napríklad hlucháne, jariabky a mnohé ďalšie. Je iste pochopiteľné, ak v revíroch niektorých okresov v tatranskej oblasti bol vydaný zákaz lovu napr. aj diviačej zveri napriek tomu, že ju možno loviť po celý rok.

AKO ĎALEJ?

Spočiatku to boli najmä emócie – zdesenie a beznádej. Zasiahli každého, kto to videl v prvých dňoch na vlastné oči. Napokon nasvedčovali tomu aj niektoré rozhodnutia kompetentných (zákaz vstupu do lesov na celom Slovensku), pravda, išlo len o dočasné opatrenie... Už po niekoľkých dňoch bolo zrejmé, že v dejinách Tatranského národného parku sa pravdepodobne bude hovoriť o období „pred

kalamitou“ a „po kalamite“. Najhorším riešením pre tatranské lesy by bolo, ak by sa potupovalo iba jedným z viacerých návrhov. Preto by sa mala drevná hmota z kalamity spracovať a plochy zalesniť rovnako, ako by mali ostať aj plochy bez zásahu. Kde a ako k prírode postupovať? Riešením by mala byť navrhovaná zonácia Tatranského národného parku. Príroda nám často ukazuje, že sa riadi inými zákonmi, ako jej to vnucujú naše ľudské predstavy. A výsledky má spravidla lepšie, než dosahujeme my. Len jej to dlhšie trvá. S tým sa však často nechceme zmieriť, ale sa usilujeme inak dlhotrvajúce prírodné procesy urýchliť a výsledkom toho býva neraz i kalamita takého rozsahu, akú po sebe zanechala tá posledná. Text a snímky Juraj Ksiažek, strážca Správa TANAP-u

Zastávka v Starom Smokovci.

Okolie Tatranskej Polianky.

Okolie Tatranskej Lomnice.


7

V¯SKUM

Pre poľovnícku prax –s

poľovníckou praxou

Středoevropský institut ekologie zvěře, o. p. s. (obecně prospěšná společnost) je organizácia s medzinárodnou pôsobnosťou. Medzi jej hlavné úlohy patrí podpora poľovníctva a ochrana prírody. Výskumné a poradenské aktivity inštitútu sa orientujú na stredoeurópsku oblasť a keďže zver „nepozná štátne hranice“ a mnohé s ňou súvisiace problémy nadobúdajú medzinárodný charakter, zabezpečuje inštitút priestor pre konzultovanie a spoločné riešenie na úrovni viacerých krajín. Spoločné pôsobenie inštitútu a jeho partnerských pracovísk v jednotlivých stredoeurópskych krajinách zvyšuje efektívnosť výskumnej činnosti a podstatne zlepšuje podmienky pre riešenie medzinárodných projektov. Inštitút sa orientuje na koordinovanie výskumu ekológie voľne žijúcej zveri v podmienkach súčasných

Škody spôsobené zverou. agrárnych a lesných ekosystémov, na vypracovanie zásad správneho poľovníckeho obhospodarovania jednotlivých druhov zveri na základe najnovších poznatkov a riešenie programov na stabilizáciu ohrozených živočíšnych druhov. Pritom sa kladie dôraz na dobrú spoluprácu s poľovníckou praxou, čomu zodpovedá aj motto inštitútu: Pre poľovnícku prax – s poľovníckou praxou, lebo ďalšou významnou úlohou inštitútu je poradenská služba a vzdelávanie v oblasti ochrany prírody a poľovníctva ako aj vytváranie podmienok pre aplikáciu nových odborných poznatkov do praxe. Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri zameriava svoju pozornosť na: • zabezpečovanie činnosti medzinárodného koordinačného informačného centra pre výskum ekológie a manažmentu zveri v podmienkach súčasnej kultúrnej krajiny, • podporu realizácie výskumných projektov,

8

• organizovanie vedeckých a odborných

seminárov, konferencií a pracovných porád a ďalších pracovných stretnutí na národnej a medzinárodnej úrovni, • nekomerčnú edičnú a publikačnú činnosť s cieľom šíriť odborné poznatky v praxi.

Kŕmenie zveri. Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri predstavuje zastrešujúcu organizáciu partnerských pracovísk: Institut ekologie zvěře VFU Brno, ktorý bol založený v r. 1999 ako organizačná súčasť Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne. Náplňou jeho činnosti je poľovnícky a ekologický výskum a to nielen v Českej republike, ale v úzkej spolupráci s partnerskými pracoviskami Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri v susedných krajinách. Ďalšou úlohou je odovzdávanie odborných informácií a poradenská činnosť pre poľovnícku prax. Institut ekologie zvěře je významným partnerom pre poľovnícke organizácie a príslušné orgány štátnej správy. Büro für Wildtiermanagement und Ökologieforschung Wien zabezpečuje výskumné projekty a udržuje kontakty s poľovníckou praxou a príslušnými inštitúciami v Rakúsku. Medzinárodné pracovisko ekológie a výživy zveri pri VÚŽV Nitra sa zameriava na špeciálny výskum fyziológie výživy a potravnej ekológie zveri. Rieši sa tu tiež problematika vzniku škôd na lesných porastoch spôsobených jeleňou a srnčou zverou. Pracovisko okrem toho zabezpečuje kontakty s poľovníckou praxou a s príslušnými inštitúciami na Slovensku. Preto ak potrebujete radu týkajúcu sa vašej odbornej praxe, obráťte sa na inštitút. Ing. Matúš Rajský Snímky autor

Vytrácanie jarabíc z poľných revírov a mimoriadny pokles stavov v druhej polovici 70-tych rokov viedli k tomu, že sa u nás voľne žijúce populácie jarabíc prestali loviť. Súčasná legislatíva povoľuje ich odstrel len v revíroch, v ktorých sa vypúšťali umelo odchované jarabíčatá alebo tam, kde sa cez zimu jarabice komorovali. V revíroch susedného Dolného Rakúska si prípadné obmedzenie alebo zastavenie odstrelu jarabíc stanovujú sami poľovníci no len vtedy, keby ďalším zásahom do početnosti mala byť ohrozená ich existencia. Populačnú dynamiku jarabíc výrazne ovplyvňujú dva faktory. Prvým je miera rozmnožovania, ktorého úspech závisí najmä od klimatických podmienok a ponuky živočíšnej potravy v priebehu jarného obdobia. Druhým je rozsah celkových strát. Na udržanie stabilných stavov a ich prípadné zvýšenie je nevyhnutné, aby počet prirodzene odchovávaných kurčiat vyrovnával – alebo aj prevyšoval – straty na dospelých jedincoch. Ak chceme jarabici naozaj pomôcť, musíme vytvoriť vhodné podmienky pre úspešný prirodzený odchov kurčiat a zároveň vykonať opatrenia na zníženie strát dospelých jedincov. Oboje možno dosiahnuť iba ekologickými úpravami krajiny a intenzívnou celoročnou poľovníckou starostlivosťou. Vypúšťanie umelo odchovaných jarabíc do neprispôsobeného prostredia, aké sa robilo na Slovensku aj v Čechách, malo len krátkodobý, takpovediac kozmetický efekt. Ťažko možno čakať, že vo voliérach odchované vtáky sa dokážu udržať a úspešne rozmnožovať tam, kde sa nedarí ani divo žijúcej populácii. Dôležitá je starostlivosť počas zimného obdobia, pretože straty, ku ktorým dochádza práve počas zimných mesiacov, majú rozhodujúci vplyv na vývoj populácií jarabíc. Výsledky vedeckých štúdií jednoznačne potvrdili, že jarabice sú oveľa citlivejšie voči pôsobeniu nepriaznivých klimatických podmienok ako napr. bažantia alebo zajačia zver. Jednou z existujúcich príčin je ich podstatne väčšia potreba energie vo vzťahu k jednotke hmotnosti. Tak napríklad v stave maximálneho telesného pokoja spotrebuje jarabica s hmotnosťou okolo 400 g v prepočte na jednotku hmotnosti zhruba o jednu tretinu viac energie ako trikrát ťažší bažant. V porovnaní so zajacom, vážiacim približne 3,5 kg, organizmus jarabice má v prepočte na jednotku hmotnosti dokonca o 70 % vyššiu základnú energetickú spotrebu. Jarabice sa združovaním do kŕdlikov nielen lepšie chránia pred predátormi, ale aj pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, lebo vnútri kŕdlikov sa udržuje vyššia teplota. Tak


MALÁ ZVER je potom nižšia spotreba energie na zahriatie jedinca a väčší podiel potravy sa môže prejaviť i v lepšej kondícii. Pri dlhšie trvajúcom období so súvislou snehovou pokrývkou potreba energie značne narastá. Jarabica sa síce dokáže dostať k potrave cez 25 cm vrstvu sypkého snehu, ale napriek tomu pri dlhšom období s väčším množstvom snehu sa jej telesná kondícia rýchlejšie zhoršuje. Kritická situácia nastáva pri zľadovatenom snehovom povrchu, keď sa prirodzené potravné zdroje stávajú pre jarabice veľmi ťažko dostupné a to aj vtedy, keď snehová pokrývka nie je vysoká. Keďže jarabice ukladajú vo svojom organizme v priebehu leta a jesene aj pri dobrých potravných podmienkach iba malé množstvo tuku, ich možnosti prekonávať obdobie dlhodobého hladovania v zime pomocou mobilizovania telesných tukových zásob (vzhľadom na vysokú spotrebu energie) sú značne obmedzené.

celková denná potreba energie. Takéto množstvo zodpovedá viac než 60 % ich celkovej hmotnosti. Keďže vzhľadom na obmedzenú kapacitu svojho tráviaceho traktu nie sú schopné denne prijímať takéto množstvo, dochádza k značným nedostatkom energie. Tento záver potvrdili aj výsledky našich pokusov v priebehu ktorých jarabice kŕmené zeleným zimným obilím stratili počas jedného mesiaca takmer štvrtinu svojej hmotnosti. V prípade jarabíc kŕmených oziminami a zmesou obilných zŕn a semien divo rastúcich rastlín (burín), ktorých podiel predstavoval viac ako 10 %, sa počas pokusov telesná hmotnosť prakticky nezmenila. V pokusných revíroch (na projekte sa finančne významne podieľala organizácia Zelený kríž), v ktorých jarabice boli v zimnom období intenzívne kŕmené zmesou zrnovín a odpadov z čistenia obilia, predstavovali straty od decembra do konca februára, príp. do začiatku marca,

Jarabice

v zime

Výsledky vyšetrení obsahov tráviacich traktov ukázali, že v dnešnej kultúrnej krajine prevažnú čas potravy jarabíc v priebehu zimy tvoria vegetatívne (zelené) časti poľnohospodárskych rastlín (predovšetkým ozimín). Podiel energeticky bohatých semien a plodov je v zimnej potrave jarabíc spravidla nízky alebo takmer zanedbateľný. Oziminy, tvoriace najdôležitejšiu zložku jarabičej potravy, majú však vysoký podiel vody a veľmi nízky obsah energie využiteľnej vo vtáčom tráviacom trakte. Denne by jarabice museli prijať najmenej 250 g tejto potravy, aby bola pokrytá ich

priemerne 38 %. V porovnateľných podmienkach, v ktorých však jarabice neboli kŕmené, dosahovali straty v priebehu zimných mesiacov takmer 75 % z jesenného stavu. V našich pokusoch sa ukázalo, že jarabice v zimnom období kŕmené takmer výlučne zelenými obilninami, mali skrátené znáškové obdobie s výrazným znížením počtu znesených vajec a vyliahnutých kurčiat. Pritom od polovice marca do konca znáškového obdobia pokusná i kontrolná skupina dostávala potravu rovnakého zloženia. Z uvedeného vyplýva: ak chceme v podmienkach intenzívnej poľnohospodárskej

Vplyv zloženia zimnej potravy na reprodukčné schopnosti jarabíc

• •

pestrá, energeticky bohatá zimná potrava (vysoký podiel zrnín a odpadu z obilia) energeticky málo hodnotná zimná potrava (takmer výlučne oziminy)

výroby jarabici pomôcť, musíme jej v poľovných revíroch predkladať energeticky hodnotné krmivo. Iba ono je predpokladom dobrej telesnej kondície, ktorá je pre zníženie strát počas zimy a dobrú reprodukciu v jarnom období nevyhnutná. Násypce treba rozmiestniť v lokalitách s výskytom jarabíc včas, aby si na ne privykli. Mimoriadny význam pritom majú úpravy prostredia (zakladanie úhorov) a cielené tlmenie predátorov. Dr. Miroslav Vodňanský, Ing. Matúš Rajský Institut ekologie zvěře VFU Brno, Stredoeurópsky inštitút ekológie a výživy zveri pri VÚŽ Nitra. Snímky Klaus Schneider Denná potreba príjmu energie obsiahnutej v potrave pri rozdielne združených jarabiciach v závislosti na teplote vzduchu

• •

denná potreba energie pri osamelých jarabiciach (pri mínusových teplotách musí osamelá jarabica prijať podstatne väčšie množstvo potravy, čo sa pri vyššej snehovej pokrývke stáva problémom) denná potreba energie pri jarabiciach v kŕdlikoch (jarabice v kŕdlikoch majú straty energie pri mínusových teplotách vzduchu podstatne nižšie)


9

MALÁ BILANCIA Po prvej svetovej vojne bola početnosť diviačej zveri na Slovensku veľmi nízka a mnohí poľovníci sa domnievali, že v nejednej oblasti úplne vyhynie. Stavy diviačej zveri boli minimálne už aj v druhej polovici 19. storočia. Napríklad Dr. Ing. F. Ambros v r. 1935 napísal, že v minulosti v revíroch pri Topoľčiankach diviaky takmer neboli. Preto gróf Forgách z Gýmeša (Jelenec) a gróf Aponyi z Oponíc tam doviezli diviaky z Jabloníc a diviaky sa potom rozšírili do celého pohoria okolo

preč. Lesník príhodou ilustroval svoje tvrdenie, že diviačica si veľmi odvážne bráni diviačatá. Vyslovil aj domnienku, že táto zver u nás nemá dobré šance do budúcnosti, lebo napísal: „Ako každá zver, i diviak patrí do lesa a keď je miestami už skoro na vymretí, prečo jej podpisovať s dychtivou horúčkou ortieľ smrti?“ Podľa uhorského zákonného článku XX z r. 1883 o poľovačkách patril diviak do skupiny tzv. dravej škodlivej zveri, ktorý nemal žiaden čas ochrany a majiteľ

zemiakoch boli také veľké, že zúfalí roľníci začali hubiť nielen diviaky, ale všetko, čo sa v chotári hýbalo. Nečudo, že v r. 1934 (podľa Betlenfalvyho) v tatranských lesoch už po diviakoch neostala ani stopa. V súvislosti s tým vlka vo vzťahu k diviakom hodnotí pozitívne a svoju úvahu o diviakoch v Tatrách zakončil takýmto udivujúcim konštatovaním: „Vzrušujúce poľovanie na hrdinného diviaka zostane každému lovcovi ako najkrajšia spomienka. Jednako v Tatrách neľutujeme

Minulosť a súčasnosť diviačej zveri u nás Nitry. O tom, že sa veľmi rozšírili svedčí záznam, že v rokoch 1916-1917 v topoľčianskych revíroch uhynulo asi 1 000 diviakov „od sucha a na choroby“ (možno to bol mor?).

pozemku ho mohol na ňom zabiť, aj keď pozemok bol súčasťou prenajatého poľovného revíru. Iste i táto okolnosť bola jednou z príčin nízkeho stavu diviačej zveri.

O TATRANSKÝCH DIVIAKOCH

Z DÁVNEJŠEJ MINULOSTI

vymiznutie diviakov, lebo indirektné škody, ktoré zavinili boli také, že nimi trpela tamojšia fauna.“ Našťastie sa tieto predpovede nesplnili a už v druhej polovici 20. stor. tu opäť bola hojnosť diviakov a medzi nimi aj veľa kapitálnych.

DIVIAČIA V okrese Dolný Kubín už v r. 1882 založili filiálku „ochranného spolku“, ktorého blahodarný vplyv pre rozvoj poľovníctva opísal v r. 1935 A. Duba. Uviedol aj zaujímavé údaje o počtoch ulovených diviakov v jednotlivých desaťročiach: ani jeden v r. 1869 a v rokoch 1880 až 1890 dovedna 73 diviakov, čiže za celé obdobie 105 ks. Podľa Metlekovitsa (1987) sa v Uhorsku v rokoch 1885-1894 lovilo ročne priemerne 3 079 diviakov, z toho v slovenských župách 1 589 (v r. 2002 sa na Slovensku ulovilo 23 076 diviakov, teda štrnásť a polkrát viac). V Lesníckych listoch sa spomínalo, že v Bratislavskej župe v r. 1892 ulovili 135 diviakov. Stavy diviakov však v minulosti, tak ako aj teraz, značne kolísali a postupne narastali. Napr. Paszlawszky (1918) uviedol, že v r. 1909 sa v Uhorsku ulovilo až 6 052 diviakov, z toho najviac v Zemplínskej (538) a v Gemerskej župe (333). Dr. Ing. F. Ambros zase písal, že v oblasti Vígľaša sa diviaky rozmnožili až po r. 1905. Každoročne tam na ne robili nadhánky a na jednej z nich ulovili dvestokilového diviaka. Lesník B. Müller spomínal, že istá žena niesla raz v noši odstavčatá, ktoré občas kvičali. Cestou cez les sa na ňu vyrútila diviačica, preto vyľakaná žena pustila batoh a zutekala. Keď diviačica zistila, že v batohu nie sú diviačatá, stratila o ne záujem a odbehla

10

Zaujímavé poznatky o tatranských diviakoch v r. 1935 uverejnil E. Bethlenfalvy v súvislosti s výskytom vlka. Napísal, že „...je tomu už 50 rokov, čo diviak ešte patril k tvorstvu Vysokých Tatier. Keď v r. 1870 tu bol vyhubený posledný vlk, asi v r. 1880 sa tu opäť objavili diviaky. Prvého diviaka na Spiši ulovil v r. 1882 veľkostatkár Gőrgey....“. Potom v rokoch vojny sa v tých miestach diviaky natoľko rozšírili, že sa stali „skazou roľníckych polí“. Škody na

STÁLE BEZ OCHRANY

Avšak aj po prvej svetovej vojne boli stavy diviakov tak ako ostatnej raticovej zveri, stále veľmi nízke. Napr. v rokoch 1927-1929 sa na Slovensku ulovilo len 1 264 diviakov, teda ešte menej ako koncom 19. stor. Vodička (1935) uviedol, že za r. 1928 predstavoval úlovok 1 896 diviakov. No stavy diviačej zveri sa výraznejšie


MALÁ BILANCIA nezmenili ešte ani po druhej svetovej vojne, o čom svedčia ročné úlovky: 19331936 to bolo 1 279 ks, v rokoch 1949-1959 len 1 229 ks. Podľa Vodičku v r. 1928 stál 1 kg diviačiny 7 Kč, rovnako ako zajačina, ale menej ako srňacina (12 Kč/1 kg) alebo jelenina (8 Kč/1 kg). V prepočte na cenu diviny bola diviačia zver v jej celosloslovenskej produkcii vtedy na 7. mieste za zverou zajačou, jarabičou, srnčou, bažanťou, jeleňou a králičou. Dnes súperí o prvenstvo so zverou jeleňou, čo najlepšie svedčí o tom, ako veľmi sa odvtedy zmenila druhová štruktúra našej fauny. Aj v rokoch prvej ČSR sa diviačia zver lovila celoročne bez rozdielu veku a pohlavia a stále bola zaradená medzi škodlivú zver. V Čechách a na Morave bol chov diviakov vo voľnej prírode dokonca zakázaný, takže prežívala len vo zverniciach.

nosti, ktorý spôsobila nákaza KMO, ale aj jej veľmi intenzívny legálny odstrel (s cieľom znížiť jej početnosť), ale rozšíril sa aj nelegálny odstrel. Pytliacky lov umožnila prestavba našich revírov a zmeny vo vlastníckych a užívateľských vzťahoch k nim. Po niekoľkých rokoch sa však situácia upokojila a početnosť diviačej zveri opäť dosiahla a možno aj presiahla maximum a (zatiaľ) kulminovala v r. 2002.

