Mestá a obce aktívne menia svoj vzhľad a výrazne prispievajú k rozvoju spoločnosti

22. december 2015

Cena 2,60 € • Ročník xxV • www.inprost.sk Starosta Spišského Hrhova si prevzal titul Dedina roka 2015 Titul Dedina roka získal Spišský Hrhov a bude reprezentovať Slovensko v súťaži o 14. Európsku cenu obnovy dediny. Ocenenie z rúk ministra P. Žigu prevzal starosta V. Ledecký. strana 6

Jubilejná X. celoslovenská konferencia Združenia ZPOZ Človek – človeku 27. novembra sa stretli delegáti krajských rád ZPOZ, aby hodnotili, načrtli plány a zvolili si nové vedenie. Predsedníčkou sa opäť stala Anna Ťureková. strana 12

Vianočné inšpirácie v Horných Otrokovciach V poradí už tretí ročník nevšednej vianočnej výstavy pripravila partia nadšencov, zapojili sa aj deti z materskej a základnej školy. strana 27

51-52 Adresa:

Samospráva bude od januára komunikovať elektronicky strana 5

Inteligentná energetika v službách samospráv strana 8

Slováci budú triediť podľa nových požiadaviek

Pokojné Vianoce, veľa zdravia a šťastia v roku 2016 vám želá redakcia Obecných novín

strana 9

Mestá a obce aktívne menia svoj vzhľad a výrazne prispievajú k rozvoju spoločnosti

M

iestna územná samospráva si v tomto roku pripomína 25 rokov od svojho znovuobnovenia. Zrušenie niekdajších národných výborov, prijatie základnej komunálnej legislatívy a následne prvé voľby do orgánov samosprávy obcí boli krokmi, ktorými sa u nás začala udomácňovať miestna demokracia ako jeden z predpokladov otvorenej správy vecí verejných. Má však aj ďalšie okrúhle výročia na bilanciu. Za ostatných 25 rokov sa v mestách a obciach vytvorili ko-

Michal SÝKORA, predseda Združenia miest a obcí Slovenska munálne vlády. Samosprávy zabezpečujú všestranný rozvoj svojho územia tisíckami kompetencií. Sú platcovia, ale aj správcovia svojich miestnych daní. Obyvateľov prizývajú k spolurozhodovaniu a zabezpečujú širokú škálu verejných služieb. Mestá, obce a ich predstavitelia vykonali za štvrťstoročie kus dobrej roboty. Nie sú zahľadené do seba, ale do budúcnosti. Od roku 1990 sa aktívne zúčastňo-

vali zásadných reforiem, ktorými si Slovenská republika získala plnoprávne členstvo a zodpovedné miesto v rôznych svetových aj európskych inštitúciách. Prechod od centrálne riadenej ekonomiky k trhovej nebol jednoduchý. Rovnako to môžeme konštatovať aj na margo rozvoja občianskej spoločnosti, či formovania vzťahov medzi miestnou územnou samosprávou a štátnou správou. Na konferenciách organizova-

ných pri desiatom výročí bolo pre mňa zadosťučinením, keď celé politické spektrum veľmi pozitívne hodnotilo činnosť a výsledky miestnej územnej samosprávy. Mestá a obce sa natoľko osvedčili, že ich štát po 15 rokoch činnosti výrazne posilnil. Vzdať sa časti moci chce tak politickú odvahu ako aj rozvahu, teda to, na čo musí byť pripravená každá zo zúčastnených strán. Nám sa to v rámci decentralizácie a reformy verejnej správy podarilo. Mestá a obce získali významnú kompetenčnú výbavu. str. 2

Štedrý večer klope na naše srdcia Čas rýchlo uteká a pred nami sú Vianoce, ktoré, myslím si, všetci považujeme za tie najkrajšie sviatky v roku. Sviatky, ktorých prichádzajúca vianočná atmosféra v každom z nás vynára najkrajšie spomienky z bezstarostného detstva, vôňa vianočnej kapustnice a ryby, atmosféra sviatočného ticha, krása vyzdobenej jedličky a chvíle s rodinou dávajú nášmu životu energiu a zmysel. Srdcia napĺňajú láskou, myšlienky úprimnými túžbami a dušu harmóniou pokory. V čase adventu, keď Štedrý večer stále hlasnejšie klope na naše srdcia, dovoľte mi, aby som Vám do krásnych vianočných dní zaželal dostatok času na vychutnanie jedinečných momentov, rodinnú pohodu, atmosféru radosti, lásky a porozumenia. str. 2

2 aktuality

22. december 2015 • Obecné noviny

Mestá a obce aktívne menia svoj vzhľad a výrazne prispievajú k rozvoju spoločnosti (Dokončenie zo str. 1) Stali sa dôležitými aktérmi vo vzdelávaní, pri sociálnych službách, v miestnom rozvoji. Na svoje ramená prevzali aj nepopulárne, ale nesmierne dôležité úlohy. Získať školy v havarijnom stave, nemocnice v podobne zlej kondícii, či sociálne služby s chýbajúcimi financiami neboli dôvody na radosť. Nebol však čas na emócie, ale na vytvorenie fungujúceho systému. Aj najväčší neprajníci musia uznať, že sa nám to podarilo. Hoci za nepopulárne, ale dôležité rozhodnutia ako boli vynútené rušenia škôl z dôvodu nedostatku žiakov v školách a škôlkach zaplatili niektorí starostovia a primátori trpkú daň vo forme ďalšieho nezvolenia. Bilanciu si zaslúži aj ďalšia zá-

Štedrý večer klope na naše srdcia

(Dokončenie zo str. 1) Zároveň si dovolím aj jedno osobné vyznanie, aby nás vianočná atmosféra a všetko príjemné, ktoré nás týmto obdobím sprevádza, bolo súčasťou nadchádzajúceho Nového roku 2016. Ten by sme nemali vnímať ako naše preteky s časom, keď nás pracovné povinnosti oberajú aj o čas s blízkymi, ale obdobie, v ktorom si dokážeme vychutnať radosť, pohodu a potešenie v rodinnom kruhu, zachováme si pokoru v myšlienkach a zladíme túžby s hodnotami. Napokon, aj Združenie miest a obcí Slovenska je obrazne povedané „rodina“, ktorej hodnoty sú rovnaké pre mestá a obce bez ohľadu na počet obyvateľov, samosprávy na severe, juhu, západe či východe republiky. Pre každého, kto ctí princípy miestnej územnej samosprávy, subsidiarity, demokracie a otvorenej správy spoločných záležitostí. Michal SÝKORA, predseda ZMOS

sadná reforma, presnejšie fiškálna decentralizácia, ktorá je v praxi rovných 10 rokov. Kým v deväťdesiatych rokoch prichádzalo na účty miest a obcí cez podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb od 259,6 mil. eur v roku 1993 po 291,8 mil. eur v roku 1998, v roku 2004 to bolo 391,2 mil. eur, pre rok 2005 to predstavuje sumu 879,8 mil. eur, v roku 2015 sa očakáva príjem z podielových daní 1 459,7 mil. eur. Rozpočtované príjmy z podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb na roky 2016 až 2018 je nasledovný: rok 2016 – 1 573,8 mil. eur, rok 2017 – 1 694,1 mil. eur, rok 2018 – 1 807,5 mil. eur. Príjmy z tejto dane sú závislé od stanovených kritérií a pozitívneho vývoja ekonomiky.

Aby som bol konkrétnejší, uvediem ďalšie čísla, ktoré dotvárajú predstavu o tom, čo výnos z podielových daní znamená pre samosprávy. Napríklad v roku 2010 pri 70,3 % podiele sme získali 995-tisíc eur. Pred štyrmi rokmi, v roku 2011, keď za predchádzajúcej vlády nám znížili podiel na

65, 4 %, vo finančnom vyjadrení to znamenalo, že sme od štátu dostali 1,1 mld. eur. V roku 2012 pri tom istom podiele sme získali 1,2 mld. eur a o rok neskôr pri nezmenenom pomere 1,2 mld. eur. Vlani, keď bol výnos na úrovni 67 %, samosprávy získali 1,3 mld. eur. V tomto roku pri výnose 68,5 % je odhad, že na účty miest a obcí príde celková čiastka prevyšujúca 1,4 mld. No a v budúcom roku by sme pri spomínanom navýšenom výnose mohli očakávať viac ako 1,4 miliardy eur. Za štvrťstoročie sme aktívne vstupovali do tvorby rôznych vládnych politík, a to aj s vedomím mnohých rizík a dopadov na samosprávy a ich obyvateľov. V ostatných rokoch sme spoma-

lili miestny rozvoj, a to len preto, aby sme prispeli ku konsolidácii verejných financií v čase dopadov celosvetovej hospodárskej krízy. A nielen v tomto prípade sme rešpektovali záujmy a potreby Slovenskej republiky, hoci sme veľmi citlivo vnímali nálady v mestách a obciach. Som presvedčený, že každá politická reprezentácia musí aktívne podporovať miestnu územnú samosprávu. Treba ju vnímať ako domov pre obyvateľov, kolísku demokracie, inkubátor inovatívnych riešení, poskytovateľa služieb a hlavne rovnocenného partnera nie súpera. Michal SÝKORA, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

ZMOS navštívila monitorovacia misia Kongresu Rady Európy Združenie miest a obcí Slovenska 7. decembra navštívili delegáti Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy. Rokovanie sa týkalo viacerých aktuálnych oblastí života miestnej územnej samosprávy. Témami, ktoré na stretnutí dominovali, bola štruktúra samospráv, ako aj ich financovanie. Ďalej príjmy samospráv v bohatých a chudobných regiónoch, rozdiely vo fungovaní miest a obcí, ale aj súdna ochrana práv samosprávy a jej právne ukotvenie. Združenie miest a obcí Slovenska na rokovaní reprezentoval prvý podpredseda ZMOS Jozef Dvonč, vedúci národnej delegácie v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy Jaroslav Hlinka, výkonný podpredseda združenia Milan Muška a experti ZMOS. Misiu Kongresu miestnych a regionálnych samo-

správ pri Rade Európy viedli Artur Torres Pereira z Portugalska, predseda miestneho zhromaždenia obce Sousel a Leen Verbeek z Holandska, ktorý pôsobí ako kráľovský komisár pre provinciu Flevoland. Cieľom monitorovacej misie Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy je zhodnotiť stav miestnej a regionálnej samosprávy na Slovensku a na základe získaných informácií vypracovať odporúčania týkajúce sa miestnych a regionálnych samospráv. Michal KALIŇÁK, hovorca ZMOS

Predstavitelia ZMOS rokovali s predsedom vlády SR Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico prijal 9. decembra na Úrade vlády SR predsedu a podpredsedov Združenia miest a obcí Slovenska. Témami spoločného stretnutia boli investície do opráv ciest a na výstavbu bytov. „Pán premiér predstavil na rokovaní vládny zámer investícií do opráv miestnych komunikácií, ciest druhej a tretej triedy a tiež zámer, ktorý sa týka podpory výstavby nájomných bytov pre mladé rodiny a učiteľov. Ak zoberieme do úvahy celkový finančný objem v sume 100 miliónov eur na opravy ciest a 2000 bytov pre začínajúcich učiteľov, uvedomujeme si prínos pre konkrétne mestá a obce,“ informoval po rokovaní predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico na rokovaní ocenil spoluprácu so ZMOS, ktoré vníma ako významného a zodpovedného partnera na spoluprácu. Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska následne po tomto stretnutí začali rokovania s príslušnými ministerstvami o spôsobe realizácie prerokovaných zámerov. (zmos)

aktuality 3

Obecné noviny • 22. december 2015

ZMOS sprístupnil interaktívnu mapu svojich členov

Samosprávy môžu určiť pravidlá na ohňostroje

Združenie miest a obcí Slovenska na svojej web stránke sprístupnilo interaktívnu mapu svojich členov. Jej pridaná hodnota je okrem iného aj v tom, že ponúka rôzne informácie o konkrétnych samosprávach.

Mestá a obce už môžu opätovne určovať podmienky na používanie pyrotechniky na svojom území alebo v jeho časti. Je na zastupiteľstvách, akým spôsobom budú regulovať používanie zábavnej pyrotechniky.

Interaktívna mapa má vďaka viacerým informáciám o členských mestách, obciach a mestských častiach výraznú výpovednú hodnotu. Po kliknutí na konkrétne regionálne združenie ZMOS, ktorých je takmer šesť desiatok, sa sprístupnia všetky členské samosprávy pôsobiace v rámci daného regionálneho združenia. Táto informácia je rozšírená o názov obce, príslušný kraj, poštové smerovacie číslo, ďalej o počet obyvateľov v samospráve, telefonický a emailový kontakt a napokon GPS súradnice. Súčasťou interaktívnej mapy je filter, ktorý umožňuje komfortné vyhľadávanie podľa typu obce, počtu obyvateľov, jej názvu, prípadne poštového smerovacieho

čísla. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora považuje interaktívnu mapu za komfortný prístup k informáciám, ktoré je niekedy náročné vyhľadávať. „Dnes stačí navštíviť našu webovú stránku a pohodlne získať základné údaje o konkrétnej samospráve. Keďže členom nášho združenia je už takmer 96 % samospráv, tieto informácie obsahovo pokrývajú takmer všetky samosprávy na Slovensku,“ zdôrazňuje predseda združenia. Združenie miest a obcí Slovenska bude interaktívnej mape naďalej venovať pozornosť priebežnou kontrolou a aktualizáciou dát tak, aby si zachovala výraznú a aktuálnu informačnú hodnotu.

Separovať sa oplatí Niektoré mestá a obce môžu očakávať ďalšie financie za výsledky dosiahnuté v triedenom zbere odpadov. Súvisí to so zákonným nárokom za triedenie, ako aj zvýšením pôvodne schválenej čiastky za tonu odpadov. Správna rada Recyklačného fondu schválila v októbri podľa § 64, ods. 1, zák. č. 223/2001 Z. z. výšku nárokovateľného príspevku obciam za rok 2014. Zvýšil sa na sumu 30 eur na tonu vytriedených zložiek komunálneho odpadu. Tvoria ho odpadové oleje, opotrebované pneumatiky, viacvrstvové kombinované materiály, ale aj kovové obaly, plasty, papier a sklo. Výška príspevku bola upravená na základe spracovanej analýzy vynaložených prevádzkových nákladov obcí a miest Slovenska na zabezpečenie triedeného zberu komunálneho odpadu. „Pre mestá a obce sú to dve dobré správy. Prvou je zvýšenie príspevku na tonu vytriedeného odpadu za rok 2014 v sume 30 eur za tonu a súčasne úprava príspevku za rok 2014 vyplateného

obciam ešte v pôvodnej schválenej nižšej čiastke. O spomínaný doplatok nemusia obce žiadať, bude im vyplatený automaticky. Predpokladá sa, že mestá a obce by získali financie v sume takmer 5 miliónov eur. Druhou je, že v minulých dňoch bol schválený aj príspevok za rok 2015 v sume 35 eur za tonu vytriedeného odpadu. Spolu za dva roky by obce a mestá mohli získať skoro 9 miliónov eur,“ zdôrazňuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Návrh upraviť výšku nárokovateľného príspevku obciam bol iniciatívou Združenia miest a obcí Slovenska. Stranu pripravil Michal KALIŇÁK, hovorca ZMOS

T

úto právomoc im prinavrátil zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe schválený v lete. V prvom rade však platí, že pyrotechnický výrobok možno používať len podľa návodu na jeho používanie. Doterajší generálny zákaz používania takejto pyrotechniky vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od nemocníc, kostolov, detských zariadení, domovov dôchodcov, škôl, liečební a cintorínov bez písomného súhlasu vlastníka týchto objektov bol novelou nahradený možnosťou pre obce zakázať alebo obmedziť používanie pyrotechniky na jej území

z dôvodu verejného poriadku. Kategorizácia jednotlivých typov pyrotechniky odráža ich účel, ale napríklad aj možnosti manipulácie z hľadiska veku používateľov. Takzvaná zábavná pyrotechnika je zaradená do kategórií F1 až F3, kategórie T1 a kategórie P1. Do kategórií T2 a P2 patria pyrotechnické výrobky, ktorých nadobúdanie, držanie, ale aj používanie je vyhradené len osobám s príslušným povolením, respektíve oprávnením. Sú určené profesionálnym odpaľovačom ohňostrojov, s čím sa spájajú aj viaceré veľmi prísne podmienky. Mestá a obce opätovne môžu

z dôvodu ochrany verejného poriadku obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov konkrétnych kategórií. Túto reguláciu vykonávajú samosprávy na základe príslušného všeobecne záväzného nariadenia. V minulosti, keď mestá a obce mali takúto možnosť, niektoré z nich upravovali napríklad ohňostrojové práce s prihliadnutím na to, či sa na ich území slávi príchod nového roka 31. decembra, alebo aj z 13. na 14. januára. Prax ukáže, koľko samospráv bude cítiť potrebu regulácie ohňostrojov v rámci tejto možnosti po novom a rovnako akým spôsobom k tomuto budú pristupovať.

4 aktuality


Obce za konzultácie nemusia platiť Dotačných systémov a príležitostí na získanie prostriedkov na financovanie rôznych projektov na Slovensku stále pribúda. Od rôznych charitatívnych projektov, cez uchádzanie sa o prostriedky z výnosov štátneho rozpočtu, získavanie prostriedkov z eurofondov ako nosnej časti finančných grantových operácií, až po prácu s domácnosťami, ktoré už tiež môžu získať dotácie za spoluprácu v oblasti znižovania energetickej náročnosti budov - systémov stále pribúda a sú pre laikov čoraz neprehľadnejšie. Bezplatnú pomoc pri získavaní informácii o rôznych dotačných príležitostiach ponúka Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR prostredníctvom Regionálnych rozvojových agentúr na viac ako 40 kontaktných miestach na Slovensku. Regionálne rozvojové agentúry poskytujú informácie predovšetkým obciam a to z oblasti financovania ich projektov prostredníctvom eurofondov, agentúry však poskytnú informácie i podnikateľským subjektom, neziskovým organizáciám, študentom a občanom. Dostatočne hustá sieť Regionálnych rozvojových agentúr, ktoré poskytujú informácie bezplatne umožňujú, aby starostovia obcí za informáciami nemuseli cestovať. Integrovaná sieť regionálnych rozvo-

jových agentúr funguje už od roku 2001, informácie poskytuje viac ako 100 odborníkov a mnohí pracovníci agentúr majú viac ako desaťročné skúsenosti s implementáciou eurofondov v regiónoch vo všetkých programových obdobiach. Bezplatné konzultácie pre obce prináša Ministerstvo výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja SR prostredníctvom podpory siete Regionálnych rozvojových agentúr v súlade so Zákonom o podpore regionálneho rozvoja. Cieľom je bezplatne informovať o možnostiach podpory projektov prostredníctvom eurofondov priamo v regiónoch. Každá obec tak môže dostať potrebné informácie k eurofondom úplne bezplatne. „Obce sú značne administratívne zaťažené, určite nie je v ich možnostiach študovať zložité manuály všetkých operač-

Samosprávy aktívne tvoria svoju víziu Mestá a obce majú mať do konca roka schválené programy rozvoja. Niekdajšie Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa menia na Programy rozvoja, prípadne Spoločné programy rozvoja. Prieskum ZMOS dokazuje, že mestá a obce aktívne tvoria svoju víziu a pri jej tvorbe komunikujú s okolím. Združenie miest a obcí Slovenska uskutočnilo od 23. októbra do 6. novembra 2015 prieskum na vzorke 296 samospráv. Táto vzorka zahŕňala takmer pol milióna obyvateľov. Na otázku „Disponuje mesto/obec schváleným dokumentom strategického rozvoja?“ uviedlo 43,5 % miest a obcí, že takýto dokument majú schválený. Dokument strategického rozvoja nemá schválený, ale pripravuje 35, 4 % samospráv. Nemá ani nepripravuje ho 21,1 % respondentov. Na otázku „S kým samospráva komunikovala pri tvorbe tohto dokumentu?“ uviedlo 31,8 % širokú verejnosť a 23,2 % samospráv miestne podnikateľské prostredie. S inými obcami, mestami a regionálnou samosprávou komunikovalo 13,4 %, so zástupcami záujmových, neziskových a mimovládnych organizácií (okrem podnikateľských) komunikovalo 11,1 % respondentov. Zvyšná časť komunikácie smerovala k štátnej správe, iným subjektom alebo zahraničným investorom. Zákon o podpore regionálneho rozvoja z roku 2014 dáva samosprávam povinnosť schváliť Program rozvoja do konca tohto roku. Dokument má zákonom predpísané časti. Musí byť koncipovaný tak, aby obsahoval analytickú, strategickú, programovú, realizačnú a finančnú časť. Povinnosťou samospráv je pravidelné vyhodnocovanie plnenia tohto dokumentu a zaslanie odpočtu príslušnému samosprávnemu kraju každoročne do 31. mája. Michal KALIŇÁK, hovorca ZMOS

ných programov. Stačí, keď sa na nás obrátia a radi sa pozrieme na ich zámer a pomôžeme im s jeho realizáciou. Konzultačné služby pre obce sú bezplatné, sú hradené zo zmluvnej spolupráce s Ministerstvom výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja, čo nám umožňuje poskytovať informácie objektívne, bez iných ekonomických záujmov.“: hovorí o možnosti využiť bezplatné poradenstvo Ing. Stanislav Dreisig, riaditeľ Trenčianskej regionálnej rozvojovej agentúry (TRRA), ktorá poskytuje prostredníctvom 4 odborných pracovníkov bezplatné konzultačné služby vo svojom sídle na Opatovskej ul. 23 v Trenčíne. Obce, ktoré majú záujem o bezplatné konzultácie v ich regióne, nájdu bližšie informácie a kontakty na ďalšie Regionálne rozvojové agentúry na stránke www.trra.sk. Zdroj: TRRA

Verejné osvetlenie je služba, ktorá zvyšuje všeobecné bezpečie Verejné osvetlenie občania vnímajú ako samozrejmosť. V skutočnosti je to služba, ktorej prevádzka stojí mestá a obce nemalé finančné prostriedky a pri pohľade na mnohé úlohy je veľmi dôležitá.

V

erejné osvetlenie napríklad pomáha chodcom, cyklistom a vodičom, ale aj samotnej ochrane majetku. Ak k tomuto prirátame ešte to, že stĺpy verejného osvetlenia slúžia aj ako navigačné nosiče a v niektorých prípadoch sa využívajú na kamerový monitorovací systém, ich prínos pre samosprávy je viacnásobný. Mestá a obce majú aj pri správcovstve verejného osvetlenia výrazné postavenie. Z prieskumu, ktorý Združenie miest a obcí Slovenska uskutočnilo na prieskumnej vzorke 304 samospráv, zahŕňajúcej 525 234 obyvateľov, vyplýva, že 75, 4 % miest a obcí zabezpečuje správu verejného osvetlenia vo vlastnej réžii. Ďalšie 3 % ju zabezpečujú prostredníctvom obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou mesta. Prostredníctvom zmluvného partnera na základe verejného obstarávania spravuje verejné osvetlenie 15 % samospráv.

Zvyšných 6, 5 % zabezpečuje správu inou formou. „Mestá a obce v tomto roku mali možnosť uchádzať sa o financie na modernizáciu verejného osvetlenia v rámci výzvy Ministerstva hospodárstva SR. Počet záujemcov o túto možnosť, ako aj finančný objem vyčlenený na tento účel dokazujú, že samosprávam táto možnosť dokáže pomôcť,“ konštatoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. V rámci výzvy zameranej na verejné osvetlenie z operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast bolo celkovo zaregistrovaných 530 žiadostí o nenávratný finančný príspevok s celkovou sumou 121 223 000 eur. Alokácia výzvy je v sume 85 000 000 eur, pričom maximálna možná výška pomoci bola stanovená na úroveň 95 % oprávnených výdavkov. K začiatku decembra bolo úspešných 423 žiadostí o nenávratný

finančný príspevok s celkovým schváleným objemom 80 663 000 eur. Z dôvodu ukončenia programového obdobia na roky 2007 – 2013 je nevyhnuté, aby všetky oprávnené výdavky podporených projektov uhradili dodávatelia zo strany miest a obcí do konca tohto roka. Prieskum sa uskutočnil v rámci Národného projektu ZMOS „Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy“. Prieskum poukazuje na rôznosť prístupu samospráv k správe verejného osvetlenia, pričom dokazuje, že samosprávy si aj v tejto oblasti ponechávajú výrazné postavenie, a preto aj možnosti čerpania eurofondov na modernizáciu verejného osvetlenia prostredníctvom samospráv sú príležitosťou na znižovanie prevádzkových výdavkov, nákladov za energie a sledujú zvyšovanie celkovej bezpečnosti a poriadku v mestách a obciach. (kal)

Cez sviatky potešia, po nich poslúžia Nedávne prieskumy ZMOS zisťovali o. i. aj to, koľko samospráv prevádzkuje zberné dvory a akým spôsobom zabezpečujú zber, zvoz a likvidáciu odpadov. Vianočné stromčeky nenahraditeľným spôsobom umocňujú príjemnú sviatočnú atmosféru. Kým cez sviatky potešia, po nich môžu poslúžiť. Živé stromčeky možno využiť napríklad na skrmovanie zvierat, alebo aj na kompost. Nedávne prieskumy ZMOS zisťovali aj to, koľko samospráv prevádzkuje zberné dvory a akým spôsobom zabezpečujú zber, zvoz a likvidáciu odpadov. Samosprávy vytvárajú možnosti na zber stromčekov, napríklad zvýšením periodicity zvozu komunálneho odpadu, prípadne ich prevzatím v zberných dvoroch. Dôležité však je, aby boli dôkladne očistené od vianočných ozdôb a dekorácií, ktoré by ich na účely ďalšieho využitia mohli znehodnotiť. Samosprávy, ale aj firmy zabezpečujúce zber a likvidáciu komunálneho odpadu alebo podniky prevádzkujúce zberné dvory už počas vianočného a novoročného obdobia informujú na svojich webových stránkach

o možnostiach zberu a účele možného využitia vianočných stromčekov. Či už na výrobu kompostu, alebo na skrmovanie zvierat v zoologických záhradách, prípadne v mestských lesoch. Podľa nedávneho prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska na otázku: „Je mesto/obec prevádzkovateľom zberného dvora?“ odpovedalo 14, 4 % samospráv, že zberný dvor prevádzkuje. Z miest a obcí, ktoré prevádzkujú zberné dvory, uviedlo 62 %, že ich zriadenie financovali prevažne z vlastných zdrojov. Eurofondy na tento účel využilo 22 % miest a obcí. Finančné zdroje organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy (obecného podniku) využilo 12 % samospráv. Zriadenie

zberného dvora, ktoré bolo prevažne financované ako združená investícia viacerých samospráv, uviedli 4 % respondentov. Prieskum, z ktorého vzišli tieto informácie, uskutočňovalo Združenie miest a obcí Slovenska od 17. novembra do 8. decembra 2015 na vzorke 287 samospráv, v ktorých žije celkovo 972 008 obyvateľov. Ďalším prieskumom, ktorý sa uskutočnil od 29. októbra do 9. novembra 2015 na vzorke 304 samospráv, zahŕňajúcej 525 234 obyvateľov, ZMOS okrem iného zisťoval, akou organizáciou zabezpečuje mesto/ obec zber, zvoz a likvidáciou odpadov. Obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou mesta/obce zabezpečujú túto službu na úrov-

ni 12, 2 % respondentov, pričom zvyšných 87, 8 % uviedlo, že zber, zvoz a likvidáciu odpadov realizujú prostredníctvom zmluvného partnera na základe verejného obstarávania. Z tohto dôvodu je dôležité pripomenúť, že v zmysle komunálnej legislatívy obec okrem iného pri výkone samosprávy zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom. V praxi preto sleduje plnenie tejto úlohy, ako aj ďalších úloh a povinností vyplývajúcich napríklad zo zákona o odpadoch. Mestá a obce si ich detailnejšie upravujú vo forme viacerých všeobecne záväzných nariadení. (kal)

aktuality 5


Rýchly internet a ďalšie služby sú na dosah

Samospráva bude od januára komunikovať elektronicky Od januára 2016 bude vďaka národnému projektu Dátové centrum obcí a miest (DCOM) komunikácia s obecným alebo mestským úradom oveľa jednoduchšia. Projekt elektronizácie samosprávy zvýši transparentnosť, zníži byrokraciu pre občanov, podnikateľov i zamestnancov obcí a miest.

D

o projektu DCOM sa zapojilo viac ako 1 500 obcí a miest po celom Slovensku, čo zahŕňa takmer 1,4 milióna obyvateľov. Z projektu by mali profitovať nielen bežní občania a podnikateľské subjekty, ale aj samotné obce a mestá. Elektronizácia samosprávy zvýši transparentnosť poskytovaných služieb a odľahčí celkovú administratívnu záťaž. Aj tieto informácie odzneli na tlačovej konferencii v Nitre, ktorá sa konala 4. decembra. O prínose národného projektu Dátové centrum obcí a miest informovali výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška, výkonný riaditeľ DEUS Adrián Belánik, ako aj ďalší zástupca DEUS Rudolf Horváth, spoločnosť PosAm zastupoval Marián Marek a DATALAN Ľuboš Petrík.

prístupný internet. Občania budú navyše priebežne informovaní o stave vybavovania ich žiadosti, čo zvýši celkovú transparentnosť poskytovaných služieb.

