Na základe poznatkov VÚPOP Bratislava je na ochrannom a ohrozenom poľnohospodárskom pôdnom fonde oproti pôdam bez obmedzení možné počítať s nasledovným znížením dosahovaných úrod:
Predpoklad zníženia hektárových úrod na ochrannom a ohrozenom poľnohospodárskom pôdnom fonde v % Skupina plodín Obilniny Strukoviny Okopaniny Olejniny JRK VRK Technické plodiny Zelenina TTP Záhrady Sady Chmeľnice Vinice
Ochranný PPF 24 0 26 16 27 0 20 24 11 25 19 20 19
Ohrozený PPF 13 15 22 7 23 17 5 22 9 22 17 25 18
Modely využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd SR Tvorba modelov optimálneho využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd na Slovensku vychádza z detailného poznania vlastnosti jednotlivých pôd, ktoré sa naakumulovali v priebehu viac ako 40 rokov existencie špecializovanej výskumnej inštitúcie (terajší VÚPOP Bratislava), ako aj poznatkov iných vedecko-výskumných pracovísk i samotnej praxe. Metodika tvorby modelov – efektívnosť využívania produkčného potenciálu pôd je podmienená nevyhnutnou realokáciou kultúr a osevu plodín podľa vhodnosti pôd (pôdnoekologických jednotiek - PEJ) pre ich využitie v príslušných druhoch pozemku, ako aj vhodnosti pôd (PEJ) pre pestovanie jednotlivých poľnohospodárskych plodín. O tieto princípy sa opierajú prvé dva prezentované modely, pričom základným východiskovým princípom pri ich tvorbe je stupeň ochrany poľnohospodárskej pôdy. Modely vyjadrujú reálne možný potenciál produkcie pri správnej alokácii výroby, primeraných intenzifikačných vstupoch a bez ročníkových výkyvov. Postupnou realizáciou navrhovaných štruktúr osevu sa zvýši ekologická stabilita krajiny, ochrana pôd pred eróziou, zlepší sa štruktúra pôd a tým aj ekonomická efektívnosť pestovania plodín. Transformácia súčasnej štruktúry využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu do trvalo udržateľných systémov si však vyžaduje tzv. prechodné obdobie (do roku 2005). V tomto období by sa mali vytvoriť najmä vhodné ekonomické podmienky pre efektívnejšie a ekologickejšie využívanie existujúceho produkčného potenciálu pôd Slovenska.
V priamej nadväznosti na vyššie uvedené členenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu boli za celé Slovensko pre účely tejto práce vypracované nasledujúce modely využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskej krajiny: - Model využitia potenciálu pôd bez výrazne obmedzujúcich faktorov - Model využitia potenciálu pôd s obmedzujúcimi faktormi - Model využitia produkčného potenciálu pôd do roku 2005 Model využitia potenciálu poľnohospodárskych pôd bez výrazne obmedzujúcich faktorov vychádza z predpokladu, že na celej výmere poľnohospodárskych pôd je možné aplikovať sústavu hospodárenia bez výrazných obmedzení. Model oproti súčasnému využitiu predpokladá z produkčného procesu vyradiť 43 692 ha pôd, ktoré sú podľa poznatkov VÚPOP Bratislava vzhľadom na ich vlastnosti pre poľnohospodársku výrobu absolútne nevhodné. Štruktúra využitia pôd v príslušných druhoch pozemkov, ako aj štruktúra osevu poľnohospodárskych plodín vychádza zo zásad ich správnej dislokácie, a racionálnych osevných postupov diferencovane podľa vlastnosti pôdy. Úroveň predpokladaných hektárových úrod zohľadňuje výsledky mnohoročných experimentov v tejto oblasti ako aj v praxi reálne dosahované parametre za posledných 20 rokov. Nápočet úrod a predpokladanej produkcie bol taktiež diferencovaný podľa vlastnosti tej, ktorej pôdy.
Model využitia potenciálu poľnohospodárskych pôd s obmedzeniami predpokladá, že na území Slovenska je asi 1 750 tis. hektárov poľnohospodárskych pôd zaradených do tzv. senzitívnych oblastí (ochranný a ohrozený pôdny fond). Na tejto výmere dochádza v dôsledku legislatívnych obmedzení poľnohospodárskej výroby k reálnemu poklesu produkcie, resp. jej znehodnoteniu, čo sa odráža v naturálnom i ekonomickom znížení potenciálu územia. Model oproti predchádzajúcemu počíta s ďalším vyradením 30 tis. hektárov z produkčného procesu. Jedná sa o pôdy ktoré sú nadlimitne znečistené – kontaminované. Návrh štruktúry využitia týchto pôd poľnohospodárskymi plodinami, ako aj predpoklad reálne dosahovaných úrod v tomto modeli vychádza z diferencovaného potencionálneho zníženia dosahovaných úrod jednotlivých plodín na rôznych pôdnych predstaviteľoch. Podobne v štruktúre osevu sú limitované, resp. aj nezaradené plodiny, ktoré môžu podporovať nežiadúce prvky v takto orientovanej sústave. Je potrebné si uvedomiť, že predložený model za celé Slovensko v sebe okrem takýchto pôd zahŕňa aj pôdy na ktorých je možné hospodáriť bez obmedzení. Model využitia produkčného potenciálu pôd do roku 2005 vychádza zo súčasného stavu využitia poľnohospodárskych pôd, pričom tento je ovplyvnený nestálosťou trhu a nutnosťou orientácie na momentálne tržné komodity. Je postavený na princípe postupného nábehu na trvalo udržateľné využitie produkčného potenciálu a preto rešpektuje postupný vývoj optimalizácie materiálno-energetických vstupov do podsústavy rastlinnej výroby. Bol zvolený v dôsledku prebiehajúcej transformácie poľnohospodárstva na trhový mechanizmus a prebiehajúcej asociácie Slovenska do štruktúr EÚ. Rozsahom poľnohospodárskej pôdy je zhodný s modelom využitia produkčného potenciálu pôd bez výrazných obmedzení, v štruktúre osevu však akceptuje a zohľadňuje momentálne zvýšenú orientáciu prvovýroby na pestovanie olejnín a v dôsledku nízkych stavov hospodárskych zvierat aj nižšiu potrebu objemových krmív.
