nULÁK 7 2013 SOŠE POPRAD MATEJOVCE 1
PRÍHOVOR Je 15. marca 2013, temný večer poznačený ťaţkým dňom a ja skláňam hlavu nad papier a píšem predposledný príhovor tohto roka. Za oknom sa stále čerti ţenia, vietor sviští a rúca všetko , čo mu príde pod ruku a akoby predznamenával nasledujúce ťaţké obdobie maturantského snaţenia sa , učenia sa , zápolenia a zápasenia s knihami, zošitmi a nevedomosťami zabudnutými v dávnejších rokoch ničnerobenia. Veru tak, kto nič nerobil, ten nič nevie, a aj keď chce vedieť, je z toho zrazu strašný chaos, zmätok a neorganizovaný zhluk informácií, ktoré nie a nie zapadnúť do toho správneho priečinka. Však 12. a 13. marca sme všetci tohtoroční maturanti potili krv v našich domovských laviciach a snaţili sa dokázať riešením testov a slohových prác z materinského a cudzieho jazyka, ţe sme naozaj hodní nosiť zelené stuţky, symbol dospelosti a zrelosti tak v osobnom, ako aj v pracovnom ţivote. Výsledky sú však dobre utajené aţ do začiatku mesiaca lásky, na základe čoho aj my dúfame , ţe výsledky budú plné lásky k blíţnemu a všade bude svietiť zelená zvýrazňovačka symbolizujúca vytúţené verbálne označenie- urobil......A hurá do boja s ústnymi maturami....Ako všetko dopadlo sa dozviete v poslednom čísle tohto roka , no a teraz vám ponúkame to , čo vzniklo na pomedzí zimy a jari , ktorú uţ všetci túţobne očakávame veriac, ţe nám vleje novú čerstvú šťavu do ţíl. Tak neváhajte a čítajte, pretoţe sa dozviete veľa novostí, ktoré sa udiali na našej škole od vianočných prázdnin. Váš predposledne píšuci šéfredaktor Števo Kubičár.
OBSAH 1) Príhovor ....................................... 2 2) Noticky ........................................ 3 3) Florbal, Darovanie krvi ........... 4 4) Vianočná retrospektíva .......... 7 5) Úvahy na aktuálnu tému .......... 16
6) Top reportáţe ................................................. 21 7) Iuventa .............................................................. 26 8) Okienko pre umelecky nadaných ................ 28 9) Facebookoviny, tajničky ................................ 31
REDAKCIA Redakčná rada – Štefan Kubičár
Grafický design – Tomáš Krupa
- Eduard Palanský
Korektúry – PaedDr. Nestorovičová
- Dominik Lizák
Tlač – SOŠ-E Poprad - Matejovce
2
NOTICKY:::: OBDOBIE::::DECEMBER:::::FEBRUÁR::::: DECEMBER 6. december- návšteva Mikuláša, rozdávanie darčekov, Snehulienka a čert v akcii. 5. decembra dokazovali študenti svoje vedomosti v hrsti v rovnomennej súťaţi. Výsledky: Ondrej Kušnirák z III.B a Matej Smoleňák z I.A s počtom bodov 20 / z 30 moţných /, za nimi skončili Marek Benko z I.C Martin Floriančič z I.C René Petrus z I.C s rovnakým počtom bodov, ale s horším časom. Na treťom mieste sa umiestnili Dávid Galschneider, Miroslav Krempaský a Peter Majerčák, všetci z III.C s 19timi bodmi. Adventné obdobie v škole prebiehalo v znamení súťaţe o najkrajšiu vianočnú ikebanu a najkrajšiu vianočnú výzdobu triedy. Podrobnosti vo vianočných retrospektívach.
Finále 6. ročníka VSE súťaţe prebehlo 7. decembra 2012 v budove VSE v Košiciach. Do súťaţe sa zapojilo 10 tímov, z našej školy Štefan Kubičár, Štefan Kapitančik a Dávid Rusnák si dali názov Magic Sun. Boli ocenení cenou „Najsympatickejší tím“. Nakoniec im patrilo ôsme miesto z desiatich. JANUÁR 15. a 16. januára 2013 sa konali Okresné majstrovstvá v stolnom tenise, na ktorých sa zúčastnili dievčatá aj chlapci z našej školy. Dňa 31. januára 2013 sa uskutočnilo odovzdávanie výpisov polročných vysvedčení, ktoré bolo spojené s kultúrnym podujatím. Po presune z Matejoviec do Domu Kultúry v Poprade sa ţiaci našej školy zúčastnili protidrogového hudobnovýchovného koncertu pod názvom Vzdušné zámky. FEBRUÁR 13.02.2013 si ţiaci zmerali sily vo vedomostnej súťaţi o olympijskom hnutí a o našich úspešných športovcoch. Z 23
3
súťaţiacich sa na pomyslenú „debnu“ postavili: 1. miesto: René Hudaček 2. miesto: Vladimír Juhás 3. miesto: Peter Justh Finálové boje v Okresnom kole v florbale, ktoré prebehli 13.2.2013 sa vyznačovali vysokou úrovňou a vyrovnanými zápasmi. Výsledky: I.-GPDT Poprad,II.-SOŠ elektrotechnická a na bronzovom stupienku skončili florbalisti z Gymnázia na Kukučínovej ulici Poprad. Bliţšie informácie si prečítate v krátkej reportáţi Eda Palanského. 25. 2. 2013, hneď prvý deň po jarných prázdninách sme mali znova príleţitosť privítať na našej škole pracovníkov NTS v Poprade, ktorí nám uţ po druhýkrát v tomto školskom roku sprostredkovali moţnosť darovania krvi priamo v budove našej školy. Po jarných prázdninách boli ţiaci prvých ročníkov na lyţiarskom výcviku.
