Monitoring elektronických médií, tlače a internetu 12.5.2017 Obsah výberu Rektorát UPJŠ 1. Oprava košickej univerzity úspešne napreduje [informácia] (11.05.2017; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; HSP/Foto: TO MF)
... 9. decembra minulého roka zasiahol požiar. Rektor univerzity Pavol Sovák ministra informoval o aktuálnom stave rekonštrukcie Ústavu chemických vied Prírodovedeckej fakulty. Na snímke minister financií Peter Kažimír ...
Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach 2. Selye Jánosról nyílt kiállítás a pozsonyi orvostudományi karon [informácia] (11.05.2017; www.felvidek.ma; Az első, , s. -; Írta: Dunajszky Éva -)
... anyaga ezt megelőzően a kassai Pavol Jozef Šafárik Egyetem (UPJŠ) Orvostudományi Karán volt látható. A kiállítást az orvostudományi kar aulájában mintegy két hétig tekinthetik meg az érdeklődők. Kapcsolódó cikkek Selye Jánosról nyílt ...
Fakulty a ústavy UPJŠ 3. Nahradí František Sabol primátora Rašiho? Nie je to aktuálna téma, tvrdí [informácia] (12.05.2017; www.kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Ľudia na Korzár Košice, , s. -; Peter Bercik)
... ľudia zo športu, v ktorom sa pohybujem roky. Prišli rektor UPJŠ, dekan lekárskej fakulty, kolegovia prodekani, s ktorými spolupracujem, veľa kolegov lekárov a zdravotníkov, mojich spolužiakov... Recipročne ľudia, ... 4. Otázniky nad Mestským súdom v Bratislave (Košiciach?) [informácia] (12.05.2017; Denník N; mut. , Komentáre , s. 18; JÁN MAZÁK)
... spravodlivosti a spoločnosti viac právneho štátu. JÁN MAZÁK profesor Právnickej fakulty UPJŠ, poradca prezidenta SR Poznám, ako tak, situáciu na okresných súdoch v Bratislave. Niekde je lepšia, inde horšia. Problémová ... 5. Nahradí František Sabol primátora Rašiho? Nie je to aktuálna téma, tvrdí oslávenec [informácia] (12.05.2017; Korzár; č. 108, ROZHOVOR , s. 5; PETER BERCIK)
... ľudia zo športu, v ktorom sa pohybujem roky. Prišli rektor UPJŠ, dekan lekárskej fakulty, kolegovia prodekani, s ktorými spolupracujem, veľa kolegov lekárov a zdravotníkov, mojich spolužiakov... Recipročne ľudia, ... 6. Rozlúštil záhadu dračieho vajca [informácia] (12.05.2017; Nový Čas; SLOVENSKO , s. 16,17; Eva Eperješiová)
... vysvetľuje Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vajce sa vďaka vhodným podmienkam zachovalo celých 90 miliónov ... 7. Jar v školách [informácia] (11.05.2017; www.ucn.sk; Učiteľské noviny, , s. -; UCN)
... zaplnili nadšení bežci :) BEH MEDIKOV MESTA KOŠICE Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zorganizovali včera podvečer druhý ročník podujatia BEH MEDIKOV MESTA KOŠICE. Trať dlhú 3,2 kilometra ...
8. Z obrovských vajec sa vykľul nový dinosaurus [informácia] (11.05.2017; www.pravda.sk; Veda a Technika, , s. -; Pravda)
... Martin Kundrát, pracovník Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Rekonštrukcia "dračieho" embrya vo vajci. Autor - Vladimír Rimbala "Pozvanie ...
Top informácie z rezortu školstva 9. V regionálnom školstve nič nové [informácia] (12.05.2017; Pravda; mut. , Názory , s. 31; Vladimír Urban)
Na ministerstve školstva by mali vrcholiť práce na Pedagogicko-organizačných (POP) pokynoch na školský rok 2017/2018. POP je v podstate manuál, od ktorého sa očakáva, že bude mať zásadný vplyv na dianie v regionálnom ... 10. Školy by nemali spolupracovať s organizáciami, ako sú Slovenskí branci [informácia] (11.05.2017; Rozhlasová stanica Fun; Headliny; 07.00; por. 2/3; R / -)
Redaktor: "Minister školstva Peter Plavčan vyzval školy, aby nespolupracovali s organizáciami, ako sú Slovenskí branci. Rezort podľa neho pripraví materiál, ktorý pomôže riaditeľom škôl zorientovať sa v tejto problematike." ... 11. ŠPÚ je garantom experimentálneho overovania metódy Jolly Phonics [informácia] (11.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 10:21, s. -; TASR)
... anglického jazyka metódou Jolly Phonics musí ešte schváliť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR). Realizátori projektu rátajú s tým, že s experimentálnym overovaním začnú v školách v septembri tohto roka. Priebežné ... 12. NOVÁKY: Škola na mzdy asistentov nemá financie [informácia] (11.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 13:39, s. -; TASR)
... sme potrebovali asistenta učiteľa. Každoročne na to žiadame z ministerstva školstva financie, žiaľ, situácia je taká, že nám nikdy peniaze na desať asistentov neboli pridelené," vysvetlila riaditeľka nováckej školy Anna Chlupíková. ... 13. Minister Peter Plavčan: Na obete holokaustu nikdy nesmieme zabudnúť [informácia] (11.05.2017; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)
... storočí počas 2. svetovej vojny si v stredu 10. mája pripomenul minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan návštevou Múzea židovskej kultúry a pamätníka významného židovského rabína Chatama Sofera ...
Texty Rektorát UPJŠ 1. Oprava košickej univerzity úspešne napreduje (11.05.2017; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; HSP/Foto: TO MF)
Košice, 11. mája 2017 (HSP/Foto: TO MF) Minister financií Peter Kažimír navštívil Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorú 9. decembra minulého roka zasiahol požiar. Rektor univerzity Pavol Sovák ministra informoval o aktuálnom stave rekonštrukcie Ústavu chemických vied Prírodovedeckej fakulty. Na snímke minister financií Peter Kažimír a rektor univerzity Pavol Sovák
Minister financií ocenil priebeh rekonštrukčných prác. "Vidíte, že sa to zásadne pohlo, sanácia pokračuje a tie najväčšie škody sa odstraňujú postupne. Univerzita robí všetko pre to, aby sa najneskôr v septembri budúceho roku už mohli v týchto priestoroch pohybovať študenti a učitelia," uviedol minister. Počas stretnutia sa zaujímal aj o rokovanie univerzity s poisťovňou a o to do akej miery bude poistné plnenie schopné kryť výšku nákladov. "Ako minister financií by som si samozrejme prial, čo najväčšie plnenie, aby bolo možné dostať budovu do pôvodného stavu", uviedol minister. Vláda na opravu vyčlenila už 16. decembra minulého roka bezúročnú pôžičku vo výške 3 mil. eur s lehotou splatnosti tri roky. "Išlo o najrýchlejšiu záchrannú akciu zo strany štátu, do siedmych dní mala univerzita peniaze na účte," dodal minister. Decembrový požiar v roku 2016 zničil strechu a časť budovy Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Požiarom a vodou boli poškodené štyri posluchárne, sedem výučbových a jedenásť výskumných laboratórií, všetky kancelárske priestory, ako aj výpočtová technika, prístroje a technológie využívané na výuku a vedecko-výskumné účely. http://www.hlavnespravy.sk/oprava-kosickej-univerzity-uspesne-napreduje/998386 [na začiatok informácie] [späť na obsah]
Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach 2. Selye Jánosról nyílt kiállítás a pozsonyi orvostudományi karon (11.05.2017; www.felvidek.ma; Az első, , s. -; Írta: Dunajszky Éva -)
Selye Jánosról, a sztresszelmélet megalkotójról nyílt kiállítás (fotó: Dunajszky Éva/Felvidék.ma) Az izgalom biológiája, Selye János és a stresszelmélet dimenziói címmel nyílt kiállítás Magyarország Pozsonyi Nagykövetsége és a Comenius Egyetem Orvostudományi Karának szervezésében május 11-én a Comenius Egyetem Orvostudományi Karának aulájában. A budapesti Semmelweis Orvostörténeti Múzeum támogatóként - a korábban véget ért - Selye János kiállítási anyagát a Külgazdasági és Külügyminisztérium, illetve a Nagykövetség rendelkezésére bocsátotta, ennek felhasználásával készült a pozsonyi orvostudományi karon bemutatott mostani rollup kiállítási anyag. A kiállítás megnyitójának elején Eliška Kubíková docens, az orvosi kar dékán-helyettese köszöntötte a résztvevőket, beszédében egyebek mellett azt is kiemelte, hogy ez a jelenlegi már a második alkalom, hogy az orvostudományi kar és a pozsonyi Magyar Nagykövetség közösen rendez kiállítást. Szabó József, a nagykövetség ügyvivője megnyitó beszédében elmondta, a kiállítás apropója, hogy az idei évben ünnepeljük Selye János születésének 110. évfordulóját, aki a 20. század orvostudományának egyik legjelentősebb, nemzetközileg is elismert, magyar származású személyisége volt. Majd röviden ismertette az édesanyja révén osztrák, édesapja révén pedig magyar származású tudós életútját, aki a középiskolai tanulmányait a komáromi bencéseknél kezdte, majd a prágai német egyetemen szerzett diplomát. "Selye János nevétől elválaszthatatlan a stresszelmélet, melyet hosszú és nagyon alapos kutatómunkával dolgozott ki, és amellyel világhírnevet szerzett. A több nyelven beszélő és alkotó és magyarságára is büszke tudós közel félévszázados munkásságával igen termékeny életművet hagyott hátra. Bár 10 éven keresztül jelölték az orvosi Nobel-díjra, azt végül nem kapta meg, mivel kutatási területe több orvosi szakágat fedett át, és nem egyetlen területen belül mutatta fel eredményét" - fogalmazott az ügyvivő, hozzáfűzve: ennek ellenére a stresszelmélet óriási lökést adott az orvostudománynak, és a mindennapi életben is éppoly fontos szerepet játszik, mint a betegségek kialakításában és leküzdésében aktív, befolyásoló tényező. "A Pozsonyban bemutatásra kerülő kiállítás segítségével a jövő orvosainak bemutathatjuk egy nagy előd életútját, pályájának ívét, mai életünkre is hatást gyakorló kutatásainak eredményeit" - fűzte hozzá Szabó. A kiállítás megnyitóján röviden méltatta Selye János munkásságát az orvostudományi kar rektora, Karol Mičieta professzor és az orvosi kar dékánja, Juraj Šteňo professzor is. A kiállítás anyaga ezt megelőzően a kassai Pavol Jozef Šafárik Egyetem (UPJŠ) Orvostudományi Karán volt látható. A kiállítást az orvostudományi kar aulájában mintegy két hétig tekinthetik meg az érdeklődők. Kapcsolódó cikkek - Selye Jánosról nyílt kiállítás a pozsonyi orvostudományi karon - képriport http://felvidek.ma/2017/05/selye-janosrol-nyilt-kiallitas-a-pozsonyi-orvostudomanyi-karon/
