Kvalitatívna štúdia. Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ. Súhrnná správa január 2011

Kvalitatívna štúdia

Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ

Kvalitatívna štúdia – TNS Qual+

Súhrnná správa január 2011

SK

Tento prieskum si vyžiadal Európsky parlament.

DV\855616SK.doc

Tento dokument nepredstavuje oficiálny postoj Európskeho parlamentu. Uvedené interpretácie a názory vyjadrujú výlučne pohľad autorov.

SK

Chudoba a sociálne vylúčenie – súhrnná správa

Kvalitatívny prieskum Eurobarometra

CHUDOBA A SOCIÁLNE VYLÚČENIE

Vypracovala agentúra TNS Qual+ na žiadosť Európskeho parlamentu

TNS Qual+ 40 Avenue Herrmann Debroux 1160 Brusel Belgicko

2


OBSAH 1

ZHRNUTIE .......................................................................................................... 6

1.1 Najdôležitejšie poznatky.............................................................................7 1.2 Pohľad médií a spoločnosti a skúsenosti respondentov.......................8 1.3 Ako tvorcovia rozhodnutí chápu problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia...................................................................................................................9 1.4 Politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe – fakty a očakávania.............9 1.5 Osobitné témy – internet, podmienky bývania a zamestnanie ..........10 2

CIELE A METODOLÓGIA ................................................................................ 12

2.1 Širšie súvislosti a ciele..............................................................................12 2.2 Metodológia a reprezentatívna vzorka...................................................12 2.2.1 Usporiadanie prieskumu ..................................................................12 2.2.2 Obsah rozhovorov.............................................................................14 2.2.3 Časový rozvrh ....................................................................................14 3

HLAVNÉ PROBLÉMY ...................................................................................... 15

3.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................15 3.2 Mediálne stvárnenie chudoby a sociálneho vylúčenia ........................16 3.3 Problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré ovplyvňujú život respondentov .........................................................................................................19 3.3.1 Životné náklady..................................................................................20 3.3.2 Zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb..................22 3.3.3 Podmienky bývania a okolie ............................................................23 3.3.4 Medzigeneračná chudoba................................................................24 3.3.5 Nezamestnanosť ...............................................................................24 3.3.6 Nedostatočná podpora .....................................................................24 3.3.7 Byrokracia...........................................................................................25 3.4 Ako spoločnosť vníma chudobu a sociálne vylúčenie.........................25 3.5 Čo chýba v mediálnom stvárnení chudoby a sociálneho vylúčenia..28 4

CHÁPANIE PROBLEMATIKY CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA .... 33

4.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................33 4.2 Do akej miery chápu tvorcovia rozhodnutí chudobu a sociálne vylúčenie?...............................................................................................................33 4.3 Problémy, ktoré politici chápu dobre ......................................................38 4.4 Problémy, ktoré politici nechápu.............................................................38 4.5 Ako zlepšiť chápanie chudoby ................................................................41 5

POLITIKA.......................................................................................................... 42

5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 6

Kľúčové zistenia ........................................................................................42 Informovanosť o politikách EÚ v oblasti boja proti chudobe ..............42 Ako by EÚ mala riešiť chudobu ..............................................................44 Kľúčové výzvy pre tvorcov politík ...........................................................48 Čo by mali tvorcovia politík urobiť ako prvé ..........................................51

OSOBITNÉ TÉMY............................................................................................. 53

6.1 Kľúčové zistenia ........................................................................................53 6.2 Prístup na internet.....................................................................................53 6.2.1 Ako respondentov ovplyvňuje prístup na internet alebo jeho nedostatok ..........................................................................................................56 6.2.2 Ako by tvorcovia politík mali riešiť prístup na internet .................57 6.3 Podmienky bývania a okolie bydliska ....................................................58 3


6.3.1 Konkrétne problémy respondentov ................................................58 6.3.2 Ako by tvorcovia politík mali riešiť podmienky bývania ...............60 6.4 Ťažkosti pri hľadaní zamestnania...........................................................62 6.4.1 Konkrétne problémy respondentov ................................................63 6.4.2 Ako by mali tvorcovia politík riešiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú starší ľudia pri hľadaní zamestnania............................................65

4


Skratky krajín1 Belgicko

BE

Česká republika

CZ

Dánsko

DK

Francúzsko

FR

Nemecko

DE

Grécko

EL

Maďarsko

HU

Írsko

IE

Taliansko

IT

Lotyšsko

LV

Malta

MT

Poľsko

PL

Portugalsko

PT

Rumunsko

RO

Slovensko

SK

Španielsko

ES

Švédsko

SE

Spojené kráľovstvo

UK

1

Ak sú v texte správy členské štáty uvedené v zátvorkách, znamená to, že na daný problém upozornili jednotlivci z uvedených štátov.

5


1 ZHRNUTIE Takmer 84 miliónov Európanov je vystavených riziku chudoby. Európska únia (EÚ) preto spojila sily so svojimi členskými štátmi a rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Jeho hlavným cieľom bolo zvýšiť informovanosť verejnosti o tejto problematike a obnoviť politické záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Hlavnou zásadou roku 2010 bolo umožniť ľuďom, ktorí musia žiť v chudobe a sociálnom vylúčení, aby nahlas vyjadrili svoje obavy. Zároveň mal tento projekt inšpirovať každého európskeho občana a ďalšie zainteresované strany k zapojeniu sa do riešenia týchto dôležitých otázok.2 Na tomto pozadí požiadal Európsky parlament o vypracovanie kvalitatívnej štúdie v 18 členských štátoch s cieľom hlbšie preskúmať problémy, ktoré trápia ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu. Výsledky výskumu, ktoré obsahuje táto súhrnná správa, budú priamo využité na konferencii občianskeho fóra Agora na tému Kríza a chudoba, ktorá sa uskutoční v januári 2011. Celkovým cieľom štúdie bolo: 

určiť jednotlivé problematické témy, ktoré sa týkajú ľudí žijúcich v chudobe, a tých, ktorí čelia alebo by mohli čeliť sociálnemu vylúčeniu, s cieľom opísať oblasti, z ktorých by mohol vychádzať príspevok do občianskeho fóra Agora 2011; a



následne počas občianskeho fóra Agora 2011 poskytnúť tvorcom politík EÚ priamy pohľad na problémy ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení.

V rámci 18 vybraných členských štátov sa štúdie zúčastnilo spolu 160 respondentov vo veku 60 rokov a viac, ktorí žijú pod hranicou chudoby. O respondentoch:

2



dve tretiny respondentov boli na dôchodku, z toho menšina do dôchodku odišla zo zdravotných dôvodov alebo pre zdravotné postihnutie. Na dôchodok si prácou navyše privyrába menšina respondentov,



tretina respondentov do dôchodku ešte neodišla, pričom polovica tejto skupiny bola zamestnaná a polovica nezamestnaná. Zamestnaní respondenti vykonávali rôznorodé povolania, napr. upratovač, opatrovateľ, výrobca značiek a menoviek, bezpečnostný strážnik, krajčír, kvetinár, opatrovateľ detí atď. Niektorí pracovali aj na polovičný úväzok alebo na živnosť,



len niečo viac ako tretina respondentov žila v manželskom zväzku, prípadne v jednej domácnosti s partnerom a ostatné dve tretiny tvorili nezadaní, rozvedení, osoby v odlúčení alebo vdovci. Niektorí respondenti, hoci len malá časť z nich, žili spolu so svojimi deťmi alebo ich do určitej miery finančne podporovali.

http://www.2010againstpoverty.eu/about/?langid=sk

6


1.1 Najdôležitejšie poznatky Výskum sa zameriava na ľudí, ktorí majú pocit, že spoločnosť si ich nevšíma, že ich každodenná realita sa nezobrazuje v hlavých médiách, a ktorí sa domnievajú, že tvorcovia politík nechápu, ako sa žije v chudobe a sociálnom vylúčení. Materiálne a každodenné aspekty chudoby predstavujú najdôležitejšie problémy – náklady za bývanie, zamestnanie, dôchodok, zdravotná starostlivosť. Dôležitú úlohu zohrávajú aj abstraktnejšie súvislosti – vplyv sociálneho vylúčenia na sebaúctu či túžba byť v spoločnosti vypočutý a vážený. Pocit, že človek je neviditeľný a vylúčený zo spoločnosti často zhoršuje stigmatizovanie chudoby a pocit hanby alebo trápnosti, ku ktorým sa priznali mnohí respondenti. Kľúčové témy, ktoré vyplynuli z prieskumu:  chudobní ľudia v pokročilom veku sa nazdávajú, že nikto sa nezaujíma o nich

ani o ich každodenné problémy: „Buďme úprimní, nikto sa nezaujíma o chudobných, je to tak dnes a bolo to tak aj v minulosti.“ (EL, muž, 70), 

médiá nevenujú ich životným príbehom veľkú pozornosť: „Nemyslím si, že v médiách sa často zobrazuje chudoba, myslím, že v televízii skôr vidíme blahobyt... Všetci sú bohatí, všetci sú krásni, všetci sú štíhli, v médiách neuvidíte často chudobu... Možno je to preto, že ľudia chcú vidieť tú bohatú stránku sveta, nechcú sa pozerať na chudobu.“ (UK, žena, 64),

 tvorcovia politík a rozhodnutí poznajú chudobu zo štatistík, no majú len

obmedzenú predstavu o skutočnosti: „Nič sa nedeje, lebo ak sa ich opýtate, koľko stojí liter mlieka, tak nevedia. Oni nepoznajú ceny. Nemusia chodiť do obchodu. Vedia, že chudoba existuje, ale nevedia, čo chudoba znamená. Na svete je veľa bohatstva, ale aj veľa chudoby.“ (HU, muž, 60),



starší ľudia pociťujú, že majú obmedzený priestor na vyjadrenie: „Mali by sa hovoriť so starými ľuďmi, aby pochopili ako žijú, že sú sami a úplne izolovaní.“ (PT, žena, 72),

 najväčšie starosti im robia problémy týkajúce sa stravovania, bezpečnosti,

ubytovania, zdravia a zamestnania: „Sú ľudia, ktorí denne môžu minúť na jedlo len 3 zloté. Musia napríklad riediť mlieko s vodou a kupovať jeden liter mlieka a zopár kúskov pečiva na celý týždeň.“ (PL, muž, 69),  trápi ich tiež, aké postavenie majú v spoločnosti, a akú úroveň dôstojnosti má

ich život:

„Aby ste v starobe mohli žiť dôstojne a ľudsky,“ (DE, žena, 62),  výška dôchodku a problémy so zamestnaním sú ústredným motívom

všetkých kľúčových tém, a to v oblastiach, na ktoré by sa mal klásť dôraz v politikách na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ: 7


„Na zdravotnú starostlivosť miniem celý svoj dôchodok.“ (SK, žena, 63),  respondenti často pochybovali, či na riešenie problémov existuje politická

vôľa: „[Politici] strávia toľko času za stolom rokovaním o tom či tamtom, že musia mať ďalšie stretnutie, aby prebrali, o čom rokovali na predchádzajúcom stretnutí, no aj tak sa nakoniec nič nespraví.“ (UK, žena, 69).

1.2 Pohľad médií a spoločnosti a skúsenosti respondentov 

Medzi respondentmi prevláda názor, že otázke chudoby a sociálneho vylúčenia sa nevenuje dostatočná pozornosť. Za hlavný dôvod nedostatočnej prezentácie považujú to, že médiá sú posadnuté správami o úspechu, bohatstve, kráse a mladosti. Tieto témy odrážajú ľudské túžby, a preto sa považujú za niečo, čo možno ľahko speňažiť, a za vhodný predmet správ.



Keď sa témy chudoby a sociálneho vylúčenia dostanú do médií, ich stvárnenie je podľa respondentov prehnané a neodráža skutočnosť a sústreďuje sa napríklad na: o údaje (čísla/štatistiky) a vizuálne emotívne obrázky (t. j. ľudia trpiaci hladom, samotou a izoláciou a nedôstojné podmienky bývania v blízkom okolí) alebo o

zobrazenie extrémnym spôsobom s cieľom vyvolať senzáciu.

Takéto stvárnenie je podľa nich neprimerané a zavádzajúce.

 V protiklade k neprimeranému stvárneniu chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách respondenti uviedli celý rad problémov, ktoré ovplyvňujú ich bežný život. Zväčša šlo o základné materiálne aspekty života v chudobe a medzi najpodstatnejšie patria:

o náklady na bývanie, o zdravotné služby a zariadenia sociálnych služieb, o podmienky bývania a okolie bydliska, o medzigeneračná chudoba – potreba podporovať svoje deti alebo obavy spojené s vyhliadkami mladých na zamestnanie. 

Respondenti tiež vysvetlili, ako tieto skutočnosti, napr. vysoké životné náklady a nízky dôchodok, vedú k sociálnemu vylúčeniu a izolácii.



Respondenti vo všeobecnosti zastávajú názor, že spoločnosť má k prezentácii problémov chudoby a sociálneho vylúčenia rovnaký prístup ako médiá, a to v tom zmysle, že si tieto problémy zväčša nevšíma a situáciu týchto osôb nechápe alebo ju vníma len veľmi zjednodušene. Respondenti sa cítia vylúčení zo spoločnosti a zdôrazňujú, že časť spoločnosti neprejavuje dostatok pochopenia, snahy a záujmu o problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže ľudia sa nimi zaoberajú až 8


vtedy, keď sa ich osobne dotýkajú. 

Väčšina respondentov spresnila, že v zobrazení chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách chýbajú skutočné príklady zo života alebo prípadové štúdie o ľuďoch žijúcich v chudobe a o tom, ako zvládajú skutočné problémy bežného života.



Respondenti by si priali, aby médiá poskytovali informácie, ktoré:

o upriamujú pozornosť na podmienky, v ktorých musia žiť dôchodcovia, t. j. podmienky bývania a susedstvo, nízke príjmy, vyžitie z malého rozpočtu, problémy súvisiace so starnutím, vysoké ceny verejných služieb a vysoké ceny nájomného atď.,

o budú hľadať príčiny, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby.

1.3 Ako tvorcovia rozhodnutí chápu problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia  Medzi respondentmi prevládal názor, že tvorcovia rozhodnutí a politici, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením. Nedostatok pochopenia pramení najmä zo skutočnosti, že tvorcovia rozhodnutí žijú podľa respondentov život plný výhod, poberajú vysoký plat, a teda im nehrozí, že upadnú do chudoby alebo budú čeliť sociálnemu vylúčeniu.

 Nedostatok pochopenia zo strany tvorcov rozhodnutí nemusí hneď znamenať, že tvorcovia rozhodnutí o týchto problémoch nevedia. Respondenti sa však domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí nepreukazujú dostatok úsilia, záujmu či pochopenia.

 Respondenti si často mysleli, že tvorcovia rozhodnutí sú dobre oboznámení o údajoch, napr. o štatistikách týkajúcich sa počtu ľudí žijúcich v chudobe, či o výške finančného príspevku na dôchodok alebo sociálnu pomoc. Podľa niektorých to však neznamená, že tvorcovia rozhodnutí chápu ako skutočne vyzerá ich bežný život (túto skutočnosť podľa nich chápu slabo).

 Keďže tvorcovia rozhodnutí majú podľa všeobecnej mienky len málo priamych skúseností s chudobou a sociálnym vylúčením, niektorí respondenti navrhovali, aby sociálne vylúčení občania alebo ľudia žijúci v chudobe pôsobili ako poradcovia pre tvorcov rozhodnutí v tejto oblasti.

1.4 Politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe – fakty a očakávania  Vo všeobecnosti respondenti nepoznali politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe, no predpokladali, že EÚ má problémy chudoby vo svojom všeobecnom programe. Respondenti teda mohli vymenovať len niekoľko príkladov politík a opatrení EÚ, o ktorých vedeli alebo ich priamo zažili.

 Respondenti mali množstvo návrhov, ako by EÚ mala bojovať proti chudobe. Dva najčastejšie spomínané návrhy: 9


o riešenie nezamestnanosti, o zlepšovanie podmienok bývania a okolia bydliska. Medzi ďalšie často spomínané oblasti, v ktorých by EÚ mala prijať opatrenia, patrilo zvýšenie dôchodkov, zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a jej cenovej dostupnosti, poskytovanie sociálnej pomoci osobám v núdzi a komunikácia s chudobnými a sociálne vylúčenými členmi spoločnosti s cieľom spoznať ich problémy.



Z odpovedí vyplynulo, že takéto opatrenia by zlepšili kvalitu života respondentov po materiálnej stránke a priaznivý účinok by mali aj na psychiku dotknutej skupiny. Ide o: obnovenie dôstojnosti, keďže chudoba sa stále považuje za niečo zahanbujúce a ponižujúce; pomoc ľuďom byť aktívnejší (napr. v zamestnaní), čím by sa čiastočne odstránila ich samota; pomoc ľuďom pri prekonávaní pocitov neistoty a strachu, ktoré môžu prežívať v súvislosti so svojou budúcnosťou.



V rámci odpovedí na otázku, aký je hlavný problém, ktorý by mali tvorcovia politík riešiť, respondenti opäť uviedli niekoľko aspektov, ako je boj proti nezamestnanosti, sústredenie sa na hospodárstvo a infraštruktúru (napr. zdravotnú starostlivosť a bývanie) a venovanie pozornosti tomu, čo trápi dôchodcov, chudobných a sociálne vylúčených. Spomenuli aj opatrenia, ktoré by neviedli len k naplneniu materiálnych potrieb dôchodcov, chudobných a sociálne vylúčených, ale ktoré by im takisto poskytli pocit, že niečo znamenajú a že môžu byť užitoční, napr. účasť na kultúrnych aktivitách alebo odovzdávanie vlastných odborných zručností mladším generáciám.

1.5 Osobitné témy zamestnanie

–

internet,

podmienky

bývania

a

 Približne tretina respondentov má prístup na internet, a to buď na vlastnom počítači, na počítači rodinného príslušníka (napr. dieťaťa) alebo v knižnici či v miestnom vzdelávacom stredisku. Respondenti bez prístupu uvádzali ako najväčšie prekážky pre prístup na internet cenu nových technológií a schopnosti súvisiace s ich ovládaním. Respondenti bez prístupu na internet mali rôzne názory na to, či by k tejto technológii chceli mať prístup. Pre mnohých je skutočnosť, že internet nemajú, alebo k nemu majú len obmedzený prístup, tým, čo prispieva k ich samote, izolácii, depresii, stresu a úzkosti a k pocitu vylúčenia zo spoločnosti. Respondenti by si želali, aby tvorcovia politík EÚ umožnili bezplatný prístup na internet a počítačové kurzy alebo aby na ne poskytli významnú finančnú podporu.

 Väčšina respondentov sa v určitej miere sťažovala na zlé podmienky bývania a/alebo na okolie svojho bydliska. Ich obavy sa týkali rozličných skutočností, najčastejšie spomínali antisociálne správanie a bezpečnosť, nedostatočnú údržbu a náklady na údržbu budov, v ktorých bývajú, a čistotu na uliciach. Nie je prekvapivé, že respondenti očakávajú zásah zo strany tvorcov politík EÚ v týchto osobitných oblastiach: zvyšovanie dôchodkov, znižovanie daní, ktoré musia platiť dôchodcovia, a prispievanie na verejné služby a nájom, aby mali peňažné prostriedky na základnú údržbu budov, v ktorých bývajú.

10


 Respondenti uviedli aj skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť nájsť si prácu. Za najväčšie prekážky považujú vek alebo ageizmus a všeobecný nárast nezamestnanosti. V záujme riešenia týchto problémov by si respondenti želali, aby tvorcovia politík EÚ vytvorili viac pracovných možností, zaviedli opatrenia na boj proti diskriminácii na základe veku na pracoviskách, a aby sa úrady práce viac snažili hľadať vhodné zamestnanie pre ľudí v pokročilom veku.

11


2 CIELE A METODOLÓGIA 2.1 Širšie súvislosti a ciele Takmer 84 miliónov Európanov je vystavených riziku chudoby. Európska únia (EÚ) preto spojila sily so svojimi členskými štátmi a rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Hlavným cieľom bolo zvýšiť informovanosť verejnosti o tejto problematike a obnoviť politické záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Hlavnou zásadou roku 2010 bolo umožniť ľuďom, ktorí musia žiť v chudobe a sociálnom vylúčení, aby nahlas vyjadrili svoje obavy. Zároveň mal projekt inšpirovať každého európskeho občana a ďalšie zainteresované strany k zapojeniu sa do riešenia týchto dôležitých otázok.3 Na tomto pozadí požiadal Európsky parlament o vypracovanie kvalitatívnej štúdie v 18 členských štátoch s cieľom hlbšie preskúmať problémy, ktoré trápia ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu. Výsledky výskumu, ktoré obsahuje táto súhrnná správa, budú priamo využité na konferencii občianskeho fóra Agora na tému Kríza a chudoba, ktorá sa uskutoční v januári 2011. Celkovým cieľom štúdie bolo: 

určiť jednotlivé problematické témy, ktoré sa týkajú ľudí žijúcich v chudobe, a tých, ktorí čelia alebo by mohli čeliť sociálnemu vylúčeniu, s cieľom opísať oblasti, z ktorých by mohol vychádzať príspevok do občianskeho fóra Agora 2011; a



následne počas občianskeho fóra Agora 2011 poskytnúť tvorcom politík EÚ priamy pohľad na problémy ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení.

2.2 Metodológia a reprezentatívna vzorka 2.2.1 Usporiadanie prieskumu Prieskum sa uskutočnil v dvoch fázach, pričom táto správa sa zameriava na prvú fázu. Prvá fáza pozostávala z rozhovorov s cieľovými skupinami vo vzorke 18 členských štátov, ktorých účastníkmi boli osoby vo veku 60 rokov a viac, ktoré žijú v chudobe a čelia sociálnemu vylúčeniu. V každej krajine sa uskutočnil jeden skupinový rozhovor s 8 – 12 účastníkmi, ktorí žijú pod hranicou chudoby v krajine, kde bývajú4, trvajúci približne 90 minút. Ďalšou podmienkou bolo, aby skupina obsahovala aspoň štyroch respondentov, ktorí sa dajú zároveň označiť za

3

http://www.2010againstpoverty.eu/about/?langid=sk

4

V každom členskom štáte sa brala do úvahy príslušná hranica chudoby. Tieto hranice si je možné prezrieť v pokynoch na výber účastníkov, ktoré sú priložené k správe. Výber jednotlivcov bol založený na príjme danej domácnosti, ktorý nesmel presiahnuť určitú hranicu (v závislosti od počtu ľudí žijúcich v jednej domácnosti).