FLORBALNADŠENIENASADENIEODHODLANIEVÍŤAZIŤ Cesta k úspechu vo florbale Florbal, jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich športov v posledných rokoch, zaţíva obrovský rozmach. Moţno si viacerí z vás poviete, ţe o tomto druhu športu ešte nepočul, ale naša škola v pom dosahuje sľubné výsledky. Začiatok týchto úspechov vôbec nebol ľahký. Učiteľ, Mgr. Július Póczos, najprv očakával obrovské nadšenie v radoch ţiakov na škole v podobe otvorenia florbalového krúţku. Nakoniec nebolo to aţ také úspešne, ako sa zdalo. Prvým váţnejším problémom tejto myšlienky boli finančné zdroje na nákup hokejok, tam učiteľ nepochodil vôbec. Druhým problémom bola neochota zo strany ţiakov. Ale nakoniec sa našli aj takí ţiaci, ktorí mali aj vlastné hokejky, dokonca mali aj chuť a bojovného ducha. Najlepšie pochodil v triede III. A, kde nakoniec školu reprezentovali aţ ôsmi študenti. V minulom roku to boli len pomalé začiatky bez veľkého očakávania. Podmienky na trénovanie sme mali asi najkvalitnejšie zo všetkých okolitých škôl z hľadiska veľkých rozmerov ihriska, ale stále nám chýbali potrebné mantinely a bránky, charakteristické pre tento šport. Tie nám darovali sponzori, ktorým srdečne ďakujeme. Ale aj napriek týmto darom a chuti vyhrať naše zápasy, nebolo to to, čo sme očakávali. Napokon morálka tímu sa rozpadla a s pou sme zanechali aj trénovanie. Napriek týmto nezhodám sme sa o urobenie diery do sveta pokúsili aj tento rok. Opäť, ako tomu bolo aj minulý rok, sa okresné kolo konalo práve na našej škole. Učiteľ nás informoval len necelý týţdep pred prípravným zápasom s gymnáziom Dominika Tatarku. Berte prosím na vedomie, ako neskoro sme sa o tom dozvedeli, mali sme len veľmi krátky čas na prípravu. Zápas sa uskutočnil v pondelok, dpa 28.1. 2012 v priestoroch našej školy. Nakoniec všetko nevyšlo presne tak, ako sme si to predstavovali a zápas skončil v neprospech nášho muţstva. Po ťaţkých 45 minútach sme utrpeli poráţku 11:5. Po tomto výsledku rady nášho tímu sa zmenšili a zárovep rozrástli o dvoch nových hráčov. Tento debakel sme hodili za hlavu. A pustili sme sa do skutočných zápasov, v ktorých sa nám uţ darilo omnoho lepšie. Ale ešte stále to nebolo ono. Po základných skupinových kolách naše ambície rástli. V našej skupine sa stali víťazmi chlapci zo SSOŠ 29. augusta v Poprade po tesnom víťazstve nad nami. Nás to ale nerozhádzalo, lebo postup sme mali istý aj z druhého miesta kvôli domácemu prostrediu. V ďalších skupinách sa stali víťazmi naši známi premoţitelia z gymnázia Dominika Tatarku. A z poslednej tretej skupiny sa do finále majstrovstiev prebojovalo Gymnázium Kukučínova. Takţe tímy vo finále uţ by sme mali, len bolo treba rozhodnúť, ktorý z nich je ten najlepší. To sme sa dozvedeli aţ dňa 13.2.2013. Finále sa hralo systémom hry kaţdý s kaţdým. Ak nastal nerozhodný stav bodov, tak potom sa bral do úvahy vzájomný zápas. Najprv mal úvodné slovo Mgr. Július Póczos a napokon aj príhovor riaditeľka školy Ing. Anna Lorencovičová. A potom sa to všetko mohlo začať. Prvý zápas sme prekvapujúco a pohodlne vyhrali, pričom naším súperom bola Kukučínka, s ktorou máme nelichotivú štatistiku. Toto víťazstvo nám 4
dodalo sebaistotu do ďalších bojov. Naším ďalším súperom boli starí známi chlapci od Tatarku. Ťaţko sme bojovali, mali sme navrch, ďalej nás tlačili povzbudzujúci spoluţiaci, ale ani to nestačilo. Zápas sa skončil po neuspokojivom výsledku 5:4 v neprospech nášho muţstva. Boli sme mierne zaskočení, ale nič sa nezmenilo na tom, ţe šanca na postup tu ešte stále ţila, ale nebola v našich rukách . Napriek nášmu excelentnému výkonu nad ďalším súperom sme vysnívaný postup nezískali. Z prvenstva sa tešili chalani od Dominika Tatarku, najmä zásluhou bránkara, ktorý chytil niekedy aj nemoţné. Napriek tejto skúsenosti sa nevzdávame a pokračujeme v tomto boji naďalej. EDUARD PALANSKÝ III.A
5
NAJVZÁCNEJŠIATEKUTINAZNOVAPRÚDILAZOŢÍLODVÁŢNYCH Darovanie krvi sa na našej škole stalo uţ kaţdoročnou tradíciou. Pár litrov tejto vzácnej tekutiny prúdi v kaţdom z nás. Aj medzi našimi študentmi je mnoho takých, ktorí sa rozhodli podeliť aj s touto vzácnosťou. Ich rozhodnutie darovať krv tak môţe ovplyvniť osud iného človeka a zachrániť mu ţivot. A tak 25. 2. 2013, hneď prvý dep po jarných prázdninách, sme mali znova príleţitosť privítať na našej škole pracovníkov NTS v Poprade, ktorí nám uţ po druhýkrát v tomto školskom roku sprostredkovali moţnosť darovania krvi priamo v budove našej školy. Ţiaľ, tentokrát počet našich darcov bol ovplyvnený nepriaznivým chrípkovým obdobím, pretoţe mnohí zo študentov, dokonca aj zamestnancov, ktorí sa tejto akcie zúčastpujú pravidelne, boli chorí alebo sa ešte z choroby zotavovali. Z 23 darcov bola nakoniec krv odobraná devätnástim z nich. Ocenenia hodný je fakt, ţe takmer tretina študentov boli prvodarcovia. Dúfame, ţe to zvládli dobre, s dobrými pocitmi a s rozhodnutím prísť darovať krv znova. Na našej škole bude táto moţnosť aţ v septembri budúceho školského roka. Mgr. Mária Terrajová, zdroj: www.sosematej.sk
6
VIANOČNÁ RETROSPEKTÍVA 2012/2013
MIKULÁŠ
VIANOČNÁ SÚŤAŽ
KONIEC SVETA SA NEKONAL 7
TAK ROVNAKÝ A VŢDY INÝ - 6. DECEMBER Školský časopis je taký akoby menší román s reálnym obsahom , ktorý navţdy uchová , čo sa kedy prihodilo, v ktorom roku a prečo. Má tú výhodu zachytiť aj deje minulé a hoci sa uţ pomaly prelamujeme do jarného obdobia, nie je od veci zaspomínať a uviesť udalosti , ktoré sa nám v minulom čísle nepodarilo zachytiť . Napríklad taký Mikuláš 6. decembra roku 2012 pobehoval po škole a hromovým hlasom (ktoţe to len mohol byť????) nazýval skoro dospelých detičkami a rozdával im cukríky a iné pochutiny. Tých však viac ako maškrty zaujímali sprievodné osoby domnelého Mikuláša, oblečené do kostýmov typicky zameraných na tento dep. Hlavne Snehulienka vyzerala skutočne anjelsky, čert čertovsky a oči študentov nie a nie sa od nich odtrhnúť. Tabule pútali rôzne popatými obrázkami deduška s veľkým batohom, no dovolíme si tvrdiť s desaťročiami sa opakujúcim obsahom: „ Na svätého Mikuláša neučí sa, neskúša sa“, čo vyučujúci viac či menej úsmevne akceptovali. A tak sa preţíval tento tradičný dep obdarúvania na našej škole.
