Monitoring médií 29.12.2017 Viac na siacplus.sk
OBSAH Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR [28.12.2017; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR]
2. Rok po požiari finišujú práce na budove fakulty [28.12.2017; pravda.sk; Regióny; 00:00; Pravda]
3. Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR [28.12.2017; teraz.sk; Slovensko; 10:14; TASR;Kristína Benkovičová]
4. Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR [28.12.2017; dobrenoviny.sk; 10:40; TASR]
Top informácie z rezortu školstva 1. Danko vystupuje ako trójsky kôň v šachovej partii Kremľa [28.12.2017; komentare.sme.sk; Komentáre / Redakčné; 00:00; Márius Kopcsay]
2. Danko vystupuje ako trójsky kôň v šachovej partii Kremľa [akt.15:33:24] [28.12.2017; komentare.sme.sk; Komentáre / Redakčné; 00:00; Márius Kopcsay]
3. Problém s povinnou dochádzkou do materských škôl [28.12.2017; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Róbert Lata / Viliam Hauzer]
4. Jarovnice budú mať problém s povinnou dochádzkou detí do materskej školy od piatich rokov [28.12.2017; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Róbert Lata / Oto Görner]
5. Jarovnice budú mať problém s povinnou dochádzkou detí do materskej školy od piatich rokov [28.12.2017; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Róbert Lata / Oto Görner]
6. Školstvo v roku 2017: Nič nové, len odišiel ďalší minister [29.12.2017; aktuality.sk; Domáce správy; 00:00; Stanislava Harkotová]
7. Čo sa stane v roku 2018 [29.12.2017; Denník N; PROGNÓZY; s. 2,3; Redakcia]
8. Furt je nejaké počasie, šľak to traf [29.12.2017; Denník N; Argumenty; s. 19,21; SILVESTER LAVRÍK]
9. Ez volt 2017 a szlovákiai belpolitikában [29.12.2017; Új Szó; KÖZÉLET; s. 3; Redakcia]
10. Koalíciós viszály és vereség [29.12.2017; Új Szó; Titulná strana; s. 1; FINTA MÁRK]
11. Taký štandard [29.12.2017; Šport; NÁZORY; s. 2; Róbert Kotian]
12. Taký štandard [29.12.2017; Šport; NÁZORY; s. 2; Róbert Kotian]
13. Trójsky kôň Danko [29.12.2017; Sme; Názory; s. 8; Márius Kopcsay]
TEXTY Fakulty a ústavy UPJŠ
1. Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR [28.12.2017; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR] Bratislavský hrad. Bratislava 28. decembra (TASR) - Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie v pondelok 1. januára 25 rokov. TASR prináša výberovú chronológiu významných politicko-ekonomických udalostí v ére samostatnosti SR počas jej existencie. Rok 1993 1. januára 1993 - O 00.00 h vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) samostatná Slovenská republika (SR). 2. januára 1993 - Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta. 16. januára 1993 - SR prijali za člena Svetovej banky (SB). 19. januára 1993 – Slovenská republika sa stala členom Organizácie Spojených národov (OSN). 8. februára 1993 - Od 00.00 h začala v SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk). 9. februára 1993 - SR sa stala plnoprávnym členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). 15. februára 1993 - Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolili za prvého prezidenta demokratickej, povojnovej samostatnej SR kandidáta HZDS Michala Kováča, následná inaugurácia sa konala 2. marca. 2. apríla 1993 – V hlavnom meste SR začala ako prvá v strednej Európe pôsobiť Bratislavská opčná a termínová burza. 7. apríla 1993 - Štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Maďarska podpísali v Bruseli dohodu o predložení sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v holandskom Haagu. 30. júna 1993 - Do Rady Európy (RE) prijali SR ako jej 31. člena. 3. októbra 1993 – SR prijali za člena Interpolu. 27. októbra 1993 - Európsky parlament (EP) v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR. 15. decembra 1993 - Poslanci slovenského parlamentu odsúhlasili dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. december 1993 - Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradili liptovskú horskú osadu Vlkolínec (súčasť Ružomberka), Banskú Štiavnicu a Spišský hrad - najväčší zastavaný hradný komplex v strednej Európe. Rok 1994 9. februára 1994 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar podpísal v sídle Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier. 11. marca 1994 - NR SR vyslovila nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi. 14. marca 1994 - Prezident SR Michal Kováč odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara. 16. marca 1994 - Prezident SR vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. 9. mája 1994 - SR sa stala pridruženým partnerom Európskej únie (EÚ). 30. septembra - 1. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnili prvé, predčasné parlamentné voľby do NR SR, v ktorých zvíťazila koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska s 34,96 % (61 mandátov). Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 10,41 % (18 mandátov), tretia Maďarská koalícia 10,18 % (17 mandátov), štvrté KDH 10,08 % (17 mandátov), piata Demokratická únia 8,5 % (15 mandátov), šieste ZRS 7,3 % (13 mandátov) a siedma SNS 5,4 % (9 mandátov). 22. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnilo prvé referendum vyhlásené prezidentom SR na podnet NR SR. Poslancom Jánom Ľuptákom (ZRS) navrhnuté referendum o preukazovaní finančných prostriedkov použitých v dražbách a v privatizácii bolo zbytočné, lebo NR SR 10. augusta 1994 schválila zákon, ktorý tento problém riešil. Referendum bolo pre nízku účasť neplatné. 13. decembra 1994 - Prezident SR Michal Kováč vymenoval novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom, lídrom víťazného subjektu z predčasných parlamentných volieb. Rok 1995 1. februára 1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ. 19. marca 1995 - V Paríži podpísali predsedovia vlád SR a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn základnú zmluvu medzi oboma krajinami. 22. apríla 1995 – Na Slovensku začala vysielať prvá súkromná televízna spoločnosť VTV cable TV. Televízia po dlhodobejších finančných ťažkostiach prestala vysielať v priebehu roka 2000. 5. mája 1995 – Poslanci NR SR väčšinou hlasov vyjadrili nedôveru prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Bolo to na základe uznesenia, v ktorom sa konštatovalo, že bola preukázaná činnosť Slovenskej informačnej služby (SIS) nad rámec zákona pri pôsobení voči politickým stranám a ich predstaviteľom. SIS mala o svojej činnosti nepretržite informovať prezidenta SR. Išlo o vykonštruované obvinenia. 27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena EÚ. 29. júna - 3. júla 1995 - SR navštívil pápež Ján Pavol II. Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a so státisícmi veriacich.
31. augusta 1995 - Syna prezidenta SR Michala Kováča ml. zavliekli do Rakúska, kde ho zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. 25. októbra 1995 - Premiér V. Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali demarš - podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície, komuniké, vyjadrujúce znepokojenie nad úrovňou politických svárov na Slovensku. Rok 1996 1. - 2. februára 1996 - NR SR schválila zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. 9. februára 1996 - V Bratislave otvoril komisár EÚ Hans van den Broek sídlo Delegácie Komisie EÚ. 20. februára 1996 - O synovi prezidenta SR, Michalovi Kováčovi ml., rozhodol Vyšší krajinský súd vo Viedni, že Rakúsko ho mníchovskej prokuratúre nevydá a že sa môže vrátiť na Slovensko. 22. marca 1996 - NR SR prijala zákon o územnom a správnom členení Slovenska. 17. mája 1996 - Do plnej a stálej prevádzky bolo uvedené vodné dielo Gabčíkovo (VDG) vrátane vodnej elektrárne. 20. júla - 5. augusta 1996 - Na letnej olympiáde v Atlante (USA) získala Slovenská republika prvú zlatú medailu zásluhou kanoistu Michala Martikána. Ďalšie medaily získali rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický (striebornú) a strelec Jozef Gönci bronzovú medailu. Rok 1997 23. - 24. mája 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum k vstupu SR do NATO. K trom otázkam schválenými NR SR pridal prezident SR M. Kováč ďalšiu o priamej voľbe prezidenta SR občanmi SR. Po neoprávnenom zásahu Ministerstva vnútra SR sa mohli občania vyjadriť iba k vstupu SR do NATO. Hlasovania sa zúčastnilo necelých 10 % oprávnených voličov a z tohto dôvodu bolo referendum vyhlásené za neplatné. 8. - 9. júla 1997 - Kvôli nedostatkom v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Summitu sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom. 25. septembra 1997 – Medzinárodný súdnu dvor v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre slovenskú stranu. september - október 1997 – Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí mali byť najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií stanovených summitom. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxembursku z prvej šestice kandidátov na členstvo v EÚ. 22. októbra 1997 - Európsky parlament prijal rezolúciu o SR, v ktorej žiadal posilňovanie ľudských práv a návrat Františka Gauliedera do NR SR, ktorého predtým protiprávne vylúčila koaličná väčšina. Rok 1998 23. - 24. januára 1998 - V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych štátov. Témou summitu bolo: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy. 2. marca 1998 – Skončilo sa funkčné obdobie prvého prezidenta samostatnej SR. Prezident M. Kováč odovzdal vymedzenú časť kompetencií vláde SR. 3. marca 1998 - Vláda SR na zasadaní poverila predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Premiér Mečiar vyhlásil prvé rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z roku 1997. 8. júna 1998 - Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce. 18. júna 1998 - Počas návštevy SR komisár EÚ Hans van den Broek vyzval vládu, aby urýchlila zaostávajúcu prípravu na členstvo v EÚ. 7. júla 1998 - Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. 20. - 21. júla 1998 - Východné Slovensko postihli záplavy, ktoré si vyžiadali vyše 50 ľudských životov a spôsobili škody vo výške okolo 3,3 miliardy slovenských korún. 25. - 26. septembra 1998 - V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42 mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14 mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany - SDK, SDĽ, SMK a SOP - získali možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente. 25. - 26. septembra 1998 - Uskutočnilo sa referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ktorého sa zúčastnilo 44,25 percenta oprávnených voličov, a preto referendum neplatilo. 8. októbra 1998 - Pre občanov SR zaviedla Británia vízovú povinnosť, a to ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl v tejto krajine. Z týchto dôvodov nám následne zaviedlo vízovú povinnosť Fínsko, Nórsko, Dánsko. 28. októbra 1998 - Koaličnú dohodu podpísali predstavitelia SDK, SDĽ, SMK, a SOP o zostavení novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom. 3. decembra 1998 - EP prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách a EK vypracovať novú správu o SR. Rok 1999 14. januára 1999 - Poslanci NR SR schválili ústavný zákon, na základe ktorého môžu občania priamo voliť prezidenta SR.
20. februára 1999 - Z ruského kozmického centra Bajkonur v Kazachstane odštartovala kozmická loď, v ktorej posádke bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. 6. apríla 1999 – Vláda SR odsúhlasili neobmedzený prístup vzdušného priestoru SR na prelety lietadiel Severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). 21. apríla 1999 - Vláda SR na zasadaní vyslovila súhlas s tranzitom vojsk Severoatlantickej aliancie cez územie SR v súvislosti s operáciou Spojenecká sila v JZR. 30. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 57,18 percenta (1 727 481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1 293 642 hlasov) všetkých platných odovzdaných hlasov voličov. 15. júla 1999 - Generálny tajomník OSN Kofi Annan navštívil SR. 29. septembra 1999 - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ oficiálne oznámil EK rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ich odstavenie bolo jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do EÚ. 10. decembra 1999 - V Helsinkách sa začal summit šéfov štátov a vlád EÚ, na ktorom Slovensko spolu s ďalšími piatimi novými kandidátskymi štátmi (Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta) dostalo pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Rok 2000 15. februára 2000 - SR začala rokovania o vstupe do EÚ v ôsmich kapitolách európskej legislatívy. Do summitu v Kodani v roku 2002 Slovensko uzavrelo všetkých 30 kapitol. 11. mája 2000 - Na prvú oficiálnu návštevu SR pricestoval nový generálny tajomník NATO George Robertson. 17. mája 2000 - NR SR schválila návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 22. mája 2000 - Podpisom spoločného vyhlásenia premiérov ČR a SR, Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, a odovzdaním symbolickej zlatej tehly Slovenskej republike sa v Prahe ukončil proces delenia bývalého federálneho majetku. 28. júla 2000 - Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla o prizvaní Slovenska do klubu najvyspelejších krajín sveta. 8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. SR sa prvýkrát dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z ekonomických kritérií. Rok 2001 15. marca 2001 - Ministri vnútra krajín EÚ schválili v Bruseli zoznam krajín, ktorých občania nebudú na cestách do EÚ potrebovať víza. Na zozname bolo aj Slovensko. Výnimku tvorila Británia a Írsko, ktoré vízovú povinnosť voči Slovensku nezrušili. 4. júla 2001 - Parlament hlasovaním prijal variant reformy verejnej správy s ôsmimi vyššími územnosprávnymi celkami (VÚC). 1. decembra 2001 - Uskutočnili sa voľby do VÚC. Okrem Bratislavského kraja, kde sa už v prvom kole zvolil predseda, vo všetkých ostatných VÚC sa predsedovia volili v druhom kole 15. decembra 2001. Rok 2002 11. mája 2002 - Slovensko prvýkrát v histórii svojej štátnej samostatnosti získalo titul majstra sveta v hokeji. Vo finále 66. šampionátu vo Švédsku zdolali zverenci trénera Jána Filca Rusko tesne 4:3 gólom Petra Bondru. Ich víťazstvo oslavoval celý národ. 19. augusta 2002 – Do Afganistanu odletela slovenská ženijná jednotka, ktorá pôsobila vo vojenskej operácii Trvalá sloboda. 13. - 14. septembra 2002 - V Bratislave sa konal 9. summit predsedov vlád krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Predsedajúcou krajinou CEFTA v roku 2002 bola SR. 20. - 21. septembra 2002 - Na území SR sa konali parlamentné voľby, na ktorých sa celkovo zúčastnilo 70,06 percenta oprávnených voličov. HZDS so ziskom 19,50 percenta hlasov (36 kresiel) sa stalo víťazom parlamentných volieb. Druhou najsilnejšou stranou bolo SDKÚ, ktorej dalo hlas 15,09 percenta voličov (28 kresiel), nasledovaná stranou Smer s 13,46-percentnou voličskou podporou (25 kresiel). SMK volilo 11,16 percenta (20 kresiel), KDH 8,25 percenta (15 kresiel), ANO 8,01 (15 kresiel) a KSS 6,32 percenta voličov (11 kresiel). 8. októbra 2002 - Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko podpísali koaličnú zmluvu. 25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do jej štruktúr v roku 2004. 21. novembra 2002 - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do aliancie. 26. novembra 2002 - Slovenský režisér Matej Mináč získal v New Yorku prestížnu cenu International Emmy Award v kategórii dokumentárnych filmov za snímku Sila ľudskosti - Nicholas Winton. 12. - 13. decembra 2002 - Desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska na summite v Kodani uzavrelo prístupové rokovania s EÚ. Rok 2003 15. januára 2003 - Trnava a jej región vyhral medzinárodnú súťaž o umiestnenie a výstavbu nového závodu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën v hodnote 28 miliárd Sk. 26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. 9. apríla 2003 – Európsky parlament schválil v Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ.
16. - 17. mája 2003 - Občania SR schválili v referende vstup krajiny do EÚ. Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať. 11. - 14. septembra 2003 – Na oficiálnu návštevu SR prišiel pápež Ján Pavol II. Navštívil Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu a Bratislavu. 17. - 18. septembra 2003 - Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo historicky prvé zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na Slovensku. 8. decembra 2003 - Vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zrušila pre obyvateľov Slovenska vízovú povinnosť. Nariadenie vstúpilo do platnosti zo 17. na 18. decembra 2003. Rok 2004 29. marca 2004 – Slovensko sa stalo plnoprávnym členom NATO, keď premiéri siedmich pozvaných krajín odovzdali vo Washingtone ratifikačné dokumenty americkej vláde. 1. mája 2004 – Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. 28. mája - 1. júna 2004 - V bratislavskej Redute sa uskutočnilo jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO. 13. júna 2004 – Na Slovensku sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 16,96 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Štrnásť poslaneckých mandátov si medzi sebou rozdelili zástupcovia SDKÚ (3 mandáty), ĽS-HZDS (3 mandáty), Smer (3 mandáty), KDH (3 mandáty) a SMK (2 mandáty). 14. októbra 2004 - V blízkosti Žiliny sa začala výstavba automobilky Kia/Hyundai. Do výstavby stredoeurópskeho závodu investovali 28 miliárd Sk. 29. októbra 2004 - Najvyšší predstavitelia 25 členských krajín EÚ v Ríme slávnostne podpísali text historicky prvej európskej ústavnej zmluvy. Za SR ho podpísal premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Vláda odsúhlasila text prvej európskej ústavy 27. októbra. 19. - 20. novembra 2004 – Vysoké Tatry postihla ekologická katastrofa. Prudká víchrica zmenila krajinu na nepoznanie. Okrem nevyčísliteľných ekologických škôd spôsobila veterná smršť stámiliónové majetkové škody. Rok 2005 24. februára 2005 - Začala sa najvýznamnejšia vnútropolitická udalosť roka, návšteva prezidenta USA Georgea Busha a Ruska Vladimira Putina. Na ich summite v Bratislave potvrdili nevyhnutnosť najužšej spolupráce oboch veľmocí najmä v boji proti terorizmu a proti šíreniu jadrových zbraní. 25. februára 2005 - Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin uskutočnil prvú oficiálnu návštevu SR. Vyhlásil, že Slovensko bolo a ostáva pre Rusko dôležitým partnerom. 28. mája 2005 - V Bratislave bolo historicky prvé zasadnutie medzinárodného predsedníctva Paneurópskej únie počas 82-ročnej histórie. 1. júla 2005 – V Pezinku začal fungovať Špeciálny súd. Spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry má za úlohu rozhodovať o trestných činoch organizovaného zločinu, korupcie a najzávažnejších trestných činoch finančnej a majetkovej kriminality. 22. decembra 2005 – Na Slovensku sa skončila éra povinnej vojenskej služby. Do civilu odišlo posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby. SR už má iba profesionálne ozbrojené sily. Rok 2006 1. januára 2006 - Slovensko sa prvýkrát v histórii stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu. 19. januára 2006 – Pri maďarskej obci Hejce sa zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24. Zo 43 vojakov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove, tragédiu prežil iba nadporučík Martin Farkaš. 10. apríla 2006 - Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso počas návštevy Slovenska ocenil rýchly ekonomický rast krajiny. 17. júna 2006 - Na Slovensku boli predčasné parlamentné voľby. Zúčastnilo sa na nich 54,67 percenta voličov. Zvíťazila strana Smer-SD pred SDKÚ-DS a SNS. Do parlamentu sa dostali aj poslanci za SMK, ĽS-HZDS a KDH. 2. júla 2006 - Predsedovia strán Smer-sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová stranaHnutie za demokratické Slovensko Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar podpísali na Bratislavskom hrade koaličnú zmluvu. Koalícia má v parlamente 85 hlasov. Premiérom SR sa stal Robert Fico. 29. novembra 2006 - Policajti Národnej protidrogovej jednotky odhalili v Nitre najväčší sklad a výrobňu marihuany v strednej Európe. Rok 2007 1. februára 2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN. Prioritami slovenského predsedníctva boli reforma bezpečnostného sektoru, nešírenie zbraní hromadného ničenia, ako aj budúci štatút Kosova. 25. februára 2007 - Slovenskí ženisti, ktorí slúžili v rámci akcie Iracká sloboda, definitívne opustili územie Kuvajtu a vrátili sa do vlasti. Skončilo sa tak slovenské aktívne pôsobenie na akciách v Iraku. 4. apríla 2007 - Vláda SR schválila zákon, podľa ktorého môžu cudzinci získať slovenské občianstvo až po ôsmich rokoch trvalého pobytu na Slovensku. 14. apríla 2007 – V Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Slovenského národného divadla (SND), ktorú stavali dva politické režimy 21 rokov. 21. júna 2007 - Ústav pamäti národa (ÚPN) umožnil všetkým občanom prístup k archívnym fondom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). 19. júla 2007 – Automobilka Kia Motors Slovakia začala sériovo vyrábať autá - nový model Sporty Wagon. Ten predstavili verejnosti v marci tohto roka na 77. medzinárodnom autosalóne v Ženeve.
