magazín Dá sa dosiahnuť energetická efektívnosť Z obsahu v teplárenstve za súčasnej legislatívy a cenovej regulácie?

magazín www.szvt.sk

Z obsahu Na strane 3 nájdete informácie o legislatívnych zmenách a o aktivitách SZVT v tejto oblasti.

Na strane 5 predstavujeme projekt SZVT určený na podporu vzdelávania. Na strane 6 a 7 prinášame odborný článok na tému dôležitosti rozvodov. Na strane 8 a 9 sa dozviete, ako zarobiť na povinnosti odovzdať emisie. Na strane 10 a 11 prinášame informácie z oblasti marketingu.

ČASOPIS SLOVENSKÉHO ZVÄZU VÝROBCOV TEPLA

február 2013

Dá sa dosiahnuť energetická efektívnosť v teplárenstve za súčasnej legislatívy a cenovej regulácie? Vážení kolegovia, máme za sebou rok, ktorý priniesol mnoho legislatívnych zmien z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka, ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach a bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie. Bol schválený úplne nový zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. Obidva zákony priniesli niekoľko vykonávacích predpisov, ktoré sa dotkli aj tepelnej energetiky, napr. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 277/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky tepla, alebo Vyhláška MH SR č. 282/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody, či Vyhláška MH SR, ktorou sa ustanovuje energetická účinnosť premeny energie pri prevádzke, rekonštrukcii a budovaní zariadenia

na výrobu elektriny a zariadenia na výrobu tepla. Teplárenstvo však čakajú najväčšie zmeny až v roku 2013. Pripravuje sa nový zákon o teple a zároveň aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej efektívnosti, ktorá prinesie zmenu zákona 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti. V súvislosti s pripravovanou legislatívnou je ešte veľa otáznikov.

Čo sa týka energetickej efektívnosti je otázne, či je vôbec možné dosiahnuť energetickú efektívnosť v teplárenstve za súčasnej legislatívy a cenovej regulácie? Myslíme si, že splnenie cieľov smernice EÚ o energetickej efektívnosti bez aplikácie v praxi vytvorením legislatívnych a cenových podmienok je neuskutočniteľné. Rovnako nie je možné splniť Pokračovanie na str. 2

2

I magazín 1, február 2013

Dá sa dosiahnuť energetická efektívnosť v teplárenstve za súčasnej legislatívy a cenovej regulácie?

legislatíva

Vyšlo v Zbierke zákonov Vybrané legislatívne normy uverejnené v Zbierke zákonov v období od 22. 9. 2012 do 31. 1. 2013

Dokončenie zo str. 1 ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti v malých lokálnych zdrojoch, ktoré nepodliehajú žiadnej regulácii. Napríklad z transpozície smernice vyplynie povinnosť dosiahnutia každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom všetkými distribútormi energie alebo všetkými maloobchodnými energetickými spoločnosťami, ktorý sa stanoví ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013. Referenčné obdobie nie je vhodne nastavené, pretože priemerný predaj koncovým odberateľom v rokoch 2010 až 2012 nezohľadňuje doterajšie investície a efektívnosť CZT a ani už realizované investície na strane odberateľov na dosiahnutie zníženia spotreby (zateplenie). Môže ešte dosiahnuť požadované úspory (1,5 % ročne a spolu 9 % za celé obdobie 2014 - 2020) spoločnosť, ktorá doteraz investovala a má optimálnu efektívnosť a zároveň aj spotrebitelia majú efektívnu spotrebu? Negatívny bude aj dosah na jednotkové ceny tepla. S klesajúcim odberom (požadovanými úsporami) bude jednotková cena stúpať. Ďalšie odpájanie od CZT a klimatické zmeny spôsobia zhoršovanie účinnosti a ďalšie zvyšovanie ceny tepla. Preto je potrebné aj v súvislosti s uvedenou smernicou EÚ hovoriť o nákladoch odberateľa za dodávku tepla a znižovaní spotreby a nie o jednotkovej cene tepla, ktorá už dnes nevyjadruje priamo náklady na teplo. Úspory majú byť na strane spotreby 1,5 % (z toho môžu byť len 25 % u výrobcu). Otázne preto je, ako donútiť spotrebiteľa, aby šetril? Ako to zmluvne zabezpečiť, aby sa to dalo vyhodnotiť? V rámci projektu EPC je tu možnosť, ale čo ak odberateľ nechce... Je veľa otázok, na ktoré bude potrebné v nastávajúcom roku nájsť odpovede. Budúci rok bude náročný, ale verím, že ho spoločnými silami úspešne zvládneme.

Ing. Miroslav OBŠIVANÝ, predseda predstavenstva SZVT

Čiastka č. 71/2012 Dátum vydania: 21. 9. 2012 Vyhláška č. 285/2012 Z. z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia za dodávku plynu malému podniku Vyhláška č. 284/2012 Z. z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o pravidlách na predaj elektriny formou aukcií Vyhláška č. 283/2012 Z. z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia za dodávku elektriny malému podniku Vyhláška č. 282/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody

Čiastka č. 75/2012 Dátum vydania: 9. 10. 2012 Zákon č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Čiastka č. 77/2012 Dátum vydania: 11. 10. 2012 Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Čiastka č. 78/2012 Dátum vydania: 13. 10. 2012 Zákon č. 318/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší

Pokračovanie na str. 12

legislatíva

magazín 1, február 2013 I

Legislatívne normy predložené na medzirezortné pripomienkové konanie v období od 22. 9. 2012 do 31. 1. 2013

