menštruačný cyklus →cyklus. p-mentadiény – nenasýtené, monocyklické monoterpénové uhľovodíky, Mr 134,24. Vyskytu-jú sa častejšjie ako mononenasýtené zlúč. tejto štruktúry. Jestvuje 14 štruktúrnych izomérov diterpénov, z kt. 9 sa nachádza v prchavých olejoch. Z diterpénov vznika veľká skupina monocyklických monoterpénov obsahujúcich kyslík. ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Prehľad p-mentadiénov ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Názov Výskyt –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––(+)-limonén pomarančový a citrónový olej (–)-limonén pepermintový olej (+)-limonén (dipentén) borovicový olej terpinén Elettaria spp. -terpinén Pittosporum spp. -terpinén značne rozšírený (+)--felandrén fenikelový olej (–)--felandrén fenikelový olej (+)--felandrén fenikelový olej (–)--felandrén eukalyptový olej ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
mentalis, e – [1. l. mentum brada; 2. l. mens myseľ] 1. bradový; 2. mentálny, duševný, psychický. mentalita – [mentalitas] mentalita, duševný stav, duševné uspôsobenie, štýl myslenia jedinca al. skupiny ľudí. mentalizmus – psychol. smer, kt. predpokladá, ţe určitú skupinu duševných procesov nemoţno bezo zvyšku vysvetliť fyzikálnymi javmi; dôsledkom je viera v dualizmus. mentálna retardácia →slabomyseľnosť. p-menta-1,5-dién – syn. -felandrén. p-menta-1,8-dién – syn. limonén mentadienón – syn. karvón. p-mentan-1,8-diol – syn. -terpineol. mentanón – syn. l-mentón. Mentha aquatica L. (Lamiaceae) – mäta vodná (čes. máta vodní). Mentha aquatica
Trváca, mäkko chlpatá al. lysá, sýtozelená, často fialovkastá, veľmi aromatická, 10 – 60 (100) cm vysoká bylina so silným, plazivým podzemkom a s podzemnými i nadzemnými poplazmi z čeľade hluchavkovitých. Byľ má priamu al. vystúpavú, v hornej časti obyčajne rozkonárenú. Listy sú kríţmo protistojné, dlhostopkaté, vajcovité al. podlhovasto elipsovité, na báze zaokrúhlené al. srdcovité, na okraji pílkovité, na konci zašpicatené, lesklé a viac-menej tuhé. Kvety sú zostavené v nepravých praslenoch nahromadených na konci byle a konárov do hlávok. Niekedy bývajú pod koncovou hlávkou ešte 1 – 2 nepravé prasleny v pazuchách listov. Jednotlivé kvety sú stupkaté, majú rúrkovitý, silne rebrovitý (13-ţilový) kalich, kt. je asi 4 mm dlhý, pribliţne do jednej tretiny rozoklaný v trojhranne šidlovité zuby, zvonka je roztrúsene a odstávajúco chlpatý, v ústí lysý. Koruna je červenkasto fialová, zriedka ruţová al. biela,
9379
vnútri rúrky zreteľne chlpúatá. Tyčinky sú 4, rovnako dlhé, lysé a vyčnievajú z ko runy von. Plody sú tvrdky. Kvitne od júla do polovice októbra. U nás sa vyskytuje roztrúsene, hojne v teplejších krajoch od níţin aţ do horského pásma. Rastie na bahnitých lúkach, na brehoch stojatých a tichých vôd. Obsahuje len nepatrné mnoţstvo mentolu. Menthae arvensis etheroleum – číra bezfarebná silica intenzívnej vône a chuti po mentole; fytofarmakum. Pouţíva sa perorálne ako antiseptikum pri chorobách horných dýchacích ciest, spazmolytikum a sekretolytikum pri funkčných poruchách GIT, zvonka ako derivans pri myalgiách a ® neuralgických ťaţkostiach (Japanisches Heilpflanzeoel oil Dipharma-Knufinke Arnzeimittelwerk); →Mentha piperita. Menthae crispae folium →Mentha piperita. Mentha longifolia L. (Huds.), subsp. undulata (Wild.) (Lamiaceae) – mäta dlholistá, čes. máta dlouholistá. Trváca, 50 – 100 cm vysoká, slabo aromatická, sivo aţ bielo plstnatá bylina s podzemnými poplazmi. Byle sú priame, jednoduché al. rozkonárené. Listy sú viac-menej sediace, 5 – 10 cm dlhé, kopijovité, na báze zaokrúhlené, na okraji ostro pílkovito zúbkaté al. slabo vrúbkované. Kvety (júl–september) vyrastajú v pazuchách čiarkovitých listeňov, v hus-tých zblíţených nepravých praslenoch tvoriacich nepravé klasy, kt. sú šedivo al. bielo plstnaté, často strapcovite usporiadané a naspodku prerušované. Jednoduché kvety majú zvonkovitý, asi 2 mm dlhý, pritisnuto chlpatý kalich so šidlovitými zubami a fialovú al. červenú korunu s krátkou rúrkou a štvorcípym lemom. Tyčinky sú 4, takmer rovnako dlhé, lysé a vyčnievajú z koruny. Plod je tvrdka. Vyskytuje sa v teplejších krajoch od pahorkatín do horského pásma, zriedkavejšie v níţinách. Obsahuje značné mnoţstvo silíc a éterického oleja, z kt. sa získava mentol. Mentha longifolia
Mentha piperita L. (Lamiaceae) – mäta pieporná, čes. máta peprná. Trváca, 30 – 60 cm vysoká, chlpatá bylina z čeľade hluchavkovitých, s intenzívne po mentole voňajúcimi protistojnými, stopkatými, vajcovito kopijovitými, ostro pílkovitými listami s veľmi výraznou ţilnatinou. Bledopurpurové kvety (júl–september) sú usporiadané do klasu Rastliny utvárajú pod povrchom pôdy bohatú sieť drevnatých podzemkov, kt. sa vegetatívne rozmnoţuje. V prírode sa medzi sebou kríţia rozličné druhy. M. p. vypestovali ako kríţenca m. vodnej a klasnatej asi v 17. stor. v angl. mestečku Mitcham. Neskôr sa začala pestovať po celom svete. Zbiera sa vňať, príp. len listy, tesne pred kvitnutím, a to 3-krát/r. Suší sa v tieni vo vzdušných sušiarňach al. pri umelej teplote do 40 °C. Na desdtiláciu sa pouţíva mierne zvädnutá vňať. Mentha piperita
Droga: Folium menthae piperitae, Herba menthae piperitae. Obsahuje silicu (1 – 3 %, z toho 50 % predstavuje mentol, najmenej – 5 % – jeho estery s kys. octovou a kys. valérovou), ďalej mentón, felandrén, pinén, sabinén, pulegón, cineol, jazmón, piperitón, mentofurán a i. Významné sú aj triesloviny (aţ 12 %), horčiny a flavónové glykozidy. Pôsobí ako stomachi-kum, karminatívum, aromatikum, korigens, spazmolytikum, choleretikum, cholagogum, stimulans CNS, analgetikum, anestetikum a antiseptikum. Zápar z listovej drogy sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g al. z 1 kávovej lyţičky na šálku vody; často sa pouţíva 1 – 3% zápar. Na prípravu záparu z vňate sa
9380
pouţíva jednotlivá dávka 3 g al. 2 kávové lyţičky na šálku vody. Tct menthae piperitae sa podáva v dávkach 1 – 2,5 g pro dosi, t. j. 30 – 50 kv. 2 aţ 5-krát/d; dms je 5 g. Mentol sa pridáva do mazadiel a mastí pouţívaných pri koţných chorobách, na zapálené a bolestivé afekcie nosovej sliznice, pri dysmikróbiách GIT. Podáva sa v dávke 0,05 g. Na sliznice sa aplikuje 0,3 % rozt., na koţu 1 – 10 % koncentrát. Na inhaláciu, príp. ako aerosól sa pouţíva zápar z 1 – 2 g drogy na pohár vriacej vody. Veľmi účinná je kombinácia so synergickými silicami Ol. eucalypti, Ol. pini pumilionis ap. Na potencovanie spazmolytického účinku sa droga kombinuje s Flos chamomillae, Herba cheli-donii, Radix valerianae a i. Vyuţíva sa aj ako korenina. Odvodené prípravky z listu (Menthae piperitae folium) – Tct. menthae piperitae, Ol. menthae piperitae, z kt. sa vyrába Aqua carminativa (ČSL 3, Aqua menthae (ČSL 2), Spiritus menthae (ČSL 2), Spiritus oleosobalsamicus (ČSL 2), Spiritus aromaticus (ČSL 2); Mäta pieporná nálevové ® ® ® vrecká (Slovakofarma, Liečivé rastliny), Borosan , Mentholum (z neho sa vyrábal Boldochol I a ® ® ® ® ® ® ® Boldochol II , Calovat , Cholagol , Haemorrhisan ung., Ga-Fo , Inhalex , Rheumosin ; Laxen ® ® vet ), Gynastan . Odvodené prípravky z vňate (Menthae piperitae herba) – Species carminativae (ČSL 3), Species ® ® aromaticae (ČSL 2), Species valerianae (ČSL 2), Mentholum, Alvisan Neo , Betulan , Detský čaj s ® ® ® ® ® ® ® ® rumančekom , Borozan , Laxafel , Cutisan , Foltusin , Hemoral , Javorina , Máta peprná Spofa , ® ® ® ® ® ® Mentoklar gel (Lek), Pernisam , Sennagran , Species pectorales Planta , Stomaran , Thé Salvat , ® ® ® Tormentan , Ungolen , Valofyt Neo ). Olej (Menthae piperitae etheroleum) podáva sa p. o. v dávkach 0,02 – 0,04 g (0,12 g/d), t. j. 2 aţ 4 ® kv. (1 g = ~ 52 kv.). Zvonka sa aplikuje v 1 – 5 % riedení (kombinovaný prípravok Mentoklar gel ® Lek a Mentoklar na inhaláciu gtt. Lek). Aqua menthae sa odporúča na výplachy ústnej dutiny a hrdla, ale aj na vnútorné uţívanie. Podáva sa 1 lyţica niekoľkokrát/d, deťom sa podávajú 1–3 kávové lyţičky/d. Vyššie dávky mentolu, resp. silice (Oleum mentha piperitae) môţu zapríčiniť otravu, kt. sa prejavuje vraca-ním, ataxiou, stuporom a konvulziami. Môţe nastať aj útlm vitálnych centier v predĺţenej mieche. Moţná je alergia na mentol. Mentha pulegium L. (Lamiaceae) – mäta sivá, čes. máta polej. Trváca 10 – 30 cm vysoká, silne voňajúca, málo chlaptá aţ lysá bylina s podzemnými, šupinovatými a nadzemnými listnatými poplazmi. Byľ je zväčša vystúpavá, len zriedka priama al. poliehavá, obyčajne rozkonárená, hranatá, lysá al. krátko odstávajúco chlpatá, s článkami dlhšími ako sú listy. Listy sú krátkostopkaté, vajcovité al. elipsovité, na báze zaokrúhlené, na okraji vrúbkovano-zúbkaté, len zrioedka celistvookrajové. Kvety sú nakopené do guľovitých, oddialených nepravých praslenov (lichopraslenov) vyrastajúcich v pazuchách prostredných a vrchných listov. Kvety majú valcovitý, päťzubý kalich, kt. je asi 2 mm dlhý, slabo dvojpyskový, často purpurovo sfarbený, odstávajúco chlpatý a v ústí najmä v čase dozrievania plodov uzavretý tieţ venčekom chĺptov. Koruna je zrastenolupienková s rúrkou dlhšou ako kalich, na okraji má 4 obrátenovajocivité cípu a celá je fialová, zriedka biela. Tyčinky sú 4, rovnako dlhé a vyčnievajú z koruny. Plody sú drobné, vajcovité a lesklohnedé 4 tvrdky. Kvitne od júla do septembra. U nás sa vyskytuje roztrúsene v níţinách i pahorkatinách od Záhoria do Potiskej níţiny. Obsahuje mentol. Starí Gréci ju pridávali do posvätného nápoja, kt. pili v čase veľkých slávností. Mentha pulegium
Mentha spicata L. var. crispata Schrad (Lamiaceae) – mäta klasnatá odroda kučeravá, čes. máta klasnatá, odrůda kaděravá. Droga: Folium menthae crispae, Herba menthae crispae. Obsahuje silicu (1 – 2,5 %) s hlavnými zloţkami karvónom, dihydrokuminalkoholom, dihydrokarveolacetátom;
9381
neobsahuje mentol. Ďalej obsahuje triesloviny, horčiny a flavóny (apigenín, diozmín, hesperidín a luteolín). Pôsobí ako stomachikum, karminatívum, cholekinetikum, korigens. Odvodené prípravky: Tct. menthae crispae, Oleum menthae crispae. Menthae crispae folium je zloţka prípravku Herz- u. ® Kreislauftee spec. Abtswinder Naturheilmittel). mentio, onis, f. – [l.] zmienka. mention – Kahudov termín (1973), nositeľ mentálnej energie schopný prenášať informácie vo vonkajšom i vnútornom svete človeka, na iné organizmy al. neţivú hmotu. mentizmus – psychol. patol. mimovoľné predstavy. mentoanterior, ius – [l. labium + l. anterior predný] mentoanteriórny, bradou dopredu, smerom k lonovej spone (poloha plodu). ®
Mentoklar gel (Lek) – fytofarmakum, sekretolytikum, expektorans, derivans; →Mentha piperita. Zloţenie: Terebinthinae etheroleum 1,2 g + Eucalypti etheroleum 1,2 g + Cedri etheroleum 300 mg + Thymi etheroleum 150 mg + Menthae piperitae etheroleum 150 mg + Camphora 1,5 g + Mentholum 1 g v 50 g gélu. Indikácie – pomocný liek na inhaláciu al. vonkajšie pouţitie pri nachladení, chrípke; th. rinitídy, sínusitídy, chron. bronchitídy. Zvonka sa podáva pri reumatických chorobách kĺbov a svalov. ®
Mentoklar na inhaláciu gtt. (Lek) – fytofarmakum, sekretolytikum, expektorans; →Mentha piperita. Zloţenie: Terebinthinae etheroleum 1,81 g + Eucalypti etheroleum 1,81 g + Cedri etheroleum 452 mg + Thymi etheroleum 226 mg + Menthae piperitae etheroleum 226 mg + Mentholum 1 g + Propylenglycolum 26,18 g + Ethanolum absolutum 15 g v 50 ml rozt. Indikácie – pomocný liek na inhaláciu al. vonkajšie pouţitie pri nachladení, začínajúcej chrípke; th. rinitídy, sínusitídy, chron. bronchitídy. mentol – -5-metyl-2-(1-metyletyl(cyklohexanol, C10H19OH, monocyklický nasýtený terpenický alkohol, Mr 156,26, t. t. 43 °C, t. v. 216 °C; miestne antipruriginózum. Nachádza sa v mäte piepornej (→Mentha piperita), synteticky sa pripravuje hydrogenáciou tymolu. Sú to kryštáliky nerozp. vo vode. Lokálnym dráţdením chladových receptorov potláča citlivosť nervových zakončení a vyvoláva príjemný pocit chladu, kt. prekryje ostatné pocity, ako je svrbenie, pálenie, dráţdenie al. miernejšia bolesť. Pouţíva sa v med., kozmetike, farm. a potravinárstve. Má výrazné antiseptické, ako aj spazmolytické účinky. Mentol
mentolabialis, e – [l. mentum rada + l. labium pera] mentolabiálny, bradovoperový. l-mentón – (–)-5-metyl-2-(1-metyletenyl)-cyklohexanón, C10H18O, Mr 154,24. Vyskytuje sa v prírode ako jeden zo 4 opticky aktívnych izomérov. Nachádza sa v rôznych prchavých olejoch, ako je pepermintový, gerániový olej ap. Pouţíva sa vo voňavkárstve. l-mentón
mentooccipitalis, e – [l. mentum brada + l. occiput záhlavie] mentookcipitálny, týkajúci sa brady a záhlavnú kosť; prebiehajúci od brady k záhlavnej kosti. mentoposterior, rius – [l. mentum + l. posterior zadný] bradou (tvárou) dozadu leţiaci (poloha plodu).
9382
mentula, ae, f. – [l.] muţský pohlavný úd. mentulagra, ae, f. – [l. mentula muţský pohlavný úd + g. agrá lov, bolesť] prudká bolesť penisu. mentum, i, n. – [l.] brada. mentylacetát – 5-metyl-2-(1-metyletyl)cyklohexanolacetát, C12H22O2, CH3COOC10H19, Mr 198,30; látka levandulovej vône, nachádza sa v pepermintovom oleji, pouţíva sa vo voňavkárstve. mentylsalicylát – 5-metyl-2-(1-metyletyl)cyklohexylester kys. 2-hydroxybenzoovej, C17H24O3, Mr 276,36; filter UV ţiarenia. mentylvalerát – 5-metyl-2-(1-metyletyl)cyklohexylester kys. 5-metylbutánovej, C15H28O2, Mr 240,37; ® sedatívum (Validol ). ®
Metium (Guidotti) – antidepresívum; →pyrisukcideanum. Menyanthaceae – vachtovité. Čeľaď dvojklíčnolistových rastlín, bylinných močiarnych a vodných rastlín so striedavými listami a kolaterálnymi cievnymi zväzkami. Pravidelné a obojpohlavné kvety sú päťpočetné. Obsahujú horčiny. Rastú po celom zemskom povrchu (5 rodov, 40 druhov). Na močiaroch rastie liečivá →vachta trojlistá a v stojatých vodách leknovec štítnatý (Nymphoides peltata) s okrúhlymi plávajúcimi listami. Menyanthes trifoliata L. (Menyanthaceae) – vachta trojlistá. Trváca bylina s byľou aţ 30 cm vysokou, zakončenou strapcom bledoruţových kvetov (máj– jún), dozrievajúcich na tobolky. Nápadné sú trojpočetné listy. Rastie na baţinatých rašelinových pôdach. Podzemná časť je chránená. Droga: Folium trifolii fibrini (ČSL 4), syn. Folium menyanthidis, Folium trifolii aquatici, Folium trifolii amari, Folium trifolii palustris. Menyanthes trifoliata (vachta trojlistá)
Sú pomerne hrubé, lysé, celistvookrajové al. plytko vykrajované, obojstranne bledozelené, na rube vyniká hlavný nerv. Droga nemá zápach, chutí veľmi horko. Obsahuje horčiny (sekoiri-doidné glykozidy), ako je menyantín a loganín (meliatín), foliamentín, swerozid, mentiafolín, ďalej flavonoidy hyperozid, rutín, trifoliozid, do 7 % katechnínových trieslovín, estery org. kys., saponíny, pektín, vitamín C, sacharidy, malé mnoţstvo silice, alkaloidov (gencialutín, gencianidín, gencianín) a org. viazaného jódu. Pôsobí ako amarum, stomachikum, tonikum, metabolikum, nervínum, mierne cholagogum a antipyretikum. Pouţíva sa pri dyspepsiách s hypochlórhydriou a hypotóniou GIT, pri reali-mentácii pri podvýţive, najmä starších osôb. Práškovaná droga z listu sa uţíva v oblátkach al. cps. v dávkach 0,5 g 2 – 4-krát/d. Infusum seu Decoctum Folii menyanthidis (4 g drogy na 200 ml vody) sa uţíva 4 – 6-krát/d po lyţičkách, 30 min pred jedením. Ako adjuvans sa pridáva k iným rastlinám, najmä ak treba pridať horčiny (číslo horkosti má min. 4000). Neodporúča sa gravidným ţenám. Náhradné drogy sú Radix gentianae a Herba centauri. Odvodené prípravky – Extractum trifolii fluidum (ČSL 2), Species amaricantes (ČSL 2), Species stomachicae (ČSL 2), Tct. amara (ČSL 3), Digestan® (vet.). menyantín – glykoziodická horčina nachádzajúca sa v listoch vachty trojlístej (Menyanthes trifoliata). meobentín
–
,
,
N-[(4-metoxyfenyl)metyl]-N ,N ,-dimetylguanidín, C11H17N3O, Mr 207,28; derivát ® guanidínu, antiarytmikum (sulfát C22H36N6O6S – Rythmatine ). Meobentín
9383
®
Meonine (Ives) – lipotropikum; →metionín. ®
Meothrin (Shell) – insekticídum, akaricídum; →fenpropatrín. mepakrín – syn. chinakrín. ®
Mepantin – anxiolytikum; →meprobamat. meparfynol – syn. metylparafynol; metylpentynol; 3-metyl-1-pentyn-3-ol, C6H10O, Mr 98,14; hypnotikum, sedatívum. OH CH3CH2CC≡CH Meparfynol CH3 ®
®
®
®
®
®
®
C7H11NO2,
Mr
141,17;
®
Prípravky – Allotropal , Anti-Stress , Apridol , Atemorin , Atempol , Dalgol , Dorison , Dormalest , ® ® ® ® ® ® ® ® ® Dormidin , Hesofen , Hexofen , Imnudorm , Oblivon , Pentadorm , Perlopar , Riposon , Seral , ® Somnesin . meparfynolkarbamát – 3-metyl-1-pentyn-3-ol karbamát, ® ® ® hypnotikum (N-Oblivon , Oblivon C , Trusono ).
sedatívum,
OOCNH2 CH3CH2CC≡CH Meparfynolkarbamát CH3
mepartricín – syn. metylpartricín; partricínmetylester, antibiotikum s antimykotickým a antiprotozoárnym účinkom proti trichomonáde. Ide o polosyntetický derivát polyénu, metylester heptaénového komplexu makrolidového antibiotika, partricínu. Izoloval sa z kultúr Strepto-myces aureofaciens. Neresorbuje sa vo väčšej miere a nemá antibaktériové účinky. V čreve utvára ireverzibilné väzby s frakciami steroidných hormónov, pričom inhibuje ich resorpciu a enterohepatálny obeh. Zvýšené ukladanie cholesterolu, estrogénov a androgénov v priesvite ţliaz prostaty je jedným z patogenetických faktorov benígnej hyperplázie prostaty, priaznivý účinok lieku sa vysvetľuje poklesom tvorby hormónov. Mepartricín
Indikácie – benígna hyperplázia prostaty, poruchy funkcie prostaty, prostatitída, polakizúria, nyktúria, tenezmus, postmikčné rezíduum moču. Kontraindikáciou je precitlivenosť na liek. Neţiaduce účinky sa neuvádzajú. Podáva sa 3-krát/d 50 000 IU p. o. počas 30 d. ®
®
®
®
®
®
Prípravky – SN 654 , SPA-S160 , Ipertrofan , Orofungin , Tricandil , Tricangine ; komplex s ® ® laurylsíranom sodným – SPA-S-222 , Montricin ). ®
Mepavlon (ICI) – anxiolytikum; →meprobamat. mepazín
–
syn.
pekazín; (N-metyl-3-piperidyl)metylfenotiazín, skr. MPMP; 10-[(1-metyl-3piperidinyl)metyl]-10H-fenotiazín, C19H22N2S, Mr 310,47; antipsychotikum, ® ® ® ® ® trankvilizér (P 391 , III-2318 , Lacumin , Pacatal , Paxital ).
9384
Mepazín
®
Mepedyl – antihistaminikum; →piprínhydrinát. ®
Mepenicycline – antibiotikum; →penimepicyklín. mepenzolátbromid
–
3-[(hydroxydifenylkacetyl)oxy]-1,1-dimetylpiperidíniumbromid; N-metyl-3piperidyldifenylglykolátmetobromid, C23H26BrNO3, Mr 420,37; ® ® ® ® anticholínergikum (Cantil , Cantril , Gastropidil , Tranclon ); Nmetyl-3-piperidylbenzilát je halucinogén. Mepenzolát
meperidín – syn. izonipekaín,; petidín; etylester kys. 1-metyl-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej, C15H21NO2, Mr 247,35; narkotické analgetikum, sedatívum, anestetikum, môţe sa naň vyvinúť návyk. Vstrebáva sa dobre z GIT, sčasti sa viaţe na proteíny plazmy, biol. t0,5 je 2,4 aţ 4 h, biotransformuje sa v pečeni, vylučovanie sa zvyšuje acidifikáciou moču. Prechádza placentárnou bariérou a do materského mlieka; u dojčiat môţe vyvolať útlm dýchania. Meperidín
Indikácie – bolesti pri malígnych nádoroch, po ťaţkých úrazoch, operáciách ap.; infarkt myo-kardu, asthma cardiale, pľúcny edém, embólia pľúcnice, obličkové koliky, spazmy hladkého svalstva GIT, silné a bolestivé kontrakcie maternice pri pôrode – pri otvorení bránky > 3 cm); premedikácia pred celkovou anestéziou, kombinovaná a stupňovaná anestézia, ako súčasť neuroplegických zmesí. Kontraindikácie – všetky stavy útlmu dýchacieho centra, úrazy hlavy, zvýšený vnútrolebkový tlak, th. inhibítormi MAO, otravy kŕčovými jedmi a lokálnymi anestetikami, ťaţké hepa-topatie, porfýria; neodporúča sa na premedikáciu u detí < 1-r. Podlieha ustanoveniam zákona o omamných látkach. Nežiaduce účinky – závrat, psychické zmeny, potenie, sucho v ústach, nauzea aţ vracanie, zápcha, retencia moču, spazmus ţlčovodov, poruchy srdcovej frekvencie, hypotenzia, útlm dýchacieho centra, alergické reakcie, zrakové poruchy. Interakcie – m. zvyšuje účinnosť perorálnych antikoagulancií; pri súčasnom podávaní s tri-cyklickými antidepresívami al. fenotiazínmi môţe vyvolať útlm CNS a dýchania. Nevhodné sú aj kombinácie m. s inhibítormi MAO, anticholínergikami, INH a kortikoidmi. Účinok m. zvyšujú dusitany a dusičnany, furazolidín a perorálne antikoncepčné prostriedky. Fenobarbital zvyšuje toxickosť m. Dávkovanie – gtt.:10 mg, dms 150 mg, dmd 300 mg; inj.: 50 – 100 mg s. c., i. m., príp. pomaly i. v. 1 – 3-krát/d. Pri i. v. inj. má pacient leţať. Deťom sa podáva 0,5 – 1 mg/kg/d s. c. al. i. m. v 3 čiastkových dávkach. Na premedikáciu sa podáva i. m. 1 h pred úvodom do celkovej anestézie, výnimočne i. v. 10 min pred celkovou anezstéziou. ®
®
®
®
Prípravky – hydrochlorid C15H22ClNO2 Algil , Alodan , Centralgin , Demerol hydrochloride , ® ® ® ® ® ® ® Dispadol , Dolantin , Dolcontral , Dolestine , Doloneurin(e) , Dolosal , Dolsin gtt. a inj. Hoechst® ® ® ® ® ® ® Biotika, Lidol , Lydol , Mephedin , Sauteralgyl , Spasmedal , Spasmodolin , Synlaudine . ®
Mephacyclin (Mepha) – antibiotikum; →tetracyklín. ®
Mephanol 100 a Mephanol 300 tbl. – antiruatikum; →alopurinol.
9385
®
Mephenamin – myorelaxans, antihistaminikum; →orfenadrín. ®
Mepherol – myorelaxans; →mefenezín. mephen/o- →mefen/o. ®
Mephine – adrenergikum, vazopresor; →mefentermín. mephobarbitalum →mefobarbital. mephosfolanum →mefosfolan. ®
Mephson – myorelaxans; →mefenezín. ®
Mephyton (Merck & Co.) – vitamín K1. ®
Mephyton DK (Merck z Co.) – dihydrovitamín K1. ®
Mepiben – antihistaminikum; →difenylpyralín. ®
Mepicaton (Pharmaton) – lokálne anestetikum; →mepivakaín. ®
Mepicicline – antibiotikum; →pipacyklín. mepicyklínfenoxymetylpenicilinát – syn. penimepicyklín. ®
Mepidium – anticholínergikum; →timepídiumbromid. mepikvátchlorid – 1,1-dimetylpiperidíniumchlorid, C7H16ClN, Mr 149,66; regulátor rastu rastlín (BAS® ® ® 083 , BAS 85559X , Pix ). –
Cl
Mepikvátchlorid
mepindolol – 1-(3-chlórfenyl)-4-[2-(5-metyl-1H-pyrazol-3-yl)etyl]piperazín, C16H21ClN4, Mr 304,83; 2metylderivát pindololu, blokátor adrenergických receptorov, ® antihypertenzívum, antianginózum (sulfát C30H46N4O8S – Betagon , ® ® Caridian , Corindolan ). Mepindolol
mepiprazol – 1-(3-chlórfenyl)-4-[2-(5-metyl-1H-pyrazol-3-3-yl)etyl]-piperazín, C16H21ClN4, Mr 304,83; ® trankvilizér (EMD-16923 ; dihydrochlorid C16H23Cl3N4 – H® ® 4007 , Psigodal ). Mepiprazol
mepirizol – syn. epirizol. mepitiostán – 2,3-epitio-17-[(1-metoxycyklopentyl)oxy]-androstán, C25H40O2S, Mr 404,66; perorálne ® ® účinný derivát epitiostanol, antineoplastikum (10364-S , Thiodelone , ® Thiode-ron ). Mepitiostán
9386
mepivakaín – N-(2,6-dimetylfenyl)-1-metyl-2piperidínkarboxamid, C15H22N2O, Mr 246,34; amidové lokálne anestetikum s rýchlym nástupom a dlhým trvaním účinku. Mepivakaín
Indikácie – infiltračná a zvodová anestézia pri extrakciách, chir. výkonoch a ošetrovaní vitálnych zubov v stomatológii. Kontraindikácie – precitlivenosť na mepivakaín, i. v. aplikácia, závaţné ochorenie srdca, hypertenzia; súčasná th. tricyklických antidepresív al. inhibítormi MAO. Nežiaduce účinky – alergické koţné reakcie, zriedka anafylaktické reakcie, nervozita, tachykardia, hypertenzia, nauzea, cefalea. Interakcie – zvyšuje účinok antiarytmík, digoxínu, cimetidínu, -sympatikolytík. Dávkovanie – 1,8 ml (2 – 4 %), deťom 6-r. 1,3 ml, 3-r. 0,9 ml. ®
®
®
®
Prípravky – hydrochlorid – Carbocaina , Cerbocaine hydrochloride , Chlorocain , Meave-rin , ® ® ® ® Mepicaton , Mepivastesin , Scandicain , Scandonest 3 % inj. Septodont ®
Kombinovaný prípravok – Scandonest 2 % Special inj. Septodont (Mepivacaini hydrochloridum 20 mg 2 % + Epinephrinum 10 mg (1:100 000) v 1 ml inj. rozt.). mepixanox – syn. mepixantón; 3-metoxy-4-(1-piperidinylmetyl)-9H-xanten-9-ón, C20H21-NO3, Mr ® 323,39; stimulans dýchania (Pimexone ). Mepixanox
mepixantón →mepixanox. ®
Meposed – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprane Dipropionate – estrogén; →metestrol. ®
Mepred (Savage) – glukokortikoid; →metylprednizolón. meprednizón – 17,21-dihydroxy-16-metylpregna-1,4-dien-3,11,20-trión, C22H28O5, Mr 372,46; syntetický glukokortikoid. Pouţíva sa v th. zápalových, alergických, reumatických a i. chorôb reagujúcich na kortikoidy, ako sú niekt. ® endokrinopatie, nádory, kolagenózy; podáva sa p. o. (Betapar , ® ® ® Deltacorte Beta , Betalone , Deltisona B ). Meprednizón
®
Meprin – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprindon – anxiolytikum; →meprobamat.
9387
meprobamat – syn. prokalmadiol; prokalmidol; 2-metyl-2-propyl-1,3-propandioldikarbamát, C9H18N2O4, Mr 218,25; derivát karbamátu s tranakvilizačným, anxiolytickým, miernym myorelaxačným a antikonvulzívnym účinkom. Blokuje interneurónový prenos; zasahuje na mnohých miestach v CNS vrátane talamu a limbického systému. Vstrebáva sa rýchlo z GIT a max. koncentrácie v plazme dosahuje ~ za 1 aţ 2 h. Intenzívne sa v pečeni metabolizuje a vylučuje sa močom vo forme hydroxylovaných a konjugovaných metabolitov. Biol. t0,5 je 6 aţ 16 h. Prechádza placentou i do materského mlieka. CH3 NH2COOCH2CCH2OOCNH2 CH2CH2CH3
Meprobamat
Indikácie – krátkodobé tlmenie úzkosti, napätia, vzrušenia; nespavosť na podklade anxiety. Svalová spastickosť. Antikonvulzívum pri petit mal. Vo forme i. m. inj. sa pouţíva ako pomocná th. tetanu. Kontraindikácie – alergia na deriváty karbamátov, akút. intermitentná porfýria, respiračná insuficiencia, 1. trimester gravidity, laktácia. Zvýšená opatrnosť je ţiaduca pri myasthenia gravis. Nežiaduce účinky – ~ 3 %, najčastejší je celkový útlm; u citlivých osôb angioneurotický edém, bronchospazmus; diplopia, poruchy akomodácie, ataxia; ťaţkosti zo strany GIT (nauzea, vracanie, hnačka); parestézie, poruchy potencie; po dlhšom uţívaní riziko porúch krvotvorby; generalizovaná paralýza; hypotenzia, tachykardia, arytmia; alergické exantémy; bolesti hlavy, niekedy paradoxné vzrušenie, eufória, psychotické stavy, zmätenosť, kŕče; riziko liekovej závislosti; pri náhlom prerušení podávania dlhodobo podávaných vyšších dávok môţu vzniknúť epileptické paroxyzmy. Zhoršuje činnosti, pri kt. je potrebná zvýšená pozornosť (riadiči, strojvodcovia a pracujúci s obrábacími strojmi ap.). Interakcie Interakcie – m. zvyšuje centrálne tlmivé účinky alkoholu, hypnotík a i. liečiv tlmiacich CNS, myorelaxačné účinky pachykurarových látok; zvyšuje účinok látok, kt. ovplyvňujú indukciu pečeňových mikrozómových enzýmov, ako sú antikoncepčné prostriedky, kortikoidy, feny-toín, fenotiazíny, tricyklické antidepresíva. Dávkovanie – 400 – 800 mg pred spaním, príp. ešte ráno a na obed 200 mg. Starším ľuďom sa podávajú niţšie dávky. ®
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – Amosene , Anastress , Andaxin , Aneural , Apascil , Arcoban , Artolon , Atraxin , ® ® ® ® ® ® ® ® Ayeramate , Bamo 400 , Biobamate , Calmax , Calmiren , Cap-O-Tran , Cirpon , Crestanil , ® ® ® ® ® ® ® ® ® Cyrpon , Ecuanil , Equanil , Equinil , Fas-Cile 200 , Gradexyl , Harmonin , Hartol , Holbamate , ® ® ® ® ® ® ® ® Kesso-Bamate , Klort , Larten , Lepetown , Libiolan , Mar-Bate , Mepantin , Mepavlon , ® ® ® ® ® ® ® Meposed , Meprin , Meprindon , Meprobamat Léčiva ; Meproban , Meprocempren , Meprol , ® ® ® ® ® ® ® ® Meprosin , Meprospan , Meprotabs , Meprotan , Mytrans , Nervonus , Oasil , Panediol , ® ® ® ® ® ® ® ® Perequil , Perquietil , Pertranquil , Placidon , Placitate , Probanyl , Promate , Protran , ® ® ® ® ® ® ® ® ® ® Quaname , Quanil , Reostral , Restenil , Roba-mate , Sedazil , Seril , Setran , Sowell , Tamate , ® ® ® ® ® ® ® ® Trakvilan , Tranlisant , Tranquilan , Tranquilax , Tranquiline , Urbil , Urbilat , Vio-Bamate ; izopropyl m. – karizoprodol. ®
Meprobamat Léčiva – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meproban – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprocempren – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprol – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprosin – anxiolytikum; →meprobamat.
9388
®
Meprospan – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprospan – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprotabs – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprotan – anxiolytikum; →meprobamat. ®
Meprotil (Brunner-Tillamn) – anxiolytikum; →meprobamat. meprylkaínhydrochlorid – 2-metyl-2-propylamino-1-propanolbenzoáthydrochlorid, C14H22-ClNO2, Mr ® 271,80; lokálne anestetikum (Oracaine hydrochloride ). Meprylkaínhydrochlorid
meptazinol – 3-(3-etylhexahydro-1-metyl-1H-azepín-3-yl)fenol, C15H23NO, Mr 233,36; zmiešaný agonista-antagonista opioidov, narkotické analgetikum (hydrochlorid ® ® C15H24ClNO – WY 22811 , Meptid ). Meptazinol ®
Meptid (Wyeth) – narkotické analgetikum; →meptazinol. ®
Meptin (Ostuka) – bronchodilatans; →prokaterol. ®
Meptran (Reid-Provident) – anxiolytikum; →meprobamat. mepyramín – syn. pyranilamín. mepyrapón – syn. metyrapón. ®
Mepyren – antihistaminikum; →pyrilamín. mEq, meq – skr. miliekvivalent; →mmol. ®
Mequelon (Frosst) – hypnotikum, sedatívum; →metachalón. mequidox – mechidox; 3-metyl-2-chinoxalínmetanol 1,4-dioxid, C10H10N2O3; antibiotikum. mequitazin →mechitazín. MER – skr. angl. methanol extraction residue of BCG zvyšok BCG po metanolovej extrakcii; pouţíva sa v th. rakoviny. mér – [g. meros časť] chem. časť makromolekuly odvodená od moleluly monoméru; štruktúrna jednotka; elementárny článok. -mér – prvá časť zloţených slov z g. meros časť. ®
Meradan(e) (USSR) – antivirotikum; →rimantadín. ®
Meraklon (Montecatini) – polypropylén. meraktinomycín – syn. daktinomycín. ,
,
,
,
meraleín sodný – jednosodná soľ S,S-dioxidu (3 ,6 -dihydroxy-2 ,7 -dijódspiro[3H-2,1-benzoxantiol, , 3,9 -[9H]-xante]-4 -yl)-hydroxyortuti, C19H9HgI2NaO7S, Mr 858,77; ® lokálne anti-septikum (Merodicein ). Meraleín sodný
9389
®
Meralen (Merrell) – antiflogistikum, analgetikum; kys. flufenamová. meralgia paraesthetica – [g. méros stehno + g. algos bolesť] →Rothova-Bernhardtova choroba. –
merallurid
[3-[[[(3-karboxy-1-oxopropyl)amino]karbonyl]-amino]-2-metoxypropyl]hyd-roxyortuť, C16H22HgN6O7, Mr 610,99; diuretikum (sodná soľ ® ® C16H21HgN6NaO7 – Dilurgen , Mercadan , ® ® Mercuhydrin , Mercuretin ). Merallurid
®
Meralop (ISF) – kyanidínchlorid. ®
Meralops (Dulcis) – kyanidínchlorid. ®
Meratonic – stimulans CNS; →pipradol. ®
Meratran (Merrell) – estrogén; →chlorotrianizén. ®
Merbak (Schieffelin) – antiseptikum; →acetomeroktol. ®
Merbentul (Merrell) – estrogén; vchlórtrianizén. ®
Merbentyl – anticholínergikum; →dicyklomínhydrochlorid. merbromín – syn. dvojsodná soľ dibrómhydroxymerkurifluoresceínu; merkurochróm; no. 220 sol; , , , , dvojsodná soľ (2 ,7 -dibróm-3 ,6 -dihydroxy-3-oxospiro[izobenzofuran, , 1-(3H),9 -[9H]-xanten]-4 -yl)hydroxyortute, C20H8Br2HgNa2O6, Mr 750,70; antiseptikum. Merbromín
®
®
®
®
®
Prípravky – Asceptichrome , Flavurol , Gallochrome , Gynochrome , Chromargyre , ® ® ® ® ® Mercuramine , Mercuranine , Mercurocol , Mercurochrome-220 Soluble , Mercurome , ® Mercurophage . ®
Mercaleukin – antineoplastikum; →6-merkaptopurín. ®
Mercaptyl (Knoll) – chalačná látka; →penicilamín. ®
Mercadan (Parke, Davis) – diuretikum; →merallurid. ®
Mercate 5 a Mercate10 – antioxidant; kys. izoaskorbová. ®
Mercazole – inhibítor funkcie štítnej ţľazy; →metimazol. Mercierov katéter – [Mercier, Louis Auguste M., 1811 – 1882, paríţsky urológ] jednorazový katéter na cievkovanie močového mechúra muţov; →Tiemannov katéter. Rozličné druhy katétrov. 1 – Thiemanov katéter; 2 – Mercierov katéter; 3 – Néletonov katéter; 4 – balónikový katéter
9390
Mercierova chlopňa – [Mercier, Louis Auguste, 1811 – 1882, franc. urológ] plica interureterica. ®
Mercilon gtt. (Organon N. V.) – Desogestrelum 150 mg + Ethinylestradiolum 20 mg v 1 tbl.; steroidový perorálny antikoncepčný prostriedok. Merck, Heinrich Emenauel – (1794–1885) nem. farmaceut v Darmstadte. V laboratóriu svojej lekárne prvý vyrábal alkaloidy morfín, narkotín, chiním, emetín, strychnín. Stal sa zakladateľom svetoznámej firmy. ®
Mercloran (Parke, Davis) – diuretikum; →chlórmerodrín. ®
Mercuhydrin (Lakeside) – diuretikum; →merallurid. Mercurialis perennis L. (Euphorbiaceae) – baţanka trváca. Trváca bylina s plazivým podzemkom, za sucha tmnavofialovým. Byľ je na báze šupinatá, viac-menej priama, 1 – 4 dm vysoká, nerozkonárená, štvorhranná, nahá al. roztrúseno chlpatá. Listy sú krátkostopkaté (stopky 5 – 30 mm), podlhovasto vajcovité aţ elipsovito kopijovité, 2 – 3-krát dlhšie ako široké, vrúbkovano-zubaté, na báze náhle zúţené, viac-menej pritisnuto chlpaté, prílistky ~ 2 mm dlhé; tvopria tenké riedke hrozná s drobnýmu kĺbkami zelenkastých kvetov a zelené kvety vyrastajú po 1 – 2 na dlhých stopkách v úţľabí horných listov. Plod je štetinatá tobolka, 4 – 5 mm dlhá. Kvitne v apríli aţ júni. U nás patrí k najrozšírenejším druhom bučín a zmie-šaných porastov od níţin do subalpínskeho pásma. Charakterizuje úrodné pôdy lesných stanovíšť, dôleţitých pre obnovu lesa. Mercurialis perennis
mercurialismus, i, m. – [mercurius ortuť + -ismus] merkurializmus, otrava ortuťou. mercurius, ii, m. – [u alchymikov podľa rímskeho boha Merkúria] ortuť. Mercurius sublimus corrosivus – chlorid ortutnatý. ®
Mercurophage – antiseptikum; →merbromín. ®
Mercuzanthin – merkurofylín. ®
Mercusal – diuratikum; →mersalyl. ®
Meregon (Malesci) – antiarytmikum; →benaftín. merenchým – parenchýmové pletivo tvorené zaguľatenými bunkami. ®
Mereprine (Merrell) – antihistaminikum, hypnotikum; →doxylamín. ®
Meresa (Dolorgiet) – antidepresívum; →sulpirid. Meretojov syndróm – [Meretoja, J., fín. lekár 20. stor.] →syndróm. meretoxylín prokaín – kombinácia organoortuťového meretoxylínu (kys. dehydro-2-[N-(3,hydroxymerkuri-2,-metoxyetoxy)propylkarbamyl]fenoxyoctovej) s teofylínom a prokaínom. merfalan – syn. DL-formy melfalanu. ®
Merfamin – antiseptikum, konzervant; →timerosal. Merfen
®
(Zyma) – antiseptikum; boritan fenylortutnatý.
9391
merfenylnitrát – syn. zásaditý dusičnan fenylortutnatý, C12H11Hg2NO4, C6H5HgOH.C6H5-HgNO3; Mr 643,45; antiseptikum, germicídum, fungicídum; vyššie koncentrovaný rozt. má dráţdivý účinok. merfyrín – merphyrinum, [7,12-bis(1-hydroxyetyl)-3,8,13,17-tetrametyl-21H,23H-porfín-2,1821 22 23 24 dipropanoáto(4–)-N ,N ,N ,N ]merkurát(2–) dvojsodný; dvojsodná soľ hematoporfy-rínortute, C34H34HgN4Na2O6, Mr 841,26. Je to tmavohnedý prášok, rozp. vo vode. Dá sa pri-praviť pôsobením octanu ortutnatého na hematoporfyrín a pridaním metoxidu sodného. Merginae →potápače. ®
Mergital LS 11 (Siphon) – miestne anestetikum; →polidokanol. meridianus (circulus), i, m. – [l.] meridián, poludník. Meridianus bulbi oculi – poludník očnej gule. ®
Merieux Inactivated Rabies Vaccine inj. sicc. (Pasteur Merieux) – Virus rabiei 2,5 IU + Seroalbuminum humanum 60 mg + Proteinum ex sero vituli 50 mg + Neomycini sulfas 200 mg v 1 ml; vakcína proti besnote. merík vlnkatý – Mnium undulatum; →prútniky. ®
Merilid – diuretikum; →chlórmerodrín. ®
Merinax – sedatívum, hypnotikum; →hexapropymát. meringia trojžilná →Moehringia trinervia. ®
Merislon (Eisai) – vazodilatans; →betahistín. merismus, i, m. – [g. meros časť + -ismus] merizmus, opakovanie častí v organizme za vzniku pravidelnej štruktúry. meristém – [g. merizein deliť] pletivo špecialiozvané na delivú funkciu; nediferencovaný súbor embryových buniek mnohobunkových rastlín schopných samostatne sa deliť. Z m. vychádza regenerácia rastlín. ®
Merital (Hoechst) – antidepresívum; →nomifenzín. ®
Meritene Chocolat, Edbeere, Kaffee al. Vanilla sol. (Dr. Wander) – polyvitamínové dietetikum. ®
Meritin – bronchodilatans; →ambufylín. meritórny – podstatný, vecný, zásadný. meritum – podstata, jadro veci. merizoprol Hg 197 – hydroxy(2-hydroxypropyl)-ortuť® obličkových funkcií (Merprane ). merkamfamid
–
kys.
197
Hg, C3H8HgO2, diagnostikum na vyšetrovanie
3-[[3-(hydroxymerkuri)-2-metoxypropyl]karbamoyl]-1,2,2-trimetylcyklopentankarboxylová, C14H25HgNO5, Mr 487,97; ortuťové ® diuretikum (Mercurin ; zmes sodnej soli s teofylínom merkurofylín – ® Novurit ). Merkamfamid
merkaptid – zlúč. odvodená od merkaptánu, v kt. je kov nahradený SH skupinou. 2-merkaptobenzotiazol – 2(3H)-benzotiazoltión, C7H5NS2, Mr 167,25; pouţíva sa ako akcelerátor ® vulkanizácie gumy; soli sa pouţívajú ako fungicídy (sodná soľ Nuodex ; zinková ® soľ Bantex ).
9392
2-merkaptobenzotiazol
2-merkaptoetanol – -merkaptoetanol; tioglykol; 2-hydroxy-1-etantiol; C2H6OS, Mr 78,13; redukčné činidlo, kt. atakuje disulfidové väzby v proteínoch, redukujúc ich na SH skupiny. Dráţdi oči, nosovú sliznicu a koţu. -merkaptoetylamín – amín N–CH2–CH2–SH, súčasť koenzýmu A; jej reaktívna tiolová skupina je zodpovedná za biol.účinok molekuly; prenáša aktivované acylové skupiny. merkaptol – zlúč. vznikajúca z ketónu zavedením 12 tioalkylových skupín namiesto dvoj-mocného kyslíka. merkaptomerín sodný – [3-[[(3-larboxyláto-2,2,3-trimetylcyklopentyl)karbopentyl)karbo-nyl]amino]-2metoxypropyl][merkaptoacetáto(2–)-O,S]merkurát(2–)disódium(T-4), C16H25-HgNNa2O6S, Mr 606,04; ortuťové diuretikum ® ® (Diucardyn sodium , Thiomerin sodium ). Merkaptomerín sodný
6-merkaptopurín – syn. 6-puríntiol, skr. 6MP, C5H4N4S, Mr 152,19; cytostatikum analóg adenínu (pripravený r. 1952). Účinnosť získava aţ po intracelulárnej aktivácii, t. j. premene na príslušný nukleotid. Vo forme nukleotidmonofosfátu inhibuje mechanizmom spätnej väzby syntézu purínov de novo. Vo forme nukleotidtrifosfátu sa inkorporuje do DNA a vyvoláva klamnú syntézu funkčne defektnej DNA. Po perorálnom podaní sa dobre sa vstrebáva, biol. t0,5 je 45 – 60 min. Vylučuje sa obličkami, sčasti v nezmenenej forme, sčasti vo forme metabolitov. Hlavnou katabolickou reakciou je metylácia (na 6-metylmerkaptopurín) a oxidácia (na kys. 6-tiomočovú). 6-merkaptopurín
Indikácie – akút. leukémie, najmä akút. lymfoblastická a myeloidná leukémia, chron. granulocytová leukémia. Kontrandikácie – hepatopatie, gravidita. Nežiaduce účinky – tolerancia lieku je obyčajne dobrá, môţe sa však dostaviť nevoľnosť, vracanie al. hnačky. Zriedkavejšia je stomatitída, ezofagitída, alopecia, poškodenie pečene. Leukopénia a trombocytopénia závisia od kumulatívnej dávky. Má embryotoxické účinky. Dávkovanie – pri akút. leukémiách sa na indukčnú th. pouţíva výhradne v kombináciách. Častejšie sa pouţíva na udrţovaciu th. (100 – 150 mg/d niekoľkých týţd.). Rovnaká dávka sa pouţíva pri chron. myeloidnej leukémii v akcelerovanej fáze, kde sa obyčajne kombinuje s hydroxymočoviou. Pri myelodysplastickom sy. postačí niekedy niţšia dávka (50 mg/d). v kombinácii s prednizónom. ®
®
®
®
®
Prípravky – Leukeran , Mercaleukin , Mercaptopurin , Merkaptopurin Léčiva , Purinethol , Puri® Nethol . merkazolyl – syn. metimazol. Merkeho príznak – [Merke, Franz, švajč. ortopéd] →príznaky. Merkelov filter – [Merkel, Karl Ludwig, 1812 – 1876, nem. anatóm] filtrum ventriculi. Merkelov sval – [Merkel, Karl Ludwig, 1812 – 1876, nem. anatóm] m. ceratocricoideus. Merkelove bunky (telieska) – [Merkel, Fridrich Sigmund, 1845 – 1919, nem. anatóm] menis-cus tactus, hmatové telieska.
