Novela zákona o potravinách v kontexte požiadaviek obchodných reťazcov. K. Fašiangová SAMO

Novela zákona o potravinách v kontexte požiadaviek obchodných reťazcov K. Fašiangová SAMO

...na stole je 23-sta novela Zákona o potravinách návrh Zákona z...2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) združujúca Billa, Kaufland, Lidl, Metro,Tesco a dm drogerie markt dlhodobo komunikuje potrebu nového Z. o potravinách.

2

SPU Nitra, Kvalita a bezpečnosť potravín, 8.11.2016

Priebeh a súčasný stav. Dnes je Z. o potravinách v parlamente. pôvodný návrh zákona prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním (MPK) – kde bolo SAMO za obchodníkov s potravinami na Slovensku súčinné. pôvodný návrh zákona bol po riadnom MPK kompromisom, zohľadňoval dopady na prevádzkovú prax v sektore obchodu. po skončení riadneho MPK však ministerstvo pôdohospodárstva vláde náhle predložilo, úplne iný dokument, ktorý vláda bez odbornej diskusie a dotknutých účastníkov potravinového reťazca schválila a ignorovala tak proces z MPK.







3


SAMO za kľúčové zmeny v zákone dlhodobo verejne aj v rámci MPK presadzuje a považuje: 1. Obmedziť plytvanie s možnosť zužitkovať trvanlivé potraviny označené DMT ich darovaním na charitu v rámci celosvetového trendu znižovania potravinových strát 2. Zmierniť miliónové pokuty, ktoré sú pre obchod ako taký neprimerané, nespravodlivé a likvidačné. 3. Prehodnotiť spôsob udeľovania pokút, v prípade že vznikajú pochybením viacerých článkov potravinového reťazca, kedy miliónová pokuta je účtovaná iba obchodníkom, zaviazať zodpovednosťou článok reťazca, ktorý pochybil = je to záruka účinnej predtrhovej kontroly a jediný prevenčný nástroj štátu ako predchádzať rizikám v otvorenom trhu s voľným pohybom tovaru 4


K bodu 1. Obmedziť plytvanie = možnosť darovať potraviny po DMT Jasný cieľ obchodu = znížiť potravinový odpad na Slovensku, umožniť ľuďom zužitkovať potraviny po DMT.

Prečo? obchodné reťazce denne vidia a monitorujú, koľko ton potravín musia zo Z. o potravinách na Slovensku povinne zlikvidovať !!!  zahraničné reťazce združené v SAMO sú spoločensky zodpovedné spoločnosti, majú to vo svojich politikách v zahraničí a teda aj na Slovensku  slovenskí zákazníci utekajú nakupovať potraviny po DMT do susedného Česka, Rakúska a iných krajín  ide o celospoločenský záujem 

5


Prečo nevyhadzovať po DMT? ...argumenty obchodníkov postavené na faktoch v EÚ  

  

6

predaj potravín po DMT európska legislatíva NEZAKAZUJE väčšina európskych čl. krajín, potraviny po DMT za určených podmienok ďalej predáva / daruje na charitatívne účely Zdroj: Parlamentný inštitút, Kancelária NR SR, marec 2014, v spolupráci s Európskym centrom pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) za dĺžku predaja a podmienky skladovania potravín po DMT je zodpovedný výrobca a predajca v susednom Česku aj Rakúsku sa potraviny po DMT legálne predávajú a využívajú na charitatívne účely európska únia bije na poplach proti plytvaniu s potravinami + nabáda všetky články potravinového reťazca (aj obchod), aby eliminovali plytvanie s nimi.


Dopady likvidácie potravín v obchode po DMT  len

v roku 2014 museli obchodné reťazce v SAMO (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) povinne zlikvidovať potraviny po dátume ich minimálnej trvanlivosti v hodnote 5,062 milióna eur.  v roku 2015 iba členské obchodné reťazce združené v SAMO museli povinne zlikvidovať 15 341 ton potravín.  odhad za celú SR v r. 2015 bol niekoľko desiatok ton, ak ide o celú obchodnú sieť aj výrobné nadzásoby potravín, pričom stále išlo o zdravie neohrozujúce potraviny.

7


Spoločenská zodpovednosť obchodných reťazcov = Potravinová pomoc SAMO  Členovia

SAMO preto darovali potraviny tesne pred uplynutím DS a DMT: v 2013 za 425 000 € v 2014 za 905 832 € (t.j. 2x viac ako v r.2013) v 2015 za 1 143 312 € (takmer 3 x viac ako v r. 2013)

8


Slovenská aliancia moderného obchodu (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) pred rokom vyzvala verejnosť do diskusie

9


SAMO poukázalo na vážne argumenty pre legislatívnu zmenu – možnosť darovať potraviny po DMT vlaňajší prieskum EK ukázal, že na Slovensku údaj dátum minimálnej trvanlivosti správne rozumie menej Slovákov ako priemer v EÚ: 38 % Slovákov / 47 % európanov NUTNÉ JE VYSVETĽOVAŤ VEREJNOSTI, ŽE: Dátum minimálnej trvanlivosti (DMT)  je minimálna a nedefinovaná spotreba potraviny po DMT  vychádza z pojmu: minimálna + trvanlivosť  je dátum, dokedy si potravina uchová predpokladanú kvalitu Dátum spotreby (DS)  je definovaná konečná = určená spotreba potraviny, vychádza z pojmu: spotreba  je dátum, dokedy je možné potravinu bezpečne konzumovať. 