ZVER PRÍČINY VYSOKEJ POČETNOSTI

Nie je jednoduché odpovedať na otázku, čo vlastne spôsobilo nebývalý rast početnosti diviačej zveri nielen u nás, ale v celej Európe, napr. v Nemecku lovia v súčasnosti okolo 500 000 diviakov ročne. Podľa môjho názoru ide o celý komplex

nad tým, aký má podiel na zvýšení stavu a lovu diviačej zveri. V rokoch prvej ČSR aj počas druhej svetovej vojny poľovnícka organizácia neprijala žiadne špecifické opatrenia na zlepšenie chovu diviačej zveri, ale sa zameriavala na ochranu najmä ohrozených druhov a na potieranie pytliactva, čo napokon prospelo aj diviačej zveri. No mnohí funkcionári a rozhľadení členovia poľovníckej organizácie už vtedy vehementne zastávali právo diviačej zveri na prežitie v našej prírode ako významného člena karpatskej fauny. Po druhej svetovej vojne to bola práve naša poľovnícka organizácia, ktorá sa iniciatívne zasadzovala za zavedenie racionálneho obhospodarovania diviačej zveri, t. j. za zavedenie jej diferencovanej

OBRAT K LEPŠIEMU Od začiatku druhej polovice 20. storočia začala početnosť diviakov ako aj ostatnej raticovej zveri u nás (a v celej Európe) rapídne stúpať. V r. 1961 sa na Slovensku ulovilo už 2 814 diviakov a 1 kg diviačiny stál 11,60 Kčs. V rokoch 1977-1978 bol priemerný ročný úlovok 8 108 diviakov. Zákon č. 225/1947 Z. z. o poľovníctve zaradil diviačiu zver medzi zver úžitkovú a pre diviačice stanovil už aj čas ochrany od 1. marca do konca septembra. Aj v zákone č. 23/1962 ostáva diviačia zver ako úžitková a vo vykonávacej vyhláške č. 25/1962 o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri sú diviačice chránené od 1. januára do konca júla a diviačatá od 16. februára takisto do konca júla. Možno konštatovať, že uvedené legislatívne úpravy významne prispeli k zvýšeniu početnosti diviačej zveri na Slovensku. Nesprávne však bolo, že sa príliš obmedzoval čas lovu diviačat, ktorých lov mal byť povolený celoročne. Viedlo to k nadmernému nárastu početnosti tejto zveri, k prílišnému omladzovaniu jej populácií a v konečnom dôsledku k neúnosným škodám v rastlinnej výrobe a k prepuknutiu nákazy KMO. Diviačia zver prenikla do agrárnej krajiny, usídlila sa v mnohých bažantniciach a malých poľných lesíkoch, takže začala predačne pôsobiť aj na malú zver.

príčin, z ktorých za najdôležitejšie považujem tieto: • podstatné zlepšenie manažmentu diviačej zveri (na základe legislatívy) • nedostatočná miera odlovu najmä diviačat a samičej zveri • nadmerné prikrmovanie diviačej zveri, najmä návnadové s cieľom jej odstrelu • priaznivé klimatické podmienky (vrátane globálneho otepľovania), mierne zimy, častejšie a bohatšie úrody lesných semien (žalude a bukvice) • značné rozšírenie osevných plôch kukurice a veľké zvýšenie úrod všetkých poľnohospodárskych plodín • veľkoplošné poľnohospodárstvo.

sezónnej ochrany ako aj plánovania jej chovu a lovu tak ako pri ostatnej raticovej zveri. V tomto smere vykonala medzi svojimi členmi kus osvetovej práce. Významne prispela k tomu, aby sa poľovníci naučili vážiť si aj diviačie trofeje, správne ich ošetrili a obodovali. V úsilí o zlepšenie štruktúry lovu diviačej zveri pokračuje aj v súčasnosti, o čom svedčí napr. aj usporiadanie medzinárodného odborného seminára o chove diviačej zveri v Leviciach v r. 1999 ako aj spolupráca a pomoc, ktorú členovia SPZ poskytujú veterinárnej službe pri monitoringu výskytu a tlmení KMO a svalovčitosti. V súčasnosti bude treba, aby sa vyvinulo maximálne úsilie na zlepšenie štruktúry lovu diviačej zveri a na zníženie jej početnosti tam, kde prevýšila únosnú mieru a naopak, na jej zvýšenie tam, kde je jej nedostatok. Pavel Hell Snímky Klaus Schneider

U NÁS

KULMINÁCIA A PREPAD

PRÍNOS POĽOVNÍCTVA Početnosť diviačej zveri u nás po prvýkrát kulminovala na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov min. storočia. Potom došlo k silnému prepadu jej počet-


Keďže si tohto roku pripomíname 85. výročie existencie slovenskej poľovníckej organizácie, prichodí nám zamyslieť sa aj

11

PROBLÉM Človek stále viac zasahuje do pôvodného životného prostredia medveďa hnedého a svojimi aktivitami ho pretvára. Prenikaním do jeho teritórií sa mu rok čo rok zmenšuje jeho územie. Staršie a silnejšie jedince (dominantné) obsadzujú optimálne teritóriá, zatiaľ čo mladšie a slabšie (submisívne) medvede sú nútené prežívať v nevhodnom životnom prostredí, ktoré je doslova „popretkávané“ stopami ľudskej civilizácie (hotely, cesty). Mladšie a slabšie medvede v menej vhodnom prostredí nenachádzajú dostatok prirodzenej potravy, preto si hľadá náhradnú poživeň. Tú im v „civilizovanom“ životnom prostredí ponúka priam plným priehrštím človek. Ako a kde?

Z okolitých lesov Veľkej Fatry a zo Starohorských vrchov ich láka najmä vôňa ovocných štiav a džúsov, ktorých obaly tu bývajú porozhadzované. Nečudo, že v letnom období, keď sa počas horúčav šíri vôňa ovocných nápojov a mliečnych výrobkov do väčšej vzdialenosti, k takto „prestretému stolu“ sa potom zídu viaceré jedince. Aj v odľahlých hlbokých lesoch mení človek jedálny lístok medveďov. Tam vedľa turistických chodníkov zase lákajú medveďa nielen ovocné šťavy, ale aj zvyšky z mäsových výrobkov (konzervy, salámy). Medveď, ktorý si takto zvykne na zmenený jedálny lístok, sám začne vyhľadávať podobnú potravu. A už nielen vedľa

a horských dedín, tiež museli neraz prenocovať priamo v „epicentrách“ medvedích teritórií. A často prespali len v hŕbach sena, ale napriek tomu ich medveď nenapadol. Takisto aj hospodárske zvieratá sa počas vegetačného obdobia zdržiavali na horských lúkach priamo v rajónoch medveďov, ale z rozprávania starých pastierov nie sú známe také časté návštevy medveďov na salašoch či pri čriedach kráv, ako teraz. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Ľudia, ktorí často museli pracovať a zdržiavať sa i na odľahlých miestach, nezanechávali za sebou nijaké odpady, tobôž nie obaly z rôznych pochúťok. Preto medveď nemal

MEDVEëA

Kto naučil medveďa na jogurt a čokoládu?

Predovšetkým sú to nedostatočne uzatvorené odpadové nádoby, ktoré sa neraz iba zriedkakedy vyprázdňujú, ale svojou „vôňou“ priťahujú medvede k horským a podhorským dedinám, ale aj k hotelom, odpočívadlám a parkoviskám pri frekventovaných cestných komunikáciách. Napríklad pri dvoch parkoviskách vedľa štátnej cesty z Banskej Bystrice do Ružomberka pod a nad obcou Staré Hory bolo v minulom roku možno vidieť submisívne (podradené) medvede dva aj trikrát do týždňa!

12

turistických chodníkov, ale odváži sa i do podhorskej dediny či k horskému hotelu neraz počas bieleho dňa! Napokon svedčí o tom množstvo prípadov z vlaňajšieho leta, keď medveď priamo atakoval hubára či turistov. Tak sa stalo, že návštevy medveďa na salašoch lokalizovaných v perifériách ich teritórií nie sú žiadnou výnimkou, skôr naopak. Pritom ešte v nedávnej minulosti, keď naši predkovia obhospodarovali lúky aj v odľahlých častiach chotárov podhorských

príležitosť získať skúsenosť, ako chutí maslo, čokoláda, jogurt, paštéta alebo iná ľudská potrava. Keď medveďa, ktorému sám človek zmenil jedálny lístok svojou nedbanlivosťou, prepadne hlad, môže ho mäsová alebo ovocná vôňa, šíriaca sa z plecniaka náhodného turistu, vyprovokovať aj k útoku. Jedálny lístok „normálneho“ medveďa hnedého (Ursus arctos) žijúceho v rozsiahlom lesnom komplexe, ktorý neprichádza denno-denne do kontaktu s človekom a so zvyškami jeho potravy, pozostáva tak z rastlinných aj ako živočíšnych komponentov. V pôvodnom, človekom minimálne ovplyvnenom prostredí sa medveď popása napr. na tráve, počas leta a jesene hoduje na lesných plodoch (čučoriedky, maliny, černice, brusnice, lieskovce, bukvice). Po dlhom zimnom spánku medveď nepohŕdne zdochlinou, ale pohostí sa aj na drobných zemných cicavcoch. Medveď len zriedkavo loví väčšiu zver, napr. jeleniu alebo diviačiu. V takom prípade sa však jeho korisťou stávajú takmer výlučne choré a nevládne jedince, čím plní v prírode aj úlohu sanitára. Ak bude človek aj naďalej takým rýchlym tempom prenikať do teritórií medveďov a drasticky meniť ich životné prostredie, potom môže očakávať, že sa kolízie s nimi budú odohrávať stále častejšie. Keď sa k zmenenému jedálnemu lístku pridá ešte aj vyzbieranie podstatnej časti úrody lesných plodov, keď turisti budú zver častejšie vyrušovať, potom sa medvede nie vlastnou vinou aj stále častejšie ocitnú v úlohe „obžalovaných“. Lenže na lavici obžalovaných by mal i v tomto prípade sedieť človek. On je totiž zodpovedný, že bezohľadne preniká do území tohto živočíšneho tvora, on mu mení jedálny lístok a tak vážne zasahuje do jeho životného biorytmu. Miroslav Saniga Snímka Ján Ďuriga

NAŠE POĽOVNÍCTVO 1/2005 12

ZLATÉ TROFEJE Na cestách za fotografiami zveri sa mi občas pošťastí pobudnúť chvíľku v nejednej poľovníckej izbe či v horárni, ktorých steny zdobia trofeje. Každá je iná a každá pripomína svojmu majiteľovi iný príbeh a iné okamihy, ktoré sú neopakovateľné aj keby sa odohrali na rovnakom mieste alebo v dlhšom či kratšom časovom odstupe. Samozrejme, poľovník sa teší každej trofeji, no najviac tej, ktorá vyvoláva zaslúžený obdiv a ocenenie aj u iných – sú to predovšetkým zlaté trofeje. Najmä v poslednom čase, keď ich je stále menej (potvrdzuje sa to i na väčšine okresných chovateľských prehliadok) nás zaujíma, kde, v akej lokalite dozrela trofej do krásy a mohutnosti, aká sa oceňuje (aj keď len symbolicky) zlatou medailou. Platí to však aj o iných, svojím spôsobom zaujímavých trofejach. Jedny aj druhé chcem predstaviť v článkoch o trofejach, ktoré vzbudili moju zvedavosť a verím, že ony samé i okolnosti, za ktorých boli ulovené, budú zaujímať aj čitateľa.

Jediná „zlatá“ jelenia trofej Jána Surmu.

Soľ nad ZLATO Ján Surma pochádza zo Smrečian, vyše štyridsať rokov pôsobil ako lesník v Žiarskej doline v Západných Tatrách a potom,

A takisto jeho jediná „zlatá“ srnčia trofej ulovená v. r. 1990, ktorá na medzinárodnej výstave v Nitre v r. 1995 získala 141,28 b. CIC.


už ako dôchodca, bol strážcom TANAP-u. V režijných revíroch Čierny Váh, Podbanské a v Žiarskej doline prežil a ešte aj prežíva nejednu peknú poľovnícku chvíľu. – Keď sa les stane pre človeka jeho pracoviskom, jednoducho sa neubráni, aby sa nezaoberal iba stromami, ale postupne sa dôverne zoznámi aj s jeho obyvateľmi – so zverou, – rozhovoril sa Ján Surma. – Potom je už iba krok, aby k svojej záľube pridal aj ďalšiu, v mojom prípade kynológiu. Začal som sa zaoberať chovom bavorských farbiarov, o ktorých som sa v praxi presvedčil, že sú najvýkonnejším plemenom pri záchrane poranenej zveri. Farbiarom som ostal verný tridsať rokov a ešte aj teraz som rozhodcom pri ich skúškach. Odchoval som a do poľovníckej upotrebiteľnosti doviedol dvanásť psíkov. Pätnásť rokov som zastával aj funkciu poľovníckeho hospodára. Podarilo sa mi získať niekoľko pekných úlovkov srnčej i jelenej zveri napriek tomu, že som sa zameriaval len na výradové jedince. Bolo to v roku 1983, keď som v revíri PZ Baníkov, ulovil zlatého jeleňa. Revír je tam, pochopiteľne, hornatý a už dlhší čas som vo výške 1 600 m sledoval niekoľko mimoriadne silných jeleňov. Všimol som si, že jedného nich ruja poriadne vyčerpala a pôsobí stále unavenejším dojmom, zatiaľ čo ostatné jelene boli ešte mohutnejšie s ešte nádhernejším parožím, no stále v plnej sile. Pochopil som, že je

najvyšší čas uloviť ho, lebo v zime by schátral ešte viac, ak by ju vôbec prežil. Jeleň sa už zdržiaval zväčša len v súvislej kosodrevine a iba občas v noci z nej vyšiel. Priznám sa, že som sa za ním nachodil až som si niekedy nohy necítil, no nikdy sa mi nepodarilo dostať sa do pozície, z ktorej by sa dalo bezpečne vystreliť. Potom sa však predsa len tak stalo. Najskôr vyšla z kosodreviny jelenica a za ňou jeleň. Zamieril som a – ostal v ohni... – končí spomienku Ján Surma. Trofej dvanásťročného jeleňa získala na výstave v Nitre v roku 1985 zlatú medailu – namerali jej 211,19 b. CIC. K najcennejším trofejam J. Surmu patrí aj zlatá srnčia trofej, ktorú na Medzinárodnej výstave poľovníctva a prírody v Nitre v r. 1995 ocenili 141,28 b. CIC. Spolu s Jánom Surmom sme vystupovali do Žiarskeho sedla. Ja, ovešaný fotoaparátmi, on s plecniakom na chrbte. Keď sme chvíľu oddychovali, spýtal som sa ho, čo vlastne má v tom plecniaku. Dal mi ho poťažkať. Veru, mal čo niesť, lebo okrem proviantu bola v nej velikánska hruda soli vážiaca takmer sedem kilogramov. – To je pre kamzíky do soľníka, ktorý som sám urobil. Ale to je už dávno, hádam dobrých tridsať rokov, – odpovedal a po chvíľke mlčania dodal: – Zver nám občas poskytne aj to „zlato“ a my sa jej za to odmeňujeme okrem iného – soľou. Ale je taká rozprávka, ktorá hovorí, že soľ je nad zlato. Dúfam, že touto hrudou sa zveri zavďačím iste viac, ako keby bola zo zlata. Text a snímky Jozef Ferenec

13

NEBEZPEâNÁ CHOROBA

PYce]j VŠETKO Besnota je vírusová choroba všetkých teplokrvných živočíchov. Je to tzv. zoonóza, t. j. choroba prenosná na človeka. Choroba postihuje predovšetkým centrálny nervový systém. Pri typickom priebehu sa prejavuje poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastočným a v neskoršom štádiu celkovým ochrnutím. Keď sa objavia uvedené príznaky, choroba sa vždy končí smrťou.

Besnotu spôsobuje jednovláknitý neurotropný RNA vírus z čeľade Rhabdoviridae rodu Lyssavirus druh Rabiesvirus. Pôvodca choroby je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. V tkanive pri teplote 4 °C je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. V tkanive pri teplote 4 °C ostáva virulentný niekoľko týždňov, pri izbovej teplote niekoľko dní. Vírus možno inaktivovať varom za 2 minúty, ale pri teplote okolo 18 °C až po 23 dňoch. Rovnako odolný je aj voči autolytickým a hnilobným procesom, pri ktorých v mozgovom tkanive ostáva vitálny 7 až 10 dní, v zakopanom kadávere až 5 týždňov.

Vírus vylučujú slinné žľazy infikovaného zvieraťa a zvyčajne sa prenáša pohryzením alebo postriekaním porušenej kože. Zriedkavejšie sa prenáša neporušenou sliznicou. Z miesta infekcie sa vírus šíri nervovými vláknami do centrálnej nervovej sústavy, kde sa replikuje a vyvoláva nehnisavý zápal mozgu a miechy. Infikované zviera vylučuje vírus už v tzv. prodromálnom štádiu choroby, t. j. 2 až 5 dní pred objavením sa prvých klinických príznakov. Známe sú aj štúdie, ktoré potvrdzujú, že – najmä vakcinované zviera, ktorého imunitný systém z rôznych dôvodov stratil obrannú schopnosť – môže vylučovať vírus už sedem dní pred prvými príznakmi besnoty. Vnímavosť jednotlivých druhov zveri na besnotu je rôzna. V našich podmienkach sú na besnotu extrémne vnímavé líšky, vlci, poľné myši a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Z našej voľne žijúcej zveri je práve líška hrdzavá hlavným prenášačom besnoty a súčasne i jej cieľovým druhom. Vzhľadom na rozširujúci sa habitát psíka medviedikovitého možno v budúcnosti rátať i s týmto druhom ako ďalším rezervoárom besnoty vo voľnej prírode. Besnota sa prejavuje v troch formách: zúrivej, tichej a atypickej. Zúrivá forma má podľa príznakov tri štádiá: 1. predklinické (prodromálne) štádium je prvé po uplynutí dvoj až pätnásťtýždňovej inkubačnej dobe. Zviera sa stáva smutným, depresívnym alebo apatickým, ľakavým a nepokojným. Uchyľuje sa na tmavé miesta, často bezdôvodne mení polohu tela alebo sa hlasovo prejavuje. Niekedy podlieha depresii a môže byť nebezpečné. Zvieratá v tomto štádiu ešte prijímajú potravu, ale v dôsledku kŕčov hltana ju len ťažko prehĺtajú. Sú veľmi smädné, vyhľadávajú vodné zdroje. Začí-

na sa u nich prejavovať aj príznak „zvrátenej chuti“ – lížu a prehĺtajú nestráviteľné predmety (kamene, hnoj, drevo a pod.). Toto štádium trvá 1 až 3 dni. 2. dráždivé (excitačné) štádium sa prejavuje nespokojnosťou a vzrušenosťou, ktoré sa stupňujú až do zúrivosti. V dôsledku ochrnutia hrtana sa mení hlas zvieraťa. Typickým príznakom je strata plachosti a zúrivosť. Zviera zúrivo napáda a hryzie všetko živé a neživé, čo mu príde do cesty. Šelmy si v zúrivosti často odhryznú aj časť vlastného tela (chvost, nohu, pohlavné orgány). V tomto štádiu je zviera najnebezpečnejšie. Zvýšená dráždivosť na bežné podnety (ostré svetlo alebo náhly zvuk) a hydrofóbia sú ďalšími príznakmi klinického obrazu štádia zúrivej formy besnoty. Líšky a iné zvieratá s prevažne podvečernou a nočnou aktivitou možno sledovať počas dňa a pretože stratili plachosť, dostávajú sa do blízkosti ľudských sídel, kde napádajú domáce zvieratá a ľudí. Štádium zúrivosti trvá 3 až 4 dni. 3. paralytické štádium (ochrnutie) je posledným, keď postihnutému zvieraťu ochrnú žuvacie a jazykové svaly. Z ústnej dutiny vyteká množstvo slín, ktoré zviera nie je schopné prehltnúť. Sánka a jazyk zvieraťu ovísajú a nekoordinovanosť jeho pohybov je stále väčšia. Postupne ochrnie celé telo a zviera uhynie za príznakov udusenia. Paralytické štádium trvá pol dňa až dva dni. Tichá forma sa vyznačuje tým, že z prvého melancholického štádia prechádza choroba hneď do paralytického štádia. Táto forma sa najčastejšie prejavuje u domácich psov, ktoré mohli byť ochranne očkované proti besnote, ale ešte sa v ich organizme nevytvorila dostatočná imunita (môže sa vyskytnúť aj po uplynutí doby ochrany po očkovaní). Pri tejto

Vakcinačné územie na začiatku vakcinačného programu a v súčasnosti. Územie, na ktoré sa vakcína vykladala letecky, je označené oranžovou farbou, ručne zelenou a kde sa vakcína nevykladala vôbec, je označené bielou farbou.