8
A TAKTO PÍSALA P. U. TKÁČOVÁ na internetovej stránke našej školy o všestranne pôsobiacej súťaţi našich ţiakov v predvianočnom období, plnom napätia a očakávania , čo Vianoce 2012/2013 prinesú a moţnoţe aj vo viere niektorých , ţe ten koniec sveta tento rok skutočne bude alebo nebude??? V kaţdom prípade naša škola zasvietila vianočnými svetielkami, zaligotala sa vianočnými guľami, reťazami a inými všakovakými ozdobami určenými na túto príleţitosť. Ale vráťme sa k samotnej súťaţi a odcitujme slová písané rukou p. u. Tkáčovej:
Na začiatku adventného obdobia som na našej škole vyhlásila súťaţ o najkrajšiu vianočnú výzdobu tried. Bolo veľmi príjemné sledovať, ako si študenti našej školy spríjemňovali a skrášľovali svoje triedy vianočnými symbolmi a ozdobami /stromčeky, ikebany na stoloch, adventné vence, ručne vystrihované hviezdy, zvončeky.../ Druhý adventný týţdeň uţ z mnohých tried dýchala na nás učiteľov i ţiakov príjemná vianočná atmosféra, ktorá nám pripomína najkrajšie sviatky v roku – sviatky pokoja, pohody a radosti. Vo vestibule školy zároveň prebiehala súťaţ o najkrajšiu vianočnú ikebanu, alebo adventný veniec. Takţe nielen v triedach, ale aj v spoločných priestoroch školy sa študenti zaslúţili o vytvorenie krásnej vianočnej atmosféry. Myslím, ţe tieto dve akcie splnili očakávané ciele – priblíţenie vianočnej i novoročnej atmosféry a študenti si precvičili základné ľudské i etické zručnosti – spolupráca, vyjadrenie a prijatie názoru iných, kreativita ... Všetkým študentom, ktorí sa s elánom zapojili do súťaţe vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Hodnotiaca komisia v piatok 14.12.2012 mala veľmi ťaţkú úlohu – vybrať najkrajšie vyzdobenú triedu a vianočnú ikebanu. Výsledky si môţte pozrieť na webe našej školy
9
ZAČIATOK KONCA ALEBO KONIEC ZAČIATKU Aj takto zauvaţovali v posledný predprázdninový deň jednotlivci z istých tried na istej hodine, či uţ z prinútenia(veď komuţe by sa aj chcelo uvaţovať , keď pred nami vyhliadka nádherných ničím nepoškvrnených prázdninových dní), alebo aj zo záujmu o tak veľmi médiami ponúkanú tému o predpovediach konca či nekonca sveta:
Vysypané z vreca otázok a odpovedí, názorov a úvah ţiakov našej školy: SPRÁVA: Doa 21.12. 2012 má vraj prísť koniec sveta. Podľa rôznych konšpiračných teórií, ktoré sa opierajú o rôzne historické udalosti, mýty, ale aj fakty (napr : Mayský kalendár, Sibyline predpovede), je to vraj možné. Avšak vedci jednoznačne odmietajú tieto teórie a považujú ich za nezmyselné a neopodstatnené. A čo na to ja? :
Podľa mpa je to len výmysel nejakej skupiny ľudí, aby zastrašila spoločnosť, že sa majú pripraviť na totálny koniec. Ja si o nich myslím, že sú blázni. O konci sveta vie len samotný Boh. Nikto nemôže dokázať na 100%, že sa tu náš život končí!
10
irooo Neverím na koniec sveta z dôvodu toho, že nikto nevie, kedy bude koniec sveta. A aj keby bol, tak ja to nezmením. Jedine, ako sa môžem pripraviť, že sa pôjdem vysporiadať a udobriť s ľuďmi, s ktorými som rozhádaný. A vlastne je to len reklama spoločnosti, ktorá chce na nej zarobiť a ošklbať ľudí.
Správa o konci sveta ma len znova pobavila, rok čo rok sú médiá týmito nezmyslami zaplnené. Ľudia sa boja smrti, a preto ostatní dokážu ich strach zneužiť a zarobiť na pom. Nikto nepozná, kedy bude jeho koniec, a preto hocijaké dátumy neberiem vážne.
Chápem to len ako akúsi výstrahu, aby sa ľudia začali správať k sebe lepšie. V tejto dobe sú častokrát peniaze viac ako život, a keď sa to nezmení, tak nastane skutočný koniec, ale nie sveta, lež celého ľudstva. Keď si ľudia uvedomia, že človek je viac ako peniaze, vtedy prestanú mať strach.
Podla mpa koniec sveta nastane v roku 2050 a nejaké drobné (niekde som to čítal). Koniec sveta nastane iba vtedy, ak sa ľudia nezačnú krotiť s vynálezmi na motorový pohon, a ak neprestanú rúbať stromy. Koniec sveta ešte nastať nemôže, pretože aj Mayovia chcú vidieť zápas
Real Madrid vs. Manchester United. Po každom konci nasleduje nový dep, každý príbeh svoj koniec má, a aj ten náš už ohlásil koniec nám. Ako predpovedá veda, za koniec sveta si môžeme sami. 11
BYŤ ČI NEBYŤ? PIŤ ČI NEPIŤ? ALEBO???
Čo spôsobuje alkohol v tele človeka? Mozog Narúša pamäťové schopnosti, pozornosť a vnímanie. Mozgové tkanivo ubúda, aţ nastane alkoholická demencia s ťaţkými zmenami osobnosti a úpadkom intelektu. Dôsledkom alkoholizmu sú aj alkoholické psychózy. Príznačný je psychomotorický nepokoj, ilúzie a halucinácie, dezorientácie a zmenené vedomie s výrazným trasom a potením. Výpadky pamäti vznikajú pri ťaţšom stupni opitosti.
Srdcovo-cievny systém Vzniká hypertenzia a toxický vplyv alkoholu spôsobuje kardiomyopatiu. Príznačné je zväčšenie oboch srdcových komôr, zrýchlený pulz, dýchavičnosť, búšenie srdca a zvýšená únava. Paţerák Najčastejšie sa objavujú vydutinny paţeráka, ktoré ho môţu stláčať. Alkoholika dráţdi na kašeľ a máva problémy s prehĺtaním. Typické sú aj hiátové hernie, ich zásluhou sa časť ţalúdka a dvanástnika premiestni do hrudníka. Najnebezpečnejšie sú však paţerákové varixy.
Nervový systém Zvyšuje sa prah citlivosti na bolesť, objavujú sa kŕče a spánkové poruchy. Alkohol poškodzuje periférne nervstvo, predovšetkým dolné končatiny. Mravčí v nich, dochádza k svalovým kŕčom, bolestivosti a traseniu. Alkoholici mávajú často epilepsiu, čo súvisí so zníţeným prahom pre kŕče v mozgu.
Ţalúdok Väčšie mnoţstvo alkoholu spôsobuje sťahy vrátnika, dolnej časti ţalúdka, a následné vracanie. Sliznica reaguje podráţdene, rozvíjajú sa zápalové zmeny. Krvácanie zo ţalúdočnej sliznice sa neraz končí smrťou.
12
Pečeň Hrozí steatóza, stukovatenie pečene, zápal alebo cirhóza. Alkoholický zápal pečene sprevádzajú bolesti v pravom podrebrí, vracanie, horúčky, zvýšená krvácavosť a oţltnutie. Pečep je zväčšená a na pohmat citlivá. Dá sa vyliečiť na rozdiel alkoholickej cirhózy. Pri tej sa tkanivo mení na väzivo, následkom čoho pečep prestáva plniť ţivotne dôleţité úlohy.