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
Fakulty a ústavy UPJŠ 3. Nahradí František Sabol primátora Rašiho? Nie je to aktuálna téma, tvrdí (12.05.2017; www.kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Ľudia na Korzár Košice, , s. -; Peter Bercik)
Košický kardiochirurg srdce operoval už 2 342-krát. Na oslave päťdesiatky mal 300 hostí. Oslavoval tri dni. Východoslovenskému ústavu srdcových chorôb šéfuje od jeho začiatku. Je druhýkrát ženatý, má štyri deti. Šéfuje basketbalovému klubu Košických býkov. Nemyslí si, že zdravotníctvo je na tom zle, ale oprášil by Zajacove zákony. Je prodekanom na košickej medicíne. Hoci sa jeho meno v poslednom čase spomínalo v súvislosti s možnou kandidatúrou na primátora, namiesto potenciálneho župana Rašiho, odísť zo svojej srdcovej záležitosti sa nechystá. Kardiochirurg a čerstvý nositeľ Ceny mesta FRANTIŠEK SABOL. Ako sa cítite ako päťdesiatnik? - Ako keď som mal tridsať rokov. Lepšie ako štyridsiatnik, lebo som bol tučný, ale schudol som odvtedy viac ako 20 kg. Veľa športujem a cítim sa lepšie. Mám aj deti, pri ktorých som omladol, a v práci je tiež veľa kolegov vo vysokých funkciách v mladom veku, takže sa cítim oveľa lepšie. Koľko dní trvali oslavy? - Tri. Boli intenzívne? - Všetko robím poriadne. Kto vás na oslavách najviac potešil? - Potešilo ma, že môj šesťročný syn vydržal byť tak dlho hore a dobre sa zabával. Tešil som sa z rodiny. Potešili ma hlavne ľudia, s ktorými sa málo stretávam a máme k sebe blízko, teda spolužiaci z gymnázia a z vysokej školy, moji priatelia, kamaráti zo športových aktivít, z univerzity, z ústavu aj z mimo Košíc. Všetci, ktorí prišli a dobre sa bavili a ktorí ma pri bare neohovárali. A potešili ma veľmi pozitívne ohlasy po oslave. Potešil vás zvlášť nejaký darček? - Všetky ma potešili. Každý, kto ma pozná, vie, čo mám rád. Darčeky rád dávam, nie dostávam. Napríklad? - Kvalitná kniha, dobré víno, dobrý koňak, veci na šport a hlavne - moji priatelia mi spravili zbierku na výlet snov s mojou rodinou. Kam? - Raz v živote som bol v Austrálii a chcem tam ísť tak, aby sme išli všetci - moja manželka aj moje 4 deti. Hviezdou večera bol spevák z celosvetovo známej funky skupiny Delegation... - Áno, Rick Bailey... ...a spievali tam aj Vašo Patejdl, Kmeťo Band, Anita Soul, Peter Bič Project. Chceli ste mať takú veľkolepú oslavu? - Nebola veľkolepá, bola v Spoločenskom pavilóne, pretože už počúvam, že som oslavoval v luxusných hoteloch na zlatých stoloch. Tam som si až uvedomil, že som tam mal pred dvadsiatimi siedmimi rokmi svadbu. Mal som oslavu vo funky štýle, pretože treba rešpektovať štýl oslávenca, čo môže zahŕňať aj ruské vajce v menu a funky hudbu. Veľa z tých vystúpení som dostal ako darček, s mnohými umelcami sa osobne poznám. Kto z nich je aj vaším priateľom? Vašo spieval aj na oslave vašej štyridsiatky... - Áno, spieval. Nemôžem hovoriť rovno o priateľských vzťahoch, ale korektný vzťah mám napríklad s Petrom Bičom, ktorému som operoval otca, a poznám ho aj cez svojho brata. Skupinu Homo sapiens som si veľmi prial. S Rickom Baileym som začal oslavovať už vo štvrtok. V piatok som prišiel na skúšku a on mi spravil taký malý privátny dvojhodinový koncert s pár ľuďmi pred začatím oslavy. Pán Bailey už má sedemdesiat rokov, je vo vynikajúcej kondícii, veľmi príjemný, vtipný, veľký profesionál. Výborne som sa s ním pobavil. Sadli sme si veľmi.
Keď to nie je tajomstvo, koľko to stálo? - Neviem, lebo som to dostal ako darček. Od koho? - To sa nehovorí, ale určite to nebolo v takých sumách, ako si niekto myslí. Prišlo vám blahoželať naozaj široké spektrum ľudí, včítane známych osobností, ako sú tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Kozák, predseda SFZ Kováčik, poslanci NR SR, minister Žiga, exminister Čislák, župan Trebuľa, primátor Raši, riaditelia nemocníc... Chýbal tam vôbec niekto? - Bolo pár ľudí, ktorí mi chýbali, lebo sa ospravedlnili, pretože už mali dlhodobo dohodnutý iný program. To široké spektrum ľudí je preto, že mám viacero funkcií. Je teda logické, že tam boli aj ľudia z Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave, tiež z Banskej Bystrice. Prišli ľudia zo športu, v ktorom sa pohybujem roky. Prišli rektor UPJŠ, dekan lekárskej fakulty, kolegovia prodekani, s ktorými spolupracujem, veľa kolegov lekárov a zdravotníkov, mojich spolužiakov... Recipročne ľudia, ktorým som bol na oslavách, priatelia z Tatier. Košice sú malé a všetci sa veľmi dobre poznáme. Pokazili vám trochu oslavy basketbalisti? - To sú dve veci, ktoré som nespájal. Bol som však veľmi sklamaný, pretože som veril, že pôjdeme do finále, že chceme titul. Netajíte sa priateľstvom so županom Trebuľom. Neťahal vás do politiky? - Nikdy. Máme na veľa vecí odlišné názory, ale obaja veríme v zdravý rozum. Zoznámili sme sa nie cez politiku, ale keď sme operovali jeho otca a potom aj mamu a strýka, čiže cez moju základnú profesiu, čo je kardiochirurgia. Máme svoje chvíľky, keď sa stretneme. Som možno jeden z mála ľudí, ktorý mu hovorí pravdu priamo a on mne takisto. Áno, máme priateľský, osobný vzťah. Je už verejným tajomstvom, že Richard Raši pôjde kandidovať na jeseň na župana a v kuloároch sa hovorí, že na primátora by ste mohli kandidovať práve vy. - Túto informáciu som v poslednom období často zachytil aj ja. Viacero vplyvných ľudí a osôb z Košíc a z politických strán bolo za mnou, či by som nebol ochotný kandidovať, ak by to bola pravda, že odchádza Richard Raši. Ja som však spokojný so svojou pozíciou a nie je to pre mňa aktuálna téma. Stretávame sa v krčme Letná, ktorá vám čiastočne patrí. Staráte sa aj o tieto veci? - To je nezmysel. Keď Tóno Minčík odchádzal, tak sa ma pýtal, kto by to mohol prevziať, aby ostala kvalitná kuchyňa. Vtedy sme sa vyskladali viacerí príbuzní na časť z podielu a išli sme do toho s tým, že na to, samozrejme, nemáme čas. Patrí mi časť nehnuteľnosti, ale o chod reštaurácie sa nestaráme. Je to nezmysel, aby to nazývali smerácka krčma. Je to podnik, ktorý má pekný interiér, veľmi dobrú kuchyňu, obsluhu. Máte to spolu s Trebuľovým synom Martinom? - Áno, rovnaký podiel v budove. Ale o chod sa starajú ľudia, ktorí majú eseročku a tam pracujú. Oni si riešia náklady aj výplaty, menu, chod, my sa do toho nestaráme. Do Letnej ste chodili v začiatkoch kardioústavu ešte s ministrom Zajacom. Pamätáte sa na to? - Bolo to jeho obľúbené miesto, on ho objavil. Tu sa stretávali riaditelia, keď bol minister v Košiciach. Čo všetko sa tu vtedy ukulo? - Pri večeriach ani veľmi nie. Určite však napríklad to, že témou bol aj rozvoj VÚSCHu. Aké boli jeho začiatky? - Veľmi náročné. Ako prvé sme museli zaplatiť delimitačný protokol vtedajšej fakultnej nemocnici... Koľko to bolo? - Myslím, že milión korún, a nemali sme ani jeden prístroj, len nejaké priestory, za ktoré sme platili nájom. Hlavne prvé obdobia fungovania ústavu sme boli vlastne virtuálnym ústavom na štyroch poschodiach v rámci nemocnice, kde sme platili nájom. A to bol aj môj hlavný cieľ, keď sa ma pýtal minister Zajac na konkurze po mojom návrate zo zahraničia, že prečo chcem byť riaditeľom. Povedal som mu, že chcem postaviť nemocnicu. Toto sa mi podarilo. Ste na to pyšný? - Určite. Chodia tu delegácie zo zahraničia, liečia sa tu ľudia z celého východu, máme tu študentov, školiacich sa lekárov. Neskončili sme s tým, že sme postavili jednu nemocnicu. Staviame aj druhú budovu, a to už budeme naozaj svetový ústav.