Štruktúra využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v tis. ha Druh pozemku
poľnohosp. pôda z toho orná TTP záhrady sady vinice chmeľnice
stav k 1.1.2000
Model do roku 2005
Potenciál bez obmedzení
Potenciál s obmedzeniami
tis. ha
%
tis. ha
%
tis. ha
%
tis. ha
%
2 442,2 1 460,6 856,4 77,7 18,6 28,0 0,9
100 59,8 35,1 3,2 0,8 1,1 -
2398,5 1391,0 882,3 77,7 18,6 28,0 0,9
100 58,0 36,8 3,2 0,8 1,2 -
2398,5 1391,0 882,3 77,7 18,6 28,0 0,9
100 58,0 36,8 3,2 0,8 1,2 -
2368,5 1371,0 872,3 77,7 18,6 28,0 0,9
100 57,9 36,8 3,3 0,8 1,2 -
Súčasný stav a návrh štruktúry osevu poľnohospodárskych plodín na ornej pôde PLODINA
Štruktúra osevu na o.p. v % r. 1990-1999 Model do roku Potenciál Potenciál 2005 bez obmedzení s obmedzením
Hustosiate obilniny Kukurica na zrno Strukoviny Cukrová repa Zemiaky Olejniny Zelenina Jednoročné krmoviny Viacročné krmoviny Ostatné plodiny
46,73 8,78 3,19 2,72 2,84 7,82 3,18 13,84 10,13 0,77
47,80 9,70 2,72 2,37 1,83 13,66 3,37 9,49 8,48 0,58
45,87 8,65 4,05 2,93 2,88 5,11 3,89 9,93 16,25 0,43
45,87 8,66 4,05 2,94 2,87 5,10 3,92 9,92 16,22 0,44
Súčasný stav a predpoklad hektárových úrod hektárová úroda v t.ha-1
PLODINA
r. 1990-1999 Model do roku Potenciál Potenciál 2005 bez obmedzení s obmedzením Hustosiate obilniny Kukurica na zrno Strukoviny Cukrová repa Zemiaky Olejniny Zelenina Jednoročné krmoviny Viacročné krmoviny
4,11 5,05 2,23 34,62 14,06 1,85 14,50 22,08 6,72
4,81 6,58 2,81 44,00 20,40 2,27 18,40 30,80 7,52
5,40 6,60 2,94 45,43 22,01 2,67 18,52 33,76 7,94
4,57 6,01 2,94 38,92 18,14 2,34 16,22 27,99 7,88
Súčasný stav a predpoklad produkcie PLODINA
Produkcia v tis. t r. 1990-1999 Model do roku Potenciál Potenciál 2005 bez obmedzení s obmedzením
Hustosiate obilniny Kukurica na zrno Strukoviny Cukrová repa Zemiaky Olejniny Zelenina Jednoročné krmoviny Viacročné krmoviny
Intenzifikačné faktory Odvodnenie a závlahy
2 830,7 653,3 104,5 1 389,9 588,0 213,3 685,4 4 504,0 1 135,4
3 199,4 888,0 105,9 1 452,0 518,2 431,5 862,9 4 060,5 887,0
3 446,3 793,9 165,6 1851,0 882,4 189,8 1 003,8 4 660,9 1 794,6
2 871,4 713,8 163,2 1569,6 713,3 163,6 873,4 3 805,7 1 752,6
Výmera 458 600 ha (asi 18 % z celkovej výmery) poľnohospodárskych pôd je odvodnená. Na výmere 314 650 ha (viac ako 20 % z výmery orných pôd) sú vybudované závlahy (95 % funkčnosť). Prírastok úrod plodín v dôsledku závlah (Čislák, 1994) Prírastky úrod v % Najprodukčnejšie pôdy
Vysoko produkčné pôdy
Veľmi produkčné pôdy
Produkčné pôdy
Stredne produkčné pôdy
14,5-16
14-16
15-17
13-14
9-11
Raž
12-14
11-14
12-15
11-13
9-10
Jačmeň
11-14
11-13
12-15
11-12
10-11
Kukurica na zrno
15-25
15-20
20-30
18-28
15-25
Strukoviny
15-25
13-23
14-28
12-22
11-21
Cukrová repa
20-28
19-25
19-24
18-24
17-23
Zemiaky
18-24
19-25
18-24
19-26
17-22
Olejniny
15-30
15-28
14-27
13-23
14-25
Kukurica na siláž
20-28
19-25
20-30
20-25
19-24
Viacročné krmoviny
30-35
28-32
27-33
25-32
26-33
Pšenica
Hnojenie a výživa rastlín Zúrodňovanie pôd hnojením historicky podliehalo veľkým zmenám. Je pravdou, že hnojením sa citeľne zvýšili úrody poľných plodín a poľnohospodárska produkcia vôbec. Pre súčasné obdobie hodnotenia je podstatný prudký pokles spotreby hnojív a pesticídov po roku 1990 s čím sa často spájajú aj poklesy dosahovaných úrod. V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30 %-ný deficit (z hľadiska potreby organických látok). Na základe potenciálne možných úrod poľnohospodárskych plodín v troch rôznych modeloch hospodárenia sme dospeli k potrebe živín na zabezpečenie týchto úrod. Toto množstvo živín je potrebné na dosiahnutie plánovaných úrod. Ak uvažujeme s aplikáciou organických hnojív (s prihliadnutím na straty živín, resp. na percento využitia živín rastlinami), potreba živín, ktoré je nutné dodať vo forme minerálnych hnojív sa zníži približne o 166 tisíc ton na výmeru poľnohospodárskej pôdy a dosiahne 475 tisíc ton pre poľnohospodársku pôdu a 365 tisíc ton pre výmeru ornej pôdy. Ak uvažujeme s aplikáciou organických hnojív (s prihliadnutím na straty živín, resp. na percento využitia živín rastlinami) a súčasne aj mineralizáciou dusíka v pôdach (25%-né využitie), potreba živín, ktoré je nutné dodať vo forme minerálnych hnojív sa zníži približne o ďalších 72 tisíc ton a dosiahne 308 tisíc ton pre výmeru poľnohospodárskej pôdy a 271 tisíc tom pre výmeru ornej pôdy. Na základe výsledkov posledného cyklu agrochemického skúšania pôd SR (ÚKSÚP) sme vypočítali aj potrebu vápenatých hmôt pre udržanie priaznivej pôdnej reakcie. Prepočet pre rok 2005 bol robený na základe predpokladaného trendu okysľovania poľnohospodárskych pôd.
Ročná potreba čistých živín produkčných parametrov
a vápenca pre zabezpečenie v modeloch uvažovaných
Ukazovateľ Celková potreba čistých živín – NPK v kg.ha-1 p.p. Potreba čistých živín ak sa hnojí aj organickými hnojivami (kg.ha-1 p.p.) Potreba čistých živín ak sa hnojí aj organickými hnojivami a rešpektuje sa mineralizácia dusíka (kg.ha-1 p.p.) Potreba vápenca v tis. t
Model do roku 2005
Hospodárenie bez obmedzenia
Hospodárenie s obmedzením
209
232
201
129
129
130
111
126
100
995,3
856,4
845,7
Pri prepočte množstva potrebných čistých živín na minerálne hnojivá ako tovar sme dospeli k nasledujúcim údajom.
