Literárne sú aže... Novoro ná re prezidenta Janko Hraško ešte žije Téma: Kategórie: Podmienky výtvarnej asti: Podmienky literárnej asti:

24

Záverom Literárne súťaže...

Novoročná reč prezidenta

Viac informácií o súťažiach na: http://muza.websity.sk

Drahá literárna a akademická verejnosť, Bublinky, Mädofili, priatelia, čitatelia, budem oficiálny viac ako sa čakalo... Je načase zhodnotiť moje takmer štvorročné prezidentské pôsobenie. Ale málo mám miesta. Spomínam si, ako bol Mädokýš malý klub s veľkými rečami a ešte väčšími snami. Ako sme hľadali miestočko, kde si môžeme sadnúť a kde tvoriť. Boli sme však voľní. Pár z nás získalo úspechy na literárnych súťažiach a cítili sme sa malými literárnymi osobnosťami. A toto sebavedomie pre nás nebolo nezdravé. Nie je namieste vymenovávať, čo sme dosiahli ako úplní amatéri. Ale literárna verejnosť nás začala vnímať veľmi pozitívne. Mädokýš sa stal literárnou značkou nielen na amatérskej a klubovej úrovni. Len rok 2007 naznačil naše možnosti. Peter Piatko si získal obdiv svojimi Piatkami s Piatkom, Janko obsadil čajovňu v Lúčkach, založil tradíciu literárnych štvrtkov Martinskej kultúrnej spoločnosti. Ja som si s dielňami získal študentov na Vrútockom gymnáziu i v Čechách. Stáli sme pri založení Združenie literárnych klubov Slovenska. Na Súkromnej škole BellAmos sme pomohli vytvoriť detský klub HeviBell i Múzeum Janka Hraška. S tým sa viaže i vyhlásenie tretieho kola literárnej súťaže Janko Hraško ešte žije... A úspechy na súťažiach? Staríček, Kloptová, Thomka i Piatko sú pravidelne odmeňovaní, Gonda je literárna osobnosť, Cíger získal za knihu Výbuch druhé miesto v Debute roka. A sú u nás dvaja autori zrelí na debutovú knihu. Je málo miesta chváliť sa všetkým. Ale Mädokýš nie je iba o týchto menách. je o vás a možnostiach, ktoré vám Mädokýš otvára. Veď možno o rok bude s menom Mädokýš výrazne znieť i vaše meno. Tak preto vám prajem, nech vás hryzie literárne svedomie, bozkávajú múzy a múzici, hoc i škaredí, nech nachádzate svoje uplatnenie i s Mädokýšom. A sebe prajem i naďalej takých skvelých priateľov, ako mám medzi vami... Mathej Thomka, prezident Mädokýša o.z.

Janko Hraško ešte žije... 2008 Téma: Pátranie po priateľoch Janka Hraška nielen v štebotavom Turci, ale i na cestách po Slovensku a Európe.) Kategórie: 2 vekové kategórie pre výtvarnú časť 4- 9 rokov, štyri vekové kategórie pre literatúru, vševed roka i počítačová súťaž bez rozdielu veku. Podmienky výtvarnej časti: výkres A4, poslať poštou. Podmienky literárnej časti: poézia max. 14 veršov, próza maximálne strana A4. Posielať iba mailom. Podmienky pre súťaž Vševed roka 2008: Trojrozmerné predmety do maximálnej veľkosti 15cm x 15cm x 15cm predmety, ktoré mohol vševed Janko Hraško vymyslieť a vytvoriť. Posielať iba poštou. Podmienky pre počítačovú súťaž: PowerPointová prezentácia, načasovanie do 3 minút a veľkosť súboru do 2 Mb. Posielať poštou. Označenie prác: Na každej práci je nutné uviesť: 1. meno a priezvisko autora, 2. vek a ročník školy, 3. adresu trvalého bydliska, 4. presnú adresu ZŠ alebo SŠ, 5. e-mail, podľa možnosti vlastný (na mailovú adresu, z ktorej príde súťažná práca, bude poslaná prípadná pozvánka na vyhodnotenie), 6. telefonický kontakt. Každá práca musí byť označená heslom: JANKO HRAŠKO EŠTE ŽIJE Uzávierka: do 30. marca 2008 Adresa: Súkromná základná škola BellAmos, Ul. východná 18, 036 01 Martin 1 E-mail: [email protected]

Persona Grata 2008 Kategória: poézia, próza od 16 rokov. Rozsah: poézia maximálne 5 nepublikovaných textov, próza maximálne 15 normostrán A4. Práce musia obsahovať meno a priezvisko. V priloženom liste je nutné uviesť meno, adresu, vek autora, telefónne číslo, mailovú adresu. Obálku označte: Persona Grata 2008 Uzávierka: do 31. január 2008 Adresa: Dom kultúry Štefánikova 208/7 02901 Námestovo E-mail: [email protected]

Redakčná rada: Mathej, Jano Cíger, Peter Piatko, Peter Staríček, Lenka Antolíková, Zuzka Herbrychová...

Šéfredaktor: Mathej Thomka, [email protected], ICQ: 225-199-463 Grafická úprava: Mathej Thomka, titulka: Peter Piatko Oficiálny kontakt: [email protected], e-mail: [email protected] Elektronickú podobu Mädokýša si môžete stiahnuť na http://medokys.szm.sk/archiv.html Internetová stránka literárneho klubu Mädokýš: http://www.medokys.szm.sk

2

Vítame vás

Do pozornosti sa dáva... Str. 1 - Titulná strana Štyri fotografie z Poézie pre mladých - Peťo, Peťka, Janko a bardi Feldek, Dobrovoda, Ondrejička.

Str. 4 - Sedem pádových otázok pre... Karol D. Horváth – dramaturg, poviedkár, žurnalista, lektor dramatického písania.

Str. 5 – 9 - Naša tvorba Čosi z poézie Petra Staríčka i z Literárnej Senice, úryvok ocenenej Mathejovej poviedky Tŕňovou cestou, poézia Irenky Velichovej a Michala Pivarčiho. A vianočná poviedka Milana Gondu.

Str. 10 - Poézia z Piatku s Piatkom 6 Nová tvorba básnika Andreja Šeligu.

Str. 11 - Texty z Piatku s Piatkom 6 Predstavenia a texty Eda Klenu a Janka Majerčíka.

Str. 12 – 13 - Dielňa - Poezie na drátě Niekoľko výtvorov našich českých priateľov z literárnej dielne vedenej Mathejom v Plzni.

Str. 14 – 15 - Náš názor – rozbor tvorby K P. Staríčkovi sa vyjadrili Maťka K. a Zuzka H., k Mathejovej poviedke Lenka A., k Irenkinej poézii Peter S., k básňam Michala Pivarčiho Mathej a k Milanovej vianočnej poviedke Janko a Peťa L.

Str. 16 - Malé pódium Dva postrehy z decembrového klubového stretnutia...

Str. 17 – Piatok s Piatkom 6 Tri reportáže zo šiesteho Piatku z Piatkom...

Str. 18 – Tvorivá dielňa v Plzni Reakcie na dielňu od českých účastníkov i Matheja.

Str. 19 – Poézia pre mladých Reportáže dvoch protagonistov – Petra a Peťky.

Str. 20 – Literárne súťaže Jašíkove Kysuce vs. Literárna Senica s výsledkami.

Str. 21 – Život v Mädokýši Janko Cíger o Martinskej kultúrnej spoločnosti, Peter Staríček - 3. časť LiteraTour o vystúpení v Košiciach.

Str. 22 – Škola poézie a prózy P. Staríček približuje formy – sidžo a báseň v próze.

Str. 23 – Trošku z rožku literatúry Knihu, ktorú čítam – M. Velebný o Tušení podrazu a Autor, ktorého čítam – L. Antolíková o A.S.Piňolovi.

Plán klubových stretnutí 2008

• 05.01.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu • 19.január 2008 - Jankova chalúpka Končí sa január, voľačo Ján uvar... • 09.02.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu • 08.03.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu Žurnalistická dielňa s Vierou Legerskou. • 30.03.2008 – Janko Hraško Uzávierka príjmu súťažných prác Janko Hraško ešte žije... • 05.04.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu Interpretácia umeleckého textu • 22.04.2008 – Martin, 17.00 Pásmo Ľaľa ho Mädokýš ako súčasť VIII. ročníka Martinskej literárnej jari. 10.05.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu + záverečné stretnutie poroty Janko Hraško ešte žije, uzavretie výsledkov... • 31.05.2008 – Martin, 10.00 Kultúrne centrum – Slávnostná promócia a vyhodnotenie Janko Hraško ešte žije 08... • 06.06.2008 – Martin, Vrútky Poetický minimaratón – Rozdávanie básní ulicami Martina, Vrútok, Martina • 06.06.2008 – Martin, od 16.00 Kultúrne centrum – Umelecká záhrada • 06.06.2008 – Martin, od 18.00 Kultúrne centrum – Literárne pódium • 7. -8. jún – Jankova chalúpka Čo zaznieva spod Znieva • 05.07.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu Textáreň – Poézia s hudbou • 09.08.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu • 10.- 17. augusta 2008 – Krokava LETAVY 2008 – Umelecký festival • 13. - 14.9.2008 – Jankova chalúpka PoĽetavy • 04.10.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu • 08.11.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu • 06.12.2008 – Martin, 13.00 Kultúrne centrum – stretnutie klubu • 27.12.2008 – Martin, 16.00 Klubové Vianoce s Mädokýšom

Trošku z rožku literatúry

23

Knihu, ktorú čítam Ondřej Neff – Tušení podrazu Mezi novinkami v knihovně se mi před pár dny dostala do ruky kniha Ondřeje Neffa „Tušení podrazu“. Jelikož jsem příznivcem záhadologické literatury i literatury faktu nebo populárně naučné, jak jsem již dříve psal ve srovnání Miloše Urbana a Danem Brownem, něco mne k této knize táhlo. A nemýlil jsem se. Již název „Tušení podrazu“ a poznámka o knize na přebalu vypovídalo o mnohém. Slovo tušení použil ve svých knihách klasik české záhadologické literatury a mystifikátor doktor Ludvík Souček. A proto Ondřej Neff jako jeho žák a následovník použil parafrázi názvů jeho knih v této knize „Tušení podrazu“. Podobně jako u Dana Browna nebo Miloše Urbana jsem byl okamžitě vtažen do děje tak silně, že jsem knihu přečetl skoro na jeden zátah a skoro jsem nešel spát, jen abych ji dočetl. Ondřej Neff je sice spisovatel sci-fi literatury, ale spíš ho znám ze článků či sloupků z tisku nebo z TV. Tento román bych do žánru sci-fi zařadil spíše částečně, trochu jako Digitální pevnost Dana Browna. Podobně jako mnou popsaný Urbanovo „Santiniho jazyk“ nebo Brownovo „Šifra…“ začíná příběh smrtí na pomezí sebevraždy a vraždy, což vyplyne až v závěru. Skoro detektivní příběh zasazený do jara letošního roku 2007 do Prahy, kdy je hlavní hrdina zajímající se o dílo Dr. Součka požádán, aby pátral po ztraceném Součkovém rukopisu románu „Tušení světla“ za pomocí zatím tajné supermoderní techniky. Neff se snažil ukázat svou vizi možného osudu Dr. Součka a jeho ztraceného rukopisu v obrysech světového spiknutí nebo lépe řečeno ukázat ho na pozadí moci peněz a ovládání lidstva malou skupinou lidí s finančními a mocenskými zájmy. Kniha je doplněna fiktivními obrazovými doplňky současné Prahy a fiktivními fotografiemi dokumentů a důležitých indicií v románu při pátrání po osudu Součkova ztraceného rukopisu. Marek Velebný, Plzeň