Samospráva bližšie k občanom

Adrián Belánik, výkonný riaditeľ DEUS.

Online bude až 138 služieb

Od nového roku bude vybavenie agendy a služieb, ktoré poskytuje a zabezpečuje samospráva, oveľa rýchlejšie, jednoduchšie a efektívnejšie. Konkrétne bude k dispozícií 138 elektronických služieb, ktoré samospráva poskytuje, pričom kvalita služieb nie je závislá na veľkosti obce či mesta. Jedná sa napríklad o pla-

Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS. tenie miestnych daní, podávanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, poplatky za komunálne odpady a rôzne iné. Služby

Dátové centrum obcí a miest (DCOM) je národný projekt zameraný na elektronizáciu verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni. Projekt má napomôcť pri zmene súčasného stavu poskytovania služieb samospráv na úroveň výrazne znižujúcu administratívnu záťaž občana, podnikateľa a samospráv, vrátane pracovníkov vykonávajúcich jednotlivé úkony. Viac informácii o projekte DCOM na www.dcom.sk

budú prístupné online 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Vypracovanie a doručenie úradných podaní bude možné odkiaľkoľvek kde je

Prostredníctvom projektu DCOM majú obce príležitosť pracovať s najmodernejšími IT technológiami, vďaka čomu sú úrady pripravené na požiadavky dnešnej doby. Moderné IT technológie tak umožnia obecným a mestským úradom poskytnúť vyššiu kvalitu služieb. Projekt DCOM sprístupní občanom databázy vybraných registrov a inštitúcií (napr. RFO, RPO, KN, ÚPSVaR, Sociálna poisťovňa a iné), a to všetko jednoducho, pohodlne a rýchlo len na niekoľko kliknutí. Elektronické služby samosprávy budú dostupné prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (www.slovensko. sk), portálu národného projektu DCOM (www.dcom.sk), ako aj prostredníctvom internetovej stránky obce alebo mesta. Projekt sa realizuje v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) a je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. (DEUS)

DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) je záujmové združenie právnických osôb, založené Ministerstvom financií Slovenskej republiky (MF SR) a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zo zakladajúcej listiny je hlavným predmetom činnosti DEUS podpora a propagovanie procesov informatizácie a elektronizácie vo verejnej správe, s dôrazom na územnú samosprávu a zabezpečovanie nevyhnutnej informačnokomunikačnej podpory pre územnú samosprávu. www. zdruzeniedeus.sk.

Rýchla doba si žiada aj rýchly prístup k informáciám. Slovak Telekom vykročil cestou týchto trendov a už teraz má plán investičných aktivít, vďaka ktorým pozná konkrétne ulice, kde od januára do marca ponúkne nielen vysokorýchlostný internet, ale aj ďalšie služby. Slovak Telekom v priebehu prvých troch mesiacov prichádzajúceho roka 2016 v spolupráci s konkrétnymi samosprávami investuje do rekonštrukcií ciest, chodníkov a verejných priestranstiev, vďaka čomu sa ich súčasťou stane vysokorýchlostný internet. „Od marca bude možné v ďalších 39 mestách a obciach využívať služby ako vysokorýchlostný internet či digitálnu televíziu v HD kvalite,“ konštatuje Peter Fuska zo spoločnosti Slovak Telekom a ďalej približuje zámer: „Väčšinu pokrytia budeme realizovať cez metalickú sieť, čo zákazníkom zvýši rýchlosť prenosu dát. V niektorých prípadoch bude treba vymeniť koncové zariadenie, tzv. router. A to najmä vtedy, ak zákazník používal staršie zariadenie, ktoré nepodporuje vyššiu prenosovú rýchlosť. V každom prípade platí, že vďaka aktívnej spolupráci s mestami a obcami ponúkame možnosť spoluinvestovať v rámci ich stavebných prác tak, aby sme dokázali čo najviac ľuďom poskytnúť kvalitné služby a rýchle pripojenie.“ Slovak Telekom momentálne finišuje so spustením novej služby, vďaka ktorej bude na web stránke dostupný prehľad obcí, miest a konkrétnych ulíc vrátane obdobia realizácie prác súvisiacich so zavádzaním vysokorýchlostného internetu a telekomunikačných služieb. „Momentálne pripravujeme aj možnosť, aby sa obyvatelia miest a obcí mohli so svojimi podnetmi zapojiť do prípravy takýchto investícií v uliciach, kde bývajú. Myslím si, že táto služba pomôže im a samosprávam, pričom na tieto podnety prihliadame pri rozvrhu našich investícií tak, aby sme čo najefektívnejšie dokázali zosúladiť naše možnosti, investičné aktivity samospráv a požiadavky obyvateľov,“ približuje zámer Peter Fuska. (red)

6 dedina roka


Starosta Spišského Hrhova si prevzal titul Dedina roka 2015 Okrem prestížneho titulu Dedina roka 2015 získala spišská obec aj právo v budúcom roku reprezentovať Slovensko v súťaži o 14. Európsku cenu obnovy dediny. Ocenenie z rúk ministra životného prostredia Petra Žigu prevzal starosta obce Vladimír Ledecký. Spomedzi 20 prihlásených obcí udelila národná hodnotiaca komisia tento titul práve dedine na Spiši. Súťaž Dedina roka 2015 vyvrcholila 3. decembra v Kultúrnom dome v Spišskom Hrhove (okres Levoča) slávnostným odovzdávaním ocenení. Odovzdávaniu ocenení predchádzal sprievod pozvaných hostí obcou, ktorá podľa národnej hodnotiacej komisie SDR 2015 najkomplexnejšie preukázala naplnenie princípov a požiadaviek súťaže v zmysle aktuálneho motta „byť otvorený”. Ocenenia úspešným obciam odovzdal minister životného prostredia Slovenskej republiky Peter Žiga a ďalší zástupcovia vyhlasovateľov SDR 2015 zo Slovenskej agentúry životného prostredia, Spolku pre obnovu dediny, Združenia miest a obcí Slovenska a zástupca generálneho partnera COOP Jednoty Slovensko, s. d. Na slávnosti mali svoje zastúpenie okrem obcí prihlásených do súťaže aj partnerské organizácie a inštitúcie. Za Združenie miest a obcí Slovenska sa na podujatí zúčastnil jeho predseda Michal Sýkora.

Peter Žiga: Titul je pre obec dobrý reklamný artikel Titul Dedina roka 2015 si prevzal z rúk ministra životného prostredia SR Petra Žigu starosta obce Spišský Hrhov Vladimír Ledecký. Okrem prestížneho titulu Dedina roka 2015 získal Spišský Hrhov aj právo v budúcom roku reprezentovať Slovenskú republiku v súťaži o 14. Európsku cenu obnovy dediny. Podľa ministra Petra Žigu získať tento titul je prestíž, dary nie sú až také dôležité. „Dedina roka je veľmi dobrý reklamný artikel aj pre samotnú obec a ľudí, ktorí v nej žijú. Myslím si, že nás bude táto obec veľmi dobre reprezentovať aj na 14. Európskej cene obnovy dediny,“ konštatoval šéf envirorezortu. „Som veľmi rád, že ministerstvo životného prostredia bolo pred 18 rokmi pri zrode tejto súťaže. Snažíme sa každý ročník podporiť, pretože obce a

rozvoji obce po prírodnej katastrofe. Ocenené obce získali, okrem vecných cien od vyhlasovateľov a partnerov súťaže, aj finančné prostriedky od generálneho partnera súťaže na realizáciu vybraných projektov obnovy dediny alebo obohatenia života na dedine. Slávnosť pripravila v zmysle súťažných podmienok a pravidiel v miestnom kultúrnom dome víťazná obec Spišský Hrhov, ktorá spolupracovala s organizátorom SDR 2015 -Slovenskou agentúrou životného prostredia. Predchádzali jej prezentácie ocenených obcí v priestoroch Galérie v Spišskom Hrhove a sprievod pozvaných hostí obcou. Podujatie vyvrcholilo sláv-

dediny na Slovensku sú nosným a základným kameňom spoločnosti.“ Podľa ministra P. Žigu sa práve na dedinách najviac chráni životné prostredie, vo veľkej miere sa tam budujú kanalizácie, čistiarne odpadových vôd a investuje sa do triedenia odpadu a ochrany životného prostredia.

Vladimír Ledecký: Počúvame, čo chcú ľudia Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký je hrdý na toto ocenenie, ktoré pokladá za akúsi Nobelovu cenu pre dedinu. „Je to pre nás veľká zodpovednosť, že budeme Slovensko reprezentovať na európskej súťaži. Myslíme si, že v niektorých oblastiach môžeme zaujať aj tam,“ zdôraznil starosta. Za posledných približne desať rokov sa do tejto dediny prisťahovalo takmer 1000 ľudí a stále viac a viac sa rozvíja. Obec je okrem iného známa aj roky fungujúcim obecným podnikom a prácou s rómskou komunitou. Okrem toho ju preslávil festival Hrhovské čudá a zábaviská. „My tu veci robíme s ľahkosťou, počúvame, čo ľudia chcú a oni chcú také mäkké aktivity, chcú sa stretávať, rozprávať a my im vytvárame podmienky, aby to u nás našli. Nie je všetko o kanáli, o vode, nových cestách, aj to je dôležité, ale dôležitejšie je, aby sme sa mali navzájom radi a nerobili si prieky,“ upozornil starosta.

Ocenenia si prevzalo aj ďalších desať obcí Okrem Spišského Hrhova si ocenenie na slávnosti prevzali aj zástupcovia ďalších desiatich obcí. Druhé miesto v SDR 2015 získala Bošáca (okres Nové Mesto nad Váhom) a tretie Kapušany (okres Prešov). V jednotlivých kategóriách súťaže boli úspešné nasledovné obce: Dedina ako hospodár - Muránska Dlhá Lúka (okres Revúca), Dedina ako

klenotnica – Klátova Nová Ves (okres Partizánske) a Lúčky (okres Ružomberok), Dedina ako pospolitosť – Dúbrava (okres Levoča), Dedina ako partner - Tuchyňa (okres Ilava), ktorá vyhrala aj internetové hlasovanie verejnosti, Dedina ako hostiteľ – Vyhne (okres Žiar nad Hronom), Dedina ako záhrada – Jablonka (okres Myjava). Mimoriadnu cenu si prevzali zástupcovia obce Píla (okres Pezinok) za výnimočnú aktivizáciu ľudského potenciálu pri všestrannom

nostným ohňostrojom. Súťaž Dedina roka 2015 vyhlásili Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia, Spolok pre obnovu dediny a Združenie miest a obcí Slovenska 26. marca 2015. Záštitu nad aktuálnym ročníkom súťaže prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Generálnym partnerom je COOP Jednota Slovensko, s. d. Partnermi súťaže sú Agentúra pre rozvoj vidieka, Národné osvetové centrum, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu, Vidiecky parlament na Slovensku. (Zdroj: sažp)

dedina roka 7


Starosta Vladimír Ledecký (nielen) o súčasnosti a perspektívach Spišského Hrhova:

Dobrý starosta musí chodiť s otvorenými očami a musí počúvať a motivovať ľudí Pán starosta, Vaša obec leží na hlavnom cestnom ťahu Prešov – Poprad, v kraji, ktorému dominuje Spišský hrad a starobylá Levoča. Využili ste to pre cestovný ruch a začali sa mu venovať systematicky. Čo konkrétne to znamená pre obyvateľov a čo pre obec? - Pri tvorbe programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja sme zistili, že sa nám v cestovnom ruchu ponúkajú obrovské možnosti, ktoré sa nevyužívajú a môžu byť silným zdrojom pre obec. Pustili sme sa teda do systematického rozvoja cestovného ruchu, čo v konkrétnej podobe znamená, že máme predajňu domácich výrobkov na atraktívnom mieste, vytvorili sme celodenný zážitkový program pre skupinové zájazdy, motivovali sme obyvateľov, zabezpečili ubytovanie, postavili kúpalisko a s tým súvisiacu infraštruktúru. Keďže je naša oblasť turisticky navštevovaná najmä kvôli historickým pamiatkam, čo sa týka hlavne mesta Levoča, Spišského hradu a iných turistických atrakcií, zamerali sme sa na zážitkovú turistiku, ktorá v regióne chýbala. n Ako sa vám darí využívať dielne v obci pre cestovný ruch? - Remeselná dielňa, v ktorej sú združené dve desiatky remeselníkov, je zaradená do systému celodennej prezentácie obce. Zase ide o to, že nechceme ukazovať nejaké mŕtve výrobky, ale živé remeselné dielne a títo naši remeselníci prezentovali tieto výrobky nielen u nás, ale chodia aj po rôznych festivaloch doma aj v zahraničí. Dokonca naši píšťalkári boli kráľmi remesiel na medzinárodnom festivale remesiel Európske ľudové remeslo v Kežmarku. S našimi remeselníkmi však chodíme nielen na domáce ale aj zahraničné podujatia, a sú jedineční. Vybrali ich, aby svoje hudobné umenie predviedli pri návšteve britskej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku a dokonca jedného nášho remeselníka v jeho dielni cielene navštívil aj japonský korunný princ. Z toho sa dá ľahko usúdiť, že sa naše remeslá presadzujú nielen počtom, ale aj kvalitou. n Dáva vláda dosť peňazí n

na rozvoj cestovného ruchu? Stačí to? - Neviem to posúdiť, my nedostávame žiadne dotácie ani príspevky na rozvoj cestovného ruchu. Hľadáme vlastné lokálne zdroje a snažíme sa ho budovať tak, že je samofinancovateľný. n Vraví sa, že Spišský Hrhov budujú zväčša Rómovia. Sú zamestnaní v miestnom podniku. Angažujú sa aj v zlepšovaní životného prostredia a bývajú v domoch. Pri dedine nevidieť rómske osady, typické pre Spiš. Ako ste ich presvedčili, aby začali pracovať? - Tak v prvom rade: je mýtus, že Rómovia nechcú alebo nevedia pracovať. Sociálny systém, ktorý je na Slovensku ich nemotivuje, aby si hľadali prácu v klasickom pracovnom pomere a napriek mnohým pozitívnym zmenám je stále pre veľa rodín výhodnejšie poberať sociálne dávky a fungovať v šedej ekonomike. My sme neurobili nič iné, len sme im dali skutočnú prácu a snažíme sa ich platiť tak, že im dávame iné nefinančné benefity, aby bolo pre nich výhodnejšie pracovať ako žiť zo sociálnych dávok. Pokiaľ je to pre nich výhodnejšie, sú veľmi kvalitnými pracovníkmi. Keď na trhu práce hľadáme kvalitných nezamestnaných, potvrdilo sa nám, že častejšie je takým človekom Róm ako neróm. Ide len o odvahu dať im šancu, príležitosť, no a keď sa neosvedčí, poslať ho preč. n Prečo neuznávate verejno-prospešné práce? Veď v mnohých obciach sa osvedčili... - Verejno-prospešné práce prinášajú malý efekt. Je to však určite lepšie ,ako keby sme tých ľudí nechali doma a nepožadovali od nich žiadnu aktivitu. Ale ak si myslíme, že verejno-prospešné práce nám zvýšia zručnosť alebo pracovné návyky, tak s tým sa hlboko nestotožňujem. No v čom určite pomôžu je, že týmto ľuďom obmedzíme fungovať v šedej ekonomike po rôznych fuškách. A zase je tu filozofická otázka, či nie je lepšie, ak sa živia kvalitnou prácou a prinášajú do rodiny peniaze, ktoré zvyšujú ich štandard, aj keď štát príde o časť daňovníkov, alebo je lepšie ich držať na aktivačných prácach, za ktoré získa-

jú len veľmi nízky príspevok k sociálnym dávkam. Rodina je tak vlastne ukrátená a nemôže si zvyšovať životnú úroveň. n V obci sú firmy, ktoré sa zaoberajú aj ekologickým poľnohospodárstvom. Máte už farmársky trh? - Zatiaľ nemáme, ale pracujeme na tom a snažíme sa ho vybudovať. V časti katastra našej obce je ekologická farma Odorica, ktorej majiteľka je lídrom vo fungovaní ako aj v propagácii v tejto oblasti. Tak sa pomaličky učíme a pripravujeme podmienky, aby farmársky trh aktívne začal fungovať nielen v našej obci ale, aby sme to naštartovali aj v našom mikroregióne. n Tvár obce sa zmenila a mení ju výstavba nových rodinných domov. Sú pre obyvateľov obce alebo aj tých, korí sa k vám sťahujú? - Naša obec je veľmi otvorená a nielen historicky. V minulosti u nás žil rod Gyorgyovcov, ktorý si prizýval rôznych remeselníkov a niektorí z nich tu ostali natrvalo. No potom hrhovské majetky kúpila rodina Csákyovcov. Csákyho manželka pochádzala z Juhoslávie a odtiaľ si priviedla aj služobníctvo. Keď si tu začali stavať kaštieľ, pozvali na svoje majetky odborníkov z Poľska, Talianska, Maďarska i Rakúska a veľa týchto rodín tu zostalo žiť. Takže my sme už dlho zvyknutí na miešanie krvi a prisťahovalectvo. Aj preto sme brali celkom prirodzene , že ľudia, ktorí si u nás kúpili pozemky a začali

si tu stavať domy, nie sú cudzinci, ale naši, pretože raz tu budú bývať s nami. Takže pre všetkých čo sa k nám prisťahujú, platia rovnak pravidlá a povinnosti ako pre ľudí, ktorí tu žijú desiatky rokov. n Aké podniky pôsobia vo vašom priemyselnom parku? Rátate aj s ďalšími? - Priemyselný park sme budovali v partnerstve s obcou Klčov. Nečerpali sme žiadne peniaze ani zo slovenských, ani z európskeho fondov, pretože sa nám to zdalo príliš rizikové, a investovali sme do toho len vlastné zdroje. Podarilo sa nám pritiahnuť dvoch investorov, jedna firma sa zoberá drevovýrobou, druhá logistikou. Sú to firmy, ktoré zamestnávajú len niekoľko desiatok ľudí, ale rokujeme s ďalšími a dokonca obecná firma si chce v tomto parku tiež postaviť výrobné priestory. n Ako ste spokojný s činnosťou komunitného centra? - Je to aktívne centrum života obce. Kedysi v minulosti fungovala osveta a ľudí učili ovocinárstvu a poľnohospodárstvu. A ja vnímam komunitné centrum tak, že učíme ľudí to, čo už zabudli: zbierať, pestovať, sušiť rôzne liečivé byliny, propagovať zdravý životný štýl, zlepšovať ekonomické postavenie rôznymi formami, ako je včelárstvo a záhradkárstvo, oboznamovať ľudí s novými technologickými postupmi, ale hlavne pomáhať ľuďom riešiť ich každodenné problémy, aby sa kvalita ich života zlepšila. n Čo ste pre zdravé životné

prostredie urobili dosiaľ a čo by ste ešte chceli urobiť? - Čo sa týka životného prostredia, pracujeme na niekoľkých frontoch. Je to už niekoľkoročná výsadba ovocných kríkov, údržba zelene, ale hlavne by som rád spomenul ekologické aktivity základnej školy, či už je to celý areál, ekologická učebňa, rybníky, walipini skleník alebo zadržiavanie dažďovej vody. Celá škola je nastavená tak, aby sa deti učili žiť v súlade s prírodou žiť a následne tak aj žili. n Je už celá obec splynofikovaná? Máte vybudovanú kanalizáciu? Z čoho ste to platili? - Obec je na splynofikovaná na 98 percent, máme vybudovanú kanalizáciu. Časť sme hradili z obecných peňazí a časť z fondov životného prostredia. Postupne sa nám každoročným budovaním jednotlivých úsekov podarilo vybudovať inžinierske siete vo väčšej časti obce. n V predchádzajúcich rokoch sa Vám efektívne podarilo využívať aj eurofondy. Pripravujete projekty aj na programové obdobie 2014 - 2020? - Získať eurofondy je dlhodobý proces. Nie je to o tom, že sa predloží výzva a my sa prihlásime, lebo zväčša po skončení projektu sa končí aj realizácia aktivít. V našej obci kladieme veľký dôraz na plánovanie, ale to praktické plánovanie. Plánujeme vtedy, keď vieme, o čom bude nové programové obdobie, aby projekty na seba nadväzovali a zároveň zodpovedali tomu, čo po-

trebujeme. Chceme čerpať peniaze z viacerých operačných programov a sme pripravení na to, že keď vyjdú prvé výzvy, určite sa do nich zapojíme. n Vie sa o Vás, že ste výborný komunálny manažér. Takže: aké musí mať vlastnosti? - Nemyslím si, že som až taký výborný komunálny manažér, lebo sú veci, čo sa ani mne nepodarili. Ale myslím si, že k vlastnostiam dobrého manažéra na komunálnej úrovni patrí kreativita, potreba chodiť s otvorenými očami, snažiť sa uskutočniť každú občiansku aktivitu, ktorou Vás oslovia, motivovať, povzbudzovať, štartovať ľudí okolo seba na obecnom úrade, ale aj v obci. A hlavne pozerať, obkukávať, čo sa deje na druhom konci sveta alebo vo vedľajšej dedine a rozmýšľať, ako to implementovať, či by sa to nedalo vylepšiť tam, kde žijem. n Než ste sa stali richtárom, dlhodobo ste pôsobili v zahraničí ako servisný špecialista pre strojárske firmy. Aj teraz rád navštevujete rôzne krajiny. Nachádzate tam inšpirácie pre svoju prácu? - Rád navštevujem chudobné krajiny. Jednak preto, že v niektorých som spolupracoval na rôznych sociálnych projektoch, ale asi najmä preto, že ľudia tam majú k sebe bližšie a musia si navzájom pomáhať. Žijú v rozvetvených rodinách a keď ich navštívite, máte pocit, že tam patríte. Toto sa už len ťažko dá zažiť vo vyspelých európskych krajinách a už vôbec nie v nejakých strediskách cestovného ruchu. Vždy, keď sa odniekiaľ vrátim, a je jedno, či je to bohatá alebo chudobná krajina, vždy ma oslovia nejaké jedinečnosti daného regiónu, ktoré by bolo vhodné „preniesť“ aj do našej obce. A potom je to už len o tom, aby sme oslovili ľudí, prekonzultovali to a pustili sa do niečoho podobného. Starosta je človek, ktorý má obec viesť a myslím si, že by ju mal viesť skutočne rozhľadený človek. Už svätý Augustín svojho času povedal, že kto číta knihu života a ešte nič neprecestoval, je len na prvej strane. Zhováral sa: Marián HUDEC Snímka: (archív ocú)

8 životné prostredie


Inteligentná energetika v službách samospráv Ako urobiť z brzdy motor miestneho rozvoja

S

potreba tepla, elektriny a palív, ktorých cena stále rastie (a nemôže nerásť aj naďalej), komplikuje rozvoj vidieka a je vážnou trhlinou miestnej ekonomiky. Cez túto trhlinu z regiónov neustále a zbytočne unikajú obrovské sumy peňazí nenávratne preč. Jednak preto, že spotreba energie je zbytočne príliš vysoká, ale aj preto, lebo regióny musia väčšinu spotrebovanej energie a palív kupovať zvonku. Odtekajúce zdroje chudobným regiónom nutne chýbajú a ak má lokálna ekonomika normálne fungovať, treba ich niekde neustále hľadať a dopĺňať. To nie je ľahké a bude to čoraz ťažšie.

Ale taký je súčasný stav. Živelný vývoj energetiky – výsledok žiadnych alebo iba veľmi nedostatočných personálnych, technických a finančných kapacít na lokálnej úrovni pre túto oblasť – oslabuje lokálnu ekonomiku, zvyšuje jej závislosť od dovozu palív a energie a je príčinou trvalej dekapitalizácie regiónov. Nekoordinovaná miestna energetika je tiež príčinou neefektívneho, rozptýleného a vzájomne neharmonizovaného využívania verejných a súkromných financií na výstavbu a obnovu technickej infraštruktúry a nevyužívanou príležitosťou z pohľadu tvorby pracovných príležitostí.

Je to stav zlý, neudržateľný a treba ho kompletne a čím skôr zmeniť Skúsenosti z okolitých krajín hovoria v prospech tých samospráv a regiónov, ktoré sa rozhodli vziať energetiku do vlastných rúk. Dobre koordinovaná regionálna energetika je nielen ekonomický prospešná a je nevyhnutným predpokladom stability miestnej

ekonomiky, ale je zároveň najúčinnejším adaptačným opatrením na zmenu klímy, globálnu energetickú krízu a turbulencie svetového ekonomického a finančného systému. A to bez ohľadu na to, aké je a bude širšie politické, hospodárske a životné prostredie, v ktorom sa samosprávy nachádzajú.

Güssing ako príklad Región Güssing na juhovýchode Rakúska s rovnomenným mestom s približne 4-tisíc obyvateľmi bol dlho ekonomickou perifériou inak bohatého štátu. Pred pádom železnej opony tam rakúska vláda v porovnaní s inými regiónmi veľmi neinvestovala, keďže sa

nachádzal v „neperspektívnom“ rakúsko-maďarskom pohraničí. Okres nemal so zvyškom krajiny diaľničné ani železničné spojenie, neboli v ňom žiadne významnejšie priemyselné ani poľnohospodárske podniky ponúkajúce pracovné príležitosti a tak viac ako 70 percent obyvateľov dochádzalo za prácou do vzdialenejších miest, z nich značná časť do Viedne. V okrese bola zanedbaná infraštruktúra a v porovnaní s inými mestami malo výrazne poddimenzované služby. V roku 1990 prijalo mestské zastupiteľstvo v Güssingu stratégiu vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Za ňou nasledoval rad strategických rozhodnutí, vytvorenie ambiciózneho energetického programu podporeného vlastnými kapacitami a premyslenými investíciami. Po dvadsiatich rokoch sa kedysi zaostávajúci Güssing zmenil na vlajkovú loď rakúskeho prístupu k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie s vysokou mierou energetickej autonómie (a bezpečnosti). Po radikálnom znížení celkovej spotreby energie v budovách asi o polovicu sa začala výstavba

vlastných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Tie dnes pokrývajú v okrese vyše 50 % celkovej spotreby tepla, 34 % spotreby elektriny a 47 % pohonných hmôt. Ak kedysi dovoz spotrebovanej energie a palív pohlcoval značnú časť príjmov okresu, dnes vďaka lokálnej výrobe palív a energie ostáva 14 mil. € ročne v miestnej ekonomike. Inovatívne energetické projekty podnietili vznik nového druhu turistiky – do Güssingu prichádza každý týždeň vyše 400 turistov na prehliadky zaujímavých energetických inštalácií a učiť sa z ich rôznych kombinácií. Rozvoj inteligentnej energetiky podnietil v okrese vznik 50 podnikov, ktoré poskytujú vyše 1100 pracovných miest. Každý energetický projekt má svoj osvetovo-vzdelávací komponent a je napojený na vedecko-výskumné úlohy univerzít a výskumných ústavov. Podľa tvorcov energetického konceptu v Güssingu je takýto rozvoj realizovateľný všade tam, kde sú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Slová energetikov z Güssingu potvrdzuje vývoj v stovkách iných mikroregiónov a samospráv v Nemecku, Británii, Španielsku či v Škandinávii. Tí čo vsadili na rozvoj inteligentnej (koordinovanej, efektívnej, sebestačnej a decentralizovanej) energetiky, majú výsledky. A ich odstup od ostatných bude v nadchádzajúcej ére vysychania fosílnych energetických zdrojov rýchlo narastať. Aké sú teda hlavné črty perspektívnej energetiky budúcnosti? S istým zjednodušením možno tvrdiť, že inteligentná energetika je takmer vo všetkých aspektoch presne opačná od tej súčasnej. Je založená na štyroch princípoch:

palív –> (2) Zvyšovanie efektívnosti –> (3) Využívanie obnoviteľných zdrojov b) Zvyšovanie energetickej sebestačnosti regiónov: miestne energetické zdroje a energia vyrobená v regióne musia primárne kryť miestnu spotrebu. c) Zabezpečenie miestnej kontroly nad energetikou: iba tak sa energetika stáne stabilným zdrojom lokálnych príjmov a práce. d) Regulácia využívania zdrojov: celý cyklus výroby aj spotreby palív a energie v regióne musí dôsledne rešpektovať limity prostredia a kritériá udržateľnosti. Príklady zo sveta potvrdzujú, že zmena od živelnej energetiky (ktorej smer a tempo určujú najmä dotačné výzvy alebo havarijný stav infraštruktúry) k energetike inteligentnej vždy bol a aj bude behom na dlhé trate. Vyžaduje si vytrvalosť, vedomosti, plánovanie,

personál a peniaze a musí sa stať trvalou politickou prioritou regi-

mestách. Ale platí aj to, že všade je zmena od živelnosti ku koordinovanému rozvoju, od plytvaniu k efektivite a od energetickej závislosti k sebestačnosti možná. Pre takúto transformáciu energetiky nikdy neexistujú ideálne podmienky. Niekde je vždy treba začať. Na úrovni samospráv alebo regiónov je dobré začínať postupne a radšej malými, ale dobre nasmerovanými krokmi. Tak ako sa nedá variť iba z vody, ani inteligentnú energetiku nemožno robiť „na kolene“. Musí vychádzať z presných a aktuálnych informácií. Musí mať jasný cieľ aj opatrenia, ktorých postupná realizácia posúva samosprávy vpred. Za energetiku musí byť na lokálnej úrovni

ktosi zodpovedný, ten „ktosi“ jej musí rozumieť a musí mať silnú oporu v regióne. A samozrejme, každý krok k cieľu musí byť krytý zdrojmi – vždy personálnymi a vedomostnými a často aj finančnými. Jednotlivé kroky – ako znázorňuje obrázok hore – je treba považovať za rovnocenné a väčšinu z nich treba robiť dlhodobo a paralelne. Podrobnejšie sú opísané na internetovom portáli o inteligentnej energetike pre samosprávy (http://energoportal.org/pre-samospravy/ako-postupovat).