Chceli ste byť lekár odjakživa? - Od tretieho ročníka gymnázia som chcel byť kardiochirurg. Prečo práve kardiochirurg? - Lebo je to jeden z najťažších medicínskych odborov. V Košiciach kardiochirurgia nebola a ja som chcel byť pri tom, keď sa bude budovať. Kde ste zbierali skúsenosti? - Dlhý čas som bol v Bratislave, ešte v starom ústave UKVCH, bol som v IKEM-e v Prahe, v Univerzitnej klinike v Bonne a v Jeruzaleme. Zovšadiaľ som si niečo zobral - či už z americkej, izraelskej, nemeckej alebo pražskej školy, pozitíva doniesť, negatívam sa vyhýbať. Koľko operácií máte za sebou? - Operácií srdca v mimotelovom obehu mám za sebou presne 2 342, pretože o každej si odkladám protokol s mojimi zápiskami. Som známy precíznosťou ako Monk, každú operáciu si zapisujem aj mimo oficiálneho protokolu. Predtým som však ešte mal kopu operácií z hrudnej, brušnej, cievnej chirurgie a traumatológie. Ste na niečo z toho množstva zvlášť hrdý? - Šéfovia kliník ako ja sú pod väčším tlakom, pretože operujú aj VIP osobnosti a prípadné neúspechy môžu byť viditeľnejšie. Problémové je tiež operovať príbuzných, známych či ľudí, s ktorými vás viažu osobné väzby. Som hrdý, keď niekoho donesú a povedia, že sa nedá zachrániť, a predsa sa nám to podarí. V medicíne musíte mať pokoru, nesmiete byť samoľúby a nedôsledný. Zažili ste aj sklamania? - Určite áno. Sú situácie, keď spravíte všetko správne a aj tak pacient nemusí prežiť z nejakých iných dôvodov. Dobrý chirurg nesmie robiť chyby a nikdy ich nemôže opakovať. Ľudia k nám chodia veľmi, veľmi chorí a každý čaká, že máme zázračný prútik, takže prichádzajú aj sklamania. Ako sa s tým vyrovnávate? - Musíte sa odosobniť, lebo zajtra vás čakajú ďalší pacienti, ďalšie zložité operácie. Operujeme každý deň, každý to prežíva a vyrovnáva sa s tým inak. Prejavujú vám pacienti nejakým spôsobom vďačnosť? - O mne je známe, že mi ľudia nemôžu prejaviť vďačnosť. Mám sa veľmi dobre, mám výborné postavenie, nepotrebujem, aby mi prejavovali vďačnosť. Nemal som na mysli peniaze, skôr osobné darčeky. - Ani nie. Pacienti vás nepoznajú osobne, kvety sa mužom nenosia, čokolády tiež nie, alkohol si vyberáte sami, keď máte chuť piť. Vo svete som sa však stretol napríklad s tým, že operatéri dostávali osobné darčeky vo forme šperkov, hodiniek a obrazov. Bolo to úplne normálne a legálne. Neviem, ako to bolo riešené legislatívne. U nás to tak nefunguje? - Hovorím sám za seba, že nie. Tak sme sa nepriamo dostali k úplatkom, ktoré sú ako nočná mora slovenského zdravotníctva. Ako to vnímate vy, aj v súvislosti s tým, že ste prodekanom na Lekárskej fakulte, kde sa téma úplatky skloňovala v poslednom čase príliš často? - Som prodekanom len veľmi krátke obdobie, tieto veci som sa dozvedal najmä z vášho denníka. Treba to nechať na tých, ktorí to riešia. Nepoznám súvislosti, osobne som sa s tým nestretol. Ale viete o tom, že to takto funguje? - Neviem, neriešim to, ale nebavme sa iba o zdravotníctve. Pretože podľa mňa je absurdné, aby iba zdravotníci boli podozrievaní z toho, že berú úplatky. Myslím si však, že by mala existovať nejaká forma možnej odmeny. Mala by sa prijať možnosť výberu operatéra, stanoviť sa cenník, presná suma, ktorá by sa zdanila. Napríklad, ak ste si v Izraeli vybrali operatéra, časť peňazí išla jemu, časť nemocnici a časť na kliniku. Všetci boli radi, že sa operuje, lebo každý dostal časť peňazí, ktoré sa zdanili. Nejaký systém by bolo treba vymyslieť. Stále treba veci riešiť systémovo. V akom stave je slovenské zdravotníctvo? Pred infarktom? - Nemyslím. Možno je problém, že sa často menia smery, ktorým sa má uberať. Podľa toho, aká príde vláda, sa často menia priority, čo nie je dobré. Určite by sa mali minimálne aktualizovať zdravotnícke zákony resp. ich zmeniť a každá vláda, či je ľavá alebo pravá, by si mala povedať, čo je priorita. Keď je tu zákon o rozsahu zdravotnej
starostlivosti a je tu pravicová vláda, tak nech povie, že spoluúčasť pacienta je vyššia, a keď je ľavicová, nech je nižšia. Naši ľudia však chcú ísť za lekárom vždy zadnými dverami, nechcú čakať, je to pre nás typické. Napríklad v Spojenom kráľovstve je kvalitné zdravotníctvo, tam sú typy diagnóz, za ktoré si musia ľudia priplácať a typy diagnóz, pri ktorých sa musí čakať na istý druh zákroku, čo je v poriadku. U nás je garantovaná neodkladná zdravotná starostlivosť, čo v mnohých vyspelejších krajinách neexistuje. Málo Slovákov si žiada zdravotnú starostlivosť v zahraničí, ostávajú tu. Je cesta k zlepšeniu zdravotníctva budovanie centier, ako je to vaše? - Kardioústavy to ukázali. Má to zdravý rozum. Ak ľudia na prvom mieste zomierajú na kardiovaskulárne choroby, tak poďme robiť špecializované ústavy. Na druhom mieste sú nádorové ochorenia a máme tu onkoústavy. V regiónoch, ktoré to potrebujú, a rovnomerne. Je to veľmi korektné. Myslím si, že v blízkej budúcnosti je potrebné spraviť centrá pre mozgové príhody, nejaké traumacentrá, špecializované centrálne prijímacie oddelenia. To, z čoho máme najväčšie boľačky. Nie je najväčším problémom slovenského zdravotníctva slabšia diagnostika, neskoré odhalenia chorôb? - Nemyslím si. Malo by sa prehodnotiť a povedať pravdu, koľko peňazí ide do zdravotníctva a koľko z toho do privátnej sféry. Keď sa prejdete po Košiciach a spočítate si, koľko je privátnych ambulancií, centier atď., to sa musí prehodnotiť. Dávno mal byť prijatý zákon o univerzitných nemocniciach. Máme tu socialistické delenie na školských a zdravotníckych zamestnancov. To vo svete nie je možné. Niekto, kto pracuje na klinike, musí vedieť aj operovať, aj riadiť, aj učiť. Uvidíme, čo prinesie DRG systém, lebo ten by mal ukázať, ako sú na tom jednotlivé nemocnice. Keď o tom hovoríme, nezdá sa mi fér, ak má známy operatér pred menom titul profesor, ktorý však nezískal v odbore, v ktorom operuje, ale v celkom inom. Nie je to zavádzanie pacienta? - Sú tri možnosti získania titulov - čestnou cestou, ako to robím ja - som docent kardiochirurgie, svoje som si odrobil, musel som publikovať, prednášať, učiť, napísal som knihu v angličtine i slovenčine, skriptá. Druhá možnosť je ísť cestou nejakých ošetrovateľských univerzít, a to je už na danom človeku, či potrebuje mať titul, či chce ísť týmto smerom... Bežný človek si však nevyžaduje, aby ho operoval riaditeľ, profesor... A tretia možnosť existuje zatiaľ iba v zahraničí, že s určitou funkciou sa automaticky získava aj profesorský titul. Ja si myslím, že najkorektnejšia je prvá cesta. Mať kritériá, ktoré sú na docenta či profesora a prísne ich musieť splniť, ísť cez vedeckú radu a spraviť obhajobu. Prejdime na tému rodina. Váš otec je jeden z najúžasnejších profesorov slovenského jazyka, akého som stretol. Bol aj korepetítorom spisovnej slovenčiny. Aký bol ako otec? - Ako bol najúžasnejší profesor, tak bol aj najúžasnejší otec. V našom detstve veľmi veľa a tvrdo pracoval. Veľa času sme trávili u starých rodičov v Sokoli. Mali sme šťastné detstvo. Pracovitosť teda máte po ňom? - Áno. V našej rodine je to generačná záležitosť. Sme vysokoškolsky vzdelaná rodina, vždy sa u nás veľa čítalo, diskutovalo. V bývalej ére to mal môj otec veľmi ťažké, aby sa mohol presadiť. Veľký vzťah sme si začali budovať, až keď prišlo slobodnejšie obdobie. Potom zase otec išiel do funkcie, bol dekan fakulty, ale nebolo to preňho, lebo sa s niektorými vecami trápil. Je rytier ako ja, nemá rád neprávosti a som rád, že odmietol ponuku na ministra školstva a že sa dožil v zdraví takého vysokého veku. Bude mať osemdesiat rokov, robí jogging, behá, je absolútne zdravý fyzicky aj psychicky, čo je veľmi dôležité. Váš brat je televízny a filmový režisér. Pomáhali ste mu v začiatkoch? Vieme, ako ťažko je zohnať na čokoľvek peniaze, na kultúru zvlášť. - Nikdy som mu nepomáhal. Obidvaja sme veľmi hrdí, ja som sa narodil v znamení Býka, on v znamení Leva, to sú dve silné povahy.. ...a tvrdohlavé... - Áno, ale máme sa radi. To, čo dosiahol, však dosiahol úplne sám. Otvoril si dvere do sveta, ktorý má veľmi rád. Je to svet krásny, ktorý mu často závidím. Explicitne však neznáša krv, takže on je pokračovateľom rodinnej tradície. Je o niečo mladší. Ako ste spolu vychádzali v detstve? - Vždy tuzexovo. My sme nemali nikdy žiadny problém, nebili sme sa. Boli sme však rôzni, takže protiklady sa asi naozaj priťahujú. Vaša prvá manželka, Ingrid Vorobelová, dnes Urbančíková, je tiež úspešná lekárka, riaditeľka Detskej nemocnice v Košiciach. Prečo to nevyšlo? - Neviem. Myslím si, že vysokoškolské manželstvá nie vždy vyjdú. V našom prípade sa stretli dvaja ambiciózni ľudia a po čase aj ona dosiahla vysoké postavenie. Je niekoľko rokov riaditeľkou úspešnej nemocnice, bola to jedna z mojich najmúdrejších spolužiačok.