10


Nabádame v SR verejnosť plytvať? na Slovensku za zákazníkom opakuje, že za predaj potravín po DMT sú udeľované miliónové pokuty čo slovenský spotrebiteľ vníma ako sankciu za ohrozenie zdravia až života ľudí  preto aj slovenský spotrebiteľ viac vyhadzuje = je vedený k plytvaniu s potravinami z medializácie o vysokých pokutách za ojedinelý predaj potravín po DMT Toto sú vážne informácie, ktoré si vyžadujú  systematickú osvetu zo strany štátu, obchodu aj výrobcov  systémovú legislatívnu zmenu Výsledok: domácnosti na Slovensku dnes produkujú až 42 % potravinového odpadu. 

11


Posledné dni politici vysvetľujú verejnosti, čo je to trvanlivá potravina... Trvanlivá potravina teda nie je iba konzerva s 1/2, 1, 2 či u tropiko konzerv 4 ročnou trvanlivosťou, ale takmer všetky:  sypké potraviny ako múka, pudingy, pochutiny, káva, čaj, suché cestoviny, strukoviny a ryže, nápoje vrátane minerálok okrem čerstvých štiav, trvanlivé pečivá vrátane mnohých druhov chleba, čokoládové cukrovinky ako čokolády, dezerty a čokoládové cukríky, nečokoládové cukrovinky ako cukríky a nečokoládové výrobky, mrazené potraviny, trvanlivé mäsové výrobky typu uhorský salám, Čabajská klobása, trvanlivé mliečne výrobky medzi ktoré patria napr. syry, o.i. aj parmezán.  ...a určite sme tu na niektoré trvanlivé potraviny ešte zabudli .....a toto všetko má ísť sekundu po polnoci po DMT do koša 12




Aj napriek hrubej odbornej neznalosti viacerých poslancov, ktorí v parlamentnej rozprave tieto dni označovali potraviny po DMT za nebezpečné, obchod verí, že možnosť ich darovania na ďalšie využitie a charitu a bude schválená. http://www.modernyobchod.sk/plytvaniepotravinami/mineralka-ako-biologicky-odpad/

http://uloz.to/xrAaLRDP/doba-trvanlivosti-wmv

13


K bodu 2. a 3. Prehodnotenie výšky a spôsob udeľovania pokút, právna zodpovednosť za nedostatky zistené v obchode SAMO združujúce najväčších obchodníkov na Slovensku  uvítalo, že aj na základe zlepšujúcich sa výsledkov kontrol avizovaných už ex ministrom Jahnátkom a novou ministerkou Matečnou sa ministerstvo pôdohospodárstva odhodlalo k novelizácii zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách,  argumentovalo prehodnotiť spôsob udeľovania pokút a prehodnotenie výšky pokút podľa závažnosti priestupku pri výrobe potravín, manipulácie s nimi, ich umiestňovania na trh, t.j. pri nedostatku zistenom na konci potravinového reťazca, teda v obchode - zvážiť, ktorý článok je za pochybenie zodpovedný a ktorý ho môže preventívne ovplyvniť. 14


Obchod v SR považuje výšky pokút za neprimerané, nespravodlivé a likvidujúce  pokutu

za nájdené tretie porušenie = od 1 – 5 miliónov eur znášajú na konci predaja tovaru výhradne iba obchodníci,  obchod je teda sankcionovaný aj za pochybenia z ostatných článkov potravinového reťazca, ktoré nemôže ovplyvniť,  podiel pochybení dodávateľov na doteraz udelených 9 miliónových pokutách je 10 - 66 % (nebavíme sa iba o pochybeniach dodávateľov výhradne slovenských, ani iba o zahraničných, bavíme sa o jednotlivých článkoch potravinového reťazca (výroba, baliarne, distribúcia, obchod). 15


Príklad reťazenia pokuty na miliónovú s navzájom nezávislými článkami

16


Argumenty obchodníkov na Slovensku k miliónovým pokutám –pre legislatívnu zmenu Miliónový trest sa ukladá nezávisle od: - stavu ohrozenia/rizikovosti potraviny - napr. aj za minerálku, čaj, čokoládu, korenie,... po dátume minimálnej trvanlivosti - stupňa zavinenia - bez akejkoľvek histórie poznatkov z alimentárnych ochorení spôsobených vinou obchodu, teda bez analýzy rizika za posledných nim. 25 rokov.  výška peňažného trestu nerozlišuje medzi dvoma rozdielnymi kodifikovanými termínmi, t.j. dátumom spotreby (DS) a dátumom minimálnej trvanlivosti (DMT) - čo je v rozpore nielen s elementárnou logikou, ale aj s legislatívou EÚ. 17


Argumenty obchodníkov na Slovensku k miliónovým pokutám –pre legislatívnu zmenu 

Zarážajúci fakt je nepomer sankcií v zákone o potravinách so sankciami v iných zákonoch, ktoré tiež upravujú ohrozenie života a zdravia spotrebiteľov - prípade obchodu ide iba o potenciálne ohrozenie.