Množstvo potrebných najrozšírenejších minerálnych hnojív pre dosiahnutie potenciálne možných úrod poľnohospodárskych plodín (pre model s obmedzeniami) Druh hnojiva
Množstvo potrebných živín (t) Množstvo potrebných hnojív (t)
DUSÍKATÉ HNOJIVÁ Síran amónny (21 % N)
75 119
357 710
Liadok amónny (27 % N)
75 119
278 218
Dusičnan amónny (34 % N)
75 119
220 938
Superfosfát jednoduchý (18 % P2O5)
40 114
222 855
Superfosfát jednoduchý (48 % P2O5)
40 114
83 571
Síran draselný (50 % K2O)
107 231
214 462
Draselná soľ (60 % K2O)
107 231
178 718
´FOSFOREČNÉ HNOJIVÁ
DRASELNÉ HNOJIVÁ
V tejto tabuľke je zohľadnená len výmera ornej pôdy, trvalé trávne porasty sa hnoja prevažne tekutými organickými hnojivami a relatívne malé výmery ostatných kultúr (záhrady, sady, vinice a chmeľnice) nie sú v daných prepočtoch rozhodujúce.
Celková potreba čistých živín v tonách pre dosiahnutie potenciálne možných úrod poľnohospodárskych plodín SKUPINA PLODÍN HUSTOSIATE OBILNINY Kukurica na zrno OBILNINY SPOLU STRUKOVINY ZRNINY SPOLU JRK VRK OLEJNINY OKOPANINY TECHNICKÉ PLODINY ZELENINA ORNÁ PÔDA SPOLU TTP SPOLU ZÁHRADY SADY VINICE CHMEĽNICE PP SPOLU
Model do roku 2005 P K 35 209 66 773 10 482 24 872 45 691 91 645 2 146 4 766 47 837 96 411 6 497 18 953 1 242 15 085 10 047 16 912 4 617 11 514 91 152 3 020 6 904 73 351 165 931 12 538 26 866 2 227 5 091 1 617 1 903 916 3 272 41 102 90 690 203 165
N 83 084 22 207 105 291 105 291 17 810 3 562 21 624 9 592 140 7 767 165 786 30 448 5 727 1 522 3 926 112 207 521
NPK 185 066 57 561 242 627 6 912 249 539 43 260 19 889 48 583 25 723 383 17 691 405 068 69 852 13 045 5 042 8 114 255 501 376
Hospodárenie bez obmedzenia P K NPK 37 881 71 968 198 177 9 369 22 234 51 453 47 250 94 202 249 630 3 403 7 549 10 952 108 177 50 653 101 751 260 581 19 563 7 458 22 640 49 661 3 913 2 512 30 506 36 931 9 618 4 562 7 926 22 106 13 244 6 175 15 611 35 030 109 39 136 284 9 034 3 513 8 030 20 577 163 658 74 912 186 600 425 170 45 597 18 775 40 233 104 605 5 727 2 227 5 091 13 045 1 522 1 617 1 903 5 042 3 926 916 3 272 8 114 112 41 102 255 220 542 98 488 237 201 556 231 N 88 328 19 850 108 177
Hospodárenie s obmedzením P K NPK 31 581 59 958 165 293 8 418 19 975 46 228 39 999 79 933 211 521 3 351 7 436 10 787 91 589 43 350 87 369 222 308 15 951 6 087 18 491 40 529 3 390 2 454 29 793 35 637 8 308 3 955 6 865 19 128 11 068 5 189 13 087 29 344 96 35 121 251 7 854 3 054 6 981 17 889 138 256 64 124 162 707 365 086 36 331 14 960 32 057 83 348 5 727 2 227 5 091 13 045 1 522 1 617 1 903 5 042 3 926 916 3 272 8 114 112 41 102 255 185 874 83 885 205 132 474 890 N 73 754 17 835 91 589
Celková potreba čistých živín v tonách a v kg.ha-1 pre dosiahnutie potenciálne možných úrod poľnohospodárskych plodín. Model do roku 2005
Hospodárenie bez obmedzenia
Hospodárenie s obmedzením
N
P
K
NPK
N
P
K
NPK
N
P
K
NPK
ORNÁ PÔDA
165 786
73 351
165 931
405 068
163 658
74 912
186 600
425 170
138 256
64 124
162 707
365 087
POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
207 521
90 690
203 165
501 376
220 542
98 488
237 201
556 231
185 874
83 885
205 132
474 891
ORNÁ PÔDA
119
53
119
291
118
54
134
306
101
47
119
266
POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
87
38
85
209
92
41
99
232
78
35
87
201
Potreba čistých živín v tonách
Potreba čistých živín v kg.ha-1
Potreba čistých živín v minerálnych hnojivách v tonách a v kg.ha-1 pre dosiahnutie potenciálne možných úrod poľnohospodárskych plodín (berúc do úvahy aplikáciu organických hnojív). Model do roku 2005
Hospodárenie bez obmedzenia
Hospodárenie s obmedzením
N
P
K
NPK
N
P
K
NPK
N
P
K
NPK
ORNÁ PÔDA
141 367
48 276
109 763
299 406
141 367
48 276
109 763
299 406
123 737
40 114
107 231
271 082
POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
164 064
50 998
115 065
330 126
164 064
50 998
115 065
330 126
152 506
43 294
112 532
308 332
ORNÁ PÔDA
102
35
79
215
102
35
79
215
90
29
78
198
POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
64
18
47
129
64
18
47
129
64
18
48
130
Potreba čistých živín v tonách
Potreba čistých živín v kg.ha-1
Potreba čistých živín v minerálnych hnojivách v tonách a v kg.ha-1 pre dosiahnutie potenciálne možných úrod poľnohospodárskych plodín (berúc do úvahy aplikáciu organických hnojív a mineralizáciu dusíka v pôdach).. Model do roku 2005
Hospodárenie bez obmedzenia
Hospodárenie s obmedzením
N
P
K
NPK
N
P
K
NPK
N
P
K
NPK
ORNÁ PÔDA
95 681
48 276
109 763
253 720
99 921
50 531
130 298
280 750
75 919
40 114
107 231
223 264
POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
100 226
50 998
115 065
266 288
104 466
57 360
140 099
301 925
80 464
43 294
112 532
236 290
ORNÁ PÔDA
69
35
79
182
72
36
94
202
55
29
78
163
POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
42
21
48
111
44
24
58
126
34
18
48
100
Potreba čistých živín v tonách
Potreba čistých živín v kg.ha-1
Potreba vápenca v tis. ton a v t.ha-1 pre udržanie priaznivej hodnoty pôdnej reakcie. Model do roku 2005
Hospodárenie bez obmedzenia
Hospodárenie s obmedzením
508,3 0,38
418,8 0,30
412,8 0,30
458,3 0,53
409,3 0,46
404,6 0,46
995,3 0,42
856,4 0,36
845,7 0,36