9393
Merkelove bunky (hmatové telieska, 26)
Merkelove-Ranvierove bunky – [Merkel, Fridrich Sigmund, 1845 – 1919, nem. anatóm; Ranvier, Louis Antoine, 1835 – 1922, franc. patológ] →bunky. merkufenolchlorid – o-(chlórmerkuri)fenol, C6H5ClHgO, Mr 329,18; dezinficiens, je jedo-vatý. merkumatilín sodný – zmes sodnej soli [3-(3-karboxy-2-oxo-2H-1-benzopyran-8-yl)-2-metoxypropyl]hydroxyortute s teofylínom, C21H21HgN4NaO8, Mr ® 681,01; diuretikum (Cumertilin Sodium ).
Merkumatilín
sodný
(zmes
sodnej
soli
kys.
merkumalylovej s teofylínom)
merkurácia – elektrofilná substitučná reakcia, pri kt. sa zavádza skupina HgX na aromatické al. heterocyklické jadro pôsobením zlúč. HgX2, kde X je zvyšok org. al. anorg. kyse., napr. (CH3COO)2Hg, HgCl2 atď. merkuramid →mersalyl. –
–
–
–
merkurimetria – metóda odmernej analýzy na stanovenie Cl , Br , CN a CNS pomocou dusičnanu ortutnatého. Uvedené látky dávajú v prostredí HNO3 s odmerným rozt. Hg(NO3)2 nepatrne rozp. al. nepatrne disociované zlúč. Na indikáciu bodu ekvivalencie sa obyčajne pouţíva nitroprusid sodný, kt. s prvou prebytočnou kvapkou odmerného rozt. utvorí zákal bieleho nerozp. nitroprusidu ortutnatého. Najpresnejšia je potrenciometrická indikácia. merkurofén
– 4-hydroxymerkuri)-2-nitrofenilát sodný, C6H4HgNNaO4, Mr 377,70; lokálne antiseptikum, dezinficiens. Je to tehlovočervený prášok, bez zápachu, rozp. v horúcej vode, rozt. sú tmavojantárovej farby; je jedovatý. Merkurofén
merkurofylín – starší názov merkupurín, zmes sodnej soli kys. 3-[[3-(hydroxymerkuri)-2metoxypropyl]-karbamoyl]-1,2,2-trimetyl)-cyklopentánkarboxylovej a teofylínu v molekulových ® proporciách, ortuťové diuretikum (Mercuzanthin ). merkurochróm – syn. merbromín. merkurotiolát – syn. timerosal. ®
Merlum (Merck z Co.) – antihyperfosfatemikum; hydroxychlorid hlinity. Mermithidae – čeľaď nematód nadčeľade Mermithoidea. Mermithoidea – nadčeľaď nematód z podtriedy Apohasmidia, kam patrí čeľaď Mermithidae, kt. larvy sa niekedy zisťujú v ľudskom GIT z kontaminovanej potravy al. vody. merná aktivita – podiel aktivity (v jadrových disciplínach) a hmotnosti určitého mnoţstva rádioaktívnej látku. mero- – 1. prvá časť zloţených slov z g. méros 1. stehno; 2. časť.
9394
meroacrania, ae, f. – [mero- + g. alfa priv. + g. kranion lebka] meroakránia, vrodené chýbanie časti lebky. meroanencephalia, ae, f. – [mero- + g. alfa priv. + g. enkefalos mozog + -ia stav] meroanencefália, vrodené chýbanie časti mozgu. meroblasticus, a, um – [mero- + g. blastos výhonok] meroblastický, (vajíčko) deliace sa len sčasti; čiastočne sa deliaci. merocele, es, f. – [mero- + g. kélé prietrţ] merokéla, stehnová prietrţ. ®
Merocet (Merrell Dow) – antiseptikum, konzervans; →cetylpyridíniumchlorid. merocoxalgia, ae, g. – [mero- + l. coxa bedro + g. algos bolesť] merokoxalgia, bolesť v stehne a bedre. merocrinis, e – [mero- + g. krinó oddeľujem] merokrinný, označenie ţľazy secernujúcej aj čast vlastných buniek. merocysta, ae, f. – [mero- + g. kystis dutina] veľký schizont vyskytujúci sa pri niekt. prvokoch (Hemosporidia), z kt. sa uvoľňujú merozoity invadujúce do hostiteľských erytrocy-tov, kde sa z nich vyvíjajú gametocyty. merocyt – [mero- + g. kytos bunka] nadpočetné jadro spermie vo vajíčku v prípade polyspermie. merodiastolicus, a, um – [mero- + g. diastolé diastola] týkajúci sa časti diastoly. ®
Merodicein (HW & D) – antiseptikum; →meraleín sodný. merogamia, ae, f. – [mero- + g. gametés manţel] merogamia, mikrogamia. merogastrula, ae, f. – [mero- + g. gastrula] →gastrula meroblastického vajíčka. merogenesis, is, f. – [mero- + g. genesis tvorba] merogenéza, delenie vajíčka. merogeneticus, a, um – [mero- + g. genesis vznik] merogenetický, týkajúci sa merogenézy. merogénny – [mero- + g. genesis vznik] vyviolávajúci merogenézu. merogonia, ae, f. – [mero- + g. gonos rod, smeneo] merogónia, 1. vývoj len časti vajíčka, napr. andromerogónia a gynomerogónia; 2. schizogónia, kt. má za následok vznik merozoi-tov. Merogonia diploida – vývoj časti vajíčka obsahujúceho splynuté muţské a ţenské prvojadrá (pronuclei). Merogonia parthenogenetica – vývoj časti vajíčka obsajujúceho jadro následkom umelej stimulácie. meromelia, ae, f. – [mero- + g. melos úd + -ia stav] všeobecný termín označujúci vrodené chýbanie časti končatiny (napr. adaktýlia, hemimélia a fokomélia), na rozdiel od amélie – chýbania celej končatiny. meromicrosomia, ae, f. – [mero- + g. mikros malý + g. sóma telo + -ia stav] meromikrozómia, abnormálne malé niekt. časti tela. meromorphosis, is, f. – [mero- + g. morfé tvar + -osis stav] meromorfóza, neúplná úprava al. regenerácia stratenej časti tela. meromyozín – fragment molekuly myozínu izolovaný pomocou proteolytických enzýmov; sú dva typy, ťaţký (heavy, H-m., obsahuje subfragmenty zodpovedné za ATP-ázovú aktivitu m.) a ľahký (light, Lm., tvorí hlavnú zloţku kostry molekuly).
9395
meront – [mero- + g. ontos bytie] nepohlavné štádiu vo vývoji niekt. prvokov, najmä nesporozoí, z kt. sa vyvíjajú merozoity; por. schizont, segmenter. ®
Meropenin – antibiotikum; →penicilín V. Meropes – včeláriky. Pestro sfarbené vtáky z radu kraklí. Majú modrozelené bruško, červe-nohnedý chrbát, zlatoţlté hrdlo. Zobák je dlhý, mierne ohnutý. Ţivia sa hmyzom. Hniezdia v norách v zvislých brehoch a stenách. Ţijú v juţ. Európe a juţ. Ázii, u nás na juţ. Slovensku. Sú sťahovavé. meropia, ae, f. – [mer- + g. óps oko + -ia] čiastočná slepota. Meropidae – včelárikovité, čeľaď vtákov z radu kraklí (Coraciformes), pestro sfarbené vtáky s modrozeleným bruškom, červenohnedým chrbtom a zlatoţltým hrdlom. Zobák je dlhý, mierne ohnutý. Ţivia sa hmyzom. Hniezdia v norách v zvislých brehoch a stenách. Ţijú v juţ. Európe a juţ. Ázii, u nás na juhu. Sú sťahovavé. merorhachischisis, is, f. – [mero- + g. rhachis chrbát + g. schisis rázštep] merorachischíza, čiastočný vrodený rázštep chrbtice. merosmia, ae, f. – [mer- + g. osmé čuch + -ia] čiastočná anosmia, týkajúca sa niekt. druhov zápachov. Merostomata – hrotnáče. Klepietkavce so 6 pármi končatín na hlavohrudi, ţijú v moriach, dýchajú ţiabrami. Vyskytovali sa uţ v prvohorných moriach. Vyhynuté kyjonoţze (Gigantostraca) boli aţ 2 m dlhé a podobali sa štúrom. Dnes ţijúce astrochvosty (Xiphosura) sú menšie. Telo pokryté silným chitínovým pancierom sa končí horotm. Ţijú na dne plytkých morí pri pobreţí Mexického zálivu, v Malajskom súostroví a pri juţ. brehoch Japonska. merostoticus, a, um – [mer- + l. os kosť] merostotický, týkajúci sa len časti kosti al. postihujúci len časť kosti. merosystola, ae, f. – [mero- + g. systolé systola] čiastočná srdcová systola. merotomia, ae, f. – [mero- + g. tomé rez] disekcia na segmenty, najmä bunky. ®
Meroxyl (Wander) – genciánová violeť. ®
Meroxylan (Wander) – genciánová violeť. merozoity – nepohlavné zárodky malarických plazmódií, kt. vznikajú pri schizogónii v eryt-rocytoch človeka. merozygot – [mero- + g. zygótos spriahnuť] čiastočná diploidná baktériová zygota, kt. vzniká následkom prenosu časti gen. informácie darcovskej bunky do celkovej informácie recipienta. ®
Merpan – fungicídum; →kaptan. ®
Merprane (Squibb) – merizoprol Hg 197. Merpress
®
(Merck & Co.) – nikotínamid askorbát. ®
Merprodem – hypnotikum, sedatívum; →metachalón. MERRF syndróm – myoclonus + epilepsia + ragged red fibers myklonus s epilepsiou a zdrsnením červených vláken; familiárny sy. s maternálnou (mitochondriovou) dedičnosťou. ®
Mersalin – diuretikum; →mersalyl. mersalyl – syn. merkuramid; [3-[[2-)karboxylátometoxy)-benzoyl]-amino]-2-metoxypropyl]hydroxymerkurát(1–) sodný, C13H16HgNNaO6, Mr 505,87; diuretikum, pouţíva sa v th. nefrotických,
9396
®
kardiálnych a cirhotických edémov, podáva sa i. m. a i. v. (Mercusal , ® ® ® ® Mersalin , Salurin , Salyrgan ; kombinácia s teofylínom – Diursal , ® Neptal ). Mersalyl ®
Mersolite – herbicídum, fungicídum; octan fenylortutnatý. ®
Mertax – 2-merkaptobenzotiazol. ®
Mertect (Merck & Co.) – sedatívum, hypnotikum; →tetrabarbital. ®
Mertestate – androgén; →testosterón. ®
Merthiolate (Lilly) – timerosal. ®
Mertionin – lipotropikum; →metionín. ®
Mertorgan – antiseptikum, konzervans; →timerosal. ®
Mervaldin (Lannett) – myorelaxans; →mefenezín. ®
Mervan tbl. (Continental Pharma) – Alclofenacum 500 mg v 1 tbl.; nesteroidové antireumatikum; →alklofenak. ®
Mervan Forte tbl. (Continental Pharma) – Alclofenacum 166,6 mg + Lidocaini hydrochloridum 10 mg v 1 ml inj. rozt.; nesteroidové antireumatikum; →alklofenak. ®
Mervastrept – tuberkulostatikum; →deoxydihydrostreptomycín. méry →Psylloidea. merycismus, i, m. – [g. mérykismos preţúvanie krmiva] 1. ruminácia; 2. porucha jedenia u malých detí charakterizovaná rumináciou. Merxin
®
(Merck z Co.) – antibiotikum; →cefoxitín.
Merzbacherova-Pelizaeusova choroba – [Merzbacher, Ludwig, 1875 – 1942, nem. lekár; Pelizaeus, Friedrich, 1850 aţ 1917, nem. neurológ] familiárna centrolobulárna skleróza. ®
Merzonin – antiseptikum, konzervant; →timerosal. mesalamín – skr. 5-ASA, syn. fisalamín, mesalazín, kys. m-aminosalicylová, kys. 5-amino-3hydroxybenzoová, kys. 5-aminosalicylová, C7H7NO3, Mr 153,13; antiflogistikum ® ® ® ® (GIT), pouţíva sa v th. ulceróznej kolitídy (Asacol , Asacolitin , Claversal , Lixacol , ® ® ® ® Mesasal , Pentasa , Rowasa , Salofalk ). Mesalamín
mesalazín →mesalamín. ®
Mesantoin (Sandoz) – mefenytoín. mesangialis, e – [mesangium] mezangiový, týkajúci sa mezangia. mesangiocapillaris, e – [mesangium + l. (vasa) cappillaria vlásočnice] mezangiokapilárny, týkajúcimezangia a kapilár al. ich postihujúci. mesangiocytus, i, m. – [mes- + g. angeion cieva + g. kytos bunka] mezanfgiocyt, mezangiová bunka v obličkovom glomerule. mesangium, i, n. – [mes- + g. angeion cieva] mezangium, tenká membrána, kt. predstavuje podporu kapilárnej slučky v obličkovom glomerule.
9397
mesaortitis syfilitica – syfilitická mezaortitída, prejav kardiovaskulárneho →syfilisu. mesaraicus, a, um – [mes- + g. araios tenky] mezaraický, mezenterický. mesarteriitis, iditis, f. – [mes- + l. arteria tepna + -itis zápal] mezarteritída, západ strednej vrstvy tepien. Mönckebergova m. →arterioskleróza. ®
Mesasal – antiflogistikum; →mesalamín. mesaticephalicus, a, um – [g. mesatos stred + g. kefalé hlava] mezaticefalický, mezocefalický. mesatikerkicus, a, um – [g. mesatos stred + g. kerkis obvod ramena] majúci rádiohumerový index 75 – 80. mesatipellicus, mesatipelvicus, a, um – [g. mesatos stred+ g. pella panva, l. pelvis panva] majúci priečny priemer panvového vchodu skro rovnaký ako conjugata vera. mesaxon, onos, m. – [mes- + g. axon os, osové vlákno] mezaxón, pár paralelných membrán vyznačujúcich čiaru kontaktu Schwannových buniek obkolesujúcich axón. mescalinum →mezkalín. meseclazonum – mezeklazón. ®
Mescopil – anticholínergikum; →metskopolamínbromid. mesectoblastos, i, m. – [mes- + g. ektos vonkajší + g. blastos výhonok] →mezektoblast. mesectoderma, tis, n. – [mes- + g. ektos vonkajší + g. derma koţa] →mezektoderm. Mesembryanthemaceae →poludňovkovité. mesencephalicus, a, um – [mes- + g. enkefalos mozog] →mezencefalický. mesencephalitis, itidis, f. – [mesencephalon + -itis zápal] →mezencefalitída. mesencephalon, i, n. – [mes- + g. enkefalos mozog] →mezencefalón, stredný →mozog. mesencephalon, i, n. – [mes- + g. enkefalos mozog] →mezencefalón, stredný →mozog. mesencephalotomia, ae, f. – [mesencephalon + g. tomé rez] →mezencefalotómia. mesenchyma, tis, n. – [mes- + g. enchýma nálev] →mezenchým. mesenchymalis, e – [g. mesenchyma] →mezenchýmový. mesenchymoma, tis, n. – [mesenchyma mezenchým + -oma bujnenie] →mezenchymóm. mesenchymopo(i)esis, is, f. – [mesenchyma mezenchým + g. poiésis tvorba] →mezenchymopoéza. mesenterialis, e, mesentericus, mesaraicus, a, um – [mes- + g. enteron črevo + g. araios tenký] →mezenterický. mesenteriolum, i, n. – [mesenterium okruţie] →mezenteriolum. Mesenteriolum vesicae felleae – periotneálna duplikatúra, na kt. je v niekt. prípadoch zavesených ţlčník, a je tak mimo svoje lôţko (fossa vesicae felleae) na spodnej ploche pečene. mesenteriopexia, ae, f. – [mesenterium + g. pexis pripevnenie] →mezenteriopexia. mesenteriorrhaphia, ae, f. – [mesenterium + g. rhafé šev] →mezenteriorafia. mesenteritis, itidis, f. – [mesenterium + -itis zápal] →mezenteritída. mesenterium, i, n. – [mes- + g. enteron črevo] →mezentérium.
9398
Mesenterium commune – spoločné okruţie, pôvodný spoločný dorzálny embryový záves ešte bliţšie nerozlíšenej črevnej rúry. mesenteron, i, n. – [mes- + g. enteron črevo] →mezenterón. mesentoderma, tis, n. – [mes- + g. entoderma zárodočný list] →mezentoderm. ®
Mesentol – antikonvulzívum; →etosuximid. mesentomeros, i, n. – [mesenterium + g. meros časť] →mezentomér. mesepithelium i, n. – [mes- + epithelium výstelka] →mezepitel, mezotel. MeSH – skr. Medical Subject Headings, lekárske kľúčové slová, slovník publikovaný a kontrolovaný Národnou lekárskou kniţnicou (National Library of Medicine, www.nlm.nih.gow) pre účely MEDLINE (http://www4.ncbi.nlm.hih. gov/PubMed). Vypracovali ho v amer. Národnej lekárskej kniţnici v Bethsesde r. 1960. U nás sa začali prekladať deskriptory MeSH r. 1989. MeSH obsahuje vyšše 50 000 hesiel. MeSH tvorí mnoţina pojmov, ktoré sú usporiadané abecedne i hierarchicky. Táto hierarchia pomáha pri vyhľadávaní na rôznych úrovniach špecifickosti. NLM vyuţíva MeSH na indexovanie článkov zo 4600 svetových popredných biomedicínskych časopisov pre databázu MEDLINE/PubMED® MeSH sa vyuţíva aj ako databáza, ktorá katalogizuje knihy, dokumenty a audiovizuálne materiály. Kaţdý bibliografický údaj sa spája so skupinou termínov v klasifikačnom systéme MeSH. Vyhľadávacie dotazy sa pouţívajú aj slovnú zásobu z MeSH, aby našli články na ţiadanú tému. MeSH sa priebeţne aktualizuje a dopĺňa novými pojmami, ktoré sa zjavia vo vedeckej literatúre alebo vo vznikajúcich oblastiach výskumu, definujú tieto pojmy v rámci obsahu existujúceho slovníka a odporúčajú ich pridanie do slovníka MeSH. Existuje aj česká verzia MeSH. Na príslušný odkaz moţno prejsť podrţaním klávesu CTRL a klepnutím naň myšou. Kaţdý deskriptor má svoje číslo stromu, kt. určuje jeho polohu v hierarchii. Anatomy [A01] + anatómia Head [A01.456] + – hlava Face [A01.456.505] + tvár Eye [A01.456.505.420] oko Eyebrows [A01.456.505.420.338] obočie Eyelids [A01.456.505.420.504] mihalnice Eyelashes [A01.456.505.420.504.421] očné riasy Štruktúra stromu MeSH k 31. 8. 2006 vychádza zo 16 zákl. skupín: –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Základné skupiny stromu MeSH –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– A Anatómia I Antropológia, vzdelávanie, sociológia B Organizmy a sociálne javy C Choroby J Technológia a potraviny a nápoje D Chemikálie a lieky K Humanitné vedy E Analytické, dg. a th. metódy a zariadenia L Informatika F Psychiatria a psychológia M Osoby G Biologické vedy N Zdravotnícka starostlivosť H Fyzikálne vedy V Charakteristika publikácií Z Geografické oblasti –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– A Anatómia –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– A01 – oblasti tela A02 – svalovokostr. systém A03 – tráviaci systém
9399
A04 – dýchací systém A08 – nervový systém A13 – ţivočíšne štruktúry A05 – močovopohlavný A09 – zmyslové orgány A14 – stomatognat. systém systém A10 – tkanivá A15 – krvný a imunit. systém A06 – endokrinný systém A11 – bunky – všetky A16 – embryové štruktúry A07 – srdcovocievny systém A12 – tekutiny a sekréty A17 – koţný systém ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– B Organizmy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– B01 – ţivočíchy, zvieratá B04 – vírusy B07 – archebaktérie B02 – riasy B05 – huby B08 Mesomycetozoea + B03 – baktérie B06 – rastliny Rhinosporidium seeberi –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– C Choroby –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– C01 – baktériové infekcie a mykózy gravidity C02 – vírusové choroby C14 – srdcovocievne choroby C03 – parazitické choroby C15 – choroby krvného a lymfatického systému C04 – nádory C16 – vrodené, dedičné a novorod. choroby C05 – svalovokostrové choroby a abnormality C06 – choroby tráviaceho systému C17 – choroby koţe a spojivového tkaniva C07 – choroby zubov a čeľustí C18 – poruchy výţivy a metabolické choroby C08 – choroby dýchacích ciest C19 – choroby endokrinného systému C09 – choroby uší, nosa a hrtana C20 – choroby imunitného systému C10 – choroby nervového systému C21 – poruchy environmentálneho pôvodu C11 – očné choroby C22 – choroby zvierat C12 – urologické a choroby muţských genitálií C23 – patol. stavy, subjekt. a objektívne príznaky C13 – choroby ţenských genitálií a komplikácie –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– D. Chemikálie a lieky –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– D01 – anorganické chemikálie D10 – lipidy D02 – organické chemikálie D12 – aminokyseliny, peptidy a proteíny D03 – heterocyklické zlúčeniny D13 – nukleové kyseliny, nukleotidy a nukleozidy D04 – polycyklické zlúčeniny D20 – komplexné zmesi D05 – makromolekulové látky D23 – biologické faktory D06 – hormóny, náhrady hormónov a antagonisty D25 – biomedicínske a dentálne materiály hormónov D26 – farmaceutické prípravky D07 – enzýmy a koenzýmy D27 – účinky a pouţitie chemikálií D09 – sacharidy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– E. Analytické, diagnostické a terapeutické metódy a zariadenia –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– E01 – diagnóza/diagnostika E02 – terapeutiká E02 – anestézia a analgézia E04 – chirurgické postupy, operácie E05 – vyšetrovacie metódy E06 – stomatológia, zubné lekárstvo E07 – zariadenia a potreby –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– F. Psychiatria a psychológia –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– F01 – správanie a mechanzimy správania F02 – psychické javy a procesy F03 – psychické poruchy F04 – disciplíny a aktivity správania
9380
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– G. Biologické vedy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– G01 – biologické vedy G08 – fyziológia reprodukcie a vylučovania moču G02 – zdravotnícke povolania G09 – obehová a dýchacie fyziológia G03 – environmentálna medicína a verejné G10 – tráviaca, ústna a koţná fyziológia zdravotníctvo G11 – svalovokostrová, nervová a očná fyziológia G04 – biologické javy, bunkové javy a imunita G12 – chemické a farmakologické javy G05 – genetické procesy G13 – genetické javy G06 – biochemické javy, metabolizmus a výţiva G14 – genetické štruktúry G07 – fyziologické procesy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– H. Fyzikálne vedy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– H01 Prírodné vedy H01:419 Geológia H01.091 Astronómia H01.548 Matematika H01.158 Biologické vedy H01.602 Nanotechnológia H01.181 Chémia H01.609 Príroda H01.288 Elektronika H01.671 Fyzika H01.321 Chemická evolúdia H01.770 Veda H012.331 Planetárna evolúcia H01.862 Čas H01.374 Geografia H01.939 Váhy a miery –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– I.Antropológia, edukácia, sociológia a sociálne javy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– I01 Spoločenské vedy I02.358 Ďalšie vzdelávanie profesionálov I01.076 Antropológia I02.300 Hodnotenie výučby I01137 Náklady na choroby I02.463 Fakulta I01.198 Kriminológia I02.574 Stáţe a medziodborové štúdium I01.240 Demografia I02.581 Medzinárodné výmenné štúdium I01.261 Ekonómia I02.588 Vedúci učitelia I01.283 Úprava prostredia I02.594 Posudzovanie potrieb I01.320 Prognostika I02.600 Učiteľstsvo I01.409 Štátna správa I02.783 Školy I01.451 Vládne programy I02.851 Študenti I01.615 Medzinárodná spolupráca I02.903 Výučba I01.696 Politické systémy I03 Ľudské činnosti I01.738 Politika I03.050 Aktivity beţného dňa I01.791 Súkromný sektor I03.125 Riadenie motorového vozidla I01.795 Verejný sektor I03.287 Diétne záľuby I01.800 Kvalita ţivota I03.350 Cvičenia I01.880 Sociológia I03.450 Trávenie voľného času I02 Výchova a výučba I03.548 Nudizmus I02.158 Učebné osnovy I03.621 Telesná zdatnosť I02.195 Výučba na diaľku (korešpondenI03.702 Odchod do dôchodku (médiá, počítač) I03.784 Preţívanie I02.233 Výučba nelekárskych pracovníkov I03.828 Abstinencia I02.275 Stomatologická propedeutika I03.883 Cestovanie I02.316 Lekárska propedeutika I03.946 Práca –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– J. Technológia, potraviny a nápoje –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––K. Humanitné vedy –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– L. Informačné vedy ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
9380
M. Osoby –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– N. Zdravotnícka starostlivosť –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– H. Charakteristiky publikácií –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Z. Geografické oblasti –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Z01.058 Afrika ZO1.433 Mestá Z01.107 Amerika Z01.542 Európa Z01.158 Antarktické oblasti Z01.586 Historické geografické oblasti Z01.208 Artické oblasti Z01.600 Ostrovy v Indickom oceáne Z01.252 Ázia Z01.678 Oceánia Z01.295 Ostrovy v Atlantickom oceáne Z01.756 Oceány a moria Z01.338 Austrália Z01.782 Tichomorské ostrovy ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Mesiac – l. mens, luna. M. je prirodzená obeţnica Zeme s Ø 3746 km. Jeho hmotnosť je 81-krát < hmotnosť Zeme. Od Zeme je vzdialený 384 000 km, obehne okolo nej za 27,32 d. Okolo vlastnej osi obehne za rovnaký čas ako okolo Zeme, preto je k Zemi obrátený stále tou istou stranou. Na strane obrátenej k Slnku má teplotu aţ 100 °C, na odvrátenej strane –155 °C. M. nemá atmosféru, vodu ani vlastný zdroj svetla, svieti odrazeným svetlom zo Slnka. Po-vrch M. je pokrytý rozsiahlymi planinami, nazývanými mesačné moria a krátermi, kt. vznikli dopadom, meteoritov na jeho povrch. Sú tu aj hlboké údolia a pohoria vysoké aţ 10 000 m. M. svojou príťaţlivosťou podmieňuje príliv a odliv morí na Zemi. V minulosti sa mu pripisovala čarovná moc. Prvé snímy odvrátenej strany M. získala sov. sonda Luna 3 (1959). V r. 1968 bol na M. dopravený Lunochod I, r. 1968 uskutočnilo amer. Apollo 8 prvý let k M. (bez pristátia) s ľudskou posádkou. Členom posádky Apolla 9, kt. tieţ obletelo M., bol amer. kozmonaut slov. pôvodu E. A. Cernan. Prvá posádka, kt. pristála na M. r. 1960, bola posádka amer. lode Apollo 11. mesiačik – l. lunula. mesialis, e – [g. mesos v strede] →meziálny. ®
Mesidicaine – lokálne anestetikum; →trimekaín. mesio- – prvá časť zloţených slov z g. mesos v strede, stredný. mesiobuccalis, e – [mesio- + l. bucca líca] →meziobukálny. mesiobuccoocclusalis, e – [mesio- + l. bucca líca + l. occludere uzavrieť] →meziobuko-okluzálny. mesiobuccopulpalis, e – [mesio- + l. bucca líce + l. pulpa dreň] →meziobukopulpový. mesiocervicalis, e – [mesio- + l. cervix krk] →meziocervikálny. mesioclinatio, onis. f. – [mesio- + g. kliné posteľ] →mezioklinácia. mesiodens, entis, f. – [mesio- + l. dens zub] →meziodens. mesiodistalis, e – [mesio- + l. distalis dolný] →meziodistálny. mesiogingivalis, e – [mesio- + l. gingiva ďasno] →meziogingivový. mesioincisodistalis, e – [mesio- + l. incisio rez + l. distalis dolný] →mezioinciziodistálny. mesiolabialis, e – [mesio- + l. labium jazyk] →meziolabiálny. mesiolabioincisalis, e – [mesio- + l. labium pera + l. incisio rez] →meziolabioincizálny. mesiolingualis, e – [mesio- + l. lingua jazyk] →meziolingválny. mesiolinguoincisalis, e – [mesio- + l. lingua jazyk + l. incisio rez] →meziolingvoincizálny.
9380
mesiolinguoocclusalis, e – [mesio- + l. lingua jazyk + l. occludere uzavrieť] →mezioligvo-okluzálny. mesiolinguopulpalis, e – [mesio- + l. lingua jazyk + l. pulpa dreň] →meziolingvopulpový. mesion, i, n. – [g. mesos stred] →mezión. mesioocclusalis, e – [mesio- + l. occludere uzavrieť] →meziookluzálny. mesioocclusio, onis, f. – [mesio- + l. occlusio uzáver] →meziookläzia. mesioocclusiodistalis, e – [mesio- + l. occludere uzavrieť + l. distalis dolný] →meziooklu-dodistálny. mesiopulpalis, e – [mesio- + l. pulpa dreň] →meziopulpový. mesiopulpolabialis, e – [mesio- + l. pulpa dreň + l. labium pera] →meziopulpolabiálny. mesiopulpolingualis, e – [mesio- + l. pulpa dreň + l. lingua jazyk] →meziopulpolingválny. mesioversio, onis, f. – [mesio- + l. vertere obracať] →mezioverzia. meskalín →mezkalín. ®
Mesmar – anxiolytikum; →meprobamat. Mesmer, Franz (Friedrich) Anton – (1734 – 1815) nem. lekár. Študoval najprv filozofiu a teológiu, r. 1759 odišiel študovať med. ku van Swietenovi a de Haenovi do Viedne. Po promócii r. 1766 si otvoril prax. Pôsobil vo Francúzsku a Švajčiarsku. R. 1774 začal rozvíjať teóriu ţivočíšneho magnetizmu, v kt. skombinoval naturfilozofické, fyz. a neurofyziol. predstavy. Pokusy s th. vyuţitím elektriny ho priviedli r. 1775 k názoru, ţe ľudí moţno magneti-zovať aj bez prístrojov, a to pohladením rukou, pohľadom a pp. aj myšlienkami. Z dnešného pohľadu išlo o hypnotické, resp. sugestívne techniky; →magnetizmus. mesmerismus, i, m. – [Mesmer, Franz Anton, 1734 – 1815, nem. lekár] mesmerizmus; 1. názor o (domnelom) ţivočíšnom →magnetizme a moţnosti jeho prenášania dotykom na pacienta; 2. spôsob vyvolania hypnózy na th. ciele. Pokladá sa za predchodzu hlbinnej psychológie a psychoterapie; →Mesmer. +
mesna – mesnum; sodná soľ kys. 2-merkaptoetánsulfónovej, C2H5NaO3S2, [HSCH2CH2S-O3]–Na , Mr 164,17; donor sulfyhydrylových skupín; expektorans, mukolytikum. Pôsobí lokálne priamo na hlien. Jeho komplexný účinok sa zakladá na fragmentácii glykoproteínov spúta štiepením disulfidových väzieb, solubilizácii uvoľnených fragmentov vysoko hydrofil-nými sulfitovými skupinami, disociácii + postranných reťazcov mukóznych makromolekúl a ich hydratácii iónovým efektom Na . Indikácie – inhalácia: u pacientov v pooperačnom obdonbí na uľahčenie expektorácie a prevenciu pľúcnych komplikácií na podklade obturácie bronchov; na uľahčenie expektorácie pri mukoviscidóze, profylakticky pri nebezpeční upchatia bronchov, chron. a astmatická bronchitída, emfyzémová bronchitída a bronchiektázie; atelektáza pľúc. sinusitis maxillaris; obturačné pľúcne atelektázy vyvolané hlienovými zátkami; na uľahčenie odsávania hlienu z bronchov v intenzívnej starostlivosti a anesteziológii. Instilácia: na prevenciu tvorby mukóznych zátok a uľahčenie odsávania z bronchov v intenzívnej starostlivosti a pri celkovej anestézii; na uľahčenie drenáţe maxilárneho sínusu a stredoušia pri séromukóznej otitíde. M. viaţe a inaktivuje metabolity oxazafosforínu, kt. sú zodpovedé za poškodenie výstelky močových ciest. Vylučujú sa močom, avšak rýchlejšie ako metabolity cytostatík, preto je nevyhnutná opakovaná aplikácia. M. sa pouţíva s cieľom zníţiť nefrotoxický účinok antineoplastických alkylačných látok, napr. oxazafoasforínov (cyklofosfamid, ifosfamid). Kontraindikácie – astmatický sy., suchá astma, status asthmaticus, mimoriadna slabosť brániaca expektorácii.
7975
Nežiaduce účinky – dávka > 60 mg/kg môţe vyvolať nevoľnosť, vracanie al. hnačku. Je však ťaţké rozlíšiť tieto účinky od neţiaducich účinkov cyklofosfamidu al. ifosfamidu. Zvýšené riziko urotoxickosti je najmä u osôb po predchádzajúcom oţiarení malej panvy a s anamnézou reciduvujcich močových infekcií. M. je inkompatibilná s cisplatinou a dusíkatým yperitom. Interakcie – prípravok moţno podávať súčasne s inými liečivami (antibiotiká, kortikoidy, bronchodilatanciá), neodporúča sa však miešať m. s inými liekmi v tom istom aerosóle. Dávkovanie – aerosólová inhalácia: náustkom, maskou al. endotracheálnou sodnou (nebulizátormi pre atmosferický tlak al. intermitentný pozit. tlak). Pri sťaţenej expektorácii: 1 – 3 inhalácie/d 10 % rozt. á 15 – 20 min. Pri závaţných stavoch: inhalácia 3 – 4-krát/d 10 – 20 % rozt. Endotracheálne: kaţdú h aţ do evakuácie hlienu. Intrasínusovo: th. sa môţe opakovať kaţdé 2 – 3 d. Ako adjuvans antineoplastickej th. sa podáva p. o. al. i. v. Za optimálnu sa pokladá 20 % dávky podaného oxazafosforínu. Prvá dávka sa podáva ihneď po aplikácii cytostatika a pokračuje sa s rovnakou dávkou za 4 a 8 h. V infúzii sa podáva najprv ako bolus, a pokračuje s dávkou m. zodpovedajúcou 100 % cytostatika, a to ešte 6 – 12 h po skončení infúzie cytostatika. U detí sa podáva m. v 3-h intervaloch. ®
®
®
®
®
®
Prípravky – UCB 3983 , Mesnex , Mistabron sol., Mistabronco , Mucofluid , Uromitexan inj. 400 mg a tbl. obd. mes/o- – prvá časť zloţených slov z g. mesos stredný, medzi. ®
Mesnex (Asta) – mukolytikum, uroprotektívna látka; →mesna. mes(o)aortitis, itidis, f. – [meso- + l. aorta srdcovnica + -itis itidis zápal] →mez(o)artitída. mes(o)appendix, cis, f. – [meso- + l. appendix červovitý prívesok] →mezoapendix. mesoblastema, tis, n. – [meso- + g. blastos výhonok] →mezoblast. mesoblastos, i, m. – [meso- + g. blastos výhonok] →mezoblast. mesobronchitis, itidis, f. – [meso- + l. bronchus prieduška] →mezobronchitída. mesocaecalis, e – [meso- + l. caecum slepé črevo] →mezocékový. mesocaecum, i, n. – [meso- + l. caecum slepé črevo] →mezocékum. ®
Mesocaine – lokálne anestetikum; →trimekaín. mesocardia, ae, f. – [meso- + g. cardia srdce] →mezokardia. mesocardium, i, n. – [meso- + g. cardia srdce] →mezokard. Mesocardium arterialis – časť lamina visceralis pericardii serosi (viscerálny perikard), kt. obaľuje aortu a a. pulmonalis. Mesocardium dorsalis – dočasné dorzálne mezentérium plodového srdca; jeho polohu prezentuje sinus transveralis pericardii. Mesocardium lateralis – hrana pozdĺţ plodovej v. cardinalis communis, z kt. sa vyvíja pleuroperikar-diálna mambrána. Mesocardium ventralis – mezentérium spájajúce lamina visceralis pericardii serosi (viscerálny perikard) obaľujúca vv. cavae a vv. pulmonales. mesocarpalis, e – [meso- + l. carpus zápästie] →mezokarpálny. mesocavalis, e – [meso- + l. v. cava dutá ţila] →mezokaválny. mesocephalia, ae, f. – [meso- + g. enkefalon mozog] →mezocefália.
7976
Mesocestoides – rod cestód čeľade Mesocestodes, larvy kt. sa často nachádzajäú v celóme al. peritoneu psov, mačiek, myší, hadov a i. stavovcov; dospelé formy preţívajú v čreve mäso-ţravcov vrátane človeka, psov, mačiek a vtákov. Mesocestoidideae – čeľaď stredne veľkých aţ veľkých cestód radu Cyclophillidea, podtriedy Cestoda, kt. parazitujú v mäsoţravých vtákoch a cicavcoch. Patrí sem rod Cestoides. mesocolon, i, n. – [meso- + g. kólon hrubé črevo] →mezokolón. Mesocolom ascendens – peritoneum spájajúce vzostupnú časť hrubého čreva so zadnou brušnou stenou, obyčajne je uţ obliterované, keď sa colon ascendens dostáva retroperitoneálne. Mesocolon descendens – peritoneum spájajúce zostupnú časť hrubého čreva so zadnou brušnou stenou, obyčajne chýba, pretoţe colon descendes je uloţené retroperitoneálne. Mesocolon iliacum – m. sigmoideum. Mesocolon pelvicum – m. sigmoideum. Mesocolon sigmoideum – m. pelvicum, peritoneum spájajúce esovitú slučku so zadnou brušnou stenou. Mesocolon transversum – peritoneum spájajúce priečnu časť hrubého čreva so zadnou brušnou stenou. mesocolopexis, is, f. – [meso- + g. kólon hrubé črevo + g. péxis upevnenie] →mezokolopexia. mesocoloplicatio, onis, f. – [meso- + g. kólon hrubé črevo + g. plica riasa] →mezokolopli-kácia. mesocornea, ae, f. – [meso- + l. cornea rohovka] substantia propria corneae. mesocortex, icis, m. – [meso- + l. cortex kôra] →mezokortex. Mesocricetus – jeden z početných rodov škrečkov. Mesocricetus auratus – zlatý sýrsky škrečok patrí k beţným laboratórnym zvieratám. mesocysta, ae, f. – [meso- + g. kystis dutina] →mezocysta. mesoderma, tis, n. – [meso- + g. derma koţa] →mezoderma. Mesoderma extraembryonale – mezoderma lokalizovaná mimo embrya, je to prídavný orgán plodu, pokrývajúci napr. amnión a ţĺtkový vak. Mesoderma gastrale – mezoderma tvoriaca počas gastrulácie spoločnú riasu s entodermom. Mesoderma laterale – laterálne vrstvy mezodermy, v kt. vzniká plodový celóm. Mesoderma paraxiale – mezoderma leţiaca pozdĺţ notochordy a neurálnej rúry. Mesoderma peristomale – mezoderma odvodená od ventrálnej časti bastoporu al. z primitívneho pruhu. Mesoderma somaticum – vonkajšia z dvoch vrstviev, na kt. sa delí plodová mezoderma. Mesoderma splanchnicum – vnútorná z dvoch vrstiev, na kt. sa delí embryový mezoderm; spolu s entodermom tvorí splanchnopleuru. mesodermalis, e – [meso- + g. derma koţa] →mezodermový. mesodiastolicus, a, um – [meso- + g. diastolé ochabnutie srdca] →mezodiastolický. mesodontismus, i, m. – [meso- + g. odús-odontos zub + -ismus] →mezodontizmus. mesoduodenum, i, n. – [meso- + l. duodenum dvanástnik] →mezoduodenum.
7977
mesogastralgia, ae, f. – [meso- + g. gastér brucho + g. algos bolesť] →mezogastralgia. mesogastricus, a, um – [meso- + g. gaster ţalúdok] →mezogastrický. mesogastrium, i, n. – [meso- + g. gastér ţalúdok] →mezogastrium. mesogenitale, is, n. – [meso- + l. genitalia rodidlá] →mezogenitál. mesoglia,a e, f. – [meso- + glia] Hortegove bunky; →glia. mesognathicus, a, um – [meso- + g. gnathos čeľusť] charakterizovaný miernou protrúziou sánky s gnatickým indexom 98 – 103. Mesogonimus – starší názov rodu motolíc, z kt. niekt. druhy sa v súčasnosti zaraďujú do rodov Paragonimus a Heterophyes. mesohepaticum, i, n. – [meso- + g. hepar pečeň] →mezohepatikum. mesoileum, i, n. – [meso- + l. ileum bedrovník] →mezoileum. mesojejunum, i, n. – [meso- + l. jejunum lačník] →mezojejúnum. ®
Mesokain – lokálne anestetikum; →trimekaín. mesolecithalis, e – [meso- + g. lekithos ţĺtok] →mezolecitálny. mesomeros, (us) n. – [meso- + g. meros časť] →mezomér. mesometrialis, e – [meso- + g. métrá maternica] →mezometriálny. mesometritis, itidis, f. – [meso- + g. métrá maternica + -itis zápal] →mezometritída. mesometrium, i, n. – [meso- + g. métra maternica] →mezometrium. mesomorphia, ae, f. – [meso- + g. morfé tvar] →mezomorfia. mesonasalis, e – [meso- + l. nasus nos] →mezonazálny. mesonephriticus, a, um – [mesonephros praoblička, prvooblička] →mezonefritický. mesonephroma, tis, n. – [meso- + g. nefros oblička + -oma bujnenie] →mezonefróm. mesonephros – [meso- + g. nefros oblička] →mezonefros. ®
Mesonex – periférne vazodilatans; →inozitolniacinát. ®
Mesontoin – antikonvulzívum; →mefenytoín. mesooesophageum, a, um – [meso- + g. oisofagos paţerák] →mezoezofágus. mes(o)orchium, i, n. – [meso- + g. orchis semenník] →mezorchium. mesopallium, i, n. – [meso- + l. pallium plášť] →mezopálium. mesopexis, is, f. – [meso- + g. péxis upevnenie] →mezopexia. mesophalanx, gis, f. – [meso- + g. falanx článok prsta] →mezofalanx. mesopharynx, gis, m. – [meso- + g. farynx hltan] →mezofarynx. mesophlebitis, itidis, f. – [meso- + g. flebos ţila + -itis zápal] →mezoflebitída mesophragma, tis, n. – [meso- + g. fragmos priehradka] →mezofragma. mesophryon, i, n. – [mes- + g. ofrys obočie] mezofryón. ®
Mesopin (Endo) – otfalmologické anticholínergikum; →homatropín.
7978
mesoplasma, tis, n. – [meso- + g. plasma hmota] →mezoplazma. mesopneumonium, i, n. – [meso- + g. pneumón úzky] →mezopneumónium. mesoprosopia, ae, f. – [meso- + g. prosópon tvár] →mezoprozopia. mesorectum, i, n. – [meso- + l. rectum konečník] →mezorektum. mesosalpinx, gis, f. – [meso- + g. salpinx vajíčkovod] →mezosalpinx. mesoscapula, ae, f. – [meso- + l. scapula lopatka] →mezoskapula. mesosigmoideum, i, →mezosigmoideum.
n.
–
[meso-
+
colon
sigmoideum
esovitá
časť
hrubého
čreva]
mesosoma, tis, n. – [meso- + g. soma telo] →mezozóm. mesosomia, ae, f. – [meso- + g. sóma telo] →mezosómia. mesostenialis, e – [mesostenium okruţie] →mezosteniálny. mesostenium, i, n. – [meso- + g. stenos tenký (črevo)] →mezosténium. mesosternum, i, n. – [meso- + l. sternum mostík] →mezosternum. mesostroma, tis, n. – [meso- + g. stroma trámcovina] →mezostroma. mesosyphilis, idis, f. – [meso- + syphilis syfilis] →mezosyfilis. mesosystolicus, a, um – [meso- + g. systolé systola] →mezosystola. ®
Mesotal (Galma) – periférne vazodilatans; →inozitolniacinát. mesotarsalis, e – [meso- + l. tarsus priehlavok, mihalnica] →mezotarzálny. mesotaurodontium, i, n. – [meso- + g. tauros býk + g. odús-odontos zub + -ismus] →mezotaurodontizmus. mesotendineum, a, um – [meso- + l. tendo šľacha] →mezotendineum. mesothelialis, e – [meso- + l. epithelium výstelka] →mezotelový. mesothelioma, tis, n. – [meso- + l. epithelium výstelka + -oma bujnenie] →mezotelióm. Mesothelioma fibrosum – tuhý, lokalizovaný nádor pleury, býva opuzdrený, niekedy vaskularizovaný; veľkosť kolíše od malého do enormného rozsahu. Býva následkom expozície azbestu. Mesothelioma diffusum – m. malignum. Mesothelioma malignum – m. diffusum, malígny nádor pleury, peritonea al. perikaria. Pozostáva z loţísk vretenovitých buniek podobných sarkomatóznym bunkám, ako aj adenomatoidných loţísk. Mesothelioma peritonei – malígny mezotelióm pobrušnice, vyvolaná obyčajne exzpozíciou azbestu. Niekedy sa kombinuje s pleurálnou formou. Môţe sa šíriť, postihovať črevá a vyvolávať ich obštrukciu Mesothelioma pleurae – malígny mezotelióm pohrudnice, často sa šíriaci a invadujúci do iných štruktúr hrudníka. Postihuje najmä starších muţov. Prejavuje sa dýchavicou, bolesťami na hrudníku a rozsiahlymi pleurálnymi efúziami. Obyčajne do 1 r. nastáva exitus. Mesothelioma testis – malígny mezotelióm tunica vaginalis, malígny mezotelióm tunica vaginalis testis, prejavuje sa spočiatku ako hydrokéla. Niekedy ide o metastázy z pľúc. Priebeh je častejšie nebolestivý ako m. pleury al. peritonea.
7979
mesothelium, i, n. – [meso- + l. epithelium výstelka] →mezotel. mesothenar, is, n. – [meso- + g. thenar palcová poduška] →mezotenar. mesotropicus, a, um – [meso- + g. tropé obrat] →mezotropický. mesotympanum, i, n. – [meso- + g. tympanon bubienok] →mezotympanum. mesovaricus, a, um – [meso- + l. ovarium vaječník] →mezovarický. mesovarium, i, n. – [meso- + l. ovarium vaječník] →mezovárium. ®
Mesoxan – perorálne antidiabetikum; →mezoxalát vápenatý. ®
Mespafin (Merckle) – antibiotikum; →doxycyklín. messenger – [angl. posol] nosič informácie; second m. druhý posol (→hormóny). messengerova RNA – mRNA, nízkomolekulová RNA syntetizovaná počas prenosu gen. informácie. Patrí sem informačná a templátová a nestabilná (komplementárna) RNA. mestanolón
–
17-hydroxy-17-metyl-5-androstan-3-ón, ® (Androstanolon ).