14


NBEZPEâNÁ CHOROBA

O O BESNOTE Počet prípadov Druh

2000

2001

2002

2003

Líška hrdzavá Iné divé zvieratá Domáce mäsožravce Iné domáce zvieratá

292 13 66 4

72 4 11 -

94 3 16 1

295 13 43 3

2004 (1. polrok) 27 4 3 1

SPOLU

375

87

114

354

35

Počet prípadov besnoty jednotlivých skupín zvierat od r. 2000 do prvej polovice r. 2004. forme sa však zviera len zriedkavo pokúša pohryznúť. Atypická forma takisto nemá uvedené príznaky a zvyčajne sa prejavuje poruchami tráviaceho aparátu alebo kombináciou spomenutých príznakov. VÁŽNY PROBLÉM U nás postihuje besnota najmä voľne žijúcu zver, najmä líšky a predstavuje skutočne vážny problém. Jedným z jeho riešení je zavedenie orálnej vakcinácie voľne žijúcich zvierat. Prvý program sa začal v r. 1994, avšak kvôli nedostatku finančných prostriedkov na jeho realizáciu bol ukončený o tri roky. V r. 2000 sa začal súčasný program orálnej vakcinácie líšok proti besnote, ktorý zodpovedá kritériám Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Program sa realizuje v dvoch sezónnych kampaniach ročne – na jar a na jeseň. Vykladanie vakcinačných návnad sa robí letecky alebo ručne, pričom orgány veterinárnej správy spolupracujú s poľovníckymi združeniami. Na vakcináciu sa v súčasnom programe používajú tri rozdielne vakcinačné kmene v rôznych dávkach v závislosti od výskytu besnoty a účinnosti predchádzajúcej sezónnej orálnej vakcinácie líšok proti besnote. Posledné dve kampane sa uskutočnili s finančnou pomocou Európskej komisie, ktorá hradila až 50 % finančných prostriedkov. Vďaka tomu bolo možné v r. 2004 letecky alebo ručne vyložiť takmer 1,8 milióna vakcinačných návnad na ploche 33 278 km2. IBA VAKCINÁCIA NESTAČÍ Jedným z kritérií účinnosti orálnej vakcinácie je početnosť prípadov besnoty. Od začiatku súčasného problému sa v jednotlivých rokoch líšila v rozpätí 72 až 292 diagnosticky potvrdených prípadov ročne. Z tabuľky je zrejmé, že pokles prípadov nie je priamočiary, ale vyvíja sa vo vlnovke. Dôvodom je zvyšujúca sa populácia líšok v dôsledku ich vyššej imunity získanej vakcináciou. Besnota je totiž prirodze-


ným regulátorom populácie vnímavých zvierat v prostredí. Programy jednotlivých sezónnych kampaní brali na vedomie narastajúci počet líšok na území a podľa vývoja ich populácie sa upravovali počty vykladaných vakcinačných návnad na jednotku plochy. V r. 2000 sa začalo s 18 dávkami na km2, kým počas vlaňajšej jesennej kampane sa použilo až 26 dávok na rovnakú plochu. Uvedené množstvo sa ukazuje ako limitné a aj keby sa zvyšovalo, pravdepodobne by už neprinieslo ďalšie zlepšenie a ak áno, tak iba vtedy, ak ho podporí dodatočná, veľmi účinná regulácia líšok cieleným odstrelom. BUĎME OPATRNÍ Stretnúť sa s divým zvieraťom vnímavým na besnotu predstavuje stále riziko nakazenia sa besnotou. Divo žijúce zviera so stratou plachosti alebo inou zmenou prirodzeného správania treba vždy považovať za besné. Preto každý prípad podozrenia na besnotu je podľa platnej legislatívy potrebné vyšetriť na besnotu. Z tohto dôvodu sa musí každé ulovené zviera so zmeneným správaním predložiť na laboratórne vyšetrenie. Pri manipulácii s ním treba postupovať nanajvýš opatrne a úzkostlivo dodržať všetky bezpečnostné opatrenia. Znamená to, že zvieraťa sa možno dotknúť iba ak budeme mať ochranné gumené alebo chirurgické latexové rukavice. Zvieratá do hmotnosti 50 kg sa posielajú na vyšetrenie vcelku, zabalené v PVC vreci vloženom v dobre uzatvorenom pevnom obale s dostatočným množstvom sacieho materiálu, ktorý zabráni, aby z jeho obsahu niečo vytieklo. Sprievodný doklad k vzorke prikladá veterinárny lekár tak, aby sa zabránilo jeho znečisteniu a pri jej prevzatí v laboratóriu sa mohol odstrániť bez manipulácie so vzorkou. Diagnostiku vykonávajú štátne veterinárne a potravinové ústavy a národným referenčným laboratóriom besnoty v SR je Štátny veterinárny ústav vo Zvolene.

PRÉMIE ZA ODLOV LÍŠOK? Pretože besnota je smrteľným ochorením prenosným na človeka, cieľom Národného programu eradikácie besnoty v Slovenskej republike je eliminácia besnoty na celom území. Úspešným ukončením programu sa zlepší nákazová situácia voľne žijúcich i domácich zvierat, zníži sa nebezpečenstvo prenosu besnoty na domáce zvieratá a ľudí, odstránia sa prekážky pri premiestňovaní mäsožravcov a iných vnímavých druhov zvierat a znížia sa výdavky štátneho rozpočtu vynakladané na prevenciu a tlmenie besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníctva. Program eradikácie sa každoročne vyhodnocuje a na základe analýzy dosiahnutých výsledkov sa upravuje. V budúcnosti bude treba rátať s opätovným zavedením prémiových platieb za cielený odstrel líšok, ktorý by mal zabezpečiť udržanie hustoty populácie na úrovni 0,4 líšky na km2, čo predstavuje veľkosť populácie približne 15 000 líšok (v súčasnosti sa ich stav odhaduje na 30 000). Výsledok terajších opatrení a budúcich krokov závisí od spoločných postupov susediacich krajín, pretože prenášače besnoty nepoznajú štátne hranice. Najdôležitejším opatrením je pritom poskytovanie skutočných údajov, ktoré sa začína

ohlásením podozrivého zvieraťa orgánom veterinárnej správy, ktoré potvrdia alebo vylúčia besnotu. Zosúladenie orálnych vakcinačných programov susediacich štátov je potom opatrením na medzinárodnej úrovni. MVDr. Roman Matejčík, Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Snímky autor

Líška je na našom území najzávažnejším vektorom a rezervoárovým druhom šírenia besnoty.

15

POªOVNÍCTVO V EURÓPE

Švajčiarsko

vať, napr. v kantóne Wallis vypustili do prírody 83 kozorožcov. Každý kantón má pomerne rozsiahlu samostatnosť a to tak po stránke legislatívnej ako aj poľovníckej. V niektorých kantónoch je zavedený revírny systém poľovníctva (ako u nás), v iných tzv. patentný. Je to vlastne licenčný systém, takže ten, kto si kúpi patent (licenciu) na odstrel určitého druhu zveri, môže ho vykonať na celom území kantónu, pravda, s výnimkou chráneného územia. Zaujímavé je, že v kantónoch s revírnym systémom sa počet diviačej zveri (ktorá sa tam nežiaduco rozmnožuje) znížil o polovicu a klesli aj počty škôd ňou spôsobované, zatiaľ čo v kantónoch s patentovým systémom počty tejto zveri i škody vzrástli. Aj to potvrdzuje, že v revírnom systéme sa zver vo Švajčiarsku obhospodaruje zodpovednejšie ako v licenčnom. V posledných rokoch sa v krajine zvýšili tiež stavy zajacov, no ťažko povedať, či nejde len o prechodný jav. Zajacov je však vo švajčiarskych revíroch ešte menej ako u nás, lebo zajac je citlivejší na chlad a zrážky. Vo Švajčiarsku je len 32 515 poľovníkov a v r. 2003 si prvý poľovnícky lístok zakúpilo 660 nových poľovníkov a 1 470 záujemcov sa začalo pripravovať v kurzoch. Teda aj tu je veľký záujem o poľovníctvo napriek tomu, že verejná mienka je pod veľkým vplyvom „zelených“, ktorí ho odsudzujú. Pravdou je i to, že v krajine žije veľa solventných občanov, ktorí chodia poľovať do celého sveta. Do Švajčiarska bolo od nás introdukovaných veľa karpatských rysov s cieľom ich znovuosídlenia, čo sa aj podarilo a v súčasnosti tam žije stabilizovaná rysia populácia. Rysy občas robia škody na ovciach, ktoré sa spravidla nepasú vo veľkých strá-

aj na zver bohatá krajina Švajčiarsko, parlamentná spolková krajina so 7, 4 mil obyvateľmi je rozdelená na 23 kantónov. Jeho územie má rozlohu 41 293 km2, z čoho 25,5 perc. zaberajú lesy, 48,9 perc. poľnohospodárska pôda, 3,7 perc. predstavujú vodné a 21,9 perc. ostatné plochy (z nich veľkú časť zaberajú braliská v Alpách). Stručné údaje o Švajčiarsku sme uviedli preto, aby si čitateľ mohol utvoriť lepší obraz o hustote zveri a úlovkoch a prípadne ich porovnať s našimi. Napr. srnčej zveri sa tu v r. 2003 ulovilo 42 800 ks (asi 2,4 krát viac ako u nás, resp. asi 1 ks na

16

100 ha celého územia krajiny). Jarné kmeňové stavy srnčej zveri sa odhadujú na 127 000 jedincov. Jelenej zveri sa tu však loví menej ako u nás, v r. 2003 to bolo 7 075 ks. Jarné kmeňové stavy kamzíkov však predstavujú 90 500 ks (!) a ročný úlovok je vyše 16 600 ks. V niektorých kantónoch je lov kamzíkov limitovaný tak, že jeden poľovník smie za sezónu uloviť len 1-5 ks, v iných sa zase určuje, že najskôr musí uloviť niekoľko kamzíc a až potom kamzíka. Kozorožcov žije vo Švajčiarsku asi 13 200 ks a ročný odstrel sa pohybuje okolo 1 000 ks. V súčasnosti ich stavy mierne klesajú, no už začali nimi zazvero-

žených čriedach, ale v provizórnych ohrádkach a ak sa stane, že táto zver napadne ovce viackrát, povoľuje sa jej odstrel. Je zaujímavé, že kamzíky sa po rozšírení rysa stali oveľa opatrnejšie a menej vchádzajú do lesa, kde ich môže tento predátor prekvapiť a radšej odskakujú do brál. Už v minulých rokoch sa tu robil seriózny výskum rysa, ktorý o. i. potvrdil, že jeden rys ročne strhne 60-70 ks srnčej a kamzičej zveri. Vyhubenie veľkých šeliem podrobne vylíčil Ph. Schmidt v diele Zver Švajčiarska (1976). Uvádza v ňom, že medveďa lovili Švajčiari veľmi intenzívne a posledného pozorovali


ETOLÓGIA v r. 1932. V súčasnosti sa však aj tu opäť objavujú nielen medvede, ale aj vlci. V polovici 19. storočia sa vo Švajčiarsku takmer nevyskytovala ani diviačia zver, ale už onedlho sa rozmnožila, takže za jej ulovenie sa vyplácalo tzv. zástrelné. V r. 1986 začal vo Švajčiarsku platiť nový spolkový zákon o poľovníctve a ochrane voľne žijúcich cicavcov a vtákov, z ktorého uvedieme aspoň niekoľko zaujímavostí: čas lovu má aj krkavec a kormorán, sluka lesná sa loví na jeseň. Je zakázané vyrábať a predávať pomôcky, ktoré sa nesmú používať pri love. Do prírody sa nesmú vypúšťať cudzie faunistické elementy ani daniele, muflóny, kuropty, pasrnce a dokonca ani králiky divé. Bažanty možno vypúšťať. Lov vrabcov, škorcov a drozdov je možný, ak robia škody. Štát prispieva na úhradu škôd spôsobených „určitými“ druhmi zveri, ktoré sú chránené (napr. rys) a ktoré v zásade hradí príslušný kantón. Možno teda konštatovať, že malá horská krajina – Švajčiarsko v súčasnosti oplýva dostatkom zveri a najmä lov kamzíkov a kozorožcov v tamojšej krásnej alpskej scenérii je iste veľmi atraktívny. ph Snímky Miroslav Zumrík


Zásnuby v mrazivej noci V prírodných pomeroch strednej Európy si väčšina živočíšnych druhov „vyznáva lásku“ v jarnom období, počas leta alebo na jeseň. No v živočíšnej ríši starého kontinentu sa nájdu aj druhy, ktoré sa zasnubujú uprostred zimy, najčastejšie počas treskúcich mrazivých nocí. Takouto „výnimkou“ je populácia vlka dravého (Canis lupus), ktorej príslušníci majú čas zásnub práve v najtuhšej zime. Sám som ich zaznamenal v pohorí Veľkej Fatry a Starohorských vrchov v mesiacoch január až marec. Návštevník horských a podhorských oblastí stredného, severného a východného Slovenska sa môže, ak sa bude potulovať prírodnými zátišiami nočnou hodinou, stať svedkom zásnubného, alebo ak chceme „zamilovaného“ vlčieho zavýjania. Za hlasmi roztúžených vlkov však netreba chodiť do najodľahlejších lesných zákutí. Zavše totiž tieto šelmy zablúdia i do blízkosti horských a podhorských dediniek, takže pri troche šťastia môžeme počúvať onen zvláštny chorál priamo z postele a nemusíme ani mrznúť, ani sa na smrť vyplašiť. V náhodnom poslucháčovi hlasitého prejavu vlčích nahováračiek naozaj môže vyvolať strach, lebo nenavyknutému uchu pripadá nanajvýš zlovestné. Napokon – zavýjanie vlkov niekde uprostred lesa, ešte znásobené zvláštnou atmosférou noci umocnené mesačným svitom, evokuje v človeku najhrôzostrašnejšie predstavy. Vlci zavýjaním dávajú najavo svojim sokom, že určité stanovište, z ktorého sa v mrazivých nociach ohlasujú, je už obsadené párom alebo svorkou. Vlci zavýjajú najčastejšie z vyvýšených miest (hrebienkov, grúnikov), odkiaľ ich volanie zaznieva na veľkú vzdialenosť, neraz až do 2 km. Vlčica vrhne v skrytom brlohu počas apríla alebo mája dve až sedem mláďat. Vlk dravý je veľmi inteligentným zvieraťom, schopným žiť zložitým sociálnym spôsobom života. Vlk žije zvyčajne monogamne v páre. Nespárované jedince sú samotármi alebo sa pripájajú k iným párom, ktorým potom pomáhajú pri výchove mláďat. Na sklonku jesene sa k párom pridávajú lanské mláďatá a tak sa vytvárajú vlčie svorky. Vo vlčej svorke panuje prísny hierarchický poriadok a jedince ho rešpektujú. Najvyššie postavenie medzi samcami má starý a skúsený vlk, ktorý je „otcom rodiny“. Vlčice zase rešpektujú starú vlčicu – „matku rodiny“. Rešpektovanie v hierarchickom postavení vyjadrujú vlci mimikou tváre (vycieraním zubov), hlasovými prejavmi a pohybom chvosta. Podradený (submisívny) jedi-

nec vtiahne chvost medzi nohy a nadradenému jedincovi na znak, že ho rešpektuje, nastaví hrdlo, najzraniteľnejšiu časť svojho tela, čo v silnejšom jedincovi utlmí prípadnú agresivitu. Nadradený vlk zase drží chvost hore nad chrbtom, čím ostatným členom svorky dáva najavo, že je dominantným jedincom a vyžaduje od nich podriadenosť.

Potravou vlka sú najmä kopytníky (jelenia, srnčia a diviačia zver), ale aj menšie zvieratá (zajace, hlodavce, vtáky, obojživelníky a hmyz). V letnom období vlci niekedy prichádzajú aj k salašom, kde môžu strhnúť naraz aj viac oviec alebo jalovíc. Aj keď je vlk rýchle zviera, zdravá zver mu zväčša unikne. Jeho korisťou sa stávajú zvyčajne poranené, choré a zoslabnuté, resp. staré jedince a mláďatá. Väčšiu korisť veľmi často lovia vlci organizovane vo svorkách tak, že zver uštvú. Vlk, táto šelma s nepravdivým prívlastkom „krvilačná“ (čo sa traduje aj v ľudových rozprávkach) má v ekosystéme nezastupiteľnú regulačnú, selektívnu a asanačnú) úlohu. Spoločne s inými väčšími predátormi (medveď, ale i rys) pomáha udržovať v rovnováhe stavy najmä kopytníkov. Keďže vlk nepohrdne ani zdochlinou, jeho úloha je pri likvidovaní kadáverov v prírode takisto nezastupiteľná. Revír vlčej svorky v zimnom období má priemer 20 až 50 km. V letnom období operuje vlčia svorka na menšom území (priemerne 5 až 10 km). Po prvej svetovej vojne boli stavy vlka aj na Slovensku takmer úplne zdecimované. Odvtedy sa však vlčia populácia pozviechala a v súčasnosti žije na území najmä stredného, severného a východného Slovenska okolo 150 vlkov. Ak počas mrazivej zimnej noci pri svojom pobyte, napr. v horskej chate, začujete hrôzostrašné zavýjanie, pripomeňte si, že sa tento dravec pripravuje na svoje zásnuby. Napriek tomu, že sa odohrávajú v mrazivej zasneženej krajine, zaliatej prízračným mesačným svitom. Miroslav Saniga Snímka Ivan Kňaze

17

NÁVRAT ,,Na počiatku bola zem pokrytá vodou, v ktorej žili len bobry, vydry a ondatry. Potápali sa do hĺbok a vynášali odtiaľ bahno, z ktorého Veľký Duch stvoril súš. Pohoria, vodopády a jaskyne boli prácou bobrov, ktoré boli veľké ako obry. Tieto obrovité bobry mali i svoju vlastnú reč. Raz Duch bobra vyšiel z jeho tela a stal sa Človekom.“ (Indiánska povesť)

BOBOR vodný v Podunajsku Úryvok z bájky Indiánov kmeňa Amokino nás preniesol do dávnej minulosti, no pravdou je, že bobry a človek ako súputníci kráčali tisícročiami spoločnej histórie. Ešte v stredoveku obýval bobor takmer celú Európu, ale koncom 19. storočia sa jeho areál zúžil na štyri izolované populácie. Ako kuriozitu možno uviesť, že podľa zachovalých archívnych správ bola v r. 1251 na rieke Turiec osada „kráľovských lovcov bobrov“. Výskyt bobrov sa ešte v 17. stor. u nás nepovažoval za výnimočný. Okrem Dunaja žili na rieke Morave, Váhu, Hrone a Ipli, ale aj inde. Dokladujú to aj historické názvy obcí Bobrovec, Bobrov, či Bobrovník. Na území Slovenska sa bobry udržali najdlhšie práve v Podunajskej oblasti. Medzi posledné patria pozorovania bobrov pri Bratislave v rokoch 1852 a 1856. Ako uvádza Sládek a Mošanský (1985) na Žitnom ostrove ulovili bobra ešte v r. 1858. V tom istom roku chytili živého bobra neďaleko Bratislavy a dokonca aj v r. 1860 na dunajských ostrovoch pozorovali charakteristické ohryzy stromov svedčiace o prítomnosti bobra. V každom prípade sa

však ich história na Slovensku v polovici 19. storočia uzatvorila. Podľa Valachoviča a Šíbla (2004) v dôsledku zákazu lovu bobrov a programov jeho obnovy z 1 200 jedincov na začiatku 20. storočia vzrástla populácia eurázijského bobra na súčastných približne 590 000 jedincov v Európe a Ázii. Terajšie rozšírenie na západnom Slovensku je dôsledkom cieleného vypúšťania bobra do voľnej prírody v Rakúsku. Bobry migrujúce z Poľska dali po r. 1981 základ vzniku menších severoslovenských populácií najmä na rieke Poprad, Orava a Dunajec a postupne svoj areál rozširovali. Prvá informácia o novodobom výskyte bobra na našom území je z r. 1977 zo Záhoria. V nasledujúcich rokoch sa v okolí rieky Moravy usídlil trvalo. Predpoklad o jeho možnom návrate do ramennej sústavy Dunaja sa potvrdil v r. 1983, keď na dunajských ostrovoch pri Gabčíkove zistili charakteristické ohryzy vŕb a topoľov. Bobry tu po prvý raz pozorovali v r. 1984. Pobytové znaky boli hlásené aj z katastrálneho územia obce Bodíky a Vojka pri Dunaji. V ramenách Dunaja pri obci Baka zaznamenali Tieto paroÏky

prítomnosť bobrov v r. 1986, pri Palkovičove v r. 1991. Po r. 1992 sa pobytové znaky bobrov (najmä ohryz stromov) i jednotlivé zvieratá zisťovali v podunajských lesoch už pravidelne. Živého bobra pozorovali v r. 1994 priamo na stavenisku Vodného diela neďaleko Gabčíkova. Po r. 1995 pribudli aj informácie o výskyte bobrov na maďarskej strane Dunaja. V tom období začínal bobor z ramenného systému Dunaja migrovať do lokalít pri Malom Dunaji. V marci r. 1999 bol zachránený bobor z turbín Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tohto jedinca (bobriu samičku) po zdokumentovaní vypustili do dunajského ramena. V nasledujúcich rokoch sa v tejto oblasti zistili aj úhyny bobrov po kolízii s motorovými vozidlami najmä keď po r. 2000 ojedinelé migrácie bobrov vedúce pozdĺž melioračných kanálov smerom k Malému Dunaju nadobudli charakter trvalého osídľovania. V dôsledku povodne v auguste r. 2002, ktorá postihla lužné lesy v oblasti Gabčíkova, časť známych kolónií zanikla. Záplavová vlna dosahovala miestami výšku až 300 cm nad terén. Ak pôvodné kolónie neboli znovu osídlené, zaznamenávali sme pobytové znaky bobrov na iných Aj tieto vyzerajú hrozivo. vyhovujúcich miestach. Nemožno však tvrdiť, že išlo o jedince z opustených kolónií. Lužné lesy v okolí Gabčíkova boli v minulosti často vystavované záplavám, na ktoré sa podunajská fauna adaptovala a preto sa nepredpokladá ich významnejší účinok ani na introdukovanú populáciu bobrov. Treba však poznamenať, že vplyv povodní na ich početnosť sa zatiaľ neskúmal. Pracovníci CHKO Dunajské luhy, ktorí tu situáciu populácie bobrov trvalo monitorujú, však už získali viaceré cenné poznatky. V zimnom období roku 2002-2003 a 20032004 sme zmapovali tri lokality v podunajských lesoch pravostranne od Vodného diela Gabčíkovo. Dve z nich sú Snímky autorka

18


NÁVRAT situované priamo na brehu Dunaja. Aktivity bobrov sa tu sledovali od novembra do marca. Lokality sa využívajú najmä v zimnom období, čo pravdepodobne vyvoláva sezónna migrácia bobrov v rámci areálu. Možno predpokladať, že ,,zimná“ migrácia bobrov z ramennej sústavy Dunaja do jeho hlavného koryta spôsobuje vyhľadávanie stanovíšť, kde voda nezamŕza. Tu sme pozorovali opakované pokusy budovať bobrie hrádze naprieč tokom Dunaja, čo sa im však kvôli silnému prúdu nedarilo. Zaznamenané bolo hĺbenie brehových brlohov a stavba polohradov. „Zimná“ migrácia časti populácie bobrov v špecifickom ekosystéme Dunaja rozširuje poznatky o ich ekológii a etológii v našich podmienkach, pričom ide najmä o vyváranie dočasných (nereprodukčných) kolónií v brehových porastoch hlavného toku Dunaja, kde sa podľa našich pozorovaní sústreďujú v zimnom období bobry z už zamrznutých dunajských ramien. Väčšina zvierat sa v jarnom období vracia na svoje pôvodné kolónie. Sezónna migrácia na ,,zimné“ stanovištia by mohla podľa množstva zhryzených drevín a ďalších pobytových znakov pomôcť určovať početnosť populácie bobra vodného v ramennom systéme Dunaja. Doterajšie škody spôsobované bobrom (ohryz drevín) v sledovanej Podunajskej oblasti možno z hľadiska lesného hospodárstva hodnotiť ako málo významné. Na základe skúseností v iných európskych krajinách (ale aj z lokalít na Záhorí) dajú sa aj v Podunajskej oblasti predpokladať časom isté konfliktné situácie s hospodárskymi záujmami. Hlavný výskytový areál bobra je však situovaný v ramennej sústave medzihrádzového priestoru, a s výnimkou rekreačnej chatovej oblasti je bez trvalého osídlenia ľuďmi a nevykonáva sa tu ani poľnohospodárska činnosť. Bobor vodný (Castor fiber) je na Slovensku chránený národnými ako aj medzinárodnými právnymi predpismi, dohovormi a smernicami: - Zákon č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny (§ 4 ods. 1). - Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (§ 35 ods. 7): Kto nájde chorého, poraneného, poškodeného, alebo uhynutého bobra v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný to bezodkladne oznámiť územne príslušnému obvodnému úradu životného prostredia spolu s opisom situácie. - bobor (Castor fiber) je uvedený v prílohe č. 4 časti B vyhlášky a v prílohe č. 6, kde je spoločenská hodnota bobra stanovená na 30 000 Sk za jedinca. - Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona NR SR č. 99/1993 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 zákona je právo poľovníctva súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať. - Vyhláška MP SR č. 230/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR č. 172/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 231/1997 Z. z.: Bobor vodný je celoročne chráneným druhom srstnatej zveri. Nájdený uhynutý bobor patrí užívateľovi poľovného revíru, na území ktorého sa našiel. - Bernský dohovor – Príloha III. - Smernica 91/43/EEC o ochrane prírodných biotopov voľne žijúcej fauny a flóry.