20. septembra 2007 - Národná rada SR schválila uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku. 21. decembra 2007 – Slovensko sa oficiálne stalo členom schengenského priestoru. Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Zrušenie kontrol sa týkalo len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008. Rok 2008 30. januára 2008 - Gréckokatolícka cirkev na Slovensku nadobudla nové územné usporiadanie a nového arcibiskupa, metropolitu Jána Babjaka. Rozhodol o tom pápež Benedikt XVI. Dovtedajšia prešovská eparchia bola vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. 10. apríla 2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorú 12. mája toho roku podpísal prezident SR I. Gašparovič. Tým sa zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku. 21. mája 2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny svetovej organizácie v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. 17. júna 2008 - Európsky parlament odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. 19. septembra 2008 - Mincovňa Kremnica, š. p., začala sériovú razbu slovenských euro mincí. 6. októbra 2008 - Slovenský oštiepok sa stal štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením, ktorý zapísali do registra vedeného Európskou komisiou. Slovensko má už registrované tri svoje výrobky, a to Skalický trdelník, Slovenskú parenicu a Slovenskú bryndzu. 17. novembra 2008 – Vstúpilo do platnosti rozhodnutie amerického prezidenta Georgea Busha o bezvízovom styku medzi USA a SR. Občania SR už nemuseli žiadať o vstupné víza do USA. Rok 2009 1. januára 2009 – Slovensko sa o polnoci stalo 16. členom eurozóny. Na území SR začala oficiálne platiť jednotná európska mena euro. Nahradila slovenskú korunu pri výmennom kurze 30,1260 Sk za euro. 10. januára 2009 - Vláda SR na svojom mimoriadnom zasadnutí rozhodla o opätovnom spustení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Dôvodom bolo zastavenie dodávok plynu z Ruskej federácie. 16. januára 2009 – Definitívne sa na Slovensku skončil obeh slovenskej koruny. 6. júna 2009 - Na Slovensku sa po druhý raz konali voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 19,64 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Ich víťazom sa stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá v EP obsadila päť mandátov. Na ďalších miestach skončili SDKÚ-DS (2 mandáty), SMK (2 mandáty), KDH (2 mandáty), ĽS-HZDS (1 mandát) a SNS (1 mandát). 31. júla 2009 - Mincovňa Kremnica vyhrala medzinárodnú súťaž Argentínskej centrálnej banky na výrobu mincí národnej meny peso a získala tak zákazku v hodnote približne 10 miliónov eur. 10. augusta 2009 – Pri hasení požiaru v starej banskej štôlni vo východnej šachte Bane Handlová došlo k silnému výbuchu, ktorý si vyžiadal životy 20 záchranárov a baníkov. Išlo o jednu z najväčších baníckych tragédií v histórii Slovenska. 21. augusta 2009 - Slovenské orgány na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a SR odopreli maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie SR. Návštevu najvyššieho štátneho predstaviteľa MR v SR označili predstavitelia koalície, ako aj opozície za nevhodnú. Prezident Sólyom sa mal v Komárne zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana. Rok 2010 1. januára 2010 – Na území SR začal fungovať elektronický mýtny systém. 26. februára 2010 - Polícia odhalila najväčší daňový podvod v histórii samostatného Slovenska. Výška sumy tohto podvodu dosiahla 235 miliónov eur. 26. mája 2010 - NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorá priniesla so sebou automatickú stratu slovenského občianstva, ak občan SR dobrovoľne požiada o občianstvo iného štátu. Novela bola reakciou na zákon o dvojakom občianstve, ktorý v rovnaký deň prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. 12. júna 2010 - Na území SR sa uskutočnili parlamentné voľby. Ich víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 percenta hlasov, nasledovala SDKÚ-DS s 15,42 percentným ziskom a SaS, ktorú podporilo 12,14 percenta voličov. Do parlamentných lavíc tiež zasadli zástupcovia KDH (8,52 percenta), Mosta-Híd (8,12 percenta) a SNS (5,07 percenta). Volebná účasť dosiahla 58,83 percenta. 23. júna 2010 - Predstavitelia stredopravých politických strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa dohodli na znení koaličnej zmluvy. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová. 15. októbra 2010 - Vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť sa začalo najväčšie vojenské cvičenie v novodobej histórii Slovenska. Zúčastnilo sa na ňom približne 1600 vojakov a viac ako 300 kusov prevažne ťažkej vojenskej techniky. 25. novembra 2010 - Pod Tureckým vrchom v okrese Nové Mesto nad Váhom takmer po polstoročí prerazili prvý železničný tunel na území Slovenskej republiky. 14. decembra 2010 - Parlament schválil novelu školského zákona, ktorá zaviedla povinnú angličtinu na základných školách. 14. decembra 2010 - Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonová vymenovala bývalého ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Išlo o jednu z najvyšších funkcií v rámci novej diplomatickej služby EÚ. Rok 2011
15. februára 2011 - Bratislava sa stala v rámci ročného predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke (V4) miestom stretnutia predsedov vlád na rozšírenom summite V4. Ten sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia zoskupenia. Lídri z krajín strednej Európy vyzvali EÚ, aby prijala opatrenia, ktoré by zabránili “bezbrehému špekulatívnemu” zdražovaniu potravín, surovín a energií. 21. marca 2011 - Slovensku sa v rámci skupiny členských krajín, ktoré sú najmladšími členmi eurozóny, podarilo vyjednať zmenené podmienky kľúčovania príspevkov do Európskeho stabilizačného mechanizmu. Odlišnou metódou mala SR ušetriť 1,17 miliardy eur. 29. apríla 2011 - Slovenský generál Pavel Macko prevzal velenie Výcvikového centra spojeneckých síl NATO v západopoľskom meste Bydgoszcz. Stal sa tak najvyššie postaveným slovenským vojakom v štruktúrach NATO. 1. mája 2011 - Nemecko a Rakúsko ako posledné z krajín Európskej únie sprístupnili úderom polnoci svoj pracovný trh občanom Slovenska a ďalším novým členským krajinám EÚ zo strednej a východnej Európy. 1. júla 2011 – Príslušníci 13. mechanizovaného práporu v Leviciach slávnostným nástupom ukončili prípravu na nasadenie do Síl rýchlej reakcie NATO. Stali sa tak súčasťou takzvaných jednotiek NATO Responce Forces (NRF). 3. augusta 2011 - Medzi desať najlepších národných parkov Európy zaradil britský časopis The Ecologist aj Tatranský národný park (TANAP). 11. októbra 2011 – Poslanci NR SR neschválili rozšírenie dočasného eurovalu, čím nevyslovili dôveru vládnemu kabinetu. Vláda I. Radičovej (SDKÚ-DS) padla. 13. októbra 2011 - Slovensko ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF). 23. novembra 2011 - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vymenoval slovenského diplomata Jána Kubiša za svojho budúceho osobitného vyslanca pre Afganistan. Rok 2012 1. februára 2012 - NR SR ako vôbec prvý parlament v členských krajinách EÚ vyslovila súhlas s prístupovou zmluvou Chorvátskej republiky. 6. februára 2012 - Sudcu JUDr. Petra Tomku zvolili za predsedu Medzinárodného súdneho dvora na trojročné funkčné obdobie. Jeho zvolenie možno považovať za historický úspech, keďže na tento prestížny medzinárodnoprávny post prvýkrát zvolili slovenského občana. 10. – 11. marca 2012 - Na Slovensku sa konali predčasné parlamentné voľby. Víťazom volieb sa stal SmerSD so ziskom 44,41 percenta hlasov (83 kresiel), na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta hlasov (16 kresiel), nasledovali OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta (16 kresiel), Most-Híd (6,89 percenta - 13 kresiel), SDKÚ-DS (6,09 percenta - 11 kresiel) a SaS (5,88 percenta - 11 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta. 4. apríla 2012 - Premiérom SR sa stal predseda Smeru-SD Robert Fico. 22. júna 2012 - Poslanci NR SR schválili medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). 1. júla 2012 - Pápež Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z úradu trnavského arcibiskupa. Rok 2013 7. januára 2013 - Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave získala certifikát ECTS label, ktorý potvrdzuje, že všetky študijné programy poskytované na škole, všetky skúšky a kredity sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú tak uznávané aj v zahraničí. 20. januára 2013 – Košice sa stali Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). 1. februára 2013 - Slovenský vedec Ján Vilček, ktorý dlhodobo pôsobí v New Yorku, si prevzal z rúk amerického prezidenta Baracka Obamu Národnú medailu za technológiu a inováciu (National Medal of Technology and Innovation). Ide o najvýznamnejšie národné ocenenie, ktoré je možné získať v oblasti technologického pokroku. Výsledky jeho práce priniesli pokrok pri liečbe artritídy a ďalších chronických zápalových ochorení. 5. júna 2013 - Slovensko od 1. júla 2013, teda k termínu pristúpenia Chorvátska do EÚ, otvorilo jeho občanom svoj trh práce. 12. - 13. júna 2013 – V Bratislave sa konal 18. Stredoeurópsky summit. Do slovenskej metropoly pricestovalo 19 najvyšších predstaviteľov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Summit vytvoril priestor aj na stretnutie srbských a kosovských predstaviteľov. Na rokovaní sa prediskutovávali kľúčové politické, hospodárske, sociálne a bezpečnostné otázky spojené s pokrízovým vývojom regiónu i kontinentu. 21. júna 2013 - Na Zoznam svetového prírodného dedičstva Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) zaradili drevené kostoly v Karpatoch. Do zoznamu pribudlo 16 drevených ortodoxných kostolov na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny. 31. októbra 2013 - Pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie bola vydaná nová slovenská Biblia obohatená o 110 ilustrácií renomovaných slovenských a českých výtvarníkov. 27. novembra 2013 - Medaily Commendation medal si z rúk veľvyslanca USA v SR Theodora Sedgwicka v Národnom centre pre likvidáciu výbušných prostriedkov v Novákoch prevzali piati slovenskí špecialisti na likvidáciu výbušných prostriedkov, ktorí pôsobili v operácii ISAF v Afganistane v roku 2010. Ďalší dvaja boli ocenení Bronzovou hviezdou. Rok 2014 14. januára 2014 - Slovenská národná knižnica (SNK) sprístupnila na internete v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív zdigitalizované denníky, týždenníky a mesačníky, ktoré vychádzali na Slovensku pred 100 rokmi.
15. - 16. mája 2014 – Vysoké Tatry opäť postihla veterná kalamita. V TANAPe víchrica zničila asi pol milióna kubických metrov (m3) drevnej hmoty. Postihnuté boli aj ďalšie regióny Slovenska. 22. mája 2014 - Slovensko vyhralo arbitráž v spore s holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne, pre plány vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Achmea Slovensku zároveň zaplatila 20. júna 2014 vyše milión eur za právnikov. 24. mája 2014 – Na Slovensku sa konali voľby do Európskeho parlamentu. Smer-SD získal 24,09 percenta (4 mandáty), druhé KDH získalo 13,21 percenta (2 mandáty), SDKÚ-DS malo 7,75 percenta (2 mandáty), OĽaNO so 7,46 percentami hlasov získalo jeden mandát. Strany NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta) získali vďaka volebnému výsledku po jednom mandáte. Volieb sa zúčastnilo 13,05 percenta oprávnených voličov. 15. júna 2014 – Ťažba uránu je na Slovensku možná iba v prípade, ak ju v referende odobria obyvatelia dotknutých obcí. 19. novembra 2014 – Došlo k spusteniu integrovaného českého, slovenského, maďarského a rumunského denného trhu s elektrinou CZ-SK-HU-RO Market Coupling. Nahradil tak pôvodný trh bez účasti Rumunska. 11. decembra 2014 – V novej výcvikovej operácii NATO v Afganistane s názvom Resolute Support pôsobilo 66 slovenských vojakov. Išlo najmä o špeciálne sily, zdravotníkov či špecialistov na komunikačné a informačné systémy. Rok 2015 16. februára 2015 – Slovensko sa oficiálne stalo členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). 8. júna 2015 – Košice získali pre rok 2016 titul Európske mesto športu. 11. novembra 2015 - Slovensko bude jedným zo zakladajúcich členov Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike. Odsúhlasila to vláda, ktorá zároveň potvrdila príspevok do fondu vo výške pol milióna eur. 12. novembra 2015 – Absolvent Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Radoslav Bučík objavil spolu so svojím tímom nový fyzikálny jav na Slnku - veľkorozmerné vlny v atmosfére, ktoré sú sprevádzané emisiami energetických častíc bohatých na He-3. O tomto originálnom objave informovali aj svetové médiá. 2. decembra 2015 - Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku sa dostali na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. 11. decembra 2015 – Na Úrade vlády v Bratislave podpísali predstavitelia vlády Investičnú zmluvu s automobilkou Jaguar Land Rover. Rok 2016 28. januára 2016 - Modrotlač a horehronský viachlasný spev boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 5. marca 2016 – Na Slovensku sa konali parlamentné voľby. Ich oficiálnym víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov (49 kresiel). Druhá v poradí, strana SaS, získala 12,10 percent (21 kresiel). Tretím najúspešnejším bolo hnutie OĽaNO-NOVA s počtom hlasov 11,02 percenta (19 hlasov). Okrem týchto strán sa do parlamentu dostali aj SNS s 8,64 percentami (15 kresiel), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko s počtom hlasov 8,04 percenta (14 kresiel). Ďalej Sme rodina - Boris Kollár s počtom hlasov 6,62 percent (11 kresiel), Most-Híd získal 6,5 percenta (11 kresiel). A nakoniec strana #Sieť dostala od voličov 5,6 percent (10 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,82 percent. 25. mája 2016 - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa stal oficiálnym kandidátom Slovenska na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN). 30. mája 2016 - Najväčší výrobca automobilov na Slovensku Volkswagen Slovakia oslávil 25. výročie svojho vzniku. Jeho doterajšia bilancia je viac ako 4,5 milióna automobilov trinástich modelov a 6,8 milióna prevodoviek. 1. júla 2016 - Začalo sa historicky prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré trvalo do konca roka. 17. - 18. júla – V Bratislave sa konalo neformálne stretnutie ministrov 28 členských štátov EÚ a krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) zodpovedných za konkurencieschopnosť. Jeho kľúčovou témou bola modernizácia európskeho priemyslu prostredníctvom inovácií a zavádzania inteligentných a čistých technológií. 16. septembra 2016 – V Bratislave sa stretli lídri 27 členských krajín EÚ na neformálnom summite. Hlavné mesto Slovenska hostilo po prvýkrát lídrov zo všetkých členských krajín EÚ okrem Británie. 28. septembra 2016 – Majster sveta a Európy v cestnej cyklistike Peter Sagan je prvým nositeľom čestného titulu veľvyslanec značky Dobrý nápad Slovensko (Good Idea Slovakia). 1. decembra 2016 - Slovenské a české bábkarstvo zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. 7. decembra 2016 – Z výrobných liniek automobilky Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom zišlo za desať rokov od oficiálneho spustenia výroby viac ako 2,5 milióna automobilov a 3,8 milióna motorov. Rok 2017 2. marca 2017 - Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament boli slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 10. marca 2017 – Veľvyslanec SR v Paríži Marek Eštok získal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie. 11. mája 2017 – Stupavské zelé získalo chránené označenie pôvodu Európskej únie (EÚ). Po Žitavskej paprike je kyslá kapusta zo Stupavy iba druhou slovenskou potravinou v tejto kategórii.
31. mája 2017 - Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka zvolili v americkom New Yorku za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN. 1. júna 2017 - Bratislava sa môže pýšiť Zlatým jablkom. Ocenenie Golden Apple, považované za Oskara v oblasti turizmu, jej v kategórii destinácia udelila Medzinárodná federácia novinárov a publicistov píšucich o cestovnom ruchu (F.I.J.E.T.). 30. októbra 2017 – Na košickom letisku otvorili školiace stredisko pre pilotov vrtuľníkov z celého sveta. Slovak Training Academy (STA) bude pre výcvik využívať aj americké vrtuľníky Black Hawk. 31. októbra 2017 – Košice sa ako prvé slovenské mesto stali členom prestížneho klubu - Siete kreatívnych miest UNESCO (UNESCO Creative Cities Network). 6. novembra 2017 – Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach. 14. november 2017 – Spoločnosť Amazon otvorila v Seredi svoje najväčšie a jedno z technologicky najvyspelejších reverzných logistických centier. Vytvorí viac než 1000 trvalých pracovných príležitostí na plný úväzok, popri viac ako 850 existujúcich pracovných miestach vo firemnej kancelárii v Bratislave. 1. decembra 2017 - Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. 1. decembra 2017 - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach patrí medzi 1250 najlepších univerzít sveta. Do rebríčka U.S. News - Best Global Universities Rankings sa dostala ako jedna z troch slovenských univerzít. 5. decembra 2017 – Nový unikátny biomateriál s veľkým potenciálom v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí vyvinuli košickí vedci. Informoval o tom vedecký tím Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (ÚMV SAV) v Košiciach. 7. decembra 2017 – V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už piaty prvok. Stal sa ním Horehronský viachlasný spev. 14. decembra 2017 – Prezident SR Andrej Kiska menoval na návrh Národnej rady SR za ústavných sudcov Miroslava Duriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Ústavný súd (ÚS) SR bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení. Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR http://www.24hod.sk/toto-su-vyznamne-udalosti-v-ere-samostatnosti-sr-cl557492.html [Späť na obsah]
2. Rok po požiari finišujú práce na budove fakulty [28.12.2017; pravda.sk; Regióny; 00:00; Pravda] Fasádu poškodenej budovy čakajú už len dokončovacie práce. Strecha je už nová. Autor: Štefan Rimaj, Pravda Do laboratórií a učební sa vrátia skôr, ako sa predpokladalo. Keď vlani 9. decembra zachvátil ničivý požiar strechu budovy Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, predpokladalo sa, že následky pohromy sa budú odstraňovať dva roky. Napokon bude tento čas kratší. Strecha je už vymenená za novú a finišujú aj rekonštrukčné práce v interiéri. Do plnej prevádzky by sa mala univerzita vrátiť od nového školského roka, v obmedzenom režime budú môcť študenti využívať laboratóriá už v letnom semestri. Štyri zničené posluchárne, sedem výučbových a jedenásť výskumných laboratórií, kancelárske priestory, ale aj chodby, zábradlia, o do tla zhorenej streche nehovoriac. Taký bol podľa rektora UPJŠ Pavla Slováka sumár škôd, ktoré univerzite spôsobil oheň a jeho následná likvidácia. Škody, ktoré spôsobil elektrický skrat v jednej z miestností, vyčíslili asi na tri milióny eur. Slovák predpokladal, že rekonštrukčné práce budú trvať dva roky. „Ten odhad vychádzal z predpokladaných prác. Tie však budú napokon trvať kratšie. Po výmene strechy sa ešte musí dokončiť obnova fasády budovy a dokončujú sa už aj práce v interiéri budovy. Tie boli naozaj veľmi rozsiahle a zahŕňali aj veci, s ktorými sa pôvodne nepočítalo,“ vysvetľuje kvestor UPJŠ Michal Tkáč. Na otázku, koľko odborných miestností vtedy zničil či poškodil dym z požiaru a voda po jeho hasení, odpovedá, že ľahšie je spočítať, koľko ich poškodených nebolo. „Nepoškodené zostali len tri laboratóriá,“ zdôraznil Tkáč. Kvestor zdôrazňuje, že požiar a jeho dôsledky okrem strechy a miestností v budove poškodili aj dvere a okná, stropy či rozvody vzduchotechniky. „A nielen to. Aj rozvody vody, elektroinštalácie, vykurovania, schodiská, svetlá či zábradlia sa museli rekonštruovať nanovo. Keďže budova univerzity je z roku 1903, nechýbali pritom ani pamiatkari. Nariadené boli reštaurátorské práce na atike, aktuálne prebiehajú reštaurátorské práce na schodištiach, zábradliach a samotných schodoch,“ vymenúva ďalej kvestor UPJŠ. Pri rekonštrukcii priestorov sa podľa Tkáča museli robiť aj neplánované opravy nad rámec predpokladaného rozpočtu. K takým patrí aj výmena drevených konštrukcií v stropoch nad miestnosťami, kde bola zistená škodlivá huba drevomorka. Aby sa nešírila ďalej a nepoškodila aj zdravé drevo, museli konštrukciu nahradiť novou. Náklady na rekonštrukciu ohňom poškodenej budovy budú vo výške viac ako tri milióny eur. Univerzite na obnovu budovy prispel štát, no použije na to aj vlastné zdroje. Sanačné práce si vyžiadali celkom 240-tisíc eur, rekonštrukčné 2,7 milióna eur. „Tu treba povedať, že hneď po požiari nám veľmi promptne pomohol štát. Už 16. decembra 2016 sme mali s ministerstvom financií podpísanú zmluvu o návratnej pôžičke v objeme 3 milióny eur so splatnosťou na tri roky.
Následne nám ministerstvo školstva poskytlo dotáciu vo výške 800-tisíc eur. Z toho bolo 500-tisíc určených na bežné a 300-tisíc na kapitálové výdavky. Po požiari prírodovedecká fakulta vyhlásila aj verejnú zbierku. Podľa aktuálnych informácií je na jej účte 30-tisíc eur,“ zdôraznil Tkáč. Kvestor ďalej pripomenul, že viaceré poškodené laboratóriá a kancelárie budú musieť dovybaviť novými prístrojmi, zariadeniami a nábytkom. Zatiaľ stále nevedia, v akom stave a či vôbec budú funkčné prístroje, ktoré pri požiari stihli z ohrozených miestností odniesť. “Či budú v poriadku, to budeme zisťovať až pri ich oživovaní, ” pripomenul. Poškodené časti budovy a laboratóriá využívalo pred požiarom 21 zamestnancov, 15 doktorandov a 296 študentov bakalárskeho a magisterského štúdia chémie a učiteľstva chémie. Univerzite v tých časoch veľmi pomohli poskytnutím svojich priestorov iné fakulty UPJŠ, Technická univerzita v Košiciach a pomoc jej ponúkli aj viaceré partnerské organizácie. Po prístrojoch a zariadeniach sa do budovy začnú od februára budúceho roku vracať aj dočasne vysťahovaní študenti. Letný semester, i keď v obmedzenom režime, by už mohli absolvovať v staronových priestoroch. A od septembra 2018 by už s výučbou v Prírodovedeckej fakulte UPJŠ malo byť podľa Tkáča všetko po starom. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/452671-rok-po-poziari-finisuju-prace-na-budovefakulty/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss [Späť na obsah]
3. Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR [28.12.2017; teraz.sk; Slovensko; 10:14; TASR;Kristína Benkovičová] Pozrite si prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré formovali tvár samostatnej Slovenskej republiky. Bratislava 28. decembra (TASR) - Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie v pondelok 1. januára 25 rokov. TASR prináša výberovú chronológiu významných politicko-ekonomických udalostí v ére samostatnosti SR počas jej existencie. Rok 1993 1. januára 1993 - O 00.00 h vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) samostatná Slovenská republika (SR). 2. januára 1993 - Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta. 16. januára 1993 - SR prijali za člena Svetovej banky (SB). 19. januára 1993 – Slovenská republika sa stala členom Organizácie Spojených národov (OSN). 8. februára 1993 - Od 00.00 h začala v SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk). Ilustračné fotoFoto: TASR/František Iván 9. februára 1993 - SR sa stala plnoprávnym členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). 15. februára 1993 - Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolili za prvého prezidenta demokratickej, povojnovej samostatnej SR kandidáta HZDS Michala Kováča, následná inaugurácia sa konala 2. marca. Poslanci NR SR zvolili 15. februára 1993 Bratislave Michala Kováča za prezidenta Slovenskej republiky. Na archívnej snímke Michal Kováč s manželkou Emíliou. Foto: TASR/ Vladimír Benko 2. apríla 1993 – V hlavnom meste SR začala ako prvá v strednej Európe pôsobiť Bratislavská opčná a termínová burza. 7. apríla 1993 - Štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Maďarska podpísali v Bruseli dohodu o predložení sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v holandskom Haagu. 30. júna 1993 - Do Rady Európy (RE) prijali SR ako jej 31. člena. 3. októbra 1993 – SR prijali za člena Interpolu. 27. októbra 1993 - Európsky parlament (EP) v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR. 15. decembra 1993 - Poslanci slovenského parlamentu odsúhlasili dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. december 1993 - Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradili liptovskú horskú osadu Vlkolínec (súčasť Ružomberka), Banskú Štiavnicu a Spišský hrad - najväčší zastavaný hradný komplex v strednej Európe. Rok 1994 9. februára 1994 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar podpísal v sídle Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier. 11. marca 1994 - NR SR vyslovila nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi. 14. marca 1994 - Prezident SR Michal Kováč odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara. 16. marca 1994 - Prezident SR vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. 9. mája 1994 - SR sa stala pridruženým partnerom Európskej únie (EÚ).
30. septembra - 1. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnili prvé, predčasné parlamentné voľby do NR SR, v ktorých zvíťazila koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska s 34,96 % (61 mandátov). Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 10,41 % (18 mandátov), tretia Maďarská koalícia 10,18 % (17 mandátov), štvrté KDH 10,08 % (17 mandátov), piata Demokratická únia 8,5 % (15 mandátov), šieste ZRS 7,3 % (13 mandátov) a siedma SNS 5,4 % (9 mandátov). 22. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnilo prvé referendum vyhlásené prezidentom SR na podnet NR SR. Poslancom Jánom Ľuptákom (ZRS) navrhnuté referendum o preukazovaní finančných prostriedkov použitých v dražbách a v privatizácii bolo zbytočné, lebo NR SR 10. augusta 1994 schválila zákon, ktorý tento problém riešil. Referendum bolo pre nízku účasť neplatné. 13. decembra 1994 - Prezident SR Michal Kováč vymenoval novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom, lídrom víťazného subjektu z predčasných parlamentných volieb. Na archívnej snímke Vladimír Mečiar. Foto: TASR/Miroslav Košírer Rok 1995 1. februára 1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ. 19. marca 1995 - V Paríži podpísali predsedovia vlád SR a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn základnú zmluvu medzi oboma krajinami. 22. apríla 1995 – Na Slovensku začala vysielať prvá súkromná televízna spoločnosť VTV cable TV. Televízia po dlhodobejších finančných ťažkostiach prestala vysielať v priebehu roka 2000. 5. mája 1995 – Poslanci NR SR väčšinou hlasov vyjadrili nedôveru prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Bolo to na základe uznesenia, v ktorom sa konštatovalo, že bola preukázaná činnosť Slovenskej informačnej služby (SIS) nad rámec zákona pri pôsobení voči politickým stranám a ich predstaviteľom. SIS mala o svojej činnosti nepretržite informovať prezidenta SR. Išlo o vykonštruované obvinenia. 27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena EÚ. 29. júna - 3. júla 1995 - SR navštívil pápež Ján Pavol II. Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a so státisícmi veriacich. 31. augusta 1995 - Syna prezidenta SR Michala Kováča ml. zavliekli do Rakúska, kde ho zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. 25. októbra 1995 - Premiér V. Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali demarš - podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície, komuniké, vyjadrujúce znepokojenie nad úrovňou politických svárov na Slovensku. Rok 1996 1. - 2. februára 1996 - NR SR schválila zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. 9. februára 1996 - V Bratislave otvoril komisár EÚ Hans van den Broek sídlo Delegácie Komisie EÚ. 20. februára 1996 - O synovi prezidenta SR, Michalovi Kováčovi ml., rozhodol Vyšší krajinský súd vo Viedni, že Rakúsko ho mníchovskej prokuratúre nevydá a že sa môže vrátiť na Slovensko. Na archívnej snímke z 26. júna 1996 Michal Kováč mladší na hraničnom priechode Bratislava-Berg. Michalovi Kováčovi ml. 26. júna príslušné orgány odobrali na hraničnom priechode s Rakúskom Bratislava-Berg cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu nemohol vycestovať do Nemecka, kde sa mal podrobiť vyšetrovacím úkonom súvisiacim s kauzou Technopol. Foto: TASR - Drahotín Šulla 22. marca 1996 - NR SR prijala zákon o územnom a správnom členení Slovenska. 17. mája 1996 - Do plnej a stálej prevádzky bolo uvedené vodné dielo Gabčíkovo (VDG) vrátane vodnej elektrárne. 20. júla - 5. augusta 1996 - Na letnej olympiáde v Atlante (USA) získala Slovenská republika prvú zlatú medailu zásluhou kanoistu Michala Martikána. Ďalšie medaily získali rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický (striebornú) a strelec Jozef Gönci bronzovú medailu. Rok 1997 23. - 24. mája 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum k vstupu SR do NATO. K trom otázkam schválenými NR SR pridal prezident SR M. Kováč ďalšiu o priamej voľbe prezidenta SR občanmi SR. Po neoprávnenom zásahu Ministerstva vnútra SR sa mohli občania vyjadriť iba k vstupu SR do NATO. Hlasovania sa zúčastnilo necelých 10 % oprávnených voličov a z tohto dôvodu bolo referendum vyhlásené za neplatné. 8. - 9. júla 1997 - Kvôli nedostatkom v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Summitu sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom. 25. septembra 1997 – Medzinárodný súdnu dvor v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre slovenskú stranu. september - október 1997 – Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí mali byť najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií stanovených summitom. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxembursku z prvej šestice kandidátov na členstvo v EÚ. 22. októbra 1997 - Európsky parlament prijal rezolúciu o SR, v ktorej žiadal posilňovanie ľudských práv a návrat Františka Gauliedera do NR SR, ktorého predtým protiprávne vylúčila koaličná väčšina. Rok 1998 23. - 24. januára 1998 - V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych štátov. Témou summitu bolo: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy. 2. marca 1998 – Skončilo sa funkčné obdobie prvého prezidenta samostatnej SR. Prezident M. Kováč odovzdal vymedzenú časť kompetencií vláde SR.