C20H32O2,
Mr
302,46;
androgén
Mestanolón
Mr
304,46;
mesterolón – 17-hydroxy-1-metylandrostan-3-metyl- -dihydrotestosterón, C20H32-O2, androgén s účinkom podobným testosterónu.
syntetický
Mesterolón
Indikácie – prim. al. sek. muţský hypogonadizmus vyvolaný nedostatočnou tvorbou testosterónu; stavy vyţadujúce podporu anabolizmu telových bielkovín u muţov; muţská osteoporóza. Nie je vhodný na th. porúch potencie bez endokrinných porúch. Kontraindikácie – absol.: karcinóm prostaty, ťaţšia porucha pečene; relat.: opatrnosť je ţiaduca pri srdcových, pečeňových a obličkových chorobách, kde by sa mohla negat. uplatniť retencia Na. Nežiaduce účinky – zvýšená retencia Na a Cl, hyperkalciémia; útlm spermatogenézy; stimulácia rastu karcinómu prostaty; zriedka cholestatický účinok. Pre svoje výrazne androgénne účinky nie je vhodný na pouţitie u ţien. Dávkovanie – 2 – 4-krát 25 mg/d. Pred podaním a pri dlhšom podávaní z iných ako substitučných dôvodov treba pravidelne vyšetrovať prostatu per rectum. ®
®
®
Prípravky – Androviron , Mestoranum , Proviron . Mesterov test →testy. ®
Mestinon Bromide (Roche) – stimulans dýchania, koronárne vazodilatans; →pyridinolkarbamát. ®
Mestoranum (Schering AG) – androgén; →mesterolón. mestranol – (17)-3-metoxy-19-norpregna-1,3,5(10)trien-20-yn-17-ol; 17-etynylestradiol, C21H26O2, Mr 310,42; estrogén v kombinácii s progestogénom perorálny antikoncepčný pro-striedok. Pouţíva sa v kombinácii s etynodiolom,
7980
®
®
chlórmadinónacetátom, lynestranolom, nor-etindrónom a nortyndrelom (Menopahese , Norquen , ® Ovastol ). Mestranol ®
Mesudin – sulfónamid; →mafenid. ®
Mesudrin – sulfónamid; →mefenid. mesulergín
–
,
N-
-1,6-dimetylergolin-8-yl]-N,N-dimetyl-sulfamid, C18H26N4O2S, Mr 362,49; agonista dopamínu, derivát ergolínu, antiparkisonikum (hydrochlorid ® C18H27-ClN4O2-S – CU 32-085 ). Mesulergín
®
Mesulfa – sulfónamid; →sulfamerazín. mesulfén – 2,7-dimetyltiantrén; disulfid 2,6-dimetyldifenylénu, C14H12S2, Mr 244,38; skabicídum, ® ® ® ® antipruriginózum (Mitigal , Neosulfine , Odylen , Peligal , ® Sudermo ). Mesulfén ®
Mesulid – antiflogistikum; →nimesulid. ®
Mesural – anxiolytikum, trankvilizér; →chlórdiazepoxid. ®
Mesurol (Chemagro) – insekticídum, moluscicídum, repelent vtákov; →metiokarb. ®
mesuximid – antiepileptikum zo skupiny sukcinimidov; metsuximid (Petinutin ). MET – 1. skr. metabolický ekvivalent; 2. skr. metronidazol. Met – skr. metionín. 5
Met5-E – skr. met -enkefalín. meta, ae, f. – [l.] méta, medzník, cieľ; hranica, koniec. met/a- – 1. prvá časť zloţených slov z g. meta za, po cez, nad; 2. chem. predpona udávajúca vzájomnú polohu substituentov na 1. a 3. uhlíku benzénového jadra. V názve sa vyjadruje skr. „m-“ pred vlastným názvom zlúč.. metaanalýza – štatistická metóda pouţívaná na zovšeobecnenie výsledkov rôznych klinických štúdií. ®
Metab-Auxil – pentaerytritol. ,
metabenztiazurón – methabenzthiazuronum; N-2-benzotiazolyl-N,N -dimeylmočovina, C10-H11N3OS, ® ® Mr 221,28; preemergentné selektívne herbicídum (MBU , Bayer 5633 , ® ® Bayer 74283 , Tribunil ). Metabenztiurón
metabiosis, is, f. – [meta- + g. bios ţivot + -osis stav] →metabióza. metabióza – [metabiosis] spoluţitie dvoch mikroorganizmov, pričom jeden organizmus pripravuje podmienku na ţivot inému organizmu, druh symbiózy.
7981
metabolická acidóza →acidóza. metabolická alkalópza →alkalóza. metabolická choroba – choroby podmienená poruchou →metabolizmu. Napr. pri diabetes mellitus je porušený metabolizmus najmä sacharidov, ale aj lipidov a bielkovín, pri dne metabolizmus kyseliny močovej, pri fenylketonúrii metabolizmus aminokyseliny fenylanalínu. Niekt. m. ch. sú dedičné; →enzymopatie. metabolická voda – voda vznikajúca v priebehu biochemických reakcií (na rozdiel od vody prijatej pitím a potravou). Vzniká napr. pri spaľovaní tukov (→betaooxidácia). metabolické teplo – teplo vznikajúce v tele pri →metabolizme; v dokonalom pokoji je tepelný výkon 2 organizmu asi 43 W na 1 m povrchu tela. metabolický ekvivalent – MET, hodnota vyjadrujúca pokojovú spotrebu kyslíka (asi 3,5 l O 2/min na 1 kg telesnej hmotnosti). Jednotlivé druhy záťaţe sa dajú vyjadrovať v násobkoch m. e. Por. VO2max. metabolický syndróm – Reavenov sy. (→syndrómy). ®
Metabolin – vitamínový kofaktor; →tiamínhydrochlorid. metabolismus, i, m. – [g. metabolé zmena, výmena, premena] metabolizmus. metabolit – [metabolitus] látka produkovaná al. spotrebovaná v metabolizme. Táto definícia nezahrňuje biopolyméry. Prekurzory a degradačné produkty biopolymérov sú však pravé m. M. sú všetky malé molekuly produkované al. premieňané enzýmami počas metabolizmu. V enzymológii sa látky (vrátane biopoplymérov), kt. sú atakované enzýmami, nazývajú substrátmi. metabolismus, i, m. – [g. metabolé zmena, výmena, premena] →metabolizmus. metabolit – [metabolitus] produkt látkovej výmeny (→metabolizmus)určitej látky. Miekedy sa tak označujú produkty, kt. uţ nemajú v danom systéme ďalšie vyuţitie a vylučujú sa močom al. ţlčou do čreva. Napr. hém (súčasť krvného farbiva), kt. sa uţ nemôţe v tele vyuţiť, sa mení na bilirubín (ten je teda metabolitom hému), kt. sa vylúči ţlčou. Niekt. metabolity liekov sú uţ neaktívne, kým iné môţu byť ešte účinné. Niekt. lieky sú naopak účinné aţ vo forme svojich metabolitov. metabolitus, i, m. – [g. metabolé zmena, výmena, premena] →metabolit. metabolizmus – [metabolismus] premena látok a energie v organizme; súhrn všetkých chem. (a fyz.) zmien, kt. sa odohrávajú v ţivom organizme a sú základom ţivota. Rozoznáva sa m. látkový a energetický. Obidva úzko súvisia, pretoţe energia sa v organizme premieňa zväčša viazaná na chem. látky. Látkový metabolizmus – samotná premena látok sa nazýva intermediárny m. Ţiviny z prostredia vyuţívajú ţivé organizmy dvojakým spôsobom; môţu slúţiť ako zloţky v syntéze komponentov organizmu (asimilácia) al. sa oxidačne degradovať s cieľom produkovať energiu (disimilácia). Všetky zloţky ţivého organizmu sa podrobujú procesu ustavičného rozkladu a resyntézy, kt. sa označuje ako obrat (angl. turnover). Procesy degradácie sa súhrnne označujú ako katabolizmus, kým reakcie súvisiace so syntézou, výstavbou zloţitejších látok s vyšším obsahom energie z jednoduchších látok s menším obsahom energie ako anabolizmus. Amfibolická drá-ha môţe slúţiť obidvom funkciám, degradácii i syntéze. Energia uvoľnená pri rozklade ţivín sa v organizme vyuţíva na asimilačné a i. deje vyznačujúce energiu. Autotropfé organizmy sú schopné okrem chem. energie vyuţívať na asimilačné deje aj svetelnú energiu (fotosyntéza zelených rastlín), a tak umoţňujú existenciu ostatných heterotrofných organizmov (ţivočíchov, nezelených rastlín), kt. získavajú energiu rozkladom org. látok utvorených autotrofnými organizmami. Katabolizmus anaeróbnych organizmov (nepotrebujú na ţivot O 2) je v
7982
podstate štiepením substrátov; naproti tomu aeróbne organizmy (vyţadujú O 2) rozkladajú substráty energeticky oveľa efektívnejšiími oxidačnými procesmi. M. predstavuje kybernetickú sieť s autoregulačnými vlastnosťami, kt. obsahuje mnohé cyklic-ké procesy (metabolické cykly). V reťazcoch biochemických reakcií (metabolické dráhy) produkt predchádzajúcej reakcie je substrátom pre nasledujúcu reakciu. Metabolické dráhy sa môţu navzájom podmieňovať, spájať, rozvetvovať al. kriţovať. Látky vznikajúce v m. sú metabolity; prechodné medziprodukty sa nazývajú intermediáty. Prekurzor danej látky je intermediát, z kt. v m. táto látka vzniká. Vznik metabolitu z odlišnej látky sa označuje ako syntéza de novo. M. látok organizmu cudzích (napr. lieky, jedy) sa nazýva →biotransformácia, v dôsledku kt. vzniká menej jedovatá látka (detoxikácia). Regulácia m. spočíva v ovplyv-ňovaní aktivity enzýmov katalyzujúcich reakcie regulovanej metabolickej dráhy. Tzv. prim. m. zahrňuje procesy, kt. slúţia na získavanie energie (napr. oxidácia sacharidov a tukov) a na reprodukciu zákl. stavebných zloţiek buniek (napr. syntéza nukleových kys. al. bielkovín). K sek. m. patria procesy nadväzujúce na prim. m. (napr. m. pigmentov, antibiotík ap.). Pretoţe m. je otvoreným systémom, jeho mnohostupňové procesy sa neustále blíţia rovnováţnemu stavu, kt. sa však nedosahuje nikdy, aspoň nie, kým je organizmus ţivý. Preto sa hovorí skôr o rovnováţnom stave (steady state) ako o rovnováhe (equilibrium). Keď je S východiskový substrát (napr. zloţka potravy), kt. sa premieňa na koncový produkt E prostredníctvom medziproduktov (intermediátov) I1, I2, I3 ... In: 1
2
3
n
S → I1 → I2 → I3 → In → E
Reakcie 1, 2, 3 ... n sú premeny katalyzované enzýmami, kt. majú za následok vznik konco-vých produktov podľa princípu ,,organizácie pomocou špecifickosti“ (Dixon). E sa môţe hro-madiť al. vylučovať. Mnoţstvo S produkované za jednotku času je úmerné mnoţstvu utvorenému E (predpokladá sa, ţe mnoţstvo S je také veľké, ţe jeho pokles za jednotku času je zanedbateľný). Koncentrácie medziproduktov v rovnováţnom stave I1, I2, I3 ... In sú stále, t. j. rýchlosť zmeny koncentrácie je nulová: ds dE dI1,2,3...n – ––– = + –––; ––––––– = 0 dt dt dt
Mnoţstvo I2 utvorené za jednotku času sa rovná premenenému mnoţstvu I1 a je úmerné koncentrácii I1: dI2 dI1 + –––– = – –––– = k1I1; dt dt dI2 – ––––– = k2I2 (k = rýchlostná konštanta) I1 k2 I1 k2 V stave rovnováhy k1I1 = k2I2, al. ––– = –––. I2 k1 Z toho vyplývajú tieto závery: 1. Koncentrácie medziproduktov závisia od rýchlostných konštánt; čím väčšia je rýchlostná konštanta reakcie, tým menšia je koncentrácia medziproduktu; 2. Rýchlosť premeny S → E určuje rýchlosť najpomalšieho stupňa; Krebs označil túto reakciu za udávača kroku (pacemaker reaction). Túto situáciu dobre znázorňuje analógia s priepustom: nad vrátami priepustu (pacemaker) je hladina vody vysoká (medziprodukt je prítomný vo vysokej koncentrácii). Rýchlosť toku vody určujú vráta priepustu (konverzia substrátu). Náhle zvýšenie koncentrácie medziproduktu
7983
sa automaticky upraví následkom nadmerného prítoku a odvedenia medziproduktu do alternujúcich metabolických kanálov, kt. sa zjavia skôr ako pacemakerová reakcia. Po pacemakerovej reakcii má takýto vzostup za následok zvýšenie syntézy koncového produktu, kt. sa uloţí al. vylúči. Koncový produkt môţe byť taktieţ regu-lovaný vlastnou syntézou, kt. inhibuje syntetický proces, takţe rýchlosť tvorby koncového produktu sa tým jemne nastaví na hodnotu jeho utilizácie v bunke. Bunky sú z hľadiska tvorby potrebnej energie sebestačné. Na generovanie tejto energie vyuţívajú substráty, kt. sa do tela dostávajú potravou a k jednotlivým bunkám sa dopravujú krvnými riečiskom. K zákl. biochem. procesom v ţivej hmote patrí m. bielkovín (a aminokyselín), sacharidov a tukov. Metabolizmus bielkovín →proteíny; →aminokyseliny. Metabolizmus sacharidov →sacharidy. Metabolizmus tukov →tuky. Regulácia látkového metabolizmu – m. kontrolujú 4 typy regulačných mechanizmov: 1. Nervová regulácia – nervový impulz je elekt. signál, kt. vyvoláva ďalšiu elekt. (nervový podnet pre sval) al. chem. odpoveď (tvorbu hormónu; nervový systém moţno pokladať za fyziol. rozhlas). 2. Hormónová (humorálna) regulácia – hormóny pôsobia v regulačnom systéme, kt. je nadradený zákl. metabolicej regulácii, ako chem. signály. cAMP pôsobí ako druhý posol pre mnohé hormóny. Hormóny sa syntetizujú v endokrinných ţľazách, z kt. sa transportujú k cieľovým tkanivám a orgánovm. Nervová a humorálna regulácia predstavuje intercelulárnu metabolickú reguláciu. 3. Rozdielna expresia génov – signály (,,spúšťače“) rozdielnej expresie génov môţu byť chem. (hormóny) al. environmentálne (napr. svetlo). Rozdielna expresia génov je zodpovedaná za reguláciu diferenciácie a vývinu na molekulovej úrovni. 4. Mechanizmy spätnej väzby – metabolity môţu samy pôsobiť ako signály v regulácii vlastnej degradácie al. syntézy. Spätná väzba môţe byť negat. al. pozit. Negat. spätná väzba má za následok inhibíciu aktivity al. syntézy enzýmu al. viacerých enzýmov v slede reakcií koncovým produktom. Tieto mechanizmy majú charakter intracelulárnych regulácií. 5. Chem. modifikácia enzýmov – uplatňuje sa tvorbou al. odbúraním kovalentných väzieb. Dôleţitým regulačným mechanizmom je proces fosforylácie–defosforylácie účinkom proteínkináz a proteínfosfatáz a adenylácie–deadenylácie. K intracelulárnym mechanizmom regulácie m. patria: Kompartmentácia – rozdielna lokalizácia enzýmov v organelách, membránach ap. Ide o izosterický regulačný systém, v kt. sa uplatňuje kompetitívna inhibícia štruktúrnymi analógmi. Membránové bariéry – membrány regulujú selektívnu výmenu materiálov, separujú cytoplazmatické a necytoplazmatické kompartmenty a utvárajú koncentračné a pH-gradienty dôleţité pre osmózu a fosforyláciu. Ide o chem. modifikáciu, t. j. väzbu al. odstránenie kovalentne viazanej skupiny ovplyvňujúce biol. aktívnu kvartérnu štruktúru enzýmových proteínov. Multienzýmy – spojenie enzýmov do multienzýmových systémov a komplexov umoţňuje reguláciu m. limitovanou proteolýzou, t. j. odstránenie sekvencie peptidu podmieneného expozíciou aktívneho centra peptidového hormónu a tráviacich enzýmov pri ich spracúvaní (procesovaní). Metabolická hotovosť – súvisí s metabolickou kompartmentáciou. Regulácia enzýmovej kinetiky – uskutočňuje sa kompetíciou medzi enzýmami o spoločné substráty a kosubstráty na základe ich Michaelisovej konštanty, ako aj inhibíciou produktmi, stechiometrickými účinkami metabolitov na rovnováţne stavy a rýchlosti reakcií, zmenami typu a mnoţstva enzýmových efektorov. Ide o reguláciu aktivity génov (indukciu, resp. derepresiu a represiu syntézy enzýmov prostredníctvom regulácie transkripcie templátu DNA al. RNA-polymerázy), ako aj o reguláciu rôznych stupňov translácie, a tým proteosyntézy.
7984
Regulácia aktivity enzýmu – ide o reguláciu proteolýzy. Dôleţitým princípom regulácie m. v eukaryotoch je regulácia koncentrácie aktívneho enzýmu zmenou obratu enzýmových proteínov s posunom rovnováhy medzi syntézou enzýmov de novo a ich degradáciou Tento typ regulácie závisí od regulácie proteolýzy, napr. aktívnu koncentráciu tryptofánsyntázy v kvasniciach regulujú skupinovo špecifické proteázy, tzv. inaktivázy; Ďalšia regulácia sa týka inhibítora inaktivázy, kt. je tieţ proteínom. Skupinovo špecifické proteázy iniciujú kaskádu reakcií, v kt. pripravujú propteíny na ďalšiu degradáciu nešpecifickými proteázami. Energetický metabolizmus – biol. systémy vyuţívajú energiu potrebnú na vlastnú výstavbu a plnenie ţivotných funkcií degradáciou ţivín (chemotrofné organizmy) al. energiu fotónov zachytenú priamo zo slnečného ţiarenia (fototrofné organizmy). Kaţdá chem. reakcia v organizme sa spája so zmenou energie. Pri jednotlivých reakciách vţdy vo východiskových látkach (substrátoch) zanikajú chem. väzby a v produktoch vznikajú nové väzby. Biosystémy sú relat. otvorené systémy – neustále prijímajú ţiviny z prostredia a vylučujú katabolity do tohto prostredia, pričom sú schopné regulovať príjem ţivín, a to tak z kvantit., ako aj kvalit. hľadiska. Biosystémy sa nachádzajú v stave dynamickej rovnováhy. Jednotlivé biochem. deje pritom neprebiehajú izolovane, ale sú väčšinou vzájomne prepojené. Tomu zodpovedá aj lokalizácia a usporiadanie enzýmov v štruktúrne a funkčne prepojených subcelulárnych elementoch. Vo vyššie organizovaných systémoch sa uplatňujú prísne princípy homeostázy; organizmus si úzkostlivo chráni stálosť objemu, teploty a osmotického tlaku, takţe pri energetickej bilancii sa nemusí uvaţovať o ich zmenách. Chem. energia v ţivých bunkách je energia chem. väzieb a štruktúrnej organizácie. V bun-kách sa chem. energia uloţená v chem. zlúč. uvoľňuje hydrolytickým štiepením skupín, kt. sú na túto energiu bohaté (→makroergické zlúčeniny). Väčšina väzieb v chem. látkach v tele (este-rové, peptidové, glykozidové) nemá charakter makroergických väzieb, pri ich hydrolýze sa uvoľňuje asi 10 – 15 -1 -1 kJ.mol , kým pri hydrolýze makroergických väzieb aţ 30 – 60 kJ.mol . Chem. energia sa v organizme mení na prácu, a to na: 1. chem. prácu – syntéza zlúč., kt. majú vyšší obsah voľnej energie, t. j. zloţitejšiu a usporiadanejšiu štrukúru ako ich stavebné jednot-ky, pričom sa vyuţíva najmä energia makroergických zlúč.; 2. mechanickú prácu – spojenú s pohybom, ako je svalová kontrakcia, činnosť srdca ako čerpadla a i.; 3. osmoticku prácu – tvorbu osmotických gradientov na bunkových membránach a transport látok proti tomuto spádu; 4. elekt. prácu – tvorbu potenciálových spádov potrebných na vznik a prenos nervo-vých vzruchov a i.; 5. regulačnú prácu – riadenie vzájomných interakcií makromolekúl a zabezpečenie ich vyššej organizovanosti (pokles entrópie vzájomného kontaktu). Bioenergetika sa riadi zákonmi termodynamiky. Dôkazom platnosti 1. termodynamického a Hessovho zákona je skutočnosť, ţe spalné teplo ţivín (merané kalorimetricky) je rovnaké ako energia uvoľnená pri ich oxidácii. Zloţitejší je však dôkaz platnosti 2. termodynamického zákona. Organizmus syntetizuje štruktúrne vysoko usporiadané zlúč. (bielkoviny, nukleové kys. ap.) s niţšou entrópiou, ale vyšším obsahom vnútornej energie (entalpie) ako ich stavebné jednotky. Aby sa takáto syntéza dala uskutočniť, spájajú sa tieto stavebné jednotky s makroergickými fosfátmi (→fosforylácia). Energiou obohatené monoméry sa potom môţu spájať do biomakromolekúl aj napriek tomu, ţe prim polymerizácii klesá entrópia. Tento pokles entalpie (–H) je totiţ dostatočne veľký na prevýšenie poklesu entrópie (H > T S). To platí o čiastkových izolovaných dejoch a keďţe ide o samovoľný, nevratný proces, v bio-systéme ako celku by to bolo v rozpore s 2. termodynamickým zákonom. Organizmus je však otvorený systém, v kt. sa musia brať do úvahy nielen zmeny entrópie vnútri biosystému Si, ale aj v dôsledku jeho interakcie s prostredím Se S = Si + Se
7985
Táto interakcia umoţňuje prechod entrópie do biosystému a opačne, preto zmena entrópie môţe nadobúdať kladné i záporné hodnoty. V prírode ako celku sa celková entrópia zvyšuje, čo kompenzuje tok energie zo Slnka. V biosystémoch sú tieţ biochem. deje nevratné, pričom časť uţitočnej práce sa mení na teplo. Energia sa sa v nich však vyuţíva omnoho efektívnejšie ako v neţivých systémoch. Napr. metabolickou oxidáciou 1 mólu glukózy v aeróbnych podmienkach (na CO2 a H2O) a pri 25 °C sa uvoľní 2 872 kJ voľnej energie (–G). Keby sa všetka táto energia v organizme vyuţila na biosyntézu ATP, vzniklo by 82 mólov ATP, utvorí sa ho však len 38 mólov (45 % efektívnosť; v mechanických strojoch je max. účinnosť 30 %). V skutočnosti je však táto účinnosť aţ 70 %, pretoţe pri výpočte sa vychádza z jednotkových koncentrácií látok, ale koncentrácia glukózy v bunkách je podstatne niţšia. Pri rozpade molekúl al. samovoľnej zmene ich štruktúry sa energia uvoľňuje (exergonická reakcia), pri syntéze sa energia spotrebuje (endergonická reakcia). Spriahnutie exergonických a endergonických reakcií zabezpečuje taký tok energie, kt. umoţňuje syntetizovať energeticky bohaté štruktúry aj z energeticky chudobnejších substrátov. Podmienkou je, aby bola absol. zmena voľnej energie negat. a spriahnuté reakcie mali spoločný medziprodukt, kt. sa v jednej reakcii utvorí a v druhej spotrebuje. Medziprodukt zachytí časť energie a prejde na energe-ticky bohatšiu (nestálejšiu) formu, kt. odovzdáva získanú energiu nasledujúcej endergonickej reakcii a vracia sa do pôvodnej stabilnejšej formy. Tým sa pôvodný endergonický dej stáva akýmsi ,,lapačom“ chem. energie exergonickej reakcie. Makroergické zlúč. sú schopné v spojení s degradačnými procesmi zachytiť časť energie uvoľnenej pri exergonickej reakcii, túto energiu uvoľniť pri hydrolýze a odovzdať ju do endergonických reakcií. Niekt. fosforečné estery, napr. ATP, kt. sú akýmisi ,,konzervami“ energie na jej okamţité vyuţitie. Sacharidy a tuky sú pritom zásobami energie, kt. nemajú funkciu prenášačov energie. Z 1 mól ATP 2+ za štandardných podmienok (pH 7, 37 °C, prítomnosť iónov Mg ) sa pritom uvoľní 30 – 37 kJ energie, v reálnych podmienkach v bunkách aţ 44 aţ 55 kJ energie vyuţiteľnej na prácu. Okrem ATP organizmus vyuţíva aj iné makroergické zlúč., z kt. niekt. majú dokonca vyšší energetický prenášač aktívnej fosforylovanej skupiny a odozdávať ju látkam s niţším obsahom chem. energie a opačne túto skupinu získa-vať z energeticky bohatších makroergickch zlúč. (tvorba ATP z ADP). Regulácia energetického prívodu (EP ) – regulácia prívodu potravy je zloţitá. Zúčastňujú sa na nej signály z periférie (čreva, krvi a pp. aj z tukového tkaniva), ako aj centrálne mechanizmy, kt. sú v hypotalame. Prívod energie závisí od rovnováhy medzi faktormi ovplyvňujúcimi chuť do jedenia pozit. (galanín, neuro-peptid-Y, opioidy, orexín A a B, proteín príbuzný Agout) a negat. (CRF, cholecystokinín, leptín, melanokortíny, peptid podobný glukagónu-1). Príjem potravy stimuluje ventrolaterálny hypotalamu (VLH). Jeho lézia má za následok nad-merný príjem potravy, hyperinzulinémiu a tučnotu. Súčasne býva zvýšená motilita tenkého čreva. Stimulácia VLH má opačné účinky. Reflexnú reguláciu glykémie sprostredkúva ncl. tratus solitarii v predĺţenej mieche. Vyššiu úroveň regulácie príjmu potravy a metabolizmu zabezpečuje hypotalamus, kt. pôsobí mimo-vôľovo cestou predĺţenej miechy a vôľovo zvýšením pocitu hladu. Predĺţená miecha prijíma senzorické vstupy zo ţalúdka (distenzia ţalúdka) a vrátnice (glykémia vo v. portae). To ini-ciuje signál k pankreasu, kt. následkom toho uvoľňuje inzulín. Inzulín podporuje vychytáva-nie a uskladňovanie glukózy, čím vyvoláva pokles glykémie. Na dlhodobej regulácii príjmu potravy sa zúčastňuje neuropeptid Y (NP-Y), produkovaný neurónmi ncl. arcuatus hypotalamu. NP-Y sa uvoľňuje z nervových vláken v ncl. paraventricularis a stimuluje príjem potravy. Oxytocín uvoľovaný z neurónov hypotalamu (nie z neurohypofýzy) inhibuje príjem potravy. Inzulín signalizuje hyperglykémiu a inhibuje uvoľňovanie NP-Y. Uvoľňovanie NP-Y inhibuje
7986
aj leptín, uvoľňovaný z tukového tkaniva úmerne mnoţstvo uloţeného tuku. V konečnom dôsledku NP-Y stimuluje príjem potravy. Zvyšuje aj svalo-vú a sexuálnu aktivitu a ako sympatikový kotransmiter zniţuje tonus periférneho sympatika a pôsobí všeobecne anabolicky. Expresiu génu pre NP-Y inhibuje leptín a inzulín. V tukovom tkanive inzulín stimuluje vyzrievanie adipocytov a expresiu génu ob a syntézu leptínu. Pro-dukciu leptínu pp. navodením apoptózy adipocytov stimuluje TNF-a a IL-1. Tieto dva cyto-kíny vyvolávajú aj rezistenciu voči inzulínu. Stimulujú produkciu IL-6, kt. hodnoty bývajú zvýšené pri spánkovej apnei. Príjem potravy zniţuje cholecystokinín produkovaný v GIT, a to tým, ţe vyvoláva pocit sýtosti. V CNS sa cholecystikinín tvorí účinkom inzulínu a leptínu. Chuť do jedenia riadia viaceré oblasti v hypotalame; je to napr. pokrmové centrum (centrum hladu) vo ventrolaterálnom jadre hypotalamu (VLH) a centrum sýtosti vo ventromediálnom jadre hypotalamu (VMH). Centrum hladu vysiela signály do mozgovej kôry a stimuluje jedenie. Centrum sýtosti moduluje tento proces vysielaním inhibičných signálov do centra hladu. Centrum sýtosti aktivujú viaceré faktory. Pretoţe vo VMH sa nachádzajú inzulínové receptory a toto jadro je citlivé na inzulín, centrum sýtosti aktivuje zvýšenie glykémie al. inzulinémie. Distenzia ţalúdka po najedení predstavuje inhibičný faktor, kt. sa uplatňuje pro-stredníctvom peptidu cholecystokinínu a NPY, centrá hladu a sýtosti sú citlivé na monoamí-ny, ako sú katecholamíny a sérotonín, kt. modulujú sýtosť, chuť do jedenia a EV. Vo vyspelých krajinách EP muţovje 12 000 a ţien 9200 kJ/d. EV má tri zloţky: 1. pokojový energetický výdaj; 2. fakultatívna termogenéza; 3. termogenéza indukovaná potravou; →termogenéza. Bazálny metabolizmus – BM, je súbor energetických premien v organizme za konštantných podmienok (telesný a duševný pokoj, teplota miestnosti 20 °C, 12 h po ostatnom príjme potravy). Určuje sa priamou →kalorimetriou, t. j. meraním produkcie tepla odovzdávaného organizmom do prostredia al. nepriamou kalorimetriou, určovaním spotreby O 2 a produkcie CO2, resp. ich pomerom – respiračným kvocientom RQ. Hodnota BM je min. hodnota nmetabolizmu potreb-ného na zabezpečenie činnosti vnútorných orgánov. Hodnota BM závisí od stavu organizmu, povrchu tela (Rubnerov zákon: väčší organizmus má vyššiu hodnotu BM), veku, pohlavia, výţivy, teploty prostredia, denného rytmu, svalovej práce, resp. trénovanosti a i. faktorov. Ţivočíchy s premenlivou teplotou majú štandaerdný BM, kt. si upravujú nezávisle od teploty prostredia; →energetický metabolizmus. metabolometria, ae, f. – [g. metabolé zmena, premena, výmena + g. metriá meranie] meranie látkovej pemeny. ®
Metabuthetamine Hydrochloride – lokálne anestetikum; →butetamín. metabutoxykaínhydrochlorid – 2-dimetylaminoetylester hydrochloridu kys. butoxybenzoovej, C17H29ClN2O3, Mr 344,88; lokálne ® (Primacaine hydrochlo-ride ). Metabutoxykaínhydrochlorid
®
Metacaine – anestetikum rýb; →trikaín. metacarpalis, e – [meta- + g. karpos záprstie] metakarpálny, záprstný. metacarpophalangealis, e – [meta- + g. karpos + g. falanx článok] metakarpofalangový.
7987
3-amino-2anestetikum
metacarpus, i, m. – [meta- + g. karpos záprstie] metakarpus, záprstie. Päť kostičiek v oblasti dlane spájajúcich zápästie a prsty. metacentrický – [meta- + l. centrum stred] leţiaci v blízkoszi stredu. Metacentrický chromozóm má umiestnenú centroméru uprostred (napr. chromozóm 1). metacentricus, a, um – [meta- + l. centrum stred] →metacentrický. metacerkária – encystovaná larva motolíc (Trematoda). Larva vyvíjajúca sa v medzihostiteľovi a napádajúca ďalšie hostitele sa nazýva cerkária. Cerkáriová dermatitída vzniká následkom prieniku cerkárií niekt. motolíc do ľudskej koţe, pričom tieto červy nie je človek vhodným hostiteľom. Môţe vzniknúť po kúpaní a prejavuje sa napr. erytémom, makulopapulóznym exantémom a svrbením. ®
Metacide (Chemagro) – inhibítor cholínesterázy, insekticídum; →metylparatión. metacyklín – methacyclinum; [4S-(4,4a,5,5a,2a)]-4-dimetylamino,5,5a,6,11,12oktahydro-pentahydroxy-6-metylén-1,11-dioxo-2naftacenkarbox-amid, C22H22N2O8, Mr 442,81; širokospektrálne polosyntetické antibiotikum podobné tetracyklínu; indikácie sú ako ® ® pri doxocyklíne (Bialatan , Rondomycin ). Metacyklín ®
Metadee – vitamín D2. Meta-Dephene
®
(Hercules) – repelent hmyzu; deet.
metadiazín – syn. pyrimidín. ®
Metadin – ®
Metadomus (Med. Domus) – antibiotikum; -metacyklín. metadón – methadonum; 6-dimetylamino-4,4-difenyl-3-heptanón, C21H27NO; narkotické analgetikum. Difenylpropylamínový derivát difenylmetánu, súčasť mnohých psychotropných látok (napr. adefínu, difenylhydramínu, orfenadrínu). Prvýkrát ju syntetizovali v Nemecku počas 2. svetovej vojny. Má podobný účinok ako morfín. Pouţíva sa na odvykacie kúry morfinizmu, heroinizmu, najmä na potlačenie abstinenčných príznakov. Od r. 1966 sa skúšal aj ako substitučný preparát pri abúze a návyku na cyklazocín. Pouţíva sa ako analgetikum. Niekedy vyvoláva dysforiu, úzkosť, zvýšenie predstavivosti; má však aj antidepresívne účinky. Môţe sa však naň vyvinúť návyk. Podlieha zákoným ustanoveniam o omamných látkach. Metadón ®
®
Prípravky – hydrochlorid C21H28ClNO, Mr 345,90, dl- forma – Adanon hydrochloride , Algidon , ® ® ® ® ® ® Algolysin , Amidon hydrochloride , AN-148 , Butalgin , Depridol , Diaminon hydrochloride , ® ® ® ® Dolophine hydrochloride , Denadone , Heptadon hydrochloride , Heptanon Hoechst 10820 , ® ® ® ® ® ® Ketalgin hydrochloride , Mecodin , Mephenon , Miadone , Moheptan , Phenadone hydrochloride , ® ® Physeptone , Tussal ). ®
Metadorm – metadylacetát – syn. methadylum aceticum; acemetadón, acetylmetadol; -[2-(dimetylami-no)propyl]-etyl--fenylbenzenetanolacetát (ester), C 23H31NO2, Mr 353,49; narkotické analgetikum, opiát, môţe sa naň vyvolať závislosť. C6H5
7988
C3H2CH–C–CH2CHCH3 CH3COO
C6H5 N(CH3)2 Metadylacetát
metadysenteria, ae, f. – [meta- + dysenteria úplavica] metadyzentéria, choroba podobná dyzentérii. metaerg – pychol. Catellov výraz; zákl. dynamická črta formovaná prostredním; podobá sa ergu, je však výslednicou faktorov skúseností a sociokultúrnych faktorov. M. nie je podmienený konštitučne. Jedným z m. je sentiment, záujem o kariéru, šport, hry, vlastenectvo, náboţenstvo, superego. Proces vývoja spočíva v podstate v modifikácii ergov, vypracovanie m. a organizáciu štruktúry ,,seba“. metafanín
–
metaphaninum; 8,10-epoxy-8-hydroxy-3,4-dimetoxy-17-metylhasuvanan-7-ón, C19H23NO5, Mr 345,38; alkaloid izolovaný z kmeňov stromu Stephania japonica Miers, Menispermacae (obsahujú aj stefanín a protostefanín). Metafanín
metafáza – [metaphasis] obdobie delenia bunky, 2. fáza delenia jadra, →mitózy. Sú pri nej viditeľné zdvojené chromozómy (dve chromatidy) spojené uprostred centromérou, na kt. sa upínajú mikrotubuly utvárajúce mitotické vretienko. Chromozómy získané v tejto fáze (umelo zastavené napr. kolchicínom) sa pouţívajú na cytogenetické vyšetrenie. ,
,
metafenilén – methaphenilenum; N,N-dimetyl-N -fenyl-N -(2-tienylmetyl)-1,2-etándiamín, C15H20N2S, ® ® ® Mr 260,39; antihistaminikum (00836 , RP 2740 , W-50 base , Diatrin ® base ). Metafenilén
metafora – druh básnického obrazného (nepriameho) vyjadrenia; prenášanie významu z jed-ného javu na základe vonkajšej súvislosti al. podobnosti (napr. hryzie ho svedomie). Osobitným druhom m. je personifikácia. metaformaldehyd – trioxán, trimér formaldehydu. metafrénia – psychoanalytický výraz G. Staerkeho; psychický stav, v kt. ,,libido (aj dočasne) ustúpilo z emočnej účasti na rodine al. skupine a zameralo sa na praktické záujmy zisku, výsad“. M. má byť duševným stavom jedinca záp. spoločnosti. ,
,
metafurylén – N-2-furanylmetyl)-N ,N -dimetyl-N-2-pyridinyl-1,2-etandiamín, C14H19N3O, Mr 245,32; ® antihistaminikum (fumarát C18H23N3O5 – Foralamin ). Metafurylén
metafylaxia – [metaphylaxis] preventívne liečenie pacienta proti recidíve uţ prekonanej choroby; následná starostlivosť, kt. slúţi na zabránenie pregresie al. exacerbácie neúplne vyliečeného (nevyliečiteľného) ochorenia. metafýza – [metaphysis] časť dlhej kosti medzi jej okrajovou časťou (epifýzou) a dlhou strednou časťou (diafýzou). V tejto oblasti je v detskom období chrupka, ktorej rast podmieňuje predlţovanie kosti Vplyvom pohlavných hormónov, ktorých tvorba sa výrazne zvyšuje v puberte, sa táto chrupka mení na kosť (osifikuje), čo ukončuje rast celej kosti, a tým vlastného tela. Niekedy sa pouţíva
7989
pojme epifýzová štrbina (na rtg sa javia tieto chrupkové platničky ako štrbiny v kosti) a ich zanikanie v puberte sa označuje ako „uzatváranie“. Poškodenie u detí, napr. zlomeninou, môţe niekedy nepriaznivo ovplyvniť rast kosti. metafyzika – [meta + g. fyzis príroda] 1. učenie o všeobecných princípoch súcna, kt. nemoţno poznať skúsenosťou; 2. v marxistickej filozofii ,,antidialektika“ (Lenin): metafyzické je kaţdé antidialektické uvaţovanie o prírode, vylučujúceho všetku vnútornú zmenu a pohyb. Hartmann metafyzike prideľuje len ohraničenie posledných neriešiteľných problémov zo všetkých oblastí znalostí Kant pokladá m. len za záleţitosť viery al. svetonátoru, nie však za vedu. Heidegger namiesto otázky o bytí kladie otázku o ontologickej diferencii a o udalosti čo sa v nej deje (→ontológia). V dnešnom slova zmysle sa slovo m. prvýkrát zjavuje na prelome 5. st. u novoplatonika Simplikia. Vedy, kt. systemtaticky začal označovať Aristoteles v 4. st. n. l. (tzv. philosophia prima). M. sa zaoberá tým čo je za fyzickým, nielen fyzikálnym (t. j. celou telesnou skúsenosťou, pokiaľ je podriadená fyzis, t. j. zrodeniu, resp, vznikaniu). Čistú metafyziku tvorí →ontológia a →teológia (týkajúce sa všetkého jestvujúceho), kým aplikovanú metafyziku filozofické učenie o svete (kozmológia) a o človeku (psychológia a antropológia). Metafyzické je to, čo nie je zmyslami postihnuteľné. metagenesis, is, f. – [meta- + g. genesis pôvod, zrod] metagenéza, generačná zmena, striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnoţovania. metagnóm – psychol. výraz pre ,,médiá“ telepatie, parapsychológie. metagnómia – získavanie znalostí nadprirodzenými prostriedkami. metagonimosis, is, f. – [Metagonimus (yokogawai) + -osis stav] →metagonimóza. metagonimóza – [metagonimosis] ochorenie vyvolané malou motolicou Metagonimus yokogawai. Nákazy sa opísali v Číne, Japonsku, sev. oblastiach Ruska, Španielsku a balkánskych štátoch. Parazit ţije prisatý k črevnej sliznici a môţe vyvolať zápal črevnej sliznice, príp. aj ulcerácie. Zriedka sa vajíčka zanášajú krvou do iných orgánov, čo môţe vyvolať závaţné poruchy, ako je to pri heterofyóze. Dg. sa stanovuje na základe nálezu vajíčok v stolici. V th. sa osvedčil tiobendazol ® (Mintezol 25 mg/kg 2-dkrát/d). V prevencii sa odporúča poţívať len tepelne spracované mäso rýb. Metagonimus yokogawai – motolica vyvolávajúca →metagonimózu. ®
Metahydrin (Lakeside) – diuretikum, antihypertenzívum; →trichlórmetiazid. metachalón – methaqualonum; syn. ortonal; 2-metyl-3-(2-metylfenyl)4(3H)chinazolinón; metylchizolón; 2-metyl-4-oxo-3-o-tolylchinazolín; MAOA, MTQ; C16H14N2O, Mr 250,29; hypnotikum, sedatívum. Metachalón
®
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – QZ-2 , RIC 272 , Rorer 148 , TR 495 , Cateudyl , Citexal , Dormigoa , Dormogen , ® ® ® ® ® ® ® ® ® Dormutil , Dorsedin , Fadormir , Holodorm , Hyminal , Hypcol , Hyptor , Ipnofil , Melsomin , ® ® ® ® ® ® ® ® Mequin , Mollinox , Motolon , Nobedorm , Noctilene , Normi-Nox , Omnyl , Optinoxan , ® ® ® ® ® ® ® ® Parminal , Parest , Pro-Dorm , Quaalude , Roulone , Rouqualone , Sindesvel , Somnafac , ® ® ® ® ® ® ® Sonal , Somberol , Somnomed , Sopor , Soverin , Torinal , Tua-zole (Strasenburgh) , ® ® ® ® ® ® Tuazolone ; hydrochlorid C16H15ClN2O – Melsedin , Mequelon , Me-tadorm , Methased , Optimil , ® ® ® ® ® ® ® ® Paxidorm , Revonal , Riporest , Sedaquin , Sleepinal , Som-nium , Toquilone , Toraflon ; zloţka ® ® ® ® ® prípravku Akalon-T , Biphetamine T (obsol.), Drasti-netten , Gammagrippyl , Mandrax , ® ® Merprodem , Sasmipront ).
7990
metacholínchlorid – methacholinum; 2-(acetyloxy)-N,N,N-trimetyl-1-propanamíniumchlorid, C8H18ClNO2, Mr 195,69; parasympatikomimetikum, cholínergikum, diagnostikum pouţívané v dg. ® ® asthma bronchiale; antidótom je atropín (Amechol , Provocholine ). +
CH3COOCHCH2N(CH3)3Cl
–
CH3 Metacholínchlorid
metachromasia, ae, f. – [meta- + g. chróma farba] metachromázia, rôzne zafarbenie tkaniva (bunky) tým istým farbivom. metachromatická leukodystrofia – leukodystrophia metachromatica, MLD, autozómovo recesívne dedičná choroba metabolizmu lipidov následkom deficitu arylsulfatázy A. Postihnutý je lokus 22q13.31. Sulfatidy sa hromadia v bielej hmote CNS. Typické sú uloţeniny metachromatických teliesok Demyelinizácia postihuje aj periférne nervy. Rozoznávajú sa tri formy: 1. neskorá infantilná forma (manifestuje sa okolo 1. r. ţivota neschopnosťou chodiť, svalovou ochabnutosťou, hypotóniou myoklonickými záchvatmi a nakoniec kvadruparézou); 2. juvenilná forma (manifestuje sa v 2. dekáde ţivota ataxiou, psychózou); 3. adultná forma (prejavuje sa v 3. dekáde ţivota demenciou, atrofiou optika). Prognóza je infaustná s výnimkou adultnej formy, pri kt. sa pacienti doţívajú asi 50 r. metachromaticus, a, um – [meta- + g. chróma farba] metachromatický, rôzne farbiteľný rovnakým farbivom. metachrómová žltá – syn. alizarínová ţltá GG; salicylová ţltá; jednosodná soľ kys. 2-hydroxy-5-[(3nitrofenyl)-azo]benzoovej, C13H8N3O5, Mr 309,22; biol. farbivo a acidobázický indikátor (pri pH 10,2 ® ® bezfarebný, pri pH 12,0 ţltý)(C.I. Mordant Yellow 1 , C.I. 14025 ). Metachrómová žltá
metachronicus, a, um – [meta- + g. chronos čas] metachrónny, časovo následný. Npr. Výskyt rozličných nádorov; por. synchrónny. metajazyk →metateória. metakarpálny – [metacarpalis] záprstný. metakarpofalangový – [metacarpophalangealis] týkajúci sa záprstia a prstov ruky. metakarpus – [metacarpus] záprstie. metakinesis, is, f. – [meta- + g. kinésis pohyb] metakinéza, obdobie delenia bunky (metafáza). metaklazepam
–
syn.
bromatazepam; metuklazepam; 7-bróm-5-(2-chlórfenyl)-2,3-dihydro-2(metoxymetyl)-1-metyl-1H-1,4-benzodiazepín, C18H18BrClN2O, Mr 393,71; ® ® benzodiazepíno-vé anxiolytikum (Ka-2547 , KC-2547 ; hydrochlorid ® C18H19BrCl2N2O2 – Talis ).
Metaklazepam
metakomunikácia – tón hlasu, sprievodná mimika a gestá, ako aj kontext situácie, sprevá-dzajúce verbálny prejav, kt. rozhodujú o tom, ako sa má verbálny prejav chápať. metakrezol – izomér krezolu, antiseptikum.
7991
metakrifos – methacriphos; metylester kys. (E)-3-[(dimetoxyfosfinotioyl)-oxy]-2-metyl-2-propénovej, C7H13O5PS, Mr 240,21; akaricídum, organofosforečné insekticídum účinné proti moru článkonoţcov ® ® v silách (CGA 20168 , Damfin ). S (CH3O)2PO \
CH3 / C=C / \ H COOCH3
Metakrifos
metakrylonitril – syn. izopropenylnitril; izoprénkyanid; 2-metyl-2-propénnitril, C4H5N, CH2=C(CH3)C≡N, Mr 67,09, slzotvorná látka, vyvoláva oneskorené koţné reakcie, pouţíva sa v org. syntéze, pri výrobe homopolymérov a kopolymérov. metal/o- – prvá časť zloţených slov z g. metallon kov. metalatal
–
methallatalum; 5-etylhidro-5-(2metyl-2-propenyl)-2-tioxo-4,6(1H,5H)-pyridindión; ® ® C10H14N2O2S, Mr 226,29; antiemetikum (V-12 , Mosidal ). Metalatal
metalaxyl – syn. metaxantín; metylester N-(2,6-dimetylfenyl)-N-(metoxyacetyl)-DL-alanínu, C15H21NO4, ® ® Mr 279,35; poľnohospodárske fungicídum (Ridomil , Subdue ).
Metalaxyl
®
Metalcaptase (Heyl) – chelačná látka, antireumatikum; →penicilamín. metaldehyd – syn. metacetaldehyd, polymér acetaldehydu (C2H4O)n; v komprimovanej forme sa pouţíva ako palivo namiesto alkoholu; jed slimákov. Môţe vyvolať bolesti brucha, nauzeu, vracanie, hnačku, horúčku, konvulzie a kómu. metalenestril
–
methalle
-etyl-6-metoxy-dimetyl-2-naftalénpropiónová, ® C18H22O3, Mr 286,36; estrogén (Vallestril ). Metalenestril
,
metalibur – methallibur; N-metyl-N -(1-metyl-2-propenyl)-1,2-hydrazíndikarbotioamid, C7-H14N4S2, Mr ® ® 218,35; aktivátor adenohypofýzy (ošípaných) (ICI 33828 , Aimax ). CH3 CH3NH–C–NHNH–C–NHCHCH=CH2 S
S
Metalibur
metalingua, ae, f. – [meta- + l. lingua jazyk] metajazyk, jazyk, kt. interpretujeme iný jazyk; →metateória.
7992
®
Metalkamate – insekticídum; →bufénakrb. metall/o- – prvá časť zloţených slov z g. metallon kov. metallicus, a, um – [g. metallon kov] kovový. metallophobia, ae, f. – [metallo- + g. fobos strach] →metabofóbia. metallosis, is, f. – [metall- + -osis stav] →metalóza. metallotherapia, ae, f. – [metallo- + g. therapeiá liečenie] metaloterapia. metalofóbia – [metallophobia] chorobný strach úpred uchopením kovových predmetov. metaloimunoanalýza – angl. metalloimmunoassay, MIA, imunochem. metóda, kt. vyuţíva ako značku rozp. zlúč. kovov (Fe, Hg, Cr, Cu, Pt, Mn a i.); →imunochemické metódy. metaloproteíny – proteíny obsahujúce komplexované kovy. metaloterapia – [metallotherapia] pouţívanie kovov a ich zlúčenín na liečebné výkony. metalotioneíny – cytoplazmatické metaloproteíny bohaté na sulfhydrylové skupiny prítomné vo všetkých stavovcoch, nestavovcoch a hubách. Cicavčie m. pozostávajú zo 61 aminokyselinových jednotiek, z kt. 20 tvorí cystín, bez disulfidových mostíkov. Hromadenie m. indukuje Zn, Cu, Hg a najmä Cd, ako aj iné prechodné kovy. Táto indukcia je následkom transkripcie génov m., kt. regulujú kovy, glukokortikoidy a interferóny. M. viaţu a detoxikujú rozličné kovy a zapríčiňujú rezistenciu buniek voči Zn a Cd. Zlúč. zlata (napr. auranofín), pouţívané v th. reumatoidnej artritídy, sú účinné aktivátory génov m. v bunkách vaječníka činskeho škrečka. metalóza – [metallosis] zaprášenie (pľúc) vdychovaným kovovým prachom. Metalutin
®
(Parke, Davis) – androgén; →normetandrón.
metam sodný – metham sodium; syn. karbatión; trimatón; metylditiokarbamát sodný, SMDC; sodná soľ kys. metylkarbamoditiovej, C2H4NNaS2, CH3NHCSSNa, Mr 129,18; pôdny fumigant na kontrolu ® ® buriny, ničiaci nematódy, huby, pôdny hmyz. Dráţdi koţu a sliz-nice (VPM ; dihydrát – N-869 , ® ® ® Maposol , Sistan , Vapam ). metameria, ae, f., metamerismus, i, m. – [meta- + g. meros časť] metaméria, metamerizmus, druhotné členenie na súvisiace oddiely. metameros, i, m. – [meta- + g. meros časť] metamér, pravidelne sa opakujúce články tela ţivočíchov, napr. článkonoţcov. metamfepramón – syn. metamfepyramón; N-metylefedrón; 2-(dimetylamino)-1-fenylpro-panón, C11H15NO, Mr 177,24; anorektikum (dl-forma hydrochlorid C11H16ClNO – ® Effilone ). Metamfepramón
metamfetamín – methamphetaminum; syn. d-deoxyefedrín; N,-dimetylbenzenetanamín, C10H15N, Mr 149,24; anorektikum, stimulans CNS, halucinogén; môţe sa vyvinúť závislosť. Metamfetamín
®
®
®
®
®
Prípravky – Norodin ; hydrochlorid C10H16ClN – Amphedroxyn , Desfedrin , Desoxyfed , Desoxyn , ® ® ® ® ® ® ® ® ® Destim , Dexoval , D-O-E , Doxephrin , Drinalfa , Efroxine , Gerobit , Hiropon , Isophen , ® ® ® ® ® ® ® Madrine , Mathampex , Methedrine , Methylisomyn , Pervitin , Semoxydrine , Soxysympamine , ® ® , Syndrox , Tonedron ). Priekupnícke a konzumentské názvy: businessman s trip, crystal (s
7993
fencyklidínom), crank, grads, christal (s fencyklidínom), leapers, meth, rippers, spash, speed, wthite crosses (tbl.). ®
Metamide (Protea) – antiemetikum; →metoklopramid. metamidofos – methamidophos O,S-dimetylester kys. fosforamidotiovej, C2H8NO2, Mr 142,12; ® ® ® ® ® insekticídum, akaricídum (Bayer 71628 , ENT 27396 , Ortho 9006 , SRA 5172 , Monitor , ® Tamaron ). CH3O O \ P – NH2 / CH3S Metamidofos ®
Metamin (Takeda) – antipsychotikum; →flupentixol. ®
Metamine – vazodilatans; →trolnitrátfosfát. metamivan – 3-etoxy-N,N-dietyl-4-hydroxybenzamid, C13H19NO3, Mr 237,29; stimulans srdcovej ® činnosti a dýchanie (Anacardiol ).
