Povodeň – prírodná hrozba (Voda a jej pohyb na zemi) Mgr. Michal Hazlinger, PhD.
SIBAF 2014, 21.10.2014, Bratislava
Obsah prezentácie • Čo je to povodeň, ako, kde a prečo vzniká • Čo nie je povodeň a prečo • Zrážkové extrémy • Najväčšie povodne – kde, kedy a prečo • Ochrana pred povodňami • Mapy povodňovej hrozby a rizika • Povodne v budúcnosti
Voda v prírode • Malý a veľký obeh vody v prírode • Zrážky (dážď, sneh) • Retencia, intercepcia • Odtok Z=V+R+I+O
Dážď a oblaky
Atmosferické zrážky • •
Produkty kondenzácie resp. sublimácie vodnej pary v ovzduší dopadajúce na zemský povrch alebo na ňom vznikajúce Vertikálne zrážky- dážď, sneh, krúpy
INTENZITA DAŽĎA • - veľmi slabý, nemerateľné množstvo. Padajú ojedinelé kvapky, ktoré súvisle nenavlhčia celý povrch zeme, chodníkov, striech, atď.; • 0 - slabý (0,1 mm/h až 2,5 mm/h). Jednotlivé kvapky sa dajú ťažko rozpoznať, neodrážajú sa od povrchu. Kaluže sa tvoria veľmi pomaly, zvuk dažďa sa javí ako pomalé ťukanie alebo tichý šepot; • 1 - mierny (2,6 mm/h až 8,0 mm/h). Jednotlivé kvapky sa už nedajú zreteľne rozoznať, nad tvrdým povrchom vidíme odskakujúce kvapky dažďa, kaluže vznikajú rýchle a zvuk padajúceho dažďa sa javí ako šumenie lístia; • 2 - silný (8,1 mm/h až 40,0 mm/h). Dážď akoby padal v pásoch, jednotlivé kvapky sa odrážajú od tvrdého povrchu. Hluk dažďa na streche sa podobá zneniu bubna alebo jasnému rachotu. • 3 - veľmi silný (viac ako 40,0 mm/h). Padajúci dážď tvorí súvislú vodnú clonu, voda z vodorovného povrchu nestačí odtekať, dohľadnosť je veľmi znížená.
Prietrže mračien, lejaky, prívaly • prietrž mračien - za prietrž mračien sa považuje mimoriadne veľká intenzita zrážok, ktorá spadne za relatívne krátky časový interval. Za prietrž mračien považujeme atmosférické zrážky s intenzitou, ktorej pravdepodobnosť výskytu v priebehu roka je menšia ako 0,01 , t.j., že sa v priemere opakuje raz za 100 rokov a viac. Za prietrž mračien sa napríklad považuje stav, ak za 30 minút spadne približne 45 mm zrážok, za 1 hodinu 55 mm, za 2 hodiny 65 mm a za 3 hodiny 70 mm zrážok v v v v v
INÁ DEFINÍCIA SILNÝCH ZRÁŽOK silný dážď 5,1 - 10,0 mm/h veľmi silný dážď 10,1 - 15,0 mm/h lejak 15,1 - 23,0 mm/h príval 23,1 - 58,0 mm/h prietrž mračien približne nad 55 mm/h
Extrémne zrážky • Najvyšší denný úhrn atmosférických zrážok: 1 870 mm (Cilaos, ostrov Réunion, 15.-16.3.1952) • Najvyšší ročný úhrn atmosférických zrážok: 26 461 mm (Čerápundží, Asám, august 1860 - júl 1861) • Najvyšší priemerný ročný úhrn atmosférických zrážok: 12 344 mm (Mount Waialeale (ostrov Kauai, Havaj, USA, 1547 m n.m., obdobie 1920-1945) • Najnižší ročný úhrn atmosférických zrážok: 0 mm (Iquique, Chile, 14 rokov bez zrážok)
Extrémne zrážky v SR
• Priemer v SR 758 mm • Najviac Zbojnícka chata 2130 mm, najmenej okres Galanta 483 mm • Najväčší denný úhrn: 231,9 mm, Salka pri Ipli, 12. až 13. júla 1957 (za 65 minút medzi 15.45 - 16.50 h spadlo 228.5 mm zrážok) • Najvyšší mesačný úhrn: 575 mm, Zverovka, júl 2001 • Najsuchší rok: 262 mm v roku 2011 Malé Kosihy
Čo sa stane, keď je dažďa priveľa ?
