poklad v sopečnom kráteri Volá sa Banská Štiavnica
hurá na svah!
Tohtoročná lyžovačka na Donovaloch bude plná noviniek a zábavy
Zažite advent ako v rozprávke
Spolu S vami chránime životné proStredie
Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním prosím šetrne.
editoriál milí cestujúci! S najväčšou pravdepodobnosťou ste sa práve pohodlne usadili, rozopli gombíky na zimných kabátoch a stiahli z hlavy čiapku či otriasli dáždnik od dažďových kvapiek. Pošúchali ste si o seba dlane skrehnuté mrazom, otvorili najnovšie vydanie magazínu Lines a čítate tieto riadky. Nezáleží na tom, či plánujete cestovať pol hodinu alebo päť hodín. Číslo magazínu Lines, ktoré držíte v ruke, je nabité pestrofarebnou škálou tém, ktoré vás jednoznačne zahrejú a zlepšia náladu počas chmúrneho, hmlistého dňa. Toto vydanie sa špecializuje na rozhovory, pretože sme pre vás vyspovedali mnoho zaujímavých osobností. Spoznáte nezávislého cestovateľa Michala Knitla, ktorý nikdy nespí v hoteloch. Okrem toho sa dozviete aj zaujímavosti o perle Slovenska – Banskej Štiavnici. Ďakujeme, že ste s nami, dokým opäť nevystúpite z autobusu a nerozbehnete sa za svojimi cieľmi a povinnosťami. Príjemné čítanie! Barbora daxner Šéfredaktorka
Spolu S vami chránime životné proStredie. Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním, prosím, šetrne. V prípade, že chcete časopis vlastniť, prosím, kontaktujte nás na mailovej adrese:
[email protected], cez Facebook, alebo na telefónnom čísle 0905 624 873.
In drIve magazín SLOvaK LIneS vydavateľ: Viktor Cicko – Victor & Victor, Sídlo: Sibírska 25, 831 02 Bratislava, IČO 11 922 966, telefón 0905 624 873, distribúcia: spoločnosť Slovak Lines, a.s., zameranie: Cestovanie, osobnosti, gastronómia, životný štýl, technológie...., Produkcia: ad one, spol. s r.o., Legionárska 23, 831 04 Bratislava, www.ad1.sk, grafická úprava: Peter Bučko, Juraj Koreň, redakcia: Barbora Daxner – šéfredaktorka, Michal Vrlík, Juraj Redeky, Michal Drábik, Erik Stríž, riaditeľ vydavateľstva: Viktor Cicko,
[email protected], Inzercia: Peter Kern,
[email protected], telefón: 0915 103 337, Tomáš Rezňak,
[email protected], telefón: 0905 259 493, (Foto obálka: PARK SNOW Donovaly)
poklad v sopečnom kráteri
Volá sa Banská Štiavnica
39
acer iconia tab W510
24
obsah Contents Skvelá lyžovačka v rakúskom Semmeringu
2
lines | 2012
6
acer aspire S7
13
lonely planet je pre mňa zbytočné
26
oči na cestách
33
Slovenská národná galéria
36
notebook aj s internetom
43
ako ipad zmenil svet
44
prečo je cestovanie autobusom zo všetkých druhov dopráv najvýhodnejšie
48
cudzinca si vieme kráľovsky uctiť
50
miláčik
53
cirkev vs. Štát 1 : 0
56
4
Zažite advent ako v rozprávke
hurá na svah!
Tohtoročná lyžovačka na Donovaloch bude plná noviniek a zábavy 18
mária Čírová
Osud nie je náhoda, ale voľba 14
nemôžete byť svetobežníkom
ak neviete, čo máte doma, tvrdí sprievodca BUBO, Juraj Ondrejčík
8 lines | 2012
3
Cestovanie | Text: Eva Vozárová / Foto: archív
Zažite advent ako v rozprávke Rakúsky zámok Schloss Hof, vzdialený len 30 km od Bratislavy a 1 km od nového Cyklomosta slobody, bude vytvárať počas piatich predvianočných víkendov pôsobivú kulisu vianočných trhov „Weihnachtsdorf Schloss Hof“. Na toto jedinečné miesto diania cisárskych a vidieckych Vianoc sa môžete odviezť autobusom Slovak Lines Express.
P
očas sobôt a nedieľ v období od 24. novembra až do 23. decembra nájdete v areáli zámku stodvadsať stánkov s vianočným tovarom a gastronomickou ponukou. Atmosféru Vianoc oživí vyzdobený vianočný stromček a betlehem so zvieratkami, ktoré si môžete aj pohladkať. Pre najmenších návštevníkov je pripravený interaktívny program v detskej dielni. Aj počas adventných víkendov je možnosť objednania prehliadky zámku so slovenským sprievodcom. Otvorená bude tiež reštaurácia „U bieleho páva“ a cukráreň Princa Eugena.
4
lines | 2012
Ak si budete chcieť vypočuť tie najkrajšie vianočné koledy od hudobných majstrov, v koncertnej sieni zámku hrá pravidelne o 16. hodine Marchfeldská filharmónia. V čase konania vianočných trhov sa môžete z Bratislavy do Schloss Hofu a späť odviezť autobusom. Dopravu pre všetkých záujemcov pripravil Slovak Lines v spolupráci so zámkom, preto je cena lístkov dopravy vrátane vstupu na vianočné trhy veľmi výhodná. Autobusy budú odchádzať z autobusovej stanice Mlynské Nivy a z Einsteinovej, pričom si môžete vybrať, či sa
dopravu pre všetkých záujemcov pripravil Slovak lines v spolupráci so zámkom, preto je cena lístkov vrátane vstupu na vianočné trhy veľmi výhodná.
do zámku Schloss Hof odveziete dopoludnia alebo popoludní. Všetky informácie nájdete na webstránke dopravcu, kde je súčasne pre vás k dispozícii aj online predaj lístkov.
Stručne z histórie zámku Začiatkom 18. storočia dal zámok postaviť vojvodca Rakúsko-uhorskej monarchie princ Eugen Savojský ako reprezentatívne vidiecke a lovecké sídlo. Jedinečná krása zámku Schloss Hof silno zapôsobila aj na Máriu Teréziu. V roku 1755 cisárovná usadlosť získala od dedičov princa Eugena a darovala ju svojmu manželovi. Cisárovná neskôr zámok prestavala a rozšírila. Nasledujúce generácie habsburských cisárov a arcivojvodov už o letnú rezidenciu nejavili veľký záujem a čoraz väčšmi ju prenechávali vplyvom prírody. Koncom 19. storočia cisár František Jozef z tohto komplexu urobil výcvikové miesto pre svoju armádu. Aj neskôr zámok ostal pod správou armády, zmenili sa len uniformy vojakov. Po cisársko-kráľovskej kavalérii sa do areálu nasťahovalo spolkové vojsko, potom armáda
nemeckého Wehrmachtu a napokon roku 1945 vojaci Červenej armády, ktorí zámok obsadili na desať rokov. Neúčelné využitie a nezáujem spôsobili zámockému areálu rozsiahle rany. Až v roku 2002 bola založená osobitná spoločnosť s cieľom a úlohou revitalizovať toto vzácne kultúrne dedičstvo. V máji 2005 boli rekonštrukčné práce dokončené do takej miery, že bolo možné otvoriť zámocký areál aj pre verejnosť. Najväčší vidiecky zámocký komplex v Rakúsku znovu získal svoj niekdajší lesk, svoju bývalú dôstojnosť a svoje niekdajšie určenie ako miesto nádherne inscenovaných slávností. Zámok Schloss Hof je jeden z najpôsobivejších architektonických komplexov európskeho baroka. Jeho areál sa rozprestiera na ploche vyše päťdesiat hektárov vo východnej časti Dolného Rakúska. Vďaka blízkosti Slovenska časť personálu rozpráva po slovensky, takže sa nemusíte obaváť ani jazykovej bariéry. V slovenčine sú k dispozícii aj všetky informačné letáky a na požiadanie aj výklad sprievodcu. lines | 2012
5
Cestovanie | Text: Eva Vozárová / Foto: archív
Skvelá lyžovačka v rakúskom Semmeringu Ideálne upravené a zasnežené zjazdovky, skvelý pôžitok z lyžovania a ešte omnoho viac čaká na milovníkov lyžovania približne 150 km od Bratislavy v lyžiarskom stredisku Semmering, Stuhleck. Ak patríte medzi nich, máme pre vás dobrú správu. Aj počas tejto zimnej sezóny môžete využiť ponuku výhodných jednodňových lyžovačiek autobusového dopravcu Slovak Lines Express.
O
nič sa nemusíte starať. Spolu s lístkom na dopravu získate za veľmi výhodných podmienok jednodňový skipass. Na bratislavskej autobusovej stanici Mlynské Nivy nastúpite o siedmej hodine ráno na autobus, ktorý vás odvezie priamo pod lyžiarsky svah. Po
6
lines | 2012
príjemnej celodennej lyžovačke nasadnete na autobus popoludní o 16:30 hod. a do Bratislavy sa vrátite približne o 18:45 hod. Dopravca nezabúda ani na bežkárov alebo na záujemcov o prechádzky po zasneženej krajine. Pre nich sú v ponuke lístky na autobus bez skipassu.
ceny cestovného (DOPRAVA + SKIPASS) Dospelý (od 19 rokov) Mládež (15 – 18 rokov) Deti (do 14 rokov)
47.- EUR 44.- EUR 36.- EUR
Cestovné bez skipassu
20.- EUR
Z Bratislavy do najväčšieho lyžiarskeho strediska na východe Rakúska budú jazdiť autobusy od 15. decembra až dokiaľ bude trvať obdobie s vhodnými lyžiarskymi podmienkami. Využiť ich môžete počas lyžiarskej sezóny v ktorúkoľvek sobotu, nedeľu alebo počas sviatočných dní. Cestovný lístok vrátane skipassu (prípadne bez skipassu) si môžete zakúpiť cez online predaj na webstránke www.slovaklines.sk alebo v niektorej z pokladní na Autobusovej sta-
nici Mlynské Nivy. Stredisko zimných športov vás určite očarí skvelými možnosťami. Okrem lyžiarskych aktivít Stuhleck ponúka nádhernú sánkarskú dráhu, snowtubing, klzisko, turistické zimné chodníky. Využiť môžete služby lyžiarskej školy, požičovne lyží, reštaurácie či rýchle občerstvenia. Stuhleck pri obci Spital am Semmering je najvyšší vrch na východnom okraji Álp a bol to prvý kopec, na ktorý v roku 1891 vystúpili na lyžiach. lines | 2012
7
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Jozef Barinka, archív Ľuboša Fellnera
nemôžete byť svetobežníkom ak neviete, čo máte doma, tvrdí sprievodca BUBO, Juraj Ondrejčík 8
lines | 2012
Ako dlho ste už sprievodcom BUBO a v akých destináciách? Sprievodcom som už pomaly desiaty rok. Počas tejto dekády som sa najčastejšie vyskytol v juhovýchodnej Ázii. Konkrétne v Indii. Ale v priebehu rokov som intenzívne sprevádzal klientov aj po západnom pobreží USA, po Karibiku, Kube, Martiniku, severnej Afrike, po európskych destináciách až po Blízky východ, Libanon, Palestínu, Izrael, Pakistan, Barmu, Japonsko, Austráliu, Nový Zéland…Týmto vymenovaním sme prakticky obišli už celú zemeguľu (smiech). Koľko krajín ste dohromady súkromne aj pracovne precestovali? Prešiel som asi trikrát okolo sveta. Ťažko sa počíta, koľko krajín som navštívil. Aktívne som ich precestoval odhadom 65. Pred desiatimi-pätnástimi rokmi by som nebol veril, že budem lietať niekedy aj 40-50-krát ročne. Lietadlo je dokonca pre mňa bežnejšia forma prepravy ako bratislavská hromadná doprava. Sadnúť do lietadla mi pripadá prirodzenejšie, než hľadať tú správnu linku v rámci Bratislavy. Čo vás priviedlo k cestovaniu? Odjakživa ma zaujímala kultúra a história a pamiatky. Cestovať som začal v období medzi 15 a 25 rokov. Začal som Slovenskom. Venoval som sa najmä horskej turistike, ale navštevoval som aj mestá. Napríklad ma zaujímalo, čo sa nachádza v Kežmarku alebo v Košiciach. Podľa mňa z človeka sa nemôže stať svetobežník ak nevie, čo má doma. Kedy prišla prvá veľká cesta do zahraničia? V roku 2001 som sa s kamarátmi vybral na vlastnú päsť naprieč Európou. Prvou exotickou destináciou, ktorú som navštívil, bolo Thajsko v roku 2003. O dva roky neskôr som sa vybral na prvú dobrodružnú cestu po súši zo Slovenska do Indie. Opustili sme Bratislavu, prešli cez hraničný priechod Rajka do Maďarska, potom cez Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Irán, Pakistan a zakotvili sme v Indii. Dostali sme sa tam bez použitia lietadla, len vlakmi, autobusmi a autami. Medzitým som navštívil aj USA a iné moderné štáty.
Aké sú podľa vás pozitíva cestovania s cestovnou kanceláriou? Ak niekto môže niečo urobiť vo vlastnej réžii, spočiatku má z toho radosť. No ak sa to má stať rutinou, pochopí, že servis a organizáciu môžu za neho robiť druhí a on sa môže sústrediť na iné veci. Ak by ma bavilo opravovať si bicykel, tak si ho budem opravovať sám. No ak na to nemám čas, ale bicyklovať sa chcem, odveziem ho do servisu, aby sa oň postarali tí, čo to robiť vedia. A to isté platí o zážitkovom cestovaní.
Ako sa hrajú barmské ľudové pesničky na gitare?
Na dotyk k endemickým lemurom, Madagaskar
Čo znamená byť sprievodcom? S obľubou hovorím, že sprevádzanie je práca ako každá iná, len sa odohráva v premenlivom pracovnom prostredí. Byť sprievodcom znamená veľkú zodpovednosť. Je to geniálna robota, odmeňujúca, aj keď vyčerpávajúca. V čom je odmeňujúca? Satisfakciou je spokojnosť klienta, ktorý ma po zájazde uznanlivo potľapká po pleci, pretože si odniesol nezabudnuteľné zážitky. Na druhej strane je to zradné, pretože ak sa pokazí hocijaká maličkosť, zodpovednosť na pleciach nesie sprievodca. Ani tá najmenšia chybička sa neodpúšťa. A vyčerpávajúca? S klientami som na zájazde nonstop. Vždy len tajne dúfam, že mi dovolia sa vyspať (smiech). Spolu s kolegami sa im snažíme dávať maxilines | 2012
9
Rozhovor
Poludňajší piknik počas safari v Masai Mara
Zaklínanie hadov je národná tradícia, ktorá pochádza z Indie. Zaklínačov tu stretnete neúrekom
mum. Vstávam prvý, aby som sedel pri raňajkách so staršími klientami, ktorí sú navyknutí vstávať skoro. A naopak, s mladšími bývam dlho hore a idem s nimi na diskotéku alebo do klubu. Deň sprievodcu je skrátka dlhý. Navyše sa musí venovať každému a rovnako. Aké sú atribúty dobrého sprievodcu? Sprievodca si musí uvedomiť, že necestuje on, ale klienti. Jeho úlohou je poskytovať im na cestách servis. Od informácií o krajine až po poradenstvo. Pomôcť im vybrať, aké suveníry si majú kúpiť. Napríklad som klientke radil, aké sárí je v Indii momentálne v móde. Alebo zisťoval, či je v určitom obchode pravý mramor. Prípadne ak si chcel klient kúpiť DVD-čko s typickými filmami, odporučil som mu, ktoré filmy akurát letia. Sprievodca teda funguje aj ako nákupný poradca. Musí mať prehľad. Nemôže sa ocitnúť v určitej destinácii po prvýkrát a spoznávať ju spolu s klientami, zažívať prekvapenia z nepoznaného. Tie majú zažívať klienti. Sprievodca musí mať v hrsti dramaturgiu a vedieť, kam ísť, čo robiť. Pripravenosť je základ. Čo to znamená „byť pripravený"? Úspech sprievodcu tkvie v dobrej organizácii. Základom je mať vždy pre klientov pripravený program. Nejde o stádovitosť, že ich ako ovečky naložíme do autobusu a pre krátkosť času im zastavujeme pri pamiatkach, aby si ich nafotili a ideme ďalej. Našou úlohou je dodať im v priebehu dňa zážitky. Sprievodca musí podnecovať
10
lines | 2012
aktivity a navrhovať ich. Najhorší program je „voľno". Aj v rámci „voľna" by mal klientom predostrieť návrhy, čo môžu robiť. Zároveň si buduje rešpekt u klientov a dôveru, že to, čo navrhuje, sa naozaj oplatí zažiť. Podľa čoho sa zostavuje to, čo v priebehu konkrétneho dňa majú vidieť? Program dňa musí mať určitú dramaturgiu. Nejde len o to, čo v ten deň uvidíme, ale aj v akom poradí a kedy. Sprievodca musí myslieť na detaily a byť precízny. Napríklad, nevezme klientov k monumentu, na ktorý ráno tak svieti slnko, že sa nedá odfotografovať, ale počká do poobedia. Alebo ich nebude vliecť na túru na posvätnú horu počas poludnia, v najväčšom úpeku. Ako sa pripravujete na rozdielnosť pováh a možné konflikty v skupine, ktorú sprevádzate? Psychologické testy klientom vopred nerobíme (smiech). Ale v každom sprievodcovi sa musí skrývať veľký kus psychológa. Neškatuľkujem si ľudí, ale musím ich vedieť prečítať a na základne skúseností odhadnúť ich možné reakcie a správanie. Zakaždým sa stanú drobné konflikty: napríklad manžel nakričí na manželku, lebo zabudla večer nabiť kameru. Alebo sa prihodí konflikt medzi účastníkmi zájazdu, ktorí sú si cudzí: napríklad si jeden z cestujúcich sklopil až priveľmi sedadlo v autobuse. Je na sprievodcovi, aby sa snažil vytvárať pohodovú atmosféru a z prakticky cudzích ľudí vytvoril súdržnú partiu. Najmä
preto, že sa ocitnú v cudzom prostredí, kde sa cítia neisto. Sprievodca musí mať najpevnejšie nervy a snažiť sa vyhnúť potenciálnym problémom tak, že vždy klientov upozorňuje na to, čo ich čaká. Dá sa v priebehu dvojtýždňového poznávacieho zájazdu spoznať kultúra nejakej krajiny a jej obyvatelia? Dá. Nemusíte žiť sedem rokov na jednom mieste, aby ste ho dokonale spoznali. Občas niekto študuje v Londýne pár rokov a nepozná túto britskú metropolu tak, ako ktosi, kto ju precestuje za týždeň. Nie je dôležitý ani tak čas, ako skôr záujem spoznať dané miesto. Pri krátkodobých pobytoch je cestovanie intenzívnejšie. Deň začína skoro ráno, celý deň ste v pohybe, viac toho zažijete, viac komunikujete s miestnymi a do postele padáte dávno po západe slnka. Hovorí sa, že kultúru národa spoznať podľa jedla... Moje chuťové poháriky najradšej spomínajú na homáre na Kube. Morské plody, ale jedlo vo všeobecnosti, tam domáci servírujú s kúskom srdca. Mám rád aj ázijskú kuchyňu. Fascinuje ma jej variabilita a fakt, že pri jej konzumácii nepotrebujete nôž. Mimochodom, je štipľavejšia ako mexická! V prípade čínskej kuchyne mám však na niektoré veci averziu. Číňania totiž zjedia absolútne všetko! Myši aj hadov. A mastné odrezky, ktoré my štítivo vyrezávame z mäsa, pokojne môžu servírovať ako hlavný chod. Vo Vietname vám zase pripravia ježka aj vyprážané škorpióny či pavúky. Ochutnal som ich, aj jedovatú japonskú rybu fugu či kengurí stejk v Austrálii. Nie sú to však jedlá, ktoré by ste túžili jesť každý deň (smiech). Aký sprievodcovský zážitok sa vám najviac vryl do pamäti? Pred dvoma rokmi boli v indickom regióne Ladakh obrovské záplavy. Cestovné kancelárie tam rušili zájazdy. My sme mali informácie, že oblasť nie je nebezpečná, preto sme sa tam rozhodli po skončení záplav zorganizovať zájazd. Viezli sme so sebou zo Slovenska charitatívnu zbierku teplého oblečenia a pomôcok pre ľudí postihnutých povodňami, ktorá vážila 707 kilogramov.