Je reálne nasledovať príklad z Güssingu aj u nás? a) Rešpektovanie energetických priorít v tomto poradí (nie naopak!): (1) Znižovanie konečnej potreby a spotreby energie a

ónov nezávislou od štvorročných volebných období. To platí všade, v bohatých aj zaostávajúcich regiónoch, na vidieku aj vo veľko-

Zaujímavé výsledky priniesla energetická analýza pre mikroregióny okolo Poľany. Pozrime sa na situáciu v jednom z nich:

životné prostredie 9


Slováci budú triediť podľa nových požiadaviek Slovensko má dlhodobo nízku mieru triedenia a recyklácie komunálnych odpadov a naopak, vysokú mieru skládkovania. Tento nepriaznivý stav sa má zmeniť od 1. januára budúceho roka, kedy nadobúda účinnosť zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len „zákon o odpadoch“). „Okrem toho, že zákon zavádza tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ktorá ukladá výrobcom povinnosť financovať triedený zber, obsahuje aj celý rad ďalších nástrojov a opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru vytriedeného a recyklovaného odpadu,“ uviedla predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka ENVI – PAK, a. s., Hana Nováková. Jedným z týchto impulzov sú aj nové požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov, podľa ktorých je obec povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy a sklo. Napriek tomu, že povinnosť zaviesť triedený zber pre spomínané zložky nie je žiadnou novinkou (túto povinnosť ukladal už zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch), doteraz neboli definované technické požiadavky, ako majú obce túto povinnosť plniť. Triedený zber bol vo viacerých obciach zavedený nedostatočne, u niektorých zložiek úplne absentoval. To, že doterajší systém nefungoval správne, potvrdzujú aj stále nízke čísla vytriedených zložiek komunálneho odpadu. V priemere každý Slovák vytriedi iba 25,66 kg, čo je zhruba 8% vyprodukovaného odpadu. Toto číslo radí Slovensko medzi krajiny s najnižším množstvom vytriedeného odpadu v Európe. Mnohé okolité krajiny už dnes triedia a recyklujú viac než 50%. Snahou Európskej Únie je zmierniť rozdiely a do-

siahnuť vyváženejší stav a zvýšiť podiel recyklácie až na 75% do konca roku 2030. K novému zákonu o odpadoch sa viažu aj vyhlášky, ktoré okrem iného definujú farebné rozlíšenie zberných nádob a vriec, pričom modrá je určená pre zložku papier, zelená pre sklo, žltá pre plast, červená pre kovy a oranžová pre nápojové kartóny, čiže viacvrstvové kombinované materiály (VKM). Vyhláška č. 371/2015 Z. z. taktiež definuje minimálne rozmery, obsah a požiadavky na štítku (čitateľný, nezmazateľný, na viditeľnom mieste), ktorý musí byť na zbernej nádobe umiestnený. Pokiaľ obec disponuje nádobami, ktoré nezodpovedajú požiadavkám farebnosti v zmysle vyhlášky, môže si tieto nádoby ponechať, avšak len dovtedy, kým ich nenahradia nové nádoby a je povinná ich riadne označiť farbou prislúchajúcej komodity. Vykonávacia vyhláška umožňuje spoločný zber viacerých zložiek komunálneho odpadu, konkrétne plastov, kovov a akýchkoľvek viacvrstvových

kombinovaných materiálov (VKM) v rámci jednej nádoby, avšak len za predpokladu, že tieto zložky budú následne na triediacej linke roztriedené a takáto forma zberu neznemožní ich recykláciu. V mnohých mestách už teraz môžeme vidieť kontajnery na triedenie, do ktorých je povolené vhadzovať viaceré komodity (napríklad plasty a VKM) spolu do jednej nádoby. Takéto nádoby však musia obsahovať informa-

Mikroregión Severné Podpoľanie združuje 10 obcí s celkovou rozlohou 168 km2 a počtom obyvateľov 5807. Celková potreba tepla a elektriny vo všetkých obytných, administratívnych, školských, zdravotníckych a obchodných budovách mikroregiónu (vrátane verejného osvetlenia) v roku 2013 predstavovala vyše 131-tisíc MWh. Ak by sa táto potreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody optimalizovala na úroveň, ktorú stavebná legislatíva začne od nových alebo významne obnovovaných budov vyžadovať od 1. januára 2016 a ak by sa zefektívnila prevádzka elektrických spotrebičov a rekonštruovali systémy verejného osvetlenia, dosiahla by celková energetická úspora mikroregiónu takmer 96 tisíc MWh, t. j. vyše 73 %! Inými slovami to znamená, že tento región v súčasnosti potrebuje asi toľko energie, ako 4 rovnako veľké mikroregióny s optimalizovanou potrebou. Podobný potenciál úspor majú aj ostatné hodnotené mikroregióny. Napriek tomu, že mikroregión nie je plynofikovaný, a teda značnú časť palív na vykurovanie a prípravu teplej vody tvorí drevo z

miestnych zdrojov, ročná potreba dovážaných energetických zdrojov predstavuje vyše 640 eur na každého obyvateľa, spolu 3,8 mil. eur (obr. dole). To je obrovská suma, ktorá každoročne z lokálnej ekonomiky uniká bez úžitku preč. Preto má obrovský význam pýtať sa, či by sa región mohol stať energeticky sebestačný. Podľa analýzy Priateľov ZemeCEPA z roku 2014 je odpoveď na túto otázku kladná za podmien-

ky, že by región dokázal využiť svoj potenciál úspor. Svoju energetickú potrebu by potom dokázal pokryť kombináciou troch obnoviteľných zdrojov: slnka, biomasy a nízkopotenciálového tepla získaného tepelnými čerpadlami. Ich súhrnný ročný potenciál presahuje optimalizovanú ročnú potrebu tepla aj elektriny (a to už so zohľadnením pomerne prísnych obmedzujúcich podmienok – pozri obr. vpravo).

tívny popis, čo do nich patrí a čo naopak nie. Nový zákon ukladá povinnosť všetkým mestám a obciam vypracovať všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi (ďalej len „VZN“), do ktorého sú povinné zakomponovať nové pravidlá triedeného zberu, t.j. podrobnosti o spôsobe a podmienkach triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi. Novinkou sú tzv. štandardy triedeného zberu predstavujúce minimálne zberové kapacity, teda zberné nádoby či vrecia, ktoré musia byť k dispozícii jednému obyvateľovi obce počas kalendárneho roka. Sú určené v litroch na obyvateľa na rok, pričom od roku 2017 budú každoročne narastať. Je to spôsobené snahou o poskytnutie čo najkomfortnejšieho systému pre občanov, ktorý má napomôcť k zvýšenej miere triedenia a zároveň priblíženiu sa cieľom Európskej únie v oblasti odpadov. V tejto súvislosti je po-

trebné doplniť, že štandardy zberu sú dôležité predovšetkým pre tie obce, ktoré doteraz niektorú zložku vôbec netriedili, alebo ju triedili len veľmi málo. Mnohé obce a združenia obcí už v súčasnosti disponujú kvalitne nastaveným systémom triedeného zberu spĺňajúcim štandardy zberu. „V obciach s nízkou efektivitou triedenia budú potrebné informačné a osvetové aktivity zamerané na to, ako a prečo triediť,“ dodala Hana Nováková z ENVI - PAK. Za osvetu v rámci triedenia budú zodpovedné organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV / dnešné oprávnené organizácie) financované výrobcami a producentmi obalov a neobalových výrobkov z prostriedkov určených na triedený zber. Vzniká tak trojuholník vzťahov medzi obcou, zberovou spoločnosťou a OZV reprezentovanou výrobcami obalov. Obec je zodpovedná za zriadenie a fungovanie triedeného zberu, zberová spoločnosť za odvoz odpadov a výrobcovia (prostredníctvom OZV, akou je ENVI – PAK) za financovanie, vzdelávanie a osvetu.

Analogické výpočty by sa dali urobiť pre ktorýkoľvek región. Analýzy však majú význam iba tam, kde ich vedia využiť. Teda v samosprávach, ktoré majú osobitné kapacity vyčlenené na rozvoj miestnej energetiky. Kde také kapacity chýbajú, treba ich systematicky začať tvoriť. Budú na to môcť využiť podporu z aktivity 4.4.1.A na vypracovanie a implementáciu nízkouhlíkových stratégií v rámci investičnej priority 4.4 operačného programu Kvalita životného prostredia.

Budovanie vlastnej schopnosti redukovať zbytočnú energetickú nadspotrebu, dosiahnuť energetickú sebestačnosť a potom si ju aj natrvalo udržať, je tá najperspektívnejšia investícia, pre akú sa dnes samosprávy môžu rozhodnúť. Juraj ZAMKOVSKÝ, vedúci programu Inteligentná energetika Priatelia Zeme–CEPA Obrázky: Rory Seaford (The Creative Element), Richard Watzka (RWdesign)

10 cestovný ruch


Peter Kolník:

Cestovný ruch je šanca pre každý región, stačí sa len zamyslieť a domyslieť Cestovný ruch je azda najdynamickejšia časť hospodárstva. Je kombináciou ekonomických vzťahov a ich harmonizácie s danosťami prírodného bohatstva, kultúrneho dedičstva, miestnych špecifík a služieb. Zároveň je sprevádzaný neustálou konkurenciou, pretože každá obec, mesto či región má čím zaujať a prilákať návštevníkov.

N

ezabúdajme na veľmi dôležitý spomenutý ekonomický rozmer, ktorý pomáha rozvoju regiónu. Slovensko má výborné predpoklady na rozvoj turizmu. Využíva ich však dostatočne? Sme malá krajina, ktorá môže obohatiť každého návštevníka svojou komornosťou a tajomnosťou. Preto je dôležitá prezentácia a spolupráca. Na otázky na túto tému nám odpovedal Peter KOLNÍK, vydavateľ a autor ročenky o slovenskom turizme Cestovný lexikón Slovenskej republiky, ktorá robí dobré meno našej krajine doma a v zahraničí už takmer 20 rokov. n Cestovný lexikón je na prvý pohľad atraktívny sprievodca pre turistov a návštevníkov, ale aj výborným prézentom pre inštitúcie, keďže obsahuje aj zásadné profesijné otázky slovenského turizmu. Kde všade šíri dobré meno Slovenska a našich regiónov? - Ak dovolíte, zájdem trošku do histórie. Podobne ako my, ľudia, aj knihy majú svoju históriu, často aj zaujímavý príbeh. Súčasná slovenská spoločnosť je výslednicou prelomového obdobia, keď sa rodila naša novodobá štátnosť. Kto vtedy nechcel reagovať na zamatové nadšenie a výzvy, ktoré sa v našich mysliach odvíjali? V tom čase som pôsobil v štátnom rozhlase (definícia verejnoprávnosti sa iba rodila). Novembrové chumelice vtedy verne odrážali mediálne otrasy aj v myslení, čo vyústilo do prehodnotenia dovtedajších hodnôt. Ako všetkým, aj nám, novinárom, sa plnou náručou otvoril slobodný svet slobodných informácií. A slobodného cestovania. Rýchlo bolo potrebné dobiehať zameškané a dovtedy nevídané. Priaznivé okolnosti mi umožnili pracovne navštíviť viaceré zahraničné partnerské rozhlasové spoločnosti. Priznám sa, neraz ma prenasledoval zvláštny pocit, keďže som reprezentoval novú krajinu, s takmer neznámou históriou, neznámym hlavným mestom, nanajvýš so zvetraným pojmom Hohe Tatra. Úprimne som závidel kolegom z okolitých krajín, ktorí mali

podstatne ľahšiu pozíciu pri prezentácii svojej domoviny tam kdesi v Maastrichte v Európskom centre žurnalistiky, či v BBC, alebo v mekke médií - Kolíne nad Rýnom. Slovom, bola tu výzva, ako pomôcť nášmu mladému Slovensku, budovať kredit a vzbudiť záujem o všetko „to najlepšie, čo doma máme“. Usiloval som sa zúročiť prax a skúsenosti z elektronického média a pustili sme sa do „obyčajného“ podnikania s „neobyčajnými“ témami o našej histórii, kultúre, národopise, o duchovných hodnotách, nádhernej prírode. To všetko sú vďačné témy pre turizmus všade vo svete. Prečo sa nevydať osvedčenou cestou a neprezentovať toto bohatstvo okolitému a šíremu svetu odľahčenou a osvedčenou formou bedekra aj v podmienkach Slovenska? Za roky spolupráce s inštitúciami štátnej správy, samosprávami všetkých stupňov, kultúrnymi organizáciami a pod. sa podarilo prispieť k šíreniu dobrého mena našej vlasti na mnohých podujatiach, ktorých súčasťou sa Cestovný lexikón Slovenskej republiky stal. A to môžeme menovať naozaj významné fóra – letné i zimné olympiády, svetové výstavy EXPO, výstavy cestovného ruchu, medzinárodné podujatia o kúpeľníctve, turistike s batohom na chrbte a pod. Mnohé obce a mestá využívajú našu spoluprácu v publikácii (a jej sprievodnom produkte - 1. celoslovenskom Cyklistickom a motoristickom atlase s európskou sieťou cyklotrás) na podporu svojich partnerských vzťahov s družobnými mestami. Takto prispievajú k propagácii nielen svojej komunity a jej reálií, ale celého Slovenska a jeho možností v cestovnom ruchu. Podobných aktivít asi nebude nikdy nadostač, je to nekonečný príbeh. Stačí si všimnúť v najväčších svetových destináciách, ktoré bez tlačovín – napriek elektronizácii a novým technológiám možností propagácie – akoby nejestvovali. Ide o psychologickú otázku, ktorá v podvedomí každého laika i odborníka prispieva k povedomiu – v tomto prípa-

NOVINKA

Autoatlas a všetky slovenské cyklotrasy na jednej adrese

www.lexikon.sk

www.lexikon.sk

Objavme

Slovensko a inšpirujme sa Cestovný lexikón Slovenskej republiky 2016/2017

Čítaním u nás podporíte našu zem

www.floowie.com

de – o Slovensku, ktoré má svoje miesto medzi turisticky rozvinutými krajinami a sústreďuje takto ucelené informácie v špecifickom publikačnom produkte. A ak k tomu pripojíme aj našu novinársku platformu svetovej organizácie novinárov FIJET (ako partnera UNWTO), odpoveď musí rozptýliť všetky pochybnosti. Sme skrátka veľmi radi, že aj Slovensko má svoj dôstojný, zrozumiteľný a vo svete akceptovaný novinársky výstup, ktorý ďaleko prekonal naše vtedajšie očakávania. n Ako často aktualizujete Cestovný lexikón? Reagujete aj na rôzne turistické sezóny? - Cestovný lexikón SR je jediná – a preto aj originálna - ročenka o cestovnom ruchu na Slovensku, ktorá reflektuje na letnú a zimnú sezónu. Obe totiž spolu tvoria sezónu cestovného ruchu. Nie je teda opodstatnené riešiť bedeker na kalendárny rok; skôr to nasvedčuje, že sa nerešpektuje odborné profesionálne hľadisko. Výsledok nášho prieskumu trhu z obdobia spred 20 rokov stále platí a vysvetľuje to prechyľovanie rokov. Nová publikácia sa z tohto pragmatického dôvodu distribuuje vždy preto pred hlavnou turistickou

Publikuj.� ítaj.Zdie�aj.Zarábaj

sezónou a platí 12 mesiacov do roka nasledujúceho. n Čo môže urobiť samospráva preto, aby sa prostredníctvom Cestovného lexikónu mohla prezentovať v zahraničí? - V prvom rade by som na tomto mieste chcel oceniť prístup samosprávy, špeciálne Združenia miest a obcí Slovenska a menovite pána predsedu Sýkoru. Bez jeho intuície a chápania významu rozvoja cestovného ruchu na komunálnej úrovni by sme túto myšlienku zapojenia samospráv od samého začiatku určite ťažšie presadzovali. Ak sa pýtate na pozíciu samosprávy a jej možnosti prezentácie v zahraničí, a pravdaže, aj v rámci Slovenska, odpoveď nie je zložitá. Skôr jednoduchá, presne v duchu myšlienky „v jednoduchosti je krása“. Jednou cestou môže byť vlastný distribučný kanál samosprávnych orgánov všetkých stupňov na najrôznejších vlastných podujatiach dodaním publikácií na takto vytipované účely bezplatne v zmysle dohody o spolupráci, resp. prezentácii danej obce či mesta. Čo je však výhoda, aj bez tejto možnosti prezentujeme samosprávy na rôznych iných fórach s inými partnermi, ktorí si na túto formu spolu-

práce pri prezentácii Slovenska zvykli. A to vôbec nejde iba o subjekty cestovného ruchu. n Máte kritériá podľa ktorých vyberáte propagačné impulzy na uverejnenie? - Už som spomenul, že by malo byť najprirodzenejšou vlastnosťou každého patriota pýšiť sa tým najlepším, čo doma máme. To je pre nás absolútne prioritné a rozhodujúce kritérium. Živnou pôdou pre rozvoj cestovného ruchu nikdy nebude zdevastované centrálne námestie s vyasfaltovaným parkoviskom – ako napríklad teraz uprostred hlavného mesta a zhodou okolností rovno pod oknami ZMOS. Tam by sa žiadalo vybudovať nie parkovisko, ale park s fontánami, trávou, historizujúcou dlažbou, lavičkami pre ľudí. Takéto „podstatné maličkosti“ ničia povesť našej „krásavice na Dunaji“, ktorá je dnes hlavným mestom štátu EÚ a musí lákať (aj keď úmerne možnostiam) rovnako ako neďaleká Viedeň, alebo Brno, keď už nehovoríme o Paríži či Londýne. Mimochodom, naši britskí kolegovia novinári i podnikatelia často krútia nad realitou v našom prostredí hlavou; spomeňme znehodnotenie historickej stavby na bratislavských Palisádach. Vo vyspelých krajinách je nemysliteľné čo i len uvažovať o takýchto barbarských činoch na kultúrnom dedičstve. A takéto dôsledky niekdajšej devastácie v mysliach sú potom našou dnešnou realitou. To je vážna prekážka rozvoja cestovného ruchu. Našťastie, opačných výborných príkladov, na ktoré môže byť Slovensko hrdé, je dosť. Stačí spomenúť závideniahodný unikátnym orloj na Kysuciach, skvostné historické námestie ktoréhokoľvek spišského mestečka, jedinečnú zbierku obrazov a pozostalosti nášho a zároveň svetového Andyho Warholu, alebo unikátnu kryptu vojakov z 1. svetovej vojny v slávnej filmovej obci Osadné, nehovoriac o vynikajúcich športovcoch a osobnostiach vedy, kultúry atď. To všetko sú námety a inšpirácia na spracovanie. Podmienkou úspechu a želanej vzrastajúcej návštevnosti je však

harmonizácia vzťahov a spolupráca všetkých zainteresovaných strán, ktoré spája fenomén „cestovný ruch“. n Cestovný lexikón je vhodný aj ako propagačný materiál pri vzácnych návštevách na úradoch. Tiež by mal mať svoje miesto v literatúre turistických kancelárií. Kde všade je možné sa k nemu dostať? - Táto otázka je zároveň odpoveďou a obhajobou knižnej formy akejkoľvek prezentácie. Rád na tomto mieste môžem potvrdiť osobnú skúsenosť z medzinárodného podujatia vydavateľov tohto druhu literatúry. Odborníci sa zhodujú na tom, že akýkoľvek rezort bez printovej edície (akejsi „strechy“) nie je dôveryhodný. Tzv. printy – aj keď im na Slovensku mnohí predčasne a unáhlene odzvonili - zažívajú vo vyspelom svete renesanciu z dôvodu vyššie spomenutého. Môžem teda opätovne iba vyzdvihnúť miesto tejto publikácie pri najrôznejších príležitostiach a formách využívania – od miestnej knižnice až po jej vnímanie ako praktickej učebnice cestovného ruchu v súlade s nemeckou a anglickou terminológiou v turizme. Aj tento argument môže iba podporiť myšlienku používania „rezortnej“ publikácie v samosprávach, kde považujú turizmus za svoju prioritu. Pozorný čitateľ a užívateľ cenných informácií o profesijných zväzoch, združeniach a subjektoch cestovného ruchu zistí, že ide o výbornú databázu, ktorú kdesi po internete zdĺhavo hľadá. Tým skôr, ak študuje cestovný ruch, sú naporúdzi užitočné informácie napr. aj o spomínaných informačných centrách, ktoré sú pre cestovný ruch stále nenahraditeľné. Ide totiž o ľudský kontakt, ktorý nikdy a nikomu nenahradí „coolová“ aplikácia. Dlhujem ešte odpoveď – kde sa môže záujemca k Lexikónu dostať: v klasickej sieti rôznych kníhkupectiev, alebo prostredníctvom siete predajní odbornej vysokoškolskej literatúry. Zhováral sa: Michal KALIŇÁK

aktuality/inzercia 11


Z rokovania

Z rokovania

Vláda prerokovala:

Vláda prerokovala:

190. schôdze vlády SR, 9. december 2015 - návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2015 Z. z. - nové znenie. Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Znenie so zapracovanými pripomienkami. - návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z. z. - upravené nové znenie. Predložil: minister zdravotníctva Schválený. - návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny

a o zmene a doplnení niektorých zákonov - nové znenie. Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Schválený. - návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Borsukov vrch - nové znenie. Predložil: minister životného prostredia. Schválený. - správu o stave pripravenosti Slovenskej republiky na výkon predsedníctva SR v Rade Európskej únie za rok 2015 – nové znenie. Predložil: podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Schválená. - zmenu Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (verzia 2.0) - Aplikácia princípu pro rata - návrh. Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Schválená.

Vláda vzala na vedomie: - správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2014/2015. Predložil: minister školstva, vedy, výskumu a športu. Vzatá na vedomie.

191. schôdze vlády SR, 16. december 2015 - návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o ustanovení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby. Predložil: podpredseda vlády a minister vnútra. Schválený. - návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj, jeho zóny a ochranné pásmo – nové znenie. Predložil: minister životného prostredia. Schválený. s pripomienkami. - zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2016. Predložil: podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Schválený. - správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období od decembra 2014 do konca júna 2015. Predložil: minister životného prostredia a predseda Ústrednej povodňovej komisie, podpredseda vlády a minister vnútra - podpredseda Ústrednej povodňovej komisie Schválený. - návrh Programu starostlivosti

o Národný park Slovenský raj na roky 2016 – 2025 . Predložil: minister životného prostredia. Schválený. - akčný plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na obdobie rokov 2015-2020. Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Schválený. - návrh Zamerania kontrolnej činnosti Úradu vlády SR na rok 2016. Predložil: vedúci Úradu vlády SR. Schválený. - finančné zabezpečenie príprav predsedníctva SR v Rade EÚ v Hlavnom meste SR Bratislave. Predložil: podpredseda vlády a minister financií. Schválený s pripomienkami. - návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov na rekonštrukciu Divadla Aréna v Bratislave. Predložil: podpredseda vlády a minister financií. Schválený.

Vláda vzala na vedomie: - priebežnú správu o plnení programu zameraného na zintenzívnenie podpory malých a stredných podnikov a na podporu zamestnávania mladých ľudí. Predložil: minister hospodárstva. Materiál: Vzatý na vedomie.

Z rokovania 192. (mimoriadnej) schôdze vlády SR

Vláda prerokovala: - návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava. Predložil: minister hospodárstva. Schválený. - návrh Investičnej zmluvy medzi Jaguar Land Rover Limited, Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o., Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom hospodárstva SR a Mestom Nitra. Predložil: minister hospodárstva. Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 10 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana obchodného tajomstva) Schválený. Podľa materiálov ÚV SR pripravil: (st) Krátené

12 ZPOZ


Jubilejná X. celoslovenská konferencia Združenia ZPOZ Človek – človeku V zasadacej sieni Mestského úradu v Banskej Bystrici sa 27. novembra stretli delegáti krajských rád Zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ) na X. celoslovenskej konferencii Združenia ZPOZ Človek – človeku. Zhodnotili predchádzajúce štyri roky svojej činnosti, načrtli plány do budúcnosti a zvolili si nové vedenie. Za predsedníčku opäť zvolili Annu Ťurekovú.

P

ských príspevkov, ako aj ďalšími otázkami, súvisiacimi s činnosťou združenia, ktoré v danom období bolo potrebné riešiť.

redchádzajúca IX. celoslovenská konferencia sa uskutočnila v roku 2011, zvolila orgány a útvary združenia a prijala úlohy na nasledujúcich šesť rokov. Jubilejná X. konferencia zhodnotila ich plnenie a na ďalších šesť rokov si zvolila novú Ústrednú radu (ÚR) a Ústrednú kontrolnú a revíznu komisiu (ÚKRK) a predsedníčku Združenia ZPOZ Človek - človeku, ktorého členskú základňu dnes tvorí 662 obcí a miest. Úvod tradične patril programu, tentoraz ho zabezpečili žiaci zo Základnej umeleckej školy Jána Cikkera v Banskej Bystrici, ktorí spríjemnili atmosféru niekoľkými skladbami.

Združenie chce rozširovať členskú základňu

Anna Ťureková: Potreba humánnej práce v súčasnej spoločnosti narastá

V nasledujúcich chvíľach sa k slovu dostala predsedníčka Anna Ťureková. V prejave zhodnotila uplynulé 4 roky činnosti Združenia ZPOZ Človek – človeku. V jeho úvode podotkla, že desiata celoslovenská konferencia sa koná v čase poznačenom niekoľkými tragickými udalosťami, ktoré zasahujú do pokojného života obyvateľov Európy. Znepokojivé sú najmä útoky v Paríži a imigračná kríza „K vyčíňaniu prívržencov Islamského štátu nemôžeme zostať ľahostajní, lebo ohrozuje pokojný život nás všetkých. Je to v ostrom rozpore so zásadami nášho združenia, ktoré uplatňujeme vo svojej práci. Sú to idey humanizmu, priateľstva, porozumenia, lásky a úcty človeka k človeku a k jeho životu. Musíme preto spojiť svoje sily a podporovať tých, ktorí sa usilujú o nastolenie pokoja a mieru vo svete,“ poznamenala na margo nedávnych útokov. Rokovaniu predchádzali stretnutia na regionálnych a krajských konferenciách, ktoré zhodnotili prácu na úrovni regiónov a krajov, zameranú na pomoc obciam a mestám pri zabezpečovaní občianskej obradovosti a humánnej práce pre občanov. Zbory pre občianske záležitosti, ktorým predchádzali aktívy pre občianske záležitosti, sa podieľajú na kultúrnom živote obcí a miest už od roku 1953, teda 62 rokov. V začiatkoch bola ich činnosť zameraná na zabezpečovanie troch základných obradov – občianskych sobášov, vítania detí do života a občianskych pohrebov pre občanov, ktorí nepatrili do žiadnej cirkvi. Postupne sa ich činnosť rozšírila o občianske slávnosti pre

Staronová predsedníčka Anna Ťureková. deti, mládež i dospelých, ktoré súviseli s významnými udalosťami ich života. V roku 1989 sa ZPOZ dostali do zložitej situácie a museli dokázať opodstatnenosť svojej existencie. „Združenie na ceste za napĺňaním svojich cieľov a predsavzatí muselo zdolať veľa prekážok, kým sa vyprofilovalo do dnešnej podoby. Výsledkom jeho snaženia je množstvo podujatí metodického, školiteľského a prezentačného charakteru, ku ktorým patria metodické dni, semináre, celoslovenské prehliadky programov ZPOZ, výmeny skúseností, ako aj bohatá edičná činnosť,“ uviedla Anna Ťureková. Spoločenský život obcí a miest priniesol so sebou aj mnohé nové udalosti, činnosť ZPOZ sa preto rozrástla o nové občianske a spoločenské slávnosti a dnes participujú na takmer päťdesiatich druhoch rôznych občianskych obradov, občianskych slávností a spoločenských slávností, organizovaných podľa miestnych podmienok či kultúrnych tradícií. Na operatívne zabezpečovanie úloh združenia v zmysle stanov vytvorili 5-členný výbor ÚR, ktorý tvorí predsedníčka, traja podpredsedovia a tajomníčka. Za hodnotené obdobie sa výbor stretol 19-krát - zaoberal sa prípravou rokovaní ÚR, prípravou podujatí združenia v zmysle schváleného plánu práce a ich vyhodnotením, prípravou metodických materiálov a publikácií, finančnými a legislatívnymi otázkami Združenia,

prácou sekretariátu ÚR vrátane personálneho a materiálneho vybavenia, prácou regionálnych a krajských rád združenia vrátane zabezpečenia regionálnych, krajských a celoslovenskej konferencie Združenia ZPOZ Človekčloveku, otázkami spolupráce s inými organizáciami, riešením pripomienok a námetov členov združenia, prerokovávaním stavu členskej základne a platenia člen-

Po komunálnych voľbách v roku 2014 došlo k veľkej výmene starostov a primátorov, čo negatívne ovplyvnilo stav členskej základne združenia z dôvodu nezaplatenia členského príspevku. „O význame, poslaní a činnosti zborov na úrovni miestnej samosprávy i o aktivitách nášho združenia som informovala na sneme ZMOS v apríli tohto roku v Bratislave. V tejto propagácii bude potrebné v širšom rozsahu pokračovať aj zo strany krajských a regionálnych rád,“ konštatovala predsedníčka. V roku 2011 Združenie ZPOZ Človek – človeku registrovalo 800 členov, v roku 2015 už len 662 platiacich miest a obcí a 5 individuálnych členov. Najvyššia členská základňa je v Banskobystrickom, Trenčianskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji. Združenie ZPOZ si vytýčilo niekoľko tém, ktorým sa v nasledujúcom období musí venovať, aby mohlo bez problémov efektívne fungovať. Rokovania regionálnych a krajských konferencií priniesli návrhy na riešenie organizačných otázok, výšky členského príspevku a finančných záležitostí združenia, názvu združenia, vzťahových otázok so samosprávnymi krajmi,

osvetovými zariadeniami i partnerským Združením matrikárov a matrikárok Slovenska, ZMOS a ďalšími organizáciami doma i v zahraničí. Pozornosť združenia sa v nasledujúcich rokoch upriami na dobudovanie organizačnej štruktúry a vytváranie ďalších regionálnych rád. Združenie sa tiež snaží nájsť vhodnejší spôsob financovania činnosti. Gro finančných prostriedkov však naďalej bude, podľa plánu, pochádzať z členských príspevkov. Rezervy pretrvávajú i v získavaní grantov a sponzorov na činnosť združenia. Združenie ZPOZ sa bude vo svojej ďalšej činnosti venovať najmä organizovaniu metodicko-školiteľských podujatí a edičnej činnosti na pomoc obciam a mestám pri realizácii občianskych obradov a slávností a zabezpečovaní humánnej práce pre občanov. V roku 2016 si združenie pripomenie ďalšie významné jubileum – 25. výročie svojho vzniku. Úlohou bude toto výročie dôstojne osláviť a v súlade s ním propagovať činnosť združenia. Treba zviditeľňovať záslužnú a vysoko humánnu prácu ZPOZ.