3. marca 1998 - Vláda SR na zasadaní poverila predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Premiér Mečiar vyhlásil prvé rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z roku 1997. 8. júna 1998 - Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce. Jadrová elektráreň Mochovce. Foto: TASR/Henrich Mišovič 18. júna 1998 - Počas návštevy SR komisár EÚ Hans van den Broek vyzval vládu, aby urýchlila zaostávajúcu prípravu na členstvo v EÚ. 7. júla 1998 - Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. 20. - 21. júla 1998 - Východné Slovensko postihli záplavy, ktoré si vyžiadali vyše 50 ľudských životov a spôsobili škody vo výške okolo 3,3 miliardy slovenských korún. 25. - 26. septembra 1998 - V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42 mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14 mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany - SDK, SDĽ, SMK a SOP - získali možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente. 25. - 26. septembra 1998 - Uskutočnilo sa referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ktorého sa zúčastnilo 44,25 percenta oprávnených voličov, a preto referendum neplatilo. 8. októbra 1998 - Pre občanov SR zaviedla Británia vízovú povinnosť, a to ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl v tejto krajine. Z týchto dôvodov nám následne zaviedlo vízovú povinnosť Fínsko, Nórsko, Dánsko. 28. októbra 1998 - Koaličnú dohodu podpísali predstavitelia SDK, SDĽ, SMK, a SOP o zostavení novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom. 3. decembra 1998 - EP prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách a EK vypracovať novú správu o SR. Rok 1999 14. januára 1999 - Poslanci NR SR schválili ústavný zákon, na základe ktorého môžu občania priamo voliť prezidenta SR. 20. februára 1999 - Z ruského kozmického centra Bajkonur v Kazachstane odštartovala kozmická loď, v ktorej posádke bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. 6. apríla 1999 – Vláda SR odsúhlasili neobmedzený prístup vzdušného priestoru SR na prelety lietadiel Severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). 21. apríla 1999 - Vláda SR na zasadaní vyslovila súhlas s tranzitom vojsk Severoatlantickej aliancie cez územie SR v súvislosti s operáciou Spojenecká sila v JZR. 30. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 57,18 percenta (1 727 481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1 293 642 hlasov) všetkých platných odovzdaných hlasov voličov. Na snímke bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster počas Dňa otvorených dverí NR SR a osláv Dňa Ústavy SR, 1. septembra 2017 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian 15. júla 1999 - Generálny tajomník OSN Kofi Annan navštívil SR. 29. septembra 1999 - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ oficiálne oznámil EK rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ich odstavenie bolo jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do EÚ. 10. decembra 1999 - V Helsinkách sa začal summit šéfov štátov a vlád EÚ, na ktorom Slovensko spolu s ďalšími piatimi novými kandidátskymi štátmi (Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta) dostalo pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Rok 2000 15. februára 2000 - SR začala rokovania o vstupe do EÚ v ôsmich kapitolách európskej legislatívy. Do summitu v Kodani v roku 2002 Slovensko uzavrelo všetkých 30 kapitol. 11. mája 2000 - Na prvú oficiálnu návštevu SR pricestoval nový generálny tajomník NATO George Robertson. 17. mája 2000 - NR SR schválila návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 22. mája 2000 - Podpisom spoločného vyhlásenia premiérov ČR a SR, Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, a odovzdaním symbolickej zlatej tehly Slovenskej republike sa v Prahe ukončil proces delenia bývalého federálneho majetku. Na archívnej snímke z 22. mája 2000 premiérovi Českej republiky Milošovi Zemanovi (vpravo) sa ťažko dvíhala zlatá tehlička, ktorej váha je 14 kilogramov a hodnota takmer päť miliónov slovenských korún. Vľavo čaká na symbolické odovzdanie premiér SR Mikuláš Dzurinda. Foto: TASR - Pavel Neubauer 28. júla 2000 - Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla o prizvaní Slovenska do klubu najvyspelejších krajín sveta. 8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. SR sa prvýkrát dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z ekonomických kritérií. Rok 2001
15. marca 2001 - Ministri vnútra krajín EÚ schválili v Bruseli zoznam krajín, ktorých občania nebudú na cestách do EÚ potrebovať víza. Na zozname bolo aj Slovensko. Výnimku tvorila Británia a Írsko, ktoré vízovú povinnosť voči Slovensku nezrušili. 4. júla 2001 - Parlament hlasovaním prijal variant reformy verejnej správy s ôsmimi vyššími územnosprávnymi celkami (VÚC). 1. decembra 2001 - Uskutočnili sa voľby do VÚC. Okrem Bratislavského kraja, kde sa už v prvom kole zvolil predseda, vo všetkých ostatných VÚC sa predsedovia volili v druhom kole 15. decembra 2001. Rok 2002 11. mája 2002 - Slovensko prvýkrát v histórii svojej štátnej samostatnosti získalo titul majstra sveta v hokeji. Vo finále 66. šampionátu vo Švédsku zdolali zverenci trénera Jána Filca Rusko tesne 4:3 gólom Petra Bondru. Ich víťazstvo oslavoval celý národ. Slovenskí hokejisti Žigmund Pálffy (vľavo) a Peter Bondra sa s trofejou tešia z víťazstva 4:3 nad Ruskom vo finálovom stretnutí na MS v hokeji 11. mája 2002 vo švédskom Göteborgu. Foto: TASR/AP 19. augusta 2002 – Do Afganistanu odletela slovenská ženijná jednotka, ktorá pôsobila vo vojenskej operácii Trvalá sloboda. 13. - 14. septembra 2002 - V Bratislave sa konal 9. summit predsedov vlád krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Predsedajúcou krajinou CEFTA v roku 2002 bola SR. 20. - 21. septembra 2002 - Na území SR sa konali parlamentné voľby, na ktorých sa celkovo zúčastnilo 70,06 percenta oprávnených voličov. HZDS so ziskom 19,50 percenta hlasov (36 kresiel) sa stalo víťazom parlamentných volieb. Druhou najsilnejšou stranou bolo SDKÚ, ktorej dalo hlas 15,09 percenta voličov (28 kresiel), nasledovaná stranou Smer s 13,46-percentnou voličskou podporou (25 kresiel). SMK volilo 11,16 percenta (20 kresiel), KDH 8,25 percenta (15 kresiel), ANO 8,01 (15 kresiel) a KSS 6,32 percenta voličov (11 kresiel). 8. októbra 2002 - Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko podpísali koaličnú zmluvu. 25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do jej štruktúr v roku 2004. 21. novembra 2002 - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do aliancie. 26. novembra 2002 - Slovenský režisér Matej Mináč získal v New Yorku prestížnu cenu International Emmy Award v kategórii dokumentárnych filmov za snímku Sila ľudskosti - Nicholas Winton. 12. - 13. decembra 2002 - Desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska na summite v Kodani uzavrelo prístupové rokovania s EÚ. Rok 2003 15. januára 2003 - Trnava a jej región vyhral medzinárodnú súťaž o umiestnenie a výstavbu nového závodu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën v hodnote 28 miliárd Sk. 26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. 9. apríla 2003 – Európsky parlament schválil v Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ. 16. - 17. mája 2003 - Občania SR schválili v referende vstup krajiny do EÚ. Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať. 11. - 14. septembra 2003 – Na oficiálnu návštevu SR prišiel pápež Ján Pavol II. Navštívil Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu a Bratislavu. Na archívnej snímke pápež Ján Pavol II.(vľavo) dáva požehnanie mladému páru v kroji, ktorý pápeža privítal na letisku M. R. Štefánika v Bratislave tradične soľou a chlebom. Foto: TASR - Vladimír Benko 17. - 18. septembra 2003 - Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo historicky prvé zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na Slovensku. 8. decembra 2003 - Vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zrušila pre obyvateľov Slovenska vízovú povinnosť. Nariadenie vstúpilo do platnosti zo 17. na 18. decembra 2003. Rok 2004 29. marca 2004 – Slovensko sa stalo plnoprávnym členom NATO, keď premiéri siedmich pozvaných krajín odovzdali vo Washingtone ratifikačné dokumenty americkej vláde. 1. mája 2004 – Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Na archívnej snímke z 30. apríla 2004 vlajka Európskej únie po boku slovenskej zaviala aj pred budovou Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave. Na slávnosti jej vztýčenia sa okrem šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana zúčastnili aj ďalší predstavitelia ministerstva, poslanci NR SR a členovia diplomatického zboru. Foto: TASR - Vladimír Benko 28. mája - 1. júna 2004 - V bratislavskej Redute sa uskutočnilo jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO. 13. júna 2004 – Na Slovensku sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 16,96 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Štrnásť poslaneckých mandátov si medzi sebou rozdelili zástupcovia SDKÚ (3 mandáty), ĽS-HZDS (3 mandáty), Smer (3 mandáty), KDH (3 mandáty) a SMK (2 mandáty). 14. októbra 2004 - V blízkosti Žiliny sa začala výstavba automobilky Kia/Hyundai. Do výstavby stredoeurópskeho závodu investovali 28 miliárd Sk. 29. októbra 2004 - Najvyšší predstavitelia 25 členských krajín EÚ v Ríme slávnostne podpísali text historicky prvej európskej ústavnej zmluvy. Za SR ho podpísal premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Vláda odsúhlasila text prvej európskej ústavy 27. októbra.
19. - 20. novembra 2004 – Vysoké Tatry postihla ekologická katastrofa. Prudká víchrica zmenila krajinu na nepoznanie. Okrem nevyčísliteľných ekologických škôd spôsobila veterná smršť stámiliónové majetkové škody. Rok 2005 24. februára 2005 - Začala sa najvýznamnejšia vnútropolitická udalosť roka, návšteva prezidenta USA Georgea Busha a Ruska Vladimira Putina. Na ich summite v Bratislave potvrdili nevyhnutnosť najužšej spolupráce oboch veľmocí najmä v boji proti terorizmu a proti šíreniu jadrových zbraní. 25. februára 2005 - Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin uskutočnil prvú oficiálnu návštevu SR. Vyhlásil, že Slovensko bolo a ostáva pre Rusko dôležitým partnerom. 28. mája 2005 - V Bratislave bolo historicky prvé zasadnutie medzinárodného predsedníctva Paneurópskej únie počas 82-ročnej histórie. 1. júla 2005 – V Pezinku začal fungovať Špeciálny súd. Spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry má za úlohu rozhodovať o trestných činoch organizovaného zločinu, korupcie a najzávažnejších trestných činoch finančnej a majetkovej kriminality. 22. decembra 2005 – Na Slovensku sa skončila éra povinnej vojenskej služby. Do civilu odišlo posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby. SR už má iba profesionálne ozbrojené sily. Rok 2006 1. januára 2006 - Slovensko sa prvýkrát v histórii stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu. 19. januára 2006 – Pri maďarskej obci Hejce sa zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24. Zo 43 vojakov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove, tragédiu prežil iba nadporučík Martin Farkaš. 10. apríla 2006 - Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso počas návštevy Slovenska ocenil rýchly ekonomický rast krajiny. 17. júna 2006 - Na Slovensku boli predčasné parlamentné voľby. Zúčastnilo sa na nich 54,67 percenta voličov. Zvíťazila strana Smer-SD pred SDKÚ-DS a SNS. Do parlamentu sa dostali aj poslanci za SMK, ĽS-HZDS a KDH. 2. júla 2006 - Predsedovia strán Smer-sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová stranaHnutie za demokratické Slovensko Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar podpísali na Bratislavskom hrade koaličnú zmluvu. Koalícia má v parlamente 85 hlasov. Premiérom SR sa stal Robert Fico. 29. novembra 2006 - Policajti Národnej protidrogovej jednotky odhalili v Nitre najväčší sklad a výrobňu marihuany v strednej Európe. Rok 2007 1. februára 2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN. Prioritami slovenského predsedníctva boli reforma bezpečnostného sektoru, nešírenie zbraní hromadného ničenia, ako aj budúci štatút Kosova. 25. februára 2007 - Slovenskí ženisti, ktorí slúžili v rámci akcie Iracká sloboda, definitívne opustili územie Kuvajtu a vrátili sa do vlasti. Skončilo sa tak slovenské aktívne pôsobenie na akciách v Iraku. 4. apríla 2007 - Vláda SR schválila zákon, podľa ktorého môžu cudzinci získať slovenské občianstvo až po ôsmich rokoch trvalého pobytu na Slovensku. 14. apríla 2007 – V Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Slovenského národného divadla (SND), ktorú stavali dva politické režimy 21 rokov. 21. júna 2007 - Ústav pamäti národa (ÚPN) umožnil všetkým občanom prístup k archívnym fondom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). 19. júla 2007 – Automobilka Kia Motors Slovakia začala sériovo vyrábať autá - nový model Sporty Wagon. Ten predstavili verejnosti v marci tohto roka na 77. medzinárodnom autosalóne v Ženeve. 20. septembra 2007 - Národná rada SR schválila uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku. 21. decembra 2007 – Slovensko sa oficiálne stalo členom schengenského priestoru. Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Zrušenie kontrol sa týkalo len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008. Rok 2008 30. januára 2008 - Gréckokatolícka cirkev na Slovensku nadobudla nové územné usporiadanie a nového arcibiskupa, metropolitu Jána Babjaka. Rozhodol o tom pápež Benedikt XVI. Dovtedajšia prešovská eparchia bola vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. 10. apríla 2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorú 12. mája toho roku podpísal prezident SR I. Gašparovič. Tým sa zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku. 21. mája 2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny svetovej organizácie v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. 17. júna 2008 - Európsky parlament odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. 19. septembra 2008 - Mincovňa Kremnica, š. p., začala sériovú razbu slovenských euro mincí. 6. októbra 2008 - Slovenský oštiepok sa stal štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením, ktorý zapísali do registra vedeného Európskou komisiou. Slovensko má už registrované tri svoje výrobky, a to Skalický trdelník, Slovenskú parenicu a Slovenskú bryndzu. 17. novembra 2008 – Vstúpilo do platnosti rozhodnutie amerického prezidenta Georgea Busha o bezvízovom styku medzi USA a SR. Občania SR už nemuseli žiadať o vstupné víza do USA. Rok 2009
1. januára 2009 – Slovensko sa o polnoci stalo 16. členom eurozóny. Na území SR začala oficiálne platiť jednotná európska mena euro. Nahradila slovenskú korunu pri výmennom kurze 30,1260 Sk za euro. 10. januára 2009 - Vláda SR na svojom mimoriadnom zasadnutí rozhodla o opätovnom spustení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Dôvodom bolo zastavenie dodávok plynu z Ruskej federácie. 16. januára 2009 – Definitívne sa na Slovensku skončil obeh slovenskej koruny. 6. júna 2009 - Na Slovensku sa po druhý raz konali voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 19,64 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Ich víťazom sa stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá v EP obsadila päť mandátov. Na ďalších miestach skončili SDKÚ-DS (2 mandáty), SMK (2 mandáty), KDH (2 mandáty), ĽS-HZDS (1 mandát) a SNS (1 mandát). 31. júla 2009 - Mincovňa Kremnica vyhrala medzinárodnú súťaž Argentínskej centrálnej banky na výrobu mincí národnej meny peso a získala tak zákazku v hodnote približne 10 miliónov eur. 10. augusta 2009 – Pri hasení požiaru v starej banskej štôlni vo východnej šachte Bane Handlová došlo k silnému výbuchu, ktorý si vyžiadal životy 20 záchranárov a baníkov. Išlo o jednu z najväčších baníckych tragédií v histórii Slovenska. 21. augusta 2009 - Slovenské orgány na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a SR odopreli maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie SR. Návštevu najvyššieho štátneho predstaviteľa MR v SR označili predstavitelia koalície, ako aj opozície za nevhodnú. Prezident Sólyom sa mal v Komárne zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana. Rok 2010 1. januára 2010 – Na území SR začal fungovať elektronický mýtny systém. 26. februára 2010 - Polícia odhalila najväčší daňový podvod v histórii samostatného Slovenska. Výška sumy tohto podvodu dosiahla 235 miliónov eur. 26. mája 2010 - NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorá priniesla so sebou automatickú stratu slovenského občianstva, ak občan SR dobrovoľne požiada o občianstvo iného štátu. Novela bola reakciou na zákon o dvojakom občianstve, ktorý v rovnaký deň prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. 12. júna 2010 - Na území SR sa uskutočnili parlamentné voľby. Ich víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 percenta hlasov, nasledovala SDKÚ-DS s 15,42 percentným ziskom a SaS, ktorú podporilo 12,14 percenta voličov. Do parlamentných lavíc tiež zasadli zástupcovia KDH (8,52 percenta), Mosta-Híd (8,12 percenta) a SNS (5,07 percenta). Volebná účasť dosiahla 58,83 percenta. 23. júna 2010 - Predstavitelia stredopravých politických strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa dohodli na znení koaličnej zmluvy. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová. 15. októbra 2010 - Vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť sa začalo najväčšie vojenské cvičenie v novodobej histórii Slovenska. Zúčastnilo sa na ňom približne 1600 vojakov a viac ako 300 kusov prevažne ťažkej vojenskej techniky. 25. novembra 2010 - Pod Tureckým vrchom v okrese Nové Mesto nad Váhom takmer po polstoročí prerazili prvý železničný tunel na území Slovenskej republiky. 14. decembra 2010 - Parlament schválil novelu školského zákona, ktorá zaviedla povinnú angličtinu na základných školách. 14. decembra 2010 - Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonová vymenovala bývalého ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Išlo o jednu z najvyšších funkcií v rámci novej diplomatickej služby EÚ. Rok 2011 15. februára 2011 - Bratislava sa stala v rámci ročného predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke (V4) miestom stretnutia predsedov vlád na rozšírenom summite V4. Ten sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia zoskupenia. Lídri z krajín strednej Európy vyzvali EÚ, aby prijala opatrenia, ktoré by zabránili “bezbrehému špekulatívnemu” zdražovaniu potravín, surovín a energií. 21. marca 2011 - Slovensku sa v rámci skupiny členských krajín, ktoré sú najmladšími členmi eurozóny, podarilo vyjednať zmenené podmienky kľúčovania príspevkov do Európskeho stabilizačného mechanizmu. Odlišnou metódou mala SR ušetriť 1,17 miliardy eur. 29. apríla 2011 - Slovenský generál Pavel Macko prevzal velenie Výcvikového centra spojeneckých síl NATO v západopoľskom meste Bydgoszcz. Stal sa tak najvyššie postaveným slovenským vojakom v štruktúrach NATO. 1. mája 2011 - Nemecko a Rakúsko ako posledné z krajín Európskej únie sprístupnili úderom polnoci svoj pracovný trh občanom Slovenska a ďalším novým členským krajinám EÚ zo strednej a východnej Európy. 1. júla 2011 – Príslušníci 13. mechanizovaného práporu v Leviciach slávnostným nástupom ukončili prípravu na nasadenie do Síl rýchlej reakcie NATO. Stali sa tak súčasťou takzvaných jednotiek NATO Responce Forces (NRF). 3. augusta 2011 - Medzi desať najlepších národných parkov Európy zaradil britský časopis The Ecologist aj Tatranský národný park (TANAP). 11. októbra 2011 – Poslanci NR SR neschválili rozšírenie dočasného eurovalu, čím nevyslovili dôveru vládnemu kabinetu. Vláda I. Radičovej (SDKÚ-DS) padla. 13. októbra 2011 - Slovensko ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF). 23. novembra 2011 - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vymenoval slovenského diplomata Jána Kubiša za svojho budúceho osobitného vyslanca pre Afganistan. Rok 2012
1. februára 2012 - NR SR ako vôbec prvý parlament v členských krajinách EÚ vyslovila súhlas s prístupovou zmluvou Chorvátskej republiky. 6. februára 2012 - Sudcu JUDr. Petra Tomku zvolili za predsedu Medzinárodného súdneho dvora na trojročné funkčné obdobie. Jeho zvolenie možno považovať za historický úspech, keďže na tento prestížny medzinárodnoprávny post prvýkrát zvolili slovenského občana. 10. – 11. marca 2012 - Na Slovensku sa konali predčasné parlamentné voľby. Víťazom volieb sa stal SmerSD so ziskom 44,41 percenta hlasov (83 kresiel), na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta hlasov (16 kresiel), nasledovali OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta (16 kresiel), Most-Híd (6,89 percenta - 13 kresiel), SDKÚ-DS (6,09 percenta - 11 kresiel) a SaS (5,88 percenta - 11 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta. 4. apríla 2012 - Premiérom SR sa stal predseda Smeru-SD Robert Fico. 22. júna 2012 - Poslanci NR SR schválili medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). 1. júla 2012 - Pápež Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z úradu trnavského arcibiskupa. Rok 2013 7. januára 2013 - Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave získala certifikát ECTS label, ktorý potvrdzuje, že všetky študijné programy poskytované na škole, všetky skúšky a kredity sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú tak uznávané aj v zahraničí. 20. januára 2013 – Košice sa stali Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). 1. februára 2013 - Slovenský vedec Ján Vilček, ktorý dlhodobo pôsobí v New Yorku, si prevzal z rúk amerického prezidenta Baracka Obamu Národnú medailu za technológiu a inováciu (National Medal of Technology and Innovation). Ide o najvýznamnejšie národné ocenenie, ktoré je možné získať v oblasti technologického pokroku. Výsledky jeho práce priniesli pokrok pri liečbe artritídy a ďalších chronických zápalových ochorení. 5. júna 2013 - Slovensko od 1. júla 2013, teda k termínu pristúpenia Chorvátska do EÚ, otvorilo jeho občanom svoj trh práce. 12. - 13. júna 2013 – V Bratislave sa konal 18. Stredoeurópsky summit. Do slovenskej metropoly pricestovalo 19 najvyšších predstaviteľov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Summit vytvoril priestor aj na stretnutie srbských a kosovských predstaviteľov. Na rokovaní sa prediskutovávali kľúčové politické, hospodárske, sociálne a bezpečnostné otázky spojené s pokrízovým vývojom regiónu i kontinentu. 21. júna 2013 - Na Zoznam svetového prírodného dedičstva Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) zaradili drevené kostoly v Karpatoch. Do zoznamu pribudlo 16 drevených ortodoxných kostolov na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny. 31. októbra 2013 - Pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie bola vydaná nová slovenská Biblia obohatená o 110 ilustrácií renomovaných slovenských a českých výtvarníkov. 27. novembra 2013 - Medaily Commendation medal si z rúk veľvyslanca USA v SR Theodora Sedgwicka v Národnom centre pre likvidáciu výbušných prostriedkov v Novákoch prevzali piati slovenskí špecialisti na likvidáciu výbušných prostriedkov, ktorí pôsobili v operácii ISAF v Afganistane v roku 2010. Ďalší dvaja boli ocenení Bronzovou hviezdou. Rok 2014 14. januára 2014 - Slovenská národná knižnica (SNK) sprístupnila na internete v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív zdigitalizované denníky, týždenníky a mesačníky, ktoré vychádzali na Slovensku pred 100 rokmi. 15. - 16. mája 2014 – Vysoké Tatry opäť postihla veterná kalamita. V TANAPe víchrica zničila asi pol milióna kubických metrov (m3) drevnej hmoty. Postihnuté boli aj ďalšie regióny Slovenska. 22. mája 2014 - Slovensko vyhralo arbitráž v spore s holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne, pre plány vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Achmea Slovensku zároveň zaplatila 20. júna 2014 vyše milión eur za právnikov. 24. mája 2014 – Na Slovensku sa konali voľby do Európskeho parlamentu. Smer-SD získal 24,09 percenta (4 mandáty), druhé KDH získalo 13,21 percenta (2 mandáty), SDKÚ-DS malo 7,75 percenta (2 mandáty), OĽaNO so 7,46 percentami hlasov získalo jeden mandát. Strany NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta) získali vďaka volebnému výsledku po jednom mandáte. Volieb sa zúčastnilo 13,05 percenta oprávnených voličov. 15. júna 2014 – Ťažba uránu je na Slovensku možná iba v prípade, ak ju v referende odobria obyvatelia dotknutých obcí. 19. novembra 2014 – Došlo k spusteniu integrovaného českého, slovenského, maďarského a rumunského denného trhu s elektrinou CZ-SK-HU-RO Market Coupling. Nahradil tak pôvodný trh bez účasti Rumunska. 11. decembra 2014 – V novej výcvikovej operácii NATO v Afganistane s názvom Resolute Support pôsobilo 66 slovenských vojakov. Išlo najmä o špeciálne sily, zdravotníkov či špecialistov na komunikačné a informačné systémy. Rok 2015 16. februára 2015 – Slovensko sa oficiálne stalo členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). 8. júna 2015 – Košice získali pre rok 2016 titul Európske mesto športu. 11. novembra 2015 - Slovensko bude jedným zo zakladajúcich členov Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike. Odsúhlasila to vláda, ktorá zároveň potvrdila príspevok do fondu vo výške pol milióna eur.