Spomínali ste v príhovore, že vychádzate veľmi dobre. Nestáva sa často, že sa exmanželka zúčastní osláv... - Pozvaný bol aj jej manžel (Imrich Urbančík, privátny bankár, ktorý ako šéf Prvej komunálnej banky v Košiciach v 90. rokoch zachraňoval mestskými obligáciami dlhy mesta - pozn. red.). Nevidím dôvod, aby sme skoro po 30 rokoch nevychádzali dobre, keď máme spolu úžasné dieťa Barboru, ktorá žije v zahraničí a je veľmi úspešná. S druhou manželkou Alexandrou máte tri deti, dve dcéry Alexandru, Petru a jedného syna Františka, takže ste sa po troch dcérach dočkali... - Za odmenu (úsmev). Spomínali ste mi predtým, že chcete mať veľkú rodinu. Už ste to uzavreli, alebo je to ešte otvorené? - Myslím, že sme to uzavreli aj vzhľadom na vek mojej manželky. Ako ste sa zoznámili? - Keď som sa vrátil zo sveta do kardiocentra a ona sa stala šéfkou mimotelového obehu. Keď som ju prvýkrát stretol, hneď som vedel, že bude mojou ženou a budem s ňou mať veľa detí. Ako generálny riaditeľ ste aj doma generál? - Veľakrát nie. Ona má doma veľké slovo, lebo má čas vychovávať naše deti. Venuje sa im po všetkých stránkach, čo sa týka štúdia, športu, vedie ich k skromnosti, k viere. Doma som ten, ktorý rieši najmä dôležité a vážne veci, ale vo väčšine prípadov o veciach rozhoduje manželka a robí to dobre. V širokom spektre ľudí na oslave boli aj takí, ktorí nemali v živote toľko profesionálneho šťastia. Podľa čoho posudzujete ľudí? - Mám šťastie, že mám vysoké EQ, nos na ľudí a predvídam situácie. Väčšinou som sa nesklamal. Veľká výhoda je, že priateľov si môžete vybrať, a tých som si vždy vybral v pohode. Preto nás tam bolo tristo a bolo nám dobre. Ľudí posudzujem podľa toho, ako konajú, nie čo vravia. Veľa športujete, ako mladý ste hrávali aktívne basketbal. Nechali ste ho kvôli škole? - Keď som ukončil juniorské obdobie, mal som ponuky z rôznych klubov, aj z Brna, ktoré bolo lídrom v československej súťaži, no prijali ma na medicínu do Košíc a musel som sa rozhodnúť. Povedali mi - buď budete športovcom, alebo lekárom - a myslím si, že mi pomohli. Takže vrcholový basketbal na úrovni prvej ligy a reprezentácie musel skončiť a hral som v pohode druhú ligu a ľahko vyštudoval LF. Ste veriaci človek, ale vyrastali ste v dobe, keď sa to veľmi nenosilo. - U nás v rodine nás k tomu stále viedli. U nás sa to nosilo vždy. Medzi hosťami bol aj monsignor Bober. Aký je? - Je to jeden z najlepších, najprajnejších a najmúdrejších ľudí, akých poznám. Čo vám dáva viera? - Určité zvyky a pravidlá, oporu. Navštíviť kostol, pomodliť sa, viesť k tomu deti. Napríklad taký pôst - ja ho držím. Myslím si, že je to aj zdravé a jednak je to dobré pre moju vôľu. Hlavne sú tam určité pravidlá. Viera je úplne iný svet, aj pri našom pragmatickom manažérskom a operačnom svete je skvelé stretnúť sa s veriacimi ľuďmi a mať nejaké zásady. Ja som mal možnosť stretnúť sa aj s pápežom Františkom (spolu s primátorom Rašim mu do Vatikánu odniesli anjela z dreva ako dar od Košičanov - pozn. red.), a to bola veľká vec. Už len to, že som nositeľ jeho mena. Zdal sa mi veľmi ľudský, ani nie ako pápež. Veľmi múdry a láskavý. Moja manželka plakala, bol to pre nás obrovský zážitok. Fotografiu z tohto stretnutia mám vo svojej pracovni. V príhovore ste povedali aj to, že silných a úspešných nemajú ľudia radi. Prečo? - Lebo sa ich boja. Niečo museli dosiahnuť, išli často cez tvrdú robotu, cez pot. Do popredia sa teraz často tlačia priemerní a podpriemerní, ktorí nechcú pravidlá. Ja si však myslím, že na svete nie je veľa zla, iba málo dobra. Dnes som počul múdru vetu. Dobrých ľudí je veľmi veľa, tých zlých je veľmi málo, ale sú veľmi dobre organizovaní. A ešte jedna veta sa mi páči: Prestaňte o mne klamať, lebo ja začnem o vás hovoriť pravdu. https://kosice.korzar.sme.sk/c/20530230/patdesiatnik-frantisek-sabol-na-primatora-namiesto-rasihokandidovat-nebudem.html [na začiatok informácie] [späť na obsah]
4. Otázniky nad Mestským súdom v Bratislave (Košiciach?) (12.05.2017; Denník N; mut. , Komentáre , s. 18; JÁN MAZÁK)
Zriadenie veľkého mestského súdu by poslúžilo ľuďom, spoločnosti a i samotným sudcom. Sú však riziká, pre ktoré by projekt ministerky spravodlivosti mohol zlyhať Prečo ma zaujíma zriadenie mestského súdu? V roku 1982 som sa stal námestníkom predsedu Mestského súdu v Košiciach pre trestný úsek; neskôr, po piatich rokoch, som bol námestníkom pre občianskoprávny úsek a napokon necelý rok 1990 som tomuto súdu predsedal. Nuž a tri roky som bol členom odvolacieho senátu, ktorý mal v referáte civilné odvolania proti rozhodnutiam Mestského súdu v Košiciach. Súd v Košiciach bol (po Brne) druhý najväčší v Československu. Mestský súd v Bratislave bol v tom čase na úrovni krajského súdu; bol druhostupňovým, odvolacím súdom, takže skúsenosti s prvostupňovým mestským súdom mal len súd v Košiciach. Preto som zbystril pozornosť, keď som zachytil informáciu, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská otvorila otázku zriadenia prvostupňového mestského súdu v Bratislave. Košice zostávajú otvorené, hoci tam sú tiež tri okresné súdy (Košice-okolie je súčasť košickej justície). JE TÁTO MYŠLIENKA NOSNÁ? Som presvedčený, že ide o iniciatívu, ktorá si zaslúži pozornosť a sústredenejšiu úvahu. Nejde o zjednodušený návrat k predošlým organizačným štruktúram súdnictva. Napokon, ako som spomenul, Mestský súd v Bratislave bol krajským súdom. Predpokladám, že sa skôr hľadá taký spôsob garantovania základného práva na súdnu ochranu, ktorý začne efektívne bojovať s dnešnými, už takmer neriešiteľnými ťažkosťami, najmä so zbytočnými prieťahmi, ktoré nadobúdajú značné rozmery. Prínos takého nápadu spočíva najmä v tom, že ak by sa uskutočnil, iste, po dôkladnej diskusii vo vnútri súdnictva, tak by slúžil ľuďom, spoločnosti a štátu. Profitovali by z toho aj samotní sudcovia. AKÉ SÚ ROZHODUJÚCE KLADY? Vznik jediného organizačného média, akým bude vedenie budúceho mestského súdu, povedie k efektívnejšiemu riešeniu každodenných problémov výkonu spravodlivosti. Okrem toho, pribudnú viacerí sudcovia na rozhodovanie, pretože zákonite sa zníži počet predsedov a podpredsedov. Namiesto piatich predsedov a podpredsedov bude jeden predseda a, dajme tomu, štyria podpredsedovia. Rovnako sa usporia ľudské zdroje aj na administratívnych riadiacich pozíciách. Zdalo by sa, že značný počet sudcov mestského súdu, presahujúci určite číslo sto, by mohol byť komplikáciou. Mal by byť výhodou. Takéto množstvo sudcov je schopné bez väčších problémov zabezpečiť náhradu za kolegu, vyriešiť mimoriadnu záťaž, napríklad pre stúpajúci počet žalôb alebo obžalôb, ako aj podobné denné výzvy. Bez ujmy na inštitúte zákonného sudcu. Všetci sudcovia by boli, zásadne, rovnomerne zaťažení (kto nesúdil, ani nevie, aká je to, pre ľudí v talároch, žiarlivo sledovaná veličina). Veci, ktoré by došli na mestský súd, by sa prideľovali všetkým sudcom bez ohľadu na to, z ktorého obvodu vznikol dôvod na začatie súdneho konania. Vo vnútri kolégií takého súdu by sa veci prideľovali aj naďalej náhodným výberom. Taký výber by sa mal spojiť so špecializáciou sudcov. Príklad na porozumenie. V občianskoprávnom kolégiu by boli, dajme tomu, desiati sudcovia špecializovaní na pracovnoprávne veci. Ak by došla taká vec, tak by ju náhodne pridelili tým sudcom, ktorí, podľa rozvrhu práce, sú špecialisti na veci podľa Zákonníka práce a iné pracovnoprávne spory. Odbočím, ale musím to napísať. Celý projekt by mohol zlyhať, ak by sme paralelne nezaviedli špecializáciu. Predovšetkým na súde prvého stupňa, ktorý musí zisťovať skutkový stav, je to jediná cesta, ako zabezpečiť konanie bez zbytočných prieťahov. Právo je dnes také komplikované, že žiadať od sudcu, aby vedel "všetko", je to isté, ako žiadať od všeobecného lekára, aby operoval mozog a popri tom liečil zlomeniny. Nemožné. Špecializácia by však neznamenala, že by sudca bol obmedzený len na ňu; ak by vznikli nerovnomernosti v pracovnom zaťažení, každý sudca by mal rozhodovať aj iné veci. Po zmene rozvrhu práce. Odchýlky v judikovaní jednotlivých okresných súdov v Bratislave naberajú trend sústavnosti. Tejto hrozbe spravodlivosti sa dnes takmer nikto účinne nevenuje. Na mestskom súde by sa, časom, dosiahlo jednotné a predvídateľné rozhodovanie vo všetkých jeho agendách. Jednoducho, viac právnej istoty. Priamym dôsledkom by bolo, ako dokazuje prax, aj zníženie počtu podávaných opravných prostriedkov. ARGUMENTY PROTI? Poznám, ako tak, situáciu na okresných súdoch v Bratislave. Niekde je lepšia, inde horšia. Problémová je však všade. Ukazuje sa, že sa táto organizačná štruktúra prežila a bude generovať len ťažkosti, ktoré sa bez novátorského prístupu stanú trvalou brzdou výkonu spravodlivosti v hlavnom meste. Zásadné argumenty proti zriadeniu mestského súdu ako prvostupňového súdu v Bratislave nevidno. Hádam by mohla súhlasiť aj väčšina bratislavskej justície. Osihoteným dôvodom je iba, zatiaľ, nedostatok diskusie o navrhovanom riešení. Súdnictvo, najmä na prvom stupni, je komplikovaný systém, ktorého doladenie nie je len otázkou politického alebo rýdzo právnického riešenia. Funkčnosť takého systému závisí od mnohých faktorov, v neposlednom rade od kvality sudcov a celej administratívy. Verím však, že po otvorenej debate a úprimnej snahe všetkých zúčastnených sa tieto, prevažne logistické problémy, dajú zvládnuť. Z HISTORICKEJ SKÚSENOSTI OPATRNÝ OPTIMIZMUS Mestský súd v Košiciach mal na konci svojej existencie viac ako päťdesiat sudcov, čo predstavovalo takmer tretinu krajského súdneho obvodu (pripomínam, že boli len tri kraje). Riadili ho predseda a traja námestníci. Zvládalo sa to bez nejakých podstatnejších výkyvov. Ešte podčiarknem. Bez počítačov, bez súdnych úradníkov, asistentov a iných vymožeností. Z tohto historického poznatku pramení môj opatrný optimizmus. Súdnictvo je konzervatívne organizovaný systém. Ak sa určité organizačné schémy osvedčili, tak návrat k nim, za nových, moderných a lepšie vytvorených podmienok, by mal poskytnúť ľuďom viac spravodlivosti a spoločnosti viac právneho štátu.