Všimnime si však aj tému týkajúcu sa jeho poľovníckeho využitia. Povoliť jeho lov na Slovensku by však bolo v súčasnosti predčasné. Príkladom je Poľsko, kde sa výnimky začali udeľovať až pri počte 17 000 jedincov, pričom podľa Valachoviča a Šíbla (2004) je na Slovensku asi 600 bobrov. Bobor je poľovným druhom napr. v Kanade a v USA, na európskom kontinente v Rusku, Poľsku, v škandinávskych krajinách, ale aj inde. Získava sa ako trofejová zver pre atraktívnu kožušinu a kvôli mäsu. V našich podmienkach by sa s prísne limitovaným lovom (odchytom) živých jedincov dalo skôr uvažovať ako o spôsobe regulovania populačnej hustoty bobrov v najviac obsadených oblastiach. Ramenný systém Dunaja v oblasti VD Gabčíkovo sa v súčasnosti zaraďuje k významným výskytovým areálom bobra vodného na Slovensku. Prepojená melioračná sústava kanálov Žitného ostrova – ako dôležitý krajinotvorný a hydrologický prvok – je zároveň predpokladom jeho prirodzenej migrácie do vhodných lokalít pri Malom Dunaji. Signálny výskyt bobrov hlásili však už aj zo susedných okresov Galanta, Senec a Komárno. Zladiť spolužitie človeka a bobrov v antropizovanej krajine – odborný prístup k jeho ochrane, trvalé monitorovanie výskytu, výchovná a vzdelávacia činnosť a informatika sú predpokladom, aby sa tento zaujímavý živočích stal opäť trvalou a prirodzenou súčasťou prírodného prostredia Slovenska. Ing. Marianna Rajská, Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica

Aktuálne otázky o manažmente bobra (vrátane jeho poľovníckeho obhospodarovania) ako aj prevencia škôd sa v európskych krajinách stále častejšie rozoberajú. V našich podmienkach uvedenú problematiku cielene rozpracúvajú odborníci CHKO Záhorie, kde na Slovensku žije najpočetnejšia populácia bobra vodného. V Podunajskej oblasti, okrem spomenutých ohryzov rýchlo rastúcich drevín brehových porastov sa doposiaľ nezaznamenali škody v poľnohospodárstve, ani vodohospodárskych dielach a melioračných zariadeniach. Hlavným cieľom manažmentu a ochrany bobra v ramennom systéme Dunaja je vytvoriť podmienky na optimálne spolužitie bobra a človeka, s čím súvisí aj minimalizácia rizík konfliktných situácií v hospodárskej oblasti.


19

ZOZNÁMTE SA

S hercom

Štefanom

Kvietikom na spomienkovom poľovníckom chodníčku Dlhoročného člena činoherného súboru Slovenského národného divadla Štefana Kvietika, iste netreba osobitne predstavovať. Jeho herecké umenie sme obdivovali nielen v mnohých klasických i moderných divadelných hrách, ale aj na filmovom plátne a v televíznych inscenáciách. V srdciach divákov ostane množstvo postáv, ktoré stvárnil v divadle, v televízii alebo vo filme a za všetky spomíname aspoň jeho nezabudnuteľného Urbana Habždu v Červenom víne, Pirina v Medenej veži, Sama Pichandu v Tisícročnej včele... Stačí, ak z rádia začujeme jeho zamatovo zafarbený hlboký melodický hlas a hneď vieme, že patrí jemu – veľkému slovenskému hercovi (a poľovníkovi) ŠTEFANOVI KVIETIKOVI, ktorého sme poprosili o odpoveď na niekoľko otázok. Možno už aj mnohí mladší z poľovníckej rodiny vedia, že pred rokmi ste vy a niektorí vaši kolegovia tvorili zaujímavú partiu, ktorá nielenže hľadala oddych v lese, ale že tam chodievala aj s poľovníckym klobúčikom. A dokonca jedna klebietka z vašich spoločných poľovníckych príhod sa stala takpovediac celonárodným žartom. Kto všetko patril do tej vašej povestnej poľovníckej družiny? – Je mi úprimne ľúto a smutno, ale osud a život to zariadili tak, že nemôžem na vašu otázku odpovedať v prítomnom čase. No boli sme traja – Ivan Rajniak, Ivan Mistrík a ja. Spomínam si, neviem pre akú príčinu, ale medzi sebou sme sa oslovovali „dedo“. Možno sme chceli vyzerať starší a či váženejší alebo sme sa jednoducho na niečo museli hrať, čo nás sprevádzalo po celý náš herecký, ale aj osobný život. Mali sme v ňom veľa lások a jednu veľkú spoločnú. Lásku k prírode a jej zázračnostiam. S dedom Rajniakom sme navyše prepadli aj poľovníckej záľube. Nechcem si nič namýšľať, ale dedo Mistrík si urobil skúšky z poľovníctva asi len preto, aby mohol chodievať s nami, čo potvrdzujú aj naše spoločné poľovnícke zážitky. Aj vtedy, keď vyriekol tú slávnu vetu „Leť si, leť, aj s prestreleným srdcom!“, dodnes nie som presvedčený, či na tú kačičku vôbec vystrelil. Spomínate si na svoje prvé dotyky s poľovníctvom? – Najprv to bol taký zvláštny druh obdivu. Veď vidieť pre chlapca, ako jeho strýkovia Paľo a Juraj, idú do poľa či do hory na koňoch, vo voze, na kôpke sena majú pohodenú brokovnicu, bolo prinajmenšom vzrušujúce. A keď sa pri rôznych rodinných príležitostiach rozhovorili o tom, čo všetko v hore videli a zažili, môj obdiv prerástol na zvedavosť a záujem. A čas ukázal, že to bol záujem trvalý. Ale ubehlo pár rokov, kým som sám mohol prežívať podobné neopakovateľné zážitky, ktoré prináša poľovníctvo. A som vďačný, že ich môžem prežívať dodnes.

20

Štefan Kvietik ako Joe v hre Wiliama Saroyana Čas tvojho žitia.

Ktoré miesta ste si ako poľovník najviac obľúbili? – V autoatlase z roku 1979 mám zakrúžkované všetky miesta, kde som na Slovensku poľoval. V poslednom čase ho často otváram a spomínam. Označené bodky, ktoré by inému nehovorili nič a ani sám by nevedel, prečo tam sú, mne sprítomňujú prenádherné poľovnícke chvíle prežité na týchto miestach. A ako z pomyselného zrkadla sa mi vynárajú tváre chlapov, ktorí ma sprevádzali, s ktorými som sedel na posedoch, či pripíjal na „lovu zdar“. A tak pomaly obraciam v tomto atlase list za listom a spomienkový poľovnícky chodník ma vedie od Malých Karpát cez zákutia Dunaja, Tribeč, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Malú Fatru, moje rodisko na juhoslovenskej nížine, po Poľanu, Nízke Tatry, Skorušinu, Vihorlat atď., až po Bukovské vrchy v Poloninách. Čo kút, to velebná krása. A tak vybrať to „naj“, to moje najobľúbenejšie miesto sa ani nedá. Iste, niektoré sú pre mňa ozvláštnené tým, s akými ľuďmi som sa pri týchto príležitostiach stretol. A spravidla to boli vždy takí, že keď som sa s nimi lúčil v poľovníckych chatách, na patričné miesta som napísal: Ak je Boh spravodlivý, ešte raz sa sem vrátim. A kde a prečo sa človek rád vracia? O poľovníkoch niektorí zvyknú hovoriť ako o zabijakoch zveri. Je to spravodlivý postoj? Zrejme málokto sa zamyslí nad tým, že skôr ako poľovník zver uloví, musí pre ňu niečo urobiť a že poľovnícky zásah do jej stavov celému druhu len prospeje. – Skôr si myslím, že tu ide o informácie verejnosti o zabijakoch, ako ste ich vy pomenovali, cez skutky, ktoré nemajú s poľovníctvom nič spoločné. Ktoré nemajú nič spoločné ani s klasickým pytliactvom, ktoré predsa len v mnohých prípadoch rešpektovalo niektoré pravidlá a zákonitosti poľovníctva. Tým, samozrejme, nechcem naznačiť, že s takouto formou súhlasím. V súčasnosti organizované pytliactvo je bezcitný, surový biznis, ktorého postih by legislatíva mala zaradiť do takej kategórie, že by si to každý z nich dobre rozmyslel.


ZOZNÁMTE SA Nie je nijakým tajomstvom, že poľovníctvo vždy bolo, je a nepochybne aj v budúcnosti bude záľubou, ktorú si jednak nemôže dovoliť každý a jednak ani každý nemôže mať k nej rovnaký vzťah, lebo jednému záleží na prírode a neľutuje na jej ochranu čas ani peniaze a inému je úplne jedno, či sa v našej prírode uchová zajac, jarabica alebo bažant. Kto by sa, podľa vás, mal venovať poľovníctvu? Azda len tí najbohatší? – Určite ľudia, ktorí v srdciach prechovávajú veľký vzťah a lásku k prírode a k všetkému živému v nej, majú svedomie a morálku. Myslím, že z tých päťdesiattisíc registrovaných poľovníkov na Slovensku je väčšina taká. Aspoň moje skúsenosti a poznanie ma k tomuto názoru oprávňujú. A spomínané hodnoty a vlastnosti človeka-poľovníka nie sú podmienené peniazmi, ale jeho charakterom. Poznám solventných, ale aj nesolventných poľovníkov, ktorým heslo „po nás potopa“ je na míle vzdialené a cudzie. Naopak, zveľaďujú a chránia. A tak aj v tomto prípade nie je možné všetko a všetkých merať jedným metrom. Počas svojej hereckej kariéry hrali ste niekedy rolu poľovníka alebo lesníka? – Bohužiaľ, takúto hereckú príležitosť som nedostal, čo mi je úprimne ľúto. Veď určitú podstatnú časť by sme nakrúcali v prostredí, ktoré tak milujem, ktoré toľko raz potešilo moju dušu. Ale ak si dobre spomínam, raz som hral riaditeľa lesov, to však bolo o niečom inom. Ktorú z vašich doterajších trofejí si najviac ceníte? – Možno preženiem, ale to akoby ste mi dali obligátnu otázku, ktorú z hereckých úloh si najviac cením. Pre mňa v obidvoch prípadoch to neurčuje ich veľkosť. Úspech v jednom či druhom je pre mňa vždy podmienený za akých okolností, v akej atmosfére či prostredí, ale predovšetkým, akí ľudia ma pri úspechu obklopovali a čím ma, či už ako herca alebo človeka, obohatili.

Môžete spomenúť niektorú príhodu spojenú s poľovačkou? – Bolo skoro pravidlom, že počas mojich divadelných prázdnin na dovolenku som celú svoju rodinu vytiahol, kde inde ako do našich hôr. Tak aj v tomto prípade milý poľovnícky zážitok, ktorý vám chcem ponúknuť, sa odohral v lone takejto prírodnej krásy na Stromiši. Pozval ma tam dnes už nebohý Martin Pitka, v tom čase lesník a správca v Slanej. Navyše mi ponúkol, že si môžem vyjsť na srnca. Po príchode do útulnej poľovníckej chatky na spomínanom Stromiši ma Martin zaviedol do lokality, kam srnec zvykol vychádzať. A ja som potom hodiny presedel na posede, ale srnca nikde. Až raz podvečer sa konečne ukázal. Priložil som si k očiam ďalekohľad, aby som si ho „prečítal“. Odrazu zdvihol hlavu a prudko odskočil. Mňa predsa nemohol zbadať, bola medzi nami slušná vzdialenosť a okrem toho som mal dobrý vietor. O malú chvíľu som zachytil zvláštne, akési prerušované dunivé zvuky. A z dolinky sa vynoril jazdec. Pri každom smrečku sa zastavil, hlboko naklonil z koníka. A takto pomaly prišiel až na pár metrov k posedu. Zazrel ma. Prekvapene sa na mňa zadíval a povedal: „Dobrý deň, pán Kvietik, nehnevajte sa, vyšiel som si na huby, asi som vám niečo pokazil...!“ Odpovedal som mu: „Pokazil, ale nič to za to. Veď vidieť človeka hľadať hríby z koníka, nemôže každý. Asi som jediný.“ Bol to pastier z neďalekého chovu koní – huculov. Mnohí herci sa radi pochvália, že sú dobrými kuchármi. Patríte medzi nich aj vy alebo dokonca máte aj nejaký špeciálny recept na úpravu diviny? – Niečo sem-tam viem a dokážem ukuchtiť. Najmä z diviny – jágerek alebo guláš. Ale nie som nijaký „kuchár bez čapice“ či Floyd. Túžite po poľovačke v niektorej z exotických krajín? – Budem úprimne vďačný osudu, ak mi ešte dopraje nejaký čas prežiť v našich horách. A ak bude ku mne veľmi milosrdný, aj niekde inde... A preto som na túto tému radšej skromnejší. Júlia Drienovská

Štefan Kvietik v reálnej životnej úlohe šťastného lovca medveďa.


Snímky dokumentácia Štefana Kvietika

21

EXOTIKA Práve som dorazil na Cape Cross, do jednej z národných rezervácií Namíbie, ku kamenným útesom do ktorých svojou mohutnou silou udierajú rozbúrené vlny južného Atlantiku, na miesto, kde žije početná populácia uškatca juhoafrického. V tomto prípade je však „početná“ možno aj slabé slovo, lebo pozdĺž pobrežia, všade kam len moje oko dovidí, sa v neskutočnom chaose pohybujú telá plutvonožcov. Vystupujem z auta a vzápätí ma div nezvalí úder v podobe silného zápachu. Desaťtisíce jedincov, z ktorých každý páchne ako mokrý pes, zanecháva svoju pachovú stopu v širokom okolí. Po niekoľkých hodinách fotografovania týchto úžasných zvierat cítiť nimi dokonca aj môj kovový statív. Je február, približne pred dvoma mesiacmi prišla na svet nová generácia mláďat. Sú všade. Niektoré sa bezstarostne hrajú vo vode so svojimi kamarátmi, iné odpočívajú na vyhriatych kameňoch, ďalšie pijú výživné materské mlieko. Sú plaché, držia sa odo mňa v bezpečnej vzdialenosti. A dobre robia, lebo v minulosti boli stavy uškatcov zdecimované práve človekom a len po zavedení viacerých ochranárskych opatrení sa ich stav opäť dostal na slušnú úroveň. Mláďatá sú naozaj milé, ale svojich prvých narodenín sa z nich dožije iba zlomok. Na každom kroku im totiž hrozí záhuba. Pre svoju neskúsenosť sa ľahko stanú obeťou žraloka alebo kosatky. Takisto šakal, ktorý nemôže dospelého jedinca ohroziť ani len náhodou, je pre mláďa potenciálne nebezpečný. Aj teraz sa ich po okolí niekoľko pohybuje. V čase, keď samice privádzali na svet potomstvo, mali obdobie hojnosti a teraz skúšajú šťastie rýchlymi výpadmi na

V Namíbii medzi

uškatc nepozorné jedince. No aj šakal to má ťažké, lebo si musí dávať pozor na rozzúrenú samicu. Pravdou je i to, že ani matka sa nemusí vždy vrátiť z lovu. V takom prípade je osud jej potomka asi najsmutnejší, lebo hynie opustené, zúfalé a vyhladnuté. A akoby to všetko nestačilo, lebo ešte aj odpadky, ktoré ostávajú v mori po ľuďoch, môžu sa stať pre uškatca osudnými. Stačí časť rybárskej siete, kus povrazu či rybársky vlasec a ak sa nešťastník do niečoho podobného zamotá, tragédia sa dostaví sama. Povraz sa postupne, ako mláďa rastie, vrezáva do

22


EXOTIKA jeho tela, spôsobuje otvorené rany, infekciu a nasleduje smutný koniec. Oslovujem Michaela, neďaleko stojaceho strážcu rezervácie. Súhlasí, že jednému mláďaťu pomôžeme odstrániť takýto „obojok“. Nie je to jednoduché, mláďa je obratné, klzké a bojuje s nami ako o život. No nakoniec ho po vyčerpávajúcom úsilí zachraňujeme. Rozhliadame sa okolo seba, sú tu ešte ďalšie, ale všetkým pomôcť nedokážeme. Pomaly sa odvažujem ísť ďalej a vstúpiť priamo do davu. Krok za krokom prenikám do ich sveta a z každej strany počujem hlasité bečanie. Na udupanej pôde je vidieť lebky mláďat, ktoré mali smolu a neobstáli v tvrdom zápase prírody. Túžim ešte urobiť zopár záberov bojujúcich samcov. Teraz je možné pozorovať len neškodné šarvátky mladíkov, čas skutočných súbojov pre nich nastane o niekoľko rokov. Vtedy budú v čase párenia zvádzať vskutku neľútostné súboje so svojimi rivalmi o teritória a o samice. Víťazovi potom patrí celkom slušný hárem, ktorý si žiarlivo stráži pred votrelcami. Robím ešte pár záberov mohutného býka, ale dostávam sa asi príliš blízko k hraniciam jeho územia. Vzápätí mi je už jasné, že som asi naozaj zašiel priďaleko. Niekoľko metrákov žiarlivého ega sa rúti rovno na mňa. Dvíham nad hlavu statív s fotoaparátom a chystám sa na ústup, no na moje prekvapenie zúrivec sa obracia a uteká preč. Zdá sa, že sa ma zľakol, ale to sa mi pri mojich proporciách zdá nezmyselné. Večer túto udalosť rozoberám pri pohári vína s Michaelom. Dozvedám sa, že pri súbojoch dvoch býkov, v čase keď sa vzájomne

Uškatec juhoafrický, v minulosti nazývaný uškatec kapský (Arctocephalus pusillus) sa vyskytuje pozdĺž celého pobrežia Namíbie a západného pobrežia Južnej Afriky. Populácia sa odhaduje na 1,5 až 2 milióny jedincov. Ich komerčný lov sa začal krátko po priplávaní Európanov do Južnej Afriky. Len v minulom storočí ich ulovili 2,7 milióna kusov, lebo na Ďalekom východe stúpol dopyt po afrodiziakách (zabitým býkom vtedy odrezávali iba genitálie). Uškatec juhoafrický je teraz chránený v Juhoafrickej republike i v Namíbii a na jeho lov sú určené kvóty. Samce dorastajú do veľkosti 2 až 2,3 m a hmotnosti 200 až 300 kg. Samice majú veľkosť 1,2 až 1,5 m a hmotnosť 50-70 kg. Obdobie párenia je na prelome novembra-decembra a predchádza mu boj o teritóriá. Hárem úspešného býka je zložený zo siedmich až tridsiatich samíc. Mláďatá prichádzajú na svet v novembri, majú tmavý kožuch, ktorý po niekoľkých mesiacoch strácajú. Samica po vrhu prvý týždeň neloví, potom sa vydáva na lov v cykloch, pričom ostáva na mori tri až štyri dni a ďalšie dva dni dojčí mláďatá.