Metamivan
metamizol →dipyrón. metamorfopsia – [metamophopsia] syn. dysmorfopsia, skreslené videnie predmetov. Ide o zrakové fenomény tzv. anortoskopických zrakových klamov zjavujúcich sa vtedy, keď sa pohyblivý objekt pozoruje štrbinou. Predmet sa vníma ako skrátený a stiahnutý (zmena tvaru, ale aj farby). M. sa vyskytuje pri psychickej slepote. Aj čiary sa javia ako pokrivené, vystu-pujúce z roviny, písmená sa javia ako stiahnuté do seba al. nalomené od seba. metamorfóza – [metamorphosis] zmena, premena, postembryonálny vývoj ţivočíchov cez štádium larvy, príp. kukly k dospelému jedincovi. metamorphopsia, ae, f. – [meta- + g. morfé tvar + g. opsis vedenia] →metamorfopsia. metamorphosis, is, f. – [meta- + g. morfé tvar + -osis stav] →metamorfóza. Metamorphosis sexualis paranoica – výraz Kraft-Ebinga (1877) pre Westphalov výraz (1870) ,,contrare Sexualemp-findung“, čo zodpovedá dnešnému výrazu transsexualizmus (Cauldwell 1949). metampicilín – kys. 3,3-dimetyl-6-[[(metylénamino)fenylacetyl]amino]-7-oxo-4-tia-1-azabi-cyklo[3.2.0]heptan-2-karboxylová, C17H19N3O4S, Mr 361,42; polosyntetické antibiotikum podobné penicilínu ® ® ® ® ® ® ® ® (Bonopen , Fedacilina , Micinovo , Pravacilin , Ruticina , Supiven , Tampilen , Viderpen ). Metampicilín
metamyelocyt – [metamyelocytus] nezrelá dreňová biela krvinka, pokročilé štádium vývoja granulocytu pred vyplavením bunky do periférnej krvi; →leukocyty. metamyelocytus, i, m. – [meta- + g. myelon dreň + g. kytos bunka] →metamyelocyt.
7994
metán – CH4, dvojprvková zlúč. vodíka, patrí k alkánom. Je to bezfarebný, horľavý plyn, hlavná zloţka zemského plynu. Pouţíva sa ako palivo, surovina na výrobu vodíka, benzínu a plastov. V 5 – 14 % zmesi so vzduchom je výbušný. metanamandinoacetát – 3,20-dioxo-16-metylén-4,6-pregnadién-17-ylacetát; gestagén, pouţíva sa na substitúciu pri insuficiencii ţltého telieska a v kombinácii s estrogénmi ako antikoncepčný ® prostriedok (Superlutin ). metandienón – metandrostenolón. ®
Metandiol – anabolikum; →matandriol. ®
Metandren (Ciba) – androgén; →17-metyltestosterón. metandriol – methandriolum; syn. mestendiol; metylandrostendiol, MAD; 17-metyl-5-androsten3,17-diol, C20H32O2, Mr 302,46; anabolikum. Metandriol
®
®
®
®
®
®
Prípravky – Androdiol , Androteston-M , Crestabolic , Diolandrone , Diolostene , Madiol , ® ® ® ® ® ® ® Megabion , Metandiol , Metendiol , Methanabol , Methandiol , Methostan , Metildiolo‹, Metocryst , ® ® ® ® ® ® Neutrormone , Neutrosteron , Notandron , Protandren , Stenediol ; diacetát C24H40O4 – Probolin . metandrostenolón – methandrostenolum; metandienón; 17-hydroxy-17-metylandrosta-1,4-dien-3-ón; ® ® C20H28O2, Mr 300,42; steroidné anabolikum (Danabol , Dianabol , ® ® ® Nabolin , Nerobol , Stenolon ). Metandrostenolón
metanefrín
–
4-hydroxy-3-metoxy- -(metylaminometyl)benzénmetanol; 3-O-metyladrenalín, C10H15NO3, Mr 197,23; prírodzene sa vyskytujúci derivát adrenalínu, nachádza sa v moči a niekt. tkanivách. Metanefrín
metanefritický – [metanephriticus] vzťahujúci sa na metanefros (vývod, blastém). metanefrogénny – [metanephrogenes] dávajúci vznik definitívnej obličke. metanefrogénny blastém – mohutné nahromadenie nediferencovaných buniek mezodermy, nefrotómov, nadväzujú v rozsahu segmentov L3–L5 na mezonefrogénny blastém. Z m. b. ureterového pupeňa a vetvičiek abdomnálnej aorty vzunikne oblička. metanefros – [metanephros] vývojovo dokončená oblička, definitívna oblička. Je uloţená najkaudálnejšiem nemá uţ segmentovaný charakter. Vzniká z metanefrogénneho blastému a ureterového pupeňa vznikajúceho pučaním z dolnej časti Wolffovho vývodu metanephriticus, a, um – [meta- + g. nefros oblička] →metanefritický. metanephrogenicus, a, um – [meta- + g. nefros oblička + g. gignesthai vznikať] →metanefrogénny. metanephros, i, m. – [meta- + g. nefros oblička] →metanefros.
7995
metanilová
žltá
–
jednosodná
soľ kys. 3-[[4-(fenylamino)fenyl]azo]benzénsulfónovej, C18H14N3NaO3S, Mr 375,38; pouţíva sa ako indikátor (pri pH 1,2 je ® ® červený, pri pH 2,3 ţltý) (C.I. 13065 , Tropaeolin G , Ext. D & C ® Yellow No 1 ). Metanilová žltá
®
Metanite – anticholínergikum; →atropín. metanol – CH3OH, metylalkohol, karbinol; drevený lieh, najjednoduchší alkohol. Je to prudko jedovatá horľavá kvapalina, toxická koncentrácia m. je > 25 mg/100 ml (8 ml/l), letálna > 50 mg/100 ml (50 aţ 100 g). Pouţíva sa ako rozpúšťadlo, pohonná látka pre rakety, surovina na výrobu formaldehydu. Otravy postihujú obyčajne skupiny ľudí, kt. ho spoločne popíjali. Na rozdiel od etanolu, pri kt. sa príznaky opojenia prejavia veľmi skoro, pri otrave m. aţ po 12 – 24 h, len po veľkých dávkach skôr. Preto sa pacienti dostávajú k lekárovi pomerne neskoro a poskytnutie prvej pomoci (výplach ţalúdka) sa premešká. Klin.obraz otravy ovládaju prejavy ťaţkej metabolickej acidózy v dôsledku nahromadenia metabolitov m. (kys. mravčia a formaldehyd). Prvými príznakmi sú závraty, bolesti hlavy, pocit slabosti, nauzea, vracanie, často s difúznymi prudkými bolesťami brucha. Kým je pacient pri vedomí, uvádza poruchy videnia; uţ malé dávky m. zapríčiňujú hyperémiu očného bulbu, poruchy videnia: hmlisté videnie, skotómy, poruchy farbocitu, diplopiu aţ oslepnutie. Čoskoro sa pridruţí Kussmaulovo hlboké acidotické dýchanie, stráca vedomie a vyvíja sa hlboká kóma. Dg. – opiera sa o anamnézu (pitie metanolu), poruchy videnia s nálezom atrofických zmien na terči zrakového nervu, zrenice sú nápadne široké, bez reakcie, prítomné sú prudké bolesti brucha s vracaním, bezvedomie, ťaţká acidóza s acidotickým dýchaním a výrazným poklesom báz. Pri ťaţkej otrave so zlou prognózou sú hodnoty kys. mravčej v krvi > 0,5 g/l (11 mol/l). M. a kys. mravčia sa stanovujú plynovou chromatografiou kaţdé 4 – 6 h. Odporúča sa vyšetriť aj CT/MRI mozgu. Dfdg. – treba odlíšiť botulizmus (mydriáza, bolesti brucha, nauzea a vracanie, chýba acidóza, kým pri otrave m. chýbajú poruchy okohybných svalov). Na rozdiel od diabetickej kómy chýba hyperglykémia, glykozúria, acetonúria a acetónový zápach. Th. – výplach ţalúdka má vyznam len do 3 h po vypití m. Rozhodujúca je intenzívna alkalizácia podľa pH moču. Podáva sa 1/6 molárny rozt. laktátu sodného (200 ml 1-molárneho rozt. laktátu sa riedi 1 l fyziol. rozt. NaCl) aţ do úpravy acidózy (neutralizácia kyslého moču). Moţno podať aj 100 aţ 150 ml NaHCO3 4,2 %, príp. 120 ml plazmy. Ak je pacient pri vedomí, odporúča sa podávať p. o. 1 – 2 g NaHCO3 kaţdú ½ h aţ do úpravy pH moču. Potom sa pokračuje v infúzii fyziol. rozt. Extrakorporálna hemodialýza, príp. hemoperfäzia je indikovaná po alkalizácii. metantelínbromid – methanthelinum bromidum; N,N-dietyl-N-metyl2-[(9H-xantén-9-ylkarbonyl)-oxy]etánamíniumbromid, C21H26BrNO3, Mr 420,36; anticholínergikum, antispazmo-dikum. Metantelínbromid
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – MTB 51 , SC 2910 , Asabain , Avagal , Banthine Bromide , Doladene , Gastron , ® ® ® ® ® ® ® Gastrosedan , Metanyl , Methanide , Methanide Bromide , Uldumont , Vaga-min , Vagantin , ® Xanteline .
7996
metantiol – methanthiolum; syn. metylmerkjaptán, merkaptometán, metylsulfhydrát, tiome-tylalkohol, CH3SH; zápalný plyn, zápachu po hnilej kapuste, intermediát pri výrobe pesticí-dov, fungicídov, plastov a pri syntéze metionínu. ®
Metanyl – anticholínergikum; →metantelínbromid. metaphasicus, a, um – [meta- + g. fasis zjav, zjavenie] metafázový, týkajúci sa →metafázy. metaphasis, is, f. – [meta- + g. fasis zjavenie, zjav] →metafáza. ®
Metaphen (Abbott) – antiseptikum; →nitromerzol. ®
Metaphos – inhibítor cholínesterázy, insekticídum; →metylparatión. metaphylaxis, is, f. – [meta- + g. fylaxis ochrana] →metafylaxia. ®
Metaphyllin – bronchodilatans; →aminofylín. metaphysis, is, f. – [g. metafyein dorastať] →metafýza. metaplasia, ae, metaplasis, is, f. – [meta- + g. plassein tvoriť] →metaplázia. Metaplasia myeloidea – myeloidná metaplázia, charakterizovaná krvotvorbou v miestach, kde sa v dospelosti nevyskytuje, ale je obvyklá vo fetálnom vývoji. Metaplasia osteoplastica – osteplastická metaplázia, premena na kostné tkanivo. metaplasma, tis, n. – [meta- + g. plasma hmota] →metaplazma. metaplázia – [metaplasia] premena diferencovaného tkaniva jedného typu a diferencované tkanivo iného typu ako odpoveď na abnormálne podnety. Ide o zmenu v obyklom smere diferenciácie, nie o premenu úplne diferencovaných buniek. Obmedzuje sa na proliferujúce bunky, preto sa spája najmä s regeneráciou a nádormi. Priama metaplázia – u človeka sa nevyskytuje. Patrí sem tzv. prozoplastická m., čo je prekročenie fyziol. hranice diferenciácie buniek danej ich gen. kódom (napr. osifikácia väziva v jazve, rohovatenie normálne nerohovatejúceho dlaţdicovitého epitelu slizníc – leukoplakia). M. kostí a chrupaviek sa vyskytuje aj v spojivovej stróme nádorov. Nepriama metaplázia – je m. z nediferencovanejších tkanív po strate diferencovanejších štruktúr, napr. z bazálnej vrstvy epitelu. Patrí sem dlaţdicovitá m. cylindrického a prechod-ného epitelu; vyskytuje sa aj v nádoroch. Bunky metaplastického epitelu sa môţu stať postupne atypickými a vzniká dysplázia. Ide o prekancerózu, z kt. sa môţe vyvinúť zhubný nádor. M. môţe imitovať zmena tvaru buniek následkom mechanického tlaku (výstelka pľúcnych alveol pri atelektáze), porucha embryového vývoja (heterotopia sliznice ţalúdka v Meckelo-vom diveritikule), prerastanie epitelu z okolia (ektrópium čapíka maternice, stredoušný chole-steatóm). Príčinou m. môţe byť chron. zápal, mechanické a chem. dráţdenie, hormonálne podnety, avitaminóza A, často sa však príčina nezistí. metaplazma – [metaplasma] súčasť cytoplazmy zahrňujúca mikrotubuly a mikrofilamenty. ®
Metaplexan (Badarznei) – antihistaminikum; →mequitazinum. metaplexus, us, m. – [meta- + l. plexus spleť] chorioidový plexus IV. mozgovej komory. metapneumonicus, a, um – [meta- + g. pneumón pľúca] metapneumonický, vzniknutý po zápale pľúc. metapramín – 10,11-dihydro-N,5-dimetyl-5H-dibenz-[b,f]azepín-10-amín, C16H18N2, Mr 238,33; ® ® antidepresívum (RP 19560 , Timaxel ).
7997
Metapramín
®
Metaprel (Dorsey) – bronchodilatans; →metaproterenol. metaproterenol – syn. orciprenalín; 5-[1-hydroxy-2-[(1-metyletyl)amino]etyl]-1,3-benzén-diol; 1-(3,5dihydroxyfenyl)-2-izopropylaminoetanol, C11H17NO3, Mr 211,27; -sympatikomimetikum. 2 Metaproterenol
Indikácie – reverzibilná obštrukcia dýchacích ciest, bronchospazmus počas anestézie. Kontraindikácie a nežiaduce účinky →izoprenalín. Dávkovanie – p. o.: 20 mg 4-krát/d; deťom < 1-r. sa podáva 5 – 10 mg/d 3-krát/d, 1 – 3-r. 5 aţ 10 mg 4-krát/d, 3 – 12-r. 10 – 15 mg 4-krát/d; pri dlhodobom podávaní sa jeho účinok zniţuje. Parenterálne: pri spastickej dýchavici sa podáva 0,5 – 1 mg s.c., i. m. al. pomaly i. v. ®
®
®
®
®
®
Prípravky – sulfát – Alotec , Alupent inj., Astmopent tbl., Metaprel , Metsol , Novasmasol (sulfát ® ® ® ® ® ® C22H36N2O10S – Th 152 , Alotec , Alupent , Metaprel , Metsol , Novasmasol ). metapyreticus, a, um – [meta- + g. pyretos horúčka] metapyretický, po horúčke. ,
,
metapyrilén – methapyrilenum, syn. tenylpyramín; N,N-dimetyl-N -2-pyridinyl-N -(2- tienylmetyl)-1,2etándiamín, C14H19N3S, Mr 261,38; antihistaminikum. Metapyrilén
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – AH-42 , Dormin , Lullamin , Paradormalene , Pyrathyn , Pyrinistab , Pyrinis-tol , ® ® ® ® ® ® Restryl , Rest-On , Semicon , Sleepwell , Tenalin , Thenylene . ®
Metapyrin – chemotarepautikum; →sulfamipyrín. ®
Metaradrine – adrenergikum; →metaraminol. metaraminol – syn. metaradrín; a-(1-aminoetyl)-3-hydroxybenzénmetanol; m-hydroxynorefedrín, C9H13NO2, Mr 167,20; adrenergikum, vazopresorikum. Ide o syntetické sympatikomimetikum zo skupiny fenylizopropylamínu. Vychytáva sa nervovými zakončeniami a nahradzuje noradrenalín. Vystupuje ako falošný mediátor, analogický noradrenalínu, s oveľa dlhším trvaním účinku. Má slabý pozit. inotropný účinok typu 1 bez tachyfylaxie. Výrazne však prevláda 1-vazokonstrikčný účinok. Účinok po i. v. podaní nastupuje za 1 – 2 min a trvá 20 aţ 60 min, moţno ho udrţovať kontinuálnou infúziou. Metaraminol
Indikácie – hypotenzia vyvolaná náhlou vazodilatáciou; epidurálna a subarachnoidálna anestézia, spinálny šok s vazokonstrikciou, anafylaktický šok. Kontraindikácie – hypovolémia, manifestný šok s vazokonstrikciou, dekompenzácia srdca, kongestívna srdcová nedostatočnsoť, ischemická choroba srdca pokročilejšieho stupňa zníţená
7998
ejekčná frakcia ľavej komory, pouţitie anestetík a liekov senzibilizujúcich voči katecholamínom. Alergia na prípravok a jeho stabilizácia (metylparabén, propylparabén, bisulfit sodný). Nežiaduce účinky – zvyšuje náročnosť srdcového výkonu, môţe zhoršiť ischemizáciu myokardu pri ischemickej chorobe srdca. Supraventrikulárna arytmie a tachykardia, komorové arytmie, hypertenzia. Paravenózne podanie vyvoláva nekrózu tkaniva. Interakcie – senzibilizácia voči endogénnym katecholamínom je následkom kombinácie s blokátormi MAO, s vybranými anestetikami a ďalšími inotropikami. Dávkovanie – pri ťaţkej hypotenzii sa podáva bolus i. v. 0,5 – 5 mg v 20 ml fyziol. rozt. titračne. Pokračuje sa v infúzii dávkou 15 – 100 mg/500 ml fyziol. rozt. Moţno ho kombinovať s dopamínom (1:2 aţ 1:3). Rýchlosť sa riadi reakciou TK, podáva sa len do jeho úpravy, obmedzuje perfúziu obličiek, vyvoláva centralizáciu obehu a adaptačnú hypovolémiu. Po obnovení TK sa volí alternatívny postup. ®
®
®
Prípravky – bitratrát C13H19NO8 – Aramine , Icoral B , Pressorol . metarbital – metharbitalum; 5,5-dietyl-1-metyl-2,4,6-(1H,3H,5H)-pyrimidíntrión, C9H14N2-O3, Mr ® 198,22; antikonvulzívum, môţe naň vzniknúť návyk (Gemonil ). Metarbital
,
metargén – methargenum; dvojstrieborná (1+) soľ kys. 3,3 -metylénbis(2-naftalénsulfónovej), ® C21H14Ag2O6S2, Mr 642,23; miestne antiseptikum (Viacutan ). Metargén
Metarsenobilom® – chemoterapeutikum; →sulfarzfenamín. ®
Metasclene – antilipemikum; →triparanol. ®
Metasqualene – antilipemikum; →triparanol ®
Metaspas (Leeming) – anticholínergikum; →dihexyverín. ®
Metastab (Boots) – glukokortikoid; →metylprednizolón. metastasis, is, f. – [meta- + g. stasis zastavenie, postavenie] →metastáza. Metastasis calcarea – vápenná metastáza. Metastasis carcinomatosa – karcinomatózna, rakovinová metastáza. Metastasis ex implantatione – implantačná metastáza, prenesenie chorobného loţiska v dutine ohraničenej seróznou blanou na rôzne miesta blany. Metastasis haematogenes – hematogénna metastáza, prenesenie chorobného loţiska krvnou cestou. Metastasis isolata – izlovaná metastáza, jediná v jednomorgáne. Metastasis lymhogenes – lymfogénna metastáza, prenikanie nádoru lymfatickou cestou. Metastasis porogenes – porogénna metastáza, prenesenie chorobného loţiska dutými časťami orgánu.
7999
Metastasis sarcomatosa – sarkomatozna metastáza, metastazovanie nádoru do určitých vhodných tkanív. Metastasis solitaria – solitárna metastáza, jediná v celom organizme. Metastasis systematica – systémová metastáza, prenesenie nádorového bujnenia výlučne do tkanív toho istého systému. Metastasis tarda – neskorá metastáza, zjavenie sa metastázy nádoru po uplynutí dlhého času od zistenia prim. nádoru. Metastasis tumurosa – nádorová metastáza. metastaticus, a, um – [meta- + g. stasis zastavenie, postavenie] metastatický, týkajúci sa →metastázy. metastáza – [metastasis] utvorenie nového sek. loţiska v mieste vzdialenom od pôvodného chorobného procesu. ®
Metastigmin (Star) – cholínergikum; →neostigmín. ®
Meta Sympatol – mydriatikum, dekongescens; →fenylefrínhydrochlorid. ®
Meta Synephrine Hydrochloride – mydriatikum, dekongescens; →fenylefrínhydrochlorid. metasyphilis, idis, f. – [meta- + g. syphilis syfilis] metasyfilis, parasyfilis, následky vrodeného syfilisu, komplikácie nepriamo podmienené syfilisom. ®
Meta-Systox – insekticídum; →metyldemetón. metatarsalgia, ae, f. – [g. metatarsos členok + g. algos bolesť] metatarzalgia, bolesť členka. metatarsalis, e – [g. metatarsos členok] metatarzálny, členkový, týkajúci sa členka. metatarsectomia, ae, f. – [g. metatarsos členok + g. ektomé odstránenie, vyňatie] metatarzektómia, chir. odstránenie členka. metatarsophalangealis, e – [g. metatarsos členok + g. falanx článok] metatarzofalangový, týkajúci sa členka a prstov nohy. metatela, ae, f. – [meta- + g. téla tkanivo, pletivo] cievne tkanivo IV. mozgovej komory. metateória – teória, kt. skúma štruktúry a metódy dajakej inej →teórie. ®
Metathion – inhibítor cholínesterázy; →fenitrotión. ®
Metatone (Yoshitomi) – antidepresívum; →teniloxazín. metatuberculosis, is, f. – [meta- + tuberculosis tbc] metatuberkulóza, vznik príznakov podobných tbc v súvislosti s inou infekciou ako je tbc. metatyphosus, a, um – [meta- + typhus týfus] metatýfusový, vzniknutý po týfe. metavarus, a, um – [meta- + l. varus krivý] jedinec s vrodenou deformitou nohy, najmä členka. metaxalón – 5-(3,5-dimetylfenoxymetyl)-2-oxazolidinón, C12H15NO3, Mr ® ® 221,25; relaxans kostrového svalstva (AHR 438 , Skelaxin ). Metaxalón
metazocín – syn. metobenzmorfán; 1,2,3,4,5,6-hexahydro-3,6,11-trimetyl-2,6-metano-3-benzazocin-
8000
8-ol, C15H21NO, Mr 231,33; narkotické analgetikum, môţe naň vzniknúť návyk. Metazocín
metazol
–
methazolum; syn. oxydiazol; 2-(3,4-dichlórfenyl)-4-1,2,4-oxadiazolidin-3,5-dión, ® ® C9H6Cl2N2O3, Mr 261,05; herbicídum (Paxilon , Probe ). Metazol
metazosín – metazosinum, syntetické postsynaptické 1-sympatikolytikum; vytesňuje H-prazosín z jeho väzby na 1-receptory mozgovej kôry, antagonizuje účinok fenylefrínu na miechu a periférne cievy, čo svedčí o blokáde 1-adrenergických receptorov. Vyvoláva vazodilatáciu, zniţuje plniaci tlak v ľavej komore a zvyšuje minútový srdcový vývrh. 3
Indikácie – mierna aţ stredne ťaţká hypertenzia v monoterapii al. kombinácii s inými antihypertenzívami; symptomatická th. benígnej hyperplázie prostaty. Kontraindikácie – gravidita, laktácia, podanie deťom < 15-r. (nedostatok skúseností); precitli-venosť na účinnú látku. Nežiaduce účinky – únava, slabosť, potenie, závraty, kefalea, tachykardia, palpitácie, nauzea, vracanie, alergické koţné reakcie, opuchy dolných končatín (bez retencie sodíka), ortostatická hypotenzia (najmä pri podaní prvej dávky). Interakcie –
-sympatikomi-metík.
Dávkovanie – úvodná dávka 2,5–5 mg večer pred spaním, udrţovacia dávka 10 – 20 mg/d v 2 čiastkových dávkach. ®
Prípravky – Kenosin 10 mg tbl. Galena. metdilazín – methdilazinum; 10-[(1-metyl-3-pyrolidinyl)-metyl]-10H-fenotiazín, C18H20N2S, Mr 296,43; ® ® antipruriginózum (hydrochlorid C18H21ClN2S – Dilosyn , Disyncran , ® Tacaryl ). Metdilazín
meteloidín – meteloidinum; 6,7-dihydroxy-8-metyl-8-azabicyklo[3.2.1]-okt-3(E)-ylester kys. 2metyl-2-buténovej, C13H21NO4, Mr 255,31; látka izolovaná z listov rastliny Datura meteloides DC., Solanaceae. Meteloidín
metenamín – methenaminum, syn. hexametyléntetramín, HMT, HMTA; hexametylénamín; 1,3,5,7dekán; C6H12N4, Mr 140,19; močové antiseptikum (Amitetraazatricyklo[3.3.1.13,7]® ® ® ® ® ® ® noform , Ammoform , Cystamin , Cystogen , Formin , Uritone , Urotropin ). Metenamín
8001
metenamínalyljodid – methenaminum allylum jodidum; alyljodidhexamín; alyljodidhexame-tyléntetramín; alyljodurotropín, C9H17IN4, Mr 308,18; činidlo na dôkaz a stanovenie kadmia, s kt. tvorí charakteristické kryštáliky. metenamínanhydrometylcitrát – hexametyléntetramín anhydrometyléncitrát, C13H20N4O7, Mr 344,32; ® ® ® ® ® močové antibiotikum (Citramin , Formanol , Helmitol , Uropurgol , Urotropin ). metenamínhipurát – hexametyléntetramínhipurát, C15H21N5O3, Mr 319,37; močové antibiotikum ® ® ® ® ® ® [Haiprex , Hippramine , Hiprex , Urex (Riker) , Urotracctan , Viapta ]. metenaminmandelát – syn. hexametylenamínmendelát, hexydalín, C14H20N4O3, Mr 292,35; močové chemoterapeutikum.
hexametyléntetramínfenylglykolát;
Indikácie – dlhodobá th. chron. a recidivujúcich infekcií močových ciest; profylaxia exacerbácií chron. pyelonefritídy; ako pokračovanie th. po antibiotickej th. akút. infekcií močových ciest; asymptomatická bakteriúria; pri akút. infekcii renálneho parenchýmu je aplikácia prípravku len adjuvantnou th. popri cielenej antimikróbnej chemoterapii. Kontraindikácie – ťaţká insuficiencia pečene a obličiek, dehydratácia; súčasná aplikácia sulfónamidov, solí Fe, alkaloidov; nevhodná je alkalizácia moču. Nežiaduce účinky – zriedka ţalúdkové ťaţkosti, nauzea, exantémy po vyšších dávkach, dyzurické ťaţkosti, albuminúria, ťaţká hematúria. Ojedinele prechodné zvýšenie sérových aminotransferáz. Dávkovanie – 3 – 4-krát/d 1g, deťom 3 – 6-r. 2-krát/d 0,5 g, 7 – 14-r. 4-krát/d 0,5 g. ®
®
®
®
®
®
Prípravky – Cedulamin , Mandacon , Mandamina , Mandastat , Mandelate , Mandelamine , ® ® ® ® ® ® ® ® Mandoz , Mandurin , Mantropine , Purerin , Reflux , Renelate , Uromandelin , Uro-Cedulamin , ® Uronamin ). metenamínsulfosalicylát – C13H18N4O3, Mr 278,31; močové antibiotikum (Hexal‹, Hexalet‹, ® Sulfhexet ). meténamíntetrajód – syn. hexametyléntetrajodid, C6H12I4N4, (CH2)6N4I4, Mr 647,87; anti-septikum, ® ® ® zdroj jódu (Iodoformine , Mirion , Siomine ). metenbonas – metenbonate, metenbonát, neregistrovaný medzinárodný skrátený názov pre soľ al. , ester kys. 4,4 -metylénbis(3-metoxy-2-naftalénkarboxylovej). metencefalón – [metencephalon] časť rombencefala; zadný →mozog. metencephalicus, a, um – [met- + g. enkefalos mozog] →metencefalický. metencephalon, i, n. – [met- + g. enkefalos mozog] →metencefalón. metenchlórmandinolacetát – chlórsuperlutín; 3,20-dioxo-6-chlór-16-metylén-4,6-pregna-dién-17a-ylacetát; gestagén, pouţíva sa v kombinácii s estrogénmi ako antikoncepčný prostriedok. Metenchlórmandinolacetát
metenmandinoacetát – 3,20-dioxo-16-metylén-4,6-pregnadién-17-yl-acetát, gestagén pouţíva sa na substitučnú th. pri insuficiencii ţltého telieska a ako antikoncepčný prostriedok v kombinácii s ® estradiolom (Superlutin ). Metenmandinolacetát
metenolón – methenolonum; 17-hydroxy-1-metyl-
8002
-androst-1-en-3-ón, C20H30O2, Mr 302,44;
®
®
®
anabolikum (17-acetát – Primobolan Tablets , Primonabol ; 17-enantát – Primobolan-Depot , ® Primonabol-Depot ). Metenolón
metenteron, i, n. – [met- + g. enteron črevo] zadná časť embryovej tráviacej rúry. meteorismus, i, m. – [g. meteórizein dvíhať do výšky] meteorizmus; →plynatosť. Meteorismus intestinalis – črevná plynatosť, zvýšená tvorba črevných plynov. Meteorismus paralyticus – paralytická plynatosť, pri ochrnutí čreva. Meteorismus peritonaealis – peritoneálna plynatosť, vzduch v brušnej dutine, pneumoperitoneum. meteorizmus – [meteorismus] →plynatosť. meteoropathia, ae, f. – [g. meteóros poveternostný + g. pathos choroba] meteropatia, choroba ovplyvňovaná výkyvmi počasia. ,
,,
metepa – syn. metapoxid, metylafoxid; 1,1 ,1 -fosfinylidéntris[2-metylaziridín]; MAPO, C9H18N3OP, Mr 215,24; chemosterilizans, pouţíva sa v textilnom priemysle na výrobu nekrčivých a nehorľavých látok. Metepa
metergolín –
-1,6-dimetylergolín-8-yl]-metyl]karbámovej, C25H29-N3O2, Mr ® 403,51; inhibítor prolaktínu (Liserdol ). Metergolín
meteskufylín
–
syn.
etamifylínmeteskuletol, teofylínmeteskuletol; zmes 7-[2-(dietylamino)etyl]teofylínu s kys. [(7-hydroxy-4-metyl-2-oxo-2H1benzoypran-6-yl)oxy]octovou, C25H31N5O8, Mr 529,54; ® ® kapilaroprotektívum (Veinartan , Venarterin ). Meteskufylín ,
metestrol – methestrolum; syn. dimetylhexestrol; prometestrol; 4,4 -(1,2-dietyl-1,2-etándi-yl)bis-[2metylfenol], C20H26O2, Mr 298,41; estrogén (dipropionát C26H34O4 – Meprane ® Dipropionate ). Metestrol
8003
metetoín
–
methetoinum; syn. 1-metylnirvanol; 5-etyl-1-metyl-5-fenyl-2,4-imidazolidindión, ® C12H14N2O2, Mr 218,25; antikonvulzívum (Deltoin ). Metetoín
metformín – N,N-dimetylimidodikarbonimiddiamid; N,N-dimetyldiguanid, DMGG, C4H11N5, Mr 129,17; perorálne antidiabetikum, derivát biguanidu. Spomaľuje resorpciu glukózy z GIT a zniţuje glukoneogenézu v pečeni. Po podaní p. o. sa pomaly a neúplne resorbuje, biol. dostupnosť je ~ 50 – 60 %. Max. koncentráciu v krvi dosahuje ~ za 2 – 4 h. Distribučný objem je 1 – 4 l/kg, väzba na plazmatické bielkoviny je zanedbateľná. Vylučuje sa nezmenený v priebehu 48 h. Biol. t0,5 eleminácie je ~ 4,5 h, krátko trvajúci účinok vyţaduje podávanie liekových foriem s riadeným uvoľňovaním účinnej látky. HN
NH
(CH3)2NCNHCNH2
Metformín
Indikácie – stredne ťaţký nekomplikovaný diabetes mellitus starších ľudí, najmä obéznych, na kombináciu th. s derivátmi sulfonylmočoviny pri prim. al. sek. zlyhaní monoterapie derivátmi sulfonylmočoviny, pri alergických prejavoch a rezistencii voči inzulínu. Na kombinačnú th. s inzulínom a stabilizáciu nevyrovnaného juvenilného diabetu s hypoglykemickými stavmi. Kontraindikácie – absol.: prekomatózne stavy, diabetická kóma s ketoacidózou, začiatok th. rozkolísaného al. dekompenzovaného diabetu, vo včasnom štádiu kómy; stavy spojené s celkovou al. lokálnou hypoxiou (šok, poruchy mikrocirkulácie). pokročilá generalizovaná mikroangiopatia; renálna insuficiencia, gravidita. Relat.: prechodné záťaţe ako infekcia, operácia ap.; poškodenie pečeňového parenchýmu, dekompenzovaná kardiopatia; podávanie tiazidových diuretík; abúzus alkoholu. Nežiaduce účinky – ťaţkosti zo strany GIT (kovová chuť v ústach, anorexia, nauzea, vracanie, hnačka); únava, slabosť, bolesti hlavy, acidóza, zvýšený TK, zníţenie plazmatickej koncentrácie fibrinogénu, zvýšený sklon ku krvácaniu, zmeny pečeňových testov; alergické koţné reakcie; hypoglykémia (pri kombinovanej th.); intolerancia alkoholu, inhibícia účinku tiazidových diuretík. Dávkovanie – individuálne, 2-krát 850 mg p. o. Odporúča sa začať s čo najmenšou dávkou a tú po 5 aţ 7 d postupne zvyšovať. V prípade potreby sa pridá derivát sulfonylmočoviny; ak do 7 – 14 d nenastane zlepšenie, vynechá sa derivát sulfonylmočoviny a zamení sa za inzulín. U pacientov liečených izulínom moţno jeho dávku zníţiť a nahradiť vyššou dávkou m., počkať 7 – 14 d a potom dávky vyrovnať podľa stavu pacienta. ®
®
®
®
®
®
Prípravky – La 6023 , Diabetosan , Diabex , Fluamine , Flumamine , Gliguanid ; hydrochlorid ® ® ® ® ® C4H12ClN5 – Diabefagos , Glucophage forte , Haurymellin , Meguan , Metiguanide ; embonát, syn. ® metformínpamoát C31H48N10O6 –Stagid . meth(a)- →met(a)-. methaemalbuminum →methemalbumín. methaemoglobinaemia, ae, f. – [methaemoglobinum hemoglobín + g. haima krv] →methemoglobinémia. methaemoglobinum →methemoglobín. methaemoglobinuria, ae, f. – [methaemoglobinum + g. úron moč] →methemoglobinúria.
8004
methemalbumín – [methaemalbuminum] komplex albumínu s nadviazaným hémom. methemoglobín – [methaemoglobinum] syn. hemiglobín, ferihemoglobín, metHb, oxidačný produkt 3+ hemoglobínu (Hb), v kt. je ţelezo prítomné vo forme Fe . MetHb môţe vznikať priamym účinkom oxidancií, spolupôsobením donorov vodíka a atmosferického kyslíka al. autooxidáciou Hb, kt. nastáva v malom rozsahu v normálnej krvi. MetHb nie je schopný viazať molekulový kyslík. Štiepi sa kyselinami a zásadami za vzniku globínu a feriprotoporfyrínu. methemoglobinémia – [methemoglobinaemia] zvýšená koncentrácia →methemoglobínu (MetHb) v krvi, t. j. > 1 % celkového hemoglobínu (Hb). Vzniká nadmernou premenou Hb s dvojmocným ţelezom na MetHb s trojmocným ţelezom a polovičným obsahom kyslíka. Kyslík je tu pevne viazaný, takţe sa nemôţe v tejto forme prenášať. Redukciu MetHb na Hb v erytrocytoch zabezpečujú 4 systémy: 1. kys. askorbová; 2. redukovaný glutatión; 3. tetrahydrobiopterín; 4. NADH-cytochróm-B5-reduktáza. Koncentrácia MetHb v krvi sa zisťuje spektrofotometricky. Príčinou m. môţe byť: 1. nedostatočná enzýmová redukcia MetHb; 2. M-hemoglobinopatia; 3. nadmerná oxidácia Hb na MetHb oxidačnými činidlami. Deficit NADH-cytochróm-B5-reduktázy – môţe byť autozomovo recesívne dedičná choroba. Patol. gén sa nachádza na dlhšom q ramienku 22. chromozómu. Cyanóza sa zjavuje po narodení al. v adoslescencii, kardiorespiračné príznaky sú minimálne, zosilňujú sa len pri námahe. V časti prípadov sú prítomné neurol. príznaky, mentálna retardácia a rýchle fatálne zakončenie). V th. sa odporúča podávanie vitamínu C (200 – 500 mg/d do poklesu MetHb < 10 %); pri dlhodobej th. sa môţe dostaviť hyperoxalúria a oxalátová urolitiáza. Pri akút. zhoršení sa po-dáva 1 % metylénová ® modrá (Coloxyd ) 1 – 2 mg/kg i. v., po zlepšení stavu 3 – 5 mg/kg p. o. M-hemoglobinopatia – je autozómovo recesívne dedičná choroba, charakterizovaná prítom-nosťou abnormálneho oxidovateľného Hb M. Je podmienená zmenou poradia aminokyselín v globínovej molekule Hb. Patol. gén sa nachádza na krátkom p ramienu 11. chromozómu. Známych je jej 5 variatov. Choroba je benígna. Aplikácia vitamínu C a metylénovej modrej v th. je neúčinná. Nadmerná oxidácia Hb MetHb oxidačnými činidlami, kt. prekročí kapacitu redukčných enzý-mových procesov, sa uplatňuje pri alimentárnej al. toxickej m. po aromatických amínoch (anilín, fenacetín), nitroderivátoch, sulfónamidoch a i. oxidovadlách. Patria sem aj dusičnany obsiahnuté vo vode, kt. sa riedia sušené mliečne prípravky v koncentrácii > 15 mg NO3/l vody, kt. sa v črevách redukujú na dusitany a po resorpcii menia Hb na MethHb. NO3 sa na NO2 redukuje účinkom baktérií kmeňov E. coli, kt. sa najmä pri dyspeptických stavoch dostávajú do horných častí čreva, pôsobením B. subtilis v sušených mliečnych prípravkoch, ako aj pôsobením iných sporulujúcich mikróbov redukujúcich dusičnany. Zvýšený obsah dusičnanov sa vyskytuje vo vode zvyčajne zo súkromných studní, v kt. je aj viac org. zlúč. a dusitanov napr. z presakujúceho hnojiska. Varením sa koncentrácia dusičnanov vo vode ešte zvyšuje. Dusičnany môţu pochádzať aj zo zeleniny (napr. mrkvy) – následok nadmerného pouţívania umelých hnojív. Alimentárna m. dojčiat – dusičnanová alimentárna m. dojčiat postihuje novorodencov a dojčatá v prvých 3 mes. ţivota. Hlavným klin. prejavom je sivomodré sfarbenie pokoţky a slizníc. Príčinou ochorenia sú poţitie dusičnanov al. aj dusitanov nachádzajúcich sa v pitnej vode, pouţitej na prípravu umelej výţivy detí zo sušených mliečnych výrobkov. U dojčiat m. vzniká následkom: 1. prívodu dusičnanov pitnou vodou v umelej výţive; 2. prívodu mikroorganizmov redukujúcich nitráty v sušených mliečnych výrobkoch a redukcie dusičnanov na dusitany v GIT; 3. vyššej citlivosti Hb voči noxe (vyšší obsah fetálneho Hb v prvých mes. ţivota) a nedostatočnej intoxikačnej aktivity oxidoredukčného systému dieťaťa.
8005
Rozoznávajú sa 3 formy m. dojčiat: 1. inaparentná forma (postihuje dojčatá < 1-r., hodnoty MetHb v krvi sú < 5 % celkového Hb, klin. príznaky chýbajú); 2. ľahká forma (postihuje dojčatá < 3-mes., hlavným príznakom je cyanóza so sivým nádychom zjavujúca sa uţ pri hodnotách MethHb 5 – 10 %, tachykardia 160 – 200/min, kt. predchádza maximu MetHb v krvi a koreluje s maximom dusitanov v krvi); 3. ťaţká forma (prítomná je zreteľná sivomodrá, pri hodnotách MetHb > 20 % aţ slivkovo modrá cyanóza, tachykardia a dýchavi-ca, niekedy sa zjavujú kŕče, príp. hnačka, pri hodnotách > 40 % sa pridruţuje krvácanie v dô-sledku vazodilatácie a zvýšenej permeabilite kapilár vplyvom dusitanov, adynamia, sopor, príp. kóma, poškodenie myokardu so zmenami na EKG aţ exitus bez príznakov dusenia – pri hodnotách > 85 %. Krv je čokoládovo sfarbená, moč má tmavolakovú farbu. Organizmus kompenzuje inaktívny MetHb sek. polycytémiou. ®
Th. – odporúča sa aplikácia metylénovej modrej (Coloxyd ) v dávke 1 – 2 mg/kg/dávku i.v., vitamín C (200 – 500 mg/d, prvá dávka i. v.), inhalácia O2; príp. iné redox-látky (cysteín, tionín, glutatión ap.), vitamín K1, cytochróm c al. diaforáza, vitamín B12 (na zvládnutie anémie). V ťaţkých prípadoch je indikovaná exsangvinačná transfúzia al. extrakorporálna oxygenácia. methemoglobinúria – [methaemoglobinuria] vylučovanie →methemoglobínu močom. ®
Metheph (Napp) – analeptikum; →N-metylefedrín. ®
Methergin (Sandoz) – oxytocikum; →metylergonovín. ®
Methergine (Sandoz) – oxytocikum; →metylergonovín. ®
Methexenyl Sodium – sedatívum, hypnotikum; →hexobarbital. Met-HGH – metionyl-STH, →somatotropín. ®
Methiacil – sedatívum, hypnotikum; →4-metyl-5-tiazoletanol. ®
Methiaden-Calcium Léčiva inj. (Léčiva) – Medosulepini hydrochloridum 25 mg + Calcii glucoheptonas 1,1 g v 10 ml inj. rozt.; antihistaminikum; →medosulepín; →vápnik. Medosu-lepín je inhibítor H1-receptorov, kt. účinok potencuje vápnik. Centrálne tlmivé pôsobenie je nízke. Indikácie – stavy anafylaxie po aplikácii liekov, bodnutí hmyzom, potravinách, po podaní alergénov. Akút. ťaţké alergické prejavy s príznakmi Quinckeho edému, rozsiahlej ţihľavky, silného pruritu, exantému. Interakcie – pri súčasnej aplikácii môţe prípravok zvýšiť účinnosť, ale aj toxickosť kardio-toník (preparát obsahuje 11 % vápnika). Nežiadude účinky – ~ v 4 %, častejšie pri rýchlom podávaní lieku: nauzea, vracanie, potenie, hypotenzia, kolaps, arytmie, zápcha. Pri vyšších dávkach sa môţe dostaviť hyperkalciémia s únavnosťou, anorexiou, mylagiami a artralgiami. Môţe nepriaznivo ovplyvniť činnosť, kt. vyţaduje opatrnosť, rýchle rozhodovanie, napr. riadenie motorových vozidiel, ovládanie strojov, práca vo výškach ap. Dávkovanie – podáva sa veľmi pomaly 1 amp. i. v., príp. v i. v. infúzii, pri paravenóznom podání hrozí nekróza. V prípade potreby 2-krát/d. Deťom < 3-r. sa podáva 2,5 ml, 3 – 6-r. 5 ml. ®
Methicil – inhibítor funkcie štítnej ţľazy; →metyltiouracil. ®
Methilanin – metionín. ®
Methiocil – inhibítor funkcie štítnej ţľazy; →metyltiouracil. ®
Methinamine – lipotropikum; →N-acetylmetionín. ®
Methisoprenol – imunomodulátor, virostatikum; →inozitolpranobex.
8006
®
Methium Chloride – antihypertenzívum; →hexametónium. ®
Methixart (Fuso) – anticholínergikum; →metixén. ®
Methocel (Dow) – laxatívum; →metylcelulóza. ®
Methocel HG (Dow) – hydroxypropylmetylcelulóza. ®
Methocillin-S – antibiotikum; →kloxacilín. methodus, i, m. – [g. methodos] spôsob; →metóda. ®
Methofadin – sulfónamid; →sulfametomidín. methoin – syn. mefenytoín. methomania, ae, f. – [g. methé opitie + g. maniá vášeň] metománia, chorobná túţba po alkohole. ®
Methoplain – antihypertenzívum; →metyldopa. ®
Methorphan – antitusikum; →racemetorfán. ®
Methorphinan – narkotické analgetikum; →levorfanol. ®
Methosarb (Upjohn) – antineoplastikum; →kalusterón. ®
Methoserpidine – antihypertenzívum; →dezerpidín. ®
Methostan (Schering) – anabolikum; →metandriol. ®
Methotrexate inj. (Rhône-Poulenc Rorer; Specia) – Methotrexatum 5, 20 al. 50 mg.v 1 fľaštičke; cytostatikum; →metotrexát. ®
Methotrexat Lachema – cytostatikum; →metotrexát. ®
Methotrexat 2,5 mg tbl. – cytostatikum; →metotrexát. ®
Methoxa-Dome – pigmentačná látka; →metoxsalén. ®
Methoxadone – anxiolytikum, myorelaxans; →mefenoxalón. ®
Methoxone (ICI) – herbicídum; →MCPA. methoxy- →metoxy. ®
Methral (Pfizer) – glukokortikoid, antiflogistikum; →fluperolónacetát. ®
Methrazone (W.B.Pharm) –antiflogistikum; →feprazón. ®
Methural – antiseptikum; →oxymeturea. ®
Methycobal (Eisai) – vitamín B12. methyl →metyl. ®
®
Methyl Cellosolve a Methyl Cellosolve Acetate – rozpúšťadlo celulózoacetátu s nízkou viskozitou, ţivíc a farbív rozp. v alkohole. Pouţíva sa na výrobu lakov na nechty, farbenie koţí, dreva a i. Môţe vyvolať anémiu, makrocytózu, vyplavenie mladých granulocytov do periférie a príznaky zo strany CNS. Resorbuje sa cez koţu. ®
Methylergobrevin inj. – gynekologikum, uterotonikum; →metylergobrevín. ®
Methylergometrin Spofa inj. – gynekologikum, uterotonikum; →metylergobrevín. ®
Methyl Chemosept – konzervans; →metylparabén. ®
Methylcobaz (Labaz) – vitamín B12.
8007
®
Methyloxytocin Léčiva inj. – uterotonikum; →metyloxytocín. ®
Methylzineb – poľnohospodárske fungicídum; →propineb. meticilín sodný – syn. dimetoxyfenecilín sodný; jednosodná soľ kys. 6-[(2,6-dimetoxybenzoyl)amino]-3,3-dimetyl-7-oxo-4-tia-1-azabicyklo[3.2.0]-heptan-2karboxylovej, C17H19N2-NaO6S, Mr 402,42; antibiotikum. Meticilín sodný
®
®
®
®
Prípravky – BRL 1241 , X-1497 , Azapen , Belfacillin , ® ® ® ® Dimocillin , Flabelline , Penistaph , Staphcillin .
®
Celpillina ,
®
Celbenin ,
®
Cinope-nil ,
®
Meticortelone – glukokortikoid, antiflogistikum; →prednizolón. ®
Meticortelone Soluble (Schering) – glukokortikoid; →prednizolón sukcinát sodný. ®
Meticorten (Schering) – glukokortikoid; →prednizón. ®
Meticrane – diuretikum; →metikran. metidatión – S-[(5-metoxy-2-oxo-1,3,4-tiadiazol-3(2H)-yl)metyl] O,O-dimetylester kys. fosfortiovej, ® C6H11N2O4PS, Mr 302,31; insekticídum, akaricídum (GS 13005 , ® ® Supracide , Ultracid ). Metidatión
®
Metidione – anabolikum; →metandriol. ®
Metifex (Albert Roussel) – antiseptikum; →etakridín. ®
Metiguanide (Erba) – perorálne antidiabetikum; →metformín. metiklorpindol – syn. →klopidol. –
metikran
3,4-dihydro-6-metyl-2H-1-benzentiopyran-7-sulfónamid, ® ® sulfónamidové diuretikum (Arresten , Fontilix ).