12. novembra 2015 – Absolvent Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Radoslav Bučík objavil spolu so svojím tímom nový fyzikálny jav na Slnku - veľkorozmerné vlny v atmosfére, ktoré sú sprevádzané emisiami energetických častíc bohatých na He-3. O tomto originálnom objave informovali aj svetové médiá. 2. decembra 2015 - Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku sa dostali na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. 11. decembra 2015 – Na Úrade vlády v Bratislave podpísali predstavitelia vlády Investičnú zmluvu s automobilkou Jaguar Land Rover. Rok 2016 28. januára 2016 - Modrotlač a horehronský viachlasný spev boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 5. marca 2016 – Na Slovensku sa konali parlamentné voľby. Ich oficiálnym víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov (49 kresiel). Druhá v poradí, strana SaS, získala 12,10 percent (21 kresiel). Tretím najúspešnejším bolo hnutie OĽaNO-NOVA s počtom hlasov 11,02 percenta (19 hlasov). Okrem týchto strán sa do parlamentu dostali aj SNS s 8,64 percentami (15 kresiel), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko s počtom hlasov 8,04 percenta (14 kresiel). Ďalej Sme rodina - Boris Kollár s počtom hlasov 6,62 percent (11 kresiel), Most-Híd získal 6,5 percenta (11 kresiel). A nakoniec strana #Sieť dostala od voličov 5,6 percent (10 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,82 percent. 25. mája 2016 - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa stal oficiálnym kandidátom Slovenska na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN). 30. mája 2016 - Najväčší výrobca automobilov na Slovensku Volkswagen Slovakia oslávil 25. výročie svojho vzniku. Jeho doterajšia bilancia je viac ako 4,5 milióna automobilov trinástich modelov a 6,8 milióna prevodoviek. 1. júla 2016 - Začalo sa historicky prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré trvalo do konca roka. 17. - 18. júla – V Bratislave sa konalo neformálne stretnutie ministrov 28 členských štátov EÚ a krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) zodpovedných za konkurencieschopnosť. Jeho kľúčovou témou bola modernizácia európskeho priemyslu prostredníctvom inovácií a zavádzania inteligentných a čistých technológií. 16. septembra 2016 – V Bratislave sa stretli lídri 27 členských krajín EÚ na neformálnom summite. Hlavné mesto Slovenska hostilo po prvýkrát lídrov zo všetkých členských krajín EÚ okrem Británie. 28. septembra 2016 – Majster sveta a Európy v cestnej cyklistike Peter Sagan je prvým nositeľom čestného titulu veľvyslanec značky Dobrý nápad Slovensko (Good Idea Slovakia). 1. decembra 2016 - Slovenské a české bábkarstvo zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. 7. decembra 2016 – Z výrobných liniek automobilky Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom zišlo za desať rokov od oficiálneho spustenia výroby viac ako 2,5 milióna automobilov a 3,8 milióna motorov. Rok 2017 2. marca 2017 - Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament boli slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 10. marca 2017 – Veľvyslanec SR v Paríži Marek Eštok získal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie. 11. mája 2017 – Stupavské zelé získalo chránené označenie pôvodu Európskej únie (EÚ). Po Žitavskej paprike je kyslá kapusta zo Stupavy iba druhou slovenskou potravinou v tejto kategórii. 31. mája 2017 - Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka zvolili v americkom New Yorku za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN. 1. júna 2017 - Bratislava sa môže pýšiť Zlatým jablkom. Ocenenie Golden Apple, považované za Oskara v oblasti turizmu, jej v kategórii destinácia udelila Medzinárodná federácia novinárov a publicistov píšucich o cestovnom ruchu (F.I.J.E.T.). 30. októbra 2017 – Na košickom letisku otvorili školiace stredisko pre pilotov vrtuľníkov z celého sveta. Slovak Training Academy (STA) bude pre výcvik využívať aj americké vrtuľníky Black Hawk. 31. októbra 2017 – Košice sa ako prvé slovenské mesto stali členom prestížneho klubu - Siete kreatívnych miest UNESCO (UNESCO Creative Cities Network). 6. novembra 2017 – Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach. 14. november 2017 – Spoločnosť Amazon otvorila v Seredi svoje najväčšie a jedno z technologicky najvyspelejších reverzných logistických centier. Vytvorí viac než 1000 trvalých pracovných príležitostí na plný úväzok, popri viac ako 850 existujúcich pracovných miestach vo firemnej kancelárii v Bratislave. 1. decembra 2017 - Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. 1. decembra 2017 - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach patrí medzi 1250 najlepších univerzít sveta. Do rebríčka U.S. News - Best Global Universities Rankings sa dostala ako jedna z troch slovenských univerzít. 5. decembra 2017 – Nový unikátny biomateriál s veľkým potenciálom v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí vyvinuli košickí vedci. Informoval o tom vedecký tím Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (ÚMV SAV) v Košiciach. 7. decembra 2017 – V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už piaty prvok. Stal sa ním Horehronský viachlasný spev.
14. decembra 2017 – Prezident SR Andrej Kiska menoval na návrh Národnej rady SR za ústavných sudcov Miroslava Duriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Ústavný súd (ÚS) SR bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení. Prečítajte si aj: Vzniku samostatnej SR predchádzalo schválenie ústavného zákona http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-vyznamnych-udalosti/299968-clanok.html [Späť na obsah]
4. Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR [28.12.2017; dobrenoviny.sk; 10:40; TASR] Pozrite si prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré formovali tvár samostatnej Slovenskej republiky. Bratislavský hrad. — Foto: TASR/Pavol Zachar Bratislava 28. decembra (TASR) - Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie v pondelok 1. januára 25 rokov. Dobré noviny prinášajú výberovú chronológiu významných politicko-ekonomických udalostí v ére samostatnosti SR počas jej existencie. Rok 1993 1. januára 1993 - O 00.00 h vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) samostatná Slovenská republika (SR). 2. januára 1993 - Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta. 16. januára 1993 - SR prijali za člena Svetovej banky (SB). 19. januára 1993 – Slovenská republika sa stala členom Organizácie Spojených národov (OSN). 8. februára 1993 - Od 00.00 h začala v SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk). 9. februára 1993 - SR sa stala plnoprávnym členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). 15. februára 1993 - Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolili za prvého prezidenta demokratickej, povojnovej samostatnej SR kandidáta HZDS Michala Kováča, následná inaugurácia sa konala 2. marca. 2. apríla 1993 – V hlavnom meste SR začala ako prvá v strednej Európe pôsobiť Bratislavská opčná a termínová burza. 7. apríla 1993 - Štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Maďarska podpísali v Bruseli dohodu o predložení sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v holandskom Haagu. 30. júna 1993 - Do Rady Európy (RE) prijali SR ako jej 31. člena. 3. októbra 1993 – SR prijali za člena Interpolu. 27. októbra 1993 - Európsky parlament (EP) v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR. 15. decembra 1993 - Poslanci slovenského parlamentu odsúhlasili dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. december 1993 - Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradili liptovskú horskú osadu Vlkolínec (súčasť Ružomberka), Banskú Štiavnicu a Spišský hrad - najväčší zastavaný hradný komplex v strednej Európe. Rok 1994 9. februára 1994 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar podpísal v sídle Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier. 11. marca 1994 - NR SR vyslovila nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi. 14. marca 1994 - Prezident SR Michal Kováč odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara. 16. marca 1994 - Prezident SR vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. 9. mája 1994 - SR sa stala pridruženým partnerom Európskej únie (EÚ). 30. septembra - 1. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnili prvé, predčasné parlamentné voľby do NR SR, v ktorých zvíťazila koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska s 34,96 % (61 mandátov). Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 10,41 % (18 mandátov), tretia Maďarská koalícia 10,18 % (17 mandátov), štvrté KDH 10,08 % (17 mandátov), piata Demokratická únia 8,5 % (15 mandátov), šieste ZRS 7,3 % (13 mandátov) a siedma SNS 5,4 % (9 mandátov). 22. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnilo prvé referendum vyhlásené prezidentom SR na podnet NR SR. Poslancom Jánom Ľuptákom (ZRS) navrhnuté referendum o preukazovaní finančných prostriedkov použitých v dražbách a v privatizácii bolo zbytočné, lebo NR SR 10. augusta 1994 schválila zákon, ktorý tento problém riešil. Referendum bolo pre nízku účasť neplatné. 13. decembra 1994 - Prezident SR Michal Kováč vymenoval novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom, lídrom víťazného subjektu z predčasných parlamentných volieb. Rok 1995 1. februára 1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ.
19. marca 1995 - V Paríži podpísali predsedovia vlád SR a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn základnú zmluvu medzi oboma krajinami. 22. apríla 1995 – Na Slovensku začala vysielať prvá súkromná televízna spoločnosť VTV cable TV. Televízia po dlhodobejších finančných ťažkostiach prestala vysielať v priebehu roka 2000. 5. mája 1995 – Poslanci NR SR väčšinou hlasov vyjadrili nedôveru prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Bolo to na základe uznesenia, v ktorom sa konštatovalo, že bola preukázaná činnosť Slovenskej informačnej služby (SIS) nad rámec zákona pri pôsobení voči politickým stranám a ich predstaviteľom. SIS mala o svojej činnosti nepretržite informovať prezidenta SR. Išlo o vykonštruované obvinenia. 27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena EÚ. 29. júna - 3. júla 1995 - SR navštívil pápež Ján Pavol II. Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a so státisícmi veriacich. 31. augusta 1995 - Syna prezidenta SR Michala Kováča ml. zavliekli do Rakúska, kde ho zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. 25. októbra 1995 - Premiér V. Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali demarš - podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície, komuniké, vyjadrujúce znepokojenie nad úrovňou politických svárov na Slovensku. Rok 1996 1. - 2. februára 1996 - NR SR schválila zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. 9. februára 1996 - V Bratislave otvoril komisár EÚ Hans van den Broek sídlo Delegácie Komisie EÚ. 20. februára 1996 - O synovi prezidenta SR, Michalovi Kováčovi ml., rozhodol Vyšší krajinský súd vo Viedni, že Rakúsko ho mníchovskej prokuratúre nevydá a že sa môže vrátiť na Slovensko. 22. marca 1996 - NR SR prijala zákon o územnom a správnom členení Slovenska. 17. mája 1996 - Do plnej a stálej prevádzky bolo uvedené vodné dielo Gabčíkovo (VDG) vrátane vodnej elektrárne. 20. júla - 5. augusta 1996 - Na letnej olympiáde v Atlante (USA) získala Slovenská republika prvú zlatú medailu zásluhou kanoistu Michala Martikána. Ďalšie medaily získali rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický (striebornú) a strelec Jozef Gönci bronzovú medailu. Rok 1997 23. - 24. mája 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum k vstupu SR do NATO. K trom otázkam schválenými NR SR pridal prezident SR M. Kováč ďalšiu o priamej voľbe prezidenta SR občanmi SR. Po neoprávnenom zásahu Ministerstva vnútra SR sa mohli občania vyjadriť iba k vstupu SR do NATO. Hlasovania sa zúčastnilo necelých 10 % oprávnených voličov a z tohto dôvodu bolo referendum vyhlásené za neplatné. 8. - 9. júla 1997 - Kvôli nedostatkom v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Summitu sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom. 25. septembra 1997 – Medzinárodný súdnu dvor v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre slovenskú stranu. september - október 1997 – Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí mali byť najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií stanovených summitom. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxembursku z prvej šestice kandidátov na členstvo v EÚ. 22. októbra 1997 - Európsky parlament prijal rezolúciu o SR, v ktorej žiadal posilňovanie ľudských práv a návrat Františka Gauliedera do NR SR, ktorého predtým protiprávne vylúčila koaličná väčšina. Rok 1998 23. - 24. januára 1998 - V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych štátov. Témou summitu bolo: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy. 2. marca 1998 – Skončilo sa funkčné obdobie prvého prezidenta samostatnej SR. Prezident M. Kováč odovzdal vymedzenú časť kompetencií vláde SR. 3. marca 1998 - Vláda SR na zasadaní poverila predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Premiér Mečiar vyhlásil prvé rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z roku 1997. 8. júna 1998 - Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce. 18. júna 1998 - Počas návštevy SR komisár EÚ Hans van den Broek vyzval vládu, aby urýchlila zaostávajúcu prípravu na členstvo v EÚ. 7. júla 1998 - Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. 20. - 21. júla 1998 - Východné Slovensko postihli záplavy, ktoré si vyžiadali vyše 50 ľudských životov a spôsobili škody vo výške okolo 3,3 miliardy slovenských korún. 25. - 26. septembra 1998 - V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42 mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14 mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany - SDK, SDĽ, SMK a SOP - získali možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente. 25. - 26. septembra 1998 - Uskutočnilo sa referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ktorého sa zúčastnilo 44,25 percenta oprávnených voličov, a preto referendum neplatilo.
8. októbra 1998 - Pre občanov SR zaviedla Británia vízovú povinnosť, a to ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl v tejto krajine. Z týchto dôvodov nám následne zaviedlo vízovú povinnosť Fínsko, Nórsko, Dánsko. 28. októbra 1998 - Koaličnú dohodu podpísali predstavitelia SDK, SDĽ, SMK, a SOP o zostavení novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom. 3. decembra 1998 - EP prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách a EK vypracovať novú správu o SR. Rok 1999 14. januára 1999 - Poslanci NR SR schválili ústavný zákon, na základe ktorého môžu občania priamo voliť prezidenta SR. 20. februára 1999 - Z ruského kozmického centra Bajkonur v Kazachstane odštartovala kozmická loď, v ktorej posádke bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. 6. apríla 1999 – Vláda SR odsúhlasili neobmedzený prístup vzdušného priestoru SR na prelety lietadiel Severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). 21. apríla 1999 - Vláda SR na zasadaní vyslovila súhlas s tranzitom vojsk Severoatlantickej aliancie cez územie SR v súvislosti s operáciou Spojenecká sila v JZR. 30. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 57,18 percenta (1 727 481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1 293 642 hlasov) všetkých platných odovzdaných hlasov voličov. 15. júla 1999 - Generálny tajomník OSN Kofi Annan navštívil SR. 29. septembra 1999 - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ oficiálne oznámil EK rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ich odstavenie bolo jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do EÚ. 10. decembra 1999 - V Helsinkách sa začal summit šéfov štátov a vlád EÚ, na ktorom Slovensko spolu s ďalšími piatimi novými kandidátskymi štátmi (Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta) dostalo pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Rok 2000 15. februára 2000 - SR začala rokovania o vstupe do EÚ v ôsmich kapitolách európskej legislatívy. Do summitu v Kodani v roku 2002 Slovensko uzavrelo všetkých 30 kapitol. 11. mája 2000 - Na prvú oficiálnu návštevu SR pricestoval nový generálny tajomník NATO George Robertson. 17. mája 2000 - NR SR schválila návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 22. mája 2000 - Podpisom spoločného vyhlásenia premiérov ČR a SR, Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, a odovzdaním symbolickej zlatej tehly Slovenskej republike sa v Prahe ukončil proces delenia bývalého federálneho majetku. 28. júla 2000 - Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla o prizvaní Slovenska do klubu najvyspelejších krajín sveta. 8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. SR sa prvýkrát dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z ekonomických kritérií. Rok 2001 15. marca 2001 - Ministri vnútra krajín EÚ schválili v Bruseli zoznam krajín, ktorých občania nebudú na cestách do EÚ potrebovať víza. Na zozname bolo aj Slovensko. Výnimku tvorila Británia a Írsko, ktoré vízovú povinnosť voči Slovensku nezrušili. 4. júla 2001 - Parlament hlasovaním prijal variant reformy verejnej správy s ôsmimi vyššími územnosprávnymi celkami (VÚC). 1. decembra 2001 - Uskutočnili sa voľby do VÚC. Okrem Bratislavského kraja, kde sa už v prvom kole zvolil predseda, vo všetkých ostatných VÚC sa predsedovia volili v druhom kole 15. decembra 2001. Rok 2002 11. mája 2002 - Slovensko prvýkrát v histórii svojej štátnej samostatnosti získalo titul majstra sveta v hokeji. Vo finále 66. šampionátu vo Švédsku zdolali zverenci trénera Jána Filca Rusko tesne 4:3 gólom Petra Bondru. Ich víťazstvo oslavoval celý národ. 19. augusta 2002 – Do Afganistanu odletela slovenská ženijná jednotka, ktorá pôsobila vo vojenskej operácii Trvalá sloboda. 13. - 14. septembra 2002 - V Bratislave sa konal 9. summit predsedov vlád krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Predsedajúcou krajinou CEFTA v roku 2002 bola SR. 20. - 21. septembra 2002 - Na území SR sa konali parlamentné voľby, na ktorých sa celkovo zúčastnilo 70,06 percenta oprávnených voličov. HZDS so ziskom 19,50 percenta hlasov (36 kresiel) sa stalo víťazom parlamentných volieb. Druhou najsilnejšou stranou bolo SDKÚ, ktorej dalo hlas 15,09 percenta voličov (28 kresiel), nasledovaná stranou Smer s 13,46-percentnou voličskou podporou (25 kresiel). SMK volilo 11,16 percenta (20 kresiel), KDH 8,25 percenta (15 kresiel), ANO 8,01 (15 kresiel) a KSS 6,32 percenta voličov (11 kresiel). 8. októbra 2002 - Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko podpísali koaličnú zmluvu. 25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do jej štruktúr v roku 2004. 21. novembra 2002 - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do aliancie.
26. novembra 2002 - Slovenský režisér Matej Mináč získal v New Yorku prestížnu cenu International Emmy Award v kategórii dokumentárnych filmov za snímku Sila ľudskosti - Nicholas Winton. 12. - 13. decembra 2002 - Desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska na summite v Kodani uzavrelo prístupové rokovania s EÚ. Rok 2003 15. januára 2003 - Trnava a jej región vyhral medzinárodnú súťaž o umiestnenie a výstavbu nového závodu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën v hodnote 28 miliárd Sk. 26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. 9. apríla 2003 – Európsky parlament schválil v Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ. 16. - 17. mája 2003 - Občania SR schválili v referende vstup krajiny do EÚ. Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať. 11. - 14. septembra 2003 – Na oficiálnu návštevu SR prišiel pápež Ján Pavol II. Navštívil Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu a Bratislavu. 17. - 18. septembra 2003 - Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo historicky prvé zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na Slovensku. 8. decembra 2003 - Vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zrušila pre obyvateľov Slovenska vízovú povinnosť. Nariadenie vstúpilo do platnosti zo 17. na 18. decembra 2003. Rok 2004 29. marca 2004 – Slovensko sa stalo plnoprávnym členom NATO, keď premiéri siedmich pozvaných krajín odovzdali vo Washingtone ratifikačné dokumenty americkej vláde. 1. mája 2004 – Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. 28. mája - 1. júna 2004 - V bratislavskej Redute sa uskutočnilo jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO. 13. júna 2004 – Na Slovensku sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 16,96 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Štrnásť poslaneckých mandátov si medzi sebou rozdelili zástupcovia SDKÚ (3 mandáty), ĽS-HZDS (3 mandáty), Smer (3 mandáty), KDH (3 mandáty) a SMK (2 mandáty). 14. októbra 2004 - V blízkosti Žiliny sa začala výstavba automobilky Kia/Hyundai. Do výstavby stredoeurópskeho závodu investovali 28 miliárd Sk. 29. októbra 2004 - Najvyšší predstavitelia 25 členských krajín EÚ v Ríme slávnostne podpísali text historicky prvej európskej ústavnej zmluvy. Za SR ho podpísal premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Vláda odsúhlasila text prvej európskej ústavy 27. októbra. 19. - 20. novembra 2004 – Vysoké Tatry postihla ekologická katastrofa. Prudká víchrica zmenila krajinu na nepoznanie. Okrem nevyčísliteľných ekologických škôd spôsobila veterná smršť stámiliónové majetkové škody. Rok 2005 24. februára 2005 - Začala sa najvýznamnejšia vnútropolitická udalosť roka, návšteva prezidenta USA Georgea Busha a Ruska Vladimira Putina. Na ich summite v Bratislave potvrdili nevyhnutnosť najužšej spolupráce oboch veľmocí najmä v boji proti terorizmu a proti šíreniu jadrových zbraní. 25. februára 2005 - Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin uskutočnil prvú oficiálnu návštevu SR. Vyhlásil, že Slovensko bolo a ostáva pre Rusko dôležitým partnerom. 28. mája 2005 - V Bratislave bolo historicky prvé zasadnutie medzinárodného predsedníctva Paneurópskej únie počas 82-ročnej histórie. 1. júla 2005 – V Pezinku začal fungovať Špeciálny súd. Spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry má za úlohu rozhodovať o trestných činoch organizovaného zločinu, korupcie a najzávažnejších trestných činoch finančnej a majetkovej kriminality. 22. decembra 2005 – Na Slovensku sa skončila éra povinnej vojenskej služby. Do civilu odišlo posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby. SR už má iba profesionálne ozbrojené sily. Rok 2006 1. januára 2006 - Slovensko sa prvýkrát v histórii stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu. 19. januára 2006 – Pri maďarskej obci Hejce sa zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24. Zo 43 vojakov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove, tragédiu prežil iba nadporučík Martin Farkaš. 10. apríla 2006 - Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso počas návštevy Slovenska ocenil rýchly ekonomický rast krajiny. 17. júna 2006 - Na Slovensku boli predčasné parlamentné voľby. Zúčastnilo sa na nich 54,67 percenta voličov. Zvíťazila strana Smer-SD pred SDKÚ-DS a SNS. Do parlamentu sa dostali aj poslanci za SMK, ĽS-HZDS a KDH. 2. júla 2006 - Predsedovia strán Smer-sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová stranaHnutie za demokratické Slovensko Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar podpísali na Bratislavskom hrade koaličnú zmluvu. Koalícia má v parlamente 85 hlasov. Premiérom SR sa stal Robert Fico. 29. novembra 2006 - Policajti Národnej protidrogovej jednotky odhalili v Nitre najväčší sklad a výrobňu marihuany v strednej Európe. Rok 2007 1. februára 2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN. Prioritami slovenského predsedníctva boli reforma bezpečnostného sektoru, nešírenie zbraní hromadného ničenia, ako aj budúci štatút Kosova.