tcami oťukávajú a predvádzajú jeden pred druhým, ešte skôr, ako dôjde k telesnému kontaktu, môže súper ustúpiť práve kvôli výške svojho soka. Statív nad mojou hlavou mi teda pomohol vyhrať a ja som sa mohol stať majiteľom háremu. Text a snímky Martin Tomčík


23

NA ZELENEJ VLNE

Stopy v snehu Bolo veterné jesenné ráno. âistá zlatistoruÏová obloha nad korunami siv˘ch bukov ve‰tila pekné poãasie. Naraz cítim prenikav˘ pach zveri a keì sa pozriem na orosenú trávu, vidím stopy, ktoré mi prezrádzajú, Ïe po nej iba pred chvíºou musela prebehnúÈ ãrieda. Áno, je to jasné, po tráve sa prehnali muflóny. Po krátkej chvíli naozaj objavujem niekoºko muflónic, ktoré zastali za vyvráten˘mi stromami, ostatné zrejme pre‰li do hustého porastu a niekde sa tam rozi‰li. ZisÈujem, Ïe mám dobr˘ vietor a asi sa mi podarí dostaÈ sa k zvy‰ku ãriedy bliÏ‰ie. LenÏe to nie je také jednoduché. Medzi riedkymi dubmi, ktoré uÏ zhodili väã‰inu lístia sa dá iba ÈaÏko kryÈ tak, aby vás zver nespozorovala. Opieram sa o hrub‰í kmeÀ a som rád, Ïe podobn˘ rastie o kúsok ìalej, moÏno tu predsa len budem môcÈ ostaÈ. V‰ade je ticho, no po chvíli doºahne ku mne zapraskanie haluze. To sa ãrieda muflónic dala do pohybu a po chvíli jej niet. Medzit˘m z druhej strany prichádza ìal‰ia zver. Kvôli istote si pripravujem fotopu‰ku. Zver sa blíÏi a ja, cel˘ nate‰en˘, registrujem, Ïe na scénu vychádzajú dva krásne barany. Je ãas pred rujou, ale barany sa zatiaº drÏia spolu v men‰ej ãriede. No uÏ onedlho, keì muflónice zaãnú intenzívnej‰ie produkovaÈ rujné pachy, barany sa rozídu, aby kaÏd˘ sám bojoval o vlastnú ãriedu. LenÏe tieto, ktoré sledujem, majú akosi naponáhlo a viditeºne sú ostraÏité. V‰imol som si, Ïe obidva majú mohutné, ‰pirálovito skrútené rohy, ktor˘m u nás hovoríme

24

krivule. Podºa tmavohnedej farby rohov s dlh˘m oblúkov˘m skrútením usudzujem, Ïe môÏu byÈ asi tak päÈroãné. Kochal som sa pohºadom na ne iba chvíºu, lebo potom akoby ich bol odfúkol vietor. Prv˘ sa vzopäl, natiahol predné nohy a vyskoãil do v˘‰ky. Potom r˘chle odbehli. Pochopil som, Ïe vietor sa zrejme obrátil a ja som sa ocitol v ich pachovej zóne, preto zutekali. Skú‰al som ísÈ za nimi asi kilometer, ale akoby sa boli prepadli pod zem. Po troch dÀoch som sa opäÈ vrátil na tie isté miesta, lebo uÏ-uÏ sa mala zaãaÈ muflónia ruja. Revír na juhov˘chodn˘ch svahoch StráÏovsk˘ch vrchov poznám priam ako vlastnú dlaÀ a viem, Ïe v peknej priestrannej hore porastenej riedkou buãinou, dubmi a hrabmi sa muflóny dobre cítia. Ale aj diviakov je tam veºa a obãas sa v t˘chto miestach vyskytuje rys, niekedy sa sem zatúla dokonca i medveì. Poºovnícky chodník ma doviedol na nízky hrebeÀ, kde sa rada zdrÏiava muflónia zver, lebo sa tam môÏe aj cel˘ deÀ vyhrievaÈ na slnku. Ale slnko sa uÏ zaãalo kloniÈ k západu a ja som Ïiadne muflóny nevidel. AÏ v jednej chvíli ku mne doºahol dupot zveri. R˘chle som sa prikrãil za vykrúten˘ hrub˘ buk a pripravil som si fotoaparát. Muflónia ãrieda sa v‰ak len tak prehnala povedºa mÀa a bolo zrejmé, Ïe ju nieão prenasleduje. Nezistil som, ãoho sa tak vyºakali. November pokroãil a bol nevºúdny, sychrav˘. Aj v lese bolo cítiÈ vlhãinu a vôÀu tlejúceho lístia. Dúfal som, Ïe okolo poludnia bude v Àom o ãosi prívetivej‰ie. Na konci doliny stojí nízky posed,

nuÏ som sa na Àom usala‰il a zase – ãakal. Práve vtedy sa tam zaãala muflónia ruja, o ktorej by sa dalo povedaÈ, Ïe b˘va tichá a akoby – vºúdna. Chvíºu som pozoroval silného barana, ktor˘ neìaleko posedu vy‰iel z riedkeho lesa aj so svojou ãriedou. Muflónice sa zaãali popásaÈ, no baran ostal ostraÏit˘, zrejme sa bál, Ïe mu ich odvedie nejak˘ sok. Na‰Èastie niã také nehrozilo, ãrieda muflónic pokojne sa pásla a postúpila ìalej. Baran odchádzal v jej závese. Po chvíli sa mi stratili z dohºadu a priestranstvo predo mnou sa ponorilo do ticha. Na muflóny som sa bol niekoºkokrát pozrieÈ e‰te aj v zime. UÏ zaãiatkom decembra napadol sneh a vydrÏal aÏ do Vianoc. Po prvom januári znova padal a ledva som sa ním prebrodil do miest, kam som chodil poãas muflónej ruje. LenÏe zbytoãne som pre‰iel celú stráÀ aj hrebeÀ, nebolo ich. AÏ po dlhom ãase som zazrel, ako celá ãrieda uháÀa k veºkému k⁄midlu. Star˘ muflón, ão tak ostraÏito stráÏil svoju ãriedu, ostal pri nej aj poãas zimy, ba pridali sa k nej aj mlad‰ie muflóny s oveºa krat‰ími krivuºami. ârieda sa rozrástla, lebo takto sa zrejme cítila vo väã‰om bezpeãí. V‰imol som si, Ïe star˘ muflón jastrí po okolí aj keì ostatná zver sa k⁄mila. Naraz sa mu nieão nepozdalo a tlmen˘m hvizdnutím dal povel na odchod. ârieda potom zutekala, naozaj ako na rozkaz. Les stmavol a len stopy v snehu mi prezrádzali, kde e‰te pred chvíºou sa hostila ãrieda muflónov. Ivan KÀaze, Hradi‰te Snímka autor


NA ZELENEJ VLNE

âierna hodinka Na starú hájovÀu, stojacu v blízkosti baÏantnice na okraji neveºkého potoka, som si pamätal e‰te z detstva. Teraz, keì som sa po rokoch vrátil do t˘chto miest ako zaãínajúci poºovník, pote‰ilo ma, Ïe som ju opäÈ uvidel. Len bola men‰ia, ako som si ju pamätal. âas ju tieÏ poznamenal a keì voºakedy bola ìaleko za dedinou, teraz je z dvoch strán obklopená nov˘mi domami. Pekne upravené záhony pred hájovÀou a otvoren˘ oblok znamenali, Ïe v nej e‰te niekto b˘va. Neodolal som a zaklopal na dvere. Otvoril mi star˘ muÏ, slovo dalo slovo a zoznámili sme sa. ·tefan dlhé roky pracoval ako lesník ‰tátnych lesov, do tunaj‰ej hájovne pri‰iel pred ‰tvrÈstoroãím, práve keì som sa ja ako pätnásÈroãn˘ aj s rodiãmi odsÈahoval z rodiska. ·tefan je uÏ v dôchodku, ale zamestnávateº ho tu nechal b˘vaÈ. Bol rád, lebo inde by vraj uÏ ani nevedel ÏiÈ. Je uÏ vdovcom, deti a vnuci sú v meste a tak dokedy bude môcÈ, dovtedy sa chce staraÈ o seba sám. Tu, v starej hájovni, sa cíti najlep‰ie, veì pozná nielen cel˘ chotár a les, ale aj ºudí v dedine. Moja náv‰teva ho pote‰ila, uvaril mi kávu, ponúkol vlastnoruãne upeãen˘m tvarohov˘m koláãom a prikázal mi, aby som sa v hájovni zastavil vÏdy, keì pôjdem okolo. Aj som sa zastavil, no nie preto, Ïe na dvore som mohol bezpeãne zaparkovaÈ auto, ale kvôli rozprávaniu starého hájnika. UÏ po prvej náv‰teve mi bolo jasné, Ïe ·tefan je skutoãn˘m znalcom prírody a o zveri vie naozaj veºa. Neraz som sa náhlil z revíru len preto, aby som si mohol v hájovni posedieÈ ão najdlh‰ie. B˘valo to zvyãajne podveãer. Pok˘m vládlo pekné poãasie, sedávali sme vonku na laviãke a keì uÏ bolo vonku chladnej‰ie, v kuchyni. Nepotrebovali sme ani rozsvietiÈ, staãili záblesky ohÀa zo starého spoºahlivého sporáka a upokojujúci zvuk nástenn˘ch pendloviek. „âierne hodinky“, ako som si pomenoval svoje stretnutia so ·tefanom, sa mi stali naozaj vzácnymi – pomáhali mi dôkladnej‰ie poznaÈ prírodu a jej Ïiv˘ch obyvateºov. Raz, pri návrate zo zasneÏeného revíru, som mu povedal: – Cestou som ‰iel kríÏom cez pole a verte ãi nie, skoro som stúpil na zajaca. Naozaj, div som doÀho nezakopol. Mohol byÈ chor˘? Od ·tefana som sa potom dozvedel toºko o Ïivote zajaca, Ïe dovtedy som ani netu‰il, ak˘ zaujímav˘ je ná‰ obyãajn˘ zajko. – Preão chor˘? – odpovedal mi a pokraãoval. – Nie, vôbec nemusel byÈ chor˘ a veru, ani hlúpy nebol, za akého ho mnohí povaÏujú. Naopak, zajac, ako som sa neraz presvedãil, je celkom bystr˘. Teraz sa napríklad usala‰il v snehu, v ktorom mu bolo teplo, preto sa mu nechcelo vyskoãiÈ z útulného miesteãka. Koºkokrát som si v‰imol, Ïe sa zajac nechá dokonca zasneÏiÈ a tak sa dokonale chráni pred


prípadn˘m nepriateºom. Hlúpy by bol vtedy, keby vyskoãil, lebo na snehu by ho bolo hneì vidieÈ. To je pravda, súhlasil som, ale nenúti ho tak sa správaÈ jeho povestná bojazlivosÈ? Predsa sa aj hovorí, Ïe bojazliv˘ ako zajac, zajko-bojko.... ·tefan povedal, Ïe do istej miery je to tak, ão je pochopiteºné, lebo zajac ako bylinoÏravec, nikdy nenapadne iného Ïivoãícha, ale zato sám má dosÈ nepriateºov. A je preto pochopiteºné, keì pred nimi uniká v obave, Ïe sa stane korisÈou. Kto uÏ bol na spoloãnej poºovaãke na zajace, iste si v‰imol, Ïe niektor˘ sa rúti rovno do

povedaÈ únikov˘ch trás, akoby si ich udrÏiaval v pouÏiteºnom stave. V snehu si zase zajac, tak ako aj niektoré ìal‰ie druhy zveri, vy‰liapava chodníãky, po ktor˘ch sa v prípade nebezpeãenstva tieÏ môÏe pohybovaÈ r˘chlej‰ie. Rád by som bol ìalej poãúval ·tefana, ale ãas medzit˘m pokroãil, nuÏ som sa rozlúãil. Musel mi v‰ak sºúbiÈ, Ïe mi o zajacovi e‰te porozpráva a ja zase som si predsavzal, Ïe odteraz si toho ná‰ho „zajkabojka“ budem pozornej‰ie v‰ímaÈ.

záhuby – pred strelca. MoÏno sa v‰ak ãudovaÈ, keì pri kriku a v˘streloch je vypla‰en˘, zmäten˘ a nevie kam sa vrhnúÈ? LenÏe podobne sa vo chvíºach nebezpeãenstva správajú aj oveºa väã‰ie a tzv. odváÏnej‰ie zvieratá. No zatiaº ão jeden zajac uháÀa rovno pred ústie pu‰ky, in˘ dokáÏe kºuãkovaÈ a neraz pritom unikne aj zo zovretého kruhu. Jednoducho sa zvrtne, zmätie strelca a ufujazdí. Dokonca pri takomto, zdanlivo bezhlavom kºuãkovaní, ak sa náhodou dostane do brázdy, uniká akoby prikrãen˘! Jeho pud sebazáchovy mu napríklad diktuje, aby sa pri úniku pred psom vrhol do pichºav˘ch kríkov. Ak tam psík za ním vnikne, obyãajne na to doplatí, lebo mu na koÏi ostane plno t⁄Àov. Niektorí poºovníci moÏno práve kvôli tomu veria, Ïe zajac nikdy neobhr˘za ‰ípkové kríky, vraj ich povaÏuje za svoju ochranu. – To sú v‰ak len domnienky, – pokraãoval ìalej ·tefan, – práve tak, ako voºakedy poºovníci tvrdili, Ïe zajac pouÏíva svoj fúz ako mierku, ktorou zisÈuje, ãi otvor do kríka je dosÈ ‰irok˘, aby mohol cezeÀ prejsÈ. Ale pravdou je, Ïe jeho chodníãky, ktoré si v hustej‰om trávnatom alebo inom poraste doslova spasie aÏ na koreÀ, nie sú veºmi ‰iroké. Po nich sa potom môÏe r˘chlej‰ie pohybovaÈ, zatiaº ão jeho prenasledovateº, napríklad lí‰ka, sa cez ne sotva prederie. Zaujímavé je, Ïe pravideln˘m vyhryzovaním t˘chto, dalo by sa

Stala sa...

Roman Slovák, Bratislava Snímka Klaus Schneider

– Bol som minule v revíri a stala sa mi taká vec, Ïe... – zaãal poºovník rozprávaÈ jednu z mnoh˘ch príhod, ktoré zaÏil v prírode. Vonku za oblokmi chaty vyãíÀal studen˘ decembrov˘ vietor, piecka v‰ak príjemne hriala a kamaráti si s napätím vypoãuli, ão ho tak zaujalo, prekvapilo a s ãím sa doteraz e‰te nestretol. – Poãuj, veì to napí‰, – povedali mu, keì skonãil. – Dajte pokoj s písaním, – odmietol rozprávaã. – Nemám ãas, ani by som to tak nevedel poloÏiÈ na papier a potom teraz v‰etko pí‰u na poãítaãoch... – vyhováral sa tak, ako to robia mnohí. V‰etk˘m, ktorí podobne rozm˘‰ºajú, preto odkazujeme: nájdite si chvíºku a napí‰te svoje príhody z revíru, záÏitky so zverou, ale i s ºuìmi, s ktor˘mi sa stretnete. MôÏu to byÈ záÏitky veselé, smutné a dojímavé, pozorovania, ale takisto i poºovnícka „latina“, ktorá svedãí o tom, Ïe poºovníci vÏdy mali zmysel pre humor. Ak bude treba, redakcia vá‰ príspevok upraví, takÏe nech vás netrápi gramatika ani to, ako ho napí‰ete – rukou alebo na písacom stroji. Uverejnené príbehy honorujeme.

25

XXX

Odkaz NÁŠHO POĽOVNÍCTVA, prosíme,

pošlite ho ďalej!

VáÏení ãitatelia, časopis Naše poľovníctvo je na začiatku cesty a pretože nemá toľko finančných prostriedkov, aby jeho redakcia mohla rozvinúť širokú reklamnú kampaň, obraciame sa na Vás: pokiaľ sa Vám páči a myslíte si, že by časopis mohol zaujať aj ďalších poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody, upozornite svojich priateľov a známych, že vznikol a je tu aj pre nich! Ak ste si kúpili decembrové číslo Nášho poľovníctva, alebo ste si ho už aj predplatili, pomôžte, aby sa dostal do povedomia čo najväčšieho počtu poľovníkov. Tak ako Vy, nepochybne aj Vaši priatelia a známi ocenia fakt, že Naše poľovníctvo nie je časopisom žiadnej oficiálnej organizácie, ale chce spolupracovať s každým – s Vami ako čitateľmi ako aj s inštitúciami, zväzmi, spolkami, združeniami a všetkými, ktorí majú niečo spoločné s poľovníctvom, pričom si môže uchovať nezávislosť. Naše poľovníctvo si môžete: – kúpiť v novinových stánkoch alebo – predplatiť u svojho poštového doručovateľa alebo na pošte – najvýhodnejšie je však predplatiť si ho priamo v redakcii, pretože tak Vás jedno číslo bude stáť o 5 Sk menej.

Ročné predplatné (pri objednávke v redakcii) je 480 Sk (polročné 240 Sk, štvrťročné 140 Sk). Predplatné môžete zaplatiť poštovým peňažným poukazom typu U na číslo nášho účtu: 1867 187 159 kód banky 0200 referenčné číslo 5267701 kód služby 00 adresát: POLPRESS s.r.o., P.O.BOX 13, 820 06 Bratislava 26. Svoju adresu, prosíme, vypíšte čitateľne (najlepšie paličkovým písmom). Ak budete platiť prevodným príkazom, oznámte to písomne na našej adrese, pretože vo výpise z banky nie je uvedená Vaša adresa (iba Vaše meno a číslo vášho účtu), teda nevedeli by sme, kam časopis posielať. Ak ste si časopis už predplatili už bankovým prevodom, overte si, na č. tel.: 0903 425 729, či evidujeme Vašu adresu. Adresa redakcie: Naše poľovníctvo, P. O. BOX 13, 820 06, Bratislava 26. Prikladáme vzor, ako vyplniť poštový poukaz. Akúkoľvek otázku týkajúcu sa možností objednať si časopis, vám zodpovieme na čísle telefónu 0903 425729, 0915 778242, 02/5341 1950. Z predplatiteľov, ktorí si objednali Naše poľovníctvo do 5. januára 2005, za

prítomnosti notára vyžrebujeme ôsmich, ktorí dostanú pekné vecné ceny (informovali sme Vás o nich v decembrovom čísle Nášho poľovníctva). Mená výhercov uverejníme v marcovom čísle Nášho poľovníctva, ktoré vyjde 25. 2. 2005. Preto „odkaz“ Nášho poľovníctva „pošlite ďalej“! Hlas poľovníka dokáže prekonať priestor i tej najširšej doliny, rozľahlej roviny, preletieť aj nad kopcami a vŕškami. A vráti sa ešte i v ozvene. Nech sa rozlieha čo najďalej!

Za Vašu ochotu, za spoluprácu pri zrode nového poľovníckeho mesačníka Vám ďakujeme. 480

00

18671 871 59 0200 00 480 1867187159 0200

POLPRESS s.r.o. P. O. BOX 13 820 06 BRATISLAVA 26

Štyristoosemdesiat POLPRESS s.r.o. P. O. BOX 13 820 06 BRATISLAVA 26

I VAN NOVÝ 5267701 L I POVÁ 26 821 08 BRAT I SLAV A 2

IVAN NOVÝ LIPOVÁ 26 821 08 BRATISLAVA 2

26


PORANENÁ ZVER Nie je ničím výnimočným, že človek nájde – na ceste, na poli, alebo v lese či niekde v okolí záhrad a chatových osád – poranenú voľne žijúcu zver. Človek s citom pre všetky živé tvory ich nerád vidí trpieť, ale ako im má pomôcť? Veľakrát si zviera vezme domov a skúsi ho sám liečiť, ale nájdu sa i takí, čo vyhľadajú pomoc u veterinára. Povedzme, že sa stal druhý prípad: veterinár poranené zviera ošetrí a pretože mu venuje čas, prípadne poskytne aj lieky, musí za to všetko dostať honorár. Pýta ho od nás a my sa len čudujeme: ako to – zachránil som zviera (neraz chránené a preto je jeho hodnota vyjadrená v peniazoch často dosť vysoká) a ešte mám platiť?

Stanice

záchrany

Mnohí však vedia, že práve kvôli takýmto prípadom boli u nás podľa zákona Národnej rady SR č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zriadené záchranné stanice. Predovšetkým sú to chovné stanice, ktoré slúžia na umiestnenie poraneného zvieraťa. V ňom sa mu dostane veterinárneho ošetrenia po ktorom môže, ak nie je samé schopné prežiť vo voľnej prírode, pobudnúť v chovnej stanici tri mesiace. A keď ani potom nemôže žiť samostatne, dostane sa do tzv. rehabilitačnej stanice.