V uvedenom období neboli predložené na medzirezortné pripomienkové konanie (ďalej len MPK) legislatívne normy z oblasti tepelnej energetiky. Mimo MPK zväz v tomto období pripomienkoval pracovný materiál MH SR Východiská energetickej politiky SR v stati Zásobovanie teplom. Tento materiál považuje zväz za kľúčový na následné vypracovanie Štátnej energetickej politiky, ktorá je základným dokumentom v energetike pre rozvoj národného hospodárstva na 30 a viac rokov. V časti, ktorá sa v materiáli venuje analýze súčasnej situácie v systémoch CZT, boli zo strany MH SR výstižne zadefinované charakteristické znaky, spomenieme niektoré z nich: • zásobovanie teplom má regionálny charakter, • jednotková cena tepla aj napriek jej regulácii sa stala významnou položkou pri uplatnení sa na trhu s teplom, • vývoj spotreby tepla má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať, • poklesom dodávok tepla sa existujúce zdroje tepla (teplárne, vý-

hrevne, kotolne) stávajú čiastočne predimenzované, • dlhodobá návratnosť investícií, nedostupnosť finančných mechanizmov a čiastočné obmedzenia zo strany regulácie cien tepla prispievajú k nedostatku investičných prostriedkov na modernizáciu systémov CZT, • mechanizmus regulácie ceny tepla nedostatočne stimuluje regulované subjekty v tepelnej energetike, aby zvyšovali technickú úroveň zariadení na výrobu a rozvod tepla, zlepšovali energetickú hospodárnosť výroby a rozvodu tepla a tým aj dodržiavanie normatívnych účinností. K uvedeným charakteristickým znakom zväz doplnil ďalšiu zásadnú charakteristiku, ktorú materiál neobsahoval, a síce, že aj napriek tomu, že jednotková cena tepla pre výrobcov a dodávateľov tepla na základe licencií je regulovaná ako celok, 60 – 70 % nákladov celkovej ceny tepla tvorí variabilná zložka (náklady na plyn, uhlie, biomasu, el. energiu, vodu) a táto nie je dnes re-

3

gulovaná a prakticky sú regulované len fixné náklady. Trh s teplom nie je úplne regulovaný, pretože malé domové kotolne, ktoré predstavujú negatívnu konkurenciu CZT, sú úplne neregulované, bez akýchkoľvek povinností, negatívne ovplyvňujú životné prostredie a nie je pri nich vôbec zabezpečená spoľahlivosť a ochrana konečného spotrebiteľa. V časti venovanej očakávanému vývoju bol zo strany MH SR dobre rozpracovaný dosah znižovania spotreby tepla v dôsledku klimatických zmien a racionalizačných opatrení na strane odberateľa a dosah zvyšovania potreby investícií vyvolaných potrebou obnovy sústav tepelných zariadení (zariadení na výrobu a rozvod tepla) a požiadavkami na plnenie sprísnených nových emisných limitov. V dôsledku uvedených faktorov hrozí riziko, že jednotková cena tepla bude narastať a stratí konkurenčnú schopnosť, čím môžu narastať tendencie odpájania odberateľov tepla od systémov centrálneho zásobovania teplom. V materiáli MH SR uviedlo, že preto na stabilizáciu trhu s teplom bude potrebné jestvujúce systémy CZT ekonomicky, legislatívne aj finančne podporiť tak, aby sa maximálne zhodnotili ich súčasné prednosti a stali sa na trhu konkurencieschopnými. Zväz do materiálu doplnil, že je potrebné legislatívne zaviesť čiastočné povinnosti pre malých výrobcov tepla (napr. domové plynové kotolne nad 50 kW) tak, aby celkovo trh s teplom bol jednotne regulovaný a boli zjednotené regulačné podmienky pre všetkých rovnako, čo bude v prospech konečného spotrebiteľa. V materiáli sa uvádza, že hlavným cieľom MH SR v oblasti tepelnej energetiky je udržateľné zásobovanie teplom, t. j. bezpečná, spoľahlivá, efektívna a environmentálne udržateľná dodávka tepla zo systémov CZT a ďalší rozvoj CZT. Aby tento cieľ MH SR bolo možné Pokračovanie na str. 4

4

legislatíva


Legislatívne normy

Pokračovanie zo str. 3

predložené na medzirezortné pripomienkové konanie v období od 22. 9. 2012 do 31. 1. 2013

reálne dosiahnuť, zväz pripomienkoval aj časť materiálu venovanú opatreniam na dosiahnutie cieľa. Hrubým písmom sú zvýraznené pripomienky zaslané za SZVT: • v súlade s mapou potenciálu využitia obnoviteľných zdrojov v SR pPodporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä lokálne dostupnú biomasu a ďalšie vhodné obnoviteľné zdroje, ako aj tuhé alternatívne palivá v kombinácii s fosílnymi palivami na výrobu tepla, • podporovať výstavbu nových, najmä rekonštrukciu jestvujúcich zdrojov na výrobu tepla, resp. na kombinovanú výrobu elektriny a tepla len v miestach jestvujúcich, aby neprichádzalo k zvyšovaniu cien tepla pre odberateľov a konečných spotrebiteľov v danom regióne, • podporovať rozvoj viacpalivových systémov v zdrojoch tepla spaľujúcich zemný plyn, resp. udržiavanie už vybudovaných systémov so záložným zdrojom, ktoré v prípade nepredvídaných regulačných opatrení pri dodávke zemného plynu umožnia krátkodobý prechod na alternatívne palivá, • v systéme regulácie ceny tepla vytvárať podmienky (motivačné stimuly) pre dodávateľov tepla, ktoré im umožnia vykonávať opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, • v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú biomasu, biokvapaliny alebo bioplyn, naďalej podporovať iba elektrinu naviazanú na výrobu využiteľného tepla, • na obmedzovanie negatívnych dosahov na životné prostredie a na stabilizáciu trhu s teplom v územných oblastiach s centrálnym zásobovaním teplom účinne využívať územné a stavebné konanie na riadenie ekonomicky