Autor, ktorého čítam Albert Sánchez Piñol - Chladná koža „Nikdy by som si nebol pomyslel, že taká jednoduchá záležitosť, akou sú hodiny bez ručičiek, môže predstavovať peklo.“ Odchádza z „civilizovaného“ sveta na opustený ostrov, sám, dobrovoľne. Odchádza zo sklamania z boja o nezávislosť svojej krajiny, rezignuje. Ostrov je symbolom nádeje znovunájdenia vnútorného pokoja. Táto predstava sa však zakrátko po vylodení rozplynie... Rozprávačom, postavou bez bližšie určenej identity, je mladý Ír. Prichádza na ostrovček v južnom Atlantiku, ďaleko, na zabudnuté územie nachádzajúce sa mimo tratí všetkých lodí. Ako atmosférický úradník sa tu má venovať výskumu počas jedného roka. Už v prvú noc však zisťuje, že jeho prácou nebude výskum, ale každodenný boj o prežitie. Samotný pobyt na ostrove sa stáva nočnou morou a nič viac si hlavný hrdina nemôže priať, iba to, aby naozaj išlo o zlý sen. Z tohto sna sa však nepreberá... A ako hovorí Màrius Serra: „Ústrednou postavou v Chladnej koži je strach. Nie slávni žabiaci, ani agresívny Batis Caffó. Strach...“ Román Chladná koža (La Pell freda v kat. orig.), prvý román katalánskeho spisovateľa Alberta Sáncheza Piñola, sa po napísaní a jeho vydaní v r.2002 okamžite stal bestsellerom a bol preložený do 12 jazykov (okrem iného aj do češtiny). A naozaj, ako náhle čitateľ otvorí prvú stránku, načne prvé riadky, kniha ho pohltí. Piñol sa narodil v r. 1965 v Barcelone a je antropológ, spisovateľ. Jeho prvý román nie je len akési prvoplánové sci-fi. Naekovia (v kat. orig. Citauca, čo odzadu vyzerá ako „acuatic“, čiže vodný, resp. vodný človek), tento nový, doposiaľ neobjavený živočíšny druh, alebo žabiaci (ako ich pejoratívne pomenúva rozprávač), sú obojživelníky nápadne pripomínajúce človeka, žijúce v mori a v noci vyliezajúce na súš. Počas svojich nočných výpadov ohrozujú životy jediných troch obyvateľov tajomného ostrova: nového atmosférického úradníka, strážca majáku Batissa Caffóa a Aneris, nádhernú ženu z rodu samotných Naekov, ktorú si „skrotil“ drsný, bezcitný Batis. Príbeh je zahalený tajomstvom, po celú dobu nie je jasné, z akého dôvodu záhadné tvory útočia a čo hľadajú. Čo symbolizuje názov Chladná koža a ako veľmi je všetko to, čo sa odohráva na ostrove, fikciou? „Chladná koža je skvelý román, dielo zachytávajúce veľmi veľa pocitov na málo stránkach...“ „Albert Sanchéz podáva dôkaz o všetkých pocitoch, najmä o samote a šialenstve. Citlivá a bohatá próza nás prostredníctvom [rozprávania] v prvej osobe uvádza do myšlienok nášho írskeho priateľa a ukazuje, ako môže ľudská myseľ upadnúť a znovu sa vzchopiť ..., aby znovu podľahla a znovu sa vzchopila, do kruhu bez konca.“

Lenka Antolíková

22

Škola poézie a prózy

Peter Staríček sa rozhodol v Škole pokračovať v Mathejom nastolenom trende a spracoval vám podrobnejší pohľad na dve poetické formy – sidžo a básne v próze.

Sidžo

Báseň v próze

Sidžo je tradičná forma kórejskej poézie. Význam slova sidžo nie je príliš jasný a znamená báseň ročných období alebo súčasnú báseň. Názov sidžo sa prvýkrát objavil v roku 1727 v antológii kórejskej poézie Večné slová zeme zelených hôr, ktorú zostavil básnik Kim Čchon-thäk. Sidžo predstavovalo jednu z hlavných básnických foriem hlavne v období 14.–17. storočia. V kórejčine je sidžo zaznamenané v troch dlhých veršoch, zhora dole a sprava doľava. Vďaka odlišnému písmu sa do slovenčiny prekladá ako šesťveršie. Rýmová schéma básne je: ab ba cc

Báseň v próze je obvykle považovaná za typ poézie, ktorý sa z hľadiska zvukového a grafického javí ako próza. Je písaná ako próza bez veršového členenia a nevyužíva obvyklé zvukové znaky poézie (rým, rytmus). Je ale písaná básnickým spôsobom vyjadrovania, metaforickým a symbolickým jazykom, a dôrazom na jazyk básne. Je obraznejšia a budí väčší citový efekt. Definícia tohto žánru je diskutabilná: báseň v próze môže byť tiež považovaná za typ prózy (pretože väčšinou obsahuje rozprávanie), charakteristický znak prózy, a okrem toho tiež preto, že necháva na čitateľovi, aby si zvolil svoj názor na objektívne predkladanú pravdu) alebo za úplne samostatný žáner, ktorý vznikol zlúčením prvkov prózy a prvkov poézie. Väčšina kritikov ale básne v próze zaraďuje medzi poéziu. Modernistický básnik Sherwood Anderson vytvoril na podklade básne v próze nový, aj keď veľmi podobný žáner tzv. flash fiction, čo by sa dalo preložiť ako blesková poviedka. Tá je definovaná ako poviedka síce kratšia než tisíc slov, ale majúca všetky obvyklé znaky klasickej poviedky (protagonista, konflikt, komplikácia, pointa). Rozdiel medzi básňou v próze a flash fiction je ale tenký, niekedy až nezreteľný. (PS – Mathej má osobitnú „škatuľku“ – tzv. mikro/ resp. mini/poviedku) Odporúčaní autori: Bertrand, Novalis, Baudelaire, Rimbaud, Mallarmé, Wilde, Ginsberg, Krasko, Kitta, Kadlečík

Pavol Garan Dobrá téma na dve sidžá (Keď umriem na jar,) keď veľkí muži práve tvoria, dopísaný sa zveziem do kresla, kde ma len vlastné tiene dokreslia na zeleň májového dvora. Ženy mi potom z očí vytrú peľ, za všetko krásne... čo som vytrpel. • (Umieram na jeseň) a svet, môj svet sa činí: ženy sa radujú, zvon zvoní – muži sa navracajú z vojny. Akoby bez príčiny. A ja v tom stále hľadám systém – z čoho si môj ty svete? Si z tém.

Peter Staríček Bezhlavie Na lavičke v parku pred prázdnym pódiom bez orchestra rekreanti vyvaľujú pupky čvirikajú vrabce tulipány a sukne dirigované vetrom sa topia v modrej extatické slnko vybuchuje ženy v ľahkých šatách pôsobia príťažlivejším dojmom ako v skutočnosti sú začala sa jemná sedimentácia leta andante na kolonáde pred hotelom Astória ľadový Bonifác stína chodcom hlavy o štvrtej popoludní v sobotu

La dolce vita Každému by sa zhnusil takýto neúprimný a falošný bez príkras keby mali možnosť vidieť ho v plnej nádhere ako ho vidia len básnici s príšernou pleťovou maskou na ksichte s kilami púdru a uhorkami na viečkach ako si holí chlpaté nohy a podpazušie a pritom sa poreže do krvi dáva sa všetkým ako tá najposlednejšia štetka na Lautrécovom plátne zomiera na syfilis slobody

Literárna dielňa

Literárna dielňa

Cvičenie 23 – poézia – Sidžo z autobusu

Cvičenie 24 – báseň v próze – Uvidieť obraz

Pokúste sa o formu sidžo. Prostredie básne bude mestský autobus, ale situáciu si dosaďte vy. Môže to byť zaľúbenie do vodiča, bezdomovec, zabudnuté papuče, či hocičo iné, ale netradičné.

Báseň v próze je náročná na hľadanie súvislostí. Vyberte si situáciu zo známeho figurálneho obrazu a poetickou formou vydolujte z neho báseň. Pokúste sa vidieť súvislosti v pozadí obrazu.

Klubové novinky - December je sviatočný mesiac plný hviezd... - Mathej akcie už rozbehol v novembri. V Plzni viedol tvorivú dielňu Poézie na drátě. Tvorbu našich českých priateľov nájdete na str. 10 – 11. - Pre Mädokýš sú typické preplnené víkendy. Od 29.11. do 1.12. sa začalo už vo štvrtok. - Štvrtok sa konal aj tretí literárny štvrtok Martinskej kultúrnej spoločnosti. Uvádzal ho Janko Cíger, vysielala TV Turiec. - Mathej zatiaľ preberal Čestné uznanie za prózu na Jašíkových Kysuciach. - Piatok s Piatkom opäť zaplnil SNLM. Excelovali hudobníci i Andrej Šeliga. - Sobotňajšie klubové stretnutie oklieštila chrípka. Ale prerokovali sa podstatné klubové záležitosti. - Janko C. z Mädokýša sa stáva regionálnou mediálnou hviezdou – bol v TV Turiec, aj v TV Patriot a mal aj veľký článok v Turčianskych novinách. - Janko publikoval i v Čechách - v zborníku autorov Jičínska :-D mu vyšla poviedka Zelené Vianoce... - Lenke Antolíkovej vyšla v časopise Cestovateľ jej reportáž z Macedónska, ktorá bola uverejnená v Mädokýši 9/2006. - Veľkým ocenením Mädokýša bolo pozvanie do Bratislavy. Poéziu pre mladých v bratislavskej Mestskej knižnici moderoval Janko Cíger, svoje básne recitovala Peťka Mečková a Peter Staríček. Okrem iného poctou bolo, že Ľubomír Feldek spieval Staríčkov sonet Modrá. Viac na str. 19. - Peter Staríček vo svojich úspechoch pokračoval aj o dva dni na Literárnej Senici. Získal za svoju poéziu prvé miesto. O súťažiach na strane 20. - No a že jeho poézia je skutočne kvalitná, potvrdilo aj pozvanie do Košíc, kde čítal svoje básne s košickými básnikmi či s Paľom Garanom. - Do súťaže Janko Hraško ešte žije 2008 prišli prvé príspevky. - Pre Združenie literárnych klubov Slovenska Peter Šrank vytvoril novú stránku http://litkluby.kefoweb.sk - Zvukovú podobu vystúpenia Mädokýša Slovakia v Plzni nájdete na internete: http://mlha.mezera.org/archiv.html - Stretneme sa na Vianociach Mädokýša.

Dé-cé-em-bé-er... Slabikujem si a ani sa veriť nechce, že rok má pred sebou vianočné finále a silvestrovský sekt. Darčeky sme si rozdávali a prijímali po celý rok, ale atmosféra Vianoc v rodine je nezameniteľná a keďže Mädokýš je jedna veľká rodina, nuž bude mať aj svoje Vianoce. A darček do ruky je práve tento Mädokýš. Možno ho práve listujete v Kultúrnom centre alebo doma pri kalíšku hriateho, alebo je už január a vy ste si posunuli Vianoce... Skvelý darček pre všetkých Martinčanov je postup Martina v kandidatúre na Európske hlavné mesto kultúry 2013 do finálovej štvorky. Košice, Nitra, Prešov – to budú ťažkí súperi. Pre Martin je to takmer olympijská šanca. Mädokýš bude musieť byť pritom a ísť naplno do akcií. Trošku bojové, však? Ale jedine tak potvrdíme svoju vlastnú existenciu. December začal v jednom bare vo Vrútkach a zostava bola excelentná. Peter Piatko, Edo Klena, Dalo Urminský, Elvis, Andrej Šeliga, Peter Staríček, ja a množstvo ďalších. Išli z Piatku s Piatkom, ktorý bol opäť vynikajúci. O niekoľko hodín potom, v sobotu popoludní bolo klubové stretnutie. Bolo poznačené vysokou neúčasťou a na vysokej neúčasti bolo napísané – chrípka. Nevzdali sme to. Aj piati mali o čom snívať. Piateho som bol v Liptovskom Mikuláši na pozvanie poetky Radky Berešíkovej. V skvelej atmosfére vítala svoju tretiu básnickú zbieročku s názvom Rezonancie. Obdivujem nezlomnú vôľu tohto človiečika osudom a chorobou tak ťažko skúšaného. Môže byť naozaj vzorom pre mnohých. Možno za vrchol decembra by sa mal označiť literárny, ale aj hudobný, či výtvarný večer v Bratislave s názvom Poézia pre mladých. A mladí zahviezdili, pričom ja som sa zahniezdil na moderátorskej stoličke. Peťka Mečková, Peťo Staríček z Mädokýša a priatelia Andrej Šeliga a Lucka Blažeková z TTliterárneho klubu boli vynikajúci. Majster Feldek výkony aj tvorbu perfektne okomentoval. Pridali sa aj Ľubo Dobrovoda a Erik Ondrejička. Vďaka patrí aj štvrtému literárnemu mušketierovi Jurajovi Šebestovi, ktorý všetko spískal. Peter Staríček si na druhý deň išiel pre deviate tohtoročné ocenenie na literárnych súťažiach, tentoraz do Senice. Nestačilo mu, vymenil ponožky a šup do Košíc, aby spolu s Paľom Garanom s podporou Martina Vlada a Dala Stana absolvoval hviezdny poetický večer. O tom všetkom sa ale dozviete z reportáží. Nech sú pre Vás Vianoce krásnym darom od života, rovnako ako každý iný deň alebo noc. Ak budú s Vami aj ľudia, ktorých máte radi a oni majú radi Vás, zastavte sa na chvíľu a privrite oči. Bude Vám dopriate vidieť si do duše a to čo tam uvidíte sa volá šťastie. Rozmnožuje sa delením. Milujte sa a deľte sa... Aj v roku 2008.

