NOVÉ NOVINY NNC CENTRUM

ROČNÍK 4, ČÍSLO 20. august 2014

165

NOVÉ NOVINY

NNC

NNC CENTRUM

noviny o ľudovej politike a spoločnosti

www.nnc.sk

NOVÉ NOVINY CENTRUM

cena tlačených novín 2,40 € s DPH

Pôvodné slovo Sloven z logických a politologických dôvodov používame ekvivalentne so slovom Slovák (viď NOVÉ NOVINY CENTRUM č.9/2011).

V CENTRE pozornosti: Vnútrostranícke pogromy nie sú riešením Vážení čitatelia, dostal som pozvánku na rokovanie okresného predsedníctva, ktoré má v programe disciplinárne konanie voči mne za moje kritické články. Samozrejme, okresné vedenie KDH Bratislava I. má vo svojich rukách moc. Ako predseda KDK CENTRUM nie som členom žiadneho vyššieho orgánu, a preto ma môže okresné predsedníctvo Bratislava I. „disciplinárne riešiť“, prípadne i vylúčiť z KDH. Otázkou je, čo disciplinárne riešenie znamená vo všeobecnosti a čo tento krok hovorí o stave KDH v okrese Bratislava I.? Znamená to, že moje otvorené informovanie a moja otvorená kritika vedenie okresu Bratislava I. znervózňuje. Verejné kritizovanie a výzvy na demokratizáciu okresných podmienok viedli k „podnetu“ a „disciplinárnemu konaniu“. Tam, kde vedenie KDH v okrese Bratislava I. nemá argumenty, tam siaha ku represii. V okrese je takto vytváraná situácia, keď nie je rešpektovaná sloboda. Na druhej strane vyslovovanie kritiky proti okresnému vedeniu má svoje historické špecifiká. Nie je zložité si predstaviť, ako by som skončil, keby som takto otvorene kritizoval predsedu Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska pred rokom 1989. Jeden z mojich príbuzných bol takto kvôli svojmu nesúhlasu s vtedajšou mocou odvezený uprostred noci štátnou tajnou bezpečnosťou a 10 rokov strávil v komunistických väzeniach. Moje postavenie je v porovnaní so spomínaným obdobím absolútne jednoduché a bezrizikové. Napriek tomu je smutné, že sa okresné vedenie namiesto politického argumentovania uchyľuje k disciplinárnym nástrojom. Zdá sa, že chce vyvolať v ľuďoch s inými názormi pocit vnútrostraníckeho strachu – „ak budeš otvorene kritizovať, vybavíme si to s tebou“. Ak môjho príbuzného nezastrašili komunistickí ŠTB-áci, hanbil by som sa sám pred sebou, keby som sa nechal zastrašiť špekulantmi vo vedení KDH v okrese Bratislave I. Jozef Bača

Ján Figeľ: Čas potvrdí, že ústavná ochrana manželstva je dôležitá Pred dvoma mesiacmi bola na Slovensku schválená kritizovaná novela Ústavy SR, ktorá má v kultúrnoetických otázkach zásadné miesto. O jej kontexte sa rozprávali s predsedom KDH Jánom Figeľom.

Ján Figeľ, predseda KDH a podpredseda NR SR. (Foto: flickr.com) Dňa 4. júna tohto roku schválila Národná rada SR novelu Ústavy SR o ochrane a definícii manželstva a o zmenách v justícii, hlasovalo za ňu 102 poslancov zo 128 prítomných. Prečo to bolo potrebné? Definícia manželstva v Ústave SR absentovala doteraz aj preto, lebo pred vyše 20-timi rokmi nikto nespochybňoval jeho logiku a prirodzenosť ako zväzku muža a ženy. Výraznejšie tlaky a pokusy o zmenu rodinného práva prichádzajú po roku 2000, čo súvisí s väčšou otvorenosťou Slovenska, s európskou integráciou, ale aj s celkovými hodnotovými zmenami v správaní a v názoroch obyvateľov Slovenska. Aké legislatívne kroky k tomu viedli?

Prvý pokus o uzákonenie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia bol už v roku 2002 predložený ľavicovými liberálmi. Druhý pravicovými liberálmi v roku 2012 a tretí teraz, v júni 2014, poslanci za SaS, NOVA, Most-Híd a OĽaNO navrhli vo forme novej formulácie v Ústave SR. KDH prišlo s návrhom na ústavné ukotvenie manželstva už v roku 2005. Podnet vychádzal z diania na európskej úrovni. V tom čase, za holandského predsedníctva EÚ, bola v rámci tzv. Haagskeho programu navrhovaná harmonizácia v rodinnom práve, týkajúca sa okrem iného aj automatického, cezhraničného uznávania homosexuálnych zväzkov ako manželských. Pokračovanie na strane č. 4 a 5.

POLITOLÓGIA

20. august 2014 Strana 2

Slovensko by si v kritickej situácii malo strážiť svoje záujmy, nie hádať sa a lavírovať Svet sa nachádza na pokraji viacerých konfrontácií. Dobrou správou je, že ani jednu sme nezavinili my. Tou horšou je však skúsenosť, že v globálnych zápasoch sa proti sebe stavajú spravidla nielen tí, čo ich spôsobili, ale tieto zápasy strhávajú i mnohých ďalších. Pre malú krajinu, akou je naše Slovensko, sú v takýchto situáciách mimoriadne dôležité predovšetkým dve veci. Po prvé, ani na sekundu nesmieme zabúdať na naše reálne možnosti a po druhé, z týchto možností potom vyvodzovať, čo je naším skutočným a aj dosiahnuteľným záujmom. Nie sme povolaní na to, aby sme súdili svet. Na čo teda máme? Celý štátny rozpočet Slovenskej republiky je len nepatrne vyšší ako rozpočet mesta Viedeň. Tankov má naša armáda menej, než mal útvar, v ktorom som na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia slúžil svoju základnú vojenskú službu. Čo s tým asi tak môžeme urobiť, keď veľmoci rozohrajú veľkú partiu? Zostáva nám len malý priestor pre inteligentnú politiku, čo nevyžaduje veľa peňazí ani nákladnú armádu. Na druhej strane, keby sme takúto politiku robili dobre, tak to vonkoncom nie je málo. Lebo, ako píše ruský spisovateľ a bojovník za slobodu „…duch je schopný zmeniť smer akéhokoľvek, i toho najzhubnejšieho procesu.“ (Alexander Solženicyn: Rusko v troskách. Rybka Publishers, Praha 1999, str. 190) Inteligentná politika pre čas krízy by mala vychádzať z dvoch zásadných východísk: nehrať sa na niekoho, kto takúto globálnu konfrontáciu rozhodne, ľudovo povedané „nemať krvavé oči“, zároveň však zostať spoľahlivými spojencom zoskupení, do ktorých naša republika civili-

začne, politicky a bezpečnostne patrí. Len tak sa môžeme vyhnúť dvom smrteľným nebezpečenstvám, a to, že sa dostaneme do prvej línie rastúcej konfrontácie alebo sa ocitneme v izolácii. Jedno i druhé je nad naše reálne možnosti. Môžeme mať jasnú predstavu a pevné presvedčenie o povahe súčasného konfliktu. Buďme iste pripravení pomáhať jeho obetiam. Ale nemali by sme sa stavať do roly morálneho sudcu. Na ňu nemáme, a ona nám môže iba škodiť. Zároveň však pamätajme na to, kam patríme. Na koho sa, pokiaľ ho nepodvedieme, môžeme aspoň rámcovo spoľahnúť, ak bude ohrozená bezpečnosť našich ľudí. Zápas o Ukrajinu sa stáva globálnym konfliktom. Podľa mňa nešťastným, pretože patrí ešte do kategórie starej studenej vojny, a vo svete sa už medzičasom črtá oveľa zásadnejšie, ďalekosiahlejšie a krutejšie meranie síl, ktoré nás ešte iba čaká. Bude to dráma, ktorá dopadne dobre iba vtedy, ak sa Rusko, Európa a Spojené štátny Americké stanú opäť spojencami. To však v tejto chvíli znemožňuje súčasný stav zápasu na východ od našich hraníc. Preto pre Bratislavu je momentálne naliehavejšie koncipovať prezieravú a múdru politiku voči zápasu o Ukrajinu. Je zarážajúce, koľko ľudí dnes už z princípu neverí Západu, odmieta Severoatlantickú alianciu a celkom nekriticky prijíma interpretáciu udalostí pochádzajúcu z Kremľa. Pravda, i naopak. Vlastne sa to stáva súčasťou vnútropolitického hašterenia, asi tak na úrovni nedávnej prekáračky týkajúcej sa nahrávky rozhovoru dvoch vychádzajúcich hviezd slovenskej politiky. Ibaže na Ukrajine je to „iný level“. Tam