•

•

•

•

•

•

•

a environmentálne akceptovateľného spôsobu vykurovania nových a rekonštruovaných objektov, pričom nové zdroje vrátane malých domových kotolní nad 50 kW nesmú zvyšovať environmentálnu súčasnú záťaž (novela stavebného zákona + novela zákona o ovzduší), zaviesť systém povinného hodnotenia energetickej náročnosti dodávky tepla formou energetického auditu v minimálne päťročných intervaloch pre všetkých výrobcov tepla vrátane domových kotolní, znižovať administratívnu záťaž v oblasti zásobovania teplom centralizovaním údajov do monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie a následným využívaním všetkými oprávnenými subjektmi, kompetenčne doriešiť právomoci PNÚ v regulovanej činnosti podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, minimálne každých päť rokov prehodnocovať a aktualizovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky s cieľom zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľnú, ako aj environmentálne šetrnú tepelnú energetiku na území obce, v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov stavebných úradov v súvislosti s dôsledným presadzovaním koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, pri výstavbe tepelných zariadení od 50 kW do 10 MW spracovať odborný posudok nezávislou organizáciou (SIEA) na dosahy na životné prostredie a jednotkovú cenu tepla v danom regióne, pri výstavbe tepelných zariadení od 50 kW do 10 MW stanoviť pre mestá a obce povinnosť spracovať odborný posudok nezávislou odbornou organizáciou (SIEA), ktorá v posudku zohľadní:

•

•

•

•

•

– potrebu nového zdroja – využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie – možnosti získavania tepelnej energie na území, kde má byť výstavba uskutočnená, z kombinovanej výroby tepla a elektriny – dosahy na životné prostredie – dosahy na hospodárnosť a energetickú účinnosť sústavy existujúcich tepelných zariadení – súlad pripravovanej výstavby tepelných zariadení s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky Slovenskej republiky vytvárať podporné mechanizmy vhodné na rekonštrukciu rozvodov tepla, ako aj pripojenia nových odberateľov k existujúcim rozvodom tepla, vytvárať podmienky na využívanie teplární v ostrovnej prevádzke pri dodávke elektriny v stavoch núdze a v havarijných situáciách, priradiť v rámci národnej energetickej politiky vyššiu prioritu otázkam tepelnej energetiky a komplexne vyhodnotiť systémy diaľkového vykurovania, berúc do úvahy náklady, cenotvorbu, dosiahnuteľné hodnoty účinnosti a konkurenčné palivá, na základe uvedeného vyhodnotenia a v širšej spolupráci s relevantnými zainteresovanými stranami vypracovať stratégiu budúceho rozvoja teplárenstva vrátane využívania KVTE, potenciálu na využitie biomasy a odpadového tepla, ako aj tuhých alternatívnych palív a zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, motivovať na zvýšenie celkovej účinnosti systémov diaľkového vykurovania vo všetkých článkoch reťazca: vo výrobe, v distribúcii i spotrebe.

Zatiaľ je materiál stále v štádiu spracovávania, pripomienky a návrhy zväzu na doplnenie boli zatiaľ čiastočne akceptované.

rozvoj vzdelávania


Nový študijný odbor

Členovia Slovenského zväzu výrobcov tepla zohrávajú významnú úlohu nielen v celkovej dodávke tepla v rámci SR, ale aj v počte pracovných miest, ktoré vytvárajú. V súčasnosti má zväz 88 členov, ktorí zamestnávajú približne 3600 zamestnancov, pričom sa v teplárenstve uplatňujú ekonómovia, právnici, personalisti a s využitím OZE nachádzajú uplatnenie aj lesníci a poľnohospodári, pre ktorých sa tým nepriamo vytvárajú pracovné miesta. Veľkú časť zamestnancov v teplárenstve tvoria špecializácie strojárske a elektrotechnické, z ktorých prevažná väčšina je stredoškolsky vzdelaná. Každá spoločnosť pôsobiaca v tepelnej energetike sa postupne stretáva s tým, že práve títo výkonní technickí pracovníci pomaly odchádzajú do dôchodku. Utvrdil nás v tom aj prieskum, ktorý zväz uskutočnil ešte v minulom roku

s cieľom získania informácií ohľadom potreby nových kvalifikovaných pracovníkov s výhľadom do roku 2022. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že v rámci Slovenska by ročne našli prácu bez problémov absolventi minimálne jednej triedy na strednej škole. Dnes však neexistuje škola, ktorá by vyučovala odbor zameraný komplexne na tepelnú energetiku. Preto nájsť dnes na trhu práce náhradu za pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku je často ťažká úloha. To všetko viedlo k tomu, že zväz oslovil 11 stredných škôl s ponukou o nadviazanie spolupráce pri zavedení nového študijného odboru. Oslovené boli školy, ktorých aktuálne študijné odbory poskytujú predpoklady na nadviazanie na nový študijný odbor. Záujem prejavilo päť z oslovených škôl. Zástupcovia SZVT ich osobne navštívili ešte koncom minulého roka. Na základe informácií získaných počas osobnej návštevy bo-

li vybrané dve školy, Stredná odborná škola technická v Čadci a Stredná odborná škola v Prievidzi. Pri výbere škôl boli rozhodujúce kritériá ako lokalita školy v rámci SR, vybavenosť školy, dostatok kvalifikovaných pracovníkov a doterajšie skúsenosti so zavádzaním nových študijných odborov. V neposlednom rade to bola aj chuť a elán zástupcov oboch škôl pustiť sa do plnenia tejto neľahkej úlohy. V mesiaci február sa uskutoční prvé spoločné stretnutie zástupcov SZVT a obidvoch vybraných škôl, cieľom ktorého je namodelovať profil absolventa (jeho všeobecné spôsobilosti, odborné vedomosti a odborné zručnosti) tak, aby absolvent vyhovoval požiadavkám potenciálnych budúcich zamestnávateľov a zároveň školy boli schopné zabezpečiť výučbu v požadovanom rozsahu. Toto je len začiatok dlhej cesty. Človek, ktorý sa nepohybuje v oblasti školstva, si len ťažko vie pred-