Dôraz na metodické podujatia a edičnú činnosť

Počas týchto rokov sa konalo veľa metodických podujatí medzi ktoré patrili napríklad 20. celoslovenská prehliadka programov

ZPOZ 13


ZPOZ „V ústrety budúcnosti nás vedie láska“ v roku 2012 pod záštitou vtedajšej starostky bratislavského Starého Mesta Tatiany Rosovej, celoslovenský seminár Spoločenský protokol samospráv v Smižanoch v tom istom roku s lektormi Miladou Wembo a Jozefom Lapšanským. V roku 2013 to bola 21. celoslovenská prehliadka programov ZPOZ „Naším krédom je človek“ a bola zameraná na celú škálu občianskych obradov a slávností, ktoré zbory pre občianske záležitosti uskutočňujú. Združenie tým vzdalo hold bohatej práci ZPOZ pri príležitosti 60. výročia ich vzniku. Festival sa konal pod záštitou podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej. Rok 2013 bol v živote zborov zaujímavý najmä kvôli udeľovaniu cien Zlaté srdce pre tých, ktorí sú v obecných a mestských ZPOZ najaktívnejší. Cenu si prevzalo deväť jednotlivcov a jeden kolektív ZPOZ. Rok 2014 sa niesol v znamení smútočných obradov – 22. celoslovenská prehliadka programov ZPOZ „V tichu a piete“ bola zameraná na smútočné obrady a spomienkové pietne akty. Združenie vyjadrilo v závere volebného obdobia v roku 2014 vďaku starostom a primátorom na slávnosti „Vďaka vám“, ktorý sa konal v Cikkerovej sieni na banskobystrickej radnici. Ďakovný list udelili 72 predstaviteľom samospráv – starostom a primátorom z celej SR. Najvyššie ocenenie - Zlaté srdce – si z podujatia odniesli predsedníčka Anna Ťureková a Stanislav Bečic, bývalý člen Ústrednej rady Združenia ZPOZ, za prácu v prospech združenia a tiež pri príležitosti ich životných jubileí. Edičná činnosť združenia pozostávala v predchádzajúcich štyroch rokoch z dvoch častí –vydávanie zborníkov scenárov zo spomínaných celoslovenských prehliadok programov ZPOZ - sú zamerané na celú škálu občianskych obradov, ale i oslavy rodinného charakteru. Pomáhajú jednotlivým ZPOZ kreatívne pristupovať k organizovaniu obradov a slávností v živote obce a mesta. Združenie tiež vydáva každoročne informačno-metodický bulletin, ktorý bezplatne poskytuje svojim členom. V roku 2012 a 2014 vyšli tri čísla bulletinu „Človek – človeku“ a v rokoch 2013 a 2015 štyri čísla.

Dušan Gallo, riaditeľ Regionálneho vzdelávacieho centra v Martine. Existencia zborov je, podľa neho, opodstatnená, pretože pomáhajú „vytvárať občana“ - člena spoločenstva. O svoje myšlienky sa rozhodla podeliť aj predsedníčka Krajskej rady ZPOZ Žilinského kraja Anna Badinová, ktorá využila svojich päť minút na to, aby poďakovala všetkým, ktorí sa na činnosti ZPOZ v Žilinskom kraji podieľali v uplynulom období. „ Chcem poďakovať všetkým našim členom, ale aj všetkým predošlým aj súčasným starostom a primátorom miest a obcí za to, že sú so svojimi občanmi v každej príjemnej i menej príjemnej chvíli. Ale aj za to, že počas môjho pôsobenia v tejto funkcii mi pomáhali pri organizovaní mnohých pekných akcií, ako sú napríklad krajské prehliadky programov ZPOZ, metodické dni a veľa ďalších akcií. Zároveň vyjadrila ľútosť nad tým, že členovia ZPOZ v Žilinskom kraji, ktorí vyvíjajú bohatú činnosť, nemajú

záujem svoje scenáre a obrady prezentovať na krajských prehliadkach programov. „V Žilinskom kraji máme 106 členských miest a obcí a verím, že všetky kolektívy tu vyvíjajú bohatú činnosť, záujem o účasť na krajských prehliadkach programov ZPOZ vyjadrilo len niekoľko kolektívov z okresu Martin a Turčianske Teplice. Mrzí ma to, lebo je to na škodu nás všetkých už len kvôli výmene skúseností a, hlavne, že tak nemáme možnosť sa stretnúť.“ Na konferencii sa krátko zúčastnil aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, ktorý poďakoval združeniu za jeho činnosť a poprial predsedníctvu i všetkým členom veľa síl do ďalšieho obdobia.

Noví členovia ÚR a ÚKRK

Posledným bodom programu 10. celoslovenskej konferencie Združenia ZPOZ bola voľba nových členov Ústrednej rady a Ústrednej kontrolnej a revíznej

Zbory musia kráčať s dobou

Po príhovore predsedníčky, dostali priestor prihlásení diskutéri, prvým z nich bol Dušan Gallo, riaditeľ Regionálneho vzdelávacieho centra v Martine. Zdôraznil, že doba informačných technológií, ktorá v posledných rokoch naberá obrátky je priestorom, aby ZPOZ ešte zanietenejšie rozvíjali svoju činnosť, ľuďom predsa čoraz viac bude chýbať osobný kontakt. „Je to veľmi hektická doba, ale paradoxne, tým, že sa informačnými technológiami značne zrýchľuje, vytvára priestor pre ZPOZ. Prečo? Pretože v konečnom dôsledku nič nemôže nahradiť osobný kontakt človeka s človekom,“ uviedol.

Predsedníčka Krajskej rady ZPOZ Žilinského kraja Anna Badinová.

Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Delegáti z Trenčianskeho kraja. komisie. Delegáti do hlasovacej urny vhodili pri voľbe oboch orgánov 52 hlasovacích lístkov (99,7 %). Všetky hlasovacie lístky boli platné, jeden delegát nehlasoval. Do ÚR boli zvolení: Anna Badínová, starostka obce Belá-Dulice, Michal Bagačka, primátor Hnúšte, Katarína Čižmárová, vysokoškolská pedagogička, Andrej Čopík, starosta Kovariec, Helena Gajdošová, riaditeľka MS Dúbravy, Dušan Gallo, riaditeľ RVC Martin, Marta Genčúrová, starostka Trstína, František Gögh, starosta Veľkých Úľan, Anna Hlinková, odborný radca, Okresný úrad Martin, Viera Hudecová, vedúca sekretariátu Združenia ZPOZ, Eva Kollárová, ved. odd. školstva, kultúry, športu a mládeže, MsÚ S. Ľubovňa, Marek Lednický, starosta Pobedimu, Ján Mičuda, starosta Tomášoviec, Monika Pšenčíková, zástupkyňa primátora v Trenčianskych Tepliciach, Marta Svobodová, zástupkyňa riaditeľa ZŠ v Tisovci, Anna Ťureková, bývalá riaditeľka odd. kultúry na MsÚ v Banskej Bystrici (v súčasnosti na dôchodku), Milada Wembó, bývalá riaditeľka Spišského osvetového strediska v Spišskej Novej Vsi (v súčasnosti v dôchodku). Členovia ÚKRK: Zlatica Kocha-

nová, matrikárka obce Klenovec, Nadežda Mesárošová, SZČO Sliač – predsedníčka, Alžbeta Sedliačiková, hlavná kontrolórka mesta Šaľa, Renáta Sedliaková, ekonómka v obci Veľká Lúka a Zdenka Šefranková (na dôchodku).

Staronová predsedníčka

Po oznámení volebných výsledkov predsedníčka Anna Ťureková vyzvala novozvolených členov ÚR a ÚKRK, aby sa zhromaždili v miestnosti mimo rokovacej sály za účelom voľby nového predsedu. Z dvoch kandidátov, ktorými boli Dušan Gallo a súčasná predsedníčka Anna Ťureková ÚR potvrdila vo funkcii dlhoročnú predsedníčku po tom, čo sa Dušan Gallo vzdal kandidatúry z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Predsedníčkou ÚKRK sa stala Nadežda Mesárošová, ktorá túto funkciu zastávala aj v minulom volebnom období. Delegáti prijali navrhnuté uznesenie a slova sa ujala staronová predsedníčka, ktorá poďakovala za dôveru a zdôraznila, že verí v zlepšenie vzťahov Združenia ZPOZ a samospráv a dúfa, že sa v budúcnosti ďalších pozitívnych výsledkov. Text a snímky: (ig)

14 samospráva


Samospráva a Slovensko bez bariér

Projekty, ktoré zaujali Mesto Trnava získalo hlavnú cenu v ôsmej etape súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér 2014 – 2015. Pre Trnavu nebolo získanie hlavnej ceny v ôsmej etape súťaže Slovensko bez bariér prvým ocenením tohto druhu. Mestská samospráva uspela so systematickým odstraňovaním bariér na území mesta už v siedmej etape súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér 2010 – 2013. V spolupráci s občianskym združením Klub vozíčkarov v Trnave a s Úniou nevidiacich a slabozrakých mesto naďalej systematicky vytvára podmienky pre nezávislý pohyb hendikepovaných občanov na území Trnavy. Bezbariérovosť sa stala samozrejmou podmienkou pri rekonštrukciách objektov, tvorbe ucelených trás či prepojení jednotlivých kľúčových inštitúcií. „Verím, že našou snahou sme prispeli k vytváraniu prostredia priateľského nielen k vozičkárom, ale aj mamičkám s kočíkmi či starším občanom so zhoršenou pohyblivosťou,“ povedala vedúca odboru stavebného a životného prostredia mestského úradu Iveta Miterková, ktorá koordinuje uskutočňovanie bezbariérových projektov v meste už od roku 2008. Dodala, že s cieľom pomôcť hendikepovaným občanom pri plánovaní pohybu v meste vytvorili tento rok aj interaktívnu bezbariérovú mapu, na ktorej sú označené bezbariérové WC, rampy, priechody, objekty a parkovacie miesta pre imobilných. Po dohode so zástupcami vozičkárov a doplnení najaktuálnejších údajov bude mapa zverejnená na webovej stránke mesta. Do ôsmeho ročníka súťaže prihlásila mestská samospráva takmer dve desiatky zrealizovaných projektov. Mesto Holíč v súťaži Slovensko bez bariér zaujalo projektom debarierizácie Domu smútku Holíč a levická samospráva zas štyrmi projektami, ktoré uskutočňuje v spolupráci s organizáciami na území mesta – Slovenským Červeným krížom, Špeciálnou spojenou školou internátnou a Tekovským múzeom. Mesto Žilina si prevzalo ocenenie od Únie miest Slovenska za príkladnú prácu pri debarierizácii školských zariadení. (r)

Vyhlásili výsledky VIII. etapy súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér 2014 – 2015 V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa 7. decembra pri príležitosti Medzinárodného dňa zdravotne postihnutých osôb uskutočnil benefičný galavečer, spojený s vyhlásením výsledkov VIII. etapy súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér 2014 – 2015. Projekt Slovensko bez bariér vznikol v roku 1999 z iniciatívy Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR (AOZPO SR), občianskeho združenia GEMMA ´93 a Únie miest Slovenska (ÚMS) s cieľom aktivizovať spoločnosť k zlepšeniu životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím a ich zaradenia sa do plnohodnotného spoločenského života. Na základe podnetu predstaviteľov miestnej samosprávy a obyvateľov pripravili a od toho času organizujú súťaž Samospráva a Slovensko bez bariér. Je potešujúce, že na výzvu trvalo pozitívne reagujú mestá, obce a viacerí donori, médiá, vydavateľstvá, verejné i súkromné organizácie a inštitúcie, ako aj jednotlivci. Projekt mal veľký ohlas u odbornej i laickej verejnosti a priniesol veľmi konkrétne výsledky. Zástupcovia zúčastnených organizácií, ktorí v rámci tohto projektu navštívili mnohé zdravotnícke i sociálne zariadenia a stretli sa s veľkým počtom občanov so zdravotným postihnutím, sa rozhodli založiť účet Slovensko bez bariér, číslo účtu „Slovensko bez bariér“ - 4000764025 / 3100“, na ktorý môžu priebežne prispievať fyzické i právnické osoby s cieľom pomôcť konkrétnym zdravotne postihnutým osobám získať potrebné pomôcky, uľahčiť im pohyb a komunikáciu doma i v spoločnosti. Podporiť účet možno aj prostredníctvom odoslania darcovskej SMS v tvare: DMS BEZBARIER na prístupové číslo 877, spoplatnenú bežnou cenou operátora. Viac informácií nájdete na www.donorsforum.sk. Projekt sa teší trvalej podpore vysokých ústavných činiteľov i významných osobností v oblasti kultúrneho, hospodárskeho a spoločenského života, z ktorých už mnohí prevzali záštitu a prijali pozvanie na galavečer, na ktorý organizátori zároveň pozvali aj popredných predstaviteľov územnej samosprávy, čestných členov Únie miest Slovenska, predstaviteľov mimovládnych a charitatívnych organizácií, popredných donorov, členov diplomatického

- OZ e-Slovensku, ocenenie prevzal prezident Miroslav Drobný. HLAVNÁ CENA - Rozhlasu a televízii Slovenska, ocenenie prevzal v zastúpení generálneho riaditeľa Václava Miku Marcel Hančák.

V sekcii B v kategórii UMELECKÉ PROJEKTY, PREZENTÁCIA KULTÚRNEHO DEDIČSTVA, KULTÚRNE INŠTITÚCIE A VZDELÁVACIE AKTIVITY zboru a zástupcov médií. Pozvanie prijala aj Zuzana Stavrovská, novozvolená komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Na galavečere vystúpili členovia speváckeho zboru Cantus, komorného zboru Chorus Seraphicus, detského speváckeho zboru Margarétka, charizmatický nevidiaci spevák a hudobník Maroš Bango i folklórna skupina z Brusna-Chrenovca. Sprievodným komentárom a umeleckým prednesom poézie Milana Rúfusa obohatil program Štefan Bučko. Záštitu nad podujatím prevzali Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, Peter Pellegrini, predseda Národnej rady SR a digitálny líder SR, Ján Figeľ, podpredseda Národnej rady SR, Erika Jurinová, podpredsedníčka Národnej rady SR, Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku, Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, Ivo Nesrovnal, primátor hl. m. SR Bratislava a prezident Únie miest Slovenska.

Výsledky VIII. etapy súťaže

Správna rada účtu Slovensko bez bariér a porota nezávislých odborníkov udelili vo VIII. etape súťaže tieto ocenenia:

V sekcii A v kategórii MESTÁ A OBCE

DIPLOMY: - mestu Holíč, ocenenie prevzal primátor mesta Zdenko Čambal, - mestu Levice, ocenenie prevzal primátor mesta Štefan Mišák, - mestu Žilina, ocenenie prevzal viceprimátor mesta Anton Trnovec, - mestu Trstená, ocenenie prevzal primátor mesta Juraj Bernaťák, - mestskej časti Bratislava-Ružinov, ocenenie prevzal starosta

Dušan Pekár, - mestskej časti Košice-Ťahanovce, ocenenie prevzal starosta Ján Nigút. ČESTNÉ UZNANIE: - mestu Banská Bystrica, ocenenie prevzala v zastúpení primátora Jána Nosku Mária Flipová, - mestu Stará Ľubovňa, ocenenie prevzal primátor mesta Ľuboš Tomko, - mestu Brezno, ocenenie prevzal viceprimátor mesta Ján Králik, CENA bez určenia poradia - mestu Zvolen, ocenenie prevzala primátorka mesta Lenka Balkovičová. HLAVNÁ CENA: - mestu Trnava, ocenenie prevzala v zastúpení primátora Petra Bročku Iveta Miterková.

V sekcii A v kategórii VÚC

ČESTNÉ UZNANIE: - Žilinskému samosprávnemu kraju, ocenenie prevzala v zastúpení predsedu Juraja Blanára Marta Pauková. CENA bez určenia poradia - Nitrianskemu samosprávnemu kraju, ocenenie prevzal podpredseda Ladislav Marenčák. HLAVNÁ CENA - Bratislavskému samosprávnemu kraju, ocenenie prevzala podpredsedníčka Gabriella Németh.

V sekcii B v kategórii DONORI, MÉDIÁ A INTERMEDIÁLNE PROJEKTY

ČESTNÉ UZNANIE: - Prvej stavebnej sporiteľni, ocenenie prevzal predseda predstavenstva Imrich Béreš, - Ladislavovi Munkovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi, mestu Nitra, ocenenie prevzal prednosta mestského úradu Igor Kršiak. CENA bez určenia poradia:

ČESTNÉ UZNANIE: - Eve Márii Trajterovej, výtvarníčke a poetke, - Múzeu a Hradu v Starej Ľubovni, ocenenie prevzal riaditeľ Dalibor Mikulík, - Nadácii Pontis, ocenenie prevzal v zastúpení riaditeľky Lenky Surotchak Ivan Vanko, - Materskej škole pre autistické deti v Šali, ocenenie prevzala riaditeľka Janka Tóthová. CENA: - Mestskej knižnici v Bratislave, ocenenie prevzal riaditeľ Juraj Šebesta.

V sekcii B v kategórii MIMORIADNA CENA

ČESTNÉ UZNANIE: - Danielovi Brezinovi, zakladateľovi projektu a dlhoročnému členovi Správnej rady Slovensko bez bariér, - Matejovi Landlovi, zakladateľovi projektu a dlhoročnému členovi Správnej rady Slovensko bez bariér, - Jaroslavovi Pilátovi, zakladateľovi projektu a dlhoročnému členovi Správnej rady Slovensko bez bariér. CENA OSOBNOSŤ PROJEKTU IN MEMORIAM - Jozefovi Vachálkovi, ocenenie prevzala Eva Vachálková. CENA OSOBNOSŤ ROKA - Petrovi Kurhajcovi za mimoriadne aktivity v oblasti charity a pomoci pre ZŤP osoby. HLAVNÁ CENA OSOBNOSŤ PROJEKTU - Márii Orgonášovej za mimoriadne aktivity v oblasti charity a pomoci pre ZŤP osoby. Na záver galavečera Samospráva a Slovensko bez bariér 2014 2015 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini slávnostne vyhlásil IX. etapu súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér 2016-2017. (ums)


15 inzercia

16 životné prostredie


Len les a zdravá krajina môžu ochrániť pred globálnym otepľovaním V čase prebiehajúceho summitu COP21 sa na pôde NR SR ozvali hlasy slovenských lesníkov, ochranárov a krajinárov. V piatok 4. decembra sa zišli na podujatí Deň lesa a krajiny v parlamente a diskutovali o narastajúcej potrebe chrániť prírodné dedičstvo v čase klimatických zmien.

O

chranárstvo a lesníctvo sa na Slovensku často vnímajú ako dve protirečivé, niekedy až nezmieriteľné profesie či prístupy k prírode lesov a lesnej krajine. Toto vnímanie dlhodobo posilňujú rôzne kauzy, z ktorých najvypuklejší bol (a je) prípad tzv. „obnovy Tatier“ po veternej smršti v novembri 2004. Zdá sa ale, že aj na tomto fronte môže dôjsť k dôležitým zmenám. Hlasy volajúce po spolupráci lesníkov a ochranárov sú síce zatiaľ osamelé a prepočuté, no postupne ich pribúda. Okrem iného poukazujú na spoločné strategické záujmy (aj na spoločných nepriateľov) oboch zmienených skupín, zaoberajúcich sa lesom i nelesnou krajinou. Jedným z takýchto fenoménov je aj bezprostredný vzťah medzi lesom, krajinou a meniacou sa klímou, o ktorej rokovali v Paríži účastníci a účastníčky klimatického summitu OSN v Paríži. Najnovšie zazneli veľmi jasne na prednáškovo-diskusnom podujatí na pôde NR SR, ktoré iniciovali poslanci NR SR Ján Mičovský a Mikuláš Huba. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko desiatok lesníkov, ochranárov, krajinárov a ľudí ďalších profesií z oblasti životného prostredia a lesného hospodárstva, ako aj niekoľko poslancov a poslankýň Národnej rady. Záštitu nad touto unikátnou

akciou prevzala podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová. V prvej časti podujatia Večne spievajú lesy sa diskutovalo o prírode blízkom lesnom hospodárení a hľadaní rozumného využívania lesov, v nadväznosti na sedemstoročnú históriu lesníctva na Slovensku. Členmi panelu v tejto časti boli Ladislav Alcnauer, Michal Tomčík, Igor Morong, Ján Topercer, Mikuláš Huba a Ján Mičovský. „V kontexte práve prebiehajúceho klimatického summitu OSN chcem upozorniť aj na to, ako sú les a krajina tesne prepojené s klímou. Globálna zmena klímy a jej prejavy majú a stále viac budú mať vplyv aj na naše lesy a krajinu. Na druhej strane práve vitálna lesná i nelesná krajina má rozhodujúci význam pri tlmení očakávaných katastrofických dopadov meniacej sa klímy. Ak sa majú takéto lesy a krajina zachovať, sú lesníci, ochranári, ekológovia a krajinári

„odsúdení“ na strategickú spoluprácu, bez ohľadu na všetky prirodzené i umelo vyvolávané rozdiely medzi nimi. Táto téma je veľkou výzvou aj pre budúcu slovenskú vládu a parlament,“ povedal geograf, environmentalista a poslanec NR SR Mikuláš Huba.

Dodržiavame Európsky dohovor o krajine?

V druhej časti diskusie prispela svojou prezentáciou okrem iných odborníkov Mária Kozová, uznávaná odborníčka na problematiku krajiny, krajinnej ekológie a krajinného plánovania, ktorá vo svojom diskusnom príspevku o ochrane krajiny a o dodržiavaní Európskeho dohovoru o krajine na Slovensku (EDoK). EDoK bol podpísaný členskými štátmi Rady Európy s cieľom zmluvne podoprieť myšlienky a vízie starostlivosti o krajinu ako základ-

ného životného priestoru človeka. Hlavnou požiadavkou je dosiahnutie udržateľného rozvoja založeného na vyvážených harmonických vzťahoch medzi sociálnymi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím. Dohovor kladie dôraz na ochranu krajiny, ktorá má byť zakorenená v spoločnom krajinnom manažmente a plánovaní. Na Slovensku EDoK nadobudol účinnosť 1. decembra 2005, napriek tomu, že Európska únia ho prijala už v marci v roku 2004. Po jeho prijatí bol zostavený medzirezortný tím odborníkov, ktorý dostal za úlohu vypracovať Program implementácie Európskeho dohovoru o krajine v SR. Ministerstvo životného prostredia dbalo tiež na stanovenie prioritných cieľov a na propagáciu myšlienok o ochrane krajiny. Mária Kozová vysvetlila vo svojom diskusnom príspevku v NR SR:„ EDoK je prvý

dohovor venujúci sa celej krajine, nielen „hrozienkam“ ako sú chránená krajinné oblasti.“ Z úspešného začiatku však mali krajinári predčasnú radosť. Počas desiatich rokov, ktoré uplynuli od podpisu EDoK stále chýba najmä riadne inštitucionálne zabezpečenie a koordinácia uplatňovaniam jeho požiadaviek s ostatnými medzinárodnými záväzkami, týkajúcimi sa krajiny. Pre udržateľné spravovanie všetkých typov krajiny veľmi chýba zákon o starostlivosti o krajinu, typológia krajiny Slovenska, prepojenie požiadaviek dohovoru na procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie a zdravie ľudí a tiež praktické uplatňovanie pojmu cieľovej kvality krajiny. „Ministerstvo životného prostredia si stanovilo cieľ vypracovať do septembra 2015 koncepciu starostlivosti o krajinu, no doteraz tento dokument neexistuje. Zákon o krajinnom plánovaní bol na stole už v roku 2007, no nakoniec prišlo vyjadrenie, že nie je potrebný, dokonca je vraj duplicitný so stavebným zákonom - toto sú niektoré z pretrvávajúcich deficitov v starostlivosti o našu krajinu a pri implementácii EDoK.“ skonštatovala profesorka Kozová. Na druhej strane, za desať rokov účinnosti dohovoru sa na regionálnej a miestnej úrovni realizovali stovky

iniciatívnych krajinárskych aktivít. V tomto smere, v oblasti propagácie a osvety, sme sa od roku 2005 dostali výrazne ďalej . Záujem o krajinu sa nezvýšil len na Slovensku a v Európe, ale aj v celosvetovom meradle. Vďaka iniciatíve mimovládnych organizácií, miestnych samospráv, univerzít a jednotlivých aktivistov sa verejnosť o problematiku krajiny, ekológie a ochrany prírody začala skutočne zaujímať. Iniciatívou Ministerstva životného prostredia SR je od roku 2010 vyhlasovanie súťaže o Cenu Slovenskej republiky za krajinu. Túto cenu si už odniesla Nadácia Ekopolis, Čiernohorská železnica či obec Liptovská Teplička. V oblasti ochrany a zveľaďovania krajiny však stále cítiť nesystémovosť financovania, chýba tu vyčlenený balík finančných prostriedkov, ktorý by motivoval mestá, obce a regióny, aby sa zapojili do týchto aktivít. Diskusiu uzavrela svojím vyjadrením Zora Myslivcová zo Združenia Borová hora vo Zvolene „Domnievam sa, je najvyšší čas opäť ponímať, uznať a rešpektovať krajinu ako dedičstvo, pestovať a zveľaďovať dedovizeň. Tak to bolo prirodzené odjakživa... I podľa Európskeho dohovoru o krajine, je krajina základnou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva, prispieva k vytváraniu miestnych kultúr“. Sprac: (ig)

Peter Žiga: Parížska globálna klimatická dohoda je zásadná pre ľudstvo aj planétu Po ťažkých a zdĺhavých rokovaniach sa na plenárnom zasadnutí Klimatickej konferencie OSN - COP21 prijala univerzálna dohoda o zmene klímy (Paris Agreement). Tento nový dokument prinesie obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5°C. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie. Dohoda prináša povinnosti všetkým stranám dohovoru OSN o zmene klímy, nielen tým najbohatším ako to bolo doteraz v Kjótskom protokole. Povinnosti sú od-

stupňované podľa možností krajín. „Parížska globálna klimatická dohoda je zásadná pre ľudstvo aj planétu. Je to veľký úspech medzinárodného environmentálneho práva a signalizuje jasný postupný ústup od fosílnych palív. Jednoznačne ju vítame,“ skonštatoval minister životného prostredia Peter Žiga. Nová dohoda predstavuje kompromis, ktorý zabezpečí nielen dôkladné monitorovanie emisií všetkých krajín, ale aj ich postupné zapájanie sa

do ich redukcií skleníkových plynov. V dohode je zahrnuté monitorovanie emisií, vrátane ich reportovania a započítavania do záväzkov čo sa týka všetkých strán. Záväzky znižovať emisie (nationally determined contributions) sa týkajú všetkých strán s tým, že každých päť rokov ich strany musia aktualizovať tak aby boli prísnejšie. Pre rozvojové krajiny platí prechodné obdobie. Text dohody neobsahuje povinnosť rozvinutých krajín prispievať ročne 100

miliárd dolárov na riešenie zmeny klímy v rozvojových krajinách. Najväčšia finančná záťaž však stále ostáva na pleciach rozvinutých krajín. Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, kedy sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. Takéto dramatické zmeny

nenastanú zo dňa na deň, ani z roka na rok. Pravdepodobne bude treba desaťročia, aby sme sa k takýmto hodnotám aspoň priblížili. Preto má nová dohoda zmysel: je nástrojom na to, aby sme postupne mohli prebudovať ekonomiku smerom k udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti. „Je dôležité si uvedomiť, že samotnou dohodou sa práca na novom globálnom klimatickom režime nekončí, ale naopak, iba začína a práve

Slovensko tu bude hrať dôležitú úlohu,“ doplnil minister životného prostredia Peter Žiga. Dohoda totiž obsahuje veľa splnomocňujúcich ustanovení ako napríklad trhové mechanizmy, financie, monitorovanie emisií. Rozhodnutia o ďalšom postupe sa budú prijímať už počas nasledujúcej Klimatickej konferencie v Marakéši v december roku 2016. Rokovania za Európsku Úniu tam bude viesť práve Slovensko. (ts-MŽP)

životné prostredie/inzercia 17


Bezpečnosť Slovenska ohrozuje aj zmena klímy Ministerstvo vnútra pripravuje národnú stratégiu, ktorá mapuje najrôznejšie bezpečnostné riziká vrátane prírodných katastrof spôsobených klimatickou zmenou a navrhuje spôsob ako ich komplexne uchopiť. Parížska konferencia si za svoj cieľ stanovila pristúpiť k opatreniam účinne čeliť zmene klímy. Nekorigované globálne otepľovanie totiž môže spôsobiť napríklad ešte väčší nárast tropických letných dní, zvýšené odparovanie vody, väčšie riziko lesných požiarov, zvýšenie hladiny oceánov a s tým súvisiace zaplavovanie ohrozených miest.