ORNÁ PÔDA Potreba vápenca v tis. t Potreba vápenca v t.ha-1 TRVALÉ TRÁVNE PORASTY Potreba vápenca v tis. t Potreba vápenca v t.ha-1 POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA Potreba vápenca v tis. t Potreba vápenca v t.ha-1
Potenciál mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií pôdy Prínosy z mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskych pôd SR neboli doteraz komplexne a vyčerpávajúco vyhodnotené. Vzhľadom na metodologické problémy sú to v celom svete stále len čiastkovo zvládnuté informácie. Všetky doteraz prezentované údaje sú viac alebo menej len kvalifikovaným odhadom. Zatiaľ jediný odhad prínosov z mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskych pôd SR bol vypracovaný vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (Linkeš, Bielek, Juráni, Bujnovský, 1996). Sú v ňom uvedené hodnoty odvodené od nákladových a prínosových položiek celkovo predstavujúce sumu asi 5 mld. Sk ročne. Neidentifikované prínosy (kolobeh látok, kvalita ovzdušia, biodiverzita, krajinotvorba, životné prostredie a iné) predstavujú ďalších asi 10 mld. Sk ročne. Sumárne sa ročné prínosy z neprodukčných funkcií poľnohospodárskych pôd odhadujú na 15 mld. Sk. Podiel pôdy na udržiavaní (zachovaní) života nie je vyčísliteľný. Bez neho by však život nebol možný a aj všetky ostatné prínosy a potenciály z pôdy by stratili zmysel. (”Aj keď pôda nie je všetkým, bez pôdy je všetko ostatné ničím”.) Súčasný potenciál ekologických funkcií poľnohospodárskej pôdy SR je vzhľadom na existujúcu ekologickú záťaž a pri rešpektovaní hustoty nášho obyvateľstva na hranici podmienok pre ekologickú stabilitu nášho územia a pre bezproblémové podmienky života nášho obyvateľstva (očisťovanie prírody cez pôdu, tvorba esenciálnych biogénnych látok pre život, ...). Každé ďalšie citeľné znižovanie kvality a výmery našej pôdy je aj z tohto hľadiska nežiadúce.
Socio-ekonomický potenciál pôdy V súčasnom období hospodári na poľnohospodárskej pôde SR asi 100 tis. pracovníkov, pre ktorých je pôda základným zdrojom príjmu. Často je to jediná možnosť zamestnania obyvateľstva v blízkom i vzdialenejšom okolí. Počet občanov, pre ktorých je pôda zdrojom ich príjmov sa znižuje.
Ani v budúcnosti nemožno vylúčiť ekonomický tlak na ďalšie znižovanie počtu pracovníkov v poľnohospodárstve. Vzhľadom na reálne uvedomenie si neprodukčných funkcií pôdy a na permanentné ekologické pôsobenie poľnohospodárstva v poľnohospodárskej krajine bude nevyhnutné presadzovať uplatnenie (využitie) súčasných pracovných kapacít poľnohospodárov v environmentálnych službách (tzv. správcovstvo krajiny) a pri rozvíjaní turistiky, pre ktoré majú mimoriadne dobré odborné predpoklady. Táto filozofia sa už v súčasnosti realizuje vo vyspelých krajinách vrátane EÚ. Súčasne bude potrebné podporovať miestne podnikateľské aktivity na spracovanie produktov poľnohospodárskej výroby, čím sa docieli ďalší nárast využitia a zhodnotenia socio-ekonomických účinkov z pôdy SR. Z uvedeného vyplýva, že socio-ekonomický potenciál pôdy SR má rezervy, ktoré bude treba postupne zreálniť.
Ekonomický potenciál poľnohospodárskych pôd Je všeobecne známe, že poľnohospodárska výroba je vo veľkej miere závislá na podpore štátu. Z tohoto aspektu je určite zaujímavou informácia o potenciálnej ziskovosti rastlinnej výroby diferencovane podľa pôdnych predstaviteľov. Všeobecne za celú rastlinnú výrobu môžeme konštatovať, že bez dotácií je pre pestovanie rastlín na Slovensku při súčasných ekonomických pravidlách 54,4 % pôd nerentabilných, 13,9 % málo rentabilných, 7,3 % stredne rentabilných, 10,6 % vysoko rentabilných a 13,8 % pôd veľmi vysoko rentabilných
Ekologické a socio-ekonomické aspekty realizácie programu Ekologické aspekty Programu využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd sú apriórne zakotvené už v logike a algoritme riešenia a modelovania. Vychádzajú zo základných poznatkov o vzťahoch medzi jednotlivými zložkami prostredia (pôdnoekologickými jednotkami) a produkciou biomasy v rozdielnych podmienkach a zo základnej požiadavky ochrany a zachovania biologickej rovnováhy v krajine. Primárnym cieľom je vytvorenie takej sústavy využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá okrem produkčných funkcií zabezpečí aj diverzitu funkcií ekologických a environmentálnych. Len takýto trend chápania a využívania pôdy smeruje k trvalej udržateľnosti zdrojov krajiny, vyváženiu socio-ekonomických vzťahov a v konečnom dôsledku aj k ekologicky stabilnému a ekonomicky prosperujúcemu poľnohospodárstvu. Navrhované modely využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd najmä po roku 2005 garantujú predovšetkým: - zvýšením plôch trvalých trávnych porastov racionálnu ochranu pôd pred eróziou a zároveň aj zlepšenú retenčnú kapacitu, - akceptovaním zásad správneho hospodárenia na chránenom a ohrozenom pôdnom fonde ochranu vôd pred znečistením cudzorodými látkami, - ekologickú optimalizáciu hnojenia a výživy rastlín, - racionálnou štruktúrou pestovaných plodín (vyššie zastúpenie viacročných krmovín) zjednodušenie ochrany pred burinami, - diferenciáciu sústav hospodárenia v pásmach hygienickej ochrany a chránených územiach (ochrannom a ohrozenom pôdnom fonde), - potravovú dostatočnosť obyvateľov Slovenska, - ekologickú stabilitu a vyváženosť rastlinnej výroby.