Konečník Rakovina konečníka je úzko spojená s naduţívaním piva. Močová sústava Alkoholiznus prezradí zvýšená úrovep bielkovín v moči a poškodenie obličiek. V krvi je veľa kreatinínu, kyseliny močovej a draslíka. Alkohol nepriaznivo zasahuje aj do hormonálnej regulácie organizmu. Pohlavný ţivot Niţšia hladina testosterónu vedie k zmenšeniu semenníkov, impotencii a má za následok efekt, ţe chlap zoţenštieva. Majú zníţenú chuť na sex, nízky objem ejakulátu a zníţenú pohyblivosť spermií. Pred pohlavným stykom pociťujú neistotu a nedosahujú uspokojenie.
Pankreas Akútny zápal vzniká zvyčajne po 12 aţ 48 hodínách po konzumácii väčšieho mnoţstva alkoholu. V niektorých prípadoch sa končí smrťou.
Za pomoci MUDr. M. Martinovej, PhD. a MUDr. Benkoviča napísala Mgr. J. Gabajová
13
POŽÍVANIE ALKOHOLU NAŠICH ŽIAKOV POČAS VIANOČNÝCH SVIATKOV / Stav opitosti podľa subjektívneho hodnotenia žiaka /
Anketa
Neopil som sa
1X
2X
3X
4X
5X
6X
7X
8X
9X
10X a viac
Spolu sa opilo
I. roč. 19 ž.
6
8
4
1
0
0
0
0
0
0
0
13
II. roč. 23 ž.
3
8
3
1
2
3
1
0
2
0
0
20
III. roč. 48 ž.
22
13
2
5
1
3
0
1
0
0
1
26
IV. roč. 18 ž.
4
2
5
3
1
0
0
1
1
0
1
14
V. roč. 38 ž.
12
5
5
6
5
2
1
0
0
0
2
26
Spolu
47
36
19
16
9
8
2
2
3
0
4
99
Vzorka 146 žiakov SOŠE takto odpovedala na svoj vzťah k alkoholu. Bohužiaľ, tých ktorí sa neopíjajú, je v každom ročníku menej, ako tých, ktorí holdujú alkoholu! Natíska sa množstvo otázok, odpovede na ne poznáte. Napriek tomu, čo o alkohole vieme u nás to vyzerá takto:
- Na uvoľnenie. - Pri alkohole je lepšia zábava. - Alkohol mi dodáva sebavedomie, odpútava od problémov.
Na otázku „Prečo pijete alkohol?“, odpovedali ţiaci rôzne: 14
- Ak mám v sebe nejaké to promile, nehanbím sa osloviť neznáme dievča. - Pivo je lacnejšie ako kofola. - „Na zdravie!“ - Alkohol odbúrava strach. - Alkohol zbliţuje. - Dám si pivo a nemusím robiť šoféra. - Kamarátom neviem povedať „nie“.
- Mám „slinu“. - Lepšie mi „to spieva“. - Pretoţe ţiadny dobrý príbeh nezačína „Keď sme sedeli a jedli šalát!“ Myslíte si, ţe toto je dobrý prístup k pitiu? Uvaţujte!
Spracovala Mgr. J Gabajová
15
SOM KRVOU RÓM , NO RODENÝ SLOVÁK
Krajina , v ktorej ţijem, vyrastám a dospievam, sa pýši ľubozvučným menom Slovensko. No ja som Róm. Hovorí sa o nás, ţe sme národ sťahovavý, máme vietor vo vlasoch, piesep na perách , radosť v očiach a obrovskú túţbu po slobode a nespútanosti. Hovorí sa, ţe nemáme vlasť. Ale ja ju mám a našiel som ju tam, kde som sa narodil. V kraji pod toľko ospevovanými Tatrami, nádhernými, ale aj hrozivými, keď za prudkých búrok, padajúcich lavín a snehových smrští, všetko ţivé hľadá úkryt a bezpečie. Potom však vyjde slnko a krajší pohľad ste ešte nezaţili. Tak ako v ľudskom ţivote. Tak ako v mojom, tak ako v ţivote môjho národa. Môţem s istotou povedať, ţe sa nehanbím za to, ţe som príslušník rómskej menšiny a zato, ţe som Róm. Som hrdý na svoj národ aj napriek tomu, ţe sme hádzaný do jedného vreca, ako sa hovorí. A aj ja sám viem, viem to veľmi dobre, priznávam, ţe rómsky národ má veľa chýb, za ktoré si je sám zodpovedný a ktoré by sa mali začať napravovať. Tak ako v našej obci, Veľkej Lomnici. Prvá zmienka o Rómoch vo Veľkej Lomnici pochádza z ôsmeho decembra 1778. Andrejovi a jeho manţelke Márii Thomkovej sa narodila dcéra Eva. Táto rodina bola označená ako rómska (cigánska). A tak sa rodostrom rómskej osady rozrastal a rozrastal, aţ do prvého oficiálneho sčítania ľudí v roku 1869 do konca roka 2007, kedy dosiahol počet 1605 rómskych obyvateľov. Po smrti prvého vajdu rómskej osady Jána Polhoša v roku 1967 prevzal túto funkciu jeho syn Ján Polhoš ml. Zlepšenie na miestnej sociálnej a riadiacej úrovni dokladá činnosť okresnej organizácie Zväzu cigápov – Rómov , ktorá v obci dpa 29. augusta 1970 bola zriadená na čele s predsedom Františkom Polhošom. A to je môj dedo, ktorý mal ako prvý auto v rómskej osade, na čo som patrične hrdý. Aj môj strýko pokračuje v jeho šľapajach a stará sa o integráciu obyvateľstva rómskeho pôvodu 16