5

staviť, aký komplikovaný a hlavne zdĺhavý je proces zavedenia nového študijného odboru. Ako nás zástupcovia škôl informovali, po úspešnom namodelovaní profilu absolventa bude nasledovať náročná príprava osnov a v neposlednom rade aj učebníc, ktorú budú zastrešovať tieto školy v súčinnosti so SZVT. Okrem toho chce zväz školám poskytnúť odborné zázemie pre vzdelávanie aj pre školskú prax. Ako sme sa ďalej dozvedeli, samotný legislatívny proces zavádzania nového študijného odboru je beh na dlhé trate. Preto ak by všetky uvedené prípravné kroky prebiehali bez problémov, tak by sa dalo predpokladať, že testovanie nového študijného odboru by bolo reálne od septembra 2013 a v horšom prípade od septembra 2014. Ak sa podarí nový študijný odbor zaviesť do praxe, škola bude musieť študijný odbor spropagovať u žiakov základných škôl, ale i u rodičov a výchovných poradcov a vzbudiť oň záujem, čo je v súčasnosti neľahká úloha, pretože mladí ľudia dnes preferujú skôr humanitné odbory. Vyžiada si to aj ústretovosť zväzu, ktorý bude musieť byť veľmi nápomocný v celom procese príprav. O ďalšom procese príprav budeme priebežne informovať. Veríme, že tento vlak, do ktorého sme nasadli, dôjde úspešne do cieľa a podarí sa nám prispieť k vytvoreniu nového študijného odboru, ktorý bude pre budúcich študentov a pre nás, ako budúcich zamestnávateľov, atraktívny a perspektívny.

6

odborná téma


Bez rozvodov to nepôjde !

Slovensko má v rámci európskych politík boja proti klimatickým zmenám záväzky znižovania spotreby primárnych zdrojov energie a znižovania emisií skleníkových plynov. Všetci, ktorí sa pohybujú v sektore teplárenstva, privítali, že samotná nová smernica 27/2012/EÚ o energetickej efektívnosti priznáva, že využitie systémov centrálneho zásobovania teplom je cestou, ako dosiahnuť ciele tejto smernice. V rozvinutých európskych krajinách sme svedkami renesancie centrálneho zásobovania teplom a systémy CZT sú s vysokými nákladmi implementované aj do historických jadier miest a už existujúcich povoj-

nových sídlisk. Sám som bol svedkom radikálnej obnovy rozvodov v Kodani a pripojovania sa k CZT bez výnimky vrátane kráľovských palácov. Na Slovensku, ale aj v iných postsocialistických krajinách sme vplyvom kombinácie niektorých základných faktorov – prepad príjmov obyvateľstva, krach priemyselných podnikov, ktorých energobloky dodávali teplo do systémov CZT miest, neférová súťaž predajcov malých kotlov využívajúca neinformovanosť potenciálnych zákazníkov o celkovej skladbe ceny tepla – svedkami plošnej pomalej erózie systémov CZT alebo v extrémnom prípade aj lokálnej deštrukcie. Preto aby sme nestratili relatívny náskok, ktorý sme mali v podiele teplom centrálne zásobo-

vaných domácností na začiatku 90. rokov oproti vyspelým priemyselným krajinám, je potrebné najmä spresnením územnoplánovacej legislatívy a trvaním na záväznosti územnoplánovacích dokumentov v stavebnom konaní zastaviť eróziu existujúcich systémov CZT. Treba vytvoriť predpoklady na spájanie malých sústav CZT do väčších celkov, aby sa vytvorili podmienky na efektívne využitie kombinovanej výroby elektriny a tepla v sústavách CZT. Je potrebné odbúrať legislatívno-technické prekážky na obnovu rozvodov CZT vyhlásením rozvodných systémov za infraštruktúru vo verejnom záujme s tým, že principiálne by mali byť jej vlastníkmi obce a mestá, na ktorých území sa nachádza. V teplárenstve platí, že investície do zvyšovania efektívnosti sústavy sa začínajú u klienta znížením jeho spotreby hydraulickým vyregulovaním sústavy budovy, termostatizáciou, zateplením a racionálnym správaním, potom treba vyriešiť optimalizáciu zdroja a v stabilizovanej sústave, resp. jej časti má zmysel investovať do rozvodov. Táto postupnosť vyplýva z ekonomických parametrov uvedených opatrení. Racionálne správanie sa spotrebiteľa prináša okamžitú úsporu. Investícia do hydraulického vyregulovania a termostatizácie má obvyklú návratnosť okolo päť rokov a v závislosti od miery neefektivity pred vykonaným opatrením sa návratnosť môže skracovať. Návratnosť pritom vyjadrujeme ako čas, za ktorý opatrenie prinesie úsporu energie v cene rovnej výške investície. Optimalizácia zdroja sa môže vykonávať rôznym spôsobom a závisí aj od času, kedy sa vykonáva. Ekonomicky najefektívnejšie sú opatrenia vykonávané na konci technickej a ekonomickej životnosti zdroja, keď má zmysel uvažovať napríklad o zmene palivovej základne a zásad-

odborná téma

ných koncepčných zmenách zdroja. Návratnosť takýchto investícií je okolo 10 – 15 rokov. Investície do modernizácie existujúcich vonkajších rozvodov sú špecifické tým, že ich návratnosť vyjadrená úsporami energií často presahuje technickú životnosť rozvodov, teda z tohto hľadiska sú nenávratné. Centrálny systém zásobovania teplom bez rozvodnej sústavy nemôže existovať, a práve preto ekonomická kalkulácia investícií do nich musí zahŕňať i externality, teda prínosy systémov centrálneho zásobovania teplom. Investície do infraštruktúry systémov CZT sú oprávnenými nákladmi pre projekty financované z ERDF i KF v programovacom období 2007 – 2013 s určitými obmedzeniami v závislosti od operačného programu, z ktorého je projekt financovaný. V budúcom programovacom období 2014 – 2020, ak Slovenská republika chce dosiahnuť ciele v oblasti znižovania spotreby fosílnych primárnych zdrojov energie, je absolútne nevyhnutné, aby jedna z hlavných priorít operačných programov zameraných na energetickú efektívnosť a boj proti klimatickým zmenám bola podpora budovania nových a modernizácia existujúcich rozvodov systémov CZT. Tento smer by mal byť podporený aj úvahou, že na Slovensku pôsobia významní výrobcovia komponentov rozvodných sietí od výrobcov polotovarov až po finálne prvky, išlo by teda o investície, ktoré by priamo generovali pracovné miesta na území Slovenska pri výrobe potrebného materiálu. Výška potrebných celkových investícií závisí od zvoleného mixu opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, rádovo však ide o miliardy eur. Politika rozvoja diaľkových rozvodov je nevyhnutná aj na efektívne využitie odpadového tepla z výroby elektriny. Iba dodávkou tohto tepla do systémov CZT sa môže reálne zvýšiť efektívnosť využitia primárnych energetických zdrojov. Využitie