Potravová dostatočnosť programu produkčného potenciálu pôd Program produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd Slovenska je dôležitým strategickým materiálom, ktorý má za úlohu zodpovedať základnú otázku o zabezpečení dostatku potravín pre obyvateľov. Z tohto pohľadu je viac ako pozitívne poznanie, že poľnohospodárske pôdy Slovenska svojim produkčným potenciálom zaručujú potravovú dostatočnosť z vlastných zdrojov a teda sú výrazne sociálne stabilizujúcim prírodným zdrojom. Pôda je celonárodným bohatstvom od kvantity a kvality ktorého sa odvíja celý rad aktivít smerujúcich k uspokojovaniu základných potrieb obyvateľstva. Kvantifikácia produkčných možnosti pôd Slovenska jednoznačne ukazuje, že pri súčasnom stave a tiež v najbližšom období aj pri predpokladaných úbytkoch pôd a rešpektovaní legislatívnych obmedzení dokáže produkčný potenciál našich pôd zabezpečiť potravovú istotu obyvateľov v základných komoditách. Toto tvrdenie sa vzťahuje tak pre reálne krytie potreby z vlastných zdrojov na 90 %, ako aj pre krytie potreby na 100 % (okrem špecifických komodít). Predpoklad potreby potravín a poľnohospodárskych surovín, ako aj ich možné
prerozdelenie na potravinové účely, osivo a výživu zvierat v prípade rešpektovania obmedzujúcich faktorov je uvedený v príslušnej tabuľke. V programe uvádzané prepočty platia za predpokladu udržania výmery i kvality pôdy v racionálnych hraniciach (napr. ak poklesne výmera orných pôd pripadajúcich na 1 obyvateľa pod 0,16 ha, môže to už ohroziť potravovú istotu – podobne to platí o nadmernom a nadlimitnom znečistení poľnohospodárskych pôd).
Potreba a predpokladaná výroba základných komodít s obmedzeniami Potraviny, suroviny
rastlinnej výroby – model
Potreba v hodnote poľnohosp. suroviny – pre výživu obyvateľov v tis. t
Výroba v tis. t
pri 100% krytí
pri 90% krytí
561
505
1677
raž, triticale
110
99
97
jačmeň potr.
4
4
5
slad.
280
252
286
spolu
284
256
1077
ovos
20
18
20
kukurica
7
6
713
ryža
28
25
Jedlé rastlinné oleje
142
128
164
Cukor na potr. účely
1210
1090
1570
Zemiaky
484
436
713
Strukoviny
22
20
163
Zelenina
632
569
872
Ovocie
429
386
827
Obilniny v hodnote múky z toho pšenica
Predikcia ďalšieho možného vývoja využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd Vo vlastnom záujme musíme docieliť, aby niektoré negatívne stavy a nepriaznivé trendy vo vývoji kvality našich pôd boli v krátkej dobe riešené. V opačnom prípade sa dostaneme do rozporu s našimi potrebami a do nedorozumenia s medzinárodným spoločenstvom (treba mať na mysli, že naša pôda je súčasťou svetových zdrojov pôdy). V roku 1998 bola publikovaná (VÚPOP, Bratislava) prvá hodnotiaca správa o vývoji vlastností našich pôd. Vyplývajú z nej nasledovné najdôležitejšie nebezpečia:
- zhoršovanie fyzikálnych vlastností predovšetkým černozemí, hnedozemí a čiernic (najmä zhutňovanie); - znižovanie zásob humusu a obsahu živín v pôdach; - okysľovanie pôd SR; - kontaminácia pôdy je stabilizovaná. Aj očakávaný vplyv klimatickej zmeny môže vyvolať odchýlky vo vývoji našich pôd. V dôsledku zvyšovania teploty pôd a znižovania ich vlastností je možné už v roku 2025 predpokladať zvýšenú intenzitu mineralizácie pôdnej organickej hmoty a jej degradáciu v pôdach najmä v oblastiach do 400 m. n. m. výšky. Nemožno vylúčiť ani mierny až stredný rast salinizácie a alkalizácie pôd v niektorých oblastiach. Bude pravdepodobne dochádzať k rubefikácii súčasných kambizemí. Rendziny vylúhované by sa postupne mohli stať rendzinami typickými. Väčší výskyt prívalových zrážok môže zvyšovať nebezpečia erózie pôdy. Očakáva sa zvýšenie intenzít mineralizácie dusíka v pôde a intenzít tvorby dusičnanov. Nemožno vylúčiť ani vyššie produkcie a úniky N2O z pôdy (skleníkový vplyv). Aj napriek časovo vzdialenej reálnosti týchto nebezpečí, už dnes musíme prijímať opatrenia na prevenciu pred ich vznikom a negatívnymi prejavmi. Citlivosť a zraniteľnosť územia SR v dôsledku možných klimatických zmien
Regionálne aspekty programu produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd Už v roku 1994 bol pre podmienky Slovenska v členení podľa tzv. pôdno-ekologických podoblasti vypracovaný „Komplexný program využitia pôdneho produkčného potenciálu vrátane ekologických aspektov, ekonomických a právnych mechanizmov na jeho realizáciu“. V tom čase vyvstávala potreba diferencovať tento potenciál vzhľadom na heterogenitu pôdnoekologických podmienok Slovenska. Pre 14 oblasti boli vypracované typové štruktúry využitia poľnohospodárskych pôd, ako aj narátaná očakávaná produkcia. Terajší prístup k diferenciácii produkčného potenciálu vychádza z potreby, ba až nutnosti individuálnych postupov hlavne pri ochrane polyfunkčných vlastností pôd. Samotná regionalizácia spočíva v členení poľnohospodárskych pôd na tzv. pôdny fond neohrozený, ochranný a ohrozený. Čiastočný obraz o dislokácii týchto území poskytujú mapové prehľady. Je možné očakávať, že vzhľadom na snahu Slovenska o začlenenie do EÚ vyvstane potreba vypracovať program využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd podľa členenia zaužívaného v krajinách EÚ. Pre naše podmienky by to znamenalo na základe bohatých poznatkov a údajových databáz o pôdach SR vypracovať takéto programy pre: - horské oblasti, - iné znevýhodnené oblasti, - špecificky znevýhodnené oblasti. Je treba povedať, že na kritériách a členení územia SR podľa požiadaviek EÚ sa u nás ešte pracuje. Pri spracovávaní rôznych koncepčných a strategických materiálov však stále platí, že prioritné postavenie má stanovanie produkčných, prípadne ekonomických parametrov a až po nich pristupujeme k problematike optimálneho využívania pôd. Hlavne pri akcente na mimoprodukčné funkcie pôdy by najmä regionálne programy orientácie poľnohospodárstva mali prioritne vychádzať z komplexne ponímaného potenciálu pôd. Len takýto postup je zárukou objektívne stanovenej orientácie toho-ktorého územia na konkrétnu činnosť.