12


sociálne vylúčených.5 Skupiny tvorili muži i ženy, ako aj v rôznom pomere zastúpení dôchodcovia, nezamestnaní a osoby, ktoré sú stále zamestnané. Zloženie skupín v jednotlivých členských štátoch sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. POHLAVIE ČLENSKÝ ŠTÁT Belgicko Česká republika Dánsko Francúzsko Nemecko Grécko Maďarsko Írsko Taliansko Lotyšsko Malta Poľsko Portugalsk o Rumunsko Slovensko Španielsko Švédsko Spojené kráľovstvo

M

Ž

VEKOVÝ ROZSAH

4

4

60 – 73

Všetci

8z8

MIESTO KONANIA SKUPINOVÉHO ROZHOVORU Brusel

4

4

60 – 65

Všetci

4z8

Praha

5 3 4 4 4 3 5 3 6 4

6 6 6 4 4 5 4 7 4 4

64 – 81 60 – 75 60 – 75 60 – 70 60 – 65 63 – 71 63 – 70 59* – 78 60 – 82 60 – 69

Všetci Všetci Všetci Všetci Všetci Všetci Všetci Všetci Všetci Všetci

10 z 11 9z9 10 z 10 4z8 6z8 4z8 9z9 8 z 10 9 z 10 6z8

Kodaň Paríž Mníchov Atény Budapešť Dublin Miláno Riga St. Julians Varšava

3

5

63 – 74

Všetci

8z8

Lisabon

3 3 5 3

6 5 4 7

60 – 86 61 – 78 60 – 72 62 – 74

Všetci Všetci Všetci Všetci

8z9 8z8 6z9 8 z 10

Bukurešť Bratislava Madrid Göteborg

1

8

62 – 69

Všetci

8z9

Londýn

POD HRANICOU CHUDOBY

SOCIÁLNE VYLÚČENÍ

* Jeden respondent v lotyšskej skupine mal 59 rokov Na skupinových rozhovoroch sa zúčastnilo spolu 160 respondentov z 18 členských štátov. O respondentoch:



dve tretiny respondentov boli na dôchodku, z toho menšina do dôchodku odišla zo zdravotných dôvodov alebo pre zdravotné postihnutie. Na dôchodok si prácou navyše privyrába menšina respondentov,



tretina respondentov do dôchodku ešte neodišla, pričom polovica tejto skupiny bola zamestnaná a polovica nezamestnaná. Zamestnaní respondenti vykonávali rôznorodé povolania, napr. upratovač, opatrovateľ, výrobca značiek a menoviek, bezpečnostný strážnik, krajčír, kvetinár, opatrovateľ detí atď. Niektorí pracovali aj na polovičný úväzok alebo na živnosť,



len niečo viac ako tretina respondentov žila v manželskom zväzku, prípadne v jednej domácnosti s partnerom, a ostatné dve tretiny tvorili nezadaní, rozvedení, osoby v odlúčení alebo vdovci. Niektorí respondenti, hoci len malá časť z nich, žili spolu so svojimi deťmi alebo ich do určitej miery finančne podporovali.

5

Respondenti sa považovali za sociálne vylúčených, ak odpovedali najmenej štyrikrát „platí o mne“ na výroky v rámci otázky 4 v dotazníku na výber účastníkov do skupinových rozhovorov.

13


V ďalšej fáze prieskumu budú v januári 2011 niektorí účastníci cieľových skupín pozvaní do Bruselu, kde sa zúčastnia na druhom kole diskusií, ktorých cieľom bude sformulovať príspevok k fóru Agora. Nasledujúca tabuľka obsahuje počty jednotlivcov, ktorí budú vybraní z každého z 18 členských štátov. KRAJINA Belgicko Česká republika Dánsko Francúzsko Nemecko Grécko Maďarsko Írsko Taliansko Lotyšsko Malta Poľsko Portugalsko Rumunsko Slovensko Španielsko Švédsko Spojené kráľovstvo SPOLU

POČET ÚČASTNÍKOV DRUHÉHO STRETNUTIA 1 1 1 2 2 1 1 1 2 0 0 2 1 2 0 1 1 2 21

2.2.2 Obsah rozhovorov Diskusia začala všeobecným prieskumom názorov respondentov na spôsob prezentácie chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách, na to, s akými najväčšími problémami sa stretávajú vo svojom bežnom živote a čo si podľa nich spoločnosť myslí o chudobe a sociálnom vylúčení. Potom respondenti hovorili o svojich preferenciách a názoroch na to, ktoré stránky ich života tvorcovia politík chápu a ktoré opatrenia očakávajú od európskych tvorcov politík. Pozornosť respondentov bola zameraná aj na tri konkrétne tematické oblasti v spojitosti s fórom Agora – internet a ďalšie moderné komunikačné technológie, podmienky bývania a problémy životného prostredia v okolí bydliska respondentov a skúsenosti, ktoré mali s opätovným hľadaním práce, ak boli nezamestnaní. Na záver mali respondenti vybrať jedno konkrétne opatrenie, ktoré by podľa nich tvorcovia politík EÚ mali prijať v rámci riešenia problémov chudoby a sociálneho vylúčenia. Pokyny pre vedenie rozhovoru, ktoré boli použité pri vypracúvaní štúdie, sú pripojené v prílohe k tejto správe.

2.2.3 Časový rozvrh Práca v teréne k tejto štúdii sa uskutočnila v období od 6. do 10. decembra 2010.

14


3 HLAVNÉ PROBLÉMY Táto kapitola je venovaná najväčším problémom, s ktorými sa respondenti vo svojom bežnom živote stretávajú. S cieľom zistiť, ktoré problémy to sú, sa respondentom najprv položili otázky týkajúce sa prezentácie a vnímania chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách. Týmto prístupom sa mala vytvoriť atmosféra, v ktorej by všetci respondenti dokázali uvoľnene hovoriť o tejto potenciálne citlivej téme, a zároveň sa ním mal vytvoriť kontext pre ďalšiu časť diskusie, v ktorej prítomní hovorili o svojich osobných problémoch. Respondenti mali tiež odpovedať na otázky, čo podľa nich chýba v zobrazení chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách a ako by to zmenili, a ako podľa nich spoločnosť vníma chudobu a sociálne vylúčenie.

3.1 Kľúčové zistenia 

Medzi respondentmi prevládal názor, že rôzne typy médií nevenujú dostatočnú pozornosť problematike chudoby a sociálneho vylúčenia. Za hlavný dôvod nedostatočnej pozornosti považujú to, že médiá sú posadnuté správami, ktoré zobrazujú úspech, bohatstvo, krásu a mladosť. Tieto témy odrážajú ľudské túžby, a preto sa považujú za niečo, čo možno rýchlo predať, a za vhodný predmet správ.



Keď sa témy chudoby a sociálneho vylúčenia dostanú do médií, ich stvárnenie je podľa respondentov zamerané najmä na údaje (čísla a štatistiky) a vizuálne emotívne obrázky (t. j. ľudia trpiaci hladom, samotou a izoláciou a nedôstojné podmienky bývania v blízkom okolí) alebo sa zobrazuje extrémnym spôsobom s cieľom vyvolať senzáciu. Takéto stvárnenie je podľa nich neprimerané a zavádzajúce.

 V protiklade k neprimeranému stvárneniu chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách respondenti uviedli celý rad problémov, ktoré ovplyvňujú ich bežný život. Medzi najpodstatnejšie patria: náklady na bývanie, zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb, podmienky na bývanie a okolie bydliska a medzigeneračná chudoba. Respondenti tiež vysvetlili, ako tieto skutočnosti, napr. vysoké životné náklady a nízky dôchodok, vedú k sociálnemu vylúčeniu a izolácii. 

Respondenti vo všeobecnosti zastávajú názor, že spoločnosť má k prezentácii problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia rovnaký prístup ako médiá, a to v tom zmysle, že si tieto problémy zväčša nevšíma a situáciu, v ktorej sa respondenti nachádzajú, nechápe vôbec alebo len nedostatočne, prípadne ju vníma len veľmi zjednodušene. Respondenti sa cítia vylúčení zo spoločnosti a zdôrazňujú, že časť spoločnosti neprejavuje dostatok pochopenia, snahy či záujmu o problémy chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže ľudia sa nimi zaoberajú až vtedy, keď sa ich osobne dotýkajú.

 Väčšina respondentov sa nazdáva, že v zobrazení chudoby a sociálneho vylúčenia v médiách chýbajú skutočné príklady zo života alebo prípadové štúdie o ľuďoch žijúcich v chudobe a o tom, ako zvládajú skutočné problémy bežného života.

 Respondenti by si priali, aby médiá informovali o tejto téme spôsobom, 15


ktorý obráti pozornosť na podmienky, v ktorých musia žiť dôchodcovia, t. j. podmienky bývania a susedstvo, nízke príjmy, vyžitie z malého rozpočtu, problémy súvisiace so starnutím, vysoké ceny verejných služieb a vysoké ceny nájomného. Takisto by podľa nich médiá mali informovať o rôznych dôvodoch, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby a zotrvávajú v nej.

3.2 Mediálne stvárnenie chudoby a sociálneho vylúčenia Všetci respondenti mali do určitej miery kontakt s médiami, či už pozerali televíziu (spravodajské programy, telenovely alebo dokumentárne filmy), počúvali rozhlas alebo čítali noviny; samozrejme tento kontakt nebol u všetkých rovnaký a rôznil sa aj prístup k jednotlivým druhom médií. Medzi respondentmi prevládal názor, že rôzne typy médií nevenujú dostatočnú pozornosť problematike chudoby a sociálneho vylúčenia (UK, SK, EL, DE, PL, DK, MT, LV, IE, RO, IT, PT, CZ, ES). Domnievali sa, že o týchto problémoch sa často hovorí len veľmi povrchne (UK, SK, DK, CZ). „Ešte som v televízii nevidela seriózny program o chudobe a sociálnom vylúčení.“ (EL, žena, 65) „Veľa ľudí o tom jednoducho nechce nič vedieť. Zatvárajú si oči a zapchávajú uši, pretože s problémami chudoby nechcú prísť do styku.“ (DK, žena, 81) „Myslím si, že musíme trvať na tom, aby televízne programy pravdivo ukazovali občanov a ťažkosti, ktorým musia čeliť. Treba, aby o nich stále hovorili. Médiá si nerobia poriadne svoju prácu.“ (BE, muž, 60) „Nikto nechce, aby sa médiách hovorilo o chudobných ľuďoch. To, že niekomu niečo chýba nie je žiadna novinka. Tí hore o tom nechcú nič vedieť.“ (CZ, žena, 64) „V novinách písali, že bude vytvorených päťsto nových pracovných miest. Zabudli však dodať, že dovtedy v Pešti zanikne ďalších sedemsto...“ (HU, muž, 61) Za hlavný dôvod nedostatočnej pozornosti považujú respondenti to, že médiá sú posadnuté správami, ktoré zobrazujú úspech, bohatstvo, krásu a mladosť. Tieto témy odrážajú ľudské túžby (UK, SE, ES, PL), dobre sa predávajú alebo sú vhodným predmetom správ (životy mladých, bohatých a slávnych) a zabezpečia vyššiu sledovanosť, ktorá je vo finančnom záujme médií (SE, RO, SK, HU, EL, PL). Niektorí respondenti zastávali názor, že preberanie amerických programov prispieva k uprednostňovaniu týchto vzorov (UK). „Nemyslím si, že v médiách sa často zobrazuje chudoba, myslím, že v televízii skôr vidíme blahobyt... Všetci sú bohatí, všetci sú krásni, všetci sú štíhli, v médiách neuvidíte často chudobu... Možno je to preto, že ľudia chcú vidieť tú úspešnú stránku sveta, nechcú vidieť chudobu.“ (UK, žena, 64) „Bežný život nie je príťažlivý. Radšej túto chudobu na verejnosti neukazujeme.“ (PL, muž, 64)

16


Keď sa zobrazujú starší ľudia a ľudia na dôchodku, väčšinou ich ukazujú ako ľudí, ktorí žijú dobre a majú dostatok prostriedkov. Zobrazovať chudobných starších ľudí alebo dôchodcov by spôsobilo rozpaky. (SE) „Starší chudobní ľudia a ľudia na dôchodku sú v médiách zobrazovaní ako ľudia z vyššej vrstvy, ktorí cestujú do zahraničia a rozhadzujú okolo seba peniaze.“ (SE, žena, 67) Keď sa témy chudoby a sociálneho vylúčenia dostanú do médií, ich stvárnenie je podľa respondentov takéto: 

Médiá sa podľa respondentov viac zameriavajú na údaje (čísla/štatistiky) a vizuálnu prezentáciu chudoby (hladujúci ľudia, samota a izolácia, nedôstojné podmienky bývania v blízkom okolí) ako na predstavenie konkrétnych a podrobných príkladov, ako ľudia žijú. Ukazujú údaje o miere nezamestnanosti a o tom, či stúpa alebo klesá, ale čísla nehovoria nič o tom, ako žijú ľudia, ktorých sa tieto čísla týkajú (PT, DE, HU, DE, IT, BE). Číselné údaje majú tú nevýhodu, že ich možno podľa respondentov interpretovať rôznymi spôsobmi, ľudia si ich môžu vyložiť v takom zmysle, v akom chcú chudobu a sociálne vylúčenie vidieť (BE). „V televízii sa dosť často ukazujú ľudia, ktorí spia na ulici, no sú to len zábery." (PT, žena, 63) „Občas sa dozviete o tom, aké vysoké je percento chudobných ľudí. Nikdy sa však nehovorí o tom, že by sa to bližšie skúmalo.“ (DE, žena, 62) „Hovoria [len], koľko je to percent.” (HU, muž, 60)



Stvárnenie chudoby a sociálneho vylúčenia sa zameriava na extrémy, senzácie alebo na najhoršie prípady (napr. bezdomovec, ktorý zomrie na následky zlého počasia, alebo osoba, ktorá veľmi trpí nejakou chorobou), a nie na každodennú realitu pomerne veľkej skupiny ľudí (SK, IE, CZ, ES, EL, IT, BE). „Ak má niekto rakovinu, nikdy nemá rakovinu malíčka, vždy ide o rakovinu mozgu alebo o niečo skutočne vážne, na čo sa zomiera.“ (IE, muž, 71) S touto problematikou súvisí povrchné stereotypné stvárnenie chudobných napr. v televíznych telenovelách, kde sú zobrazovaní ako leniví ľudia, ktorým sa nechce pracovať a ktorí využijú všetky triky ako zneužiť sociálny systém (DE, DK, SK). Aj v zábavnom priemysle, napr. v drámach či komédiách sa často chudobní ľudia zobrazujú ako mimoriadne chudobní, špinaví a hodní posmechu. Tvorcovia využívajú zveličenie a polarizáciu postáv, aby bol film zaujímavejší, zábavnejší alebo na vykreslenie jasnejších obrysov. Nie je to však veľmi hodnoverný obraz (DK).



O chudobe sa oveľa viac rozpráva v medzinárodnom na vnútroštátnej či miestnej úrovni. (UK, PT, MT)

meradle

ako

„Ukazujú nám Haiti, ukazujú nám Mexiko... Afriku... ukazujú nám všetkých tých ľudí, ale nie to, čo sa deje priamo u nás [v súvislosti s 17


chudobou]... Chceme vedieť, čo sa deje u nás, a okolo nás je toľko chudoby…” (UK, žena, 68) „Ľudia posielajú peniaze na Haiti, ale doma nedajú nikomu nič.“ (BE, muž, 60) 

Média ukazujú príklady dobročinnosti voči chudobným, väčšinou však ide o jednorazovú pomoc ľuďom v núdzi, napr. o zakúpenie invalidného vozíka, o zaobstaranie jedla atď. (SK), alebo sa má vytvoriť dojem, že štát a ďalšie orgány poskytujú chudobným dostatočnú pomoc, že to, čo poskytujú, stačí na dôstojný život (HU).



Diskusie o chudobe sa zväčša týkajú súčasnej globálnej hospodárskej krízy a jej vnútroštátnych následkov. (IE)

 Média vykresľujú chudobných a starších ľudí ako skupinu, ktorá je taká malá, že sa o nej ani neoplatí hovoriť/nie je hodná záujmu. (SE) 

Pri stvárnení chudobného v seriáloch alebo telenovelách sa jeho osud vždy skončí šťastne, čo nie je realistické. (PT) „V seriáloch a telenovelách majú osudy chudobných vždy šťastný koniec, ale v reálnom živote to tak nebýva.“ (PT, muž, 67)



Prílišný dôraz sa kladie na alkohol a krčmy. Pri stvárňovaní života chudobných sa vždy spomína alkohol, pričom krčma či bar sa často zobrazujú ako stredisko spoločenských stretnutí, ba dokonca samotnej komunity. Niektorí respondenti žijúci v mestskej komunite súhlasili, že ide o primeraný obraz ich komunity, respondenti žijúci v okrajových častiach mesta sa však podľa vlastných slov stretávajú aj inde. (IE) „Nie vždy sa ľudia vyberú [do krčmy] na pohárik, len aby sa s niekým stretli, pretože nemajú kam inam ísť.” (IE, žena, 63)

Takéto stvárnenie respondenti vo všeobecnosti považujú za nepravdivé a na vine je podľa nich viacero faktorov:

 Chudoba v spoločnosti je do určitej miery skrytá a ťažko rozpoznateľná, pretože ľudia sa snažia udržiavať určitý dojem a hanbia sa za to, v akej situácii sa nachádzajú. (DK, ES, SK, IT)6

„Chudoba sa v súčasnosti ukrýva, zatiaľ čo vo filmoch vystupuje na verejnosti. Vo filme vždy viete povedať, kto je chudobný. V skutočnom živote sa to už tak ľahko nedá povedať, keďže sa ňou nikto nechváli.“ (DK, muž, 71) „Chudoba sa skrýva za maskou.“ (SK, žena, 63) 6

Zaujímavosťou je, že skrytý rozmer chudoby sa prejavil aj v rámci cieľových skupín, napr. v nemeckej skupine sa ľudia nebránili priznať, že sú chudobní a sociálne vylúčení, vo švédskej skupine sa k svojej situácii boli ochotní priznať niektorí viac a niektorí menej, a v írskej a lotyšskej skupine sa respondenti nepovažovali za chudobných či sociálne vylúčených (hoci boli vybraní práve na tomto základe) a domnievali sa, že existujú ľudia, ktorí sú na tom horšie ako oni a ktorí by sa mali považovať za chudobných.

18


 Médiá nie sú vždy nezávislé a možno je v záujme majiteľov mediálnych domov alebo novín, ktorí sú v niektorých prípadoch zároveň politikmi, aby sa o problémoch chudoby a sociálneho vylúčenia hovorilo len povrchne (RO, CZ, ES, BE) – ak sú problémy neviditeľné, netreba ich riešiť a vytvárať opatrenia. Opozičné politické strany s väzbami na iné médiá využívajú médiá na prezentáciu rôznych podôb chudoby, aby sa navzájom mohli osočovať (MT). Niektorí respondenti si myslia, že rozhovory sa robia s ľuďmi, ktorí nebudú hovoriť o ťažkých životných podmienkach alebo ktorí povedia uprednostňovanú verziu pravdy, prípadne si budú dávať pozor na to, čo povedia, a problémy zaobalia (HU).

 Zobrazovanie chudoby a sociálneho vylúčenia neodráža realitu, pretože médiá nevenujú dostatok času a záujmu, aby sa oboznámili sa s danou situáciou/nevenujú dostatok času správnemu pochopeniu problematiky. (SE, RO)

3.3 Problémy chudoby a sociálneho ovplyvňujú život respondentov

vylúčenia,

ktoré

Keďže všetci respondenti boli vybraní na základe toho, že žijú pod hranicou chudoby stanovenou v ich krajine, pričom niektorí boli navyše sociálne vylúčení, všetky ich názory na to, ako vybrané oblasti ovplyvňujú ich život, súvisia s chudobou a sociálnym vylúčením. Respondenti vymenovali množstvo problematických oblastí, ktoré ovplyvňujú ich život. Ich prehľad ponúkame v tejto tabuľke (oblasti sú zoradené od najviac po najmenej často uvádzané oblasti), neskôr sa jednotlivým oblastiam budeme venovať podrobnejšie. PROBLEMATICKÉ OBLASTI, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ ŽIVOT RESPONDENTOV Problematická Príklad Pôvod oblasť respondento v Životné náklady Nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie UK, SE, DE, každodenných životných nákladov. DK, HU, ES, EL, PL, LV, Nedostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohli FR, BE dovoliť dopriať niečo sebe alebo druhým. Ťažkosti s nečakanými výdavkami. Dane sú nastavené nad rámec ich dôchodkových príjmov. Drahé cestovné.

Zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb

Sociálne vylúčenie a izolácia vyplývajúce z nedostatočného príjmu a vplyv týchto faktorov na emocionálny a telesný stav človeka. Respondentov trápi kvalita starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb.

HU, DE, UK, LV, PT, FR, BE

Ceny liekov, ktoré nie sú uhrádzané z poistenia, majú výrazný vplyv na ich rozpočet.

19


Podmienky bývania a okolie

Náklady na údržbu príbytku. Pokuty za nesprávne triedenie odpadov.

UK, ES, EL, LV, FR

Niektorí ľudia prišli v dôsledku chudoby o svoje príbytky. Zlý stav alebo malý priestor príbytku. Susedstvo respondentov je poznačené kriminalitou a antisociálnym správaním. Zrušenie občianskej vybavenosti v správe miestnej samosprávy, ktoré zapríčinilo, že mladí ľudia nemajú po škole čo robiť ani kam ísť. Medzigeneračná chudoba Nezamestnanosť Nedostatočná podpora Byrokracia

Hluční susedia. Poskytovanie finančnej podpory deťom, hoci už samotní respondenti bojujú s biedou. Tí, ktorí stratili zamestnanie, najmä v dôsledku globálnej hospodárskej krízy a majú problém nájsť si nové zamestnanie. Chudobní a sociálne vylúčení vidia za zhoršením svojej situácie nedostatok pomoci od sociálneho systému alebo od rodiny. Byrokracia (napr. vybavovanie papierov a čas), ktorú treba podstúpiť pri vybavovaní finančnej alebo inej pomoci, respondentom komplikuje život.