do spoločenského, kultúrneho a sociálno- pracovného systému mojej rodnej krajiny. A to chcem aj ja. Preto nasávam vedomosti v škole, preto chcem byť vzdelaný a rozhľadený, preto mám rád slovenčinu a rozprávam pou nielen v škole, s kamarátmi, ale aj v domácom prostredí, čo je asi prekvapujúce. Rómčinu pouţívajú v našej dedine väčšinou starší aj to len v dialekte, alebo takí , ktorí nepochopili podstatu ţivota v krajine, ktorú si vyvolili za svoj domov. Tým nechcem povedať, ţe rómsky jazyk neovládam. Čítal som aj rómsku literatúru, no v porovnaní so slovenskou je veľmi ťaţká na čítanie, čo zniţuje jej pôsobivosť a pútavosť oproti literatúre v slovenčine. Rómovia zvyknú najviac spievať a tancovať, keď však píšu, ich najtémou je láska, rodičia, starí rodičia, ktorí zastávajú v hierarchii medziľudských vzťahov veľmi dôleţité miesto. Ich príbehy sú tak plačlivé, srdcervúce, v ktorých si Rómovia úplne otvoria svoju dušu a nič pred svetom neskrývajú. A tak si kladiem priamo otázku či po prvýkrát sa zamýšľam: „ Môţem ja vôbec povedať, ktorú reč mám radšej? S odpoveďou vôbec neváham. Tak ako pár básnikov rozlomilo svoje srdce na polovicu vlasti a milovanej ţene, tak ja delím srdce rómčine a slovenčine. Ách jaj , len ten slovenský pravopis! To je uţ ale iná kapitola. František Polhoš I.A
17
Úvaha, Iniciatíva, Hnutie, Ja-Občan EÚ
tu neboli ľudia z mnohých neziskových organizácii a ľudia, ktorí prelamujú ľady, nemohli by sme tu byť ani my, obyčajní, v tomto smere ničnerobiaci. Trošku morbídne vyznieva slovo ničnerobiaci, veď aj počítač má problém s jeho identifikáciou a lingvistickým zaradením. Čo by asi znamenalo toto slovo v globálnom ponímaní? V Európskej únii by nastal nekontrolovateľný chaos a zmätok, alebo by zastal čas či vrátil sa ako račí kánon smerom odzadu? Radšej nadávajme, riešme, odsudzujme , prisudzujme, riskujme a hlavne, pomáhajme. Pomáhajme v mene človečenstva alebo filantropizmu či humanizmu, ak chcete! Nájdime cestu z bludného kruhu existencialistických filozofií! Či som politik, či robotník, či bohatý , či biedny. Všetko jedno! Len rady a rady ľudí denne môţu pomôcť a potešiť tisíce a tisíce iných. A v tých radoch jeden malý, takmer neviditeľný a nepostrehnuteľný skutok kaţdého radového jedinca dokáţe uhasiť smäd, zahnať hlad, urovnať vzťahy, či dokonca zachrániť ţivot. Moţno si to neuvedomujeme, ale aj my, sami, sa
Aká by nastala situácia a dôsledky, keby ľudia prestali byť iniciatívni a nezapájali sa do riešenia zloţitých situácií? A vôbec! Jestvujú ešte ľudia a občania zapálení pre prácu, od ktorej mnohí utekajú a radšej to nechajú tak? Je to vôbec potrebné, zapájať sa a vytvárať rôzne akcie a kampane? „Je to vlastne predstaviteľné“, pýtam sa? Dokázali by ste ţiť vo svete, v ktorom by neţili ľudia potrební pre chod spoločnosti a všetko by ostalo iba stáť na mieste. Bez pohnutia. Ja osobne nemám takú fantáziu. Ja, pravdaţe, patrím do tej širšej skupiny ľudí, ktorí radšej nechajú veci len tak voľne plávať. Bez pohnutia. Ale zato podporujem a obdivujem tých, ktorí si nehanbia zašpiniť ruky. Veď keby 18
Dobroprajnému pre všetky vrstvy, rasy, národnosti, no prosto pre všetkých ľudí , pre ktorých je planéta Zem jediným moţným domovom. A preto ja odstránim zo svojho slovníka vetu Bez pohnutia, zmaţem slovo ničnerobenie a začnem sa zaoberať moţnosťami, ktoré mi ako občanovi, iniciatívnemu občanovi, ponúka súčasný ţivot a spoločnosť. Je to tak jednoduché. Urobiť niečo dobré, pohnúť niečím, dať podnet na niečo! Urobte to a vráti sa vám to stonásobne!
môţeme hocikedy stať jednými z týchto ľudí. Kľúčom k tomu všetkému sú dobré nápady, ktoré nosí vo svojej hlave kaţdý z nás. Snívame o veľkých činoch? Chceme byť hrdinovia? Nuţ všetky sny čakajú iba na jedno! Kým ich nedáme na papier, nepošleme do rozhlasovej relácie či len o nich viac neporozprávame. Nikdy nie je neskoro to začať. Ja som vďačný Bohu za kaţdého jedného človeka, ktorý dokáţe urobiť veľké veci z malého mnoţstva. Moţno títo ľudia nedávajú o sebe aţ tak často vedieť, nie sú na verejnosti, ale zato svojimi činmi robia viac, neţ si to vieme samí predstaviť a urobia veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo.
Je veľa foriem pomoci a obdarúvania. Prostredníctvom kampaní, charít, verejných zbierok alebo priamej účasti na mieste vzniku problému so svojím osobným vkladom, zainteresovanosťou a návrhmi na vyriešenie vzniknutých patálií. Môţu to stále vykonávať síce tí istí , tí istí môţu dosiahnuť aj úspech, ale nikdy nedosiahnu absolútnosť úspechu, kým sa do toho nezapoja ostatní ľudia. Oni a my, všetci, sme kľúčom k úspechu a lepšiemu svetu. 19
ako zničiť si zdravie, kde je úrazu kameň, kaţdý len kradne a kradne, nie je to zvláštne? Cítim chlad, cítim ľudskú chladnokrvnosť,, v mori umierajú zvieratá, no zisky majú prednost, zbúrajme tú pevnosť, preč s ňou, keď chceme ţiť ďalej, nemyslime na dnešok, po nás prídu ďalšie generácie nových ľudí, kým sa to nenaučia nikto ich nezobudí, nehľadajme únik, hľadajme cestu, cesta je smer pre budúcnosť lepšiu!Text piesne:Koniec-sveta!