JÁN MAZÁK profesor Právnickej fakulty UPJŠ, poradca prezidenta SR Poznám, ako tak, situáciu na okresných súdoch v Bratislave. Niekde je lepšia, inde horšia. Problémová je však všade. [na začiatok informácie] [späť na obsah]
5. Nahradí František Sabol primátora Rašiho? Nie je to aktuálna téma, tvrdí oslávenec (12.05.2017; Korzár; č. 108, ROZHOVOR , s. 5; PETER BERCIK)
SRDCE OPEROVAL 2 342-KRÁT, ZAPISUJE SI TO AKO MONK Na oslave 50-ky mal 300 hostí. Oslavoval tri dni. Východoslovenskému ústavu srdcových chorôb šéfuje od jeho začiatku. Je druhýkrát ženatý, má štyri deti. Šéfuje basketbalovému klubu Košických býkov. Je prodekanom na košickej medicíne. Hoci sa jeho meno v poslednom čase spomínalo v súvislosti s možnou kandidatúrou na primátora, namiesto potenciálneho župana Rašiho, odísť zo svojej srdcovej záležitosti sa aktuálne nechystá. Kardiochirurg a čerstvý nositeľ Ceny mesta František Sabol. Ako sa cítite ako päťdesiatnik? - Ako keď som mal tridsať rokov. Lepšie ako štyridsiatnik, lebo som bol tučný, ale schudol som odvtedy viac ako 20 kg. Veľa športujem a cítim sa lepšie. Mám aj deti, pri ktorých som omladol, a v práci je tiež veľa kolegov vo vysokých funkciách v mladom veku, takže sa cítim oveľa lepšie. Koľko dní trvali oslavy? - Tri. Boli intenzívne? - Všetko robím poriadne. Potešil vás zvlášť nejaký dar ček? - Všetky ma potešili. Každý, kto ma pozná, vie, čo mám rád. Dar čeky rád dávam, nie dostávam. Napríklad? - Kvalitná kniha, dobré víno, dobrý koňak, veci na šport a hlavne - moji priatelia mi spravili zbier ku na výlet snov s mojou rodinou. Kam? - Raz v živote som bol v Austrálii a chcem tam ísť tak, aby sme išli všetci - moja manželka aj moje 4 deti. Hviezdou večera bol spevák z celosvetovo známej funky skupiny Delegation... - Áno, Rick Bailey......a spievali tam aj Vašo Patejdl, Kmeťo Band, Anita Soul, Peter Bič Project. Chceli ste mať takú veľkolepú oslavu? - Nebola veľkolepá, bola v Spoločenskom pavilóne, pretože už počúvam, že som oslavoval v luxusných hoteloch na zlatých stoloch. Tam som si až uvedomil, že som tam mal pred 27 rokmi svadbu. Mal som oslavu vo funky štýle, pretože treba rešpektovať štýl oslávenca, čo môže zahŕňať aj ruské vajce v menu a funky hudbu. Veľa z tých vystúpení som dostal ako darček, s mnohými umelcami sa osobne poznám. Keď to nie je tajomstvo, koľko to stálo? - Neviem, lebo som to dostal ako darček. Od koho? - To sa nehovorí, ale určite to nebolo v takých sumách, ako si niekto myslí. Prišlo vám blahoželať naozaj široké spektrum ľudí, včítane známych osobností, ako sú tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Kozák, predseda SFZ Kováčik, poslanci NR SR, minister Žiga, exminister Čislák, župan Trebuľa, primátor Raši, riaditelia nemocníc... Chýbal tam vôbec niekto? - Bolo pár ľudí, ktorí mi chýbali, lebo sa ospravedlnili, pretože už mali dlhodobo dohodnutý iný program. To široké spektrum ľudí je preto, že mám viacero funkcií. Je teda logické, že tam boli aj ľudia z Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave, tiež z Banskej Bystrice. Prišli ľudia zo športu, v ktorom sa pohybujem roky. Prišli rektor UPJŠ, dekan lekárskej fakulty, kolegovia prodekani, s ktorými spolupracujem, veľa kolegov lekárov a
zdravotníkov, mojich spolužiakov... Recipročne ľudia, ktorým som bol na oslavách, priatelia z Tatier. Košice sú malé a všetci sa veľmi dobre poznáme. Pokazili vám trochu oslavy basketbalisti? - To sú dve veci, ktoré som nespájal. Bol som však veľmi sklamaný, pretože som veril, že pôjdeme do finále, že chceme titul (viac o Sabolovi a KB Košice čítajte na športových stranách - pozn. Red.). Netajíte sa priateľstvom so županom Trebuľom. Neťahal vás do politiky? - Nikdy. Máme na veľa vecí odlišné názory, ale obaja veríme v zdravý rozum. Zoznámili sme sa nie cez politiku, ale keď sme operovali jeho otca a potom aj mamu a strýka, čiže cez moju základnú profesiu, čo je kardiochirurgia. Máme svoje chvíľky, keď sa stretneme. Som možno jeden z mála ľudí, ktorý mu hovorí pravdu priamo a on mne takisto. Áno, máme priateľský, osobný vzťah. Je už verejným tajomstvom, že Richard Raši pôjde kandidovať na jeseň na župana a v kuloároch sa hovorí, že na primátora by ste mohli kandidovať práve vy. - Túto informáciu som v poslednom období často zachytil aj ja. Viacero vplyvných ľudí a osôb z Košíc a z politických strán bolo za mnou, či by som nebol ochotný kandidovať, ak by to bola pravda, že odchádza Richard Raši. Ja som však spokojný so svojou pozíciou a nie je to pre mňa aktuálna téma. Stretávame sa v krčme Letná, ktorá vám čiastočne patrí. Staráte sa aj o tieto veci? - To je nezmysel. Keď Tóno Minčík odchádzal, tak sa ma pýtal, kto by to mohol prevziať, aby ostala kvalitná kuchyňa. Vtedy sme sa vyskladali viacerí príbuzní na časť z podielu a išli sme do toho s tým, že na to, samozrejme, nemáme čas. Patrí mi časť nehnuteľnosti, ale o chod reštaurácie sa nestaráme. Je to nezmysel, aby to nazývali smerácka krčma. Je to podnik, ktorý má pekný interiér, veľmi dobrú kuchyňu, obsluhu. Máte to spolu s Trebuľovým synom Martinom? - Áno, rovnaký podiel v budove. Ale o chod sa starajú ľudia, ktorí majú eseročku a tam pracujú. Oni si riešia náklady aj výplaty, menu, chod, my sa do toho nestaráme. Aké boli začiatky kardioústavu? - Veľmi náročné. Ako prvé sme museli zaplatiť delimitačný protokol vtedajšej fakultnej nemocnici... Koľko to bolo? - Myslím, že milión korún, a nemali sme ani jeden prístroj, len nejaké priestory, za ktoré sme platili nájom. Hlavne prvé obdobia fungovania ústavu sme boli vlastne virtuálnym ústavom na štyroch poschodiach v rámci nemocnice, kde sme platili nájom. A to bol aj môj hlavný cieľ, keď sa ma pýtal minister Zajac na konkurze po mojom návrate zo zahraničia, že prečo chcem byť riaditeľom. Povedal som mu, že chcem postaviť nemocnicu. Toto sa mi podarilo. Ste na to pyšný? - Určite. Chodia tu delegácie zo zahraničia, liečia sa tu ľudia z celého východu, máme tu študentov, školiacich sa lekárov. Neskončili sme s tým, že sme postavili jednu nemocnicu. Staviame aj druhú budovu, a to už budeme naozaj svetový ústav. Koľko operácií máte za sebou? - Operácií srdca v mimotelovom obehu mám za sebou presne 2 342, pretože o každej si odkladám protokol s mojimi zápiskami. Som známy precíznosťou ako Monk, každú operáciu si zapisujem aj mimo oficiálneho protokolu. Predtým som však ešte mal kopu operácií z hrudnej, brušnej, cievnej chirurgie a traumatológie. Prejavujú vám pacienti nejakým spôsobom vďačnosť? - O mne je známe, že mi ľudia nemôžu prejaviť vďačnosť. Mám sa veľmi dobre, mám výborné postavenie, nepotrebujem, aby mi prejavovali vďačnosť. Nemal som na mysli peniaze, skôr osobné darčeky. - Ani nie. Pacienti vás nepoznajú osobne, kvety sa mužom nenosia, čokolády tiež nie, alkohol si vyberáte sami, keď máte chuť piť. Vo svete som sa však stretol napríklad s tým, že operatéri dostávali osobné darčeky vo forme šperkov, hodiniek a obrazov. Bolo to úplne normálne a legálne. Neviem, ako to bolo riešené legislatívne. U nás to tak nefunguje? - Hovorím sám za seba, že nie. Tak sme sa nepriamo dostali k úplatkom, ktoré sú ako nočná mora slovenského zdravotníctva.