Zásady trvalej udržateľnosti produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd Slovenska -
-
poľnohospodárska pôda je základný prírodný zdroj štátu so špecifickými funkciami (produkčné i mimoprodukčné), je v záujme SR zabezpečiť výkon štátnej správy pri ochrane všetkých funkcií pôdy (tak produkčných, ako aj ekologických) a povinnosťou vlastníka využívať pôdu v súlade s týmto záujmom, nedostatočné zohľadnenie alebo ohrozenie jednej z funkcií pôdy uprednostnením druhej je možné len v súlade s právnymi predpismi na ochranu a využívanie pôdy, pri konflikte ekonomických záujmov pri využívaní pôdy so záujmami ekologickými majú prednosť záujmy ekologické, poľnohospodárska pôda sa musí využívať v súlade s jej produkčným potenciálom, t.j. v takom druhu pozemku a takým vegetačným krytom, ktorý neohrozuje jej úrodnosť,
-
-
-
je trvalým záujmom SR stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, kvalita pôdy SR si vyžaduje sústavnú ochranu a zveľaďovanie, je záujmom SR podporovať všetky opatrenia zamerané na prevenciu a odstránenie poškodenia pôdy, v prípade poškodenia poľnohospodárskej pôdy urýchlene a cieľavedome vykonať nápravné opatrenia nevyhnutné na jej efektívne prinavrátenie do produkčného procesu, ochrana výmery a kvality pôdy SR sa musí uskutočňovať ako ochrana hospodárskosociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a životného prostredia, sústavne sa musí monitorovať a hodnotiť stav a vývoj produkčného potenciálu pôd (Informačný systém o pôde), činnosti nesúvisiace s obhospodarovaním a využívaním poľnohospodárskej pôdy ju nesmú poškodzovať, každý občan SR je povinný zosúladiť svoje konanie s požiadavkami na ochranu pôdy, je záujmom SR podporovať všetky výchovné a vzdelávacie aktivity na formovanie pozitívneho vedomia obyvateľstva k pôde a jej ochrane, vlastnícke vzťahy k pôde sú nedotknuteľné, vlastník alebo užívateľ je však povinný rešpektovať zákonné a iné opatrenia na ochranu pôdy, dotačná politika štátu musí podporovať programy stabilizujúce a zvyšujúce produkčný i mimoprodukčný potenciál našich pôd, v štruktúre štátnych i verejnoprospešných organizácii musí existovať nezávislá inštitúcia zaoberajúca sa problematikou hodnotenia a monitorovania stavu našich pôd.
Nedodržanie uvedených i ďalších možných princípov trvalého udržania produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd môže vyvolať celý rad konfliktov a v konečnom dôsledku viesť k situácii, kedy nastolený program produkčného potenciálu pôd nebude možné reálne naplniť.
Odporúčania a závery Predkladaný Program produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy SR a jeho využitia sa prioritne zaoberá produkčnými parametrami našich pôd. Prezentované výsledky analýz i predikcie vývoja možného využitia produkčného potenciálu pôd je možné zhrnúť do nasledujúcich záverov: •
Poľnohospodárska pôda a jej produkčný potenciál je národným bohatstvom a dedičstvom budúcich generácii. Je základný a obmedzený prírodný zdroj Slovenska. Je a zostane rozhodujúcou základňou ekonomického, ekologického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo chránená pred poškodením a záberom.
•
Súčasná výmera a produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republiky dokáže zabezpečiť potravovú dostatočnosť obyvateľov v základných komoditách. Neuvážené a nekontrolované znižovanie výmery a kvality poľnohospodárskych pôd môže v budúcnosti túto realitu vážne ohroziť.
•
Z hľadiska racionálneho usporiadania a využívania poľnohospodárskych pôd sa ukazuje potreba z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyradiť asi 43 700 ha pôd, ktoré sú v evidované ako pôdy poľnohospodárske, ale svojimi produkčnými parametrami nespĺňajú požiadavky kladené na takéto využívanie.
•
Program produkčného potenciálu SR a jeho využitia predpokladá aj vyradenie okolo 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd, ktoré sú nadlimitne kontaminované a ktorých prinavrátenie do plnohodnotného produkčného procesu je problematické.
•
Je potrebné akceptovať skutočnosť, že až 1 750 tis. ha poľnohospodárskych pôd (72 %) je možné zaradiť do tzv. ochranného a ohrozeného pôdneho fondu, využívanie ktorého si vyžaduje osobité a špecifické spôsoby hospodárenia (CHVO, PHO, CHKO, prírodné rezervácie, pôdy ohrozené eróziou a pod.).
•
Je predpoklad, že ročne z poľnohospodárskeho pôdneho fondu ubudne okolo 5 tis. ha.
•
Racionálne usporiadanie a využívanie poľnohospodárskych pôd predpokladá oproti súčasnosti znížiť zastúpenie orných pôd o 70-90 tis. ha a naopak zvýšiť podiel trvalých trávnych porastov o 30-40 tis. ha.
•
Vzhľadom na reálnu existenciu defektných pôd, ako aj zvýšený výskyt znehodnotenia poľnohospodárskych pôd samonáletom lesných spoločenstiev sa odporúča zaviesť do katastra nehnuteľnosti druh pozemku lesy na poľnohospodárskej pôde s celým radom nadväzných aj dotačných opatrení.
•
V záujme udržania pôdnej úrodnosti a optimalizácie štruktúr osevu bude potrebné znížiť podiel pestovania obilnín i jednoročných krmovín a na druhej strane zvýšiť zastúpenie viacročných krmovín a strukovín.
•
Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať skvalitneniu a sfunkčneniu hydromelioračných systémov (najmä závlahám).
•
Zúrodňovacie opatrenia smerovať k udržaniu vody v krajine a pôde a za tým účelom realizovať cielenú dotačnú politiku.
•
Ukazuje sa, že vo výžive a hnojení rastlín pre naplnenie v programe navrhovaných parametrov rastlinnej výroby je postačujúce hnojenie na úrovni 100 až 126 kg. č.ž. pripadajúcich na hektár poľnohospodárskych pôd. Na úpravu pôdnej reakcie bude potrebných 850 až 990 tis. ton vápenca, čo v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy predstavuje 0,36 až 0,42 t.
•
Okrem programu a hodnotenia produkčných funkcií pôdy je potrebné zvýšenú pozornosť venovať aj zhodnoteniu a vypracovaniu programu pre udržanie a podporu mimoprodukčných funkcií pôd.
•
Bude potrebné vypracovať regionálne programy využitia produkčného potenciálu pôd s ohľadom na výskyt ochranného a ohrozeného pôdneho fondu.