Príčiny povodní
• Príroda – dážď, topenie snehu, ľadové bariéry, prekážky v toku • človek – zasahovanie do koryta a do krajiny
Čo je povodeň • Dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou – 7 / 2010 Z. z. §2 a 2007/60/ES • Prechodné zvýšenie hladiny toku nad úroveň brehov spôsobené náhlym zvýšením prietokov alebo znížením prietočnosti koryta – ČSN 736511 • zvláštna fáza obehu vody v prírode, ktorá neprebieha časovo pravidelne a priestorovo rovnomerne. Je to prechodné výrazné zvýšenie vody v toku, pričom môže dôjsť k vybreženiu vody z koryta a k zatopeniu okolitého územia. (Horváthová, 2003) • fáza hydrologického režimu vodného toku vyznačujúca sa náhlym výrazným zvýšením hladiny vody v toku a jej vybrežením (Lehotský, Grešková, 2004)
Čo nie je povodeň • Všetko ostatné
Najväčšie slovenské povodne • DUNAJ: 1012, 1210, 1344, 1466, 1499, 1501, 1516, 1787 (dušičková povodeň), 1850, 1897, 1899, 1947,1954,1965, 1991, 2002, 2013 • VÁH: 1557, 1593, 1620, 1662, 1665,1725,1728, 1813, 1894, 1903, 1925, 1958 • MORAVA: 1118 ?, 1432, 1501, 1598, 1652, 1784, 1876, 1938, 1941, 1997, 2006 • Ostatné slovenské rieky: 1813, 1845, 1974, 2010 • Prívalové povodne: Svinka 1998, Štrba 2001, Gidra 2011
Najväčšie povodne vo Svete – stručný výber Povodeň sv. Magdalény 1342 ( Rýn, Labe, Dunaj) Grote Mandreke 1362 (Holandsko 25 000 mŕtvych) p. všetkých svätých 1436 – búrka v Severnom mori 1501 Dunaj, Labe, Rýn 1784 – ľadová povodeň v str. Európe 1910 – Paríž 1927- Najväčšia povodeň na Mississippi 1931 Čína – 4 milióny obetí 1953- záplavy zo Severného mora – stavba holandských a Temžských hrádzí • 1963 Priehrada Vajont v taliansku • 2005 hurikán Katrina • 2014 Balkán – rieka Sáva • • • • • • • • •
Jarovnice 1998 Jarovnice po povodni
Prívalový dážď na povodia Svinky a Dubovického potoka 20. 7. 1998: 100 až 130 mm počas 2,5 hodiny
Prietok vody v Toryse (profil Sabinov) 20. – 22. 7. 1998
Maximálne prietoky vody/objem povodňovej vlny: Renčišovský potok (ústie) Qmax = 95 m3∙s-1/425 tis. m3 Malá Svinka (Uzovské Pekľany) Qmax = 190 m3∙s-1/1,33 mil. m3 Malá Svinka (Jarovnice) Qmax = 230 m3∙s-1/1,9 mil. m3 Dubovický potok (ústie) Qmax = 160 m3∙s-1/850 tis. m3
Štrba 2001
Štrbský potok (asi 1 hodinu po kulminácii)
Prívalový dážď na Štrbského potoka 14. 7. 2001: v stanici Štrba 73,6 mm počas 50 minút (15:20 – 16:10; 95 % úhrnu zrážok spadlo od 15:50 do 16:10)
Maximálny prietok vody: Qmax = 120 m3∙s-1 Špecifický odtok vody z povodia: Malá Svinka (Jarovnice): 13,9 m3∙s-1∙km-2 Štrbský potok (Štrba): 26,0 m3∙s-1∙km-2
Štrbský potok (asi 2 týždne po povodni)
Handlovka 2010 160
120 100 80 60 40 20 20:00
19:00
18:00
17:00
16:00
15:00
14:00
13:00
12:00
11:00
10:00
9:00
8:00
7:00
6:00
5:00
0 4:00
15.08.2010 33- 103 mm 147 m3.s-1 1000 – ročná voda
3:00
• • • •
140
Dunaj 2013
30.5. – 12.6. 2013 Cca 10 500 m3.s-1 100 – ročná voda
Povodňové trendy v SR 400 350 300 250 200 150 100 50 0
Náklady + škody v mil. €
Ochrana pred povodňami • Hrádze, priehrady, úprava koryta • Manažment krajiny • Nevystavovanie sa riziku – mapy povodňovej hrozby
Prevencia: územné plánovanie a inundačné územia Najlacnejšie a najúčinnejšie opatrenie na ochranu pred povodňami je ponechať vode potrebný priestor a nepostaviť sa jej do cesty: a) zohľadnením povodňových rizík v územnom plánovaní b) určovaním inundačných území (usmerniť výstavbu na bezpečné miesta).
Inundačné územie Rozsah inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku sa vymedzuje záplavovou čiarou povodne: a)
v oblastiach súvislej zástavby a pri priemyselných a poľnohospodárskych areáloch pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov (Qmax.100),
b)
v oblastiach s rozptýlenou bytovou, priemyselnou a súvislou chatovou zástavbou pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 50 rokov (Qmax.50),
c)
v oblastiach s ornou pôdou pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 10 rokov (Qmax.10),
d)
na lúkach a v lesoch pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za päť rokov (Qmax.5).
Inundačné územie V inundačnom území je zakázané umiestňovať a) bytové budovy, b) nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty, ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou, c) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, d) materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť, e) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, f) čerpacie stanice pohonných látok, g) odkaliská, h) skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel, i) iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť.
Povodňové mapy Povinné údaje: Záplavová čiara Hĺbka vody Rýchlosť prúdenia alebo prietok Scenáre: Q = 1000 Q = 100 Q ≤ 50 Do 22.12.2013 – aktualizácia každých 6 rokov
Povodne v budúcnosti?! Klimatická zmena – viac povodní Adaptačné opatrenia???
Čo s tým ? • Prevencia – povodňové mapy - predpovede počasia a povodní - informovanosť verejnosti • Akčnosť – varovné systémy - lepšie vybavenie záchranných tímov
NAJLEPŠIA OCHRANA JE ÚTEK!!!
To podstatné – NEPANIKÁRIŤ !!!
Ďakujem za pozornosť