Fakty: sankcia za zanedbanie starostlivosti s následkom smrti pacienta, ak ju spôsobí fyzická osoba je 3 319 Eur, ak ju spôsobí právnická osoba je 9 958 Eur (zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov), pričom zanedbanie zdravotnej starostlivosti každý pacient vníma, ako vedomé neposkytnutie zdravotnej starostlivosti. 18


Fakty a porovnanie pokút s inými zákonmi  Podľa

informácií Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), došlo iba v roku 2015 na Slovensku k 116 prípadom zanedbania starostlivosti o pacienta - v niektorých prípadoch aj s následkom smrti. Napriek tomu celková výška udelených pokút dosiahla necelých 190 000 eur,  teda iba zlomok maximálnej pokuty, ktorá hrozí obchodníkom za ojedinelé nájdenie expirovanej potraviny alebo aj za problém, ktorý spôsobil dodávateľ a nie obchod (neuvedený alergén/umelá farbička/... na obale, voľným okom neviditeľné mykotoxíny v škrupinových plodoch,...pochybenia, kt. obcho obchod netuší.) 19


Porovnanie pokút stanovených v zákone o potravinách s inými zákonmi

20


Porovnanie predaja/darovania potravín po DMT, sankcií a výšok pokút s inými členskými krajinami v EÚ

21


Rozdelenie udelených pokút zo zákona o potravinách do augusta 2016

22


Rozdelenie 100 najvyšších v SR doteraz Štátnou veterinárnou správou udelených pokút Podľa portálu ŠVPS SR:  zo

100 najvyšších doteraz udelených pokút 92 pripadlo na zahraničné reťazce (96,04%) v hodnote 11,3 milióna eur.

 zo

100 najvyšších doteraz udelených pokút domáci obchodný reťazec COOP Jednota s 2 225 predajňami dostal jednu v hodnote 50 000 eur

23


Porovnanie TOP 100 udelených pokút

24


Zhrnutie dopadov Z. o potravinách, ak prejde parlamentom v súčasnom vládou schválenom znení  sociálno-ekonomické

a politické dopady nie iba na celý sektor obchodu na Slovensku - predovšetkým negatívny vplyv na:

1. zamestnanosť v regiónoch  2. nové investície do regiónov  3. slovenských dodávateľov t.j. dodávateľov v širšom kontexte - nie iba dodávateľov z agrosektoru a potravinárstva, ale aj stavebníctva a mnohých ďalších výrobných odvetví (obaly, polotovary, suroviny, technické a výrobné zariadenia, ....) 



4. atraktivitu sektora obchodu pre potenciálnych

investorov 25


Obchod je u nás historicky významným článkom národného hospodárstva.  obchodník, ktorý

musí zaplatiť miliónovú pokutu je nútený prehodnotiť rozvoj a expanziu na slovenskom trhu. To má priamy dopad na vytvorenie ďalších pracovných miest v rôznych regiónoch Slovenska, t.j. obmedzí alebo nevytvorí ďalšie možnosti spolupráce s lokálnymi dodávateľmi,  obava z vysokých pokút, neprimerane prísna národná legislatíva a regulácie štátu, všeobecne odrádzajú vstup investorov na Slovensko,  obmedzenie investícii znamená aj menej platieb do štátneho rozpočtu a nižšie príspevky na verejné financie. 26


SAMO je prostredníctvom svojich členov (6 obch. reťazcov) najväčším zamestnávateľom na Slovensku s 26 000 zamestnancami.

Vysoký podiel pokút v dôsledku pochybení dodávateľov, prinúti obchodníkov suplovať úlohu štátu a sprísniť predtrhovú kontrolu dodávok tovaru. Obchodníkom zákon neumožňuje preniesť zodpovednosť na dodávateľa (jednotlivé články potravinového reťazca,) ktoré do obchodu „doniesli“ nedostatok sankcionovaný miliónovými pokutami.  Ponechanie zákona v predloženej podobe predstavuje riziko pre zahraničných aj domácich obchodníkov.  Neprimerané pokuty v obchode na Slovensku a ich medializácia dlhodobo odrádza ľudí pracovať v obchode, čím tento sektor dlhodobo trpí nedostatkom zamestnancov a nevie tak prispieť k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. 

27


Ďakujeme za pozornosť http://www.modernyobchod.sk/

28


Novela zákona o potravinách v kontexte požiadaviek obchodných reťazcov. K. Fašiangová SAMO

Recommend Documents