V tej oblasti prišlo vyše 20 000 ľudí o svoje domovy a blízkych a blížila sa zima. Najprv sme museli vybaviť u leteckej spoločnosti, aby nám charitu do Indie vôbec prepravila. V Dillí sme ju naložili na nákladné auto a vyslali do Lehu, hlavného mesta Ladakhu. My sme si zatiaľ urobili poznávací okruh a s charitou sme sa mali stretnúť na konci zájazdu. Hoci charita mala o sto kilometrov kratšiu trasu než my, dorazila až po nás. Keď sme prišli do mesta, zistili sme, že nákladiak so zásobami sa zasekol tridsať kilometrov od mesta. Colníci ho nechceli pustiť, lebo ho vraj musia najprv precliť. Dva dni som takmer nespal a vybavoval, aby charita, ktorá absolvovala niekoľko tisíc kilometrov letecky, potom strastiplné týždenné putovanie cez niekoľko horských sediel vo výške vyše päť tisíc metrov nad morom, nezostala trčať smiešnych tridsať kilometrov pred cieľom. Nakoniec sa nám podarilo dosiahnuť, aby nás pustili aj bez cla. Navštevovali sme spolu s klientami postihnuté údolia. Chodili sme od dediny k dedine, kde ľudia žili v provizórnych stanoch. Všetko bolo zatopené, údolia rozoklané vodou, autá ponorené do bahna. Odovzdávali sme im z ruky do ruky pomoc, ktorá ich prekvapila. Najmä preto, že v Indii každý za všetko niečo chce. Takýto zážitok sa nedá naplánovať.
707 kilogramov charity priamo do rúk tých, ktorí ju potrebujú
Kam by ste odporučili ísť začínajúcemu cestovateľovi? Ak ide o Áziu, tak určite Thajsko. Hovorí sa o ňom ako o vstupnej bráne do Ázie. Je to exotická krajina, ale dostatočne civilizovaná. lines | 2012
11
Rozhovor
som ísť na motorkách z Indie na Slovensko. To je môj cieľ v horizonte dvoch rokov. Láka ma aj rovníková Afrika, Etiópia a podobne. Mnoho cestovateľov mi túto oblasť odporúčalo. A na staré kolená si nechávam Škandináviu.
V tieni previsu v horúci letný deň na austrálskej Bondi beach
Máte ešte nejaký cestovateľský sen? Chcel by som krížom precestovať Rusko transsibírskou magistrálou. A ešte ma čakajú krajiny v Južnej Amerike, ktorú som dostatočne neprecestoval. Ale mám aj extrémnejšie sny – chcel by
I N T E N Z Í V N E J Š Í
12
lines | 2012
Indy_210x144.indd 1
Čo je na cestovaní najparadoxnejšie? Prístup ľudí z civilizovaných krajín. Chceme navštíviť panenský ostrov s nedotknutou prírodou, no ak tam nenájdeme stánok s občerstvením, sťažujeme sa. Chceme dať domácim v exotických krajinách zarobiť, ale na druhej strane by sme najradšej boli, keby ostali takí, akí sú. Teda chudobní a nerozvinutí. Lebo tým sú pre nás exotickí. Oni sa nám chcú priblížiť a tiež nosiť rifle a značkové tričká, lebo vďaka globalizácii funguje reklama po celom svete. No to sa nám nepáči. Chceme, aby pekne ostali v tradičných krojoch a dobre to vyzeralo na fotkách. Je to paradox.
Ž I V O T
www.bubo.sk
8/16/12 3:16 PM
o.sk
12 3:16 PM
Náš tip | Text: Erik Stríž / Foto: archív
acer aspire S7 Ultratenká konštrukcia, najnovšia generácia prostredia Windows, dotykový IPS displej s HD rozlíšením a hrúbka iba 12 mm. To je nový rad ultrabookov Acer Aspire S7.
J
e niekoľko typov zákazníkov, ktorí uvažujú nad kúpou notebooku. Sú takí, ktorí chcú pestrofarebný, uletený a možno ani nie veľmi spoľahlivý notebook. Sú aj takí, ktorí vyžadujú nekompromisné výkony, masívnu dávku technológií a extrémny vzhľad. Pre tých ostatných, ktorí si potrpia skôr na reprezentatívny dizajn, prívetivé používateľské rozhranie a aktuálnosť, Acer pripravil modelovú sériu Aspire S7. Tá ponúka až na niekoľko diferencií závislých od konkrétneho modelu maximum, čo môže štandardný a dokonca i náročnejší zákazník vyžadovať od skutočného pracovného ultramobilného notebooku. Výkon ultrabookov od Aceru je definovaný procesormi Intel Core i5 a i7, operačnou pamäťou až 4 GB a SSD diskami s kapacitami od 128 až po ohromných 256 GB. Čo je netradičné a stojí za pozornosť, je použitie ochranného skla Gorilla Glass 2. Toto sklo, ktoré je používané predovšetkým v drahých mobilných telefónoch, má za úlohu nielen chrániť samotný displej, ale aj zabezpečiť dlhodobú odolnosť samotného veka displeja pred škrabancami. Jedine najlacnejšia verzia ultrabooku má veko displeja pokryté upraveným hliníkom. Ultrabook série Aspire S7 je už na prvý pohľad odlišný od tých, ktoré vidíte na pultoch predajní, pozornosť vzbudzuje mimoriadne elegantným a serióznym dizajnom, ktorý je správnou voľbou rovnako pre právnika, lekára, generálneho manažéra i študenta vysokej školy. Klávesnica s multifunkčným touchpadom je posadená vo veľmi nízkej platforme, napokon samotný notebook v zatvorenom stave má výšku iba 12 mm! Napriek tejto extrémnej hodnote je klávesnica spracovaná tak, aby pri dlhom aktívnom písaní netrpeli prsty ani samotná platforma. Jednotlivé klávesy sú od seba úplne oddelené, majú zaoblené hrany a ich vyvýšenie je iba minimálne. Mnohých poteší skutočnosť, že sú pod-
svietené. Touchpad má veľmi zreteľne naznačené hranice a je netradične veľký, čo má zásluhu na priateľskom ovládaní aj bez venovania zvýšenej pozornosti. Hmotnosti ultrabookov Acer Aspire S7 balancujú okolo úrovní 1,1 a 1,25 kg, čo je stále veľmi prijateľný údaj aj pri aktívnom cestovaní. Tomuto účelu vskutku vyhovuje aj údaj o výdrži batérie, ktorý hovorí o šiestich hodinách. Ako často cestujete šesť hodín bez prestávky? Možno aj práve teraz, kedy by ste si časopis Slovak Lines mohli čítať v elektronickej verzii a pritom dokončiť projekt, ku ktorému sa neviete dopracovať už týždeň...
Základom série Aspire S7 je kvalitný plne dotykový displej s technológiou IPS s rozlíšením True HD – teda až 1 920 × 1 080 bodov. Uhlopriečky budú v predaji dve, 11,6 a 13,3-palcové
acer aspire S7 Hrúbka: 12 mm Hmotnosť: 1,1 – 1,25 g Displej: 11,6 – 13,3 palca, true hd Procesor: intel core i5, i7 Pamäť: 128 až 256 GB Cena od: 1 299 € Viac informácií o produktoch ACER nájdete na www.acer.sk
lines | 2012
13
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Tibor Géci
Speváčka
mária Čírová Osud nie je náhoda, ale voľba Hoci je dvojnásobnou mamou, nevzdala sa hudobnej kariéry. A hriešne dobre vyzerá! Ako to robí? Prezraď, ako zvládaš byť ženou, dvojnásobnou mamou, partnerkou, kamarátkou. Varenie, pranie, kojenie, spievanie, nakrúcanie videoklipov a podobne…? Pomáha mi jedna veta, ktorou sa v živote dosť riadim. Znie: „Ak chceš, dá sa všetko.“ Žijem v súlade s ňou pomerne dlho, asi odkedy som otehotnela so svojím synčekom Hugom. Vtedy mi každý hovoril, že sa kvôli dieťaťu budem musieť všetkého vzdať. A vraj, keď sa už raz stanem mamou, nikdy sa nevrátim na pódium. Mala som vtedy dvadsať rokov. Vravela som si, že nič nie je stratené. Ak sa mám postaviť k mikrofónu, tak sa postavím. Hudba si ma nájde. A tak aj bolo. Hugo bol veľmi dobré dieťa a dokázala som to celé zvládnúť. No teraz máš deti dve…! Môžem ťa dokonca nazvať čerstvou mamičkou, tvoja dcérka Zoe má päť mesiacov. Zo začiatku to bolo náročnejšie. Dva mesiace v kuse som s deťmi trčala sama doma. Chcela som dať celú rodinku dohromady a najmä svoje deti, vytvoriť akúsi rodinnú súdržnosť. Myslím, že sa to podarilo. Malá je okrem toho teraz už pokojné bábätko. Celú noc prespí, takže spávam aj ja (smiech). Preto som cítila, že sa môžem
14
lines | 2012
k hudbe vrátiť. Je to však len veľmi ľahký návrat. Možno sa niekomu zdá, že teraz driem od rána do večera niekde na pódiu, no opak je pravdou. Stále som na materskej, len si idem dvakrát – trikrát do mesiaca niekam zaspievať alebo odbehnem na nejakú akciu. Myslím, že mi to prospieva, lebo ma to nabije energiou a potom som doma príjemnejšia a veselšia. Keď nie som len „zaplienkovaná", ale vnímam aj okolitý svet, cítim sa oveľa lepšie a materskú si viac užívam. Aká je Zoe ako bábätko? Zo začiatku som to s ňou mala ťažšie. Trápili ju silné bolesti bruška, čiže sa v noci budila niekoľkokrát, niekedy aj v polhodinových intervaloch. Bolo to náročné obdobie, bola som nevyspatá, vyčerpaná a navyše, cez deň som nemala šancu pri dvoch deťoch ani na päť minút zavrieť oko. No zo dňa na deň to však po dvoch mesiacoch prešlo a dnes je z nej pohodové dievčatko, ktoré sa na všetkých len usmieva a spokojne obdivuje okolitý svet. Aká si mama? Priateľská, ale aj prísna, keď treba. Zoe sa to ešte netýka, ale Hugo musí dodržiavať pravidlá. Nedala som ho do škôlky, tak má škôlku u mňa doma. Ak chce pozerať rozprávky, má to dovole-
lines | 2012
15
Rozhovor
né len pol hodinu denne. Inak by pri tom vysedával nonstop. Môže byť plač, rev, hádzanie sa o zem, nepovolím. To isté platí pri cukríkoch či čokoládach. Trojročné dieťa prechádza čímsi ako detskou pubertou. Sú to také prvé vzdory, smejeme sa s Marošom, že je to skôr taká skúška nás, rodičov – koľko vydržíme (smiech). Preto na neho musíme ísť častokrát psychologicky. Pomáha mi, že Maroš pri výchove stojí pri mne. Je dôležité, aby mama a otec držali spolu a potom všetko ide. Vyzeráš lepšie ako väčšina bezdetných žien! Ako sa ti podarila takáto postava po dvoch deťoch?! Bude to asi znieť neuveriteľne a mnoho ľudí mi to neverí, ale nič extra pre to nerobím. Dokonca sa cítim trápne, keď na takúto otázku odpovedám jednoduchým: len si žijem. Nejakým spôsobom skrátka do svojich predošlých kúskov oblečenia chudnem. O. K., vlastne mám jeden fígeľ – silu predstavivosti. Riadim sa tým, že ak si niečo predstavujete a veríte tomu, dosiahnete to. Mala som to tak aj pri synčekovi Hugovi, aj pri Zoe. Po pôrode som vážila o pätnásťšestnásť kíl viac. Vôbec som však nemala stres z toho, že tie kilá nedám dole. Ani som neriešila, či budem musieť držať diétu alebo cvičiť. Len som si predstavovala samu seba, že schudnem a budem nosiť svoje staré veci. Bola som o tom skalopevne presvedčená. A kilá išli dole samé. Po dvoch-troch mesiacoch som sa vrátila k svojej pôvodnej postave. Žiadne diéty, čarovné pilulky, liposukcia, potenie sa vo fitku? Nič také u teba nikdy nebolo? Nikdy som nedržala žiadnu diétu, ani nič podobné. Ako tínedžerka som cvičievala, ale dnes už nerobím ani to. Nemám na to čas. Vlastne áno, niečo robím – behám doma okolo detí (smiech). A nedávno som začala chodiť na kubánske tance. Je to ešte veľmi čerstvé. Zapísala som sa na trojmesačný kurz vo večerných hodinách. Maroško zatiaľ stráži deti. Neviem, či sa mi podarí chodiť pravidelne, no chcem si to dopriať ako záľubu. Možno keby som mala problematické deti, asi by som na to mohla zabudnúť. Ale takto – prečo nie?
16
lines | 2012
Vraj koketuješ s modelingom? O kariére modelky som nikdy nesnívala. Chcela som byť speváčka. Vyštudovala som klavír, skladala a skladám pesničky, môj smer je jasný. No sem-tam som sa pohrávala s myšlienkou, že by nebolo zlé občas vyliezť na mólo. A po Hugovom pôrode si ma modeling našiel sám od seba. Predvádzala som na Bratislavských módnych dňoch a pri iných príležitostiach a bolo to úžasné. Raz za čas ma predvádzanie a pózovanie pred fotoaparátom baví. Profesionálnou modelkou by som však nechcela byť. Je to podľa mňa veľmi náročná práca. A behať po kastingoch by ma nebavilo. Skôr sa vidím ako speváčka, ktorá miluje hudbu a občas ju baví byť modelkou. No, momentálne si okrem modelky aj múzou! Vraj si ťa vybrala za tvár svojej značky vychytená francúzska módna návrhárka. To bola vydarená náhoda! Telefonovala som jednej známej a popri iných veciach som jej spomenula, že sa chystám točiť videoklip k singlu MY. Okamžite mi navrhla, či by som v klipe nechcela mať na sebe oblečenie značky Virginie Castaway, ktorá prišla vtedy na Slovensko ako úplná novinka. Vôbec som ju nepoznala, no keď som si vyskúšala zopár kúskov, sadli mi ako uliate. Až potom som sa dozvedela, že je to značka, ktorú miluje Kate Moss, oscarová herečka Marion Cotillard, Vanessa Paradis či dokonca sa do nej oblieka španielska princezná Laetizia! No dobre, ale ako sa to od požičania šiat na nakrúcanie videoklipu zvrtlo na to, že si pre Virginiu múzou? Stretla som sa so zástupkyňami Virginie Castaway, pomohli mi vyberať oblečenie do klipu. Zapáčila som sa im a ukázali ma samotnej návrhárke, Virginie Neumann. Tá mi začala písať na Facebook, že sa do mňa a mojej hudby zamilovala : -) Podľa nej reprezentujem posolstvo značky. Pravdou ostáva, že sme si veľmi sadli. A je to pre mňa veľká česť. Miláčikom španielskej princeznej sa to však nekončí. Je pravda, že obliekaš svoje deti do rovnakého oblečenia ako Victoria Beckham a Angelina Jolie??? Vraj ťa dokonca
bulvárni fotografi napaparacovali, ako vychádzaš z istého obchodu… Pred časom som objavila ďalšiu Francúzku, volá sa Cordelia De Castellane. Učil ju samotný Karl Lagerfeld a osem rokov pracovala pre Emanuela Ungara. Potom si založila vlastnú značku detského oblečenia. Hoci na jej oblečení „fičia" všetky hollywoodske mamičky, neoplieskavam v tom obchode tisícky eur. Práve naopak. Keď som Cordeliin butik v nákupnom centre v Mlynskej doline prvýkrát navštívila, bola som milo prekvapená, že vecičky sú cenovo prístupné a pritom kvalitné a šik. A môj syn Hugo ich miluje. Nedávno sa zrodil klip k pesničke MY. O čo ide? Je to pesnička z albumu, ktorý som nahrávala pred rokom a v poradí už asi piaty rádiový singel. Chcem ňou podporiť všetky zúfalé ženy. Zložila som ju presne pred rokom, keď som začala byť tehotná so Zoe. Inšpiroval ma príbeh jednej mojej známej, ktorá má dnes 26 rokov. Otehotnela ako sedemnásťročná, chalan ju následne nechal. Pochádzala z katastrofálnej rodiny, otec alkoholik. Mala ťažké detstvo. Keď rodičom povedala, že je tehotná, vyhodili ju z domu. Nemala kam ísť a našla sa v krízovom centre, kde jej pomohli nájsť tú správnu cestu. Okolie jej radilo, aby išla na potrat, no hoci bola zúfala, rázne to odmietala. Jej príbeh bol hlavnou inšpiráciou, aj keď mi ho pôvodne nerozprávala za tým účelom. Len tak sme sa bavili o živote, no keď som sa vrátila domov, sadla som si za klavír a vznikla pesnička MY. Prečo má videoklip charakter dokumentu? Keď sa pesnička dostala do rádií, rozhodla som sa, že z nej urobím projekt na podporu žien, ktoré sa ocitli v ťažkých krízových situáciách či je to slobodná mamička, týraná žena alebo opustená žena. Touto témou sa už asi pol roka zaoberám do hĺbky a navštívila som rôzne krízové centrá. Počas rozhovoru so šéfkami centier a zachránenými ženami som sa dozvedela také príbehy, že mi behal mráz po chrbte. Ako pre dvadsaťtri ročnú babu v šťastnom vzťahu bola pre mňa totálna novinka, že sa takéto veci dejú. Bola to ako facka od reality.
