LAICKÁ INICIATÍVA pod záštitou združenia JAS
ŠAŠTÍN – Päťkostolie – BELEHRAD pokračovanie Pešia púť vychádzajúca symbolicky zo Šaštína, z národnej svätyne Sedembolestnej, je druhá časť púte DEVÍN-BELEHRAD, ktorá sa konala v roku 2012. Táto odprosná pešia púť je aktom zástupného pokánia za vyhnanie učeníkov sv. Cyrila a Metoda zo Slovenskej zeme v r. 886
19. – 28. júl 2014 V jubilejnom roku SEDEMBOLESTNEJ patrónky Slovenska
240 km za 10 dní
Trasa púte: SLOVENSKO – MAĎARSKO – CHORVÁTSKO – SRBSKO
Počas prvej časti pešej púte v roku 2012 sa ukázalo, že okrem odprosného charakteru nadobudla naša púť aj evanjelizačný ráz. V tomto evanjelizačnom duchu by sme, s pomocou Božou, radi pokračovali i aj v tejto druhej časti. Tým zároveň napĺňame slová pápeža Jána Pavla II. adresované Slovákom v r. 1996: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia, dobre si to uvedomte! … Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a oddanosti Panne Márii.“
KONTAKTNÁ ADRESA:
[email protected]
pre záujemcov pešej púte
PROSÍME O MODLITBY ZA POŽEHNANIE TEJTO PÚTE, ABY SA NAPLNIL JEJ HLAVNÝ CIEĽ ZADOSŤUČINENIA!
1
POKYNY PRE ÚČASTNÍKOV DRUHEJ ČASTI PÚTE JÚL 2014 PEŠIA PÚŤ ŠAŠTÍN-PÄŤKOSTOLIE-BELEHRAD 2. časť - po stopách KLIMENTA Slovenského, NAUMA a ANGELÁRA
Zraz účastníkov pešej púte (ďalej iba púť) bude v sobotu 19. júla o 8.20 pred kostolom Sedembolestnej patrónky Slovenského národa v Šaštíne, V kostole bude o 8.30 svätá omša a po požehnaní na cestu bude spoločný odchod autami. Dopravíme sa do Päťkostolia, odkiaľ putujeme pešo po vyznačenej trase až do Belehradu. Zámerom púte je okrem pokánia aj poznávanie histórie Slovákov 9. storočia. Počas večerného odpočinku bude čítanie z historických textov a sprievodné slovo. Na prechod cez hraničné prechody stačí občianky preukaz. Púť bude sprevádzať auto, ktoré bude viesť batožinu putujúcich a tiež kvôli pomoci v prípade potreby. Ak budeme mať kňaza, sv. omše budú podľa možnosti každý deň. Ubytovanie bude vždy v mieste, kde zakončíme denné putovanie, preto je potrebné zobrať zo sebou spacák a karimatku. Putujúci si môžu jedlo vziať so sebou, alebo si ho zakúpiť po ceste. Je potrebné vybaviť sa najnutnejšími vecami pre prípad dažďa a zimy. Odporúčame zobrať so sebou pršiplášť, deku, teplé oblečenie, rezervné topánky (proti pľuzgierové opatrenie: do topánok si obuť dvoje ponožiek), osobnú lekárničku s leukoplastom, B-komplex na svalovicu, krém na opaľovanie, pokrývku na hlavu, ploskačku, plavky. Vítaná je slovenská vlajka, ktorá bude reprezentovať národný charakter púte. Na benzín sprievodného auta sa budeme skladať a preto je potrebné počítať s výdavkami na benzín v závislosti od množstva pútnikov. Po desaťdňovom putovaní zakončíme púť pri Dunaji v blízkosti Belehradu, kde preplávali naši traja vyhnaní učeníci Dunaj na plti, aby sa zachránili. Túto udalosť si symbolicky pripomenieme na brehu Dunaja. Na záver, podľa časových možností, bude prehliadka centra mesta Belehradu. Návrat z cieľovej stanice Belehrad by mal byť autami, autobusom alebo vlakom Belehard-Bratislava. Ďalšie informácie dostanete na kontaktnej adrese. Na spiatočnej ceste, pre tých, ktorým to čas dovolí, navštívime Tichoň (maď. Tihany) pri Blatenskom jazere, kde bude jednodňová prestávka na návštevu Pribinovho mesta Blatnohrad a kúpanie.