Potrebujeme stratégiu na zvládanie rizík

V dôsledku čoraz častejšie sa vyskytujúcich prírodných hrozieb sa krajiny na celom svete začali intenzívne zaoberať manažmentom rizík a identifikáciou možných hrozieb, analyzujú ich a prijímajú opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a verejného poriadku. Slovensko je jedna z prvých krajín EÚ, ktoré si v prípade schválenia predkladanej Stratégie manažmentu

rizík splnia záväzok stanovený v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany. Brusel totiž vyzval všetky členské krajiny, aby do 22. decembra 2015 predložili Európskej komisii národné posúdenia rizík. „Slovensko potrebuje spoľahlivú stratégiu a funkčný systém pre manažment všetkých rizík, ktoré nám potenciálne hrozia. Pri vzniku mimoriadnej udalosti je totiž nesmierne dôležité mať dobre pripravené jednotlivé kroky a intervenčné kapacity tak, aby poskytovanie pomoci bolo rýchle a zodpovedajúce rozsahu vzniknutej

situácie. Len takto vieme pomôcť chrániť to, čo má pre nás najväčšiu hodnotu,“ vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Hrozba prírodných katastrof na Slovensku Prívalové povodne, zosuvy pôdy, sucho, požiare, veterné smršte a snehové kalamity dokážu spôsobiť napríklad narušenie dodávok pitnej vody, elektrického prúdu a tiež poškodenie cestnej infraštruktúry. Tieto a mnohé ďalšie riziká sa dostali na zoznam udalos-

tí, ktoré môžu potenciálne ohroziť bezpečnosť Slovenska a jeho obyvateľov. Pripravovaný dokument Stratégia manažmentu rizík z dielne ministerstva vnútra zavádza komplexný a systematický prístup k manažmentu rizík vo všetkých jeho fázach od prevencie rizík, cez pripravenosť a reakciu na mimoriadnu udalosť, až po odstraňovanie následkov a obnovenie ekonomického a spoločenského života. „Systematická príprava na takéto krízové situácie si vyžaduje nie len materiálne zabezpečenie, ale aj jasné rozdelenie organizácie plánovaných opatrení a dohľad nad ich realizáciou, s nimi súvisiacich kompetencii a podporu v legislatíve,“ vysvetlil podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák. Medzi očakávané výsledky implementácie navrhovanej stratégie patrí aktívna a systematická prevencia nežiaducich dopadov najvýznamnejších rizík, zave-

denie jednotného riadenia pri všetkých druhoch krízových stavov, monitorovanie a vyhodnocovanie rizík viazaných na zmenu klímy a jej dôsledkov. Ambíciou je tiež vytvoriť priestor pre využitie poznatkov, výskumu a technológií na účinnejšie zmiernenie klimatických a bezpečnostných rizík.

Najrizikovejšie sú hrozby spôsobené počasím

Nežiaduce udalosti spôsobené zmenou klímy ohrozujú chod života a trvalú udržateľnosť hospodárstva celej krajiny. Dokument z dielne ministerstva vnútra pomenováva riziká, ktoré hrozia Slovensku a rozdeľuje ich do štyroch kategórií podľa miery identifikovanej hrozby. Zatiaľ čo za veľmi vysoké riziko sa považujú takmer každoročné záplavy, nízke riziko predstavuje napríklad narušenie medzinárodnej leteckej dopravy v dôsledku sopečného popola. Vysoko

rizikové sú podľa stratégie tiež extrémne výkyvy počasia, ktoré môžu viesť k rozsiahlym lesným požiarom, víchriciam a krupobitiam. „Našim cieľom je zníženie zraniteľnosti jednotlivcov a krajiny voči jednotlivým rizikám. Na jeho dosiahnutie je potrebné premeniť opatrenia smerujúce k zníženiu rizika vzniku živelných pohrôm ako aj iných mimoriadnych udalostí do konkrétnych programov, ktoré musia prebiehať v úzkej spolupráci relevantných aktérov. Ako správca zdrojov alokovaných na manažment rizík v operačnom programe Kvalita životného prostredia sme pripravili s podporou EÚ na realizáciu týchto programov a projektov takmer 260 miliónov eur,“ povedala Rut Erdélyiová, generálna riaditeľka sekcie európskych programov rezortu vnútra. Michaela PAULENOVÁ, Kancelária ministra vnútra SR

18 cestovný ruch


V Trenčíne predstavili projekt „Cyrilo-metodská cesta“ V piatok 4. decembra sa v priestoroch Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) uskutočnil seminár s názvom „Cyrilo-metodská cesta“.

C

ieľom bolo prezentovať možnosť zapojenia Trenčianskeho samosprávneho kraja do projektu Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda (EKCCM). Hlavným zámerom projektu Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda je vytvorenie siete regiónov, miest, vzdelávacích a výskumných inštitúcií, ktoré spájajú významné pútnické miesta spojené s počiatkami kresťanstva a pôsobením sv. Cyrila a Metoda a ich žiakov na území Európy. Projekt, ktorého podstatou je podať odkaz vierozvestcov súčasnej generácii, podporuje viacero inštitúcií ako napríklad Masarykovo múzeum v Hodoníne, Euroregión Bílé - Biele Karpat, Biskupský úrad v Nitre či Archeologický ústav SAV v Nitre. Na rozvoji a implementácii Cyrilo-metodskej cesty v súčasnosti spolupracujú štyri samosprávne kraje na Slovensku: Trenčiansky samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj a štyri české kraje: Zlínsky, Juhomoravský, Moravskosliezky a Olomoucký kraj. Program seminára bol zostavený z prezentácií pred-

staviteľov EKCCM z Českej republiky Martiny Janochovej a Martina Peterku a výkonnej riaditeľky KOCR Trenčín región Evy Frývaldskej. Českí zástupcovia sa zaoberali najmä Cyrilo-metodskou cestou ako produktom kultúrneho turizmu, aktivitami napĺňajúcimi víziu EKCCM a modelom riadenia tohto projektu. Vo svojich prezentáciách predstavili dve hlavné etapy projektu, a to budovanie a rozvoj Cyrilo-metodskej cesty do roku 2020 a po roku 2020. Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda je rozčlenená na tri hlavné trasy (A, B, C). Trasa A má

spájať národy strednej Európy (SR, ČR, PL, AT, HU). Trasa B má viesť z Velehradu (ČR) do Ríma (ITA) a má spájať národy strednej a južnej Európy. Štáty strednej a východnej Európy (GR, MK, SRB, IT, HU) bude spájať trasa C, ktorá povedie z Velehradu (ČR) do Solúna (GR). Výkonná riaditeľka KOCR Trenčín región, Eva Frývaldská, predstavila možnosti vyplývajúce z realizácie projektu EKCCM na území Trenčianskeho kraja. Vo svojej prezentácii poukázala na aktíva, ktoré zo zapojenia do tohto projektu plynú, vyzdvihla dôle-

žitosť zapojenia samospráv a prezentovala významné pamätihodnosti, ktoré budú vyznačené na hlavnej a vedľajšej trase Cyrilo-metodskej cesty v Trenčianskom kraji. „Trasu cesty, ktorá vedie cez TSK sme konzultovali s viacerými odborníkmi na históriu a cestovný ruch. Zámerom bolo, aby sa priamo na trase, prípadne v jej blízkom okolí nachádzali pamiatky spojené so sv. Cyrilom a Metodom a počiatkami kresťanstva,“ priblížila Eva Frývaldská. Doplnila, že trasa Cyrilo-metodskej cesty v Trenčianskom kraji zahŕňa významné pútnické miesta ako napr. Skalka nad

Váhom, Pobedim, Sedmerovec, slovanské hradiská v Beckove, Hrádku, Vyšehrade, ale aj novšie kostoly a kaplnky zasvätené sv. Cyrilovi a Metodov v Prievidzi, Partizánskom, Klátovej Novej Vsi a pod. „Pri návrhu trasy sme prihliadali aj na fakt, aby pútnická cesta viedla zaujímavými turistickými lokalitami, kde je pre turistov resp. pútnikov dostatok ubytovacích a stravovacích možností,“ povedala riaditeľka. Projektový manažér EKCCM Martin Peterka v rámci seminára definoval aktivity naplňujúce víziu projektu, ktorými sú rozvíjanie cezhraničnej spolupráce, koordinácia spoločných aktivít projektu, kooperácia vo výskume a vývoji, kultúrna a vedomostná výmena mládeže v Európe a predovšetkým tvorba produktov cestovného ruchu so zameraním na religiózny turizmus. „Je dôležité prezentovať to, čím naša krajina disponuje, prezentovať to, čo naše krajiny spája. Tento potenciál je v dnešnej dobe značne nevyužitý, pretože sa zatiaľ nepodarilo prezentovať pamiatky na spoločnom území v takom meradle, ako je oblasť pohraničia Českej a Slovenskej republiky,“ priblížil zámer a potenciál projektu

Martin Peterka. Samotná trasa Cyrilo-metodskej cesty má podľa Peterku spájať významné kultúrne a historické pamiatky na slovenskočeskom pohraničí. „Cieľom projektu je z rozsiahleho celku pamiatok, tradícií, hodnôt a potenciálu, ktorým trasa disponuje, vybrať najdôležitejšie zdroje. Nie je cieľom vyčerpať všetky aspekty a zložky, ale definovať strategické miesta, ktoré na trase nesmú chýbať,“ uviedol Martin Peterka. Pôsobenie sv. Cyrila a Metoda na území Slovenskej a Českej republiky sa považuje za najdôležitejšie míľniky v histórii oboch národov. Zapojenie regionálnej a miestnej samosprávy ako aj vzdelávacích, kultúrnych či náboženských inštitúcií do medzinárodného projektu Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda, ponúka možnosť začleniť územie trenčianskeho regiónu medzi významné európske trasy kultúrnej a pútnickej turistiky. Participácia na aktivitách združenia EKCCM môže vo výraznej miere prispieť k rozšíreniu ponuky produktov cestovného ruchu a k rozvoju pútnického turizmu v celom Trenčianskom kraji. (ts- OOCR Trenčín región)

Z Varšavy na Liptov už po zemi aj zo vzduchu Už počas aktuálnej sezóny budú môcť návštevníci z Poľska zavítať do slovenských hôr nielen po zemi, ale aj vzduchom. Plánuje sa spustenie leteckej linky z Varšavy do Popradu a pravidelné autobusové spojenie medzi metropolou Poľska a Liptovským Mikulášom. „Vlaňajší pilotný ročník leteckého spojenia Popradu s Rigou sa osvedčil a splnil naše očakávania. Dokázali sme nahradiť výpadok dovolenkárov z Ruska a Ukrajiny, ba čo viac, počet návštevníkov ešte stúpol. Lotyšský dopravca airBaltic sa preto už od 15. decembra rozhodol prevádzkovať novú linku Varšava – Poprad. Lietať sa bude raz týždenne v utorok a cena letenky sa pohybuje okolo 55 eur na osobu. Prepravca zároveň zriadil aj dve mimoriadne spojenia 7.1. a 14.1.,“ informuje Ivana Herkeľová, riaditeľka popradského letiska. Prepravu pasažierov

budú zabezpečovať najpopulárnejšie dvojprúdové lietadlá Boeing 737-300 do 10. marca 2016. Dostať sa na Liptov však bude možné aj po ceste. Poľský autobusový prepravca PKS POLONUS totiž už v piatok 18. decembra spúšťa pravidelné víkendové spojenie z Varšavy až do Liptovského Mikuláša. „Je to dobrá správa nielen pre naše mesto, ale pre celý región. Podobná linka nám totiž v minulosti chýbala. Turisti z Varšavy, Krakova a Zakopaného tak môžu dvakrát týždenne využiť pohodlné spojenie moderne vybavenými autobusmi s wifi a navštíviť nielen naše lyžiarske strediská, ale

aj mestá a akvaparky,“ pochvaľuje si primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. Konečná zastávka autobusu bude v akvaparku Tat-

ralandia za Liptovským Mikulášom. Autobusy budú z Varšavy vyrážať v piatok a v sobotu vo večerných hodinách a cieľovú stani-

cu dosiahnu na druhý deň ráno. Opačným smerom sa vydajú vždy o deň neskôr, teda v sobotu a v nedeľu večer. Cena jednosmerného lístka sa pohybuje okolo 20 eur. „Poľský trh je pre nás mimoriadne zaujímavý. Napriek vrodenej cestovateľskej náture Poliakov si uvedomujeme si, že bez lepšieho dopravného prepojenia sa nám nepodarí prilákať viac turistov. Požiadavky stúpajú spolu s konkurenciou a sme radi, že sa nám darí čeliť jej aj takýmto spôsobom. Verím, že obe linky potvrdia svoju opodstatnenosť a na konci sezóny budeme môcť konštatovať podstatný nárast

návštevníkov od našich severných susedov,“ povedala Darina Bartková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov. Vlaňajšia zimná sezóna pod Chopkom trvala úctyhodných 150 dní a priniesla výrazný nárast domácich aj zahraničných dovolenkárov. Liptáci by privítali, keby počasie žičilo cestovnému ruchu rovnako, ako minulý rok. Ich cieľ je však postupne zvyšovať počet návštevníkov, k čomu by im malo pomôcť aj nové letecké a autobusové spojenie s Varšavou. (ts-OOCR Liptov)


inzercia 19

20 školstvo


Mikuláš obdaroval deti v prešovskom CVČ Mikuláš neobišiel ani prešovské Centrum voľného času ABC. V preplnenej kinosále Scala sa 4. decembra uskutočnilo benefičné vystúpenie detí a mládeže prešovského ABC – Centra voľného času.

Tak ako každý rok, deti pod vedením svojich vedúcich pripravili pre najbližších krásne vystúpenie plné tanca a spevu. „Svoje umenie predviedli tí najmenší z DFS Rozmarija, tanečnej a modernej gymnastiky, spoločenského tanca, detskej zumby, hip - hopu,“ opísala atmosféru podujatia Silvia Krišová, vychovávateľka ABC CVČ. „Svojim kamarátom a rodinám venovali krásne zážitky aj naši mládežníci,“ dodala. Pre účinkujúce deti a všetkých prítomných pripravilo krásnu rozprávku divadielko Abodka z Pedagogickej a sociálnej akadémie pod vedením Mgr. Oľgy Mackovej. Najkrajším zážitkom pre deti bol príchod Mikuláša, ktorý ich spolu s čertíkom a anjelom obdaril balíčkami plnými sladkostí. „Radosť v očiach detí je tou najkrajšou odmenou pre rodičov a nás pedagógov, ktorí s týmito úžasnými deťmi počas celého roka pracujeme,“ neskrývala radosť S. Krišová. (ts-msú)

Školy v TSK a zamestnávatelia podpísali ďalšie dve memorandá

K doterajšiemu počtu 19 podpísaných memoránd o spolupráci so zamestnávateľmi a strednými odbornými školami, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), pribudli 30. novembra 2015 ďalšie dve školy. V poradí 20. strednou odbornou školou, ktorá podpísala memorandum o spolupráci, sa stala Stredná odborná škola obchodu a služieb Jilemnického Trenčín (SOŠ OaS Jilemnického). V priestoroch Gastrocentra pod Brezinou za TSK k podpisu pristúpil jeho predseda, Jaroslav Baška, za SOŠ Jilemnického v Trenčíne riaditeľka Mária Hančinská a 18 podnikateľských subjektov vrátane 5 stavovských komôr. Predmetom memoranda o spolupráci so SOŠ Jilemnického je tvorba nových učebných osnov, študijných a učebných odborov, vzdelávacích programov, zabezpečovanie odbornej praxe a ďalšie aktivity na propagáciu odborného vzdelávania a prípravy. „ Ak študenti na túto školu prídu, určite budú môcť pracovať v našich zariadeniach a prevádzkach. Ak budú počas štúdia naozaj dobrí, pevne verím, že si nájdu aj lepšie uplatnenie na trhu práce,“ priblížil ďalší dôvod podpisu memoranda trenčiansky župan Jaroslav Baška. „Tradícia SOŠ obchodu a služieb má hlboké, viac ako 130-ročné korene. Táto tradícia nás však nezväzuje, ale zaväzuje k spolupráci s vami. Vy

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová 7. decembra Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR doručila návrh na vyradenie Súkromnej špeciálnej základnej školy v Rokycanoch zo siete škôl. špeciálnej základnej škole v Rokycanoch,“ skonštatoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie vo svojej správe. Žiaci Súkromnej špeciálnej základnej školy Rokycany si budú môcť podľa vyjadrenia Odboru školstva Okresného úradu v Prešove plniť povinnú školskú dochádzku nasledovne: - žiaci z obce Rokycany – obec má uzavretú dohodu o spoločnom školskom obvode s obcou Bajerov; - žiaci z obce Šarišské Michaľany (elokované pracovisko) – obec Šarišské Michaľany je zriaďovateľom základnej školy; - žiaci z obce Žehňa (elo-

slanci Zastupiteľstva TSK Milan Berec a Ján Krátky. Memorandum o spolupráci so SOŠ obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom podpísalo rekordných 51 zamestnávateľov vrátane 3 stavovských komôr V pondelok sa spolupráca vďaka podpisu memoranda o spolupráci v poradí s 21. odbornou školou v Trenčianskom kraji, rozrástla na spolu viac ako 300 zamestnávateľov v kraji. K podpisu memoranda pristúpila SOŠ obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom, pre ktorú znamená prehĺbenie už existujúcej spolupráce so zamestnávateľmi nielen na území regiónu, ale aj celej republiky. Podľa slov riaditeľa školy Jána Hargaša škola spolupracuje

Róbert MIKUDÍK, TSK

Obce môžu nahlásiť svoje REGIONÁLNE JEDINEČNOSTI

Škola v Rokycanoch by mala skončiť Inšpektori totiž zistili hneď viacero vážnych pochybení. „Škola nedodržiavala právne predpisy v oblasti výchovy a vzdelávania, nevytvorila žiakom materiálno-technické a priestorové podmienky a školský poriadok im dokonca priamo umožňoval záškoláctvo,“ povedala Kalmárová. Zároveň navrhuje zrušiť aj školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie „Oco, mama a ja“, ktoré malo vykonávať pochybné testovanie detí. „Takýmto žiakom, na základe nevhodných testov a nevhodnej diagnostiky, účelovo diagnostikovali mentálnu retardáciu s odporúčaním, aby sa ďalej vzdelávali v Súkromnej

ste tí, ktorí nám ukazujú aktuálne dianie na trhu práce. Stabilný kontakt našej školy a vašich spoločností vedie k nášmu vývinu a rastu. Práve vďaka vám sa nám darí aplikovať moderné trendy, a tým intenzívne rozvíjať potenciál služieb a cestovného ruchu v prepojení vyučovacieho procesu a praxe,“ priblížila vo svojom úvodnom príhovore zástupcom podnikateľskej sféry Mária Hančinská, riaditeľka SOŠ obchodu a služieb Jilemnického Trenčín. Za Úrad TSK sa podpisu memoránd zúčastnila vedúca odboru školstva a kultúry Daniela Hilčíková; vedúca odd. školstva, mládeže a športu Eva Žernovičová; vedúca odd. správy a riadenie škôl Ingrid Koščová. Nechýbali ani po-

s viac ako 144 organizáciami. „Budúcnosť národa nespočíva v jeho ekonomickej sile, ale v pripravenosti mládeže na život a budúce povolanie,“ uviedol Ján Hargaš. „Od tohto memoranda si sľubujem, že od budúceho školského roka dokážeme jednak pripraviť túto strednú odbornú školu obchodu a služieb na duálny systém vzdelávania a že spoločnými silami dokážeme motivovať aj niektorých z týchto zamestnávateľov, ktorí podpisujú toto memorandum na to, aby vstúpili do duálneho systému vzdelávania, kde 50 percent bude teória, 50 percent prax u týchto zamestnávateľov. Študenti budú za prax môcť dokonca získať aj finančné ohodnotenie,“ poznamenal na margo podpisu memoranda o spolupráci so SOŠ obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom trenčiansky župan Jaroslav Baška. Na podpise Memoranda o spolupráci so SOŠ obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom sa zúčastnil aj vicežupan Jozef Trstenský a poslankyňa Zastupiteľstva TSK Kvetoslava Hejbalová.

kované pracovisko) – obec je zriaďovateľom základnej školy pre ročníky 1. - 4., pre žiakov v ročníkoch 5. - 9. má uzavretú dohodu o spoločnom školskom obvode s obcou Tuhriná. Škola, aj školské zariadenie výchovného poradenstva by mali podľa návrhu inšpekcie skončiť k 31. januáru 2016. Podnet na prešetrenie podmienok v Rokycanoch podala inšpekcii sekcia ministerstva 15. júna 2015. „Ukázalo sa, že oprávnene. Takáto škola by naozaj mala skončiť. Správne konanie preto začneme veľmi rýchlo,“ ubezpečil šéf rezortu Juraj Draxler. (ts-MŠVVŠ)

Podľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Slovensko v tomto roku navštívilo len za prvých 9 mesiacov 3,3 milióna turistov čo bolo o 14 % viac než v minulom roku a v návštevnosti sme prekonali tiež rekordný rok 2008.

Z

áujem o poznávanie Slovenska teda rastie a zvýšený záujem o Slovensko je určite najvhodnejším obdobím pre štart nových projektov na rozvoj cestovného ruchu. Jedným z nich je i zber tzv. „regionálnych jedinečností“ prostredníctvom Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr (ISRRA) Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Z iniciatívy Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa do úloh regionálnych rozvojových agentúr (RRA) na rok 2015 dostalo zmapovanie regionálnych jedinečností v príslušných regiónoch pôsobnosti RRA. Regionálne jedinečnosti sú osobité špecifiká určitej ob-

lasti v hmotnej i nehmotnej podobe, ktoré sú typické pre danú oblasť. Sú to z regionálneho hľadiska významné, obyvateľstvom určitého regiónu považované za typické a všeobecne známe hodnoty a produkty, ktoré významne prispievajú k šíreniu dobrého mena regiónu a budujú imidž regiónu. Kľúčom k úspešnej budúcnosti, je venovať im náležitú pozornosť v súčasnosti. Zmapovanie regionálnych jedinečností prebieha prostredníctvom siete regionálnych rozvojových agentúr na celom Slovensku. V Trenčianskom kraji sa zmapovaniu regionálnych jedinečností venuje Trenčianska regionálna rozvojová agentúra (TRRA). Občania z obcí okresov: Bánovce

nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín môžu námety na regionálne jedinečnosti nahlásiť Trenčianskej regionálnej rozvojovej agentúre na telefónnom čísle 0948 677 997, prípadne cez náš facebook www.facebook. com/trencianskarra, webstránku www.trra.sk alebo načítaním QR kódu tu. Zdroj: TRRA

školstvo 21


V Bánovciach nad Na Čajkovského ulici v Michalovciach ožilo detské ihrisko Bebravou vyrástlo Vysnívaná rekonštrukcia športového ihriska na Čajkovského ulici v Michalovciach sa tento rok stala realitou. Vďaka nominácii v súťaži „Vyhraj krajšie Slovensko s Karičkou“ sa Michalovce pýšia novým, moderne vybaveným ihriskom.

V

rámci súťaže „Vyhraj krajšie Slovensko s Karičkou“, organizovanej spoločnosťou Syráreň Bel Slovensko, a.s., mohli Slováci počas minulého leta navrhnúť množstvo verejných projektov so zámerom skrášliť svoje okolie. Verejné miesta, detské ihriská či parky stačilo nahlásiť prostredníctvom formulára na internete. Najobľúbenejšia značka tavených syrov na Slovensku na základe podnetov tento rok zrealizovala päť verejných projektov v rámci Slovenska, medzi nimi aj michalovské ihrisko. O realizáciu projektu rekonštrukcie detského ihriska v Michalovciach požiadal pán Varady, ktorý má objekt v správe. „V Michalovciach žijem celý život, spolu s manželkou a troma deťmi. Tam, kde teraz stojí ihrisko bolo kedysi zanedbané smetisko. A keďže mám deti rád, chceli sme pre nich niečo urobiť. Pripravili sme projekt, ktorý mesto schválilo. Tak som sa stal správcom ihriska,“ vysvetlil Martin Varady. Zničené ihrisko hrozilo viac úrazom ako zábavou, basketbalové koše chátrali a ponurý exteriér zíval prázdnotou. Renovácia bola nevyhnutná na to, aby dosluhujúce ihrisko mohlo aj naďalej robiť radosť deťom

Ihrisko pred a po rekonštrukcii. z blízkeho okolia. Okrem premeny starého športoviska na modernejšie pribudli aj celkom nové zaujímavé atrakcie. „Vďaka Karičke sa vymenili basketbalové koše, upravil celý povrch športového ihriska, pribudla nová bránka a mnohé iné veci. Deti sa veľmi tešia, chodí ich sem viac, dokonca aj celé družiny,“ uviedol Martin Varady. Na Čajkovského ulicu sa

tak po rokoch vrátil smiech a hravý krik detstva aj vďaka tomu, že ľudia z Michaloviec a blízkeho okolia ukázali, že im na prostredí, v ktorom žijú, naozaj záleží. Iniciatívu Karičky ocenilo aj mesto. „Mesto Michalovce víta každú iniciatívu, ktorej výsledkom je estetické a funkčné prostredie pre našich obyvateľov. Športové ihrisko na Čajkovského ulici prešlo takouto rekon-

štrukciou a sme radi, že bude slúžiť mladým aj tým skôr narodeným,“ uviedla Ing. Iveta Palečková, vedúca referátu komunikácie, propagácie a kultúry Mestského úradu Michalovce. Michalovské ihrisko nie je jediným, ktoré tento rok ožilo detskou radosťou. Karička vynovila mnohé rokmi schátralé, kedysi obľúbené miesta a vrátila na ne život. „Karička je tu doma, na Slovensku ju vyrábame, slovenské rodiny Karičku kupujú a majú v obľube. Preto je pre nás dôležité a prirodzené, aby sme Slovákom pomáhali a poskytli im príležitosť zlepšiť prostredie, v ktorom sa hrajú ich deti, kde žijú,“ hovorí Eva Chrenovská, senior brand manager značky Karička. V roku 2014 rozdala Karička slovenským rodinám na prestavbu ich vlastných domov, bytov, záhrad 18 000 € a pridala viac ako 3 000 kg syra. Tento rok zrealizovala už 5 verejných projektov - športové ihrisko v Michalovciach, veselé ihrisko v Bánovciach nad Bebravou, zrekonštruované detské ihrisko v Bratislave, nové konštrukcie na cvičenie v Kysuckom Novom Meste a novú tribúnu s nájazdovou rampou v Prešove. Miroslava LABÁŠOVÁ, Michalovce

nové ihrisko

Vďaka iniciatíve miestnych obyvateľov bývajúcich na sídlisku Sever vybudovali úplne nový a moderný verejný priestor pre rodiny s deťmi, ktoré ocenia najmä tí najmenší.

S

nápadom na obnovu ihriska vystúpila Martina Kňazovčíková v projekte „Vyhraj krajšie Slovensko s Karičkou“. V rámci tejto spotrebiteľskej súťaže organizovanej spoločnosťou Syráreň Bel Slovensko mohli Slováci počas minulého leta navrhnúť množstvo verejných projektov so zámerom skrášliť svoje okolie. Verejné miesta, detské ihriská či parky, stačilo nahlásiť prostredníctvom formulára na internete. V minulosti tu existovalo staré ihrisko s pieskoviskom a šmykľavkami, ktoré už boli nefunkčné a nespĺňali bezpečnostné požiadavky. Napriek tomu, že boli i úvahy o vybudovaní nových parkovacích miest, ktorých je

tu nedostatok, vybudovanie detského ihriska sa stretlo s pozitívnym ohlasom. Mesto Bánovce nad Bebravou takúto aktivitu a spoluprácu zo strany občanov uvítalo. Na realizácii ihriska sa podieľalo aj samotné mesto, a to zabezpečením výkopových prác, nákupom a dodávkou piesku, zakúpením hracieho prvku za 1200 eur a zároveň mesto zadovážilo aj tri lavičky, ktoré tu budú osadené v prvej polovici budúceho roka. Deti sa teda už dnes môžu na vynovenom ihrisku vyšantiť na nových hojdačkách, šmykľavkách, rôznych preliezačkách a lezeckej stene. (moz) Snímky: Alena Borszéková

Lučenec v roku 2015 začal s revitalizáciou detských ihrísk

Žilinské deti učili rovesníkov z ďalekej Sibíri nové výtvarné techniky

Pre duševný a telesný rozvoj detí je žiaduce, aby mali možnosť svoj voľný čas tráviť v peknom a inšpirujúcom prostredí. Preto je jedným z cieľov mesta Lučenec vytvoriť koncepciu postupného budovania nových detských ihrísk a rekonštrukcie už existujúcich.