Ako to vnímate vy, aj v súvislosti s tým, že ste prodekanom na Lekárskej fakulte, kde sa téma úplatky skloňovala v poslednom čase príliš často? - Som prodekanom len veľmi krátke obdobie, tieto veci som sa dozvedal najmä z vášho denníka. Treba to nechať na tých, ktorí to riešia. Nepoznám súvislosti, osobne som sa s tým nestretol. Váš otec je jeden z najúžasnejších profesorov slovenského jazyka, akého som stretol. Bol aj korepetítorom spisovnej slovenčiny. Aký bol ako otec? - Ako bol najúžasnejší profesor, tak bol aj najúžasnejší otec. V našom detstve veľmi veľa a tvrdo pracoval. Veľa času sme trávili u starých rodičov v Sokoli. Mali sme šťastné detstvo. Otec je rytier ako ja, nemá rád neprávosti a som rád, že odmietol ponuku na ministra školstva a že sa dožil v zdraví takého vysokého veku. Bude mať osemdesiat rokov, robí jogging, behá, je absolútne zdravý fyzicky aj psychicky, čo je veľmi dôležité. Váš brat je televízny a filmový režisér. Pomáhali ste mu v začiatkoch? Vieme, ako ťažko je zohnať na čokoľvek peniaze, na kultúru zvlášť. - Nikdy som mu nepomáhal. Obidvaja sme veľmi hrdí, ja som sa narodil v znamení Býka, on v znamení Leva, to sú dve silné povahy. Explicitne však neznáša krv, takže on je pokračovateľom rodinnej tradície. Vaša prvá manželka, Ingrid Vorobelová, dnes Urbančíková, je tiež úspešná lekárka, riaditeľka Detskej nemocnice v Košiciach. Prečo to nevyšlo? - Neviem. Myslím si, že vysokoškolské manželstvá nie vždy vyjdú. V našom prípade sa stretli dvaja ambiciózni ľudia a po čase aj ona dosiahla vysoké postavenie. Je niekoľko rokov riaditeľkou úspešnej nemocnice, bola to jedna z mojich najmúdrejších spolužiačok. Spomínali ste v príhovore, že vychádzate veľmi dobre. Nestáva sa často, že sa exmanželka zúčastní osláv... - Pozvaný bol aj jej manžel (Imrich Urbančík, privátny bankár, ktorý ako šéf Prvej komunálnej banky v Košiciach v 90. rokoch zachraňoval mestskými obligáciami dlhy mesta - pozn. red.). Nevidím dôvod, aby sme skoro po 30 rokoch nevychádzali dobre, keď máme spolu úžasné dieťa Barboru, ktorá žije v zahraničí a je veľmi úspešná. S druhou manželkou Alexandrou máte tri deti, dve dcéry Alexandru, Petru a jedného syna Františka, takže ste sa po troch dcérach dočkali... - Za odmenu (úsmev). Spomínali ste mi predtým, že chcete mať veľkú rodinu. Už ste to uzavreli, alebo je to ešte otvorené? - Myslím, že sme to uzavreli aj vzhľadom na vek mojej manželky. Veľa športujete, ako mladý ste hrávali aktívne basketbal. Nechali ste ho kvôli škole? - Keď som ukončil juniorské obdobie, mal som ponuky z rôznych klubov, aj z Brna, ktoré bolo lídrom v československej súťaži, no prijali ma na medicínu do Košíc a musel som sa rozhodnúť. Povedali mi - buď budete športovcom, alebo lekárom - a myslím si, že mi pomohli. Takže vrcholový basketbal na úrovni prvej ligy a reprezentácie musel skončiť a hral som v pohode druhú ligu a ľahko vyštudoval LF. Medzi hosťami bol aj monsignor Bober. Aký je? - Je to jeden z najlepších, najprajnejších a najmúdrejších ľudí, akých poznám. Čo vám dáva viera? - Určité zvyky a pravidlá, oporu. Navštíviť kostol, pomodliť sa, viesť k tomu deti. Napríklad taký pôst - ja ho držím. Myslím si, že je to aj zdravé a jednak je to dobré pre moju vôľu. Hlavne sú tam určité pravidlá. Viera je úplne iný svet, aj pri našom pragmatickom manažérskom a operačnom svete je skvelé stretnúť sa s veriacimi ľuďmi a mať nejaké zásady. Ja som mal možnosť stretnúť sa aj s pápežom Františkom (spolu s primátorom Rašim mu do Vatikánu odniesli anjela z dreva ako dar od Košičanov - pozn. red.), a to bola veľká vec. Už len to, že som nositeľ jeho mena. Zdal sa mi veľmi ľudský, ani nie ako pápež. Veľmi múdry a láskavý. Moja manželka plakala, bol to pre nás obrovský zážitok. Fotografiu z tohto stretnutia mám vo svojej pracovni. V príhovore ste povedali aj to, že silných a úspešných nemajú ľudia radi. Prečo? - Lebo sa ich boja. Niečo museli dosiahnuť, išli často cez tvrdú robotu, cez pot. Do popredia sa teraz často tlačia priemerní a podpriemerní, ktorí nechcú pravidlá. Ja si však myslím, že na svete nie je veľa zla, iba málo dobra. Dnes som počul múdru vetu. Dobrých ľudí je veľmi veľa, tých zlých je veľmi málo, ale sú veľmi dobre organizovaní. A ešte jedna veta sa mi páči: Prestaňte o mne klamať, lebo ja začnem o vás hovoriť pravdu. PETER BERCIK Celý, nekrátený rozhovor nájdete na www.korzar.sk
foto: Generálny riaditeľ VÚSCH František Sabol oslávil minulý týždeň 50-ku. FOTO: JUDY Pamätná fotka Spomienku na prijatie u pápeža má vo svojej pracovni. FOTO: JUDY [na začiatok informácie] [späť na obsah]
6. Rozlúštil záhadu dračieho vajca (12.05.2017; Nový Čas; SLOVENSKO , s. 16,17; Eva Eperješiová)
Autor - Eva Eperješiová I Foto: autor, archív m. k., nákres v. r. KOŠICE/HENAN - Mení legendu na skutočnosť. Paleontológ Martin Kundrát (47) po desiatkach rokoch rozlúštil záhadu nevyliahnutého skameneného dinosaura. Zachované mláďa bolo po objavení v čínskej provincii Che-nan ilegálne vyvezené do USA, kde ho pokrstili ako Baby Louie. Až po návrate do Číny sa vedcom podarilo odhaliť záhadu dračieho vajca. Skrýva zárodok nového druhu dinosaura zo skupiny caenagnathidov. Dostal pomenovanie Beibeilong sinensis, v preklade mláďa čínskeho draka. Až po vyše 20 rokoch sa podarilo slovenskému Indianovi Jonesovi odhaliť záhadu dračieho vajca. Našli ho miestni v provincii Che-nan ešte v roku 1993, ilegálne ho predali do USA. Skamenelina sa stala slávnou o tri roky vďaka titulke National Geographic. Dráčika verejnosti predstavili v roku 2011, keď ho získalo Indianapolis Children's Museum. Práve tam dostal meno Baby Louie. ,,V decembri 2013, teda dvadsať rokov po jeho objave, sa vrátil do Číny. Svoje konečné miesto pre odpočinok našiel v Čeng-čon, hlavnom meste provincie Henan," vysvetľuje Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vajce sa vďaka vhodným podmienkam zachovalo celých 90 miliónov rokov. ,,Dostatok diagnostických znakov nám umožnil, aby sme Baby Louie zapísali do zoznamu nových dinosaurov. Dostal meno Beibeilong sinensis, teda mláďa čínskeho draka," prezradil vedec. ,,Pozostatky rodičov draka zatiaľ nepoznáme, no sú určite najväčšími caenagnathidmi v ríši dinosaurov a zobákom sa podobajú nelietavým pštrosovitým vtákom. Caenagnathus znamená moderná čeľusť," pokračuje ďalej. ,,Teší ma, že v Košiciach píšeme históriu vedeckých úspechov tej najvyššej kvality. Návrat ilegálne vyvezeného Baby Louia späť do Číny je mimoriadny úspech svetovej paleontológie," zhodnotil Kundrát, ktorý v štúdiu dinosaurov pokračuje. [na začiatok informácie] [späť na obsah]
7. Jar v školách (11.05.2017; www.ucn.sk; Učiteľské noviny, , s. -; UCN)
To, že prichádza jar, sme si v redakcii Učiteľských novín veľmi rýchlo všimli. Nebolo to zapríčinené zmenou počasia, ale práve vašimi príspevkami, ktoré sa u nás kopili, a boli naozaj pozitívne, veselé, farebné, jednoducho také, aká má byť jar. Osobne si začiatok jari spájam s uzatvorenými a odklonenými cestami - do akej miery ich zaplnili nadšení bežci :) BEH MEDIKOV MESTA KOŠICE Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zorganizovali včera podvečer druhý ročník podujatia BEH MEDIKOV MESTA KOŠICE. Trať dlhú 3,2 kilometra si študenti odbehli nielen pre radosť z pohybu, ale aj pre potešenie z pomoci druhým. Vyzbierané štartovné totiž putovalo na konto Kliniky detí a dorastu UPJŠ LF a DNF Košice a použité bude na zlepšenie prostredia pre voľnočasové aktivity a hry malých pacientov. "Beh organizoval Klub vzdelávania v medicíne Spolku medikov mesta Košice a zúčastnilo sa na ňom 147 bežcov, z toho 71 mužov a 76 žien vrátane zahraničných študentov a niekoľkých pedagógov. Z registračných poplatkov vo výške tri eurá a finančných darov sa podarilo vyzbierať celkovo 520 eur, ktoré boli po skončení podujatia odovzdané primárke Kliniky detí a dorastu MUDr. Eve Sádovej," hovorí študentka 4. ročníka všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach Nicolette Zavillová. Otvorenie akcie sa konalo pred budovou Lekárskej fakulty UPJŠ v stredu Odštartovalo sa okolo 17. hodiny. Prvý bežec - študent prvého ročníka všeobecného lekárstva František Lami - dobehol do cieľa s časom 9 minút a 33 sekúnd. Druhou najlepšou bežkyňou a prvou ženou v poradí bola Zuzana Durcová s časom 10 minút a 43 sekúnd, ktorá nie je študentkou medicíny. Aktivitu študentov ocenil dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. MUDr. Daniel Pella, PhD., ktorému takisto pracovné povinnosti nedovolili zúčastniť sa na podujatí. "Teším sa tomu, že máme takýchto
aktívnych medikov, ktorí skĺbili užitočnosť zdravého pohybu, spoločenskej aktivity i charitatívneho cieľa v jednom a som veľmi rád, že im nakoniec prialo aj počasie, ktoré hrozilo prehánkami," konštatoval. Foto: Žofia Hnátová Článok poskytla RNDr. Jaroslava Oravcová, foto Žofia Hnátová Okrem toho, že nám cesty zaplavili bežci, chodníky ovládli aj nadšenci v žltých tričkách, ponúkajúci nám malé nežné kvietky, ktoré pre mnohých znamenajú celý život. DEŇ NARCISOV V PODANÍ GYMNÁZIA HANSA SELYEHO 7. apríla naši študenti vyrážali do ulíc mesta s pokladničkami. Za dobrovoľný príspevok rozdávali žltý narcis a informačné letáky. Našim dobrovoľníkom sa celkovo podarilo vyzbierať 586 eur. Výnos verejnej finančnej zbierky je určený na rozvoj nových techník a metód v prevencii, diagnostike a liečbe, na hospicovú starostlivosť, psychosociálnu starostlivosť o onkologických pacientov a ich rodiny, na rozvoj výchovy, informovanosti a poradenstva. Poďakovanie patrí Lige proti rakovine, ktorá našim študentom umožnila zapojiť sa do verejnej zbierky. Touto cestou ďakujeme aj našim dobrovoľníkom, vedeniu školy, všetkým učiteľom a triednym učiteľom za ochotu, podporu a uvoľnenie žiakov z vyučovacích hodín. Takisto ďakujeme za finančné dary do zbierok. Článok poskytla PaedDr. Annamária Komárová NEZAHÁĽALI ANI TÍ NAJMENŠÍ: ZÁKLADNÁ ŠKOLA V KRÁĽOVEJ NAD VÁHOM Malí dobrovoľníci zo Základnej školy v Kráľovej nad Váhom sa v tento deň už po siedmykrát rozbehli rozdávať kvietky narcisu, úprimné úsmevy a do pokladničky zbierať dobrovoľné nančné prostriedky. Neodradilo ich ani chladnejšie počasie, takže počas dvoch hodín sa im podarilo vyzbierať 214,55 eur. Ďakujeme pani ria- diteľke Janke Poláčekovej, že aj takouto cestu rozvíja v našich deťoch pocit spolupatričnosti, solidarity a ochotu pomáhať chorým ľuďom v duchu myšlienky: "Nemusíš byť každý deň hrdinom, stačí, ak ostaneš každý deň človekom." Za rodičov poskytla článok Ing. Lívia Szabóová TRADIČNÉ ZVYKY, ALE AJ INOVÁCIE V SLÁVENÍ VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV Slovensko bolo na Veľkú noc vždy rozdelené pomyselnou čiarou - na západe sa šibalo, na východe oblievalo. Tieto hranice postupom času mizli, pretože šibanie si muži obľúbili takmer vo všetkých regiónoch. "Zjavne má šibanie veľkú popularitu u mužov, lebo tá tendencia sa šíri smerom na východ, takže už aj v Prešovskom kraji je pomerne veľa šibačov, hoci to tam nebolo v minulosti tradíciou," povedala profesorka Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie SAV. Tradície šibania a oblievania zasahujú stredoeurópsky priestor a mierne prenikajú aj na juh a východ. V krajinách okolo Stredozemného mora oživujú kresťanské tradície aj tým, že ich z kostolov prenášajú na verejný priestor. Tento trend sa dostal aj na Slovensko. "Okolo Stredozemného mora majú procesie, kde nesú veľké sochy Krista a muži musia podať aj výkon, lebo niekedy sú to naozaj ťažké rekvizity, ale hlavne sa všetko odohráva na verejnom priestore. Je tam teplo, takže ľudia chodia na tieto podujatia vo veľkej miere," povedala Zuzana Beňušková. Etnológovia urobili výskum v Liptovskej Tepličke a pozorovali, ako sa týmto inováciám prispôsobujú miestni obyvatelia. Nacvičujú si pašiové hry, teda umučenie Krista podľa Svätého písma, a predvádzajú ho na verejnom priestore, pričom sa z neho stáva akési verejné divadlo. Táto inovácia sa u nás zakoreňuje hlavne v obciach regiónov, ktoré sú silne katolícke. Na týchto miestach dnes stále nachádzame aj regrútov, hoci na Slovensku sa od roku 2006 de nitívne zrušila povinná vojenská služba. "V Liptovskej Tepličke doteraz chodia regrúti v krojoch na tzv. "šmigorst" po polievačke po dedine a navštevujú všetky domy. Stále sa u nás uchováva táto veková kategória, čiže chlapci v istom veku okolo 17 - 19 rokov, keď končia stredné školy, plnia funkcie, čo mali v minulosti regrúti. Takže aj takto sa na Slovensku vysporadúvame s inováciami," potvrdzuje Zuzana Beňušková. Článok poskytla Monika Hucáková, hovorkyňa Slovenskej akadémie vied Nezabudnita sa prihásiť do súťaže :) Dokedy? Do: 19. 5. 2017 Ako? E-mailom:
[email protected] Predmet e-mailu: SÚŤAŽ - Jar na škole Kto sa môže zapojiť? Všetci: od materských škôl až po univerzity Čo môžem vyhrať? Cenu prispôsobíme podľa veku a regiónu našich víťazov.