Jano Cíger z Mädokýša

3

4

Pádové otázky pre... Karol D. Horváth

*15.2. 1961 v Bratislave Dramaturg, žurnalista, víťaz literárnej súťaže Poviedka 2004. Publikoval krátke prózy v denníkoch SME, Pravda, internetovom magazíne Amnezia.sk, týždenníku Domino fórum a rakúskom periodiku Klub, je autorom viacerých divadelných hier a dramatizácií. Je členom literárnej skupiny Živý dôkaz. Bol lektorom dramatického písania Fabula Rasa. Vydal zbierky poviedok Karol D. Horváth (2005), Karol D2 Horváth (2005) a v roku 2006 mu vyšla tretia knižka s názvom Karol 3D Horváth.

Menovateľ: a) Solídny štyridsiatnik, skvelý rozprávač, úspešný autor, humorista, divadelník, sitkomista, príjemný spoločník a ešte KTO je Karol D.Horváth jednou vetou? K.D.H. - Momentálne milovník japonských samurajských filmov a produkcie filmovej spoločnosti Troma, hlavne režiséra Lloyda Kaufmana. b) Čo pre teba znamená humor? K.D.H. - Všeobecne neoddeliteľnú súčasť života a v literatúre prostriedok, nie cieľ.

Odvodzovateľ: a) Od koho si zdedil svoj nevšedný talent a multikultúrny záber? K.D.H. - Možno po starých otcoch z maminej (kurič na parnom stroji na veľkostatku) aj otcovej (debnár) strany. No a pokiaľ žila, ako drogu som potreboval rozprávanie maminej sestry, tety Ireny. Bola famóznym rozprávačom. b) Z čoho si mal najväčšie obavy, keď si debutoval prvou knižkou? K.D.H. - Z ničoho. Tak som sa z nej tešil, že na obavy vo mne nezostalo miesto.

Dávateľ: a) Komu si daroval svoju prvú knižku ako prvému? K.D.H. - Manželke Majke. Všetky knižky dostala ako prvá ona. Tak som si to zvykol robiť pri vkladných knižkách a nejako mi to zostalo. b) Čomu inému by si sa venoval, keby si nebol spisovateľom, hercom... teda tým, čo robíš teraz? K.D.H. - Urobil by som si nahrávacie štúdio. Zvuk ma fascinuje.

Ukazovateľ: a) Pre koho by si vedel darovať desať rokov zo svojho života, ak by to bolo možné? K.D.H. - To naozaj neviem. Nikdy som nad tým

nepremýšľal. A ani nechcem. Každý žije len toľko, koľko mu je súdené. b) Na čo sa najviac tešíš, keď sa dozvieš, že Ťa pozvali niekam vystupovať? K.D.H. - Na prvé minúty, keď sa rozhoduje, či ma (nás) obecenstvo prijme.

Volateľ: a) Ktorý autor zaberá v Tvojej knižnici najviac miesta? K.D.H. - Máme doma asi 2500 kníh. Najviac je umenovedy, histórie, science-fiction, hororu a kriminálok. b) Ktorá literárna postava Ťa najviac fascinovala v detstve? K.D.H. - Huckleberry Finn a Tom Sawyer.

Miestnik: a) Tvoje literárne postavy sa v poviedkach pohybujú doslova bez spodnej bielizne. Teda vidno ich so všetkými slabosťami, či úchylkami. O kom by si ešte chcel napísať? K.D.H. - O deathmatchi medzi účastníkmi kontajnerovej reality - show a literárnym ústavom SAV. b) Vianoce sú predo dvermi. Po čom túžiš a je splniteľné? A nesplniteľná túžba? Je nejaká? K.D.H. - Po nahrávacom štúdiu. Chcel by som režírovať samurajský film.

Nástrojník: a) S kým zo slovenských literátov by si rád vypil pohár vína? Alebo radšej s niektorým autorom zo šíreho sveta? K.D.H. - Už pätnásty rok nepijem alkoholické nápoje. Ale veľmi rád by som dal reč napríklad s bratmi Strugackými. Alebo s Ray Bradburym. b) S čím sa Ti najviac spája slovo medokýš? K.D.H. - S Janom Cígerom. Rozhovor pripravil Janko Cíger

Život v Mädokýši

21

Ďakujem bolo fajn a sexy... ...môžem potvrdiť. Peter Mišák. Takýto zápis napísal do kroniky Martinskej kultúrnej spoločnosti niekto zo študentov vrútockého gymnázia. Chlapec? Alebo dievča? Ale veď je to jedno. Nezostalo len pri jednom vyjadrení: Boli ste úžasní... Bolo to poučné... Tretí literárny štvrtok martinských autorov tentoraz s hojnou účasťou publika, najmä študentov, naplnil podvečer 29.novembra 2007 v dome Jozefa Cígera - Hronského, teda v martinskom Kultúrnom centre. Protagonistami večera boli básnik Peter Mišák a literárny vedec Tomáš Winkler, večer moderoval a otázky kládol Jano Cíger z Mädokýša. Peter Mišák bol vraj prvý básnik, ktorého videli mnohí mladí ľudia naživo. Jednoznačne zaujal. Zaspomínal si na svoje poetické začiatky, na situáciu v spoločnosti, keď začal s tvorbou. Predstavil svoje kompletné dielo, z ktorého zazneli aj ukážky, napríklad z básnických zbierok Listovanie, Soľ v nás alebo Necelé sonety a porozprával o poetickom majstrovskom kuse, tzv. sonetovom venci. Aj ďalšie úvahy a poznatky boli nesmierne zaujímavé. Jeho rozprávanie pokračovalo krátkou témou Pointa smrť, čo je názov jeho najnovšej knižky, tentoraz zbierky poviedok. Postupne sa prešlo k druhej nosnej téme večera – Martinskí baťkovia. Peter Mišák sa jednoznačne vyjadril, že doba baťkov už skončila a ani jemu, ani nikomu s ďalších osobností podobný titul nehrozí. Tomáš Winkler, literárny vedec a veľmi múdry človek venoval pozornosť Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému a Jozefovi Škultétymu. Boli to ľudia žijúci v dvoch storočiach, ľudia, ktorých názor bol vždy veľmi relevantný. Zapísali sa veľmi výrazne do života Martina ako veľké osobnosti, organizátori, novinári, literárni kritici aj autori. Veľa sme sa dozvedeli o ich živote, ale aj o posledných chvíľach. Zaujímavé bolo počúvať o ich vzťahu k českému politikovi Masarykovi, o jeho mnohých návštevách, ale aj o hlbokom vzťahu Vajanského k vtedajšiemu Rusku. Na všetky dôležité témy bolo málo času, ale pár viet padlo aj o spolupráci s Hviezdoslavom, o vzťahu Škultétyho k Matici slovenskej, kde bol vymenovaný za doživotného správcu, ale aj k vojnovému slovenskému štátu. Dielo martinských baťkov je uzavreté, ako konštatoval Tomáš Winkler a aj vďaka jeho pútavým štýlom a zaujímavými faktami pretkanými knižkami sa vieme o tom dočítať. Dvojhodinový večer obohatila niekoľkými otázkami aj súťaž pre divákov. Otvorené boli aj niektoré ďalšie témy, súvisiace s mestom Martin, s jeho osobnosťami v rôznych spoločenských pomeroch. To je dobrý dôvod tešiť sa na nové literárno-spoločenské večery s Martinskou kultúrnou spoločnosťou, ktorá takýmto spôsobom jednoznačne vyjadruje svoju podporu kandidatúre mesta Martin na Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Jano Cíger z Mädokýša

Taká malá LiteraTour-a 3 - Košice (cieľová páska, konečná etapa) 15.12.2007 – Sobota, sobota, čítačka v Košiciach, a na tento rok hotová robota. ☺ Akcia s názvom NonPoetry v priestoroch rotundy neďaleko centra mesta začína robiť Košiciam dobré meno. Spolu s hudobným sprievodom a vizuálom premietaným na plátno sa ukazuje byť prezentácia renomovaných ale aj mladých začínajúcich autorov vítaným doplnením kultúrneho diania v metropole východu. Na poslednom tohtoročnom podujatí NonPoetry vystúpili so svojou poéziou M. Vlado, D. Stano, M.Uličianska, P.Garan a istý P.Staríček. Paľo bol trošku sklamaný, že nedošiel so zhmotnenou knižkou, ale tlač sa akosi zdržala... V každom prípade sa môžme už čoskoro tešiť na krst jeho očakávaného debutu. No ale aby som to všetko zbytočne nenaťahoval – aj v Košiciach bolo výborne. Rotunda bola plná nielen poézie, hudby a filmu, ale aj divákov. Kto prišiel, nemohol ľutovať. A potom bolo podobne ako v Bratislave aj bohémsky. Odchod na vlak sme s Paľom v nedeľu obaja odkladali na poslednú chvíľu. Svoju vinu na tom do určitej miery nesie aj D. Stano, ktorý nás jediným telefonátom vrátil späť do hrejivého Bakchusovho náručia. Paľa iritovali dve miniatúrne hrianky za cenu takmer celého menu, ja som sa chechtal spoza nakladaného hermelínu, Dali bafkal cigaretky... Keď tmavé pivko kĺže dolu bielym krkom, rúcajú sa v ľuďoch všetky rasistické predsudky. ☺ Sumo somárum: Pekné zavŕšenie vcelku úspešného súťažného (literárneho) roka. Načim sa opäť ďalej posunúť. A hlavne začať trošku voľnejšie dýchať. Záťaž spomínaného týždňa bola ale v každom prípade neznesiteľne príjemná☺. Pekné Vianoce a všetko dobré do nového roka – nielen Mädokýšu!

Peter Staríček

20

Naša tvorba

Literárne súťaže Jašíkove Kysuce, čosi bolo inak...

Jašíkove Kysuce pre mňa ostanú najprestížnejšou prozaickou súťažou. Niečo sa však z ich ducha stratilo, zmizlo, či nebolo viditeľné. Všetko bolo takmer ako vždy. Registrácia v hoteli Lipa, rozborový seminár v knižnici, prehliadka pamätnej izby, slávnostná večera, slávnostné vyhlásenie výsledkov, záverečné pohostenie, nočná oslava. Ale nebolo. A ak bolo, príčinou inakosti som bol ja. Registráciu som nestihol, na rozbor som prišiel takmer posledný, až potom sa začalo (akoby sa čakalo na prezidenta). Rozborový seminár bol iba s porotcami Dušanom Mikolajom a Máriou Bátorovou. Peter Kubica sa nemohol zúčastniť. Je veľmi nepríjemné, ak sa začne, že ročník bol veľmi slabý, hoci prišlo najviac (150) prác. Tak sa vyslovil Dušan Mikolaj. No k prácam sa ani jeden z porotcov nevyslovil. Vraj sa majú autori pýtať. Nakoniec sa rozhovor zvrhol na rozhovor medzi mnou a Marošom Andrejčákom o vydávaní kníh. Ale nakoniec som si pár myšlienok vtrhol z kontextu: ...kritikovi netreba veriť...buď chcete niečo povedať alebo mlčte... autor by mal v diele o sebe čo najviac povedať... nikdy nepíšte KAPITÁLKAMI dlhší text....je dobré si prečítať – Antoin Kompaňon – Démon teórie, Jana Truhlářová – Kaligram... Večera, izba J. Hnitku, i knihovníčky (Helena Pagáčová – signatárka ZLKS) boli skvelé. Dovolili mi dokonca dotlačiť Mädokýše. Ale niečo bolo akoby zachmúrené. Vyhlásenie výsledkov viedol Miloš Jesenský – záhadológ a skoro som si ani nevšimol, že sa začalo. Hlavná cena na začiatok, čestné uznania v húfe. (Prečo ich bolo toľko, nechápem, keď bol slabý ročník...) Aj záverečný raut bol plný chlebíčkov, ale všetko bolo také rozbité rozkúskované, Mädokýš sa rozdal a potešila ma aj snaha o klubovú činnosť mladých v klube Oáza. Po odchode z knižnice sa všetci vytratili a skoro sa ani neoslávila nočná Čadca. Ešteže poetka Zuzka Grochalová mi ukázala, kde sa v noci dá žiť a kde je koniec sveta. Ráno som strávil čakaním na vlak Ale kysucká atmosféra ma neočarila, zanechala čosi tajomné. Mathej