Deti zo Základnej školy Jarná v Žiline učili nové výtvarné techniky rovesníkov z ruského mesta Krasnojarsk. Výtvarné techniky – suchá ihla, linoryt či odkrývacia technika deťom z Krasnojarska sprostredkovali prostredníctvom on-line videohovoru.

Z

tohto dôvodu mesto začalo v marci 2015 prioritne riešiť detské ihriská materských škôl a detských jaslí, kde areál je vyhradený na hry a pohybovú aktivitu detí v predškolskom veku. Materské školy a DJ nie sú verejne prístupné a všetky objekty sú oplotené hlavne pre ich bezpečnosť. Preliezky a zostavy sa zakupujú a postupne osádzajú na základe požiadaviek riaditeliek týchto zariadení a vekového zloženia detí na jednotlivých prevádzkach tak, aby spĺňali bezpečnostné a technické

požiadavky STN EN 1176 a 1177. Oprava a zveľaďovanie sa netýka len detských ihrísk, škôl a predškolských zariadení. Na základe ročných revíznych správ detských ihrísk predškolských zariadení vyhlásil úrad výzvu: „Oprava existujúcich detských hracích prvkov a detských zostáv na detských ihriskách“ na časť detských ihrísk, ktoré sa nachádzajú na území mesta Lučenec. Na základe tejto výzvy časť detských zostáv a hracích prvkov bola opravená. V rámci opravy sa opravo-

valo aj detské ihrisko v Mestskom parku, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti mestskej zoo a v čase oddychu a víkendov hlavne v letnom období je najnavštevovanejšou lokalitou mesta. Pokračuje oprava a dopĺňanie zostáv detského ihriska na Námestí republiky, na Rúbanisku a v ďalších mestských častiach. Celkové náklady za detské ihriská s dodávkou, montážami a opravami dodávateľským spôsobom sa doteraz pohybujú od začiatku kalendárneho roka 2015 v sume 39 511,55

eur. V prípade priaznivého počasia sa bude v prácach naďalej pokračovať. Mesto Lučenec v roku 2015 iba začína s koncepciou detských ihrísk, ktoré sa budú postupne opravovať a revitalizovať aj na sídliskách a v ostatných častiach mesta Lučenec. Tak sa pre deti nášho mesta vytvorí veľmi pekná a zaujímavá športovo – hravá zóna, ktorá poteší nielen deti, ale aj rodičov. Monika FÍZEĽOVÁ, referentka oddelenia školstva mesta Lučenec

V piatok 27. novembra 2015 sa na Základnej škole Jarná uskutočnil on-line videohovor pedagógov a detí, ktoré si vyskúšali vytvoriť obrazy. V roku 2014 sa Žilina spolu s partnerským mestom Krasnojarsk zapojila do medzinárodného projektu „Deti deťom“. Žilinské deti pod vedením umeleckých škôl namaľovali obrazy, z ktorých mesto Krasnojarsk pripravilo výstavu. Projekt má v Krasnojarsku dobročinný charakter, preto boli obrazy predané a vyzbierané peniaze za

ne sa venovali zdravotne postihnutým deťom. Umelecké práce žilinských detí natoľko zaujali pedagógov z mesta Krasnojarsk, že sa chceli dozvedieť viac o týchto výtvarných technikách. Krasnojarsk je tretie najväčšie mesto na Sibíri a administratívne centrum Krasnojarského kraja v Rusku. Žije tu okolo 909-tisíc obyvateľov. Leží na rieke Jenisej a je dôležitou stanicou na transsibírskej magistrále. Partnerským mestom Žiliny je od roku 2011. (čor)

22 Z REGIÓNOV

Malý Dunaj medzi Zálesím a Malinovom preklenul nový most

Na otvorení mosta sa zúčastnili bratislavský župan Pavol Frešo, generálny riaditeľ RCB Milan Valašik, starostka Malinova Eva Godová a starosta Zálesia Jozef Meško. Na mieste mosta v havarijnom stave stojí nový a od 7. decembra je už v plnej prevádzke.Most nad Malým Dunajom medzi Zálesím a Malinovom z dôvodu bezpečnosti uzavreli koncom februára tohto roku. Diagnostický prieskum, statické výpočty a skúšky zaťažiteľnosti potvrdili porušenie jeho statiky a havarijný stav (stupeň VII zo stupnice I až VII). Dôvodom rekonštrukcie boli veľmi zlý zvršok mosta, zatekanie, výrazné poruchy betónu a výstuže nosnej konštrukcie, spodnej stavby a najmä rímsovej časti, porucha statiky nosnej konštrukcie a šmykové trhliny na nosníkoch. Stavebné práce sa začali koncom júna 2015 a trvali 25 týždňov. Výsledkom stavebno-technických prác je nový most, na ktorom sa zvýšila zaťažiteľnosť. Komplexne sa vymenila nosná konštrukcia a zvršok mosta vrátane vytvorenia mostných záverov na koncoch mosta. Staré poškodené nosníky vymenili za nové, pričom sa z dvoch prostredných polí vytvorilo

jedno a odstránila sa stredná opora mosta, čím sa zlepšili prietokové pomery pod mostom. Na ponechaných oporách a podperách sa vytvorili nové úložné prahy, opravili sa povrchy podpier a hydromelioračné potrubie sa zavesilo pod nosnú konštrukciu mosta. Zlepšili sa aj šírkové pomery komunikácie na moste a to na 8 metrov medzi obrubníkmi, na moste vznikol jednostranný chodník a opravila sa vozovka na moste i v priľahlých úsekoch. Na moste bolo osadené zábradlie mestského typu. „Pôvodný most bol z roku 1963 a frekvencia dopravy na tomto moste je pomerne vysoká. Podľa posledného sčítania v roku 2010 tadiaľto prešlo denne 6500 áut a v súčasnosti je to určite ešte vyššie číslo,“uviedol generálny riaditeľ RCB Milan Valašik. Celkové náklady dosiahli 512 800 eur bez DPH. Všetky finančné náklady boli hradené z rozpočtu BSK na rok 2015. (ts-bsk)

Vaša príležitosť, Naša ponuka Aktuálna ponuka žiadostí a programov: • Programy rozvoja obcí – od 900,00 € • Komunitné plány – od 990,00 € • Program rozvoja vidieka - od 800,00 € • Európa pre občanov – od 990,00 € • Interreg V A SK-CZ – od 990 € • Fond mikroprojektov SK- CZ – od 490 € • Individuálne potreby obcí – od 99,00 € • Granty pre knižnice – od 149,00 € • Rezerva Predsedu vlády – od 199,00 € • a ďalšie podľa Vašich potrieb ■ BEZPLATNÉ KONZULTÁCIE ku všetkým dotačným programom ■ PROGRAMY ROZVOJA OBCÍ v zmysle Zákona o podpore regionálneho rozvoja ■ PRÍPRAVA ŽIADOSTÍ o nenávratné finančné prostriedky z fondov EÚ a iných dotačných programov ■ EXTERNÝ PROJEKTOVÝ MANAŽMENT certifikovanou metódou PRINCE ■ KOMUNITNÉ PLÁNY rozvoja sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnych službách ■ INDIVIDUÁLNE VZDELÁVANIE v oblasti projektového manažmentu ■ OBNOVA KULTÚRNYCH PAMIATOK ■ PROJEKTY ROZVOJA KNIŽNÍC ■ VEDENIE VLASTNÝCH PROJEKTOV na zlepšenie podmienok v regióne

www.trra.sk Každý deň nové výzvy


O participatívnom rozpočte rozhodnú Banskobystričania po novom V tomto ročníku obyvatelia rozhodnú o použití sumy 20-tisíc eur. Návrhy projektov môžu podávať do 21. januára.

N

a Prvom diskusnom fóre participatívneho rozpočtu, ktoré sa konalo 2. decembra, stanovili prioritné témy ako Kultúra a umenie, Mládež a šport, Aktívne občianstvo a komunitný rozvoj, Zeleň v meste a verejné priestory. Počas predchádzajúcich dvoch rokov participatívneho rozpočtu umožnili finančné prostriedky v sume vyše 40 000 eur uskutočniť projekty, v rámci ktorých sa zveľadilo Komunitné centrum na Fončorde, vybudovali cyklotraily nad Laskomerskou dolinou pre ľudí, ktorí majú radi horské bicyklovanie, v spolupráci s dobrovoľníkmi sa vytvorila mozaika z kachličiek v Sásovej, či pripravila séria kultúrnych podujatí, ktoré dopĺnili tradičné kultúrne leto. V roku 2016 budú Banskobystričania rozhodovať o sume 20 000 eur. „Novinkou je, že uchádzať sa o finančné prostriedky môžu nielen obyvatelia nad 15 rokov s trvalým bydliskom v Banskej Bystrici, ale aj ľudia s prechodným pobytom v Banskej Bystrici a študenti študujúci v Banskej Bystrici,“ uviedol Juraj Droppa z Koordinačnej rady participatívneho rozpočtu. Na Prvom diskusnom fóre participatívneho rozpočtu pre Banskú Bystricu stanovené prioritné témy ako

Kultúra a umenie, Mládež a šport, Aktívne občianstvo a komunitný rozvoj, Zeleň v meste a verejné priestory. „Zároveň boli zvolení 8 členovia Koordinačnej rady, ktorá zabezpečuje efektívnu koordináciu v procese participatívneho rozpočtu, tak medzi jednotlivými tematickými skupinami, ako aj s orgánmi mesta,” uviedol

Miroslav Šimkovič z Koordinačnej rady participatívneho rozpočtu. „Do procesu prípravy projektov sa tiež zavádza nový nástroj tzv. verejného zvažovania,” dopĺnil Peter Fehér z Koordinačnej rady participatívneho rozpočtu. To by podľa neho malo prebiehať už v tematických skupinách. Na novembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva totiž poslanci schválili nový štatút participatívneho rozpočtu. Zmeny vyplynuli zo skúseností nadobudnutých počas predchádzajúcich dvoch ročníkov. Proces participatívneho rozpočtu začína už koncom predchádzajúceho kalendárneho roka, čo je o štyri mesiace skôr, ako v predchádzajúcich ročníkoch a hlasovanie o projektoch bude už v marci. Dôvodom je najmä to, aby bolo dosť času na ich realizáciu. Štatút po novom tiež stanovuje formu hlasovania. Každý občan bude môcť prideliť štyri hlasy projektom, avšak každému projektu môže prideliť len jeden hlas. To znamená, že možno zahlasovať za 1 až 4 projekty participatívneho rozpočtu. Návrhy projektov možno podávať do 21. januára 2016. Maximálna suma na jeden projekt je 5000 eur. O tom, ktoré nápady budú podporené, sa rozhodne na Druhom diskusnom fóre 22. marca 2016. (eš)

Výtlky v Stropkove budú opravovať modernejšie a kvalitnejšie Po kúpe multifunkčného malého vozidla určeného na zimnú údržbu pribudlo do majetku mestského podniku nové zariadenie na opravu výtlkov na miestnych komunikáciách. Vedenie strpkovského mestského podniku Služba pokračuje v modernizácii strojového parku. Začiatkom decembra prezentovali unikátnu technológiu priamo v Stropkove zástupcovia českého výrobcu. Ide o zariadenie fungujúce na princípe zahrievania poškodeného povrchu a novej výplne pomocou keramických dosiek. „Pôvodnú asfaltovú vrstvu je potrebné zahriať a pripraviť teplé podložie, do ktorého sa následne ukladá materiál vypĺňajúci defekt na vozovke. Výhodou je, že technológia sa dá využiť aj pri nepriaznivejších poveternostných podmienkach, vďaka čomu možno hlavne v zimnom období predísť rozširovaniu vznikajúcich výtlkov. Nahrievaním povrchu a výplne docielime, že materiály sa spájajú za tepla a tvoria jednoliaty ce-

lok. Na rozdiel od klasickej metódy nie je potrebné poškodené miesto frézovať, ani zarezávať a netvoria sa tam škáry vznikajúce pri spájaní materiálov s výrazne rozdielnou teplotou,“ vysvetlil Boris Prýgl, zástupca spoločnosti, ktorá zariadenie vyvinula. Vyzdvihol aj jeho nízkonákladovú pre-

vádzku. Na opravu je potrebná len propánbutánová fľaša, recyklovaná asfaltová drva, penetračný materiál a piesok na finálny zásyp. V závislosti od počasia trvá oprava štvorcového metra poškodenej cesty približne 12 minút. Na rozdiel od zaužívanej metódy zahrievania povrchu otvoreným

ohňom v tomto prípade nedochádza k prepáleniu spájacieho materiálu a oprava je trvácnejšia. Od novej technológie očakáva veľký prínos aj riaditeľ Služby Michal Šandrik. Opravy výtlkov v réžii Služby tu doteraz robili betónom, čo nebolo ekonomicky ani funkčne efektívne. „Miestne komunikácie vyžadujú pravidelnú údržbu a Stropkov sa podobne ako iné mestá po zime borí s problémom veľkého množstva výtlkov. Vzhľadom na kapacitné možnosti zariadenia nemožno očakávať, že v priebehu jednej sezóny opravíme všetky defekty na miestnych komunikáciách, ale predpokladám, že sa nám postupne podarí odstrániť výtlky na najkritickejších miestach v Stropkove,“ priblížil M. Šandrik. (nov)

Z REGIÓNOV 23


Vo Vysokej nad Kysucou rozšírili kamerový systém Vďaka dotácii z Ministerstva vnútra SR sa samospráve podarilo zvýšiť bezpečnosť v obci.

V

obci Vysoká nad Kysucou mali doposiaľ čiastočne vybudovaný systém monitorovania obce na námestí v ústredí obce, kde sú kamery umiestnené na budove obecného úradu a kultúrneho domu. Kamerový systém bol výsledkom úspešnej implementácie projektu Zníženie kriminality a výtržníctva v obci Vysoká nad Kysucou pomocou kamerového systému v auguste 2013. Za úspech implementácie projektu nemožno považovať iba to, že sa podarilo osadiť kamerový systém, ale predovšetkým to, že sa v spolupráci s políciou práve vďaka kamerovému systému podarilo vyriešiť viacero prípadov páchania trestnej činnosti a priestupkov. Určite najdôležitejšie však je, že k mnohým takýmto skutkom v exponovanom priestore nedochádza práve z dôvodu existencii kamerového systému. Na základe týchto kladných skúseností sa obec Vysoká nad Kysucou rozhodla v roku 2014 opätovne zapojiť do zverejnenej výzvy Prevencia kriminali-

ty pre rok 2015 a spracovala projekt s názvom Zníženie kriminality a výtržníctva v obci Vysoká nad Kysucou pomocou doplnenia kamerového systému. Projekt hodnotiteľ, ktorým bolo Ministerstvo vnútra SR, posúdil ako úspešný a obci sa pre zámer rozšíriť kamerový systém podarilo získať od Ministerstva vnútra SR štátnu dotáciu 8000 eur. Podmienkou realizácie projektu bola finančná spoluúčasť obce a z tohto dôvodu sa vo Vysokej nad Kysucou rozhodli projekt spolufinancovať su-

mou 2500 eur. Po následnej úprave žiadaného a schváleného rozpočtu projektu, vyhlásila obec verejné obstarávanie na zákazku Zníženie kriminality a výtržníctva v obci Vysoká nad Kysucou pomocou doplnenia kamerového systému. Vo verejnej súťaži predložila najvýhodnejšiu cenovú ponuku v sume 10 060,08 eura spoločnosť ELEKO, s. r. o., Pivovarská ul. 7, 010 01 Žilina. Keďže zámerom projektu bolo umiestnenie kamier v miestach vzdialených od budovy obecného úradu,

samotnej realizácii predchádzala technická príprava existujúcej optickej a elektrickej siete v obci. Až po vytvorení funkčného prepojenia vopred vytypovaných bodov umiestnenia s centrom záznamu, došlo16. novembra 2015 k inštalovaniu 7 kusov kamier s vysokým optickým rozlíšením a schopnosťou monitorovať exponovaný priestor aj za úplnej tmy. Po technickej kalibrácii a nevyhnutnom zaškolení obsluhy tak Vysoká nad Kysucou získala nedoceniteľnú pomoc pri monito-

rovaní ďalších častí svojho územia. Pod neustálym kamerovým dohľadom je teraz okrem centrálneho námestia aj parkovisko pri Kostole sv. Matúša v ústredí obce vrátane prístupovej cesty, priestor pred poštou a farským úradom, centrálny priestor v miestnej časti Nižný Kelčov, priestor pred požiarnou zbrojnicou vo Vyšnom Kelčove a tiež centrálny priestor v miestnej časti Vyšný Kelčov. Exponované priestory boli zároveň označené informačnými tabuľkami o prítomnosti kamier.

Úspešnou implementáciou projektu Zníženie kriminality a výtržníctva v obci Vysoká nad Kysucou pomocou doplnenia kamerového systému tak došlo k vytvoreniu rozsiahleho monitorovacieho priestoru, ktorý už nie je orientovaný iba na centrum obce, ale aj jej širšie územie kamerovým systémom, ktorý v súčastnosti tvorí záznamové zariadenie a 14 kusov kamier. Význam kamerového systému vo Vysokej nad Kysucou však nespočíva len v objasňovaní spáchaných deliktov, ale hlavne v jeho preventívnom aspekte. Ten spočíva vprevencii, a to formou odstrašovania potenciálnych páchateľov trestných činov alebo priestupkov kontinuálnym monitorovaním lokalít obce, kde je najväčší predpoklad páchania trestnej činnosti a tiež dohľadu nad verejným poriadkom a dopravnou situáciou. Projekt bol financovaný prostredníctvom Ministerstva vnútra SR. (ts-ocú)

Regionálne jedinečnosti a región v ktorom žijem Krajská rozvojová agentúra Košického kraja (KRAKKE) so sídlom v Košiciach bola založená v roku 2008 za účelom prípravy, vypracovávania a implementácie projektov s využitím najmä fondov EÚ, organizovania odborných konferencií pre starostov a poslancov obecných samospráv, podnikateľov, ale aj pre mimovládny sektor a tak napomáhať rozvíjať celý región. V predchádzajúcom programovom období 2007 -2013 Krajská rozvojová agentúra Košického kraja zabezpečovala a pomohla realizovať projekty v oblasti rozvoja infraštruktúry obcí, zlepšovania možnosti cestovného ruchu, pre rozvoj podnikania a rozvoja miestnych služieb a vzdelávania miestnych aktérov regiónu. V roku 2014 bola Krajská rozvojová agentúra Košického kraja zaradená do IS RRA (Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr) a svoje činnosti realizuje s podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V novom programovom období 2014 -2020 bude KRAKKE zabezpečovať koordináciu, programovanie a implementovanie rozvojových programov v regióne Košického kraja a to najmä v okresoch Košice I – IV. a Košice - okolie. V súčasnosti KRAKKE pracuje na významnom projekte „Regionálne jedinečnosti“. Tento projekt, ktorý sa súbežne vytvára na celom Slovensku môže významnou mierou prispieť k propagácii regiónu, miest a obcí. Regionálne jedinečnosti (špecifiká) jednotlivých oblastí napr. kultúrne dedičstvo, prírodné a budované prostredie človeka, priemyselné a technické riešenia, zaujímavosti z turistiky, gastronómie, športu a životného štýlu môžu poskytnúť záujemcom veľa informácií o obciach a mestách v našom regióne. Gestorom tohto projektu je Ministerstvo dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR cestou svojich agentúr zaradených do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr(ISRRA) v celej SR. Súčasťou informácií, ktoré budú uverejnené na webovej stránke KRAKKE ( www.krakke.sk) budú aj fotografie a popis jedinečnosti. Tento projekt je o to významnejší, že niektoré obce nemajú funkčné webové stránky resp. ich informačná a výpovedná hodnota v tejto oblasti je dosť nízka. Turisti a návštevníci takto budú mať príležitosť spoznať jednotlivé regióny, zistiť zaujímavosti a jedinečnosti o jednotlivých lokalitách Slovenska. Nezastupiteľnú úlohu v tomto projekte majú aj starostovia a poslanci samospráv, ktorí môžu aj touto cestou spropagovať svoju obec a lokalitu, pričom na projekt nie sú potrebne finančné náklady obce. Krajská rozvojová agentúra Košického kraja ( KRAKKE) taktiež poskytuje tieto služby: - bezplatné poradenstvo v oblasti všetkých projektových zámerov - odborné vzdelávanie v oblastiach prípravy a tvorby projektov - prípravu žiadosti o nenávratné finančné prostriedky z fondov EÚ a iných dotačných programov a prípravu a odborné posúdenie projektových návrhov a návrhov projektov - organizáciu propagačných a vzdelávacích aktivít, seminárov a konferencií Zamestnanci KRAKKE privítajú každý dobrý nápad a návrh na iniciatívu zameranú na rozvoj obcí a regiónu. Môžete nás priamo osloviť na tomto kontakte: KRAJSKÁ ROZVOJOVÁ AGENTÚRA Košického kraja, Hellova 2, 040 11 Košice Mobil: 0910 910 857

24 z regiónov


Bratislavský nový Starý most už spája oba brehy Dunaja O polnoci na 16. decembra sa oficiálne ukončila stavba najväčšieho dopravného systému – Nosného systému MHD do Petržalky, ktorá po viac ako päťdesiatich rokoch prepojí električkou Staré Mesto s Petržalkou. V stredu 16. decembra prevzal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal oficiálne preberací protokol celého projektu. „Dámy a páni, električka do Petržalky sa stáva realitou. Je to dobrá správa pre Bratislavu, je to dobrá správa pre dopravu v Bratislave!“ povedal na tlačovej konferencii primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Som veľmi rád, že môžem Bratislavčanom oznámiť splnenie sľubu. Most je dokončený poriadne, včas a v cene, ktorá bola zazmluvnená. V to málokto veril. Keď som pred rokom nastúpil do funkcie, most som prebral s trojmesačným sklzom a mestu hrozil finančný kolaps. Chcem sa týmto poďakovať aj pani Kratochvílovej za jej odborný prístup a osobnú angažovanosť v projekte. Práce sme naštartovali a dnes vidíme výsledok. Ďakujem všetkým, ktorí sa na projekte podieľali," doplnil primátor. Stavebné práce na Starom moste, ako aj na Štúrovej ulici, Šafárikovom námestí a petržalskej strane sú oficiálne ukončené. Teraz sa začne kolaudácia, počas ktorej sa budú odstraňovať prípadné vady. Na kolaudačnom konaní sa bude podieľať viacero inštitúcií, pričom snahou mesta je rozdeliť kolaudáciu do niekoľkých častí, medzi

prvými bude kolaudácia plôch pre cyklistov a peších a následne električkovej trate. „Som veľmi rád, že aj pri takom mimoriadne náročnom projekte, akým bola rekonštrukcia Starého mosta, kde sa riešilo množstvo neočakávaných problémov, si vďaka spolupráci s investorom i všetkými zainteresovanými orgánmi môžeme dnes povedať, že sme úspešne došli do cieľa. Chcel by som sa tou-

to cestou poďakovať i všetkým kolegom, ktorí vynaložili maximálne úsilie, aby sme projekt stihli odovzdať načas,“ uviedol Róbert Šinály, generálny riaditeľ Eurovia SK. Zazmluvnená suma diela bola 58,8 milióna eur bez DPH. Celková cena stavby je však nižšia, 57,5 milióna eur bez DPH aj vrátane faktúry za neoprávnené výdavky, ktorá je v sume 2 milióny eur. „Neoprávnené výdavky sme s pomo-

Cena rekonštrukčných prác dosiahla 388-tisíc eur a výsledkom je nielen predĺženie životnosti mosta, ale zároveň zvýšenie jeho nosnosti.

oravských mostov v našej správe. Celkovo ich máme v kraji 800 a postupne spolu s rekonštrukciami ciest II. a III. triedy pristupujeme k ich obnove a modernizácii,“ dodal J. Blanár. Riaditeľ Správy ciest ŽSK závodu Orava Jozef Oršuliak tiež zdôraznil, že počas prác došlo ku komplexnej modernizácii mosta. „Pô-

eur bez DPH. Na prestavbu Starého mosta mesto získalo nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Na financovaní projektu sa z 85 percent podieľa Európska únia, 10 percent štát a 5 percent platí mesto.

Základné technické parametre

Celková dĺžka stavby je 2432 m, celková dĺžka mostov - 1012 m, celková dĺžka cestných komunikácií - 1741 m, celková dĺžka samotného mosta - 465,4 m, váha oceľovej konštrukcie - 6796 t, počet pôvodných pilierov - 6 + 2 opory, po rekonštrukcii 5 pilierov + 2 opory (2 staré piliere zbúrané a nahradené jedným novým), standardná šírka mosta s chodníkmi - 22,05 m, šírka v miestach balkónov - 33,25 m, celková výška konštrukcie mosta 11,3 m, výška od koľaje - 9 m, celková plocha náterov konštrukcií približne 90 000 m², počet zastávok električky - 4 (Štúrova, Viedenská, Bosákova a Jantárová), počet mostov: 3 (Starý most, Estakáda Einsteinova, Estakáda Artmedia). (ts-mmb)

V Trenčíne bola vysoká koncentrácia regionalistov

V Štefanove nad Oravou obnovili takmer 70-ročný most

Po ukončení rekonštrukčných prác na moste v obci Štefanov nad Oravou si 12. decembra prišiel pozrieť výsledok modernizácie predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. „Táto rekonštrukcia bola v oravskom regióne našou veľkou investíciou a som rád, že dnes je most kompletne modernizovaný a plne prejazdný. Je to dobrá správa najmä pre obyvateľov, keďže objekt spája Štefanov nad Oravou s okresným mestom Tvrdošín a vodiči tak môžu jazdiť pohodlnejšie a bezpečnejšie,“ informoval počas obhliadky žilinský župan. Podľa jeho slov predstavuje konečná cena rekonštrukčných prác 388-tisíc eur a výsledkom je nielen predĺženie životnosti mosta, ale zároveň zvýšenie jeho nosnosti. „Približne 85 metrov dlhá konštrukcia, ktorá má už takmer 70 rokov, je jedným zo 170

cou stavebného dozoru okresali na najnižšiu možnú mieru. Takýmto neoprávneným nárokom boli pyrotechnický prieskum a zmena geometrie výhybiek,” vysvetlil bratislavský primátor. Štúrova ulica je sprístupnená pre peších a Šafárikovo námestie je už dostupné aj pre automobilovú doprave v smere z a na Vajanského nábrežie. Takisto pribudli nové semafory, ktoré majú zabezpečiť vyššiu bezpečnosť peších v tomto priestore. Starý most nebude priechodný až do skončenia kolaudačného konania. K realizácii jedného zo strategických dopravných projektov, ktorý v sebe zahŕňa (okrem iného) rekonštrukciu Starého mosta a vybudovanie I. etapy nosného systému mestskej hromadnej dopravy do Petržalky, pristúpila bratislavská samospráva v roku 2013. Najväčšia mestská časť slovenskej metropoly tak bude zapojená do siete mestských električkových tratí a most bude slúžiť pre verejnú dopravu, cyklistom a chodcom a stane sa novou promenádou v Bratislave. Zazmluvnená suma je 58,8 milióna

vodné mačacie hlavy sme vymenili za nový asfaltový koberec. Zmodernizoval sa mostný zvršok, vymenili zvodidlá, zábradlia a sanované boli aj poškodené krídla,“ uviedol. Vodiči už môžu obnovený most využívať v plnej prevádzke v oboch smeroch. (zat)

V priestoroch Trenčianskej regionálnej rozvojovej agentúry (TRRA) na Opatovskej ul. 23 v Trenčíne sa 4. decembra 2015 uskutočnilo stretnutie odborníkov, ktorí sa dlhoročne venujú regionálnemu rozvoju.