-END http://www.ucn.sk/skoly/jar-v-skolach [na začiatok informácie] [späť na obsah]
8. Z obrovských vajec sa vykľul nový dinosaurus (11.05.2017; www.pravda.sk; Veda a Technika, , s. -; Pravda)
Takto mohli vyzerať rodičia ,,Baby Louie". Podľa všetkého dorastali až do ôsmich metrov a vážili tri tony. Autor - Vladimír Rimbala Aj s prispením slovenského paleontológa sa podarilo identifikovať nový druh dinosaura, ktorý sa liahol z obrovských vajec. Tie merali až pol metra, vážili päť kilogramov a boli tak štvornásobne väčšie ako pštrosie. Hniezda gigantických vajec boli objavené v čínskej provincii Henan. Jedno z nich bolo však iné - obsahovalo zárodok "draka". Nestihol sa vyliahnuť a zamrzol tak v čase na desiatky miliónov rokov. Vajce so zárodkom dinosaura sa podarilo objaviť ešte v roku 1993 neďaleko mesta Nanyang. Následne však bolo prevezené do USA a na celých dvanásť rokov sa stalo majetkom Detského múzea v Indianapolise. Naspäť do Číny sa embryo s pomenovaním "Baby Louie" dostalo až o dvadsať rokov neskôr a konečne sa začalo s jeho podrobným vedeckým výskumom. Vedci nový druh opísali v štúdii zverejnenej v žurnále Nature Communications a pomenovali ho Beibeilong sinensis - teda mláďa čínskeho draka. Na výskume sa podieľal aj Martin Kundrát, pracovník Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Rekonštrukcia "dračieho" embrya vo vajci. Autor - Vladimír Rimbala "Pozvanie čínskych kolegov k účasti na tomto projekte považujem za privilégium. Tento objav má tiež charakter medzníka slovenskej paleontológie. Teší ma, že aj v Košiciach píšeme históriu vedeckých úspechov tej najvyššej kvality. Návrat ilegálne vyvezeného Baby Louie späť do Číny je mimoriadny úspech svetovej paleontológie," uviedol Kundrát. Z výskumu vyplýva, že "dračie embryo" patrí k málo známym dravým dinosaurom zo skupiny Caenagnathidae, po slovensky moderné čeľuste. Nálezy týchto dinosaurov boli často nekompletné, a tak je Baby Louie jedným z najlepšie zachovaných exemplárov týchto dinosaurov. Tento unikátny nález vyriešil dlhotrvajúcu záhadu o tom, ktoré dinosaury znášali najväčšie vajcia, známe pod názvom Macroelongatoolithus. Beibeilong sinensis žil pred 90 miliónmi rokov. Mal perie, primitívne krídla a zobák, no svojimi rozmermi by s prehľadom zatienil všetkých jeho súčasných príbuzných. Podľa výskumu embrya tento dinosaurus dorastal do veľkosti až osem metrov a vážil tri tony. "Mnoho rokov bolo záhadou, aký druh dinosaura kládol takéto veľké vajcia do hniezda s priemerom tri metre," uviedla pre časopis NewScientist Darla Zelenitská z Univerzity v Calgary. "Niektorí vedci sa spočiatku domnievali, že vajcia mohli patriť tyrannosaurom, lebo poblíž sa našli fosílie tohto top predátora praveku." Nakoniec sa ukázalo, že išlo o nový druh vyhynutého tvora, ktorý bol najväčší zo všetkých známych živočíchov, ktorý sa o svoje potomstvo staral podobne ako súčasné vtáky. Kundrát uviedol, že v štúdiu nových skamenených embryí bude pokračovať a čoskoro sa vydá do odľahlých končín Ázie odhaľovať ďalšie tajomstvá fenoménu čínskeho draka. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ https://vat.pravda.sk/zem/clanok/429123-z-obrovskych-vajec-sa-vyklul-novydinosaurus/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss [na začiatok informácie] [späť na obsah]
Top informácie z rezortu školstva 9. V regionálnom školstve nič nové (12.05.2017; Pravda; mut. , Názory , s. 31; Vladimír Urban)
Na ministerstve školstva by mali vrcholiť práce na Pedagogicko-organizačných (POP) pokynoch na školský rok 2017/2018. POP je v podstate manuál, od ktorého sa očakáva, že bude mať zásadný vplyv na dianie v regionálnom školstve. V tomto roku sa od neho očakávalo aj to, že okrem stanovenia termínov upravujúcich organizáciu školského roka bude aj jedným z prvých krokov reformy. Očakávanie bolo márne, tak ako bude márne aj v nasledujúcom školskom roku. Keďže je takmer isté, že nové POP budú len preštylizovaným tých starých, nezaškodí si ich pripomenúť a pripraviť sa tak na to, že školský rok 2017/2018 sa bude niesť v podobnom duchu ako ten súčasný. Reforma sa bude proklamovať, no žiadne zmysluplné kroky sa uskutočňovať nebudú. V súčasnosti aktuálne POP obsahujú úvod, ktorý by mal byť konkretizovaný v jednotlivých pokynoch. Dovoľme si najskôr zopár citátov z úvodu: "Vstupujeme do obdobia veľkých výziev. Regionálne školstvo si vyžaduje zásadné zmeny..." Dokument obsahujúci silné slová vo svojom úvode by mal svojím ďalším obsahom aspoň naznačovať, že sú myslené vážne. Znamená to, že školy by sa mali dozvedieť, čo sa vlastne chystá a mali by tak dostať šancu pripraviť sa na také zásadné zmeny, akými sa minister "vyhráža". V celom dokumente však nie je ani náznak toho, že by ministerstvo tušilo, čo zo spomenutého bombastického prológu pre obsah POP vyplýva. Namiesto toho sa dokument hemží frázami a banalitami: "Pri realizácii preventívnych aktivít a programov sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť ich efektivite." Kam sa zodpovední dostali po roku, odkedy uzreli svetlo sveta tieto nezmysly? Vedú nekonečnú diskusiu o nepodstatných detailoch a vytrvalo ignorujú fakt, že regionálne školstvo potrebuje v prvom rade všeobecný audit možností, perspektív a kvality jednotlivých škôl a naň nadväzujúcu nekompromisnú revíziu školskej siete. Toto však v nových POP nenájdete. Vladimír Urban, pedagóg [na začiatok informácie] [späť na obsah]
10. Školy by nemali spolupracovať s organizáciami, ako sú Slovenskí branci (11.05.2017; Rozhlasová stanica Fun; Headliny; 07.00; por. 2/3; R / -)
Redaktor: "Minister školstva Peter Plavčan vyzval školy, aby nespolupracovali s organizáciami, ako sú Slovenskí branci. Rezort podľa neho pripraví materiál, ktorý pomôže riaditeľom škôl zorientovať sa v tejto problematike." Peter Plavčan, (nominant SNS), minister školstva: "Považujem to za veľmi zásadnú tému, pretože tak ako som už opakovane viackrát povedal, extrémizmus sa podobá na vlastenectvo, ale tie dôsledky sú iné. Končí to zabíjaní, končí to znevažovaním ľudskej dôstojnosti a ďalšími negatívnymi javmi. A tomu treba od počiatku zabrániť." Redaktor: "Plavčan sa obáva, že dochádza v tejto súvislosti k neprimeranému nadľahčovaniu extrémizmu. Túto tému musia aktívne preto riešiť." [na začiatok informácie] [späť na obsah]
11. ŠPÚ je garantom experimentálneho overovania metódy Jolly Phonics (11.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 10:21, s. -; TASR)
Metóda, ktorá je postavená na zručnostiach detí aj učiteľa, rešpektuje individuálny prístup k žiakom. Bratislava 11. mája (TASR) - ŠPÚ sa stal garantom experimentálneho overovania výučby anglického jazyka Efektivita vyučovacej metódy Jolly Phonics na základe dohody riaditeľa ŠPÚ Ľudovíta Hajduka a výkonnej riaditeľky Education Initiative, organizácie pre vzdelávanie učiteľov a distribúciu výukového materiálu Jolly Phonics na Slovensku, Viery Machálkovej. Hlavným zámerom experimentálneho overovania je kontinuálne posilniť vyučovanie anglického jazyka na primárnom stupni, teda v prvom až štvrtom ročníku základných škôl. "Evidencia tejto metodiky je dôležitá pre učiteľov aj pre ŠPÚ. Nastavili sme kritériá, podľa ktorých ŠPÚ vybral zo 61 prihlásených škôl 48 zo všetkých krajov Slovenska. Cieľom tohto procesu je zistiť úroveň kvality výučby metodikou Jolly Phonics v záujme zvyšovania kvality vyučovania cudzích jazykov v základných školách," uviedol riaditeľ ŠPÚ Ľ. Hajduk a zdôraznil, že ŠPÚ podporí všetky zmysluplné inovatívne formy vyučovania v záujme toho, aby žiaci napredovali vo vzdelávaní. Metóda, ktorá je postavená na zručnostiach detí aj učiteľa, rešpektuje individuálny prístup k žiakom. Podľa odborníkov je vhodná aj pre žiakov s poruchami učenia. Tento systém vzdelávania sa v cudzom jazyku sa osvedčil aj v inkluzívnom školskom prostredí v krajoch, kde je veľa detí rómskej národnosti.