Aké je jeho posolstvo? Chcela som poukázať na tri druhy žien, ktoré sa musia brodiť životom: slobodná mamička, týraná žena alebo opustená s dieťaťom. Musia robiť aj to, čo nechcú. Napríklad, tanečnicu pri tyči. Musia uživiť svoje dieťa. Chcela som videoklipom a pesničkou vzdať týmto ženám hold a podporiť ich, že nech sa čokoľvek v ich živote udeje, nemusia v tom ostať. Verím, že osud nie je náhoda, ale voľba. Keď sa ocitneme na úplnom dne, rozhodnutie odísť a urobiť hrubú čiaru je na nás. Aké máš najbližšie hudobné plány? Momentálne sa zaoberám svojím veľkým vianočným koncertom. Ide o intímny vianočný koncert, plný svetielok na pódiu. Okrem mňa a mojej kapely tam bude orchester a osem vokalistiek. Budeme hrať vianočné koledy a gospelové skladby, aj moju tvorbu. lines | 2012
17
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: PARK SNOW Donovaly
che neuveriteľ neuveriteľných 12 500 metrov štvorcových rozkladá detské snežné kráľovstvo. Od minulého decembra sa stal detský FUN PARK druhým najväčším parkom svojho druhu v celej Európe. Vďaka deviatim posuvným pásom sa vaše deti naučia lyžovať rýchlejšie a bez strachu, než hocikde inde. A najmä pri tom zažijú veľa zábavy. Vo FUN PARKu nechýba ani karusel - kolotoč poháňan ý
18
lines | 2012
hurá na svah! Tohtoročná lyžovačka na Donovaloch bude plná noviniek a zábavy Pre najmenších Vaše ratolesti sa túto zimu rozhodne nudiť nebudú. Na Donovaloch, v časti Mistríky, sa na ploche neuveriteľných 12 500 metrov štvorcových rozkladá detské snežné kráľovstvo. Od minulého decembra sa stal detský FUN PARK druhým najväčším parkom svojho druhu v celej Európe. Vďaka deviatim posuvným pásom sa tu vaše deti naučia lyžovať rýchlejšie a bez strachu než hocikde inde. A najmä pri tom zažijú veľa zábavy. Vo FUN PARK-u nechýba ani karusel – kolotoč poháňaný motorom, ktorý je veľkým pomoc-
níkom pri lyžiarskej výučbe. Lyžiarska škôlka je pre deti už od troch rokov a práve pre najmenšie ratolesti sú posuvné pásy veľkým pomocníkom. Každý deň o 12.00 môžete navyše s nimi zažiť jedinečnú šou „Show na snehu“ s množstvom hier a zábavy a nezabudnuteľnú jazdu v snežnom vláčiku. Detičky budú zabávat maskoti Dodo, Lulu, Brumík a myšiaci z PARK SNOW. Všetky deti z Brumíkovej škôlky navyše získajú pekný darček. Vďaka rozšíreniu FUN PARK-u pribudlo nové predajné miesto lyžiarskych lístkov priamo v areáli lyžiarskej školy PATTY SKI.
lines | 2012
19
Rozhovor
Raj pre bežkárov
Dve strediská – jeden skipas
Na Donovaloch si prídu na svoje aj milovníci bežeckého lyžovania. Na lyže môžu vyraziť na dvoch bežeckých okruhoch v okolí Polianky a Močiarov a na trase z Donovál až na Šachtičku. Bežecké dráhy sú pravidelne upravované vždy pred víkendom a ich celková trasa je 18,4 kilometra.
Okrem donovalských svahov môžete v tejto zimnej sezóne vyskúšať aj tie ružomberské. Na lyžovanie v stredisku na Donovaloch aj v neďalekom lyžiarskom stredisku Ružomberk – Malinô Brdo vám bude stačiť jeden skipas. Všetky lyžiarske lístky, ktoré si zakúpite na minimálne 2 dni od sezóny 2011/2012, môžete využívať na lyžovačku aj na 12 km zjazdoviek rôznej náročnosti v stredisku vzdialenom od Donovál len 28 km. Takže okrem 2 lanoviek a 14 vlekov na Donovaloch môžete využívať ďalšie 2 lanovky a 7 vlekov v Ružomberku na ten istý skipas. Túto ponuku môžu využívať aj držitelia našich sezónnych skipasov, nakoľko v oboch strediskách bude platný aj sezónny skipas. Ten na rozdiel od sezónneho skipasu SLOVAKIA SUPER bude platný aj na večernú lyžovačku v stredisku PARK SNOW Donovaly.
Adrenalín na snehu Podľa portálov www.boardlife.sk a www.freeskier.sk sa na Donovaloch nachádza najlepší snowpark na Slovensku, Alpine Pro Riders Park Záhradište, ktorý poteší všetkých milovníkov freestylovej jazdy a adrenalínu. Aj v tejto zimnej sezóne bude strediskom prípravy slovenskej reprezentácie v snowboardingu a akrobatickom lyžovaní. V Riders Parku sa nachádzajú zvyčajne tri skoky a dvanásť prekážok, ktoré sa v priebehu sezóny obmieňajú, aby jazdenie v ňom bolo stále výzvou. Každú sezónu však pribúdajú v areáli nové prekážky. Vlani si mohli adrenalínom nabudení jazdci oddýchnuť v chillout zóne s hudbou. Tento rok sa stala exkluzívnym partnerom Riders Parku značka Alpine Pro, takže sa môžete tešiť na hromadu noviniek a vychytávok. Všetky informácie o snowparku nájdete na www.riderspark.sk
20
lines | 2012
Novinky na webe Tento rok si budete môcť vybrať ubytovacie zariadenie na lyžovačku na Donovaloch oveľa jednoduchšie. Jednoducho sa na stránke zorientujete a vďaka piktogramom okamžite zistíte, či hotel alebo penzión nejakú službu ponúka, alebo neponúka. Na stránke nájdete aj hodnotenia
Jeden skipas – more zážitkov Najväčšie slovenské zimné strediská majú spoločné skipasy za veľmi výhodnú cenu
spokojnosti zákazníkov, takže môžete hneď vedieť, či predošlí hostia boli vo vybranom hoteli či penzióne spokojní.
Skutočný zážitok Vezmite zimnú lyžovačku do vlastných rúk a zaobstarajte si PARK SNOW Card, takzvanú Gästekarte. Veľmi populárny produkt predovšetkým v Rakúsku sa dostáva na Slovensko a ide o kartu hosťa. Kartu ako hosť získavate automaticky, keď sa ubytujete v niektorom zo zmluvných ubytovacích zariadení na Donovaloch alebo v blízkom okolí. Podmienkou je to, že sa ubytujete na minimálne dve noci. Samozrejme, každý člen vašej rodiny dostane svoju vlastnú kartu, takže jej výhody si môže užívať naozaj každý! Ďalej kartu automaticky získavate, ak si zakúpite sezónny lístok do stredísk PARK SNOW. Treťou možnosťou je zakúpiť si kartu priamo v stredisku na miestnom infocentre. Výška zľavy a frekvencia možnosti jej využitia sú pri jednotlivých typoch kariet rôzne. Bližšie informácie obdržíte pri prevzatí karty vo forme informačnej brožúry. PARK SNOW Card je kľúčom k tomu, aby ste mali z dovolenky strávenej na Donovaloch ale aj u ich partnerov po celom Slovensku, plnohodnotný zážitok. S kartou získavate: zľavy
Užite si s jedným skvelým skipasom najviac kilometrov zjazdoviek aj freeride zóny po oboch stranách Chopku v najväčšom lyžiarskom stredisku v Jasnej Nízke Tatry. Extra zábavu na lyžiach na Donovaloch, dokonalú rodinnú pohodu vo Veľkej Rači. Freeride, najstrmšie, ale aj pohodové zjazdovky vo Vrátnej. Ideálnu lyžovačku na úpätí Veľkej Fatry na svahoch Malina Brda. Alebo dajte prednosť našim veľhorám a zasnívajte sa na Štrbskom Plese, či vyskúšajte zlyžovať najdlhšiu 6 km zjazdovku v Tatranskej Lomnici. K lyžovačke máte naviac aj dokonalý relax a zábavu v termálnom Aquaparku TATRALANDIA! Oproti minulému roku je SLOVAKIA SUPER SKIPAS obohatený o ďalšie stredisko – Vrátnu – Free Time Zone! Neváhajte a zakúpte si tento skipas v predpredaji za skvelé ceny a zabezpečte si parádnu lyžovačku v siedmich slovenských top lyžiarskych strediskách! Môžete si zakúpiť SLOVAKIA SUPER SKIPAS na 10 dní, 15 dní a celosezónny. Do 21. decembra dostanete skipasy v širokej sieti predajných miest Ticketportal a od novembra aj priamo na predajných miestach v strediskách JASNÁ – Nízke Tatry, VYSOKÉ TATRY – Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso, PARK SNOW Donovaly, Snowparadise Veľká Rača, Ružomberok – Malinô Brdo a Vrátna Free Time Zone. Viac info získate na: www.superskipas.sk
lines | 2012
21
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto:
na 3-dňový a 6-dňový skipas v stredisku PARK SNOW Donovaly, zľavy v požičovniach lyžiarskeho výstroja, lyžiarskych školách, aquaparkoch. A ďalšie zľavy a ostatné výhody bližšie opísané na webovej stránke www.parksnow.sk
Ako karta funguje? Jednoducho – nosíte ju stále so sebou, na akceptačných miestach sa ňou preukážete a využívate jej výhody pri čerpaní skvelých zliav! Každý partner akceptujúci PARK SNOW Card má svoju prevádzku označenú nálepkou. Zoznam akceptačných miest bude priebežne aktualizovaný a bude dostupný na www.parksnow.sk. Viac informácií nájdete na na www.parksnowcard.sk
22
lines | 2012
Pre nelyžiarov
Vždy na sieti
Nefandíte lyžovaniu, ani snoubordovaniu? Zimnú dovolenku si v PARK SNOW Donovaly užijete aj tak. Môžete sa bezplatne korčuľovať na umelej ľadovej ploche, zažiť snowparagliding, psie či konské záprahy. Detičky sa zasa zabavia v PATTY SKI Funparku, kde je pre nich pripravený skvelý animačný program.
PARK SNOW Donovaly pred dvoma rokmi ako jedno z prvých slovenských lyžiarskych stredísk umožnil svojim hosťom, ktorí vlastnia smarfóny s operačnými systémami iOS a Android, aby si bezplatne stiahli do svojich mobilov špeciálnu „lyžovačkovú" aplikáciu. Tá poskytuje prehľadne usporiadané základné dáta zo strediska PARK SNOW Donovaly. V novembri 2012 si môžete stiahnuť jej aktualizáciu. V Appstore pre operačné systémy iOS a v Google Play pre Android.
Náš tip | Text: Erik Stríž / Foto: archív
acer iconia tab W510 Trendy sa menia a spoločnosti pôsobiace v oblasti elektroniky sú nútené neustále predstavovať novinky, ktoré sa od ostatných líšia nielen dizajnom, ale aj kompletným softvérom a dokonca konštrukciou. Acer v tomto duchu do predaja uvádza notebook, ktorý je zároveň tabletom i plnohodnotnou mobilnou kanceláriou.
S
kombinovať viac produktov do jedného kompaktného celku je pre výrobcov veľká výzva, ktorá sa v prípade Aceru pretavila do hybridného notebooku Iconia W510. Tento notebook s minimalistickým vzhľadom využíva najmodernejšie technológie aktívnej regulácie výkonu, výhody
24
lines | 2012
samostatného tabletu s plne dotykovým displejom a komfort, ktorý je bežne v segmente ultraprenosných počítačov potlačený do úzadia. Čo možno zaujme viac, ako možnosť oddelenia dotykového displeja od klávesnice, je najnovšia generácia systému Windows od spoločnosti Microsoft. Windows 8 prešiel najzásadnejšou úpravou ovládania a vzhľadu v jeho histórii, vďaka čomu poskytne úplne novú používateľskú skúsenosť. Dôvodov na zmeny bolo viac, predovšetkým chcel softvérový gigant Microsoft udržať krok s ovládaním zariadení cez dotykové displeje. Podľa odbornej verejnosti sa výrobcovi tento progresívny krok vydaril a konečne bude pre tablety dostupný systém, ktorý bude použiteľný vo všetkých ohľadoch používania. Základom sú veľké farebné dlaždice, ktoré obsahujú aktívny obsah aplikácií alebo odkazy na ich spustenie. Toto nové prostredie doteraz známe len z telefónov so systémom Windows Phone sa volá Metro. Acer Iconia Tab W510 je možné používať ako dve rôzne zariadenia – tablet alebo notebook. V prípade tabletu ide o štandardný dotykový displej zabalený v úhľadnom reprezentatívnom obale bez výrazných prvkov. Tablet s novým systémom sa dá plne ovládať za pomoci jemných dotykov, problém nebude ani so zložitými webstránkami s malým textom. V tejto forme je Iconia W510 ideálna napríklad na prezentáciu grafickej prá-
ce alebo on-line projektu klientom alebo na pasívne sledovanie internetového obsahu. Keď sa k tabletu pripojí klávesnica, významne zjednodušuje predovšetkým prácu s dlhým a zložitejšie formátovaným textom, napríklad posielanie e-mailov alebo chatovanie. Po technickej stránke ide o rovnaký typ klávesnice, aký máte na svojom notebooku. Hybridný tablet Acer Iconia Tab W510 je vybavený procesorom Intel Atom 1,5 GHz s dvomi jadrami, 2 GB operačnou pamäťou a interným úložiskom s kapacitou 32 GB. Acer si pripravil aj hybridy s pamäťou 64 GB, ktoré budú dostupné vo všetkých ostatných verziách. Dotykový displej má uhlopriečku 10,1 palca, na ktorých sa zobrazuje raster 1 366 × 768 bodov. Komunikačné technológie sú tradične dostatočne rozsiahle na to, aby mal zákazník pocit slobody takmer v každom ohľade. Na internet sa hybrid pripojí cez Wi-Fi, komunikácia s periférnymi zariadeniami je zabezpečená za pomoci portov microUSB, microHDMI a 3,5 mm jacku, prítomný je aj Bluetooth. Na zadnej strane tabletu je umiestnený 8 Mpx fotoaparát a webkamera na prednej strane zaznamenáva obraz v rozlíšení 1 600 × 1 200 bodov. Budúcnosť hybridného notebooku/tabletu Acer Iconia W510 je pomerne zreteľná. Už dnes sa pozornosť všetkých odborných médií zameriava práve na tento produkt pre jeho kon-
vertibilitu, nový operačný systém Windows 8 a čo nebolo spomenuté, úžasnú výdrž batérie. Vydrží váš malý notebook až 18 hodín práce? Acer Iconia Tab W510 áno.
acer iconia tab W510 Hrúbka tabletu: 8,8 mm Hmotnosť: 600 g Displej: 10,1 palca, 1 366 × 768 bodov Procesor: dvojjadrový 1,5 Ghz intel atom Pamäť: 32 GB, 64 GB + pamäťová karta microSd Cena od: 549 € Viac informácií o produktoch ACER nájdete na www.acer.sk
lines | 2012
25
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Michal Knitl
lonely planet je pre mňa zbytočné Nečakal som, že v Iráne stopnem Porsche a budem v ňom piť vodku, hovorí cestovateľ Michal Knitl, autor cestopisnej knihy Na juhoamerickej vlne.