Taká malá LiteraTour-a 2 Senica (kauza vedúca skupinka)

Výsledky súťaží Jašíkove Kysuce 2007 Hlavná cena: Ivana Dobrakovová – Bratislava

Cena Jozefa Hnitku: Eva Bačinská – Dolná Tižiná

Prémie literárneho fondu: Veronika Samková – KE - Šaca Lucia Kajánková – Praha Maroš Andrejčák – KE – Barca

Čestné uznania: Linda Absolonová - Nitra Viktória L. Škrabáková – Paríž Mária Balgová - Uhrovec Tomáš Maktúra - Košice Katarína Gecelovská - Košice Zuzana Slaninková – Bánovce Diana Necpalová - Žilina Jana Cyprichová - Svrčinovec Denisa Komodová - Klokočov Dominika Sýkorová - Košice Jana Borsuková - Bratislava Milosh Harajda - Prešov Mathej Thomka - Mädokýš Jakub Záhumenský

Literárna Senica Laca Novomeského 2007

Hlavná kategória 13.12.2007 - V stredu som dospával Bratislavu až po práci – cestou vlakom do Senice na vyhodnotenie XXI. ročníka Literárnej Senice Ladislava Hlavná cena: Novomeského. V hoteli som zaspal ako zarezaný hneď po identifikovaní správnych súradníc postele. Prebudil som sa vo štvrtok nadránom o štvrtej, bežala telka, v izbe sa svietilo... Toť únava literáta na cestách... Literárna Senica je obdivuhodne zorganizované podujatie. Na úvod odborný seminár, potom tvorivá dielňa a rozbory súťažných prác, hodinka - dve na obed, vyhodnotenie spojené s dramatickým pásmom a napokon večerné autorské čítanie pri sviečkach. Obsadenie spisovateľskými osobnosťami tiež čosi napovie – J. Majerník, P. Stanislav Pius, P. Valček, D. Podracká, D. Machala, P. Jaroš (ten n nás s Grigorijom pri príhovore ukázal zdvihnutým literátskym prstom, že „aha, vás zo Zvolena poznám, notoricky oceňovaní autori; “ poteší, keď vás takéto meno vlastným menom nazve☺). Tento rok v Senici na hlavnú cenu siahol Grigorij Starodubcev, treba povedať – úplne zaslúžene... Pravdupovediac som na obhajobu svojho minuloročného celkového víťazstva ani v najmenšom nepomýšľal, 1. miesto za poéziu ma však veľmi milo prekvapilo. Spisovatelia po mne a Grigorijovi podozrievavo pokukovali – mohla za to nielen nedávna zmena môjho imidžu, ale aj hľadanie odpovedí na čoraz častejšiu otázku z rôznych strán – kniha kedy, há? Nuž, všetko má čas... Ale ani v súťažiach nemožno lietať večne...

Peter Staríček

Grigorij Starodubcev – Nitra

Peter Staríček Právnik, 26 rokov, Žilina - Bardejov Triolet, čo sa nachádza o pár riadkov nižšie, na mňa na Senici „vytiahol“ P. Stanislav Pius na rozborovom seminári – že v jednoduchosti je spása (básnika). Halali je najnovší sonet, vznikol pod vplyvom zbierky D. Stana „Samotka“ a trošku experimentuje s dĺžkou veršov i s rýmami (v 14-tich veršoch nájdete len 2). „Uterák“ je priezračná vec, najstaršia z výberu (cca 3-4 roky) – na jeden (beat)dych. (T)Error je polemikou s názvom jednej knižky. Maximálne.

S hlavou v uteráku a chvíľu predtým Triolet - (xxx) Tak som sa opäť prežil o deň. Máš moje knižky, to je celé. Dúfam, že zajtra pôjdeš k vode. Tak som ťa opäť prežil o deň, no prežité sa vo mne melie. Keď pôjdeš ty, tak aj ja pôjdem. Tak som nás opäť prežil o deň. Máš moje knižky. To je celé.

Halali Týmto ti celú svoju módu vytrúbim: Obliekam si vždy menšie číslo. Celý svet na mne futrom naruby. (No tak ma vyslov!)

Cena LIC Katarína Kováčiková – Č.Balog

Próza III. kategória 1.miesto Ján Mikuš – Bánovce n. B.

ostatné miesta neudelené Poézia III. kategória 1.miesto

Peter Staríček – Mädokýš 2.miesto Katarína Džunková – Praha 3.miesto Mária Miškovská – B. Bystrica

Čestné uznania Ján Račko – Bardejov Eva Pariláková – Nitra Jarka Smejkalová - Kežmarok

Na parapetu klopú besné holuby. Z prázdneho okna celou mysľou na tebe visím. Pozor na zuby! (Radšej ma vyslov...)

Poznáte to stlačíte jemne pumpičku po rukách vám steká tekuté mydlo a vy ste už vo svojom uvažovaní taký zmagorený že sa vám zdá že je to budúcnosť čo vám pení medzi prstami štípe v očiach a vôbec inak očisťuje no vy tušíte že hoci je zelená pokojne môže znamenať nevyhnutné STOP tak stojíte sklonený nad studeným umývadlom s ešte studenšou tečúcou vodou podopierate sa obidvoma rukami a prajete si vypiť vlastný mozog

System (T)Error

Som vyležaný ako dekubit. Nasyp mi soli do nezmyslov. Budem ťa chvíľu ľúbiť-neľúbiť...

Vraciam sa domov krátko po fláme. Smrdím od hlavy. To sa ráta. V zrkadle tuším, že sa asi poznáme. Že nejde len o spolubrata.

Horúci zemiak na nekyslo, pečený holub vletel priamo do huby. (No tak ho vyslov!)

Keď na mňa zízaš nevyspatá a pohľadom ma trochu olámeš, vidím – je so mnou amen-neamen... Láska je. Chýba. No nie v programe.

5

6

Naša tvorba Mathej Thomka Prezident Mädokýša, 30 rokov, Martin - Praha Ďalšia poviedka do mojej debutovej zbierky. A opäť z nej je len krátka ukážka. Tento mesiac získala čestné ocenenie na Jašíkových Kysuciach. Už dlho vo mne rezonovalo spojenie tŕňovej koruny. Literárne sa mi s ňou spájal alkohol a trnovský farár. A jeden obyčajný maliar. Začal som študovať svoje pocity, historické knihy, sny i Bibliu. A moje zistenia boli desivejšie a desivejšie. Bolo namáhavé poviedku dokončiť...

Tŕňovou cestou (úryvok) „Vždy som chcel mať vlastnú tŕňovú korunu. Krvácať z dlaní a nôh...“ Pretrel si tvár a ostala mu na nej špinavá šmuha. „Pane,“ zastonal, prichytil sa zábradlia a vstal z blata, „pane, odpusť, musím piť i za iných!“ Stál som na rohu a pochechtával sa. Slová som k jeho opileckým pohybom pridával ja. Je to rarita, mať kňaza ožrana... Síce autorom vyrieknutých slov som bol ja, ale on predsa len čosi hovoril. Bolo to nezrozumiteľné a mne to nesmelo ujsť. Málokedy vôbec vládal stáť, nieto ešte hovoriť. Ale tejto noci musel vysloviť ospravedlnia, vykríknuť prekliatia. Ťažko ale predpokladať, čo sa má stať. Trnovský farár už mesiace trpel alkoholickým uhranutím. Možno to nebolo zjavné zo dňa na deň, ale prejavilo sa to rýchlo. Snehu vtedy bolo po okná a on sa objavil v dverách krčmy. V sutane a bosý. Jeho škodovka by závejmi nikdy neprešla. Musel od kostola prísť pešo a to i v lete trvalo desať minúť. Krčma spozornela, stíchla a prežehnala sa. Práve som mal rozkreslené tváre dedinčanov, ale skice som odhodil. Zmrznutý farár v krčme bol viac ako zjavenie. Ten obraz som zachytil za pár sekúnd. Všetky tváre otočené k dverám, stál tam v tom najlepšom svetle, prelievajúce sa pivo, padajúca cigareta, odhodené karty a prsty v prežehnaní. Ale i neprirodzene vstávajúce pohyby chlapov, slina v kútiku úst,

nevyfúkaný sopeľ, skrytá tvár v kúdoloch dymu a des v mŕtvych očiach farára. Vlasy mu zamrzli a urobili mu na hlave ostnatú korunu. Tetka Pasterková sa prežehnala natrikrát a odpľula si cez rameno. Prvá mi narušila obraz krčmárka. Tresla jednu Janovi, ktorý sedel pri pulte a začal sa už-už pochechtávať. Siahla po prvom kožuchu a prehodila ho farárovi cez plecia. Takmer padol. Chlapi ho zachytili, zaklonili mu hlavu a naliali doňho tri poháriky domácej. Po treťom už ležal na lavici pri peci. Krčmárka na to hľadela s prekríženými rukami. Ako pohanská bohyňa. Nad svojou svätyňou vládla pevnou rukou. A chcela mať vo všetkom jasno. Ale farárov zimný príchod zostal nejasný. Takmer pre všetkých. Neopíjal sa denne, tak dvakrát – trikrát do týždňa. Objavilo sa niekoľko zaručených právd, ktoré viedli k tejto zmene. Tetka Pasterková bola ich najčastejším nositeľom. „Po Novom roku z detského domova odišla sestra Terezka. Viete ako pán farár, rád chodieval k deťom. To kvôli nej. A teraz sa utápa v žiali...“ „V chľaste, tetka!“ Rozpútala sa diskusia. „Skôr za mojou starou by behal!“ „Čerta, aj tá je ako chlap!“ „Kňaz môže mať ktorúkoľvek, načo by sa trápil?“ „Farári nesúložia. Môžu milovať len Boha.“ „Nerúhajte sa, vy prasce.“ „Hlavne že pije ako človek.“ Reči ukončila krčmárka. Pred každého postavila pollitrák. Na jeho účet.

Poézia pre mladých

19

Taká malá LiteraTour-a 1 - Bratislava (vydarený štart) Toľko poézie za necelý týždeň som hádam ešte na svojich pleciach neniesol. Chvíľami som aj mal obavy, či sa mi pod tou váhou kolená nepodlomia, ale vydržali a celých päť dní ma vytrvalo niesli z jedného kúta na druhý - a späť... 11.12.2007 – V utorok som z práce uletel, len čo to bolo možné. Janko s Petrou ma už netrpezlivo vyzerali. Tak - a ide sa na to. Zastávka č. 1 – Bratislava, Priestor pre mladých. Príchod v poslednej chvíli, rýchle organizačné pokyny, Janko sa ani nevydýchal a už musel moderovať ostošesť. Vonku sa čerti ženili a v mestskej knižnici Mädokýš (J&P&P) a Trnava (A&L) excelovali. Štartoval Andrej, potom Petra, ktorá predávala štafetu mne, aby finiš úspešne zavŕšila Lucia. Tvorba každého z nás účinkujúcich mala iný nádych, takže nuda nehrozila. Tobôž nie, keď v samom závere tvorivá „partia feldekovcov“ (E. Ondreička, Ľ. Dobrovoda, Ľ. Feldek, na chvíľku sa ukázal aj M. Mališ) spustila humoristický kolotoč na najvyššie obrátky. Celej knižnici od smiechu slzy tiekli. Svoje ukázali aj mladí výtvarníci (autorské čítanie bolo zároveň spojené aj s vernisážou dvoch nádejných umelcov – Petra Sula a pôvabnej Agnes Urge). Čo sa dialo po vyjedení a vypití knižničného fondu, to prekročilo očakávania všetkých – stať sa na pár hodín svedkom bohémskeho výpadu umeleckej smotánky do ulíc nočnej Bratislavy, zažiť zhudobňovanie vlastného textu jedným z najväčších bardov našej literatúry... Ech, čo vám budem rozprávať... Domov sme prišli nadránom a Jankovi som šoférovanie už hádam po stý krát vôbec, ale vôbec, nezávidel...