umierajú ľudia. Mnoho našincov žije v ilúzii, že sa dá žiť západným spôsobom života, využívať jeho výhody, jeho slobody, avšak zároveň kritizovať, ba zanevrieť na politiku, ktorá tieto výhody a slobody prináša. Ale to sa nedá. Pokiaľ sa budeme dlhodobo hádať, či sme a chceme zostať súčasťou Západu, alebo to azda chceme nejako zmeniť, zostaneme nedôveryhodní a nespoľahliví pre obe strany. A ten, kto je medzi stoličkami, prepadne. Bezpečnosť hraníc Slovenskej republiky garantuje Severoatlantická zmluva a politicky aj zmluvné usporiadanie Európskej únie. Nikto iný. Mali by sme na to pamätať a podľa toho sa správať! Nezradíme našich bratov Slovanov, ak nebudeme podporovať každú avantúru konkrétnej garnitúry, ktorá práve v Kremli vládne. Naopak. Väčšiu službu našej civilizácii, sebe, ale napokon i ruskému národu urobíme, ak budeme trpezlivo pracovať pre budúce zmierenie Európy s Ruskom. Máme pre to dosť predpokladov. K tomuto zmiereniu sa však nedopracujeme oživovaním ducha studenej vojny. Neprinesie ho politika, ktorá v mene vlastných geopolitických záujmov ignoruje vôľu suverénnych štátov. Zmierenie sa môže zrodiť len z inteligentnej politiky, ktorá má porozumenie i pre záujmy partnerov a usiluje sa ich zosúladiť s vlastnými. Pre takéto porozumenie môže Slovensko urobiť veľa. Zvýši tým svoj význam a aj svoju bezpečnosť. Pravda, podmienkou je, že bude dôveryhodné pre všetky strany konfliktu. A takým bude iba vtedy, keď sa aspoň relevantné politické sily o tom prestanú hádať a oficiálna slovenská politika nebude lavírovať.


SPOLOČNOSŤ

Čo je nové na www.facebook.com/mikloskojozef? Facebook je dobrá vec. Dozviete sa tam, čo je nové vo svete, informácie o dobrých článkoch, o hudbe, výstavách, pozitívnych videách, komunikujete s priateľmi, s ktorými sa sotva niekedy stretnete. Mám ich tam už 2734, občas Vám niektorí vynadá, ale aj poradí, skritizuje, ale aj poučí a upozorní na pozitívne veci. Mojich statusov je tam dosť, za posledný týždeň som napr. uverejnil aj tieto: – 19.8. sme vo Viničnom pochovali Františka Bučeka (86), statočného človeka, skromného a veriaceho človeka, ktorý nikdy neprevracal kabát. Bol jedným z prvých pracovníkov Ústavu mechanizácie a automatizácie SAV, kde som ho poznal v r. 1961. Za komunizmu sme sa stretávali na tajných náboženských stretkách, on viedol partiu z Viničného, bolo medzi nimi viacero politických väzňov. Po r. 1989 fandil KDH, nie každý ho mal za to rád. Milý Franci, spi svoj večný sen pod lipami cintorína, odišiel si do lepšieho, vďaka Ti za všetko. – Po tieto dni som prečítal veľa pesimistických článkov o situácii na Ukrajine, o snahách vyprovokovať tam vojnu, ktorá by pri dnešnom arzenále jadrových zbraní bola bláznovstvom a do neba volajúcim hriechom. Spamätajme sa a nedajme sa zatiahnuť do fatálneho dobrodružstva. NATO sa nemá čo rozširovať na východ, dávno to sľubovalo. Slovensko musí hájiť svoje záujmy a povedať to otvorene. Modlime

sa za mier, Boh nás vyslyší, keď ho budeme o to prosiť! – Vysoký americký predstaviteľ Cirkvi sa k súčasnému prenasledovaniu kresťanov vo svete takto vyjadril: "Arcibiskup Chicaga, kardinál George, zomrie ešte v svojej posteli, jeho nástupca už vo väzení a ďalší nástupca už na verejnom mieste. Až ďalšiemu nástupcovi prejavia zasa rešpekt a úctu." – Pápež František pri návšteve centra pre utečencov povedal: "Pre Cirkev je dôležité, aby prijímanie chudobných a podporu spravodlivosti nezverovala len odborníkom, ale aby sa na nich zamerala celá pastorácia, formácia budúcich kňazov a rehoľníkov či cirkevných združení." Rehoľníkov vyzval: "Prázdne kláštory Cirkvi neposlúžia tým, že ich premeníme na hotely a budeme vyrábať peniaze. Prázdne kláštory nepatria nám, ale Kristovmu telu, ktorým sú utečenci." – V roku 2003 navštívilo Rím futbalové mužstvo KDH. Hrali sme futbal s klerikmi, navštívili sme Stadio Olympico, tréningový tábor AS Roma, máme krásne fotky s Tottim... Jeden zo zápasov sme hrali na ruskej ambasáde vo vila Abamelek s mužstvom diplomatov Ruska a Ukrajiny. KDH vyhralo 7:2 a ruský veľvyslanec Spasskij mi po zápase povedal: "Jozef, eto ne nada!" Po zápase bol spoločný piknik! Kde lanské snehy sú?

Jozef Mikloško,

poslanec NR SR za KDH

Všemohúci Bože, voláme ťa naším Otcom, pretože veríme, že sa skláňaš k nám ako k svojim deťom. Vieme, že túžiš po tom, aby sme na zemi žili v pokoji a v tvojej láske a posielaš nám Ducha Svätého, aby nám dával silu prekonávať hriech a vytvárať jednotu. Ty si darcom pokoja, preto nás láskavo vypočuj, keď ťa úpenlivo prosíme o mier a pokoj vo svete: aby všetci ľudia pochopili, že nik nemá právo dosahovať svoje záujmy násilím a nenávisťou, aby kvôli sebectvu niekoľkých nemuseli mnohí utekať z vlastného domova, aby zodpovední bránili slobodu a dôstojnosť všetkých ľudí, aby nikto netrpel pre svoju vieru a národnosť, aby navždy zmĺkli zbrane, ktoré spôsobujú vyhasíKBS navrhla, aby sa Slovensko te- nanie nevinných ľudských životov. Prosíme ťa, Otče, za Svätú zem, Irak, raz modlilo túto modlitbu za mier: Sýriu, Ukrajinu a všetky krajiny, v ktorých človek bojuje proti človeku, brat proti bratovi: nech odpustenie zvíťazí nad nenávisťou a pomstou, pokoj a mier nad každým konfliktom, ochrana ľudského života nad ekonomikou a vidinou bohatstva. Nech tvoj Duch premôže tvrdosť ľudských sŕdc. O to ťa prosíme na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, Kráľovnej pokoja, skrze tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, ktorý nám otvoril cestu do kráľovstva večného pokoja. Pred desiatimi rokmi vyhralo mužstvo KDH v Ríme proti mužstvu diplomatov Amen. Ruska a Ukrajiny 7:2. (Foto: archív autora)