C10H13NO4S2,
Mr
275,34;
Metikran
®
Metilar – glukokortikoid; →parametazón. ®
Metilcaf (Ital Suisse) – antibiotikum; →senociklín. metildigoxín – syn. metyldigoxín. ®
Metildiolo – anabolikum; →metandriol. ®
Metilenbiotic (Coli) – antibiotikum; →metacyklín. ®
Metilon (Daiichi) – analgetikum, antipyretikum, antispazmodikum; →dipyrón. metilsulfate – názov radikálu metylsulfátu, odporúčaný SZO. metimazol – syn. merkazolyl; tiamazol; 1,3-dihydro-1-metyl-2H-imidazol-2-tión, C4H6N2S, Mr 114,17; ® ® ® ® ® antihyperlipoproteinemikum (Basonal , Danantizol , Strumazol , Thacapsol , Thycapsol ). Metimazol
8008
®
Metina (Pierrel) – karnitín. ®
Metindol dr. a inj.; Metindol 0,05 a 01‹ supp. – nesteroidové antireumatikum, antiflogistikum; →indometacín. metiokarb
–
methiocarb; syn. metmerkapturón; 3,5-dimetyl-4-(metyltio)fenolmetylkarbamát, C11H15NO2S, Mr 225,31; insekticídum, moluskicídum, repelent vtákov ® ® ® ® (Bayer 37344 , H 321 , Draza , Mesurol ). Metiokarb
®
Metione – esenciálna aminokyselina; →metionín. metionín – methioninum, Met, kys. -amino-4-(metyltio)-maslová, C5H11NO2S, CH3SCH2CH2CH(NH2)COOH, Mr 149,21; esenciálna aminokyselina obsahujúca síru, lipotropikum, pouţíva sa na reguláciu pH moču. Reakciou Met s ATP vzniká S-adenozylmetionín, kt. vzhľadom na to, ţe obsahuje trojväzbo-vú síru, je labilná zlúč. a ľahko sa štiepi, pričom poskytuje metylovú skupinu pre metylácie. Pri reakcii katalyzovanej S-adenozylmetyltransferázou vzniká z S-adenozylmetionínu po odovzdaní skupiny – CH3 adenozín a homocysteín.
Z Met po odovzdaní skupiny –CH3 vzniká homocysteín a z neho v metabolizme 2 aminokyseliny: 1. prenosom metylovej skupiny z kys. metyltetrahydrolistovej (CH3-THF) cez koenzým B12 na homocysteín pôsobením metyltransferázy sa znova utvorí Met; 2. homocysteín v reakcii so serínom katalyzovanej cystationínsyn-tázou s koenzýmom B6 poskytuje cystationín, kt. sa štiepi za vzniku cysteínu a homoserínu. Homoserín poskytuje v ďalšej premene vyţadujúcej koenzým biotín a B12, kys. jantárovú.
8009
Zvýšené hodnoty Met v plazme sú pri homocysteinúrii I (dedičný deficit cystationsyntázy so sklonom k trombózam, s osteoporózou, poruchami zraku a mentálnou retardáciou; v th. sa odporúča podávať vitamín B6). Zníţené hodnoty Met v plazme sa zisťujú pri homocysteinúrii II (deficit vitamínu B 12). Malabsorpcia Met môţe byť následkom autozómovo recesívne dedičnej poruchy (Smithov-Strangov sy.). Klin. sa prejavuje bielymi vlasmi, mentálnou retardáciou, konvulziami a záchvatmi hyperpnoe. Moč má charakteristický zápach podobný chmeľu. ®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – Acimetion , Banthionine , Cynaron , Dyprin , Lobamine , Meonine , Mertio-nin , ® ® ® ® ® ® Methilanin , Metione , Neo-Methidin , Neston , Thiomedon ; DL-m., racemetionín – Amurex , ® ® Pedameth , Urimeth . Hydroxyanalóg m. 2-hydroxy-4-(metyltio)-butánová, C5H10O3S, CH3SCH2CH2CH(OH)CO-OH, Mr ® 150,19; suplement výţivy dobytka (Alimet ). metioplégium – trimetafánkamsylát. metioprím – 4-amino-2-metyltio-5-pyrimidínmetanol, C6H9N3OS, Mr 171,22; antineoplastikum. metiotriazamín – 1,6-dihydro-6,6-dimetyl-1-[4-(metyltio)fenyl]-1,3,5-triazin-2,4-diamín, C12H17N5S, Mr ® 263,38; zloţka kokcidiostatika Trithiadol (obsahuje bitionol 50 %, metiotria-zamín 10 % a síran vápenatý). Metiotriazamín
metipamidum – sulfónamidové diuretikum netiazidovej štruktúry s výrazným antihypertenzívnym a miernym a prechodným diuretickým účinkom. Pôsobí priamo na hladké svalstvo ciev zníţením ich reaktivity a periférnej rezistencie Účinok nastupuje rýchlo a nesprevádza ho ortostatická hypotenzia. Nemá nepriaznivý vplyv na metabolizmus lipidov a sacharidov. Po podaní p. o. sa dobre vstrebáva s t0,5 0,3 – 1,1 h. Max. hodnoty v plazme (300 ng/ml po podaní 5 mg) sa dosahujú za 2 – 6 h. Eliminačný t0,5 je 31 – 55 h. Indikácie – hypertenzia; pri miernej hypertenzii v monoterapii, pri ťaţších formách v kombinácii s -blokátory, blokátory vápnikových kanálov, vazodilatanciá, diuretiká šetriace draslík); hypertenzia u diabetikov. Kontraindikácie – absol.: precitlivoenosť na prípravok a sulfónamidy, urémia; relat: hypokaliémia, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, insuficiencia pečene, arytmie, dna. Gravidita a laktácia. Nežiaduce účinky – môţu sa vyskytnúť bolesti hlavy, slabosť, potenie, palpitácie, parestézie, hypokaliémia, hyperurikémia (v prvých mes. th.), palpitácie, mierne prechodné zvýšenie aminotransferáz. Interakcie – zvýšené vylučovanie K; môţe zvýšiť toxické účinky kardiotoník. Súčasné podanie kortikoidov al. ACTH zvyšuje hypokaliémiu. M. zvyšuje účinok pachykurarínových myorelaxancií, zniţuje účinok antidiabetík a reaktivitu voči presorickým látkam. Zniţuje klírens lítia, a tým zvyšuje jeho toxickosť. Dávkovanie – podáva sa p. o. v dávke 1,25 – 2,5 mg/d. ®
Prípravok – Hypotylin tbl.
8010
metipranolol – metipranololum, 4-[2-hydroxy-3-[(1-metyl-etyl)amino]propoxy]-2,3,6-trimetylfenol 1acetát, C17H27NO4, Mr 309,42; zákl. -blokátor bez ISA, antihypertenzívum, antiarytmikum, antianginózum. Biol. t0,5 je 4 – 6 h, biotransformuje sa v pečeni. Prvý ho pripravil Bláha a spol. r. 1958.
Metipranolol
Indikácie – stabilizovaná i nestabilná angina pectoris, nemá ischémia myokardu, infarkt myokardu a stavy po ňom, artériová hypertenzia, hyperkinetický sy., pri tyreotoxikóze na odstránenie tachykardie a i. príznakov, neurocirkulačná asténia, lítiový tras, hypertrofická kardiomyopatia; supraventrikulárne a komorové tachyarytmie (aj po kardioglykozidoch), profylaxia migrény, inkontinencia moču po prostatektómii. Kontraindikácie – precitlivenosť na m., bradykardia, poruchy A-V- prevodu, hypotenzia, ľavostranné srdcové zlyhávanie, príznaky kardiogénneho šoku, metabolická acidóza, bronchospazmus (sthma bronchiale, obštrukčná bronchopneumopatia). Nežiaduce účinky – nauzea, vracanie, hnačka, závraty, hypotenzia, bradykardia, psychické poruchy, poruchy spánku, poruchy zraku, bronchospazmus, bolesti vo svaloch, Raynaudov sy. Interakcie – m. zvyšuje účinok tubokurarínu, inzulínu, perorálnych antidiabetík, antihyper-tenzív; zniţuje účinok sympatikomimetík, kardioglykozidov. Jeho účinok zniţujú nesteroidové antiflogistiká; jeho účinok zvyšuje fenytoín, cimetidín a antihypetenzíva. Nemása kombinovať s inhibítormi MAO, ajmalínom, chindínom, verapamilom (najmä pri i. v. aplikácii), klonidínom. Dávkovanie – i. v.: aplikuje sa pomaly dávka 0,5 – 2 mg, príp. sa nadviaţe infúzia s dávkou 0,25 – 0,5 mg/h; p. o.: spočiatku sa podáva niţšia dávka (5 – 10 mg/h) a podľa potreby sa zvyšuje (pri kontrole tepovej frekvencie a TK) aţ na 120 mg/d, obvyklá th. dávka je 10 – 20 mg/d. ®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – VUFB-6453 , Betanol , Disorat , Glauline , Glausyn , Turoptin , Trimepranol inj., tbl. ® Slovakofarma. Kombinovaný prípravok – Trimecryton tbl. Léčiva (metiprano-lol 20 mg + dihydroergokristínmezilát 1,16 mg + chlórtalidón 20 mg v 1 tbl.). ®
METIS 1, 2, 3 a 4 mg tbl. (Richter Gedeon RT) – perorálne antidiabetikum, glimeprid 1, 2, 3 al. 4 mg v 1 tbl.; →glimeprid. metitural – methituralum, syn. metioturiát, jednosodná soľ dihydroxy-5-(1-metylbutyl)-5-(2-metyltio)etyl-2-tioxo-4,6-(1H,3H,5H)-pyrimidíndiónu, C12H19N2NaO2S2, Mr 310,42 ® ® ® (Am 109 , Neraval , Thiogenal ). Metitural
metixén
–
methixenum, 1-metyl-3-(9H-tioxantén-9-yl-metyl)piperidín, C20H23NS, Mr 309,47; ® anticholínergikum, relaxans hladkého svalstva (hydrochlorid C20H24ClNS – Cholinfall , ® ® ® ® ® ® ® Methixart , Methyloxan , Tremaril , Tremarit , Tremonil , Tremoquil , Trest ). Metixén
metizazón – methisazonum, 2-(1,2-dihydro-1-metyl-2-oxo-3H-indol-3-ylidén)hydrazínkar-botioamid,
8011
®
®
®
C10H10N4OS, Mr 234,29; anivirotikum (33T57 , Marboran , Viruzona ). Metizazón
metjodal sodný – sodná soľ kys. jodmetánsulfónovej, CH2INaO3S, Mr 244,01; rtg kontrastná látka na ® ® ® ® ® urografiu (Abrodil , Diagnorel , Radiographol , Segosin , Skiodan ). ,
,
metkarafén – 2-dietylaminoetylester kys. 1-(3 ,4 -dimetylfenyl)-1-cyklopentánkarboxylovej, C20H31NO2, ® Mr 317,46; anticholínergikum (Netrin ). Metkarafén
®
Metligine (Taisho) –
-adrenergikum, vazokonstringens, antihypotenzívum; →midodrín.
metmerkapturón – syn. metiokarb. ®
metobromurón – 3-(p-brómfenyl)-1-metoxy-1-metylmočovina, C9H11BrN2O2, M r 259,10 (Ciba 4126 , ® ® Pattonex , Patoran ). Metobromurón ®
Metoclol (Toyama) – antiemetikum; →metoklopramid. metoclopramidum – metoklopramid. ®
Metocobil (Vita) – antiemetikum; →metoklopramid. ®
Metocryst – anabolikum; →metandriol. metóda – [l. methodus z g. methoda cesta za dačím] systém regulatívnych princípov v kaţ-dom vedomom a na cieľ zameranom konaní ľudí; spôsob, ako dosiahnuť vytýčený cieľ; →veda. Abbottova metóda – [Abbot, Mc Edwille Gerh., amer. chir.] sádrový obväz pri lordóze; pacient leţí na znaku vo visutej sieti tak, aby chrbtica zaujala kyfotickú polohu; pričom sa vyvíja laterálny ťah a protiťah na chrbticu širokými bandáţami a poduškami a následne aplikuje plastický korzet. Alexandrova metóda – [Alexander Matthias, 1895 – 1955, austrál. herec] m. →alternatívnej medicíny, kt. sa usiluje zmenou polohy tela a pohybových návykov th. ovplyvniť rôzne funkčné poruchy, napr. strata hlasu počas predstavenia zmenou polohy hlavy a krku; aplikuje sa aj pri poruchách spánku a p. Altmannova-Gershova metóda – metóda prípravy tkaniva na histol. vyšetrenie mrazovou sublimáciou. Analytická metóda – rozkladacia m., spočíva v rozčlenení javov al. procesov na prvky al. časti s cieľom odhaliť ich vzájomné vzťahy, poznať ich ako komponenty zloţitého celku. Je posta-vená na analýze a je protikladom syntézy, utvrárania celkov z jednotlivých častí. Metafyzická →analýza, aj keď stúpa od súcna k jeho zdrojom, teda anagogicky od neskoršieho k skor-šiemu (a posteriori ad prius), nie je však indukciou. Aronsonova metóda – volatilizácia formadeldehydový pár z tuhého polyméru, trioxymetylénu, teplom. Askenstedtova metóda – (Parkerova modifikácia) test na stanovenie indikánu v moči: vzorka moču sa vyzráţa s tuhým chloroidom ortutnatým, indikán Obermeyerovým činidlom oxiduje na indigo, vzorka vytrepe do chloroformu a vzniknuté modré sfarbenie porovná so štandandným rozt. indiga.
8012
Axiomatizovaná metóda – m., pri kt. všetky výpovede dajakej teórie získavajú z určitého počtu axióm prostredníctvom definovaných pravidiel. Najpodstatnejšími problémami týchto m. je neprotirečivosť, úplnosť a nezávislosť všetkých →axióm. Babcockova metóda – [Babcock, William W., 1872 – 1937 amer. chir. pôsobiaci vo Philadelphii] chir. odstránenie varikózne zmenených ţíl pomocou intraluminálnej flexibilnej Babcockovej sondy (venous stripping); →varixy. Bargerova metóda – m. na stanovenie osmotického tlaku z tlaku nasýtených pár. Barraquerova m. – fakoeryza, odstránenie šošovky pri katarakte odsatím prístrojom zv. eri-zyfak. Betheaova metóda – Betheov príznak: lekár sa postaví za pacienta a chytí ho pod pazuchami, takţe sa prsty dotýkajú rebier aţ vo vrchole pazuchy, jednostranná porucha rozopnutia hrudníka sa prejaví menšími dýchacími pohybmi rebier na postihnutej strane. Bielschowskyho metóda – [Bielschowsky, Max, 1869 – 1940, berlínsky neuropatológ] histol. metóda, pri kt. sa impregnáciou striebrom znázorňujú nervové bunky a ich výbeţky, retikulínové tkanivo lymfatických uzlín, sleziny a ko- lagénové vlákna v podpornom tkanive čriev, interlobulárnom spojivovom tkanive pečene, obličiek, maternice), jemná medzisvalová sieť spojiva, ústie motorických nervov v priečne pruhovanom svalstve, nervové zakončenia v Meissnerových a Grandryho telieskach, ale aj väzivové vlákna v kosti, dentínovej a hyalí-novej chrupavke a i. Biggsova-Douglasova metóda – m. vyšetrenia generácie tromboplastínu (TGT) v zmesi plazmy adsorbovanej Al(OH)3 al. BaSO4, séra a zahustených trombocytov po rekalcifikácii; →tromboplastín. Bivinova metóda – th. otravy strychnínu podávaním chloralhydrátu. Bobathova metóda – systém th. cvičení zameraný na inhibíciu spastickosti a vyvinutie nových reflexných odpovedí a rovnováţnych reakcií modifikáciou polohy, kt. postupuje od jednodu-chých k zloţitejším pohybom v slede podobnom ontogenetickému vývoju dieťaťa. Borchgrevinkova-Waalerova metóda – m. vyšetrenia času krvácania: na dlaňovú stranu prelaktia sa pri stiahnutí ramena manţetou tlakomera (pri 6,5 kPa) urobia malé koţné rezy a sleduje čas krvácania. Brandtova-Andrewsova metóda – m. vytlačenia placenty z maternice v III. pôrodnej fáze: ľavou rukou sa uchopí pupočník, kým pravá sa poloţí na matkino brucho prstami smerom k prednej strane maternice. Pravou rukou sa vyvíja mierny tlak dozadu a mierne nahor, pričom ľavou rukou mierny ťah za pupočník. Brecherova-Cronkitova metóda – m. počítania →trombocytov. Bremerova metóda – m. th. pľúcnej tbc diétou a fyzioterapiou. Breslauova metóda – Brunnova m., odparenie formaldehydu zo zriedených (8 %) rozt. na zabránenie polymerizácie. Brunnova metóda – Bresslauova m. Brunstromova metóda – systém th. cvičení zameraný na inhibíciu spastickosti senzorickou sitmuláciou synergických pohybov; a to aţ do stupňa, pri kt. vymiznú synergické pohyby; zvyšné izolované vôľové pohyby sú výrazom toho, ţe sa postupne zvýšila motorická regulácia. Brunzlova.Lövensteinova metóda – na odhalenie simulácie hluchoty, kt. registruje minimálne pohyby lebky a končatín vznikajúce následkom senzorických vnemov; por. auropalpebrálny reflex; →Bechterewov reflex.
8013
Buzzardova metóda – spôsob vybavovania patelového reflexu, pri kt. pacient vôľovo inervuje antagonistické svaly m. quadriceps femoris al. znemoţňuje reflex nadmernou pozornosťou: Pacient s končatinami ohnutými v kolenách tlačí špičkou nôh o podlahu. Tak sa dá často vybaviť reflex tam, kde sa normálne nevybaví; podobná je Jendrassikova metóda. Bürkerova metóda na určovanie času zrážania krvi – kv. krvi sa pridá ku kv. vody vo vyhlbenine podloţného skielka a potom sa v ½-min intervaloch kapilárou skúša, aţ sa zachytí vlákenko fibrínu. Referenčné hodnoty sú 5 min (25 °C); →hemokoagulácia. Callahanova metóda – 1. m. plnenia koreňového kanála chloroformovým-kolofóniovým rozt. a potom rozt. gutaperče; 2. m. sledovania a otvárania koreňového kanála rozrušením tkaniva drene a aplikácou 50 % rozt. kys. sírovej. Carrelova metóda – 1. m. zošitia krvných ciev end-to-end; 2. Carrelova-Dakinova m. ošetrenia rán zaloţená na širokom otvorení, odstránení všetkého cudzorodého a devitalizovaného tkaniva, dôkladného vyčistenia a opakovaného výplachu zriedeným rozt. hypochloritu sodného; okolitá koţa sa chráni gázou napustenou parafínovým olejom; 3. m. určenia času uzáveru otvorených rán; vzorka tkaniva z rany sa umiestni na podloţné skielko, ofarbí a spočíta počet baktérií. Castanedova metóda – m. znázornenia rickettsií v roztere: zhotoví sa tenký rozter vo fosfátovom tlmivom rozt.(pH 7,6) a vysuší sa, ofarbí sa rozt. metylénovej modrej 3 min a prefarbí rozt. safranínu, potom sa opláchne a usuší. Rickettsie sa znázornia svetlomodro, jadrá buniek a cy-toplazma červeno. Ciacciova metóda – príprava tkaniva na znázornenie intracelulárnych lipidov; preparát sa fixuje rozt. kyslého chromanu a ofarbí sudanom III. Clarkova-Collipova metóda – 1. m. na stanovenie vápnika v sére: k zriedenému séru sa pridá šťavelan amónny, zrazenina premyje, rozpustí v kys. sírovej a titruje permanganátom draselným; 2. m. stanovenie močoviny v krvi: k 5 ml filtrátu krvi sa pridá 1 ml NH 4Cl, zohreje v autokláve na 150 °C na 10 min. Zmes sa zalkalizuje, destiluje do kyseliny a titruje za pouţitia metylčervene ako indikátora. Claussova metóda – koagulačná m. stanovenia fibrinogénu v plazme. Converseova metóda – rekonštrukcia ušnice koţným štepom získaným spod ušnice s hornou základňou ~ o 1/3 dlhšou ako operovaná ušnica; celá hrúbka koţe pokrýva defekt na strane štepu s výnimkou poslednej tretiny strednej časti stopky. Couetteova metóda – m. určovania viskozity výpočtom rýchlosti pohyby vnútorného valca oddeleného od vonkajšieho valca tenkou vrstvou testovanej kvapalniny. Coutardova metóda – m. dlhodobým frakcionovaným oţarovaním. Credého metóda – 1. m. vytláčania placenty tlakom na maternicu smerom nadol do panvy a jej stláčania zo všetkých strán, aby sa vypudil jej obsah; 2. podobná m. vytláčania moču z močového mechúra, najmä pri paralytickom mechúri; 3. vkvapkávanie 2 % rozt. dusičnanu strieborného do obidvoch očí novorodencov kvôli prevencii ophthalmia neonatorum. Croninova metóda – operačná úprava plochej špičky nosa krátkou kolumelou za pouţitia obojstranného štepu koţe zaveseného do stropu nozdier. Cuignetova metóda – retinoskopia. Dakinova-Carrelova metóda – Carrelova m.
8014
Deduktívne metóda – umoţňujú jednoznačné závery z mnnoţiny východiskových údajov a výpovedí o mnoţine iných údajov a výpovedí, kt. v oblasti prírodovedných teórií platia s rovnakou pribliţnosťou ako príslušné východskové údaje a vypovede; op. induktívna m.; →indukcia. Denisova-Lecheova metóda – stanovenie celkových síranov: k vzorke sa pridá kyselina a autoklavuje sa, po rozloţení proteínov sa vzorka vyzráţa chloriom bárnatým, vysuší a zváţi. Denmanova metóda – mechanizmus spontánneho obratu do polohy plieckami, pri kt. sa hlavička rotuje dozadu, pričom pri vzostupe panvového konca do panvy zostupujú pliecka a nakoniec zostúpi panvový koniec. Dialektická metóda – vychádza z toho, ţe svet je ,,komplex procesov, v kt. veci zdanlivo stabilné, práve tak ako ich myšlienkove obrazy v našom vedomí – pojmy – prechádzajú ustavičnou premenou vznikania a zanikania, v kt. sa popri všetkej zdanlivej náhodnosti a napriek občas-nému pohybu späť napokon predsa len presadí vývoj postupujúci dopredu“ (Engels). Tým sa poukazuje na vzťah teórie a m., a pretoţe dialektický a historický metarializmus patrí k teo-retickým základom vedeckého svetonázoru, zároveň sa tým poukazuje aj na vzťah sveto-názoru a m. V materialistickej dialektike tvorí teória, metóda a vedecký svetonázor jednotu. Dickinsonova metóda – m. kontroly popôrodného krvácania: celá maternica sa uchopí cez brušnú stenu, zdvihne nad panvu a stlačí oproti chrbtici. Dieterleho metóda – histol. m. na dôkaz spirochét v USA (farbenie legionel). Preparáty sa senzibilizujú uranylnitrátom, inkubujú v dusičnane striebornom a vyvíjajú v rozt. hydrochi-nónu, dusitanu sodného, acetónu a formaldehydu a pyridínu. Baktérie sú sfarbené ţlto na čiernookrovom podklade. Metóda nie je špecifická pre legionely. Domagkova metóda – dôkaz retikuloendotelových buniek: kultúra grampozit. stafylokokov vo fyziol. rozt. sa injikuje do v. femoralis potkana, kt. sa po 15 – 30 min. utratí. Kupferove bunky a i. bunky RES sa výrazne znázornia po zafarbení rezov fixovaných vo formalíne krezylovou violeťou al. Gramovým farbením s následným farbením alumen-karmínom. Dukeho metóda – m. na vyšetrenie času krvácania: po 3-mm vpichu sterilnou oceľovou lancetou do bruška prsta (ušného lalôčika) sa sleduje čas trvania krvácania z vpichu, a to tak, ţe sa v 30-s intervaloch filtračným papierom odsáva kvapka krvi dovtedy, kým uţ nijaká krv z rany nevyteká. Referenčná hodnota je 3 – 5 min. Dungerova metóda – m. počítania eozinofilov v periférnej krvi: do melanţéra na leukocyty al. baničky sa nasaje po značku 0,5 krv a dosaje Dungerov rozt. po značku 11 a zmes sa pretrepe. Kvapka suspenzie sa kvapne do Fuchsovej-Rosenthalovej komôrky a po 3-min státí sa počí-tajú eozinofily, kt. majú dobre viditeľné ţiarivé zrná. Eickenova metóda – vyšetrenie hypofaryngu s prevrátenou prstienkovitou chrupavkou dopredu. Ellingerova metóda – skúška na indikán: vzorka moču sa vyzráţa zásaditým octanom olovnatým a sfiltruje sa. K filtrátu sa pridá Obermeyerovo činidlo, indigo sa vytrepe do chloroformu, chloroform sa odparí a a zvyšok titruje permanganátom draselným. Epsteinova metóda – skúška na glukózu: modifikácia Lewisovej-Benedictovej m., umoţňuje vykonať skúšku s veľmi malým objemom krvi. Fahraeusova metóda. (1918) – m. vyšetrenia rýchlosti sedimentácie erytrocytov; uţ sa nepouţíva. Fajansova metóda – chem. argentometrické stanovenie halogenidov a pseudohalogenidov, zaloţené na pouţití adsorpčných indikátorov (napr. fluoresceínu, HFn). Adsorpčné indikátory sú vo vode rozp. org. farbivá, slabé kys. al. zásady, kt. katión al. anión sa viaţe po dosiahnutí izoelekt. bodu (bodu ekvivalencie) na micely halogenidu strieborného a súčasne sa zmení sfarbenie rozt.
8015
Napr. pri titrácii chloridov dusičnanom strieborným za pouţitia fluoresceínu ako indikátora, kým sa v ana- lyzovanom rozt. nachádza prebytok halogenidových iónov (pred bodom ekvivalencie), častice – – AgCl prednostne sa adsorbujú na povrchu Cl , čím vzniká negat. náboj micely (AglClCl ). Po – + vytitrovaní iónov Cl z rozt. sa zmení náboj micely (AgClAg ), čo umoţňuje adsorpciu aniónu – indikátora (Fn ) na micele. Faustova metóda – m. dg. parazitov odstrením premytej vzorky stolice síranom zinočnatým so špecifickou hmotnosťu 1,180, čím sa dajú odstrániť vajíčka a cysty prvokov zo supernatantnej vrstvy. Fayova metóda – systém th. cvičení na odstránenie spastickosti; spočíva v reedukácii zaloţenej na teórii hierarchického vývinu začinajúceho jednoduchými reflexnými pohybmi a postupujúceho k zloţitejším vzorcom koordinácie. Fickova metóda – indikátorová dilučná m. merania srdcového vývrhu zaloţená na →Fickovom princípe aplikovaného na prietok krvi pľúcami: spotreba O 2 pľúcami delená a-v rozdielom je úmerná rýchlosti prietoku krvi pľúcnymi kapilármi a srdcovému vývrhu. Finsenova metóda – druh fototerapie koţných ochorení uhlíkovým oblúkovým svetlom (Finseno-vo svetlo) koncentrovaným pomocou horského kryštálu, kt. je priepustný pre krátkovlnové ultrafialové ţiarenie bohaté na energiu, kombinovaným s dobrým chladením a infračerveným ţiarením. Fishbergova metóda – m. určovania špecifickej hmotnosti moču, ako miery koncentračnej schopnosti obličiek. Fischerova metóda – chem. m. na stanovenie vody v org. a anorg. systémoch Fischerovým činidlom obsahujúcim jód a oxid siričitý, kt. sú rozpustené v zmesi bezvodého metanolu a pyridínu. Na stanovenie je potrebný prístroj vylučujúci prístup vzdušnej vlhkosti. Fiskeho metóda – m. stanovenia celkových fixných báz: odstránenie fosfátov pomocou chloridu ţelezitého, prevedenie fixných báz na sírany zahriatím s kys. sírovou, vyzráţanie síranou vo forme benzidínsulfátu a titrácia pomocou zásady. Fiskeho-Subbarowova metóda – 1. Stanovenie fosforu rozp. v kys.: spopolnenie org. látok zahriatím s kys. sírovou a dusičnou, vyzráţanie fosfátov vo forme fosforečnanu horečnatoamónneho a redukcia precipitátu kys. p-aminonaftolsulfónovou; porovnania sfarbenia s rozt. fosforečna-nového štandardu. 2. Stanovenie anorganického fosforu: vyzráţanie fosfátov vo forme fosfomolynbdenanu amónneho, redukcia kys. p-aminonaftolsulfónovou a kolorimetrické porovnanie vzniknutého modrého sfarbenia so štandardným rozt. Folinove metódy – 1. Dôkaz acetónu v moči: acetón z moču sa prevádza do zásaditého rozt. hypojoditu známej koncentrácie. Acetón sa tým mení na jodoform a nadbytok jódu sa titruje so štandardným rozt. tiosíranu pomocou škrobu ako indikátora. 2. Stanovenie acetónu (mikrometóda): acetón sa prevedie do rozt. bisulfitu sodného a nefelometricky sa stanovuje porovnaním so štandardným rozt. acetónu pomocou Scottovho a Wilso-novho rozt. 3. Stanovenie aminokyselín v krvi: 10 ml deproteinovaného filtrátu krvi sa zalkalizuje na hodnotu fenolftaleínu, pridajú sa 2 ml rozt. b-naftochinónu a uloţí v tme. Nasledujúci d sa pridajú 2 ml rozt. kys. octovej a acetátu a 2 ml 4 % rozt. tiosíranu. Zriedi sa na 25 ml a porovná modré sfarbenie so štandardným rozt. aminokyselín spracovaným paralelne. 4. Stanovenie aminodusíka v krvi: k moču sa pridá per naftochinónsulfónová; červené sfarbenie sa porovnáva so štandardnými rozt. aminokyselín.
8016
-
5. Stanovenie dusíka amoniaku: k moču sa pridá uhličitan sodný, aby sa uvoľnil amoniak, kt. sa prenesie do štandardnej kys. a filt- ruje, pridajú sa 2 ml Folinovho meďného rozt. a zahrieva sa vo vriacom kúpeli 10 min. Po ochladení a pridaní 2 ml kyslého molybdátového činidla sa rozt. zriedi na 25 ml a modré sfarbenie sa porovná s paralelne spracovanými štandardnými rozt. glukózy. 6. Stanovenie cukru v krvi: k 2 ml neutrálneho deproteinovaného filtrátu krvi sa pridajú 2 ml Folinovho meďného rozt. a zmes zahreje vo vriacom kúpeli 10 min; potom sa zmes ochladí, pridajú sa 2 ml kyslého molybdátového činidla. Doplní sa do objemu 25 ml a porovnáva so štandardným rozt. glukózy spracovaným paralelne. 7. Stanovenie kreatínu v krvi: krv sa deproteinuje pomocou kys. pikrovej a sfiltruje; k filtrátu sa pridá hydroxid sodný a vzniknuté sfarbenie sa porovnáva so štandardnými rozt. 8. Stanovenie kreatínu v moči: kreatín sa mení po 3-h zahriatí 90 °C v prítomnosti 0,33 N HCl na kreatinín; kreatinín sa stanoví pomocu kys. pikrovej a zásady, hodnota kreatínu sa určí vypočtom. 9. Stanovenie kreatinínu v moči: k moču sa pridá kys. pikrová a hydroxid sodný; vzniknuté červené sfarbenie sa porovnáva s rozt. 0,5 N dvojchromanu draselného. 10. Stanovenie éterických síranov: najprv sa odstránia anorg. sírany pomocou chloridu bárnatého a potom konjugované sírany po hydrolýze s vriacou kys. soľnou. 11. Stanovenie anorganických síranov: moč sa okyslí pomocou kys. soľnej, vyzráţa s chloridom bárnatým, sfiltruje, vysuší, spáli a zváţi. 12. Stanovenie bielkovín v moči: po pridaní kys. octovej sa moč povarí s kys. soľnou, vyzráţa s chloridom bárnatým, sfiltruje, vysuší, spáli a zváţi. 13. Stanovenie celkovej acidity: k vzorke moču sa pridá šťavelan draselný na vyzráţanie vápnika, kt. sa inak vyzráţa pri neutrálnom bode, a stitruje s 0,1 N hydroxidom sodným za pouţitia fenolftaleínu ako indikátora. 14. Stanovenie celkových síranov v moči: moč sa varí 30 min so zriedenou kys. soľnou, vyzráţa s chloridom bárnatým, sfiltruje, vysuší, spáli a zváţi. 15. Stanovenie močoviny a alantoínu: močovina sa rozloţí zahriatím s chloridom manganitým a kys. soľnou, amoniak sa oddestiluje a sfiltruje. Folinove-Wuove metódy – 1. Stanovenie kreatinínu v deproteinovanom filtráte krvi al. moči. Sfarbenie rozt. kreatinínu v zásaditom rozt. kys. pikrovej sa porovnáva v kolorimetri s farbou utvorenou rozt. kreatinínu so známou koncentráciou al. so štandardnými rozt. dvojchromanu draselného. 2. Stanovenie kreatínu + kreatinínu: kreatín v deproteinovanom filtráte krvi sa mení na kreatinín zahriatím so zriedenou kys. soľnou v autokláve. Utvorený kreatinín sa spolu s preformovaným kreatinínom stanovuje kolorimetricky po pridaní alkalického rozt. pikrátu. 3. Stanovenie glukózy v deproteinovanom filtráte krvi varom so zriedeným alkalickým vínanom meďnatým. Oxid meďný sa rozpustí pridaním rozt. kys. fosfomolybdénovej a fosforečnej a vzniknuté modré sfarbenie sa porovnáva s farbou vzniknutou v rozt. cukrov so známou koncentráciou. 4. Stanovenie nebielkovinového dusíka. Celkový nebielkovinový dusík sa stanovuje v deproteinovanom filtráte krvi určením voľného dusíka vo forme amoniaku kjehldalizáciou, nesslerizáciou a porovnaním so štandardom. 5. Získanie bezbielkovinového filtrátu krvi; deproteinácia sa vykonáva pomocou destilovanej vody, wolframánu sodného, kys. sírovej a filtráciou zmesi.
8017
6. Stanovenie močoviny: močovina sa pôsobením ureázy mení na amoniak, kt. sa stanovuje nesslerizáciou. 7. Stanovenie kys. močovej. Kys. močová sa vyzráţa z bezbielkovinového filtrátu krvi al. moču laktátom strieborným, po pridaní kys. fosfowolfrámovej vzniká v prítomnosti kys. močovej modré sfarbenie, kt. intenzita je úmerná koncentrácii kys. močovej. Füllebornova metóda – [Fülleborn, Friedrich, 1866 – 1933, nem. odborník v tropickej medicíne pôsobiaci v Hamburgu] skúška na obohatenie a dôkaz vajíčok helmintov (najmä nematód Taenia a Hypenolepis) a v prvokov v stolici: 1 g stolice sa rozotrie a zmieša s 20 ml nasýteného rozt. NaCl, nechá stáť 1 h, potom sa 1 kv. nanesie na krycie skielko a prenesie na pod-loţné skielko. Nie je vhodná na vyšetrovanie vajíčok treponém, difylobotrií a neoplodnených askaríd. Geelmuydenova metóda – m. stanovenia acetónu: do Erlenmeyerovej banky so skleným zábrusom sa odpipetuje 10 ml acetónu (max. 0,3 mol/l), pridá 5 ml 4 N NaOH a 10 ml 0,1 N rozt. jódu o známom faktore. Banka sa uzavrie a nechá 5 min v pokoji, potom sa odzátkuje, pridá 5 ml 4 N HCl (al. H2SO4), aby bola bola reakcia kyslá. Rozt. sa titruje 0,1 N Na 2SO4 o známom faktore do slaboţltého sfarbenia. K rozt. sa prida 5 ml škrobového mazu a titruje ďalej tiosíranom do odfarbenia. Rozdiel medzi pridaným a nespotrebovaným mnoţstvom jódu udáva mnoţstvo acetónu. Gerotova metóda – [Gerota, Dimitru, 1867 – 1939, bukurešťský anatóm] znázornenie lymfatic-kého systému po inj. farbiva rozp. v chloroforme al. éteri, nie však vo vode, napr. pruskej modrej, do lymfatických ciev. Givensova metóda – test peptickej aktivity: rôzne mnoţstva zriedenej ţalúdkovej šťavy sa pridajú do série skúmaviek obsahujúcich hrachový globulín z hrachu (Pisum sativum), zmesi sa inkubujú a pozoruje stupeň natrávenia. Grahamova-Knollova metóda – dôkaz peroxidázovej reakcie v granulocytoch: čerstvý suchý rozter sa fixuje formaldehydalkoholom 30 s, potom sa dôkladne opláchne vodou a farbí 10 min peroxidázovým činidlom, opláchne destilovanou vodou a dofarbuje sa 40 min Giem-sovýmRomanowskyho rozt. Pozit. reakcia sa prejaví ţltohnedým aţ ţltočerveným sfarbením neutrofilných, eozinofilných a bazofilných leukocytov (reakcia sa začína od štádia promyelo-cytu). Lymfocyty majú reakciu negat., väčšina monocytov slabo pozit. Oslabenie reakcie je pri niekt. leukémiách, toxickej granulácii leukocytov a i. Gramova metóda – m. farbenia; →Gramovo farbenie. Hamiltonova metóda – skúška na krvácanie z maternice: rukou zavedenou do pošvy sa stlačí uterus a druhou rukou zvonka brušná stena. Hammerschlagova metóda – skúška na špecifickú hmotnosť krvi: pripraví sa zmes benzénu a chloroformu so špecifickou hmotnosťou ~ 1,050. Do nej vkvapne 1 kv. krvi a pridáva sa benzén a chloroform, kým kv. neklesá ani nestúpa, táto hodnota špecifickej hmotnosti sa zaznamená. Heintzova metóda – skúška na kys. močovú: vzorka moču sa zrazí pomocou HCl, kryštáliky sfiltrujú, premyjú, vysušia a zváţia. Herterova-Fosterova metóda – test na dôkaz indolu v stolici, modifikovaná Bergeimom: vzorka stolice sa zalkalizuje a destiluje, destilát okyslí a opäť destiluje. K druhéh anftochinón-4-sulfonát sodný a zalkalizuje. Pomocou chloroformu sa extrahuje modré sfarbenie a porovná sa so štandardným rozt. indolu 0,1 mg/ml. Heubleinova metóda – m. celotelového oţiarenia nízkou dávkou zvyšujúcich sa dávok 10 – 20 h/d počas niekoľkých d.
8018
Hippokratova metóda – uzavretá redukcia dislokácie prednej časti pleca pozdĺţným ťahom s miernou vonkajšou rotáciou; protiťah sa vykonáva opretím sa lekára nohou o pacientov hrudník. Hirschbergova metóda – meranie odchýlky škúliaceho oka pozorovaním odrazu svetla sviečky od rohovky. Metóda hlavných komponentov – m. →mnohorozmernej štatistickej analýzy číselných dát. Holger Nielsenova metóda – m. umelého dýchania. Hotchkissova metóda – reakcia perjódovou kys. podľa Schiffa (→PAS) v granulocytoch (reakcia s kys. perjódoctovou podľa Schiffa, →PAS): čerstvé suché krvné roztery sa fixujú 10 min nad formalínovými parami v digestore, potom sa na ne naleje na 10 min 1 % kys. jodistá, kys. zleje, roztery opláchnu a osušia a 30 min farbia Schiffovým činidlo; roztery sa znova opláchnu, osušia a dofarbia bunkové jadrá 5 min vodným 2 % rozt. čistenej metylénovej zelenej. Od štádia promyelocytu sú v granulocytoch difúzne červené sfarbenie cytoplazmy, v monocytoch slabšie; len slabo sa farbia zrelšie erytroblasty (polychrómne a ortochrómne normoblasty). Asi 5 % lymfocytov má výraznú zrnitú pozitivitu. Trombocyty a megakaryocyty sú výrazne pozit., podobne ako plazmatické bunky. Pozitivita glykogénu v granulocytovom rade je najvýraznejšia v zrelých bunkách. Oslabenie reakcie je pri myelodysplastickom sy. a leukémiách. Pri chron. lymfatickej leukémii je výrazná zrnitá pozitivita väčšiny lymfocytov. Pri akút. erytrémii al. erytrolekémii je hrubozrnitá pozitivita mladých normoblastov (najmä pronormoblastov). Pri akút. lymfatickej leukémii a akút. nediferencovanej leukémii je hrubozrnitá pozitivita blastov. Howellova metóda – skúška zráţania krvi: 5 ml krvi v 21-mm skúmavke sa nakláňa kaţdé 2 min a zaznamenáva čas zráţania. Howellova metóda stanovenia protrombínu – m. spočíva na určení času zráţenia oxalátovej plazmy, ku kt. sa pridá chlorid vápenatý a tromboplastín. Chandlerova metóda – m. stanovenie fibrinogénu: vyzráţanie fibrinogénu chloridom vápenatým, odstredenie a stanovenie dusíka v koagulu. Chickova-Martinova metóda – test baktericídneho účinku dezinficiensu vodných zdrojov v prítomnosti org. látok; →testy. Induktívna metóda – dovoľujú pravdepodobnostné závery v zmysle mat. teórie pravdepo-dobnosti. Pouţívajú sa pri overovaní a potvrdzovaní hypotéz; →indukcia. Ivyho metóda – test času zráţania z 3 vpichov na dlaňovej strane predlaktia pri ľahkom stiahnutí ramena manţetou tlakomera (pri 6,5 kPa). Jedličkova-Altschullerova nepriama metóda – m. počítania →trombocytov. Jendrassikova-Grofova metóda – 1. stanovenie konjugovaného bilirubínu: vzorka séra al. plazmy z krvi odobratej nalačno sa okyslí pridaním HCl, pridá sa Ehrlichovo činidlo, pričom vzniká modrý azobilirubín; po 10 min. sa reakcia zastaví a zmeria intenzita sfarbenia; 2. stanovenie celkového bilirubínu: k okyslenej vzorke séra al. plazmy sa pridá akcelerátor reakcie nekonjugovaného bilirubínu za vzniku azofarbiva. Keď sa reakcia zastaví, azobili-rubín vo vzorke predstavuje celkový, ako aj nekonjugovaný bilirubín. Johnsonova metóda – modifikácia Callahonovej m. (1), pri kt. sa kanál spočiatku naplní alkoholom, pričom difunduje chloroformová zloţka rozt. chloroform–kalafúna; akohol v hĺbke den-tínu uľahčuje difúziu kalafúny rozpustenej v chloroforme do dentínu.
8019
Kaiserlingova metóda – postup konzervácie prírodných farieb v muzeálnych preparátoch za pouţitia chloroformu a octanu draselného. Kaplanova-Meierova metóda – Kaplanova-Meierova krivka preţitia. Kaplowova metóda – m. stanovenia alkalickej fosfatázy v granulocytoch: čerstvý rozter sa fixuje 10 min metylakoholom, fixačný rozt. zleje a naň sa na 30 min naleje zmes -naftylfosfátu sodného (5 mg v 5 ml tlmivého rozt.) a Fast Blue BB (5 mg v 5 ml tlmivého rozt.), kt. sa zmiešajú sa sfiltrujú tesne pred pouţitím. Rozter sa opláchne, osuší a ofarbí 10 min zmesou Mayovho-Grünwaldovho a Giemsovho-Romanowskyho rozt. v pomere (10 ml:50 kv.) v 65 ml neutrálnej vody. Reakcia je pozit. len v zrelých leukocytoch vo forme hnedých aţ hnedočiernych zŕn. Hodnotí sa semikvantit. stupeň pozitivity v 100 zrelých granulocytoch. Karmenova metóda – m. stanovenia aktivity →aminotransferáz v telových tekutinách. Karrova metóda – m. stanovenie močoviny v krvi: premena močoviny na uhličitan amónny pôsobením ureázy, priama nesslerizácia a porovnanie sfarbenia so sfarbením štandardu rozt. močoviny pripraveného obdobným spôsobom. Kaufmannova metóda – th. hysterických paréz bolestivým faradickým prúdom; prvýkrát sa pouţila v 1. svetovej vojne pri ,,vojnových psychózach“ (,,Kriegshysterien“). Kendallova m. – m. stanovenia jódu v tkanive štítnej ţľazy: org. látky sa zoxidujú dusična-nom draselným a koncentrovaným KOH, zacidifikuje, zoxiduje pomocou brómu, pridá sa nadbytok KI a uvoľnený jód titruje pomocou tiosíranu sodného. Ketyho-Schmidtova metóda – m. merania prietoku krvi mozgovým tkanivom. Kirsteinova metóda – inšpekcia hrtana bez laryngoskopu po zaklonení hlavy pacienta a stlačení jazyka. Kjeldahlova metóda – [Kjeldahl, Johan Gustav Christoffer, 1849 – 1900, dán. chemik] kjeldahlizácia, analyt. metóda opísaná r. 1883 na stanovenie dusíka v org. látkach. Je zaloţená na mineralizácii (kjeldahlizácii) org. látky koncentrovanou kys. sírovou, pričom z dusíka vzniká síran amónny. Po ukončení mineralizácie sa nadbytkom lúhu uvoľní amoniak, kt. sa z reakčnej zmesi vydestiluje s vodnou parou a potom sa stanoví titráciou. Klüverova-Barrerova metóda – m. farbenia myelínových pošiev na modrozeleno, pričom bunky sa sfarbia do purpurova. Knausova-Oginova metóda – kalendárová metóda →antikoncepcie. Kocherova metóda – repozícia uzavretej luxácie ramennébo kĺbu. Komplementfixačné metódy – komplementfixačné reakcie (KFR) sú sérol. m., kt. sa zakladajú na väzbe (fixácii) al. spotrebe (konzumpcii) komplementu. Dá sa ňou stanoviť < 1 mg mg Ag al. PL, pretoţe aj veľmi malé mnoţstvo vzniknutého imunokomplexu je schopné aktivovať komplement klasickou cestou. Postup pozostáva z 2 stupňov. V 1. stupni reaguje Ag s PL v prítomnosti známeho mnoţstva komplementu, kt. sa pritom spotrebúva (nadväzuje sa na vznikajúce imunokomplexy). Zdrojom komplementu je obyčajne čerstvé krvné sérum mor-čiat. Druhý stupeň má za cieľ detegovať vlastne 1. fázu, pretoţe vzájomná väzba Ag, PL a komplementu sa zvyčajne inak neprejaví. V 2. stupni sa preto zmeria zostatková hemolytic-ká aktivita komplementu, kt. sa nenadviazal na imunokomplexy. Táto hodnota sa odpočíta od mnoţstva celkovo pridaného komplementu, čím sa určí mnoţstvo viazaného komplementu, a tým aj mnoţstvo PL al. Ag. K reaktantom zúčastneným na 1. stupni sa pridajú ovčie Erc obalené amboceptorom (králičie PL proti ovčím Erc). Keď sa v 1. stupni spotreboval celý pridaný komplement, nemôţe v 2. stupni nastať hemolýza (pozit. KFR); keď sa komplement nespotreboval, nastane hemolýza (negat. KFR).
8020
KFR slúţi na dôkaz al. stanovenie Ag, resp. Pl. Kvantit. stanovenie sa robí v rade skúmaviek (jamiek v mikrotitračnej platni), do kt. sa pipetuje konštantné mnoţstvo komplementu a jednej zloţky, kým druhá zloţka sa postupne zrieďuje podľa geometrického radu. Výsledok sa vyjadruje ako najvyššie zriedenie antiséra (pri stanovovaní PL) al. najniţšej koncentrácie Ag (pri stanovení Ag), kt. dáva ešte pozit. KFR. Aj KFR sa prednostne stanovujú PL IgM, lebo tie majú väčšiu hemolytickú účinnosť ako PL IgG. Nevýhodou určovania Ag al. PL pomocou KFR je, ţe umoţňuje zistiť len ich relat., nie absol. mnoţstvo, ako aj skutočnosť, ţe sa tak dajú detegovať len PL určitých tried (IgG 1, IgG3, IgM a slabo aj IgG2). Schéma aglutinácie (vľavo) a inhibície aglutinácie (vpravo). Časti veľkých kruhov znázorňujú bunky. V ich membráne zloţenej z dvojvrstvy fosfolipidov sú molekuly proteínov (elipsy), kt. majú na povrchu antigénové determinanty al. haptény (trojica čierny štvorec–krúţok–trojuholník).