V

už takmer vianočnom čase sa podarilo koncentrovať na jednom mieste viac ako 20 odborníkov z oblasti regionálneho rozvoja. Cieľom bolo vymeniť si informácie, ktoré sa týkajú rôznych problémov v regióne a riešili sa v uplynulom roku, alebo sú práve aktuálne. Podujatie bolo uskutočnené tiež pri príležitosti 16. výročia činnosti Trenčianskej regionálnej rozvojovej agentúry. Okrem odbornej diskusie boli súčasťou stretnutia aj aktuálne prezentácie zástupcov Trenčianskeho samosprávneho kraja Silvie Kotrhovej, ktorá zúčastneným odprezentovala aktuálny stav RIUS a Martiny Laššovej, ktorá predstavila Interreg V A Slovenská republika – Česká republika 2014 -2020. Na stretnutí vystúpil tiež zástupca Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Jozef Gerliczy, ktorý pripravil prezentáciu týkajúcu sa práce a zamestnanosti, kde prezentoval ak-

tuálne pripravovaný projekt SŽK v tejto oblasti zameraný na rozvoj zamestnanosti prostredníctvom využitia odpadu jeho zhodnocovaním v oblasti stavebných materiálov. V diskusii zameranej najmä na problémy prípravy súčasného programového obdobia v súvislosti s čerpaním eurofondov vystúpili tiež ďalší pozvaní a to Michal Kováč – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Svorad Harcek – Trenčiansky samosprávny kraj, Dagmar Lišková – Región Biele Karpaty, Róbert Galko – bývalý pracovník odboru regionálneho rozvoja, Milan Berec – starosta Trenčianskej Teplej, Viliam Cagala – prednosta Dolnej Súče, Lukáš Studený a Ondrej Kubala z Miestnej akčnej skupiny Bebrava a ďalší. Na stretnutí boli prítomní tiež zástupcovia ďalších regionálnych rozvojových agentúr pôsobiacich v Trenčianskom regióne Jozef Takács zo Združenia pre

rozvoj regiónu Horná Nitra, Barbora Staňová – Regionálna rozvojová agentúra Púchov, Branislav Bernátek a Marián Bakita - Bánovská regionálna rozvojová agentúra. Stretnutie pripravil a viedol riaditeľ Trenčianskej regionálnej rozvojovej agentúry Stanislav Dreisig. „ Čo vystúpenie– to perla“, myslí si o stretnutí odborníkov Hana Backová – projektový manažér TRRA. „Vystúpenia zúčastnených boli k veci, nabité hodnotnými informáciami z praxe, ktoré každého z nás posunuli v téme ďalej“, vysvetľuje. „ Som rád, že tu vidím pokope toľko ľudí, ktorým konečne záleží na rozvoji tohto regiónu“ , povedal na adresu stretnutia jeden z účastníkov stretnutia. Na stretnutí boli prítomní i zástupcovia regionálnej televízie Považie, ktorí zo stretnutia pripravili krátku reportáž i pre televíznych divákov z regiónu. Zdroj: TRRA

sociálne veci/inzercia 25


V akcii Vyzvi srdce k pohybu bol najúspešnejší Banskobystrický kraj V rámci kampane sa popri organizovaní súťaže propagoval pohyb pre zdravie, vytváranie partnerstiev pre zlepšovanie možností pre rekreačné športovanie obyvateľstva, ako aj bezpečné spôsoby dopravy vlastnou silou.

N

a výzvu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stredoeurópskym a východoeurópskym krajinám sa zároveň s programom CINDI uskutočňuje od roku 2005 na Slovensku vždy v nepárnom roku kampaň Vyzvi srdce k pohybu, ktorá je zameraná na zvýšenie pohybovej aktivity dospelého obyvateľstva. Jej 6. ročník sa konal v SR pod záštitou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a Kancelárie WHO na Slovensku. Celoslovenským garantom tejto kampane v rámci programu CINDI banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) od marca do júna na celom území Slovenska. Jej vyhodnotenie sa uskutočnilo v uplynulých dňoch. V rámci kampane sa popri organizovaní súťaže propagoval pohyb pre zdravie, vytváranie partnerstiev pre zlepšovanie možností pre rekreačné športovanie obyvateľstva, ako aj bezpečné spôsoby dopravy vlastnou silou. Kampaň mala podnecovať orgány štátnej správy a samosprávy k zlepšovaniu a sprístupňovaniu možností a príležitostí pre zdravotne orientovanú pohybovú aktivitu, bezpečnú aktívnu dopravu (cyklistické a korčuliarske chodníky) a rekreačné pohybové aktivity (plavárne,

telocvične, klziská, atletické dráhy, areály zdravia, ihriská, ihriská s lanovými dráhami, lezeckými stenami, cyklokrosovými cestičkami a pod.) „V roku 2015 sme dostali účastnícke listy od 561 dospelých ľudí, 408 žien a 153 mužov. Je to o 30 percent menej účastníkov ako v predchádzajúcom 5. ročníku (v roku 2013). Z celkového počtu účastníkov sa u 317 (56,5 %) zaznamenal po súťaži pokles hmotnosti u 89 mužov a 228 žien. Ten sme zaznamenali u väčšiny súťažiacich so vstupnou nadváhou a obezitou. Zo 71 obéznych, čo je 13 % z celkového počtu zúčastnených účastníkov, 42 osôb zaznamenalo úbytok na váhe (59 %) z celkového počtu obéznych ľudí). Zo 187 osôb s nadváhou (33,3 %) došlo u 123 osôb (66 %) k poklesu hmotnosti,“ konštatovala k výsledkom kampane MUDr. Silvia Kontrošová, vedúca oddelenia podpory zdravia pre RÚVZ B. Bystrica. Dodala, že v každom z doterajších ročníkov sa preukázala pozitívna korelácia úbytku hmotnosti so vstupným BMI (Body Mass Index). Čo sa týka účasti, najúspešnejší so 159 účastníkmi bol Banskobystrický kraj. Predstavuje to 28 percent z celkového počtu zúčastne-

ných súťažiacich v tomto ročníku. Druhé miesto patrí Nitrianskemu kraju (zúčastnilo sa 88 osôb), tretie miesto obsadil Prešovský kraj mal v súťaži zapojených 71 ľudí. Na štvrtom mieste sa umiestnil Košický kraj, ktorý mal v súťaži 69 ľudí. Podľa okresov bolo najviac účastníkov z okresu Banská Bystrica - 54 osôb, nasleduje okres Dunajská Streda (44 účastníkov) a s počtom 41 účastníkov je na 3. mieste okres Topoľčany. Kampaň už tradične má aj detských podporovateľov súťaže. Tento rok sa do nej zapojilo 24 detí, ktoré do súťaže získali a pri pohybových aktivitách podporovali 48 účastníkov. Najviac detských podporovateľov bolo z okresu Dolný Kubín a Zvolen Prémiovú cenu - finančnú odmenu a športové potreby od kancelárie WHO na Slovensku získala Nora Chlapovičová z Topoľčian. Prvú cenu (bicykel od Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti) vyhrala Ida Dorčáková z Bardejova. Prvú cenu spomedzi detských podporovateľov (plavbu po Hrone pre 5 osôb) získala Marianna Trcáková z Revúcej. Spracovala: Mária TOLNAYOVÁ, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica

Charita ďakuje za potravinovú zbierku Hmotnosť darovaného tovaru na celom Slovensku v rámci zbierky dosiahla 77 ton, čo je množstvo, z ktorého sa podľa odhadov organizátorov podarí pripraviť približne 192 500 porcií teplého jedla.

N

ezisková organizácia Charita – dom sv. Vincenta ďakuje všetkým darcom a dobrovoľníkom, ktorí podporili Tesco potravinovú zbierku. Zbierka sa konala od 16. do 21. novembra v Hypermarkete Tesco v Prievidzi. Vyzbieralo sa spolu 1347 kg tovaru v hodnote 1943,95 eura. Neoceniteľnou pomocou pre organizáciu bola aj práca 28 dobrovoľníkov, ktorí zabezpečili službu pri vstupe do obchodu a preberali dary od darcov. Veľkou podporou bola účasť Kataríny Macháčkovej, primátorky mesta Prievidza, ktorá sa do zbierky zapojila ako dobrovoľníčka. Tesco potravinová zbierka sa konala v predajniach reťazca na celom Slovensku. Organizačnými partnermi zbierky na strane neziskového sektora boli Evanjelická Diakonia, Depaul Slovensko, Potravinová banka Slovenska a Slovenská katolícka charita. Všetky

vyzbierané potraviny, ale aj tovar z drogérie sa evidovali prostredníctvom pokladničného systému, vďaka čomu vie Tesco určiť presnú hodnotu darovaného tovaru. Po skončení zbierky venuje Tesco ďalších 20 % z tejto sumy zapojeným organizáciám. Spoločnosť Unilever, ktorá je tiež partnerom zbierky, prispela 3 centami za

kúpu každého z vybraných výrobkov jej značiek. Hmotnosť darovaného tovaru na celom Slovensku v rámci zbierky dosiahla 77 ton, čo je množstvo, z ktorého sa podľa odhadov organizátorov podarí pripraviť približne 192 500 porcií teplého jedla. (av)

RRA Borolo informuje Regionálna rozvojová agentúra BOROLO so sídlom v Sobranciach bola založená v roku 2007 za účelom prípravy a realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja regiónu, prípravy a realizácie projektov a zabezpečenia implementácie rozvojových programov v Košickom kraji. V predchádzajúcom programovom období 2007 - 2013 RRA BOROLO zabezpečovala a pomohla realizovať projekty v oblasti rozvoja infraštruktúry obcí (napr. výstavba a rekonštrukcia ihrísk, amfiteátrov, kultúrnych domov, domov smútku, výstavba miestnych komunikácií, úprava verejných priestranstiev), výstavby zariadení pre prevenciu proti vandalizmu (kamerové systémy) a pre rozvoj podnikania a rozvoja miestnych služieb (škôlky, obecné úrady, objekty pre podnikanie). V novom programovom období 2014 -2020 budú môcť prijímatelia podpory z rôznych programov čerpať nenávratné finančné príspevky na rozvoj a zlepšovanie miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo, zlepšovanie infraštruktúry malých rozmerov, podpory rekreačnej infraštruktúry a iných oblasti regiónov. Je potrebné sa dostatočne pripraviť, aby sme boli schopný operatívne zareagovať. Momentálne vyhlásené výzvy z PRV 2014 - 2020 sú vhodnou príležitosťou najmä pre obce s počtom do 1000 obyvateľov, ktoré tvoria väčšinu obcí v okrese Sobrance kde sídli naša RRA. Regionálna rozvojová agentúra BOROLO je zaradená do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a okrem poskytovania informácií, súčasne poskytuje aj bezplatné konzultácie k výzvam z jednotlivých programov. Okrem týchto služieb RRA BOROLO poskytuje: n prípravu žiadostí o nenávratné finančné prostriedky z fondov EÚ a iných dotačných programov n odborné vzdelávanie v oblastiach prípravy a tvorby projektov n prípravu a odborné posúdenie projektových návrhov a návrhov projektov n spracovávanie a aktualizáciu PHSR (Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja) n organizáciu vzdelávacích aktivít, seminárov a konferencií n publicitu realizovaných projektov Rozvoj regiónov a obcí nie je možný bez aktivity miestnych aktérov (obyvateľov, samospráv a podnikateľov). V prípade, že máte dobrý nápad, návrh na iniciatívu zameranú na rozvoj obce a regiónu, ktorá je v súlade s cieľmi programového obdobia, môžete nás priamo kontaktovať. Informácie o RRA, nových opatreniach a výzvach nájdete na našej webovej stránke.

Regionálna rozvojová agentúra BOROLO (RRA BOROLO) Kúpeľská 66, 073 01 Sobrance Mobil: +421 (0)915 123 889 Email: [email protected]

26 kultúra


Bratislavský región predstaví Európe svoju kultúru

V jubilejnom ročníku súťažili po prvý raz aj tanečníci

Podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja Martin Berta sa začiatkom decembra v Bruseli stretol so stálym predstaviteľom SR pri EÚ Petrom Javorčíkom, s ktorým diskutoval o možnostiach prezentácie samospráv počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016.

Talentový potenciál žiakov základných a stredných škôl v Trenčianskom kraji už presne jedno desaťročie prezentuje spevácka súťaž jednotlivcov v populárnej piesni Talentmania MY POPSTAR.

„Bratislava bude v júli 2016 hostiť predsedov regiónov a primátorov miest z celej EÚ a aj vrcholných predstaviteľov inštitúcií EÚ. Je to pre nás vynikajúca príležitosť zviditeľniť kraj na medzinárodnej scéne a zároveň iniciovať témy, ktoré sú dôležité nielen z pohľadu nášho regiónu, ale celého Slovenska,“povedal podpredseda bratislavskej župy, Martin Berta, ktorý BSK zastupoval v Bruseli. Predstavitelia slovenských regiónov, miest a obcí, ktorí zastupujú svoje samosprávy v Európskom výbore regiónov so stálym predstaviteľom diskutovali o svojich plánoch ako chcú využiť slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v prospech zviditeľnenia svojich regiónov. Veľvyslanec SR pri EÚ Peter Javorčík zdôraznil význam Európskeho summitu regiónov a miest, ktorý bude patriť medzi kľúčové podujatia celého predsedníctva. Summit, ktorý Európsky

výbor regiónov organizuje zhruba každé dva roky budú spoluorganizovať Bratislavský kraj a hlavné mesto Bratislava, a to hneď v úvode predsedníctva, 8. a 9. júla 2016. Počas trvania summitu sú naplánované viaceré verejné podujatia, ktoré kombinujú odborné diskusie, koncerty a prezentácie európskych miest a regiónov, a priblížia ich tak širokej verejnosti. „Bratislavský kraj si uvedomuje dôležitosť kultúrnej prezentácie a preto počas predsedníctva chceme našu kultúru a tradície predstaviť aj v Bruseli,“ vyjadril sa vicežupan BSK Martin Berta. V druhom polroku 2016 sa župa plánuje v Bruseli prezentovať predovšetkým svojou gastronómiou, tradičnými remeslami, či atraktívnymi turistickými destináciami a pripravuje aj niekoľko podujatí na podporu mladých talentov z Bratislavského kraja. (ts-bsk)

Prievidza uspela v súťaži Mjartanovo Sebedražie

pódiu v považskobystrickom Kine Mier. Spevácka súťaž v populárnej piesni hľadala víťazov v dvoch kategóriách, a to v kategórii od 11 do 14 rokov a od 15 do 18 rokov. Tých najlepších vybrala odborná porota zložená prevažne z učiteľov spevu na umeleckých školách z Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Po prvýkrát tento rok porotu doplnila riaditeľka KCVČ Renáta Bieliková a tiež redaktor a hudobný produ-

cent Juraj Čurný, ktorý bol členom kapely Tublatanka a je známy aj z televíznej relácie Chart show. Prvé miesto v prvej kategórii porota udelila Valentíne Vlkovej zo Základnej umeleckej školy L. Stančeka v Prievidzi a v druhej kategórii Dominike Mičudovej zo Základnej umeleckej školy v Púchove. Za laureáta súťaže bola vyhlásená Karin Riljaková, študentka Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici s elokovaným

pracoviskom v Ilave. V pilotnom ročníku súťaže Hľadá sa univerzálny tanečník/tanečníčka si našiel svoje miesto ľudový, klasický, džezový i spoločenský tanec, tance iných národov, hip-hop a dicso, ale aj tzv. show choreografia. Porota hodnotila technické prevedenie, choreografiu a celkový dojem z tanečného prejavu súťažiaceho. Tanečná súťaž prilákala 10 súťažiacich, z ktorých do finále postúpili 4. Z nich ocenenie v prvej kategórii získala Alexandra Košíková z 1. ZŠ na Nemocničnej ulici v Považskej Bystrici a v druhej skupine Diana Pavlíková z Gymnázia v Považskej Bystrici. Ku KCVČ a TSK sa pri organizácii súťaže tento rok pridalo aj PX Centrum Považská Bystrica, Súkromná základná umelecká škola Stella Považská Bystrica, MY- sieť regionálnych novín a MTV agentúra Michal Tvrdý. (rez)

Tip do knižnice

Nová publikácia o folklórnom hnutí

Do 4. ročníka súťaže v etnologickom výskume Mjartanovo Sebedražie sa zapojilo 22 súťažiacich z celého Slovenska. Mesto Prievidza sa zapojilo do celoslovenskej súťaže v etnologickom výskume Mjartanovo Sebedražie. Súťažou sa vzdáva hold významnému slovenskému etnológovi Dr. Jánovi Mjartanovi - rodákovi zo Sebedražia, podľa ktorého súťaž nesie svoj názov a ktorou cieľom je popularizovať etnológiu zaznamenávaním hmotných a nehmotných javov, typických pre danú lokalitu, či prostredie medzi širokou verejnosťou a prispievať k rozvíjaniu jeho odkazu. Do súťaže sa mesto prihlásilo s publikáciou Monografia Prievidza I., ktorá mapuje históriu mesta od prvopočiatkov v rôznych oblastiach od politicko-spoločenského vývoja cez stavebný a hospodársky rozvoj a rozvoj infraštruktúry až po vývoj vzdelávania, športu, kultúry a osvety.

Okrúhly ročník súťaže, ktorá sa pravidelne uskutočňuje pod hlavičkou Krajského centra voľného času v Trenčíne (KCVČ) v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), tentoraz otvoril dvere aj novinke - prvému ročníku tanečnej súťaže. Finále súťaže, nad ktorou prevzal záštitu predseda TSK Jaroslav Baška, v piatok 27. novembra v PX Centre v Považskej Bystrici otvoril považskobystrický primátor Karol Janas. Za TSK ho svojou účasťou podporila vedúca oddelenia kultúry Úradu TSK Miroslava Mazánová a riaditeľka KCVČ Renáta Bieliková. Do finále MY POPSTAR 2015 sa dostali len tí najlepší speváci a tanečníci, ktorým sa podarilo uspieť v obvodnom kole i v semifinále. Z celkového počtu 30 súťažiacich do finále speváckej súťaže postúpilo 14 žiakov zo stredných a základných škôl kraja, ktorí svoje spevácke kvality predviedli na

Mesto v tejto súťaži uspelo a s uvedenou publikáciou získalo hlavné ocenenie – Cenu Jána Mjartana, ktorú primátorke mesta JUDr. Kataríne Macháčkovej odovzdala v stredu 9. decembra v Kultúrnom dome v obci Sebedražie, ktorá je rodiskom Jána Mjartana, predsedníčka poroty Mgr. Silvia Letavajová z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave. Publikácia Monografia mesta získala aj v minulom roku ocenenie v celoslovenskej súťaži Slovenská kronika 2014. V súčasnosti sa mesto chystá vydať druhý diel Monografie, ktorá bude nadväzovať na predchádzajúcu publikáciu a bude popisovať históriu mesta od roku 1945 po súčasnosť. (ďur)

Hudobná a tanečná folkloristika - jedinečný zborník vybratých záverečných prác akreditovaného kurzu. Zavŕšením piatich ročníkov akreditovaného vzdelávacieho kurzu hudobnej a tanečnej folkloristiky, určeného pre všetkých záujemcov o tradičnú a ľudovú kultúru, je už druhý zborník vybratých záverečných prác, ktorý vydalo Oravské kultúrne stredisko (organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK). Zborník ponúka výber zo záverečných prác z ročníka 2012/2013. V tomto období kurz navštevovalo tridsať frekventantov a sumár ich prác ponúkal kvalitatívne podnetnú a tematickú rôznorodosť a objavnosť. Aj z tohto dôvodu zostavovatelia opäť zvážili možnosť prezentovať formou zborníka tie, ktoré budú prínosné pre odbornú verejnosť, vedúcich folklórnych kolektívov, pedagógov či členov folklórneho hnutia. Disponujú hodnotnými údajmi a faktami a sú vhodnou prezentáciou a sprostred-

kovaním nových pohľadov aj medzi laickou verejnosťou. Zároveň sú zaujímavým edičným počinom v oblasti folklórneho hnutia na Slovensku. V zborníku sú publikované vybrané práce, ktoré zostavovateľov zaujali svojim obsahom, formou, ďalšou aplikovateľnosťou výsledkov výskumu, odbornou a štylistickou úrovňou textu či objavnosťou. Zborník je prierezom tém kalendárneho zvykoslovia, či už ide o pútavé spracovanie priebehu liskovskej bursy Igorom Littvom či Kalendárne obyčaje zimného zvykoslovia v Nižnej, ktoré spracovala Lucia Kucejová. Rodinné zvykoslovie zastupuje popis svadby z obce Krasňany od Zuzany Vráblovej. Alena Lacková podáva prehľad o činnosti folklórnych skupín v obci Malatiná, zaujme však najmä ňou spracovaný piesňový materiál s notáciami malatinských piesní. Po-

stup tvorby choreografie z Oščadnice vo svojej práci sprítomňuje Nina Janešíková a spracovanie ľanu v obci Oľšavica aj množstvom fotografií pracovných postupov podrobne približuje Alžbeta Rusiňáková. Tematikou ľudového odevu a odievania sa zaoberá Jana Mihová v práci Ľudový odev obce Varín a Ľuboš Jombík v práci Ľudový odev obce Lietava v 1. polovici 20. storočia.

Ostatný príspevok Slavomíry Kiššovej je profilom folklórnej osobnosti. Akreditovaný vzdelávací kurz uskutočňuje Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne od roku 2009. Najskôr pod názvom Tradícia folklóru dnes a od roku 2013, po obnovení akreditácie, pod názvom Hudobná a tanečná folkloristika. Viac ako sto absolventov získalo odborné vedomosti zo základov folkloristiky; prehľad slovesného, tanečného folklóru i rodinných a kalendárnych obyčajov. Prostredníctvom terénneho výskumu vo folkloristike a etnológii nadobudli aj praktické zručnosti vo vyhľadávaní, získavaní, dokumentovaní a následne scénickom spracovaní a využití folklórneho materiálu vo folklórnom kolektíve. Publikácia má 212 strán vo formáte A4, jej cena je 5 eur. Miroslav ŽABENSKÝ

kultúra 27


Vianočné inšpiráciev Horných Otrokovciach V poradí už tretí ročník nevšednej vianočnej výstavy pripravila partia nadšencov, zapojili sa aj deti z materskej a základnej školy.

P

od záštitou obce v Horných Otrokovciach sa 12. a 13. decembra konal už tretí ročník výstavy s názvom „Vianočné inšpirácie“. Javisko kultúrneho domu sa po tieto dni premenilo na zasneženú krajinu a sála na interiér domovov viacerých generácií. Z každého kúta bolo cítiť atmosféru Vianoc. Výstavu pripravila partia nadšencov, ktorí síce majú rôzne povolania, ale dovedna ich spája kreativita a cit pre krásne veci. Preto sa tu okrem klasických ozdôb bežne dostupných v obchodoch, dali vidieť aj vianočné ozdoby vyrobené zo starých kníh, starých formičiek na pečenie, drôtu, orechových škrupiniek, no nechýbali ani háčkované ozdoby. Ani vianočné stromčeky sa v tejto konkurencii nedali zahanbiť: našli sa trblietavé moderné, živé - ozdobené výrobkami z makramé, zo šípok, kúskov brezového dreva, stromček celý zo šišiek, z palíc slivkového dreva a veľmi zaujímavý bol aj stromček pre čitateľov – celý z kníh. Dominantou bola postava anjela vysoká takmer tri metre, ktorá

stála v strede obrovského adventného venca. Ďalšími prenádhernými kúskami boli ihličková dáma, čiapky škriatkov z machu, či anjeli zhotovení z dreva. Šikovné gazdinky zasa zaplnili vianočný stôl tradičnými dobrotami, ktoré sú typické pre naše rodiny. Súčasťou výstavy boli aj práce žiakov Materskej školy a Základnej školy v Horných Otrokovciach – od tých menších vianočné kresby, postavičky a od tých starších vianočné ikebany, adventné vence a ich vrcholným dielom boli detailne vypracované mossariá. Okrem pastvy pre oči mohli návštevníci potešiť aj svoj žalúdok výbornou kapustnicou, vianočným punčom, vareným vínom, pečeným čajom a cibuľovým chlebom. Pre všetkých bol k dispozícii na predaj med, medové výrobky, sviečky, vianočné venčeky, ikebany a zákusky. Toto všetko podčiarkla príjemná vianočná hudba, ktorá sa niesla sálou a navodila tú správnu vianočnú atmosféru... Eva KUKUČKOVÁ, starostka obce

Kysucká knižnica a CVČ Čadca pripravili pre deti vianočné prekvapenie V Kysuckej knižnici v Čadci sa začalo najčarovnejšie obdobie v roku. Túžba obdarovať našich najmenších nevšedným darom viedla k zapojeniu sa knižnice do celoslovenského projektu a k zorganizovaniu skvelého podujatia s názvom Celé Slovensko číta deťom aj na Mikuláša.

K

ysucká knižnica, ktorá pracuje v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Centrom voľného času (ďalej len „CVČ“), pripravili pre deti základných škôl predpoludnie plné prekvapení a atmosféry, na ktorú sa nezabúda. Adventný venček rozprávok a piesní otvorili svojimi jedinečnými hlasmi Liliana Murčová s pesničkou „Vráť mi tie hviezdy“ a Pavlínka Mydleková, ktorá zaspievala „Let it be“ od známej skupiny Beatles. Deti si s nimi tíško pospevovali a tešili sa na ďalší priebeh podujatia. Po príhovore a uvítaní všetkých prítomných knihovníčkami, Petronelou Gavenčiakovou a Miroslavou Barancovou, nasledovalo veselé rozprávanie o slovenských vianočných zvykoch

a tradíciách. Niektoré deti prezradili aj svoje tajné vianočné želania, iné si ich zapísali na papier a vhodili do truhlice, z ktorej všetky listy poputujú k Ježiškovi. Čítania adventného príbehu „Chlpatý vianočný darček“ o neposlušnej Natálke, ktorá veľmi túžila po psíkovi a nakoniec sa nechcela oň starať, sa ochotne ujali naši hostia, pracovníci CVČ Radoslav Nekoranec a jeho milá kolegyňa Miladka Strýčková. Tí nezabudli pripomenúť deťom skutočné posolstvo a hodnotu vianočných sviatkov, že láska a úsmev sú zadarmo a majú väčšiu cenu, než čokoľvek iné. „Vianoce sú skutočne magickým obdobím, a som veľmi rada, že mnohé deti si to pravé čaro ešte stále uvedomujú, bez ohľadu na hromadu darčekov.

Tieto podujatia sú už len takým milým podčiarknutím toho, čo je zrejmé – no predsa jedinečné.“, dodáva s dojatím v hlase Petronela

Gavenčiaková. Ale keďže aj malý darček poteší, nedalo sa odolať. Po záverečnom hudobnom vstupe a potlesku, ktorý značil vďaku

a radosť z vydareného stretnutia, decká v tvorivej dielni vyrábali zo zápalkových škatuliek malé dekorácie, ktorými pomohli ozdobiť

vianočný stromček v knižnici. Na druhý deň pokračovalo čítanie vystúpením Zuzany Zuzčákovej Gacíkovej, ktorá deťom porozprávala o najkrajších klenotoch našej ľudovej slovesnosti – povestiach. Prečítala najstaršiu písomne zachovanú regionálnu povesť z Kysúc a deti sa aktívne zapojili do tvorivej výtvarnej dielne. Spoločne nakreslili postavu svetlonosa, ktorý patril spolu s vodníkom, vílami a bosorkami k najviac zobrazovaným démonickým postavám kysuckých rozprávok a povestí. Doktorandka Žilinskej univerzity a členka folklórneho súboru Jedľovina deťom na záver zaspievala známu ľudovú pesničku. Miroslava BARANCOVÁ, Kysucká knižnica v Čadci

28 kultúra


Lučenčania sa Advent v Margecanoch: poskladali a majú s Mikulášom i tradičným koncertom vianočného anjela Ani tento rok nechýbal na námestí obrovský adventný veniec. Pred budovou Mestskej tržnice osadili štyri a pol metra vysokého anjela, ktorý sa po prvý raz stal súčasťou vianočnej výzdoby mesta.

S nápadom vyrobiť anjela ešte v roku 2013 prišiel Karol Kadlubek z Lučenca. Myšlienka bola dobrá, no jej realizácia dala navrhovateľovi riadne zabrať. Jeho prvým typom na osadenie vianočnej výzdoby bol vnútorný priestor kruhového objazdu, ktorý spája Vajanského ulicu s Fiľakovskou cestou. V tom istom roku však prišla stopka od dopravných policajtov, ktorí jeho zámer zamietli. A tak to skúsil opäť, tentoraz sa rozhodol pre areál Mestskej tržnice v Lučenci. Kolotoč povolení sa mohol začať. Keďže povolenie z obvodného úradu bolo v súlade s platnými zákonmi, jeho sen sa mohol postupne napĺňať. „Na kruhovom objazde som síce nepochodil, ale už by to malo byť so všetkými povoleniami v poriadku. Rozhodol som sa zorganizovať verejnú zbierku za účelom získania finančných prostriedkov od fyzických a právnických osôb dobrovoľným poskytovaním príspevkov na zhotovenie vianočnej výzdoby pre mesto Lučenec, ktorá bude umiestnená na verejnom priestranstve pred Mestskou tržnicou v Lučenci,“ povedal Karol Kadlubek z BK Cemera Pelikán Lučenec.