Teda ak nájdeme poraneného (hendikepovaného) jedinca, napr. mláďa alebo chorého či zraneného živočícha, ktorý nie je schopný samostatne prežiť vo voľnej


prírode, je našou občianskou povinnosťou odovzdať ho na príslušný obvodný úrad životného prostredia alebo priamo do záchranného zariadenia. Keby sme sa ho pokúsili liečiť sami aj s tým najlepším úmyslom, mohlo by sa stať, že sa dostaneme do nepríjemností. Ak totiž niekto takéhoto živočícha nájde a neodovzdá ho do záchranného zariadenia (alebo na príslušný úrad životného prostredia) porušuje zákon. Chovné a rehabilitačné stanice boli zriadené práve preto, aby sa postarali o poranené živočíchy. Ak je to možné, vyliečia ho a potom opäť vypustia do voľnej prírody. V skutočnosti sa však nie každý prípad končí šťastne – návratom do prírody. Až 90 percent všetkých živočíchov, ktoré sa dostanú do záchranných zariadení s poraneniami boli priamo či nepriamo spôsobené človekom. Medzi najčastejšie postihnutia živočíchov patria zranenia postrelením, ich ilegálnou držbou, zranenia spôsobené elektrickým vedením a kolíziou s automobilom. Veľké percento poranených živočíchov tvoria tzv. opustené mláďatá, ktoré však v skutočnosti neboli opustené, iba si to o nich niekto myslel. Je známe, že napríklad mláďatá sov sa rady

potulujú po lese aj keď ešte nevedia lietať. No chodiť, ale aj zliezť a vyliezť na strom už dokážu. Pri takejto „prechádzke“ lesom ich zvyčajne rodičia neustále sledujú, preto sa netreba o ne báť a najmä „nezachraňovať“ ich tak, že ich vezmeme so sebou. Keď takéto mláďa nájdeme, najlepšie je vyložiť ho na najbližší strom. Netreba sa báť, že ho po našom dotyku rodičia odmietnu – vtáky nemajú vyvinutý čuch a dotyk človeka im neprekáža. Po chvíli pozorovania potom zistíme, či ho prídu rodičia nakŕmiť alebo nie. Iba ak sa s ním nebude nič diať, môžeme ho vziať a odniesť do záchranného zariadenia. Ak však nájdeme podobne postihnutého cicavca, toho sa radšej nedotýkajme a urobíme to iba vtedy, keď už je z nášho pohľadu zrejmé, že naozaj potrebuje pomoc. Nerozhodnosť ľudí (odniesť či neodniesť poranené zviera?) spôsobuje, že poranené živočíchy sa dostávajú do chovných a rehabilitačných staníc neskoro. Napríklad zlomeninu treba čo najskôr začať liečiť a takisto aj iné zranenia. Pretože ľudia sa pokúšajú zachrániť predovšetkým tzv. zaujímavé vtáctvo (dravce, sovy) nálezcovia si ich často nechajú niekoľko dní doma a skúšajú ich sami liečiť. To, samozrejme, nie je najlepšie riešenie práve tak ako vziať si domov mláďa vypadnuté z hniezda. Mláďa totiž veľmi skoro si navykne byť odkázané na človeka a potom už nie je schopné vrátiť sa do voľnej prírody. Preto je najsprávnejšie odovzdať nalezenca do rúk odborníkov v záchranných a rehabilitačných staniciach. Rehabilitačné stanice sú v Banskej Štiavnici, Červenom Kláštore, Bratislave (zoo), Rozhanovciach, Nitre, Zázrivej a v Nových Sadoch. Chovné stanice sú v Liptovskom Mikuláši, Námestove, Vrútkach, Považskej Bystrici, Brzotíne, Prešove, Revúcej, Humennom, Rimavskej Sobote, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku, Smoleniciach, Košiciach a v Bytči. O spôsobe, ako postupovať pri nájdení poraneného živočícha sa môžete telefonicky informovať na Štátnej ochrane prírody SR Banská Bystrica na čísle 048/4713622. Mgr. Michal Adamec

27

HISTÓRIA

Od potreby k z Pokrok ľudstva priamo závisel od jeho potravinovej základne, ktorá v raných obdobiach jeho vývoja bola základom jeho prežitia. Jedným z najdôležitejších okamihov vo vývoji humanoidov (predchodcov človeka) bol ich prechod od spôsobu života zberačov k lovu. Práve s konzumáciou mäsa sa humanoidom začal výrazne rozvíjať ich mozog a jeho vývoj sa napokon ukončil objavením sa homo sapiens, čiže nášho ľudského druhu. Aj neskôr v praveku podstatná zložka potravy našich predkov pochádzala z lovu. Obrat nastal počas neolitickej revolúcie, keď sa človek-lovec začal meniť na človeka-poľnohospodára. Je len logické, že postupnou domestifikáciou divých zvierat a s rozvojom pestovania obilnín sa lov postupne vyčleňoval zo základných ľudských potrieb a stal sa už len doplnkom potravinovej základne. A práve možno niekedy v tom období by bolo možné hľadať základy poľovníctva ako samostatnej novovzniknutej ľudskej činnosti. Išlo o lov, ktorý už nebol dôležitý pre ľudské prežitie, ale plnil dve iné funkcie: po prvé

zver. Po rozpade Rímskej ríše sa situácia začala meniť. V jednotlivých barbarských kráľovstvách začali vznikať prvé lovecké zákony a tak sa začal aj ďalší vedecký a kultúrny rozvoj poľovníctva. Vrchol zmien v poľovníctve nastal počas sťahovania národov, v Európe sa objavili nové spôsoby lovu i nové plemená psov, s ktorými sa krížili pôvodné európske. Osobitne významnou novinkou bol lov s vtákmi, ktorý sa do Európy dostal zo Strednej Ázie, kde bol známy už niekoľko storočí. Stredoveký lov na vysokú zver (okolo roku 1387).

doplňoval potravinovú základňu a po druhé krátil voľný čas človeka, kultúrne ho uspokojoval a, aj keď to znie paradoxne, učil ho ochraňovať prírodu a starať sa o ňu. V období staroveku bol lov výsadou slobodných ľudí (otroci nesmeli loviť), pričom celý úlovok náležal lovcovi. Nezmenilo sa to ani v rímskom období, keď sa mohlo loviť všade, kde bola prítomná

Všetky spomenuté zmeny a nové okolnosti už v 5. storočí nášho letopočtu vyzdvihli lov medzi najušľachtilejšie a najobľúbenejšie ľudské činnosti. Lov a jeho motívy postupne prenikali do všetkých foriem kultúry a života. Začali vznikať prvé lovecké ságy, piesne a poézia. Treba však spomenúť, že tie už mali svoju nepísanú tradíciu vo väčšine pohanských náboženstiev, v ktorých božstvá lovu patrili medzi najuctievanejšie. Nevídaný rozkvet prežívala aj lovecká symbolika. Objavili sa tiež viaceré písomné pramene

Peter Bruegel starší – Lovci na snehu – 1565 – maľba na dreve.

Rím

28


HISTÓRIA

k záľube Lovecká scéna z 18. storočia

júca európska feudálna spoločnosť, predovšetkým šľachta ako nositeľka svetskej moci, si lov začala postupne osvojovať a považovať ho za svoj hlavný znak. Avšak ešte nie za znak, ktorý by ju oddeľoval od vrstvy neurodzených. No to bolo už len otázkou času a rozvoja feudálnej spoločnosti a jej sociálnych vzťahov. Scéna po love (koniec 14. storočia).

pojednávajúce o love, v ktorých sa napr. veľmi podrobne popisovali jednotlivé plemená psov a vtákov, lovecké zbrane i výstroj. V 6. storočí proti lovu a jeho celospoločenskej obľube začala bojovať cirkev, pretože lov údajne vyvolával v človeku agresivitu. Cirkev preto v 6. storočí o. i. kňazom a biskupom zakázala lov, pretože lovecká vášeň im bránila vo výkone ich povinností. Lenže to už celá spoločnosť bola do lovu priam zaľúbená, preto ho nebolo možné vykoreniť. Dokonca práve vznikaRímska bohyňa lovu Diana – freska zo 4. st. n. l. – podzemná stavba – Via Linenza – Rím. Stredoveký lov na zajace (koniec 14. storočia).

V nasledujúcich článkoch si budeme jednotlivé historické obdobia európskeho poľovníctva približovať cez mnohé historické udalosti, zvyky a technické vynálezy. Táto téma doposiaľ patrí medzi jednu z najmenej prebádaných tém európskej histórie, práve preto verím, že čitateľa zaujme. Dejiny európskeho poľovníctva od 6. storočia sa mu pokúsime predložiť prostredníctvom niektorých zaujímavých historických udalostí, zbraní a ich slávnych výrobcov, jednotlivých loveckých historických zvykov a techniky. Mgr. Michal Pírek


29

POªOVNÍCKY SVET Lí‰ky a srnãatá

Kvalita mäsa plcha obyãajného

Francúzski výskumníci študovali populácie srnčej zveri, ktorých hustota kolísala od 9,3 po 30,1 jedinca na 100 ha. Nezistili žiaden vzťah medzi hustotou populácie a hmotnosťou narodených mláďat. Zistili však, že čím viac bolo líšok v ich okolí, tým menej srnčiat prežilo. Populácia líšok značne kolísala, lebo boli postihnuté prašivinou. (Die Pirsch, 18/2004)

Plcha obyčajného (Glis glis) na Balkáne, najmä v Slovinsku a v Chorvátsku (keď jeho populácia vrcholí) kvôli mäsu intenzívne lovia do malých pascí rozvešaných na stromoch. Chorvátski výskumníci zistili, že mäso plcha obsahuje priemerne 74,6 % vody (o niečo menej ako králičina a zajačina), 2,8 % tuku (prekvapujúco oveľa menej) 21 % bielkovín (len o málo menej) a takmer 1,4 % popolovín (viac). Plch má teda diétne mäso zodpovedajúce zdravej výžive. Jeden plch však váži len do 160 g, takže aby sa človek nasýtil jeho mäsom, potrebuje viac kusov. No v čase gradácie populácie plchov je ich v tamojších listnatých lesoch dostatok. (European Journal of Wildlife Research, 2/2004)

Ohrozen˘ drop fúzat˘ Početnosť dropov v Európe neustále klesá. V Španielsku, v riedko osídlenom regióne Extramadura preto začali realizovať projekt na ich zachovanie. Úpadok dropov tu spôsobujú najmä všadeprítomné ostnaté drôty, ktorými sú ohradené poľnohospodárske pozemky, nadzemné energovody a neustále sa zvyšujúci počet oviec na pastvinách. Aj v Anglicku vystrieľali dropy kvôli divine už v 30-tych rokoch min. storočia a takisto sa tu pokúšajú o ich znovuosídlenie: z Ruska už doviezli prvých 40 mláďat dropa fúzatého. (Der Anblick, 9/2004) Menej olova v paroÏí Parožie je veľmi vhodným materiálom na dlhodobé (aj spätné) zisťovanie koncentrácie olova v ňom a teda aj v životnom prostredí. Výskumníci v jednej z veľmi industrializovaných oblastí Nemecka zistili, že priemerný obsah Pb v srnčích parožkoch od r. 1970 značne poklesol (rovnaký poznatok bol zistený aj na Slovensku, najmä v oblasti Banskej Štiavnice). Obsah olova v srnčích parožkoch v Nemecku kolísal od 0,3 po 166,3 mg.kg-1. (European Journal of Wildlife Research, 2/2004)

Koniec honov na lí‰ku Po viacročných sporoch medzi Hornou a Dolnou snemovňou v Anglicku v novembri m. r. Dolná snemovňa schválila zákaz honov na líšku, ktoré viac ako sedemsto rokov boli zábavou britskej aristokracie. Zákon začne platiť od februára t. r., no priaznivci honov chcú presadiť jeho súdne zrušenie. V Anglicku a Walese je registrovaných 318 svoriek loveckých psov používaných pri honoch a po zákaze honov na líšku, ktorý obľubujú aj členovia britskej kráľovskej rodiny, príde o prácu asi 8 tisíc ľudí. Hon na líšky v britskej verejnosti vyvoláva mnoho vášní, sporov, protestov a veľkých demonštrácií pre aj proti. (DT, 2004) Rysica zaútoãila na psa

Clausthal zaútočil rys na lesnej ceste na nemeckého ovčiaka. Až keď pribehol jeho majiteľ, unikol rys do húštiny. Zrejme šlo o rysicu brániacu svoje mláďatá, lebo krátko po tejto príhode pozorovali v tých miestach rysicu s tromi rysíčatmi. (Die Pirsch, 16/2004) Predátory likvidujú hniezdiãe lúk Nemeckí výskumníci zistili, že predátory katastrofálne znižujú prírastky hniezdičov lúk, najmä rôznych bahniakov a dropov. Väčšinu hniezd v noci zničia šelmy, cez deň zase krkavce a vrany. Prírastok dropov vo voľnej prírode je len 0,1 mláďaťa na sliepku, čo nestačí na zachovanie populácie. Odhaduje sa, že predátory zničia 89 až 90 % hniezd. Vo zvernici, do ktorej šelmy nemali prístup, krkavcovité vtáky zničili 30-35 % hniezd a prírastok bol 0,7 až 1,3 mláďaťa na dropicu. V juhozápadnom Nemecku sa v rokoch 1978-1992 pokúšali o návrat hoľniakov, ale väčšinu vypustených vtákov ulovili líšky. Tie spolu s vranami zničili až 90 % hniezd, preto sa projekt skončil neúspešne. (Beiträge zur Jagd und Wildforschung, 27/2002) Úlovok dvoch ‰akalov v ·tajersku Vlani začiatkom marca bol v Štajersku (Rakúsko) opäť ulovený jeden exemplár šakala zlatého – v noci na líščom vnadisku. Bol to veľký samec vážiaci 12,6 kg. Aj mesiac predtým vo východnom Štajersku ulovili šakala, takisto samca, ktorý mal jednu zadnú nohu postihnutú svrabom. (U nás sme už dávnejšie nezaznamenali ani jeden úlovok šakala). (Der Anblick, 7/2004)

V pohorí Harz sa reintrodukované rysy začali úspešne rozmnožovať. V polesí

Osobnosti slovenského poľovníctva Pedagóg, výskumník, praktik S naším poľovníctvom je spojených viacero mien, na ktoré by sme nemali zabudnúť pretože ho pomáhali formovať do novej modernej podoby. Patrí k nim aj Ing. Branislav Soviš, ktorý sa 20. januára dožíva 75 rokov. Narodil sa v Starej Turej a jeho láska k čarovnej prírode kopaničiarskeho kraja pod Javorinou ho po maturite na gymnáziu priviedla k štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Tu v r. 1953 získal diplom inžiniera-zootechnika a na VŠP ostal pôsobiť ako vysokoškolský učiteľ poľnohospodárskej zoológie. Neskôr viedol praktické cvičenia a prednášky aj z iných disciplín – z poľovníctva, ekológie, ochrany a tvorby životného prostredia, chovu malých hospodárskych zvierat. Tu strávil celý svoj profesijný život – 46 rokov a za ten čas ako školiteľ vyprofiloval pre poľovníctvo 152 diplomantov. V rámci odbornej a vedeckej činnosti sa venoval najmä výskumu chovu pernatej zveri, strečkovitosti srnčej zveri, potravnej etológii jazveca, líšky, bionómii ondatry, krkavcovitých vtákov, dravcov, hrdličiek a sov, ale aj výskumu drobných hlodavcov, vtákov a cicavcov Vysokých Tatier atď. Ing. B. Soviš doteraz publikoval 415 príspevkov v rôznych periodikách, bol spoluatorom viacerých knižných publikácií – Poľovníctvo I a II (1962, 1964), Poľovníckeho náučného slovníka (1988), Základov poľovníctva (1998), Ochrany a tvorby životného prostredia v poľnohospodárstve (1998), autorom vysokoškolských skrípt a i. Jubilant aj v súčasnosti ešte stále pôsobí ako funkcionár SPZ na okresnej, krajskej a ústrednej úrovni. Venuje sa najmä osvetovej činnosti, otázkam starostlivosti o životné prostredie zveri a práci s mládežou. Je predsedom okresnej komisie pre hodnotenie trofejí OkO SPZ v Nitre a mnohí adepti poľovníctva ho poznajú aj ako prednášateľa a skúšobného komisára. Za obetavú prácu v prospech slovenského poľovníctva získal všetky vyznamenania SPZ a je aj držiteľom medaily Zväzu ochrancov prírody a krajiny. Želáme jubilantovi Ing. Branislavovi Sovišovi, ktorý sa svojou prácou tak významne zapísal do histórie slovenského poľovníctva, veľa zdravia a tvorivých síl. ph 30


VESEL¯ REVÍR Fejtón

Aforizmus

Puška a bankomat

Na celý život

Skúšam vpravo, vľavo, tak aj tak, ale strela letí mi vždy naopak. Hospodár zas spustí krik, že mi chýba cvik a začiatočník mi dá mat. Nevadí. Hlavne, že viem na čo slúži – bankomat. Hubert Rýchlobohatý

Spytuje sa známy poľovníkovej manželky: – Mal váš manžel včera na poľovačke na diviaky šťastie? – Mal a ešte aké! Zo všetkých najrýchlejšie vyliezol na strom.

- Pre istotu chodím na huby až keď sa medvede uložia na zimný spánok. Vlado Javorský

••• •••

Poľovník-smoliar sa prihovára svojmu psíkovi: – Už len ty ma môžeš zachrániť. Lebo ak niečo neulovíš, manželka mi nebude veriť, že sme boli na poľovačke. Mne sa už minuli všetky náboje... ••• •••

Peter Zifčák •••

Príde poľovník k lekárovi sa sťažuje sa: – Ráno cítim hlad ako pes, keď sa najem tak ako medveď a po robote som zase ustatý ako pes. Čo mám robiť? – Založte si zverinec, – dobromyseľne mu radí lekár.

Marcel Krištofovič •••

Poľovnícky hospodár pozýva istého veľkopodnikateľa na spoločnú poľovačku na zajace: – Dajte pokoj so zajacmi! – odpovedá veľkopodnikateľ. – Ešte tak nosorožca alebo... Viete, ja milujem len poľovačku spojenú s nebezpečenstvom! – To bude aj u nás, – informuje ho hospodár – prídu totiž aj hostia z Talianska!

•••

•••

Ľubomír Kotrha

Vážení čitatelia,

•••

– Ocino, čo žerie medveď? – Nóó... na čo príde. – A keď na nič nepríde? – Tak žerie voľačo iné.


ak viete dobrý poľovnícky vtip (fór, frk – hociako mu hovoríte) napíšte nám ho. Dobré (aj neuveriteľné, no uverejniteľné) zaradíme do Veselého revíru aj s vaším menom.

Istý Janko M. je zarytým starým mládencom. Žije v spoločnej domácnosti s mamou, čo by mu vyhovovalo, lebo aspoň sám sa nemusí o nič starať, len neznáša večné mamine lamentácie: – Synu, už by si mal voľajakú nájsť a oženiť sa. Večne tu nebudem. Kto sa potom bude o teba starať? Janko si z podobných rečí zväčša nerobí nič, nanajvýš ju odbíja tým, že načo by si vyberal jednu, keď môže mať všetky a keď mu mama už priveľmi píli uši, jej povie: – Neboj sa, jednu už mám vo výhľade. Nato sa mama vypytuje aká je, skade je, čím je, čo vie, či je blondínka alebo čiernovláska a Janko vymýšľa až sa mu tak od úst práši. Keď mama chce vedieť, kedy ju privedie domov, aby ju aj sama mohla ošacovať, zvyčajne povie, že čoskoro. Mama sa raz dočkala, lebo Janko prišiel domov a celý natešený povedal: – Toľko som ju hľadal a konečne som ju našiel! – Aká je a kde je? – Nádherná, – informuje ju syn a dodáva, že momentálne je ešte v predajni. – Tak je to predavačka? – vypytuje sa mama. – Ty, synak, počuj, dúfam, že je ako sa patrí! – Takú si ešte nevidela, – napína ju syn. – Je nielen krásna, ale takpovediac – všestranná... – Teda vie aj variť? – teší sa mama, že konečne niekto po nej prevezme štafetu pri sporáku. Syn prepočuje poslednú otázku a básni ďalej: – Je štíhla, výborne mi padne do ruky, celá je hnedastá... – Nebodaj černoška? – ľaká sa mama, ale potom rýchle dodáva: – Mne je to jedno, vieš, že nemám rasové predsudky, ale poznáš ľudí v našej dedine. – Áále, čoby... ešte mi budú závidieť, – zasnene hovorí Janko, ktorý sa pri predstave jej tvarov vracia do svojich chlapčenských snov. Mama ešte pripomína synovi, že odteraz sa aspoň tak často nebude túlať po revíri, ale všetok čas venuje rodine. – Ale to ti hovorím, nieže mi o dva-tri mesiace prídeš, že sa rozvádzaš! – varuje ho mama. – Čo? Čo hovoríš? Nie, neboj sa, tá je na celý život... Mama si oddýchne a prezretý slobodný synak jej chce naozaj urobiť radosť. Z kufríka značky Atašé, vyberá časopis a ukazuje mame: – Pozri sa, túto som si vybral! A prekvapená mama číta: Puška na celý život! Jana Matelová

31

DOBRÚ CHUË

Zajac

na červenom víne a zelenine

Potrebujeme: 1 zajaca, 4 strúčiky cesnaku, hladkú múku, olej, 2 dl červeného vína, 80 g hrášku, 1 mrkvu, 30 g zeleru, 2 lyžice kečupu, štipku rozmarínu, petržlenovú vňať, soľ. Očisteného umytého zajaca pokrájame na porcie a prešpikujeme kúskami cesnaku. Osolíme, zľahka obalíme v hladkej múke a vložíme do vymasteného pekáča. Podlejeme polovicou vína a prikryté pečieme do polomäkka. Potom odkryjeme, pridáme hrášok (mrazený alebo konzervovaný), očistenú, na kolieska pokrájanú mrkvu, zeler, posypeme rozmarínom, podlejeme zvyškom vína a pečieme do mäkka. Počas pečenia podlievame mäso výpekom a podľa potreby aj vodou. Nakoniec pridáme kečup, premiešame a krátko prehrejeme. Hotové posypeme nadrobno posekanou petržlenovou vňaťou. Podávame s varenými cestovinami. Text a snímka

Vladimír Horecký

Viete, že... ... aj keď sa o zelenom rozmaríne spieva v mnohých našich ľudových piesňach a oddávna zdobil venček nevesty, jeho pôvod je v krajinách južnej Európy, kde rastie ako ker? Už v staroveku sa považoval za liečivú rastlinu, ktorá pomáha pri chorobách močových ciest a podporuje trávenie. U nás sa však pestuje zväčša v kvetináčoch a jeho typickú vôňu zväčša nespájame s kuchyňou. Napriek tomu rozmarín je aj koreninou, ktorá sa v poslednom čase i u nás čoraz častejšie používa pri úprave rôznych jedál. Rozmarín má typickú vôňu a mierne horkastú chuť, preto sa pridáva do jedál ako korenina a stačí, ak sa z neho použije naozaj len štipka. Vhodný je do jedál pripravovaných z diviny alebo do nálevu, v ktorom sa mäso z nej marinuje. Dodáva mu trocha nezvyčajnú, ale príjemnú príchuť a vôňu. ab 32


Poľovnícky kalendár JANUÁR

âO MUSIME UROBIË Naďalej sa treba starať o zver, teda kontrolovať kŕmidlá a soľníky a ak napadne veľa snehu, potom umožniť jej k nim prístup. Všimnime si aj zloženie krmiva, aby zver mala dostatok tak jadrového krmiva ako aj letniny. Zver o takomto čase rada prijíma dužinaté krmivo a pri vyššej snehovej pokrývke sa osvedčilo priväzovať viazanice sena na konáre stromov tak, aby naň dosiahla. V januári treba viac pamätať aj na potreby malej zveri v poľných revíroch. Našu starostlivosť o zver treba zamerať aj na jej ochranu pred pytliakmi – tak dvojnohými, ako aj štvornohými (túlavé psy a mačky).