PLANÉTA ŢIVOT Ukáţ mi svet bez ľudí, svet bez sveta, svet bez svetla, svet bezo mňa, svet bez teba, nechcem zaţiť to nikdy, prosím, povedz mi, prečo ľudia na tom svete sú tak zlovestní, neváţime si čo máme, kým s nami nebude amen, kaţdý deň nový námet, ako zničiť svet,
20
TOP REPORTÁŽE! NEZVYČAJNÉ! ATRAKTÍVNE! ČÍTANIE NA JEDEN DYCH Kráľovstvom večného ľadu a snehu bol Lesniansky Long 9. a 10. februára 2013
Písané perom študenta I. NŠE Ondreja Šulku 21
V dobe, keď väčšina organizátorov ruší jeden pretek psích záprahov za druhým, na severe Slovenka sa schádzajú musheri nielen z našej republiky, ale aj z okolitých krajín: Poľska, Luxemburska, Rakúska. Zaujímavé bolo zmerať si sily s muserkou z Anglicka a dovolenkujúcim architektom aţ z ďalekej Kanady. Samozrejme, nechýbali ani naši bratia z Českej republiky. Chovu severských psov sa venujeme takmer 17 rokov a ţivot s nimi je veľmi pestrý. Termíny pretekov či výstav evidujeme v kalendári ako naše štátne sviatky, kde so objavujeme v rôznych úlohách organizátorov, pomocníkov, alebo priamo súťaţiacich. Teraz sa mne ušla úloha časomiery a Alţbetka štartuje na trať dlhú bezmála 10 kilometrov s dvoma aljašskými malamutmi. Dew Ice Legend of North, Amaguk Kenaj Fjords pre nás vznešenejšie „ Didúšik a Slepúšik!“ Je piatok podvečer, naše auto priberá ako chlap po tridsiatke. Nakladáme boxy, laná, postroje, úväzisko, sneţnú lopatu, krmivo, misy, sane s vakom a nakoniec naše batohy s výstrojom do snehu a mrazu. Drţím sa pravidla, ţe zima neexistuje. To sú len nesprávne zbalené bundy a topánky. Dôleţitá výbava musí obsahovať lekárničku, dobrú baterku a papučky pre psy, ak by sa zranili. Najdôleţitejšie veci, na ktoré nesmieme nikdy zabudnúť, sú 3xS: Slanina, Slivovica a Sekera. Večer, ešte v kľude, sadám na pár hodín k počítaču a podľa dĺţky tratí vytváram tabuľky na štartovú listinu a čakám na dôleţitú elektronickú poštu ( zoznam pretekárov ) od organizátorov Lesnianskeho Longu. Zvoní telefón! Ááááá, Brzďo! „Nazdar, nazdar!“ ozve sa človek, ktorého pozná snáď kaţdý musher. Všetci sú uţ tu, máme to pripravené. Registrácia a príjem psov prebehol v pohode, môţeš sa do toho pustiť. Nezabudol podpichnúť, ţe je tam skvelá zábava. Miestny chlapík Krotký strieda podľa chuti gitaru s heligónkou a Daneček z Moravy doniesol zopár kartónov rumu. Viem si tu zábavu ţivo predstaviť. No nič. Ja sa púšťam do štartovej listiny a okolo polnoci uţ pálim do postele, keďţe skoro ráno vstávame. Ráno ešte rýchlo treba navariť čaj, nakladáme poslednú záťaţ do auta, naše psy a vyráţame z Kysúc, smer Oravská Lesná. Ako pribúda nadmorská výška, pribúda aj sneh. Za necelú hodinu sme na mieste. Oravská Lesná, dedina leţiaca v severnej a najchladnejšej oblasti Slovenska, v údolí Beskýd, sa prebúdza do mrazivého rána, ktorým sa šíri svieţi vzduch. Dolinou sa nesie psie zavýjanie, piesep severu, ktorá je tým najkrajším zvukom pre ľudí so srdcom, ktorému patria snehom zaviate pláne. Vrava ľudí, ruch prichádzajúcich áut nasvedčuje tomu, ţe dnes je ten dep, kedy majú musheri so svojimi psami ukázať, čo v nich je. Medzitým sa o deviatej konal brífing, kde sa pretekárom rozdávali štartové čísla a vysvetlil sa profil aj dĺţky trate.
22
Presne o 10.00. na štarte stojí prvý pretekár. Psy, zapriahnuté pred sapami, vyskakujú pripravené vyraziť. Moderátorka Paťka nahlas odpočítava: „ Päť, štyri, tri, dva, jedna a GO!“ Čarovné slovíčko, ktoré pozná kaţdý záprahový pes. Ťaţná šnúra sa napne, noha ľahko skĺzne z brzdy a uţ sa záprah rúti vpred. V štartovej rovinke sa pripravujú ďalšie a ďalšie záprahy. Máme moţnosť vidieť psy severských plemien a to sibírske husky, aljašské malamuty, grónske psy a neseverské kríţence, šľachtené na rýchlosť. Po našom „ pleskáče“. Súťaţiť bolo moţné v rôznych kategóriách, od jedného psíka aţ po otvorenú kategóriu, viac ako osem psov. Maximálne som však teraz videl desať v jednom záprahu. Prvý dep sme mali na štarte 27 záprahov. Do cieľa prichádza prvý musher v sprievode svojich štvornohých víťazov. Na ich tvárach bolo vidieť spokojnosť. Prichádza aj Alţbetka, usmiata po dobre odvedenej práci našich psov, prinášajúc si so sebou záţitok z krásnej trate. Zvládla to na jednotku s časom jedna hodina a tri minúty. Súhra medzi psom a človekom je v tomto športe to najdôleţitejšie. Po krátkom odpočinku o šiestej večer sa okolo štartu opäť nahromadili ľudia. Nasleduje totiţ ozajstná skúška odvahy. Nočná etapa. Štart a prvú zákrutu osvetľujú len zapálené fakle. Záprahy za sprievodu country hudby z reproduktorov i búrlivého povzbudzovania sa o chvíľu stratia v tme blízkeho lesa. Na desaťkilometrovej trati bojovali so svojimi psími kamarátmi statočne a prichádzali do cieľa bohatší o ďalšiu skúsenosť jeden po druhom. V ten večer mi zostávalo spracovať výsledky a štartovku na nedeľu. Nakŕmiť naše psíky a ponáhľať sa na musher párty v blízkom hostinci, kde sme sa všetci zabávali pri tónoch hudby starých zlatokopov do včasného rána. Skoré nedeľné vstávanie. Je náročné, ale pretekári sa musia premôcť. Na úväziskách ich čakajú psy, ktorých je pred výkonom potrebné napojiť a vyvenčiť. Musheri a ich pomocníci to však zvládajú s prehľadom. Tieto veci sú pre nich samozrejmosťou, keďţe starostlivosť o psy je ich kaţdodenná súčasť ţivota. Ide predsa o ţivé bytosti. Opäť o 10.00 sa koná štart ďalšieho kola. Na štartovú čiaru sa stavajú musheri s ešte väčším nasadením ako predchádzajúci dep. Niektorí potrebujú vylepšiť čas a toto je ich posledná moţnosť. Dobehnutím do cieľa posledného pretekára to však ešte všetko nekončí. Organizátor vyhlásil súťaţ o najsilnejší záprah za skvelú odmenu. Treba potiahnuť na vzdialenosť 20 metrov oceľového tátoša. Do štartovej rovinky cúva zachovalý traktor, veterán Major 25. Presný rok výroby mi ušiel, ale mám pocit, ţe to bolo z medzivojnového obdobia. Ţivá sila sa nedala zahanbiť ani v jednom záprahu. Odmenu si odnáša záprah z Turian. Vyhodnotenie pretekov znamenalo koniec tohto opäť vydareného víkendu. Starostka obce poďakovala organizátorom za skvelú prácu a nemalé zviditeľnenie oravského regiónu našej krajiny. A tu je namieste spomenúť toho, kto celému tomuto podujatiu dáva srdce. Za veľkého potlesku sa pokloní celému publiku Peter Vrábeľ alias „Brzďo.“ Na víťazných bedniach stáli skúsení musheri, ale 23
aj nováčikovia. Ocenení boli peknými cenami od štedrých sponzorov. Aj vďaka ním mal tento víkend vysokú úrovep. Kuriózna cena pre absolútneho víťaza bola drevená komoda. Verím, ţe sa ju podarilo šťastne dopraviť domov. Na záver uţ len vrelé objatia priateľov so ţelaním šťastného návratu do svojich domovov. Zima sa nám chýli ku koncu a my sme uţ teraz v plnom prúde pripravení podniknúť výpravu 20.apríla na klubovú výstavu pre severské plemená do Mošoviec v Turčianskej kotline. Opäť raz budeme mať moţnosť vidieť vo výstavnom kruhu tých najkvalitnejších severanov. Popri výstave sa budú konať aj preteky agility ( beh psíka cez prekáţky ) a weight pulling ( súťaţ v ťahu vozíka na koľajniciach ). Mošovce sa znova stanú aspop na krátky čas útočiskom pre milovníkov severských psov.