Kedy sa u teba zrodila túžba cestovať? Počas druhého ročníka vysokej školy som sa vybral s kamarátom na program Work and Travel do San Diega. Dva mesiace som tam pracoval ako šofér bicyklovej rikše. Jeden mesiac som cestoval po juhozápade USA a omrkol som aj Mexiko. Inšpirovali ma spolužiaci, ktorí takto išli cestovať rok predtým. V treťom ročníku na výške som sa zasa vydal s kamarátom a dvoma kamarátkami na road trip po Európe. Za sedemnásť dní sme precestovali Slovensko, Poľsko, Pobaltské štáty, Fínsko, Švédsko a Dánsko. Na jeseň v tom istom roku som prvýkrát cestoval sám – inter-
26
lines | 2012
railom po západnej Európe. Chcel som navštíviť kamarátku v Taliansku, ďalšiu v Paríži a kamaráta v Brightone. Nakoniec som tridsať dní cestoval po Európe vlakmi. A vo štvrtom ročníku som išiel na leto na Erazmus do Portugalska. Nebolo to však priveľmi o štúdiu. Naučil som sa tam plávať s hlavou vo vode, cestoval som po Portugalsku a trochu po Maroku. Potom som sa zapojil do kampane Eurizons. Bolo nás päťdesiat mladých z celej Európy. Stopovali sme z Rigy do Štrasburgu, rozprávali o Rozvojových cieľoch tisícročia (MDGs), zbierali názory ľudí, pýtali sa ich, čo by chceli odkázať europoslancom a po-
dobne. Výsledky sme potom prezentovali v europarlamente v Štrasburgu. A čo ťa priviedlo do Južnej Ameriky, o ktorej je tvoja prvá kniha? V piatom ročníku na vysokej škole som strávil ako dobrovoľník deväť mesiacov vo Fínsku. Bol som tam od októbra do júna, takže mi bola pekná zima!: -) A potom, ako som spromoval, som sa ocitol v takej malej osobnostnej kríze. Premýšľal som, čo vlastne chcem v živote robiť a čo mi ide najlepšie. Výsledok bol ten, že som začal pracovať ako snoubor-
dový inštruktor. A potom som jedného dňa pocítil, že potrebujem vypadnúť. Vypadnúť z Európy. So šťastím som sa dostal na projekt do Uruguaja. Keby projekt nebol, išiel by som do Južnej Ameriky na vlastnú päsť o mesiac až dva neskôr. V čom spočíva čaro nezávislého cestovania? Mnoho ľudí uprednostňuje poznávacie zájazdy. Aký máš na ne názor? Mám teóriu, že s cestovkou by som ani zadarmo nešiel. Prečo? Lebo všetko je organizované. Prekážalo by mi, že by mi niekto cudzí ro-
lines | 2012
27
Rozhovor
bil program a nemohol by som ísť kam chcem a kedy chcem. Moji rodičia prišli za mnou do Južnej Ameriky s cestovkou, lebo sami sa ísť báli. Preto som videl, ako tieto poznávacie zájazdy fungujú. A tých šesť dní, čo som s nimi a so zájazdom strávil, mi bohato stačilo. :-) Robíš si pred cestami aspoň svoj vlastný itinerár? Kde bývať, kam ísť…? Cestovanie po Európe bolo na moje pomery ešte dosť organizované. Z domu som vyšiel s ruksakom na chrbte a päťdesiatimi papiermi, na ktorých som mal rozpis vlakov. Býval som v tej dobe ešte v hosteloch, ak som práve nebol na návšteve u niektorého z kamarátov. Dnes už nebývam ani v hoteloch, ani v hosteloch. Cestujem pomocou couchsurfingu, teda žijem u domácich. Alebo v horách stanujem. V hoteloch by som nebýval ani zadarmo. S domácimi sa cítim lepšie. Myslím si, že hotely majú veľkú nevýhodu – človek je tam sám, nikoho nespozná, nepričuchne k lokálnej kultúre a ešte za to aj veľa platí. Hostely sú niečo podobné. Áno, stretnete mnoho cestovateľov - ale opäť nie ste v úzkom kontakte s domácimi. Ja cestujem preto, aby som spoznal domácich v danej krajine, nie cudzincov. Ako si cestoval po Južnej Amerike? Prišiel som tam ako dobrovoľník. Keď mi po troch mesiacoch končil projekt v Uruguaji, rozoslal som e-mail asi dvesto couchsurferom smerom na juh kontinentu. Pri couchsurferoch to funguje tak, že na žiadosť o ubytovanie od-
28
lines | 2012
povie v priemere jeden z desiatich a ponúkne možnosť bývať u neho. Vtedy sa mi ozvali tridsiati a podľa toho, v ktorej lokalite sa nachádzali, som si naplánoval trasu. Počas križovania Južnej Ameriky som teda žil u domácich, videl som ich každodenný život a naučil som sa po španielsky. V Južnej Amerike sa väčšinou býva v rodine. Mladí nemajú peniaze na to, aby sa osamostatnili. Keďže mám rád prírodu, chodieval som aj do národných parkov. V Čile som si zadovážil aj stan, ešus a celú výbavu. Z pätnástich mesiacov, ktoré som strávil v Južnej Amerike, som bol pol roka dobrovoľníkom a v stane v národných parkoch som žil štyri až päť mesiacov. Podobný čas som strávil u couchsurferov a menej ako mesiac v hosteli. Čo ti cestovanie po Južnej Amerike dalo? Úžasné zážitky a skvelých priateľov. Zistil som, aké sú medzi nami rozdiely. Tam majú ľudia málo, no napriek tomu sa dokážu radovať zo života. U nás sú ľudia stále s niečím nespokojní. Juhoamerické krajiny sú otvorenejšie, šťastnejšie. Tu sa stále za niečím ženieme. Ako funguje couchsurfing? Na stránke www.couchsurfing.org si vytvoríte profil, dáte fotku a napíšete niečo o sebe. Tak ako na facebooku. Pomocou vyhľadávania si môžete nájsť ľudí po celom svete, napríklad v Rio de Janeiro. Napíšete im správu, kedy by ste chceli prísť a oni podľa toho, či majú čas, či sa im váš profil páči a či majú možnosť ubytovania môžu napísať áno, alebo nie. Všetko je
dobrovoľné. Rovnako môžete hostiť ľudí u seba doma, alebo ak nemáte kde, môžete sa s nimi stretnúť, alebo ukázať im mesto. Každý pondelok sú i stretnutia couchsurferov v Bratislave. V iných mestách to nie je také pravidelné. O bezpečnosť je postarané troma spôsobmi. Každý po stretnutí alebo hosťovaní u niekoho napíše osobnú referenciu a tak, ak sa vám ozve niekto, kto má 50 pozitívnych referencií, niet sa čoho báť. Druhou možnosťou je „vouchovanie“, resp. zaručenie sa za človeka, ktoré môže dať iba človek, za ktorého sa už traja ľudia zaručili. Poslednou je verifikácia – overenie mena a adresy na základe jeho príspevku, z ktorého organizácia funguje. Ten je dobrovoľný. Po zaplatení bankovým prevodom vám klasickou poštou príde kód, ktorý napíšete na stránku a ľudia potom vedia, že vaše meno a adresa sú pravé. A aké to bolo v Ázii? V strednej Ázii som najmä trekoval a býval som v stane. V Nepále som išiel na dve osemnásťdňové túry, na ktoré veľa ľudí nechodí. Absolvoval som trek do Dolpa a okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Išiel som celkom sám. Bez vodcu, bez nosičov. Musel som obchádzať kontroly, pretože turistika v týchto oblastiach na vlastnú päsť je zakázaná. Na mape je zaznačené, kde sa kontroly nachádzajú. A keď ma raz chytili, zaplatil som len normálny poplatok a mohol som ísť ďalej. Na tieto túry treba povolenie, ktoré získavajú iba turistické kancelárie. Tie vedia vybaviť povolenie s „naaranžovaným“ sprievodcom, keď máte sprievodcu na papie-
ri, aby ste ten papier dostali, ale s vami nejde. Dávať takto cez 100 dolárov namiesto 40 som nemienil. V Strednej Ázii, najmä v Kirgizsku a Pamíre, som našliapal okolo 1000 a v Nepále cez ďalších 500 kilometrov. Tvoji rodičia majú z tvojho dobrodružného cestovania radosť, však? :-) Veľkú. Teraz majú radosť, lebo som doma. Časom si však už zvykli. Najväčší stres mali, keď som išiel do Afganistanu a keď som im napísal, že idem pešo dvesto kilometrov cez pohorie Pamír. Vytlačil som si staré sovietske mapy, zbalil som si jedlo a išiel som. Čo ťa priviedlo do Afganistanu? Je to predsa najnebezpečnejšia krajina sveta... Vybral som sa navštíviť kamaráta, ktorý tam pracoval na jednom projekte pre organizáciu Človek v ohrození. Inak by som tam nešiel. Do Kábulu som pricestoval po zemi. Dva dni autobusom z Khorogu. To tiež cestovatelia normálne nerobia. Celý pobyt v Kábule som trávil s ním. Von sme sa dostali trikrát. Raz do starého mesta a raz na televíznu vežu, z ktorej je výhľad na mesto. Cez víkend sme išli na výlet mimo mesta, na ktorý sa kamaráti veľmi tešili – mohli sa voľne poprechádzať na čerstvom vzduchu. Dvakrát som musel ísť aj na indickú ambasádu, ale to ma viezol jeho šofér. V Afganistane cudzinci priveľmi nechodia von. Rozvojoví pracovníci musia po príchode podpísať revers, že za múrmi sídla organizácie sa pohybujú na vlastnú zodpovednosť. Nemajú veľa možností, lines | 2012
29
Rozhovor
ako sa voľne poprechádzať. Budova, kde sídli organizácia, je obohnaná trojmetrovými múrmi a na dvore stojí zaparkované auto. Človek nasadne do auta a bleskovo sa presunie do iného komplexu budov, opäť obohnaného múrmi. Ktorá krajina ťa pozitívne alebo negatívne prekvapila? Nevedel som, čo mám očakávať od Gruzínska alebo od Iránu. Gruzínsko sa mi zdalo vo všetkom iné ako zvyšok sveta. Šoférujú šialene, ich abeceda vyzerá ako špagety. Majú úžasnú prírodu – päťtisícové hory pohoria Kaukaz, more, aj kvalitné víno. Hovorí sa o ňom, že ruskí cári ho uprednostňovali pred francúzskym. A Irán? Iránci sú najpohostinnejší ľudia na svete. Krajina je oveľa vyspelejšia, ako si všetci myslia. Ich mestá sú na podobnej úrovni ako na Slovensku. Je tam možno väčší ruch a dezorganizovanejšia doprava, no človek je tam v úplnom bezpečí. Aj keď nie je moslim. To, čo sa o Iráne hovorí v západniarskych médiách, je hrôza. Realita je celkom iná. Cestovateľ sa tam nemá absolútne čoho báť.
30
lines | 2012
Ako reagujú na bielych nemoslimov? Sú na cudzincov zvedaví. Hoci zo zákona majú zakázané ubytovávať cudzincov, aj tak to robia. Panujú tam však určité pravidlá. Dievča nemôže ísť s chlapcom na rande na verejnosti. Ak ich chytí policajt, telefonuje rodine dievčaťa a zisťuje, či vie, s kým sa ich dcéra stretáva. A nemajú tam napríklad žiadne bary, lebo nepijú. Pri prechádzke mestom mi domáci vysvetľoval, ako to tam chodí. Mladí chalani a i baby chodia v skupinkách stále dookola a keď sa im niekto páči, snažia sa tajne vymeniť telefónne číslo. Potom si dlho, predlho píšu, až kým sa raz, na tajnom mieste, stretnú. Čo najnezvyčajnejšie sa ti tam prihodilo? Navštívil som dedinku pri Tabrize, na severozápade krajiny, kde sú do skaly vytesané hlinené domy. Nepremáva tam autobus. S domácimi som išiel s taxíkom, no cestou späť som sa s ním už nechcel vrátiť, lebo pre jedného to bolo drahé. A tak som zháňal alternatívny spôsob. Prihovoril som sa pekne nahodenej dvojici, ktorá sa tam tiež vybrala na výlet. Pýtal som sa ich, ako sa vrátia naspäť do dediny. Súhlasili, že ma vezmú naspäť na zastávku autobusu svojím autom, ak mi však nevadí, že vzadu je málo miesta. Hovorím im, že
je to úplne v pohode a môžem byť i na streche. No keď sme prišli k autu, neveril som vlastným očiam. Najnovší kabriolet Porsche Carrera. Vzadu bolo naozaj málo miesta. :-) Vrchol všetkého však bol, keď počas jazdy vytiahli plastovú fľašu vodky a všetci, vrátane šoféra, sme si z nej logli. V Iráne je pritom alkohol zakázaný. Hoci normálne nepijem, vtedy som nemohol odmietnuť. Fakt by ma nenapadlo, že v Iráne stopnem Porsche a budem v ňom piť vodku. :-)
Je tam presná chronológia toho, ako som cestoval, koho som stretol.
Cestuješ sám alebo ťa niekto sprevádza? Väčšinou sám. Občas sa však niekto ku mne pridá po ceste. V Iráne som stretol jedného Slováka, ktorý stopoval. Tak som stopoval s ním. Alebo som v Kirgizsku bol na sedemnásťdňovej túre na ľadovec s dvoma Slovákmi. Inak som v tej krajine za dva mesiace prešiel peši asi 600 kilometrov Väčšinu sám.
Ktorá destinácia je tvojou srdcovkou? Skôr je to o ľuďoch. Určite sa chcem niekedy vrátiť do Uruguaja. A do Fínska. Býval som tam u rodiny, ku ktorej mám dodnes veľmi blízko. Sú ako moji druhí rodičia.
Ako a kedy sa zrodil nápad napísať cestopisnú knihu? Po pol roku v Južnej Amerike som prišiel k Mateovi, ktorý býval na samote uprostred fjordu v centrálnej časti Čile. Osem dní som mu strážil pozemok s takmer nulovou možnosťou komunikácie s ostatným svetom. Práve vtedy padlo rozhodnutie. Pôvodne som chcel urobiť niečo s fotkami, ale dnes má každý fotoaparát. Cestoval som štýlom ako málokto. Na Slovensku a ani v Čechách nikto nenapísal o couchsurfingu alebo dobrovoľníctve v Južnej Amerike v takom rozsahu, a tak som sa rozhodol o svojich zážitkoch, skúsenostiach a poznatkoch napísať knihu. Najzaujímavejšie je, že ľudia si môžu prečítať o tom, u koho som spal, a potom tej istej osobe napísať a ísť k nej domov. A čo bedekre typu Lonely Planet? Z bedekrov si len vytlačím mapu a to je všetko. Nepoužívam ich. Nie som cieľová skupina. Do reštaurácií nechodím, agentúry nepotrebujem, v hoteloch nespím. A ani do múzeí nechodím. Preto je pre mňa bedeker zbytočný.
Pripravuješ aj ďalšiu knihu? Plánujem cestopis o strednej Ázii a o Indii, Nepále, Bangladéši. Neviem, či z toho bude jedna kniha alebo dve. Záleží aj na tom, či nájdem sponzorov. Doteraz som si všetko robil sám, až do pdfka. Vydával som ju prakticky na kolene. Tlačiarne mi ju len vytlačili.
Ktorá krajina je pre teba, naopak, výzvou? Rád by som išiel do Pakistanu. Kvôli horám. Už niekoľkokrát mi nedali víza. Láka ma i Papua Nová Guinea. Malo by to byť jedno z posledných miest s úplnou divočinou. Môžem sa otvorene spýtať – koľko míňaš na cestovanie? Isto to nie je za facku. To by sa každý čudoval. Je to otázka toho, akým spôsobom človek cestuje. Mňa vyšlo pätnásť mesiacov v Južnej Amerike na približne 5000 euro. A Ázia o tisícku menej. Môj spôsob cestovania je však špecifický. Napríklad ma nikto nenahovorí, aby som sa vybral len na mesiac do Pakistanu. Letenka je drahá, preto keď už sa tam vyberiem, tak na dlho. Ani na víkend do Vysokých Tatier by som nešiel. Ak, tak by som sa zobral prejsť celú červenú magistrálu a prísť až na hranice s Ukrajinou. Keď už cestujem, tak vo veľkom štýle. :-)
Miškova Miškova špeciálna akcia Chceli by ste si kúpiť Michalovu knihu o Južnej Amerike? Napíšte na jeho e-mailovú adresu: michal.knitl@gmail. com, do predmetu uveďte: Slovak Lines
Tvoja kniha sa však nepodobá na bedeker, alebo áno? Písaval som si niečo ako denník a po návrate domov som to ucelene spracoval do podoby knihy.
a získate na ňu 2 eurá zľavu! Viac o autorovi, jeho cestách a prezentáciách na: www.michalknitl.com
lines | 2012
31
Radíme vám | Text: Barbora Daxner / Foto: archív
210x297_spad.indd 1
10/2/12 12:55 PM
2 12:55 PM
Rozhovor | Text: Júlia Mekyňová / Foto: NeoVízia
oči na cestách N
a Slovensko prináša nové svetové operačné postupy. Ako prvý slovenský očný chirurg vykonáva laserové operácie a operácie sivého zákalu šetrným femtosekundovým laserom. „Nové“ oči majú podľa neho zázračnú moc. Zo šedej myšky vykúzlia krásnu hrdú ženu, ktorú úplne inak vníma aj jej okolie. Zbožňuje vzdialené nedotknuté kúty planéty. Aby sa na výpravách cítil slobodne, sám podstúpil laserový zákrok, ktorý ponúka svojim pacientom. Primár bratislavskej Očnej kliniky NeoVízia, MUDr. Radovan Piovarči.