nevyužitého tepla z výroby elektrickej energie svojím spôsobom považujem za zelené teplo, lebo jeho využitím sa automaticky znižuje spotreba predovšetkým zemného plynu alebo uhlia, ktoré sú najviac využívané v CZT. Len využitie potenciálu zdrojov Slovenských elektrární by prinieslo úsporu niekoľkých desiatok miliónov kubických metrov zemného plynu v systémoch CZT v ich okolí, ak uvažujeme o projektoch, ktoré sa dokonca premietli do starších územných plánov bývalých krajov, najmä Západoslovenského a Stredoslovenského. Napríklad v územnom pláne Nitrianskeho samosprávneho kraja sú ešte zanesené trasy týchto diaľkových rozvodov tepla. Realizácia takýchto projektov však vyžaduje celostné posudzovanie problematiky aj so započítaním externalít v podobe ekologických prínosov a prípadných strán podnikateľských subjektov, ktoré prestanú vyrábať teplo vo svojej réžii a stanú sa distribučnými spoločnosťami. S ohľadom na rokovania o novom programovacom období 2014 – 2020 by bolo vhodné otvoriť diskusiu o takomto type opatrení v rámci operačných programov, pretože svojím charakterom sú absolútne v súlade s politikami EÚ, majú nepochybne potenciál prispieť k naplneniu záväzkov SR k cieľom EÚ iniciatívy 20–20–20 a ako investície do verejnej infraštruktúry s možnosťou využitia projektov verejno-súkromného partnerstva predstavujú možnosť efektívne čerpať pomoc z fondov EÚ bez zaťaženia verejných rozpočtov. Samozrejme, tam, kde v ekonomicky zdôvodniteľnej vzdialenosti alebo z dôvodu konfigurácie sústavy CZT nemá zmysel ho prepojovať so zdrojom výroby elektriny, je potrebné analyzovať možnosti spojenia výroby elektriny a tepla. Aj tu však platí dvakrát meraj, desať ráz konzultuj a raz stavaj. Ing. Jozef LEGÉNY, člen predstavenstva SZVT

7

ÚČASŤ SZVT NA KONFERENCIÁCH V závere minulého roka sa SZVT aktívne zúčastnil na dvoch konferenciách. V dňoch 26. a 27. novembra 2012 sa v Bratislave konal VI. ročník výročnej energetickej konferencie – Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska. Konferencia sa konala pod záštitou podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a ministra hospodárstva SR Tomáša Malatinského. Cieľom konferencie bolo diskutovať o aktuálnych otázkach týkajúcich sa energetickej politiky a energetickej bezpečnosti SR v kontexte vývinu spoločnej energetickej politiky EÚ. Súčasťou konferencie bolo aj diskusné fórum pre zástupcov kľúčových segmentov energetického sektora SR, vlády SR, podnikateľského sektora, mimovládnej a akademickej komunity a ich zahraničných partnerov. Na konferencii vystúpil aj predseda SZVT Ing. Miroslav Obšivaný vo štvrtom panelovom bloku, v ktorom sa diskutovalo o energetickej efektívnosti v podmienkach SR vrátane využívania obnoviteľných zdrojov v kontexte opatrení prijatých v súlade s príslušnou smernicou EK. Ing. Obšivaný v rámci svojej prezentácie Energetická efektívnosť v teplárenstve v nadväznosti na legislatívu v praxi poukázal na to, či je vôbec možné dosiahnuť energetickú efektívnosť v teplárenstve za súčasnej legislatívy a cenovej regulácie. V dňoch 4. a 5. decembra 2012 sa v Bratislave konala ďalšia konferencia, Energetika SR 2012, ktorá bola platformou pre stretnutie popredných predstaviteľov energetického priemyslu. Na konferencii sa hovorilo o novele zákona o energetike a novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach, čo prináša implementácia 3. energetického balíčka, o zmenách, ktoré prináša smernica o energetickej efektívnosti a ako sa dodávateľ energie vyrovnáva s novými podmienkami na trhu a liberalizáciou. Posledný blok bol venovaný aktuálnej situácii v energetickom sektore. O situácii teplárenstva na Slovensku a jeho perspektívach hovoril vo svojej prezentácii Ing. Juraj Mydliar. Bola venovaná okruhom výrazný pokles spotreby tepla a zle nastavené regulačné prostredie a dosah pre cash-flow teplární a pre investície, konkurencia v teplárenstve a konkurencieschopnosť teplární a systém emisných povoleniek.

8

emisie


Ako zarobiť na povinnosti odovzdať emisie Práve sa skončilo druhé obchodovacie obdobie v rámci Európskeho systému emisného obchodovania (EÚ ETS), príležitosť ušetriť, či dokonca zarobiť, sa tým však neskončila. Tento článok sa týka všetkých vás, ktorí prevádzkujete inštaláciu zaradenú do EÚ ETS, a hlavne vás, ktorí rozhodujete o finančnom plánovaní podniku. V článku sa hovorí o využití kjótskych kreditov CER a ERU. Pozrieme sa na to, ako na plnení povinnosti odovzdania emisných povoleniek môžete ušetriť, alebo dokonca zarobiť. Mať premyslenú emisnú stratégiu sa vyplatí nielen inštaláciám s veľkou alokáciou, ale i tým, kto bude obchodovať prvýkrát.