Špecifická
protilátka
(malý kruh) sa kombinuje s hapténmi viazanými na bunkách, čím ich premosťuje a potom z niekoľkých buniek vznikajú aglutinujúce kompelxy. Ak sa v zmesi nachádza voľný haptén, protilátky sa prednostne viaţu s jeho molekulami (majú k nim vyššiu afinitu) a aglutináty buniek /al. inţých časatíc) nevzniknú – pozoruje sa inhibícícia aglutinácie
Korotkoffova metóda – auskultačná m. merania TK. Labordeova metóda – vykonávanie rytmických trakčných pohybov jazyka s cieľom stimulovať dýchacie centrum pri asfyxii. Lamazeova metóda – psychoprofylaktická m. prípravy pôrodu, kt. zahrňuje edukáciu budúcej matky vo fyziol. gravidity a pôrodu, ako aj učení sa rôznych techník (napr. dýchacie cvičenia ap.). 2+
Landersova-Takova metóda – m. stanovenia medi: Cu sa rozpustí v kyslom prostredí ceru+ 2+ lopazmínu a pomocou hydroxylamínu sa prevedie na Cu . Cu reaguje s batokuproíndisulfonátom za vzniku modrej zlúč., kt. intenzita je priamo úmerná koncentrácii medi. Laneova metóda – m. dg. infekcie pásomníc odstredením vzorky 1ml premytej suspenzie stolice v skúmavke s posúvateľným krytom, na kt. sa zachytávajú vajíčka parazitov; ide o priamu centrifugačno-flotačnú m. (angl. direct centrifugal flotation method, DCF). Leboyerova metóda – m. pôrodu dieťaťa zaloţená na teórii, ţe násilie spojené s pôrodom vyvoláva emocionálnu traumu dieťaťa a ţe táto trauma postihuje jeho osobnosť celý ţivot. Zakladá sa na koncepcii, ţe pôrod má byť šetrný a kontrolovaný, bez nepotrebných intervencií; s dieťaťom sa má nakladať šetrne, s podopieraním hlavičky, krku a kríţov; dieťa sa nemá nadmerne stimulovať a má dýchať spontánne bez bolestivých podnetov, ako je plieskanie ap. Leeho-Whiteova metóda – m. vyšetrenia času zráţania krvi: do plastickej striekačky bez protizráţavého činidla sa atraumaticky odoberie krv z dostupnej ţily a po 1 ml vystrekne do 2 Wassermannových skúmaviek (Ø 10 mm) v 37 °C teplom vodnom kúpeli. Referenčné hodnoty sú 6 – 10 min. Levaditiho m. striebrenia – m. na znázornenie spirochét v tkanivových rezoch; spirochéty sa javia čierno, tkanivá priehľadne ţlté. Liebermannova-Burchardova m. – m. stanovenia →cholesterolu v telových tekutinách. Löfflerova metóda I – farbenie rozterov metylénovou modrou: rozter sa pripraví na podloţné skielko, nechá sa usušiť na vzduchu a fixuje sa pretiahnutím skielka nad plameňom. Potom sa preparát preleje rozt. metylénovej modrej (30 ml nasýteného rozt. metylénovej modrej + 1 ml 1 %
8021
KOH sa doplní do 100 ml destilovanou vodou). Po 20 s sa metylénová modrá zleje a skielko sa opláchne vodou. Po vysušení sa pozerá pod imerziou. Mikróby sa farbia na modro. Löfflerova metóda II – m. stanovenia nešpecifickej esterázy v krvinkách: nešpecifická esteráza -naftol, kt. sa zlučuje s diazotátom tzv. trvanlivej modrej (Fast Blue BB) na nerozp. zlúč. Rozter sa fixuje formalínovými parami, farbí 30 min rozt. Fast Blue BB vo fosfátovom tlmivom rozt. a a-naftylacetátom, opláchne sa tečúcou vodou; jadrá moţno dofarbiť metylénovou modrou al. jadrovou červenou. Pozitivita sa javí ako hnedočierna granulácia, je najsilnejšia v monocytoch; trombocyty a lymfocyty dávajú slabšiu reakciu, neutrofilný rad býva negat. al. slabo pozit. (promyelocyty). Löfflerova metóda III – -naftol-AS-acetátom – ako 2, ale s dofarbením 1 % vodným rozt. eozínu al. neutrálnej červenej 5 min. Pozitivita sa javí ako bledomodrá, granulácia v granulocytoch a monocytoch (v Mo je reakcia silnejšia). Slabšia reakcia môţe byť aj v časti normoblastov a lymfocytov. Na dôkaz monoblastov pri nezrelo-bunkových leukémiách sa reakcia na nešpecifické esterázy dopĺňa tzv. nátriumfluoridovou blokádou, kt. v monocytoch ruší esterázovú reakciu, kým v ostatných bunkách sa táto reakcia nemení. Luqueho metóda – m. korekcie skoliózy pomocou kovových tyčí a skrutiek na prednú spinálnu fúziu v driekovej oblasti. Marbetova-Wintersteinova metóda – test tolerancie heparínu; →testy. Marchiho metóda – m. znázorňovania degenerácie nervových vláken; tkanivo sa najprv fixuje v rozt. obsahujúcom dvojchroman draselný, kt. zabráni farbeniu normálne myelinizovaných vláken kys. osmičelou. Mattiho-Russeho metóda – štiepková plastika oss scaphoideum pri pseudoartróze po zlomenine pomocou kortikospongióznej kosti získanej z hrebeňa bedrovej kosti. Mauzerallova-Granickova metóda – m. stanovenia kys. -aminolevulovej chromatografickou izoláciou na ionexe. Metafyzická metóda – chápe svet ako ,,komplex hotových vecí“ (Engels); op. dialektická metóda; →metafyzika. Meyerova metóda – m. na stanovenia kreatínu, modifikácia Folinovej-Benedictovej metódy, pričom sa kreatín po pridaní HCl v autokláve mení na kreatinín. Mohrova metóda – m. stanovenia chloridov; oxidácia interferujúcich org. látok zahriatím s KNO 3, pridanie chromanu draselného a titrácia pomocou štandardu dusičnanom strieborným do vzniku červeného chromanu strieborného. Moloneyova metóda – m. stanovenia naftol-AS-D-chlóracetátesterázy v granulocytoch. Na čerstvý suchý rozter fixovaný 10 min formalínovými parami v digestore sa nechá 30 min pôsobiť zmes rozt. naftol-AS-D-chlóracetátesterázy (10 mg v 10 ml acetónu) a Fast Blue BB (10 mg diazotátu Fast Blue sa rozpustí v 0,1 ml fosfátového tlmivého rozt. pH 7,4). Rozter sa opláchne tečúcou vodou. Reakcia sa hodntí semikvantit. Pozitivita, t. j. modré zrnká, je v gra-nulocytoch počnúc promyelocytom. V monocytoch je reakcia negat., príp. len slabo pozit. v ostatných vývojových radoch je reakcia negat. Reakcia je paralelná s reakciou na peroxidázy a tuky. Nielsenova metóda – umelé dýchanie z úst do úst. Orrova metóda – [Orr, Hiram Winnett, 1877 – 1956, amer. ortopéd] metóda th. komplikovaných zlomenín a osteomyelitídy debridementom rany, korekciou zlomeniny, drenáţou parafínovou gázou a imobilizáciou končatiny v plastovom obväze, kým ranový sekrét nezmäkčí obväz.
8022
Orsiho-Groccova metóda – [Orsi, Francesco, 1828 – 1890, tal. lekár; Grocco, Pietro, 1857 – 1916, tal. lekár] palpačná perkusia srdca. Osbornova-Folinova metóda – m. stanovenia celkovej síry v moči: spopolnenie org. látok v koncentrovanom moči, oxidácia síry peroxidom sodným, vyzráţanie chloridom bárnatym, premytie, vysušenie, a zváţenie. Oudinova metóda – [Oudin, Paul, 1851 – 1923, franc. elektroterapeut] jednoduchá jednosmerná →imunodifúzia. Na dno úzkych skúmaviek s Ø 3 – 4 mm sa napipetuje 0,3 – 0,5 ml 1 % agarózy vo veronalovom-acetátovom tlmivom rozt. s pH 8,6 a iónovou silou 0,05, obsahujúcej protilátku (Pl). Rozt. agarózy sa po jej rozpustení udrţuje pri teplote 50 – 55 °C a na túto teplotu sa zohreje aj rozt. Pl (antisérum) a obidva rozt. sa vo vhodnom pomere zmiešajú. Po ochladení a stuhnutí gélu sa naň navrství 0,05 – 0,1 ml Ag. Na povrch rozt. Ag sa môţe dať 1 kv. parafínového oleja, kt. bráni jeho odpareniu. Pri týchto podmienkach môţu difundovať len molekuly gélu. Tu sa stretávajú s molekulami Pl rozmiešanými v géle a po reakcii s nimi utvárajú precipitát vo forme kruhu, kt. sa z bočného pohľadu javí ako úzky pruh. Obr. 1. Schéma jednoduchej jednorozmernej imunodifúzie podľa Oudina. a – koncentrácia antigénov (Ag) a protilátok (Ab) sú ekvivalentné; b – antigény sú v nadbytku; c –antigény sú vo väčšom mnoţstve ako v prípade b (podľa Ferenčíka, 1989)
Ak sa v reakčnom systéme nachádza viac Ag a Pl, vznikne niekoľko precipitačných pásov. Umiestenie precipitačných línií vo vrstve agarózového gélu závisí najmä od pomeru koncentrácií Ag a Pl. Keď sú tieto koncentrácie ekvivalentné, utvárajú sa precipitačné pásy na začiatku agarózovej vrstvy a vzdialenosti medzi nimi sú minimálne. Preto sa ťaţko zisťuje počet línií. Čím je koncentrácia Ag v porovnaní s koncentráciou Pl vyššia, tým ďalej od rozhrania gélu a rozt. Ag sa nachádzajú precipitačné línie a tým väčšie sú aj vzdialenosti medzi nimi. O. m. je vhodná na dôkaz počtu Ag prítomných v skúmanej zmesi, ale aj na ich kvantit. stanovenie, a to za pouţitia monošpecifických protilátok, kt. sa primiešavajú do gélu. Nad gél sa navrství rozt. obsahujúci skúmaný Ag v nadbytku. Ag utvára s Pl jeden precipitačný pruh, kt. hrúbka je úmerná koncentrácii Ag. Precipitačné pásy sa môţu zvýrazniť 7,5 % kys. octovou. Ouchterlonyho metóda imunodifúzie – [Ouchterlony, Örjan, *1914, göteborgský bakteriológ] dvojitá →imunodifúzia, imunochemická metóda zaloţená na difúzii antigénu (Ag) i protilátok (Pl). Vykonáva sa v agarózovom géli, kt. neobsahuje Ag ani Pl. Po stuhnutí sa v ňom podľa šabloniek vyreţú kruhové, štvorcové al. obdĺţnikové otvory, do kt. sa napipetuje Ag al. Pl. Kruhové otvory majú Ø 3 – 6 mm a vzdialenosť medzi nimi je 5 – 8 mm. Ag a Pl difundujú z otvorov radiálne, preto sa táto metóda nazýva aj dvojitá radiálna i. al. dvojrozmerná dvojitá imunoelektroforéza. Ak sa Ag a Pl nachádzajú v dvoch susedných otvoroch vyrezaných do gélu, ich molekuly sa po určitom čase stretnú a
8023
utvoria charakteristicky zaoblený precipitát – precipitačný oblúčik. Ten vzniká po niekoľkých h aţ d inkubácie platne vo vlhkej komôrke zvyčajne pri laborat. teplote. Podľa počtu línií medzi dvoma otvormi s reagujúcimi zloţkami moţno zistiť počet prítomných Ag a Pl.
Obr. 1. Dvojrozmerná dvojitá imunodifúzia podľa Ouchterlonyho (podľa Ferenčíka, 1989)
Keď sa okolo jamky s Pl vyreţe niekoľko jamiek, do kt. sa napipetujú rôzne Ag, vzniknú vzájomne spojené al. prekríţené oblúčiky. Podľa toho moţno určiť, či jednotlivé Ag sú identické al. neidentické, príp. moţno usudzovať na príbuznosť ich Ag determinantov. Obr. 2. Rozličné precipitačné fenomény pri dvojrozmernej dvojitej imunodifúzii. V strednej jamke sa nachádzajú protilátky, v okolitých jamkách je antigén. Medzi antigénmi 1, 2, 3, 4, 5, ako aj medzi antigénmi 6 a 1 moţno pozorovať fenomén identity. Antigény 5 a 6 sú neidentické. Fenomén neidentity sa zjavuje aj medzi niekt. determinantnými skupinami antigénov 1 a 2. Medzi antigénom 3 a 4 nie je obojstranná identita. Antigén 3 obsahuje ešte iné determinanty ako antigén 4 (podľa Ferenčíka, 1989)
O. i. sa pouţíva len na kvalit. dôkaz Ag (najmä baktériových), ak sú k dispozícii špecifické antiséra, al. na dôkaz Pl pomocou čistých Ag. Dajú sa ňou detegovať proteíny v koncentrá-ciách 5 – 50 mg/l. Politzerova metóda – tzv. vzduchová sprcha, kvalit. test funkcie Eustachovej rúry. Olivka spojená s gumovým balónikom sa vzduchotesne zavedie do nosovej dierky, druhá dierka sa manuálne uzavrie. Počas stlačenia balónika (zvýšenie tlaku vzduchu v nosohltanovom priestore) má pacient prehltnúť al. povedať ,,kukuk“ (uzavretie nosohltana a zdvihnutie velum palatini, otvorenie ústia Eustachovej rúry). Pri normálnej priechodnosti trubice prúd vzduchu do bubienkovej dutiny sa dá overiť auskultačne pomocou hadičky al. pozorovať otoskopicky. Reitmanova-Frankelova metóda – m. stanovenia aktivity →aminotransferáz v telových tekutinách. Ridealova-Walkerova metóda – m. testovania baktericídneho účinku dezinficiensu porovnaním s fenolom, fenolový koeficient. Kultúra Salmonella typhi sa inkubuje so sériou zriedení testovanej zlúč. so zriedeniami fenolového štandardu. Vzorky sa odstraňujú v intervaloch, prenesú do sterilnej pôdy a výsledné kultúry inkubujú a sleduje sa v nich rast baktérií. Účinnosť sa vyjadruje pomerom účinnej koncentrácie testovanej zlúč. a fenolu. Ritchieho formoléterová metóda – m. na vyšetrenie cýst prvokov a vajíčok helmintov v stolici. Vzorka stolice fixovaná formolom vo fyziol. rozt. sa podrobí extrakcii lipidov éterom a po premytí sedimentu sa v ňom hľadajú cysty, resp. vajíčka. Riva-Rocciho metóda – sfygmomanometrická m. merania TK. Postup: min. 1 h pred meraním sa nemá vyšetrovaný vystaviť chladu, telesnej mámahe, pitiu čiernej kávy, fajčeniu, miestnosť nesmie byť chladná ani prekúrená, má byť v tichom prostredí. Manţeta tlakomera sa pevne ovinie okolo ramena s dolným okrajom ~ 3 cm nad lakťovou jamkou; šírka manţety 12,5 cm, u detí 6 cm. Palpačne sa zistí miesto na a. brachialis na ľavom okraji ramena, kam sa priloţí fonendoskop. Predlaktie vyšetrovaného má byť vo výške srdca na zateplenej pokoţke vo vodorovnej rovine s tlakomerom. Manţeta sa nafúkne ~ o 20 Torr (2,7 kPa) nad hodnotu systolického TK, pri kt. sa palpačne nezisťuje pulzácia. Vzduch sa plynule vypúšťa z manţety rýchlosťou 2 – 3 Torr/s (0,3 kPa/s). Roodovej metóda – technika zmiernenia spastickosti, zaloţená na teórii, ţe stimulácia špecifických oblastí koţe podporuje kontrakciu svalov leţiacich pod ňou a vyvoláva recipročnú relaxáciu príslušných antagonistov; stimulácia sa vykonáva špeciálnymi kefami al. ľadom.
8024
Ruffova metóda – spôsob odbúravania sacharidov zaloţený na oxidácii a dekarboxylácii aldónových kys. (oxidácia soli vápnika peroxidom vodíka v prítomnosti FeSO4). Satova-Sekiyova metóda – peroxidázová reakcia v leukocytoch. Na čerstvý suchý rozter sa naleje 0,5 % rozt. síranu meďnatého na 0,5 – 1 min a pridá peroxidázové činidlo (0,3 g benzidínu v 200 ml destil. vody so 4 kv. peroxidu vodíka). Po 2 min sa rozter opäť opláchne destilovanou vodou a dofarbí 3 min 1% rozt. safrenínu al. karbolfuksínu riedeného vodou v pomere 1:5. Pozit. reakcia sa prejaví sýtym modrozeleným sfarbením zŕn granulocytov. Satterthwaiteova metóda – m. umelého dýchania striedaním tlaku na brucho a uvoľnenia. Semmelweissova metóda – dezinfekcia rúk (pôvodne chlórovým vápnom) pred vyšetrením rodičiek ako profylaxia puerperálnej sepsy. Sérologické metódy – imunol. metódy zaloţené na biošpecifickej väzbe medzi antigénom (Ag) a protilátkou (PL) zistiteľná laboratórnym testom; →imunochemické metódy. Ide o nepriamy dôkaz infekčného agensu (antigénu) vo vyšetrovanom materiáli pomocou známych protilátok al. zistenie protilátkovej odpovede organizmu pomocou známeho antigénu; →imunoanalýza. Sérol. metódy sa uskutočňujú v kvapalnom (vodnom) prostredí. Pomocou nich sa dokazujú a semikvantit. stanovujú PL i Ag, príp. haptény. Keď je k dispocíii známy Ag, moţno ho pouţiť na dôkaz PL v sére a i. rozt. V prípade korpuskulárneho Ag sa pouţívajú aglutinačné reakcie. Koncentrácia PL zistená po pridaní Ag sa vyjadruje titrom séra, t. j. najväčším zriedením séra, kt. ešte reaguje s Ag. Sérum sa riedi fyziol. rozt., a to v geometrickom rade (1:2, 1:4, 1:8 atď. al. pri vysokej koncentrácii PL v pomeroch 1:20, 1:40, 1:80 atď.). Obdobne sa zisťuje prítomnosť neznámeho Ag, napr. pri identifkácii baktérií (sérotypizácia). Patria sem klasické sérol. metódy, ako sú precipitačné, aglutinačne a komplementfixačné. Precipitačná reakcia sa môţe uskutočniť: 1. na podloţnom skielku: k 1 kv. séra sa pridá 1 kv. rozt. Ag al. naopak a pozoruje sa vznik precipitátu; 2. v sklenej na spodku zatavenej rúrky s Ø 2 – 4 mm zapichnutej do plastelíny na nejakej podloţke: pozoruje sa vznik precipitačného prstenca na rozhraní rozt. Ag a PL (prstencová precipitácia); 3. v skúmavke. Výsledok sa odčíta voľným okom al. sa zmeria mnoţstvo precipitátu. Mnohé precipitujúce PL nie sú prísne špecifické len proti určitému Ag, ale môţu, hoci v men-šej miere, precipitovať aj iné podobné Ag. Reakcie s týmito príbuznými Ag sa nazývajú kríţové reakcie. Keď sa na prípravu PL pouţije konjugát hapténu s proteínovým nosičom, môţe sa pomocou kvantit. precipitácie stanoviť aj koncentrácia voľného hapténu. V tomto prípade sa pouţijú 2 rady skúmaviek. Do jedného sa pridáva PL a konjugát haptén–nosič, do druhého sa okrem týchto 2 zloţiek pridá aj voľný haptén. Reakcia s voľným hapténom prebieha ako prvá a jej výsledkom je obsadenie väzbových miest PL. Vzniknú tak malé rozp. komplexy haptén–PL. Tvorba veľkých nerozp. komplexov sa uţ nemôţe uskutočniť, pretoţe PL nemá voľné väzbové miesta. Prítomnosť voľného hapténu sa preto prejaví ako inhibícia precipitácie. Koncentrácia hapténu sa určuje z analytickej čiary zostrojenej z údajov získaných pomocou známych koncentráci hapténu. Aglutinačné metódy sú podstatne citlivejšie ako precipitačné. Moţno nimi semikvantitat. stanovovať koncentrácie Ag al. PL. Zakladajú sa na zhlukovaní Ag – aglutinogénov, napr. baktérií, erytrocytov (Erc) a i. buniek známym antisérom (aglutinínom). Na druhej strane známe aglutininogény umoţňujú jednoduchý dôkaz špecifických PL. Pri dôkaze PL v sére sa do radu skúmaviek (jamiek v mikrotitračnej platni, príp. na podloţ-nom skielku) napipetuje konštantné mnoţstvo korpuskulárneho Ag a sérum s PL a nechá stáť niekoľko h pri 37 °C a potom ešte v chladničke. Pozit. výsledok sa prejaví vznikom aglutinátu, nad kt. je číry
8025
rozt. Medzi skúmavkami sa musí nachádzať aj kontrolná skúmavka, kt. obsahuje len antigén. V tejto skúmavke sa nesmie uskutočniť aglutinácia. Na skielku sa dá výsledok odčítať pod mikroskopom. Pri aglutinačnej reakcii sa niekedy pozoruje jav, ţe aglutinácia nastáva len vo vyšších zriede-niach séra, kým pri niţších zriedeniach séra sa aglutinácia nezistí. Tento fenomén zóny podmieňuje prítomnosť neaglutinujúcich (blokujúcich) PL, kt. sa viaţu na Ag rýchlejšie ako aglutinujúce PL. Tým sa zablokujú povrchové determinanty Ag, takţe sa na ne nemôţu nad-viazať normálne aglutiníny. Zrieďovaním séra sa zrieďujú aj blokujúce PL. Pri určitom zriedení sa koncentrácia blokujúcich PL zníţi natoľko, ţe sa uplatnia aglutiníny a aglutinácia sa opäť zjaví. Aglutinačné reakcie sa delia na priame a nepriame. Pri priamej aglutiácii reagujú s PL integ-rálne (vlastné) aglutinogény nachádzajúce sa na povrchu častíc, kým pri nepriamej aglutinácii reagujú rozp. Ag al. haptény, kt. sa predtým pasívne adsorbovali na povrch bunky al. inertnej častice. Keď sa ako aglutinogén pouţijú Erc, ide o hemaglutinačné metódy. Povrch Erc obsahuje nie-koľko antigénov, s kt. reagujú izológne i heterológne PL. Suspenzia Erc nie je stabilná. Po určitom čase Erc sedimentujú. Erc môţu pasívne adsorbovať rôzne rozp. Ag a haptény. Keď sa na takýto Erc potom pôsobí antisérom špecifickým pre nadviazaný Ag, nastane aglutinácia (pasívna hemaglutinačná reakcia). Ak antisérum obsahuje heterofilné PL, môţe nastať nešpecfifická aglutinácia aj s čistými Erc, nielen s Erc s pasívne konjugovaným Ag. Tieto nešpecifické algutiníny treba preto najprv odstrániť zmiešaním antiséra s premytými čistými Erc, čím sa adsorbujú s nimi reagujúce PL. Zmes sa odstredí a takto vysýtené antisérum uţ s čistými Erc nereaguje. Niekt. Ag sa na povrch Erc adsorbujú spontánne, kým pre iné treba povrch Erc vopred che-micky upraviť. Spontánne sa adsorbujú vírusy, niekt. baktérie a ich Ag, vajcový albumín, bovinný sérový albumín, DNA, mnohé haptény vrátane antibiotík a i. Ostatné Ag sa na povrch Erc môţu nadviazať pomocou tanínu, bisdiazotovaného benzidínu, 1,3-difluoro-4,6-dinitrobenzénu, chloridu chromitého, tolylén-2,4-diizokyanátu, glutaraldehydu al. vo vode rozp. kardiimidov. Keď sa k zmesi Erc obalených Ag a príslušnej PL pridá ten istý Ag, ale v rozp. forme, pozoruje sa inibícia ich aglutinácie (inhibícia pasívnej hemaglutinácie). Táto metóda je veľmi citlivá. Pri hemaglutinačných testoch sa prednostne uplatňujú PL triedy IgM (účinok multivalentnosti a veľkosti molekuly). Rozlíšenie PL IgM a IgG na hemaglutinácii sa dá urobiť pomocou 2merkaptoetanolu (2-ME). Keď sa k imúnnemu séru pridá rozt. tejto látky, rozštiepi sa penta-mér IgM a stratí schopnosť aglutinovať Erc. Bez prítomnosti 2-ME vyvolávajú hemagluti-náciu potom protilátky IgM a IgG, v prítomnosti 2-ME len protilátky IgG. Okrem Erc sa pouţívajú aj latexové a i. častice vyrobené zo syntetických polymérov; →komplementfixačné metódy. Schaferova metóda – [Sharpey-Schafer, Edward Albert sir, 1850 – 1923, angl. fyziológ] metóda umelého dýchania. Schlossmannova metóda – prevencia polymerizácie pridaním 10 % rozt. glycerínu k formaldehydu pred odparením teplom. Schüllerova metóda – [Schüller, Karl Heinrich Anton Ludwig Max, 1843 – 1907, nem. chirurg] metóda umelého dýchania s rytmickým dvíhaním hrudníka prstami zaháknutými pod rebrami. Stinsonova metóda – uzavretá redukcia dislokácie pleca dopredu miernou trakciou pomocou malého závaţia, visiaceho na hrane stola v polohe pacienta leţiaceho tvárou k zemi.
8026
Summerova metóda – m. stanovenia glukózy v moči: 1 ml moču s 3 ml Summerovho činidla (kys. dinitrosalicylová) zriedeného na 25 ml sa zahreje a vzniknuté sfarbenie porovnáva so štandardným rozt. glukózy spracovaným obdobne. Thaneho metóda – m. lokalizácie fissura Rolandi; jej horný koniec je ~ 6 mm za spojnicou inia a glabely, dolný koniec ~ 3 mm nad a ~ 3 cm za vonkajším proc. angularis ossis frontalis. Toddova-Wellsova metóda – stereotaktická m., pri kt. sa pouţíva oblúkový kvadrant (arc-quadrant), prstenec okolo hlavy na jej stabilizáciu, na kt. sú referenčné uhly a prstrenec okolo krku s druhou sadou referenčných uhlov. Tracyho-Welkerova metóda – [Tracy, Grower; Welker, William H.] metóda deproteinácie moču pomocou hydorixdu amónneho, publikovaná r. 1913. van Gehuchtenova metóda – m. fixácie histol. preperátov v zmesi 10 d. kys. octovej ľadovej + 30 d. chloroformu a 60 d. alkoholu. Van Slykeova metóda – m. stanovenie aminodusíka: k vyšetrovanej vzorke v špeciálnom prístroji sa pridá kys. dusitá a stanovuje sa uvoľnený dusík. Wagner-Jaureggova metóda – [Wagner-Jauregg, Julius, 1957 – 1940, rak. psychiater a neurológ, nositeľ Nobelovej ceny] th. progresívnej paralýzy (dementia paralytica) infikovaním pacien-tov maláriou s cieľom vyvolať horúčku, za kt. mu bola udelená Nobelova cena r. 1927. Walkerova metóda – stanovenie ţeleza v potravinách. Spopolnenie, ochladenie a rozpustenie vzor-ky v zriedenej kys. dusičnej. Vzoka sa sfiltruje a filtrát oxiduje peroxidom vodíka, pridá sa tiokyanát draselný a vzniknuté sfarbenie sa porovná so štandardom rozt. ţeleza, spracovaného podobne ako zvorka. Weberova metóda – kolorimetrická metóda stanovenia guanidínu zaloţená na reakcii guanidínu s alkalickým činidlom nitroprusidu a ferokyanidu. Welckerova metóda –1. určovanie celkového objemu krvi exsangvináciou a vypláchnutím krvných ciev; 2. stanovenie purínov: odstránenie fosfátov zmesou magnézie, vyzráţanie purínov AgNO 3 a hydroxidom amónnym. Stanovenie dusíka v precipitáte Kjeldahlovou m. Westergrenova metóda – štandardná m. na určovanie rýchlosti sedimentácie erytrocytov, pouţívaná od r. 1924: 4 diely plnej krvi sa zmiešajú s 1 dielom zriedeného citrónanu sodného (antikoagulans) a naberú sa do Westergrenovej pipety s vnútorným Ø 2,5 mm, graduovanej od 0 do 200 (plnenie od 0) umiestenej v stojane v zvislej polohe; výsledok v mm/h sa odčíta po 1 h; →Fahraeusova-Westergrenova metóda. Whippleho metóda – pouţitie pečene v th. pernicióznej anémie. Warburgova metóda – manometrická m. sledovanie biochem. reakcií. pri kt. sa uvoľňuje al. spotrebuje plyn, čo sa prejaví zmenou tlaku na manometri spojenom s reakčnou nádobkou. Na dne reakčnej nádobky je zatavená malá nádobka, do kt. sa pridáva KOH na pohltenie CO2 uvoľňovaného pri reakcii. Tak sa dá zistisť spotreba O 2. Pouţitím jednej nádobky s KOH a druhej s vodou moţno vyrátať respiračný kvocient. Pri skúmaní glykolýzy sa z nádobiek odstráni vzduch (kyslík) a nahradí zmesou N2 a CO2. W. m. sa sleduje biochemická aktivita mikroorganizmov, tkanivových rezov al. enzýmových preparátov. Wintrobeova metóda – určenie rýchlosti sedimentácie erytrocytov: plná krv s EDTA (antikoagulans) sa uloţí do Wintrobeovej hematokritovej skúmavky a nechá stáť vo zvislej polohe, výsledok v mm/h sa odčíta po 1 h. V tej istej skúmavke sa dá odčítať hematokrit.
8027
Wintrobeova-Landsbergova metóda – určenie rýchlosti sedimentácie erytrocytov (Erc): určí sa výška stĺpca sedimentu po 1-h, potom sa vzorka odstredí a zmeria stĺpec sedimentu; výsledok 1. odčítania sa koriguje druhým pomocou tabuľky. Yuzpeho metóda – m. pokoitovej antikoncepcie. Aplikuje sa 200 mg etinylestradiolu + 0,5 mg levonorgesterolu v opakovanej dávke po 12 h, dovedna 8 tbl. Má účinnosť 57 %. Výhodnejšia je aplikácia čistého levonorgesterolu s účinnosťou 85 %. Asi v 50 % prípadov sa dostavuje nauzea a vracanie, zriedkavejšie sú bolesti hlavy, napätie v prsníkoch, závraty a retencia tekutín. Prvá tbl. sa má uţiť do 72 h po nechránenom styku, druhá o 12 h. Účinok antikoncep-cie závisí od fázy cyklu. Oddiaľuje al. inhibuje ovuláciu, príp. alteruje endometrium, a tým zabráni implantácii fertilizovaného vajíčka. Antikoncepcia sa teda uplatňuje pred implan-táciou, kt. nastáva obyčajne 5–7 d po fertilizácii. ®
Metodik – antialergikum, antihistaminikum; →astemizol. metodika – súhrn →metód pouţívaných v určitej oblasti. metodológia – [g. methodos metóda, spôsob + g. logos náuka] 1. náuka o →metóde vedeckej práce (m. vedy; →metóda); 2. teória metód akéhokoľvek konania (všeobecná m.); →veda. metoestrus, i, m. – [meta- + g. oistros ruja] metesrus, fáza pohlavného cyklu zvierat. ®
Metofane – inhalačné anestetikum; →metoxyflurán. metofenazát
–
2-[4-[3-(2-chlór-10H-fenotiazin-10-yl)propyl]-1-piperazinyl]etylester kys. 3,4, 5trimetoxybenzoovej, C31H36ClN3O5S, Mr 598,18; psychofarmakum, neuroleptikum ® (difumarát – Frenolon dr. Egis). Metofenazát
metofolín – 1-(p-chlórfenetyl)-1,2,3,4-tetrahydro-6,7-dimetoxy-2-metylizochinolín, C20H24-ClNO2, Mr ® 345,88; analgetikum (Ro 4-1778/1 ). Metofolín
metohexital sodný – Methohexitalum natricum, sodná soľ 1-metyl-5(1-metyl-2-pentenyl)-5-(2-propenyl)-2,4,6(1H,3H,5H)-pyrimidíntriónu; C14H17N2NaO3, Mr 284,30; celkové asocia-tívne i. v. anestetikum s veľmi krátkym hypnotickým účinkom bez analgetického účinku. Metohexital sodný
Indikácie – úvod do anestézie, pred cisárskym rezom; krátka sedácia, operačné i neoperačné výkony v ambulantnej a posteľovej zloţke. Úvod do celkovej anestézie dlhšieho trvania. Kontraindikácie – nemoţnosť zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest a umelú ventiláciu. Alergická dispozícia s ľahkým uvoľnením histamínu, bronchiálna astma. Porfýria, precitlivenosť na barbituráty, epileptiformný sy., hypotenzia. Nežiaduce účinky – po hyperventilácii prechodná apnoe; hypotenzia s kompenzačnou tachykardiou; excitačné prejavy, čkanie, škvrnitý exantém. Zvýšenie odporu dýchacích ciest. Senzibilizácia voči
8028
účinkom katecholamínov. Pri bolestivom dráţdení laryngospazmus a bronchospazmus. Pálčivosť po podaní do tenkej ţily. Interakcie →tiopental sodný. Dávkovanie – i. v.: ako bolus 1,5 mg/kg vo forme 1 % rozt. v aqua pro injectione počas 30 aţ 40 s. (trvanie účinku 2 – 3 min); i. v. infúzia: v 0,1 % rozt. rýchlosťou podľa vigility; rektálne: deťom 25 mg/kg v 10 % rozt. Preparát aplikuje anesteziológ. Nástup anestézie je rýchly, účinok trvá 3 – 7 min a odznieva pomerne rýchlo. Moţno ho očakávať v zníţených dávkach i. v., príp. v trvalej infúzii v 0,01 % rozt. do dávky 400 mg. ®
®
®
®
Prípravky – Brevital , Brevital Sodium , Brevimytal Sodium , Brietal Sodium 500 inj. sicc. Human; Lilly. metochalkón
–
1-(2,4-dimetoxyfenyl)-3-(4-metoxyfenyl)-2-propen-1-ón, C18H18O4, Mr 298,32; ® ® ® choleretikum, diuretikum (CB 1314 , Lesidrin , Visidril , ® Vesidryl ). Metochalkón
metochinón – C20H24N2O4, Mr 356,41; biele kryštáliky podobné soli, zmes 1 mólu hydrochinónu a 2 mólov p-monometylaminofenolu; fotografická vývojka. ®
Metoject 10 mg/ml sol inj. (medac) – analóg kys. listovej. Obsahuje Metotrexát 10 mg (ako disodnú soľ) v 1 ml inj. rozt. Pouţíva sa v th. závaţnej, aktívnej reumatoidnej artritídy u dospelých (tzv. antireumatikum modifikujúce chorobu, DMARD). metokarbamol – Methocarbamolum, 3-(2-metoxyfenoxy)-1,2-propándiol 1-karbamát, C11-H15NO5, Mr ® ® ® ® ® 241,24; myorelaxans (AHR-85 , Delaxin , Etroflex , Lumiralex , Miolaxene , ® ® ® ® ® ® Neuraxin , Relestrid , Robamol , Robaxin , Traumacut , Tresortil ). Metokarbamol
metoklopramid – 4-amino-5-chlór-N-[(2-dietylamino)-etyl]-2-metoxybenzamid, C14H22ClN3O2, Mr 299,81; benzamidový (o-anízamidový) derivát, blokátor dopamínových receptorov D2 s neuroleptickým a antiemetickým účinkom, podobný fenotiazínu. M. zvyšuje produkciu prolaktínu, niekedy vyvoláva extrapyramídové príznaky. Pôsobí centrálne i periférne na GIT. U pacientov s vracaním pri GIT, pečeňových a biliárnych afekciách je účinnejší ako fenotiazíny. Vo vysokých dávkach sa pouţíva v prevencii a th. vracania pri th. cytostatikami. Akút. dystonické reakcie sa môţu dostaviť u detí a mladých ţien, sú však zriedkavejšie ako pri fenotiazínoch. Jeho t0,5 je asi 5 – 8 h. Metoklopramid
Indikácie – nauzea a vracanie, najmä pri poruchách GIT; profylakticky na zabránenie vracania pri protinádorovej chemoterapii a rádioterapii; ako prokinetikum. Kontraindikácie – obštrukčný ileus a podozrenie na perforáciu GIT, krvácanie do GIT, apliká-cia deťom < 1-r., prolaktíndependentné nádory, feochromocytóm, epilepsia, extrapyramídové poruchy, súčasná aplikácia inhibítorov MAO. Nežiaduce účinky – ospalosť, únava (10 %), zvýšenie koncentrácie prolaktínu, gynekomastia, galaktorea, poruchy menštruácie, u muţov zníţená potencia; ojedinele extrapyramídové poruchy
8029
(najmä u detí); tardívna dyskinéza, riziko hypertenznej krízy po podaní pacientom s feochromocytómom. Dávkovanie – p. o.: 10 mg 3-krát/d, deťom 2 – 3-r. sa podávajú 2 mg, 5 – 14-r. 2,5 – 5 mg, 2 aţ 3krát/d. Rektálne: 10 mg 3-krát/d, deťom 5 – 10 mg 1 – 3-krát/d. I. v. infúziou trvajúcou 15 – 30 min (pred začiatkom th. emetogénnym cytostatikom) 2 mg/kg, v prípade potreby moţno dávku opakovať kaţdé 2 h do celkovej dennej dávky 10 mg/kg. ®
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – DEL 1267 , Elieten , Maltyl , Metoclol , Metox , Moriperan , Peraprin , Plas-mil , ® ® ® ® ® ® ® Pramiel , Reliveran ; hydrochlorid – Anausan , Anausin , Emperal , Enterogalinol , Gaspalom , ® ® ® ® ® ® ® ® Genmeprami-D , Hyrin 10 , Luv , Lumania , Metoclopramid , Metopram , Metox , Pharmyork , ® ® ® Raliberan ; dihydrochlorid monohydrát C14H24Cl3N3O2.H2O – Gastro-nerton , Imperan , ® ® ® Sorbipéran ; monohydrochlorid monohydrát C14H23Cl2-N3N3O2.H2O – AHR-3070-C , Cerucal , ® ® ® ® ® ® ® Clopromate , Duraclamid , Eucil , Gastrese , Gastrobid , Gastro-max , Gastrosil , Gastro® ® ® ® ® ® Tablinen , Gastro-Timelets , Maxeran , Maxolon Lagap, MCP-ratiopharm , Meclopram , ® ® ® ® ® ® ® ® Metamide , Metocobil , Mepramid DAK, Metramid , Metra-mid , Mygdalon , Parmid , Paspertin , ® ® ® Plasil , Primperan , Reglan . ®
Metol – fotografická vývojka; p-metylaminofenolsulfát. metolachlór – 2-chlór-N-(2-etyl-6-metylfenyl)-N-(2-metoxy-1- metyletyl)acetamid, C16H22ClNO2, Mr ® ® 283,81; herbicídum (CGA 24705 , Dual ).
Metolachlór
metolazón
–
7-chlór-1,2,3,4-tetrahydro-2-metyl-(3-(2-metylfenyl)-4-oxo-6-chinazolínsulfón-amid, ® C16H16ClN3O3S, Mr 365,84; diuretikum, antihypertenzívum (SR-720-22 , ® ® ® ® ® ® Diulo , Metenix , Microx , Mykrox , Oldren , Zaroxolyn ). Metolazón
metolchizolón – syn. metachalón. metomidát – syn. metoxymol; metylester kys. 1-(1-fenyletyl)-1H-imidazol-5-karboxylovej, C13H14N2O2, Mr 230,27; hypnotikum podobné etomidátu (hydrochlorid C 13H18ClN2O2 – R® ® 7315 , Hypnodil ). Metomidát
metomyl – Methomylum, metylester kys. N-[[(metylamino)-karbonyl]oxy]entaimidotiovej), C5H10N2O2S, ® ® ® Mr 162,20; insekticídum (Insecticide 1179 , Lannate , Nudrin ). O CH3C=NOCNHCH3 SCH3
Metomyl
®
Meton – antihypertenzívum; →hexametónium.
8030
metopimazín
–
1-[3-[2-(metylsulfonyl)-10H-fenotiazin-10-yl]propyl]-4-piperidínkarboxamid, ® ® C22H27N3O3S2, Mr 445,61; antiemetikum (EXP 999 , RP 9965 , ® Vogalene ). Metopimazín
®
Metopirone cps. – inhibítor 11-hydroxylázy, diagnostikum pouţívané v dg. porúch funkcie hypofýzy; →metyrapón. metop/o- – prvá časť zloţených slov z g. metopon čelo. metopion, i, n. – [g.] políčko medzi obidvoma nadočnicovými oblúkmi, glabella. metopodynia, ae, f. – [metop- + g. odyné bolesť] metopodýnia, bolesť v oblasti čela. metopon – 1. [g. čelo] predná časť čelového laloka mozgu; 2. syn. metyldihydromorfinón, C18H21NO3, Mr 299,36; narkotické analgetikum, môţe vzniknúť závislosť.
Metopon
metopopagus, i, m. – [metopo- + g. págus od pégnynai upevňovať] metopopág, malformácia so zrastenými hlavami v čelovej oblasti. metopantralgia, ae, f. – [metop- + g. antron dutina + g. algos bolesť] bolesť v čelovej oblasti. metoprén – Methoprenum, 1-metyletylester kys. 11-metoxy-3,7-11-trimetyl-2,4-dodekadiénovej, C19H34O3, Mr 310,48; insekticídum, regulátor rastu ® ® ® rastlín (ENT 70460 , ZR-515 , Altosid SR-10 ). Metoprén
metoprín – skr. DDMP, 2,4-diamino-5-[3,4-dichlórfenyl]-6-metylpyrimidín; antifolikum. Pre svoju rozp. v tukoch ľahko preniká hematoencefalickou bariérou. Skúšal sa pri nádoroch mozgu a Grawitzovom nádore pri intermitentnej th. 3 mg/kg/týţd. v kombinácii s leukovorí-nom (2 mg/ kg/týţd.). Metoprobene – 50 a 100 mg tbl plg (ratiopharma) – selektívny betablokátor obsahuje Metoprololiumtartarát 50 al. 100 mg v 1 tbl. s predĺţeným uvoľňovaním; →metoprolol. metoprolol – 1-[4-(2-metoxyetyl)fenoxy]-3-[(1-metyletyl)amino]-2-propanol, C15H25NO3, Mr 267,38; selektívne 1-sympatikolytikum; antagonista 1-adrenergických receptorov bez vnútornej sympatikomimetickej aktivity; antiarytmikum, antihypertenzívum, antianginózum. M. pri vyšších dávkach blokuje aj 2-adrenergické receptory. Zniţuje tepovú frekvenciu, srdcový výdaj, systolický TK (najmä počas námahy) a zniţuje ortostatickú tachykardiu; zniţuje spotrebu kyslíka v myokarde a zvyšuje toleranciu námahy. Metoprolol
Indikácie – mierna aţ stredná hypertenzia v monoterapii, stredná aţ ťaţká hypertenzia v kombinácii s ďalšími antihypertenzívami, dlhodoba th. angina pectoris, sek. prevencia akút. infarktu myokardu, tachykardie, najmä supraventrikulárne. Doplnok th. tyreotoxikózy, profylaxia migrény.
8031
Kontraindikácie – precitlivenosť na m. a príbuzné látky, asthma bronchiale, AV blok II. a III. stupňa, výrazná bradykardia pre th., nedostatočná kompenzácia srdcovej slabosti, srdcová insuficiencia refraktérna na digitalisové glykozidy, sy. chorého sínusu, ťaţká porucha periférneho prietoku s pokojovými bolesťami, príp. trofickými defektmi. Akút. infarkt myokardu s bradykardiou < 45/min., AV blokádou I.–III. stupňa, hypotenzia so systolickým TK < 13,3 kPa (100 mm Hg) a miernou aţ stredne ťaţkou srdcovou slabosťou. Kardiogénny šok. Nežiaduce účinky – poruchy CNS (únava, závraty, bolesti hlavy, zriedka parestézie a kŕče, depresie, zníţenie bdelosti, poruchy spánku, desivé sny); kardiovaskulárne poruchy (bradykardia, zriedka ortostatické poruchy, zhoršenie srdcovej dekompenzácie, edémy, arytmie, palpitácie, Raynaudov sy., ojedinele zhoršenie prevodových porúch, periférnych ischemických prejavov – klaudikácie, ganrény); poruchy GIT (nauzea, vracanie, bolesti brucha, hnačka, zápcha, poruchy pečeňových funkcií); koţné prejavy (urtika, pruritus, psoriatiformné vyráţky, zvýšené potenie, alopecia); respiračné poruchy (námahová dýchavica, zriedka bronchospaz-mus, najmä u pacientov s obštrukčnou bronchopneumopatiou); sexuálne poruchy, zhoršenie potencie, zvýšenie tel. hmotnosti, tzv. sy. suchých očí, poruchy zraku, tinitus. Interakcie – súčasné podávanie iných antihypertenzív, napr. prazosínu, môţe vyvolať výrazný pokles TK, súčasné podanie celkových anestetík môţe zhoršiť kardiálnu dekompenzáciu a vnútrosrdcové vedenie. Kontraindikované je súčasné podanie verapamilu (riziko asystólie). Veľká opatrnosť je ţiaduca pri súčasnom podávaním ganglioplegík a inhibítorov MAO. M. by sa nemal kombinovať s klonidínom. Látky indukujúce enzýmy (barbituráty, rifampicín a i.) môţu zniţovať plazmatickú koncentráciu m., cimetidín ju zvyšuje. Pri súčasnom podávaní alkoholu sa zvyšuje jeho koncentrácia a jeho dlhšie pretrávanie v krvi. Antihypertenzívny účinok m. môţu zniţovať nesteroidové antireumatiká. Dávkovanie – individuálne, spočiatku obvykle 100 mg v 1 – 2 rozdelených dávkach, v monoterapii al. s tiazidmi. Dávku moţno zvýšiť v týţd. al. dlhších intervaloch po dosiahnutí úpravy TK; dmd 450 1-selektivita látky. Pri angina pectoris sa podáva 50 – 100 mg 2 – 3-krát/d, pri supraventrikulárnych tachykardiách 50 mg 2 – 3-krát/d. Pri akút. infarkte myokardu treba podať m. včas, akonáhle pominú príp. kontraindikácie pri komplikovanom priebehu. Po parenterálnom podaní sa po 15 min podá 50 mg per os a potom opakovane kaţdých 6 h počas 2 – 3 d. U starších osôb je riziko bradykardie a výrazného poklesu TK. Pri hepatopatiách treba podávať vyššie dávky. Pri ischemickej chorobe sa nemá th. prerušiť náhle, pretoţe môţe nastať zhoršenie anginóznych záchvatov a vzniknúť infarkt myokardu. Pri hypertenzii je celková denná dávka 100 – 400 mg podaná v 1 – 2 dávkach; úvodná dávka je 100 mg/d, v týţd. intervaloch moţno dávku zvyšovať o 100 mg/d. Vhodná je kombinácia s inými antihypertenzívami. Angina pectoris, ischemická choroba srdca: 50 – 100 mg 2 – 3-krát/d. Pri latentnom inzulín-dependentnom diabete treba upraviť antidiabetickú th. U pacientov s nízkou srdcovou rezervou srdca sa odporúča včasná digitalizácia. Zvýšenú opatrnosť si vyţaduje celková anestézia. Pri dávkach > 200 mg/d sa prejavia neţiaduce účinky ako pri neselektívnych b-lytikách. I. v. spočiatku 5 mg rýchlosťou 1–2 mg/min; príp. opakovane v 5-min intervaloch, do dosiahnutia dostatočného účinku (podľa srdcovej frekvencie), celkove 10–15 mg; dávka > 20 mg uţ väčšinou stav nezlepší. Pri aplikácii kontrolovať TK, pulz, EKG. ®
®
®
®
Prípravok – Bloxan ; tartrát Betaloc tbl., Metoprobene 50 a 100 mg, Metoprolol DH 50 a 100 mg ® ® tbl., Metoprolol 100 Stada tbl., Metoprolol 200 Stada tbl. ret. Metoprolol DH 5 →metoprolol.
a Metoprolol 100
®
mg tbl. – antihypertenzívum, betalytikum, kardiakum;
®
Metoprolol 100 a Metoprolol 200 Stada – antihypertenzívum, betalytikum, kardiakum; →metoprolol.
8032
metopterín
–
Methopterinum,
kys.
N-[4-[[(2-amino-1,4-dihydro-4-oxo-6-pteridinyl)metyl]10 metylamino]benzoyl]-L-glutámová; kys. N metyllistová, C20H21N7O6, Mr 455,45; derivát kys. listovej. Metopterín ®
Metopyrone – diagnostikum na vyšetrenie funkcie adenohypofý-zy; →metyrapón.
inhibítor
11-hydroxylázy,
®
Metoquine – anthelmintikum, antimalarikum; →chinakrín. ®
Metoros (Geigy) – bl 1-adrenergických receptorov bez vnútornej sympatikomimetic-kej aktivity, antihypertenzívum, antianginózum; →metoprolol. ®
Metoryl →histamináza. ®
Metosomin (Maruishi) – myorelaxans; →tolperisón. ®
Metosyn pst. – dermatologikum, lokálny kortizonoid; →fluocinonid. metotrexát – syn. ametopterín, kys. aminolistová, metylaminopterín, NSC 740, skr. MTX; kys. N-[410 [[(2,4-diamino-6-pteridinyl)metyl]metylamino]-benzoyl]-L-glutámová; kys. 4-amino-N -metylpteroylglutámová, C20H22N8O5, Mr 454,66; antineoplastikum, antireumatikum, pripravený r. 1949. M. je antagonista kys. listovej, blokuje dihydrofolátreduktázu, čím znemoţňuje redukciu kys. listovej, a tým syntézu DNA; inhibuje aj syntézu RNA zásahom do S-fázy bunkového delenia. Je nerozp. v tukoch a na transport cez biol. membrány potrebuje prenášač. Saturácia prenášača je príčinou nedokonalého vstrebávania väčších dávok (>10 mg/kg) z GIT, niţšie dávky sa vstrebávajú dobre. Vylučuje sa najmä obličkami (50 %/6 h), preto pri poruchách renálnych funkcií hrozí intoxikácia. Asi 6 % sa vylučuje pečeňou. Metotraxát
Indikácie – choriokarcinóm, Burkittov nádor, v kombináciách aj solídne nádory (nádory orofaciálnej oblasti, karcinóm pľúc, karcinóm prsníka). V hematológii je súčasťou niekt. kombinácií v th. blastických leukémií, kde je zákl. prostriedkom pri udrţovacej th. (15 – 30 mg 2-krát/týţd.). Je vhodný aj na th. malígnych lymfómov. Pri sarkóme sa kombinuje s leukovorínom. Podáva sa aj pri mycosis fungoides, psoriáze a niekt. autoimunitných chorobách ako imunosupresívum. Má priaznivý účinok aj pri asthma bronchiale, ale musí sa podávať viac ako 3 mes. Jeho intermitentné podávanie je účinnejšie ako kontinuálne podávanie malých dávok. Kontraindikácie – gravidita, laktácia, hepatopatie, nefropatie, hematologické poruchy (hypo-plázia kostnej drene, leukopénia, trombocytopénia, anémia). Max. opatrnosť je ţiaduca pri ulceróznej kolitíde, gastritíde, kolitíde, infekcii a celkovom ťaţkom stave, imunodeficiencii a hypersenzitivite na prípravok. Nežiaduce účinky – zjavujú sa najmä po vyšších dávkach: poruchy krvotvorby (leukopénia, trombocytopénia, megaloblastická anémia), poškodenie slizníc GIT, koţné zmeny (deepiteli-zácia a ulcerácie), hepatotoxicita, útlm kostnej drene, alopecia, pľúcna fibróza. Preto sa podá-va len najťaţším pacientom. Dávkovanie – Podáva sa aj ako antireumatikum. Ako antidótum moţno pouţiť leukovorín, kt. moţno podávať aj preventívne.