Podľa jeho ďalších slov počas dvojročného trvania verejnej zbierky, ktorú podporili fyzické, právnické osoby, organizácie, či spoločnosti, sa vyzbieralo 3733,20 eura. V roku 2015 finančné prostriedky vo verejnej zbierke s názvom Vianoce 2013 darované mestu Lučenec. Finančný dar bol účelovo určený na financovanie výzdoby a umiestnenie anjela vyrobeného z hliníka na priestranstve pred budovou Mestskej tržnice ako súčasť vianočnej výzdoby. Následne mesto Lučenec spoločne s navrhovateľom a organizátorom verejnej zbierky Karolom Kadlubekom vybralo a odsúhlasilo realizátora výroby 3D s motívom anjela. Mesto Lučenec zabezpečilo kúpu a rozdiel ceny z finančného daru doplatilo z rozpočtu mesta. Celkové náklady na výrobu a umiestnenie vianočnej výzdoby v podobe Anjela, ktorá má 6400 LED žiaroviek a 480 metrov kábla, sú 4500 eur. Prvým vkladom bola suma 100 eur, vyzbieraná zo štartovného na medzinárodnom basketbalovom „Turnaji 8“, ktorý sa uskutočnil 15. júna 2013 v Lučenci. (JŠ)

Adventné obdobie sme v Margecanoch začali výzdobou gigantického adventného venca na námestí, kde ho v prvú adventnú nedeľu požehnal pán farár. Zaželal všetkým láskyplné predvianočné obdobie. Každý týždeň sa zažínala jedna zo štyroch sviec Mier, Viera, Láska, Nádej. Ich symbolický plameň by v našom živote nikdy nemal vyhasnúť a všetci spoločne by sme sa mali snažiť, aby horeli v každom z nás po celý rok. Aj tento rok margecianske deti poslúchali, a tak len čo sa v piatok 4. decembra zošerilo, na námestí stál Mikuláš so svojimi pomocníkmi. Prišiel s veľkým červeným vrecom plným sladkostí, ako inak, v sprievode anjela a čerta. Prvé ho privítali dievčatá a chlapci zo SZUŠ Margecany, zavinšovali aj zaspievali. V kinosále sa na javisku vytvoril dlhý rad netrpezlivých, celkom malých i starších detí, ktoré Mikulášovi recitovali aj spievali. On ich s veľkým záujmom počúval a každé obdaroval sladkým darčekom. Keď rozdal všetko, čo priniesol, pobral sa ďalej. So všetkými sa rozlúčil a prisľúbil, že o rok sa opäť vráti. Záver tohto milého popoludnia patril zaujíma-

vej animovanej rozprávke, ktorú sme si všetci spoločne pozreli na veľkom premietacom plátne v našom kine. Za účasti celebrantov

Rímskokatolíckej, Gréckokatolíckej, Evanjelickej, Právoslavnej cirkvi aj Cirkvi československej husitskej sa v sobotu 5. decembra

konalo „Adventné Božie slovo a spev“ v Chráme sv. Margity. Tento rok to bolo už 10. výročie tohto podujatia. V programe vystúpili Ženský zbor Českého spolku z Košíc, sólisti Alžbeta Smolíková, Barbora Sopková a Miroslav Keruľ, folklórna skupina Jadlovec, ľudová hudba Gajdošovci a Cirkevný spevácky zbor Kwapka z Margecian. Zazneli prekrásne vianočné piesne aj duchovné slovo, ktoré pohladili dušu a pripomenuli, že Vianoce už klopú na dvere. Na záver zaznelo spoločné požehnanie všetkých celebrantov. Iveta ŽOLDÁKOVÁ

V Handlovej varili kapustnicu pre Miška aj starostovia V sobotu 12. decembra na handlovskom námestí podkúrili pod kotle. Združenie obcí handlovskej doliny, mesto Handlová a Dom kultúry Handlová pripravilo už 11. ročník tradičnej handlovskej kapustnice. Podujatie bolo aj spomienkou na bývalého starostu obce Lipník Ľudovíta Vojtku, ktorý stál pri zrode tejto tradície. Starostovia jej však dali najmä benefičný rozmer. Tohtoročná kapustnica sa varila pre Miška, ktorý si na Vianoce praje iba zmiernenie svojho neľahkého údelu v podobe polohovateľného invalidného vozíka. Miško dostal do vienka detskú mozgovú obrnu, je ťažko mentálne i telesne postihnutý. Navyše trpí epilepsiou, nevie sám chodiť ani sedieť. Stravu prijíma pomocou voperovanej žalúdočnej sondy. Miškovi sa časom objavili i problémy v podobe ťažkého ochorenia dýchacích ciest a infekcie

obličiek. Miško má 11 rokov a náročnú sedemdňovú a dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť mu poskytuje jeho mamička Katka, ktorá je povolaním zdravotná sestra, celý život pomáhala

ľuďom a starala sa o nich. Polohovateľný invalidný vozík zdravotná poisťovňa nehradí a jeho cena je 3500 eur. Na takomto vozíku by bolo možné presne polohovať Miškovu zhoršenú kyfózu a poskytol by mu

pohodlie a komfort. Starostov tento príbeh chytil za srdce a rozhodli sa, že výťažok z predaja tohtoročnej kapustnice poputuje Miškovi ako príspevok na kúpu invalidného vozíka. Jednotlivé tímy si nakúpili suroviny na uvarenie kapustnice z vlastných zdrojov, sponzorsky sa podarilo vybaviť chlieb a drevo. Prihlásilo sa štrnásťvareniachtivých tímov s tradičnými (i netradičnými) receptami na kapustnicu a tak nechýbala starostovská, národniarska, úradnícko-robotnícka, hasičská, policajná, banícka a iné kapustnice. Pre deti organizátori pripravili rôzne súťaže i vianočné tvorivé dielne. (VMT)

šport 29


Predvečer sv. Mikuláša v Trenčíne patril športovým hviezdam Tromi športovými piliermi podujatia boli Vianočná cena v silovom trojboji, súboj najsilnejších žien Európy, veľká cena fitness detí, pohárová súťaž bikiny fitness, tlak na lavici a tlak na lavici telesne postihnutých športovcov.

B

ránami trenčianskeho výstaviska Expo Center, a. s., v sobotu 5. decembra prešli tucty divákov, aby svojou účasťou podporili 13. ročník športovo-benefičného podujatia Večer hviezd 2015. Miesto v hľadisku okrem širokej verejnosti zaujal aj trenčiansky župan Jaroslav Baška, riaditeľ Úradu TSK Juraj Gerlici a riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu Trenčín región Eva Frývaldská. Nechýbal jeden z generálnych partnerov podujatia Jozef Záhradník z UNIPID Trenčín, prezident konfederácie športových zväzov SR (KŠZ SR) Marián Kukumberg, viceprezident KŠZ SR Michal Čapla, generálny riaditeľ výstaviska Expo Center, a. s., Pavol Hozlár, riaditeľka domova sociálnych služieb Čistá Duša Mária Trenčanová či dokonca hokejová legenda Jozef Golonka a mnohí ďalší nemenej významní zástupcovia samospráv a športových in-

štitúcií. Na pódiu sa okrem tých najlepších športovkýň a športovcov vystriedali aj umelci z oblasti spoločenských tancov z TK Dukla Trenčín, ale aj gymnastiky a fitness, akrobatické zostavy predstavili deti z Fitness Gabrhel a svoje schopnosti predviedli aj športovci zoskupení pod hlavičkou Workout Fanatics. S trofejou a spoločenským uznaním z pódia odchádzalo 10 najlepších športovcov v neolympijských disciplínach: vodný lyžiar Alexander Vaško, plutvový plavec Ádám Bukor, bojová športovkyňa v taekwon-do Veronika Balážová, lukostrelec Dušan Binder, orientačný športovec Ján Furucz, kulturista Andrej Varga a šípkarka Martina Súlovská. V prvej trojici elitnej desiatky sa umiestnila kick-boxerka Veronika Petríková, bikiny fitnesska Ľubica Bérešová a Lucia Debnárová, ktorá na Večere hviezd 2015 obsadila prvé miesto za celosvetové úspe-

chy v pretláčaní rukou. Na potrebu venovať viac pozornosti aj neolympijským športovcom, medzi ktorými sa často nachádzajú aj majstri sveta či Európy, v príhovore upozornil predseda TSK Jaroslav Baška. „Sú to športy, ktoré nemajú zastúpenie na olympijských hrách, no napriek tomu je potrebné si ich všímať,“ uviedol župan a dodal, že podujatie Večer hviezd je na Slovensku jedinečným podujatím, ktoré venuje

pozornosť tomuto druhu športov. Odmeňovalo sa však aj na inom, ako športovom poli - cenu za celoživotný prínos v umení a kultúre si prevzala herečka Zuzana Kronerová, za prínos v oblasti športu legendárny komentátor Karol Polák a za celoživotný prínos vo vede profesor Ivan Hričovský. Večerom hviezd 2015 sprevádzal moderátor Slávo Jurko, jednotlivé vstupy boli pretkané spevom stá-

lice hudobnej scény Pavla Hammela a superstaristu Martina Haricha. Časť výťažku zo vstupného bola venovaná domovu sociálnych služieb Čistá duša, ktorého krstným otcom je predseda TSK Jaroslav Baška. Klienti DSS Čistá Duša svojím vystúpením dobročinné podujatie Večer hviezd slávnostne uzatvorili. Na trenčianskom výstavisku to však športom žilo v sobotu 5. decembra už od rána. Benefičný Večer

hviezd 2015 bol už po piatykrát spojený so športovým podujatím Športfestival Slovakia 2015; pohárovou súťažou vo fitness detí, bikiny fitness žien a men´s physique mužov. „Predstavili sa neolympijské športy v 32 kategóriách, pričom na výstavisku v Trenčíne súťažilo až 501 pretekárov,“ informoval o veľkej účasti na športovom podujatí Michal Čapla. Tromi športovými piliermi podujatia boli Vianočná cena v silovom trojboji, súboj najsilnejších žien Európy, veľká cena fitness detí, pohárová súťaž bikiny fitness, tlak na lavici a tlak na lavici telesne postihnutých športovcov. Podujatie, ktoré organizovala Slovenská asociácia silných mužov v spolupráci so Slovenskou asociáciou kulturistiky, fitness a silového trojboja za pomoci Konfederácie športových zväzov a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, finančne podporil aj Trenčiansky samosprávny kraj. (rez)

Vážení čitatelia,

mimoriadne nás teší Váš zvyšujúci sa záujem o naše noviny, a preto Vám ponúkame možnosť doobjednať si ďalšie výtlačky. V prípade, že Obecné noviny objednáte napríklad pre poslancov Vášho zastupiteľstva, ponúkame Vám možnosť doručovať ich priamo na adresu ich bydliska. Stačí, keď k vyplnenej objednávke priložíte adresár. Objednávku pošlite na adresu: Inprost, spol. s r. o., redakcia Obecné noviny, Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, alebo faxom na číslo: 02/446 311 98, alebo mailom na adresu: [email protected]

Kontaktná osoba: Dagmar dóková, tel.: 02/446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120, alebo mail: [email protected]

Záväzná objednávka Záväzne si objednávame Obecné noviny v počte .............. ks Obecné noviny žiadame:

- doposlať od prvého čísla tohto roku

- posielať od najbližšieho čísla po doručení objednávky

Názov úradu (organizácie) ..................................................................................................................................... Kontaktný pracovník .............................................................................................. č. tel.: ................................. IČO ............................................... PSČ ...........................

DIČO .............................................. IČ DPH .................................

Presná adresa: .........................................................................................

Bankové spojenie ................................ Číslo účtu: ............................................................... Dátum ..................................................

Pečiatka a podpis:

rOčNé PREDPLATNé je 67,60 eurA vrátane DPH

veci 30 tlačivá/sociálne


Informácia

k novým vzorom priznaní k miestnym daniam platným od 15. októbra 2014

nové tlačivá V súvislosti s prijatím zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa menia aj vzory priznaní. V tlačivách sú zmeny vyplývajúce z nového zákona. Napríklad košieľka 2.1 pre PO úplne zaniká s tým, že nová košieľka 1.1 bude pre FO aj PO. Tým sa už všetky tlačivá pre FO a PO plne zhodujú, sú totožné a stačí vyplniť prvú polovicu objednávky. Zachovali sme ju však v pôvodnom tvare pre tých, ktorým takáto tradičná úprava viac vyhovuje.

Putovný pohár primátorky mesta si z Vianočného turnaja seniorov v bowlingu odniesli seniori z Denného centra na Jiráskovej ulici v Prešove.

Tlačivá si môžete objednať na adrese: Inprost, spol. s r. o., Distribúcia tlačív, Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, alebo faxom na čísle: 02/446 311 98, alebo mailom na adrese: [email protected] Kontaktná osoba: Dagmar dóková, tel.: 02/446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120, alebo mail: [email protected] Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka a poučenie na vyplnenie tlačiva 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zásielke poštou k cene tlačív fakturujeme poštovné a balné.

Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25 % z fakturovanej sumy.

Záväzná objednávka Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................ Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:................................. IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH ................................. PSČ ..................

Vianočný turnaj seniorov v bowlingu

Presná adresa: .........................................................................................

Bankové spojenie ................................ Číslo účtu ............................................................... Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy. (označte X)

N

a bowlingových dráhach sa stretlo štrnásť zmiešaných seniorských družstiev z prešovských denných centier, centier či klubov. Turnaj úvodným hodom otvorila primátorka Andrea Turčanová. V súťažnej, ale zároveň srdečnej atmosfére, sa následne viedli zaujímavé súboje, ktoré určili tak víťazné družstvá, ako aj najlepších jednotlivcov. Výhercovia na prvých troch miestach získali medaily, výher-

covia zároveň aj putovný pohár a šampanské. Všetci súťažiaci si pochutnali na guláši, vzpružila ich káva a odmenení boli aj sladkým keksíkom a čokoládovým Mikulášom. Prvé miesto si vybojovalo Denné centrum Jiráskova, na druhom skončilo Denné centrum Sabinovská a na trťom Združenie kresťanských seniorov – klub – Sídlisko III. (msú)

Dátum .................................................. Pečiatka a podpis

1.

Fyzické osoby

1.1

Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)

1.2

Priznanie k dani z pozemkov

1.3

Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel

1.4

Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely

1.5

Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome

1.6

Priznanie k dani za predajné automaty

1.7

Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje

1.8

Priznanie k dani za psa

1.9

Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane

Počet

Dopravácka kvapka krvi v Košiciach už po druhý raz Mobilná odberová jednotka Národnej trasfúznej služby prišla do areálu Dopravného podniku mesta Košice 1. decembra.

1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania 1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania 2.

právnické osoby

2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka) 2.2 Priznanie k dani z pozemkov 2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel 2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely 2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome 2.6 Priznanie k dani za predajné automaty 2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje 2.8 Priznanie k dani za psa 2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane 2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania 2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania

Počet

N

a Slovensku sa každý rok spotrebuje približne 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek. Ich príjemcami sú obete úrazov a nehôd, ľudia podstupujúci operácie, aj pacienti, ktorí sa liečia na leukémiu, ochorenia krvných buniek či nádorové ochorenia. Možno práve niektorým z nich pomôže krv, ktorú na druhom ročníku Dopraváckej kvapky krvi darovali zamestnanci Dopravného podniku mesta Košice. Mobilná odberová jednotka Národnej trasfúznej služby prišla do areálu Dopravného podniku mesta Košice na Bardejovskej ulici 1. decembra, a už od 9. hodiny mal jej tím plné ruky práce. Darovať najvzácnejšiu tekutinu bolo

ochotných 35 dopravákov, 19 z nich však zdravotníci museli pre rôzne zdravotné problémy z odberu vyradiť. Krv napokon odobrali 16 darcom, jedným z nich bol aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ DPMK Richard Majza. „Do darcovského kresla som sa posadil druhýkrát – prvý raz som krv daroval pred dvoma rokmi. To, že môžem prispieť k záchrane života, vyváži akýkoľvek strach alebo nepríjemný pocit“ Dopravácka kvapka krvi sa konala po druhý raz. Vlani, na jej premiérovom ročníku, darovalo krv 18 darcov, 5 z nich po prvý raz. (kar)

monitor 31


Liptovskému Jánu hrozí, že bude Primátori spišských miest chcú spoločne vracať eurofondy propagovať celý región Obec zažalovala ministerstvo pôdohospodárstva, nesúhlasí s jeho rozhodnutím. Obci Liptovský Ján hrozí, že bude musieť vrátiť takmer 130-tisíc eur. Podľa rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva mali byť tieto prostriedky čerpané z eurofondov použité neoprávnene pri revitalizácii námestia v celkovej investícii za 390-tisíc eur. Stavebné práce a celkový projekt uzavrela obec v roku 2011. „Keďže so stanoviskom nesúhlasíme, podali sme začiatkom decembra na Krajský súd v Bratislave žalobu proti ministerstvu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,“ potvrdil starosta Liptovského Jána Juraj Filo. Podľa starostu nie sú stotožnení s výsledkom kontroly minister-

stva pôdohospodárstva a trvajú na tom, že projekt zrealizovali v zmysle projektovej dokumentácie. „Keďže to bol eurofondový projekt, my sme museli projektovú dokumentáciu dodržať. Obec sa voči výsledkom kontroly odvolala, ministerstvo naše pripomienky nezobralo do úvahy,“ dodal Filo. Na problém upozornilo občianske združenie Proti korupcii, ktoré sa prípadom zaoberá tri roky. Podľa predsedníčky združenia Vandy Tuchyňovej boli na túto kauzu upozornení niektorými živnostníkmi pracujúcimi pre stavebnú firmu MOLIOR group, ktorá práce realizovala. „Ministerstvo potvrdilo aj naše indície, že veľa

prác bolo vyfakturovaných, ale neurobených. Čiže tie objemy boli urobené v nižších množstvách, ale vyfakturované vo vyšších. Boli vyfakturované kvalitnejšie žľaby, ale v zemi sú menej kvalitné,“ zdôraznila Tuchyňová. O doterajších zisteniach informovala aj obyvateľov obce na konferencii, ktorú združenie zorganizovalo v Liptovskom Jáne. Podľa Tuchyňovej jedným z výsledkov riešenia prípadu je aj odvolanie šéfa Sprostredkovateľského orgánu pre Regionálny operačný program v Žilinskom samosprávnom kraji Milana Ovesníka. Prípadom sa zaoberá aj polícia. Liptovské noviny, 15. 12. 2015

V Kremnických Baniach chcú rekonštruovať miestne komunikácie Obyvatelia sa sťažujú, cesty sa neopravovali 40 rokov, starosta je ochotný prispieť na ich opravu i z obecnej kasy. Starosta Juraj Vozár hovorí, že ide o cesty, ktoré si vyžadujú neodkladnú opravu, pretože sú v dezolátnom stave. ,,Opravy ciest sa nerobili dobrých 40 rokov," podotkol s tým, že na ich stav sa sťažujú aj miestni obyvatelia. Výzvu na predkladanie ponúk už obec zverejnila aj vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Predpokladaná hodnota zákazky je 74 600 eur bez DPH. Starosta chce

prostriedky na ich opravu získať z Programu rozvoja vidieka. Ak sa to obci nepodarí, budú sa musieť podľa jeho slov pustiť do projektu aj z vlastných zdrojov, no postupne. Podľa Vozára ide približne o štyri kilometre ciest na uliciach Hlavná od ihriska k ozdravovni, na uliciach Krížna, Mokrá, Stredná, Hlavná od salaša k ozdravovni a na ulici Kostolnej. Súčasťou opráv by mala byť aj rekonštrukcia odvodňovacích

systémov a revitalizácia priliehajúcej zelene. ,,Ak by sa nám podarilo tento projekt zrealizovať, tak 90 % ciest, ktoré má v správe obec, by bolo vo vynikajúcom stave a slúžili by obyvateľom najmenej ďalších 20 rokov," podotkol Vozár s tým, že stav ciest je v obci dlhodobý problém, ktorý doteraz nikto neriešil. www.ziar.dnes24.sk, 11. 12. 2015

Svidnícky primátor J. Holodňák na Alpsko-Karpatskom fóre spolupráce

V poľskom meste Rzsesow sa v novembri uskutočnilo po štvrtýkrát AlpskoKarpatské fórum spolupráce. Fórum organizoval Euroregión Karpaty za účelom prezentácie švajčiarskeho modelu hospodárskeho rozvoja a ich záujmu o spoluprácu s Karpatským euroregiónom. Dôkazom toho, že značka Carpathia naberá na svojej váhe je to, že rozširuje sa jej záber pôsobnosti a stáva sa silným partnerom pre čerpanie projektov. Súčasťou

Karpatského euroregiónu je aj mesto Svidník a na tomto fóre bol prítomný aj primátor Svidníka Ján Holodňák, ktorý odovzdával ceny Karpackich Sokolów. Toto ocenenie sa odovzdávalo po tretíkrát, pričom primátor Svidníka je tiež jeho laureátom. Tento rok ocenenie získalo šesť ľudí a špeciálne ocenenie vo filmovej súťa-

Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1 Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256 email: [email protected], www.zmos.sk

ži „Mystic Carpathia - Przeglad Filmów Karpackich“ získal Slovák Rastislav Dobrovodský za film Poznám také miesta. Primátor Svidníka odovzdával ceny Karpatské sokoly spolu s viceprezidentom Karpatského euroregiónu Davidom Lasekom. Podduklianske novinky, 30. 11. 2015

V Levoči uskutočnilo stretnutie primátorov spišských miest - Popradu, Kežmarku, Starej Ľubovne a Levoče. Primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný sa pre pracovné povinnosti zo stretnutia ospravedlnil.

„Tohto roku končíme maratón spoločných rokovaní. Veľmi si túto priateľskú spoluprácu vážim, pretože sa neberú do úvahy politické názory, ale riešia sa pragmatické veci, ktoré slúžia na rozvoj našich samospráv," uviedol primátor Levoče Milan Majerský. Primátori Levoče M. Majerský, Popradu Jozef Švagerko, Kežmarku Ján Ferenčák a Starej Ľubovne Ľuboš Tomko bilancovali rok spoločných stretnutí, ale aj rok od nástupu na primátorskú stoličku v komunálnych voľbách. „Počas dvanástich mesiacov sme sa stretli v každom meste a som rád, že nás neprešla chuť a nadšenie vídať sa pravidelne. Určite tieto stretnutia mali prínos pre každého jedného z nás. Dokázali sme si vymeniť jednak cenné informácie o vedení samosprávy, ale aj poradiť si jeden druhému, ako postupovať v prípadných otázkach. Spolupráca sa,

myslím, už celkom slušne prejavila v plánovaní jednotlivých akcií, čo znamená, aby sme nemali v jeden deň podujatia vo viacerých spišských mestách,“ zhodnotil spoločné rokovanie Majerský. Zámer spišských primátorov do ďalších mesiacov je podľa primátora Levoče snaha propagovať celé územie Spiša a nielen jednotlivé mestá. „Máme v pláne spoločným postupom pripraviť propagačný materiál, ktorý by mal silnú výpovednú hodnotu, bol by celosvetovo prijateľný a propagoval by celý Spiš. Týmto som vlastne naznačil, že naším hlavným spoločným záujmom je cestovný ruch. Verím, že spolupráca bude trvať celé volebné obdobie a bude prínosom pre celý región,“ uzavrel Majerský. Noviny Spiša, 15. 12. 2015

Košický primátor R. Raši predloží poslancom tri alternatívy

Byť mestom s najväčším počtom mestských častí na Slovensku nie je žiadnou výhrou. Košice majú 22 mestských častí a na ich chod je potrebné nemalé množstvo financií.

Z

nížiť počet mestských častí je už dlhšie snahou terajšieho vedenia mesta. Primátor Richard Raši sa netají tým, že zníženie počtu znamená najmä značnú úsporu a ušetrené financie sa budú môcť použiť na rozvoj mesta. Je tiež pochopiteľné, že ani jeden starosta a jeho úradníci nechcú byť zrušení. Prišli by o miesto a plat a preto je zníženie počtu mestských častí veľmi zložité. Na mestskom zastupiteľstve, informoval primátor Raši o troch možných alternatívach, ako by bolo možné znížiť počet MČ. O týchto alternatívach, budú poslanci rozhodovať na januárovom mimoriadnom zastupiteľstve. „Mesto nechalo vypracovať právnu analýzu riešenia tejto otázky, z ktorej vyplynulo, že mesto vzhľadom na platnosť Zákona o meste Košice nemôže samostatne rozhodnúť o re-

dukcii počtu mestských častí. Preto navrhujeme tieto alternatívy,“ hovorí Raši. 1. Nechať existujúci stav a neurobiť nič. To znamená, že v Košiciach by bolo naďalej 22 mestských častí. 2. Vyhlásiť referendum, podľa ktorého by sa novelizoval Zákon o meste Košice, v ktorom sú uvedené aj MČ. 3. Mestské zastupiteľstvo splnomocní skupinu poslancov NR SR z Košíc, aby v parlamente SR predložili novelu Zákona o meste Košice. V novele by bolo uvedené, že počet mestských častí môže zrušiť mestské zastupiteľstvo bez ohľadu na miestne referendum v mestských častiach. Zmenu v počte mestských častí možno urobiť najneskôr rok pred konaním nových komunálnych volieb. www.kosickespravy.sk, 15. 12. 2015

Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected] Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected] Redaktorky: Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354, Ivana Geršiová, 02/44 63 11 98, mobil: 0915 879 651 Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected] Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09 zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.

32 humor


Narazia do seba dve blondínky. Vystúpia z áut a začnú po sebe kričať: - Si koza! - Si krava! - Kam si išla, ty koza? - Do kozmetického salónu, ty krava! - Ja tiež, ty koza! - A o koľkej máš termín, krava!?! - O jedenástej, koza! - Veď hovorím, že si krava! Ja mám termín o desiatej, takže si mi mala dať prednosť ty!!!

- Áno! - Dá sa s tým telefonovať? - Šibe ti, s popolníkom?

- Pán doktor, ja už mám tri deti, teraz si už budem musieť dávať pozor. - Ani nie, pani. Pokiaľ viem, vášho muža sterilizovali. - No veď práve preto!

Primár pri vizite rozkáže lekárovi: - Tomuto pacientovi nasaďte ihneď silné antibiotiká, už tretí deň má horúčku cez 40 stupňov! Počuje ich pacient na susednom lôžku a nesmelo prehovorí: - To nie je horúčka, pán primár... On len stratil lyžičku a už tretí deň si mieša čaj teplomerom.

- Tak som počul, že ti svokra poslala na Vianoce kapra? - Kdeže, len raz hus, a ja blbec som sa s ňou oženil! Dievča sa rozpráva so svojím chlapcom: - Keď budeme svoji, chcem zdieľať všetky tvoje starosti a problémy a pomáhať ti niesť tvoje životné bremeno. - Ale ja žiadne trápenie ani starosti nemám. - Ale ešte nie si ženatý. Dve blondínky hrajú Hádaj na čo myslím. - Je to vec?

Na väčšej párty príde chlapík k jednej žene a niečo jej šepká do ucha. Ona vykríkne: - Vy perverzný dobytok, snáď si nemyslíte, že by som vás nechala robiť mi také veci? Vzápätí sa jej zúžia oči a ona tichým hlasom dodá: - Ibaže by ste bol ten sviniar, čo mi ukradol môj diár...

Blondínka prešla križovatku na červenú. O chvíľu ju dobehne policajt a hovorí: - Nepočuli ste, keď som na vás pískal? - Počula, ale ja už frajera mám. Susedka sa sťažuje chlapovi bývajúcemu o poschodie vyššie:

- Sused, vy máte také krásne deti a nám sa akosi nedarí... - Poradím vám, - vraví sused, - kúpte fľašu dobrého vína, zvodnú bielizeň a metlu. - Víno a bielizeň chápem, ale metlu? - Zabúchate o strop, keď muž nebude doma!

Na súde sa pýta rozvodový sudca manžela: - A kedy začali medzi vami prvé nezhody? - Keď som trval na tom, že aj ja chcem byť na svadobnej fotografii... - Jožo, ty veríš v reinkarnáciu? - Samozrejme. Odkedy zomrela svokra, som ako znovuzrodený. Pán doktor, rada by som dala svojho manžela k vám na psychiatriu. - A to už prečo? - Pretože vždy, keď príde domov z práce, napustí si plnú vaňu vody. - Tak je iba príliš čistotný. - Ale on si tam dá veľa peny. - Vychutnáva si to. - Ale on sa tam hrá s kačičkou. - Tak je trochu detinský. - Ale to je moja kačička! Chlap kládol linoleum a po práci si chcel zapáliť. Začal hľadať cigarety a vtom si všimol na podlahe vypuklinu. - Predsa to už nebudem prerábať, - vraví si. Začal skákať po vypukline,

až bola podlaha rovná. Zrazu príde pani domu a vraví: - V kuchyni ste si nechali cigarety... Ale, chcem sa spýtať či ste tu niekde náhodou nevideli nášho škrečka? Upratovačka hovorí riaditeľovi banky: - Tiež by ste mi mohli dať kľúč od trezora. Vždy, keď tam chcem upratovať, musím ho otvárať sponkou na vlasy... Majster pozerá, ako po stavbe zmätene chodí robotník, a tak za ním ide a pýta sa, čo robí. A on na to: - Hľadám hranol 20 na 20. Majster vraví, že mu pomôže. Hľadajú, hľadajú a zbadá ich stavbyvedúci. Hneď’ sa ide spýtať’, čo robia. Majster mu povie: - Tuto Fero hľadá hranol 20 na 20. A tak stavbyvedúci tiež pomáha hľadať’. Keď hranol

stále nemôžu nájsť, zrazu Fero povie: - Viete čo, chlapi? Kašlite na to, ja si sadnem na guľatinu. - Musíte stále pískať?! - rozčuľuje sa šéf nad svojím podriadeným. - Myslel som, že budete mať radosť, keď som napriek svojmu platu u vás veselý! Každý rok k nám na Silvestra chodí svokra, ale teraz urobíme výnimku! - Akú? - Pustíme ju dovnútra! V rodine policajta. -Oci, nevieš kde je Aljaška? - Ja neviem!!!!! Opýtaj sa mamky, ona tu upratuje!! Ideálne manželstvo: - Zlatko, dnes večer ma nečakaj, prídem až nad ránom. - Dobre, miláčik, ale môžem sa na to spoľahnúť?

Mestá a obce aktívne menia svoj vzhľad a výrazne prispievajú k rozvoju spoločnosti

Recommend Documents