âO MÔÎEME LOVIË Podľa platnej vyhlášky možno v januári loviť vo zverniciach muflóna lesného, zajaca poľného do 15. januára, avšak len chytať. Iba v bažantniciach je povolené loviť bažanta poľovného a kráľovského. Takisto do 15. januára možno loviť vlka dravého, hus divú, poľnú a bieločelú, kačicu divú a lysku čiernu. Do konca januára možno tiež loviť kunu lesnú a skalnú, ondatru pižmovú (iba chytať) a sojku škriekavú. V súvislosti s nebezpečenstvom nákazy KMO platí tiež výnimka, ktorá povoľuje lov diviačej zveri, okrem vodiacich diviačic (diviak, diviačica, lanštiak, diviača). Po celý rok je dovolené loviť V˘chody a západy Slnka a Mesiaca deÀ 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31.

So Ne Po Ut St ·t Pi So Ne Po Ut St ·t Pi So Ne Po Ut St ·t Pi So Ne Po Ut St ·t Pi So Ne Po

Slnko v˘chod západ 7.43 7.44 7.44 7.44 7.44 7.44 7.43 7.43 7.43 7.42 7.42 7.41 7.41 7.40 7.39 7.39 7.38 7.37 7.36 7.35 7.34 7.33 7.32 7.31 7.30 7.29 7.28 7.27 7.26 7.24 7.23

16.06 16.08 16.09 16.10 16.11 16.12 16.13 16.15 16.16 16.17 16.18 16.20 16.21 16.22 16.24 16.25 16.27 16.28 16.30 16.31 16.33 16.34 16.36 16.37 16.39 16.40 16.42 16.43 16.45 16.47 16.48

Mesiac v˘chod západ 22.02 23.13 ––– 0.25 1.40 3.00 4.25 5.50 7.08 8.11 8.57 9.30 9.54 10.13 10.30 10.45 11.01 11.19 11.40 12.06 12.40 13.23 14.17 15.19 16.26 17.36 18.46 19.55 21.04 22.14 23.27

10.56 11.12 11.26 11.42 11.59 12.22 12.52 13.35 14.35 12.03 17.22 18.52 20.18 21.39 22.56 ––– 0.10 1.23 2.35 3.46 4.54 5.55 6.48 7.29 8.02 8.27 8.47 9.04 9.19 9.33 9.47

Údaje v tabuºke platia pre január 2005 na zemepisnú polohu Bratislavy. Zdroj Astronomická roãenka 2005


líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, vranu túlavú a straku čiernu.

âO SI TREBA ZAPAMÄTAË V januári a februári sa už tradične konajú poľovnícke plesy a zábavy. Nezabudnime, že ich úrovňou sa predstavujeme verejnosti, preto si na ich príprave a priebehu dajme záležať. Ak máte v úmysle usporiadať tombolu, potom pripomíname, že v nej nemôžeme ponúknuť napr. živé prasiatko ani inú živú zver. Po kalamite v Tatrách Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydalo osobitné opatrenie pre Obvodné lesné úrady v Poprade, Liptovskom Mikuláši a v Kežmarku, ktoré mali urýchlene prehodnotiť schválené plány lovu a chovu raticovej zveri, osobitne jelenej a nepovoliť akékoľvek zvýšenie jej lovu v revíroch pôsobnosti uvedených obvodných lesných úradov. Nariadilo tiež, aby užívatelia poľovných revírov urýchlene sprístupnili prikrmovacie zariadenia alebo zriadili náhradné a postarali sa, aby v nich mala zver v zime dostatok krmiva. Súčasne uložilo zabezpečiť prostredníctvom poľovnej stráže v spolupráci s Policajným zborom účinnú ochranu zveri pred nelegálnym lovom a pytliactvom. Opatrenie nadobudlo účinnosť 23. 11. 2004 a platí až do jeho zrušenia. Ak medzičasom dôjde k zmenám, bude vás o nich informovať váš poľovnícky hospodár.

Cesty, zima a zver Zimné obdobie je z hľadiska možných kolízií so zverou na cestách ešte rizikovejšie ako na jar a v lete. Súvisí to s tým, že zver s nočnou aktivitou je v jeseni a v zime aktívnejšia po väčšiu časť dňa. Kým v čase letného slnovratu je voľne žijúca zver plne aktívna 6-7 hodín (medzi 21. a 03. hod. SEČ), na jeseň a v zime sa ich aktivita predlžuje až na 15 hodín (medzi 16. a 07. hod.). Zatiaľ čo v jarných a letných mesiacoch je napr. lesná zver aktívna v čase mimo dopravných špičiek na cestách, na jeseň a v zime jej vysoká aktivita trvá aj počas najväčšieho dopravného ruchu (ráno medzi 5. a 7. hod. SEČ). Aj keď je hmlisté počasie, lesná zver s nočnou aktivitou ostáva aktívna aj počas svetlej fázy dňa. Na to by mali pamätať vodiči najmä jazde na úsekoch ciest vedúcich lesnými komplexmi alebo okolo polí a lúk. Musíme byť osobitne opatrní na brieždení a na súmraku, lebo práve vtedy sa lesná zver sťahuje medzi stanovišťami odpočinku a pastvy. Preto by každý vodič mal spomaliť jazdu na

Snímka Ján Ďuriga My‰lienka mesiaca Ak nemáš schopnosť poznať a vidieť krásu prírody, aspoň nezacláňaj druhým. Plutarchos max. 60 km/hod. Migrujúca zver môže totiž spoza kulisy stromov alebo z poľného lánu vybehnúť znenazdajky. Keď sa potom odrazu ocitne vo svetle reflektorov automobilu, môže zareagovať veľmi neprirodzene. Oslepený jedinec (alebo dokonca črieda) neraz zastane uprostred vozovky a pri neprimerane vysokej rýchlosti vodičovi sa už nemusí podariť vyhnúť sa kolízii. Že varovanie treba brať vážne, svedčia každoročné prípady, kedy zver spôsobila na cestách viacero väčších či menších dopravných nehôd. Napríklad len na štátnej ceste I. tr. vedúcej z Banskej Bystrice do Ružomberka cez horský priechod Donovaly dochádza k častým kolíziám so zverou. Na tomto mieste najčastejšie pod kolesami automobilov skončia zajace, líšky, srnce, ale veľakrát aj jelenica či diviača. Nezabudnime, že v zime láka zver na cestu nielen nevyhnutnosť prejsť ňou, ale hľadá na nej aj teplo. Buďme teda na zimných cestách opatrní – môže byť na nej ľad, sneh, ale aj zver. ms

33

KRÍÎOVKA NP 1/2005

Prešiel rok, nový je pred nami a s ním tisíc našich želaní: ...

švihnutie

poťahovanie

podmienková spojka

látka viažuca plyn

malý otvor

bokom, obsahujúca ílovitú stranou zeminu

NÁŠE POĽOVNÍCTVO mesačník pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody roč. II. č. 1/2005 cena 45 Sk. Vychádza vo vydavateľstve Polpress, s. r. o. Adresa redakcie: P. O. BOX 13 820 06 Bratislava 26 Tel./fax: 02/53 41 19 50, 0915 77 82 42 e-mail: [email protected] Šéfredaktorka: Mgr. JÚLIA DRIENOVSKÁ tel.: 0903 42 57 29 Grafická úprava a layout: Ing. MIROSLAV UHRÍK tel.: 0903 44 20 38 Odborní spolupracovníci: Mgr. MICHAL ADAMEC Ing. MILAN CHLPOŠ Mgr. LADISLAV GRMAN Mgr. PETER PILINSKÝ MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, CSc. Ing. BRANISLAV SOVIŠ Ing. MIROSLAV ZUMRÍK Ročné predplatné pre odberateľov, ktorí si časopis objednajú na adrese redakcie je 480 Sk. Plošnú a riadkovú inzerciu prijíma redakcia. Tlač: Slovenská Grafia, a.s., Bratislava Distribúcia: Mediaprint-Pressegrosso, a.s. Baldis, s.r.o. Podávanie časopisov povolené: SsRP-8/03 PIZ. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, š. p., Účelové stredisko predplatiteľských služieb tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15 Registračné číslo MK SR 3225/2004 Rukopisy, ktoré si redakcia nevyžiadala, nevracia. Redakcia uverejňuje i názory s ktorými sa nemusí stotožňovať.

4. časť tajničky

Pomôcky: nahadzoval empír, zadná vakovku korma, odberanie časť lode približne vlastnila orsk, up Róbert (dom.) ruské mesto

chvíľka, moment vzťahujúci sa na obra

dosahovanie

peľ, česky čakaním vydrží book value

jednotka jasnosti 1. časť tajničky 3. časť tajničky

skratka pre emeritus jedenkrát

Autor: JAK

5. časť tajničky psovitý dravec malíček (hovor.)

chyba, poškodenie

decimeter roh miestnosti spadnem

NP

Mladá sliepka

ŠPZ áut Dunajskej Stresy

prudký slnečný žiar

opica

roztavuje

hora

NP osobné zámeno

vďaka česky jeden anglicky

či, česky

borina

končatina nadol

bývalý názov Thajska

orgány sluchu skratka baňa na pre ounce kameň tajná írska skupina značka sodíka špz áut Nitry

2. časť zväz špa- tajničky nielskych novinárov Ludolfovo číslo

neupútam pozornosť výtvarný sloh napoleonskej vojny

nič, prekaz!

!

NP

Tajniãka z decembrového ãísla: ... vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. Mená dvoch vyÏrebovan˘ch lú‰titeºov uverejníme vo februárovom ãísle a dostanú od nás knihu Medzi medveìmi. Dvaja vyÏrebovaní lú‰titelia dostanú kniÏku z vydavateºstva IKAR: âo je môjmu psovi?

• Odporúãame preãítaÈ si Knižku Dr. B. Fogleho Čo je môjmu psovi?, ktorá sa zaoberá príznakmi chorôb našich štvornohých priateľov a spôsobmi, ako im poskytnúť prvú pomoc, poznajú čitatelia viacerých krajín sveta. Je veľmi zaujímavo zostavená – tak, aby v nej čitateľ ľahko mohol nájsť, čo chýba jeho psíkovi. Od opuchlín, kýchania, svrbenia, porúch látkovej výmeny, škriabania až po problémy s ušami, zmeny v správaní, šok, napadnutie parazitmi či hnačky a pod., sú v knižke opísané všetky neduhy, ktoré môžu postihnúť psíka. Poučí sa v nej

34

nielen rozoznávať príznaky rôznych chorôb, ale aj akú pomoc mu môže poskytnúť ešte prv, ako s ním navštívi veterinára. Jednotlivé choroby a poranenia sú prehľadne s názornými ukážkami zaradené spolu s nevyhnutným ošetrením. No ak aj veterinár predpíše psíkovi liečbu, pre majiteľa psíka to ešte nemusí byť jednoduché. Ako mu podať liek? Ako ošetriť a previazať ľahšie poranenie? A ako postupovať, ak psík stratí vedomie? Ako mu dať umelé dýchanie? Odpovede na tieto a ešte mnohé otázky nájdete v knižke Čo je môjmu psovi?

• V úvode knižky autor napísal: „Nejaký čas mi trvalo, než som si uvedomil, prečo je pes naším najvernejším priateľom: jedným z dôvodov je, že máme veľa spoločného. Obaja sme spoločenské druhy a spája nás nekonečná životaschopnosť. Obaja čerpáme pôžitok z hry ako takej a nevnímame ju ako učebný proces. Obaja v srdci ostávame večnými deťmi... Veríme, že knihu, ktorú vydalo vydavateľstvo IKAR uvítajú všetci, ktorí majú radi svojich štvornohých spoločníkov a pomocníkov (www.ikar.sk).


RIADKOVÁ INZERCIA

ZBRANE Predám trojak Sauer Suhl 12/12/8x57 JRS, r. výroby 1933. Zrkadlové hlavne, veľmi dobrý stav. Cena 60 000 Sk. Tel.: 0903 20 24 24 1-1-05

PSY Predám šteniatka labradora retrievera po pracovne a exteriérovo výborných rodičoch žltej farby. Tel.: 0905 19 51 46. 4-1-05

Predám zachovalý W 270 s klapkovou montážou a puškohľadom 6x, 100 ks nábojov, vystužené puzdro a čistiace potreby za polovicu súčasnej ceny – 17 500 Sk. Vladimír Jakubek, L. Svobodu, 2671/15, 058 01 Poprad 5-1-05

Predám šteniatka foxteriéra hrubosrstého po kvalitných rodičoch. Tel.: 0903 80 77 17, 034/664 45 15. 9-1-05

Predám guľobrokovú kozlicu ČZ 584 M4, kal. 7x65R/12 s výmennými hlavňami 12/12x70 zakúpenú ako súpravu, trojročná, veľmi málo používaná, 28 000 Sk. Tel.: 0905 92 27 94 GA 6-1-05

Predám čistokrvného nemeckého drôtosrstého stavača s PP, 6-ročný. Cena dohodou. Tel.: 041/724 37 21 10-1-05 Predám 2,5-ročnú sučku jagdteriéra BL, MBL, FS, KV v I. c., medzinár. výstava psov II. c. Tel.: 0905 21 65 57 18-1-05

Predám Bajkal IŽ 94 guľobrok, nový .308 W 12/76 Magnum, puškohľad Norconia viariabil 39x42. Cena 22 000 Sk. Tel.: 0903 94 85 85 8-1-05

Predám 5-mesačnú sučku velšteriéra po poľovne vedených rodičoch a súčasne beriem záznam na skorý jarný vrh. Tel.: 0903 76 86 14 19-1-05

Predám pištoľ „Z“ kal. 6,35 mm v koženom puzdre s rezervným zásobníkom. Čiernenie obnovené. Cena 2 500 Sk. Tel.: 0904 17 42 57 12-1-05

Ponuka. Chovná stanica Veľký Javorník ponúka šteniatka jazvečíka hrubosrstého po poľovne vedených rodičoch. Otec – skúšky: SD I. c., BL I. c., MSBL I. c., FSMP I. c. Výstava: VD. Matka – skúšky: SD II. c., BL I. c. Výstava: VD. Tel.: 0905 51 71 34 21-1-05

Predám zbierku 100 ks guľového streliva (SBP, PS, Z a M 30 až 100 Sk/kus). Tel.: 0904 17 42 57 13-1-05 Predám len na zbrojný preukaz pištoľ Walter OSP, použitá. Cena 3 900 Sk. Predám aj použitú malokalibrovku ZKM 451 za 1 300 Sk. Tel.: 0902 63 57 51 16-1-05 Predám guľovnicu Steyr, r. v. 1908, kal. 7x57, puškohľad a klapkovú montáž. Cena dohodou. Tel.: 0905 58 26 30 20-1-05 Kúpim guľovú hlaveň na kozlicu ČZ 581 v dobrom stave. Tel.: 0904 68 55 82. 11-1-05 Predám náboje 9,3x72R Norma Vulkan 15 g (1ks/100 Sk), 8x57R-360 poloplášť (1ks/90 Sk), 6,5x57R Norma Vulkan 10,1 g alebo celoplášť (1ks/50 Sk). Všetky ostatné náboje robíme na objednávku – cena dohodou. Tel.: 0908 43 55 86. 25-1-05 Mestská organizácia SPZ v Bratislave pozýva všetkých priaznivcov dobrej zábavy na „Reprezentačný ples poľovníkov“, dňa 11. februára 2005 od 19,00 hodín do hotela Holiday Inn, Bajkalská 25a. Bližšie informácie na adrese Haanova 19, tel.: 02/62 41 01 49. V čísle 2/2005 INZERCIA EŠTE ZADARMO Vašu riadkovú inzerciu, oznamy o jubileách a nekrológy v Našom poľovníctve vám uverejníme ešte ZADARMO. Uzávierka februárového čísla 4. 1. 2005, expedícia 25. 1. 2005.


Predám 2 a polročnú sučku AJD. Skúšky FSMP I. c., PF I.c. Dohoda istá. Tel.: 0907 80 03 11, 047/439 54 25 22-1-05 Predám 8-mesačnú sučku zlatého retrievera. Farba zlatá. Tel.: 0907 80 03 11, 047/439 54 25 23-1-05 Predám 3-mesačné šteniatka českého fúzača (beloše). Krytie v ČR. Otec: CACIB, CAC, BOB, VSS I. c. Matka: R. CAC, JSS I. c. Tel.: 0903 01 42 91, 037/655 30 30 Nitra. 24-1-05 RÔZNE Kúpim zlatú srnčiu trofej. Tel.: 0905 51 28 01 2-1-05 Ponúkam možnosť reklamy, prijímam objednávky na kúpu knihy Poľovnícke strelectvo. Vydá vydavateľstvo EPOS v 1. polroku 2005. Formát A4 v tvrdej väzbe, text 450 strán s 510 fotografiami a obrázkami (405 farebných) a 139 tabuľkami (71 balistických) vrátane najnovšieho streliva SaB SIERRA a BARNES. Predpokladaná cena 500 Sk. Tomáš Krivjanský, 851 03 Bratislava, Osuského 34. Tel./fax: 02/62 31 11 57. Mobil 0904 17 42 57 14-1-05 Kúpim trofeje, zhody a kelce, pri väčšom množstve provízia. Jaroslav Farkaš, tel.: 047/549 52 91, 0908 88 12 20 15-1-05 Predám nové svietidlo za 3 500 Sk, nový poľovnícky kabát s odopínateľnou vložkou, lodén za 2 500 Sk. Tel.: 0902 63 57 51 17-1-05

BLAHOÎELÁME Člen PZ Hubert Nitra RNDr. Jozef Drgoňa sa 28. januára 2005 dožíva pekného životného jubilea – 75 rokov. Srdečne blahoželáme.

Osemnásteho januára t. r . sa dožíva krásneho životného jubilea – 60 rokov Karol Jurík, tajomník PZ Obyce – Machulince, Suličín Žitavany. Všetci členovia nášmu jubilantovi želajú do ďalších rokov pevné zdravie a mnoho krásnych poľovníckych zážitkov.

Krásneho životného jubilea 85 rokov sa dožil vlani 10. 10 člen PZ Viackov Ľubeľa pán Vincent Nemec. Pri tejto príležitosti mu všetci členovia PZ srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života želajú veľa zdravia a ešte veľa krásnych poľovníckych zážitkov.