25. februára 2007 - Slovenskí ženisti, ktorí slúžili v rámci akcie Iracká sloboda, definitívne opustili územie Kuvajtu a vrátili sa do vlasti. Skončilo sa tak slovenské aktívne pôsobenie na akciách v Iraku. 4. apríla 2007 - Vláda SR schválila zákon, podľa ktorého môžu cudzinci získať slovenské občianstvo až po ôsmich rokoch trvalého pobytu na Slovensku. 14. apríla 2007 – V Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Slovenského národného divadla (SND), ktorú stavali dva politické režimy 21 rokov. 21. júna 2007 - Ústav pamäti národa (ÚPN) umožnil všetkým občanom prístup k archívnym fondom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). 19. júla 2007 – Automobilka Kia Motors Slovakia začala sériovo vyrábať autá - nový model Sporty Wagon. Ten predstavili verejnosti v marci tohto roka na 77. medzinárodnom autosalóne v Ženeve. 20. septembra 2007 - Národná rada SR schválila uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku. 21. decembra 2007 – Slovensko sa oficiálne stalo členom schengenského priestoru. Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Zrušenie kontrol sa týkalo len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008. Rok 2008 30. januára 2008 - Gréckokatolícka cirkev na Slovensku nadobudla nové územné usporiadanie a nového arcibiskupa, metropolitu Jána Babjaka. Rozhodol o tom pápež Benedikt XVI. Dovtedajšia prešovská eparchia bola vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. 10. apríla 2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorú 12. mája toho roku podpísal prezident SR I. Gašparovič. Tým sa zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku. 21. mája 2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny svetovej organizácie v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. 17. júna 2008 - Európsky parlament odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. 19. septembra 2008 - Mincovňa Kremnica, š. p., začala sériovú razbu slovenských euro mincí. 6. októbra 2008 - Slovenský oštiepok sa stal štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením, ktorý zapísali do registra vedeného Európskou komisiou. Slovensko má už registrované tri svoje výrobky, a to Skalický trdelník, Slovenskú parenicu a Slovenskú bryndzu. 17. novembra 2008 – Vstúpilo do platnosti rozhodnutie amerického prezidenta Georgea Busha o bezvízovom styku medzi USA a SR. Občania SR už nemuseli žiadať o vstupné víza do USA. Rok 2009 1. januára 2009 – Slovensko sa o polnoci stalo 16. členom eurozóny. Na území SR začala oficiálne platiť jednotná európska mena euro. Nahradila slovenskú korunu pri výmennom kurze 30,1260 Sk za euro. 10. januára 2009 - Vláda SR na svojom mimoriadnom zasadnutí rozhodla o opätovnom spustení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Dôvodom bolo zastavenie dodávok plynu z Ruskej federácie. 16. januára 2009 – Definitívne sa na Slovensku skončil obeh slovenskej koruny. 6. júna 2009 - Na Slovensku sa po druhý raz konali voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 19,64 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Ich víťazom sa stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá v EP obsadila päť mandátov. Na ďalších miestach skončili SDKÚ-DS (2 mandáty), SMK (2 mandáty), KDH (2 mandáty), ĽS-HZDS (1 mandát) a SNS (1 mandát). 31. júla 2009 - Mincovňa Kremnica vyhrala medzinárodnú súťaž Argentínskej centrálnej banky na výrobu mincí národnej meny peso a získala tak zákazku v hodnote približne 10 miliónov eur. 10. augusta 2009 – Pri hasení požiaru v starej banskej štôlni vo východnej šachte Bane Handlová došlo k silnému výbuchu, ktorý si vyžiadal životy 20 záchranárov a baníkov. Išlo o jednu z najväčších baníckych tragédií v histórii Slovenska. 21. augusta 2009 - Slovenské orgány na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a SR odopreli maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie SR. Návštevu najvyššieho štátneho predstaviteľa MR v SR označili predstavitelia koalície, ako aj opozície za nevhodnú. Prezident Sólyom sa mal v Komárne zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana. Rok 2010 1. januára 2010 – Na území SR začal fungovať elektronický mýtny systém. 26. februára 2010 - Polícia odhalila najväčší daňový podvod v histórii samostatného Slovenska. Výška sumy tohto podvodu dosiahla 235 miliónov eur. 26. mája 2010 - NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorá priniesla so sebou automatickú stratu slovenského občianstva, ak občan SR dobrovoľne požiada o občianstvo iného štátu. Novela bola reakciou na zákon o dvojakom občianstve, ktorý v rovnaký deň prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. 12. júna 2010 - Na území SR sa uskutočnili parlamentné voľby. Ich víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 percenta hlasov, nasledovala SDKÚ-DS s 15,42 percentným ziskom a SaS, ktorú podporilo 12,14 percenta voličov. Do parlamentných lavíc tiež zasadli zástupcovia KDH (8,52 percenta), Mosta-Híd (8,12 percenta) a SNS (5,07 percenta). Volebná účasť dosiahla 58,83 percenta. 23. júna 2010 - Predstavitelia stredopravých politických strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa dohodli na znení koaličnej zmluvy. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová.
15. októbra 2010 - Vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť sa začalo najväčšie vojenské cvičenie v novodobej histórii Slovenska. Zúčastnilo sa na ňom približne 1600 vojakov a viac ako 300 kusov prevažne ťažkej vojenskej techniky. 25. novembra 2010 - Pod Tureckým vrchom v okrese Nové Mesto nad Váhom takmer po polstoročí prerazili prvý železničný tunel na území Slovenskej republiky. 14. decembra 2010 - Parlament schválil novelu školského zákona, ktorá zaviedla povinnú angličtinu na základných školách. 14. decembra 2010 - Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonová vymenovala bývalého ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Išlo o jednu z najvyšších funkcií v rámci novej diplomatickej služby EÚ. Rok 2011 15. februára 2011 - Bratislava sa stala v rámci ročného predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke (V4) miestom stretnutia predsedov vlád na rozšírenom summite V4. Ten sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia zoskupenia. Lídri z krajín strednej Európy vyzvali EÚ, aby prijala opatrenia, ktoré by zabránili “bezbrehému špekulatívnemu” zdražovaniu potravín, surovín a energií. 21. marca 2011 - Slovensku sa v rámci skupiny členských krajín, ktoré sú najmladšími členmi eurozóny, podarilo vyjednať zmenené podmienky kľúčovania príspevkov do Európskeho stabilizačného mechanizmu. Odlišnou metódou mala SR ušetriť 1,17 miliardy eur. 29. apríla 2011 - Slovenský generál Pavel Macko prevzal velenie Výcvikového centra spojeneckých síl NATO v západopoľskom meste Bydgoszcz. Stal sa tak najvyššie postaveným slovenským vojakom v štruktúrach NATO. 1. mája 2011 - Nemecko a Rakúsko ako posledné z krajín Európskej únie sprístupnili úderom polnoci svoj pracovný trh občanom Slovenska a ďalším novým členským krajinám EÚ zo strednej a východnej Európy. 1. júla 2011 – Príslušníci 13. mechanizovaného práporu v Leviciach slávnostným nástupom ukončili prípravu na nasadenie do Síl rýchlej reakcie NATO. Stali sa tak súčasťou takzvaných jednotiek NATO Responce Forces (NRF). 3. augusta 2011 - Medzi desať najlepších národných parkov Európy zaradil britský časopis The Ecologist aj Tatranský národný park (TANAP). 11. októbra 2011 – Poslanci NR SR neschválili rozšírenie dočasného eurovalu, čím nevyslovili dôveru vládnemu kabinetu. Vláda I. Radičovej (SDKÚ-DS) padla. 13. októbra 2011 - Slovensko ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF). 23. novembra 2011 - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vymenoval slovenského diplomata Jána Kubiša za svojho budúceho osobitného vyslanca pre Afganistan. Rok 2012 1. februára 2012 - NR SR ako vôbec prvý parlament v členských krajinách EÚ vyslovila súhlas s prístupovou zmluvou Chorvátskej republiky. 6. februára 2012 - Sudcu JUDr. Petra Tomku zvolili za predsedu Medzinárodného súdneho dvora na trojročné funkčné obdobie. Jeho zvolenie možno považovať za historický úspech, keďže na tento prestížny medzinárodnoprávny post prvýkrát zvolili slovenského občana. 10. – 11. marca 2012 - Na Slovensku sa konali predčasné parlamentné voľby. Víťazom volieb sa stal SmerSD so ziskom 44,41 percenta hlasov (83 kresiel), na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta hlasov (16 kresiel), nasledovali OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta (16 kresiel), Most-Híd (6,89 percenta - 13 kresiel), SDKÚ-DS (6,09 percenta - 11 kresiel) a SaS (5,88 percenta - 11 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta. 4. apríla 2012 - Premiérom SR sa stal predseda Smeru-SD Robert Fico. 22. júna 2012 - Poslanci NR SR schválili medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). 1. júla 2012 - Pápež Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z úradu trnavského arcibiskupa. Rok 2013 7. januára 2013 - Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave získala certifikát ECTS label, ktorý potvrdzuje, že všetky študijné programy poskytované na škole, všetky skúšky a kredity sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú tak uznávané aj v zahraničí. 20. januára 2013 – Košice sa stali Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). 1. februára 2013 - Slovenský vedec Ján Vilček, ktorý dlhodobo pôsobí v New Yorku, si prevzal z rúk amerického prezidenta Baracka Obamu Národnú medailu za technológiu a inováciu (National Medal of Technology and Innovation). Ide o najvýznamnejšie národné ocenenie, ktoré je možné získať v oblasti technologického pokroku. Výsledky jeho práce priniesli pokrok pri liečbe artritídy a ďalších chronických zápalových ochorení. 5. júna 2013 - Slovensko od 1. júla 2013, teda k termínu pristúpenia Chorvátska do EÚ, otvorilo jeho občanom svoj trh práce. 12. - 13. júna 2013 – V Bratislave sa konal 18. Stredoeurópsky summit. Do slovenskej metropoly pricestovalo 19 najvyšších predstaviteľov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Summit vytvoril priestor aj na stretnutie srbských a kosovských predstaviteľov. Na rokovaní sa prediskutovávali kľúčové politické, hospodárske, sociálne a bezpečnostné otázky spojené s pokrízovým vývojom regiónu i kontinentu. 21. júna 2013 - Na Zoznam svetového prírodného dedičstva Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) zaradili drevené kostoly v Karpatoch. Do zoznamu pribudlo 16 drevených ortodoxných kostolov na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
31. októbra 2013 - Pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie bola vydaná nová slovenská Biblia obohatená o 110 ilustrácií renomovaných slovenských a českých výtvarníkov. 27. novembra 2013 - Medaily Commendation medal si z rúk veľvyslanca USA v SR Theodora Sedgwicka v Národnom centre pre likvidáciu výbušných prostriedkov v Novákoch prevzali piati slovenskí špecialisti na likvidáciu výbušných prostriedkov, ktorí pôsobili v operácii ISAF v Afganistane v roku 2010. Ďalší dvaja boli ocenení Bronzovou hviezdou. Rok 2014 14. januára 2014 - Slovenská národná knižnica (SNK) sprístupnila na internete v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív zdigitalizované denníky, týždenníky a mesačníky, ktoré vychádzali na Slovensku pred 100 rokmi. 15. - 16. mája 2014 – Vysoké Tatry opäť postihla veterná kalamita. V TANAPe víchrica zničila asi pol milióna kubických metrov (m3) drevnej hmoty. Postihnuté boli aj ďalšie regióny Slovenska. 22. mája 2014 - Slovensko vyhralo arbitráž v spore s holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne, pre plány vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Achmea Slovensku zároveň zaplatila 20. júna 2014 vyše milión eur za právnikov. 24. mája 2014 – Na Slovensku sa konali voľby do Európskeho parlamentu. Smer-SD získal 24,09 percenta (4 mandáty), druhé KDH získalo 13,21 percenta (2 mandáty), SDKÚ-DS malo 7,75 percenta (2 mandáty), OĽaNO so 7,46 percentami hlasov získalo jeden mandát. Strany NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta) získali vďaka volebnému výsledku po jednom mandáte. Volieb sa zúčastnilo 13,05 percenta oprávnených voličov. 15. júna 2014 – Ťažba uránu je na Slovensku možná iba v prípade, ak ju v referende odobria obyvatelia dotknutých obcí. 19. novembra 2014 – Došlo k spusteniu integrovaného českého, slovenského, maďarského a rumunského denného trhu s elektrinou CZ-SK-HU-RO Market Coupling. Nahradil tak pôvodný trh bez účasti Rumunska. 11. decembra 2014 – V novej výcvikovej operácii NATO v Afganistane s názvom Resolute Support pôsobilo 66 slovenských vojakov. Išlo najmä o špeciálne sily, zdravotníkov či špecialistov na komunikačné a informačné systémy. Rok 2015 16. februára 2015 – Slovensko sa oficiálne stalo členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). 8. júna 2015 – Košice získali pre rok 2016 titul Európske mesto športu. 11. novembra 2015 - Slovensko bude jedným zo zakladajúcich členov Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike. Odsúhlasila to vláda, ktorá zároveň potvrdila príspevok do fondu vo výške pol milióna eur. 12. novembra 2015 – Absolvent Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Radoslav Bučík objavil spolu so svojím tímom nový fyzikálny jav na Slnku - veľkorozmerné vlny v atmosfére, ktoré sú sprevádzané emisiami energetických častíc bohatých na He-3. O tomto originálnom objave informovali aj svetové médiá. 2. decembra 2015 - Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku sa dostali na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. 11. decembra 2015 – Na Úrade vlády v Bratislave podpísali predstavitelia vlády Investičnú zmluvu s automobilkou Jaguar Land Rover. Rok 2016 28. januára 2016 - Modrotlač a horehronský viachlasný spev boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 5. marca 2016 – Na Slovensku sa konali parlamentné voľby. Ich oficiálnym víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov (49 kresiel). Druhá v poradí, strana SaS, získala 12,10 percent (21 kresiel). Tretím najúspešnejším bolo hnutie OĽaNO-NOVA s počtom hlasov 11,02 percenta (19 hlasov). Okrem týchto strán sa do parlamentu dostali aj SNS s 8,64 percentami (15 kresiel), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko s počtom hlasov 8,04 percenta (14 kresiel). Ďalej Sme rodina - Boris Kollár s počtom hlasov 6,62 percent (11 kresiel), Most-Híd získal 6,5 percenta (11 kresiel). A nakoniec strana #Sieť dostala od voličov 5,6 percent (10 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,82 percent. 25. mája 2016 - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa stal oficiálnym kandidátom Slovenska na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN). 30. mája 2016 - Najväčší výrobca automobilov na Slovensku Volkswagen Slovakia oslávil 25. výročie svojho vzniku. Jeho doterajšia bilancia je viac ako 4,5 milióna automobilov trinástich modelov a 6,8 milióna prevodoviek. 1. júla 2016 - Začalo sa historicky prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré trvalo do konca roka. 17. - 18. júla – V Bratislave sa konalo neformálne stretnutie ministrov 28 členských štátov EÚ a krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) zodpovedných za konkurencieschopnosť. Jeho kľúčovou témou bola modernizácia európskeho priemyslu prostredníctvom inovácií a zavádzania inteligentných a čistých technológií. 16. septembra 2016 – V Bratislave sa stretli lídri 27 členských krajín EÚ na neformálnom summite. Hlavné mesto Slovenska hostilo po prvýkrát lídrov zo všetkých členských krajín EÚ okrem Británie. 28. septembra 2016 – Majster sveta a Európy v cestnej cyklistike Peter Sagan je prvým nositeľom čestného titulu veľvyslanec značky Dobrý nápad Slovensko (Good Idea Slovakia). 1. decembra 2016 - Slovenské a české bábkarstvo zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
7. decembra 2016 – Z výrobných liniek automobilky Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom zišlo za desať rokov od oficiálneho spustenia výroby viac ako 2,5 milióna automobilov a 3,8 milióna motorov. Rok 2017 2. marca 2017 - Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament boli slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 10. marca 2017 – Veľvyslanec SR v Paríži Marek Eštok získal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie. 11. mája 2017 – Stupavské zelé získalo chránené označenie pôvodu Európskej únie (EÚ). Po Žitavskej paprike je kyslá kapusta zo Stupavy iba druhou slovenskou potravinou v tejto kategórii. 31. mája 2017 - Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka zvolili v americkom New Yorku za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN. 1. júna 2017 - Bratislava sa môže pýšiť Zlatým jablkom. Ocenenie Golden Apple, považované za Oskara v oblasti turizmu, jej v kategórii destinácia udelila Medzinárodná federácia novinárov a publicistov píšucich o cestovnom ruchu (F.I.J.E.T.). 30. októbra 2017 – Na košickom letisku otvorili školiace stredisko pre pilotov vrtuľníkov z celého sveta. Slovak Training Academy (STA) bude pre výcvik využívať aj americké vrtuľníky Black Hawk. 31. októbra 2017 – Košice sa ako prvé slovenské mesto stali členom prestížneho klubu - Siete kreatívnych miest UNESCO (UNESCO Creative Cities Network). 6. novembra 2017 – Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach. 14. november 2017 – Spoločnosť Amazon otvorila v Seredi svoje najväčšie a jedno z technologicky najvyspelejších reverzných logistických centier. Vytvorí viac než 1000 trvalých pracovných príležitostí na plný úväzok, popri viac ako 850 existujúcich pracovných miestach vo firemnej kancelárii v Bratislave. 1. decembra 2017 - Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. 1. decembra 2017 - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach patrí medzi 1250 najlepších univerzít sveta. Do rebríčka U.S. News - Best Global Universities Rankings sa dostala ako jedna z troch slovenských univerzít. 5. decembra 2017 – Nový unikátny biomateriál s veľkým potenciálom v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí vyvinuli košickí vedci. Informoval o tom vedecký tím Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (ÚMV SAV) v Košiciach. 7. decembra 2017 – V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už piaty prvok. Stal sa ním Horehronský viachlasný spev. 14. decembra 2017 – Prezident SR Andrej Kiska menoval na návrh Národnej rady SR za ústavných sudcov Miroslava Duriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Ústavný súd (ÚS) SR bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení. × https://www.dobrenoviny.sk/c/120151/toto-su-vyznamne-udalosti-v-ere-samostatnosti-sr [Späť na obsah]
Top informácie z rezortu školstva 1. Danko vystupuje ako trójsky kôň v šachovej partii Kremľa [28.12.2017; komentare.sme.sk; Komentáre / Redakčné; 00:00; Márius Kopcsay] Nie je problémom nadšenie predsedu parlamentu pre Rusko, ale pre nedemokratický režim, ktorý sa aktívne snaží rozkladať tie demokratické. Joga alebo zumba na každej škole! Všelijaké nápady sa zrodili v hlavách ministrov školstva, každý chcel po sebe zanechať stopu – ak už neprispel k zásadnej reforme vzdelávacieho systému. Tak prečo nie šach? Aj ministerka Lubyová opatrne súhlasí s ideou šéfa SNS, ktorý podľahol šachovému nadšeniu v rámci svojho ruského vzplanutia – inšpiroval ho samotný šachový veľmajster Karpov. Všimnime si, že nie napríklad Kasparov, takisto legendárny šachista, ale zároveň aj tvrdý kritik Putinovho režimu. Možno je to len detail, no prezrádza, že šéf parlamentu netrpí akútnou rusofíliou, ale putinofíliou, a to je veľký rozdiel. Lebo, doprajme si historickú odbočku, existuje aj iné Rusko ako to, ktoré dnes už aj SR pomenúva v strategických dokumentoch ako hrozbu. Počas Gorbačova sme zažili aj Rusko (Sovietsky zväz), kde „perestrojka“ a „glasnosť“ (mladšie generácie, prosím, vygúglite si) vniesli do spoločnosti závan nadšenia pre pravdu a otvorenosť. Takže obyvatelia CS-komunistického skanzenu s nadšením sledovali ruské (sovietske) filmy a noviny. A existovalo aj Rusko proreformné, podpisujúce medzinárodné dohody o odzbrojení. Ibaže Dankove sympatie sa vzťahujú na inú tvár Ruska – alebo presnejšie na masku, ktorú ako symbol svojej moci vymodeloval prezident Putin a jeho okolie. Na tvár rozpínavú, revanšistickú a nebezpečnú. Na Rusko, ktoré zabralo Krym a rozohralo nebezpečnú partiu na východnej Ukrajine – konflikt si tu vyžiadal vyše 11-tisíc životov a veľká časť obyvateľov krajiny susediacej so Slovenskom je nútená žiť doslova v bojových podmienkach.