Všímate si na ľuďoch ako prvé oči? Áno, trpím profesionálnou „deformáciou“. Všímam si každú jazvičku, nerovnosť, hustotu a kvalitu rias. V priebehu pár sekúnd zhodnotím stav a uzavriem ho do diagnózy. Napríklad, vypadané mihalnice môžu znamenať chronický zápal okraja viečok alebo alergie. Opuch viečok býva následok problémov s obličkami či chronickej únavy. Začervenané oči alebo opakujúci sa jačmeň môžu spôsobovať nevhodne vykorigované dioptrické okuliare. Žltkasté drobné lines | 2012
33
Rozhovor
Aké riziká so sebou prináša nosenie kontaktných šošoviek? Nebezpečenstvo zanesenia infekcie, najčastejšie vo vode. V lete sú kritické jazerá, kúpaliská, more, v zime wellness, vírivky, termálne bazény. Vo vode prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, plesne, akantaméby. Mikroorganizmus je vďaka kontaktnej šošovke v dlhodobom kontakte s povrchom oka. Chlamýdiové očné zápaly môžu vzniknúť aj týždne či mesiace po pobyte vo vode. Akantaméby spôsobujú závažný zápal rohovky spojený s krutými bolesťami, svetloplachosťou, začervenaním a slzením. V hraničných prípadoch môžu spôsobiť až slepotu. Zdrojom akantaméb sú aj nádoby s roztokmi a puzdrá na kontaktné šošovky. Počas implantácie umelých vnútroočných šošoviek
S pacientom, tiež zanieteným cestovateľom Henrichom Krejčom, ktorý tiež podstúpil laserovú operáciu NeoLASIK
34
lines | 2012
mapy a fliačky na viečkach naznačujú vysoký cholesterol a poruchu metabolizmu tukov. Dá nový zrak človeku aj nové sebavedomie? Jednoznačne. Deväťdesiat percent našich pacientov považuje okuliare za svoj najväčší hendikep. Niekedy spôsobujú až pocit menejcennosti. Obmedzujú ich aj vo veciach, ktoré s okuliarmi vôbec nesúvisia. Predstavte si ženu s plus desať dioptriami. Hrubé sklá jej oči extrémne zväčšujú. Krásna tvár je ukrytá pred svetom pod okuliarmi, z ktorých trčí len pár veľkých očí. Má problém nalíčiť sa, nevidí na presné kontúry. Ženu s mínusovými dioptriami trápi druhý extrém – maličké oči stratené v hĺbke za okuliarmi. Mesiac po operácii vidím na kontrole nádhernú, výraznú, upravenú,hrdú ženu. Je to neopísateľný pocit. Po odstránení dioptrií sa začne vnímať v krajšom svetle a úplne inak sa na ňu pozerá aj jej okolie. Samozrejme, veľkú službu urobia aj kontaktné šošovky, ale sú zbytočne drahé a ich nosenie so sebou vždy prináša riziko.
Ako prvý slovenský očný chirurg ste zaviedli do každodennej praxe vykonávať laserové operácie s použitím femtosekudového laseru. Aké výhody prinášajú pacientom? Za štvrťstoročie praxe prešla laserová očná chirurgia obrovským vývojom. Zdokonalili sa lasery, metódy, postupy. Vznikli nové, v precíznosti, presnosti, šetrnosti a bezbolestnosti na neporovnanie od minulých. Dnes vieme, že metódy PRK, LASEK či epi-LASEK sú vhodné len pri nižších chybách. Laserová metóda 21. storočia je zákrok NeoLASIK HD s použitím femtolaseru. Svetoví oční chirurgovia ho dnes volia v deväť z desať všetkých prípadov. Povrch rohovky ostáva pri ňom neporušený, vďaka čomu je zákrok a pooperačný priebeh bezbolestný. Už pár hodín po operácii lamela pevne priľne k telu rohovky. Metóda s použitím femtolaseru je k očiam šetrná, precízna a bezpečná. Už večer v deň zákroku môžete čítať aj pozerať televíziu. Na druhý deň po operácii pohodlne pracujete.
Kto je ideálnym kandidátom na femtolaser? Pacienti s dioptriami od + 3 až -13 dioptrií, so stabilnou, ale aj s nestabilnou dioptrickou chybou a s astigmatizmom – nepravidelným zakrivením rohovky. Pacienti sa ma často pýtajú, či sa im v budúcnosti dioptrie „nevrátia“. Ako sa bude vaša očná chyba v nasledujúcich rokoch vyvíjať, nie je schopný predvídať nikto na svete. Po laserovej operácii sa môže už natrvalo zastaviť, alebo môže naďalej rásť. Šetrnosť femtolaseru však umožňuje následné dolaserovanie. Pacientom poskytujeme na NeoLASIK doživotnú záruku. Znamená to, že ak sa i v budúcnosti nižšia dioptrická chyba opäť objaví, dolaserovanie šetrnou metódou majú už bezplatne. Aj vy sám ste podstúpili laserovú operáciu s použitím femtolasera. Bolo jedným z dôvodom aj pohodlnejšie cestovanie? Na cestách musíte vždy myslieť na to, aby ste si do kufra pribalili náhradné okuliare pre prípad, že jedny stratíte alebo vás okradnú. Podľa výšky dioptrií vám hrozí čiastočná až úplná strata videnia. So šošovkami je to rovnaké. Musíte mať so sebou náhradný pár a puzdro navyše. V oblastiach s nízkym hygienickým štandardom hrozí pri ich aplikácii riziko zanesenie infekcie s vážnymi následkami až možnou stratou videnia. Laserové operácie s použitím precízneho, bezpečného a šetrného femtolaseru sú pre cestovateľov a športovcov ideálnym riešením. Sám až po laserovom zákroku zisťujem, čo je to skutočná cestovateľská sloboda. Navyše, je pre mňa obrovskou pomôckou. Pacienti sa ma pýtajú na detaily, na ktoré by som im len ako chirurg nedokázal odpovedať. Vďaka tomu, že som operáciu podstúpil, im viem aj z pohľadu pacienta presne opísať, čo budú počas zákroku cítiť a upokojiť ich, ak majú strach. Čo vás na spoznávaní vzdialených kútov sveta najviac fascinuje? Fascinujú ma krajiny Ďalekého Východu. Sú akési iné, exotické počnúc prírodou, architektúrou, ľudskou dušou, až po filozofiu vnímania života, choroby, biedy, bolesti či smútku. Miestni
majú úplne iný prístup k životu. Vyznávajú iné ľudské hodnoty. Tunajší ľudia žijú v biede, nemajú vôbec nič. Dokážu však byť šťastní a tešiť sa aj z tých najnenápadnejších maličkostí. Na rozdiel od nás, Európanov, ktorí máme v živote všetko, čo si dokážeme predstaviť, no napriek tomu sme vystresovaní a frustrovaní.
S pacientom Marošom Kramárom
Čo na svojej práci milujete? Moment, keď prvotný pocit zodpovednosti a napätia spojený so zavádzaním nových postupov vystrieda radosť, hrdosť a úľava, že sme priniesli novinku, zvládli ju na tisíc percent a vďaka tomu môžeme pomáhať pacientom, ktorí už nemali veľa nádeje. Vážim si, že vo svojej práci nemusím kráčať po vyjazdených chodníčkoch a používať len tisíckrát overené postupy. Naplnenie v práci chirurga zažívam vždy, keď môžem prinášať nové metódy, zdokonaľovať staré a v dialógu so špičkovými odborníkmi hľadať stále nové a lepšie riešenia. Neopísateľný moment nastáva, keď dokážeme pomôcť pacientovi, ktorý doteraz nevidel. lines | 2012
35
Umenie a kultúra | Text: SNG / Foto: archív SNG
Slovenská národná galéria S Cyprián Majerník Milenci na periférii 1935. SNG, Bratislava
36
lines | 2012
lovenská národná galéria (SNG) je najväčším slovenským múzeum umenia. Jej postavenie je jedinečné nielen šírkou záberu – venuje sa nielen starému, modernému a súčasnému umeniu, ale aj užitému umeniu, dizajnu, fotografii a architektúre. Vo svojich depozitároch vystavuje a ošetruje galéria vyše päťdesiatpäťtisíc diel. Slovenská národná galéria v Bratislave aktuálne ponúka výstavy a programy v Esterházyho paláci, kde prebiehajú krátkodobé výstavy domácej aj zahraničnej produkcie. Pôvodne neorenesančný nájomný dom vybudovaný v druhej polovici 19. storočia podľa návrhu architekta Ignáca Feiglera ml. patrí po rekonštrukcii v ro-
koch 2005 – 2006 medzi najmodernejšie expozičné priestory na Slovensku s európskymi výstavnými štandardmi. Okrem areálu v Bratislave je súčasťou SNG aj sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zvolenský zámok, kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku-Cajle. Počas tohtoročnej zimnej sezóny pre vás Slovenská národná galéria v Bratislave pripravila dve zaujímavé, i keď tematicky aj žánrovo rôznorodé výstavy – čisto ženskú, intímnejšiu, monografickú výstavu súčasnej autorky Jany Želibskej a historicky aj tematicky odlišne zameranú výstavu s názvom Krv.
Jana Želibská Zákaz dotyku | No Touching 30. november 2012 – 17. marec 2013 SNG Bratislava, Esterházyho palác, 2. – 3. poschodie. Kurátorky výstavy: Vladimíra Büngerová, Lucia Gregorová Monografická výstava Jany Želibskej (1941) je pokračovaním výstavného a výskumného programu SNG, ktorý prezentuje významné osobnosti dejín slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Autorka patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych umelcov z druhej polovice 60. rokov na Slovensku. Vo svojej tvorbe špecificky prehodnocovala podnety neo-avantgardných tendencií, najmä francúzskeho Nového realizmu a pop-artu. Na bývalej československej scéne stála pri zrode environmentálneho umenia v 60. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Želibská otvoreným feministickým prístupom tematizuje ženské telo; v jej tvorbe sa tieto zámery prelínali s dobovo príznačnými témami alternatívnej scény a neoficiálneho umenia. Výstavný projekt prezentuje veľkorysé priestorové diela Jany Želibskej (Možnosť odkrývania, 1967; Triptych, 1969; KandaryaMahadeva, 1969), dokumentácie akcií v krajine, inštalácie z prírodných materiálov, videá a výber diel z aktuálnej tvorby. K výstave vychádza rozsiahly katalóg s viacerými textami a bohatou obrazovou prílohou.
Krv | Blood 14. december 2012 – 31. marec 2013 SNG Bratislava, Esterházyho palác, 1. poschodie Kurátor výstavy: Dušan Buran Výstava so stručným názvom Krv má ambíciu predstaviť (aspoň na slovenskej scéne ojedinelý) trans-historický kurátorský projekt. Jej centrálna kultúrna kategória je na jednej strane spätá s ľudským telom, a teda životom (resp. smrťou), na strane druhej je predmetom rozličných literárnych, náboženských a sociálnych projekcií. A tak, ako si bez krvi nemožno predstaviť existenciu živého organizmu, metafory krvi, jej „kultúrne“ funkcie, zase formovali pohľad človeka nielen na seba a svoje okolie, ale neraz aj na to, čo ho presahuje. Preto tiež takmer všetky väčšie náboženstvá svoj vzťah ku krvi tematizovali tak povediac, explicitne. Avšak aj pre sekulárnu kultúru krv nikdy nebola len biologickou, lekárskou, resp. gastronomickou záležitosťou. Termíny a spojenia ako krvná pomsta, pokrvné puto, modrá krv, ale tiež krvák, krvilačný alebo krvi by sa v ňom nedorezal, sú dosť výrečnými nástrojmi pre poznanie vzťahu spoločnosti k nej. Pre nás sú v prvom rade potenciálom na rozvinutie pútavej úvahy o vizuálnej kapacite krvi (a jej metafor) od 14. storočia až po súčasnosť. Kultúra na spomenuté fenomény (ale tiež mnohé s krvou spojené tabu) nielenže reagovala, často ich v dejinách umenia sama vytvárala a/alebo aktívne formovala. Predkladaný projekt však systematicky nemapuje všetky historické
Jana Želibská Znak, jeho vznik a rozpad. 1984 Majetok autorky
Jana Želibská Toiletta II. 1966 SNG, Bratislava
Jana Želibská Kandarya-Mahadeva 1969 – 1970. Zbierka Linea, Bratislava
lines | 2012
37
Umenie a kultúra
Ilona Németh Séria kresieb 1985– 1986 Majetok autorky
Katarína Oroszová Kvapka krvi. 2006 Súkromná zbierka
Neznámy autor Priateľská pozdravná karta – vyšívaný ručník s motívom srdca a nápisom oslavujúcim pravé priateľstvo. 10. – 30. roky 19. storočia SNA, Bratislava
a súčasné podoby krvi vo výtvarnom umení. Z ponúkaných možností si vedome vyberie len určité časti a návštevníkom galérie ich ponúkne na diskusiu či len na prosté vnímanie. Podstatná časť vystavených artefaktov pochádza zo SNG (zbierky starého umenia, grafiky, kresby, klasickej moderny 20. storočia) a Slovenského národného archívu; niekoľko výpožičiek poskytnú regionálne galérie, múzeá a knižnice na Slovensku; pomerne veľký priestor dostanú diela zo súkromných majetkov, prípadne priamo od domácich a zahraničných autorov. Výstava bude zároveň priestorom pre bohatý sprievodný program. Začiatkom roka 2013 bude krv tiež témou filmového cyklu (upíri & Báthoryčka), diskusií a prednášok popredných hematológov, etnografov a historikov; miesto si tu však nájdu aj historici umenia a milovníci literatúry.
Sprievodné podujatia SNG okrem výstav ponúka množstvo sprievodných podujatí k výstavám a reaguje na aktuálne témy. Každú nedeľu o 15.00 môžu návštevníci zažiť Siestu v galérii – pohodový výklad k aktuálnym výstavám. K pravidelným programom patria aj vzdelávacie programy pre verejnosť, rodiny a školy ako Spoločné nedele v galérii či Výtvarné workshopy pre dospelých. Galéria organizuje pravidelné koncerty vážnej aj súčasnej hudby v koncertných cykloch – Cyklus koncertov starej hudby na historických nástrojoch Musica Poetica da Camera, cyklus koncertov súčasnej hudby
38
lines | 2012
Hudba dneška v SNG a cyklus koncertov poslucháčov operného spevu Momento Musicale, kde vystupujú špičkové slovenské súbory. Úspech u publika má aj literárny mesačník V SNG číta... a výklad pre zahraničných návštevníkov v angličtine Thursday Art Talk.
Kde nás nájdete Slovenská národná galéria Esterházyho palác, Námestie Ľudovíta Štúra 4 Bratislava Administratívna budova Riečna 1, 815 13 Bratislava tel.: +421 2/20 47 61 11, e-mail:
[email protected] Otváracie hodiny Utorok – nedeľa 10.00 – 18.00 hod. Štvrtok 12.00 – 20.00 hod. Vstupné: dospelí – 3,50 €, rodinná vstupenka (2 dospelí + min. 1 dieťa) – 7,00 € študenti a študentky SŠ a VŠ, dôchodcovia, ZŤP – 1,30 €, žiaci a žiačky ZŠ – 0,80 € Kde sa dozviete viac www.sng.sk www.facebook.com/SlovenskaNarodnaGaleria
Cestovanie | Text: Barbora Daxner / Foto: archív
poklad v SopeČnom kráteri Volá sa Banská Štiavnica
P
osledných nevyhynutých romantikov, milovníkov histórie a prírody aj umelecké dušičky si toto banícke mesto okamžite podmaní. Nečudo, že sa Banská Štiavnica dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva – obklopená tak mystickou scenériou Štiavnických vrchov, prístupná len zopár horskými priesmykmi, je skutočným unikátom. Prejdite sa hore vŕškom od hotela Grand Matej po Kammerhofskej ulici na Trojičné námestie. Cestou nakuknite do úzkych bočných uličiek vydláždených mačacími hlavami, ktoré sa ako labyrint vinú všetkými smermi. Odkrývajú malebné zákutia, brečtanom porastené banícke domčeky, do ktorých sú vpísané dramatické príbehy niekoľkých storočí. Okrem pohnutej minulosti z mnohých cítiť aj nadšenie a úsilie tých, ktorí ich zrekonštruovali. V historickom centre sa stále nachádzajú aj impozantné usadlosti, bohužiaľ, mnohé stále nahlodané nemilosrdným zubom času.