24
KOSOVO....VOJAK.....TRI DETI........OVOCIE Nie je podstatné ako sa volám , ale prezradím o sebe , ţe som externým študentom tejto školy. Táto krátka reportáţ je voľným pokračovaním mojej slohovej práce na tému: Môj najemotívnejší ţivotný záţitok. Nakoľko ma táto moja ţivotná etapa veľmi ľudsky ovplyvnila v mojom ďalšom pohľade na svet okolo seba, rozhodol som sa podeliť o toto videnie s Vami všetkými, milí čitatelia. Je to pohľad obyčajného vojaka v obyčajnom meste, akých je u nás tucty, no predsa je niečím iným zvláštny, Ale to uţ nechám na vaše posúdenie. Na ilustráciu mojich slov v tejto reportáţi som vybral dve fotografie, ktoré naoko veľa neprezradia, ale majú svoj, myslím si, celkom zaujímavý príbeh. Na obrázku č. 1 vidíme vojaka, ktorý stráţi v meste Obilič tzv. ţltú budovu. Je to panelák, akých je u nás neúrekom. Rozdiel je však v tom, ţe tento vojak stráţi bezpečnosť jej obyvateľov, ktorí si svojvoľne nemôţu vyjsť slobodne na beţný nákup, aký poznáme doma a nad ktorým sa my, ľudia, ţijúci v mieri, ani nepozastavíme, ţe ho nemôţeme vykonať kedykoľvek podľa chuti a potreby. Samotné deti z tohto paneláka sa hrajú len pod dozorom tohto vojaka na miestnom detskom ihrisku za sprievodu jeho samopalu vz. 58. Ţiaľ , aj toto je realita ţivota v po vojne ťaţko skúšanej provincii. Opodstatnenosť a prítomnosť tohto vojaka sa potvrdila onedlho, keď pod jedným z týchto zaparkovaných vozidiel, viď. foto č. 1, našiel na výstrahu ručný granát, ktorý bol „venovaný“ miestnej srbskej menšine. Našťastie výbušný systém zlyhal. Fotka č.2 Ak sa čitateľ na fotografiu zadíva, poloţí si zrejme otázku: „Čo uţ?“ Vojak, tri deti a ovocie. Áno, aj ja by som sa donedávna moţno tak na to pozeral, keby som nepoznal pozadie tejto „tuctovej“ fotografie. Pri našich denných patrolách po miestnom okolí sme mali 25
medzi iným monitorovať aj správanie miestneho obyvateľstva. Mali sme striktný zákaz vynášať zo základne akékoľvek potraviny a ovocie. No aj vojak je len človek, ktorý má srdce a väčšina z nich má aj svoje vlastné deti, ktoré ich čakajú doma. Aj napriek prísnemu zákazu sa nám úspešne darilo obdarovať miestne deti „obyčajným“ jablkom, pomarančom, ktorý si mi kúpime kdekoľvek bez väčších problémov, no tieto deti pomaly poznajú toto ovocie len z fotiek. V našom svete sa naše oči rozţiaria väčšinou len pri hodnotnejších veciach, ako je najmodernejší tablet alebo mobil. Verte mi, úprimný úsmev týchto detí za obyčajné podarované ovocie ma sprevádza dodnes. Tieto tri deti nás časom zaviedli na okraj lesa, kde nám ukázali nevybuchnutú leteckú bombu z čias občianskej vojny. Ţiaľ, aj toto je realita ich detstva. Nechcel som sa touto reportáţou postaviť do role moralizátora, ktorý by chcel poučovať, no poteší pocit, ak sa milý čitateľ po prečítaní týchto riadkov na chvíľu pozastavíš a zamyslíš nad naším uponáhľaným, konzumným ţivotom.
OKIENKO IUVENTY Pridaj sa k nám – staň sa dobrovoľníkom! IUVENTA – Slovenský inštitút mládeţe, ktorý sme predstavili v predošlom čísle, sa ako jediná štátna inštitúcia v našej krajine venuje práci s mládeţou. Do širokého spektra aktivít IUVENTY patrí aj program Mládeţ v akcii, ktorý je určený mládeţi od 13 – 30 rokov. Tento program zastrešuje niekoľko akcií, no v tomto čísle sa budeme podrobnejšie venovať hlavne Európskej dobrovoľníckej sluţbe. Európska dobrovoľnícka sluţba (EDS) poskytuje mladým ľuďom: príleţitosť, ako stráviť v zahraničí aţ jeden rok vo všetkých krajinách EÚ, krajinách EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko), programových krajinách a ostatných krajinách sveta, urobiť niečo pre seba, pomôcť druhým, spoznať inú krajinu, kultúru a pri tom sa niečo naučiť. 26
Pobyt dobrovoľníka v zahraničí sa financuje z prostriedkov Európskej únie, dobrovoľník pôsobí v neziskovej organizácii a vykonáva činnosti v prospech miestneho spoločenstva. Viac o tom, ako to celé funguje, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch. Vďaka Európskej dobrovoľníckej sluţbe a jej vzdelávaciemu rozmeru tak môţu dobrovoľníci: objaviť svoj osobný potenciál, získať schopnosti a zručnosti, ktoré potom môţu vyuţiť v praxi, nadobudnúť nové kompetencie do ţivota, vybudovať si postoje, ktoré im pomáhajú presadiť sa v pracovnom ţivote, formovať svoju osobnosť a postoj k svetu okolo. Všetky nadobudnuté skúsenosti v závere svojej dobrovoľníckej sluţby zhodnotia a zahrnú do osvedčenia - Youthpass, ktoré je potvrdením výsledkov neformálneho vzdelávania počas dobrovoľníckej sluţby a má dobrovoľníkom poslúţiť v ich ďalšom ţivote, napríklad pri ţiadosti o prijatie na štúdium alebo pri hľadaní si zamestnania. Dobrovoľníci Európskej dobrovoľníckej sluţby sú zároveň akýmisi neformálnymi „veľvyslancami“ Slovenska v zahraničí. Často sa dostanú do takých kútov sveta, kde obyvatelia o Slovensku sotva počuli. Pre dobrovoľníka je to vţdy príleţitosť, aby predstavil svoju krajinu. Európska dobrovoľnícka sluţba zásadným spôsobom obohatila ţivoty tisícok mladých ľudí a vy máte moţnosť sa k nim pridať.
Všetky informácie o EDS sa dozviete na: http://www.iuventa.sk/sk/Mladez-vakcii/O-nas/Akcie-programu/Akcia-2-Europska-dobrovolnicka-sluzba.alej.
27
OKIENKO PRE UMELECKY NADANÝCH
BÁSNE PIESNE 28
Príroda v nás
Príroda naša krásna milá, zasa nás tu prekvapila. Vietor začal prudko vyť, aţ na horách začali hromy byť.
Z radosti je náhle smútok,
Ona naše chyby tresce,
nenapraví to uţ ţiaden skutok.
a z odpadkov sú zrazu kopce.
Na klamstvá nám kaţdý skočí, veď Zem sa ešte stále točí.
Voda sa nám na prach mení,
Preto prírodu v srdci maj,
a tým ľudstvo v zlo sa zmení.
keď je zle, tak nezúfaj.