Opodstatnenie pokánia v zrkadle slovenských historických prameňov Vonkajšiemu zániku kráľovstva Slovákov (tzv. Veľkej Moravy) predchádzal duchovný rozvrat. Po smrti sv. Metoda (r. 885) sa Wiching a jeho posluhovači s tichým súhlasom Svätopluka spriahli proti duchovenstvu staroslovenskej liturgie. Rukami Wichinga, ktorý potom neprávom obsadil Gorazdov arcibiskupský stolec, Svätopluk zmaril Rastislavov úmysel mať vlastnú cirkevnú hierarchiu, oslabil svoju ríšu vnútorne a vyhnaním cyrilo-metodských učeníkov zničil epochálne dielo svätých bratov práve v krajine ľudu, pre ktoré bolo pôvodne od Boha určené.1 V neskorších prameňoch, napísaných dosť dávno po udalostiach na to, aby opadli emócie a predsa včas, aby sa v pamäti uchovalo to podstatné, je otvorene vyjadrená príčina rozvratu a vyhnanie učeníkov z Moravy. Moravská legenda hovorí: „Svätopluk kráľovstvo moravské spravoval svojou surovosťou, nadutý
namyslenou hrdosťou spolu so služobníkmi satana… vyhlasoval, že učenie muža Božieho je daromné, … pohŕdali zákonom Hospodinovým, najväčšie neprávosti robiac kňazom Pána. … Preto (sv. Metod) proti samému Svätoplukovi, bezočivému kniežaťu, a jeho stúpencom a proti všetkým jeho súložniciam zahrmel výrokom kliatby.“ 2
1 2
porovnaj - Svätý Cyril a Metod, Michal Lacko S.J., SUCM Rím 1992, str.169 – 170 Moravská legenda X. a XI. kap., J. Stanislav: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch, MS, Martin 1950, s. 158
2
Toto potvrdzuje a dopĺňa Život Klimenta, kde možno čítať správy o udalostiach z roku 885 a o mučení a vyhnaní slovenských učeníkov vo februári 886: „A tak veľký Metod neprestával
ustavične dávať kniežatám poučenia... Svätoplukovi hrozil tým, že ak sa pripojí ku kacírom (Frankom), zahubí aj seba, aj svojich poddaných, stanúc sa ľahko premožiteľným od nepriateľov ...“ „Po smrti Metodovej povstal nejaký Viching a rozvrátil všetko učenie Metodovo a učeníkov jeho mnoho týrajúc žaláru i putám oddal a ďaleko zo zeme s týraním veľkým ich vyhnal. Neľudsky ich mučili, niektorým rozkrádali príbytky, iných nahých vláčili po tŕní a pritom ľudí starých, ba i takých, ktorí prekročili Dávidov vek 70 rokov. A ktorí z kňazov a diakonov boli mladší, tých predávali Židom… napočítalo sa ich 200 služobníkov oltára.“ ....Čo sa týka tých, čo zaujímali hodnosť učiteľov, ako tento Gorazd, ktorého Metodova čnosť postavila na arcibiskupský stolec, a tak isto aj kňaz Kliment, muž veľmi učený a Laurentius i Naum i Angelár ... oddali ich vojakom, aby títo odviedli každého na rôzne miesta pri Dunaji, odsúdiac ich na večné vyhnanie z mesta (DEVÍN) ...Keď Kliment vzal Nauma i Angelára, namieril na cestu, ktorá viedla k (dolnému) Dunaju... šli cestou (cez Panóniu) ...keď prišli na breh Dunaja, uvideli veľký neprebroditeľný prúd. Potom zviazali tri brvná lipovou kôrou a preplavili sa cez rieku, utekajúc pred potopou bludov. Z vôle Božej za pomoci brvien sa zachránili. A keď vošli do BELEHRADU, prišli k veliteľovi mesta Boritakanovi, všetko mu rozpovedali, a on vidiac, že sú to veľkí ľudia blízki Bohu, poslal týchto cudzincov k bulharskému kniežaťu Borisovi." 3 Zničením cyrilo-metodského diela Svätopluk priviedol prekliatie nie len na seba, ale aj na celý národ, ako mu to predpovedal arcibiskup sv. Metod. Lebo veľkosťou daru, aký sme dostali od Boha, sa meria urážka jeho pohrdnutím. Uvalenie kliatby na Moravskú krajinu naznačuje i český mních Kristián, ktorý koncom 10. storočia zaznamenal: "Potom Svatopluk panství v lidu si