UK, MT, ES, HU, FR ES, PL, FR ES MT

3.3.1 Životné náklady Najdiskutovanejšou oblasťou, ktorá najviac ovplyvňuje život respondentov, sú životné náklady. Veľká časť respondentov sa domnieva, že ľudia žijúci z malého príjmu, a hlavne tí, ktorí žijú len zo štátom vyplácaného dôchodku nemajú dosť peňazí na uhradenie účtov a už vôbec si v živote nemôžu dovoliť niečo pre potešenie, t. j. dopriať niečo navyše sebe alebo iným členom rodiny, napr. vnúčatám (UK, SE, DE, DK, ES, PL, LV, HU, ES, FR, BE). „Prestala som mať rada vianočné trhy, pretože aj tak si tam nič nemôžem dovoliť kúpiť. Možno tak občas varené víno, ale to je asi tak všetko.“ (DE, žena, 66) Dokonca aj tí, ktorí sú schopní uhrádzať svoje účty a zvládnuť dodatočné náklady, si musia dávať pozor, koľko denne minú. Dvakrát si rozmyslia, na čo dajú svoje peniaze, a výrazne museli obmedziť väčšie výdavky, aby mohli zaplatiť účty (DE, HU, UK, BE). „Neplatím všetky účty, všetko, čo dostanem [štátny dôchodok a ďalšie formy finančnej podpory] mi sotva vystačí na to, aby som si niečo mohla kúpiť. Okrem nakupovania jedla a platenia účtov by som rada niečo dopriala aj svojim vnúčatám, keď ma prídu navštíviť, to je jedna vec [ktorú by som chcela] a nemôžem si ju dovoliť.“ (UK, žena, 67) „Musela som zrušiť všetky poistky. Môžem si dovoliť len poistenie pohrebných nákladov a poistenie zákonnej zodpovednosti.“ (DE, žena, 64) „Musíme si vybrať, či zaplatíme naftu alebo internet, alebo dokonca či budeme jesť, často „žonglujeme" s prostriedkami na kreditných kartách.“ (BE, 20


muž, 60) „Ľudia to nepovažujú za problém. Nemáš dosť peňazí na nový televízor? Choď do banky a dajú ti pôžičku! Si nezamestnaný? Choď na rekvalifikačný kurz! A mohol by som pokračovať...Nič nie je problém. Na všetko je nejaké múdre riešenie. No v skutočnosti to tak nefunguje.“ (CZ, muž, 65) Respondenti si však vytvorili stratégie, ako čo najlepšie zvýšiť svoju kúpnu silu a ušetriť peniaze. (FR) „Čím bližší dátum spotreby, tým je mäso lacnejšie. Ja to robím takto, kúpim si mäso v deň spotreby a je to OK a niekedy je za polovičnú cenu. (FR, žena) Respondentom spôsobuje mimoriadne veľké ťažkosti, keď sa musia vyrovnať s nečakanými veľkými výdavkami. (DE) Respondenti si myslia, že zo svojho dôchodku odvádzajú príliš veľké dane, čo má za následok ich zlú finančnú situáciu (SE, UK). Respondenti, ktorí celý svoj život pracovali, sa cítia za to v súčasnom štádiu života „potrestaní“. Respondenti to odôvodňujú napríklad tým, že po celé roky, ktoré pracovali, odvádzali daň z príjmu a platili odvody do sociálnej poisťovne, no napriek tomu dnes musia odvádzať daň z pracovného dôchodku, čo veľa z nich považuje za nespravodlivé. Tí, ktorí sa rozhodli pre dôchodok vyplácaný spoločnosťami zo súkromnej sféry banovali, že takto získané príjmy im znemožňujú poberať štátny dôchodok. (UK) „Toto ma presne trápi, pracoval som celý život... a zrazu ma trestajú sprava, zľava aj zo stredu. Platil som všetky dane, poistné odvody, všetko, a zrazu je zo mňa obeť.“ (UK, muž, 62) Niektorí respondenti si takisto myslia, že verejná doprava je pridrahá a nemôžu si ju dovoliť a nazdávajú sa, že aj tento fakt prispel k ich väčšiemu odrezaniu od sveta, pretože sa nemôžu voľne pohybovať a cítia sa zajatcami vo vlastnom dome alebo blízkom okolí. Niektorí respondenti sú nútení spoliehať sa na rodinu alebo iných ľudí, keď sa chcú niekam dostať. (DK) „Môj syn ma občas odvezie autom, ale nerada ho otravujem. Najčastejšie radšej nikam nejdem, lebo zostať doma je ľahšie a lacnejšie.“ (DK, žena, 73) Obavy týkajúce sa neschopnosti platiť účty boli osobitne znepokojivé, pretože majú vplyv na zdravie respondentov. Niektorí respondenti uviedli, že im hrozil súdny spor, pretože si nemohli dovoliť uhradiť ani najnižšie poplatky za účty za verejné služby. To im spôsobilo naozaj veľké problémy, pretože už nevedeli, na úkor ktorej časti rozpočtu by mohli ušetriť na tieto platby, keďže už boli doslova na hranici existenčného minima. (UK) „Áno, každý mesiac platím 20 libier a nestačí to, no nemôžem dať viac. Ak by som platila viac, nemohla by som jesť. Musím z niečoho kupovať jedlo.“ (UK, žena, 68) Nedostatočný príjem na pokrytie základných potrieb alebo nedostatok peňazí navyše ovplyvňuje emocionálny stav respondentov a vedie k sociálnemu vylúčeniu a izolácii. Len málo respondentov využíva služby charitatívnych organizácií (jedlo od združenia na podporu pracovníkov, sklady sociálnych služieb so šatstvom atď.), lebo sa cítia trápne, a takmer vôbec si nemôžu dovoliť zúčastňovať sa na kultúrnom 21


a spoločenskom živote, čím sa od spoločnosti odďaľujú (DE). Odkedy odišli do dôchodku taktiež pociťujú stratu sebestačnosti, pretože sa musia spoliehať na iných, že im poskytnú finančnú alebo inú pomoc, a preto sa nazdávajú, že do určitej miery už nemajú svoj osud pevne rukách (FR). S touto situáciou sa dokážu len ťažko vyrovnať, lebo zažili iným životom, v ktorom si mohli dovoliť robiť veľa vecí, mali prístup ku kultúrnym aktivitám a dopriali si drobné potešenia (DE, LV). Pre finančné ťažkosti je pre nich nemožné ísť sa kultúrne vyžiť, napr. chodiť do divadla, čo pre starších ľudí znamená, že zostávajú sami doma a začnú pociťovať samotu a izoláciu (LV). Pocit izolácie zhoršuje to, že štát uznáva ich celoživotnú ťažkú prácu. Naopak pociťujú, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo a rovnako ako s ľuďmi, ktorí si podľa nich zaslúžia menej (s ľuďmi, ktorí sa stránia práce a žijú z podpory v nezamestnanosti, a s cudzincami). (DE, PL) „Ľudia si myslia, že každý je zodpovedný za svoj osud.“ (CZ, žena, 64) Respondenti sa pozerajú krivým okom na dôchodcov, ktorí sa majú lepšie ako oni, a na všetkých politikov a manažérov, ktorí majú vysoké platy. (DE, HU, FR)

3.3.2 Zdravotnícke služby a zariadenia sociálnych služieb Problémy respondentov v súvislosti so zdravotníckymi službami a zariadeniami sociálnych služieb sa týkali kvality a ceny služieb. Niektorí respondenti zastávali názor, že zdravotnícke a opatrovateľské služby (napr. v zariadeniach sociálnych služieb) nie sú spravované efektívne, čo má za následok ďalšie znevýhodňovanie tých skupín, ktoré sú už sociálne vylúčené, patria k nim napr. starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím. Medzi dôvody znepokojenia patria problémy súvisiace s nedostatkom opatrovateľov, či dokonca personálu na kontrolu pacientov, a neefektívna správa v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach. (UK, IE) „Zariadenia sociálnych služieb je ďalšia vec... všetci tí ľudia so zdravotným postihnutím, čo tam sú, nikdy tam nemajú dostatok personálu, ktorý by sa o týchto ľudí postaral...“ (UK, žena, 69) Táto téma respondentov veľmi trápila, keďže starší ľudia trpia zdravotnými problémami, a pretože buď poznajú niekoho, kto v zariadení sociálnych služieb býva, alebo cítia, že tieto problémy sa čoskoro môžu týkať ich samotných. (UK, PT) „Žijem v strachu, lebo neviem, kam pôjdem, keď sa už o seba nebudem vedieť postarať. Nemôžem si dovoliť dobrý domov dôchodcov.“ (PT, žena, 72) Ďalším zdrojom úzkosti v rámci tejto témy bol fakt, že mnohí respondenti by si nemohli dovoliť súkromnú zdravotnú starostlivosť. (UK) Respondenti vyslovili znepokojenie aj nad cenami liekov a nad tým, aký vplyv majú na ich rozpočet, keďže nie všetky lieky, ktoré musia pravidelne užívať (napr. antidepresíva, lieky na liečbu rakoviny) nepatria do zoznamu uhrádzaných liekov a musia si ich kupovať bez akejkoľvek finančnej podpory. V niektorých prípadoch majú mesačné náklady na tieto lieky výrazný vplyv na rozpočet respondentov, 22


a preto niekedy musia obmedziť nákup jedla a výdavky na domácnosť, aby si ich mohli dovoliť. (HU, DE, LV, FR, BE) „Keď sa človek dostane do ťažkej situácie, nikto mu nepomôže... Z toho sa nedajú zaplatiť žiadne lieky pre pacientov trpiacich rakovinou... a ja márne chodím žiadať o sociálnu podporu, máme byt, auto, takže dovidenia, viac sa o mňa nestarajú.“ (HU, žena, 64) „Zrak a zuby sú luxus.“ (BE, muž, 60)

3.3.3 Podmienky bývania a okolie Respondenti sa domnievali, že ich podmienky bývania sú znepokojujúce a považujú ich za jeden z dôvodov chudoby a sociálneho vylúčenia vo svojom živote. Napríklad majú problém s pokrytím nákladov na údržbu svojho bytu, ktorú si musia zabezpečovať sami a nemôžu si ju dovoliť, alebo je za ňu zodpovedný štát, ktorý ju však nevykonáva pravidelne. Dezolátny stav ich príbytkov v nich vyvoláva pocit odcudzenia a sociálneho vylúčenia (UK, EL, LV, FR). „U nás, u mňa, to napríklad nie je také zlé, mám teplo, nič mimoriadne mi nechýba, no okná sú v takom zlom stave, že sa ich bojím dotknúť. Tento rok ešte držia, no čo bude budúci rok, neviem.“ (LV, žena, 65) Ďalšia problematická oblasť sa týkala odpadkov a triedenia odpadu a návrhov pokutovať obyvateľov, ktorí správne netriedia odpad. Respondenti sa domnievajú, že takýto návrh je neférový voči vylúčeným skupinám obyvateľov, sú to napr. ľudia, ktorých materinským jazykom nie je angličtina, osoby so zdravotným postihnutím a osoby, ktoré majú problém s gramotnosťou. Takéto opatrenia podľa respondentov uvedené skupiny znevýhodňujú po finančnej stránke a tým, ako sa príslušné informácie zverejňujú. (UK) „Čo bude so staršími ľuďmi, s tými, ktorí nehovoria naším jazykom, všetci títo ľudia prídu o majetok, lebo budú musieť platiť za to, že netriedia odpad.“ (UK, žena, 64) V niektorých prípadoch sa stalo, že ľudia prišli v dôsledku chudoby o svoje domovy. (ES) Respondenti často uvádzali, že oblasť, v ktorej bývajú, je poznačená spoločenským úpadkom a častejšie sa v nej vyskytuje kriminalita a protispoločenské správanie (pozri tiež kapitolu 6 tejto správy). Tieto skutočnosti majú podľa nich veľký vplyv na chudobu v miestnych komunitách a na život respondentov. Respondenti sa nazdávajú, že tieto skutočnosti vyplynuli z nedostatku pravidiel a morálnych noriem v dnešnej spoločnosti, a že dôraz na materializmus, hlavne v mladších generáciách, tento problém zhoršuje. (UK) „Mladí dospievajúci chcú módne veci, chcú pekné veci, chcú iPod, chcú iPhone a neviem čo ešte. Takto sa z nich stávajú zločinci...“ (UK, muž, 62) Respondenti si myslia, že zrušenie miestnych kultúrno-spoločenských stredísk mnohých mladých priviedlo k tomu, že sa stretávajú na uliciach, správajú sa protispoločensky a zastrašujú starších ľudí, čo má za následok zintenzívnenie pocitu chudoby v ich miestnej komunite. 23


„Zavreli futbalové ihriská, kriketové ihriská, všetko, čo nejako súviselo so športom zavreli, nič nezostalo. Čo tie decká robia? Kde sa stretávajú? […] Nič sa tu nedá robiť. Uchyľujú sa k zločinu rôzneho druhu.” (UK, žena, 64) Respondenti vyjadrili znepokojenie aj v súvislosti s hlučnými susedmi, čo podľa nich takisto prispieva k zhoršenej kvalite ich života. (UK)

3.3.4 Medzigeneračná chudoba Respondenti popri ich vlastných životných nákladoch pociťujú znepokojenie aj v súvislosti s tým, ako sa ďalšie generácie dokážu vyrovnať so životnými nákladmi, najmä pokiaľ ide o ich deti a vnúčatá. Veľký problém to je hlavne pre respondentov, ktorí ešte stále bývajú v jednej domácnosti so svojimi deťmi a musia ich finančne alebo iným spôsobom podporovať, pretože si nevedia nájsť prácu alebo majú zdravotné problémy či postihnutie (UK, MT). Hoci sa v 2. kapitole naznačilo, že iba menšina respondentov bývala v jednej domácnosti so svojimi deťmi, je zrejmé, že ak ich musia finančne podporovať, zhoršuje to ich situáciu. „Na starších ľudí, ako sme my, to vytvára tlak, pretože ja mám starosti, som si istá, že ľudia, ktorí tu sú, majú deti a rodiny, máte o nich starosť, lebo máte vlastné starosti, starosti s peniazmi, a potom máte o nich starosť, lebo im aj tak raz budete musieť pomôcť.“ (UK, žena, 64) Respondenti mali pocit, že súčasná hospodárska situácia, strata zamestnania a nedostatok pracovných príležitostí a rastúce náklady na vysokoškolské vzdelávanie zvýšia tlak na starších ľudí, ktorí budú musieť teraz a v budúcnosti podporovať svoje rodiny. Respondenti sa toho obávajú, keďže už teraz majú problém uživiť seba a svojich partnerov (ak nejakých majú). (UK, ES, FR) „Moja mladšia sestra má postihnutú dcéru, dostáva príspevok na opatrovanie, pretože kvôli nej nemôže chodiť do práce, no príspevok na opatrovanie sa už roky nezvyšoval, nedosahuje ani hranicu minimálnej mzdy. A jeho výška sa nezmenila už 5 rokov. (HU, žena, 62)

3.3.5 Nezamestnanosť Nezamestnanosť je skutočnosť, ktorá ovplyvňuje chudobných a sociálne vylúčených. Niektorí respondenti prišli o zamestnanie, najmä v dôsledku globálnej hospodárskej krízy (ES). Pre dôchodcov alebo ľudí v preddôchodkovom veku je ťažké nájsť si prácu, a teda je pre nich nemožné privyrobiť si (PL, FR).

3.3.6 Nedostatočná podpora Chudobní a sociálne vylúčení si často myslia, že ich situácia sa zhoršila preto, lebo ich sociálny systém a rodina dostatočne nepodporuje . (ES)

24


3.3.7 Byrokracia Respondenti sa nazdávajú, že s vybavovaním určitej formy pomoci sa spája veľká byrokracia, ktorá je niekedy behom na dlhé trate cez rôzne formuláre a dokumenty, ktoré aj tak neumožňujú dosiahnuť želaný výsledok. (MT)

3.4 Ako spoločnosť vníma chudobu a sociálne vylúčenie Respondenti dostali otázku, ako sa v mediálnom stvárnení daných tém odráža názor spoločnosti o ľuďoch žijúcich v takýchto podmienkach, čo by si mala spoločnosť všímať a čo by sa zmenilo, keby si dané problémy spoločnosť viac všímala. Respondenti vo všeobecnosti zastávajú názor, že spoločnosť má k prezentácii problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia rovnaký prístup ako médiá, a to v tom zmysle, že si tieto problémy zväčša nevšíma a situáciu, v ktorej sa nachádzajú, nechápe vôbec alebo len nedostatočne, prípadne ju vníma len veľmi zjednodušene. (CZ, FR, EL, ES, UK, RO, PT, DE, SK, LV, BE) „Ľudia to [chudobu] nepovažujú za problém. Nemáš dosť peňazí na nový televízor? Choď do banky a dajú ti pôžičku! Si nezamestnaný? Choď na rekvalifikačný kurz! A mohol by som pokračovať... Nič nie je problém. Na všetko je nejaké múdre riešenie. No v skutočnosti to tak nefunguje.“ (CZ, muž, 65) Jedna respondentka uviedla, že často pociťuje zo strany ľudí ľútosť, no nie pochopenie. (MT) „Každý ma ľutuje, lebo môj syn odchádza a prichádza (z psychiatrickej liečebne), ale viete, čo mi povedala sociálna pracovníčka, keď som jej zavolala? Povedala mi, aby som si zbalila svoje veci a šla do domova dôchodcov...“ (MT, žena, 67) Spoločnosť zvykne pri chápaní chudoby porovnávať chudobných vo svojej krajine s tým, čo vedia o chudobných v iných krajinách, a preto sa môžu domnievať, že chudobní v iných krajinách sú na tom horšie. (MT) Respondenti sa nazdávajú, že ľudia, ktorí nie sú chudobní, majú o chudobe pomýlené predstavy vychádzajúce zo stereotypov a extrémnych prípadov, hoci je veľký rozdiel medzi tými, ktorí sa dostanú do určitej situácie náhodou, a tými, ktorí si ju spôsobia z vlastnej viny alebo pre vlastnú povahu. Pasívny pozorovateľ sa uspokojí s týmito pomýlenými predstavami, aby tak ospravedlnil svoju nečinnosť. (HU, BE) „Byť bezdomovec či chuligán, rozmaznávaný či zanedbávaný, nie je to isté... (HU, muž, 60) Predstava ľudí o chudobe je výrazne ovplyvnená správami v médiách o zneužívaní sociálneho systému a o príliš štedrých sociálnych dávkach, vďaka ktorým si príjemcovia môžu dovoliť drahé elektronické príslušenstvo, značkové oblečenie a veľké byty. (DE) Spoločnosť nemusí tiež vždy chápať alebo brať problémy chudoby vážne, pretože chudoba je často skrytá, a preto ju ľudia nevidia ako problém, ktorý sa má riešiť. (DK) 25


„V živote som veľakrát počula názor, že chudobní by sa mali oveľa lepšie, keby sa trochu viac snažili, že sú chudobní len preto, lebo sú leniví. Myslím si, že to veľký omyl. No ak sa budú ľudia hanbiť za svoju situáciu a nebudú o nej hovoriť, tento postoj sa nikdy nezmení. (DK, žena, 73) Respondenti vnímali svoje vylúčenie zo spoločnosti mimoriadne citlivo. Pociťovali odcudzenie od spoločnosti, že nikto si ich neváži, a vyjadrili názor, že spoločnosť nemá žiadnu predstavu o tom, čo urobiť so staršími ľuďmi a ako ich využiť (SK). Niektorí respondenti sa cítia, že sú spoločnosti na ťarchu, lebo nepracujú, väčšinou trpia chronickým ochorením a nie sú produktívni (SK). Respondenti však pociťujú aj hnev, pretože celý život prispievali na chod spoločnosti a keď zostarli, nie sú už hodní pozornosti (SE). Život v spoločnosti nepovažujú za priateľský a bezpečný pre starších ľudí, ktorí sú chudobní a na dôchodku. Mnohí nemajú nikoho, na koho by sa mohli obrátiť s prosbou o odľahčenie finančnej situácie alebo o inú formu pomoci, ktorá by im ich situáciu zjednodušila (SE). „Chcú, aby sme už išli pod zem.“ (SK, žena, 61) „Keď som mal dobrý príjem, cítil som, že za niečo stojím. Podvedome sa sami hodnotíme. (SE, muž, 63) Pocit zahanbenia z vlastnej situácie však často chudobných vedie k tomu, že sa sami vylúčia zo spoločnosti, lebo si myslia, že si nemôžu dovoliť zúčastňovať sa na spoločenských aktivitách. Vylúčenie, ktoré si zvolí človek sám môže vyústiť do bludného kruhu, ktorý je ťažké rozlomiť, pretože pre človeka je čoraz ťažšie prekročiť prah svojho domu. Výsledkom je, že o týchto ľuďoch počuť len zriedka, pretože sa neozývajú. (DK, SE, BE) „Čím dlhšie sa od všetkých odrežete, tým ťažšie je vyjsť von a nadviazať s niekým kontakt. Začnete sa rozprávať sami so sebou a strácate sebaúctu. Dostávate sa do izolácie, ktorá sa nedá ani zvládnuť, ani sa jej nedá zbaviť... ak nevyjdete medzi ľudí, nikto vás nebude počuť. S nikým sa nedostanete do kontaktu a vaše problémy zostanú skryté.“ (DK, muž, 67) „Keď ochudobnieme po finančnej stránke, ochudobnieme aj spoločensky.“ (BE, žena, 68) Tento problém má korene aj v nedostatočnom zastúpení chudobných a prezentácie ich problémov a v ich „nemote“. Existujú združenia dôchodcov, ktorých hlavnou úlohou je zvýšiť vplyv starších ľudí v spoločnosti a vytvoriť priestor, kde sa môžu stretávať, nadväzovať známosti, osobnostne rásť a byť šťastní a zdraví. Tieto združenia by sa však viac mali zamerať na problémy chudoby a sociálneho vylúčenia. (SE) „Prečo sa združenia dôchodcov viac nezameriavajú na problémy chudoby a sociálneho vylúčenia.“ (SE, muž, 63) Takisto však nie je dobré, ak sa ľudia sami vylučujú z týchto iniciatív tým, že sa nezúčastňujú na nijakých podujatiach alebo aktivitách, pretože nechcú vysvetľovať v akej sú situácii – chudoba a sociálne vylúčenie. (SE) Respondenti

sa

nazdávajú,

že

časť

spoločnosti

neprejavuje

dostatok 26


pochopenia, snahy a záujmu o problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže ľudia sa nimi zaoberajú až vtedy, keď sa ich osobne dotýkajú. (ES, FR, EL, SK, PT, CZ, BE) „Nechcú s tým mať nič spoločné, nechcú o tom nič počuť, nechcú o tom nič vedieť. Pretože inak by to museli nejako riešiť, museli by si siahnuť do vlastného vrecka.“ (CZ, muž, 60) Niektorí respondenti sa domnievajú, že sa nedoceňuje ich úloha v mnohoročnom vytváraní spoločnosti a podmienok, ktoré dnes mladšie generácie užívajú, napr. bezplatné vysokoškolské vzdelávanie. (HU) „Hovoria, že treba podporovať veľa dôchodcov. Ale dôchodcovia by tiež chceli pracovať, keby mali príležitosť. A ľudia, ktorí sa dnes vyťahujú, zabúdajú, že to, čo vedia, sa naučili z peňazí dôchodcov.“ (HU, žena, 64) Niektorí respondenti si myslia, že vo všeobecnosti sa spoločnosť nechce zaoberať otázkami chudoby a sociálneho vylúčenia, pretože to nie sú otázky, o ktorých by chceli počuť (DK), aj keď globálna hospodárska kríza niektorých ľudí prinútila uvedomiť si, že chudoba sa môže prihodiť hocikomu (ES). „Všetci majú radi seriály typu Dynasty alebo Dallas. Nikto nechce vidieť život nejakých chudobných ľudí, ibaže by sa v príbehu hovorilo o človeku, ktorý sa zo dna vypracoval až k uskutočneniu amerického sna.“ (DK, muž, 71) Čo je horšie, niektorí respondenti sa stretli s ľuďmi, ktorí v skutočnosti nepotrebovali pomoc, no využívali ponuky komunitných stredísk len preto, že nechceli platiť za služby, ktoré mohli mať zadarmo. (DK) „Som členom cirkevnej organizácie, ktorá každý rok na Vianoce rozdáva darčeky. Hlavnou myšlienkou je dať darčeky slobodným rodičom, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť svojmu dieťaťu niečo pod stromček. No niekedy vidím, že ľudia odparkujú auto na parkovisku, a potom si prídu po darček. Ak si môžete dovoliť auto, môžete si dovoliť aj kúpiť svojmu dieťaťu niečo na Vianoce! Treba si určiť priority, a pokiaľ niektorí ľudia budú takto zneužívať systém, spoločnosť nikdy nepripustí, že existujú ľudia, ktorí sú naozaj chudobní! (DK, muž, 64) „Tí, ktorí si chodia po darčeky [vianočné darčeky] alebo na jedlo, ktoré sa rozdáva zadarmo, a nepotrebujú v skutočnosti pomoc, sa môžu hanbiť, zatiaľ čo tí, ktorí ju naozaj potrebujú, zostávajú doma, pretože sa skrývajú a už sa vzdali.“ (DK, žena, 79) Iba menšina respondentov uznala, že v spoločnosti sú ľudia, ktorí chápu, čo predstavuje chudoba a sociálne vylúčenie (RO). Niekedy sa vedomosť o situácii stále spája s ľahostajnosťou (MT), inokedy si členovia spoločnosti dokážu poskytnúť vzájomnú pomoc. (LV). Respondenti mali rozdielne názory na to, či sa oplatí, aby boli ľudia o tejto problematike informovanejší. V určitom zmysle si respondenti myslia, že je zbytočné, aby ľudia vedeli o chudobe viac, pretože sa nazdávajú, že tí, ktorí sú v dobrej finančnej situácii, sa nestarajú o tých, ktorí nemôžu viesť dôstojný život. (MT) Hoci sa respondenti cítia osamotení a vylúčení, uviedli aj niekoľko spôsobov, ako sa 27


vyrovnať s tým, že si nemôžu dovoliť to isté, čo mnohí iní. Sú to: 

pomoc rodiny a priateľov: doprava, prístup na internet (DK),



účasť na aktivitách komunitného strediska, kde sa môžu stretnúť so známymi a tráviť svoj čas(DK),



bezplatné vonkajšie aktivity: bicyklovanie, túry po lese (DK). „Často som sama, lebo nie som veľmi zdravotne v poriadku. Ale mohlo by to byť aj horšie. Dvakrát do týždňa chodím do komunitného strediska zahrať si karty a na kávu. A moji synovia ma tiež často navštevujú.“ (DK, žena, 75) „Bol som frustrovaný, no teraz, vďakabohu, rád chodím von a mám priateľov, ktorí tiež radi chodia von. Ak by som to nemal, bol by som naozaj deprimovaný. Veľmi dobre si viem predstaviť, ako sa cítia tí, ktorí uviazli doma a poddali sa, tak ako som to robil predtým aj ja.“ (DK, muž, 65)