SPOLOČNOSŤ

Pokračovanie zo strany č. 1. Týmto spôsobom by sa importovali iné pravidlá a princípy do krajiny z vonkajšieho prostredia. Toto kritizovalo viacero krajín, vrátane Slovenska. Namietali sme prostredníctvom našich ministrov Palka a Lipšica na Rade EÚ pre vnútro a spravodlivosť. Návrh ochranného ústavného zákona z dielne KDH však vtedy v slovenskom parlamente neprešiel. Druhýkrát sme sa o formulovanie vládne-

ústavného ukotvenia manželstva. Začiatkom septembra som toto rozhodnutie oznámil aj verejnosti a 21. septembra to podporila aj celoslovenská Rada KDH v Košiciach. V tom čase sme na Slovensku zaznamenali viacero pokusov aktivistov rodovej rovnosti presadiť zmeny v oblasti štátnej stratégie ľudských práv. Bolo to v období, keď Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť si dala za cieľ predložiť návrh novej, celoštátnej stratégie ľudských práv

Ján Figeľ: Čas potvrdí, že ústavná ochrana manželstva je dôležitá ho záväzku o ústavnej ochrane manželstva pokúsili v roku 2010, keď som ho viedol pri rokovaniach o Radičovej koalícii. Ani vtedy sme však neboli úspešní. Teda v rámci pravicovej koalície to nebolo možné presadiť? V roku 2010 náš návrh zaradiť túto tému do programu Radičovej vlády zablokovali liberáli zoskupení v SaS, respektíve jeho schválenie podmieňovali akceptáciou svojich záujmov – registrovaných partnerstiev, rozvodov cez dohodu u notára a podobných zmien. My sme vtedy uprednostnili radšej status quo, ako pripustiť presadenie takýchto bodov. Faktom je, že sa v pravicovej koalícii veľmi tažko dohadovali niektoré kultúrno-etické otázky. Pripomínam, že v politike je dôležité nielen to, čo sa podarí presadiť, ale aj to, čomu sa podarí zabrániť. Tretí pokus napokon s podporou ľavicovej strany prešiel... Áno, tretí pokus bol tento, a bol úspešný. Od 1. septembra má Slovensko v Ústave v článku 41 dve nové, dôležité vety. Definíciu manželstva a povinnosť štátu na všetkých úrovniach verejnej správy manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru. Aj prvá, aj druhá majú významný obsah a veľký vplyv. Zatiaľ nie je dostatočne analyzovaný a poznaný. Ale som presvedčený, že sú to kľúčové princípy pre zdravú a zodpovednú rodinnú politiku. Aká bola genéza tohto návrhu v parlamente? Vývoj bol dynamický. V uplynulom roku som v auguste na pôde Predsedníctva KDH vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, i na to, ako postupovala druhá Ficova vláda, keď po jej sformovaní v apríli 2012 boli rýchlo vytvárané štruktúry pre nástup rodovej ideológie, je čas pre predloženie našej politickej iniciatívy s cieľom

na schválenie vláde. Toto bol ten konkrétny a hlavný vnútroštátny podnet, lebo táto stratégia znamenala nové, dynamické, často umelé práva vytvárajúce pre niektoré skupiny obyvateľov nadštandardné oprávnenia a zaobchádzanie. Návrh sa neopieral o prirodzené práva, ale skôr o rodovú ideológiu ako nové východisko. Druhým silným podnetom bola skutočnosť, že v Európe a vo svete sa udiali výrazné zmeny v rodinnom práve. V Nemecku, vo Francúzsku, Veľkej Británií, ale aj v USA. Preto som bol presvedčený, že téma je výsostne aktuálna. Ale nová stratégia ľudských práv nebola ani doteraz predložená do vlády. Áno, intervenovali sme rôznymi cestami za takýto odsun. Podarilo sa odložiť Stratégiu na neskorší čas rozhodnutím podpredsedu vlády Miroslava Lajčáka, ktorý bol v centre diania a v intenzívnej komunikácii zo strany mimovládnych organizácií, politických strán a cirkví s cieľom, aby tak koncipovaná stratégia prijímaná nebola. Toto posunutie na jún bolo reakciou na nový stav vo verejnosti, keď už treba brať do úvahy aj postoje občianskej sféry, kde je dnes silne zorganizovaná aj časť občanov presvedčená o dôležitosti hodnôt manželstva, rodiny, života, výchovy detí. 10. septembra som oslovil listom všetkých predsedov parlamentných politických strán s pozvaním na začatie bilaterálnych rozhovorov o tom, či a ako, v akej podobe ukotviť definíciu manželstva v Ústave SR. Prebiehali v parlamente. Postupne som sa stretol s jednotlivými predstaviteľmi – s Bélom Bugárom, Luciou Žitňanskou, Richardom Vašečkom, Erikou Jurinovou, Richardom Sulíkom a vytváral som si obraz, ktorý bol východiskom pre ďalšie kroky. Čo sa týka strany SMER, Robert Fico niekoľkokrát naznačil, že roko-

20. august 2014 Strana 4 vať o tom je možné, ale nenašiel si pre to čas. Dokonca predsedkyňa poslaneckého klubu za SMER formálne odpovedala na môj list s tým, že súčasný právny stav vyhovuje a nie je potrebné meniť toto nastavenie. Ja som vychádzal z toho, že čas je aktuálny a potrebujeme nájsť zhodu. Čo sa týka pôvodného textu, ten sa z postojov spektra osôb ukazoval ako neprijateľný a nebola by dosiahnutá jeho priechodnosť. KDH by zostalo izolované, možno ako pri návrhu v roku 2006, pri ktorom som nebol, lebo moje pôsobisko bolo v tom čase v Európskej komisii v Bruseli. Vedel som, že to musí byť riešenie, ktoré je slovenské, nie je importované zo zahraničia, ktoré spája pravicu a ľavicu, ktoré spája tých, čo akceptujú prirodzené, logické vyjadrenie ochrany manželstva vo forme ústavného zákona. Takže ste sa rozhodli pre odlišný postup a iný návrh? Áno. Pôvodný návrh mal podobu ústavného zákona, a to je v rámci ústavného práva nižšia forma než ústava samotná. V priebehu konzultácií som dospel k názoru, že naším riešením by mal byť text vychádzajúci zo zákona o rodine, ktorý má v sebe zahrnuté dôležité zásady, a ktorý bude vyjadrený najsilnejšou možnou formou – a tou je doplnenie samotnej ústavy. Preto som vybral a upresnil dve prvé zásady platného zákona o rodine. Tieto zásady, dotýkajúce sa definície manželstva a povinnosti štátu napomáhať mu a chrániť ho, sformulovala a uzákonila pravicová koalícia v roku 2005; a k týmto zásadám sa veľmi explicitne prihlásila v texte svojho programového vyhlásenia sučasná ľavicová vláda v máji 2012. Je logické, že ak sa dve strany k sebe v dobrej veci približujú, môže to byť účinná zhoda a pridaná hodnota. A tak som na základe absolvovaných rokovaní predstavil 14. januára návrh doplnenia Ústavy SR o ustanovenia, ktoré vychádzajú zo zásad zákona o rodine, a pozval som k nej všetkých 149 poslancov parlamentu. Na základe toho sme začali zbierať podpisy pod legislatívny návrh. Za mesiac ich bolo 40. Nebol medzi nimi nikto zo SMERu a SaS. Myslím, že to bol v histórii slovenského parlamentarizmu návrh ústavnej zmeny s najväčším počtom signatárov. Naším cieľom bolo podať návrh vo februári, aby sme mohli v marci pristúpiť k rokovaniam na pôde pléna NR SR a jej výborov. Aké šance ste dávali priechodnosti tejto veci v parlamente? Na úvod neboli výrazné, ale narastali. Chcem spomenúť dve vážne záležitosti, ktoré do procesu vstúpili a pozitívne ovplyvnili túto politickú iniciatívu KDH. Prvou bol Národný pochod za život v Košiciach, ktorý veľmi pokojným, silným a konštruktívnym spôsobom vyjadril presvedčenie drvivej väčšiny obyvateľstva o chápaní manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorý vytvára aj do budúcnosti dôležitý základ pre zodpovednú, pro-rodinnú politiku na Slovensku. Bol to aj jeden z úvodných bodov manifestu pochodu, adresovaný predstaviteľom štátu a verejnej moci.