Niekoľko zásadných faktov o emisnom obchodovaní: 1. Kjótsky protokol má za cieľ zredukovať emisie skleníkových plynov a tým pomôcť zamedziť globálnej zmene klímy. Pri jeho podpise v roku 1990 boli stanovené redukčné záväzky jednotlivých krajín. Zníženie emisií sa malo dosiahnuť hlavne použitím čistých technológií a obnoviteľných zdrojov energie. Niekoľko krajín, hlavne bývalého sovietskeho bloku, prešlo z ťažkého na ľahký priemysel, a tým nad rámec splnili redukčné ciele, ku ktorým sa zaviazali, bez akejkoľvek snahy znížiť emisie.

2. V rámci Kjótskeho protokolu boli odsúhlasené flexibilné mechanizmy CDM a JI spočívajúce v realizácii projektov, ktoré zamedzujú úniku skleníkových plynov do atmosféry. Za každú tonu CO2 alebo jeho ekvivalentu, ak ide o iný skleníkový plyn, je vydaný jeden kjótsky kredit, buď CER (z projektov CDM), alebo ERU (z projektov JI). Tieto kredity môžu priemyselné podniky nakúpiť a použiť na plnenie svojej povinnosti v rámci EÚ ETS. Na Slovensku je dovolené použiť na plnenie povinnosti odovzdania kvót na základe verifikovaných emisií za obdobie 2008 – 2012 až 7 % kreditov. Ide o 7 %

z alokácie kvót na obdobie 2008 – 2012 (tzn. povoleniek, ktoré prideľuje MŽP). 3. Systém emisného obchodovania (EÚ ETS) funguje od roku 2005. V čase, keď sa pripravoval, mala Európska únia len 15 členských štátov. Medzitým do EÚ vstúpili krajiny, ktoré v alokácii dostávali zadarmo množstvo kvót, ktoré oveľa prevyšovali ich potrebu, a tým na trhu vznikol obrovský prebytok EUA. 4. Vzhľadom na to, že Kjótskemu protokolu sa skončila platnosť v roku 2012 a zatiaľ neexistuje ďalšia medzinárodná dohoda a navyše sa rad veľkých eminentov, ako sú Čína a USA, bráni prijať redukčný cieľ, kredity pochádzajúce z projektov v týchto krajinách nebudú ďalej platné na použitie v EÚ ETS. Dopyt po týchto

Vývoj spotových cien EUA a CER za posledných 5 mesiacov 45 000

10,00

9,00

40 000

8,00

35 000

7,00 30 000 6,00 25 000 5,00 20 000 4,00 15 000 3,00 10 000

2,00

5 000

1,00

Objem EUA spot [tis.tun]

Cena EUA spot

Cena CER spot

EUA/CER spread

15 .1 .2 01 3 22 .1 .2 01 3 29 .1 .2 01 3

8. 1. 20 13

1. 1. 20 13

0 4. 9. 20 12 11 .9 .2 01 2 18 .9 .2 01 2 25 .9 .2 01 2 2. 10 .2 01 2 9. 10 .2 01 2 16 .1 0. 20 12 23 .1 0. 20 12 30 .1 0. 20 12 6. 11 .2 01 2 13 .1 1. 20 12 20 .1 1. 20 12 27 .1 1. 20 12 4. 12 .2 01 2 11 .1 2. 20 12 18 .1 2. 20 12 25 .1 2. 20 12

28 .8 .2 01 2

-

Zdroj: Virtuse Energy, s. r. o.

emisie kreditoch je celosvetovo veľmi nízky, čo spôsobuje ich nízku cenu. Aké príležitosti tieto fakty prinášajú? Možnosť splniť povinnosť odovzdania vo forme CER alebo ERU na obdobie 2008 – 2012 je zakotvená v Národnom alokačnom pláne. Nie je podmienkou, aby sa kredity využili len v prípade nedostatku kvót. To prináša možnosť zameniť EUA za CER alebo ERU (tzv. SWAP). Cena kreditov je dlhodobo značne nižšia ako cena EUA. 1. SWAP s finančným vyrovnaním: Dochádza k zámene povoleniek EUA za kredity v pomere 1:1. Cenový rozdiel (SPREAD) vám bude vyplatený v hotovosti. 2. Volumetrický SWAP: Inštalácie, ktoré budú mať v treťom obchodovacom období nedostatok emisných povoleniek, samozrejme, uvítajú možnosť si povolenky „rozmnožiť“. Na financovanie nákupu kreditov do výšky 7 % z alokácie použijú emisné kvóty, ktoré majú vyššiu hodnotu. Zamení sa menšie množstvo EUA za väčšie množstvo CER alebo ERU. 3. Prostý nákup kreditov: Pokiaľ bude mať inštalácia nedostatok EUA a má možnosť nákup CER alebo ERU financovať z iných zdrojov, môže si povolenky ponechať a iba nakúpiť kredity. Uveďme si príklad: 1. SWAP s finančným vyrovnaním: Spoločnosť so sídlom na Slovensku


má podľa Národného alokačného plánu na obdobie 2008 – 2012 ročnú alokáciu 10 000 kvót, čo zodpovedá 50 000 kvótam za celé druhé obchodovacie obdobie. Spoločnosť má záujem zameniť maximálny počet povoleniek za kredity; na Slovensku je tento limit 7 %. Výpočet: 7 % z 10 000 EUA krát 5 rokov sa rovná 3500 ton. Spoločnosť teda môže urobiť zámenu 3500 EUA za 3500 kreditov CER alebo ERU. Zámenu je možné urobiť kedykoľvek v rámci päťročného obdobia naraz alebo v rámci niekoľkých transakcií. V prípade, že cena EUA na trhu sú 4 eurá a cena CER 0,50 eura, cenový rozdiel (SPREAD) je 3,50 eura. 3500 ton * 3,50 eura = 12 250 eur. Inštalácia brokerovi prevedie 3500 EUA a získa 3500 CER alebo ERU a platbu 12 250 eur. 2. Volumetrický SWAP: Rovnaká spoločnosť má záujem vymeniť maximálne množstvo povoleniek za kredity a zároveň si nechať maximálne množstvo povoleniek pre banking (prevod) do tretieho obchodovacieho obdobia. Spoločnosť má možnosť využiť na plnenie svojich povinností maximálne 3500 kreditov CER alebo ERU. V prípade, že kredity majú na trhu hodnotu 0,50 eura a povolenky 4 eurá, výpočet sa urobí nasledujúco: 3500 kreditov za 0,50 eura/t má hodnotu