Tak tomuto sa, prosím, klania až po zem jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenska. Danko sa pravdaže javí skôr ako figúrka v tejto šachovej partii, ktorú rozohrávajú iné ruky, veď každý trójsky kôň vo V-4 sa Kremľu hodí (ako vlastne v šachu skáče trójsky koník?). Zopakujme pritom, že nie je problémom nadšenie pre Rusko, ale pre nedemokratický režim, ktorý sa aktívne snaží rozkladať tie demokratické. S týmto softvérom nie je kapitán zďaleka sám. Aj premiér Fico, kritik sankcií proti Moskve, sa nedávno zaskvel politologickými úvahami o tom, či systémy s menšou mierou demokracie (vzor Čína) nie sú efektívnejšie a či striedanie vlád každé štyri roky nie je vlastne brzdou v rozlete. Európanstvo Fica, Danka a spol. je zjavne účelové, hoci, treba priznať, že svoj účel plní, pretože Slovensko je na tom v rámci Visegrádu relatívne dobre, ak nie najlepšie. Ale ak si aj vzdychneme, „vďaka bohu“, netreba to s tou vďakou preháňať. Pocit, že koalícia je európskejšou alternatívou ako opozícia (aj so Sulíkom a jeho úletmi) je skôr pocitom a ilúziou. Šach nás predsa učí logicky myslieť a predvídať – napríklad, že marketingové a ohybné európanstvo nemusí stačiť na to, aby sa krajina pod jeho vlajkou stala plnohodnotnou súčasťou Západu. https://komentare.sme.sk/c/20727383/je-danko-trojskym-konom-v-sachovej-partii-kremla.html [Späť na obsah]
2. Danko vystupuje ako trójsky kôň v šachovej partii Kremľa [akt.15:33:24] [28.12.2017; komentare.sme.sk; Komentáre / Redakčné; 00:00; Márius Kopcsay] Nie je problémom nadšenie predsedu parlamentu pre Rusko, ale pre nedemokratický režim, ktorý sa aktívne snaží rozkladať tie demokratické. Joga alebo zumba na každej škole! Všelijaké nápady sa zrodili v hlavách ministrov školstva, každý chcel po sebe zanechať stopu – ak už neprispel k zásadnej reforme vzdelávacieho systému. Tak prečo nie šach? Aj ministerka Lubyová opatrne súhlasí s ideou šéfa SNS, ktorý podľahol šachovému nadšeniu v rámci svojho ruského vzplanutia – inšpiroval ho samotný šachový veľmajster Karpov. Všimnime si, že nie napríklad Kasparov, takisto legendárny šachista, ale zároveň aj tvrdý kritik Putinovho režimu. Možno je to len detail, no prezrádza, že šéf parlamentu netrpí akútnou rusofíliou, ale putinofíliou, a to je veľký rozdiel. Lebo, doprajme si historickú odbočku, existuje aj iné Rusko ako to, ktoré dnes už aj SR pomenúva v strategických dokumentoch ako hrozbu. Počas Gorbačova sme zažili aj Rusko (Sovietsky zväz), kde „perestrojka“ a „glasnosť“ (mladšie generácie, prosím, vygúglite si) vniesli do spoločnosti závan nadšenia pre pravdu a otvorenosť. Takže obyvatelia CSkomunistického skanzenu s nadšením sledovali ruské (sovietske) filmy a noviny. A existovalo aj Rusko proreformné, podpisujúce medzinárodné dohody o odzbrojení. Ibaže Dankove sympatie sa vzťahujú na inú tvár Ruska – alebo presnejšie na masku, ktorú ako symbol svojej moci vymodeloval prezident Putin a jeho okolie. Na tvár rozpínavú, revanšistickú a nebezpečnú. Na Rusko, ktoré zabralo Krym a rozohralo nebezpečnú partiu na východnej Ukrajine – konflikt si tu vyžiadal vyše 11-tisíc životov a veľká časť obyvateľov krajiny susediacej so Slovenskom je nútená žiť doslova v bojových podmienkach. “ S týmto softvérom nie je kapitán sám, veď aj premiér Fico sa nedávno zaskvel politologickými úvahami o tom, či systémy s menšou mierou demokracie (vzor Čína) nie sú efektívnejšie. „ Tak tomuto sa, prosím, klania až po zem jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenska. Danko sa pravdaže javí skôr ako figúrka v tejto šachovej partii, ktorú rozohrávajú iné ruky, veď každý trójsky kôň vo V-4 sa Kremľu hodí (ako vlastne v šachu skáče trójsky koník?). Zopakujme pritom, že nie je problémom nadšenie pre Rusko, ale pre nedemokratický režim, ktorý sa aktívne snaží rozkladať tie demokratické. S týmto softvérom nie je kapitán zďaleka sám. Aj premiér Fico, kritik sankcií proti Moskve, sa nedávno zaskvel politologickými úvahami o tom, či systémy s menšou mierou demokracie (vzor Čína) nie sú efektívnejšie a či striedanie vlád každé štyri roky nie je vlastne brzdou v rozlete. Európanstvo Fica, Danka a spol. je zjavne účelové, hoci, treba priznať, že svoj účel plní, pretože Slovensko je na tom v rámci Visegrádu relatívne dobre, ak nie najlepšie. Ale ak si aj vzdychneme, „vďaka bohu“, netreba to s tou vďakou preháňať. Pocit, že koalícia je európskejšou alternatívou ako opozícia (aj so Sulíkom a jeho úletmi) je iba pocitom a ilúziou. Šach nás predsa učí logicky myslieť a predvídať – napríklad, že marketingové a ohybné európanstvo nemusí stačiť na to, aby sa krajina pod jeho vlajkou stala plnohodnotnou súčasťou Západu. https://komentare.sme.sk/c/20727383/je-danko-trojskym-konom-v-sachovej-partii-kremla.html [Späť na obsah]
3. Problém s povinnou dochádzkou do materských škôl [28.12.2017; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Róbert Lata / Viliam Hauzer] Viliam Hauzer, moderátor: „S povinnou dochádzkou do materských škôl od piatich rokov môžu mať niektoré obce problém. V Jarovniciach v okrese Sabinov, teda v obci s najväčšou rómskou osadou na Slovensku, už dnes nedokážu ani zďaleka pokryť záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky a nevedia, ako to budú riešiť v prípade spomínanej legislatívne zmeny. Tú chystá ministerstvo školstva.“ Róbert Latta, redaktor: „Ministerstvo školstva hovorí, že mnohé deti potrebujú čas na adaptáciu. Aj v samotných Jarovniciach majú skúsenosť, že deti z osady, ktoré nechodili do škôlky, zvyčajne nedokážu zvládnuť prvý ročník a musia ho opakovať. Zástupkyňa riaditeľky Daša Klučiarová.“ Daša Klučiarová, zástupkyňa riaditeľky ZŠ s MŠ Jarovnice: „Deti prichádzajú a veľakrát sa tu stáva, že nám nerozumejú po slovensky ani jedno slovo.“ Róbert Latta: „Problém je však s kapacitou škôlky. V súčasnosti vedia prijať stodesať detí. Obec má schválené peniaze na nadstavbu, ktorou sa kapacita zvýši o osemdesiat. V obci je však viac než šesťsto detí vo veku od troch do šesť rokov. Starosta Florián Giňa hovorí, že jediným riešením bude postavenie novej škôlky, obec to však podľa neho nebude schopná zvládnuť sama.“ Florián Giňa, starosta Jarovníc: „Na to financie z vlastného rozpočtu nemá.“ Róbert Latta: „Ministerstvo školstva reaguje, že si uvedomuje, že niekde môžu mať so zvládnutím zmeny väčšie problémy. Štátny tajomník Peter Krajňák.“ Peter Krajňák, štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu: „V tomto prípade by najmä takéto lokality boli potom individuálne riešené na základe vyhodnotenia štúdie, ktorá bude pripravená.“ Róbert Latta: „Jarovnice by sa teda mali dočkať pomoci, ak bude potrebná.“ [Späť na obsah]
4. Jarovnice budú mať problém s povinnou dochádzkou detí do materskej školy od piatich rokov [28.12.2017; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Róbert Lata / Oto Görner] Oto Görner, moderátor: "S povinnou dochádzkou detí do materskej školy od piatich rokov, ktorú pripravuje rezort školstva, budú mať niektoré obce problém. V Jarovniciach v Sabinovskom okrese, teda v obci s najväčšou osadou na Slovensku, už dnes nedokážu pokryť záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky a nevedia, ako to budú riešiť po zmene legislatívy." Róbert Latta, redaktor: "Ministerstvo školstva hovorí, že mnohé deti potrebujú čas na adaptáciu. Aj v samotných Jarovniciach majú skúsenosť, že deti z osady, ktoré nechodili do škôlky, zvyčajne nedokážu zvládnuť prvý ročník a musia ho opakovať. Zástupkyňa riaditeľky Daša Klučiarová." Daša Klučiarová, ZŠ a MŠ Jarovnice: “Prvý mesiac september hlavne zvládnuť hygienické návyky a deti prichádzajú a veľakrát sa to stáva, že nám nerozumejú po slovensky ani jedno slovo.” Róbert Latta: “Problém je však s kapacitou škôlky. V súčasnosti vedia prijať 110 detí. Obec má schválené peniaze na nadstavbu, ktorou sa kapacita zvýši o 80. V obci je však viac než 600 detí vo veku od 3 do 6 rokov a ak by mala byť povinná dochádzka od piatich rokov, miesto by bolo iba pre tie staršie. Otázne by tak bolo čo s tými, ktoré ešte nie sú vo veku povinnej dochádzky, no do škôlky chodia.” Daša Klučiarová: “Ja ich nemôžem vyhodiť, keď ich už máme vlastne umiestnených.” Róbert Latta: “Starosta Florián Giňa hovorí, že jediným riešením bude postavenie novej škôlky. Obec to však podľa neho nebude schopná zvládnuť sama.” Florián Giňa, starosta obce Jarovnice: "Musím teraz napísať nejaký list a upovedomiť ministerstvo školstva, že čo s tým, lebo ja, aby som poriešil tú situáciu, ktorá vznikne u nás v našej obci, na to financie z vlastného rozpočtu nemám." Róbert Latta: "Ministerstvo školstva reaguje, že si uvedomuje, že niekde môžu mať so zvládnutím zmeny väčšie problémy. Chce pripraviť analýzu vychádzajúc z Atlasu rómskych komunít. Štátny tajomník Peter Krajňák." Peter Krajňák, štátny tajomník ministerstva školstva: “V tomto prípade by najmä takéto lokality boli potom individuálne riešené na základe vyhodnotenia a štúdie, ktorá bude pripravená.” Róbert Latta: "Jarovnice by sa teda mali dočkať pomoci, ak bude potrebná. Ministerstvo poukazuje na to, že obec už takto medzi prvými dostala financie na výstavbu modulovej základnej škole, aj keď dvojzmenné vyučovanie sa napriek tomu odbúrať nepodarilo." [Späť na obsah]
5. Jarovnice budú mať problém s povinnou dochádzkou detí do materskej školy od piatich rokov [28.12.2017; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Róbert Lata / Oto Görner]
Oto Görner, moderátor: "S povinnou dochádzkou detí do materskej školy od piatich rokov, ktorú pripravuje rezort školstva, budú mať niektoré obce problém. V Jarovniciach v Sabinovskom okrese, teda v obci s najväčšou osadou na Slovensku, už dnes nedokážu pokryť záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky a nevedia, ako to budú riešiť po zmene legislatívy." Róbert Latta, redaktor: "Ministerstvo školstva hovorí, že mnohé deti potrebujú čas na adaptáciu. Aj v samotných Jarovniciach majú skúsenosť, že deti z osady, ktoré nechodili do škôlky, zvyčajne nedokážu zvládnuť prvý ročník a musia ho opakovať. Zástupkyňa riaditeľky Daša Klučiarová." Daša Klučiarová, ZŠ a MŠ Jarovnice: “Prvý mesiac september hlavne zvládnuť hygienické návyky a deti prichádzajú a veľakrát sa to stáva, že nám nerozumejú po slovensky ani jedno slovo.” Róbert Latta: “Problém je však s kapacitou škôlky. V súčasnosti vedia prijať 110 detí. Obec má schválené peniaze na nadstavbu, ktorou sa kapacita zvýši o 80. V obci je však viac než 600 detí vo veku od 3 do 6 rokov a ak by mala byť povinná dochádzka od piatich rokov, miesto by bolo iba pre tie staršie. Otázne by tak bolo čo s tými, ktoré ešte nie sú vo veku povinnej dochádzky, no do škôlky chodia.” Daša Klučiarová: “Ja ich nemôžem vyhodiť, keď ich už máme vlastne umiestnených.” Róbert Latta: “Starosta Florián Giňa hovorí, že jediným riešením bude postavenie novej škôlky. Obec to však podľa neho nebude schopná zvládnuť sama.” Florián Giňa, starosta obce Jarovnice: "Musím teraz napísať nejaký list a upovedomiť ministerstvo školstva, že čo s tým, lebo ja, aby som poriešil tú situáciu, ktorá vznikne u nás v našej obci, na to financie z vlastného rozpočtu nemám." Róbert Latta: "Ministerstvo školstva reaguje, že si uvedomuje, že niekde môžu mať so zvládnutím zmeny väčšie problémy. Chce pripraviť analýzu vychádzajúc z Atlasu rómskych komunít. Štátny tajomník Peter Krajňák." Peter Krajňák, štátny tajomník ministerstva školstva: “V tomto prípade by najmä takéto lokality boli potom individuálne riešené na základe vyhodnotenia a štúdie, ktorá bude pripravená.” Róbert Latta: "Jarovnice by sa teda mali dočkať pomoci, ak bude potrebná. Ministerstvo poukazuje na to, že obec už takto medzi prvými dostala financie na výstavbu modulovej základnej škole, aj keď dvojzmenné vyučovanie sa napriek tomu odbúrať nepodarilo." [Späť na obsah]
6. Školstvo v roku 2017: Nič nové, len odišiel ďalší minister [29.12.2017; aktuality.sk; Domáce správy; 00:00; Stanislava Harkotová] Rok 2017 mohol byť rokom, keď sa v školstve naštartuje nová vízia. Nestalo sa. „Po zrelej úvahe abdikujem z postu ministra školstva.“ Touto vetou sa 17. augusta s funkciou rozlúčil Peter Plavčan. Práve odchod ministra školstva patril v roku 2017 k tým udalostiam, ktoré v školstve rezonovali najviac. Plavčanovi „zlomila väzy“ kauza pochybného prerozdeľovania eurofondov na vedu a výskum. Dotácie mali dostať aj firmy, ktoré výskum nikdy nerobili. Hoci pôvodne z postu Plavčan odchádzať nemienil, názor zmenil po tom, čo pred novinárov predstúpil premiér Robert Fico a od SNS si vypýtal meno nového ministra školstva. To, čo žiadal, nakoniec šéf SNS Danko splnil a v septembri sa úradu chopila bývalá riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová. Tá v novembri prichádza s vetou, ktorá v školstve vlastne ani neprekvapila - reformný dokument známy ako Učiace sa Slovensko je nateraz nerealizovateľný. Bez politického krytia „Treba tiež dodať, že Učiace sa Slovensko už pri vzniku jeho prvých strán nemalo politické krytie,“ pripomína expert na otázky vzdelávania Vlado Rafael zo združenia eduRoma. Podľa neho by pomohlo, ak by posledná verzia dokumentu, ktorú súčasná ministerka sľubuje, získala napokon dohodu naprieč politickým spektrom o tom, že sa bude realizovať bez ohľadu na to, kto bude na čele budúcich vlád. „Nemyslím si však, že by slovenskí politici takýmto spôsobom začali s tvorbou novej politickej kultúry, ktorá by pomohla časovo náročnejším a rozsiahlejším reformám. Naopak, som presvedčený, že k takejto zhode nedôjde a dokument bude len súčasťou vytĺkania politického kapitálu v blížiacom sa predvolebnom zápase,“ myslí si. „Len vízia“ Celý rok podrobne sledoval šéf učiteľskej komory Vladimír Crmoman. Ten pripomína, že práve rok 2017 mohol byť rokom, keď sa vízia, ktorú vlani pre ministerstvo školstva začali zostavovať experti, mohla začať pretavovať do reality. „Na začiatku sme síce boli svedkami toho, že prišiel prísľub, ale potom sa zámer len odďaľoval. Najskôr prišiel ako termín jún, potom september, potom prišla nová ministerka, ktorá síce povedala, že chce pokračovať v kontinuite, no o pár dní už hovorila o tom, že sa to nedá realizovať. Dnes stojíme,” hovorí. Vláda podľa neho akoby už v začiatkoch nepochopila, čo si zadala. Najskôr hovorila o potrebe vypracovania vízie, po vyše roku prišla s tým, že Učiace sa Slovensko je „len vízia”, a preto sa nič schvaľovať nemôže, keďže niet konkrétností. „My tu niečo robíme a nevieme, čo z toho bude,” okomentuje Crmoman. V školstve nič nového
„Ako by povedal Remarque, v školstve nič nového,“ stručne okomentuje situáciu z pohľadu škôl aj Juraj Hipš z Komenského inštitútu. Podľa Hipša prišla po Plavčanovi na post ministerka, ktorá nevie, čo s jedným z najväčších problémov, ktorým je dnes regionálne školstvo. „Niektorí experti sú už tak zmätení z výmen, že pani Lubyovej chvíľu uverili, že skutočne spustí kozmickú reformu školstva. V školstve sa ale nič nového neudialo,“ hodnotí. „Zvykli sme si, že je v katastrofálnom stave, deti na vyučovaní vyzerajú viac ako zombie než živé bytosti a väčšina učiteľov učí ako vždy. Prednáša, diktuje poznámky a píšu sa testy. Všetko po starom. Rodičov ale viac zaujímajú výsledky našich športovcov ako kvalita našich učiteľov.“ Prečítajte si výber našich článkov zo školstva v roku 2017: Škola na Spiši je vzorom. Tvrdí však: Mať super imidž nestačí Škôlku pre deti z Mašličkova zaplatia zo svojho vrecka Školu si založili na lazoch: U nás čas plynie inak Boli sme v škole, ktorá bola najmenšia. Dodnes tam chýba, čo každý pozná Skauti s maturitou: ako funguje unikátne prírodné gymnázium Ideme do mínusu Plavčanova kauza mala však aj ďalšie dozvuky, než len pozastavenú reformu. Školstvo dnes nemôže čerpať eurofondy. Kontroly ukázali, že úradníci tvrdo porušovali pravidlá. „Úplne to pokazilo náš obraz pred Európskou komisiou,“ hovorí Crmoman. Pripomína, že okrem chýbajúcich eurofondy pociťuje školstvo aj stagnujúce financie. „Až by som povedal, že ideme do mínusu. Všetkým ľuďom, ktorí sa okolo školstva hýbu, je jasné, že rozpočet a normatív, ktorý ide do škôl, nestačí na fungovanie. Modernizačný dlh len narastá a nič sa nedeje. Stratili sme dva roky,“ upozorňuje. Pri deťoch s hendikepom zlyhávame Učitelia v roku 2017 upozorňovali aj na nedostatočné začleňovanie detí so špeciálnymi potrebami. Či už ide o deti so zdravotným hendikepom, alebo deti zasiahnuté chudobou. V školách chýbajú asistenti učiteľov, špeciálni pedagógovia či terapeuti. Napríklad školského psychológa má na Slovensku len každá štrnásta škola. „Tu (v inkluzívnom vzdelávaní) štát zlyháva na celej čiare,“ hovorí Crmoman. Tento stav podľa neho pretrváva roky. Aj preto sa v tomto roku začali viac angažovať rodičia a odborníci. „Takto vznikla InkluKoalícia - Koalícia za spoločné vzdelávanie, s ktorou máme väčšie plány. A budeme mať požiadavky aj na vládu,“ hovorí Crmoman. Pár zaujímavých dát o školách v roku 2017: Škôlky dnes navštevuje vyše 162-tisíc detí, ide o 95,5 percenta z populačnej skupiny 3- až 5-ročných detí. To by znamenalo, že do škôlky dnes nechodí sedem a pol tisíc detí. Slovensko má 456 špeciálnych škôl (MŠ, ZŠ aj SŠ), ktoré v súčasnosti navštevuje vyše 29-tisíc detí. Učitelia v priemere zarobili mesačne 856,9 eur v hrubom. Nepedagogickí zamestnanci 529,8 eur. V roku 2017 dostala Štátna školská inšpekcia okolo 650 podaní, v ktorých vyjadrujú najmä rodičia, učitelia a plnoletí žiaci nespokojnosť, respespektíve poukazujú na porušenie právneho predpisu. Hlaná školská inšpektorka má na stole zaevidovaných 25 podaní, ktoré sa obsahovo viažu na šikanovanie medzi žiakmi. Najviac vymeškaných hodín pripadlo na žiakov v Košickom kraji - v priemere mal jeden žiak vymeškaných 126 hodín, z toho 22 bolo neospravedlnených. Do systému duálneho vzdelávania je zapojených 80 stredných odborných škôl, 2 801 žiakov a 400 zamestnávateľov. Zdroj: Ministerstvo školstva/Školská štátna inšpekcia Týka sa to všetkých Školstvo má podľa Rafaela napríklad naďalej problém so segregáciou rómskych detí. Od apríla 2015 preto vedie voči Slovensku konanie Európska komisia. „Rezort školstva v odstránení diskriminácie dodnes neurobil potrebné kroky na jej odstránenie. Slovensku za to hrozí medzinárodná žaloba,“ podotýka. Rafael v tom vidí paradox - možno až po súdnom rozhodnutí a medzinárodnej hanbe začne Slovensko konečne realizovať konkrétne reformné kroky v oblasti školstva. „Presne tak, ako to bola v prípade Českej republiky,“ povie. Šéf učiteľskej komory pripomína, že inkluzívne vzdelávanie nie je len o žiakoch so špeciálnymi potrebami. „Keď chceme mať spoločnosť, ktorá sa má vyvíjať a posúvať dopredu, ktorá dokáže akceptovať inakosť, v ktorej sa každý môže cítiť bezpečne a prijatý, v ktorej dokážme potlačiť rôzne extrémistické tendencie, cestou je naučiť sa žiť spoločne. Týka sa to každého žiaka, nielen toho zdravotne alebo sociálne znevýhodneného,“ dodáva Crmoman. Pozrite si rozhovor s ministerkou Lubyovou, v ktorom priznala, že nevolila SNS: ČÍTAJTE VIAC O TÉME: Kauza eurofondy ministra Plavčana, Školstvo https://www.aktuality.sk/clanok/546769/skolstvo-v-roku-2017-nic-nove-len-odisiel-dalsi-minister/ [Späť na obsah]
7. Čo sa stane v roku 2018 [29.12.2017; Denník N; PROGNÓZY; s. 2,3; Redakcia] Bude Kiska kandidovať za prezidenta? A ako rýchlo bude padať Smer? Zvolia si Česi Zemana? A vráti sa Sagan do zeleného dresu? Tu sú tipy Denníka N SLOVENSKO 1. Kiska už nebude kandidovať Prezident Andrej Kiska oznámi, že druhýkrát už nebude kandidovať za prezidenta, odôvodní to tým, že chce viac času venovať rodine. Povie to už pred letom 2018, aby dal kandidátom viac času na kampaň. Nikoho z kandidátov priamo nepodporí. Smer pôjde do volieb napokon s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Opozícia sa po dlhších sporoch zhodne a jej kandidátkou bude Veronika Remišová. 2. Danko vyvolá ďalšie krízy Koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd nebude vládou stability a Andrej Danko opäť vyvolá krízu vždy vtedy, keď sa dostane pod tlak. Veľkorysosť Roberta Fica voči týmto výlevom bude oproti roku 2017 menšia. Spory budú silnieť najmä na ministerstve obrany, kde však Smer kšefty SNS napokon nezastaví. Fico do nového roku vyrazí s konfrontačnou politikou voči opozícii a Kiskovi na jednej strane a chválou politiky ministra Richtera na druhej. Po niekoľkých mesiacoch sa presvedčí, že to už na voličov nezaberá, ministrov však meniť nebude. Smer napriek narastajúcemu nepokoju v strane ešte nik neopustí. Béla Bugár občas pohrozí koaličným partnerom položením vlády, parlamentné voľby sa blížia a jeho strana bude čoraz viac Hídom ako Mostom. 3. Aj v mestách a obciach sa Smer prepadne V komunálnych voľbách na konci roka sa čiastočne zopakuje prepad Smeru zo župných volieb. Niektoré veľké mestá si najsilnejšia strana udrží, no v celkovom vyjadrení utrpí veľké straty. Opozícia nedokáže naplno zopakovať veľké spojenectvo zo župných volieb, budú rásť spory OĽaNO a najmä SaS s KDH a všetci traja sa budú ostrejšie vymedzovať voči novým stranám. 4. Nové mená pre Ústavný súd Obsadenie deviatich postov ústavných sudcov je jednou z posledných veľkých výziev pre túto koalíciu. Fico vie, že šancu dostať na 12 rokov tých správnych na Ústavný súd nesmú v parlamente zanedbať a ak by sa cítil v roku 2018 viac sebec ako predseda Smeru, na sudcovský post v Košiciach by kandidoval aj on. Ministerka spravodlivosti Žitňanská sa však nenechá prevalcovať a tak parlament pre prezidenta vyberie na jeseň zmes poslušných a slušných kandidátov na sudcov a pošle ich prezidentovi, nech si vyberie. Na zásadnú zmenu výberu sudcov koalícia nemá dostatok sústredenosti ani času. 5. Nové strany začnú nízko Nové strany Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia sa na začiatku roka objavia v prieskumoch verejnej mienky a ani v súčte neprekonajú 10 percent. Počas roka budú s predstavovaním svojich tvárí mierne rásť a budú musieť zvažovať, či sa do parlamentných volieb predsa len nespoja. SVET 1. Zeman ostane prezidentom Napriek zdravotným problémom vyhrá znovu Miloš Zeman. Vyhovuje mu aktuálna situácia v krajine, že kandiduje z pozície prezidenta aj to, že má blízko k víťazovi parlamentných volieb Andrejovi Babišovi a nováčikovi so xenofóbnou stranou Tomiovi Okamurovi. V druhom kole zvedie tesný súboj s Jiřím Drahošom. Jeho šance môže ovplyvniť to, ako sa zachovajú opozičné politické strany a či ho svojim voličom odporučí niekto z porazených kandidátov (Horáček, Topolánek). 2. Putin bude ešte tvrdší Bez riadnej politickej súťaže s dopredu známym výsledkom. To sú marcové ruské prezidentské voľby. Vladimir Putin sa stane štvrtý raz prezidentom a svoje vládnutie v Kremli si tak predĺži do roku 2024. Výzvy na bojkot volieb opozičného lídra Alexeja Navaľného ich ovplyvnia len kozmeticky. Bude sa viac zatýkať, pribudne represií a kritici režimu sa dostanú pod väčší tlak. Putin má pod kontrolou televízie a zlyhania jeho vlády, ako napríklad doping športovcov, ktorí mesiac pred voľbami na olympiáde nebudú môcť súťažiť pod ruskou vlajkou, vysvetlí konšpiračnou teóriou, že Západ ide proti jeho krajine. 3. Vojna so Severnou Kóreou nebude Napriek rečiam severokórejského Kima a amerického prezidenta Donalda Trumpa o vojne k nej v roku 2018 nepríde. Napätie však bude narastať. Severná Kórea bude pokračovať v testoch, no Američania vedia, že by museli úplne zvrhnúť režim a vojna by si vyžiadala státisíce obetí na polostrove. A tak zvíťazí diplomacia a krajiny začnú spolu rokovať. 4. Komplikácie pre Trumpa Rok 2018 bude v Spojených štátoch v znamení novembrových Midterm elections – volieb do kongresu. Obe komory v súčasnosti ovládajú republikáni. História hovorí, že dva roky po zvolení väčšinou strana prezidenta utrpí porážku. Navyše, republikán Donald Trump bude mať aj v roku 2018 popularitu pod 40 percentami a hnev na jeho vládu v liberálnej časti Ameriky bude veľký. Získať senát alebo snemovňu vo voľbách však nebude pre demokratov vôbec ľahké. Volebná mapa hrá proti nim. Jednu komoru (snemovňu) demokrati napokon získajú a skomplikujú Trumpovi vládnutie. Komplikovať mu ho bude aj vyšetrovanie prepojenia jeho kampane na Rusko, ktoré bude pokračovať. Je možné, že obvinia jeho najbližších (zať Jared Kuchner). K impeachementu Trumpa nepríde, prezident si to však môže sťažiť nejakým hlúpym krokom, napríklad vyhodením špeciálneho vyšetrovateľa Roberta Muellera.