20. august 2014 Strana 5 Treba pripomenúť, že tento pochod bol historicky najväčším. Áno, košický pochod bol po roku 1989 najväčším spoločenským zhromaždením. Druhou udalosťou však boli voľby prezidenta. Do nich ako kandidát v decembri 2013 vstúpil aj predseda SMERu Robert Fico. Vtedy som aj povedal, že to dáva väčšiu šancu našej iniciatíve, lebo sa logicky stane súčasťou predvolebných diskusií. Pre manželstvo a rodinu je dobré, ak sú v centre spoločenského záujmu. A to sa v tomto období zadarilo. Treba v tomto fokusovaní na rodinu a jej dôležitosť, potreby a problémy pokračovať. Ako sa stalo, že sa do toho pridala téma justície? Robert Fico v januári oznámil, že SMER chce riešiť stav justície, keďže je alarmujúci a až vyše 70 percent obyvateľov nedôveruje súdnictvu. Bolo to oneskorené prebudenie vládnucej strany po rokoch harabinizácie slovenskej justície, nárastu korupcie a rodinkárstva v systéme. Nikto nesníme zo SMERu diel zodpovednosti za tento stav po rokoch jeho vládnutia. Považovali sme za prejav zodpovednosti prijať túto výzvu a zadefinovať dôležité kritériá pre potrebné zmeny v justícii. Ľudia potrebujú väčšiu vymožiteľnosť práva a účinnú spravodlivosť. Nestačí kritizovať zlý stav, ale pokúsiť sa o serióznu nápravu. Postavili sme kritériá podobne ako v programe bývalej vlády tak, aby zmeny priniesli väčšiu transparentnosť a dôveryhodnosť súdnictva. A čo ostatné politické parlamentné strany a okamžité obvinenia z „kolaborácie so SMERom“? K dohode boli na rokovaní 20. februára prizvané všetky zúčastnené parlamentné politické strany. Ísť do koncovky sa odhodlalo však len KDH. Bolo to odvážne, ale cítili sme zároveň zodpovednosť konať, nielen kritizovať nedostatok spravodlivosti v krajine. Uvedomovali sme si riziko volebného vplyvu na výsledok nášho kandidáta Pavla Hrušovského. Boli sme niektorými médiami, opozičnými politikmi a viacerými prezidentskými kandidátmi obviňovaní z „kšeftu“ so SMERom či z napomáhaniu Ficovi. Bolo to účelové a falošné zneužívanie situácie zo strany niektorých súťažiacich v prezidentských voľbách. Bolo evidentné, že samotná téma jednotlivým kandidátom zásadne ich popularitu nezmení. Koniec koncov, všetci kandidáti boli za. Nikto z nich sa k ústavnej ochrane manželstva nestaval vymedzujúco tak, že by sa na nej profiloval ako odporca. Pre budúcu podporu manželstva a rodiny je to skôr dobré. Ako som verejne hovoril, nepomohlo to vo voľbách ani Robertovi Ficovi. Pavlovi Hrušovskému, ktorý spojený návrh o manželstve a o justícii s Pavlom Paškom podpísal, sa naplnila myšlienka, ktorú deklaroval v kampani. Povedal, že mu viac záleží na ústavnom ukotvení manželstva ako na prezidentskej funkcii. Vo finále volieb KDH podporilo Andreja Kisku. Prvé a druhé čítanie sa v parlamente odlišovalo? Pri prvom bol hlavný zápas okolo témy manželstva, pri druhom bol dominantne o justícii.

SPOLOČNOSŤ V marci chcel Pavol Frešo dosiahnuť dokonca bojkot rokovania zo strany ostatnej opozície. Nepodarilo sa mu to. Hlasovanie po dvoch dňoch rozpravy pripadlo na 25. marec – Deň zápasu za ľudské práva a Deň počatého dieťaťa. Nič nie je náhoda... Druhé čítanie prinieslo predovšetkým zmeny v súdnictve, kde sa podarilo rozdeliť zdvojenú pozíciu predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, zachovať vplyv prezidenta pri kreovaní Súdnej rady, zrušiť automatické členstvo predsedu Najvyššieho súdu v Súdnej rade, obmedziť trestnoprávnu imunitu sudcov a zaviesť previerky spôsobilosti pre sudcov a kandidátov na sudcov. Previerky sudcov boli aj v programe vlády Ivety Radičovej. Proti prípadnému zneužitiu previerok bude slúžiť viacero úrovní posudzovania ich výsledkov. V roku 2001 dostali sudcovia rozsiahlu samosprávu a štvorročné mandáty sa pre nich stali doživotnými. Situácia so spravodlivosťou na Slovensku je však dnes výrazne horšia; a preto sú potrebné účinné kroky k jej zlepšeniu. S odstupom času, neľutujete tento spoločný postup? Neľutujem. Som hrdý na hnutie, ktoré prejavilo svoju akcieschopnosť a jednotu pri ťažkých témach a v náročnom politickom prostredí. KDH je dnes silnejšie a skúsenejšie. Nie sme obchodníci, nikoho nekupujeme, seba nepredávame. Nie sme politicko-finančným projektom. KDH je hodnotovo ukotvenou a programovo orientovanou ľudovou stranou. Som rád, že táto historická novela ústavy prešla. Prinesie dobré ovocie pre ľudí, pre náš národ a spoločnosť, pre našu kultúru. Čas potvrdí jej dôležitosť. Vyhrali ľudia, nie politikárčenie, ani rodová ideológia a mediálni manipulátori. Mnoho kritikov tejto iniciatívy KDH poukazovalo celý čas na vývoj v Chorvátsku, kde sa samotný proces zápasu občanov o ochranu rodiny voči návrhom a zmenám zo strany vlády skončil akýmsi patom... hrozí to aj na Slovensku? Chorvátsko som navštívil pred a počas referenda (1. decembra 2013) o tejto otázke, pretože ma tam pozvali organizátori medzinárodnej konferencie ako bývalého eurokomisára hovoriť o Európe, o našich spoločných hodnotách a perspektívach. Aj preto som chorvátske referendum vnímal zblízka. Treba však pripomenúť iné nastavenie tamojšej politickej scény a iný vznik samotnej kauzy, ktoré spustilo petíciu a úspešné referendum. Za dva týždne sa nazbieralo 750 tisíc podpisov! Vieme si predstaviť takýto občiansky vietor u nás? V Chorvátsku nie je platnosť referenda podmienená stanovenou minimálnou účasťou občanov, na rozdiel od Slovenska. U nás dosiahlo platnosť len jediné, historické referendum, keď za vstup do EÚ sa vyjadrovali všetky parlamentné strany, cirkvi a náboženské spoločnosti, médiá, mimovládne organizácie, firmy a zamestnávatelia, odbory, univerzity, akademická obec... Aj keď má dnes absolútnu väčšinu, nie je v záujme strany SMER napodobňovať chorvátsku vládnu koalíciu. Po prvé, keby sa bol chcel vyhnúť naplneniu prijatého záväzku, mohol sa