1750 eur. 1750 eur delené 4 eurá/EUA = 438 EUA. Inštalácia zamení 438 EUA za 1750 CER. 3. Nákup kreditov CER alebo ERU: Spoločnosť s alokáciou 10-tis. EUA/ rok má nedostatok povoleniek alebo si želá ponechať všetky povolenky EUA do tretieho obchodovacieho obdobia a investovať do nákupu kreditov. Spoločnosť má záujem využiť maximálne množstvo kreditov, v tomto prípade 3500 ton. Pri cene 0,50 eura/ CER zaplatí 1750 eur. Pozn.: Pokiaľ ste zatiaľ SWAP neuskutočnili a vaše verifikované emisie budú nižšie než dovolené množstvo, odporúčame urobiť zámenu iba objemu rovnajúceho sa verifikovaným emisiám.

9

nia EÚ o náprave či dokonca záchrane EÚ ETS, ktoré sú sprevádzané masívnymi špekuláciami. Aktuálne ceny môžete sledovať napr. v týždenných spravodajstvách spoločností, ktoré sprostredkovávajú obchody s emisiami. Záver: Odovzdaním emisií na základe verifikácie za rok 2012 (na jar 2013) sa končí možnosť využiť 7 % kjótskych kreditov v podmienkach stanovených v Národnom alokačnom pláne 2008 – 2012. V rámci tretieho obchodovacieho obdobia 2013 – 2020 je využitie kreditov v rámci EÚ ETS veľmi sprísnené, čím sa predraží. K sprísneniu dochádza hlavne z dôvodov obrovského prebytku EUA a obrovskej ponuky kreditov. Pozornosť sa venuje hlavne krajinám pôvodu kreditov a ich kvalite v zmysle sociálneho a environmentálneho prínosu projektu. V treťom obchodovacom období sa umožní využiť dodatočné 4 % kreditov, ale o tom až v ďalšom čísle.

Dôležité upozornenie: Kjótske kredity sú určené na odovzdanie (splnenie zákonnej povinnosti). Treba vytvoriť komunikáciu medzi vedením spoločnosti, ktoré rieši finančné otázky, s technickým oddelením, ktoré má často na starosti odovzdanie v registri emisií. Je potrebné upozorniť na stratégiu odovzdania CER alebo ERU namiesto EUA. Cena komodít: Kredity sú dlhodobo niekoľkonásobne lacnejšie ako EUA. ERU sú o niečo lacnejšie než CER. Cena jednotlivých komodít sa neustále mení v závislosti od pomeru dopytu a ponuky. Vplyv majú trhové fundamenty, ekonomický rast svetových ekonomík, cena ropy, zemného plynu, uhlia, elektriny atď. Výrazný Ing. Pavlína NOVOTNÁ, MSc. vplyv však majú aj rokova- Virtuse Energy, s. r. o.

10

médiá


Ako správne komunikovať s médiami 2 • Analýza správania sa významných osobností a záujmových skupín. • Reakcie verejnosti. • Existuje spojitosť s predchádzajúcimi krízami? • Nie je naša kríza súčasťou iných? • Stanoviť si stratégiu/ scenár riešenia krízy.

Už v minulej časti venujúcej sa komunikácii sme hovorili, že každá úspešná organizácia využíva na dosahovanie svojich cieľov správne zvolené nástroje marketingovej komunikácie. V predošlom článku Ako správne komunikovať s médiami sme na úvod spomenuli, aká je dôležitá komunikácia. Hovorili sme o základoch komunikácie s médiami a ich zástupcami. V dnešnom článku sa budeme venovať téme, ako komunikovať v krízovej situácii, pretože pre každú organizáciu je veľmi dôležité mať vypracovaný niečo ako návod, manuál krízovej komunikácie, ktorý sa aplikuje v čase krízy. Čo kríza znamená pre spoločnosť? Ide o situáciu, ktorá ohrozuje dobré meno a imidž spoločnosti a hádže na ňu negatívne svetlo. Môže isť o rôzne nehody, úmrtia pri práci alebo iné meno poškodzujúce udalosti. V našom prípade za nega-

tívny jav môžeme považovať rast cien tepla, ktorý ústí do rôznych negatívnych informácií zo strany médií. Aby sme predišli krízovej situácii, je potrebné, aby sa vytvoril balík preventívnych opatrení. Do tohto balíka môžeme zaradiť: • Agenda Setting – vnášanie tém, v našom prípade všetky témy súvisiace s agentúrou. • Issues Management – riadenie obsahov, hľadanie vhodnej témy alebo benefitu. • Systém včasnej výstrahy – lokalizácia ohniska krízy, kedy a kde vypukne. • Analýza potenciálneho ohniska konfliktu – kde spočíva najväčší krízový potenciál. Ak sa kríza predsa len dostaví, je nutné urobiť analýzy na zistenie prameňa problému. A to: • Analýza vnútorného a vonkajšieho prostredia. • Analýza mediálna.

Následne po vykonaní analýzy sa spracuje postup riešenia a riadenia krízovej komunikácie. Je veľmi dôležité vypracovať zoznam informovaných a kompetentných pracovníkov. Presne prideliť kompetencie, úlohy, ako aj zodpovednosť jednotlivých komunikátorov. Dôležité je aj vhodne zvoliť komunikačné prostriedky, či podnik bude komunikovať len prostredníctvom tlačovej správy zverejnenej na webovej stránke, alebo si vážnosť krízy vyžaduje oslovenie a vysvetlenie priamo v médiách. Pozitívne vyznieva aj prizvanie si odborníkov, ktorí ako nezávislé osoby vzbudzujú dôveru v širokej verejnosti. Interná komunikácia v čase krízy si vyžaduje: • Vytvorenie krízového scenára – vrátane hesiel, posolstiev a informácií, ktoré sa budú komunikovať. • Oboznámenie zainteresovaných osôb s problémom a postupmi riešenia. • Rozdelenie jednotlivých úloh. • Zaznamenávanie priebehu krízy a vyhodnotenie reakcií verejnosti.