Peter Staríček

Bohémstvo, tak ako som ho nepoznala... Hmmm, dostanem tú dovolenku alebo nie??? No, za opýtanie človek nič nedá, a tak už píšem svojej nadriadenej... A hádajte čo? Ja som tú dovolenku dostala. Práve v tomto okamihu začalo v mojom tele prúdiť väčšie množstvo adrenalínu, ako by sa mohlo zdať. Usádzal sa v mojich žilách a čím bližšie bol deň odchodu do Bratislavy a s tým moja blížiaca sa prezentácia, tým ho bolo viac. V utorok som už doma nemohla obsedieť. O jednej ma Janíčko vyzdvihol, v Žiline sme vyzdvihli Peťa Staríčka a už sme mali pred sebou len jediný cieľ – dostať sa do Mestskej knižnice v Bratislave. Tam nás už netrpezlivo očakávali, lebo sme skoro meškali.... :o)) Hádam nám to bolo dopustené... Janko ako hlavný moderátor mal už všetko do detailov pripravené, nuž, ale viete ako sa to hovorí: Človek mieni... A tak sa stalo, že nás prekvapil Ľubo Dobrovoda, ktorý sa na úvod ujal slova a odcitoval nám z jeho knihy Ja Velkáč. Padlo to vhod. Nielen pripravil pôdu pre nás poetov, ale mali sme čas si aj vydýchať. A čo nás čakalo? Predsa prezentácia našej tvorby pred majstrom slova Ľubomírom Feldekom a určite nie v poslednom rade pred verejnosťou. Teda poviem vám, trému som mala poriadnu. Janko ako prvého uviedol Andreja Šeligu, ktorý latku nasadil naozaj vysoko. Ako sa blížilo Andrejove čítanie ku koncu, striedavo sa mi zastavovalo srdce. Naozaj som mala veľmi veľkú trému. A ono sa to aj odrazilo na mojej prezentácii. Našťastie, hlas sa mi viditeľne, či skôr počuteľne netriasol, ale zato farby sa na mne striedali ako na semafore. Ono to naozaj nie je ľahké čítať svoju poéziu a ešte k tomu, keď je to ženská erotická lyrika. Hanblivosť musí ísť bokom, a aby bola tá poézia presvedčivá, musí byť presvedčivá celá moja osobnosť. Po mne si do kresla sadol Peťo Staríček a ten hviezdil tak ako zvyčajne. Jeho Modrý sonet neoslovil len mňa, ale ako sa neskôr ukázalo aj pána Feldeka, ktorý sa podujal ho neskôr zaspievať. Do štvorlístku poetov nám už chýbala len Lucka a tá zakončila tento príjemný poetický večer. Ale vlastne nie tak celkom zakončila. Všetkých nás zaujímalo vyjadrenie pána Feldeka, keďže jeho slovo má naozaj váhu. A bolo to tu: nie nadarmo sa hovorí: majster slov – všetkých nás povzbudil, v tvorbe každého z nás našiel to pozitívne a dobré a dodal nám chuti do ďalšieho písania. Musím povedať, že takéto slová človeka naozaj potešia. Ale večer neskončil. Pokračoval otvorením vernisáže a pre tých, čo mali výdrž v kaviarničke Next Apache, kde sa sedelo pri pohári dobrého vínka, mätového čaju, či niečoho tvrdšieho. Tu pán Feldek spieval Peťov Modrý sonet – bol to úžasný zážitok, tu som si potykala s takými pánmi ako sú Juraj Šebesta, alebo Ľubo Dobrovoda. Viedli sa literárne aj neliterárne reči a debaty, veľa sa smialo. Záverečným klincom programu bolo vyjedanie koláčov pod oknami akademického umelca Petra Kľúčika, ktoré napiekla jeho pani manželka. Bol to pre mňa nádherný večer plný zážitkov, vnemov a emócií. Domov som prišla unavená, ale tak spokojná, že ani dve a pol hodiny spánku mi nezabránili tešiť sa z predchádzajúceho večera ešte celý nasledujúci deň. A keby len deň. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí na tomto podujatí pracovali, ktorí zabezpečili jeho hladký priebeh a ktorí sa vôbec dali uskutočnenie myšlienky predstaviť verejnosti tvorbu mladých ľudí. Ďakujem veľmi pekne. Petra Mečková

18

Tvorivá dielňa v Plzni

Naša tvorba

Malý návod k dielni – Poezie na drátě

Irenka Velichová

Mojím pôvodným zámerom bolo uskutočniť dve rovnaké dielne (cz - sk). Ale ešte sa to možno na Slovensku uskutoční. V skratke, čo som českým priateľom pripravil: Po iniciačnom začiatku a recitovaní na obrazy sme si vytvorili skupinu trojslovných nadpisov a kreslili obrázky s témou Poézie na drátě. Do písania sme sa vrhli desaťminútovým automatickým písaním s pokusom o pointu. Neskôr nám slúžilo ako námet pre viazané štvorveršia. Nemohlo sa obísť ani haiku, ktoré v Mädokýši dobre poznáme. (Trojveršie – 5 slabík, 7 slabík, 5 slabík s pointou.) Námetom boli vytvorené nadpisy. Ako predel slúžila škola rýmu Petra Šranka, mnou modifikovaná do češtiny. Po štvorveršiach došlo aj na triolet a pri ňom som videl ako účastníci rástli. Bez problémov zvládali ABaAabAB. A v závere sa ešte prebásňovalo voľným veršom a došlo aj na prezentáciu či krátky rozbor. Na Poézii štyri hodiny plynuli neuveriteľne rýchlo a o rok verím, sa bude konať ďalšia dielňa. Mathej

Pár vět od organizátorky V pořadí druhá literární dílna s Mathejem tentokrát s názvem Poezie na drátě se letos uskutečnila v Kulturní kavárně Jabloň. Účast měla být vyšší než minulý rok a vůbec lepší technické zázemí zvyšovalo komfort zúčastněných. Jenže… na poslední chvíli ale museli někteří přihlášení za rodiči, jiní do práce, další sklátila choroba. Nakonec nás bylo 8 i s panem prezidentem a v rozpětí narození zúčastněných 1936-1994. Jako organizátorka jsem měla trošku jiné starosti ohledně zbytku festivalu a vůbec aby všechno proběhlo jako na drátku, takže potřebný klid a soustředění na dílnu jsem hledala se zapojením snad všech žijících mozkových buněk. Zajímavé bylo sledovat jak s respektem (a trošku i s obavami) přistupovali všichni tvořící k zadáním, jak svědomitě tvořili a chodili se radit. Dílna byla tradičně netradiční. Zapleteni do provázků (drátů) jsme se na začátku pokusili překonat nervozitu i vzájemné rozpaky. Všichni pod sedmdesát let zírali jak plzeňský prozaický, herecký a dramatický bard Jiří Č. Ulrich (1936) tohle všechno zvládl a to bez hůlky kouzelnické i té normální. Také kolektivní báseň, recitace v improvizovaném vlaku i sexistická story o zvířátkách vtiskla začátku dílny potřebné uvolnění. Kdo chtěl poradit, šel za Mathejem, kdo měl žízeň či hlad, obrátil se na mě. Tvořilo se přes tři hodiny a nakonec si mnozí posteskli, že dílny nejsou v Plzni častěji, že nám ASON trochu zlenivěl a že dílna o próze by byla dobrý nápad. Organizátorce nezbývá než obrovsky poděkovat a slíbit další a další dílny.

Irenka Velichová

Mathej Thomka neznámý Přijela jsem - jako obvykle pozdě. Způsobeno víkendovými spoji stejně jako mou schopností vyznat se v technice. Naštěstí Jabloň patří mezi jedny z mých oblíbených plzeňských kaváren, tedy cesta vedla přímo. Avšak obraz, který se mi při vstupu do interiéru naskytl, byl fascinující. Konsternovalo mne hrobové ticho a pohled na tvořící básnířky a poety. Pomaličku jsem vstoupila mezi ně, trošku rozpačitě se snažila plnit Mathejové připravené úkoly. Pro mne zde vystupoval v neznámé roli, ale přesvědčil mne o svém zaujetí do práce, potvrdil smysl „tvoření.“ Projevil se jako vlídný „učitel“ a mírumilovný kritik. Děkuju ze pozvání Irence, za vedení a otevření nových prostorů Mathejovi a v neposlední řadě kolegům pisálkům.

Simona Váchalová, Domažlice

K vlastní dílně Moc se mi líbila, bylo to velmi pěkné odpoledne. Zásluhou přítele Matěje, který si počínal velmi moudře. Poskytl nám řadu informací a přitom nás jimi nezavalil, choval se velmi džentlmensky a přátelsky, bylo dobré i to, že texty nehodnotil, nedělal pořadí a jeho připomínky byly velmi taktní. Velmi rád jsem slyšel jeho slovenštinu. A též i „českoslovenštinu.“ Opět jsem si uvědomil, jak jsou si naše národy blízké, že není problém vzájemné pochopení a porozumění, vždy při vzájemném respektu i legraci (a že na rozdělení ČSFR se podíleli především ambiciózní kariéričtí politici.) Jsem rád, že se oživila vzájemná soudržnost. Prostě, Matěju, byl jsi perfektní, myslím, že jsi nám všem po stránce literární pomohl a povznesl i psavské literární sebevědomí. Když setkání skončilo, nechtělo se mi domů. Moc tě zdravím a opětovně děkuje za tvůj přístup i obětavost. Těším se na další dílnu a setkání. Jiří Č. Ulrich

20 rokov, študentka /programová riaditeľka, Plzeň

Jednou nohou v poezii, druhou v divadle Dialog, duší tanečnice, přesvědčením v plzeňském ASON-klubu, pracovní smlouvou v Kulturní kavárně Jabloň, denním studiem na Filosofické fakultě ZČU a srdcem v Mädokýši. Dopisy k němu jsou o bolesti a touze postihnout slovy jeden nevyslovitelný příběh. Po delší době je to můj ojedinělý pokus o vstup do světa poezie a jistě není konečný.

Dopisy k němu dokážeš-li projít zdí doveď mě dál než smrt Pane v tuto chvíli Tmění Bednění dnů trhám si věčnost I. Poprvé Ti píši přilehlá k tomuto stolu (šel jsi k Hoře určitě jsi sám) Bude duben a skoby v kůře povyrostly škára potemněla stahuji se z kůže z ikon II. Věřím na konec Tvého těla Je čtvrt na Srdce akorát čekám nový inkoust opíráš se o pondělí a ploutev značí kolbiště chodbu protne jen zástěra a ryba

III. Rámuješ zbytky boků (pro rodinu) Za dveřmi přešlapuje publikum přituhlo IV. Všichni moji blízcí leží od zápraží k lesu Stydno v našem domě Mlčí se od kostela mé jméno dokonáno

V. Bůhví proč se mi -už zasezdá tvůj zlý syn Lehává naznak v jejím břiše a sípá mi modlitbičky: Mario Ikono Ireno VI. Už pár let tu nesvítá, víš (můj dům je plný dopisů a švábů) káže mi z tvrdých matrací Magdaleninu roušku: Jsem to, co jsem vyslovila

7

Naša tvorba

8

Piatok s Piatkom 6

17

Michal Pivarči

Piatok s Piatkom 6.- Záverečná

Študent, 20 rokov, Vrútky

Tak a už je to za nami. Pýtate sa, čo? No predsa Piatok s Piatkom po šiestykrát a posledný. Ale nebojte sa, posledný iba v tomto roku. Po privítaní Petrom Piatkom nás Andrej Šeliga svojou tvorbou prijemne naladil a spravil dobrú náladu pre ďalšie vystúpenia. Na pódiu sa ako ďalší predstavil Jano Majerčík, ktorý nás svojim spevom a príjemnou hudbou, ktorá vychádzala spod jeho rúk z gitary, príjemne obohatil. Nakoniec sa predstavil (osobne si myslím najväčší šoumen večera) Edo Klena. Edo všetkých svojím príjemným vtipom krásne pobavil a samozrejme aj zahral. Jeho texty piesní boli neraz úsmevné, ale i pravdivé. Hral na gitare, ktorá sa správne rozozvučala v priestoroch literárneho múzea. Ako sa sám priznal, bol rád, že môže hrať v SNLM. Posledný tohtoročný Piatok s Piatkom sa naozaj vydaril a určite sa v nás, tam niekde vo vnútri , hlboko zaryl, aby sme na neho do toho budúceho roka nezabudli. Dúfam, že aj v nasledujúcom roku budú také dobré „piatky“ ako doteraz a snáď ešte aj lepšie.

Ahoj. Povedzme, že moja myseľ je ako lavór, nad ktorým som si česal včera vlasy. Tie vlasy, ktoré zostali na bielobe porcelánu sú slová, myšlienky. Predtým, ako ich odplaví prúd našej kvalitnej vody (to je moja nekvalitná pamäť) každý jeden vlas vezmem do ruky a pozriem sa naň. Vymyslím mu prívlastok. Počkať. Tu som sa sekol. Inak. Píšem tak, ako ma to baví. Snažím sa robiť niečo iba podľa seba. Úprimne a skvelo. Aby som sa páčil hlavne sám sebe, môjmu egu. A mohol spať pokojne a bezpečne. Verte mi, nič nie je horšie ako neúprimná báseň vyzbrojená britvou, ktorú ste naostrili honbou za image básnika. Preto tých básnikov aj toľko pomrelo. A mladých. Takže bacha, priatelia.