Pohnutá história Banská Štiavnica sa môže popýšiť mnohými unikátmi. Vedeli ste, že bola postavená v kráteri vyhasnutej sopky? A nielen tak hocijakej. Pred miliónmi rokov tvorili Štiavnické vrchy jednu z najväčších sopiek, dokonca väčšiu ako Etna či
Vezuv. Práve pre jej sopečný pôvod sa v okolí nachádza množstvo horúcich prameňov a reliéf hornatej krajiny je zvláštne členitý. Podľa povesti mesto vzniklo vďaka pastierovi, ktorý pásol kozy na kamenistých strminách. Vtom zbadal dve jašterice. Jedna z nich bola obsypaná strieborným a druhá zlatým prachom. Pastier sa k jaštericiam rozbehol, aby ich chytil, no tie boli rýchlejšie a skryli sa pod kameň. Mládenec kameň odvalil a vtedy ho ožiarila jagajúca sa strieborná a zlatá ruda. Či sa povesť zakladá na pravde, to už dnes nemožno overiť. No faktom zostáva, že obyvatelia Banskej Štiavnice do mestského erbu v 16. storočí vložili zlatú a striebornú jašteričku. Presný dátum založenia mesta nie je známy, no podľa písomných záznamov Banská Štiavnica získala v roku 1238 privilégiá ako prvé banské mesto v Uhorsku. Mária Terézia tu dokonca založila prvú banícku akadémiu v Európe. Podľa archeologických nálezov sa však baníctvo rozvíjalo v tejto oblasti už v období keltského osídlenia. Založenie mesta na skalnatých svahoch v nehostinnej krajine bolo pritom neľahkou úlohou. Odvážni hľadači pokladov vybudovali mesto na strminách štiavnických kopcov, kde sa viac ako tisíc rokov ťažila ruda s vysokým obsahom vzácnych a drahých kovov. Brány mesta opustili desiatky ton zlata a stovky lines | 2012
39
Rozhovor
ton striebra. Z tohto bohatstva sa budovali mnohé mestá, uhrádzali náklady na honosný život cisárskeho dvora, podporovala sa veda, školstvo a kultúra, financovali vojny. V štiavnickych baniach pracovali tisíce baníkov. Ich životnosť nebola dlhá. Pracovali štrnásť hodín denne, šesť dní v týždni. Pomocou jednoduchých nástrojov hĺbili chodby a často nepoznali slnečný svit. Ročne pritom jeden baník v priemere vyhĺbil len sedem až desať metrov dĺžky chodieb. Tie sa pritom pod povrchom zeme ťahajú až tisícky kilometrov. Obyvateľstvo Štiavnice malo okrem slovenskej časti významné národnosté menšiny – nemeckú, maďarskú a židovskú. Nemci začali prichádzať do Štiavnice už v 13. storočí, Maďari v rámci migrácie v Uhorsku a Židia koncom 18. storočia, keď im bolo povolené usadzovať sa v banských mestách. Táto pestrosť obyvateľstva nadobro zanikla v 20. storočí – Maďari aj s celou Akadémiou sa odsťahovali do Maďarska po vzniku ČSR. Z 520 miestnych Židov prežilo holocaust asi len 20. A Nemci museli odísť v rámci Benešových dekrétov po 2. svetovej vojne. Po tomto vyľudnení v meste zostali desiatky honosných domov prázdne. Postupne boli pridelené chudobnejším občanom, ktorí zo svojich bežných príjmov nemali šancu starať sa o bohaté meštianske sídla. A tak sa za pár desiatok rokov obraz mesta zmenil – z elegantného a bohatého centra sa stala zchátraná periféria. Mesto duchov.
Moderná Nostalgia Malebné uličky, kultúrne pamiatky, galérie, múzeá a bane Banskej Štiavnice dnes priťahujú najmä v lete tisícky turistov. V jej okolí sa nachádzajú termálne pramene, nádherné prírodné scenérie a mnohé jazerá – tajchy. Je ako stvorená na pe-
40
lines | 2012
šiu turistiku, cykloturistiku, poľovníctvo, rybárstvo alebo jazdu na koni. V zime sa tu zasa dá bežkovať alebo lyžovať v lyžiarskom stredisku Salamandra resort. Neopakovateľnú atmosféru mesta podčiarkujú aj vzácni ľudia, ktorí sa do Banskej Štiavnice sťahujú, rekonštruujú tu vzácne historické domy a otvárajú penzióny, kaviarničky či obchodíky. Jedným z nich je aj vyštudovaný geológ Martin Macharík, ktorý sa spolu s rodinou presťahoval do Banskej Štiavnice pred niekoľkými rokmi a z meštianskeho domu v dezolátnom stave vytvoril rodinný penzión Nostalgia, v ktorom cítiť nefalšovanú atmosféru domova. Najstaršie časti tohto nádherného domu pochádzajú dokonca z 15. storočia! Celý dom bol citlivo zrekonštruovaný, takže pri pohľade na jeho renesančné portáliky, barokové dvere, dubové schodiská či vo vínnej pivnici sa budete cítiť, akoby vás stroj času preniesol o stáročia do minulosti. Jeho majiteľ je skvelý rozprávač, takže sa s vami podelí o rozličné mestské pikošky z histórie, o ktorých ste ani netušili. Je dokonca jedným z nadšencov, ktorí sa pustili do záchrany banskoštiavnickej Kalvárie – pamiatky, aká nemá obdobu. Viac informácií nájdete na www.stiavnica.sk
Žije umením Z Banskej Štiavnice sa stáva umelecké a kultúrne centrum. Stačí, ak mrknete na program kina Akademik na Námestí svätej Trojice. Sú na ňom skutočné kinematografické skvosty, na míle vzdialené tomu, čo dávajú všetky ostatné kiná. V antikvariáte Antikvariátik na námestí Svätej Trojice vás zasa pohltia desiatky starých kníh. Ak máte radi všetko nevšedné, zablúďte do umeleckého štúdia a obchodíku v jednom s nevšedným názvom Mad Merienda (v preklade Bláznivý olovrant) a pocho-
píte. Zo stropu visia papierové lampy a potulovanie sa po obchodíku sa stane dobrodružnou výpravou, pri ktorej neustále objavujete skryté detaily – ručne vyrábané náušnice z farebného drôtu, rozkošné detské pletené oblečenie, zrecyklované vintage rukavice s každým gombíkom odlišným. Krásne grafiky na stene. Alebo konfekčné oblečenie, ktoré sa vďaka šikovným ručičkám pani majiteľky zmenilo na originálny módny kúsok, aký už nikde inde nenájdete. Sympatický Španiel, na ktorého sme v obchodíku naďabili, nám pri nákupe venoval svojský darček – okrem úsmevu nám podal maličkú obálku, v ktorej sa nachádzal drobný drevený gombík či kúsok látky. A päťdesiat centovú mincu, ktorú nám mal vydať, odlepil zospodu jedného z obrázkov na stene. Pôvodne mala minca takú funkciu, že prilepená žuvačkou o roh obrázku zabraňovala, aby sa pokrčil.: -) Na inšpiráciu kliknite na: www.madmerienda.com
U anjelov Počas potuliek Banskou Štiavnicou sa rozhodne nezabudnite zastaviť v čarovnej kaviarničke Archanjel Caffe bar. Postarajú sa tu o vás skutoční anjeli – mladý párik Juraj Mĺkvy a Ina Návratová. Párik, ktorý precestoval svet a žil v Španielsku, sa do Banskej Štiavnice presťahoval pred dvoma rokmi. „Dlho sme chodili po svete, aby sme sa raz šťastnou zhodou okolností ocitli za barom a zistili, že to milujeme. Odvtedy sme z barového sveta už neodišli. A potom sme jedného dňa prišli s bláznivým, spontánnym nápadom otvoriť si náš vysnívaný bar. Osud nás zavial do Rozprávkova, ktoré nám voňalo históriou, výnimočnosťou, priateľstvom a neskutočnou energiou – do Banskej Štiavnice," vysvetľuje svoje začiatky charizma-
tická dvojica. V priestoroch útulnej kaviarničky ich nadšenie a lásku skutočne cítiť. Rozvoniava tu káva a často aj dobrá živá muzička. Stretávajú sa tu ľudia, ktorí budú na rovnakej vlne ako vy a aj „obyčajné" preso s mliekom sa premení na nezabudnuteľný zážitok. Archanjeli ponúkajú aj ubytovanie v novozrekonštruovanom panskom dome nad kaviarničkou. Mrknite na: www.archanjel.com
Mystická Kalvária Banskoštiavnická Kalvária, ktorá sa majestátne vypína na sopečnom vrchu nad mestom, je skutočným unikátom. Už len ona sama o sebe stojí za to, aby ste merali cestu do Banskej Štiavnice. Pred dvestošesťdesiatimi rokmi ju vybudovali jezuiti spolu s miestnym obyvateľstvom. Pozostáva zo štyroch častí: z troch úvodných kaplniek, troch kostolov, kaplnky ECCE HOMO, Božieho hromu a ďaších 14 kaplniek. Dvesto rokov slúžila pútnikom z celej monarchie, kým ju neznárodnili. Odvtedy začala chátrať a dorazili ju nájazdy zlodejov po otvorení hraníc, ktorí vyrabovali jej vzácny mobiliár. Dnes sa už, našťastie, opravuje, podporu pravidelne posielajú VÚB banka, Stredoslovenská energetika, ministerstvo kultúry či desiatky donátorov. Z roka na rok vidno ako pribúdajú opravené kaplnky či kostolíky. Okrem reštaurátorov tu môžete stretnúť aj dobrovoľníkov z celého sveta. Tí prichádzajú pod vedením miestnych skautov pomáhať pri jej obnove. Vedľa seba tu potom môžete vidieť pracovať Japonca, Macedónca so Španielom či Američanom, bez ohľadu na to, že jeden je katolík, druhý evanjelik, budhista či moslim... Viac o projekte nájdete na www.kalvaria.org lines | 2012
41
210x297mm_AGEM_sept_2012_210x297mm_AGEM 11.9.2012 13:48 Page 1
TURBO BOOST 2.0!
Intel, Intel logo, Intel Core a Core Inside sú ochrannými známkami spoločnosti Intel Corporation v Spojených Štátoch a ostatných krajinách. Vyobrazená zostava je ilustračná, jej skutočná podoba sa môže odlišovať.
Úsporný a pritom výkonný. Agem Intelligence X536 s procesorom Intel® Core™ i5 tretej generácie.
procesor Intel® Core™ i5 – 3570 (3,4 GHz, štvorjadrový) Intel® H77 chipset NVIDIA GeForce GTX660 2 GB DDR5, HDMI, DVI, DP, DirectX 11 pevný disk 1 TB SATA3 pamäť 8 GB DDR3 1333 MHz DVD/RW Dual double layer napalovačka 7.1 kanálový zvuk, čítačka kariet, USB 3.0, Gigabit LAN operačný systém Windows antivírusová ochrana Eset Smart Security na 1 rok BONUS: hra BATMAN ARKHAM CITY
Cena
829 €
s DPH
www.agem.sk | tel.: +421 2 6381 0049 www.agem.cz | tel.: +420 2 8102 8666
Náš tip | Text: Marek Líška / Foto: archív
notebook aj s internetom
P
ráve teraz máte jedinečnú možnosť využiť akčnú ponuku, pri ktorej môžete ku vybraným modelom notebookov ASUS získať ako bonus kompletný balík O2 3G Internet na 2 mesiace úplne zadarmo. Tento internet do notebooku sa veľmi jednoducho inštaluje a môžete ho využívať bez zmlúv alebo faktúr vo všetkých lokalitách na území Slovensku. Má veľmi dobré pokrytie a okrem SIM karty (s dátovým limitom 2 GB na mesiac) dostanete ako darček aj USB modem. Viac informácií na www.agem.sk
nový Samsung Galaxy note 2
N
a Slovensko prichádza nový model z úspešného radu Galaxy Note v inovatívnom dizajne a so špičkovými funkciami. Pri jeho používaní iste oceníte najmä pomerne veľký 5,5“, širokouhlý HD Super AMOLED displej a rozšírené možnosti multitaskingu. Samsung Galaxy Note 2 využíva na prácu najnovšiu verziu operačného systému Android 4.1 Jelly Bean a je vybavený štvorjadrovým procesorom s taktom 1,6 GHz. Batéria disponuje kapacitou až 3100 mAh. Dostupný je v titánovej šedej a mramorovej bielej farbe. Jedinečný Samsung Galaxy Note 2 si môžete zakúpiť za výhodnú cenu v predajni AGEM Computers. Viac info na www.agem.sk
tablet nexus 7 s android 4.1 Jelly Bean
V
ďaka spoločnosti Agem prichádza na Slovensko za naozaj skvelú cenu špičkový tablet Nexus 7, výsledok spolupráce spoločností ASUS a Google, vybavený najnovším operačným systémom Android 4.1 (Jelly Bean). Tento tablet sa môže pochváliť dlhou výdržou na batériu, až 9 hodín, a bohatým výkonom ukrytým v malom kompaktnom tele. Vo vnútri má štvorjadrový procesor NVIDIA Tegra 3, ktorý poháňa 7“ dotykový displej s rozlíšením 1280×800 bodov. Vďaka IPS technológii je displej veľmi dobre čitateľný dokonca aj z extrémneho 178-stupňového uhla. Nechýba podpora 10-prstového multi-touch ovládania, 1 GB RAM a 16 GB disk pre aplikácie (pamäť možno rozšíriť pomocou microSD kariet), HD kamera, Bluetooth, WiFi 802,11n (WiFi Hotspot), NFC – Android Beam (jednoduchý prenos dát medzi dvoma zariadeniami s podporou NFC), G-Sensor, E-compass, Ambient Light Sensor, Gyroscope, Hall Sensor. Všetko pri nízkej hmotnosti len 340 g a za cenu 226 eur. Ešte váhate?! Viac info na www.agem.sk lines | 2012
43
Technológie | Text: Marek Líška / Foto: archív
ako ipad zmenil svet Je zaujímavé sledovať, ako iPad mení naše návyky. Apple s ním prišiel pred troma rokmi a spôsobil doslova digitálnu revolúciu. Na tablety podobné tabletom iPad dnes narážame na každom kroku a stále pre ne nachádzame nové a nové využitie.
K
eď sa objavil prvý iPad, prišlo mi to ako celkom dobrý nápad a začal som vážne uvažovať o jeho kúpe. Kolegovia ma odhovárali, že keď chcem malý a prenosný počítač, nech si kúpim radšej netbook, lebo toho dokáže 100x viac, je výkonnejší a stojí asi tak polovicu, lenže ja som sa nedal a napokon som zainvestoval do Apple. Keďže nešlo o malú investíciu, snažil som sa ju vnútorne obhájiť tým, že som pre iPad hľadal stále nové a nové využitie. Najprv som iPad začal používať pri práci. Bolo mi jasné, že to nebude produkčný nástroj (ako môj notebook), ale skúšal som to a napísal som na ňom aj zopár dlhších textov. Bolo to však skôr utrpenie a preto som si na odporúčanie priateľa zadovážil externú klávesnicu. Tá navždy zmenila môj pohľad na toto zariadenie. Píše sa na nej výborne a z tabletu sa, ani neviem ako, stal môj hlavný pracovný nástroj. Notebook už prakticky nepoužívam, pretože skoro na všetko mám aplikácie. Tablet vydrží pracovať na batérie asi 10 hodín, zatiaľ čo notebook zvládal sotva 4 hodiny. Tablet je neporovnateľne ľahší a pohodlnejšie sa s ním manipuluje v stiesnenom prostredí (napr. v lietadle). Zároveň mi slúži aj ako osobný diár, poznámkový blok, čítačka, herná konzola a pripomienkovač. Zbožňujem
aplikáciu Pripomienky, kde si vytváram tzv. TO-DO-LIST a odškrtávam si vybavené veci. Tablet sa stal mojím verným spoločníkom a našiel som preň naozaj široké využitie. Používam ho doslova všade. Využil som ho v kuchyni, v obývačke popri sledovaní televízie, v posteli, v spálni a samozrejme, aj v kúpeľni alebo na záchode. Uvedomujete si, kde všade dnes stretnete tablet? Sledoval som nedávno turistov a bol som prekvapený, koľkí z nich používajú iPad namiesto fotoaparátu a kamery. Už som si zvykol stretávať ľudí, ktorí si fotia pamiatky mobilom, ale natáčať video pomocou iPad mi príde stále trochu zvláštne. Ľudia s tabletmi sedia v kaviarňach, na zastávkach, ale aj na štadiónoch. Nedávno to bolo krásne vidno počas olympiády. Pri tej poslednej ešte neexistoval iPad, takže novodobé tablety mali na olympiáde svoju premiéru. A objavovali sa v záberoch naozaj veľmi často. Diváci ich využívali na komunikáciu s priateľmi, na sledovanie výsledkov a štatistík, ba dokonca ich bolo často vidno aj v rukách trénerov, ktorí na displeji ukazovali športovcom, na čo dávať pozor. Novodobú tabletovú revolúciu bezpochyby odštartoval Apple so svojím iPadom, lenže to nebol prvý tablet v histórii. Ako vyzerali jeho predchodcovia?
1968 – Dynabook Úplne prvýkrát sa tablet objavil v roku 1968 pod názvom Dynabook. Jeho autorom je Alan Kay, ktorý ho vymyslel ako „digitálnu náhradu za papier“. Špekulovalo sa aj o armádnom využití, ale Alan mal víziu počítača pre deti (učebnica). Nikdy ho však nezrealizoval. Dynabook ostal len skicou bez hardvéru a softvéru. Zachoval sa len v podobe nikdy nerealizovaných plánov a prototypov.
44
lines | 2012
1987 – Cambridge Z88 Ďalší tablet pochádza z roku 1987. Samozrejme, nemal ešte dotykovú obrazovku, ani poriadny displej – monochromatický LCD s rozlíšením 640x64 bodov poslúžil maximálne na jednoduchý text. Texty sa zadávali cez gumenú klávesnicu. Dnes by sa dal prirovnať skôr ku kalkulačke ako k tabletu.
1992 – Apple Newton Jeden z prvých PDA (Personal Digital Assistant) na svete vyrobila spoločnosť Apple. Vyrábal sa iba 6 rokov a nikdy nedosiahol očakávaný úspech, pretože mal pomerne malé využitie (hoci bol na svoju dobu hardvérovo veľmi bohato vybavený). Zabila ho vysoká cena a to, že sa „nevošiel do vrecka nohavíc“ . Newton však položil základy pre koncept PDA, z ktorého sa neskôr vyvinuli aj smartfóny a dnešné tablety.
2000 – Compaq iPAQ H3100 Jedným z prelomových zariadení boli legendárne iPAQ, ktoré v apríli 2000 priniesla firma Compaq. Neboli to ich prvé Pocket PC (PDA), ale názov iPAQ sa začal používať až v roku 2000. Dnes je Compaq súčasťou spoločnosti HP, ktorá ju pred pár rokmi odkúpila, no značku iPAQ zachovali a uviedli ešte niekoľko veľmi úspešných HP iPAQ.