Čo sa týka externej komunikácie je dôležité: • Reagovať ihneď, neodkladať reakciu na neskôr alebo sa spoliehať, že kríza prehrmí. • Hovoriť jednotným jazykom. • Držať sa len faktov, nepredpovedať, neodhadovať. • Komunikovať tak, aby posolstvu rozumela laická verejnosť. • Neobviňovať konkurenciu, nezľahčovať situáciu. • Postupovať len podľa scenára. V čase krízy je v komunikácii dôležité dodržiavať pravidlá, ktoré by sme nemali porušiť. Mali by sme si dať pozor na vydávanie neoverených informácií. Za žiadnych okolností nesmieme klamať, ako sa vraví, „lož má krátke nohy“. Dôležité je tak isto nepoddať sa časovému tlaku a nedať sa dotlačiť médiami k vydaniu neoverených, nepodložených informácií. Nesmieme zľahčovať situáciu, správať sa arogantne a ignorovať spätnú väzbu. Samozrejme, je dôležité mať neustále na pamäti, že nemôžeme podceniť protistranu! Na záver by sme spomenuli, že krízy boli, sú a budú, je len na nás, ako sa ku kríze postavíme a či sa z nej poučíme. Treba si uvedomiť, že prekonaná kríza môže poskytnúť návod, ako prekonať ďalšie možné krízy. Jasmína MATÚŠOVÁ, PR manager zodpovedný za komunikáciu SZVT

médiá


11

SZVT v centre mediálnej pozornosti Od minulého čísla sa SZVT objavil vo viacerých médiách. Dopomohlo tomu usporiadanie tlačovej konferencie týkajúcej sa cien tepla na nadchádzajúci rok. Tak ako každý rok, aj tento SZVT vydal tlačovú správu a usporiadal tlačovú konferenciu k určovaniu cien energií. Na konferencii sa zúčastnili všetci erudovaní novinári. Následne z konferencie vzniklo viacero výstupov, na ktoré by sme teraz upriamili pozornosť. Takmer všetky výstupy mali pozitívny charakter a vytvárali dobrý obraz o SZVT ako o dôveryhodnej organizácii. No konferencia priniesla aj negatívne výstupy, síce v menšej miere, ale predsa len sa vyskytli. Išlo o výstupy televízie Markíza a webového portálu Topky.sk. Čiastočne sa negatívna informácia objavila aj v STV. Pri najkritickejších výstupoch šlo o cielený útok na SZVT. Okrem portálu Topky.sk a televízie Markíza sme zaznamenali skutočne len korektné výstupy v celkovom počte okolo 16 článkov.

JOJ, TV Noviny o 19.30, 29. 11. 2012

Topky.sk 5. 12. 2012

TV Noviny 29. 11. 2012

Topky.sk 6. 12. 2012

12

médiá


Cenník inzercie

Vyšlo v Zbierke zákonov

Pokračovanie zo str. 2

Vybrané legislatívne normy uverejnené v Zbierke zákonov v období od 22. 9. 2012 do 31. 1. 2013 Rozmer A4 300 eur 1/1 – 183 x 254

Rozmer ½ A4 150 eur výška 1/2 v – 88 x 254 šírka 1/2 h – 183 x 124

Rozmer 1/3 A4 75 eur výška 1/3 v – 55 x 254 šírka 1/3 h – 183 x 80

Rozmer 1/4 A4

38 eur výška 1/4v – 88 x 124 šírka 1/4h – 183 x 59

Rozmer 1/6 A4

20 eur výška 1/6v – 55 x 124 šírka 1/6h – 183 x 37 Kontakt Slovenský zväz výrobcov tepla Unionka 54 960 01 Zvolen Tel.: +421 45 5320 765, 0918 423 285 Fax: +421 45 5320 767 E–mail: [email protected]

Čiastka č. 85/2012 Dátum vydania: 14. 11. 2012 Vyhláška č. 337/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje energetická účinnosť premeny energie pri prevádzke, rekonštrukcii a budovaní zariadenia na výrobu elektriny a zariadenia na výrobu tepla Čiastka č. 86/2012 Dátum vydania: 15. 11. 2012 Zákon č. 343/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Čiastka č. 86/2012 Dátum vydania: 15. 11. 2012 Zákon č. 341/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov Čiastka č. 100/2012 Dátum vydania: 20. 12. 2012 Vyhláška č. 411/2012 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí Vyhláška č. 410/2012 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Čiastka č. 101/2012 Dátum vydania: 20. 12. 2012 Zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov Čiastka č. 3/2013 Dátum vydania: 11. 1. 2013 Vyhláška č. 10/2013 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje účel využitia výnosov z predaja kvót v dražbách

Magazín vydáva Slovenský zväz výrobcov tepla. Zodpovedná šéfredaktorka Ing. Zuzana Klčová. Grafické a redakčné spracovanie zabezpečuje Ashton and Partners, s. r. o. Tlač Ashton and Partners, s. r. o. Všetky doplňujúce informácie na www.szvt.sk. Svoje podnety a postrehy, prosím, zasielajte na e-mailovú adresu [email protected]. Redakcia nezodpovedá za obsah autorských príspevkov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Akékoľvek rozmnožovanie alebo kopírovanie textového či fotografického obsahu je možné len so súhlasom šéfredaktora. Magazín je nepredajný.

magazín Dá sa dosiahnuť energetická efektívnosť Z obsahu v teplárenstve za súčasnej legislatívy a cenovej regulácie?

Recommend Documents