V súčasnosti metódou Jolly Phonics učí anglický jazyk 250 vyškolených učiteľov v 163 základných školách na Slovensku, pričom projekt ráta aj so školeniami ďalších učiteľov prostredníctvom workshopov. Projekt experimentálneho overovania vyučovania anglického jazyka metódou Jolly Phonics musí ešte schváliť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR). Realizátori projektu rátajú s tým, že s experimentálnym overovaním začnú v školách v septembri tohto roka. Priebežné výsledky budú prezentované na MŠVVŠ SR po každom roku experimentálneho overovania. Prvá prezentácia výsledkov je naplánovaná na koniec júna 2018. TASR o tom informoval sekretariát riaditeľa ŠPÚ. http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/vyjadrenie-spu-je-garantom-experiment/34517-clanok.html [na začiatok informácie] [späť na obsah]
12. NOVÁKY: Škola na mzdy asistentov nemá financie (11.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 13:39, s. -; TASR)
Základná škola (ZŠ) v Novákoch nemôže získať asistentov pre pedagógov. Nováky 11. mája (TASR) - Základná škola (ZŠ) v Novákoch nemôže získať asistentov pre pedagógov. Tvrdí, že problém je ich v nedostatku a tiež, že na dofinancovanie ich miezd nemá financie. Problém vyriešila nezamestnanými cez projekt úradu práce. Absolventky psychológie a pedagogiky však teraz v máji v budú musieť v škole skončiť. "V našej škole máme asi 50 až 60 detí, ktoré majú rôzne poruchy, niektoré ich majú väčšie, niektoré menšie. A tak v spolupráci s centrom pedagogicko-psychologickej poradne sme integrovali 26 detí a pre desať z nich by sme potrebovali asistenta učiteľa. Každoročne na to žiadame z ministerstva školstva financie, žiaľ, situácia je taká, že nám nikdy peniaze na desať asistentov neboli pridelené," vysvetlila riaditeľka nováckej školy Anna Chlupíková. Škola je podľa nej asi jedinou v okolí, ktorá má vďaka financovaniu z mesta vytvorené miesto špeciálneho pedagóga, z ministerstva školstva má jednu asistentku, ktorá tam pôsobí päť rokov. Novácka ZŠ sa môže zapojiť do projektu Európskej únie na získavanie asistentov, podľa Chlupíkovej je tam však nutná spoluúčasť na ich mzdy, na čo však vzhľadom na prostriedky z terajšieho mzdového normatívu škola nemá financie. "Išli sme teda cestou cez úrad práce, kde sme využili projekt zamestnávania schopných absolventov, cez takzvanú dobrovoľnícku činnosť. Máme zamestnané teraz tri slečny, ktoré pracujú 20 hodín týždenne a sú nám veľkou oporou. Žiaľ, táto práca je len na polroka, čo opäť je dosť nesystematické riešenie hlavne kvôli deťom, ktoré si na tú pomoc trošku zvyknú, aj na konkrétneho asistenta," priblížila s tým, že po polroku bude škola musieť opäť žiadať pomoc, nevie však, či niekoho dostane. Chlupíková podľa svojich slov nerozumie, prečo sa nespojí ministerstvo školstva s ministerstvom práce a nevytvoria jeden balík na asistentov, keďže to ide aj takýmto spôsobom. "Nás sa v škole nikto nepýta, ako by nám to vyhovovalo, že by bolo lepšie mať asistenta na desať mesiacov, alebo sa dohodnúť, že keď máme jedného na päť mesiacov, druhého vám dáme hneď po ňom. Pre nás je to veľmi komplikované aj z hľadiska byrokracie. Činností nám pribúda, ale peňazí nie. Stále sa podľa mňa točíme v jednom kruhu, kde sa zabúda práve na to najpodstatnejšie, na deti," dodala. Za aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, ktorá sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov, dostávajú nezamestnaní paušálny príspevok vo výške životného minima. "V súčasnosti je však dostatok voľných pracovných miest, preto je v našom záujme hľadať a ponúkať uchádzačom o zamestnanie najmä plnohodnotné pracovné pozície. Tento nástroj aktívnych opatrení trhu práce je preto využívaný len v minimálnej a nevyhnutnej miere, a to aj pre potreby škôl na činnosti súvisiace so zvýšenou starostlivosťou a pomocou niektorým žiakom. Žiadateľmi sú najmä obce, školy a neziskové organizácie," konkretizoval riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza Radko Gavliak s tým, že aktuálne je v okrese Prievidza takto zapojených 37 uchádzačov o zamestnanie. "Ide o nástroj, ktorý je spravidla financovaný zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ sú však pridelené finančné prostriedky z národných projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu, tak sú využívané aj na úhradu takýchto príspevkov," dodal Gavliak. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR má na tento rok vyčlenených na asistentov učiteľa v rozpočte asi 15 miliónov eur, tento rok dosiaľ dostalo na tento účel zo štátneho rozpočtu 10,3 milióna eur, pričom takto financuje 1715 asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Ivana Skokanová s tým, že prostriedky na tento účel sa každoročne navyšujú, v roku 2015 to bolo 13,5 milióna eur, v roku 2016 zase 14,6 milióna eur. "Aby sme mohli uspokojiť ďalšie požiadavky škôl v počte 2185 asistentov učiteľa, chýba nám v rozpočte asi 20 miliónov eur," vyčíslila. Skokanová pripomenula, že tvorba rozpočtu pre školy vychádza aj z počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením, pričom na nich sú určené vyššie koeficienty, ktorých hodnota vychádza z druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia. "Pri rozplánovaní finančných
prostriedkov pridelených na rozpočet školy je potrebné, aby školy so svojimi zriaďovateľmi využívali prideľované prostriedky do ich rozpočtu podľa potrieb," ozrejmila. Okrem financií zo štátneho rozpočtu môžu školy o finančné prostriedky na asistentov učiteľa požiadať aj v rámci otvorenej výzvy "V základnej škole úspešnejší", financovanej z fondov Európskej únie, kde je alokovaných 50 miliónov eur. "Ministerstvo tiež vyhlásilo vyzvanie pre národný projekt "Škola otvorená všetkým", v rámci ktorého sa plánuje podporiť viac ako 500 nových pracovných miest pedagogických asistentov a odborných zamestnancov v materských a základných školách. Veríme, že aj takéto projekty môžu situácii pomôcť," dodala hovorkyňa rezortu školstva. http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/novaky-skola-na-mzdy-asistentov-nema/34534-clanok.html [na začiatok informácie] [späť na obsah]
13. Minister Peter Plavčan: Na obete holokaustu nikdy nesmieme zabudnúť (11.05.2017; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)
Bratislava 11. mája (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica) Prenasledovanie a vraždenie Židov v 20. storočí počas 2. svetovej vojny si v stredu 10. mája pripomenul minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan návštevou Múzea židovskej kultúry a pamätníka významného židovského rabína Chatama Sofera v Bratislave. Na snímke minister školstva vedy, výskumu a športu Peter Plavčan "Tragické osudy miliónov Židov v Európe, vrátane Slovenska, nesmú zostať nikdy zabudnuté a mali by sme si ich neustále pripomínať ako memento, kam až môže zájsť totalitná ideológia a ľudská nenávisť. Aj dnes sme konfrontovaní s extrémistickými náladami a myšlienkami a musíme ich jasne odmietnuť. V našej spoločnosti sa objavuje mnoho prejavov extrémizmu, preto je dôležité hovoriť o holokauste. Najväčším problémom totiž je, že extrémizmus sa tvári ako vlastenectvo, ale vlastenectvom v žiadnom prípade nie je. Musíme docieliť, aby mladí ľudia mali kritické myslenie, ktoré im pomôže rozoznať pravdu od klamstiev. Z minulosti sa musíme jednoducho poučiť, a to aj tak, že si takéto udalosti budeme neustále pripomínať," uviedol minister školstva Peter Plavčan pri návšteve múzea. Minister školstva si prezrel expozície mapujúce duchovnú a materiálnu kultúru Židov na území Slovenska, ako aj dejiny ich prenasledovania počas 2. svetovej vojny. S riaditeľom múzea Pavlom Mešťanom takisto diskutoval o možnostiach využitia publikácií vydaných múzeom pri výučbe témy holokaust. V uplynulých dňoch sme si totiž pripomínali nielen výročie ukončenia 2. svetovej vojny, ale pred niekoľkými týždňami sa konali tiež pietne akty k 75. výročiu začiatku deportácií židovských občanov zo Slovenska. Z Múzea židovskej kultúry sa minister presunul k Pamätníku Chatama Sofera (1762 -1839). Rabín Moše Schreiber, známy ako Chatam Sofer, pôsobil ako rabín židovskej obce v Bratislave a bol významným predstaviteľom tradičného židovského učenia. V tomto roku si pripomíname 15 rokov od odhalenia pamätníka. TASR informoval komunikačný odbor MŠVVaŠ SR. http://www.hlavnespravy.sk/minister-peter-plavcan-na-obete-holokaustu-nikdy-nesmieme-zabudnut/998832 [na začiatok informácie] [späť na obsah]