premiér po neúspešných prezidentských voľbách ľahko vyhovoriť a nechať to na občanov a budúce referendum, ku ktorému bola v máji naštartovaná petícia... Justičné zmeny SMERu bol ochotný bez podmienok podporiť klub OĽaNO, ako to vo februári verejne oznámili jeho predstavitelia. Fico sa však rozhodol dodržať dané slovo. A tak bolo možné 4. júna vďaka postoju klubov SMERu a KDH a ďalších siedmich poslancov dosiahnuť definitívnu zmenu Ústavy. Po druhé, ústavný pozmeňovák od členov SaS, OĽaNO, NOVA a Most-Híd o povinnosti uzákoniť registrované partnerstvá nepodporil 4. júna v hlasovaní nikto zo SMERu. Nie sme v Chorvátsku, sme na Slovensku. Slovensko má svoju úlohu v spoločnej Európe. Toto je konkrétny prínos, ktorý nie je len dovnútra, ale i navonok, lebo sa stáva súčasťou pravidiel v rámci zjednocujúceho sa európskeho priestoru. Rodinné právo je kompetenciou členských štátov Únie. Posilnenie toho, čo vychádza z prirodzeného zákona, je posilnením aj pre Európu hodnôt, Európu žijúcu z koreňov, na ktorých rástla a bola aj zjednotená. Médiá, politici a experti z rôznych krajín prejavili záujem o našu skúsenosť a o slovenské súvislosti. Napríklad z Talianska, Španielska, Poľska, Nemecka, Francúzska, Českej republiky, Švédska, Macedónska. Oponenti tvrdia, že mladým rodinám zmena ústavy nepomôže. Rozumní ľudia vedia, že pomôže. Predovšetkým ako val proti šíriacej sa povodni – voči rodovej ideológii. Prečo staviame hrádze? Aby škody neboli, respektíve boli čo najmenšie. Povinnosť štátu "manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru" znamená cieľ a kritérium pre všetky rozpočtové a legislatívne rozhodnutia a konanie nositeľov verejnej moci – od parlamentu cez prezidenta, vládu, prokuratúru, súdy, políciu, až po regionálnu a miestnu samosprávu. Ani doterajšie, ani budúce zákony a všeobecne záväzné predpisy nesmú byť v rozpore s týmto ustanovením. To vôbec nie je málo. KDH bude v týchto krokoch pokračovať. Viac sa v tomto čase dosiahnuť nedalo. Politika je aj "umením možného". Nám však nešlo len o jeden, základný krok. Ide nám aj o kroky ďalšie, nadväzujúce. Súhlasím s tým, že mladé rodiny každodenne potrebujú iné veci, nie zmenu Ústavy. Áno, potrebujú oveľa viac. Dobro manželstva – to je aj dostupné bývanie, podpora rodičovských povinností, školské a sociálne služby, ekonomické podmienky pre mladé páry a rodiny. Aj preto ponúkame konkrétne riešenia pre podporu rodinného podnikania, ochranu živnostníkov a malých firiem vo verejnom obstarávaní, nedeľu pre každého, zákon o viacgeneračnej solidarite v rodinách – podľa múdrosti o troch grošoch. Aj preto chceme riešiť deformácie v juvenilnej justícii a chrániť práva detí na rodičov, odstraňovať rozsiahlu korupciu, zlepšovať upadajúce školstvo, slabé sociálne služby a zadĺžené zdravotníctvo. Nie populisticky, ale systémovo a efektívne. Toto je zodpovedná cesta pre Slovensko. Ladislav Jablonský, Lukáš Obšitník

POHĽAD MLADÝCH


Nielen rečami proti múru

Roman Rajninec Internet má obrovskú výhodu, môžem anonymne, prípadne pod svojím menom, no s istotou, že sa nám nič nestane, nadávať na všetko a vlastne robiť všetko s pocitom, že som v bezpečí. Tvorí akúsi stenu pred hrozbami reality. Možno v nás vytvára pocit, že nie sme zodpovední za naše konanie, veď čo, je to len názor. Jestvuje množstvo negatívnych reakcií na čokoľvek, nepopieram, že sú súčasťou demokracie, rovnako však treba rešpektovať právo na odlišnosť, napríklad právo na iný hudobný vkus. Proti ktorej tieto názory vznikajú. Paradoxne, prostriedok demokracie, ktorý potláča demokraciu. Práve tvorcovia a šíritelia rôznych kritických pohľadov dokážu energicky útočiť rôznymi smermi, dokážu využívať svoj čas veľmi efektívne na to, čo oni považujú za dôležité, škoda však, že nie na vytváranie hodnôt, ale na šírenie nenávisti a polarizáciu spoločnosti. Ako vhodný príklad voči nenávistným reakciám na rôznu tému mi prišla moja návšteva dedinky Hažlín na východnom Slovensku. Dedinka sa tiahne pozdĺž cesty, z oboch strán vidno pekné upravené domčeky dlhoročných obyvateľov. Dôležitý je fakt, že som tam dlhšie nebol a odvtedy sa tam kadečo zmenilo – bolo sa veru čomu prizerať. Nová cesta, nápadité zastávky s udomácneným názvom, chodník pri cintoríne, lavičky. Okolie kostola zdobí vyrezávaný kríž z jednotného kusu stromu z dielne miestneho umelca.

Každý Hažlinčan na otázku, čo je nové, hrdo spomenie amfiteáter pri obecnom úrade. Toto miesto združovania sa vzniklo v tomto období aj kvôli každoročnému ľudovému festivalu. Ten bol dokonca oslavou významných 600 rokov existencie obce. Nedávno som sledoval Ta3, kde p. Pollák, splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, obhajoval materskú škôlku v Kučíne. Voči prípadnej kritike sa ohradil slovami, nebojte sa, to je všetko z európskych peňazí, my neminieme nič. Nepoznám efektivitu vynaloženia finančných prostriedkov pre škôlku v obci s 500 obyvateľmi. Vidím však, ako sa s prostriedkami narába v spomínanom Hažlíne. Prostriedky sa obyvateľom mnohonásobne vrátia, pretože vytvárajú hodnoty, ako sú kultúrne vyžitie, úprava prostredia a teda možný turistický ruch. V tomto duchu ma veľmi milo prekvapila RTVS programom Naj dedinky, v ktorom predstavujú profily rôznych dedín. Prezentujú to, na čo sme na Slovensku pomaly zabudli – nezištná pomoc, záujem o druhého, budovanie si, v rámci možností, spoločného blaha. V Hažlíne nie je čas na škriepky, hoci, samozrejme, aj tie sa nájdu všade, pretože je potrebné dokončiť najprv hento, potom tamto, a tu ešte k susedovi

odbehnúť... Malé dedinky – či už prezentované RTVS alebo mnou uvádzaný Hažlín – môžu ísť každému príkladom. Dôležitý je kritický pohľad na vec, no ten by mal slúžiť ako motivátor na zmenu k lepšiemu. Nie na šírenie nenávisti a beznádeje medzi ľuďmi. Každý, kto hovorí, že je to tu zlé a nanič, môže navštíviť ktorúkoľvek obec a verím, že ľudia v nej ho vrúcne príjmu, a pochopí, ako je dobre doma.

Foto: archív autora


SPOLOČNOSŤ

www.EurActiv.sk Únia oznámila mimoriadnu pomoc pre 125 miliónov eur pre európskych farmárov je poľnohospodárov

odpoveďou na ruské potravinové embargo. Ohlásená nosti do konca no- do Ruska na celkovej produkcii týchto pofinančná podpora sa zacieli na pestovateľov ovocia vembra. Výnimočné travín v Únii v rozmedzí 1 až 10 percent. opatrenia zahŕňajú Monitoring trhu a zeleniny, ktoré najviac podliehajú skaze. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş minulý týždeň avizoval, že situáciu na európskom trhu s potravinami vyrieši stabilizačný mechanizmus Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Dnes predstavil konkrétnu pomoc pre pestovateľov produktov, ktoré sa kazia najrýchlejšie. „Všetci poľnohospodári, ktorí pestujú dotknuté plodiny, bez ohľadu na to, či sú členmi producentských združení, budú oprávnení využiť podporné opatrenia, ak to budú pokladať za potrebné,“ vyhlásil. Farmári by nestihli reagovať Cioloş prisľúbil znižovať cenové tlaky na tovary, u ktorých nemožno očakávať, že by včas našli alternatívne trhy. Nástroje, ktoré Únia chystá, budú v plat-

stiahnutie produktov z trhu, kompenzácie za výpadok úrody či za zber nezrelých plodov. EÚ uvádza, že vo vzťahu k mnohým plodinám je Rusko hlavným importérom. Na základe aktuálnych štatistík je dopad reštrikcií na niektorých trhoch citeľný. Keďže ruský zákaz prišiel v období zberu úrody, farmári ani vývozcovia nemohli takéto dovozné obmedzenia predvídať. Opatrenia vo výške 125 miliónov eur budú mať retroaktívny vplyv od 18. augusta, kedy sa ruské embargo začalo. Budú sa týkať rajčiakov, mrkvy, bielej kapusty, papriky, karfiolu, uhoriek, nakladacích uhoriek, šampiňónov, jabĺk, hrušiek, červených plodov (napr. jahody, maliny, ríbezle, černice, egreše), stolového hrozna a kivi. Podľa údajov Eurostatu je podiel vývozu