Planéta uţ modrá nie je,
Autori súťaţného textu piesne s prírodným námetom: Š. Legát, T. Glodţák II. A
všetko ţivé sa podeje. Oheň páli naše domy, aţ nás srdce z toho bolí.
Farby sveta strieda šedá, bez peňazí sa to nedá. Náhle sa nám stratil raj, nikto nevie prečo, vraj. Na slzy uţ nie je čas, treba rýchlo zmeniť nás.
29
Voňavá zem od koreňov, posiata lesmi, kríkmi, kvetmi. Zem plná všetkých ţivých tvorov, to je ţivot v ţivote náš. V náručí zeme vezieme sa... Tak prečo všetci nenávidíme sa? Pustošíme všetko, čo nám v ceste stoji. Presvedčení o svojej nadradenosti, kašleme na to, ţe sme len zo zeme tvory. R: Ó, moja láska, pozrime sa von. Tu narodil sa človek, tu stvoril nás pán Boh.
Ó, moja láska, pozrime sa von! Svet točí sa s nami nocou i dňom. Ó, moja láska, pozrime sa von, na to mocné slnko, na nebo plné hviezd. Lesy nám miznú, veď o nič nejde. Špinavá voda v riekach tečie. To je vizitka všetkých ľudí, kašleme na svet, však sme hrdí. Raz príde ten deň, keď matka príroda zošle svoj trest. Hrdosť padne, ľudia zmĺknu. Nad veľkosťou trestu, domy sa zatrasú...
Štefan Kubičár 30
ZÁBAVA TAJNIČKY FACEBOOKOVINY Dobré ránko kávičkári
Som chutná, voňavá, povzbudím, poteším, čakám len na teba. Vypi ma a pritom si prečítaj pár múdrostí! Na zdravie! Viete, čo je paradox? Ţe tejto ťaţkej dobe sa bude onedlho hovoriť staré dobré časy! Všetci chcú vaše dobro! Nedajte si ho vziať!
31
Sneh sa smial aţ padal Otázka je – na koho? Kto za to môţe, ţe sneţí? Predstavitelia miest, dedín aj lazov bezradne rozhadzujú rukami, vyhovárajú sa, ţe nemajú peniaze na odpratávaciu techniku, aţ sa bojím opýtať – a čo lopaty? Viem, ţe odhadzovať sneh lopatou sa akosi nehodí do 21. storočia, je to anachronizmus, ale aspoň v Ústave pamäti národa by si mohli spomenúť, ţe aj takto sa to voľakedy robievalo, lebo v dávnej i nedávnej minulosti tieţ sneţilo. Riaditeľa uţ majú, moţno sa aj v tejto veci voľačo pohne dopredu. Vlastne v prípade lopát dozadu. A ak nie, nevešajme hlavu, priatelia. O pár týţdňov je tu jar a „roztopia uţ lúče slnka snehuliakov, čo deti nastavali“. Básnici nám vţdy vedeli ukázať cestu. Výňatok z internetového príspevku Milana Lasicu- február 2013
Od istého prispievateľa na Facebooku uvádzame tému školského prostredia. Ako ináč? S úsmevom! Naša trieda. = planéta opíc. Klasifikačný = vynález skazy. Večný sen ţiakov = 2 roky prázdnin. Ţiaci a učitelia = vojna a mier. Zborovňa = sídlo nepriateľov
32
Škola humoru
- Takú ti jednu strelím, ţe ťa budú v Maďarsku pokutovať za rýchlosť!
Janko dostane poznámku: 'Smrdí, umyť.' Na druhý deň si číta učiteľka odpoveď od otca: 'Nečuchať, učiť.'
- Ţiaci , uţ pol roka vám vysvetľujem, ţe polovice sú vţdy rovnaké a ešte stále to väčšia polovica z vás nevie. Učiteľ sa pýta ţiaka: Ako sa volá hlavné mesto Turecka? On na to : Bul. Učiteľ hovorí : Nie, Istanbul. Ţiak zhrozene odpovedá : Ta tys tam bul, ale ja som tam nebul.
Ţiak, ktorý sa bojí gymnastiky sa pýta učiteľa telesnej výchovy: - Pán učiteľ, existuje taký papier, ktorý by ma oslobodil od gymnastiky? - Áno, úmrtný list. Ale ten dostaneš aţ po tom, čo sa pokúsiš o salto.
Pán učiteľ, prečo som dostal päťku? - Lebo horšia známka neexistuje.
Učiteľ nemčiny hovorí: - Ak si slovo zopakujete tirkrát, tak bude vaše. Z poslednej lavice sa dievčenský hlas ozve: - Fero! Fero! Fero!
Máte chuť na ďalšiu šálku čiernej voňavej lahodnej kávy? Pozor, aby ste náhodou nedopadli aj takto:
Otec sa pýta: - Aká bola dnešná hodina chémie, Joţko? - Učili sme sa vyrábať výbušninu! - A zajtra čo budete robiť v škole? - V akej?
Sedia dvaja malí prváci a jeden hovorí druhému: - Uţ len 54 rokov a ideme do dôchodku.
Profesor hovorí: -Dnes vás pustím o štvrť hodinu skôr. Odchádzajte prosím potichu, aby ste nezobudili nikoho vo vedľajších učebniach.
Veru tak! Aj stará múdrosť hovorí: Všetkého veľa škodí! Radšej sa dajte do lúštenia rébusov a podobných útvarov!
Na telocviku učiteľ hovorí ţiakovi: 33
1
VYPLŇOVAČKA 10: KINEMATIKA,MATEMETIKA, POLOVODIČE 8: OPAKOVAL 5: AMORE, KANÁL, MARAS, OLINA, 4: AKYN, AMEN, ČAKÁ, ELAL, EMIL, MAJO, MAMA, OBIL, PAKO, SASI 3: ABO, AHA, BOL, CLO, DIV, DNI, EVA, MOR, NOC, OČI, VOK, 2: AK, AT, ČO, DO, EJ, EN, EV, IN, MA, NI, OB, OH, OP, OT, RA, RE, RI, TA, YS 1: O Doplňte do krížovky uvedené výrazy, tiež vodorovné a zvislé oddeľovacie znaky(13). Tie tvoria tajničku - úroveň, ktorej sa desia naši maturanti. Autor: OxAT
A
2
3
4
A
D A
E A
F G
A
A A
H A
A A
1
6
7
9 8
5
1
7
6
3
10
6
7
3
8
2
5
6
10
4
2
3
6 5
4
3
10
1 4
2
9
34
6
Á A
10
8
A A
A
Doplňte čísla 1 – 10 podľa pravidiel Sudoku
6
8
C
Netradičné Sudoku
10
7
A
J
8
6 A
B
I
2
5
Doplňte čísla 1 – 9 podľa pravidiel Sudoku
5
9 7
6
1
6
3 4
2
6
3
1
7
8
3
2
7
7
4
7
2
8
8 2
4
6
9 1
5
7
1
Doplňte čísla 1 – 6 podľa pravidiel Sudoku
6 1
4 3
2
6
4 3 5
1
35
36