•
Pre ochranu pôd a ich produkčného potenciálu máme na Slovensku vypracovaný koncepčný materiál „Stratégia ochrany a využívania pôdy v Slovenskej republike“. Je v záujme nás všetkých v praxi uplatňovať princípy uvedené v tomto dokumente.
Z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zefektívnenia a racionalizácie jeho využitia bude okrem iného potrebné: na úrovni MP SR a štátnej správy - vypracovať dokument Štátna pôdna politika, ktorý by jasne vymedzoval zásady a priority vzťahu štátu k pôde ako k prírodnému zdroju a národnému bohatstvu,
-
-
-
-
-
-
-
-
-
mal by sa iniciovať nový zákon o ochrane a využívaní pôdneho krytu (potreba aproximácie). Principiálnou základňou tohto zákona by malo byť legislatívne uznanie všetkých známych funkcií pôdy a komplexné zabezpečenie ich udržateľného vývoja, mal by sa zaviesť výkon štátnej inšpekcie a štátnej pôdnej služby pri ochrane pôdy, iniciovať novelu vyhlášky č. 79/1996 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam – zakomponovať druh pozemku „dočasné lesy na poľnohospodárskej pôde“, vzhľadom na Direktívu č. 91 (676) EC Rady Európy o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárstva vyvstáva jej implementácia do existujúcich legislatívnych nariadení na Slovensku, vzhľadom na Direktívu č. 86/578/EEC Rady Európy o Kaloch z čistiarni odpadových vôd vypracovať a prijať v SR nariadenie vlády so spomínaným obsahom. Je to jedna z limitujúcich direktív uplatňovaných v EÚ a v prijímaných krajinách do EÚ, vypracovať akčný program na zabezpečenie ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárstva, vypracovať návrh Zákona o usporiadaní a využívaní pôdneho fondu a nadväzných noriem a vykonávacích smerníc pre špecifické systémy využívania pôdy v chránených a ohrozených územiach, pristúpiť k medzinárodnej konvencii o desertifikácii, permanentne vykonávať normotvorné činnosti pri príprave a schvaľovaní medzinárodných ISO noriem v oblasti hodnotenia vlastnosti pôdy a tvorbu STN v tejto oblasti, iniciovať zapracovanie problematiky vlastníctva a prevádzkovania závlahových a odvodňovacích zariadení do pripravovanej novely zákona o vodách, urýchliť pozemkové úpravy a zabezpečiť dôslednejšie uplatňovanie pôdnoekologických aspektov usporiadania pôdneho fondu a sústrediť sa predovšetkým na podstatu a ciele pozemkových úprav v duchu tohto programu, vytvoriť účinný systém poradenskej činnosti pre otázky racionálneho usporiadania a využívania produkčného potenciálu pôd, ekonomickými nástrojmi a cielenou dotačnou politikou podporiť snahy o primerané hospodárenie v marginálnych oblastiach a regiónoch Slovenska, vzhľadom na priestorovú rozdielnosť podmienok efektívnosti poľnohospodárskej výroby je treba podporiť intenzívnu výrobu predovšetkým v produkčných oblastiach. V ostatných oblastiach orientovať podporu na mimoprodukčné funkcie, predovšetkým ekologizáciou výroby, krajinotvorbou, stabilizáciou vidieckeho osídlenia a pod. priebežne inovovať a spravovať komplexný informačný systém o stave a vývoji poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v osobitne chránených oblastiach treba počítať s finančnou úhradou ekonomickej ujmy z titulu obmedzenia intenzity a štruktúry výroby, princípy vypracovaného Programu rozpracovať na úroveň regiónov prípadne pre horské, iné znevýhodnené oblasti a špecificky znevýhodnené oblasti.
na úrovni vedy a výskumu - zdokonaliť a rozšíriť monitoring vlastnosti pôd aj o monitorovanie zmien využívania a usporiadania pôdy a zdravotného stavu pôd efektívnejším využitím metód diaľkového prieskumu Zeme, - zdokonaliť postupy programovania a prognózovania úrod, - v predstihu predpokladaného vývoja vypracovať koncepčné zámery a úvodné projekty leso-poľnohospodárskych aktivít, - permanentne zdokonaľovať teóriu, informačný systém a metódy hodnotenia produkčného potenciálu pôd, - zabezpečiť permanentnú informovanosť, osvetu a zvyšovať vzdelanostnú úroveň obyvateľstva v oblasti pôdy a s ňou súvisiacich činnosti, - poukazovať na možnosti a stav vo využívaní pôd a ich ochrane, - hľadať cesty intenzifikácie, resp. extenzifikácie exploatácie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd, - upozorňovať a usmerňovať i garantovať potrebu zúrodňovacích opatrení.
PRÍLOHY
Model využitia produkčného potenciálu pôd – do roku 2005 ŠTRUKTÚRA OSEVU NA O.P. A KULTÚR NA P.P. výrobok
Výmera tis. ha
Podiel %
Úroda t/ha
Produkcia tis. t
Pšenica spolu Raž spolu Jačmeň spolu Ovos Ost. obilniny HUSTOSIATE OBILNINY Kukurica na zrno OBILNINY spolu Hrach Šošovica Fazuľa Bôb STRUKOVINY spolu ZRNINY spolu Zemiaky spolu Krmná repa Kukurica na zeleno a siláž Jarné miešanky Ostatné jednoročné krmoviny JEDNOROČNÉ KRMOVINY spolu VIACROČNÉ KRMOVINY spolu Slnečnica Mak Horčica Repka olejná Sója Ľan OLEJNINY spolu Cukrová repa Tabák Zelenina Liečivé rastliny Jahody ORNÁ PÔDA