Ohlásená pomoc pre poľnohospodárov nasledovala po minulotýždňovom rokovaní expertov z členských krajín a Riadiaceho výboru EK. Spoločne s odborníkmi z Európskeho parlamentu sa opäť stretnú v piatok 22. augusta. Únia bude okrem finančnej pomoci zavádzať aj nové nástroje na dohľad nad európskym trhom. O mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo sa zatiaľ nerozhodlo. Obavy z ruských sankcií už vyjadrili pestovatelia z Poľska, Španielska, Belgicka a Holandska. Slovenskí poľnohospodári varovali, že napriek nižšiemu exportu do Ruska sa embargo nepriaznivo prejaví aj na domácom trhu. Obávajú sa najmä rastu konkurencie a možného zániku malých a stredných potravinárskych podnikov.

Programovanie si hľadá cestu na základné školy Rastúci nedostatok odborníkov v oblasti IKT chcú komisárky EÚ pre vzdelávanie a pre digitálnu agendu riešiť už v ranom veku. Inak do roku 2020 hrozí Európe nedostatok 900 tisíc IT špecialistov. „Skorý začiatok znamená, že [žiaci] budú mať väčšiu motiváciu zvážiť štúdium informatiky a kariéru v oblasti IKT,“ domnievajú sa Androulla Vasiliou a Neelie Kroesová, zodpovedné v Európskej komisii za vzdelávanie a za digitálnu agendu. V otvorenom liste, ktorý adresovali všetkým európskym ministrom školstva, vyzývajú na zavádzanie výučby kódovacích zručností na základných školách. Nezamestnanosť mladých je jedným z najväčších sociálnych problémov nastupujúcej digitálnej éry. Európsky pracovný trh však zároveň nedokáže pokryť dopyt po IT odborníkoch. Európska komisia odhaduje, že v roku 2020 ich bude v Únii chýbať 900 tisíc. Deti by preto podľa eurokomisárok mali rozvíjať svoje digitálne schopnosti čo najskôr. „Programovanie nielenže podporí štúdium matematiky, prírodných vied, techniky a strojárstva, ale pomôže aj rozvoju prierezových zručností, akými sú

analytické myslenie, riešenie problémov, tímová práca a kreativita,“ vysvetľujú v liste ministrom. Kódovanie je gramotnosťou dneška, uvádza Komisia. Viac ako 90 % odborných profesií si v súčasnej dobe vyžaduje určité IT znalosti, ale počet absolventov s dopytom po zručnostiach nedokáže držať krok. „Globálna ekonomika sa bude čoraz viac spoliehať na nové digitálne nástroje a ja chcem Európu vidieť na čele,“ vyhlásila Androulla Vasiliou. Komisárky dodali, že rešpektujú zásadu subsidiarity, a preto je na každom členskom štáte, aby podporili vzdelávanie učiteľov aj žiakov. Pripomenuli minuloročný akčný plán s názvom „Otváranie systémov vzdelávania“ a nachádzajúce podujatie EU Code Week. Od roku 2012 sa programovanie vyučuje na základných školách v Estónsku. Veľká Británia by ho do národného vzdelávacieho programu mala zaviesť ešte tento rok.

Francúzsko plánuje vytvoriť aspoň nepovinné kurzy. Podobné iniciatívy zvažovali aj vo Fínsku a v Taliansku. POZADIE Akčný plán Otváranie systémov vzdelávania má v plnej miere využívať potenciál informačných a komunikačných technológií (IKT). Deklarovaným cieľom je zvyšovanie efektívnosti vzdelávania. Mal by viesť k situácii, keď sa všetci budú môcť učiť kedykoľvek, kdekoľvek, s podporou kohokoľvek a s využitím akýchkoľvek prostriedkov alebo technológií. Približne 50 – 80 % študentov v krajinách EÚ vôbec nepoužíva digitálne učebnice, cvičebný softvér, vysielanie / zvukové záznamy, simulácie ani vzdelávacie hry. Väčšina učiteľov na primárnom a sekundárnom stupni sa nepokladá za „digitálne sebaistých“ a nemyslí si, že je schopná účinne vyučovať digitálne zručnosti, uviedla minulý rok Európska komisia.


HISTÓRIA

Architektúra v dejinách ľudstva CXI. Funkcionalizmus (cca 1920 – 1960)

Dom Schröderovcov v Utrechte. (centraalmuseum.nl)

Pojem funkcionalizmus (niekedy nazývaný aj racionalizmus) je odvodený z jeho hlavnej idey „forma nasleduje funkciu“, vyslovenej už architektom L. H. Sullivanom v USA (1896). Vplyv na budúci funkcionalizmus mali aj názory rakúskeho architekta Adolfa Loosa vyjadrené v publikácii Ornament je zločin (1908). V nej odmieta ornamentálnu ozdobnosť ako niečo prekonané či dokonca nevkusné. K presadeniu budúceho moderného štýlu neskôr prispela aj skupina umelcov okolo holandského časopisu De Stijl (1917), vrátane najznámejšieho diela – Dom Schröderovcov v Utrechte (1924). Významnú úlohu pre budúcu tvorbu zohral aj Walter Gropius založením prvej umeleckej priemyselnej školy Bauhaus vo Weimare (1919). Tá sa stala významným vzdelávacím centrom pre modernú architektúru, výtvarné umenie i dizajn spotrebných predmetov. Spoločnou myšlienkou týchto modernistických hnutí je presadzovanie maximálnej funkčnosti objektov a čistoty konštrukcií bez ozdôb. Funkcionalizmus sa týmto zaradil medzi avantgardné (novátorské) stavebné

slohy I. pol. 20. storočia, k akým patril aj prechodný štýl expresionizmu. Ten bol najrozšírenejší v severnom Nemecku (tu je ešte plastickosť fasády v podobe výrazných ríms, pilastrov či jednoduchých o r n a m e n t ov) a výrazne ho reprezentuje Čílsky dom v Hamburgu (1922 – 1923) od Fritza Högera. Istou odnožou funkcionalizmu sa stáva konštruktivizmus (navonok vyjadruje konštrukciu stavby), rozšírený predovšetkým v Sovietskom zväze po boľševickej revolúcii (1917 – 1933) na základe podnetov El Lisického. V r. 1919 bol výtvarník J. V. Tatlin požiadaný o návrh megalomanského Pamätníka III. Internacionály, kto-

rý mal mať výšku 400 m, čo by bola najvyššia stavba na svete. ObAnton Šumichrast vod navrhoval z konštrukcie nakloneného závitnicového plášťa, vnútri ktorého mali byť tri otáčajúce sa telesá v tvare kocky, ihlana a valca určené pre zasadacie miestnosti a úrady. Návrh bol technicky ťažko zvládnuteľný, preto sa nikdy nezrealizoval. K architektom tohto obdobia tu patria bratia Vesninovci – autori predovšetkým priemyselných stavieb (napr. Hydrocentrála na Dnepri), bratia Golosovci či A. Sčusev, podľa ktorého bolo zrealizované Mauzóleum V. I. Lenina na Červenom námestí v Moskve (1930). Po upevnení moci J. V. Stalinom tu bol neskôr konštruktivizmus nahradený „ideologickejším“ štýlom – tzv. socialistickým realizmom. Pokračovanie.