2000 – Archos AV 320
Počítače Pocket PC mali veľmi malú pamäť pre aplikácie (rádovo v desiatkach megabajtov). Dokázali prehrávať zvuky (MP3) a boli aj aplikácie, ktoré neskôr, po uvedení výkonnejších verzií s farebným displejom vedeli prehrať aj nejaké video, ktoré ste museli špeciálne rekomprimovať. Nedá sa povedať, že by to boli multimediálne zariadenia. Viete si dnes predstaviť tablet, ktorý by neprehrával multimédiá a nemal pamäť na niekoľko filmov? Jedným z prvých vreckových multimediálnych prehrávačov (tzv. jukeboxov), ktorý zvládal aj video vo formáte MPEG-4 a dokonca dokázal video aj nahrávať ako videorekordér, bol Archos AV 320. Mal integrovaný 20 GB pevný disk, na ktorý bolo možné uložiť okolo 40 hodín videa, alebo tisícku MP3 súborov. Displej však bol malý a mal nízke rozlíšenie.
2003 – HP Compaq TC1000 Asi prvý tablet ako taký prišiel niekedy v roku 2003. Microsoft uviedol operačný systém Windows XP s jemnou úpravou vo forme Tablet Edition, kde ste na dotykovom displeji pomocou pera mohli ovládať kurzor myši. Texty sa dali zadávať na virtuálnej klávesnici, alebo ste mohli využiť rozpoznávanie textu písaného na displej. Počítač sa tak prvý raz dokázal zaobísť bez klávesnice alebo myši. Lenže... Ani sami výrobcovia nemali jasno v tom, ako by sa to dalo využiť, a tak sa snažili vyrábať skôr hybridné notebooky. Hoci vedeli pracovať len s perom (ako napríklad HP Compaq TC1000), stále bol pre Tablet PC dock s klávesnicou nevyhnutným doplnkom. Boli to len predražené notebooky, ktoré boli stále veľké a ťažké. lines | 2012
45
Technológie
2006 – Samsung Q1 Intel a Microsoft sa myšlienky vreckového počítača nevzdávali a v spolopráci so Samsungom predstavil koncept UMPC – Ultra Mobile PC, počítač v tej najmobilnejšej forme. Bolo to také väčšie PDA (23x14 cm s hmotnosťou 800 g), ktoré však v útrobách ukrývalo malé PC s Windowsom. Skrátka, niečo také na polceste medzi PDA a notebookom.
2007 – Apple Axiotron Modbook
V roku 2007 sa objavil aj prvý tablet s hardvérom Mac postavený pre Mac OS pod názvom Axiotron Modbook. Že ste o ňom nikdy nepočuli? Nuž je to jeden z tých tabletov (so stylusom), na ktoré sa krátko po uvedení zabudlo. Apple mal s tabletmi iné plány a Axiotron nemal veľkú šancu aj preto, že prišlo malé revolučné zariadenie iPhone.
2007 – Apple iPhone Na keynote Steve Jobs niekoľkokrát za sebou zopakoval, že vyrobili zariadenie, ktoré v sebe integruje iPod, telefón a internetový browser. Davy šaleli a svet objavil smartfón ovládaný iba prstami. Aby ste pochopili tú revolúciu, treba sa pozrieť, čo bolo predtým – zariadenia so stylusom alebo prístroje typ BlackBerry s hardvérovou klávesnicou, ktoré mali malý displej a museli ste sa učiť ich používať. Žiadne intuitívne ovládanie, komplikované menu s množstvom položiek, slabá multimediálna podpora a nemali iTunes, ktorý umožňoval jednoduchý prístup k tisíckam aplikácií a obľúbenej hudbe. A ako všetci vieme, to bol iba začiatok!
2010 – Apple iPad V roku 2007 uviedol Apple „iPod s veľkým displejom", ktorý pomenoval iPad. Neuveriteľne tým trafil klinec po hlavičke, pretože presne o to ide! Systém iOS, ktorý sa osvedčil v prípade iPod a iPhone sa dá perfektne ovládať prstami. Má prepojenie na obchod iTunes, kde je množstvo iPhone aplikácií, ktoré môžete spúšťať aj na veľkom displeji iPad. Predalo sa vyše 15 miliónov kusov len za prvý rok, čo sa doposiaľ nepodarilo ani všetkým PDA, Tablet PC a UMPC dohromady. Tablety tu boli skoro 20 rokov, no nik nevedel vymyslieť rozumné rozhranie pre ich jednoduchú obsluhu. Operačný systém iOS sa ukázal ako správna voľba pre iPad. Konkurenčné riešenia preto upustili od systémov postavených na tradičných Windows a začali uprednostňovať systémy používané v mobilných telefónoch. Všetko, čo prišlo „po“, sa snažilo viac-menej kopírovať iPad a zviesť sa na vlne úspechu tohto tabletu. Prišlo niekoľko zaručených „iPad killerov“, no ani jeden z výrobcov sa zatiaľ ani len nepriblížil k úspechu, aký dosiahol prvý iPad. Zopár zaujímavých nápadov priniesol Asus – spomeňme len ich tablet Transformer alebo Padfone, ktorý prišiel tento rok a kombinuje smartfón s tabletom, stylusom a klávesnicou. Samsung sa tiež rozhodol vrátiť k stylusom pri svojich Galaxy Note, pretože sa perom píše lepšie ako prstom.
46
lines | 2012
2012 – Windows a Metro Do hry sa vracia aj Microsoft s novým mobilným operačným systémom Windows a dokonca aj s vlastným tabletom. Od nového rozhrania Metro, ktoré bude aj súčasťou nových Windows 8, si všetci veľa sľubujú a keďže vývojárov pre platformu Windows je viac ako dosť, možno to bude zaujímavé aj z pohľadu aplikácií. Windows 8 prichádza na trh už koncom októbra, takže už čoskoro by sme mohli vidieť ako sa mu bude dariť.
2012 – nový iPad
Apple po uvedení len za 4 dni predal 3 milióny nových iPadov a zatiaľ je jedinou spoločnosťou na svete, ktorá dokáže s novým zariadením zlomiť všetky predošlé rekordy. Nejde tu len o hardvér, ale aj o služby, ktoré sú naň naviazané – jednoduché nakupovanie aplikácií cez AppStore, jednoduché nakupovanie hudby a filmov cez iTunes (toto stále nemá nik z konkurentov!), jednoduché nakupovanie kníh cez iBooks (z konkurentov je na tom podobne len Amazon so svojím Kindle), stabilný OS (keďže je odladený len pre Apple zariadenia, nie je tu 100 výrobcov s rozdielnou HW konfiguráciou), iCloud,... a pod. Apple tiež predstavil svoju myšlienku prepojenia na študentov a školy v bezplatnej službe iTunes U a interaktívnych učebniciach pre každého Textbooks. Tým sa nám kruh s tabletmi uzavrel. Vraciame sa totiž k pôvodnej myšlienke Alana Kaya, ktorú prezentoval v roku 1968 pri svojom náčrte Dynabooku – doska, ktorá nahradí papier a bude slúžiť pre študentov namiesto učebníc...
lines | 2012
47
O nás | Text: Eva Vozárová / Foto: archív
prečo je cestovanie autobusom zo všetkých druhov dopráv najvýhodnejšie Autobusy – stretáme ich denne na cestách a mnohí ich aj pravidelne či sporadicky využívame. Sú dostupné pre všetkých. Zaisťujú základnú mobilitu obyvateľstva (do školy, do práce, za lekárom, na úrady), ale vozia nás aj za oddychom, spoznávaním prírody či mestských oblastí. Po celom svete sú masovo využívané aj na vzdelávacie, školské alebo športové výlety. A v neposlednom rade – autobusy dokonale dopĺňajú ďalšie spôsoby dopravy tým, že tvoria prípoje k vlakovej alebo leteckej doprave.
V
lastnosti autobusovej dopravy väčšinou berieme ako samozrejmosť. Existuje však niekoľko dôvodov, prečo je autobus výhodnejší ako iné druhy dopravy. Pod záštitou Medzinárodnej únie cestnej dopravy IRU so sídlom v Ženeve sa spustila celosvetová kampaň „Smart Move“ – v preklade „Múdry pohyb“, zameraná na podporu väčšieho využívania autobusov a autokarov po celom svete. Kampaň informuje o pozitívach využívania takejto dopravy. Začnime od bezpečnosti. Celosvetové štatistiky hovoria, že autobusy sú najbezpečnejšie zo všetkých druhov cestnej dopravy. Potvrdzuje to aj štatistika slovenskej polície za uplynulý rok (2011) ktorá hovorí, že na slovenských cestách najviac nehôd, až 8513, zapríčinili vodiči osobných motorových vozidiel, ďalší v poradí boli vodiči nákladiakov, cyklisti, motocyklisti a až na poslednom mieste vodiči autobusov, ktorí za uvedené obdobie spôsobili len 93 nehôd. Dôležitý podiel na bezpečnosti autobusov má profesionalita a odbornosť vodičov. Vodiči autobusov na rozdiel od bežných účastníkov cestnej premávky sú v zmysle legislatívy povinní podstupovať rozsiahle školenia, dokonale ovládať teóriu a absolvovať jazdné skúšky. Pravidelne prechádzajú špeciálnou lekárskou prehliadkou a psychologickými testami. Autobusy sú často nesprávne spájané s problémami cestnej do-
48
lines | 2012
pravy ako je znečistenie ovzdušia, dopravné zápchy, prípadne aj problémy s parkovaním. Pravdou však je, že autobusová doprava je jednou z najekologickejších, najbezpečnejších, najflexibilnejších a najdostupnejších spôsobov dopravy. Podporou ľudí pre cestovanie autobusovou dopravou môžeme výrazne pomôcť znížiť negatívny dopad na životné prostredie. Pri cestovaní autobusom je uhlíková stopa najmenšia spomedzi všetkých druhov dopravy. Moderné autobusy sú konštruované tak, aby dosahovali čo najlepšiu prevádzkovú hospodárnosť. Palivovo efektívne motory dodávajú maximálny výkon s minimálnou úrovňou emisií. Vďaka inováciám a investíciám do nových technológií autobusy v posledných rokoch výrazne znížili tiež hlučnosť. Pre porovnanie – dvadsaťpäť moderných autobusov urobí spoločne hluk ako jeden autobus postavený pred rokom 1980. Vo väčšine krajín je v priemere 10 % z autobusovej a autokarovej flotily každoročne obnovovaných pomocou najnovšej dostupnej technológie z hľadiska šetrnosti k životnému prostrediu, bezpečnosti a pohodlia. Situácia sa v tomto smere v posledných rokoch zásadne zmenila aj v autobusovej doprave na Slovensku. Slovenskí autobusoví dopravcovia vymenili v predošlých cca piatich rokoch viac ako polovicu vozového parku. Pripravuje sa nová – už 6. generácia úsporných motorov so sofistikovaným systé-
mom regulácie emisií. Motory spĺňajú emisné limity normy Euro 6, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2014. Autobusy sú užívateľsky príjemné (priateľské) – flexibilita, spoľahlivosť, kvalita, pohodlie a ľahká dostupnosť sú ďalšími prednosťami autobusov. Vďaka flexibilite môžu dopravcovia ľahko prispôsobovať služby aktuálnym potrebám cestujúcej verejnosti. Moderné informačné systémy pomáhajú cestujúcim nájsť si ľahko a v pravý čas správny autobus. Vodičovi pomáhajú nájsť správnu trasu aj na neznámej ceste v zahraničí. Dôležité sú aj pri dispečerskom riadení pre kontrolu, plánovanie cestovných poriadkov, ale aj pre znižovanie nákladov. Autobusy sú vyrábané v rôznych triedach podľa účelu ich využitia. Vyššie triedy sú vybavené klimatizáciou, sociálnym zariadením, CD / DVD prehrávačom, automatmi na teplé nápoje, chladničkami. Po cestách, najmä v mestskej doprave, dnes už jazdia aj nízkopodlažné autobusy. Umožňujú ľahký nástup a výstup, čím sú obzvlášť vhodné pre potreby detí a pre ľudí so zdravotným postihnutím a so zníženou pohyblivosťou. Autobusy sú cenovo dostupné a vďaka tomu je autobusová doprava prednostným dopravným prostriedkom aj pre občanov s nízkymi príjmami. Bez autobusov by najmä táto skupina ľudí čelila ekonomickým problémom, ale aj kráteniu voľnočasových aktivít. Využívaním autobusov v hromadnej doprave
získava aj štát, veď železničná osobná doprava na Slovensku stojí verejné zdroje v porovnaní s prímestskou autobusovou dopravou približne dvakrát viac peňazí a povozí približne dvakrát menej osobokilometrov. Autobusy vo významnej miere pokrývajú aj náklady na infraštruktúru napriek tomu, že ju nevyužívajú len oni. Vo väčšine európskych krajín autobusy prostredníctvom rôznych daní a poplatkov prispievajú 1,5 až 2-krát viac financií než súvisiace vládne výdavky. Tieto financie sú investované do nových ciest a na údržbu existujúcich ciest. Podpora autobusovej dopravy a „prestúpenie“ ľudí z áut do autobusov je liekom aj na preťažovanie ciest a dopravné zápchy. Jeden autobus môže na ceste nahradiť až 30 automobilov, pokiaľ ide o priemernú obsadenosť. A to už naozaj stojí za zamyslenie... Správnou argumentáciou a presadzovaním autobusovej dopravy na lokálnej, regionálnej, ale aj na globálnej úrovni by mohli zmiznúť z ciest stovky miliónov automobilov. Výrazne by sa tým znížilo preťaženie ciest, podporila by sa tým bezpečnosť a redukovali by sa emisie na celom svete. Autobusy tvoria kľúčový prvok vo verejnej doprave a v cestovnom ruchu. Vďaka osobitej flexibilite, úsporám energie, ochrane životného prostredia, bezpečnosti v cestnej premávke a mobilite obyvateľstva. Žiadny iný spôsob osobnej hromadnej dopravy nehrá kľúčové úlohy vo všetkých týchto aspektoch súčasne. lines | 2012
49
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Petra Bošanská
cudzinca si vieme kráľovsky uctiť Tvrdí Matiullah Karwandgar, urológ afgánskeho pôvodu a zakladateľ federácie taekwon-do na Slovensku. Prečo ste si vybrali práve Slovensko na štúdium medicíny? Nebolo to až také ťažké rozhodovanie, nakoľko môj starší brat už mal osobnú skúsenosť so štúdiom na Slovensku. V čase, keď som sa rozhodol, že chcem ísť študovať medicínu, on študoval v Bratislave prírodné vedy. A tak bolo len prirodzené, že mi odporučil štúdium medicíny v Bratislave. Vedeli ste niečo o Bratislave, keď ste sem prišli študovať? Bratislavu som poznal len z rozprávania. Počul som však len veľmi pozitívne ohlasy. Vykreslili mi ju ako pekné mesto so srdečnými ľuďmi a s kvalitnými školami. A musím priznať, že tieto „klebety“ sa zakladali na pravde. Keď som prišiel do Bratislavy, tak som to aj tak cítil. Na čo ste si zvykali ťažko v rámci kultúrnych rozdielov krajín a čo vám naopak, išlo ľahko? Najviac som pociťoval rozdiel v tom, že Afganistan je moslimská krajina, no a keď som prišiel do Bratislavy, moslima som stretol tak maximálne na jazykovej škole medzi študentmi. Takže som nemal kontakt s niekým, kto by mal rovnaké vierovyznanie. Chýbala mi mešita, chýbalo mi, že nemôžem prežiť a osláviť naše sviatky tak, ako sme to robievali doma s rodinou a priateľmi. No a v neposlednom rade mi chýbala rodina, moji rodičia, sestra a bratia. Afganistan je veľmi hornatá krajina. Tretina plochy štátu leží medzi 1 800 – 3 000
50
lines | 2012
m n. m. a desatina krajiny je vyššie ako 3 000 m n. m. Máte vzťah k túram alebo k prírode? Venujete sa aj turistike na Slovensku? Prírodu mám veľmi rád a zároveň mám pred ňou aj veľký rešpekt. Takže ako horolezec sa veľmi necítim. Radšej mám pevnú pôdu pod nohami. U nás doma v Afganistane nie je turistika veľmi rozšírená. No keď čo i len trocha zafúka vietor, ideme si všetci púšťať von šarkany. Púšťanie šarkanov je v Afganistane veľká tradícia. Ja sa snažím túto tradíciu zakoreniť aj u mojich detí, a tak vždy chodíme spolu celá rodina púšťať šarkany. O Slovákoch sa hovorí, že sú otvorený a pohostinný národ. Ako sú na tom Afgánci? O Afgáncoch to platí dvojnásobne. U nás platí pravidlo hosť do domu, boh do domu. Takže ak k vám príde návšteva, hoc aj o tretej ráno, začnete vyvárať, vypekať a hostia dostanú aj to, čo by domáci jedli normálne tri dni. Platí, že aj z nepriateľa sa stáva pri stole vážený hosť. V našej krajine sa napríklad cudzincom dostáva ešte viacej úcty a pozornosti ako domácim. Čiže ak vám do domu zavíta cudzinec o tretej ráno, tak to vyzerá ako na oslave alebo na menšej svadbe. Kedy ste boli naposledy v Afganistane? V roku 2002 som bol pozrieť moju rodinu a bol som príjemne prekvapený, že situácia sa po niekoľkoročnej vojne zlepšila. Z celého srdca dúfam, že jedného dňa prídem do krajiny aj s manželkou a s našimi deťmi. Veľmi by som si želal, aby videli, kde som sa narodil, chcel by som im poukazovať krajinu, kde som vyrástol, kde sme chodili púšťať ako malé deti šarkanov. Bol
by som rád, keby videli aj naše tradície, poznali kultúru, je toho určite veľa, čo by som im rád poukazoval. Čo sa tam podľa vás zásadne zmenilo? Myslím, že krajina stále napreduje. Z rozprávania príbuzných viem, že sa zlepšila infraštruktúra, školstvo, úrady, ale aj zdravotná starostlivosť. Nepocítili ste nikdy strach po 11. septembri 2001? Strach som nepociťoval ani vtedy a nepociťujem ho ani teraz. Je mi len ľúto, že niektorí ľudia nevedia tolerovať iné náboženstvo, rasu či kultúru. Že posudzujú všetkých ľudí len na základe činov jednotlivca alebo skupiny. Poznám osobne už troch lekárov, ktorých vlastné hobby prerástlo či už k zmene povolania, alebo k prehodnoteniu životného štýlu. Vy ste uznávaný a veľmi úspešný taekwondista. Neplánujete zavesiť medicínu na klinec a venovať svoj čas len tomuto športu? Ja si neviem svoj život predstaviť bez medicíny,
ale zároveň ani bez taekwon-da. Kto ma pozná osobne vie, že tieto dve veci, to som ja. A samozrejme, moja rodina. Ak by ste mi niektorú z týchto troch vecí zobrali, už to nebudem ja. Čím to je, že si lekári vedia popri tak náročnej práci nájsť čas, chuť a energiu venovať sa niečomu inému? U mňa osobne je to tak, že taekwon-do bolo prvé v mojom živote. Začal som cvičiť ako 6-ročný chlapec. Z detskej zábavky sa napokon stala filozofia môjho života, ktorou sa riadim a žijem ňou dodnes. Dáva mi veľkú energiu a silu, ktorú ako lekár využívam každý deň pri svojich pacientoch.
Kto je Matiullah Karwandgar? Majster sveta, otec troch detí a lekár na plný úväzok. Rád chodí von púšťať šarkanov s rodinou, miluje afgánsku kuchyňu, nevie si predstaviť svoj život bez športu. Urológ a prvý zakladateľ federácie taekwon-do na Slovensku
Ako ste sa dostali k taekwon-du? K taekwon-do ma priviedol môj otec a nielen mňa, ale aj mojich štyroch bratov. Takže sme týmto športom žili celá rodina. Čo vám taekwon-do prinieslo a čo naopak, vzalo? Prinieslo mi neskutočne veľa radosti, naučilo ma, ako prekonávať svoje hranice, hranice samého lines | 2012
51
Rozhovor
Ako som už spomenul, aj manželka sa venuje taekwondu, i keď teraz má prestávku, keďže je s dcérou na materskej dovolenke. Takže presne pozná, ako fungujú tréningy, príprava, koľko času to zaberie. Tréningy jej v súčasnosti veľmi chýbajú, v tomto smere ma úplne chápe a mám zároveň jej plnú podporu. Veď inak by sa tie moje aktivity ani skĺbiť nedali. Prečo by sa podľa vás mali deti prihlásiť na taekwon-do? U nás žiaci okrem športovej zdatnosti (rýchlosť, sila, ohybnosť, sebaobrana, atď.) získajú kontrolu sebaovládania, disciplínu, pokoru a najmä rešpekt a úctu voči sebe i ostatným. seba, v neposlednom rade ma naučilo sebaovládaniu a veľkej disciplíne. Taekwon-do ďalej učí rešpektu k ostatným, vychováva k úcte. Prinieslo mi aj veľa priateľov, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mal som možnosť precestovať a spoznať veľa krajín a rôznych kultúr. No a čo mi taekwon-do vzalo? Okrem pretrénovaného času nič. A aj to neberiem ako negatívum. Máte ešte ďalšie športové plány? Ako začinajúceho taekwondistu by ma ani vo sne nenapadlo, že raz dosiahnem majstrovský opasok (VII. dan), že sa stanem majstrom sveta, vychovám úspešných reprezentantov a budem učiť taekwon-do po svete. Mojím odvážnym plánom do budúcnosti je rozšíriť taekwon-do do každého mesta na Slovensku, aby mali všetci možnosť vyskúšať si toto úžasné bojové umenie. Vediete k šporu aj vaše deti? Myslím, že to inak ani nejde. A keďže aj moja manželka je úspešná reprezentantka v taekwondo, je len prirodzené, že vedieme naše deti od malička k športu. Chodia na naše tréningy, zažívajú atmosféru pretekov, majstrovstiev, a to nielen tu na Slovensku, ale aj v zahraničí. Synovia, 4,5-ročný a 6-ročný, začali so mnou chodiť na tréningy pre deti a veľmi sa im to páči. Okrem toho však chodia na gymnastiku a futbal, takže sú to malí športovci. Dcéra mala pred nedávnom rok, takže uvidíme neskôr, k čomu bude inklinovať. A čo vaša manželka? Nemá vám za zlé, že trávite toľko času v telocvični?
52
lines | 2012
Akú kuchyňu uprednostňujete? Jednoznačne uprednostňujem kuchyňu mojej mamy, tej sa nič nevyrovná. Ale zasa na druhej strane musím priznať, že manželka tiež varí výborne a vie uvariť aj niektoré typické - tradičné afgánske jedlá. Čomu som veľmi rád. Prevzali ste si z domu nejaké tradície, ktoré dodržiavate tu? Oslavujem všetky naše sviatky, takže naše deti majú napríklad vaše Vianoce, ale zároveň oslavujeme aj sviatok id, ktorý môžem prirovnať k Vianociam. Keďže ja som moslim, nepijem alkohol, nejem bravčove mäso, modlím sa a snažím sa žiť podľa princípov islamu. Kde sa cítite byť doma? Určite je to v prvom rade Afganistan, tam som sa narodil a vyrástol. No mojím ďalším domovom je aj Slovensko. Tu mám svoju rodinu a tu teraz žijem. Aké máte najbližšie plány do budúcna? Úspešne reprezentovať s celým reprezentačným tímom Slovenskú republiku na ME 2013 v Španielsku. No a ešte veľa ďalších plánov, či už v spojení so športom, medicínou a mojou rodinou. Ak by som už plány nemal, tak by som tu už asi nebol, alebo by bolo niečo v neporiadku.
Viac info o Matiullahovi aj o taekwon-do nájdete na: www.itftaekwondo.sk
Rozhovor | Text: Adriana Čahojová / Foto: archív M.H.
martin harich
miláčik Označeniu „slovenský Justin Bieber" sa bráni. Spevácka súťaž SuperStar však z neho urobila idol žien všetkých vekových kategórií, od Košíc po Prahu. A nie len pre jeho hlboký hlas. Spevák Martin Harich.
lines | 2012
53
Rozhovor
Úspech v SuperStar priniesol do tvojho života aj veľkú zmenu v podobe stoviek kilometrov, ktoré stráviš každý mesiac na cestách. Ako to večné cestovanie znášaš? Zvykal si si naň dlho? Snažím sa neznepríjemňovať si ho. Naopak, asi ako jediný z kapely si ho zatiaľ stále celkom užívam. Baví ma len tak sa pozerať von oknom na to všetko pekné aj nepekné okolo. Možno je to aj tým, že v aute nikdy nedokážem spať. Táto vlastnosť nie je podľa mňa žiadna výhra, ale som za ňu rád, pretože mám aspoň pocit zodpovedného prístupu, keď všetci ostatní spia (smiech) – väčšinou s výnimkou šoféra. Ak niečo naozaj trpí, tak je to jedine naša chrbtica, ktorá sa s tým skoro každodenným vozením v aute celkom zmieriť nevie. Taktiež sa zmenil náš prístup k cestovaniu. Teraz sa na tom celkom bavíme. Vzdialenosť Liptovský Mikuláš – Bratislava pre nás kedysi znamenala celú večnosť. Teraz túto trasu „robíme” niekoľkokrát do týždňa, a je to pre nás akoby „za rohom”. Existuje nejaké miesto, kam sa s kapelou najradšej vraciaš? Praha! Zbožňujem to mesto. Má bohatú históriu a úžasnú atmosféru. Celkovo na mňa pôsobí takým umeleckým dojmom. Hudba a celkovo umenie tu žije. Pre mňa sa to tu vďaka SuperStar všetko začalo. Vždy, keď prichádzame z Liptova
54
lines | 2012
po D1-tke, aj napriek skoro 7 hodinám cesty v aute mám úsmev na tvári. A vôbec neviem prečo. Nemyslím si, že som sám s týmto pocitom. Niektoré mestá majú v sebe skrátka také čaro. Praha na mňa pôsobí tak nedobytne, majestátne. Je asi prirodzené, že ma tu veľmi baví aj pracovať. Čo máš na cestovaní najradšej a čo naopak, neznášaš? Najradšej mám pohodu v aute. Keď je dobrá nálada, na niečo sa tešíme, alebo sme odohrali dobrý koncert. Keď sa rozprávame, alebo čosi riešime – cesta ubehne všetkým veľmi rýchlo. Horšie je to, keď sa niekam ponáhľame a zrazu sa ocitneme v niekoľkokilometrovej kolóne na D1-tke. To sú tie menej príjemné veci. Všade je strašne veľa áut a toto si všímam čoraz častejšie. Nielen v súvislosti s kolónami, ale aj s parkovaním, tankovaním, atď... Mám pocit, akoby človek už nad týmito vecami strácal kontrolu. Neustále sa premiestňuješ na trase Slovensko-Čechy. Kde koncertuješ častejšie? Závisí to od rôznych ročných období. Napríklad počas júna sme hrali skoro každý deň, a z toho v Čechách asi len dvakrát. Inokedy mám opačný pocit. Ak to mám percentuálne vyjadriť, asi 60 percent koncertov odohráme v Čechách a 40 percent na Slovensku. Posledný mesiac chodíme
do Prahy veľmi často, pretože sme sa rozhodli práve tu nahrávať naše druhé CD. Plánuješ koncerty aj za hranicami domoviny? Hmmm, to sú veľké plány (smiech). Ja som Slovák a som na to hrdý. Preto som si od malička hovoril, že budem spievať v slovenčine. Paradoxom je, že v dnešnom svete sa veci menia zo dňa na deň, z minúty na minútu, a človek nikdy nevie, kam ho osud zaveje. Mám ale pocit, že máme ešte veľa práce tu, na Slovensku a v Česku. Teraz je pre mňa prioritou dokončiť maturitný ročník v škole a dostať druhý album v štúdiu do fázy, aby som s ním bol spokojný tak, že bude môcť ísť von. Je ti bližšie viac cestovanie autobusom alebo vlakom? Autobusom som ako menší cestoval každý deň do školy. Teraz už skoro vôbec. Dnes chodím do školy väčšinou tým štýlom, že nás (s mojím klavíristom) ráno ocino vyhodí cestou odniekiaľ z auta. Aj s kruhami pod očami (smiech). Pamätám si ale, že keď som bol malý, neskutočne ma fascinovali vlaky. Skoro každý deň som si chodil sadnúť na stanicu a len tak som sa pozeral. Neďaleko od domu máme železničné priecestie, a aj tam som strávil celé hodiny. Mal som taký malý zápisníček, kde som si písal, ktorý vlak kedy chodí. Ako som tam tak sedával, vždy som videl množstvo ľudí, ktorí doslova hazardovali s červenými svetlami. Teraz mám pred priecestiami veľký rešpekt, ale vlaky si stále užívam. Je to podľa mňa dosť pohodlné cestovanie, najmä keď využívame tzv. „mŕtvy čas”. Funguje to tak, že nasadneme na stanici v Liptovskom Mikuláši, zavrieme oči, a ráno o siedmej sa prebudíme v Prahe. To má v porovnaní s tým, keď prídeme po 6 hodinách v aute úplne „rozbití”, naozaj svoje výhody. Počas posledných mesiacov si sa stal idolom mnohých dievčat, ktoré tvoria tvoj fanklub. Kto je tvojím idolom? Nemám idol. Neviem, či je to dobre, či zle. Skôr ma veľmi baví rozprávať sa s ľuďmi a porovnávať ich. Neviem, či je to tak, ale zatiaľ sa mi zdá, že každý človek najskôr prejaví svoje dobré vlastnosti, a keď ho lepšie spoznáte, tie zlé sa ukážu samy. V každom človeku je kus môjho idola.
Napríklad, rozprávať sa so starými ľuďmi… Ich skúsenosti, pohľad na život. Možno je to dnes trochu nedocenené, ale to je podľa mňa tá pravá škola života. Pripravuješ druhý album. Kedy by mal byť na pultoch obchodov? Ak sa nenahneváte, nebudem hovoriť čísla. Zatiaľ sa mi to nikdy neosvedčilo. Moja predstava je začiatok budúceho roka. Nechcem fanúšikov nechať čakať, ale myslím, že ľudia ocenia radšej dobre spravenú prácu ako niečo narýchlo zbúchané. Všetky skladby sú už hotové, máme skvelého producenta, veľkú chuť a nadšenie. Predpodkladám, že ešte predtým, ako sa samotný album dostane von, vydáme aspoň 1-2 single. Pred pár dňami sme nakrútili aj náš ďalší videoklip. Popritom ešte stíhame školu a najmä koncertovanie. Práve koncerty nám dávajú všetku tú energiu. Ďakujeme vám ! V rádiách sa objavil nedávno tvoj duet s Celeste Buckingham. Pripravuješ s niekým duet na druhý album? Už som nad niečím takým premýšľal, ale nie som ešte uplne rozhodnutý. Najťažšie je vždy vybrať toho, kto by to mal byť. Buď to bude ako duet s Celeste, ktorý pre mňa veľa znamená, alebo to nechám úplne na náhodu. Možno ktosi padne z neba. lines | 2012
55
Rozhovor | Foto: Google Maps
cirkev vs. Štát 1 : 0 Je nelichotivé, že medzi technologickou vyspelosťou súkromného sektora a štátnej správy je priepastný rozdiel. To, ako sa všetci vládni predstavitelia snažia tento rozdiel eliminovať, počúvame každoročne v pravidelných intervaloch. Avšak tam, kde sa jedni snažia, druhí konajú. Práve katolícka cirkev, ktorá je inštitúciou dlhodobo zastávajúcou tradičné hodnoty, uštedrila štátnym službám gól. Vďaka ktorému budú môcť katolícke farské úrady poskytovať moderné služby verejnosti skôr ako úrady štátne.
O čo vlastne ide? Poznáte to, stavebné povolenie, predaj, kúpa nehnuteľnosti, strata dokladov, svadba, jedným slovom, rôzne životné situácie, ktoré si vyžadujú rôzne doklady, potvrdenia, dokumenty. A vy sa často ocitnete v pozícii poštového doručovateľa medzi jednotlivými úradmi. Pokiaľ „prenášate“ potrebné doklady z úradu A do úradu B v rámci jedného mesta, je to síce otravné, ale znesiteľné. Avšak, ak musíte kvôli jednému papieru cestovať cez pol Slovenska, je to nie len nesmierne zaťažujúce, ale i finančne náročnejšie. Riešenie problematiky existuje a funguje už roky v Českej republike, a dobrou správou je, že bude
56
lines | 2012
pomáhať, šetriť eurá a urýchľovať procesy i na Slovensku, a to konkrétne na farských úradoch katolíckej cirkvi. V praxi to znamená, že už tento rok začne postupne odzváňať situáciám, ako je cestovanie pre krstný list do farnosti, kde ste boli pokrstení, čo bolo doposiaľ povinnou jazdou každého sobáša chtivého páru alebo rodiča, ktorého dieťa sa chystá na prvé sväté prijímanie. V praxi to bude znamenať, že prídete na farský úrad prináležiaci kostolu, v ktorom sa chcete napríklad sobášiť. Opýtajú sa, kde ste boli pokrstení, a potrebné doklady si sami elektronicky vyžiadajú. Tie im po spracovaní, v súlade s cirkevnými právnymi predpismi, budú elektronicky doručené. Katolícka cirkev tým svojim veriacim ušetrí množstvo času i financií. Riešenie sa volá ECCLESIA a bolo inšpirované projektom Czech POINT. Projekt Czech POINT funguje v Česku viac ako 5 rokov. Rozdiel, ako to funguje na úradoch s Czech POINTom a bez neho, demonštruje príklad dvoch stareniek. Ide o starenky z českej obce Bílá a starenky zo slovenského Klokočova. Ich domy sú od seba vzdialené len niekoľko stoviek metrov, no delí ich štátna česko-slovenská hranica. Obe starenky potrebujú list vlastníctva na právne účely k svojmu pozemku. Vyberú sa teda na príslušné miesta, kde im tento dokument môžu vydať. Starenka z obce Bílá nasadne na bicykel a zamieri na najbližšie pracovisko Czech POINTu, čo je na obecnom úrade priamo v obci Bílá. Bez kolkov a bez čakania požiada o list vlastníctva použiteľný na právne účely v rámci Českej republiky. Za necelých 5 minút drží žiadaný dokument v ruke, sadá na bicykel a vracia sa spokojná domov. Zatiaľ čo starenka z obce Bílá už prišla domov, starenka z obce Klokočov len pred chvíľkou nastúpila na autobus smerujúci do Čadce, kde sa nachádza najbližší katastrálny úrad. Záverečné porovnanie hovorí za všetko. Starenka z obce Bílá minula na získanie listu vlastníctva asi 20 minút svojho času a zaplatila 6 € za poplatky, zatiaľ čo starenka z obce Klokočov stratila celé doobedie a minula asi 11 € za poplatky a cestovné.
Nech už dovolenku v zahraničí strávite akokolvek...
Chcete nové cestovné poistenie do Európy a Stredomoria len za 1 euro denne? Pošlite prázdnu SMS na 6611.
CeStovné PoiStenie
ASP letisko 210x297.indd 1
17.7.2012 14:52
EQW A1000DB-1A SMART ACCESS (elektronická korunka s magnetickým senzorom) Vám umožňuje rýchly prístup ku všetkým funkciám Vašich Edifice: jednoduchým otáčaním a zatláčaním korunky je umožnené rýchle a intuitívne prevádzanie všetkých nastavení. • funkcia Smart Access • príjem rádiových signálov (EU, USA, Japonsko, Čína) • Solárne napájanie • Stopky • Svetový čas + budík • Remienok a puzdro z nerezovej ocele • Vodeodolné do 10 bar Zoznam predajcov nájdete na
www.casio-watch.sk.