LÚâIME SA Poľovnícke združenie Sedem chotárov Tomášovce, okr. Lučenec oznamuje poľovníckej verejnosti, že sa rozlúčilo so svojím členom Pavlom Bobáľom, ktorý nás opustil vo veku nedožitých 77 rokov. Počas svojho takmer šesťdesiatročného členstva v SPZ a v jeho v okresných orgánoch zastával viaceré funkcie. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke. PZ Sedem chotárov Tomášovce

CENNÍK RIADKOVEJ INZERCIE OD MARCA 2005 Jedno slovo (aj spojka, predložka, skratka) – 7 Sk, rámček – 50 Sk, fotografia – 100 Sk, príplatok za inzerát na značku – 30 Sk. Po zaslaní textu inzerátu do redakcie, vyrátame vám sumu a pošleme peňažný poštový poukaz. Inzerát uverejníme až po jeho zaplatení. Ak pošlete inzerát na poslednú chvíľu, potom kópiu o úhrade nám môžete odoslať poštou alebo faxom 02/53 41 19 50. Pri platbe za inzerát poštovým peňažným poukazom uvediete na ňom číslo nášho účtu: 1867187159/0200, našu adresu: POLPRESS s.r.o., P.O.BOX 13, 820 06 Bratislava 26, ako správu pre prijímateľa uveďte: inzercia. Pri platbe bankovým prevodom, oznámte nám platbu listom, faxom alebo elektronickou poštou. Termín uzávierky pre malú (riadkovú) inzerciu do č. 3/2005 je 4. 2. 2005. Expedícia č. 3: 24. 2. 2005 Termín uzávierky pre malú inzerciu do čísla 4/2005 je 4. 3. 2005. Expedícia č. 4: 24. 3. 2005.

35

INFORMÁCIA O ZMENÁCH

v plánovaní chovu a lovu diviačej zveri v r. 2005

Ministerstvo pôdohospodárstva, sekcia lesnícka v súvislosti s výskytom KMO na území SR zmenilo spôsob schvaľovania plánu a lovu diviačej zveri v roku 2005 takto: Z celkového plánu lovu má na dospelé diviaky a diviačice pripadať od 10 do 30 %, lanštiaky od 20 do 50 % a diviačatá od 50 do 80 %. V zmysle § 6 Smerníc MP SR č. 354/ 2000/700 o poľovníckom plánovaní, štatistike a dokumentácii obvodné lesné úrady majú prerokovať početnosť diviačej zveri a nákazovú situáciu v rámci svojej pôsobnosti s príslušnou štátnou veterinárnou a potravinovou správou a poľovníckou komisiou OkO – RgO SPZ a určia konkrétne podmienky pre návrh Plánu chovu a lovu diviačej zveri a jeho schvaľovanie v r. 2005 tak, aby bola priemerná početnosť diviačej zveri upravená na 7 ks na 1 000 ha poľovnej plochy. S podmienkami oboznámia užívateľov poľovných revírov do 15. marca 2005. V záujme zjednotenia postupu obvodných lesných úradov a užívateľov poľovných revírov pri uplatňovaní výnimky z času lovu diviačej zveri v roku 2005, ktorú povolilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR, sekcia lesnícka, odbor štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva podľa ustanovenia § 14 Vyhlášky MPVž SSR 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu diviačej zveri, pod č. j. 5512/2004-720/862 z 15. 12. 2004, určuje ministerstvo nasledovný postup: A. Pre plánovanie, lov a evidenciu lovu diviačej zveri v období od 1. 1. 2005 do 31. 1. 2005 1. Užívatelia poľovných revírov, ktorí nesplnili schválený plán lovu na rok 2004, môžu tento realizovať do 31. 1. 2005.

36

2. Užívatelia poľovných revírov, v ktorých schválený plán lovu na rok 2004 splnili a počet diviačej zveri prevyšuje normované kmeňové stavy alebo je vyšší ako 7 ks na 1 000 ha, môžu v love lanštiakov a diviačat pokračovať do 31. 1. 2005 bez ohľadu na plán. 3. V poľovných revíroch, v ktorých diviačia zver nie je bonitovaná a je v nich potrebné z hľadiska zamedzenia šírenia nákazy KMO loviť diviačiu zver, povolí prvostupňový orgán štátnej správy jej lov na základe žiadosti užívateľa poľovného revíru v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 Zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve alebo v rámci monitoringu zdravotného stavu diviačej zveri. 4. Diviačia zver ulovená v tomto období sa započíta do plnenia plánov chovu a lovu za rok 2004. B. Pre plánovanie, lov a evidenciu ulovenej diviačej zveri v období od 1. 2. 2005 do 15. 5. 2005 1. V čase od 1. 2. 2005 do 15. 5. 2005 môžu užívatelia poľovných revírov, v ktorých je chov a lov tejto zveri plánovaný a stavy tejto zveri prekračujú NKS alebo sú vyššie ako 7 ks na 1 000 ha, loviť diviačiu zver podľa potreby s cieľom dosiahnuť normované kmeňové stavy, resp. dosiahnuť priemernú denzitu diviačej zveri 7 ks na 1 000 ha. 2. V poľovných revíroch, v ktorých diviačia zver nie je bonitovaná a je v nich treba z hľadiska zamedzenia šírenia nákazy KMO loviť diviačiu zver, povolí prvostupňový orgán štátnej správy jej lov na základe žiadosti užívateľa poľovného revíru v zmysle ust. § 29 ods. 1 Zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve alebo v rámci monitoringu zdravotného stavu diviačej zveri.

3. Diviačia zver ulovená v tomto období sa započíta do plnenia plánu chovu a lovu diviačej zveri pre rok 2005. C. Uvedenou zmenou a určeným postupom nie sú dotknuté ostatné ustanovenia poľovníckych predpisov ani opatrenia obvodných lesných úradov, prijaté na základe Opatrenia MP SR č. 2/11/2004 z 23. 11. 2004. Výnimka z času lovu diviačej zveri V súvislosti s nebezpečenstvom šírenia klasického moru ošípaných, MP SR po dohode s Ministerstvom životného prostredia SR sa povoľuje výnimka a stanovuje sa čas lovu diviačej zveri pre všetkých užívateľov poľovných revírov na území Slovenskej republiky nasledovne: sviňa divá – diviak, diviačica, lanštiak, diviača – od 1. 1. 2005 do 31. 1. 2006 okrem vodiacich diviačic v čase od 1. 2. 2005 do 15. 7. 2005. Zároveň sa povoľuje lov tejto zveri aj formou spoločných poľovačiek od 1. 1. 2005 do 31. 1. 2005 a od 1. 10. 2005 do 31. 1. 2006. Povolenie výnimky je nevyhnutné z hľadiska potreby znížiť početnosť diviačej populácie v súvislosti s priebehom šírenia nákazy klasického moru ošípaných. Povolením výnimky nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane prírody ani ostatné ustanovenia platných poľovníckych predpisov, ani opatrenia OLÚ prijaté na základe Opatrenia MP SR č. 2/11/2004-100 z 23. 11. 2004. JUDr. Ing. Milan Beláček, riaditeľ odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva MP SR


HUNTER „SPECIAL“ 41-42 43-44 45-46 100 %

6-6,5

7-8,5

8,5-9,5

uÏ 6 sezón úspe‰ne s vami! 47

48

9,5-10,5 10,5-11,5

stabilná tkanina vyrobená z mrazuvzdorného materiálu

◆ originálny pôvodn˘ dizajn ◆ pevnej‰ia a tvrd‰ia podráÏka ◆ jednoduch‰ie a r˘chlej‰ie zaväzovanie ◆ vylep‰ená vloÏka s pouÏitím termoreflexn˘ch alumíniov˘ch materiálov ◆ odolnej‰ie voãi mechanickému po‰kodeniu ◆ nové veºkostné ãíslo „12“ ◆ záruka 24 mesiacov

hrubá vrstva prírodnej vlny

dut˘ priestor zadrÏiavajúci chlad z vonkaj‰ieho priestoru

izolaãná vrstva vyberateºná vloÏka vyrobená z ovãej a prírodnej vlny vonkaj‰ia ovãia vlna

nepremokavé dno zabezpeãujúce vynikajúcu stabilitu aj pri pohybe na rôznych povrchoch – proti‰mykové mrazuvzdorn˘ materiál

Saklné , 90vné a b 6 1 ‰to o +p

Dve termoreflexné vrstvy úãinne zadrÏiavajú teplo vo vnútri topánky.

VloÏka z polypropylénov˘ch a polyesterov˘ch vlákien s vysokou termoizoláciou, s doplnkovou alumíniovou termoreflexnou vrstvou. Podpodo‰va z polypropylénov˘ch vlákien a termoreflexnej alumíniovej fólie.

Objednávky vybavujeme obratom na adrese:

Termoreflexná vrstva izoluje pred chladom odspodu.

Branislav Habo 027 32 Zuberec 371 Tel./Fax: 043/539 54 03, 532 47 89 Mobil: 0908 694 477, 0903 366 631 E-mail: [email protected]

O b u v p r e p o ľ ov n í k ov a l e s n í k ov D A R Č E K , k to r ý N i e l e n p ot e š í , a l e a j z a h r e j e

INZERCIA

Mikroperforované zloÏenie vloÏky a podo‰vy umoÏÀuje prechod vlhkosti zvnútra vloÏky na spodok topánky, vìaka ãomu zostáva noha suchá.

SPEKTRUM UNIVERZITNÉ DNI SV. HUBERTA VO ZVOLENE Druhý ročník tohto slávnostného podujatia zorganizoval študijný odbor Aplikovaná zoológia a poľovníctvo na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene 13. 11. m. r. Univerzitná slávnosť sa začala kolektívnou poľovačkou na diviačiu zver, počas ktorej nám bol sv. Hubert priaznivo naklonený. Na slávnostnom posedení poslucháči uvedeného odboru boli prijatí do „lesnícko-jágerského cechu“. Za účasti rektora TU vo Zvolene doc. Ing. J. Tučeka, CSc., prodekana LF doc. Ing. R. Kropila, CSc., prof. Ing. P. Garaja, CSc. a ďalších hostí, poslucháči zložili sľub a prevzali si pasovacie dekréty. Poľovnícky sviatok, ktorý pripravili poslucháči 5. ročníka odboru Aplikovanej zoológie a poľovníctva zanechal vo všetkých účastníkoch tie najlepšie dojmy, preto v jeho tradícii chcú pokračovať. mr

FARBIARE NA ZÁMOCKOM NÁDVORÍ Klub chovateľov farbiarov SR v dňoch 4. až 7. novembra m. r. zorganizoval jubilejný 10. ročník Memoriálu Fridricha Konráda, ktorý sa konal v Topoľčiankach. Memoriál sa organizuje ako medzinárodné skúšky farbiarov s udeľovaním CACIT, CACST a Víťaz Slovenska. Na organizačne výborne pripravenom kynologickom podujatí v náročných skúškach z 11 zúčastnených psíkov obstálo 9. Rozhodcovský zbor viedol R. Rapaič. Poľovnícku atmosféru memoriálu zvýraz-

Chvíºka v novej predajni

ňovalo aj prekrásne prostredie, v ktorom sa konal – revír topoľčianskej zvernice a zámockého nádvoria, na ktorom sa slávnostne otváral a kde sa aj vyhlasovali výsledky. Na prvých troch priečkach sa umiestnili: Oľa Fatra BF s vodičom Branislavom Porubčanským (SR), Don od Margarétky BF s vodičom Jerzy Sokólom (PL) a Flot v. Wechsel HS s vodičom Pierre Burackom (F). jš

Mnohí poľovníci z celého Slovenska už niekoľko rokov poznajú bratislavskú Vajnorskú ulicu, kde sídlila predajňa poľovníckych potrieb, takže by sme vlastne mali hovoriť nie o novej, ale staronovej predajni. Po jej prevzatí novým majiteľom Jánom Kurucom, ktorý má predajňu aj v Považskej Bystrici, sme ho navštívili a položili sme mu niekoľko otázok: Prečo ste sa rozhodli rozšíriť svoje pôsobenie aj do Bratislavy? J. Kuruc: – Myslím, že Bratislava potrebuje tento typ predajne. Bude slúžiť nielen Bratislavčanom, ale všetkým, ktorí do hlavného mesta SR prichádzajú a chcú si vybrať tovar zo širšej ponuky. Podľa našich skúsenosti tovar značiek, ktorý ponúkame, doteraz mnohí hľadali v zahraničí, teraz im to chceme uľahčiť a tak im v konečnom dôsledku umožniť výhodnejšiu kúpu. Hľadajú slovenskí zákazníci v takýchto predajniach iba základné a nevyhnutné potreby pre poľovačku – zbraň, strelivo, optiku – alebo sa zaujímajú už aj o iné tovary súvisiace s ich záľubou? J. Kuruc: – Už dávno neplatí, že sa náš poľovník uspokojí iba s puškou, ďalekohľadom a hubertusom. Vyhľadáva rôzne doplnky, ktoré sú často iba drobnosťami, ale mu môžu spríjemniť pobyt v prírode, uchrániť ho pred chladom, priniesť mu väčšie pohodlie na posede, ale aj počas neraz namáhavej chôdzi a najmä zvýšiť aj jeho bezpečnosť. Všimli sme si, že u vás môže dobre nakúpiť nielen poľovník, ale aj kynológ a vlastne každý, kto rád a zo záľuby navštevuje prírodu... J. Kuruc: – Je to pravda, z tovaru, ktorý je v predajni si môže vybrať naozaj každý, lebo máme pestrú ponuku či už odevov, obuvi, kynologických potrieb, ale aj rôznych iných darčekových a úžitkových predmetov a doplnkov, aké možno využiť v chatách a vôbec počas pobytu v prírode. r

Ďakujem sv. Hubertovi a mojim priateľom z PZ Javor v Podolinci, v ktorých revíri sa mi podaril takýto krásny úlovok. Parožie jeleňa malo 180 b. CIC. Osobitné poďakovanie však patrí môjmu sprievodcovi Jankovi Chlpáňovi (na snímke vpravo), ktorý vydržal so mnou v revíri celé dva týždne. Ing. Jaroslav Jevočin, Michalovce

NOV¯ SLOVENSK¯ REKORD Z PREDOVKY Minuloročná sezóna „predovkárov“ vyvrcholila Majstrovstvami SR v streľbe z predoviek, ktoré sa pod záštitou Slovenského

4

streleckého zväzu konali v Malackách na strelnici tamojšieho Streleckého športového klubu. Vďaka jej kapacite, mohli naraz strieľať všetci strelci jednej kategórie, takže mali rovnaké podmienky. V kategórii perkusná puška – Vetterli sa na prvých troch miestach umiestnili: K. Zsapka (96), L. Tárnok (95) obaja z ŠKP Komárno a R. Tušik (95) z ŠKP Bercik. V kategórii perkusný revolver – Mariette prvé tri miesta patrili J. Muránskemu (95) zo Zvolena, Š. Ernstovi (92) z Textilanky Gajary a P. Kostolníkovi (92) z Popradu. Prví traja v kategórii perkusná pištoľ Kuchenreuter boli B. Chobodický (97) zo Slovnaftu Bratislava, ktorý týmto výsledkom utvoril nový slovenský rekord, Š. Horn (92) z Popradu a R. Simonides (92) zo Slovnaftu Bratislava. V závere vydareného podujatia Slovenská spoločnosť vojenskej histórie a streľby z historických zbraní udelila titul Majster streľby Š. Ernstovi, K. Zsapkovi, L. Tárnokovi, I. Žlnajovi a T. Šramkovi. Pamätnú medailu si prevzali M. Benca a Ing. Ľ. Mesároš. Klub plánuje tohto roku po prvý raz vyslať družstvo strelcov na majstrovstvá Európy v streľbe z predoviek, ktoré sa bude konať v Nemecku. Ing. Tomáš Šramek


INZERCIA

NOVINKA V PODÁVANÍ SOLÍ A MINERÁLNYCH LÁTOK PRE VOªNE ÎIJÚCU ZVER Lesná zver potrebuje veľa soli a minerálnych látok najmä pri raste parožia, pri výmene srsti, raste plodu, tvorbe mlieka a pod. Na stanovištiach chudobných na živiny a na kyslých stanovištiach, akými sú častokrát lesné pôdy, má zver nedostatok minerálnych látok, hlavne fosforu, sodíka a horčíka. Nedostatok minerálnych látok môže vo svojom dôsledku viesť k ťažkým poruchám látkovej výmeny. Soľná pasta má pozitívne účinky na zažívacie procesy zveri pretože podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie, reguluje osmotický tlak a dodáva zveri všetky potrebné minerály. Podávanie minerálnych solív revíri je v kultúrnej krajine nevyhnutné ochranné opatrenie, najmä počas obdobia kotnosti a laktácie.

IVAN SPURNÝ

oprava, úprava a predaj zbraní Výroba a prebíjanie nábojov všetkého druhu. Ponúkame atypické náboje: 8x57R 560, 8x72R, 9,3x72R – 15 gramov. Norma Vulkan 8x60 Msch, 8x57 L/IR – Breneke TIG, 6,6x54 Msch. Všetky uvedené druhy nábojov sú za 100 Sk/ks.

100 % záruka kvality

VÝHRADNÝ PREDAJCA PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU Alfa Agrartechnik, spol. s r.o. Tel./Fax: 037 /652 23 67 Mostná 13 Mobil: 0903 41 65 56 949 01 Nitra E-mail: [email protected]

Tel.: 0908 43 55 86, Tel./Fax: 02/53 41 18 72 Slovenská kynologická jednota Miestny kynologick˘ klub CANIS generálny sponzor BIOFAKTORY

Národná v˘stava psov v‰etk˘ch plemien Banská Bystrica CAC, CAJC, VíÈaz Slovenska 2005

8. mája 2005 a ‰peciálna v˘stava klubu ‰vajãiarskych bielych ovãiakov 1. uzávierka: 14. 03. 2005 Prihlá‰ky: Ing. Pavol Lupták ëumbierska 20 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/417 77 52 zázn.: 048/414 39 40 mobil: 0903 53 68 98

JUDr. JOZEF VRÁNSKY

BAÎANTEJ A ZAJAâEJ ZVERI, POªOVNÍCTVO

Otvorené: Po – Pia: 10,00 – 18,00

Tel.: 02/62 41 24 21, Tel./Fax: 02/62 41 00 10 Mobil: 0905 71 87 09, E-mail: [email protected]

Všetko najlepšie v novom roku všetkým poľovníkom a priateľom prírody praje JUDr. Jozef Vránsky – firma ERIK

Preparátorská dielÀa

Ing. M. Záchenská ªaliová 13 976 31 Vlkanová fax: 048/418 81 01 mobil: 0905 75 36 33 e-mail: [email protected]

PREDAJ

ZBRANE A STRELIVO

Lachova ul. 39 Nám. hraničiarov, Bratislava - Petržalka

2. uzávierka: 13. 04. 2005

tel.: 037/656 43 47, fax: 037/654 11 35, mobil: 0905 40 52 56 951 12 Ivanka pri Nitre, Orolská 1, e-mail: [email protected] PREVÁDZKA NITRA – Lukov dvor, tel.: 037/773 90 75 – na jarné zazverenie jarabicu poºnú, baÏanty na zazverovanie poºovn˘ch revírov vo v‰etk˘ch vekov˘ch kategóriách – kompletné pletivové a technologické zariadenie pre odchov a adaptáciu baÏantích kurãiat odkúpi: – odchytené zajace z poºovn˘ch revírov, na ão zabezpeãíme kompletné odchytové zariadenie ponúka:

POªOVNÍCTVO Tibor ·tefánik Orlové 160, 017 01 Považská Bystrica tel.: 042/432 33 32, fax: 042/426 23 07 mobil: 0905 43 33 98, e-mail: [email protected]

Hlboká 3 972 51 Handlová Tel.: 046/547 52 51 Mobil: 0905 92 33 94


INZERCIA

predaj zbraní, streliva, poľovníckych potrieb, značkovej poľovníckej obuvi,

MEINDL – najpredávanejšia poľovnícka a turistická obuv v Európe. 37

INZERCIA

Mestská organizácia SPZ Bratislava Vás srdečne pozýva na

REPREZENTAČNÝ

PLES POĽOVNÍKOV v hoteli Holiday Inn Bratislava Bajkalská 25/A

11. februára 2005

V¯HRADN¯ VEªKOOBCHODN¯ ZÁSTUPCA âESKEJ ZBROJOVKY, a.s., UHERSK¯ BROD

• GUªOVNICE •

o 19.00 hod Informácie v kancelárii Mestskej organizácie SPZ, Haanova 19, Bratislava, tel.: 02/62 41 01 49, 62 41 01 50 www.spzba.sk mail: [email protected]

• MALOKALIBROVKY • • PI·TOLE • • VZDUCHOVÉ ZBRANE • • NÁHRADNÉ DIELCE •

SOU STROJÁRSKE VRANOVSKÁ Oznamujeme, že v našom učilišti Vranovská ul. č. 4, Bratislava otvárame nový študijný odbor

PUŠKÁR - NÁSTROJÁR s možnosťou získať maturitu Bližšie informácie o prijímacom konaní poskytne riaditeľstvo školy. Mimobratislavskí žiaci majú možnosť ubytovať sa a stravovať v internáte za bezkonkurenčné ceny. Ponúkame aj štúdium na ostatných strojárenských a príbuzných odboroch.

Deň otvorených dverí bude 26. 1. 2005 Informácie na tel./fax: 02/63 83 84 17, e-mail: [email protected]

POĽOVNÍCKE A RYBÁRSKE POTREBY Família BOGDAN Podzámska 26, 940 01 Nové Zámky, Tel./fax: 035/6400 200 otváracie hodiny: po-pi: 9,00 – 17,00 hod, so: 9,00 – 12,00 hod

Ďakujeme všetkým našim zákazníkom za priazeň a do nového roku želáme zdravie, úspech a pekné zážitky v prírode. 38


POªOVNÍK KURUC. V hodné ceny dobr nákup, Va a spokojnosè

Recommend Documents