Čílsky dom v Hamburgu. (de.wikipedia.org)


HISTÓRIA

Ako sa tvorili dejiny...

VOJENSKÉ OSOBNOSTI V DEJINÁCH SLOVENSKA PLUKOVNÍK JÁN LIPSKÝ Ján Lipský (Lipszky) sa narodil Juraj Hradský, 10. apríla 1766 v TrenFINS, výtvarník, čianskych Stankovcipublicista ach – Sedličnej. Jeho pôvod siaha do Poľska. V polovici 17. storočia získala rodina uhorské zemianstvo. Pramene z roku 1642 uvádzajú trenčianskeho richtára Daniela Lipského, a práve jeho povýšil cisár Ferdinand III. do šľachtického stavu. V jeho erbe bol kmeň lipy s dvoma ratolesťami po stranách. Získal postupne veľké majetky. Jeho potomkovia vlastnili pôdu a nehnuteľnosti v Prázdnovciach pri Topoľčanoch, v Sedličnej a Nozdrkovciach pri Trenčíne. Otcom Jána Lipského bol Imrich, matka Barbora, rodená Peteniová. Mal troch vlastných a troch nevlastných súrodencov. Pokrstený bol v rím.-kat. kostole v Trenčianskej Turnej, hoci rodičia boli evanjelici. Jeho krstnými rodičmi boli zeman Andrej Dubnický s manželkou. Základné vzdelanie dostal doma. V roku 1766 študoval na kalvínskej škole v Lučenci a v roku 1767 u piaristov Trenčíne. V rokoch 1779 – 1782 bol žiakom evanjelického lýcea v Bratislave. Zaujímal sa hlavne o matematiku a fyziku. Po dokončení štúdia ho otec v rámci vtedajších tradícií poslal na vojenskú akadémiu vo Wiener – Neustadte. Jeho záujem o prírodné vedy povzbudzoval rektor lýcea J. J. Strečko, na ktorého príhovor bol v roku 1783 prijatý ako dobrovoľný kadet do vojenskej kartografickej komisie. Tá pracovala na zememeračských prácach v rámci I. vojenského mapovania Rakúsko-Uhorska. Komisia pracovala pod vedením baróna A. von Neua. V tomto roku bol prijatý do pluku vicemaršála baróna M. von Graevena. Po skončení prác na I. vojen-

skom mapovaní v roku 1785 prednášal Ján Lipský mladším dôstojníkom a kadetom husárskeho pluku baróna Graevena praktickú geometriu a zhotovovanie terénnych náčrtov a oboznamoval ich so základmi vojenského kreslenia. Dostal sa do sporu s istým dôstojníkom, ktorý vyvrcholil súbojom, v ktorom bol Lipský zranený. Jeho protivník bol prepustený z armády so stratou cti. V roku 1785 nariadil Jozef II. (1780 – 1790) katastrálne mapovanie vo všetkých krajinách habsburskej koruny. Na základe príkazu cisára od peších, jazdeckých a delostreleckých plukov odvelili asi 750 dôstojníkov, kadetov a poddôstojníkov, ktorí mali skúsenosti s praktickým mapovaním v predchádzajúcom období. Bola obnovená činnosť vojenskej kartografickej komisie pod vedením plukovníka A. von Neua. Nariadenie panovníka sa vzťahovalo i na Lipského. Odvelili ho do Pešti s dennými diétami 2 zlaté. Po dvoch rokoch (1787) vypukla vojna s Tureckom a prácu vojenskej kartografickej komisie prerušili. Od roku 1787 do roku 1781 bojoval Lipský so svojím plukom proti Osmanom v Bosne, v Slavónsku (región v Chorvátsku), vo Valašsku (centrálne Rumunsko) a v Banáte (územie na rozhraní Maďarska, Rumunska a Srbska). Nakoniec, pod vedením maršála E. G. Laudona (1717 – 1790), sa zúčastnil i bojov v Chorvátsku. J. Lipský bol síce predovšetkým vojak, ale oveľa väčší význam mala jeho kartografická činnosť. Kartografia však bola iba jeho osobnou záľubou, hoci dlhšie pracoval vo vojenskej kartografickej komisii. Toto konštatovanie sa opiera o vybrané state z jeho životopisu Memoriale. Lipský tu uvádza predovšetkým svoju vojenskú kariéru, o svojej záľube (kartografii) sa zmieňuje iba okrajovo, akoby mimochodom. Najvýznamnejšou kartografickou prácou Lipského je mapa Uhorska, prvé mapové dielo tejto krajiny zostavené už skutočne na vedeckých základoch. Pri jej

Prvá moderná mapa Uhorska od J. Lipského.

Plukovník Ján Lipský. tvorbe autor nečerpal iba z poznatkov iných, ale venoval veľa času na vedeckú prípravu svojej mapy. Jozef II. pred svojou smrťou odvolal takmer všetky svoje reformy. Po jeho smrti na viacerých miestach verejne spálili všetky výsledky katastrálneho mapovania. Po podpísaní mieru v Svistove roku 1791 sa preto vojenská kartografická komisia neobnovila. Spolu so svojím plukom trávi Lipský určitý čas v mierových posádkach v Haliči (región v záp. časti Ukrajiny a v juhových. Poľsku) a v Bukovine (územie na rozhraní Rumunska a Ukrajiny). Roku 1791 bol v Sadgore pri Černovcoch, roku 1792 v Sniatyne a roku 1793 v Zborove neďaleko Tarnopoľa. Voľné chvíle vypĺňal štúdiom a zbieraním podkladov pre vypracovanie zamýšľanej mapy Uhorska. Avšak už v apríli 1792 bojuje proti revolučnému Francúzsku vo vojne, vyhlásenej cisárom Františkom II. (1792 – 1835). Roku 1793 odvelili J. Lipského do nemeckého Bádenska k pluku baróna S. Véčeiho (Vécseyho) (1793 – 1802). S. Véčei si ho obľúbil a dokonca ho aj mimoriadne povýšil. Ponúkol mu funkciu svojho pobočníka. V testamente mu odkázal takmer celý svoj majetok, pričom svojho vlastného syna vydedil. Lipský však takúto poctu neprijal a dokonca sa mu podarilo veliteľa presvedčiť o zmene závetu. Pokračovanie.

SPOLOČNOSŤ Napriek všetkej oprávnenej nespokojnosti s centralizmom a aj napriek pokusom o obnovu predvojnového hospodárskeho čechoslovakizmu – čo ako keby bolo „ťažisko“ českého prístupu k „slovenskej otázke“ po druhej svetovej vojne – sa veci „akoby samy od seba“ pomaly začali vyvíjať v slovenský prospech. „Samy od seba“, to je zrejme tá vnútorná sila trpezlivosti a slovenského vzdorovania osudu. Ale aj prehodnotenia svojich síl, schopností a možností, čo je údel každej generácie v každom národe. Dorastali generácie, ktorým napriek úsiliu bolo len veľmi ťažké „vypichnúť“ oko akýmisi takmer „edenskými“ (rajskými) zlyhaniami tohto národa. Od vymazania všetkých slovenských povojnových ziskov v roku 1960 (rok prijatia „socialistickej ústavy“) trvalo osem rokov. Slováci sa prirodzene, a to práve aj

mája r. 1963 sa konal zjazd slovenských novinárov, na ktorom nekompromisne kritizoval zločiny komunizmu v 50. rokoch Roman Kaliský. „Poukázal na nacionálny rozmer obdobia stalinizmu, počas ktorého kampaň proti tzv. buržoáznym nacionalistom ,zasiahla celý národ´ a ,bol znetvorený jeho najväčší čin, Slovenské národné povstanie´“ (podľa E. Chmelára: Otcovia česko-slovenskej federácie. In: Slovo, 9. 1. 2008). „Pražská jar“ sa vlastne nezačala v januári 1968, ale už v októbri 1967. Išlo vlastne o „slovenskú jeseň“. Vtedy totiž Alexander Dubček z po-


Štátny znak SR.