3.5 Čo chýba v mediálnom stvárnení chudoby a sociálneho vylúčenia Respondenti dostali otázku, čo podľa nich jednoznačne chýba v mediálnom zobrazovaní chudoby a sociálneho vylúčenia a ak by dokumentarista chcel pravdivo zobraziť chudobu a sociálne vylúčenie, čo by mal do svojho filmu zahrnúť. Väčšina respondentov mala pocit, že v mediálnom zobrazení danej problematiky chýbajú skutočné príklady zo života alebo prípadové štúdie o ľuďoch žijúcich v chudobe a o ich skutočných, každodenných problémoch. Práve to by mali podľa nich médiá zobrazovať (RO, PT, ES, DE, HU, IE, PT, UK, CZ, IT, PL, LV, BE). Takýmto spôsobom by členovia spoločnosti mohli lepšie pochopiť, aká je skutočná tvár chudoby, a prinútilo by ich to aktívnejšie hľadať riešenia chudoby (RO, PT, DE). Súčasťou daného spôsobu prezentácie by bolo:

 Respondenti by chceli v médiách vidieť informácie o podmienkach, v ktorých musia žiť dôchodcovia. Programy by mali predstavovať konkrétnych dôchodcov, zobrazovať ich bežný život a politikom a verejnosti predkladať presvedčivé a konkrétne príklady existenčnej neistoty, ktorej dôchodcovia čelia, napr. podmienky bývania a okolie, nízky finančný príjem, prežívanie z malého rozpočtu, problémy súvisiace so starnutím, vysoké náklady na verejné služby, vysoké nájomné. Mali by sa v nich podrobne ukázať ťažkosti a podmienky bývania, s ktorými sa stretávajú, na príklade problémov, ktoré súvisia s okolím, spôsobu trávenia ich času a spôsobu, ako by ho chceli tráviť, na príklade toho, ako sa vyrovnávajú s izoláciou a samotou, ako si vedia poradiť s nedostatkom peňazí na lieky, primeranú stravu a na pokrytie výdavkov, čo si myslia o nedostatku domovov dôchodcov pre chudobných v dobrom stave, keď nemajú na to, aby si mohli dovoliť zaplatiť zariadenie, ktoré ponúka dobré podmienky. (PT, DE, MT, CZ, IE, LV, ES, UK, IT, PL) „Mali by ísť dovnútra a presvedčiť sa na vlastné oči... pozrieť sa, ako vyzerá kúpeľňa... mali by vyšetriť, prečo niektorí ľudia nemajú doma elektrinu, prečo nezaplatili účty?“ (MT, muž, 64) „Mali by ísť medzi bezdomovcov a nakrútiť ich životný príbeh. Potom 28


by bolo hneď jasnejšie, ako ľahko sa dá skončiť na ulici. Na ulici spia aj ľudia s univerzitným diplomom a tí sa určite nestanú bezdomovcami len pre jeden nerozvážny krok.“ (CZ, muž, 64) „Televízia nemá nič spoločné s bežným životom.“ (Poľsko, žena, 60) „Viete, nad čím som vždy premýšľal? Namiesto tých otrasných reality show, ktoré sú o ničom, by mali spraviť naozajstnú reality show o živote nejakej bežnej rodiny od rána do večera a od večera do rána až do koncu mesiaca... aby ľudia videli, čo sa deje v bežnom živote a veľa ľudí by sa v tom vedelo nájsť...“ (IT, muž, 63)

 Malo by sa hovoriť o rôznych dôvodoch, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby a zotrvávajú v nej, napr. ako ľudia chudobnejú pre malé dôchodky, pre stratu zamestnania, ako sa ľudia bez vlastného pričinenia a po celoživotnej ťažkej práci dostávajú to postavenia na pokraji chudoby, pretože nechcú šetriť a využívať svoje peniaze striedmo, pretože aj to málo, čo majú minú na lotérie alebo súťažné programy, alebo pre globálnu hospodársku krízu. (CZ, PT, ES, SK, MT, DE, DK, ES, LV) „Celý život som pracovala a nakoniec mám mizerný dôchodok, taká je skutočnosť.“ (PT, žena, 72) „Prísť o prácu je začiatok cesty k chudobe... ľudia dostávajú malé platy a to sa neskôr odrazí aj na ich malom dôchodku a vtedy prichádza chudoba.“ (SK, žena, 70) Respondenti na Slovensku majú často filozofické vysvetlenie dôvodov, prečo ľudia upadajú do chudoby a zotrvávajú v nej. Vo svojom národnom kontexte to do určitej miery pripisujú rozdielu medzi socialistickou a demokratickou dobou a tomu, ako bývalý režim ovplyvnil správanie ľudí v dnešných časoch. Za socializmu mal napríklad každý prácu, no dnes si prácu musia ľudia hľadať, a na to je potrebné využívať iné zmýšľanie a zručnosti. Okrem toho nie je až tak bežné, aby ľudia bojovali za svoje práva a hovorili o tom, čo potrebujú, pretože nie sú na to zvyknutí, keďže za socializmu sa názor jednotlivca potláčal. Situáciu zhoršuje neochota ľudí hľadať si prácu, keďže dostávajú podporu od štátu. Pri zobrazovaní dôvodov, pre ktoré ľudia upadajú do chudoby, je rovnako dôležité nezabúdať na tie skupiny ľudí, ktorým hrozí, že budú chudobní a vylúčení zo spoločnosti. Sú to: závislí a alkoholici, viacdetné domácnosti s jedným rodičom, slobodní/ovdovení seniori, ktorí poberajú iba štátny dôchodok a platia vysoké nájomné, bývalí väzni, ktorí vyšli z väzenia po odpykaní trestu, nezamestnaní poberajúci najnižšiu možnú sociálnu podporu, prisťahovalci, ktorí poberajú len obmedzené sociálne dávky, pretože štát ich chce prinútiť naučiť sa po dánsky. (DK, SK) „Rodič, ktorý je sám, má naozaj čo robiť. Dlho som sa o svoje tri deti musela starať sama. Všetky chceli futbalový výstroj a ďalšie rôzne veci, ktoré mali ich kamaráti. Dala som im všetko, čo som mohla, a dnes ešte stále žijú, ha ha, takže sa musíte opýtať ich, aké detstvo mali.“ (DK, žena, 75) „Tiež by som ukazovala, ako žijú mladé rodiny. Niekedy žena musí prerušiť materskú dovolenku a vrátiť sa do práce, pretože potrebuje viac peňazí, no aj tak musí platiť za stráženie svojho dieťaťa, čo jej zoberie väčšinu príjmov. A keď je žena s dieťaťom sama, je to katastrofa.“ (CZ, žena, 64) 29




Médiá musia zobrazovať chudobných a starších ľudí vo všeobecnosti, nie len tie najextrémnejšie prípady. (SE, IE, PT, RO, IT) „Médiá však musia zobrazovať širšiu kategóriu starších/chudobných ľudí a dôchodcov, ktorí síce netrpia hladom a majú dosť peňazí na zaplatenie nájomného, jedla a najpotrebnejších liekov, no máme akurát tak peniaze na prežitie, nič viac.“ (SE, muž, 63) „O starších ľuďoch sa hovorí len zriedka, akurát tak v zime, keď nejaký z nich zmrzne na ulici... hovoria len o tulákovi, o niekom, kto zmrzol.“ (IT, muž, 66) „Ľudia musia vidieť, ako starší ľudia vyžijú z toho mála peňazí, čo majú... pochopili by ste, s akými ťažkosťami ľudia bojujú, aby mohli zaplatiť za svoje lieky na predpis a podobné veci.“ (IE, muž, 63) „Mali by hovoriť so starými ľuďmi, aby pochopili, ako žijú, že sú sami a úplne izolovaní“ (PT, žena, 72) „Mali by nám povedať celú pravdu. Ľudia, takáto je situácia, je to veľmi zlé. Aspoň raz by mali pravdu...“ (RO, žena, 67)

Respondenti mali k spôsobu, akým by mala byť prezentovaná chudoba a sociálne vylúčenie v médiách, tieto návrhy:

 Médiá by mohli prispieť k vzdelávaniu chudobných a sociálne vylúčených tým, že by im poskytovali informácie o tom, kde by mohli dostať finančnú pomoc a ďalšie formy pomoci. (PT, MT, IT, LV) 

Chudobní a sociálne vylúčení by sa mali zobrazovať ako ľudia, ktorí sú čestní a hodní úcty, aj napriek ťažkostiam, ktorým čelia, a nie v stereotypnom ponímaní, ktoré o nich hovorí, že sú leniví, nechce sa im pracovať atď. (HU, DE, CZ)



Médiá by mali zobrazovať rôzne typy alebo stránky chudoby: chudobu, ktorá je viditeľná (napr. bezdomovcov), chudobu, ktorá je skrytá (napr. ľudí na dôchodku, ktorých výdavky prevyšujú ich príjmy), a tých, ktorí nechcú pracovať a nechcú šetriť peniaze. (SK, ES, MT)

 Médiá by mali brať do úvahy alebo zobrazovať meniaci sa charakter spoločnosti, a teda aj meniacu sa tvár chudoby. Napríklad, keďže krajiny, ktoré v minulosti vynikali tým, že sa v nich neobjavovala chudoba a sociálne vylúčenie, dnes čelia hospodárskym problémom, čo ovplyvňuje spoločnosť, ktorá sa stáva chudobnejšou. Situácia nie je nemenná. (SE) 

Keď sa médiá venujú módnemu priemyslu, mali by určitú pozornosť venovať aj móde pre starších ľudí. Respondenti však majú výhrady voči módnemu priemyslu ako takému, pretože sa sústreďuje len na malú skupinu seniorov, ktorí si môžu dovoliť kupovať drahé oblečenie, no pre respondentov je čoraz ťažšie nájsť oblečenie, ktoré ich peňaženku príliš nevyprázdni. (SE)

 V médiách by sa malo viac hovoriť o situácii žien s malým príjmom a o tom, ako sa musia starať o domácnosť. Tieto ženy chudoba postihuje cez rôzne udalosti, napríklad upadajú do chudoby po úmrtí partnera alebo po rozvode 30


a často musia znášať finančné bremeno starostlivosti o druhých. (SE) „Bolo by dobré vypracovať štúdiu o počte ľudí, ktorí vo Švédsku upadajú do chudoby. Myslím si, že ťažkosti súvisiace s hospodárskou situáciou najviac postihujú ženy, ktoré boli vydaté a z nejakého dôvodu osamejú.“ (SE, muž, 74) 

Niektorí respondenti by si priali, aby sa v televízii pravidelne objavovali správy o tom, ako vláda nakladá s rozpočtovými prostriedkami (RO) a diskusné relácie, do ktorých by sa pozývali politici (IT).



Niektorí respondenti by tiež boli radi, keby existovali prípadové štúdie o tom, ako ľudia žijú vo vyspelejších členských štátoch EÚ. Respondenti sa nazdávajú, že ak by sa takéto príklady ukazovali verejnosti, politici by sa viac snažili riešiť chudobu vo vlastnej krajine či lokalite a ľudia by viac požadovali a boli by ochotnejší brániť svoje práva. (RO) „Chcela by som vidieť... ako žijú ľudia v iných krajinách, možno to naši politici tiež uvidia a budú sa viac snažiť... mali by nám ukázať príklady zo všetkých krajín EÚ, keď sa teraz globalizujeme, keď sme súčasťou EÚ, mali by nám ukázať, ako sa žije v zahraničí, porovnať to a prijať opatrenia...“ (RO, žena, 71)

Napriek tomu, že respondenti diskutovali o tom, čo podľa nich chýba v mediálnej prezentácii a ako by podľa nich mala vyzerať, niektorí sa domnievali, že nie je úplne realistické čakať, že sa niečo zmení. Tento názor vysvetľovali takto:

 Starší ľudia majú v médiách minimálne zastúpenie. Mladí ľudia môžu mať nesprávne názory na starších ľudí a zo zásady nevenovať vo vysielaní pozornosť témam súvisiacim so staršími ľuďmi. Na zmenu pomerov by bolo potrebné vyriešiť nedostatočné zastúpenie seniorov. (SE) „Len veľmi málo ľudí v našom veku pracuje v médiách.“ (SE, muž, 64)

 Tí, ktorí nezažili rovnaké ťažkosti často nevedia pochopiť, uveriť alebo spracovať núdzu, ktorú prežívajú druhí. (MT) „Rovnako ako vy, čo sa s nami rozprávate a počúvate o niektorých problémoch a vy, čo nás počúvate, neveríte, že je to práve tak.“ (MT, muž, 64) 

Niektorí respondenti zastávali názor, že aj keby televízni alebo filmoví producenti venovali pozornosť témam chudoby a sociálneho vylúčenia, nikto by sa na niečo také nepozeral, pretože by to bolo nudné. Preto je dôležité zvoliť správny pomer skutočnosti a zábavy, a hoci je pri sprostredkúvaní skúseností osôb, ktoré žijú v chudobe alebo im hrozí, dôležité zdôrazniť určité bežné faktory, ktoré ovplyvňujú život chudobných ľudí, treba túto tému spracovať pútavou a zábavnou formou. (IE, ES, LV) „Ak by sa ukazovala len skutočnosť, bolo by to nudné. [Scenáristi] by mali písať o udalostiach a alkoholizme a podobných veciach, aby to bolo zaujímavejšie.“ (IE, žena, 66)

 Zložitosť a rôzne dimenzie chudoby a sociálneho vylúčenia znemožňujú tieto 31


témy uspokojivo stvárniť, a preto ich obecenstvo vie pochopiť, len ak sa napr. príbeh týka jednej osoby alebo rodiny a zachytáva priamy a pútavý dej. (DK) „Verím tomu, že je náročné zachytiť všetky stránky. Je tak veľa názorov a dôvodov, prečo je niekto chudobný. Myslím, že diváci majú problém to všetko spracovať, a preto to je veľmi jednostranné.“ (DK, muž, 71) Niektorí respondenti sa domnievali, že dôvodom nedostatočného zobrazovania situácie dôchodcov je ich vlastná nečinnosť. Vyhýbajú sa pozornosti, pretože sa za svoju situáciu hanbia, je im cudzia kultúra odporu a podrobia sa okolnostiam svojej situácie, pretože ako povojnová generácia sú zvyknutí na skromný život. (DE) „Tiež si myslím, že sa tam v skutočnosti nechceme objavovať, pretože sa hanbíme za to, ako hlboko sme padli, aj keď sme celý život ťažko pracovali.“ (DE, žena, 66)

32


4 CHÁPANIE PROBLEMATIKY CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA Respondenti dostali otázku, do akej miery podľa nich tí, ktorí prijímajú rozhodnutia ovplyvňujúce ich život (čiže miestni, vnútroštátni a európski politici a úradníci), chápu skutočnú podobu ich životných skúseností. V rámci ďalšej otázky mali určiť, ktoré stránky ich života podľa nich tvorcovia rozhodnutí chápu dobre a ktoré oblasti chápu horšie.

4.1 Kľúčové zistenia  Medzi respondentmi prevládal názor, že tvorcovia rozhodnutí a politík, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením. Nedostatok pochopenia pramení najmä zo skutočnosti, že tvorcovia rozhodnutí žijú podľa respondentov život plný výhod, poberajú vysoký plat, a teda im nehrozí, že budú žiť v chudobe alebo čeliť sociálnemu vylúčeniu.

 Nedostatok pochopenia sa prejavuje v tom, ako sa poskytuje pomoc ľuďom v núdzi, a respondenti uviedli príklady z vlastného života.

 Nedostatok pochopenia zo strany tvorcov rozhodnutí nemusí hneď znamenať, že tvorcovia rozhodnutí o týchto problémoch nevedia. Respondenti sa však domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí nepreukazujú dostatok úsilia, záujmu alebo pochopenia. 

Respondenti mali problém vymenovať tie stránky svojho života, ktoré podľa nich tvorcovia rozhodnutí chápu dobre, ale odvolali sa na údaje, napr. na štatistiky, ktoré hovoria o počte starších ľudí žijúcich v chudobe, a na výšku finančných prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na sociálne dôchodky alebo na sociálnu pomoc.

 Respondenti vymenovali niekoľko rôznych problémov, ktoré podľa nich

tvorcovia rozhodnutí chápu horšie, pričom za najväčší problém považujú nedostatok pochopenia reality života chudobných a sociálne vylúčených a nedostatok pochopenia v súvislosti s tým, aké sú celkové následky existujúcich politík na chudobných a sociálne vylúčených.

 Keďže tvorcovia rozhodnutí majú málo priamych skúseností s chudobou a sociálnym vylúčením a keďže sú zaneprázdnení, nemajú často možnosť stretnúť sa s týmito problémami priamo. Navrhli preto, aby sociálne vylúčení občania alebo ľudia žijúci v chudobe pôsobili ako poradcovia tvorcov rozhodnutí v tejto oblasti.

4.2 Do akej miery chápu tvorcovia rozhodnutí chudobu a sociálne vylúčenie? Medzi respondentmi prevládal názor, že tvorcovia rozhodnutí a politík, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni nie veľmi dobre chápu problémy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením. (UK, SK, RO, PT, MT, IE, DE, SE, CZ, EL, ES, LV, PL, FR, BE) 33


„Nemyslím si, že to chápu, určite nechápu problémy s bývaním.“ (UK, žena, 69) „Vôbec nič nechápu. Nemajú žiadnu predstavu.“ (SK, žena, 61) „Od obyčajných ľudí sú jednoducho príliš vzdialení.“ (DE, žena, 62) „Sýty hladnému nikdy neuverí.“ (PL, muž, 67) „Nechápu realitu bežného života a ani sa o to nesnažia.“ (CZ, muž, 64) „Nič sa nedeje, lebo ak sa ich opýtate, koľko stojí liter mlieka, tak nevedia. oni nepoznajú ceny. Nemusia chodiť do obchodu. Vedia, že chudoba existuje, ale nevedia, čo chudoba znamená. Na svete je veľa bohatstva, ale aj veľa chudoby.“ (HU, muž, 60) Za dôvody nedostatočného respondenti považujú:

porozumenia

zo

strany

tvorcov

rozhodnutí

 Tvorcovia politík a rozhodnutí žijú život plný výhod a majú vysokú príjem, a preto nemajú priamu skúsenosť s chudobou a sociálnym vylúčením, ani im nehrozí, že ich zažijú. (SE, SK, RO, PT, UK, MT, IE, HU, CZ, EL, IT, PL) „Orbán tvrdí, že zastaví rozdiely vo výške platov. A čo spravil ako prvé? Dal hlasovať o svojom (ich) plate a nezaujíma sa, čo budú chudobní jesť zajtra alebo na Vianoce.“ (HU, žena, 64) Majú sa dobre. A preto si myslia: ‚Na čo sa tí ľudia sťažujú?‘ “ (CZ, muž, 60)



Očividný nedostatok pochopenia zo strany tvorcov rozhodnutí (SE, IE, EL, ES). Tento postoj vychádza z presvedčenia respondentov, že politici sa za svoje rozhodnutia nemusia ani politicky, ani právne zodpovedať. Respondenti vnímajú nedostatok zodpovednosti, ktorý v nich vyvoláva pocit bezmocnosti, pokiaľ ide o nápravu systému (IE). „Mám dojem, že tvorcovia politík vedia o našej situácii, ale je im to jedno. (SE, žena, dôchodkyňa, 67) „Sme pre nich len čísla.“ (EL, žena, 66) Niektorí respondenti ako príklad nedostatku pochopenia uvádzajú, že tvorcovia politík ich nenavštevujú a neurobia si čas na to, aby si vypočuli, čo ľudí trápi. (EL) „Môj sused vie, ako žijem, lebo býva vedľa mňa, tvorcovia rozhodnutí sa ešte neprišli pozrieť, aby pochopili moju biedu.“ (EL, žena, 62) Malá časť respondentov obviňuje samých seba za to, že na tvorcov rozhodnutí nevytvárajú dostatočný tlak tým, že nehovoria hlasnejšie o svojej situácii, a tým, že nedemonštrujú na uliciach. (DE)

 Vekový rozdiel medzi tvorcami politík a staršími ľuďmi a ľuďmi na dôchodku spôsobuje, že pre ich situáciu nie je dostatočné pochopenie. (SE) 34


 Nedostatočná odborná spôsobilosť zo strany politikov na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia. (IE) „Zubára by ste neposlali, aby šiel predávať mäso do mäsiarstva.“ (IE, muž, 71)

 Tvorcovia rozhodnutí nechcú vidieť realitu chudoby a sociálneho vylúčenia, aby nemuseli vyvinúť opatrenia, ktoré túto situáciu budú riešiť. (BE) Nedostatok porozumenia zo strany tvorcov rozhodnutí voči životu chudobných sa prejavuje v tom, akým spôsobom sa poskytuje pomoc, a v tom, ako sa tvorcovia rozhodnutí stavajú k chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Respondenti uviedli príklady rozhodnutí, ktoré považujú za neprimerané alebo neúčinné, a príklady postojov, ktoré podľa nich zastávajú tvorcovia rozhodnutí k daným témam, a z ktorých vyplýva, že problematiku nechápu:

 Chudoba a sociálne vylúčenie sú častými témami predvolebných kampaní, počas ktorých tvorcovia rozhodnutí hovoria o tom, ako zlepšia situáciu chudobných, starších ľudí a dôchodcov, no po voľbách svoje sľuby neplnia. (SE, DK, ES, IT, LV, RO, FR) „Ničomu nerozumejú a je im to jedno. Prídu za nami iba keď potrebujú naše hlasy a dajú nám tašku či balíček. Fľašu oleja, vrecko cukru...“ (RO, žena, 71)

 Balíčky pomoci v hmotnej núdzi neodrážajú realitu ich bežného života; (MT, EL, BE) alebo sú tieto balíčky určené iným kategóriám, napr. mladým nezamestnaným ľuďom (BE). „Prídete so všetkými papiermi od doktorov, sociálnych pracovníkov a neviem čo ešte, mali vám dať miesto, kde nie sú schody, a dali mi miesto, kde musím vyjsť tri poschodia.“ (MT, žena, 64) „Mladí dnes dostávajú dávky v nezamestnanosti okamžite, no my musíme čakať.“ (BE, žena, 68)

 Tvorcovia politík nekonajú vždy v najlepšom záujme chudobných, seniorov a sociálne vylúčených ľudí. (SE) „Myslím, že tvorcovia politík majú cielenú stratégiu naschvál znižovať fond na podporu nezamestnaných a ďalšie kompenzačné nástroje, pretože tvorcovia politík majú zisk z ľudí, ktorí pracujú a do sociálneho systému prinášajú peniaze.“ (SE, muž, 63) 

Niektorých tvorcov rozhodnutí respondenti vnímajú ako arogantných voči chudobným, o ktorých hovoria, že sú leniví a čakajú iba na pomoc od štátu. (RO)



Vek odchodu do dôchodku sa zvýšil, čo znamená, že ľudia musia dlhšie pracovať. (EL) „Zvýšili dôchodkový vek, mám toho všetkého dosť, nemôžem pracovať až do smrti.“ (EL, muž, 60) 35


 Starší ľudia platia vysoké dane. (IT) Napriek tomu, že tvorcovia rozhodnutí nedostatočne chápu danú problematiku, respondenti z viacerých krajín poukázali na to, že nedostatok porozumenia neznamená, že tvorcovia rozhodnutí nevedia o týchto problémoch. Respondenti sa však domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí nepreukazujú dostatok úsilia, záujmu alebo pochopenia. (SE, UK, RO, HU, DE, MT, IT) „Nechcú to vedieť, nevšímajú si ľudí v núdzi. Dávajú len sebe a tým, ktorí ich obklopujú. Komu v parlamente záleží na tom, ako žijem? Poslanec sa o to nezaujíma, ani keď býva hneď vedľa. Hlavná vec, že si môže dobre žiť a nastúpiť do svojho Mercedesu.“ (HU, žena, 64) „Chápu vás len v určitej chvíli a tvária sa, že vám pomáhajú, ale potom je všetkému koniec. Stalo sa tak aj v mojom prípade, tri roky som dostával mesačne 100 maltských lír... keď sa blížili voľby, vypočuli sme si mnoho sľubov... a nakoniec mi nedali nič.“ (MT, muž, 61) V prípadoch, keď si respondenti spomenuli na príklady situácií, keď tvorcovia rozhodnutí prejavili voči chudobe pochopenie a niečo spravili, sa domnievali, že tak urobili na zlepšenie svojho politického obrazu, keďže na podobné podujatia sa často prizývajú i médiá. (RO) „Je zopár prípadov... keď boli u nás záplavy, prišli sem nejakí [tvorcovia rozhodnutí] a pomáhali… no zavolali médiá, vyzbierali peniaze od sponzorov, zase to robili len vo vlastnom záujme…” (RO, žena, 67) Tým tvorcom rozhodnutí, ktorí podľa respondentov do určitej miery chápu chudobu a sociálne vylúčenie, chýbajú konkrétne skutky v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Príliš veľa času sa venuje diskutovaniu (UK, DK). „[Tvorcovia rozhodnutí] strávia toľko času za stolom rokovaním o tom či onom, že musia mať ďalšie stretnutie, aby prebrali, o čom rokovali na predchádzajúcom stretnutí, no aj tak sa nakoniec nič nespraví.“ (UK, žena, 69) Respondenti však uznávajú, že tieto problémy je náročné vyriešiť, pretože sú súčasťou širších sociálnych a politických problémov, ako napr. sociálne začleňovanie a rastúca miera nezamestnanosti (DK). Respondenti väčšinou nerozlišovali tvorcov politík na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Všetky tieto úrovne nesú podľa nich zodpovednosť za riešenie problémov chudoby a sociálneho vylúčenia (UK). Keď sa však respondenti vyjadrovali k týmto úrovniam jednotlivo, mali takéto názory: 

Tvorcovia rozhodnutí na miestnej úrovni:

o Politici v miestnej samospráve majú bližší kontakt so skutočnosťou, keďže bývajú v tej istej lokalite a sú k občanom bližšie, zatiaľ čo poslanci národného parlamentu sú príliš vzdialení na to, aby naozaj vedeli pochopiť problémy, ktoré ovplyvňujú život respondentov. (DK) 

Tvorcovia rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni:

36


o Za nedostatok opatrení na riešene problémov chudoby a sociálneho vylúčenia respondenti väčšinou vinia národnú vládu. (UK, PL, DK, BE) „Medzi jednotlivými občanmi a tvorcami politík je príliš veľká vzdialenosť. Prestali bývať vedľa nás, a tak aj zároveň prestali pociťovať zodpovednosť. Práca je pre nich každý deň sedieť v kancelárii od deviatej do piatej a potom ísť spokojne domov. Oni sa nemusia vyrovnávať s dôsledkami svojich rozhodnutí.“ (DK, žena, 73)

o Politici preukazujú nedostatok osobnej zodpovednosti a nezaoberajú sa otázkami, ktoré sú orientované na sociálnu oblasť, a teda ani na chudobu a sociálne vylúčenie. (PL, IT)

o Respondenti sa nazdávajú, že politici sa na národnej úrovni snažia skrývať chudobu vo svojej krajine alebo ju spomínajú len povrchne s cieľom zachovať svoj obraz v zahraničí, ba dokonca aj na domácej scéne. (ES)

o Domnievali sa aj, že vnútroštátni politici nedokážu vyriešiť chudobu, pretože im v tom bránia prekážky, ktoré sú mimo ich dosahu. (ES) „Politici pre to nikdy nič nerobia. Je jedno, kto je pri moci. Každý politik, ktorý sa dostane k moci, sa stretne s prekážkami, ktoré vytvárajú poskytovatelia kapitálu, banky, zamestnávatelia, Brusel, normy EÚ. Žiadny politik nemôže povedať, že niečo spraví... (ES, muž, 63) 

Tvorcovia rozhodnutí na európskej úrovni:

o Jeden z respondentov verí, že medzi politikmi, ktorí majú niečo spoločné s Európskou úniou, je viac korupcie. (MT)

o Podľa iného názoru pochádzajú najmocnejší tvorcovia rozhodnutí z najbohatších štátov EÚ, čo nevyhnutne znamená, že budú lobovať a rozhodovať vo svojom najlepšom záujme a nebudú ich veľmi zaujímať problémy, ktoré trápia iné štáty, napr. chudoba a sociálne vylúčenie. (ES)

o

Niektorí respondenti sa nazdávajú, že tvorcovia rozhodnutí v EÚ vôbec nepoznajú problémy, ktorým čelia chudobní seniori, pretože sú fyzicky príliš vzdialení od ich situácie. (CZ) „V Bruseli nepoznajú jednotlivé štáty a každodenné problémy ich občanov. Problémy našej krajiny sa k nim určite nedostanú cez našich politikov, ktorí nás majú zastupovať!“ (CZ, žena, 62)

o Národní

predstavitelia v Európskom parlamente sa podľa respondentov viac zaoberajú problémami iných krajín alebo kontinentov (napr. Afrikou) ako problémami vlastnej krajiny. (LV)

o EÚ sa nepovažuje za hlavný subjekt v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ani sa neočakáva, že sa ním stane. (FR)

o Respondenti sa nazdávajú a dúfajú, že opatrenia prijaté na európskej 37


úrovni v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by mohli byť účinnejšie ako opatrenia prijaté na národnej alebo miestnej úrovni. Tento názor odôvodňujú viacerými argumentmi: chudoba je v celej Európe čoraz väčším problémom a vyžaduje si vytváranie riešení na vyššej (európskej) úrovni; migrácia z nových členských štátov EÚ do tých, ktoré sú na tom lepšie, prispieva k zvyšovaniu chudoby v starších členských štátoch EÚ a migranti dostávajú prinajmenšom rovnakú úroveň sociálnej podpory ako miestni obyvatelia. (BE) Respondenti z Českej republiky a Lotyšska uviedli, že konkrétne zamestnanci úradov a byrokrati na miestnej úrovni nemajú žiadne pochopenie pre ich situáciu a sú voči nim mimoriadne ľahostajní. Respondenti uviedli viacero príkladov z vlastnej skúsenosti: „Čakám na operáciu chrbtice a až do jej uskutočnenia nemôžem chodiť. Požiadal som o invalidný dôchodok pre ťažko zdravotne postihnutú osobu, ale rozhodli, že som len mierne zdravotne postihnutý, tak som sa proti tomu odvolal... išlo to [prípad] na ministerstvo sociálnych vecí a oni nakoniec uznali, že som ťažko zdravotne postihnutý. O tri týždne som šiel znova na miestny úrad so všetkými papiermi, ale tá dáma mi tam povedala, že ona žiadne dokumenty k tomu nemá... skončilo to u starostu a ten mi nakoniec pomohol. Takto sa oni správajú k ľuďom.“ (CZ, muž, 64) „Oni [zamestnanci miestnej samosprávy] vám ešte aj vynadajú, že ste sa odvážili vojsť na sociálne oddelenie.“ (LV, muž, 60)

4.3 Problémy, ktoré politici chápu dobre Respondenti mali vo všeobecnosti problém určiť tie stránky svojho života alebo života iných ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu, ktoré podľa nich tvorcovia rozhodnutí pri moci chápu dobre. Problémy, o ktoré sa tvorcovia rozhodnutí podľa respondentov zaujímajú a ktoré dobre chápu:

 Údaje, napr. štatistiky o počte starších ľudí žijúcich v chudobe a o výške finančných prostriedkov, ktoré sa vyčleňujú na sociálne dôchodky alebo sociálnu pomoc. Neznamená to však, že chápu realitu života chudobných ľudí. (PT, HU, BE) „Nemyslím si, že je nejaká stránka môjho života, ktorú by mohli chápať, vedia len, aký veľký dôchodok dostávam.“ (PT, muž, 67) 

Niektorí respondenti vyjadrili uznanie tomu, čo vlády robia na odstránenie chudoby (DK, DE), napr. podpora rôznych klubov, aby mohli deti z chudobnejších rodín chodiť na futbalové tréningy zadarmo. Vláda takisto podporuje komunitné strediská, aby mali starší ľudia s nízkym príjmom priestor, kde by sa mohli stretávať so svojimi rovesníkmi (DK).

4.4 Problémy, ktoré politici nechápu Respondenti sa domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí menej chápu tieto problémy súvisiace s chudobou a sociálnym vylúčením alebo tieto stránky ich života:

38


 Realita života chudobných a sociálne vylúčených. (PT, MT, IE, EL, ES, LV, DK, CZ) Niektorí respondenti si myslia, že tvorcovia rozhodnutí nechápu podrobnosti života respondentov a to, aké sú ich trápenia, napr. prežívanie z nízkeho dôchodku, problémy s podmienkami bývania a jeho okolím, ťažkosti s hľadaním zamestnania, ťažkosti s platením základných potrieb a liekov, dlhé rady alebo čakacie lehoty u doktorov, nedostatok domovov dôchodcov v dobrom stave atď. (PT, MT, IE, CZ, EL, ES) „Môj dôchodok je 245 eur. Minule som si kupovala lieky a platila som 8,89 eura a predtým boli zadarmo, ako si môžem teraz kupovať lieky? Chápu to? Nie.“ (PT, žena, 72) „Dal by som im svoj dôchodok a povedal by som im: nech sa páči, skúste žiť z 800 korún, ktoré mi zostanú po zaplatení nájmu a účtov. Nech skúsia žiť z takých peňazí.“ (CZ, muž, 65) Niektorí respondenti takisto zastávali názor, že chýba jednotné vymedzenie pojmu chudoba a dostatočné uznanie toho, že existuje. Znamená to, že problémy zostávajú skryté a nehovorí sa o nich. (DK) „Zdá sa, že prevláda názor, že v Dánsku chudoba neexistuje. To však nie je pravda, existuje, a pokiaľ to ani neviete uznať, nič sa nikdy nezlepší.“ (DK, žena, 77) Tvorcovia rozhodnutí podľa respondentov nechápu ani to, aký vplyv má nedostatočná úroveň života na emocionálny stav respondentov a na pocit užitočnosti. (EL, LV) „Nechápu, že nemáme v živote žiadne radosti, lebo sme si už celé veky nevyšli do reštaurácie alebo na pohárik. Žiaľ, žijeme len raz a je smutné si uvedomiť, že toto je to najlepšie, čo sa nám dostane...“ (EL, žena, 66)

 Celkový vplyv existujúcich politík na chudobných a sociálne vylúčených. (RO, PT, HU, SE, BE)

Vplyv vysokých daní potravín a liekov na chudobných; skrátenie materskej dovolenky pre matky; a vplyv byrokracie (zdĺhavé vybavovanie) na účinné vykonávanie opatrení týkajúcich sa chudoby sa nechápe v plnej miere (RO, PT, HU). Respondenti sa tiež nazdávali, že politici vytvárajú zákony so zatvorenými očami, nezohľadňujú špecifické problémy chudobných a nemyslia na to, aký vplyv bude mať navrhovaná legislatíva (PT). „Išiel som si do banky vybrať dôchodok a zistil som, že mi zrušili účet, lebo som im dlhoval nejaké dane. V stredisku musím platiť 15 eur za jedlo a teraz nemôžem jesť, lebo nemám peniaze. Keď robia takéto zákony, nerozmýšľajú, že sa môžu stať takéto situácie.“ (PT, muž, 74) Respondentov zo Švédska trápilo najmä to, že chudoba a sociálne vylúčenie sa rieši decentralizovaným spôsobom a mnohé právomoci majú v rukách príslušné obce, čo podľa respondentov vedie k nevyváženej pozornosti k týmto problémom a prispieva k tomu, že respondenti sú často zmätení, lebo 39


nie vždy vedia, aké sú ich práva a povinnosti. (SE) 

Určenie priorít pri vyčleňovaní verejných prostriedkov. (UK, MT, DK) Respondenti sa nazdávajú, že tvorcovia rozhodnutí si nevedia správne určiť priority pri nakladaní s verejnými financiami. Netýka sa to iba sociálnych výdavkov v rámci rozpočtu na vnútroštátnej či európskej úrovni, ide o všeobecnú nerovnováhu v spoločnosti – hovorí sa, že na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia nie je dosť peňazí, no zároveň sa zdá, že politici majú dostatok peňazí na upevnenie svojho finančného postavenia (UK, MT). „Myslím si, že ich prioritou nie je urobiť správu vec, tam kde by sa mali peniaze dostať. Preto si nemyslím, že tomu dostatočne rozumejú.“ (UK, žena, 67) Štruktúry či organizácie, ktoré podporujú chudobných a sociálne vylúčených, či už sú to komunitné strediská alebo úrad práce, majú nedostatok finančných prostriedkov, čo zapríčiňuje, že pomoc poskytovaná tým, ktorí ju potrebujú, nie je pravidelná (DK). „Úradníci, ktorý sa starajú o určitý prípad sa stále menia a neinformujú sa navzájom, strácajú sa dokumenty atď... Ale práve to sa stane, keď im nedáte prostriedky, ktoré potrebujú, aby sa niečo zmenilo...“ (DK, muž, 67)

 Potreba konať. (UK, IE, LV, FR) Okrem toho, že tvorcovia rozhodnutí by mali počúvať chudobných a sociálne vylúčených ľudí, a že by sa mali trochu snažiť pochopiť ich situáciu, je rovnako nevyhnutné konať v nadväznosti na prijaté rozhodnutia. (UK, IE, LV) Takisto je dôležité neustále bojovať proti problémom chudoby a sociálneho vylúčenia, niektorí respondenti si totiž myslia, že tieto otázky sa dostávajú do úzadia v čase recesie, keď sa do popredia dostávajú otázky súvisiace s obchodom a priemyslom alebo aj vtedy, keď musia tvorcovia rozhodnutí znižovať výdavky v rozpočte. (UK, IE, LV)

 Individuálna a premenlivá podoba chudoby a sociálneho vylúčenia. (SE, DK, BE) Respondenti považujú za potrebné, aby sa bralo do úvahy, že aj v krajinách, ktoré v minulosti prosperovali, sú dnes ľudia, ktorí trpia chudobou a sociálnym vylúčením v dôsledku zmien celosvetovej, vnútroštátnej a osobnej hospodárskej situácie (SE). Každý človek potrebuje niečo iné, a preto by sa mal zaujať individuálnejší a pružnejší prístup v rámci pomoci. „Mnoho rokov mi štát každý mesiac uhrádzal výdavky na pranie. Mám troch chlapcov, takže si asi viete predstaviť, že za tie roky to bolo dosť veľa peňazí. Aký nepremyslený krok. Ak by mi hneď dali práčku, nemusela by som každý týždeň po dva večery nechávať deti samé doma a chodiť prať veci do verejnej práčovne na konci ulice. V konečnom dôsledku štát zaplatil oveľa viac peňazí za pranie mojich vecí vo verejnej práčovni, veď si to predstavte, mala som troch chlapcov! Toľko času som premárnila v tej práčovni, čas, ktorý by som 40


mohla venovať svojim deťom.“ (DK, žena, 75) Na jednotlivca by sa malo pozerať ako na celok a nie len na jeho biologický vek a tvorcovia rozhodnutí by mali zohľadňovať schopnosti človeka vykonávať rôzne úlohy namiesto toho, aby určovali vekovú hranicu, po prekročení ktorej je človek pristarý na prácu (SE). Príliš prísne kritériá na určenie oprávnených poberateľov sociálnej podpory vylučujú niektorých ľudí, ktorí sa nachádzajú v extrémne neistej situácii, ktorá ich môže v krátkom časovom úseku priviesť do chudoby (BE).

 Význam priamych komunikačných kanálov, ktoré je potrebné vytvoriť medzi politikmi na všetkých úrovniach, pracovníkmi v sociálnom systéme a ľuďmi v núdzi, aby bolo možné zabezpečiť, že ľudia získajú primeranú pomoc a že ich názory budú vypočuté. (DK)

4.5 Ako zlepšiť chápanie chudoby Niektorí respondenti prišli s návrhmi, ako môžu tvorcovia rozhodnutí zlepšiť svoje porozumenie životov ľudí čeliacich chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Keďže respondenti sa domnievajú, že tvorcovia rozhodnutí majú málo priamych skúseností s chudobou a sociálnym vylúčením, a keďže sú zaneprázdnení, nemajú často možnosť stretnúť sa s týmito problémami priamo. Navrhli preto, aby sociálne vylúčení občania alebo ľudia žijúci v chudobe pôsobili ako poradcovia tvorcov rozhodnutí v tejto oblasti. (UK, IT) „Keď majú schôdze, mali by na ne pozvať aj nejakých chudobných ľudí, aby, ako ste povedali aj vy, mali šancu prehovoriť, pretože ľudia, ktorí riadia tento štát nevedia, aké to je... Netrpia ako my.“ (UK, žena, 69) Niektorí respondenti si myslia, že tvorcovia politík by mali za chápanie týchto problémov prebrať väčšiu zodpovednosť a vžiť sa do kože chudobných, napr. tým, že budú sami žiť z nízkeho príjmu a v chudobe, a potom budú hovoriť o svojej skúsenosti v médiách. (SE) Respondenti sa domnievajú, že orgány miestnej samosprávy by sa mali viac zaujímať o chudobu a sociálne vylúčenie vo svojej oblasti a byť viac prepojené s miestnym obyvateľstvom, aby mohli lepšie porozumieť ich problémom. (PT) „Miestni politici by mali mať bližší kontakt s obyvateľmi svojej oblasti, aby sa lepšie oboznámili s konkrétnymi situáciami.“ (PT, žena, 66)

41


5 POLITIKA V tejto kapitole sa uvádzajú konkrétne názory a preferencie respondentov v súvislosti s tým, ako by podľa nich európski tvorcovia politík mali riešiť problémy chudoby a sociálneho vylúčenia.

5.1 Kľúčové zistenia  Vo všeobecnosti respondenti nepoznali politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe, predpokladali však, že EÚ má otázky chudoby vo svojom všeobecnom programe. Respondenti teda mohli vymenovať len niekoľko príkladov politík a opatrení EÚ, o ktorých vedeli alebo ktoré priamo zažili.

 Respondenti mali množstvo návrhov, ako by EÚ mala bojovať proti chudobe. Dva najčastejšie návrhy sa zaoberali riešením nezamestnanosti a problémov, ktoré sa spájajú s podmienkami bývania a okolia bydliska. Za týmito dvomi oblasťami nasledovali návrhy, aby EÚ prijala opatrenia v oblasti zvyšovania dôchodkov, zlepšovania prístupu k zdravotnej starostlivosti a jej cenovej dostupnosti. Takisto bolo často spomenuté poskytovanie sociálnej podpory osobám v núdzi a komunikácia s chudobnými a sociálne vylúčenými členmi spoločnosti s cieľom spoznať ich problémy.



Z odpovedí vyplynulo, že takéto opatrenia by zlepšili kvalitu života respondentov po materiálnej stránke a priaznivý účinok by mali aj na ich psychiku, t. j. pomohli by im znovu nadobudnúť vlastnú dôstojnosť, keďže chudoba sa stále pokladá za niečo zahanbujúce a ponižujúce; starším ľuďom, ktorí sú chudobní a sociálne vylúčení, by umožnili žiť aktívnejšie (napr. prostredníctvom zamestnania) a prekonať samotu; a pomohli by ľuďom pri prekonávaní pocitov neistoty a strachu z budúcnosti.



Respondenti vo svojich kľúčových odkazoch tvorcom politík EÚ a pri určovaní hlavného problému, ktorému by sa tvorcovia politík mali venovať, opäť uviedli niekoľko aspektov, ako je boj proti nezamestnanosti, sústredenie sa na hospodárstvo a infraštruktúru (napr. zdravotná starostlivosť a bývanie) či venovanie pozornosti tomu, čo trápi dôchodcov, chudobných a sociálne vylúčených. Spomenuli aj opatrenia, ktoré by neviedli len k naplneniu materiálnych potrieb seniorov, chudobných a sociálne vylúčených, ale ktoré by im takisto poskytli pocit, že niečo znamenajú a že môžu byť užitoční, napr. účasť na kultúrnych aktivitách alebo odovzdávanie vlastných odborných zručností mladším generáciám.

5.2 Informovanosť o politikách EÚ v oblasti boja proti chudobe Vo všeobecnosti respondenti nepoznajú veľmi dobre politiky EÚ v oblasti boja proti chudobe (PL, ES, PT, RO, SK, UK, DK, HU, IE, LV, IT, EL, CZ, FR, BE), ale predpokladajú, že EÚ má problematiku chudoby vo svojom všeobecnom programe (SK, UK, IT). Nikto nevedel o tom, že rok 2010 bol vyhlásený za rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (UK, HU). „Zatiaľ som o nijakej akcii nepočul.“ (PT, muž, 67) 42


Respondenti však niektoré politiky alebo opatrenia EÚ poznali alebo s nimi mali skúsenosť.

 Niektorí

z maltských respondentov občas dostávajú potraviny prostredníctvom programu financovaného EÚ. Program je podľa respondentov dobrý, hoci sa nazdávajú, že dostávajú príliš málo potravín a že to, čo dostanú, nie je vždy to, čo potrebujú. Niektorí sa o tomto programe dozvedeli od známych, iní prostredníctvom vlády. (MT)



Niektorí respondenti vedeli, že EÚ je zapojená do iniciatív na boj proti chudobe na vnútroštátnej úrovni. „Postavili sa nejaké sirotince pre deti z ulice... zaplatilo sa to z fondov EÚ. Tie eurofondy sa dajú dobre využívať, ale nevieme, ako sa k nim dá dostať...“ (RO, muž, 61)

 Niektorí respondenti vedeli o činnostiach EÚ v oblasti boja proti chudobe mimo EÚ, napr. v Afrike. (LV)

 Príspevky, ktoré EÚ poskytla koncom minulého storočia na infraštruktúru v Írsku respondenti považovali za priamu formu pomoci štátu, okrem toho ako príklad uviedli aj finančnú podporu Írsku od EÚ a MMF, ktorou sa nepriamo pomohlo aj tým, ktorí sú na tom horšie. (IE)

 Iba v jednom prípade respondenti uviedli iniciatívu zo strany EÚ, ktorá sa týkala riešenia sociálneho vylúčenia. Respondenti vedeli, akú úlohu zohrávajú európske inštitúcie vrátane súdov pri zabezpečovaní rovnoprávnosti pre írskych občanov, napr. v súvislosti s homosexualitou a rozvodmi (IE). Európsky súd pre ľudské práva uviedli českí respondenti ako príklad inštitúcie, ktorá pomáha bežným ľuďom.

 Jeden účastník spomenul, že v rámci kohéznych fondov EÚ pre členské štáty existuje časť, ktorá je špeciálne vyčlenená na boj proti chudobe. (ES)

 Príspevky od EÚ by mohli nepriamo ovplyvniť situáciu chudobných. (CZ) „My dávame 10 miliárd, áno, ale dostávame 70 miliárd, pretože sme chudobná krajina. Znamená to, že celkovo nám pomáhajú.“ (CZ, muž, 65)

 Napokon, medzi príspevkami bol jeden nejasný príklad, pri ktorom si respondent spomenul na niečo v súvislosti s opatrením EÚ v oblasti boja proti chudobe, ale nevedel si vybaviť žiadne detaily. (PT) „Počul som niečo o projekte EÚ na boj proti chudobe, ktorý sa začal v marci 2008.“ (PT, muž, 67) Nedostatok informácií nezabránil respondentom, aby reagovali pozitívne na to, že sa EÚ aktívne angažuje v prijímaní opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Na rozdiel od národných vlád sa podľa nich EÚ viac zameriava na znevýhodnené skupiny, vyčleňuje pre ne finančné prostriedky (PT, IT) a niekedy vzbudzuje väčšiu dôveru ako národné vlády (IT). 43


„Myslím, že by sa malo konať.“ (PT, žena, 66) Respondenti z niektorých štátov však mali výhrady voči zapojeniu EÚ do riešenia otázok súvisiacich s chudobou a sociálnym vylúčením. Tieto výhrady sa týkali pochybností, či EÚ dokáže pochopiť alebo spoznať každodenný život bežných ľudí, pretože EÚ sa zdá byť od týchto výziev vzdialená (dokonca viac ako národné vlády, voči ktorým sú respondenti kritickí (DE)) a zaoberá sa skôr nadnárodnými než miestnymi otázkami (SK, DK, IT). „Mali by nás informovať, čo robia, ako aj o tom, čo robia pre Slovensko.“ (SK, žena, 70) Niektorí respondenti mali pocit, že EÚ je skôr schopná pomôcť určitým záujmovým skupinám, a preto je sporné, čo môže naozaj urobiť pre jednotlivca. (IE) „Nič. Nič pre vás nemôžu spraviť, pokiaľ nie ste súčasťou nejakej skupiny.“ (IE, žena, 63) Niektorí respondenti uznali, že EÚ má ťažkú úlohu, pričom je najmä zložité dohodnúť sa na vymedzení chudoby, keďže ide o zložitú koncepciu. (DK) „Chudoba nemusí byť v každej krajine rovnaká. Všetko je relatívne, takže je ťažké presne určiť, čo by sa malo spraviť na európskej úrovni. Povedzme, že v niektorých krajinách bývajú ľudia v budovách, ktoré sú na spadnutie, a nemajú kúrenie a ďalšie veci. Ja kúrenie mám a používam ho, no aj tak si nemôžem dovoliť veľmi vyhrievať svoj byt a už vôbec nie toľko, koľko by som chcel. A vždy, keď nájdem v schránke účet za kúrenie, bojím sa ho otvoriť – nie som teda aj ja chudobný?“ (DK, muž, 67)

5.3 Ako by EÚ mala riešiť chudobu Respondenti mali množstvo návrhov, ako by EÚ mala zakročiť proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tieto návrhy uvádzame v tabuľke, ako prvé sú uvedené návrhy s najväčšou podporou. Malá časť respondentov nemala nijaké návrhy, pretože si myslia, že za problémy chudoby a sociálneho vylúčenia oveľa viac zodpovedá národná vláda (DK). V tejto súvislosti sa vyskytli obavy, že podobné opatrenia by obmedzili suverenitu členských štátov, a že želaný účinok týchto opatrení by sa počas ich vykonávania vytratil pre všetku byrokraciu potrebnú na ich uskutočnenie (CZ). Malá časť respondentov z Grécka sa hnevala na svoju vládu a EÚ a nechcela od nich nič, len slušný dôchodok a riadne miesto na bývanie.

Oblasť záujmu

AKO BY EÚ MALA RIEŠIŤ CHUDOBU Návrhy

Pôvod respondento v

44


Zamestnanosť

Zvýšiť nízke a minimálne mzdy. Vytvoriť lepšie zákonné a daňové podmienky, ktoré umožnia dodatočný príjem. Vytvoriť viac pracovných miest pre ľudí zjednodušením prístupu k získaniu príspevku z fondov EÚ.

PT, DE, RO, SE, IE, SK, MT, UK, HU, IT, ES, LV, EL, DK, DE

Bojovať proti vekovej diskriminácii seniorov v pracovnej oblasti. „Tvorcovia politík by sa mali postarať o lepšiu legislatívu týkajúcu sa vekovej diskriminácie na pracovisku... tvorcovia politík by mali bojovať proti postoju zamestnávateľov voči starším ľuďom na pracovnom trhu. Zamestnávatelia si podľa všetkého myslia, že len preto, že máte 60, ničomu nerozumiete alebo ste pomalá, s čím nesúhlasím.“ (SE, žena, 62) Podporovať malé a stredné podniky. Investovať viac prostriedkov na riešenie dyslexie u starších ľudí a na ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí chcú a môžu pracovať.

Susedstvo a podmienky bývania

Zvyšovanie dôchodkov

Na makroúrovni by EÚ mohla pomôcť s vytváraním pracovných miest. „Nie je práca. Nechcem nijakú almužnu... takže potrebujem prácu...“ (IT, muž, 63) Zlepšiť podmienky, v ktorých bývajú chudobní, pretože títo ľudia sa často cítia opustení, boja sa a necítia sa bezpečne. Zvýšiť zabezpečenie hypoték v prípade, že sa vyskytnú hospodárske problémy a ľuďom hrozí, že prídu o svoje domovy, pretože neplatia svoju hypotéku. Respondenti by si želali taký dôchodok, ktorý by bol primeraným uznaním ich celoživotnej práce a z ktorého by mohli vyžiť. „V zásade by sa dôchodky mali odvíjať od úplne iného základu. Každý, kto odpracoval 40 rokov by mal mať právo na dôchodok bez ohľadu na to, koľko má rokov.“ (DE, muž, 63) „Jediné čo žiadam je, aby môj 246 eurový dôchodok zvýšili na úroveň minimálnej mzdy.“ (PT, muž, 67)

SE, IT, ES, EL, PT, UK, IE, DK, HU, RO, UK, MT, DE DE, PT, SK, SE, PL, IT, EL, CZ, FR, BE

Zbaviť dôchodky zdanenia, pretože je k príjmom dôchodcov v nepomere. Uznať, že chudoba môže mať odlišný vplyv na ženy ako na mužov, a to z dôvodu pridelených alebo predpokladaných rodových úloh, napr. ženy sa často musia starať o deti či iných príbuzných, pričom poberajú veľmi nízky dôchodok. Uvedomiť si nepomer medzi dôchodkami a životnými nákladmi.

45


Zdravotná starostlivosť

Investovať finančné prostriedky do zdravotnej starostlivosti, aby sa skrátili čakacie zoznamy, aby boli služby a lieky cenovo dostupnejšie, aby starší ľudia nemuseli toľko doplácať a aby boli služby efektívnejšie a účinnejšie. „Na starostlivosť o zdravie miniem celý svoj dôchodok.“ (SK, žena, 63)

SE, SK, DE, IE, RO, PL, UK, ES, FR

Poskytovať finančnú pomoc tým, ktorí sa starajú o svojich chorých príbuzných.

Komunikácia s ľuďmi, ktorí žijú v chudobe a čelia sociálnemu vylúčeniu

Zlepšiť služby v domovoch dôchodcov, napr. zariadenie by mohlo zamestnávať interného geriatra, aby sa znížil počet presunov medzi rôznymi lekármi a nemocnicami. Respondenti navrhli, aby sa s chudobnými diskutovalo o problémoch a stratégiách na riešenie chudoby, keďže budú vedieť najlepšie zhodnotiť, či tieto opatrenia budú fungovať. „Nech diskutujú s ľuďmi, ktorí sú naozaj chudobní, keď robia tie politiky...“ (UK, žena, 64)

UK, DE, SE, IE, ES, EL, LV

Politici by mali načúvať dôchodcom a ich problémom a brať ich obavy vážne. „Počúvať. Mali by počúvať a nie vás len tak odstrčiť." (IE, žena, 63) Tvorcovia politík by mali skúsiť žiť ako človek, ktorému hrozí chudoba, a niektorí respondenti dokonca navrhli, aby na určitý čas skúsili vyžiť len z príspevku v nezamestnanosti, štátneho dôchodku alebo minimálnej mzdy, aby dokázali plne pochopiť, aký je život niekoho, kto sa snaží z takéhoto príjmu vyžiť. Reálnejším riešením by bolo, keby tvorcovia politík neprichádzali do jednotlivých komunít len v rámci predvolebného boja, ale aby sa aktívne zapájali do činností obce, ktoré budú viesť oni sami alebo iní komunitní pracovníci. „Povedala by som im, aby spravili toto – nech len na týždeň prídu žiť medzi nami, aby pochopili.“ (EL, žena, 63)

Sociálna pomoc

Tvorcovia rozhodnutí by mali dostatočne informovať o svojich rozhodnutiach tých, ktorých sa tieto rozhodnutia týkajú. „Nech hovoria pravdu...a v [jednoduchej] angličtine, aby sme všetci rozumeli.“ (IE, muž, 71) Dostatočnú sociálnu pomoc by mali dostať tí, ktorí ju potrebujú, napr. ľudia s postihnutými deťmi, aby mohli žiť pokojný život.

MT, PT, RO, SE, CZ, UK, ES

Poskytnúť miesto v domove dôchodcov tým, ktorí naň nemajú peniaze, mal by byť zadarmo a v dobrom stave. „Domovy dôchodcov v dobrom stave, nie tie, ktoré sú veľmi zanedbané.“ (PT, žena, 72) Vyriešiť situáciu ľudí, ktorí nemajú slušné miesto na bývanie. Zlepšiť finančnú situáciu samostatne žijúcich alebo rozvedených ľudí na dôchodku, ktorí sa nemôžu spoľahnúť na finančnú alebo inú pomoc od partnera. Určiť hranicu chudoby, pod ktorou ľudia nebudú môcť žiť bez poskytnutia pomoci.

46


Vzťah medzi EÚ a členskými štátmi

EÚ by mala dohliadať na členské štáty, či sa v nich dodržiavajú práva občanov, najmä práva zamestnancov a spravodlivé zaobchádzanie s nimi.

HU, IE, SK, PL, PT, EL, CZ

EÚ by mala dohliadať na riadenie hospodárstiev a poskytovať členským štátom odborné poradenstvo v tejto oblasti. Mala by sa takisto podieľať na oživení hospodárstva a sledovať, ako sa na vnútroštátnej úrovni nakladá s prostriedkami EÚ. „Nech úradníci EÚ podrobne kontrolujú, čo vláda robí s peniazmi z EÚ.“ (PL, muž, 67)

Rozdelenie bohatstva/hospod árstvo

EÚ by mala mať voči členským štátom miernejšie požiadavky, pretože tieto požiadavky môžu znamenať, že sa odoberú finančné prostriedky určené pre chudobných, napr. environmentálne požiadavky, ktoré musia štáty naplniť, a ktorých vykonávanie niečo stojí. Umožniť rovnomernejšie rozdeľovanie bohatstva v spoločnosti tým, že sa znížia platy bohatých a tieto prostriedky sa posunú tým, ktorí sú v núdzi. „Povedal by som politikom, že rozdiel medzi platmi manažérov, ktoré sú prehnané vysoké, a tými mizernými platmi, z ktorých sa nedá vyžiť, by mal byť zakázaný. Tieto platy by mali byť v lepšom pomere.“ (IT, muž, 68)

MT, RO, SE, LV, IT, UK, BE

Investovať do infraštruktúry a tých oblastí priemyslu, ktoré pomôžu predchádzať chudobe tým, že budú fungovať ako zdroj zamestnania, napr. poľnohospodárstvo.

Povzbudenie a podpora pre zapojenie sa na kultúrnych aktivitách Kontrola cien/životné náklady Vzdelávanie Dostupnosť a správa fondov EÚ

Presadzovať priame investície v chudobnejších štátoch EÚ alebo im poskytnúť prostriedky z fondov EÚ na boj proti chudobe. Je potrebné, aby dôchodcovia boli v rámci svojej komunity aktívni. „Mali by pomôcť ľuďom, čo sú sami, v tom, čo potrebujú, napr. zaplatiť členstvo v kluboch či združeniach a aktivity, ktoré chudobným umožňujú rozvíjať svoje záľuby a stretávať sa s inými ľuďmi, aby neostali izolovaní,“ (DK, muž, 67) Kontrolovať ceny verejných služieb a ďalších potrieb, pretože bohatí aj chudobní platia rovnako. „Život nás stojí rovnako ako bohatých.“ (MT, muž, 64) Vytvoriť školiace kurzy pre starších ľudí. Respondenti sa domnievajú, že EÚ má zastávať určitú úlohu v boji proti chudobe, napr. vytvárať pracovné miesta a zefektívniť systémy zdravotnej starostlivosti a spraviť ich cenovo dostupnými, a to poskytnutím prístupu k prostriedkom z fondov EÚ. Proces žiadosti o príspevok z fondov EÚ sa považuje za zdĺhavý a ťažkopádny a mal by sa zjednodušiť. Popritom by sa malo pozorne sledovať, ako sa nakladá s vyčlenenými prostriedkami a v ktorých oblastiach, aby sa zaistilo, že prospech z nich budú mať chudobní a sociálne vylúčení.

SE, DK, ES

MT, SK PT, ES SK

47


Zodpovednosť ministerstiev za chudobu a sociálne vylúčenie

Vytvoriť ministerstvo zodpovedné za chudobu a sociálne vylúčenie v rámci Európskej únie. Takáto úloha by prispela k lepšiemu porozumeniu tejto problematiky, a zvýšil by sa tak tlak na ďalších tvorcov rozhodnutí, aby prijali opatrenia. „Parlament by mal vytvoriť ministerstvo pre riešenie chudoby a minister by musel zo zákona žiť ako každá iná chudobná osoba, aby vedel, aké to je... potom by si uvedomili, aká je skutočnosť.“ (UK, muž, 62)

UK

Respondenti by z týchto opatrení mali veľký úžitok, pretože by priamo ovplyvnili ich bežný život, a to takto:



Znamenalo by to, že by nemuseli riešiť nedostatok finančných prostriedkov vo svojom mesačnom rozpočte a mohli by uhradiť základné výdavky ako vodu, plyn, elektriku, jedlo a lieky (PT). Okrem toho, že by respondenti mali hmotné prostriedky na prežitie, dostatok peňazí by mal aj priaznivý vplyv aj na ich psychiku, napr. by prispel k znovunadobudnutiu vlastnej dôstojnosti, keďže chudoba sa stále chápe ako niečo zahanbujúce a ponižujúce (DE). „Žijem sám [a] mám problém zaplatiť vodu, elektriku, nájom a jedlo. Okolo 25., 26. musím poprosiť priateľov, či mi nepožičajú peniaze, aby som mal z čoho žiť vyžiť do ďalšieho dôchodku.“ (PT, muž, 67) „Aby ste mohli v starobe žiť dôstojne a ľudsky.“ (DE, žena, 62)



Niektoré opatrenia, napr. vzdelávacie kurzy, umožnia ľuďom cítiť sa aktívnejšími a pomôžu im lepšie znášať samotu. (PT) „Školiace kurzy pre starších ľudí, aby pocítili, že za niečo stoja, aby mali možnosť niečo robiť.“ (PT, muž, 67)

 Opatrenia súvisiace so zvyšovaním príjmov dôchodcov a so zlepšením služieb v zdravotníctve im pomôžu prekonať pocit neistoty a strachu z toho, že na konci svojho života nebudú mať slušné miesto na život. (PT) „Nech máme dosť peňazí na domov dôchodcov, aby sme ich nemuseli žobrať od detí; niektoré deti sa nestarajú o svojich rodičov.“ (PT, žena, 72)

 Opatrenia, ktorých cieľom je pomôcť ľuďom dostať sa z chudoby, napr. vytváranie pracovných miest namiesto automatického poskytovania sociálnej podpory, pomáhajú udržiavať dôstojnosť ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu a poskytujú im praktické možnosti, ako sa z oboch ťažkostí dostať. (ES)

5.4 Kľúčové výzvy pre tvorcov politík Respondenti dostali otázku, čo by povedali ľuďom zodpovedajúcim za politiku EÚ, keby s nimi mali možnosť priamo hovoriť. Medzi odpoveďami boli tieto hlavné myšlienky:

48


Zamerať sa na boj s nezamestnanosťou prostredníctvom týchto opatrení, prípadne si tieto otázky uvedomovať:

 Vytvoriť viac možností zamestnania a odbornej prípravy pre všetkých. (UK, HU, LV, ES, EL) „Naozaj dúfame, že môžeme EÚ dôverovať a že nám vie pomôcť. Verím tomu. A pomôže, pretože musí zdvihnúť krajiny, lebo inak bude pre EÚ veľkou hanbou, v akej biede žijeme. Zaostávame za mnohými krajinami EÚ. Som optimistka. O päť rokov... Možno tu už nebudem, no moje vnúčatá by sa mohli mať lepšie... Ak bude dostatok pracovných miest a odstráni sa čierne hospodárstvo, potom to bude fungovať.“ (HU, žena, 62) „Treba otvoriť priemysel, každý by potom mal prácu a každý by mal čo jesť.“ (LV, žena, 74)

 Vytvoriť viac rovnoprávnosti v oblasti platov. (UK)  Preskúmať prekážky, ktoré bránia zamestnanosti, napr. v prípade ľudí, ktorí chcú pracovať v inom štáte EÚ. (HU) „Nemôžem sa vybrať pracovať do zahraničia, pretože je to obmedzené. Voľné zamestnávanie a voľný obchod v EÚ neexistuje. Keby boli politici čestní, tak by boli.“ (HU, muž, 60) Viac testovať a štandardizovať mzdy a príjmy na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť väčšiu rovnoprávnosť medzi jednotlivými štátmi. (HU)

 Podľa niektorých respondentov zhoršujú národnú mieru nezamestnanosti nezákonní prisťahovalci, ktorí sú ochotní pracovať za nižšiu mzdu. (MT) Zamerať sa na hospodárstvo a infraštruktúru týmito spôsobmi:

 Zlepšiť služby v zdravotníctve. (RO, UK, ES)  Zlepšiť sociálne bývanie. (UK, ES)  Prilákať investorov do chudobnejších krajín EÚ. (RO)  Vybudovať infraštruktúru v chudobnejších krajinách EÚ. (RO)  Podporiť poľnohospodárstvo ako zdroj potravín a zamestnania. (RO) Počúvať chudobných:

 Podobne ako v predchádzajúcich častiach tejto správy, aj v tomto prípade respondenti zdôrazňovali, že tvorcovia rozhodnutí musia načúvať chudobným, aby pochopili, aké problémy ovplyvňujú ich život a ako ich možno lepšie riešiť. (IE, LV, EL, BE) „Zamyslite sa nad tým, ako žijeme... a načúvajte nám.“ (IE, žena, 66)

49


„Dajte nám hlas, musíme sa pozhovárať.“ (EL, muž, 70) Ochraňovať chudobných a sociálne vylúčených pred zvyšovaním životných nákladov a pred finančnou zraniteľnosťou.

 Brániť a ochraňovať práva, ktoré získali ľudia, ktorí celý život platili sociálne poistenie a získali právo na slušný dôchodok. (ES, LV)

 Obmedziť nárast cien za základné služby ako sú verejné služby, elektrika, voda a plyn. (ES, EL) Všímať si, aký je postoj voči chudobným a sociálne vylúčeným:

 Tvorcovia politík by sa na chudobných mali pozerať ako na rovnocenných partnerov, a nie ako na niekoho, kto je horší ako oni, pretože všetci ľudia by mali mať rovnaké práva. (MT, EL) Hovoriť o problémoch chudoby a sociálneho vylúčenia a poučiť sa z toho, čo robia rôzne krajiny, s cieľom nájsť najlepší spôsob pre pokrok:

 Hovoriť o problémoch spojených s chudobou a dôchodkom v EÚ a poučiť sa na príklade štátov, kde sa situácia chudobných a dôchodcov zdá byť lepšia. (SE) „Počúvajte ostatných kolegov z iných európskych štátov, napr. z Holandska, Nemecka, Švajčiarska a Anglicka, a nechajte si od nich poradiť.“ (SE, žena, 62) 

Tvorcovia rozhodnutí by tiež mali jasne komunikovať medzi sebou navzájom a s verejnosťou a mali by hovoriť jasne a priamo o problémoch chudoby a o opatreniach, ktoré sa majú prijať. (IE)

Menej rečí, viac skutkov:

 Hoci je nevyhnutné hovoriť o otázkach súvisiacich s chudobou, potrebné je hlavne konať, a respondenti si o tvorcoch rozhodnutí myslia, že nekonajú dostatočne. (PT) „Mali by konať.“ (PT, žena, 63) 

Hoci respondenti uznávajú, že súčasné hospodárske ovzdušie sťažuje riešenie mnohých problematických oblastí, zároveň sa domnievajú, že by bolo možné spraviť viac. (UK)

Primeraná priorizácia výdavkov:

 Vynakladať finančné prostriedky na opatrenia, ktoré budú mať najväčší vplyv na životy chudobných a sociálne vylúčených, a plytvať nimi na byrokratický chod EÚ, napr. na prekladanie všetkých oznámení. (DK) Rovnaké podmienky a podpora pre všetky členské štáty:

 Ku všetkým členským štátom by sa malo pristupovať rovnako v súvislosti s udeľovaním podpory a dotácií z EÚ, napr. v oblasti poľnohospodárstva. (LV) 50


„Požiadal by som o to, aby sa so všetkými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako, a nie aby nové členské štáty mali iné podmienky ako starší členovia...“ (LV, muž, 60)

5.5 Čo by mali tvorcovia politík urobiť ako prvé Na otázku, čo by si respondenti želali, aby tvorcovia rozhodnutí spravili, ak by vedeli, že sa to dá spraviť, respondenti opäť vymenovali oblasti, ktoré boli uvedené v časti o tom, čo by EÚ mala robiť v súvislosti s chudobou a sociálnym vylúčením, ako napríklad: zvýšiť dôchodky, zlepšiť efektívnosť systému zdravotníctva a cenovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, vytvoriť pracovné miesta, zlepšovať podmienky bývania a okolia bydlísk, diskutovať s chudobnými a sociálne vylúčenými o realite ich života pri tvorbe politík. Z odpovedí respondentov na túto otázku vyčnievajú dva ďalšie aspekty. Prvým aspektom je pozornosť zameraná na jednoznačne najnaliehavejšie a najsúrnejšie potreby v ich živote, inými slovami, potreby, ktoré sú v ich mysli na prvom mieste a ktoré potrebujú vyriešiť. Patrí medzi ne:

 Neodkladné opravy priestorov, v ktorých bývajú. (PT) „Jediné čo žiadam je, aby opravili budovu, v ktorej bývam, je vo veľmi zlom stave.“ (PT, žena, 73)

 Prístup k dôstojnému príbytku v pokročilom veku (aby sa nemuseli strachovať, kde skončia). (PT) „Na bývanie v slušnom stave by som mohla dať aj celý svoj dôchodok, pretože si nemôžem dovoliť domov dôchodcov, ktoré bývajú veľmi drahé, stoja okolo 1 500 eur a ja mám dôchodok 245 eur.“ (PT, žena, 72) 

Lepšie informácie o právach a povinnostiach dôchodcov, napr. v súvislosti s príspevkami na zdravotnú starostlivosť, o ktoré možno požiadať, pretože to ľuďom nie je vždy celkom jasné. (SE)

Druhým aspektom, ktorý vyplynul z odpovedí na otázku, o čo by v prvom rade respondenti požiadali tvorcov rozhodnutí, je zameranie sa na zlepšenie nielen tých vecí, ktoré by viedli k zmene hmotných životných podmienok, ale aj toho, čo by im poskytlo pocit, že niečo znamenajú a že môžu byť užitoční. Napríklad:

 Hoci sú respondenti už na dôchodku, radi by mladším ľuďom odovzdali svoje odborné znalosti, napr. v oblasti opravy nábytku či inštalatérstva. Takáto činnosť by ich zamestnala a obnovil by sa v nich pocit užitočnosti. Zároveň by sa mladí naučili robiť niečo užitočné. (PT) „Stále sa cítime aktívni a nemať čo robiť nie je zdravé.“ (PT, žena, 63) 

Finančne podporovať účasť na kultúrnom živote, napr. navštevovanie divadelných predstavení, koncertov atď. (SE, LV) „Odstrániť všetky prekážky pre starších ľudí v oblasti kultúry. Ak by EÚ 51


mohla prispievať na kultúru rovnakým dielom, ako prispieva na poľnohospodárstvo, všetky divadlá, opery atď. by boli stále plné.“ (SE, muž, 63)

52


6 OSOBITNÉ TÉMY Respondenti odpovedali na otázky v súvislosti s niektorými osobitnými témami, konkrétne aký je ich názor na prístup na internet a ako internet ovplyvňuje ich život; aké sú podmienky bývania v ich bydlisku a komunitách; a na problémy spojené s hľadaním zamestnania. Tieto tri oblasti zaujali v kontexte fóra Agora osobitné postavenie a respondenti odpovedali na otázku, čo si o nich myslia, s cieľom zistiť, ako ovplyvňujú ich život a čo by mali tvorcovia politík v týchto oblastiach podniknúť. Táto posledná kapitola správy je venovaná diskusii o každej z týchto otázok.

6.1 Kľúčové zistenia  Približne tretina respondentov mala prístup na internet, a to buď na vlastnom počítači, na počítači rodinného príslušníka (napr. dieťaťa) alebo v knižnici či miestnej organizácii poskytujúcej školenia. Tí, ktorí nemali prístup na internet ako hlavné prekážky uvádzali jeho cenu a ovládanie nových technológií. Respondenti bez prístup na internet mali rôzne názory na to, či by k tejto technológii chceli mať prístup. Najčastejšie uvádzané následky vyplývajúce zo skutočnosti, že internet nemajú alebo k nemu majú len obmedzený prístup, sú samota, izolácia, vylúčenie, depresie, stres a úzkosť a pocit vylúčenia zo spoločnosti, pričom prístupom na internet by bolo možné sa týmto pocitom postaviť. Respondenti by si želali, aby tvorcovia politík EÚ umožnili bezplatný prístup na internet a počítačové kurzy alebo aby na ne poskytli významnú finančnú podporu.

 Väčšina respondentov sa v určitej miere sťažovala na zlé podmienky bývania a/alebo na okolie svojho bydliska. Ich obavy sa týkali rozličných skutočností, najčastejšie spomínali antisociálne správanie a bezpečnosť, nedostatočnú údržbu a náklady na údržbu budov, v ktorých bývajú, a čistotu na uliciach. Nie je prekvapivé, že respondenti očakávajú zásah zo strany tvorcov politík EÚ v týchto osobitných oblastiach: zvyšovanie dôchodkov, znižovanie daní, ktoré musia platiť dôchodcovia, a prispievanie na verejné služby a nájom, aby mali peňažné prostriedky na základnú údržbu budov, v ktorých bývajú.

 Respondenti uviedli niekoľko skutočností, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť nájsť si prácu. Najpodstatnejšie sú prekážky spojené s vekom alebo ageizmom a všeobecný nárast nezamestnanosti. V záujme riešenia týchto problémov by si respondenti želali, aby tvorcovia politík EÚ vytvorili viac pracovných príležitostí, zaviedli opatrenia na boj proti diskriminácii na základe veku, a chceli by, aby sa úrady práce viac snažili hľadať vhodné zamestnanie pre ľudí v pokročilom veku.

6.2 Prístup na internet Približne tretina respondentov mala prístup na internet, a to buď na vlastnom počítači, na počítači rodinného príslušníka (napr. dieťaťa), alebo v knižnici či v miestnom vzdelávacom stredisku. Nemožno jednoznačne určiť, koľkí respondenti sú schopní sami používať internet, keďže niektorí spomenuli, že členovia rodiny pre nich niekedy vyhľadávajú informácie. Je však zrejmé, že niektorí respondenti vedia používať internet bez pomoci druhých a že internet využívajú na tieto účely: 53


 Ako všeobecný zdroj informácií, napr. čítajú správy, pretože je to lacnejšie ako kupovať si noviny, vyhľadávajú čas odchodu vlakov, využívajú služby internetového bankovníctva na platenie účtov, pretože tým ušetria čas a nemusia chodiť na poštu a kontaktujú svojpomocné skupiny. (SK, DE, CZ, IT, PL)

 Na sledovanie voľných pracovných miest. (HU, ES, PL)  Na účely oddychu alebo zábavy. (RO, HU) „Ja internet používam, viete, mám zopár priateľov a vyhľadávam informácie fantastických udalostiach, UFO, články o histórii, paranormálne javy...“ (RO, žena, 77) „Na internet chodím do kultúrneho strediska, je to tam úplne zadarmo. A využívam ho aj u dcéry doma. Pozerám sa na všeličo. Je to okno do sveta, môžem sa pozerať na čo chcem, čo ma zaujíma a baví ma to.“ (HU, žena, 63)

 Na nákup produktov alebo liekov cez internet. (DE)  Na komunikáciu s priateľmi, rodinou a ďalšími ľuďmi. (CZ) „Je to dôležité komunikačné spojenie medzi jednotlivcom a svetom. Dá sa využiť na komunikáciu, nakupovanie a kontakt s rôznymi úradmi.“ (CZ, muž, 60) Respondenti, ktorí mali prístup na internet, ho využívali a tvrdili, že im poskytuje slobodu a dodáva silu. Pre niektorých bolo jednoduchšie ako pre iných pochopiť ako funguje, no väčšinou strach z toho, že bude náročné naučiť sa aj tie najzákladnejšie úkony, výrazne prevýšil ich skutočné ťažkosti. (IE) „Po smrti manžela som musela prebrať viac zodpovednosti [a naučiť sa robiť s počítačom]. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som po prvý raz stála pred tým strojom [počítačom]. Doslova sa mi triasli kolená, [bála som sa,] že niečo pokazím.“ (IE, žena, 66) Respondenti, ktorí prístup na internet nemali, uvádzali ako dve hlavné prekážky cenu (PT, IE, DK, CZ, ES, EL, IT, PL, LV, BE) a ovládanie nových technológií (PT, UK, DK, ES, LV), ktoré im vzhľadom na ich vek spôsobuje ťažkosti (UK, IE, DE, DK, ES, IT). „Keby som mala o čosi vyšší dôchodok, chcela by som ho mať... mám len televíziu so 4 kanálmi a telefón, ak by som potrebovala zavolať pohotovosť.“ (PT, žena, 66) „Musíte si to zaobstarať... platiť za to... nič nedostanete zadarmo.“ (LV, žena, 67) „Nechcem to používať, prečo by som si ešte viac komplikovala život?“ (EL, žena, 63) Zo skupinových rozhovorov však vyplynuli aj ďalšie prekážky v súvislosti s touto 54


problematikou. Tieto prekážky tiež súvisia s tradičnými problémami súvisiacimi s chudobou: 

Negramotnosť alebo úroveň vzdelania (DK, EL)

 Nedostatočná informovanosť o možnostiach. (DK)  Emočné prekážky, napr. hanba a strach z učenia sa niečoho nového. (DK) „Nemám internet a nemôžem si ho dovoliť. Áno, viem, že niektoré knižnice majú počítače a internet, ale ja neviem, ako sa to používa, nikdy som sa s počítačom neučil robiť a nepôjdem na žiadny kurz o internete, o ktorých hovoríte, že existujú, pretože tam nechcem ísť a mrhať ich časom a cítiť sa hlúpo, pretože ničomu nerozumiem.“ (DK, muž, 67) Návrhy respondentov na prekonanie týchto prekážok:

 Školiaci kurz pre starších ľudí o tom, ako sa používa internet (PT). Počas takéhoto kurzu by sa mali stále povzbudzovať, pretože učiť sa používať internet bude pre nich veľká výzva. (UK, SE)

 Tam, kde sa pre starších ľudí už vytvorili možnosti pre prístup na internet a učiť sa používať internet, by starší ľudia mali byť viac informovaní o týchto príležitostiach, pretože o nich nemusia vedieť. (SE) Respondenti bez prístupu na internet mali rôzne názory na to, či by k tejto technológii chceli mať prístup:

 Niektorí respondenti prejavili záujem o prístup na internet a naučiť sa s ním robiť. (PT, UK, DE, DK, EL, BE)

 Ďalší respondenti nejavili žiadny záujem o prístup na internet alebo naučiť sa ho používať, prípadne nemali záujem o rozšírenie prístupu na internet, pokiaľ sa k nemu mohli dostať prostredníctvom rodinných príslušníkov (PT, DE, DK). Ako dôvod uviedli to, že sú nevzdelaní (PT, DK), nevedia, na čo by im bol dobrý, keď sa bez neho zaobišli celý svoj život (SE, EL), a preto ho nepovažujú za prioritu (ES, EL). „Nič o tom neviem a aj tak sa ma to netýka, lebo neviem ani písať ani čítať.“ (PT, žena, 73) „Nechýba mi to, radšej idem do prírody.“ (SK, muž, 66) „Počítač nemám, ale niekedy idem k synovi na návštevu a on mi pomôže, ak potrebujem ísť na internet. Väčšinou sa však tomu vyhýbam, radšej si vybavujem veci po telefóne alebo poštou.“ (DK, žena, 79) „Nemám ani poriadne kde bývať... nejaký internet ma nezaujíma.“ (EL, žena, 62)

 Niektorí respondenti by chceli väčší prístup k moderným komunikačným technológiám, no uprednostňujú väčší prístup k mobilným telefónom ako 55


k internetu. (MT) Na adresu internetu sa respondenti vyjadrili aj všeobecnejšie. Myslia si, že internet je vo všeobecnosti užitočný. Domnievajú sa, že niektorí ľudia ho zneužívajú a pre deti nemusí byť až tak vhodný, pretože im namiesto skutočného života ponúka virtuálny (RO). Rovnako podľa nich zapríčiňuje, že deti majú problém so zrakom alebo chrbticou (RO). Internet považujú za niečo, čo je vhodnejšie a viac určené mladším generáciám, a nie ľuďom vo veku respondentov (SK). Niektorí boli skeptickí, či je internet nevyhnutná súčasť bežného života, alebo skôr slúži na skrátenie dlhej chvíle a do akej miery zaberá čas na úkor iných činností (DE, LV). „Človek by sa ani nepoprechádzal, strávil by menej času na čerstvom vzduchu.“ (LV, žena, 74)

6.2.1 Ako respondentov ovplyvňuje prístup na internet alebo jeho nedostatok Respondenti sa vyjadrili k tomu ako ovplyvňuje ich život to, či majú alebo nemajú prístup na internet.

 Najčastejšie uvádzajú, že nedostatočný alebo obmedzený prístup k internetu prispieva k samote, izolácii, vylúčeniu, depresii, stresu a úzkosti a k pocitu vylúčenia zo spoločnosti, pričom prístupom na internet by bolo možné sa týmto pocitom postaviť. (PT, RO, UK, DK, IE, BE) „Trápi ma to... ak neviete, ako sa s tým robí, zaostávate, pretože svet napreduje, kým vy kráčate pospiatky.“ (UK, muž, 62) „Zmiernilo by to depresiu, stres a samotu, cítime sa osamelo, lebo nemáme čo robiť, hoci sa cítime pri sile... niektoré tieto psychické problémy vychádzajú z nečinnosti.“ (PT, žena, 63) „Rozšírilo by to obzory. Cítili [by] ste, že držíte krok s mladými, že ste na tom rovnako ako mladí.“ (IE, žena, 66) „Internet im prináša úžitok, nájdu viac správ a ďalších informácií, ktoré nám ostatným nie sú dostupné.“ (RO, muž, 61) 

Respondenti sa nazdávajú, že väčší prístup k počítačom by umožnil rozšíriť rozsah zručností najmä tých ľudí, ktorí hľadajú prácu, keďže si uvedomujú, že na dnešnom pracovnom trhu je dôležité vedieť ovládať informačné a komunikačné technológie. (UK) „Vláda by mala podporovať ľudí, dokonca aj dôchodcov... ak majú to školiace stredisko, počítačové stredisko, tak by tam mohli školiť aj dôchodcov, nie?“ (UK, žena, 66)

 Tí, ktorí majú prístup na internet, majú aj prístup k väčšiemu množstvu správ a informácií (napr. pracovné ponuky) ako tí, ktorí prístup nemajú (RO, DE, HU, IT). A tí, ktorí prístup nemajú, ale chceli by ho mať, by ho využívali na počúvanie rozhlasu, komunikáciu s priateľmi cez Skype, na hľadanie pracovných príležitostí a na čítanie novín (LV). „Internet im [tým, ktorí majú prístup na internet] prináša úžitok, nájdu 56


viac správ a ďalších informácií, ktoré nám ostatným nie sú dostupné.“ (RO, muž, 61) Niektorí respondenti však zazlievajú, že tí, ktorí majú prístup na internet, majú lepší prístup k správam. Domnievajú sa, že mnohé televízne spravodajské programy a noviny sa odvolávajú len titulky správ a ľudí nabádajú, aby si zvyšok prečítali na internete. Považujú to za diskrimináciu a prispieva to podľa nich k izolácii tých, ktorí nemajú prístup na internet. (DK, RO) „Neznášam, keď sa stále odvolávajú na internet. Čo mám robiť? Zostať neinformovaná a hlúpa? Dnes sú všetky správy stručné a viac si o nich môžete prečítať na ich internetovej stránke.“ (DK, žena, 72) Respondenti pociťovali hnev a zlosť z toho, že čoraz viac služieb sa poskytuje na internete, čo im komplikuje život a vedie k ich vylúčeniu. (DK, IE) „Jednej mojej priateľke, ktorá sotva chodí, odmietajú jej odbory poslať normálny list s informáciami o jej dôchodku, pretože trvajú na tom, že jej ho pošlú e-mailom. Ona ale nemá počítač ani internet, takže si svoje peniaze musí ísť zobrať sama autobusom...“ (DK, žena, 81) „Všetko je lacnejšie na internete, dokonca aj parkovanie, mýto na M50, všetko. Vyhovuje to ľuďom s prístupom na internet... ale nám to nevyhovuje.“ (IE, muž, 63) Jeden z návrhov bol, že tvorcovia politík by medzi svoje hlavné priority mali zaradiť spomalenie rozvoja internetových služieb vo všetkých oblastiach alebo zabezpečiť alternatívne možnosti pre tých, ktorí prístup na internet nemajú. (IE) Niektorých respondentov trápilo aj to, že im unikajú pracovné príležitosti, pretože sú uverejnené len na internete. Nechýba im prístup na internet, ale skôr by uvítali, keby sa pracovné ponuky objavovali v dennej tlači. (HU)

6.2.2 Ako by tvorcovia politík mali riešiť prístup na internet Respondenti navrhli, aby tvorcovia politík pristúpili k takýmto riešeniam:

 Zvýšiť dôchodky, aby si starší ľudia mohli dovoliť počítač a domáci prístup na internet alebo prispieť na lacné počítače a zabezpečiť bezplatný alebo dotovaný prístup na internet (PT, IE, ES, EL, IT, LV, BE) alebo vytvoriť strediská, v ktorých by seniori mali voľný prístup k tomuto médiu (PT, DK, CZ, EL). „Kiežby som mala taký dôchodok, z ktorého by som si mohla kúpiť počítač a internet.“ (PT, žena, 66) „Vytvoriť strediská pre ľudí, ako sme my, ktorí sa chcú učiť, aby sme mohli mať prístup na internet.“ (PT, žena, 63) „Chcel by som odkázať EÚ..., že by mali zabezpečiť internet zadarmo pre všetkých!“ (CZ, muž, 65)

57


Prístup na internet je podľa respondentov potrebné zabezpečiť v bezprostrednej blízkosti, pretože pre niektoré osoby, najmä pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím, je náročné cestovať na miesto s internetovým prístupom. (UK, IT) „Nevládzem chodiť do knižnice a tak podobne... keby [bol systém, vďaka ktorému by] nemuseli vychádzať z domu a ísť si niekam sadnúť, mohli by to dať ľuďom domov.“ (UK, žena, 68) „Mohli by urobiť školiaci kurz na fare.“ (IT, žena, 63) 

Umožniť bezplatné, prípadne z veľkej časti dotované počítačové kurzy (DE, IE, UK, DK, SE, CZ, EL, IT, BE). Kurz by mal byť určený konkrétnym vekovým skupinám, napr. ľuďom nad 60 rokov, a respondenti nejavili veľké nadšenie pri pomyslení na učenie sa nových zručností spolu s mladšími ľuďmi, ktorí sa podľa nich chcú učiť rýchlejšie. (UK, SE) „Chcela by som byť zdatnejšia. Vidím, ako mladí na webe vedia hocičo objednať, hocičo urobiť. A ja sa bojím, že mi pošlú nesprávne veci alebo tak.“ (IE, žena, 66) „Mali by najať ľudí, ktorí by nás učili zadarmo. Chcela by som, aby bolo miesto, kde by ma naučili používať počítač.“ (EL, žena, 66) O podobných iniciatívach by sa malo informovať cieľovú skupinu. Napríklad prostredníctvom inzercie na sociálnych úradoch, poštách a v kostoloch, alebo aj vo forme listov, ktoré sa ľuďom zašlú priamo domov. (IE)

 Niektorí respondenti nemali žiadne návrhy, čo by tvorcovia politík mali spraviť v súvislosti s prístupom na internet (RO), iní sa domnievali, že nemajú základné právo na počítač alebo na prístup na internet, a preto nežiadajú od politikov nijaký zásah (DE, FR). Respondenti, ktorí boli nezamestnaní alebo na dôchodku si nemysleli, že by EÚ v tejto súvislosti mala prijímať opatrenia, pretože to nie je prioritou v boji proti chudobe (EL). „Hovoríme o chudobe, hovorme teda vážne, je neprijateľné, aby sme hovorili o internete, keď ľudia nemajú čo jesť.“ (EL, muž, 64)

6.3 Podmienky bývania a okolie bydliska Táto časť je venovaná diskusii o osobitných problémoch týkajúcich sa podmienok bývania a okolia bydliska, toho, ako ovplyvňujú ich život, a ako by k daným problémom mali pristupovať tvorcovia politík.

6.3.1 Konkrétne problémy respondentov Nie všetci respondenti vyjadrili obavy súvisiace s podmienkami bývania a susedskými vzťahmi (PT, SK, DE, IE, IT). Jedným z dôvodov je, že niektorí respondenti bývajú na rovnakom mieste ako pred odchodom do dôchodku, alebo tam bývajú už dlhý čas, a preto sa vo svojom okolí cítia dobre (SK, DE). Okrem toho je nájom pri starších zmluvách pomerne nižší (DE). Zdá sa, že pre niektorých respondentov je veľmi dôležité to, že bývajú v známom prostredí a vzdali by sa toho, 58


len ak by to bolo naozaj nevyhnutné (DE). To, že človek býva v príjemnom prostredí a dobrých podmienkach prispieva k duševnému zdraviu, ktoré je mimoriadne dôležité pre starších ľudí, ktorí sú chudobní a sociálne vylúčení (PT). „Bývam tu už 58 rokov. Ak tu vyrastáte, všetkých poznáte.“ (DE, muž, 64) „Myslím si, že toto je priorita, ak chceme, aby bolo obyvateľstvo zdravé, ak je niekto spokojný, je na najlepšej ceste byť zdravý aj po duševnej stránke, týka sa to hlavne starých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní.“ (PT, žena, 63) Väčšina respondentov sa v určitej miere sťažovala na zlé podmienky bývania a/alebo na susedské vzťahy vo svojom bydlisku (RO, DK, PT, IE, HU, UK, BE). Problém mali s týmito skutočnosťami:

 Antisociálne

správanie a bezpečnosť. Konkrétne ide o túlavé psy, znečisťovanie okolia psími výkalmi, zlú integráciu prisťahovalcov v miestnej komunite, vandalizmus, bezdomovcov a narkomanov. (RO, UK, DK, IE, CZ, IT, PL, BE) „Viete, čo je najhoršie... nemôžete ani pustiť dieťa von hrať sa na ulicu, lebo sa bojíte, že ho niekto napadne. Musíte ísť do školy po vnuka, ktorý má 15 rokov... To nie je možné, naozaj mi je z toho smutno.“ (RO, žena, 77) „Okolo môjho domu chodia feťáci...“ (CZ, žena, 60) „Mňa už raz napadli, už ma zbili. Bojím sa.“ (BE, žena, 68) Všeobecne prevláda názor, že ľudia z okraja spoločnosti sa zhromažďujú v oblastiach s lacným bývaním, kde bývajú aj respondenti. (DK) „Sledujeme, že čoraz viac sociálne marginalizovaných sa presúva do nášho okolia. Sú to ľudia, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie a ide najmä o ľudí, ktorí pochádzajú z iného etnického prostredia [ako dánskeho].“ (DK, žena, 71)

 Nedostatočná údržba a udržiavanie budov, v ktorých respondenti bývajú, napr. špina na schodisku a v spoločných priestoroch. (PT, DK, HU, LV) „V našom dome sú pukliny a niekedy z neho odpadáva [zo stien] omietka.“ (PT, žena, 73) „Majitelia by mali dať konečne a podkrovie.“ (LV, žena, 74) 

vyčistiť

a opraviť

schodisko

Zlý odvoz odpadkov, smeti na uliciach, nedostatok odpadkových kontajnerov (PT, UK, ES, EL) a obavy z toho, aké následky pre chudobných budú mať navrhované opatrenia na pokutovanie tých, ktorí správne netriedia odpad (UK). „Na uliciach sú smeti, no len veľmi zriedka uvidíte smetiarske auto robiť poriadok. (PT, žena, 66)

 Zlý stav ciest (RO), verejnej dopravy (HU) a dopravný hluk v dôsledku 59


blízkosti obydlí a ulíc s vysokou premávkou. (DK) „Decká sa vracajú zo školy a ničia a rozbíjajú veci. Sklené výplne na zastávke električiek alebo autobusov bývajú vykopnuté, lavičky zdemolované, celý dom je posprejovaný... V televízii a rozhlase potom počúvate a píšu to aj v novinách, koľko stojí oprava škôd, ktoré spôsobili. Nepolepšíme sa, stále sme rovnakí, urobíme to ešte raz.“ (HU, muž, 65)

 Nedostatočná infraštruktúra alebo nedostatok zariadení v okolí (PT, IE, ES). Ide o nedostatok športovísk, domovov dôchodcov, stredísk pre mladých ľudí, kde by mohli hrať futbal, a stredísk, v ktorých by sa mohli starší ľudia stretávať a zúčastňovať sa spoločenských aktivít (PT, IE).

 Ústredné kúrenie a zásobovanie teplou vodou v budovách, ktoré respondenti obývajú. Obyvatelia sa na úhradu týchto služieb skladajú, no ak niekto nezaplatí, poskytovateľ služby zastaví zásobovanie. (HU)

 Rozmery obydlia, napr. tí, ktorí v rovnakom priestore bývajú a vykonávajú nejakú prácu na polovičný úväzok. (PT) „Tým, čo robím, si nezarobím až toľko peňazí, ale ak bývam v jednoizbovom byte, v ktorom je pracovný stôl zároveň jedálenským stolom... čo zmôžem?“ (PT, muž, 67)

 Nedostatok zelene. (EL) „V mojom susedstve nie sú žiadne stromy, obklopuje ma sivá farba budov.“ (EL, muž, 70)

 Vysoká cena nájomného. (BE)

6.3.2 Ako by tvorcovia politík mali riešiť podmienky bývania Podľa respondentov si tvorcovia politík buď neuvedomujú, alebo dostatočne nechápu, v akých podmienkach a v akom prostredí musia respondenti bývať (IE, LV). „Nič nevedia a nechcú vedieť.“ (IE, žena, 63) Tvorcovia politík na úrovni EÚ sa považujú za osoby, ktoré sú maximálne vzdialené od týchto problémov, a tak nevedia o ťažkostiach, ktorým respondenti každý deň čelia. Respondenti z Českej republiky sa domnievajú, že za otázky podmienok bývania a okolia sú vylúčne zodpovední miestni politici, a nie tvorcovia rozhodnutí na iných úrovniach, no zároveň uvádzajú pozitívny príklad pomoci zo strany EÚ, ktorá zo svojich fondov poskytla príspevky na vybudovanie miestneho parku. Respondenti zastávali názor, že tvorcovia politík preukazujú záujem o obyvateľov, ktorí bývajú v chudobných oblastiach, a sú ochotní im načúvať len počas volebnej kampane. Vedia teda o podmienkach v týchto oblastiach, no po voľbách sa nič nemení. (PT, FR) „Keď sa blížia voľby, všetci sa vyberú do chudobných miest, žiadame ich o to či tamto, oni povedia, že uvidia, čo sa bude dať spraviť, ale nevidíme, že by 60


sa niečo spravilo.“ (PT, žena, 66) Respondenti si myslia, že tvorcom politík chýba pri riešení týchto problémov pochopenie (RO, UK, ES, EL) alebo sa zaujímajú len o to, čo sa dá rýchlo zrealizovať, napr. zabrániť deťom, aby sa hrali na miestach, ktoré pre ne nie sú vhodné (UK). „Myslím si, že [miestna samospráva] sa zaoberajú len jednoduchými prípadmi, mladými deťmi, štrnásť - pätnásťročnými, potom príde sťažnosť na hluk alebo niečo skutočne náročné a oni si s tým nevedia poradiť, nevedia ako.“ (UK, žena, 69) A hoci tvorcovia politík môžu vyvinúť nejaké úsilie s cieľom riešiť tieto problémy, nakoniec si ich aj tak musia vyriešiť respondenti sami. (HU, LV) Respondenti mali tieto návrhy, ako by tvorcovia politík mohli riešiť problémy súvisiace s ich podmienkami bývania a prostredia, v ktorom žijú:

 Zvýšiť dôchodky, znížiť dane, ktoré musia dôchodcovia platiť, a prispievať na verejné služby a nájom, pretože potom by mali finančné prostriedky na základnú údržbu budov, v ktorých bývajú, a mohli by si dovoliť slušné ubytovanie za rozumnú cenu. (RO, SE, MT, HU, ES, EL, PL, BE) „(Úrad sprostredkujúci ubytovanie) od vás chce, aby ste sa nasťahovali do prázdneho domu bez omietnutej alebo vymaľovanej fasády... zadnú stenu treba opraviť... a muž, ktorý to mal prísť urobiť, si za omietnutie zadnej steny pýtal neviem koľko tisíc eur, a na úrade mi povedali, že musím to miesto zobrať v takom stave, v akom je. Nie je tam ani kuchyňa, ani kúpeľňa, nemám nič...“ (MT, žena, 64)

 Lepšie platy pre policajtov (RO) a viac viditeľná polícia, ktorá bude brániť antisociálnemu správaniu. (UK, BE)

 Viac investovať do verejných priestorov v okolí, ktoré bude môcť využívať každý. Pred tým, ako sa takéto priestory budú vytvárať, treba diskutovať s obyvateľmi okolia s cieľom zistiť, aké majú potreby, potom investovať do výstavby týchto štruktúr, ktoré by mali byť prístupné, t. j. nenaplánovať bridžovú miestnosť pre seniorov na hornom poschodí obytného domu a zabezpečiť, aby bolo zariadenie udržiavané v čistote a mohlo sa kedykoľvek využívať (IE). Pred tým, ako sa nejaká infraštruktúra bude meniť, je potrebné porozprávať sa s ľuďmi o tom, čo potrebujú (MT). „Spoločenské stredisko, ktoré by bolo otvorené večer 7 dní v týždni, s niekým, kto by mal vždy službu. Starším ľuďom by sa podávala šálka čaju alebo tak podobne. Alebo by tam mohli chodiť aj tí, ktorí nie sú takí starí, nech prídu a prehrajú si svoje CD alebo sa zahrajú, len aby neboli na uliciach.“ (IE, žena, 63)

 Konať Tvorcovia politík podľa respondentov nekonajú, mali by preto určiť problémy, rozobrať ich a vyriešiť. V tomto zmysle majú dôležitú úlohu tvorcovia politík na miestnej úrovni, pretože majú bližší kontakt s realitou podmienok, v ktorých ľudia bývajú. (PT) 61


„Miestni tvorcovia politík majú dôležitú úlohu, ktorá spočíva v tom, že identifikujú problémy a hovoria o nich iným politikom... teda aspoň sú povolanejší zhodnotiť, aké problémy máme.“ (PT, žena, 63)

 Zlepšiť zdravotnícke služby v danej oblasti. (RO)  Vyvinúť väčší tlak na dodávateľov, aby zhromažďovali užitočný stavebný materiál, ktorý zvýši z inej stavby a ktorý možno recyklovať a využiť v prospech menej šťastných rodín. (MT) „Z toho, čo vidím v kontajneroch, by som mohol postaviť dom... tam, kde niečo búrajú, sa všetko vyhadzuje... všetko to sklo a okná a dvere a veci, ktoré vidíte vyhadzovať, oceľové trámy a drevené trámy... tie by sa mohli recyklovať a využiť na výstavbu obydlí pre ľudí.“ (MT, muž, 64)

 Viac pozornosti by sa malo venovať tomu, aké potreby v súvislosti s bývaním majú osoby, ktoré sú choré alebo majú zdravotné postihnutie, či tí, ktorí sa pre svoj vysoký vek majú problém o seba postarať. (DE, ES) „V mojich dokumentoch sa píše, že som závažne zdravotne postihnutá. Vedeli, aký dôchodok dostávam, a potom mi ponúknu byt na šiestom poschodí, ktorý je okrem toho pridrahý.“ (DE, žena, 64)

 Respondenti nechcú, aby boli nútení odísť z vlastného bytu alebo známeho prostredia. Pre niektorých, ktorí ovdoveli alebo prišli o prácu, je dôverná znalosť a bezpečie ich domova jedinou istotou, ktorá im zostala. (DE) 

Skrášliť vzhľad okolia vysádzaním stromov, vytváraním námestí, chodníkov a miest na prechádzky atď. (EL)

Čo sa týka priorít, podľa všeobecného názoru by sa tvorcovia politík mali venovať podmienkam bývania a okolia bydlísk ako jednej z hlavných priorít, keďže ovplyvňujú bežný život ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení.

6.4 Ťažkosti pri hľadaní zamestnania Zo zloženia skupín vyplynulo, že otázka hľadania zamestnania nebola relevantná pre všetkých respondentov, keďže niektorí sú už na dôchodku (DK, IE, PT, RO, SE). Respondenti sa o tejto téme napriek tomu vyjadrovali, pričom niektorí z nich zažili nezamestnanosť počas produktívneho obdobia svojho života. Samozrejme boli aj takí, na ktorých sa hľadanie zamestnania vzťahovalo viac, napr. na tých, ktorí boli nezamestnaní. Podobne ako v prípade iných aspektov súvisiacich s chudobou a sociálnym vylúčením nejde len o materiálny alebo finančný prospech z toho, že človek na dôchodku má prácu, ale práca dáva takémuto človeku možnosť niečo robiť, a čo je dôležitejšie, dáva mu pocit sebaúcty. (IE) Diskusia o tom, či by sa osobám, ktoré odišli na dôchodok, malo povoliť pracovať, sa 62


viedla len v rámci skupiny v Maďarsku. Jedna nezamestnaná účastníčka vyjadrila názor, že pri hľadaní práce by nezamestnaní mali mať prednosť pred tými, ktorí sú na dôchodku, na základe veku a pretože dôchodcovia dostávajú dôchodok (HU). Tento argument skupina prijala a prítomní by takisto považovali za spravodlivé, keby tí, ktorí odišli do dôchodku, alebo tí, ktorí sú v dôchodkovom veku, prestali pracovať a prenechali svoje miesta mladším ľuďom, najmä mladým absolventom škôl, ktorí si hľadajú zamestnanie. Odôvodňujú to tým, že nezamestnanosť mladých (generácia vo veku detí respondentov) ich znepokojuje viac ako ich vlastná nezamestnanosť. (HU) „Moja dcéra prišla o prácu pred tromi mesiacmi, vzala si lieky a pokúsila sa o samovraždu. Zverila sa [mi], že jej v tej situácii povolili nervy, [a že] sa snažíte vzchopiť bez úspechu. Neumrela. Prežila to, ale odvtedy je stále doma a nepracuje.“ (HU, muž, 60) „Nedovolila by som, aby ľudia s dôchodkom nad 100 000 maďarských forintov pracovali. Mali by prenechať svoj úrad mladým.“ (HU, žena, 64) Niektorí respondenti si však mysleli, že by bolo možné vytvoriť menšie pracovné pozície na polovičný úväzok pre starších ľudí, vďaka ktorým by si niektorí mohli prilepšiť. Dôchodcov, ktorí poberajú dávky na pokrytie základných potrieb, hnevá, že dve tretiny týchto doplnkových príjmov musia odviesť na daniach, alebo aj to, ak získaním prostriedkov navyše strácajú právo na sociálne dávky. Aj preto strácajú záujem nájsť si nejakú prácu. (DE, MT)

6.4.1 Konkrétne problémy respondentov Respondenti uviedli mnohé skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť nájsť si prácu. Sú to:

 Prekážky súvisiace s vekom/ageizmus, či už úmyselný alebo neúmyselný. (DE, PT, IE, MT, UK, SK, CZ, ES, EL, IT, PL, LV, BE) Ľudia vo veku 50 rokov sa hrozia toho, že prídu o prácu, pretože pre ľudí, ktorí majú len pár rokov do dôchodku, je mimoriadne náročné nájsť si nové zamestnanie (SK). Myslia si, že spoločnosť ich neuznáva za hodných zamestnania, a preto sú diskriminovaní na základe svojho veku (SK). „Je to hrozne ťažké. Keď im poviem, koľko mám rokov, povedia iba: ,Ach, nie, hľadáme niekoho mladšieho.‘“ (PT, žena, 63) „Niektorí ľudia sú v tom zapísaní [v programe pre dlhodobo nezamestnaných] a nemajú šancu získať nejakú prácu. Určite im ju ani nikdy nedajú, hlavne ľuďom v našom veku.“ (IE, muž, 63) „Hľadanie práce som takmer vzdal... Viete, nikto mi nepomáha. Jedna vec je môj vek, pretože mám takmer 63 rokov a to predstavuje už viac ako polovicu problému, lebo nijaké firmy nechcú zamestnať niekoho v mojom veku. Kam mám ísť, aby mi pomohli?“ (UK, muž, 62) „Pre vek. Rozposlal som životopisy po celom Belgicku, bol som dokonca ochotný odsťahovať sa z Bruselu, no dostal som len jednu odpoveď, v ktorej mi odpovedali, že namiesto osoby s mojím profilom 63


by mohli zamestnať dve osoby vo veku 30 rokov.“ (BE, muž, 60) Respondenti uviedli, že v súkromnom sektore je možné badať nedostatočný záujem zamestnávať ľudí z ich vekovej skupiny. (IE) „Bol som maliar a dekoratér a teraz tam jednoducho nie je robota [v súkromnom sektore]. Som teraz zapísaný v komunitnom programe [pre dlhodobo nezamestnaných], pracujem 19 a pol hodiny týždenne a dostávam trochu viac, ako keby som bol na podpore [myslí sa tým, podpora zo sociálneho systému vo forme príspevku alebo dávky v nezamestnanosti].“ (IE, muž, 63)

 Všeobecne rastúca miera nezamestnanosti. (PT, CZ, EL, IT, LV) „Ak už mladí majú problém nájsť si zamestnanie, predstavte si aké ťažké to je pre starších ľudí.“ (PT, žena, 63)

 Hľadanie práce je nákladný proces. (UK, DK, DE, BE) Hľadanie práce stojí peniaze. Sumy peňazí za cestovanie hromadnou dopravou na pohovory a za vytlačenie životopisov boli relatívne malé, problém nastal vtedy, ak v osobnom rozpočte respondenti nemali dostatočnú rezervu na pokrytie takýchto výdavkov. (UK, DK) „Nájsť si prácu stojí peniaze, to vám teda poviem... Pár pencí sem, pár pencí tam. Odrádza ma to od toho, aby som si niečo hľadal. (UK, muž, 62)

 Nedostatočná pomoc od stredísk sprostredkujúcich prácu alebo pracovných agentúr a ich negatívny prístup k starším uchádzačom o prácu. (DE, UK, IT) „Zapísal som sa na úrad práce ako nezamestnaný uchádzač o prácu... No potom som sa tam prestal prihlasovať, lebo ma znechutilo, ako so mnou celkovo zaobchádzali. Vnímal som to tak, že pre nich nie je prioritou nájsť mi prácu... správajú sa k vám, akoby ste boli z iného sveta len preto, že ste nezamestnaný, len preto, že sa tam zapisujete si myslia, že ste špinavý, chápete.“ (UK, muž, 62)

 Zdravotné prekážky. (DE, DK, CZ) Ľuďom, ktorí nie sú úplne zdravotne v poriadku na to, aby mohli pracovať na plný úväzok, no ktorí by aj tak chceli pracovať, sa nevenuje dostatočná pozornosť. Namiesto toho, aby poberali všetky sociálne dávky, by mohli 10 až 15 hodín do týždňa pracovať. (DK) Telesné zdravie ovplyvňuje, do akej miery sú starší ľudia schopní pracovať a hľadať si zamestnanie. (DE)

 Firmám spôsobujú väčšie výdavky a horšie sa prispôsobujú. (SK, PL) Respondenti sa nazdávajú, že ľudia v preddôchodkovom veku majú veľa skúseností, a preto firmy stojí viac zamestnať takúto osobu ako mladého, 64


neskúseného absolventa (SK). Okrem toho majú svoje zaužívané pracovné návyky, ktoré sa ťažšie menia a upravujú v porovnaní s mladými ľuďmi, a preto nie sú pre zamestnávateľov takí atraktívni. (SK) Zručnosti, ktoré ľudia majú, však môžu byť aj zastarané z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. (ES)

 Všeobecne je málo možností na zaúčanie. Remeselníci berú len tých učňov, ktorí majú odporúčanie. (DK)

 Požiadavka ovládať cudzí jazyk pri uchádzaní sa o prácu, aj keď ho v nej človek nikdy nevyužije. Mladí ľudia majú v tomto výhodu, pretože sa v škole učia rôzne jazyky. (CZ)

 Lacnejšia pracovná sila. (IE) Ide najmä o cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sú ochotní pracovať za nižšie platy ako miestni, alebo sú uprednostňovaní pred miestnymi pracovníkmi. (IE)

6.4.2 Ako by mali tvorcovia politík riešiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú starší ľudia pri hľadaní zamestnania V nadväznosti na prekážky pri hľadaní práce, ktorým bola venovaná predchádzajúca časť, mali respondenti množstvo návrhov k tomu, ako by sa dala táto situácia napraviť:

 Vytvoriť pracovné príležitosti. (MT, PT, EL, LV) „Mali by vytvoriť viac pracovných miest.“ (PT, muž, 67) Zaviesť opatrenia, ktoré by starším ľuďom umožnili zostať ekonomicky nezávislí prostredníctvom riadenia vlastného podniku. Zároveň by sa mali zaviesť úľavy na daniach tak, že dane sa budú platiť v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov, a nie na základe vopred stanovenej dane. (PT) „Mohla by som si založiť podnik, vyrábať doma jedlo a predávať ho, ale potom by som sociálnej poisťovni musela platiť určitý paušálny poplatok, či už niečo predám alebo nie, takže by sa malo vytvoriť niečo, aby sme museli platiť, len keď predáme, alebo podľa toho, koľko predáme.“ (PT, žena, 63)

 Opatrenia na boj proti ageizmu. (IE, SK, CZ) Respondenti si uvedomujú, že nejde o jednoducho riešiteľný problém, a mali ťažkosti predložiť návrhy, ako by sa dal riešiť (IE, CZ), hoci podľa niektorých by sa mali zaviesť opatrenia, ktoré by zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých (MT). V prvom rade treba uznať, že diskriminácia na základe veku na pracovisku existuje, pretože je náročné ju dokázať. (IE, SK) „Nedá sa to [vyriešiť tento problém], pretože vám nikto neverí... len ak by s vami niekto šiel na pohovor.“ (IE, žena, 63)

65


Jedným z riešení by bolo zjednodušiť založenie vlastného podniku, pokiaľ ide o finančnú podporu a o odstránenie byrokracie, ktorá komplikuje zakladanie podniku. Ďalším riešením by mohli byť školiace kurzy a programy pre návrat do práce, ktorých by sa mohli zúčastniť viacerí uchádzači a ktoré by sa mali viac propagovať medzi potenciálnymi záujemcami. (IE) Niektorí respondenti pochybovali, či tvorcovia politík môžu nejakým spôsobom skutočne riešiť ageizmus a problémy so zamestnávaním v pokročilom veku, pretože ide o postoj spoločnosti a respondenti pochybujú, že tento postoj sa dá zmeniť (SK). Padol aj návrh, či by sa nemohli zamestnávateľom poskytovať dotácie na zamestnávanie ľudí starších ako 60 rokov (ES, EL).

 Respondenti by uvítali, keby sa úrady práce viac snažili nájsť vhodnú prácu pre starších pracovníkov. (DE, UK, EL) Pracovné agentúry by s niektorými uchádzačmi o zamestnanie mali spolupracovať ako s poradcami, ktorí by prispievali k politickému rozhodovaniu v oblasti nezamestnanosti. Nazdávali sa, že týmto spôsobom by sa tieto politiky mohli premyslieť z pohľadu ľudí, ktorých sa daná problematika priamo týka. (UK) „Ak chcú, môžem byť jeden z ich zamestnancov... Keďže som na druhej strane, vedel by som, aké sú problémy.“ (UK, muž, 62)

 Znovu zaviesť odbornú a učňovskú prípravu, ktoré by sa mali zamerať na tie oblasti, ktoré sú na ústupe, a pre remeselníkov by sa mala zvýšiť príťažlivosť zamestnávať učňov. (HU, DK)

 Vytvoriť čo najpružnejší systém umožňujúci ľuďom, ktorým zdravotné problémy neumožňujú pracovať na plný úväzok, aby mohli namiesto toho pracovať 10 – 15 hodín. (DK)

 Poskytnúť nezamestnaným bezplatné mesačné lístky na verejnú dopravu, aby sa pri hľadaní práce mohli voľne pohybovať. (DK)

 Zvýšiť hranicu dodatočných povolených príjmov pre tých, ktorí dostávajú dôchodok alebo sociálne dávky, aby sa im viac oplatilo zamestnať sa na polovičný úväzok. (DE)

 Obmedziť konkurenciu s pracovníkmi zo zahraničia pri hľadaní zamestnania. (DE, ES) Na viacerých miestach tejto správy bolo uvedené, že respondenti považujú za dôležité, aby v súvislosti s otázkou zamestnávania starších ľudí tvorcovia politík na európskej úrovni hovorili priamo s tými, ktorých sa táto problematika týka, a aby sa dozvedeli viac o tom, ako skutočne žijú. (MT)

66

Kvalitatívna štúdia. Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ. Súhrnná správa január 2011

Recommend Documents