8033
®
®
®
®
Prípravky – Cl-14377 , Emtexate , A-Methopterin , Methotrexat ® ® dvojsodná soľ C20H20N8Na2O5 – Folex , Mexate .
®
tbl., amp., Rheumatrex ;
metotrimeprazín – Methotrimeprazinum; syn. levomepromazín; 2-metoxytrimeprazín; 2-metoxyN,N -trimetyl-10H-fenotiazin-10-propánamín, C19H24N2OS, Mr ® ® ® ® 328,46; analgetikum (RP 7044 , Levoprome , Neozine , Nirvan , ® ® ® ® Nozinan , Sinogan-Debil , Tisercin ; maleát C22H28N2O5S – Milen , ® ® ® ® Minozinan , Neuractil , Neurocil , Veractil ). Metotrimeprazín ®
Metox (Steinhard) – antiemetikum; →metoklopramid. ®
Metoxadone – anziolytikum, myorelaxans; →mefenoxalón. metoxamínhydrochlorid – Methoxamini hydrochloridum; -(1-aminoetyl)-2,5-dimetoxybenénmetanolhydrochlorid, C11H18ClNO3, Mr 247,71; adrenergikum, ® ® vazopresorikum (Presso-min Hydrochloride , Vasoxine Hydrochloride , ® ® Vasoxyl Hydrochloride , Vasylox Hydro-chloride ). Metoxamínhydrochlorid ®
Metoxidon – sulfónamid; →sulfadimetoxín. metoxsalén – methoxsalenum; 9-metoxy-7H-furo[3,2-g][1]benzopyran-7-ón, syn. 8-metoxypsoralén, 9-metoxypsoralén, xantotoxín, 8-MOP, 8-MP, C12H8O4, Mr 216,18. Prírodný psora-lén, izolovaný z druhov čeľadí Leguminosae, Umbilliferae a Rutaceae, pigmentačná látka, pouţíva sa v th. psoriázy a mycosis ® ® ® ® ® fungoides (Meladinine , Meloxine , Methoxa-Dome , Oxsoralen , Ultra , ® Psoralen-MOP ). Metoxsalén
metoxyamín – analytické činidlo na stanovenie aldehydov a ketónov; silne dráţivá látka. metoxybenzaldehyd – anízaldehyd. metoxybenzén – anizol. metoxyfenamín – 2-metoxy-N, -dimetylbenzenetánamín, C11H17NO, Mr 179,25; bronchodilatans ® ® ® (Orthodrinex , Orthoxine , Proasma ). Metoxyfenamín
4-metoxy-m-fenyléndiamín – skr. MMPD, syn. 4-metoxy-1,3-benzéndiamín; 2,4-diamino-anizol, 2,4DAA, C7H10N2O, Mr 138,16; pouţíva sa na prípravu farbív, napr. vlasových, ako aj ® ako antikorozívna látka; pokladá sa za karcinogén (C.I.76050 ; C.I. Oxidation Base ® 12 ). 4-metoxy-m-fenyléndiamín
8034
N-(p-metoxyfenyl)-p-fenyléndiamín – N-(4-metoxyfenyl)-1,4-benzéndiamín, C13H14N2O, Mr 214,26; ® Variamine Blue base . Pridanie chloridu ţelezitého vyvoláva vznik intenzívne modrého sfarbenia rozt. N-(p-metoxy)-p-fenyléndiamín metoxyflurán – 2,2-dichlór-1,1-difluór-1-metoxyetán, C3H4Cl2F2O, Mr 164,97; inhalačné anestetikum ® ® ® (DA 759 , Penthrane , Pentrane ). 3-metoxy-4-hydroxyfenylglykol – MHPG, syn. vanylglykol; 1-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)-1,2-etándiol, C9H12O4, Mr 189,19; hlavný metabolit metabolizmu noradrenalínu; prvý ho izoloval z moču potkanov Axelrod a spol. (1959). 3-metoxy-4-hydroxyfenylglykol
,
metoxychlór – 1,1 -(2,2,2-trichlóretylidén)-bis[4-metoxybenzén], C14H15Cl3O2, Mr 345,65; DMDT, metoxy-DDT; insketicídum. Vo veter. med. sa pouţíva ako ektoparazitikum. Dráţdi koţu, ale nevstrebáva sa koţou, smrteľná dávka p. o. je 7,5 g/kg. Dlhodobé ® poţívanie môţe vyvolať poškodenie obličiek (Marlate ). Metoxychlór ®
®
2-(metoxymetyl)-5-nitrofurán – C6H7NO4, Mr 157,12; antimykotikum (Furaspor , Furbenal ). 1-metoxy-3-(trimetylsilyloxy)-1,3-butadién – Danishefskyho dién, C8H16O2Si, Mr 172,30; silylový enolový éter pouţíva sa v Dielsovej-Alderovej reakcii pri org. syntézach; vysoko reaktívny a nukleofilný dién. metoxypromazín
–
syn. metopromazín; 2-metoxy-N,N-dimetyl-10H-fenotiazín-10-propán-amín, ® C18H22N2OS, Mr 314,46; neuroleptikum (RP 4632 ; maleát C22H26N2O8S – ® ® ® Mopazine , Tentone , Vetomazin ). Metoxypropazín
®
®
metoxypropamín – neuroleptikum (RP 4632; maleát C22H26N2O5S – Mopazine , Tentone , ® Vetomazin ). 6-metoxy--tetralón – pouţíva sa v syntéze estránu a 19-norsteroidov. 5-metoxytryptamín – potencuje účinok hypnotík, je účinnejší ako sérotonín. metóza – syn. DL-fruktóza. metozerpát –
-trimetyoxy-yohimban-karboxylovej; O-metyl18-epirezerpát, C24H32N2O5, Mr 428,51; sedatívum (hydrochlorid ® ® ® C24H33ClN2O5 – SU-9064 , Avicalm , Pacitran ). Metozerpát
®
Metracin (EF) – kompetitívny inhibítor histamínových H2-receptorov, antiulcerózum; →cimetidín. metralgia, ae, f. – [metro- + g. algos bolesť] bolesť maternice, metrodýnia. metralindol – 2,4,5,6-tetrahydro-9-metoxy-4-metyl-1H-triazafluorantén, C15H17N3O, Mr 255,32; heterocyklické -karbolínové antidepresívum, biely horký prášok, horkej ® chuti, rozp. vo vode (hydrochlorid C15H18ClN3O – Incazan ). Metralindol
8035
metr/o- – prvá časť zloţených slov z g. metrá maternica. ®
Metramac – inhibítor cholínesterázy, kontaktné insekticídum, miticídum; →amiton. ®
Metramid (Nicholas) – antiemetikum; →metokloproamid. metraneurysma, atis, n. – [metr- + l. aneurysma vydutina] metraneuryzma, vydutina maternice. ®
Metranil – vazodilatans; →pentaerytritoltetanitrát. ®
Metrasil – sulfónamid; →sulfametoxypyridazín. metratonia, ae, f. – [metr- + g. atoniá ochabnutosť] metratónia, ochabnutosť maternice. metratresia, ae, f. – [metr- + g. trésis otvor] metratrézia, nepriechodnosť maternicovej dutiny. metratrophia, ae, f. – [metr- + g. alfa priv. + g. trofé výţiva] metratrofia, abnormálne zmenšenie maternice. ®
Metrazol – stimulans CNS, antagonista narkotík; →penmtyléntetrazol. metrectasis, is, f. – [metr- + g. ektasis rozšírenie] metrektázia, rozšírenie maternice. metrectomia, ae, f. – [metr- + g. ektomé odstránenie] metrektómia, hysterektómia, chir. odstránenie maternice. metrectopia, ae, f. – [metr- + g. ektopos zle umiestený] metrektopia, abnormálna poloha maternice. ®
Metreton (Schering) – glukokortikoid; →prednizolón fosfát sodný. metreurynter, eris, m. – [metro- + g. eurynein rozširovať] prístroj na rozširovanie hrdla maternice. metreuryza – [metreurysis] hysteuryza, balónová dilatácia, roztiahnutie hrdla matenice maternicovým balónom pri umelom potrate a predčasnom pôrode, krvácaní a i. stavoch vyţadujúcich skrátenie pôrodu. metribuzín – 4-amino-6-(1,1-dimetyletyl)-3-(metyltio)-1,2,4-triazin-5(4H)-ón, C8H14N4OS, Mr 214,28; ® ® pre- a postemergentné triazónové herbicídum (Bay 94337 , Lexone , ® ® Sencor , Sencoral ). Metribuzín ®
Metrifonae – anthelmintikum; →trichlorfon. metrika – náuka o rytme a rozmere veršov (metrum). Stanovuje pravidlá, podľa kt. sa verše a ich časti usporadúvajú a spájajú do strof. Sústava týchto pravidiel je v rozličných jazykoch rozličná, v slovenčine je dôrazová, má teda dôrazový prízvuk ako vnútorné meradlo pre verš i poloverš. Keď sa skúma verš z rytmickej a metrickej stránky, treba si všímať zvukové zvláštnosti jazyka (výška tónu, dĺţka slabík a prízvuk). ®
Metrisone – glukokortikoid; →metylprednizolón. metritída – [metritis] zápal maternice. Zápal svaloviny a spojiva maternice sa nazýva myometritída. Medzi svalovými vláknami sa tvorí zápalový infiltrát a následkom prekrvenia a edému myometria sa celá maternica mierne zväčší. V akút. štádiu sú horúčky, príp. zimnica, malátnosť, bolesti v podbruší a kríţoch. Maternica je zväčšená, presiaknutá, bolestivá, výtok je riedky, krvavohnisový. Pri chron. m. sa svalové vlákna myometria väčšmi nahradili väzi-vovými, maternica sa zmenšuje, zhoršuje sa jej kontrakčná schopnosť. Maternica je spočiatku zväčšená, ale tuhá, bolestivá pri pohyboch, na tlak, neskôr sa zmenšuje a zjavujú sa poruchy menštruačného cyklu. Zriedkavá forma, pri kt.
8036
zápalový infiltrát v stene maternice zhnisá a ohraničené časti svaloviny vysekvestrujú je tzv. disekujúca m. Dg. – stanovuje sa na základe anamnézy a gynekol. vyšetrenia. Dfdg. – treba odlíšiť myóm, adenomyózu, hyperpláziu myometria vyvolanú vplyvom estrogénov a nedostatočnú involúciu maternice po pôrode al. potrate. Th. – podávajú sa antibiotiká, príp. chemoterapeutiká podľa bakteriol. nálezu z výterov krčka maternice. V akút. štádiu sa odporúča pokoj na posteli, úprava ţivotosprávy, studené, neskôr Priessnitzove obklady na hypogastrium, pri bolestiach spazmolytiká, analgetiká, malé dávky estrogénov, neskôr uterotoniká, najmä pri väčšom krvácaní. V subchron. štádiu je vhodná autovakcinácia al. Bacterium adnexitidicum, autohemoterapia a fyz. th. (krátkovlnová diatermia, hydroterapia, kúpeľná th. v Lúčkach). metritis, itidis, f. – [metr- + -itis zápal] →metritída. Metritis abscedens – abscedujúci zápal maternice. Metritis dissecans – disekujúci zápal maternice; →metritída. Metritis gangraenosa – gangrenózny zápal maternice. Metritis chronica – chron. zápal maternice. Metritis puerperalis – popôrodný zápal uteru, metritída v šestonedelí. metrizamid – 2-[[3-(acetylamino)-5-(acetylmetylamino)-2,4,6trijódbenzoyl]amino]-2-de-oxy-D-glukóza, C18H22I3N3O8, Mr 789,10; rtg ® ® kontrastná látka podobná kys. metrixovej (WIN 39103 , Amipaque , ® Monophen ).
Metrizamid
®
Matrizoate Sodium – rtg kontrastná látka, kys. metrizoová. metroblenorrhoea, ae, f. – [metro- + g. blenna hlien + g. rhoia tok, prúd] metroblenorea, hlienohnisový výtok z maternice, napr. kvapavkový. metrocarcinoma, tis, n. – [metro- + l. carcinoma rakovina] metrokarcinóm, rakovina mater-nice. metrocele, es, f. – [metro- + g. kélé prietrţ] metrokéla, prietrţ maternice. metrocolpocele, es, f. – [metro- + g. kolpos pošva + g. kélé prietrţ] metrokolpokéla, prietrţ maternice a pošvy. metrocystosis, is, f. – [metro- + g. kystis dutina + -osis stav] metrocystóza, tvorba cýst v maternici. ®
Metrodin (Serono) – gonadotropín; →FSH. ®
Metrodiol (Clin-Comar-Byla) – progestagén; →etynodiol. metrodynamometron, i, m. – [metro- + g. dynamis sila + g. metron miera] metrodynamometer, prístroj na meranie sily maternicových kontrakcií.
8037
metrodynia, ae, f. – [metro- + g. odyné bolesť] metrodýnia, maternicové bolesti. metroendometritis, itidis, f. – [metro- + l. endometrium sliznica maternice] metroendometritída, zápal maternice a maternicovej sliznice. ®
MetroGel (Curatek) – antiprotozoikum, účinné proti trichomonádam; →metronidazol. metrogenes, es – [metro- + g. gignesthai vznikať] metrogénny, vzniknutý v maternici. ®
Metrogyl inf. (Unique Pharmaceutical) – Metronidazolum 5 mg v 1 ml infúzneho rozt.; →metronidazol. metrogramma, tis, n. – [metro- + g. gramma zápis] metrogram, rtg snímka maternice. metrographia, ae, f. – [metro- + g. grafein písať] metrografia, znázornenie maternice rtg po náplni kontrastnou látkou. metrohydrorhoea, ae, f. – [metro- + g. hydór voda + g. rhoia tok] metrohydrorea, vodnatý výtok z maternice. metrohyperkinesis, is, f. – [metro- + g. hyper nad + g. kinesis pohyb] metrohyperkinéza, zvýšená pohyblivosť maternice. ®
Metrolag (Lagap) – antiprotozoikum, účinné proti trichomonádam; →metronidazol. metrolithos, i, m. – [metro- + g. lithos kameň] metrolit, maternica obsahujúca vo svojej dutine kalcifikovaný útvar. metrolochia, orum, f. – [metro- + g. lochiai očistky] metrolochie, zadrţanie očistkov v ma-ternici. ®
Metrolyl (Lagap) – antiprotozoikum, účinné proti trichomonádam; →metronidazol. metrolymphang(i)itis, itidis, f. – [metro- + l. lympha miazga + g. angeion cieva + -itis zápal] metrolymfangitída, zápal klymfatických ciev maternice. metromalacia, ae, f. – [metro- + g. malakos mäkký] metromalácia, patol. zmäknutie steny maternice. metromania, ae, f. – [metro- + g. maniá vášeň] metrománia, chorobne vystupňovaný pohlavný pud u ţien. metromenorhagia, ae, f. – [metro- + l. men mesiac + g. rhagiá od rhégnynai výron] metro-menorágia, menorágia, predĺţené a silné menštruačné krvácanie. metrometron, i, n. – [metro- + g. metron miera] metrometer, špeciálny prístroj na meranie veľkosti maternice. ®
Metron – inhibítor cholínesterázy, insekticídum; →metylparatión. metronidazol
– 2-metyl-5-nitroimidazol-1-etanol, C6H9N3O3, Mr 171,16; gynekologikum, chemoterapeutikum, antiprotozoikum, účinné proti trichomonáde, treponemám a Entamoeba histolytica. Metronidazol
Pôsobí aj proti anaeróbnym mikróbom. Distribúcia m. v tele je podobná po podaní p. o. i. i. v. s t0,5 eliminácie ~ 8 h. Menej ako 20 % sa viaţe na plazmatické bielkoviny. Väčšina podanej dávky (60 aţ 80 %) sa vylúči močom, 6 – 15 % stolicou. Preniká do likvoru, slín a materského mlieka v koncentráciách podobných kancentráciám v krvi. Po podaní p. o. sa dobre vstrebáva, max. koncentráciu v plazme dosahuje za 1 – 2 h. Po podaní 250, 500, resp. 1000 mg sú hodnoty v plazme 6, 12, resp. 40 mg/l.
8038
Indikácie – infúzie: anaeróbne intraabdominálne a panvové infekcie vrátane peritonitídy, infekcie respiračného traktru, osteomyelitídy a i. infekcie vyvolané anaeróbmi. Profylaxia pred operačnými výkonmi v brušnej dutine. Pri zmiešaných infekciách sa kombinuje s antibiotikami účinnými proti aeróbnym baktériám. Tbl.: infekcie vyvolané prvokmi Trichomonas vaginalis, lambliáza, balantidáza, amébová dyzentéria i hepatitída (s výnimkou abscesov), anaeróbne infekcie – obvykle v kombinácii s antibiotikom pôsobiacim na aeróbne mikróby; tbl. vag.: na doplnenie perorálnej th. trichomoniázy a ďalších ifekcií, kolpitídy (mikróbový obraz pošvy, MOP IIb, III a V). Kontraindikácie – absol.: gravidita (1. polovica), precitlivenosť na m., poţívanie alkoholu počas th.; relat.: akút. neurol. choroby, zmeny KO. Nežiaduce účinky – ťaţkosti zo strany GIT (kovová chuť v ústach, anorexia, nauzea, vracanie, hnačka); poruchy CNS (bolesti hlavy, závraty, slabosť, poruchy spánku, depresia); dyzurické ťaţkosti, koţné alergické prejavy (pruritus, urtika); prechodná leukopénia, kandidová superinfekcia. Dávkovanie – Infúzie: 15 mg/kg počas 60 min (pre dospelého ~ 1 g). Udrţovacia dávka je 7,5 mg/kg kaţdých 6 h počas 30 – 60 min. Pri klírense kreatinínu < 10 ml/kg a u pacientov medzi dialýzami sa podáva 7,5 mg kaţdých 12 h. Na perorálnu formu sa prechádza ihneď, akonáhle to dovolia okolnosti. Tbl.: pri trichomoniáze sa podáva 500 mg/d v 2 čiastkových dávkach počas 10 d. Treba liečiť obidvoch sexuálnych partnerov. U ţien je vhodná súčasná th. tbl. vag. kaţdý večer, nevyhnutná je súčasná antibaktériová th., príp. antimykotická miestna nárazová th. (po predchádzajúcom výplachu pošvy). Keď pri kontrole po menštruácii pretrváva MOP V, treba th. zopakovať (ak nejde o reinfekciu), príp. 2-násobnými dávkami. V priebehu th. sa majú sexuálni partneri vyvarovať alkoholu, korenených jedál a pohlavného styku. Pri lambliáze sa dospelým a deťom > 10-r. podáva 500 mg p. o., deťom 5 – 10-r. sa podáva 425 mg, 2 – 5-r. 250 mg p. o. v 2 čiastkových dávkach 5 – 10 d, v v prípade potreby sa th. po 4 – 6 týţd. zopakuje. Pri balantidiáze sa podáva 12,5 mg/kg/d v 2 – 3 čiastkových dávkach 5 d, dmd 750 mg. Pri amébovej dyzentérii a hepatitíde sa aplikuje 1500 mg/d p. o. v 3 čiastkových dávkach 5 – 10 d. ®
®
®
®
®
®
®
®
Prípravky – Bayer 5630 , RP 8823 , Arilin , Clont , Cont , Danizol , Deflamon Phlebo , Efloran ® ® ® ® ® inf. a tbl., Elyzol , Entizol tbl. a tbl. vag., Flagyl inf., Flagyl 250 mg tbl. fc., Fla-gyl 500 mg supp., ® ® ® ® ® ® Fossyol , Gineflavir , Klion 0,5 % tbl., Klion-D 100 tbl. vag., Meda-zol tbl. a tbl. vag., MetroGel , ® ® ® ® ® Metrogyl inf., Metrolag , Metrolyl , Metronidazol 0,5 % inf., inj. a supp. Polfa, Metronidazol-Serag ® ® ® ® ® ® inf. Nidazol , Orvagil tbl. a tbl. vag., Rathimed N , Sanatrichom , Trichazol , Trichocet , ® ® ® ® ® ® ® Trichocide , Tricho Cordes , Tricho-Gynaedron , Trivazol , Vagilen , Vagimid , Zadstat . ®
Metronidazole 0,5 % →metronidazol.
inf., inj. – antiprotozoikum, účinné proti trichomonáde, treponemicídum; ®
Metronidazol 0,5 a 1,0 Polfa supp. – antiprotozoikum, účinné proti trichomonáde, treponemicídum; →metronidazol. Metronidazol-Serag →metronidazol.
®
inf.
–
antiprotozoikum,
účinné
proti
trichomonáde,
treponemicídum; ®
metron S – 6-metyl-N-(1-metyletyl)-2-heptanamín, C11H25N, Mr 171,32; antihistaminokum (Metron ). metronóm – taktomer, pracuje na princípe hodinového stroja, čas kyvu sa mení posúvateľ-ným závaţím. Pouţíva sa na presné určovanie tempa skladby. metroparalysis, is, f. – [metro- + g. paralysis uvoľnenie, obrna] metroparalýza, ochrnutie svalstva maternice. metropathia, ae, f. – [metro- + g. pathos choroba] metropatia, nešpecifikovaná choroba maternice.
8039
metroperitonitis, itidis, f. – [metro- + l. peritonaeum pobrušnica + -itis zápal] metroperito-nitída, zápal pobrušnice vzniknutý pri zápale maternice. metrophlebitis, itidis, f. – [metro- + g. fleps-flebos ţíla + -itis zápal] metroflebitída, zápal maternicových ţíl. metrophlebothrombosis, is, is, f. – [metro- + g. fleps-flebos ţila + g. thrombos krvná zrazenina + osis stav] metroflebotrombóza, upchatie maternicových ţíl krvnými zrazeninami. ®
Metropin (Benzon) – anticholínergikum; →etylbenzhydramín. ®
Metropine (Pennwalt) – metylatropínnitrát. metroplastica, ae, f. – [metro- + g. plastiké (techné) tvárne umenie] metroplastika, rekonštrukčný chir. výkon na maternici. metroplethora, ae, f. – [metro- + g. pléthos plný] metropletora, prekrvenie maternice. ®
Metroprione – inhibítor 11-hydroxylázy; →metyrapón. metroptosis, is, f. – [metro- + g. ptosis klesnutie] metroptóza, zníţenie, pokles maternice. metrorágia – [metrorrhagia] nepravidelné (acyklické) krvácanie z maternice mimo menštruácie trvajúce > 7 d. U novorodených dievčatok (1. týţd.) sa môţe m. vyskytnúť následkom poklesu hormónov po vylúčení materských estrogénov z tela. V puberte a v adoslecencii bývajú m. (juvenilné krvácanie) hormónového pôvodu (perzistencia folikula, anovulačné cykly). Toto funkčné krvácanie podobne ako u ţeny v klimaktériu (klimakterické krvácanie) vyvoláva nadmerná tvorba estrogénov, pričom na endometriu vzniká obraz glandulárnej cystickej hyperplázie. V gravidite to môţe byť potrat, mimomaternicová gravidita, placenta praevia a predčasné odlupovanie placenty. Z gynekol. príčin sú to: submukózny myóm uteru, cervikálny a endometriálny polyp, zápaly uteru a adnexov, karcinóm krčka maternice a glandulárna cystická hyperplázia. V postmenopauze môţe byť príčinou karcinóm tela maternice, senilná endometritída, sliznicové polypy a granulózobunkový nádor ovária. K extragenitálnym príčin patria hepatopatie, nefropatie, ťaţké celkové a krvné choroby (poruchy hemokoagulácie). Krvácanie nadväzuje na protrahovanú menštruáciu, al. sa zjaví mimo nej, príp. je také nepravidelné, ţe sa v ňom nedá rozpoznať pravá menštruácia. Príčinou m. môţe byť: 1. porucha hormónovej regulácie (acyklické dysfunkčné krvácanie); 2. org. afekcia (karcinóm, endometritída, myóm al. polyp uteru a i. • Dyfunkčné krvácanie – nepravidelné krvácanie z rodidiel, so zmenenou intenziou krvácania a dĺţkou intervalov, pričom v maternici al. na ováriách chýba anat. substrát, kt. by zapríčiňoval krvácanie (myóm, polyp, malígny nádor). Najčastejšou príčinou d. k. sú →anovulačné cykly. Vyskytuje sa najmä u ţien v 5. decéniu, teda v premenopauze. Takéto krvácanie sa nazýva klimakterické krvácanie. Ak nastáva po menarche, ide o juvenilné krvácanie. Príčinou dysfunkčného krvácania je perzistujúci folikul, kt. dlhodobo produkuje estrogény. Vplyvom hyperestrizmu vzniká hyperplázia endometria. Jeho ţľazy sa dilatujú a vzniká obraz glandulárnej cystickej hyperplázie (hyperplasia glandularis cystica). Perzistencia folikula a jeho sekrécia sa môţe predĺţiť aţ na 5 – 8 týţd. Časom však vznikajú v ňom regresívne zmeny a pokles estrogénov neumoţňuje zachovať sliznicu endometria v hyperplastickom stave. Prejaví sa to krvácaním, kt. sa vysvetľuje vazomotorickou poruchou cirkulácie s nekró-zou sliznice a ,,prienikové krvácanie“ z povrchových vrstiev endometria.
8040
Pri klimakterickom krvácaní sa perzistencia folikula vysvetľuje zmenenou citlivosťou ovárií na gonadotropíny ako dôsledkok ich starnutia, v postpubertálnom období ešte nezabehnutou neurohumorálnou reguláciou. Klin. obraz cystickej glandulárnej hyperplázie nebýva typický. Po ostatnej pravidelnej menštruácii obyčajne nasleduje 5 – 7-týţd. prestávka, po kt. ţena začne protrahovane krvácať. Mnohé ţeny ho pokladajú za prirodzený prejav klimaktéria, nevyhľadajú včas lekársku pomoc, čo má za následok anemizáciu. Dg. – maternica je trocha zväčšená a mierne presiaknnutá maternica. V pošvových zrkadlách vidieť krvácanie z kanála krčka maternice, pričom vonkajšia bránka býva pootvorená. Dg. d. k. sa potvrdzuje len histol. nálezom, kt. vykazuje prejavy hyperplázie strómy a ţliaz endomet-ria s ich cystickou hyperpláziou. Histol. nález má vzhľad ementálskeho syra. Obraz nemusí byť vţdy výrazný. Dfdg. – hyperestrický stav s obrazom glandulárnej cystickej hyperplázie môţu vyvolať aj hormonálne aktívne ovariálne nádory (napr. granulózobunkový nádor), exogénny prísun hormónov (pri nesprávnom dávkovaní antikoncepčných prostriedkov) al. dlhodobá th. masťami, resp. krémami s obsahom estrogénov. V reprodukčnom veku, treba myslieť aj na moţnosť potratu al. extrauterinnej gravidity. Histol. treba odlíšiť tzv. atypickú hyperpláziu endometria (prekanceróza) s atypiou ţľazových buniek a malým mnoţstvom strómy. Môţe ísť aj o vy-zretú formu karcinómu endometria. Pri recidívach moţno od dg. kyretáţe upustiť, ak od ostat-nej kyretáţe neprešlo viac ako ½ r. a bola jednoznačne negat. Pri juvenilnej metrorágii sa obyčajne nevykonáva histol. vyšetrenie, ale dg. sa určí podľa výsledkov gynekol. vyšetrenia funkčnej cytológie a vyšetrenia hormónov v krvi. U dievčat treba myslieť aj na hemoragickú diatézu, leukémiu, hepatopatie a i. Th. – m. u novorodenca si nevyţaduje th. V puberte sa th. zameriava na úpravu ţivotosprávy (gymnastiku, výţivu, dostatok vitamínov), zlepšenie odlnosti a vývinu, pri krvácaní sa podávajú ® uterotoniká (ergotamín, napr. Cornutamin , 3-krát 10 kv. 6 – 7 d). U dospelých ţien je prvým th. výkonom kyretáţ, kt. má nielen dg. význam. Získava sa ňou materiál na histol. vyšetrenie. U adolescentiek dg. kyretáţ neprichádza do úvahy a th. kyretáţ je indikovaná len ak ide o anemizáciu dievčaťa. Vákuová exhauscia s pouţitím úzkej kanyly väčšinou nahradzuje kyretáţ. Ak sa u virgo intacta musel porušiť hymen, treba v chorobopise výslovne uviesť, ţe príčinou výkonu bola vitálna indikácia. Hormónovou th. sa zastavuje krvácanie a predchádza recidívam. Najčastejšie sa podávajú estrogény v kombinácii s gestagénmi. Estrogény nachádzajú ich relat. nedostatok, gestagény majú sekrečne premeniť zvyšok sliznice. Hormónovou th. sa podporuje aj rast špirálových artérií, kt. sa pri ® glandulárnej cystickej hyperplázii vyvíjajú nedostatočne. Pri krvácaní sa napr. podáva Mestranol ® 0,15 mg/d + Agolutin 60 mg kaţdý 3. d (spolu 3 – 4 inj.) i. m. 10 aţ 14 d, al. jednorazovo Agofolin ® ® ® Depot (10 mg) + Agolutin Depot (100 – 150 mg i. m.), príp. Noretyhisteron ). Pri juvenilnej metrorágii sa osvedčuje hormónová kyretáţ, pri kt. sa jednorazovo aplikujú väčšie dávky estrogénov a progesterón. Ďalšou zloţkou th. je prevencia opakovaného krvácania. Po inštrumentálnej al. hormónovej kyretáţi sa kontroluje, či v nasledujúcich cykloch nastáva ovulácia. Ak ide o anovulačný priebeh, podávajú ® ® sa v 2. fáze gestagény, napr. Norethisteron 2-krát/d 1 tbl./d od 15. d cyklu 10 d, Orgametril 1 tbl./d od 17. do 26. d cyklu. Pri tzv. cielenej hormónovej profylaxii v klimaktériu uţ nie je cieľom th. vyvolať ovuláciu, preto sa progesterón substituuje noretisterónom. Pri juvenilnom krvácaní sa neupraví cyklus podávaním estrogénov a gestagénov v 2. fáze cyklu. Dôleţitá je úprava ţivotosprávy, kt. sa podporuje telesný a duševný vývoj dospievajúceho dievčaťa a normalizuje neurohormónová regulácia.
8041
Pri neúspechu hormónovej th. a recidíve krvácania u ţeny v klimaktériu, odporúča sa chir. zákrok (hysterektómia al. supravaginálna amputácia maternice). Aktinokastrácia prichádza do úvahy len pri absol. kontraindikácii operácie. metrorrhagia, ae, f. – [metro- + g. rhagiá výron] →metrorágia. Memtrorrhagia climacterica – klimakterická metrorágia. Metrorrhagia functionalis – metroparthia haemorrhagica, funkčná metrorágia, dysfunkčné krvácanie z maternice. Metrorrhagia juvenilis – juvenilná metrorágia. Metrorrhagia myopathica – myopatická metrorágia, podmienená nedostatočnou kontraktilitou maternice po pôrode. metrorhexis, is, f. – [metro- + g. rhéxis roztrhnutie] metrorexia, roztrhnutie maternice. metrorrhoea, ae, f. – [metro- + g. rhoia prúd] metrorea, vylučovanie hlienu al. hnisu z maternice. metrorthosis, is, f. – [metr- + g. orthos rovný, spávny] metrortóza, úprava polohy maternice. metrosalpingitis, itidis, f. – [metro- + g. salpinx vajíčkovod + -itis zápal] metrosalpingitída, zápal maternice a vajíčkovodov. metrosalpingographia, ae, f. – [metro- + g. salpinx vajíčkovod + g. grafein písať] metrosalpingografia, znázornenie maternicovej dutiny a vajíčkovodov rtg po náplni kontrastnou látkou, hysterosalpingografia. metrosalpingooophoritis, itidis, f. – [metro- + g. salpinx vajíčkovod + g. óoforon vaječník + -itis zápal] metrosalpingoooforitída, súčasný zápal maternice, vajíčkovodu a vaječníka. metroscirrhus, i, m. – [metro- + g. skirhos tvrdý] metroskirhus, rakovina maternice. metroscopia, ae, f. – [metro- + g. skopein pozorovať] metroskopia, vyšetrenie dutiny maternice zrakom pomocou metroskopu. metrosstasis, is, f. – [metro- + g. stasis zastavenie] metrostáza, stav, pri kt. sa svalové vlákna kontrahujú a relaxujú pri pomerne ich konštantnej dĺţke. metrostaxis, is, ae, f. – [metro- + g. staxis kvapkanie] metrostaxia, drobné krvácanie z maternice mimo menštruácie. metrostenosis, is, f. – [metro- + g. stenos úzky] metrostenóza, zúţenie dutiny maternice. metrosteresis, is, f. – [metro- + g. sterésis olúpenie, odobratie] metrosteréza, operačné odňatie maternice , hysterektómia. metrotomia, ae, f. – [metro- + g. tomé rez] metrotómia, chir. otvorenie maternice. metrotubographia, ae, f. – [metro- + l. tuba (uterina) vajíčkovod + g. grafein písať] metro-tubografia, vyšetrenie maternice a vajíčkovodov pomocou rtg lúčov po náplni kontrastnou látkou. ®
Metrulen – progestagén; →etynodiol. metryperaemia, ae, f. – [metr- + g. hyper nad + g. haima krv] metryperémia, prekrvenie maternice. metryperkinesis, is, f. – [metr- + g. hyper nad + g. kinesis pohyb] metryperkinéza, zvýšená pohyblivosť maternice. metrypertrophia, ae, f. – [metr- + g. hyper nad + g. trofé výţiva] metrypertrofia, zväčšenie maternice. m. et sig. – skr. l. misce et signa zmiešaj a označ.
8042
metskopolamínbromid – syn. epoxymetamínbromid; hyoscínmetylbromid; skopolamínmetylbromid; [7(S)-(1,2,4,5,7b)]-7-(3-hydroxy-1-oxo-2-fenylpropoxy)9,9-dimetyl-3-oxa-9-azoniatricyklo[3.3.1.02,4]-nonánbromid, ® ® C18H24BrNO4, Mr 398,31; anticholínergikum (Diopal , Holopon , ® ® ® ® Mescopil , Neo-Avagal , Pamine bromide , Proscomide , ® Restropin ). Metskopolamínbromid
®
Metsol (Muro) – bronchodilatans; →metaproterenol. metsulfurónmetyl
–
metylester kys. 2-[[[[(4-metoxy-6-metyl-1,3,5-triazin-2-yl)-amino]karbonyl]amino]sulfonyl]-benzoovej, C14H15N5O6S, Mr 381,36; herbicídum ® ® ® (DPX T 6376 , Allie , Ally ). Metsulfurónmetyl
metsuximid – methsuximidum, syn. mesuximid, 1,3-dimetyl-3-fenyl-2,5-pyrolidíndión, C12-H13NO2, Mr 203,23; antikonvulzívum, antiepileptikum. Metsuximid
Indikácie – ťaţké a th. rezistentné prípady petit mal. Kontraindikácie – poruchy funkcie obličiek a hematopoézy; psychické stavy, kt. sa môţu podaním m. vyvolať al. exacerbovať; precitlivenosť na sukcinimidy. Nežiaduce účinky – časté alergotoxické reakcie, malátnosť, ospalosť, adynamia, závraty, zvýšená teplota, generalizované zdurenie uzlín, koţné zmeny, nauzea, psychické poruchy (poruchy myslenia, zmeny správania, agresivita, depresie). Poškodenie kostnej drene, pečene, obličiek, exantémy, extrapyramídová symptomatológia. Opísal sa lupus erythematosus systemicus. Môţe zhoršovať mentálne i fyzické schopnosti potrebné na riadenie motorového vozidla a i. aktivít vyţadujúcich úplnú bdelosť. Dávkovanie – 1. týţd. 300 mg/d, v nasledujúcich týţd. zvyšovať dávku o 300 mg/týţd. aţ do celkovej dávky 1,2 g. ®
®
Prípravky – Celontin , Petinutin 150 a 300 cps. Mett(e)ov test – [Mett(e), Emil Ludwig Paul, *1867, nem. lekár] →testy. ®
Metubine Iodid (Lilly) – myorelaxans; →metokurínjodid. ®
Metuclazepam – anorektikum; →metamfepramón. metula – [l. meta kuţeľ] syn. sterigma, lúčovitý výbeţok mechúrikov húb rodu Aspergillus, Penicillium a i., fľaškovitého tvaru, z kt. vyrastajú konídie. meturedepa – etylester kys. [bis(2,2-dimetyl-1-aziridinyl)fosfinyl]karbámovej, C11H22N3O3P, Mr 275,30; ® ® antineoplastikum (AB-132 , Turloc ). metus, us, m. – [l.] strach, obava. ®
Metycaine (Lilly) – miestne anestetikum; →piperokaín.
8043
metyklotiaxid – 6-chlór-3-(chlórmetyl)-3,4-dihydro-2-metyl-2H-1,2,4-benzo-tiadiazín-7-sulfónamid 1,1® ® dioxid C9H11Cl2N3O4S2, Mr 360,25; diuretikum, antihypertenzívum (Aquatensen , Duretic , ® ® ® Enduron , Enduronum , Naturon ). metyl – CH3, jednoväzbový uhľovodíkový zvyšok odvodený od metánu. ®
metylabietát – C21H32O2, Mr 316,47; rozpúšťadlo ţivíc, etylcelulózy, gumy a i. org. látok (Abalyn ). metylacetát – C3H6O2, Mr 74,08; rozpúšťadlo nitrocelulózy, acetylcelulózy, ţivíc a olejov. Dráţdi dýchacie cesty, vo vysokých koncentráciách pôsobí narkoticky. metylacetylén – syn. alylén, propín, CH3–C≡CH; →alkíny. metylacetylsalicylát – C10H10O4, Mr 194,18; fixačná látka pouţíva vo voňavkárstve ® ® (Methylrhodine , Methylrodin ). Metylacetylsalicylát
metylácia – zavádzanie metylu –CH3 do molekuly org. zlúč.; →alkylácia. metylakrylát – metylester kys. propánovej, C 4H6O2, CH2=CHCOOOCH3, Mr 86,09; polymér je transparentná elastická látka, prakticky bez zápachu. Monomér sa pouţíva v textilnom papiernickom priemysle, na výrobu plastických filov a i. Silne dráţdi oči, koţu a sliznice. Po inhalácii vysokých koncentrácií sa dostavuje letargia a kŕče. metylal – dimetoxymetán, formal, formaldehyd dimetyl acetal, C3H8O2, CH2(OCH3)2, Mr 76,09; pouţíva sa vo voňavkárstve, ako reakčné prostredie pre Grignardovu A reppeho reak-ciu. metylalkohol – metanol. metylamín – CH3NH2, alkylamín, derivát amoniaku , v kt. je 1 atóm H nahradený metylom, t. v. – 93 °C, t. j. – 7 °C, pri t. v. 0,685, pK (20 °C) 3,36. Silne dráţdi oči, koţu a dýchacie cesty. 2-metylaminoetanol – -hydroxyetyl)amín; metyletylolamín, C3H9NO, Mr 75,11; prekurzor cholínu, izoloval sa z mutanta Neurospora crassa, kt. stratil schopnosť syntetizovať cholín. Dráţdi koţu, oči a sliznice. p-metylaminofenolsulfát – monometyl-p-aminofenolsulfát, C14H20N2O6S, Mr 344,38; fotografická ® ® ® ® ® ® ® ® vývojka, srsťové farbivo (Armol , Elon , Genol , Graphol , Metol , Pictol , Planetol , Photol , ® ® Photo-Rex , Verol ). metylantranilát – metylester kys. 2-aminobenzoovej, C8H9NO2, Mr 151,16; vyskytuje sa v ylangylangovom, bergamotovom, jazmínovom a i. olejoch a hrozne; pouţíva sa ako aromati-kum a vo voňavkárstve. Metylantranilát
metylarbutín – 4-metyloxyfenyl- -D-glukopyranozid; metylarbutozid, C 13H18O7, Mr 286,28; vyskytuje sa spolu s arbutínom v Arctostaphylos uva-ursi (L.) Spreng a i. druhoch Ericaceae. Metylarbutín
8044
3-metylarzacetín
– kys. [4-(acetylamino)-3-metylfenyl]arzónová, ® antimalarikum (Orsudan ).
C9H12AsNO4,
Mr
273,13;
3-metylarzacetín
metylbenzetóniumchlorid – N,Ndimetyl-N-[2-[2[metyl-4-(1,1,3,3tetrametylbutyl)fenoxy]etoxy]etyl]benzenmetanamíniumchlorid, C28H44ClNO2, Mr 462,12; lokálne ®
®
antiseptikum (Diaparene chloride , Hyamine 10X ). Metylbenzetóniumchlorid
,
metylbenzoát – pouţíva sa vo voňavkárstve (peau d Espagne). metylbromid – brómmetán, CH3Br, Mr 94,95; monohalogénalkán, bezfarebný plyn s charakteristickým zápachom, t. t. – 93,7 °C, t. v. 3,6 °C. Pouţíva sa na metyláciu, ničenie hmyzu v obilí, ovocí, tabaku a i. 5-metylcytozín – 4-amino-5-metyl-2(1H)-pyrimidinón, C5H7N3O, Mr 125,13; vyskytuje sa v nukleových kys. získaných z tbc bacilov. metyldemetón – syn. demetón-metyl; metyl-merkaptofos, metylsystox; izomérna zmes O-[2(etyltio)etyl] O,O-dimetylester kys. fosfortiovej a S-[2(etyltio)-etyl] O,O-dimetyldioátu, C6H15O3PS2, Mr 230,30; inhibítor cholínesterázy, insekticídum; resorbuje sa koţou, vyvoláva príznaky podobné ® ® účinku paratiónu (Bayer 21/116 , Meta-Systox ). CH3 S CH3 O \ \ P–O(CH2)2SC2H5 + P – (CH3)2SC2H5 / / CH3O CH3O Metyldemetón
p-metyldifénhydramín – N,N-dimetyl-2-[(4-metylfenyl)-fenylmetoxy]etylamín, C18H23NO, Mr 269,37; ® ® antihistaminikum (Neo-Benodine , Toladryl ). metyldopa – syn. alfametyldopa, AMD; 3-hydroxy--metyl-L-tyrozín; C10H13NO4, Mr 211,21; antihypertenzívum. M. pôsobí periférne ako ,,falošný neurotransmiter“ -metylnoradrenalínu na 2receptoroch v CNS (aţ 50-krát slabší ako prirodzený mediátor noradrenalín) a blokuje väzbu noradrenalínu. Má relat. krátky biol. t0,5 (2 h), vylučuje sa obličkami. Výhodná je jej kombinácia s diuretikami; po náhlom prerušení th. hrozí hypertenzná kríza (rebound fenomén). Syntetizovaná r. 1959. Hlavný metabolit m. je 3-O-metyldopa, C10H13NO4, kt. má dlhší biol. t0,5. Metyldopa
Indikácie – pouţíva sa uţ dlho v th. miernej a stredne ťaţkej hypertenzie; vhodná je pri poruche funkcie obličiek. Kontraindikácie – feochromocytóm, depresívne stavy, aktívna lézia pečene.
8045
Nežiaduce účinky – útlm, ospaloť (najmä na začiatku th.), ťaţké sny, suchosť al. zdurenie slizníc, poruchy ejakulácie, posturálna hypotenzia, retencia tekutín. Menej častý je závrat, depresia, príp. extrapyramídové príznaky. V 10 % liečených je pozit. Coombsov test. Pri vysokých dávkach > 1500 mg hemolytická anémia, sy. podobný lupus erythematosus systemicus, hepatopatia, toxoalergické sy., hepatopatia, trombocytopénia. Interakcie – zosilňuje depresívny účinok rezerpínu, jej antihypertenzívny účinok zvyšujú viaceré psychofarmaká; kým kortikosteroidy, estrogény, perorálne antikoagulanciá jej účinok zniţujú. Dávkovanie – 250 mg 2 – 4-krát/d (u starších pacientov ½ dávky). ®
®
®
®
®
®
Prípravky – MK-351 , Aldomet tbl., Aldomet tbl. obd., Aldometil , Aldomine , Dopagen tbl. obd. , ® ® ® ® ® ® ® Dopamet tbl., Dopagyt tbl., Dopegyt , Dopatec , Elanpres , Equibar , Hyperpax-L tbl., ® ® ® ® ® ® ® Lederdopa , Medomet , Medopa , Medopren , Methoplain , Sembrina , Presinol . Kombinované ® prípravky – APO-Methazide 15 (250 mg m. + 15 mg hydrochloro-tiazidu v 1 tbl.), APO-Methiazide ® 25 mg tbl. obd.(250 mg m. a 25 mg hydrochlorotiazidu v 1 tbl.). N-metylefedrín – -[1-(dimetylamino)etyl]-benzénmetanol, C11H17NO, Mr 179,25; látka izolovaná z rastliny Ephedra distachya L.(E. vulgaris Rich.) a i. druhov čeľade Gnetaceae; ® ana-kamforsulfonát – Tybraine ). N-metylefedrín
metylénbromid – dibrómmetán, CH2Br2, Mr 173,86 dihalogénalkán, t. v. 98,5 °C, 2,495 g.cm , bezfarebná kvapalina. Pouţíva sa v org. syntéze a ako rozpúšťadlo. -3
-metylénbutyrolaktón – 4,5-dihydro-3-metylen-2(3H)-furanón, C5H6O2, Mr 98,10; kvapa-lina izolovaná z extraktov Erythronium americanum Ker., Liliaceae. Dráţdi koţu.
-metylénbutyrolaktón
-3
metylénchlorid – dichlórmetán, CH2Cl2, Mr bezfarebná kvapalina s jedovatými výparmi. Pouţíva sa v org. syntéze a ako rozpúš-ťadlo.
,
metylénjodid – dijódmetán, CH2I2, Mr 267,84; dihalogénalkán, t. v. 180 °C, , ţltá kvapalina. Pre vysokú hustotu sa pouţíva v mineralógii na mechanické oddeľovanie súčastí rozdrobených hornín a ako porovnávacia látka pri určovaní hustoty minerálov a v org. syntéze. -3
metylenomycíny – cyklopentenoidné antibiotiká, štruktúrne podobné sarkomycínom, účinné proti grampozit. i gramnegat. mikróbom, izolované z kultúr Streptomyces violaceoruber.
Metylenomycín A
Metylenomycín B
metylénová modrá – metyltionín, heterocyklické tiazínové farbivo, kt. sa pouţíva na farbenie hodvábu, bavlny, ako aj niekt. orgánov; →azínové farbivá. Na i. v. aplikáciu, pouţíva sa ako detoxikans pri methemoglobinémii. Enzýmovou redukciou metylénovej modrej na leukoformu sa indukuje redukcia methemoglobínu na hemoglobín. V tele sa sčasti redukuje na leuko-formu. Veľmi pomaly sa vylučuje močom, kt. sfarbuje do modrozelena.
8046
Indikácie – otravy nitrobenzénom, aromatickým amínmi, najmä anilínom a jeho derivátmi; methemoglobinémia dojčiat. Kontraindikácie – závaţnejšie poruchy obličkových funkcií, deficit glukóza-6-fosfátdehydro-genázy. Neţiaduce účinky – nauzea, vracanie, hnačky; pri pouţití vysokých dávok sa zjavujú bolesti na hrudníku a v bruchu, závraty, bolesti hlavy, zmätenosť, výrazné potenie, poruchy GIT a močových ciest. Interakcie – k. zosilňuje účinok lokálnych anestetík. Účinnosť k. zniţuje fenacetín, paracetamol, dusitany a dusičnany (pri intoxikácii týmito látkami ho však moţno podať). Dávkovanie – pri otravách anilínom a ostatnými látkami vyvolávajúcimi methemogobinémiu 50 – 100 2 mg (5 – 10 ml) pomaly i. v., opakovane; deťom sa podáva 60 mg/m al. 2 mg/kg, t. j. do 1. r. 7 – 20 mg, od 1. do 6. r. 20 – 50 mg, od 6 do 15 r. 10 – 100 mg v jednotlivej dávke. ®
®
®
Prípravky – C.I. 52015 , Coloxyd , Swiss blue . metylénová žltá →p-dimetylaminoazobenzén. metylény →karbény. N-metylepinefrín
–
syn.