Piano please ...ľahučko vniká medzi klávesy opar chrapľavej stopy len princezné sa chytajú nového vzduchu ona v čiernej toalete z krajkovanej mapy sedí na pianíne kým on hrá nenáhlivo o paline pri neprístupných očiach je smiešne ako cmukne prichytený nápadom na dekolt svetlá sviečok modrých intenzít farbia temno na Leonardov šerosvit a ich šepkajúce pery na pukliny v sklenených stehnách rozkrojených pohlavím gladiol...

„Dear Geremi“ Ochorela ako drobná známka na listoch heroín cerí na mňa zuby & ostrozelené zúbkovanie preto som ju vedome nalepil našikmo tak prišiel ti list 3 x 14 palcov tretej dĺžky ospanlivo s jemným „puk“ ovoniavaš to čo ti píšem z mojej citadely „Geremi si čarokrásna“ prvé poddajné klamanie „Geremi, čím sa sladíš?“ usmievam sa keď to škriabem už-už ťa mám chytenú Ochorela si ako malá známka starý lep, bývalá, šteklivá pod glazúrou nechtov, takej sa ťa nebojím prekrásna, poriadna, tlmivá takej sa ťa bojím & trasiem rukopis „večne tvoj“ už neprečítaš

Martina Kozáková

Moja móda keď je mi zima nosím tri vrstvy – čiernu, hrejivú a perie kráčam takto mestom ľudia si pohvizdujú otravné songy no úsmev ma vždy upraví a pevne môžem skákať pred davy keď je mi leto nosím dvanásť stoličiek na lúky pre stúpencov a ich psiská jedenásť tvrdých a jednu sebe, aby som nakreslil dúhu sinou pastelkou tam potíme optimizmus do misiek z ktorých pije ten skľúčený zo psov keď je mi smutno nosím šesť kostýmov a jedny zrkadlovky prstami si krátim vlasy a prosím ich o strpenie len vtedy smiem byť vnímavý a komukoľvek sa rozplačem do básne keď je mi ako teraz nosím jednu krabičku na škatuľky tam umŕtvim všetko čo nechápem a je to v poriadku a tak som len kľukatá psycha čo načmáralo akési dieťa pri zadaní človek....

Šiesta trojka v Martine Ako už tradične býva dobrým zvykom nášho dvorného pesničkára Peťa Piatka v piatok 30. novembra nás so svojimi hosťami opäť poctil ďalším pokračovaním svojho skvelého programu Piatok s Piatkom. Úvodné pohladenie duše patrilo charizmatickému lídrovi Trnavského literárneho klubu Andrejovi Šeligovi, ktorého majstrovsky kresaná poetická tvorba navodila emocionálnu atmosféru, nútiacu k zamysleniu smerom k životným hodnotám. Aby sme však neboli príliš tichí, štafetu prebral ďalší hosť – Janko Majerčík, ozajstný liptovský bard v krojovanej ľanovej košieľke a krpcami na nohách. So svojim folkovo – folklórnym recitálom, zvučným hlasom poludňajšieho zvonu, prostredníctvom lyrických textov a výbornej gitarovej muzičky, poodkryl obrazy starého sveta. Toho ešte nezdevastovaného precivilizovanosťou a vyznal sa zo svojej lásky k podtatranskej krajine. Po ňom opäť Andrej stíšil hlas na ďalšiu porciu svojej básnickej priazne. Tretí hosť s postavou basketbalistu a srdcom šoumena, bol Prešovčan Edo Klena. Publikum strhol na svoju stranu od prvej chvíle, keď vstúpil na pódium. Svojimi vypointovanými textami a rytmickou gitarou, ho s prehľadom udržal v stave varu až do konca. Pri piesni Mária veru tiekli prúdom aj slzy smiechu. Hoci text mal aj tú druhú, vážnejšiu rovinu. Záverečný aplauz nemal konca a milý Edo musel pridať ďalšie kusy. Všetko sa však raz musí skončiť. No fajnšmekri si kus toho, čo v tento večer zažili, mohli odniesť na cédéčkach oboch pesničkárov. A prisladiť to pripraveným občerstvením. Podávala sa horká, mliečna a biela čokoláda. Tak ešte raz, srdečná vďaka za výborný program a v novom roku sa tešíme opäť. Dovidenia.

Miro Čemerička

Piatky s Piatkom majú za sebou poltucet... ...v tomto roku ich bolo päť, ako samostatné programy. Takmer vždy bola plná sála. „Tento segment v martinskej kultúre chýbal,“ povedal v jednom rozhovore Peter Piatko. Segment - hrozné slovo. Brrrr, ale Piatok s Piatkom, to má už dnes veľkú silu. Peter bol od samého začiatku veľkorysý. Doprial divákom vysokú kvalitu, samozrejme podloženú účasťou výborných pesničkárov. Hudobníkov, textárov a svoju dvadsaťminútovku si tu našli aj literáti. Ja si netrúfam povedať, ktorý z večerov bol najlepší, najvydarenejší. Ani to nechcem. Mená ako Peter Piatko, Veronika Lendelová, Stano Kalman, Števo Šanta, skupina PHB, Radiar, Had, Peter Janku, Peter Remeník, Janko Majerčík a Edo Klena patria medzi pesničkársky výkvet. Postavili latku tak vysoko, že ďalší hostia sa budú musieť poriadne posnažiť. Literáti – básnici a prozaici sa snažili držať krok v rámci vystúpení a v divákoch nechať zážitok. Aj tu boli výkony výborné. Krehká Ivetka Kloptová, so svojou prezentáciou som bol spokojný aj ja, Mathej Thomka sa ukázal ako skvelý performer, slovotepec a humorista Peter Šrank vymyslel vydarenú súťaž o najabsolútnejší rým, Peter Staríček hviezdil okrem literárnych súťaží aj na Piatkovom pódiu. Posledný večer rozbalil svoju poéziu Andrej Šeliga. Takže „segment“ má tvar aj tvár srdca. Peter Piatko atribúty výborného „folkera“ pretavil aj do vydarenej úlohy organizátora. Celý súbor vystúpení sa udial s podporou SNLM, najobetavejšia bola Jelka Borcovanová. Zdá sa, že retiazka týchto večerov by mohla pokračovať, dokonca by mohla vyvrcholiť niečím mohutnejším a masovejším. Piatok s Piatkom – príjemný večer zatiaľ šesťkrát oslovil Martinčanov, šesťkrát bol silnejší ako komerčné tituly v televíziách, mnohokrát prekonal príťažlivosť televíznych ovládačov. Cez priateľské vzťahy sa vydal na cestu podpory Martina ako kultúrneho centra. Je to trpezlivá a poctivá robota, vychádza s úprimného „folkerského“ srdca. Peťo, len tak ďalej, neboj sa, Mädokýš Ti vždy pomôže.

Jano Cíger z Mädokýša

16

Malé pódium

Naša tvorba

Každé pravidlo má svoju výnimku Tak napríklad, mala som pravidlo, že budem učiť trikrát týždenne tri hodiny denne. A zvyšok sa budem venovať Jaškovi. A bác, duša ľudomilná a dobroprajná, v decembri je z toho päťkrát týždenne aj päť hodín denne. A Jaškovi sa venuje Pavel. Aj na slovenčine je to tak: životopis je písomný, objektívny, vecný, využíva slová odborné a knižné... Natlačím to ôsmakom do hlavy, a bác: narodil som sa 24. augusta roku Pána 1904 v Rabčiciach. Môj otec bol horárom. Do šiesteho roku plašil som vrabcov a mačky... Beletrizovaný životopis je o niečom inom. A tak len čakám, že čo zas príde. To, že to príde práve v čase literárneho klubu s tvorivou dielňou, som vôbec nečakala. Tak ja sa doma snažím, vytvorím atmošku pre písanie básní (mojko, prepáč, že som do teba rýpala... ale ja by som inak asi už nikdy nič nenapísala), čosi aj vytvorím, tak akurát do sms... a teším sa, že som dobre pripravená na tvorenie... Každé pravidlo má svoju výnimku. Literárna dielňa sa nekonala. Niežeby nebola vytvorená atmoška (ejha, a aká!: čokoláda a vínko a ...). Niežeby sa nechcelo. Len nás akosi bolo málo: päť. Ale stihli sme toho akurát: plán budúcej činnosti, rozdelenie úloh, ohováranie, hádanie (hádanie ako hádka), teda búrlivá diskusia. Podstatné zhrniem - teda tak, ako som celú rozpravu pochopila ja: je naozaj dôležité, aby mal čitateľ pri čítaní básne aj nejaký zážitok (teda či sa mi páči), bez ohľadu na to, či spĺňa kritériá kvalitnej básne? Nuž ja neviem... teda viem. Sú básne, ktoré sú kvalitatívne na úrovni a čitateľ (a nie jeden) si na nich naozaj pochutí. Sú básne, ktoré sú kvalitatívne na úrovni a čitateľ si na nich vyláme zuby (okrem poroty na literárnych súťažiach). Sú básne, ktoré nie sú na veľmi vysokej kvalitatívnej úrovni a čitateľ si na nich pochutí a porotu otrávia. A sú básne, ktoré majú šancu otráviť všetkých. To však už asi nie sú básne. Mirko Čemerička bojoval za svoj čitateľský zážitok, Janko Cíger za kvalitu (a za porotu). Peťo Piatko chcel byť diplomat a vytvoriť kompromis. Ale aj tak si myslím, že všetko je o subjektívnom vnímaní. Aj tá kvalita a jej pravidlá. Niekto ich stanoviť musí a niekto musí povedať: áno, spĺňa ich. Alebo nespĺňa. Báseň nie je exaktná veda, kde je všetko presne určené. A preto som rada, že každé pravidlo má svoju výnimku...

Zuzka Herbrychová

Čo som mal za lubom pred ostatným klubom? Interpretácia umeleckého textu, teda prednes vlastnej poézie alebo prozaických prác. Už som sa tešil na výchovnú lekciu ako zaujať publikum, ako dýchať, čo robiť s nepokojnými rukami, ako artikulovať. Chrípka bola silnejšia ako celý môj lub, plány stroskotali na jej kose. Dala si záležať, mrcha jedna poctivá. Prvého decembra o jednej poobede vrzla bránička na plote Kultúrneho centra iba päťkrát. Postupne sme prichádzali. Ja a Linda, Peťo Piatko, Mirko Č(okoládo)emerička a mamka Zuzanka, ešte stále Hraškuľča, Púpavka, Žubrienka. To, že sme neprišli naraz, nakoniec rozhodlo. Bude sa snívať a kto chce, môže hovoriť, plánovať. Nuž najviac času sme venovali budúcemu letu. Bola to dobrá téma, mädokýšska gardenpárty, debata, kde zohnať stan, ak by predsa len pršalo, a kde ho postaviť... Možno príde headliner spisovateľ Viewegh, vraj ho Zuzka osloví. Možno by bol zaujímavý Krchovský, ale aj náš Karol D. Horváth, Ivan Popovič... Alebo niekto iný? Umelecké slovo sa bude prelínať s hudbou a všetko toto bude objímať prezentáciu trojrozmerných predmetov s vysokou umeleckou hodnotou od našich členov v drotárskej sekcii, možno sochárskej... Na stojanoch budú obrazy našich maliarok, grafičiek. A v stánku budú pri pohári vína debatovať naši priaznivci, zvedavci, mudrlanti, kritici a renomovaní martinskí umelci. A mnohí nás nahryznú konštatovaním: „Kruci, ten Mädokýš je zase vidieť... Sú dobrí, zaujímaví... ale toto? Nevídané. Už dlho som sa tak nezasmial. Ja som sa smial, až ma brucho bolelo. Neuveriteľné, literatúra a takto? Dobre, že som prišla.... Čo ten Karol zase nedvíha mobil? Kde sa zase zasie... No, kde si? Príď do KáCečka na Hviezdoslavku, vedel si, že tam je záhrada?... Je tu suprový program... A zober aj malého... Mimochodom, je tu výborná káva a ešte lepšie vínko. A viete, že to až taká fikcia naozaj nie je? Mädokýš je už ostrieľaný harcovník s obetavými členmi, nuž aký problém? Samozrejme nápady sa budú generovať, ale už teraz potrebujeme vedieť, kto bude na pódiu. Snívanie prešlo do pragmatickej fázy. Mal som prudkú polemiku s Mirkom Čemeričkom o básnickej zbierke Otta Nedobu s názvom Per Porcelas ad portum... Mirko stupňoval svoje presvedčenie, ale nakoniec všetko prešlo do neutrálnej fázy. Nuž, ale jeho čokoláda bola výborná. Klub bol skvelý tiež, aj keď lub bol iný. Dobrý, taký ako má byť. A ďalšie novinky čakajú... Hahaha, počkajte si, aj keď ma jazyk svrbí...