(Foto: www.sk.wikipedia.org)

OVLÁDLI PRAHU SLOVÁCI? (Slovenský príbeh v rokoch 1968 – 1989)

Antonín Novotný, prezident republiky v rokoch 1957 – 1968.

„vďaka“ strate pozícií v roku 1960, stali dôležitou hybnou silou reformného pohybu, ktorý sa približoval s každým novým číslom Kultúrneho života (čo bol odvážny týždenník slovenských spisovateľov) a svet ho neskôr spoznal pod menom „pražská jar“. Slováci natoľko podrástli a dozreli, že si začali uvedomovať inými očami pomer česko-slovenský a začali sa pýtať: čo s „českou otázkou“? Ľady sa pohli po tom, čo koncom

zície lídra slovenských komunistov otvorene a aj odvážne kritizoval politiku pražského centra. To zamýšľalo v najbližších dvadsiatich rokoch vytvoriť asi 900-tisíc pracovných príležitostí v Česku a len asi 100-tisíc na Slovensku, pričom demografi počítali pri stagnácii prírastku obyvateľstva v Česku s prírastkom Slovákov v počte asi jeden milión. To by bolo znamenalo húfne sťahovanie sa Slovákov za prácou do Česka. Toto sťahovanie napokon už prebiehalo a jeho výsledkom je najpočetnejšia národnostná menšina v Česku (podľa sčítania ľudu z roku 2001 ide asi o 380-tisíc Slovákov). Požiadavky národnej emancipácie mali v tomto období teda svoju ekonomickú „opodstatnenosť“. Argumentovali ňou Viktor Pavlenda a Hvezdoň Kočtúch, no zaradiť sem možno aj Štefana Šebestu. Ten bol v rokoch 1954 – 1958 podpredsedom

Zboru povereníkov, potom až do roku l968 riaditeľom Hydroprojektu, ministrom dopravy, pôšt, telekomunikácií v roku 1969, ministrom výstavby a techniky v rokoch 1969 – 1970; v roku 1972 mu zrušili členstvo v KSČ. Táto kritika – ale možno aj moskovské vzdelanie a zázemie – vyniesli Dubčekovi paradoxne stoličku najvyššieho komunistického predstaviteľa v Prahe i preto, že v Česku chýbal výraznejší kritik dovtedajšieho vodcu Antonína Novotného. Slováci sa nadchli ľudsky zmýšľajúcim Dubčekom aj preto, že „na druhej strane“ bol práve Antonín Novotný, ktorý svojou aroganciou urazil Slovákov: neprijal dary Matice slovenskej počas oficiálnej návštevy Martina v roku 1967. Bola z toho veľká aféra, možno dokonca povedať, že výrazný celospoločenský podnet na riešenie postavenia Slovákov, keď úctyhodnej a tradičnej národnej ustanovizni Slovákov vrátili následne z Pražského hradu obálku s matičnými darmi s poznámkou „Adřesát nepřijíma!“ Pokračovanie. Marián Čičavský


SPOLOČNOSŤ

PRIDAJTE SA K NÁM V ROKU SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE A 30. VÝROČIA BAZILIKY MINOR NA MARIÁNSKEJ HORE V LEVOČI

NA 15. CELOSLOVENSKÚ PÚŤ KRESŤANSKÝCH DEMOKRATOV 24. AUGUSTA 2014 O 14.00 HOD NA MARIÁNSKEJ HORE V LEVOČI

Čaká nás: - modlitba sv. ruženca - sv. omša - gospelový koncert - zázemie pre rodiny s deťmi - balíček pútnika

www.kdh.sk/put

MARKETING


Nová kniha o uvedomelom rodičovstve od medzinárodne uznávaného odborníka v otázkach vývinu dieťaťa v prenatálnom období a v čase jeho raného detstva

Thomas R. Verny, M.D. a Pamela Weintraub

RODIČOVSTVO OD POČATIA

Čo by ste mali vedieť o svojom očakávanom a narodenom dieťati

Vydavateľstvo PPB, 2013

Cena knihy na dobierku je 13 € Pri osobnom odbere na adrese Ševčenkova 21, Bratislava (budova Úsmev ako dar) je možné knihu zakúpiť za cenu 10 €/ ks

Knihu si môžete objednať na adrese [email protected]


MARKETING


MARKETING Čo ponúkame

Účtovné a administratívno-systémové služby. Ich rozsah si určuje zákazník.

Vážení podnikatelia

Zákazník povie, čo potrebuje – my navrhneme optimálne riešenie.

Nie ste spokojní s kvalitou účtovania vo Vašej firme, či už z hľadiska personálneho alebo programového?

€

Nevyhovuje Vám spôsob práce externej účtovnej firmy? Nechce sa Vám prenášať haldy účtovných dokumentov alebo donekonečna hľadať nejaký doklad?

€

€

Chcete zefektívniť fungovanie vo firme, zredukovať personálnu náročnosť a firmu posunúť na kvalitatívne vyššiu úroveň?

€

Potrebujete, aby Váš účtovný SW komunikoval s inými aplikáciami? MY VÁM s tým pomôžeme!

Napíšte nám na [email protected] alebo zavolajte na 0905/567203

Nezabúdajte, že čas sú VAŠE peniaze.

Rozmýšľate nad kúpou prívesného vozíka? Tak neváhajte a príďte do predajne

ADAL Bratislava, s. r. o. na Račianskej ulici č. 184 v Bratislave a určite si vyberiete!

Ponúkame široký výber vozíkov zn. Pongratz najvyššej kvality...

LPA

GPA

PHL

A ďalšie typy: 3 SKS 3-stranný sklápač, L-AT 400 T-K autotrasportéry, L-PAT, Typová rada FPA, GPA a LPA

www.adalbratislava.com

t.č.: 0948 471 172, 02/381 012 83, Račianska 184/B, 831 54 Bratislava


MARKETING

 S S S 

  

  

   

 

  s s s s s     s s s s


MARKETING

MUDr. Ján Baumgartner vedúci lekár centra

Lasercentrum Paracelsi sa nachádza v príjemnom prostredí širšieho centra Bratislavy v novovybudovaných priestoroch s bezproblémovým parkovaním.

Súkromné medicínske zariadenie založené v roku 1997 je zamerané na diagnostiku a terapiu kožných a slizničných prejavov

Hlinícka 2/A 831 52 Bratislava 34 tel.: 02/4487 2160 tel./fax: 02/4487 3507 mobil: 0910 939 194 e-mail: [email protected] web: www.paracelsi.sk

h

e

s

t

k s a č

ka

a

íc

R

n

i

C

li

n

yp

ri

H H

a

ch

u

o

b

e

va

n

é

c

c

•

Laserová medicína

•

Estetická medicína

•

Dermatovenerológia

•

Dermatopatológia

•

Dermatochirurgia

•

Dermatokozmetika

i

á

a

COOP

l

n

o

k

u

e

ROTOS

a

P

NOVÉ NOVINY CENTRUM – noviny o ľudovej politike a spoločnosti. Vydáva BYSTRA, s. r. o., IČO: 35 885 491., Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Osuského 1653/4, 851 03 Bratislava. EČ EPT MK SR: EV 4676/12. Celkové číslo vydania 0165. Vychádza dvojtýždenne v elektronickej podobe. Nové noviny CENTRUM si v prípade záujmu môžete objednať telefonicky alebo e-mailom (viď kontakt šéfredaktora). Šéfredaktor: Jozef Bača, tel. 0907 711 117, e-mail: [email protected], redaktorka: Anetta Gnidová. Názory prispievateľov článkov nemusia nutne zodpovedať názorom redakcie.

NOVÉ NOVINY NNC CENTRUM

Recommend Documents