N-metyladrenalín; 4-[2-(dimetylamino-)-1-hydroxyetyl]-1,2-benzéndiol, ® C10H15NO3, Mr 197,23; adrenergikum [DL-forma – Methandren(e) ]. N-metylepinefrín
metylergometrín →metylergonovín. metylergonovín – syn. metylergobazín; metylergometrín; 9,10-didehydro-N-1-(hydroxymetyl)propyl]6-metylergolín-8-karboxamid, C20H25N3O2, Mr 339,42; oxytocikum (maleát ® ® ® ® C24-H29N3O6 – Basofortina , Methergin , Methergine , Metenarin , ® ® ® ® Methylergobrevin , Ryego-novin , Partergin , Spametrin-M ). Metylergonovín
5-metyl-5-(3-fenantryl)hydantoín – C18H14N2O2, Mr 290,31; antikonvulzívum (sodná soľ Bagrosin® Natrium ). 5-metyl-5-(3-fenantryl)hydantoín
metylfenidát – metylester kys. -fenyl-2-piperidínoctovej, C14H19NO2, Mr 233,30; psychofarmakum, stimulans CNS, podlieha ustanoveniam zákona o omamných látkach (4311/b ® ® ® ® Ciba , Centedrin , Phenidylate , Ritalin ). Metylfenidát
metylfenoly – krezoly.
8047
-metylfentanyl – N-[1-(1-metyl-2-fenyletyl)-4-piperidinyl)-N-fenylpropánamid, C23H30N2-O, Mr 350,50; účinný derivát fentanylu, podlieha ustanovenia o omamných látkach. -metylfentanyl
metylfenyléter – anizol. 3-metyl-5-fenylhydantoín – 3-metyl-5-fenyl-2,4-imidazolidíndión, ® ® antikonvulzívum (Norantoin , Nuvarone ).
C10H10N2O2,
Mr
190,20;
3-metyl-5-fenylhydantoín
N-metylglukamín – 1-deoxy-1-(metylamino)-D-glucitol; meglumín, C7H17NO5, Mr 195,22; pouţíva sa na syntézu povrchovo aktívnych látok, liekov, farbív. Má mierne dráţdivé účinky. Antimonát ® ® C7H18NO8Sb, pouţíva sa ako antiprotozoikum (účinné proti leišmanióze) – RP 2168 , Glucantim , ® ® Glucantime , Protostib ). CH2 NHCH3 HCOH HOCH HCOH HCOH CH2OH
N-metylglukamín
metylglyoxál – CH3COCHO, zákl. -ketoaldehyd, t. v. 72 °C. Ţltkastá kvapalina ostrého zápachu, na vzduchu sa polymerizuje na sklovitú látku, pripravuje sa pôsobením dusitanu amylového na acetón a hydrolýzou vzniknutého izonitrózoacetónu varom so zriedenou minerálnou kys.; oxidáciou acetónu seléndioxidom al. ozonizáciou mezityloxidu. metylchlorid – chlórmetán, CH3Cl, Mr 50,49; alkylhalogenid (monohalogénalkán) plyn, t. v. –23,7 °C, horí plamienkom so zelenou obrubou. Metylačné činidlo, rozpúšťadlo, predáva sa skvapalnený. 3-metylcholantrén – 1,2-dihydro-3-metylbenz[j]aceantrylén, C21H16, Mr 268,34; experimen-tálny kancerogén. 3-metylcholantrén
metylkyanid – nespr. nitril kys. octovej, CH3CH, Mr 41,05. Bezfarebná kvapalina, vyskytuje sa v čiernouhoľnom dechte a melasových výpalkoch. Pouţíva sa ako rozpúšťadlo, na výrobu liečiv a pri syntéze vitamínu B1. metylmalónová aminoacidúria – ketotická hyperglycinémia, podmienená deficitom ketotidázy (1metylmalonyl-CoA-karbonylmutázy). Charakterizuje ju ťaţká hyperamoniémia a zvýšené hodnoty kys. metylmalónovej v krvi a moči v dôsledku poruchy odbúravania 1-metylmalonyl-CoA, závislej od vitamínu B12. Prejavuje sa metabolickou ketoacidózou, vracaním, svalovou hypotóniou, hepatomegáliou a retardáciou psychomotorického vývoja v ranom detstve, kt. vyúsťujú do letargie
8048
aţ kómy. Prítomná býva neutropénia, pancytopénia a megaloblastická anémia. V th. sa osvedčujú vysoké dávky vitamínu B12 a bezbielkovinová diéta. metylmerkuriamóniumacetát – zlúč. ortuti pouţívaná na morenie osiva. metylnitrózomočovina – skr. MNU, N-metyl-N-nitrózomočovina; cytostatikum. M. vyvoláva metyláciu guanínu a cytozínu a porušuje replikáciu DNA. Inhibuje aj transkripciu a inaktivuje RNA-polymerázu. Indikácie – Hodgkinova choroba, karcinóm pľúc, malígny melanóm. Nežiaduce účinky – nauzea, vracanie, hnačky, tromboflebitídy. Dávkovanie – 300 – 500 mg i. v. 2-krát/týţd. do celkovej dávky 3 – 4 g. metylová červená – metylčerveň; kys. 2-[[4-(dimetylamino)fenyl]azo]benzoová, C15H15N3-O2, Mr 269,29; indikátor pH (pri pH 4,4 je červená, pri pH 6,2 ţltá). Pouţíva sa na titráciu NH 3, slabých org. zásad, napr. alkaloidov; nehodí sa na org. kys. s výnimkou kys. šťavelovej a pikrovej. Ľahko sa redukuje, pričom sa odfarbuje, preto sa má odčítať rýchlo. Nahrádza sa sulfónftaleínovými indikátormi, ako je brómkrezolová zelená, kt. je stálejšia a vykazuje ostrejší farebný prechod (C. ® ® I.Red 2 , C. I. 13020 ). Metylová červená
metylová modrá – dvojsodná soľ kys. [[4-[bis[4-[(sulfofenyl)amino]fenyl]metylen]-2,5-cyklohexadien1-yliden]-amino]benzensulfónovej, syn. helvétska modrá, briliantová bavlnená modrá, C37H27N3Na2O9S3, Mr 799,80; antiseptikum, biol. farbivo, farbivo na bavlnu a hodváb ® ® (C. I. Scid Blue 93 , C. I. 42780 ). Metylová modrá
metylová zelená – 4-[[4(dimetylamino)fenyl][4-(dimetylimino)-2,5cyklohexadien-1-ylidén]metyl]-N-etyl-N,Ndimetylbenzenamíniumbromidchlorid, C27H35BrClN3, Mr 516,98; zelený prášok, farbivo, kt. sa pouţíva v textilnom priemysle a v biológii (C.I. 42590). Ako metylová zelená sa označuje aj trimetylový analóg. Metylová zelená
N-metylpyrolín – N-methylpyrrolinum, C5H9N, Mr 83,13; takmer bezfarebná kvapalina, nachádza sa v listoch Nicotiana tabacum L. a Atropa belladona L.; aprotónové rozpúšťadlo. N-metylpyrolín
,
4 -(metylfsulfamoyl)sulfanilamid
–
4-amino-N-[4-[(metylamino)sulfonyl]fenyl]benzénsulfónamid,
8049
C13H15N3O4S2, Mr 341,41; sulfónamidové antibiotikum (DB87, Diseptal B, Neo-Uliron). ,
4 -(metylfsulfamoyl)sulfanilamid 4
17-metyltestosterón – 17-hydroxy-17-metylandrost-4-en-3-ón; 17a-metyl- -androsten-17--ol-3-ón, C20H30O2, Mr 302,44; syntetický ester prirodzeného →testosterónu; androgén, anabolikum. Propionát má pomerne krátky, izobutyrát predĺţený účinok, metyltestosterón sa neinaktivuje v pečeni a jeho metabolity sa vylučujú močom. 17-metyltestosterón
Indikácie – 1. deficit androgénov (testosterónu), 2. niekt. prípady dysfunkčného menštruačného krvácania (mastodynia a mastopatia, sekundárne poruchy sexuálnej apetencie, premenštruačná tenzia), 3. niekt. prípady karcinómu prsníka u ţien (kostné a pľúcne metastázy), 4. ťaţká postmenopauzálna osteoporóza, 5. aplastická anémia, 6. ako anabolikum pri Cushingovej chorobe, Simmondsovej kachexii, hypofyzárnom nanizme a pod.). Kontraindikácie – rakovina prostaty a prsníkov u muţov a hypertrofia prostaty; nefrotický syndróm. Relatívna: podávanie u dospievajúcich dievčat. Nežiadúce účinky – vyplývajú z androgénneho a anabolického účinku: retencia dusíkatých látok, Na, K, Cl, Ca; zvýšená vaskularizácia koţe; opakované veľké dávky v detstve vyvolá-vajú uzavretie epifýzových štrbín a zastavenie lineárneho rastu kostí. U ţien väčšie dávky zapríčiňujú hirsutizmus (zhrubnutie hlasu, hypertrofiu klitorisu, atrofiu mliečnych ţliaz, akne) a zvýšenú sexuálnu apetenciu, inhibíciu tvorby gonadotropínov. U muţov nastáva útlm sper-matogenézy s degeneratívnymi zmenami testes a stimuláciou tvorby nádorov prostaty. Pomer-ne častá je hepatopatia a karcinóm pečene. A. zvyšuje citlivosť na antikoagulanciá a účinnosť liekov, kt. sa metabolizujú v mikrozómoch pečene, ako aj riziko poškodenia pečene, najmä pri súčasnom podávaní hepatotoxických látok. Dávkovanie – pri eunuchoidizme, pseudoeunuchoidizme, Klinefelterovom sy., pubertas tarda, pri tzv. muţskom klimaktériu a pri niekt. formách muţskej fertility sa podáva 10–25 mg A. inj. 3krát/týţd. al. 10 – 25 mg A. dr./d, príp. 25 – 50 mg A.-Depot raz za 2 týţd. Pri prevencii recidív dysfunkčného krvácania v premenopauze moţno kombinovať cyklickú substitúciu gestagénu s 10 mg A. dr./d počas 10 d od 17. d cyklu al. 17. d cyklu 25 – 50 mg A. inj. al. A.-Depot. Kombinácia gestagénu s A. sa podáva na dosiahnutie klinického účinku, potom sa aplikácia A. preruší. Pri mastodýnii al. mastopatii (ak sa vylúči malignita) je účinná aplikácia 10 mg A. dr. denne počas 10 d od 17. d cyklu, opakovane v priebehu 3 – 6 cyklov. Pri pre-menštruálnej tenzii sa skusmo podáva 10 mg A. dr. denne počas 10 d. Pri sek. poruchách sexuálnej apetencie u ţien je niekedy účinné podobné dávkovanie. Pri metastázach karcinómu prsníka u ţien sa začína 14-d aplikáciou 100 mg A.-Depot, potom sa dávka upravuje podľa stavu; obyčajne sa th. kombinuje s cytostatikami; pri kombinácii s kortikoidmi hrozí hyperkalciémia (kontroly Ca v sére). Pri ťaţkej postmenopauzálnej osteoporóze (najmä pri imobilizácii) sa osvedčujú dávky 3-krát 25 mg A.-Depot týţdenne. Pri refraktérnych aplastických anémiách sa podáva 1,5 aţ 2 mg A./kg niekoľko týţ. aţ mes. Pri Cushingovom sy., Simmondsovej kachexii, hypofyzárnom nanizme, stareckých osteoporózach, zle sa hojacich fraktúrach, na urýchlenie regenerácie tubulárneho epitelu obličiek po jeho toxickom poškodení a ako pomocná th. pri malnutrícii sa podáva 10 – 25 mg A.-Depot spolu s 1 – 2,5 mg ® ® Agostilbenu. U ţien a detí je ako anabolikum výhodnejší →Superanabolon al. →Stenolon , pri kt. je maskulinizačný účinok omnoho menší. ®
®
®
®
®
Prípravok – Agovirin , Androsan , Anertan (tabl), Glosso-Sterandryl , Homandren (tabl), ® ® ® ® ® ® Malestrone (tabl), Metandren , Neo-Hombreol-M , Nu-Man , Orchisterone-M , Oreton-M , ® ® ® ® ® ® Perandren (lozenges), Synandrets , Synandrotabs , Testhormona , Testosid (tabl), Testoviron ® (tabl), Testred .
8050
17-metyltestosterón – 3-cyklopentyl-enoléter; (17a)-3-(cyklopentyloxy)-17-metylandrosta-3,5-dien® ® 17-ol, C25H38O2, Mr 370,55; androgén (Pandrocine , Penmestrol ).
17-metyltestosterón
4-metyl-5-tiazoletanol – 5-hydroxyetyl-4-metyltiazid, C8H9NOS, Mr 143,21; tiazolová forma tiamínu, intermediat pri syntéze vitamínu B1; sedatívum hypnotikum. 4-metyl-5-tiazoletanol
metyltionín →metylénová modrá. metyltiouracil – 2,3-dihydro-6-metyl-2-tioxo-4(1H)-pyrimidíndión, C5H6N2OS, Mr 142,18; inhibítor ® ® ® ® ® ® ® štítnej ţľazy (MTU , Alkiron , Antibason , Basecil , Basethyrin , Methiacil , Methicil , ® ® ® ® ® ® Methiocil , Muracil , Prostrumyl , Strumacil , Thimecil , Thyreostat I ). Metyltiouracil
metyltrienolón –
-hydroxy-17-metylestra-4,9,11-trien-3-ón, C19H24O2, Mr 284,38; anabo-likum ® (R1881 ).
Metyltrienolón
-metyl-m-tyrozín – 3-hydroxy-a-metylfenylalanín, C10H13NO3, katecholamínov.
Mr
195,21; inhibítor syntézy
metylvinyléter – vzniká adíciou metanolu na →acetylén v zásaditom prostredí. V kyslom prostredí dáva acetaldehyd a metanol sa regeneruje CH3OH + CH≡CH –→ CH2=CH–O–CH3 CH2=CH–OCH3 + HOH + (H2SO4) –→ CH3C=O + CH3OH
Metylvinyléter
metymycín – C25H43NO7, Mr 469,60; makrolidové antibiotikum produkované kultúrou pôdnych streptomycét v blízkosti Oswego (N. Y.).
Metymycín
8051
®
Metypred inj. sicc. a tbl. (Orion) – Methylprednisoni natrii succinas 125, 250 al. 1000 mg lyofilizovanej substancie v 1 fľaštičke + solvens, resp. 4 al. 16 mg v 1 tbl.; parenterálny glukokortikoid bez mineralokortikoidného účinku; →metylprednizón. metyprylón – methyprylonum; 3,3-dietyl-5-metyl-2,4-piperidíndión, C10H17NO2, Mr 183,26; sedatívum, ® ® ® hyp-notikum (Dimerin , Noctan , Nodular ). Metyprylón
metyrapón – syn. metbipyranón; metopirón, metopyrapón; metopyrón; 2-metyl-1,2-di-3-pyridyl-1propanón, C14H14NO, Mr 226,27; diagnostikum pouţívané pri funkčných skúškach hypofýzy; →metyrapónový test. M. je inhibítor 11-hydroxylázy, v nadobličkách blokuje tvorbu kortizolu, čím sa zvyšuje spätnoväzbovou reakciou tvorba ACTH v hypofýze. Odpoveď na m. nie je okamţitá. Po podaní p. o. sa metopirón veľmi rýchlo resorbuje z GIT a koncentrácia v plazme býva 0,5 – 1 mg/l. Metabolizuje sa na ketóny a alkoholy, metabolity sa konjugujú na glukuronidy. Biol. t0,5 je 1 – 2,5 h. Metyrapón
Indikácie – dg. porúch funkcie adenohypofýzy. Doplnková th. stavov s nadprodukciou gluko- a mineralokortikoidov. Kontraindikácie – insuficiencia nadobličiek, hypersenzitivita. Nežiaduce účinky – nauzea, bolesti hlavy, sedácia, závrat, ţalúdkové ťaţkosti a alergické koţ-né reakcie. ®
®
®
®
Prípravky – Su 4885 , Metopirone , Metopyrone , Metroprione . metyrapónový test – test funkcie hypofýzy; →testy. metyridín – 2-
®
®
-metoxyetyl)pyridín, C8H11NO, Mr 137,18; anthelmintikum (Dekelmin , Promintic ; ® sulfát Mintic ). Metyridín
metyrozín – -metyl-3-(hydroxyfenyl)alanín; -metyl-L-tyrozín, -MPT, C10H13NO3, Mr 195,21; inhibítor tyrozínhydroxylázy, enzýmu, kt. katalyzuje 1. stupeň biosyntézy katecholamínov, limitujúceho jej rýchlosť; pouţíva sa ako antihypertenzívum pri feochromocytóme (MK® ® 781 , Demser ). Metyrozín
metyzergid
–
9,10-didehydro-N-[1-(hydroxymetyl)propyl]-1,6-dimetylergolín-8-karboxamid, C21H27N3O3, Mr 353,45; antagonista sérotonínových receptorov (UML 491; hydrogénmaleát C25H31N3O6, metysergidmaleát – ® ® ® Deseril , Désernil-Sandoz , Sansert ). Metyzergid
8052
Meulengrachtova choroba – [Meulengracht, Einar, *1887, kodanský internista] →choroby. ®
Meusicort – antiflogistikum, glukokortikoid; →hydrokortizón. MeV– skr. megaelektrónovolt. ®
Mevacor 20 a Mevacor 40 tbl. – hypocholesterolemikum; →lovastatín. mevalolaktón – laktón kys. mevalónovej. ®
Mevalone – antihyperlipoprotenemikum; →meglutol. mevalonát – soľ, ester al. anión kys. mevalónovej. mevalonátkináza – EC 2.7.1.36, MVK, enzým z triedy transferáz, kt. katalyzuje ATP-dependentnú fosforyláciu mevalonátu ako stupeň biosyntézy cholesterolu a i. izoprenoidov. Deficit m. vyvoláva acidúriu kys. mevalónovej; →mevalónová acidúria. mevalónová acidúria – autozómovo recesívne dedičná porucha metaboklizmu podmienená deficitom mevalonátkinázy. Porucha sa prejaví mentálnou retardáciou, zaostávaním rastu, hypotóniou, hepatosplenomegáliou, dyzmorfizmom tváre a kataraktou. Časté sú záchvaty prejavujúce sa horúčkami, vracaním, hnačkou, artralgiou, príp. metabolickou (laktátovou) acidózou. Močom sa vylučuje nadmerné mnoţstvo kys. mevalónovej. Zvýšenie leukotriénu E4 vyvoláva rozsiahle edémy v podkoţí. Kríza pripomína sy. kapilárneho úniku. Th. je symptomatická (lovastatín, infúzna th., prednizón). Prognóza je nepriaznivá. Miernejšia forma sa označuje ako hyperimunoglobulinémia D s periodickou horúčkou (angl. hyperimmunoglobulinaemia D and periodic fever syndrome, HIDS). Prítomná tu býva aj lymfadenopatia. ®
Mevalotin – antihyperlipoproteinemikum; →pravastatín sodný. ®
Mevasine (Merck & Co.) – antihypertenzívum; →mekamylamín. mevastatín – syn. kompaktín; 6-demetylmevinolín; 1,2,3,7,8,8a-hexahydro-7-metyl-8-[2(tet-rahydro-4hydroxy-6-oxo-2H-pyran-2-yl)etyl]-1-naftalenylester kys. [1S-[1(R*),7,8(2S*,4S*),8ab]]-2-metylbutánovej, C23H34O5, Mr 390,52; metabolit húb, inhibítor HMG-CoA-reduktázy, enzýmu limitujúceho rýchlosť biosyntézy cholesterolu; izolovaný z kultúry Penicillium ® ® citrinum a P. brevicompactum (CS 500 , ML 236 B ). Mevastatín
®
Mevinacor (Merck & Co.) – antihypercholesterolemikum; →lovastatín. mevinfos – metylester kys. 3-[(dimetoxyfosfinyl)oxy]-2-buténovej, C7H13O6P, Mr 224,16; inhibítor ® ® ® cholínesterázy, insekticídum (ENT 22374 , OS-2046 , Phosdrin ). CH3O O CH3 \ P – OC = CHCOOCH3 / CH3O Mevinfos
mevinolín – antihypercholesterolemikum; →lovastatín.
8053
®
Mevlor – antihypercholesterolemikum; →lovastatín. mexakarbát – 4-(dimetylamino)-3,5-dimetylfenolmetylkarbamát (ester), C17H18N2O2, Mr 222,29; ® pesticídum na reguláciu slimákov (Zectran ). Mexakarbát
®
Mexalen sir., supp. a tbl. (Merckle) – Paracetamolum 200 mg + Saccharinum natricum 10 mg + Propylenglycolum 2075 mg v 5 ml sirupu; Paracetamolum 125, 250, 500 al. 1000 mg v 1 čapíku; Paracetamolu 500 v 1 tbl.; analgetikum, antipyretikum; →paracetamol. ®
Mexate (Bristol) – cytostatikum; →metotrexát sodný. ®
Mexavit tbl. eff. (Merckle) – Paracetamolum 500 mg + Acidum ascorbicum 200 mg + Saccharinum natricum 15 mg + Lactosum 105 mg v 1 šumivej tbl.; analgetikum, antipyreti-kum; →paracetamol. mexazolam
–
10-chlór-11-(2-chlórfenyl)-tetrahydro-3-metyloxazolo[3-2-d][1,4]benzodiazepin-6-(5H)-ón, C18H16Cl2N2O2, Mr 363,25; anxiolytikum (CS ® ® 386 , Melex ). Mexazolam
mexefenamid – syn. mefexamid. metanón, C15H14-O3, Mr ® (Uvistat ).
mexenón – syn. benzofenón-10; (2-hydroxy-4-metoxyfenyl)(4-metylfenyl)242,26; filter ultrafialového ţiarenia
Mexenón
mexikaín – cysteínová proteináza podobná papaínu získaná z plodov rastliny Pileus mexica-nus, pp. identickej s Leucopremna mexicana (A.DC.) Standl., Caricaceae, Mr ~ 31 000, N- a Cterminálnymi koncovými aminokyselinami sú lyzín a alanín. Podobá sa papaínu, je však stabilnejší; izoelekt. bod je 9,12. mexiletín – 1-(2,6-dimetylfenoxy)-2-propanamín, C11H17NO, Mr 179,27; antiarytmikum. M. má lokálne anestetický a antikonvulzívny účinok, zniţuje max. rýchlosť depolarizácie, len málo ovplyvňuje pokojový potenciál a čas trvania akčného potenciálu. Retardovaná forma umoţňuje podávanie 2 dávok/d, a tým menšie výkyvy plazmatickej koncentrácie. Mexiletín
Dobre sa vstrebáva z GIT, asi 55 – 70 % sa viaţe na plazmatické bielkoviny. Biol. t0,5 je 11 aţ 26 h, účinná koncentrácia v plazme je 0,5 – 1 mg/l. Biotransformuje sa v pečeni, vylučuje sa prevaţne obličkami vo forme metabolitu, 10 – 15 % podanej látky sa vylúči do 72 h v nezme-nenej forme močom. Indikácie – prevencia a th. komorových arytmií, ektopické rytmy pri infarkte myokardu, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, arytmie vyvolané digitalisom a i. liečivami.
8054
Kontraindikácie – relat.: dysfunkcia sínusového uzla, poruchy prevodu vzruchu, bradykardia, hypotenzia, srdcová insuficiencia, poruchy pečeňového a obličkového parenchýmu. Nežiaduce účinky – pocit tlaku v epigastriu, nauzea, vracanie, závraty, tremor rúk ako častý prejav toxickosti, zmätenosť, halucinácie, poruchy reči, nystagmus, somnolencia, zhoršenie tremoru pri parkinsonizme, centrálne kŕče, bradykardia, tachykardia, hypotenzia a zhoršenie arytmie aţ vznik komorovej fibrilácie. Interakcie – potenciácia anestetického účinku pri lokálnej anestézii, spomalenie resorpcie m. z GIT pri súčasnom podávaní opiátov. Dávkovanie – i. v. podaní 100 – 250 mg v infúzii izotonického rozt. NaCl, glukózy, NaHCO 3, laktátu sodného al. fruktózy za kontroly EKG, a to rýchlosťou 25 mg/min (1 ml/min). Ďalších 500 mg sa podáva ako i. v. infúzia 50 mg v 500 ml infúzneho rozt.: prvých 250 ml sa podá v priebehu 60 min (~ 4 ml/min), zvyšok 2 h (polovičnou rýchlosťou). Udrţovacia dávka je 25 mg v 500 ml rýchlosťou 0,5 mg/min. Potom sa prechádza na perorálne podávanie, pričom prvá dávka p. o. sa podá počas infúzie, min. 60 min pred jej ukončením. Alternatívny reţim spočíva v jednorazovom podaní 400 mg p. o. a potom 2-krát 400 mg/d al. 600 mg a po 2 h 200 mg (táto dávka sa môţe vynechať, keď pominie arytmia). ®
®
®
Prípravky – hydrochlorid C11H18ClNO – Kö 1173 , Katen cps. Slovakofarma, Katen inj., Katen ® ® ® Retard tbl. Slovakofarma, Mexitil , Ritalmex ). ®
Mexitil cps. a inj. – antiarytmikum; →mexiletín. ®
Mexitil cps. a inj. – antiarytmikum; →mexiletín. Mexitil Perlongetten Seu Depot‹ cps. – antiarytmikum; →mexiletín. ®
Mexocine (Specia) – antibiotikum; →demeklocyklín. mexrenoát draselný – 17-metylester jednodraselnej soli dihydrátu kys. 17-hydroxy-3-oxo-17-pregn4-en-17,21-dikarboxylovej, C24H33KO6.2H2O; antagonista aldosterónu. Meyardov príznak →príznaky. Meyenburgove komplexy – [Meyenburg, Hans von, * 1887, patológ pôsobiaci v Zürichu] adenomatózne hamartómy intrahepatálnych ţlčových ciest. Meyenburgov-Altherrov-Uehlingov syndróm →syndrómy. Meyerov príznak →príznaky. Meyerova choroba – [Meyer, Hans Wilhelm, 1824 – 1895, dán. lekár] →choroby. Meyerova metóda →metódy. Meyerova-Archambaultova slučka – [Meyer, A.; Archambault La Salle, 1879 – 1940, amer. neurológ] Meyerova slučka, slučka tvorená niekt. vláknami radiatio optica, kt. prebiehajú okolo dolného rohu bočnej mozgovej komory pred ich zahnutím dozadu. Meyerove bolestivé body – bolestivé body pozdĺţ trombotizovaných ţíl na predkolení mediálne od hrany tíbie. Meyer-Betzov syndróm – [Meyer-Betz, Friedrich, nem. lekár zo zač. 20. stor.] →syndrómy. Meyer-Burgdorffova operácia – [Meyer-Burgdorff, Hermann, 1889 – 1960, nem. chirurg pôsobiaci v Göttingene a Lübecku] →operácie. Meyer-Schwickerathov-Weyersov syndróm – [Meyer Schwickerath, Gerhard Rudolph Edmund, *1920, nem. oftalmológ; Weyers, Helmut, nem. pediater 20. stor.] →syndrómy.
8055
Meyerhof, Otto Fritz – (1884 – 1951) nem. fyziológ, r. 1922 mu bola spolu s Archibaldom Vivianom Hillom udelená Nobelova cena za med. a fyziol. za štúdie bunkovej oxidácie a jeho objav metabolizmu kys. mliečnej vo svalstve. Meyerhofov oxidačný kvocient – [Meyerhof, Otto Fritz, 1884 – 1951, nem, fyziológ] kvantitívna miera vplyvu kyslíka na glykolýzu a fermentáciu: (rýchlosť anaeróbnej fermentácie) – (rýchlosť aeróbneho dýchania) –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– vychytávanie kyslíka
Má obvykle hodnotu 2. Spotreba 1 molekuly kyslíka inhibuje vo všeobecnosti tvorbu 2 molekúl laktátu a etanolu; →Pasteurov efekt. meyerhofferit – nerast, boran vápenatý, CaB4O7. Meynert, Thoeodor Hermann – (1833 – 1892) viedenský neurolog a psychiater. Počas štúdia vo Viedni ho ovplyvňoval Carl von Rokitansky, kt. v ňom vzbudil záujem o morfológiu nervového systému. Najprv učil anatómiu, neskôr pôsobil ako neurológ a psychiater. Opísal viaceré štruktúry CNS, ktorým sa snaţil priradiť nuerol. A psychiatrické funkcie, bol priekopníkom cytoarchitektoniky mozgu. K jeho ţiakom patril Korsakoff, Wernicke a aj Freud, od názorov ktorého sa však Meynert dištancoval. Podľa neho je nazvaná dráha a jadro v CNS. Meynertov zväzok – [Meynert, Theodor Hermann, 1833 – 1892, viedenský neurológ a psychiater] fasciculus retroflexus; vláknenie vychádzajúce z ncl. habenulae (epitalamus) k ncl. interpeduncularis (tegmentum mesencephali). Meynetova dráha – [Meynert, Theodor Hermann, 1833 – 1892, viedenský neurológ a psychiater] tractus tectospinalis. Meynertove bunky – [Meynert, Theodor Herman, 1833 – 1892, viedenský neurológ a psychiater] →bunky. Meynetove uzlíky – [Meynert, Paull Claude Hyacinthe, 1831 – 1892, franc. lekár] uzlíky v puzdre kĺbu a šľachách pri reumatických chorobách, vyskytujúce sa najmä u detí. Meynetovo jadro – [Meynert, Theodor Hermann, 1833 – 1892, viedenský neurológ a psychiater] malá oblasť sivej hmoty, kt. tvorí časť →substantia innominata (niekedy sa tak označuje celé jadro). Tvoria ho cholínergické neuróny, ktorých degenerácia sa niekedy pozoruje pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe. Meynertovo kríženie – [Meynert, Theodor Herman, 1833 – 1892, viedenský neurológ a psychiater] vlákna tr. tectospinalis kríţiace sa v strede tegmentum mesencephali. Meyrov príznak →príznaky. mezangiokapilárny – [mesangiocapillaris] →membranoproliferatívny. mezangioproliferatívna glomerulonefritída – [glomerulonephritis mesangioproliferativa] typ chronickej glomerulonefritídy s proliferáciou mezangia. Vyskytuje sa pri IgA nefropatii, lupus erythematosus systemicus a Henochovej-Schönleinovej purpure; →glomerulonefritída. mezangium – [mesangium] nahromadenie mezangiových buniek medzi kapilárami glomerulu. Tieto bunky majú schopnosť fagocytózy a produkcie kolagénu. Pri niekt. mezangioproliferatívnych glomerulonefritídach nastáva ich proliferácia. ®
Mezaton – mydriatikum, dekongescens; →fenylefrínhydrochlorid. ®
Mezcaline – psychomimetikum, halucinogén; →mezkalín.
8056
mezeklazón – meseclazonum, 7-chlórón, C11H10ClNO3; antiflogistikum.
-dihydro-2metyl-2H,9H-izoxazolo[3,2-b][1,3]benzoxacin-9-
mez/i/o- – prvá časť zloţených slov z g. mesos stredný. mezektoblast – [mesectoblastos] ektomezoblast, vrstva buniek, kt. sa ešte nediferencovala na ektoblast a mezoblast. mezektoderm – [mesectoderma] embryové migračné bunky pochádzajúce z neurálnej lišty hlavy, kt. prispievajú k tvorbe meningov a dávajú vznik pigmentovým bunkám. mezembrín
–
-(3,4-dimetoxyfenyl)-oktahydro-1-metyl-6H-indol-6-ón, C17H23NO3, Mr 289,36; alkaloid. Pouţíva sa na prípravu channy, liečiva pouţívaného v juţ. Afrike. V prírode sa vyskytuje ako (–)-forma. Získal sa z rastliny Sceletium expansum L., S. tortuosum L., L. bolus (starší názov Mesembryanthemum expansum L., M. tortuosum L.) Ficodaceae (Azoaceae).
(–)-mezembrín
mezencefalický – [mesencephalicus] týkajúci sa stredného mozgu. mezencefalický vestibulárny syndróm – jeden z centrálnych vestibulárnych sy. vyvolaný léziou mezencefalu, nádorom v oblasti III. mozgovej komory al. pinealómom. Typickým prejavom je Parinaudov sy. (→syndrómy). A vertikálny nystagmus. Závraty a tonické odchýlky končatín nie sú intenzívne. mezencefalitída – [mesencephalitis] zápal stredného mozgu. mezencefalón – [mesencephalon] stredný mozog, časť mozgového kmeňa medzi Varoliovým mostom a mozgovými hermisférami. Kaudálne nadväzuje Varoliov most, kraniálne diencefalónm, dorzálne je tectum, lamina quadrigemina, ventrálne pedunculus cerebri s priechodom pyramídových dráh. Stredom prechádza aquaeductus cerebri. K jadrám mezencefala patrí napr. ncl. n. III, substantia nigra, ncl. ruber, retikulárna formácia. Zdola moţno na mezencefale vidieť len jeho bazálnu časť, crura (pedunculi) cerebri, kt. sa vynárajú z kraniálneho okraja Varoliovho mosta a vzdiaľujú sa od seba, čím medzi nimi vzniká vkleslina, fossa intercruralis. Kraniálne sa crura cerebri strácajú pod zväzkom zrakových vláken (tractus opticus), kt. ho obkolesuje. Vo fossa intercruralis je nervová hmota prederavená drobnými otvorčekmi, kt. vstupujú do s. m. (a medzimozgu) cievne vetvičky (substantia perforata intercruralis seu posterior). Tesne pred ňou sú dve polguľovité telieska, corpora mamillaria, kt. uţ patria k diencefalu.
Obr. 1. Mediálny sagitálny rez mozgom. 1 – gyrus frontalis superior; 2 – gyrus frontalis medialis; 3 – corpus callosum; 4 – gyri orbitales; 5 – gyrus praecentralis; 6 – gyrus cinguli; 7 – gyrus rectus; 8 – lobulus praecentralis; 9 – praecuneus; 10 – cuneus; 11 – sulcus calcaneus; 12 – lobus occipitalis
Predný mozgový vačok, kt. v embryovom období predstavuje predný mozog (prosencepha-lom),
8057
dáva vznik 2 oddielom: 1. medzimozgu (→diencefalón); 2. sek. prednému mozgu čiţe koncovému mozgu (→telencefalón). Obr. 2. Vľavo: mezencefalón a fossa rhomboidea (pohľad zozadu), vpravo: priečny rez mezencefalom v úrovni colliculi superiores (hore), colliculi inferiores (v strede) a výstupu n. trochlearis (dole). 1 – ncl. interstitialis Cajali (skupina buniek navonok od ncl. oculomotorii, oddelená
od
fasciculus dostáva jadier,
neho
priebehom
longitudinalis vlákna
med.;
z vestibulárnych
z globus
pallidus
a sivej
hmoty v colliculus sup.); 2 – nuclei tegmenti (jadrá uloţené vo formatio reticularis
dorzálne
od
ncl.
n.
trochlearis a ventrálne od fasciculus longitudinalis med.); 3 – ncl. ruber (červeno
pigmentované
jadro
vloţené dio dráh medzi mozočkom a miechou; niekt. bunky obsahujú ţelezo
medzi
substantia
nigra
a centrálnou sivou hmotou; jeho prívodné vlákna idú z kôry koncového mozgu, mozočka a talamu; jeho malobunková väčšia zloţka, pars parvocellularis, je súčasťou tr. rubrospinalis, z kaudálne uloţenej väčšej zloţky, pars magnocellularis, vychádza väčšina vlákien tr. rubrospinalis; 7 – decussationes tegmentio (kríţenie vlákien tr. rubrospinalis, rubroreticularis et tectospinalis, podľa povahy sa rozlišuje decussatio tegmenti
ventralis
et
dorsalis);
8
–
decussatio
pedunculorum
cerebellarium sup. (kríţenie vlákien z kraniálnych mozočkových stvolov pod colliculi inf., ventrálne od fasciculus longitudinalis med.) 13 – lemniscus lateralis (úsek sluchovej dráhjy, idúci od colliculus inf., sčasti sa kríţi); 14 – lemniscus medialis (skríţene prebiehajúce spojenie z jadier zadných povrazcov do talamu; 15 – lemniscus spinalis (úsek tr. spinothalamicus
uloţený
mesencephalicum
(časť
v mezencefale);
stredného
mozgu
17
–
dorzálne
tectum od
roviny
preloţenej aquaeductus mesencephali); 18 – lamina tectalis (lamina quadrigemina, štvorhrbolie); 19 – ncl. colliculi inf. (jadro v collicuklus inf.,
slúţi
napojeniu
sluchovej
dráhy
do
riadenia
hybnosti
extrapyramídovým systémom dráh); 20 – brachium colliculi inferioris (spojovacie ramienko medzi colliculus inferior a corpus geniculatum mediale); 21 – commissura colliculorum inf. (spojenie mwedzi pravým a ľavým colliculus inf., vedúcej aj vlákna z lemniscus lateralis na protiľahlú stranu); 22 – strata (grisea et alba) colliculi sup. (pásiky sivej hmoty preloţené bielou hmotou v colliculus sup.); 23 – brachium colliculi superioris (spojovacie ramienko medzi corpus geniculatum laterale a colliculus superior); 24 – commissura colliculorum superiorum (spojenie medzi pravým a ľavým colliculus superior); 25 – decussatio trochlearis (vlákna n. trochlearis navzájopm sa kríţiace v bielej hmote tekta); 26 – tr. tegmentalis centralis (dráha vedúca k olive, čiastočne z talamu)
Diencefalón má dorzálnu časť (thalamencephalon, ku kt. patrí →talamus a epitalamus) a bazálnu časť (→hypothalamus). Hranice medzi talamencefalonm a hypotalamom tvorí brázda v bočnej stene III. komory, sulcus hypothalamicus, kt. zodpovedá embryovému sulcus limitans neurálnej rúry. K
8058
diencefalu z vývojového hľadiska patrí aj nervový oddiel očnej gule a fasciculus opticus: ophthalmencephalon. Pri cicavcoch je diencefalón zväčša zakrytý mohutne rozvinutým predným mozgom, najmä z dorzálnej strany. Preto moţno dorzálnu stranu diencefala prezerať aţ po odstránení časti hemisfér a po preťatí útvarov, kt. spájajú hemisféry (corpus callosum a priečne vláknenie fornixu). Na vnútornom okraji crura cerebri sa vynárajú v brázde (sulcus n. oculomotorii) n. oculomo-torius (n. III). Na laterálnej strane crura cerebri je brázda sulcus lateralis mesencephali. Dorzálna strana s. m. je zakrytá hemisférami predného mozgu a moţno ju vidieť aţ po ich odstránení al. roztiahnutí a nastrihnutí corpus callosum, kt. spája hemisféry predného mozgu. Na dorzálnej strane sú 2 valy bielej hmoty, kt. prichádzajú z mozočka, crura cerebellocerebralis (brachia conjunctiva), medzi kt. je napnuté velum medullare anterius. Pred brachia conjunctiva vystupuje na s. m. štvorhrbolie, corpora quadrigemina s 2 pármi zaoblených hrbolčekov, colliculi inferiores (caudales) veľkosti 6 x 8 mm a o niečo väčšie, ale niţšie colliculi superiores (rostrales), 7 x 9 mm. Z boka obidvoch hrbolčekov idú dopredu valy k medzimozgu, brachium colliculus caudalis, kt. sa v medzimozgu končia pri corpus geniculatum med., a brachium colliculi rostralis, kt. v medzimozgu vedie ku corpus genicu-latum laterale. Medzi zadnými hrbolčekmi štvorhrbolia vystupuje v strednej čiare putko, smerujúce k začiatku velum medullare anterius, frenulum veli medullaris ant. Po stranách frenula vystupuje 4. pár hlavových nervov: n. trochlearis, jediný motorický hlavový nerv, kt. vystupuje na dorzálnej strane; je určený pre m. obliquus bulbi sup. Na priečnom reze s. m. je úzky centrálny kanálik, aquaeductus mesencephali Sylvii, kt. vedie zo IV. do III. komory. Reznú plochu moţno rozdeliť na 3 pásy: 1. pás nad rovinou centrálneho kanálika, kt. tvorí na povrchu lamina quadrigemina a na reze sa označuje ako tectum mesencephali (t. opticum); 2. pás pod touto rovinou, kt. siaha uprostred aţ k fossa intercruralis, tzv. tegmentum; obsahuje bielu a sivú hmotu; 3. pás pod tegmentom sú crura cerebri, kt. tvorí výhradne biela hmota. Hranicu medzi tegmentom a crura cerebri tvorí na čerstvom reze tmavší pásik sivej hmoty, tzv. ncl. niger. Okolo centrálneho kanálika je súvislá vrstvička sivej hmoty, stratum griseum centrale, kt. časť patrí k tektu, časť k tegmentu. S. m. sa delí na →tectum, →tegmentum a spodinu. Patria k nemu crura cerebri, lamina quad-rigemina, jadra n. ocolomotorius, n. trochlearis, jadrá v corpora quadrigemina ant. et post. pre tractus opticus a centrálnu sluchovú dráhu, ncl. reticularis tegmenti, ncl. ruber, ncl. niger a početné jadrá v stratum griseum centrale. Obr.
3.
Zhora:
mezencefalón
a fossa
rhomboidea (pohľad zozadu) a tri priečne rezy
mezencefalom
v úrovni
colliculi
superiores, colliculi inferiores a n. trochlearis. 1 – basis pedunculi cerebri (crus cerebri, pars anterior); 2 – fibrae corticospinales (vlákna
8059
pyramídových dráh pre jadrá motorických hlavových nervov); 3 – fibrae corticonucleares (vlákna dráhy z mozgovej kôry do ncl. pontis); 4 – fibrae corticopontinae (vlákna dráhy z mozgovej kôry do ncl. pontis, sumárny názov pre 5 a 6); 5 – fibrae parietotemporopontinae (vlákna dráhy z mozgovej kôry do ncl. pontis, prichádzajúce z temenného a spánkového laloka hemisféry; leţí v laterálnej časti crus cerebri); 6 – fibrae frontopontinae (vlákna z mozgovej kôry do ncl. pontis, kt. prichádzajú z čelového laloka; zaujímajú mediálnu šestinu v crus cerebri); 7 – substantia nigra (prilieha od tegmentu nas crura cerebri; je viditeľná voľným okom); 8 – pars compacta (hustá pigmentovaná časť jadra obrátená proti tegmentu); 9 – pars reticularis (časť jadra obrátená proti crura cerebri, rozvláknená s pigmentovými bunkami vtrúsenými aţ medzi vlákna v crura cerebri); 10 – tegmentum mesencephalicum (leţí medzi crura cerebri a rovinou preloţenou priebehom aquaeductus mesencephali); 11 – substantia griasea centralis (sivá hmota okolo aquaeductus mesencephali); 12 – tectum mesencephalicum (leţí dorzálne od roviny preloţenej aquaductus memsencephali); 13 – lamina tectalis (lamina quadrigemina, štvorhrbolie); 14 – colliculus inferior (dolný hrbolček, súčasť sluchovej dráhy); 15 – colliculus superior (horný hrbolček, súčasť zrakovej dráhy); 16 – brachium colliculi inferioris (spojovacie ramienko medzi colliculus inferior a corpus geniculatum mediale); 17 – brachium colliculi superioris (spojovacie ramienko medzi corpus geniculatum lat. a colliculus sup.); 18 – trigonum lemnisci (trojhrané pole medzi lamina tecti, pedunculus cerebellaris sup. a crus cerebri); 19 – pedunculus cerebellaris sup. (horný mozočkový stvol, vedie najmä vlákna z ncl. dentatus do ncl. ruber a do talamu); 20 – aquaeductus mesencephali (úzky kanál mezencefalom medzi III. a IV. mozgovou komorou); 22 – formatio reticularis (okolo aquaeductus mesencephali); 23 – fibrae reticulares (vlákna z mozgovej kôry ku gangliovým bunkám retikulárnej formácie); 24 – fasciculus longitudinalis med. (napojený na jadrá okohybných svalov, svalov krku a na vestibulárnbe jadrá, slúţi na koordináciu pohybov očí a hlavy); 25 – fasciculus longitudinalis post. Schützi (obojsmerné spojenia hypotaloamu s jadrami n. III, VII., IX. X. a XII a ncl. ambiguus, ncl. tractus solitarii a ncl. salivarii); 26 – tr. mesencaphalicus n. V (dendrity buniek proprioceptívnej zloţky jadra n. V, leţia navonok od aquaeductus mesencephali a od IV. komory); 27 – ncl. tractus mesencephalici n. trigeminalis (senzitívne jadro n. V s pseudounipolárnymi bunkami, dosahuje aţ pod lamina tecti); 28 – ncl. n. oculomotorii (jadro uloţené pod aquaductus mesencephali); 29 – ncl. oculomotorius accessorius (ncl. oculomotorius autonomicus, parasympatikové jadro pri jadre n. III; z 96 % inervuje m. ciliaris, zvyšok m. sphincter pupillae); 30 – ncl. n. trochlearis (jadro uloţené kaudálne od jadra n. III v centrálnej sivej hmote mezencefala); 31 – ncl. interpeduncularis (jadro pri dne fossa interpeduncularis, spoijený s čuchovou dráhou)
Crura cerebri – skladajú sa výhradne z bielej hmoty, t. j. nervových vláken zostupujúcich z mozgovej kôry pozdĺţ spodnej časti tegmentu k ponsu, predĺţenej mieche a mieche. Predstavujú prístavbu k s. m..Obsahujú len priebeţné kortikofugálne vlákna, a to: 1. Uprostred je uloţená motorická pyramídová dráha, tr. corticospinalis, kt. sa začína v prednom mozgu v precentrálnom závite, z najväčšej časti sa kríţi v decussatio pyramidum a končí sa pri motorických bunkách predných stĺpcov miechy. 2. Po obidvoch stranách kortikospinálnej dráhy sú uloţené analogické tr. corticobulbares, kt. idú k jadrám motorických nervov, uloţených na spodine IV. komory. 3. Mediálne, pri fossa intercruralis je Arnoldov zväzok (tr. frontopontinus, pars frontalis tractuum corticopontinorum). Ide z kôry frontálneho laloka k ncl. pontis, odkiaľ sa začína ako pokračovanie tejto trati, tr. pontocerebellaris. 4. V laterálnej časti je Türckov zväzok (tr. occipito-temporo-pontinus, pars occipitotemporalis tractuum corticopontinorum), obdobný tr. frontopontinus. Má s ncl. pontis aj obdobné pokračovanie. Lézia corpora quadrigemina zapríčiňujú obrnu horných pohybov bulbov, lézie pedunculus cerebri spastickú kontralaterálnu obrnu a lézie nc. ruber, substantia nigra a retikulárnej formácie mimovôľové ohyby a rigiditu. mezencefalotómia – [mesencephalotomia] preťatie stredného mozgu. mezenchým – [mesenchyma] embryové spojivové al. neepitelové (väzivové) tkanivo. Jeho rozvetvené bunky tvoria riedke, hubovité tkanivo, presiaknuté medzibunkovou tekutinou. M. vzniká uţ
8060
z nediferencovaných plodových buniek (intraembryonálny m.), trofoblastov (extraembryonálny m.) a potom zo všetkých 3 zárodkových listov. Je to multipotentné materské tkanivo všetkých foriem podporného a spojivového tkaniva, priečne pruhovaného svalstva, takmer všetkých hladkých svalov, myokardu, cievnych endotélií, krviniek a špecializovaných spojivových tkanív. Zhubníé nádory vznikajúce z týchto tkanív sa označujú ako →sarkómy. mezenchýmový – [mesenchymalis] týkajúci sa mezenchýmu. mezenchymóm – [mesenchymoma] zmiešaný nádor pluripotentného mezenchýmu. Benígny mezenchymóm – sa skladá z viacerých mezenchýmových tkanív, najčastejšie z hladkej svaloviny, tukového tkaniva a z krvných a lymfatických ciev. Vyskytuje sa zriedkavo. Malígny mezenchymóm – zriedkavý nádor, kt. sa skladá zo zmesi sarkomatózne zmenených mezenchý-mových tkanív. Obsahuje malígne bunky dvoch al. viac prvkov podporných retikuloendotelo-vých tkanív, ako lipoblastov, synovioblastov al. rabdomyoblastov. Najčastejšie sa zisťujú fibrosarkomatózne, rabomyosarkomatózne, osteosarkomatózne a chondrosarkomatózne časti. Fibrosarkómové elementy nie sú významné, pretoţe kaţdý typ diferencovanej mezenchýmovej bunky môţe fungovať ako fibroblast. Nádor môţe vzniknúť napr. v jazve po popálenine.zmiešaný nádor zloţený z derivátov mezenchýmu. M. sú veľmi zhubné nádory s vyso-kým sklonom k metastazovaniu, obrovskou tendenciou k prerastaniu a vysokým výskytom miestnych recidív, pokiaľ sa úplne neexcidovali. Nemajú makroskopicky charakteristické črty a dg. závisí od histol. vyšetrenia. mezenchymopoéza – [mesenchymopo(i)esis] tvorba spojivového tkaniva. mezenchýmu. mezenterický, mezentériový, mezaraický – [mesenterialis, mesaraicus] týkajúci sa okruţia, mezentéria, príp. riečiska a. mesenterica. Napr. mezenterická ischémia, mezenterické riečisko.. mezenteriolum – [mesenteriolum] syn. mezoapendix, tenké okruţie pripevňujúce červovitý prívesok, mezoapendix), ţlčník a i. orgány k brušnej stene. mezenteriopexia – [mesenteriopexis] zachytenie, upevnenie natrhnutého okruţia. mezenteriorafia – [mesenteriorrhaphia] chir. prišitie poškodeného okruţia. mezenteritída – [mesenteritis] zápal okruţia.
8061