Váš Jano Cíger z Mädokýša

9

Milan Gonda 53 rokov, riaditeľ Oravskej knižnice, Martin Čosi by sa patrilo napísať o Milanovi... Ale je to malý priestor. Každý by ho mal rád v klube. Tento vianočný fejtón som od neho dostal v tom okamihu, ako mi napadlo, že by som niečo vianočné potreboval. Milan je obdarený schopnosťou vidieť literatúru v tých najobyčajnejších situáciách. Bolo by dobré, aby sa opäť výraznejšie rozpísal a naučil nás dívať sa. Možno si dá taký vianočný záväzok. Ale Mädokýš je na také priania asi malým priestorom. Ale to už bude na Milanovi. Ako Vianoce.

Vianoce v náhradnom termíne Bolo mi všelijako, keď nám dcéra pred vlaňajšími Vianocami oznámila, že nepríde na sviatky domov. Pracuje v Írsku a nechcelo sa jej pretláčať skrumážami na letisku a k tomu sa ešte terigať z Bratislavy preplneným vlakom. Letenky sú navyše v tomto čase nekresťansky drahé. Zareagovali sme jej na to aj s manželkou, akože chápeme... No že sme z toho obaja smutní, sme si nechali pre seba. Načo to robiť ešte bolestivejším? Dcéra nás utešila, že hneď druhý januárový týždeň, keď utíchne sťahovanie národov, priletí domov. Trochu sme sa teda uspokojili. Udalosti sa však nakoniec celkom priaznivo vyvinuli. Manželka prišla dva dni pred Vianocami z práce celá rozžiarená. Ešte v chodbe vyzliekajúci si kabát mi vyklopila dôvod svojho nadšenia. Jedna jej kolegyňa z roboty rozprávala, že aj ich dcéra príde až začiatkom januára domov a rodina na jej počesť spraví vianočný večer so všetkým, čo k tomu patrí. Opatrne mi navrhla, aby sme aj my tak urobili. Chvíľu som na ňu začudovane pozeral a nevedel som, čo jej na to povedať. No keď som si to pomaly premietal v hlave, vôbec sa mi to nezdalo až také uletené: vyzdobíme byt vetvičkami a ligotavými ozdobami, slávnostne sa oblečieme, zatemníme žalúziami okná, aby sme sa oddelili od každodennej všednosti, bude rozvoniavať vianočná kapustnica a budú znieť koledy... Prečo nie?! Veď pravoslávni veriaci majú tiež sviatky o dva týždne neskôr a nevyzerajú pritom nejako vykoľajene ani frustrovane. Ešte o pol štvrtej popoludní v tú januárovú stredu, keď sme sa s manželkou vrátili z práce a začali s prípravou akcie, som bol na pochybách, či tento sebaklam bude fungovať. Preštelovávanie psychiky mi išlo pomaly, až som načisto začal prepadať skepse. Potom som odišiel po dcéru na stanicu a keď sme sa aj s ňou vstúpili do bytu, plne ma to opantalo. Podarilo sa! Manželka všetko pripravila bezchybne. Po kompletnom štedrovečernom menu sme si s dcérou vymenili darčeky a ako vždy zasadli sme do obývačky. Vo váze na televízore bola ozdobená chvojina a nádherne voňala. Len televíziu sme si nepustili, lebo v nej celý večer išli vraždy a akčné filmy. Asi päťstokrát videné Tri oriešky pre Popolušku a Mrázik z videa dotvorili idylu oného nášho sviatočného večera. Opäť idú sviatky. Dcéra znovu príde až 10. januára, no my sa už tešíme. Veď si predstavte, nový rok sa bude ešte len rozbiehať a my už budeme mať zase Vianoce! Úžasné – no nie...?!

Poézia z Piatku s Piatkom 6

10

Andrej Šeliga – /Žilina, Trnava/ Nepoeticky: odborný asistent na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, kde vedie napr. semináre v oblastiach teórie literatúry, interpretácie umeleckého textu, literárnej kritike, tvorbe... Vedie Trnavský literárny klub. Tvorba: Vydal zbierku básní Zatmenie panny (2002). Získal za ňu hlavnú cenu v celoslovenskej literárnej súťaži Rubato 2002 i cenu Ivana Krasku za najlepší debut. Prinášame jeho nové básne, ktoré zazneli na Piatku s Piatkom 6.

Ťahavá pieseň vlkov Grimasy Naslineným prstom stiera zo zrkadla prach: Komu si to len požičal svoju podobu? Otec... Domov je navždy stratený, chrup falošný. A čo tá tvár? Kto chce spomínať v starom dome, nech najskôr vymietne pavučinu z vlastného oka.

Tanec, rýchla skica Tancujú, a ich telá sa zvliekajú do tmy vyhnietenej v mieste dotýkania, ponad ich odpečatené chcem ťa tiahnu heliocentrické vtáky. Tancujú rýchlejšie, opúšťajú telá, kvapôčka potu je ako z tekutého skla: triešti sa v tichu po dopade do vykričaného, modro svetielkujúceho popola. Tancujú. A ponad ich zapečatené chcem ťa tiahnu heliocentrické vtáky.

Je niečo prastaré v hrdelnom speve vlkov, takom zduchovnenom, takom zvieracom, keď za dlhých zimných večerov vzývajú Mesiac. Je niečo medzi magickou triaškou a náhle prepukajúcou clivotou, tým tiahlym zavytím. Plač je mocný, strháva so sebou všetkých. Iba Mesiac sa nepohne, ostáva nad nimi, bezcitný. Jeho bledé, nezdravé svetlo pomaly steká dolu – no nezahreje, a spev sa pod ním v mrazivom vzduchu láme. Je niečo vlčie v ťahavej zimnej piesni za mesačnej noci, keď z krivých pyskov stúpa mrznúca para. Ozvena znásobuje priestor všeobjímajúcej melanchólie – v jedinej piesni spoznať celý ten nekonečný, priepastný vesmír, s ktorým nakoniec každý zostáva sám: každý prekročí kruh. Vyjú vlci spolu do chladnej samoty. Je niečo obradné v drapľavom zavytí vlkov: Zídi k nám, Mesiac. Prenikavejší je lúč tvojho chladu, čím jasnejšie svietiš tam, vysoko na severnom nebi, nedosiahnuteľný. Je mocný tento vesmírny smútok, ťažký, až opája. No nezahreje, nezahreje, a volanie šelmy je zradné. Nie, Mesiac, neschádzaj dolu k nim, k vlkom, roztrhali by ťa, ich žiaľ je nevyliečiteľný. (Lež aspoň svetlom ich prestaň trápiť – tvoj svit je chladný.) Je niečo strašnejšie za týmto spevom vlkov.

Náš názor – Rozbor tvorby

15

Hlasy spoza steny (k poetickému cyklu Irenky Velichovej „Dopisy k němu“) Musím sa s hanbou priznať, že Irenkin cyklus „Dopisy k němu“ sú vlastne prvým textom, ktorý som mal tú česť si od nej prečítať. A na prvýkrát som sa určite nesklamal. Cyklická tvorba má svoje špecifiká a vyžaduje hlbšiu znalosť kompozičnej výstavby textu, mala by v sebe obsiahnuť aj určitú gradáciu smerom k záveru, myšlienkové vystupňovanie, vypointovanie... Irenka v „Dopisoch“ pracuje s duchovnými motívmi, ktorými celý cyklus rámcuje (Boh, večnosť, ikona, kostol, modlitba, Mária, Magdaléna), a ktoré zjednocujú inak minimalisticky poňaté jednotlivé časti cyklu – mnohé zostáva nedopovedané (Irenkinými vlastnými slovami v perexe – „... túžba vyjadriť slovami jeden nevysloviteľný príbeh...“), ale aj o tom je samozrejme poézia. V tomto prípade je teda smerovanie do hĺbky zdôvodnené aj výberom témy, motívy vzájomne komunikujú a vyvolávajú záchvevy takpovediac spoza steny („dokážeš-li projít/zdí...“). Cyklus sa ako taký začína „lámať“ IV. časťou a smerom po záverečnú VI. obsahuje na relatívne malej ploche až obdivuhodne navrstvenú obraznosť. „Holt pěkné“, povie si oslovený recenzent, a týmto svoj príspevok zakončí.

Peter Staríček

Milanova poviedka... ...ma úprimne pobavila a rozosmiala. Zároveň som si uvedomil, že je mi z pohľadu deja nesmierne blízka. Podobné Vianoce, preložené o pár dní som v minulom roku zažil aj ja. Možno by som sa mal vyjadriť ako kritik k tomuto vôbec nie banálnemu príbehu, ale k Milanovi sa kriticky nedá byť, ale ani to neviem a v tomto prípade dupľom. Pripomenulo mi to, ale aké sú Vianoce dôležité. A aj napriek všetkým možným povinnostiam a prekážkam či nemožnostiam, drahým letenkám... sú Vianoce predovšetkým o atmosfére, o spolupatričnosti blízkych. Táto atmosféra je prenosná, aj keby nejeden kňaz asi nesúhlasil, ale to by už bola otázka hlbšieho postoja. Milan celú atmosféru posadil do príjemného príbehu, bez extrémneho napätia, nečakaných zvratov. Ako keď natrieš vianočnú oblátku medom. Chutí aj v januári, len záleží, kto ju natrie a podá.

Jano Cíger z Mädokýša

K poviedke Milana Gondu No, už priam tradičné slávenie Vianoc „na diaľku“ v poslednej dobe vôbec nie je fenoménom len v jednej či dvoch rodinách, ale stáva sa, neviem či to tak možno povedať, módou. Tiež mám s touto témou viacero osobných skúseností. Ako vianočné pohľadnice nahradili smsky a teplé oblečenie plazmové televízory, tak sa z nás všetkých, spolu s komerčným boomom posledných rokov vytráca sviatočné čaro spolupatričnosti. Ale o tom táto poviedka chvalabohu nie je. Vtipne, avšak realisticky kladie otázku: prečo si neurobiť Vianoce hocikedy, keď sa stretne rodina a ľudia, ktorí sa majú radi? Autor si sám nielenže odpovedal, on to aj zrealizoval. V tomto adventno-predvianočnom období vhodný príbeh na zamyslenie sa nad pravou podstatou Sviatkov. U mňa zabralo. Petra Lihanová

Čo s básňami Michala Pivarčiho? Čo vlastne s ním samotným? Veď sa pozrite na jeho básne. Kto tak dnes píše? Ku komu ho prirovnať? Veď sa vymyká správnemu priemeru. Jeho poézia je o všedných mladých. A on sa drží svojich beat-NIC-kych vzorov. Áno, obraznosť má solídnu, ale to je vďaka tomu, že fotí a tak sa naučil všímať si detaily a navzájom ich prepájať. Čo však možno oceniť na básnikovi, ktorý si dovolí písať báseň o nejakej ženskej necudne sa rozvaľujúcej na historickom pianíne. A ešte to povýši na poéziu. Čítal som veľa básní, ale ani Rúfus si nedovolil použiť & v básni. A ktovie, možno je to dobré.? No Dear Geremi ocenia len ľudia s nízkymi mravmi, ako ste vy ,básnici. A tá jednoduchá výstavba textu a obrazy, ktoré vôbec nie sú tradičné, kto to kedy videl, takto vyjadrovať lásku. Moja móda odráža smerovanie tvorby tohto začínajúceho básnika. Načo ho vlastne kritizovať? Načo hodnotiť? Veď už takmer zapadá k vám do Mädokýša. Keby som napísal – (autor by si mal dať v ostatných svojich básňach pozor na prílišnú ukecanosť, nadbytočné odbočujúce obrazy, občasné genitívne metafory, či rozpory v slovesných časoch) – kto by ma bral vážne? Veď uvidíme, čo z neho bude v ďalších jeho textoch. Mathej