přivlastnil, pýchou a zpupností jsa podněcován, ...kázáním biskupa Metoděje přímo pohrdl, ....Proto byla na zemi jeho se všemi obyvateli uvalena klatba a rozličnými pohromami na pozemcích a plodinách zkrušena až dodneška pyká. Byla dána v plen a zajetí a v lup a spuštění..." Tak aj slovenský národ zakúsil osud Izraela, na ktorom sa vyplnilo Božie slovo:
„Ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa“ 16 Budeš prekliaty v meste, budeš prekliaty na poli…33 Úrodu tvojej zeme a všetku tvoju námahu zje národ, ktorý nepoznáš, teba však budú stále haniť a potláčať …43 Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty, ty však budeš upadať a budeš mu podriadený.…45 Všetky tieto kliatby na teba doľahnú … 47pretože si neslúžil Pánovi, svojmu Bohu, s radosťou a veselým srdcom za všetku jeho štedrosť. …49Pán dovedie na teba cudzí národ zďaleka, z končín, zeme, ktorý priletí ako orol. Národ, ktorého reči neporozumieš, 50 národ ukrutný…“ (Dt 28, 1-50) Stredoveký český kronikár Pulkava v 14. stor. zapísal, že "časť Moravského kráľovstva spustošili Maďari, časť východní Nemci a z časti Poliaci. Všetci títo ho násilím rozdelili na diely. A tak kráľovstvo Moravské bolo úplne vyhladené, spustošené, rozdupane a roztrhané. Mesto do základov rozborené a potom kráľ, kráľovstvo a arcibiskupstvo Moravy úplne pokleslo a prestalo ďalej existovať."4 A skutočne, hneď po smrti Svätopluka r. 894 nastal úplný zvrat a jeho veľká ríša bola zničená nájazdmi kočovníkov. Tak sa naplnilo proroctvo prvého arcibiskupa slovenskej Cirkvi - svätého Metoda o zániku Moravy zachytené v životopise jedného z cyrilo-metodských učeníkov sv. Nauma: „...a Moravská zem, ako predpovedal sv. Metod, arcibiskup, za bezzákonia, pre diela ich i herézy a za vyhnanie pravoverných otcov a za strasti, ktoré prijali od heretikov, ktorým oni verili, čoskoro trest prijala od Boha. Nie po mnohých rokoch prišli Maďari … a poplienili zem ich a spustošili ju… a zostala zem ich pustá Maďarom v moc...“5 V tomto prameni sa hovorí už aj o vyplnení tohto proroctva. Dnes vieme, že sa tak stalo asi v roku 906, keď kráľovstvo starých Slovákov zaniklo.
3
Život Klimentov väčší, známy aj ako Bulharská legenda o sv. Klimentovi, In: Stanislav Ján: Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v živote Klimentovom, Tatran Bratislava 1963, s. 77-97 4 porovnaj L.E. Havlík: Kronika o Velké Moravě, JOTA, Brno 1993 s. 333, s. 282 5 Prvý slovanský Život Naumov z 15. stor. podľa rukopisu Prológu Zografského kláštora na Atose. In J. Stanislav: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch, MS Martin 1950, s. 121
3
SEDEMBOLESTNÁ
Katedrálny chrám starých Slovákov bol už v 9. storočí zasvätený Bohorodičke a je dokladom ich dávnej a hlbokej úcty k Panne Márii. Podobne i ľudová zbožnosť k Sedembolestnej Matke je u nás veľmi stará. V písomných pamiatkach je o nej zmienka už z čias tatárskeho plienenia (v roku 1241) keď sa obyvateľstvo muselo utiahnuť do hlbokých lesov. Ako hovorí tradícia - nebolo rodiny, ktorá by so sebou nezobrala sošku, alebo obrázok Bolestnej Matky Božej. Už ako rozvinutú ju môžeme sledovať i v gotickom maliarstve Slovenska (Čerín, Poniky a iné). Úcta Slovákov k Sedembolestnej vyjadruje akúsi osobitne bolestnú udalosť v živote Slovákov, ktorá dala vznik bytostnému stotožneniu sa národa s Bolestnou Matkou. Ohliadnutím sa do našej histórie vidíme, že tou najbolestnejšou udalosťou bolo práve úplné zničenie veľkolepej cyrilo-metodskej hlaholskej kultúry u nás. Spolu s ňou nastala aj strata suverenity Slovákov sprevádzaná, okrem iného, najmä hanením a potláčaním slovenskej kultúry a jazyka na vlastnom území. Podobne ako to hovorí Božie slovo v knihe Deuteronómium 28, 1-50. Toto všetko sú vážne dôvody na to, aby sme sa zamysleli nad duchovnými zákonitosťami a hľadali nápravu.