5. V Taliansku budú vládnuť populisti Parlamentným voľbám v Taliansku sa síce nevenuje taká pozornosť ako minuloročnému hlasovaniu v Nemecku, vo Francúzsku či Holandsku. Práve tu sa však môžu k moci dostať populisti. Premiér Matteo Renzi minulý rok narazil pri neúspešnom referende a dnes je najsilnejšou stranou populistické Hnutie piatich hviezd, ktoré nemá rado euro ani EÚ. Premiérom môže byť znovu aj 81-ročný Silvio Berlusconi. So svojou koalíciou, v ktorej je aj Liga severu, má v prieskumoch ešte viac percent ako Hnutie piatich hviezd. EKONOMIKA 1. Érsek dokončí svoje prvé tendre Fakt, že v roku 2018 sa neotvorí ani kilometer novej diaľnice, bude vládnu koalíciu strašiť počas celej kampane pred komunálnymi voľbami. Opozícia pripomenie, že menším mestám a dedinám by pomohli aspoň investície do opráv štátnych ciest 1. triedy. Preto sa v lete spustí festival sľubov peňazí do záchrany už stojacich úsekov, proti čomu nebude môcť zdravý rozum protestovať. NDS zažije prvé veľké tendre, ktoré nebude organizovať Smer v prospech kartelu stavebných firiem. Pri dvoch východoslovenských úsekoch sa strhne taký súboj, že minister dopravy Árpád Érsek získa ovácie za veľmi dobrú hodnotu za peniaze. 2. Školstvo bude upadať Ministerka školstva Martina Lubyová zriaďuje ďalšie skupiny, ktoré majú dokument Učiace sa Slovensko prerobiť a sama spochybňuje, či je možné ho realizovať. Školstvo tak bude upadať. Premiér bude z bezradnosti kopiť výroky typu, že treba zoštátniť stredné školy. Andrej Danko ako predseda strany, ktorá dostala školstvo na starosti, po brannej výchove, ruštine či šachu príde možno s ďalšími návrhmi, čo by určite malo byť v osnovách, ale naozajstnej zmeny sa nedočkáme. Bohatší a vzdelanejší rodičia budú zo zúfalstva pre svoje deti ešte viac hľadať alternatívy k verejnému školstvu a ostatné deti budú mať smolu ešte viac ako v minulosti. 3. Elektronizácia zdravotníctva bude len na papieri Aj keď oficiálne začne elektronizácia zdravotníctva fungovať od januára 2018, lekári budú stále odmietať pracovať online a pacient si tak ani nevšimne, že sa niečo zmení. Stále bude dostávať papierový výmenný lístok a stále pôjde do lekárne s papierovým receptom. Ľudia si nebudú vo veľkom vybavovať občianske preukazy s čipom, a tak nebudú môcť ani vo väčšej miere využívať online služby. Katastrofa to však nebude, pretože očakávania od e-healthu neboli veľké. 4. Nedostatok ľudí spôsobí chaos Pribudne pracujúcich, ale už to nebude tempom ako roky predtým. Podniky totiž nenájdu toľko ľudí, koľko hľadajú. Platy novoprijímaných pôjdu hore viac ako v minulosti, ale nebude to dosť na to, aby sa prudko zvýšila fluktuácia. Najväčším zdrojom nových zamestnancov budú Srbsko a Ukrajina a s tým prídu do ekonomiky aj problémy, ktoré doteraz nepoznala. Odbory a časť politikov budú proti novým zahraničným zamestnancom protestovať, hoci oficiálne nebudú môcť podliezať slovenské platy. V mnohých dedinách a mestách začnú neriadene vznikať robotnícke kolónie plné Srbov, Ukrajincov a Rumunov, na čo budú miestne komunity reagovať skôr či neskôr hystericky. 5. Firmy budú nervózne z cien energií Slovenský priemysel bude tlačiť na vládu, aby už konečne niečo robila s cenami elektriny pre priemyselnú výrobu, ktoré sú v regióne naďalej medzi najvyššími. Minister hospodárstva Žiga im však nebude môcť pomôcť, hoci príčinu veľmi dobre pozná. Sú ňou veľké zbytočné náklady s dotovaním slnečných elektrární, paroplynových cyklov a Hornonitrianskych baní. Všetko sú to problémy, ktoré sú tak blízko hlavných sponzorov Smeru, že nimi už nebude vedieť pohnúť ani premiér. Kompromisom budú nové koncepcie, analýzy, sľuby ďalších výnimiek. S jadrom problémov, ktoré Smer vyrobil ešte za svojej prvej vlády, sa za jeho tretej určite nepohne. ŠPORT 1. Sagan sa nestane majstrom sveta Peter Sagan nepridá štvrtý titul majstra sveta za sebou. V Rakúsku sa pôjde na kopcovitej trati, na ktorej pri jeho hmotnosti, štruktúre svalov a typu tréningu nemá šancu na úspech. Cyklista, ktorý v januári oslávi 28. narodeniny, však po ročnej prestávke získa zelený dres na Tour de France (celkovo šiesty). Zastaviť ho môže jedine zranenie alebo niečo podobné ako v roku 2017, keď ho diskvalifikovali. Saganovi sa podarí vyhrať jednu z jarných klasík. 2. Tri olympijské medaily Anastasia Kuzminová ukazuje, že aj po druhom dieťati a vo veku 33 rokov sa dokáže dostať do skvelej formy. Na konci kalendárneho roka bola na čele hodnotenia Svetového pohára, vyhrala dvoje pretekov a dvakrát skončila na druhom mieste. Na olympiáde v kórejskom Pjongčangu získa dve medaily, rovnako ako v Soči pred štyrmi rokmi. Jednu medailu získa Slovensko aj v zjazdovom lyžovaní – buď Petra Vlhová v slalome alebo naše reprezentantky a reprezentanti v tímovej súťaži. 3. Francúzi majstrami sveta vo futbale Majstrovstvá sveta sa v lete konajú v Rusku, no domácej reprezentácii sa nepodarí ani postúpiť zo skupiny. Majstrami sveta sa stanú Francúzi, ktorým sa to podarilo naposledy v roku 1998 na domácom šampionáte. Anglicko vypadne vo štvrťfinále po penaltách a Brazília v semifinále s Argentínou doplatí na taktickú nedisciplinovanosť. Najlepším strelcom turnaja bude Neymar, ale majstrami sveta sa stanú jeho spoluhráči z Paríža St. Germain. 4. Hokejisti nevypadnú, ale ani nespravia hanbu Na olympijskom turnaji sa nestane zázrak a Slováci nepostúpia ani do štvrťfinále. Nebudeme sa však musieť báť ani toho, že by na májových majstrovstvách sveta v Dánsku hrali o záchranu. Vďaka disciplíne a hernému systému Craiga Ramsayho potrápia favoritov ako Rusko a Švédsko, Čechom ukradnú body za prehru po predĺžení a poradia si s Francúzskom a Rakúskom. 5. Dostavajú Národný futbalový štadión
Ivan Kmotrík ešte na jeseň dostavia štadión, ktorý od neho aj odkúpi štát. Najvyššiu možnú sumu si už stanovili na 75 miliónov eur. Kmotríkov Slovan sa na novú adresu presťahuje z neďalekých Pasienkov až v zime. Počas stavby a pri predstavení sa objaví ešte niekoľko smutnosmiešnych zádrheľov (ako boli napríklad miesta pre nikoho), celkovo však pôjde o pekný a účelný štadión. Nikdy sa však nedozvieme, či nemohol byť krajší a účelnejší, ak by sa na jeho nakreslenie vypísala riadna súťaž. Ako dopadli minulé predpovede Aj vlani sme písali svoje predpovede, takže je jednoduché overiť si, nakoľko sme boli úspešní. Častejšie sme sa nemýlili. Správne sme predpovedali, že Kaliňák neodíde, koalícia vydrží, Kotleba už nebude županom a aj to, že Andrej Kiska neohlási vstup do parlamentnej politiky. Potvrdilo sa aj naše očakávanie, že k reforme školstva nedôjde a že nezamestnanosť nebude rásť. Nepomýlili sme sa ani pri predpovedi, že víťazom nemeckých volieb bude opäť Merkelová, i keď novú vládu ešte stále nezostavila. Trafili sme aj potvrdenie brexitu a prehru Marine Le Penovej, i keď o Macronovi sme pred rokom ani nesnívali. Naleteli sme však zdaniu, že štát naozaj zlepší nákupy IT, nepodarilo sa to ani Petrovi Pellegrinimu. A mýlili sme sa aj pri Trumpovi, o ktorom sme písali, že už neprekvapí: jeho Amerika vystúpila z parížskej dohody o klíme a na záver roka pobúril arabský svet, keď uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Úplne vedľa sme boli v športe. Sagan zelený dres na Tour neobhájil, naši futbalisti nepostúpili na majstrovstvá sveta a ich mladší kolegovia nezískali na majstrovstvách Európy medailu. [Späť na obsah]
8. Furt je nejaké počasie, šľak to traf [29.12.2017; Denník N; Argumenty; s. 19,21; SILVESTER LAVRÍK] Na čo môžeme byť v uplynulom roku hrdí? Na protikorupčné pochody, napríklad. Sympatické na nich bolo, že dali do pohybu mladých ľudí. Naozaj mladých. Bol to hon na líšku korupcie, ako sa patrí Mamina, množina, družina, občina, otčina, taká je cesta drvivej väčšiny moderných štátov k samostatnosti. V skratke. Veľmi strmej a ničnehovoriacej. Lebo práve o tie zákruty, výkruty, slepé uličky a nedosiahnuté vrcholy ide. O tie predovšetkým. Dôležitými ostávajú aj po dosiahnutí štátopravnej suverenity, alebo ak chceme samostatnosti, svojbytnosti, či inej svojstojnosti. Slovenská republika má dvadsaťpäť, mala by byť mentálne dospelá. Je? V uplynulom roku stredoškolskí (sic!) študenti dokázali dostať do ulíc tisíce ľudí, ktorí majú plné zuby korupcie, prezident SR vystúpil na Valnom zhromaždení OSN s prejavom, ktorý mal hlavu aj pätu a dokonca aj nebanálne posolstvo, ktoré nielenže zreteľne a jasne hovorilo o tom, kde je naša (a nielen naša bieda). Samé dobré body. Župné voľby dopadli radostnejšie, než sme sa opovážili dúfať, máme trojnásobného majstra sveta v cyklistike a čerstvého otca Petra Sagana, Vlhová to opäť natrela Shifrinovej a Nasťa Kuzminová, keďže opäť vyhráva, je opäť raz naša, milí vlastenci. Veronika Velez-Zuzulová už opäť trénuje, Matej Tóth podozrenie z nedovolenej podpory môže férovo, ako je to jeho zvykom – rozchodiť. Ale kto by sa tešil z evidentných úspechov, keď dávno dospelej kritickej mysli oveľa viacej užitočnej a zdravej zábavy poskytuje výpočet trápností a obludností tých, od ktorých očakáva rozvahu, pokoj a odvahu hľadieť pravde do očí? Máme tu kandidáta číslo jeden – dramatickú pauzu uplatňovania poslaneckého mandátu v podaní Igora Matoviča. O účinnosti tohto výrazového prostriedku na javisku niet pochýb. Lenže ani v reálnom živote nesmie byť tá pauza melodramatická. No a keď sa tragéd nakoniec predsa len odhodlá prehovoriť, nie je dobré, keď nastane to, čomu sa hovorí miss world efekt. Aj tie bývajú zaujímavé len do chvíle, kým neotvoria ústa. Zrátané a podčiarknuté – jasná slepá ulička. Povestná augustová tlačovka spoteného ministra školstva Petra Plavčana. Niekoľko hodín predtým, než mu bolo veľkoryso dovolené odstúpiť z funkcie, vyhlásil: No neodstúpim! Čo dodať? Že vrchol tu bol dosiahnutý už v základnom tábore? Vtedy, v auguste, to tak mohlo vyzerať. Lenže nástupkyňa na poste ministerky školstva, potrojná doktorka Martina Lubyová, pôvodným povolaním uznávaná vedkyňa, v prístupe ku všetkým zdedeným a verejne komunikovaným problémom dokázala, že ani urputne sa učiace Slovensko by nemalo podceňovať ľudové múdrosti; lebo sú materiály, z ktorých ani zbor starostlivo vyberaných expertov bič neupletie. Leto sa nám preklopilo do jesene a my sme sa tešili, že vládna kríza trvajúca podstatnú časť leta prinesie svoje ovocie. Stalo sa, o to pokoj. Po tom, čo predseda koaličnej SNS odišiel, aby ako každý, kto nie je doma prorokom, rozjímať, či ho nie je pre reálnu politiku škoda, do dubajskej púšte, dočkali sme sa prvého ústupku koaličných partnerov. Podpora kúpeľnej starostlivosti sa tento draho vykúpený benefit s národniarskym podtónom volá. Kto hľadal nejaké informácie o sebarevizionistických pohnútkach Andreja Danka, nepodarilo sa mu vyhnúť dvom informáciám. Jednou z nich je skutočnosť, že dubajským ťavám šejkovia otvorili nemocnicu, a tou druhou, že svojim policajtom zakúpili vznášadlá. Vo svetle týchto skutočností človeku nevdojak napadne, že dovolenka nášho drahého predsedu zaviedla na územia, po ktorých sa pohyboval bez akýchkoľvek myšlienkových máp. Zostáva nám len dúfať, že to s tou podporou kúpeľnej starostlivosti u nás nedopadne tak, že SNS v neverejnom tendri nakúpi bezmenné vznášadlá určené na bezbariérovú prepravu kúpeľných hostí medzi perličkovým kúpeľom a parafínovým zábalom. Prezident nám na cestách za rodinou prelietal všetky sociálne balíčky, zaznelo už v marci. Len čo presadol do limuzíny, došlo k autonehode, pri ktorej, vďaka Pánu Bohu, nikto neumrel ani sa vážne nezranil. Keby sa tak stalo, už by sme na účet tej zlomyseľnej náhody/ nehody nemohli voľne dýchať a žartovať odrazu. A hlavne predseda vlády by nemohol túto obohratú platňu vyťahovať zakaždým, keď sa mu to hodí. Keď s tým opäť prišiel koncom roka, nič iné, než krivý úškrn, to nevyvolalo. Dokonca ani medzi jeho priaznivcami nie. Aký úmysel, taký úškrn, povieme si a mávneme rukou. Lenže za takýmto konaním premiéra sa skrýva problém už taký vážny, že sa ani do židovského, nieto ešte do silvestrovského, vtipu nezmestí. A tie majú v sebe veľa smútku. A hlbokého. Principiálny oportunizmus a duchovná bieda, to je to, čo nemo kričí z každého slova a skutku Roberta Fica. Hľadanie nepriateľa za každú cenu, prezentovanie seba samého ako bojovníka tam, kde sú
všetky dvere aj okná pootvárané dokorán, znevažovanie či ignorovanie každého a všetkých, ktorí by na mu obraz posledného spravodlivého pri rannom holení dýchli. To je chlebom a soľou, ohňom a mečom jeho politiky. Už ani nehovoriac o tom, že to zrkadlo, ktoré mu deň čo deň hovorí, kto je najsociálnejší na tomto svete, je pekelne krivé. Predstierať, že budovanie sociálnych istôt je nejaká extra pozoruhodná agenda vyžadujúca hrdinské výkony na poli obrany vlasti, je pri šesťpercentnej nezamestnanosti, ktorú Slovensko utrpelo napriek rozpočtovej politike tejto vlády, jednoducho trápne. Ak to, čo vláda v narábaní s verejnými financiami robí, má dostať nejaké salonfähig meno, inak než sociálnym dumpingom to nazvať nemožno. A stonásobne nechutné je to v kontexte stámiliónových protekcionárskych káuz, korupčných škandálov a dvojakého metra pre seba či svojich voličov a pre tých ostatných. Robert Fico sa už nepekne vyjadroval o slniečkaroch, bratislavskej kaviarni, učiteľoch. Najnovšie si nenašiel čas ani chuť prijať študentov, organizátorov protikorupčných pochodov. Jasné, šlo len o gesto. Prečo ho teda neurobil? Lebo by v sebe musel mať aspoň za máčny máčik veľkorysosti. Napríklad by mohol zablahoželať k volebnému víťazstvu novému banskobystrickému županovi. Ale vlastne prečo? Načo? Veď kto by už vyjadroval uznanie volebnému víťazovi nad vrecom zemiakov? Najmä v situácii, keď z ťarbavého periférneho fašistu svojho času práve predseda vlády, omámený predstavou o vlastnej neporaziteľnosti, spoluvytvoril vplyvného regionálneho politika? Áno, stále hovoríme o Robertovi Ficovi a vybraných míľnikoch jeho hanebných politických skutkov. Dosť bolo žartov. Spoločenstvo ľudí žijúcich medzi Dunajom a Tatrami, Kráľovským Chlmcom a Žilinou, respektíve Stakčínom a Moravským Lieskovým, sa do štádia otčina, či vlasť, dopracovalo pred štvrťstoročím. Na Nový rok budú opäť ohňostroje. Svojstojné, nech nezabúdame ani na Augustína Mariána Húsku, najbľabotavejšieho z otcov našej modernej republiky. Ozaj, viete, že bol aj vášnivým insitným maliarom? Ja som tie obrazy videl. Poviem vám… no svojstojné boli. Generácie význačných mužov a žien na Slovensku i v emigrácii snívali práve o tomto. Nie o práve maľovať vatry na pltiach. O práve slobodne vyznávať svoju vieru v materinskej reči. V jazyku otcov, nech sme konečne chvíľu korektní. Mať vlastný snem, vládu, panovníka/hlavu štátu. Dnes toto všetko máme a považujeme to za samozrejmosť. Kto tvrdí, že nie, mal sa vážne zamyslieť nad vlastným mentálnym zdravím. Na čo teda môžeme byť, milí spoluobčania, v uplynulom roku hrdí? Na spomínané protikorupčné pochody, napríklad. Sympatické na nich bolo práve to, že dali do pohybu mladých ľudí. Naozaj mladých. Bol to hon na líšku korupcie, ako sa patrí. Hlučný, veselý, roztatárený. A že je tá šelma ryšavá, falošná a nenažratá, zabývaná v naozaj nejednej luxusnej nore, o tom by neurológ členov aktuálneho vládneho kabinetu mohol rozprávať celé hodiny. Keby mu dovolili urobiť kolektívny záznam mozgovej činnosti členov slovenskej vlády pri vyslovení slova korupcia, výsledný encefalogram by svojou dekoratívnosťou hravo prekonal aj tie najvynaliezavejšie čipkárky. A to je všetko? … žeby ešte župné voľby? Zrejme áno. Možno práve toto je obraz našej občianskej dospelosti. Až keď je naozaj o minútu dvanásť, ľudia sa zobudia. Na chvíľu precitnú z mátožného sna o samočinne fungujúcom slnečnom štáte a idú do ulíc. Alebo aspoň voliť. Ak práve nie je príliš pekne. Škaredo, zima, horúco. Šľak aby to trafil, furt je nejaké počasie. Vstupujeme do roka, v ktorom oslávime storočnicu vzniku štátneho útvaru, ktorý mal ako prvý v názve Slovensko. Dnes sa bývalé Česko-Slovensko zdá byť takou podenkovou samozrejmosťou, hlavne na Slovensku, že sa ani do kalendára štátnych sviatkov nezmestilo. Pred sto rokmi sme tu však skoro mali kantonálne usporiadanú Spišskú republiku. Kvačala a Dürich, ale aj iní proruskí zapredanci, motivovaní podobne ako náš predseda parlamentu, ohúrený veľkolepým prijatím v Kremli a Ruskej dume, chceli mať zo Slovenska cársku guberniu. Chvíľu bolo aktuálne aj Pomorie siahajúce od Baltu k Čiernemu moru, a našimi spoluobčanmi mali podľa niektorých konceptov byť aj Lužickí Srbi, či obyvatelia Haliče… Zvrtlo sa to na maličkostiach. Na pevnom postoji a obetavosti jednotlivcov. „Nemám Slováky rád. Byl bych špatným Čechem, kdybych měl. Zachránili jsme Slováky před Maďary. Vybudovali jsme na Slovensku průmysl a školy, investovali své vydělané peníze. Slováci přešli k Hitlerovi, přesto jsme je k sobě opět vzali a cpali tam další peníze. Za to se nám odvděčili jenom zradou. A teď sem jezdí pracovat,“ počul som neraz v českých krčmách, keď som tam po vypredaných hosťujúcich divadelných predstaveniach, odmenených dlhotrvajúcim skandovaným potleskom, popíjal pivo. Ako vidno, hlúposť nepozná hranice. A nemierne pitie piva ju tiež nespraví akceptovateľnejšou. „Malý medzi veľkými naveky zohráva úlohu dieťaťa, blázna alebo sluhu,“ napísal Matúš Jankola v decembri 1914, teda v dobe, keď Slovensko bolo v štádiu sebauvedomenia, keď si samo hovorilo Okolie, do časopisu Jednota. Nebol presvedčený čechoslovakista. Ale vznik spoločného štátu podporil nakoniec aj on. Nakoniec, bolo to, čo Slováci v spoločnom štáte s Čechmi dosiahli, aj so všetkými kompromismi, oveľa viac, než sa propagátori prvých národnouvedomovacích snáh odvážili od osudu pre malý národ uprostred Európy požadovať. Nie, nehovorí zo mňa sentiment. Nie som zástanca obnovenia Česko-Slovenska. Nakoniec, moji priatelia, najmä tí českí a moravskí, vedia, že ani ja ich nemám rád. Veď ani netreba. Zato si mnohých z nich vážim. Počas nasledujúceho roka bude príležitostí na to, aby sme si pripomenuli, za čo všetko spoločnému Československu vďačíme, neúrekom. Nie Čechom, nie Slovákom. Spoločnému štátu, ktorý mal to šťastie, že ho zakladali ľudia, ktorí boli a ostali prakticky úplným opakom tých, ktorí ho nakoniec za slnečného popoludnia, s vyhrnutými rukávmi, sediac na záhradných stoličkách, rozmontovali. Neodvážim sa ani len pomyslieť na to, ako by sa Robert Fico, Andrej Danko, ale trebárs aj taký Igor Matovič, či Richard Sulík, zachovali v naozaj búrlivých časoch. Lebo skúsenosť ukazuje, že sú to politici ledva tak do pekného počasia, šľak aby to trafil. Principiálny oportunizmus a duchovná bieda, to je to, čo nemo kričí z každého slova a skutku Roberta Fica. SILVESTER LAVRÍK spisovateľ [Späť na obsah]
9. Ez volt 2017 a szlovákiai belpolitikában [29.12.2017; Új Szó; KÖZÉLET; s. 3; Redakcia]
Koalíciós válság Nemegyszer a szakadék szélére került a kormánykoalíció a második fél évben. A legnagyobb vitát viszont kétség kívül az idézte elő, hogy Andrej Danko, az SNS elnöke augusztus elején váratlanul felmondta a koalíciós válságot. Bár az egész konfl iktus eleinte nagyon súlyosnak tűnt, végül a válságról kiderült, hogy nagyobb volt a füstje, mint a lángja, a vitát ráadásul érdemi eredmény nélkül zárták le a koalíciós partnerek. Ugyan aláírtak egy záradékot, mely alapján kormányalelnöki posztot kapott az SNS a koalíciós szerződéshez, viszont a kormányprogram kibővítését mindeddig nem írták alá. Augusztus 7. Plavčan gyalázatos vége A jelenlegi kormánykoalíció egyik legnagyobb botránya az oktatásügyi tárca két, egyenként mintegy 300-300 millió eurós pályázati felhívásával kapcsolatos. A botrányt a tudományos akadémia elnökének és a hazai egyetemek rektorainak nyílt levele robbantotta ki egy hónapja. Azt állították ugyanis, hogy a kutatóközpontok és az egyetemek projektjeit sorra elkaszálták az értékelők. Ellenben tudománnyal és kutatással korábban egyáltalán nem foglalkozó, alkalmazottak nélküli, minimális forgalommal működő „postafi ókcégek” több millió eurós támogatásokat nyertek el. A botrányt tovább fokozta, hogy nem az adott szakterületen tevékenykedő értékelő bírált el egy-egy több millió eurós tudományos projektet. A napokban kiderült, hogy több, az SNS-hez köthető cég is sikeres volt az uniós pályázati felhíváson. Az egyik 300 millió eurós pályázati felhívást már kiértékelte a tárca, és a szerződések többségét aláírta. A másik felhívást az értékelők adatbázisával együtt törlik. S bár az egész ügy Peter Plavčan (SNS) oktatási miniszter nevéhez fűződik, ő nem látott félrelépést, posztjáról végül csak azután mondott le, hogy Robert Fico kormányfő felszólította a távozásra. Fico szerint Plavčannak azért kell távoznia, mert nem tudta megmagyarázni a botrányt. Augusztus 17. Megyei választások Több okból is nevezhetjük az idei megyei választásokat az év eseményének. Elsősorban azért, mert a részvétel rekordot döntött: a 2005-ös 18,02 százalékos aránnyal szemben idén a népesség 29,95 százaléka szavazott. Ehhez nagyban hozzájárultak a Besztercebányai kerület szavazói, akik kisöpörték a megyéről a szélsőséges Marian Kotlebát és kopasz társait. Ján Lunter főlényes győzelmet aratott Besztercebányán, Kotleba csak a szavazatok 23,24 százalékát szerezte meg. Ráadásul Kotleba B terve sem vált be: 335 jelöltje közül csak ketten kerültek be a megyei önkormányzatokba. A választás harmadik fontos momentuma, hogy a Smer megyei szinten elveszítette dominanciáját, mert a hat megyefőnökéből csak kettő maradt, öt megyében a jobboldali koalíció jelöltje nyert. Az öt magyarlakta megyében az MKP a korábbi 39 helyett 33 képviselői helyet szerzett, a Híd az előző időszakhoz képest egyel többet, összesen kilencet. November 4. A kikényszerített kinevezés Andrej Kiska köztársasági elnök ugyan kinevezte alkotmánybírónak Jana Laššákovát, Mojmír Mamojkát és Miroslav Ďurist, ám tudtukra adta, hogy továbbra sem tartja őket alkalmas jelölteknek. Korábban Robert Fico kormányfő és Andrej Danko házelnök is többször felszólította, hogy válassza ki a három bírót a parlament által megválasztott jelöltek közül, ő viszont az összes jelöltet határozottan elutasította. A kinevezésre végül az Alkotmánybíróság kötelezte egy döntéssel, amelyet Kiska az egyik legrosszabb döntésnek minősített. Az államfő szerint a kinevezés körüli vita az értékek harca volt, mely arról szólt, hogyan fog kinézni az Alkotmánybíróság és mi lesz a küldetése, hogy független szerv lesz-e, vagy a politikai hatalom fogja kihasználni. „Mementóként szolgálhat az eljövendő generációk számára, hogy milyen mélyre lehet süllyedni, ha a politikai akarat kitúrja a jogot abból a szervből, melynek az alkotmányosságot kellene védenie. Az államfő szerint az alkotmánybírák többsége ignorálja a jogállamiság alapjait, de elnökként nem hajlandó folytatni a több mint három éve húzódó vitát, mert az szerinte csak az országnak ártana. December 14. —* Július 7. Andrej Kiska államfőnek fi a született, a Martin nevet kapta. * Augusztus 7. Andrej Danko házelnök egyoldalúan felmondja a koalíciós szerződést. * Augusztus 10. A rendőrség bejelenti, nem kezdeményez bűnvádi eljárást Vladimír Mečiar ellen hivatali jogkörrel való visszaélés miatt. A hatóságok szerint az amnesztiák kikiáltásával összefüggő esetleges bűncselekmények már elévültek. * Augusztus 16. Landolt a pozsonyi reptéren az új szlovák kormánygép, az Airbus A–319. * Augusztus 17. Peter Plavčan oktatásügyi miniszter lemond posztjáról az uniós pályázati felhívás körül kirobbant botrány miatt. Robert Fico miniszterelnök szólította fel a távozásra. * Augusztus 25. A koalíciós pártok elnökei megegyeztek a koalíciós szerződés új záradékán. * Augusztus 31. A tanárok elutasították a kormány ajánlatát, mely szerint a fokozatos béremelés fejében lemondtak volna a sztrájkhoz való jogukról. A kormány ezért csak az egyszeri 6,6 százalékos béremelést fogja jóváhagyni, a teljes, 2020-ig terjedő összesen 26,25 százalékos béremelési csomagot lesöpörte az asztalról. * Augusztus 31. Az oktatásügyi tárca ideiglenes vezetésével Andrej Kiska államfő az SNS földművelésügyi miniszterét, Gabriela Matečnát bízta meg. * Szeptember 1. 25 éves a szlovák alkotmány, az ünnepélyes parlamenti ülésen a legfőbb közjogi méltóságokon kívül Rudolf Schuster és Ivan Gašparovič volt államfő is részt vett. * Szeptember 7. Nem szavazta meg a parlament a Ján Richter szociális ügyi miniszter ellen benyújtott bizalmatlansági indítványt. Az ellenzék a Čistý deň reszocializációs központtal kapcsolatos botrány miatt akarta leváltani. * Szeptember 11. Robert Fico (Smer), Andrej Danko (SNS) és Bugár Béla aláírják a koalíciós szerződés záradékát.