380 30 220 20 15 665 135 800 34 1,5 1,5 0,8 37,8 837,8 25,4 5 120 7 5 132 118 60 2,5 4,5 110 10 3 190 33 1 46,9
27,32 2,15 15,81 1,44 1,11 47,80 9,70 57,51 2,44 0,11 0,11 0,06 2,72 60,23 1,83 0,36 8,63 0,50 0,36 9,49 8,48 4,31 0,18 0,32 7,91 0,72 0,22 13,66 2,37 0,07 3,37
5,09 3,58 4,65 3,31 4,67 4,81 6,58 5,11 2,94 1,00 1,78 2,00 2,81 5,01 20,40 45,00 31,00 33,00 21,90 30,80 7,52 2,21 0,60 1,00 2,44 1,90 1,80 2,27 44,00 1,40 18,40
1933,3 107,3 1022,7 66,1 70,0 3199,4 888,0 4087,4 100,1 1,5 2,7 1,6 105,9 4193,3 518,2 225,0 3720 231 109,5 4060,5 887,0 132,7 1,5 4,5 268,4 19 5,4 431,5 1452 1,4 863
2 1391,1
4,30
8,6
TTP spolu Záhrady Sady Vinice Chmeľnice POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
882,3 77,7 18,6 28,0 0,8 2398,5
0,14 100,00 57,65 37,01 3,32 0,80 1,19 0,04
2,03 8,19 10,23 7,79 1,27
1791,1 636,3 190,7 218,2 1,1
Model využitia produkčného potenciálu pôd - bez výrazných obmedzení ŠTRUKTÚRA OSEVU NA O.P. A KULTÚR NA P.P. Výrobok Pšenica spolu Raž spolu Jačmeň spolu Ovos Ost. obilniny HUSTOSIATE OBILNINY Kukurica na zrno OBILNINY spolu Hrach Šošovica Fazuľa Bôb STRUKOVINY spolu ZRNINY spolu Zemiaky spolu Krmná repa Kukurica na zeleno a siláž Jarné miešanky Ostatné jednoročné krmoviny JEDNOROČNÉ KRMOVINY spolu VIACROČNÉ KRMOVINY spolu Slnečnica Mak Horčica Repka olejná Sója OLEJNINY spolu Ľan Cukrová repa Tabák Zelenina Liečivé rastliny Jahody ORNÁ PÔDA
Výmera tis. ha 353,31 14,03 252,2 7,3 11,3 638,1 120,3 758,4 43,0 2,1 2,1 9,2 56,4 814,8 40,1 3,8 116,1 18,2 3,8 138,1 226,0 27,9 1,6 2,1 37,2 2,1 71,0 0,7 40,7 1,0 54,2 0,2 0,4 1391,1
TTP spolu Záhrady Sady Vinice Chmeľnice POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
882,3 77,7 18,6 28,0 0,8 2398,5
Podiel % 25,40 1,01 18,13 0,52 0,81 45,87 8,65 54,52 3,09 0,15 0,15 0,66 4,05 58,57 2,88 0,27 8,35 1,31 0,27 9,93 16,25 2,01 0,12 0,15 2,67 0,15 5,11 0,05 2,93 0,07 3,89 0,01 0,03 100,00 58,00 36,78 3,24 0,78 1,17 0,04 100,00
Úroda t/ha 5,63 4,25 5,21 3,33 5,02 5,40 6,60 5,59 3,24 1,41 1,91 2,10 2,94 5,40 22,01 48,49 32,98 38,81 33,15 33,76 7,94 3,09 0,84 1,75 2,52 2,38 2,67 2,58 45,43 1,68 18,52
Produkcia tis. t 1990,5 59,6 1315,1 24,2 56,8 3446,3 793,9 4240,2 139,4 2,9 3,9 19,3 165,6 4405,8 882,4 183,6 3829,5 706,0 125,5 4660,9 1794,6 86,5 1,4 3,7 93,8 4,9 189,8 1,9 1851,0 1,7 1003,8
5,24
2,0
3,04 8,19 10,23 7,79 1,27
2682,1 636,3 190,7 218,2 1,1
Model využitia produkčného potenciálu - s obmedzeniami ŠTRUKTÚRA OSEVU NA O.P. A KULTÚR NA P.P. výrobok Pšenica spolu Raž spolu Jačmeň spolu Ovos Ost. obilniny HUSTOSIATE OBILNINY Kukurica na zrno OBILNINY spolu Hrach Šošovica Fazuľa Bôb STRUKOVINY spolu ZRNINY spolu Zemiaky spolu Krmná repa Kukurica na zeleno a siláž Jarné miešanky Ostatné jednoročné krmoviny JEDNOROČNÉ KRMOVINY spolu VIACROČNÉ KRMOVINY spolu Slnečnica Mak Horčica Repka olejná Sója OLEJNINY spolu Ľan Cukrová repa Tabák Zelenina Liečivé rastliny Jahody ORNÁ PÔDA
Výmera tis. ha 348,2 13,8 248,5 7,2 11,1 628,9 118,7 747,7 42,4 2,0 2,0 9,1 55,5 803,2 39,3 3,7 114,3 17,9 3,7 135,9 222,4 27,6 1,6 2,1 36,6 2,1 69,9 0,7 40,3 1,0 53,8 0,2 0,4 1371,1
TTP spolu Záhrady Sady Vinice Chmeľnice POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA
872,3 77,7 18,6 28,0 0,8 2368,5
Podiel % 25,40 1,01 18,12 0,53 0,81 45,87 8,66 54,53 3,09 0,15 0,15 0,66 4,05 58,58 2,87 0,27 8,34 1,31 0,27 9,92 16,22 2,01 0,12 0,15 2,67 0,15 5,10 0,05 2,94 0,07 3,92 0,01 0,03 100,00 57,89 36,83 3,28 0,79 1,18 0,04 100,00
Úroda t/ha 4,82 3,54 4,33 2,77 4,31 4,57 6,01 4,79 3,24 1,41 1,91 2,10 2,93 4,67 18,14 46,51 27,28 32,64 27,53 27,99 7,88 2,72 0,72 1,57 2,18 2,38 2,34 2,31 38,92 1,49 16,22
Produkcia tis. t 1677,3 49,0 1077,1 19,9 48,0 2871,4 713,8 3585,2 137,3 2,9 3,9 19,1 163,1 3748,4 713,3 173,1 3118,2 585,1 102,4 3805,7 1752,6 74,9 1,2 3,2 79,7 4,9 163,6 1,6 1569,6 1,4 872,6
4,90
1,8
2,45 8,19 10,23 7,79 1,27
2137,1 636,3 190,7 218,2 1,1
Predpokladaná potreba potravín a poľnohospodárskych surovín a ich zabezpečenie v roku 2005 Potraviny, suroviny
Ročná spotreba na 1 obyvateľa v kg
Obilniny v hodnote múky z toho pšenica raž, triticale jačmeň potr. slad. spolu ovos kukurica ryža Jedlé rastlinné oleje Cukor na potr. účely Zemiaky Strukoviny Zelenina Ovocie
95,00 71,84 14,50 0,62
1,60 1,00 5,00 10,40 31,00 88,00 4,00 115,00 78,00
Potreba v hodnote poľn. suroviny
Výroba v tis. ton
pri 100 % krytí tis. ton
pri 90 % krytí tis. ton
na potrav. účely
na vlastné osivo
na výživu zvierat
celkom
561 110 4 280 284 20 7 28 142 1210 484 22 632 429
505 99 4 252 256 18 6 25 128 1090 436 20 569 386
575 59 5 286 298 14 61
86 4
983 34
51 1 8
728 5 644
1677 97 5 286 1077 20 713
1
12
62 9
195 91
160 1570 456 25 872 827
164 1570 713 163 872 827