Prečo by sme mali konať takúto odprosnú púť ? Odpovedá kňaz Václav Kocian, duchovný asistent združenia Jas:
Zástupné pokánie a očistenie pamiatky Blahoslavený pápež Ján Pavol II. nás už v roku 1999 v príprave na Veľké jubileum dôrazne vyzval k pokániu a uzmierovaniu. Vyzval nás aj k zástupnému spoločnému pokániu, ktoré smeruje k „očisteniu pamiatky“. Na otázku „prečo?“ odpovedá: „Dejiny zaznamenávajú nemálo prípadov, ktoré sú protisvedectvom kresťanstva“ a „pre puto, ktoré nás v tajomnom tele spája jedných s druhými ...nesieme ťarchu omylov a previnení tých, ktorí nás predišli“ (Bula Incarnationis mysterium 11; podobne Apoštol. list Tertio millennio adveniente 32-36). Bl. Ján Pavol II. však o tom nielen písal, ale viackrát aj prakticky v pokore ukázal, ako sa to robí. Vďaka tomu sa zlepšili vzťahy s oddelenými kresťanskými bratmi, s bratmi židmi aj moslimami. Očistenie pamiatky je teda uzmierenie „protisvedectiev kresťanstva“, najmä veľkých a spoločných neprávosti a do neba volajúcich hriechov. Robí sa vyznaním neprávostí pred Bohom a ľuďmi a následne odprosovaním a uzmierovaním Pána za tieto neprávosti. Konkrétne modlitbou, skutkami pokánia a sv. omšou za zmierenie, za obete neprávosti, za uzmierenie tých, ktorí spáchali neprávosť. Je potrebné konkrétne odprosiť, ak je to možné, aj osoby, alebo potomkov tých, ktorým sa stala krivda. Uzmierovanie Pána Boha konáme v spojení s Božím Baránkom, ktorý vzal na seba všetky hriechy ľudstva aj ich následky, aj kliatby6, aby nás z nich vykúpil. Preto po uzmierovaní neprávostí máme mu odovzdať aj prípadné kliatby a s vierou prijať fakt, že on ich už vyniesol na kríž, aby ich zničil a ďakovať mu za to. Sv. Pavol o tom píše: „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha“ (Gal 3, 13-14). V Starom Zákone máme skvelé príklady zástupného pokánia za predkov, za národ, za kráľov: Mojžiš, Jeremiáš, Daniel, Nehemiáš, Eliáš a ďalší. Boh na takéto pokánie dáva veľké prisľúbenia a prichádza na pomoc ako záchranca a lekár, ktorý oslobodzuje a uzdravuje celú krajinu, celý národ. Napríklad, v 2 Kr 7, 12-14 čítame: „Ak uzavriem nebesá, ... a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja 6
Realita prekliatia sa spomína i v Novom Zákone: Gal 1,8 ; 1Kor 16,22 a Zjv 22,3
4
vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím.“ Slovensko teda môže byť uzdravené! Naše mestá a rodiny môžu byť uzdravené ak ľud, ktorý sa volá Božím menom, sa skloní...“ Je zaujímavé, že i Slovensko nosí v sebe meno druhej Božskej osoby Krista – SLOVA. Zničenie cyrilometodského diela u Slovenov-Slovákov v 9. storočí na historickej Morave a kruté prenasledovanie slovenských učeníkov po smrti sv. Metoda, bolo veľkou neprávosťou a pohŕdnutie Božím poslaním, ktoré náš národ dostal, a ktoré nám opäť po 1110 rokoch pripomenul pápež Ján Pavol II. v roku 1996: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia...". Predovšetkým zničenie prvej slovenskej písomnej kultúry - hlaholiky, ktorá bola osobitným darom od Boha pre Slovákov, malo veľmi bolestné následky. Preto prišiel úpadok, vyplienenie a zánik Svätoplukovej ríše a viac ako tisícročná poroba Slovákov. Navyše tým bola zasadená veľká rana krehkej jednote Rímskej a Byzantskej cirkvi a jednote národov Európy. Zodpovednosť za to nesie predovšetkým vládca krajiny - kráľ Svätopluk a všetci tí, ktorí ho v tomto zle podporovali, ale i tí Slováci, čo sa báli ozvať, medzi nimi možno aj naši praotcovia. Preto zástupné pokánie a očistenie tejto bolestnej pamiatky je veľmi dôležité a predstavuje zásadný krok k úplnému oslobodeniu a požehnaniu dnešného Slovenska i Slovákov. Václav Kocian, duchovný asistent Združenia Jas
5