14

Náš názor – Rozbor tvorby Moje pocity z Petrových básní

Peťove básne na mňa dýchajú závanom reálnosti. Sú ako vystrihnuté zo života; sú to reálne situácie, ktoré sú trochu nadnesené a zveličené. Majú pointu, ktorá sa dá chytiť z viacerých strán. Je to pekné, keď si každý môže vziať z básne, čo uzná za vhodné. Je mi ťažko sa vyjadrovať k tvorbe niekoho, kto je tak skúsený a ostrieľaný v písaní. Samozrejme, v niektorých básňach sa nachádzajú rôzne situácie, s ktorými sa dá zžiť. Ale na druhej strane treba sa aj poriadne zamyslieť, či náš prvý dojem z básne je naozaj jej podstatou. Priznávam sa, že niektoré spojenia či obrazné pomenovania sa mi objasnili až po treťom prečítaní, pretože sa mi zdali dosť zložité. Najviac mi však v hlave utkvelo spojenie z básne S hlavou v uteráku ... O tekutom mydle, ktoré nám steká po rukách a je budúcnosť. Zvlášť pre mňa zaujímavé už len z toho dôvodu, že niekedy sa mi zdá, akoby mi všetko cez prsty unikalo a nedalo sa to zachytiť. Petrova tvora je dokonalosť sama o sebe. Vždy ma zarazí, ako z nenápadného obrazu v básni vie básnik vytvoriť skvelú zápletku či pointu. O tom, že Peter píše skvelo, nie je pochýb. Peter má veľký cit pri formulovaní básnických obrazov, vie čo vhodné použiť a kedy je zasa na mieste niečo vynechať. Určite sa dá na jeho básňach veľa naučiť a odkukať. Už aby som s tým začala. Martinka Kozáková, 16 rokov, študentka gymnázia vo Vrútkach

K Staríčkovi Literárny kritik zo mňa nikdy nebude. A tak Peťovým básňam napíšem len toto: Peťova poézia ma baví. Je napísaná tak... no po mojom: jednoducho, stručne a v závere fackovito. Aby si sa vrátil opäť na začiatok a povedal si: Fakt?! (Fakt!?) V jednoduchosti je krása a sila, nielen spása. Tri jednoduché básne - žiadne násilenstvá vo forme, či obsahu - a bisťu, koľko povedia. Veď Triolet, Halali a System(T)Error akoby tvorili - vďaka svojej téme - jeden celok. Nielen literárny. Aj životný. A práve tak, ako i život občas šokujú, aj Peťove obrazy tak: vyležaný ako dekubit. Skladám poklonu! Potrápil ma uterák...nikdy som neprišla na chuť beatnikom. Hej, oslovili slovami, vetami, ale nie celkom celkom. Tak i tu... Snáď nabudúce. Zuzka Herbrychová

Komentár k celej poviedke Tŕňovou cestou (V Mädokýši je len začiatok poviedky...) Matejova poviedka sa začína kontroverznou výpoveďou, quasi vnútorným monológom jednej z ústredných postáv, ktorou je trnovský farár. Rozprávačom je, ako postupne vyplýva z kontextu, maliar. Dialógy a vnútorné monológy striedajú opisy, zachytené pohľadom rozprávača – maliara. V dialógoch dedinčanov sa Matej nevyhýba používaniu prostého jazyka, čím poviedka nestráca na realistickosti; rovnako sám rozprávač sa nevyjadruje príliš zložito, vďaka čomu čitateľ nadobúda akú- takú predstavu o prostredí, z ktorého rozprávač pochádza a ktoré, nakoniec, sám popisuje. Krátke vety a priama reč dynamizujú text, s pribúdajúcimi riadkami sa zvyšuje napätie, len na niektorých miestach sa uvoľňuje, potom zas narastá, dej graduje. K tomu prispieva aj striedanie dvoch časových rovín, graficky jasne naznačené. Spočiatku na seba síce jednotlivé celky logicky nenadväzujú, postupne sa však približujú, aby sa na konci stretli. Tu prichádza rozuzlenie, pointa, vyvrcholenie deja. V tejto poviedke je záver nečakaný, prekvapivý, prichádza náhla zmena obrazu, dojmu, všetko sa vyjasňuje, ale záver poviedky zároveň ponúka nový rozmer pre jej pokračovanie. Matejove poviedky sú veľmi dynamické, čítajú sa „hltavo“, rýchlo, zaujmú už hneď na začiatku (čo je napokon cieľ každého autora). Matej ovláda „finty“ na prilákanie čitateľa i na jeho udržanie, takže ten, kto drží v rukách jeho poviedku, je zvedavý i na ďalšie. A práve tejto tu, okrem iného, nechýba ani nič z diabolskosti... Lenka Antolíková

Texty z Piatku s Piatkom 6

11

Edo Klena /Prešov/ Z napísaného: ...stojí už vyše dvadsať rokov na najvyššej priečke pomyselných slovenských hitparád... Od začiatku pútal pozornosť nekompromisnou snahou nazývať veci pravým menom, bez skrývania sa za inotaje a podobenstvá... Patrí medzi pesničkárov, ktorí si ešte „stihli“ odskúšať na vlastnej koži, aké to je, keď vám zakážu spievať. Počas svojej plodnej pesničkárskej dráhy spolupracoval s množstvom skvelých hudobníkov a hral na pódiách, kde si kľučku podávali také mená ako Mňága a Žďorp, Marián Varga, Ivan Hoffman, Dežo Ursíny, Bez ladu a skladu... Nahral: LP Folkový kolotoč, MC Edo Klena, CD Východ, CD Edo Klena v divadle a.ha. Live, CD Edo Klena & Východ, CD Edo Klena 2005.

Janko Majerčík /Liptovský Mikuláš/ ...napríklad v jednej recenzii sa o ňom píše: veľmi príjemným prekvapením bol J.M. – skvelé texty s perfektne zvládnutou gitarou a pozoruhodný imidž dávajú tušiť, že v Mikuláši rastie pesničkár par excellence... Vo svojich piesňach sa necháva voľne inšpirovať slovenským folklórom. Stal sa víťazom na Zlatom štíte Liptova, kde získal aj ocenenie za naj text. Leto 2005 mu prinieslo cenu Objav roka na Folkovaní s Černou Horou. V r . 2006 zvíťazil na regionálnom kole Porty a postúpil do finále v Ústí nad Labem. Vydal CD A ja som z Východnej a Dieťa veku vodnára.

Edo Klena Ešte raz sa narodiť Nie je komu ani o čom, nie je odkiaľ ani kam. Zdanlivo sú všetci spolu, ale inak každý sám. Veselo si pospevujem, za mnou oheň, vpredu púšť. Nikto na mňa nezavolá, už ma nikdy neopusť. Môžem si ísť spievať vetru, budem kričať do neba o tom, že mám taký pocit, že ma vôbec netreba. Vedieť predať smútok duše, ešte na tom zarobiť a ísť niekam skúsiť len tak, ešte raz sa narodiť.

Janko Majerčík Kožka Keď sa ti spraví na mlieku riadna kožka Priznaj sa mrzí ťa to ale iba troška Neboj sa zavri oči kožku pekne cmukni Daj si poldeci a za kožkou ho fukni A tak sa dostávame priamo k jadru veci Ešte že netvorí sa kožka na poldeci Bo by som musel asi potom abstinovať A to by som vraj mohol pekne obanovať Tá kožka z mlieka to je to pravé Poďakujem sa tej našej krave Tá kožka z mlieka sa naťahuje úje uje uje uje Keď sa ti spraví na mlieku kožka riadna Ostaneš radšej dobrovoľne smädná hladná Asi máš ku kožke v sebe vrodený odpor A z tejto alergie ťa nevylieči doktor Tam hore na lazoch vraj čudný šaman žije A on je špecialista na tieto alergie On hovoril mi klin treba klinom vybiť Po kožke z mlieka treba si len riadne vypiť

12

Dielňa – Poezie na drátě Vojta Píšl Lovec v Mrtvém moři (haiku) snad stý hod vlascem Nerušte, dnes mám štěstí na staré boty

Vojta Píšl Volá slova cizí Babka na mě shora ječí kudy dojít k záchodu nerozumím cizí řeči babka na mě shora ječí to je keců, to je řečí když holt močím, močím u vchodu babka na mě shora ječí kudy dojít k záchodu

Mathej Thomka Drôteným perom Rozmýšľal som nad tým, ako sa vyhnúť zákazu. Nariadením vlády boli zničené všetky ceruzky, perá, fixky, husi chodili bez peria, uhlíky boli nahradené plynom, farby a štetce sa mohli využívať iba lineárnym smerom. Ako sa vyhnúť zákazu? Ľudia totiž strašne moc písali a nečítali. Nečítali Bibliu, krásnu literatúru ani nariadenia vlády. Začalo to všetko hromadným zničením písacích strojov, ekologickým zlikvidovaním tonerov do tlačiarní, ale došlo aj na najlepších priateľov človeka – počítače. Zákaz programov WORD, WORDPAD a vlastne i programovacích, prospel nevyšportovaným programátorom. Naplnili sa nimi bane, celulózky, výrobne veľkoobchodov. Prestrihli sa aj drôty internetu. Písané slovo, neobnovené, už nemalo zmysel. Tak ako vravím, rozmýšľam, ako sa vyhnúť zákazu. Chcem napísať sťažnosť, že sa mi to nepáči. Vytrhol som drôt z plotu, za ktorým sme väznení, namočil ho do vlastnej krvi a na kožu mŕtveho priateľa napísal tento odkaz.

Lucka Koutná Básník na drátě Šla jsem cestou kamenitou a tak jsem se raděj nedívala pod nohy, ale uviděla jsem nad mou hlavou – docela vysoko – visel tam člověk na drátě a cosi si mumlal. I ptám se: „Člověče, co tam děláte?“ Jakoby mě neslyšel: „Viseti na drátě/ nemám zem/ jsem ztracen / či znova nalezen. Je tohle místo to, co mi patří.“ „Co to plácate?“ „Já… já… Jsem k pobytu zde odsouzen. Neptej se proč a nač.“ „Nechápu.“ „Provinil jsem se už jen tím, že jsem a tak uznávám, měl bych viset.“ Tak tedy ten den jsem pochopila, ať všichni básnici visí. Neboť chtějí-li správnou poezii – pak nejlepší vzniká na drátě.

Klára Novotná Volám slova cizí (Triolet) Volám slova cizí, volám potichu Když ubírá den na dechu Volám slova cizí Proč to všechno časem zmizí, V temnotě a bez dechu Volám slova cizí Všechno je potichu

Dielňa – Poezie na drátě Irenka Velichová Kdekoliv je hranice překročená na stokrát obehnaná bytem vytesaná do poloviny matrace a zpátky jako ozvěna Věším mrtvý papír – kape tuk a špatná poezie Neotvírám prahy za dveřmi mi poskakuje publikum a jsem napůl v monologu kostým je sepraný garderobiérka má rakovinu a tak jsou květiny zvadlé a program je pořád stejný i mezi námi dvěma co další jednání hranicí mezi námi je slovo z olova Přeskočím z okna na jiskru ať jsou stopy neúměrné lesu ať daleko je dům byt i okov Studená klika studené nohy Klapka, střih Tak si to sjedu ještě znovu A kdo má hlavní roli a co teprve obloha a papírové prstýnky Můj dům Nevstupovat! Zde jsou lvi

Simona Váchalová Jednou nohou v poezii (triolet)

Vojta Píšl Čtyřverší Tullamer Dew, Malibu krásná slova touhu křísí nastoluje – nahá buď piju Sunar jako kdysi

Jednou nohou v poezii oběma pak na drátě nepodlehnout nostalgii Jednou nohou v poezii sila slov si získá tě pohladí a zlehka zmizí Jednou nohou v poezii oběma pak na drátě

Vlaďka Brčáková Vlaštovky na drátě (haiku) Vy okřídlené co na drát usedáte s nůžkami v sobě

Jirka Č. Ulrich Chaos v galerii Zmačkané noviny pohání vítr přes dráty ohrady za kterou si hrají děti hry bez hraček a neumějí číst i když by se určitá slova dala vytvořit i obrazy na které ony nedohlédnou V galerii se stmívá Stmívá se i na dětském hřišti plném dětí které teď hrají fotbal zmačkanými koulemi novin které jim nic neříkají A v tmavé galerii sestoupil z plátna malíř aby namaloval změť drátů Pak nakreslil drátěnou síť kterou rozstříhal na malé kousky a zabalil je do novin a zamyslel se neboť vycítil nebezpečí vše spláchl do záchodu a šel stříhat drátěnou ohradu Všechny noviny po cestě spálil a nakoupil kopací míče

13