* Szeptember 11. Miroslav Lajčák külügyminiszter lett a hivatalos eskütétel után az ENSZ-közgyűlés 72. ülésszakának az elnöke. * Szeptember 13. Andrej Kiska államfő kinevezi az SNS jelölte új oktatásügyi minisztert, Martina Lubyovát, aki korábban a Szlovák Tudományos Akadémia Prognosztikai Intézetének volt a vezetője. * Szeptember 14. A Pozsonyi Kerületi Bíróság végleg felmentette a könyvelési csalás vádja alól Szigeti Lászlót, az MKP volt oktatási miniszterét. * Szeptember 19. Daniel Lipšicet hároméves feltételes szabadságvesztésre (ötéves próbaidővel) ítélte a Pozsonyi III. Járásbíróság, amiért 2016 szeptemberében a fővárosban halálra gázolt egy gyalogost. * Szeptember 25. Megtartották a harmadik korrupcióellenes tüntetést a fővárosban, ismét több ezer ember vett részt a megmozduláson. * Október 12. Az Alkotmánybíróság megsemmisítette az alsóbb szintű bíróságok ítéletét, mely szerint a szlovákiai születésű Andrej Babišt, a cseh ANO mozgalom elnökét (jelenlegi cseh kormányfő) tévesen tartották számon az egykori csehszlovák kommunista titkosszolgálat (ŠtB) ügynökeként, egyben új eljárást rendelt el az ügyben. * Október 17. A parlament elfogadta a légkörről szóló törvénymódosítást, melynek értelmében a közmédia decembertől köteles lesz tájékoztatni a légkörszennyezésről. * Október 23. A belügyminisztérium ideiglenesen deaktivált minden olyan online szolgáltatást, amelyhez a személyi igazolványba táplált elektronikus aláírás szükséges. Mindezt azután, hogy kiderült, az aláíráshoz egy rendszerhiba következtében könnyedén hozzájuthatnak a hackerek. * Október 25. A bősi vízerőmű beindításának 25. évfordulója alkalmából kihelyezett kormányülésen tárgyal Bősön Robert Fico kabinetje. * November 4. Nagyot bukott a Smer a megyei választásokon, a jobbközép pártok koalíciója sikert aratott, s Ján Lunter nagy vereséget mért Marian Kotlebára Besztercebányán. * November 10. A rendőrség zárolta Radomír Bžán ügyvéd számláján lévő 17,5 millió eurós tiszteletdíjat, melyet a bősi vízerőmű ügyében folytatott per megnyeréséért kapott. Hűtlen kezelés gyanújával indítottak eljárást ellene. * November 14. A megyei választáson elért kudarc miatt a Smer összes alelnöke felajánlotta lemondását, Robert Fico egyik lemondást sem fogadta el. * November 28. A belügyminisztérium politikai pártként bejegyezte a Progresszív Szlovákia mozgalmat. * November 29. Andrej Kiska államfő a kormány alelnökének nevezte ki Gabriela Matečná (SNS) földművelésügyi minisztert. A szeptemberben aláírt koalíciós szerződés záradéka tartalmazza, hogy az SNS-nek is jár egy kormányalelnöki poszt. * December 5. A parlament döntése szerint egy euróval emelkedik januártól a közjogi méltóságok bére. A közjogi méltóságok – akik közé a parlamenti képviselők, a miniszterek tartoznak, továbbá a köztársasági elnök stb. – fi zetését egy komplex törvény formájában jövő év első felében akarják rendezni. * December 6. Az Alkotmánybíróság határozata szerint Andrej Kiska államfő megsértette a parlament által megválasztott alkotmánybírójelöltek választott tisztségekhez való hozzáférésről szóló alkotmányos jogát azzal, hogy nem nevezte ki őket alkotmánybírónak. * December 7. Marek Maďarić kulturális miniszter lemondott a Smer alelnöki posztjáról, továbbra is a párt tagja marad. * December 14. Andrej Kiska államfő kinevezte Jana Laššáková, Mojmír Mamojka és Miroslav Duriš alkotmánybírákat. (Összeállította: Demecs Péter) [Späť na obsah]
10. Koalíciós viszály és vereség [29.12.2017; Új Szó; Titulná strana; s. 1; FINTA MÁRK] Nyáron megingott a koalíció, ősszel pedig a megyékben meglepetésre győzött a jobboldal FINTA MÁRK A koalíció számára nem alakult túl jól az év második fele, hiszen nyilvánvalóvá vált, hogy az együttműködés távolról sem zökkenőmentes. Az augusztusi koalíciós válságot végül többé-kevésbé leküzdötték, ám az ősz legfontosabb eseményén, a megyei választásokon gyengén szerepeltek a kormánypártok. A koalíciós blokk falán létrejött hajszálrepedések a nyáron rövid időre szakadékká mélyültek – ennek katalizátora elsősorban az oktatási minisztériumban kirobbant, uniós támogatásokkal kapcsolatos pénzügyi botrány volt. Andrej Danko erre válaszul augusztus elején váratlanul felmondta a koalíciós szerződést – indoka az volt, hogy új alapokra szeretné helyezni a koalíciós együttműködést, az elemzők szerint azonban inkább egyfajta támadáselhárításról volt szó. Heteken át tartó kommunikációs háború és huzavona után azonban a kecske is jóllakott és a káposzta is megmaradt. A koalíció nem esett szét, Danko elérte a kormányprogram kibővítését – ennek részleteiről egyébként a mai napig tárgyalnak – , s bár Peter Plavčannak, az SNS oktatási miniszterének mennie kellett, a párt megtarthatta a tárcát, melynek élére egy párton kívüli szakembert, Martina Lubyovát helyezték. A feszültség azonban továbbra is tapintható a koalícióban, és azóta többször is megesett már, hogy a pártok képviselői meglehetősen élesen nyilatkoztak egymásról. Az ősz legfontosabb eseménye a megyei választás volt, melyet idén már egykörös rendszerben bonyolítottak le. A legnagyobb kérdés az volt, sikerül-e kiszorítani a hatalomból Marian Kotlebát, a szélsőséges ĽSNS vezetőjét Besztercebánya megyében és
megakadályozni a párt regionális előretörését. Ez végül sikerült is, miután a politikai pártok összezártak és a függetlenként induló Ján Luntert támogatták. Kotlebáéknak országosan csak két képviselői hely jutott, ám támogatottságuk riasztóan magas maradt. A választásoknak azonban nem ők voltak a legnagyobb vesztesei, hanem a kormánykoalíció és azon belül is a Smer, mely hat megyefőnökéből négyet elveszített. Nagyot nyert azonban az OĽaNO, az SaS és a KDH összefogásával létrejött jobboldali blokk, öt megyefőnöki posztot szerezve – a jobboldal korábban soha sem volt ilyen eredményes a megyei voksolások során. A megyei választások a Híd és a Magyar Közösség Pártjának különharcát hozták, a mérleg pedig az MKP javára billent: a tömbben ők győztek, Kassa megyében ugyanakkor a Híd diadalmaskodott. Összefoglalónk a 3. oldalon. [Späť na obsah]
11. Taký štandard [29.12.2017; Šport; NÁZORY; s. 2; Róbert Kotian] Výsledky ankety o najúspešnejších slovenských športovcov roka 2017 poukázali na niekoľko staronových zistení. Naši skutočne najlepší patria k svetovej či európskej špičke. Platí to – na rozdiel od minulosti - už aj o veľmi populárnych športových odvetviach (cyklistika, zjazdové lyžovanie, futbal…), kde sa úzka elita presadzuje v medzinárodnej konfrontácii a pri menách ako Sagan, Vlhová či Hamšík zbystrí pozornosť každý, kto veci čo len trošku rozumie. A prvý polčas vo Wembley bol vrchol vrcholov. K dlhodobému trendu neúspešných kolektívnych športov sa tentoraz pridal aj hokej, ktorý ustupuje z dávnych pozícií a nevidieť náznaky, že by mal nastať pohyb opačným pozitívnym smerom. Pätnásťročný spánok na čoraz menších vavrínoch a koniec zbierania plodov z dávnej prednovembrovej práce však začína prinášať „svoje ovocie“ a vidieť to nielen v NHL či na MS, ale už aj na diváckom záujme o Slovan v KHL. Bez prebratia sa zo zimného spánku (napríklad podľa vzoru futbalistov, ktorí dlhodobo pracujú na zlepšovaní infraštruktúry po celom Slovensku) nečaká slovenský hokej žiadna sláva – a to dokonca ani na domácej pôde, kde to na MS v Bratislave a Košiciach bude vidieť a bolieť najviac. Porovnateľne kontroverzná situácia nastala aj v otázke legislatívneho prostredia. Novela zákona o športe bola (na rozdiel od predchádzajúcich zákonov) prijatá bez dôkladnej diskusie s odbornou aj laickou verejnosťou, takže neriešila kľúčové otázky športu a potvrdila tak, že zveriť rezort športu politikom zo SNS bolo chybou. Tento fatálny personálny omyl sa síce prejavil predovšetkým na kauze eurofondov, determinoval však aj prijatú podobu novely zákona o športe, v ktorej jednoznačne chýbajú otázky športových poukazov či superodpočtu, ktoré by systémovo a predovšetkým zdola, od rodičov a sponzorov, výrazne ovplyvnili presun a navýšenie financií priamo do klubov, teda k prameňom športovej činnosti. Fakt, že viac ako 90 percent prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa rozdeľuje na základe vzorca, na jednej strane výrazne okliešťuje možnosti úradníkov ministerstva prideľovať financie kuloárne a podľa aktivít lobistov. Napriek tomu aj v tomto roku bola suma vyše 30 miliónov eur rozdelená otázne a predĺžené natiahnuté ruky oligarchov nebolo možné nevidieť. Bez oživenia diskusie ministerstva a ministerky Lubyovej so zväzmi, klubmi a športovými odborníkmi sa pozitívna zmena očakávať veľmi nedá – zriedkavé pozitívne príklady ukazujú, že bez zaslepenosti sa dá postupne, evolučne, riešiť aj otázka športových kontrolórov. Na rade sú športový informačný systém, národné športové centrá, možno aj superodpočet a športové poukazy… V opačnom prípade zrejme - ako je u ťapákovcov zvykom - pretrvávajúce systémové nedostatky v športe sa zakryjú zeleným tričkom z TdF, skvelým ženským duom na zasnežených svahoch, prípadne titulom zo Serie A či slávnostným výkopom na Tehelnom poli. [Späť na obsah]
12. Taký štandard [29.12.2017; Šport; NÁZORY; s. 2; Róbert Kotian] Výsledky ankety o najúspešnejších slovenských športovcov roka 2017 poukázali na niekoľko staronových zistení. Naši skutočne najlepší patria k svetovej či európskej špičke. Platí to – na rozdiel od minulosti - už aj o veľmi populárnych športových odvetviach (cyklistika, zjazdové lyžovanie, futbal…), kde sa úzka elita presadzuje v medzinárodnej konfrontácii a pri menách ako Sagan, Vlhová či Hamšík zbystrí pozornosť každý, kto veci čo len trošku rozumie. A prvý polčas vo Wembley bol vrchol vrcholov. K dlhodobému trendu neúspešných kolektívnych športov sa tentoraz pridal aj hokej, ktorý ustupuje z dávnych pozícií a nevidieť náznaky, že by mal nastať pohyb opačným pozitívnym smerom. Pätnásťročný spánok na čoraz menších vavrínoch a koniec zbierania plodov z dávnej prednovembrovej práce však začína prinášať „svoje ovocie“ a vidieť to nielen v NHL či na MS, ale už aj na diváckom záujme o Slovan v KHL. Bez prebratia sa zo zimného spánku (napríklad podľa vzoru futbalistov, ktorí dlhodobo pracujú na zlepšovaní infraštruktúry po celom Slovensku) nečaká slovenský hokej žiadna sláva – a to dokonca ani na domácej pôde, kde to na MS v Bratislave a Košiciach bude vidieť a bolieť najviac. Porovnateľne kontroverzná situácia nastala aj v otázke legislatívneho prostredia. Novela zákona o športe bola (na rozdiel od predchádzajúcich zákonov) prijatá bez dôkladnej diskusie s odbornou aj laickou verejnosťou, takže neriešila kľúčové otázky športu a potvrdila tak, že zveriť rezort športu politikom zo SNS bolo chybou. Tento fatálny personálny omyl sa síce prejavil predovšetkým na kauze eurofondov, determinoval však aj prijatú podobu novely zákona o športe, v ktorej jednoznačne chýbajú otázky športových poukazov či superodpočtu, ktoré by systémovo a predovšetkým zdola, od rodičov a sponzorov, výrazne ovplyvnili presun a navýšenie financií priamo do klubov, teda k prameňom športovej činnosti. Fakt, že viac ako 90 percent prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa rozdeľuje
na základe vzorca, na jednej strane výrazne okliešťuje možnosti úradníkov ministerstva prideľovať financie kuloárne a podľa aktivít lobistov. Napriek tomu aj v tomto roku bola suma vyše 30 miliónov eur rozdelená otázne a predĺžené natiahnuté ruky oligarchov nebolo možné nevidieť. Bez oživenia diskusie ministerstva a ministerky Lubyovej so zväzmi, klubmi a športovými odborníkmi sa pozitívna zmena očakávať veľmi nedá – zriedkavé pozitívne príklady ukazujú, že bez zaslepenosti sa dá postupne, evolučne, riešiť aj otázka športových kontrolórov. Na rade sú športový informačný systém, národné športové centrá, možno aj superodpočet a športové poukazy… V opačnom prípade zrejme - ako je u ťapákovcov zvykom - pretrvávajúce systémové nedostatky v športe sa zakryjú zeleným tričkom z TdF, skvelým ženským duom na zasnežených svahoch, prípadne titulom zo Serie A či slávnostným výkopom na Tehelnom poli. [Späť na obsah]
13. Trójsky kôň Danko [29.12.2017; Sme; Názory; s. 8; Márius Kopcsay] Európanstvo vládnych politikov je účelové, aj keď treba priznať, že svoj účel plní. Joga alebo zumba na každej škole! Všelijaké nápady sa zrodili v hlavách ministrov školstva, každý chcel po sebe zanechať stopu – ak už neprispel k zásadnej reforme vzdelávacieho systému. Tak prečo nie šach? Aj ministerka Lubyová súhlasí s ideou šéfa SNS, ktorý podľahol šachovému nadšeniu v rámci svojho ruského vzplanutia – inšpiroval ho samotný veľmajster Karpov. Všimnime si, že nie napríklad Kasparov, takisto legendárny šachista, ale zároveň aj kritik Putinovho režimu. Možno je to detail, no prezrádza, že šéf NR SR netrpí akútnou rusofíliou, ale putinofíliou, a to je veľký rozdiel. Lebo, doprajme si historickú odbočku, existuje aj iné Rusko ako to, ktoré dnes už aj SR pomenúva v strategických dokumentoch ako hrozbu. Počas Gorbačova sme zažili aj Rusko (Sovietsky zväz), kde „perestrojka“ a „glasnosť“ (mladšie generácie, prosím, vygúglite si) vniesli do spoločnosti závan nadšenia pre pravdu a otvorenosť. A existovalo aj Rusko proreformné, podpisujúce medzinárodné dohody o odzbrojení. Ibaže Dankove sympatie sa vzťahujú na inú tvár Ruska alebo presnejšie na masku, ktorú ako symbol svojej moci vymodeloval prezident Putin a jeho okolie. Na tvár rozpínavú, revanšistickú a nebezpečnú. Na Rusko, ktoré zabralo Krym a rozohralo nebezpečnú partiu na východnej Ukrajine – konflikt si tu vyžiadal vyše 11tisíc životov a veľká časť obyvateľov krajiny susediacej so Slovenskom je nútená žiť doslova v bojových podmienkach. Tak tomuto sa, prosím, klania až po zem jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenska. Danko sa pravdaže javí skôr ako figúrka v tejto šachovej partii, ktorú rozohrávajú iné ruky, veď každý trójsky kôň vo V-4 sa Kremľu hodí (ako vlastne v šachu skáče trójsky koník?). Zopakujme, že nie je problémom nadšenie pre Rusko, ale pre nedemokratický režim, ktorý sa aktívne snaží rozkladať tie demokratické. S týmto softvérom nie je kapitán zďaleka sám. Aj premiér Fico, kritik sankcií proti Moskve, sa nedávno zaskvel úvahami, či systémy s menšou mierou demokracie (vzor Čína) nie sú efektívnejšie a či striedanie vlád každé štyri roky nie je brzdou v rozlete. Európanstvo Fica, Danka a spol. je zjavne účelové, hoci, treba priznať, že svoj účel plní, pretože Slovensko je na tom v rámci Visegrádu dobre, ak nie najlepšie. Ale ak si aj vzdychneme, „vďaka bohu“, netreba to s tou vďakou preháňať. Pocit, že koalícia je európskejšou alternatívou ako opozícia (aj so Sulíkom a jeho úletmi) je iba pocitom a ilúziou. Šach nás predsa učí logicky myslieť a predvídať napríklad, že marketingové a ohybné európanstvo nemusí stačiť na to, aby sa krajina pod jeho vlajkou stala plnohodnotnou súčasťou Západu. Márius Kopcsay © SME Problémom nie je nadšenie pre Rusko, ale pre nedemokratický režim, ktorý sa snaží rozkladať tie demokratické. [Späť na obsah]
STORIN plus, s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic
