OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU FYZIKA PLAZMY
Platný od: 16.12.2002
(a) Názov študijného odboru: Fyzika plazmy (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka štúdia študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia: (c) Obsah študijného odboru:
(c1) Všeobecná časť Absolventi študijného odboru FYZIKA PLAZMY sú spôsobilí vykonávať profesiu -
Vedeckého pracovníka - (Philosophiae doctor-PhD.), vedúci výroby využívajúcej plazmové technológie.
Vedecký pracovník - ovláda vedecké metódy výskumu a vývoja Fyziky plazmy a „high technology“ s orientáciou napr. aj na vývoj sterilizačných medicínskych prístrojov, laboratórií pre mikroelektroniku (lab in chips, plazmové leptanie a plazmová depozícia vrstiev), environmentálnych metód – plazmová likvidácia odpadov, produkcia ozónu, astrofyzikálne laboratóriá, vývoj a výroba senzorov, metódy elektrónových a iónových zväzkov, problematika termojadrovej syntézy.
(c4) Obsah tretieho stupňa Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu fyziky plazmy a vývoja plazmových technológií s orientáciou napr. aj na vývoj sterilizačných medicínskych prístrojov, mikroelektronických laboratórií (lab in chips – plazmové leptanie a plazmová depozícia), termojadrovej syntézy, elektrónových a atómových lúčov, zváracích technológií, vývoja niektorých typov laserov apod.
Teoretické vedomosti (3. stupeň) Absolvent odboru Fyzika plazmy -
vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti fyziky plazmy, elektrónových, iónových i atómových zrážok, fyziky povrchov, vákuovej fyziky a technológie, nanotechnológie, fyziky klastrov, chemickej
1
fyziky a astrofyziky, termojadrovej syntézy apod. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3. stupeň) Absolvent odboru Fyzika plazmy si osvojí -
Zásady vedeckej práce, väzby výskum – vývoj – výroba – použitie recyklácia, vedecké formulovanie problému (technické zadanie), právne a environmentálne aspekty nových produktov, etické a spoločenské stránky vedeckej práce, prezentácia výsledkov, rozvoj študijného odboru a prínos pre prax..
Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň) Nosné témy jadra znalostí študijných programov 3.stupňa stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na odbor Fyzika plazmy a plazmové technológie Jadro obsahuje len rámcové témy (vybrané state): Študijná časť: Teoretický základ, diagnostické metódy, špecializácia: Elementárne a chemické procesy v plazme, pružné a nepružné zrážky elektrónov, iónov a atómov navzájom a s rôznymi povrchmi materiálov. Transport nabitých častíc v plazme. Štatistická fyzika nabitých a excitovaných častíc. Ideálna a neideálna plazma. Nízkoteplotná a vysokoteplotná plazma . Elektrické výboje a ich charakteristika. Vlny v plazme. Žiarenie plazmy. Ohrev plazmy. Termojadrová syntéza. Optická, mikrovlnová, laserová, hmotnostnospektroskopická a sondová diagnostika plazmy. Fyzika povrchov a ich diagnostika. Vákuová fyzika a technológia. Ión-molekulové reakcie v medziplanetárnom priestore a ionosfére. Produkcia ozónovej vrstvy. Aplikácia plazmy v high technológiách, v medicíne, v environmentalistike apod. Vedecká časť: -
Výskum aktuálneho otvoreného vedeckého problému z odboru.
-
Zásady vedeckej práce, väzby výskum – vývoj – výroba – použitie recyklácia, vedecké formulovanie problému (technické zadanie), právne a environmentálne aspekty nových produktov, etické a spoločenské stránky vedeckej práce, rozvoj študijného odboru a prínos pre prax.
-
Prezentácia výsledkov na domácich i zahraničných konferenciách a publikovanie vo vedeckých časopisoch
2
Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU (1)
Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
(2)
Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
(3)
Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)
(d) Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru: (e) Príklady podobných študijných odborov v zahraničí: UK- Salford Univesity,University of Manchester,University of Swansea,University of Belfast, Holandsko – Delft University,TU Eindhoven, Nemecko -TU MníchovGarching, Švédsko -KTH Stockholm, University Uppsala,Linkoping University, Švajčiarsko - University Neuchatel a ďalšie, Rakúsko - TU Viedeň, Linz Universität, Francúzsko – University Paris-Sud, Orsay, Grenoble University, Orléans University, atď.
(f) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: -
Chemická fyzika
3
-
Nanotechnológie
-
Astrofyzika
-
Mikroelektronika.
4